Zákon Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2008

Tovar prepravovaný cez hranice colného územia únie, ako aj cez hranice slobodného pásma je na území Slovenskej republiky pod colným dohľadom.

Colný dohľad sa vykonáva

Colnému dohľadu podliehajú neopracované diamanty^3a) pri ich dovoze, vývoze alebo preprave cez colné územie únie. Pri vykonávaní colného dohľadu nad neopracovanými diamantmi colný úrad spolupracuje s Puncovým úradom Slovenskej republiky.^3b)

Colný úrad neprepustí neopracované diamanty do navrhovaného colného režimu, ak nie sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.^3c)

Colnému dohľadu podliehajú peňažné prostriedky v hotovosti,^3d) ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky z tretieho štátu alebo vystupujú z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu.

Fyzická osoba, ktorá prepravuje peňažné prostriedky v hotovosti podľa odseku 1 v minimálnej výške ustanovenej v osobitnom predpise,^3e) je povinná písomne ohlásiť túto skutočnosť^3e) príslušnému colnému orgánu na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1.

Hodnota peňažných prostriedkov sa na účely odseku 2 určuje kurzom príslušnej meny vyhláseným Národnou bankou Slovenska, platným v deň prepravy peňažných prostriedkov v hotovosti podľa odseku 1.

Colný úrad zasiela vyplnené tlačivá podľa odseku 2 a oznámenia o porušení colných predpisov podľa § 72 ods. 1 písm. n) službe finančnej polície Policajného zboru⁴) do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k týmto skutočnostiam došlo.

Colný úrad vykonáva kontrolu plnenia ohlasovacej povinnosti podľa odseku 2. Pri kontrole je colný úrad oprávnený vyžadovať potrebnú súčinnosť kontrolovaných osôb. Colný úrad vykonáva kontrolu v súlade s oprávneniami a s použitím prostriedkov podľa osobitného predpisu.²)

Dovozca výrobkov je povinný na výzvu colného orgánu preukázať, že ním dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značku zhody, ak tak ustanovuje osobitný predpis.⁵)

Colný orgán bez zbytočného odkladu informuje orgány dohľadu⁶) pred prepustením do colného režimu voľný obeh o výrobkoch, ktoré

Colný orgán pri výkone činnosti podľa odseku 3 postupuje podľa osobitného predpisu.⁸)

Colný orgán je oprávnený v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom¹) vykonať colnú kontrolu každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má tovar podliehajúci colnému dohľadu alebo možno predpokladať, že má tovar podliehajúci colnému dohľadu.

V prípade dôvodného podozrenia, že fyzická osoba alebo právnická osoba má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, colný orgán je oprávnený vykonať prehliadku tejto fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby.

Prehliadku fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby môže colný orgán vykonať až vtedy, ak je jeho výzva na vydanie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu bezvýsledná. Na žiadosť prehliadanej fyzickej osoby alebo na žiadosť zamestnanca právnickej osoby sa môže prehliadka vykonať za prítomnosti inej fyzickej osoby. Colný orgán je povinný tieto osoby o takomto oprávnení poučiť. Účasť inej osoby možno odoprieť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia. Prehliadku fyzickej osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. O vykonaní prehliadky fyzickej osoby je colný orgán povinný vyhotoviť úradný záznam.

Colná kontrola obsahu poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje listové tajomstvo, sa vykoná, len ak je dôvodné podozrenie, že poštové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenie, ale aj tovar. Skutočnosť, že bola vykonaná colná kontrola, je colný orgán povinný potvrdiť na obale poštovej zásielky a vyhotoviť o tom úradný záznam.

Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve⁹) colnej kontrole nepodliehajú

Colnej kontrole nepodlieha diplomatická pošta ani konzulárna pošta Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Colný orgán nezodpovedá za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu meškania dopravného prostriedku v dôsledku predloženia tovaru colnému orgánu a vykonávania colného konania. Ustanovenia osobitného predpisu o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom tým nie sú dotknuté.¹⁰)

Osoba, ktorá uskutočnila dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, alebo osoba, u ktorej sa nachádza alebo možno predpokladať, že sa nachádza tovar podliehajúci colnému dohľadu, je povinná umožniť colnému orgánu vykonať colný dohľad v stavbách vrátane bytu, ak sa byt používa na podnikanie, v dopravných prostriedkoch, na pozemkoch, ktoré vlastní, užíva alebo spravuje, a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie.

Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná strpieť úkony potrebné na vykonanie colného dohľadu a poskytnúť colnému orgánu nevyhnutnú súčinnosť.

Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colného orgánu predložiť doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo iný dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených podnikať na colnom území únie. Ak nie sú predložené požadované doklady, colný orgán na náklady a nebezpečenstvo osoby, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, kontrolovaný tovar premiestni na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom, a určí lehotu na dodatočné predloženie dokladov, najmenej však desať dní.

Osoba podľa odseku 1 je povinná uchovávať všetky doklady súvisiace priamo alebo nepriamo s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru počas desiatich kalendárnych rokov. Začiatok plynutia tejto lehoty ustanovuje osobitný predpis.¹¹)

Ak sa vykonáva colný dohľad v prevádzkových priestoroch alebo v dopravných prostriedkoch podnikateľa,¹²) ktoré slúžia na verejnú prepravu alebo na verejnú prekládku tovaru, podnikateľ je povinný umožniť colným orgánom pri výkone ich úloh vstup do týchto prevádzkových priestorov alebo dopravných prostriedkov a poskytnúť im potrebnú súčinnosť, najmä poskytnúť zariadenia potrebné na manipuláciu s tovarom a na vykonávanie prehliadky tovaru. Colné orgány hradia na žiadosť podnikateľa všetky jeho náklady súvisiace s vykonaním colného dohľadu s výnimkou nákladov, ktoré by podnikateľovi vznikli v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou bez ohľadu na vykonanie colného dohľadu.

Ak sú obvyklé náklady nižšie ako náklady vyčíslené podnikateľom, colné orgány hradia obvyklé náklady. Podnikateľ je na účely kontroly povinný poskytnúť colným orgánom na ich žiadosť doklady potrebné na vyčíslenie nákladov.

Podnikateľ podľa odseku 1 je povinný umožniť colným orgánom pri výkone colného dohľadu bezplatný prístup k dopravným prostriedkom a k zariadeniam uvedeným v odseku 1, bezplatnú prepravu a bezplatne a včas im oznámiť cestovné a letové poriadky, ako aj ďalšie požadované údaje o preprave.

Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy alebo iné orgány verejnej moci a iné právnické osoby zriadené osobitným zákonom, notári a exekútori, ak predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto zákona alebo podľa osobitných zákonov dovoznému clu alebo vývoznému clu v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, sú povinní oznámiť colnému úradu, colnému kriminálnemu úradu alebo colnému riaditeľstvu údaje potrebné na vymeranie a vymáhanie dovozného cla alebo vývozného cla.

Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné podľa osobitného predpisu¹³) poskytnúť colnému úradu, colnému kriminálnemu úradu a colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť informácie podliehajúce bankovému tajomstvu.

Poštový podnik je povinný oznámiť colnému úradu, colnému kriminálnemu úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu, najmä údaje o došlých zásielkach z tretieho štátu a odoslaných zásielkach do tretieho štátu, údaje o odosielateľoch a príjemcoch týchto zásielok a o tovare v nich prepravovanom, alebo umožniť získať tieto údaje priamo v poštovom podniku a ich správnosť na mieste overiť.

Štátne orgány a iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej povinnosti alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť colnému úradu, colnému kriminálnemu úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu.

Podnikateľ poskytujúci elektronickú komunikačnú sieť alebo elektronickú komunikačnú službu je povinný oznámiť colnému úradu, colnému kriminálnemu úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu a uplatňovania osobitného predpisu¹⁴) na ich písomnú žiadosť údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva.¹⁵)

Dopravcovia sú povinní oznámiť colnému úradu, colnému kriminálnemu úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colnému úradu, colnému kriminálnemu úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.

Štátne orgány, ktoré majú v pôsobnosti výkon kontroly, sú povinné oznámiť colnému úradu, colnému kriminálnemu úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť výsledky kontrol, ak zistia súvislosť s colným dlhom a s daňovými povinnosťami.

Osoby, ktoré majú listiny alebo iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní colného dohľadu, sú povinné colnému úradu, colnému kriminálnemu úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť tieto listiny alebo iné veci na účely dokazovania vydať. Osobe, ktorá listiny alebo iné veci vydala, vydá colný úrad, colný kriminálny úrad alebo colné riaditeľstvo písomné potvrdenie o ich prevzatí.

Colné orgány sú v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh oprávnené žiadať z informačného systému prevádzkovaného na základe osobitného zákona¹⁶) poskytovanie informácií a osobných údajov od prevádzkovateľa¹⁷) alebo sprostredkovateľa,¹⁸) a to na náklady prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný písomnej žiadosti colného orgánu vyhovieť.

Colný orgán je oprávnený využívať informácie a osobné údaje podľa odseku 10 len v nevyhnutnej miere na služobné účely spôsobom, ktorý uchováva identifikačné údaje o colnom orgáne alebo o colníkovi,¹⁹) ktorý o výdaj informácií žiadal, a o účele, na ktorý sa výdaj informácií žiadal, najmenej na päť rokov. O skutočnostiach podľa prvej vety je prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ povinný zachovávať mlčanlivosť.

Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ informačných systémov vedených na základe osobitného zákona¹⁶) je povinný poskytnúť colnému orgánu na účely zaistenia ochrany osoby, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že je ohrozený jej život alebo zdravie, informácie o oznamovaní každého poskytnutia osobného údaja.

Colný orgán poskytuje a zverejňuje informácie, ktoré nie sú osobnými údajmi, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh.

Colný orgán je povinný zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov pred ich neoprávneným zverejnením alebo poskytovaním. Informácie a osobné údaje získané podľa odsekov 10 a 12 možno využívať len na plnenie úloh colného orgánu.

Osobnými údajmi podľa odsekov 10 až 14 sú titul, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, adresa trvalého pobytu, prechodného pobytu a číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Na poskytovanie informácií do zahraničia²⁰) sa odseky 11 a 13 až 15 použijú primerane.

Colný orgán písomne oznámi kontrolovanej osobe začatie následnej kontroly. Toto oznámenie obsahuje miesto, dátum začatia následnej kontroly a predmet následnej kontroly s uvedením údajov o colných vyhláseniach, na ktoré sa vzťahuje. Colný orgán je oprávnený rozšíriť výkon následnej kontroly aj o iný predmet následnej kontroly, ktorý nebol uvedený v oznámení o začatí následnej kontroly; túto skutočnosť je colný orgán povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanej osobe.

Colný orgán je oprávnený začať následnú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak hrozí, že účtovné doklady alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené, pozmenené alebo ak hrozí, že začatiu následnej kontroly sa bude brániť iným spôsobom.

Kontrolovaná osoba je povinná

Pri následnej kontrole sú colné orgány oprávnené vyhotovovať kópie dokladov a požadovať potrebné vysvetlenia od kontrolovaných osôb. V prípade podozrenia z porušenia colných predpisov sú colné orgány oprávnené zadržať originály kontrolovaných dokladov a písomností.

Colné orgány sú oprávnené pri následnej kontrole odoberať vzorky. O odobratí vzorky je colný orgán povinný vydať kontrolovanej osobe písomné potvrdenie.

Colné orgány nie sú povinné poskytnúť osobe, u ktorej sa vykonáva následná kontrola, náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s kontrolou tovaru a odoberaním vzoriek.

Kontrolovaná osoba je oprávnená

O námietkach podľa odseku 7 písm. b) rozhoduje riaditeľ colného úradu, ktorý vykonáva následnú kontrolu. Riaditeľ rozhodnutím námietkam vyhovie, ak sú na to dôvody, inak námietky zamietne. Proti rozhodnutiu o námietkach nemožno podať odvolanie.

Prevzatie dokladov podľa odseku 3 písm. b) alebo ich zadržanie podľa odseku 4 potvrdí colný orgán v protokole o následnej kontrole alebo samostatne pri ich prevzatí alebo zadržaní. Prevzaté doklady vráti colný orgán kontrolovanej osobe najneskôr do 30 dní po skončení následnej kontroly. Ak pominuli dôvody zadržania, colný orgán vráti zadržané doklady kontrolovanej osobe v rovnakej lehote; v ostatných prípadoch vydá rozhodnutie o ich zaistení.

O vykonaní následnej kontroly vyhotoví colný orgán protokol o následnej kontrole, ktorý obsahuje

Colný orgán doručí kontrolovanej osobe protokol o následnej kontrole spolu s výzvou na jeho prerokovanie. Po prerokovaní protokolu o následnej kontrole ho podpisuje kontrolovaná osoba a colný orgán. Jedno vyhotovenie protokolu o následnej kontrole dostane kontrolovaná osoba. Deň podpisu protokolu o následnej kontrole kontrolovanou osobou je dňom jeho doručenia. Odmietnutie podpisu kontrolovanou osobou vrátane dátumu odmietnutia colný orgán poznamená v protokole. V takom prípade a v prípade, ak sa kontrolovaná osoba v deň určený vo výzve na prerokovaní protokolu nezúčastní, protokol o následnej kontrole sa doručuje kontrolovanej osobe do vlastných rúk.

Ak je výsledkom následnej kontroly skutočnosť odôvodňujúca dodatočné vymeranie colného dlhu, colný orgán kontrolovanú osobu vyzve, aby sa v primeranej lehote písomne vyjadrila k výsledku uvedenému v protokole o následnej kontrole alebo sa dostavila na účely prerokovania protokolu o následnej kontrole, o čom colný orgán vyhotoví zápisnicu. Na základe písomného vyjadrenia kontrolovanej osoby colný orgán vydá rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu v zákonom ustanovenej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia písomného vyjadrenia kontrolovanej osoby colnému orgánu alebo odo dňa podpisu zápisnice o prerokovaní protokolu o následnej kontrole. Ak kontrolovaná osoba nedoručí písomné vyjadrenie colnému orgánu v lehote uvedenej vo výzve alebo kontrolovaná osoba odmietne podpísať alebo prevziať protokol o následnej kontrole, alebo sa nezúčastní na prerokovaní protokolu o následnej kontrole v deň určený vo výzve, za deň začatia plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia colného orgánu o dodatočnom vymeraní colného dlhu sa považuje deň, ktorý je vo výzve určený ako deň, do ktorého sa má k výsledku uvedenému v protokole kontrolovaná osoba písomne vyjadriť, alebo v ktorom sa malo uskutočniť prerokovanie protokolu o následnej kontrole.

Následnú kontrolu možno vykonať v lehote troch rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť zaplatiť clo, alebo bolo tovaru pridelené colne schválené určenie, pričom rozhodujúca je skutočnosť, ktorá nastala neskôr.

Colné pohraničné pásmo je časť colného územia únie vo vzdialenosti do 25 km od colnej hranice smerom do vnútrozemia. Priebeh hranice colného pohraničného pásma je uvedený v prílohe č. 2.

V colnom pohraničnom pásme sa vykonáva colný dohľad vo zvýšenej miere, najmä sa zisťuje, či tovar vrátane dopravných prostriedkov prestúpil alebo prestúpi colnú hranicu v súlade s colnými predpismi.

Tovar možno dovážať, vyvážať a prepravovať cez colnú hranicu len po colnej ceste, ak je colná cesta určená. Ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté.

Tovar možno dovážať, vyvážať a prepravovať cez colnú hranicu len cez colný priechod; to neplatí pre železničnú prepravu, leteckú prepravu, prepravu potrubím a vedením.

Lietadlá, ktoré prilietajú z letísk mimo colného územia únie, môžu pristávať len na colných letiskách, a lietadlá, ktoré odlietajú na letiská mimo colného územia únie, môžu odlietať len z týchto letísk.

Ak lietadlo odlieta z colného letiska priamo z colného územia únie a v dôsledku nepredvídateľných udalostí alebo vyššej moci pristane mimo colného letiska, v ďalšom lete z colného územia únie môže pokračovať, len ak sa obsah zásielky nezmení.

Zoznam colných ciest, colných priechodov a colných letísk je uvedený v prílohe č. 2.

Colné riaditeľstvo môže po dohode s príslušným útvarom Policajného zboru v jednotlivých prípadoch povoliť prestup osôb a prepravu tovaru cez colnú hranicu mimo colného priechodu a určiť, v ktorých prípadoch takéto povolenie vydáva pohraničný colný úrad. Povolenie možno vydať, ak sú splnené podmienky podľa osobitných predpisov.²¹)

Povinnosť podľa odseku 1 sa pri preprave z colného územia únie nevzťahuje na

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje ani na tovar, ktorý sa

Colný úrad môže v záujme uľahčenia prepravy udeliť výnimku z povinností podľa odsekov 1 a 3 aj v prípadoch, v ktorých si to vyžadujú okolnosti, ak sa tým neohrozí výkon colného dohľadu; colný úrad o tom vydá rozhodnutie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.²⁵)

Ustanovenia o zákazoch a obmedzeniach podľa osobitných predpisov nie sú odsekmi 3, 6, 7 písm. a) a odsekom 8 dotknuté.

Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma alebo slobodného skladu na inú časť colného územia únie sa povinnosť prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj povinnosť podľa § 14 ods. 1 alebo 3 pri prepustení do colného režimu voľný obeh alebo do colného režimu dočasné použitie nevzťahuje na

Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma alebo slobodného skladu na inú časť colného územia únie sa povinnosť prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj povinnosť podľa § 14 ods. 1 alebo 3 pri prepustení do colného režimu voľný obeh nevzťahuje na

Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma alebo slobodného skladu na inú časť colného územia únie môže colný úrad v záujme uľahčenia prepravy tovaru udeliť výnimku z povinnosti prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj z povinnosti podľa § 14 ods. 1 alebo 3; colný úrad o tom vydá rozhodnutie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.²⁵)

Na účely vydávania záväzných informácií³⁰) sa jedným druhom tovaru rozumie tovar, ktorý má rovnaké zloženie, rovnaké technické parametre, rovnaký účel použitia a rovnaký obchodný názov, prípadne typové označenie.

Za skupinu okolností, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru, sa považujú okolnosti dané pravidlami o pôvode tovaru pre štát alebo skupinu štátov, vo vzťahu ku ktorým sa má pôvod tovaru určiť.

Žiadosť o záväznú informáciu sa podáva colnému úradu, ktorý je príslušný podľa osobitného predpisu.²) Vzor tlačiva žiadosti o vydanie záväznej informácie a vzor tlačiva záväznej informácie sú uvedené v osobitnom predpise.³¹)

Osvedčenie o nepreferenčnom pôvode tovaru na účely vydávania záväzných informácií o pôvode tovaru vydáva príslušný orgán alebo osoba oprávnená na tento účel podľa osobitného zákona.³²)

Držiteľ záväznej informácie je v colnom konaní povinný predložiť colnému orgánu platnú záväznú informáciu vydanú na tovar, ktorý je predmetom colného konania.

Proti záväznej informácii možno podať odvolanie.

Náklady na vydanie záväznej informácie sú najmä výdavky na vykonanie analýzy alebo odborného posúdenia tovaru, vrátenie tovaru žiadateľovi, znalecké posudky, úradné preklady písomností do štátneho jazyka potrebné na správne posúdenie veci, ak sú zabezpečované dodávateľským spôsobom.

Výdavky uvedené v odseku 1 hradí žiadateľ o vydanie záväznej informácie bez ohľadu na to, či výdavky vznikli z podnetu žiadateľa o vydanie záväznej informácie alebo colného orgánu.

Tovar sa predkladá v colnom priestore príslušného colného úradu počas jeho úradných hodín, ktoré sa oznamujú na úradnej tabuli príslušného colného úradu; ustanovenie § 26 tým nie je dotknuté. Colný priestor možno využívať len na účely vykonávania colného dohľadu a len počas úradných hodín príslušného colného úradu.

Colný priestor je vyhradený priestor colného úradu nachádzajúci sa v stavbách a na pozemkoch, ktoré colný úrad spravuje, alebo v stavbách a na pozemkoch, na ktorých je umiestnená železničná stanica, letisko, poštový podnik, prístav, alebo na inom pozemku, ak je colným úradom určený a označený ako colný priestor po dohode s vlastníkom alebo oprávneným užívateľom týchto stavieb a pozemkov, alebo vyhradený priestor iných osôb takto označený a určený, ak sa nachádza v tesnej blízkosti týchto pozemkov a stavieb.

Tovar je predložený,³³) ak sa prepraví obvyklým spôsobom a príslušný colný orgán môže bez väčších ťažkostí overiť údaj o tom, kde sa tovar nachádza. Ak sa tovar nenachádza na colnom úrade alebo v blízkosti colného skladu, slobodného pásma alebo slobodného skladu alebo na inom mieste schválenom colným úradom, považuje sa za predložený, ak sa na tento tovar predloží súčasne predbežné colné vyhlásenie alebo colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do navrhnutého colného režimu.

Povinnosť prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi sa nevzťahuje na tovar prepravovaný v colnom režime tranzit v poštovej preprave cez územie Slovenskej republiky. To neplatí, ak tovar podlieha alebo môže podliehať zákazom alebo obmedzeniam podľa osobitných predpisov.

Colným úradom príslušným na predloženie tovaru³⁴) je pri

Ak nie je možné predložiť tovar colnému úradu príslušnému podľa odseku 1, je príslušný najbližší ďalší colný úrad. Pri povolenom pristátí mimo colného letiska je príslušný colný úrad, v ktorého obvode sa nachádza miesto pristátia.

Osoba, ktorá predložila tovar colnému úradu, je povinná pri jeho uskladnení v skladoch colného úradu zaplatiť skladné; to platí aj pre tovar uskladnený v colnom sklade typu F.

Za uskladnenie tovaru podľa odseku 1 sa platí skladné vo výške

Ak sa v skladoch colného úradu uskladňujú listiny, doklady, dokumentácia a iné písomnosti, platí sa skladné za prvý začatý mesiac vo výške 200 Sk za každú skladovú položku.

Za uskladnenie tovaru v skladoch colného úradu a v colnom sklade typu F sa za každý začatý mesiac platí skladné uvedené v odseku 2 písm. b) a v odseku 3.

Úhrnná suma skladného sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia.

Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri ktorom sú colný úrad aj deklarant povinní dodržať všetky colné formality upravené colnými predpismi.

Colné konanie sa môže uskutočniť zjednodušeným postupom, pri ktorom colný úrad povolil vylúčenie niektorých colných formalít.

Priamy zástupca alebo nepriamy zástupca preukazuje svoje oprávnenie konať ako zástupca predložením písomného plnomocenstva alebo zmluvy.³⁷) V prípade nepriameho zastúpenia sa považuje na účely podania colného vyhlásenia za dostatočné, ak sa oprávnenie konať ako zástupca preukáže predložením prepravných dokladov, ktoré znejú na meno zastúpenej osoby, alebo iných dokladov vzťahujúcich sa na tovar.

Colné konanie sa vykonáva v colnom priestore (§ 19 ods. 2). Mimo colného priestoru možno povoliť vykonanie colného konania, len ak to prevádzkové pomery colných úradov umožňujú. Vykonanie colného konania mimo colného priestoru môže colný úrad podmieniť zabezpečením nákladov podľa odseku 6.

Deklarant je povinný podať žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3, najneskôr jeden deň pred vykonaním colného konania, oznámiť colnému úradu približné množstvo tovaru, jeho druh podľa kombinovanej nomenklatúry a navrhnúť čas a miesto colného konania; dodatočné zmeny týchto údajov je deklarant povinný oznámiť bez zbytočného odkladu.

Colné konanie sa vykoná mimo colného priestoru len vtedy, ak sa nenaruší pravidelná činnosť colného úradu a ak o jeho vykonanie požiada deklarant z dôvodu hospodárnosti alebo naliehavosti.

Deklarant je povinný zabezpečiť v dohodnutom čase potrebné doklady, tovar a dopravné prostriedky, v ktorých sa tovar bude prepravovať, aby bolo možné colné konanie bez zbytočného odkladu začať a bez prieťahov ukončiť.

Colné konanie mimo colného priestoru colný úrad nevykoná, ak deklarant nezabezpečí náležitosti podľa odseku 4 alebo ak colný úrad určí, že colný dohľad sa uskutoční len kontrolou dokladov.

Ak sa colné konanie vykoná mimo colného priestoru alebo mimo určených úradných hodín, deklarant je povinný uhradiť náklady s tým spojené v tomto rozsahu:

Deklarant je povinný okrem nákladov uvedených v odseku 6 uhradiť colnému úradu

Ak sa colník dostavil na základe žiadosti na miesto, kde sa malo vykonať colné konanie, ale konanie sa nevykonalo z dôvodov na strane deklaranta, deklarant je povinný uhradiť náklady podľa odsekov 6 a 7.

Colné konanie možno vykonať počas jazdy vlaku alebo plavby lode medzi zastávkami vlaku alebo lode, ktoré určí ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

Colný úrad vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určených úradných hodín, ak ide o tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, živé zvieratá, tovar určený na odstránenie následkov havárie, živelnej pohromy²⁴) a podobných udalostí, alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

Colný úrad je na účel zistenia skutkového stavu veci oprávnený overovať aj podklady a skutočnosti, ktoré vyšli najavo inak ako z podnetu deklaranta alebo iného účastníka colného konania a vykonať aj iné ako navrhnuté dôkazy.

Ak deklarant v colnom konaní nesplní povinnosť poskytnúť všetky potrebné informácie a podklady,³⁹) colný úrad je oprávnený požiadať deklaranta o poskytnutie vysvetlenia a predloženie ďalších dokladov alebo iných dôkazov o tom, že deklarovaná hodnota tovaru zodpovedá cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť, upravenej podľa ustanovení osobitného predpisu.⁴⁰)

K písomnej deklarácii údajov o colnej hodnote sa prikladá originál faktúry a jej kópia. Colné orgány môžu upustiť od predloženia kópie faktúry, ak sa colné konanie uskutočňuje v zjednodušenom postupe.

Deklarant je povinný na žiadosť colného úradu uviesť pôvod tovaru, strpieť odobratie vzoriek na vlastné náklady a poskytnúť colnému úradu potrebnú súčinnosť.

Ak je potrebné zabezpečiť totožnosť tovaru, deklarant je povinný na vlastné náklady vykonať potrebné opatrenia, najmä zabezpečiť priestory, dopravné prostriedky a kontajnery, tak, aby bolo možné colnú uzáveru priložiť. Deklarant je rovnako povinný bezplatne poskytnúť vzor, vyobrazenie alebo opis tovaru, ak sú potrebné na zabezpečenie totožnosti tovaru.

Miesto podania colného vyhlásenia je vnútrozemský colný úrad,⁴¹) ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, s výnimkou

Miestnu príslušnosť na podanie colného vyhlásenia pri určitých druhoch tovaru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Za tovar, pri ktorom možno ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu, sa považuje najmä tovar

Ak sa písomným colným vyhlásením navrhuje prepustenie tovaru, na ktorý sa žiada vyplatenie vývoznej náhrady podľa osobitného predpisu,⁴²) do colného režimu vývoz, použije sa súbor výtlačkov jednotného colného dokladu s uvedením poznámky „Žiadosť o vyplatenie vývoznej náhrady“.

Vzor licencie a osvedčenia s vopred stanovenou vývoznou náhradou schvaľuje Pôdohospodárska platobná agentúra.⁴³)

Riadne vyplnený súbor výtlačkov jednotného colného dokladu s poznámkou podľa § 30 ods. 1 sa považuje za žiadosť podľa osobitného predpisu.⁴⁴) Zoznam pobočiek colných úradov príslušných na podanie žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Deklarant, ktorý žiada o vyplatenie vývoznej náhrady, je povinný spolu so žiadosťou o vyplatenie vývoznej náhrady predložiť kontrolný výtlačok T5⁴⁵) aj v prípadoch, v ktorých túto povinnosť nemá podľa osobitného predpisu;⁴⁶) v takom prípade sa ustanovenia osobitného predpisu⁴⁵) použijú primerane.

Výtlačok č. 1 jednotného colného dokladu podľa § 30 ods. 1 odošle colný úrad vývozu po overení splnenia podmienok na prepustenie tovaru do colného režimu vývoz spolu s inými dokladmi podľa osobitných predpisov Pôdohospodárskej platobnej agentúre⁴³) na rozhodnutie o žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady.

Colné vyhlásenie musí byť vyplnené v štátnom jazyku. Colný úrad môže prijať písomné colné vyhlásenie aj v inom jazyku a požadovať od deklaranta jeho úradný preklad do štátneho jazyka.

Spôsob vypĺňania tlačiva jednotného colného dokladu, zoznam kódov používaných pri jeho vypĺňaní a spôsob zaokrúhľovania súm, hodnôt a platieb, vzor tlačiva dovozného, vývozného a tranzitného colného vyhlásenia na tovar, ktorý je alebo bude používaný ozbrojenými silami Slovenskej republiky (FORM 302), a vzor tlačiva NATO - cestovný rozkaz ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Colné vyhlásenie vyhotovené a podané prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov musí obsahovať zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu.^46a)

Prijatie písomného colného vyhlásenia osvedčí colník¹⁹) svojím podpisom. Prijatie colného vyhlásenia vyhotoveného a podaného prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov potvrdí elektronická podateľňa colného riaditeľstva.

Colný úrad odmietne prijatie colného vyhlásenia, ak

Colný úrad môže odmietnuť prijatie colného vyhlásenia, ak

Ak sa má už prijaté colné vyhlásenie na žiadosť deklaranta zrušiť,⁴⁸) colný úrad vyznačí túto skutočnosť na colnom vyhlásení. V takom prípade sa colné konanie považuje za zastavené.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje

Služobná pečiatka je pečiatka pridelená colníkovi¹⁹) alebo osobe konajúcej v mene colného úradu na plnenie jeho úloh, ktorá obsahuje dátum a ďalšie rozlišovacie znaky umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá v colnom konaní rozhodla.

Na písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného colného režimu, sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.²⁵)

Ak v colnom konaní colný úrad potvrdí colné vyhlásenie podané písomne alebo colný úrad vydá iný doklad, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1, považuje sa toto vyhlásenie alebo tento doklad za rozhodnutie.

Na rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu oznámené ústne alebo iným spôsobom⁴⁹) sa nevzťahujú ustanovenia odseku 1 ani všeobecný predpis o správnom konaní.²⁵)

Rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu sa vždy vyhotovuje písomne, ak

Rozhodnutie, ktorým sa tovar prepúšťa do colného režimu s úplným oslobodením od dovozného cla, colný úrad môže oznámiť vyznačením dňa prepustenia na obchodnom alebo prepravnom doklade. Deň vyznačenia prepustenia tovaru je dňom oznámenia rozhodnutia. Také rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie.

Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odseku 3 a rozhodnutiu colného úradu, ktorým sa zamieta návrh na prepustenie tovaru do navrhovaného colného režimu alebo ktorým sa nevyhovie tomuto návrhu v plnom rozsahu, sa možno odvolať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Písomným rozhodnutím v colnom konaní podľa odseku 6 je aj rozhodnutie, ktoré sa vyhotovuje a odosiela prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov a ktoré obsahuje zaručený elektronický podpis. Takéto rozhodnutie sa považuje za doručené dňom nasledujúcim po odoslaní tohto rozhodnutia prostredníctvom elektronickej podateľne colného riaditeľstva.

Zápis sumy dovozného cla alebo vývozného cla do účtovnej evidencie sa nevykoná, ak ide o sumu, ktorá sa už podľa osobitných predpisov⁵⁰) nemusí dlžníkovi oznámiť.

Ak je colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do navrhovaného colného režimu vyhotovené na základe informácií, v dôsledku ktorých nedôjde k vybratiu dlžného dovozného cla, aj keď sa podľa zákona má vybrať, za dlžníka sa považuje aj osoba, ktorá poskytla informácie požadované na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo ktorá mala vedieť, že tieto informácie nie sú pravdivé.

Colný dlh možno uhradiť v hotovosti, poštovým poukazom, šekom, bezhotovostným prevodom z účtu na účet štátneho rozpočtu, ktorý je vedený pre colný úrad alebo colné riaditeľstvo, alebo započítaním preplatku na iných platbách.

Colný úrad môže povoliť dlžníkovi zaplatenie colného dlhu v splátkach, ak by bolo okamžité zaplatenie pre dlžníka spojené s vážnou ujmou alebo ak od dlžníka nemožno z iných dôvodov vybrať celý nedoplatok colného dlhu naraz, najviac však na dobu nepresahujúcu lehotu, v ktorej sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok colného dlhu podľa § 61.

Podanie zjednodušeného colného vyhlásenia a miestne colné konanie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh, do colného režimu vývoz a do colného režimu pasívny zušľachťovací styk povoľuje colný úrad, v ktorého obvode sa prevažne vedie účtovníctvo žiadateľa (ďalej len „účtovníctvo“).

Ak sa na území Slovenskej republiky nevedie účtovníctvo žiadateľa, je príslušný ten colný úrad, ktorému bola žiadosť prvýkrát podaná.

Colným úradom príslušným na povolenie colného režimu aktívny zušľachťovací styk a colného režimu prepracovanie pod colným dohľadom je príslušný colný úrad, v ktorého obvode žiadateľ vykonáva alebo zabezpečuje vykonávanie zušľachťovania alebo prepracovania.

Zriadenie colného skladu povoľuje colný úrad, v ktorého obvode sa vedie účtovníctvo skladovateľa.

Colným úradom príslušným na povolenie zjednodušeného postupu spočívajúceho v priznaní štatútu schváleného odosielateľa v colnom režime tranzit⁵¹) alebo v spoločnom tranzitnom režime⁵²) je colný úrad uvedený v odseku 1; to platí aj pre povolenie zjednodušeného postupu spočívajúceho v priznaní štatútu schváleného príjemcu v colnom režime tranzit alebo v spoločnom tranzitnom režime.

So súhlasom colného úradu podľa odsekov 1 až 5 môže povolenie vydať aj iný colný úrad.

Slobodné pásmo, okrem slobodného pásma kontrolného typu II,^52a) a slobodný sklad musia byť oddelené od ostatného colného územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelené spôsobom schváleným colným úradom tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného pásma alebo do slobodného skladu a výstupy z nich, pričom miesta vstupu a výstupu musia byť určené.

Zriadenie slobodného pásma na žiadosť osoby povoľuje ministerstvo na základe predchádzajúceho rozhodnutia vlády Slovenskej republiky. V povolení ministerstvo určí, ktoré časti colného územia tvoria slobodné pásmo, určí prevádzkovateľa a podmienky prevádzkovania slobodného pásma, miesto vstupu do slobodného pásma, miesto výstupu zo slobodného pásma a čas, na aký sa slobodné pásmo zriaďuje.

Ak je ohrozený výkon colného dohľadu, colný úrad môže odmietnuť udelenie súhlasu na umiestnenie stavby v slobodnom pásme. Stavby postavené v slobodnom pásme bez súhlasu colného úradu colný úrad na náklady vlastníka stavby bezodkladne odstráni; ustanovenia osobitných právnych predpisov tým nie sú dotknuté.

Ministerstvo zruší povolenie podľa odseku 1, ak o to požiada prevádzkovateľ alebo ak slobodné pásmo prestalo plniť účel, na ktorý bolo zriadené, alebo ak jeho ďalšia prevádzka nie je ekonomicky opodstatnená.

Zriadenie slobodného skladu na žiadosť osoby povoľuje ministerstvo. V povolení ministerstvo určí, ktoré priestory môžu byť slobodným skladom, určí prevádzkovateľa a podmienky prevádzkovania slobodného skladu, najmä spôsob uzavretia týchto priestorov, vymedzenie a označenie miesta vstupu a výstupu a čas, na aký sa slobodný sklad zriaďuje.

Ministerstvo zruší slobodný sklad, ak o to požiada prevádzkovateľ alebo ak slobodný sklad prestal plniť účel, na ktorý bol zriadený, alebo ak jeho ďalšia prevádzka nie je ekonomicky opodstatnená.

Prevádzkovateľ slobodného pásma alebo slobodného skladu je povinný oznámiť colnému úradu každú stratu tovaru s výnimkou prirodzených strát.

Colný úrad zruší schválenie skladovej evidencie, ak opakovane zistí stratu tovaru, ktorú nemožno primerane zdôvodniť. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje skladová evidencia, nemožno v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade po zrušení schválenia skladovej evidencie ďalej vykonávať.

Rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla sa vydáva na základe žiadosti.

Rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu sa považuje za rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla.

Ak je potrebné ustanoviť osobitné podmienky na poskytnutie oslobodenia tovaru od dovozného cla, colný úrad vydáva písomné rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla; to sa vzťahuje aj na to, ak sa žiadosť podľa odseku 1 podá dodatočne.

Ak sa colné vyhlásenie podáva iným úkonom,²³) považuje sa to za podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o oslobodení tovaru od dovozného cla a nekonanie colného úradu za rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla.

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar⁵³) dovážaný cestujúcim do 15 rokov veku, ak úhrnná hodnota tovaru nepresahuje 125 EUR.

Od dovozného cla je oslobodený

Oslobodenie od dovozného cla sa neposkytne, ak osoba podľa odseku 1 písm. b) alebo c)

Tovar oslobodený od dovozného cla podľa § 47 ods. 1 alebo podľa medzinárodných zmlúv pre inštitúcie tretích štátov alebo medzinárodné organizácie možno bez predchádzajúceho oznámenia colnému úradu vypožičať, dať do zálohy, prenajať alebo previesť až po uplynutí lehoty vyplývajúcej z princípu vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu, najmenej však po uplynutí 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh, v prípade cestných motorových vozidiel najmenej po uplynutí dvoch rokov.

Ak sa tovar podľa odseku 1 vypožičia, dá do zálohy, prenechá do nájmu alebo prevedie pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, deklarant je povinný vopred o tom informovať colný úrad; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň naloženia s týmto tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.

Ak sa tovar oslobodený od dovozného cla podľa § 47 ods. 1 vypožičia, dá do zálohy, prenechá do nájmu alebo prevedie pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, colný úrad nevyberie dovozné clo, ak diplomat alebo konzul patriaci k personálu zastúpení uvedených v § 47 ods. 1 písm. a) bol odvolaný z funkcie a ak uplynula najmenej polovica tejto lehoty, alebo ak osoba podľa § 47 ods. 1 písm. b) a c) zomrela, alebo ak bolo cestné motorové vozidlo vážne poškodené; to platí aj pre služobné motorové vozidlá.

Od dovozného cla sú oslobodené na princípe vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu zásoby potravín, nápojov, tabakových výrobkov a ostatného tovaru, ktoré sú určené na spotrebu alebo ďalšie použitie cestujúcimi a posádkou na palube dopravných prostriedkov používaných na podnikateľské účely v oblasti leteckej dopravy a vodnej dopravy pri preprave cez colnú hranicu, ak je poskytovanie takej služby v týchto dopravných prostriedkoch obvyklé.

Od dovozného cla je v cestnej doprave a v železničnej doprave oslobodený tovar podľa odseku 1, ktorý sa v príslušných dopravných prostriedkoch dovezie cez colnú hranicu, s výnimkou tabakových výrobkov a liehovín.

Obaly, v ktorých sa tovar podľa odsekov 1 a 2 podáva, musia byť označené takým spôsobom, aby bol predaj tohto tovaru mimo dopravných prostriedkov ľahko zistiteľný.

Tovar, ktorý bol dovezený s oslobodením od dovozného cla podľa odsekov 1 a 2, sa musí použiť v súlade s jeho určením.

Pohonné látky v hlavných nádržiach špeciálnych kontajnerov⁵⁶) a obchodných motorových vozidiel určených na prepravu tovaru⁵⁷) sú oslobodené od dovozného cla v množstve najviac 200 l na špeciálny kontajner alebo obchodné motorové vozidlo a na jednu cestu.

Pohonné látky v hlavných nádržiach obchodných motorových vozidiel určených na prepravu viac ako deviatich osôb vrátane vodiča⁵⁸) sú oslobodené od dovozného cla v množstve najviac 600 l na obchodné motorové vozidlo a na jednu cestu.

Semená a osivá sú oslobodené od dovozného cla na princípe vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu.

Hnojivá a iné výrobky na obrábanie pôdy a starostlivosť o poľnohospodárske plodiny⁵⁹) sú oslobodené od dovozného cla na princípe vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu.

Sídlo poľnohospodárskeho podniku a pozemkov obhospodarovaných týmto podnikom sa nachádza v bezprostrednej blízkosti colnej hranice vtedy, ak nie je vzdialené viac ako päť kilometrov od colnej hranice a plochy obhospodarovaných pozemkov nie sú umiestnené ďalej ako v páse päť kilometrov pozdĺž colnej hranice.

Ustanovenia § 44 až 51 sa uplatnia primerane na vývoz tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu. V týchto prípadoch možno podať colné vyhlásenie ústne.

Colný úrad oznámi dlžníkovi sumu colného dlhu doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia podľa § 36.

V prípade podania ústneho colného vyhlásenia alebo podania colného vyhlásenia na tovar dovážaný alebo vyvážaný v poštovej preprave možno sumu colného dlhu zapísanú do účtovnej evidencie oznámiť dlžníkovi ústne.

Ak colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, colný úrad môže oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu najneskôr v lehote desiatich rokov odo dňa jeho vzniku.

Na účely zabezpečenia colného dlhu je zloženiu peňažných prostriedkov v hotovosti rovnocenné predloženie dokladu o uložení peňažných prostriedkov na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky⁶⁰) v prospech colného úradu. Peňažné prostriedky použité na zabezpečenie colného dlhu nepodliehajú výkonu rozhodnuta.^60a)

Zabezpečenie colného dlhu poskytnuté zložením peňažných prostriedkov v hotovosti sa použije na úhradu dovozného cla alebo vývozného cla, ak colný dlh nie je dobrovoľne splnený v lehote ustanovenej colnými predpismi alebo určenej colným úradom, alebo ak s takouto úhradou dovozného cla alebo vývozného cla deklarant pred uplynutím tejto lehoty vysloví súhlas. Prebytok poskytnutého zabezpečenia colný úrad bez zbytočného odkladu vráti deklarantovi.

Colný úrad môže schváliť ako ručiteľa banku alebo pobočku zahraničnej banky alebo inú osobu s trvalým pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, ak je colný dlh zabezpečený v každom čase, v ktorom colný dlh vznikne alebo by mohol vzniknúť.

Ručiteľ zodpovedá za zaplatenie colného dlhu spoločne a nerozdielne s dlžníkom. Colný úrad môže schváliť spôsobom podľa odsekov 6 až 9 osobu podľa odseku 1 ako ručiteľa, ak ručiteľ

Výška poskytnutého zabezpečenia podľa odseku 2 písm. d) musí byť v každom čase rovnaká alebo vyššia ako výška zabezpečenej pohľadávky alebo výška súčtu zabezpečených pohľadávok.

Žiadosť o schválenie byť ručiteľom v písomnej forme podáva osoba príslušnému colnému úradu podľa sídla alebo trvalého pobytu. Colný úrad vydá povolenie, ak žiadateľ spĺňa podmienky podľa odseku 2.

Na účely preukázania splnenia podmienky podľa odseku 2 písm. b) musí žiadateľ predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom sa zaviaže splniť colný dlh v súlade s podmienkami záručných listín prijatých colným úradom na účely zabezpečenia colného dlhu.

Splnenie podmienky podľa odseku 2 písm. c) a d) colný úrad vyžaduje, len ak ručiteľom je iná osoba ako banka alebo pobočka zahraničnej banky,⁶⁰) alebo poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne. Splnenie podmienky podľa odseku 2 písm. c) sa preukazuje predložením dokladov preukazujúcich spôsobilosť splniť colný dlh za dlžníka, najmä výpisov z účtov a účtovnej závierky.

Ak osoba, ktorá žiada o schválenie byť ručiteľom, splní podmienky podľa odseku 2, colný úrad vydá rozhodnutie o schválení byť ručiteľom. V rozhodnutí určí podmienky, za ktorých táto osoba môže poskytovať ručenie, a sumu, do ktorej poskytuje ručenie. Ak osoba, ktorá žiada o schválenie byť ručiteľom, nesplní podmienky podľa odseku 2, colný úrad vydá písomné rozhodnutie o neschválení byť ručiteľom. Osoba, ktorej colný úrad vydal rozhodnutie o schválení byť ručiteľom, je povinná akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na dodržanie podmienok podľa odseku 2, bez zbytočného odkladu oznámiť colnému úradu, ktorý rozhodnutie vydal.

Colný úrad zruší rozhodnutie o schválení byť ručiteľom vždy, ak tento prestane plniť podmienky podľa odsekov 2 a 7 alebo ak sám požiada o zrušenie. Ak nie je splnená povinnosť podľa odseku 3, colný úrad môže zrušiť rozhodnutie o schválení byť ručiteľom.

Ak ručenie poskytuje iná osoba ako banka alebo pobočka zahraničnej banky, alebo poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne, je povinná colnému úradu predložiť záručnú listinu, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 4.

Colný úrad môže na zabezpečenie nedoplatku colného dlhu, pokuty alebo inej platby vymeranej alebo uloženej colným úradom zadržať tovar alebo inú vec, aj ak je povinný tovar alebo inú vec vydať; ustanovenia osobitného predpisu⁶¹) sa použijú primerane. Ustanovenia § 64 tým nie sú dotknuté.

Colný úrad môže na zabezpečenie svojej pohľadávky zriadiť k veciam a právam dlžníka a ručiteľa colné záložné právo. Na zriadenie colného záložného práva a na úkony súvisiace s colným záložným právom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.^61a)

Colný úrad dovozné clo a vývozné clo nevyberie, ak vymerané clo neprekročí hodnotu zodpovedajúcu dvom EUR. V cestovnom styku alebo v poštovom styku colný úrad dovozné clo alebo vývozné clo nevyberie, ak neprekračuje hodnotu zodpovedajúcu jednému EUR.

Za deň platby sa považuje

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné previesť platby na príslušné účty colného úradu vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa platba z účtu dlžníka uskutočnila, alebo keď boli peňažné prostriedky v hotovosti v prospech účtu colného úradu prijaté. Ak sa platba uskutočňuje prostredníctvom poštového platobného styku, poštový podnik je povinný uskutočniť sprostredkovanie pripísania platby na účet colného úradu v príslušnej banke najneskôr druhý pracovný deň po dni prijatia platby. Ak je účet colného úradu vedený v inej banke alebo v pobočke zahraničnej banky ako účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá platbu uskutočňuje, povinná previesť uhrádzanú sumu tej banke alebo pobočke zahraničnej banky, v ktorej sa vedie účet colného úradu, v lehote podľa prvej vety. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu colných úradov v hotovosti. Banka alebo pobočka zahraničnej banky, v ktorej sú vedené účty colného úradu, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Súčasne sú banka, pobočka zahraničnej banky a poštový podnik povinné oznámiť colnému úradu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú povinné uhradiť colnému úradu úrok vo výške základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska.

Colný dlh možno uhradiť v hotovosti, ak neprevyšuje sumu 50 000 Sk, na príslušnom colnom úrade alebo u jeho organizačnej zložky.

Úrok z omeškania je príslušenstvom colného dlhu. Colný úrad upustí od vybratia úroku z omeškania, ak úrok z omeškania nepresiahne desať EUR.

Právo vyberať a vymáhať nedoplatok colného dlhu sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.

Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku podľa odseku 1, začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím roka, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Právo vymáhať nedoplatok sa premlčí najneskôr uplynutím 20 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.

Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta, a len v rozsahu uplatňovaných námietok.

Úkonom na vymáhanie nedoplatku je aj písomná upomienka na zaplatenie colného dlhu doručená dlžníkovi.

Ak colný dlh, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov neboli v lehote splatnosti⁶²) uhradené, colný úrad môže začať nedoplatok vymáhať v colnom exekučnom konaní.

Colné exekučné konanie je konanie colného úradu, v ktorom sa vymáha colný dlh, pokuty a iné platby. Na vymáhanie podľa odseku 1 a na úkony súvisiace s vymáhaním sa primerane použije osobitný predpis.⁶³)

Ak colný úrad zistí, že dlžné čiastky zodpovedajúce ustanoveným nárokom Spoločenstva^63a) na vlastné zdroje nemožno vybrať z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,^63b) vydá za podmienok ustanovených v tomto osobitnom predpise rozhodnutie, na základe ktorého sa čiastky zodpovedajúce ustanoveným nárokom Spoločenstva^63a) na vlastné zdroje vyhlásia za čiastky, ktoré nemožno vybrať.

Rozhodnutie podľa odseku 1 sa nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania. Proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Na účely konkurzu a reštrukturalizácie⁶⁴) je

Ustanovenie odseku 1 písm. c) sa primerane použije aj na colný záväzok vzniknutý pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie.

V konkurze colný úrad uplatní colnú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikne na základe následnej kontroly⁶⁶) vykonanej po vyhlásení konkurzu.

V reštrukturalizácii colný úrad uplatní colnú pohľadávku vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikne na základe následnej kontroly⁶⁶) vykonanej po povolení reštrukturalizácie.

Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie colný úrad prihlási colnú pohľadávku spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.⁶⁷)

V konkurze alebo v reštrukturalizácii nemožno uspokojiť colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie, alebo tie jej časti, ktoré

Ak bol na dlžníka vyhlásený konkurz alebo ak súd povolil dlžníkovi reštrukturalizáciu, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie sa colné konanie neprerušuje. To neplatí pre exekučné konanie colného úradu, ktoré sa týka colnej pohľadávky. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať exekučné konanie colného úradu pre colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu, ani pre colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol po vyhlásení konkurzu.

Vyhlásením konkurzu sa nesplatná colná pohľadávka stáva splatnou. Colný úrad prednostne uspokojí pohľadávku zo zabezpečenia colného dlhu, ak je colný dlh zabezpečený. Vyhlásením konkurzu sa stáva splatným aj nesplatný colný záväzok. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené na premlčanie alebo na zánik colnej pohľadávky a colného záväzku neplynú.

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevzniká nárok na úroky a colný úrad ich nemôže vymeriavať okrem kompenzačného úroku. Od povolenia reštrukturalizácie nevzniká nárok na úroky, ktoré sa považujú za colnú pohľadávku vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie, a colný úrad ich nemôže vymeriavať. Úroky colné úrady uplatňujú len za obdobie do vyhlásenia konkurzu a ako súčasť dlžnej sumy dovozného cla, ktorá tvorí colnú pohľadávku.

V colnom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca v konkurznom konaní stáva účastníkom colného konania namiesto dlžníka. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní primerane vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a iných colných predpisov, ktoré upravujú postavenie deklaranta a dlžníka. Colné vyhlásenie a ostatné doklady, ktoré sa predkladajú v colnom konaní podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona a ktoré majú význam pre určenie colného dlhu alebo pre povinnosti iných právnických osôb alebo fyzických osôb, vystavené správcom v konkurznom konaní namiesto dlžníka považujú sa za doklad vystavený dlžníkom. Právne úkony správcu v konkurznom konaní vo vzťahu k iným fyzickým osobám a právnickým osobám alebo plnenia správcu v konkurznom konaní poskytnuté iným fyzickým osobám a právnickým osobám pri nakladaní s majetkom konkurznej podstaty sa na účely určenia práv a povinností dlžníka alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb podľa tohto zákona považujú za právne úkony alebo plnenia dlžníka; obdobne sa posudzujú aj prijaté plnenia.

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu je vylúčené vzájomné započítanie colnej pohľadávky a colného záväzku.

Colný úrad môže zaistiť tovar alebo vec,

Colný úrad môže zaistiť tovar alebo vec podľa odseku 1 bez ohľadu na práva tretích osôb.

Colný úrad vydá o zaistení tovaru alebo veci rozhodnutie a doručí ho do vlastných rúk osobe, ktorej tovar alebo vec zaistil. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V rozhodnutí o zaistení tovaru alebo veci sa uvedú dôvody, v ktorých dôsledku sa tovar alebo vec zaisťuje, a podľa povahy prípadu poučenie o právach a povinnostiach osoby, ktorá môže byť rozhodnutím dotknutá. Rozhodnutie obsahuje aj upozornenie o následkoch nesplnenia povinnosti.

Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru alebo veci, je povinná tovar alebo vec vydať colnému úradu alebo strpieť iné opatrenia, ak ich colný úrad považuje za postačujúce na dosiahnutie účelu zaistenia.

Ak sa na výzvu colného úradu zaistený tovar alebo vec nevydá, možno ich osobe, ktorá bola vyzvaná, odňať.

O vydaní alebo o odňatí zaisteného tovaru alebo veci sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom je uvedený aj opis zaisteného tovaru alebo veci. Osobe, ktorá tovar alebo vec vydala alebo ktorej tovar alebo vec boli odňaté, vyhotoví colný úrad potvrdenie o vydaní alebo o odňatí tovaru alebo veci.

Ak zaistený tovar alebo vec už nie sú na ďalšie konanie potrebné a ak neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte, alebo predaj podľa § 67, osobe, ktorej boli odňaté, sa vrátia; ustanovenie § 56 tým nie je dotknuté.

Colný úrad nevydá zaistený tovar alebo vec podľa odseku 8, ak má pochybnosti o práve osoby k tomuto tovaru alebo veci. Ak si na tovar alebo vec uplatňuje právo iná osoba ako osoba, ktorej boli tovar alebo vec zaistené, vydá ich colný úrad vlastníkovi tovaru alebo veci alebo ich oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na tovar alebo vec je nepochybné. Ak taká osoba neexistuje, colný úrad tovar alebo vec nevydá, pričom túto skutočnosť písomne oznámi tomu, kto si uplatňuje právo na vydanie tovaru alebo veci, a odporučí mu, aby si v lehote 60 dní odo dňa doručenia oznámenia uplatnil vlastnícke právo alebo iné právo na tovar alebo vec na príslušnom súde. Ak si osoba, ktorá je vlastníkom tovaru alebo veci alebo ich oprávneným držiteľom, tovar alebo vec napriek výzve neprevezme v lehote uvedenej v tejto výzve alebo osoba, ktorá si na tovar alebo vec robí nárok, si tento nárok neuplatní na príslušnom súde v lehote podľa predchádzajúcej vety, tovar alebo vec sa stáva majetkom štátu.

Ak vlastník tovaru alebo veci alebo osoba, u ktorej sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote určenej colným úradom neodstráni dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 64 ods. 1 písm. c), colný úrad je oprávnený taký tovar alebo vec predať.

Ak vlastník tovaru alebo veci alebo osoba, u ktorej sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote určenej colným úradom neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 64 ods. 1 písm. a), d) a e), colný úrad vydá rozhodnutie o zhabaní tovaru alebo veci, ak o zhabaní nemožno rozhodnúť v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte, alebo colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí tovaru alebo veci štátu. Odvolanie proti týmto rozhodnutiam má odkladný účinok.

Ak si na zaistený tovar alebo vec uplatnila právo iná osoba ako podľa odsekov 1 a 2, colný úrad je oprávnený tovar predať alebo vydať rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci najskôr po márnom uplynutí lehoty ustanovenej v § 64 ods. 9.

Ak je colný úrad oprávnený podľa colných predpisov tovar predať, môže tento tovar držiteľovi odňať alebo nakladanie s tovarom zakázať; pri predaji tohto tovaru sa primerane použijú ustanovenia § 69. Colný úrad môže taký tovar aj zničiť.

Ak to okolnosti vyžadujú, colný úrad môže dočasne uskladnený tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, predať; to isté platí aj vtedy, ak hrozí zníženie hodnoty dočasne uskladneného tovaru alebo ak by jeho uchovanie, starostlivosť o tovar alebo udržiavanie v dobrom stave bolo spojené s neprimeranými nákladmi alebo by bolo neprimerane náročné.

Ak predaj tovaru nie je s prihliadnutím na okolnosti prípadu možný, najmä ak je tovar nepredajný, možno dočasne uskladnený tovar poskytnúť na charitatívne účely v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitného predpisu.⁷⁰)

Predaj dočasne uskladneného tovaru je neprípustný, ak by sa ním ohrozil život alebo zdravie ľudí, zvierat alebo ak by mohol mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Nakladanie s tovarom podľa odsekov 1 a 2 colný úrad oznámi príslušným osobám. Taký tovar sa nadobúdateľovi vydá až po pridelení colne schváleného určenia.

Ak colný úrad nemôže naložiť s tovarom spôsobom podľa odsekov 2 a 3, môže taký tovar zničiť.

Ak pokuta uložená na základe vykonateľného rozhodnutia o colnom priestupku alebo o colnom delikte nebola uhradená do 30 dní odo dňa, v ktorom sa rozhodnutie stalo vykonateľné, na účely jej úhrady colný úrad tovar alebo vec zaistené podľa § 64 ods. 1 písm. b), ktoré neprepadli alebo neboli zhabané v prospech štátu, predá.

Z výnosu, ktorý sa získal predajom tovaru alebo veci, sa prednostne uhradí colný dlh a úrok, náklady konania, skladné a pokuta uložená podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.⁵) Zvyšok výnosu vyplatí colný úrad oprávnenej osobe. Ak sa táto osoba neprihlási do troch rokov odo dňa predaja tovaru alebo veci, prepadne zvyšok výnosu z predaja v prospech štátu.

Colný úrad schváli prenechanie tovaru, ktorý nie je tovarom únie, v prospech štátu, ak možno tovar predať alebo ho poskytnúť na charitatívne účely podľa § 66.

Ak osobitný predpis^70a) neustanovuje inak, colný úrad vykonáva správu majetku štátu pri tovare alebo veci,

Colný úrad je oprávnený tovar alebo vec uvedené v odseku 1 predať.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pri nakladaní s majetkom štátu podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje podľa osobitného predpisu.⁷²)

Ak sa s tovarom alebo vecou uvedenými v odseku 1 nenaložilo spôsobom podľa odseku 2, môže colný úrad bezodplatne previesť správu alebo vlastníctvo na zariadenie sociálnych služieb,⁷⁴) zdravotnícke zariadenie,⁷⁵) predškolské zariadenie alebo školu,⁷⁶) neziskovú organizáciu⁷⁷) alebo inú právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom,¹²) ak táto osoba preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb alebo v zdravotníckych zariadeniach alebo zabezpečuje výchovu a vzdelávanie v predškolských zariadeniach alebo v školách. Na tieto účely colné riaditeľstvo zverejňuje ponuky o tovare alebo veciach uvedených v odseku 1 na svojej internetovej stránke.

Colný úrad je oprávnený predať tovar alebo vec uvedené v odseku 1 ihneď, ak predmetom predaja sú tovar alebo vec, ktoré podliehajú rýchlej skaze, alebo živé zvieratá. Ak ide o chránené rastliny, chránené živočíchy a exempláre, môže ich colný úrad predať len so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Colný úrad predá tovar alebo vec podľa odseku 2 spravidla na dražbe, pričom postupuje podľa osobitného predpisu.⁷⁸) Ak nie je možné alebo vhodné predať tovar alebo vec na dražbe, môže colný úrad predať tento tovar alebo vec inak.

S tovarom alebo vecou, ktoré nemožno predať alebo používať zo zdravotných, veterinárnych, rastlinolekárskych, bezpečnostných, morálnych alebo iných dôvodov, bude colný úrad zaobchádzať spôsobom ustanoveným v osobitnom predpise.⁷⁹)

Z výnosu, ktorý sa získal predajom tovaru alebo veci, sa prednostne uhradí colný dlh a úrok, náklady konania, skladné a pokuta uložená podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.⁵)

Ak nie je možné alebo vhodné s tovarom alebo vecou uvedenými v odseku 1 naložiť spôsobom podľa odsekov 2, 4 a 5, colný úrad môže takýto tovar alebo vec zničiť, ak náklady na ich zničenie nie sú vyššie ako náklady na splnenie podmienok podľa osobitného predpisu⁷³) a ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 72 ods. 1 (ďalej len „porušovateľ“).

Colný priestupok je zavinené konanie alebo opomenutie fyzickej osoby,⁸⁰) ktorým porušila colné predpisy spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1.

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,⁸¹) ak tento zákon neustanovuje inak.

Colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto

Colnou uzáverou sa na účely odseku 1 rozumie plomba, pečať, známka alebo iný prostriedok, ktorým sa zaisťuje totožnosť tovaru v dopravných prostriedkov, kontajneroch, obaloch a miestnostiach tak, aby z nich nebolo možné tovar vybrať alebo vložiť bez viditeľných stôp poškodenia zaisteného priestoru alebo colnej uzávery.

Nezákonným dovozom a vývozom tovaru sa na účely odseku 1 rozumie dovoz a vývoz tovaru uskutočnený v rozpore s ustanoveniami osobitného predpisu.⁸²)

Za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 3 000 000 Sk; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 10 000 000 Sk.

Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť, ak tovar alebo vec vo vlastníctve porušovateľa boli použité alebo určené na spáchanie colného deliktu alebo získané colným deliktom, alebo boli nadobudnuté za tovar colným deliktom získaný; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. r), colný úrad vždy uloží prepadnutie tovaru alebo veci.

Prepadnutie tovaru alebo veci nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe colného deliktu okrem colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. r).

Vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát.

Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.

Pokutu alebo prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť porušovateľovi do dvoch rokov odo dňa, keď colný úrad zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti.

Plynutie lehoty podľa odseku 1 sa prerušuje odo dňa podania žaloby na súd do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

Colný úrad môže rozhodnúť o zhabaní tovaru alebo veci, ak tovar alebo vec nie sú vo vlastníctve porušovateľa alebo ak porušovateľ je neznámy a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku, alebo iný verejný záujem; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. r), colný úrad vždy rozhodne o zhabaní tovaru alebo veci.

O zhabaní tovaru alebo veci nemožno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov.

Vlastníkom zhabaného tovaru alebo veci sa stáva štát.

Colný delikt prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode má porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo.

Ak nemá porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike, prejednáva colný delikt colný úrad, v ktorého územnom obvode bol colný delikt spáchaný alebo zistený.

Porušovateľ, voči ktorému colný úrad právoplatným rozhodnutím vyslovil výrok o porušení colných predpisov, je povinný uhradiť štátu náklady spojené s prejednaním colného deliktu paušálnou sumou 1 000 Sk.

Náklady konania sú splatné v lehote splatnosti pokuty podľa § 74 ods. 2.

Výnosy z pokút uložených za colné delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Colný úrad môže za colný priestupok uložiť tieto sankcie:

Za colný priestupok možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 100 000 Sk; ak ide o colný priestupok podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 1 000 000 Sk.

V rozkaznom konaní možno uložiť pokutu do 50 000 Sk.

V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 10 000 Sk.

Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

Colný priestupok prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode bol colný priestupok zistený, a to aj vtedy, ak bol spáchaný v územnom obvode iného colného úradu.

Colný úrad, ktorý je príslušný na prejednanie colného priestupku, môže postúpiť colný priestupok na prejednanie colnému úradu, v ktorého územnom obvode má fyzická osoba, ktorá sa colného priestupku dopustila, trvalý pobyt alebo v ktorom sa trvalo zdržiava.

Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť, ak tovar alebo vec sú vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá sa dopustila colného priestupku a tovar alebo vec boli

Za colný priestupok podľa § 72 ods. 1 písm. r) colný úrad vždy uloží prepadnutie tovaru alebo veci.

Prepadnutie tovaru alebo veci nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe colného priestupku okrem colného priestupku podľa § 72 ods. 1 písm. r).

Vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát.

Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.

Výnosy z pokút uložených za colné priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.

Ak ide o colný priestupok podľa § 72 ods. 1 písm. r), colný úrad rozhodne o zhabaní tovaru alebo veci, ak tovar alebo vec nie sú vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá sa colného priestupku dopustila alebo ak je táto osoba neznáma.

Ak je žiadateľom o vydanie záväznej informácie podľa osobitného predpisu³⁰) fyzická osoba, je povinná na účely vydania záväznej informácie uviesť colnému riaditeľstvu svoje rodné číslo.

Ak je deklarantom fyzická osoba, je na účely colného konania povinná uviesť colnému úradu svoje rodné číslo.

Ak colný orgán vykonáva pôsobnosť podľa osobitných predpisov a ak tieto predpisy neustanovujú inak, pri jej vykonávaní má rovnaké práva a povinnosti ako pri colnom dohľade. To isté sa vzťahuje aj na práva a povinnosti osôb, ktoré tomu dohľadu podliehajú.

Ak pri dovoze tovaru vznikne alebo môže vzniknúť daňová povinnosť, na zabezpečenie dane sa použijú colné predpisy. Spotrebná daň musí byť pri dovoze tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, vždy zabezpečená; pri colnom režime tranzit sa spotrebná daň považuje za zabezpečenú aj v prípade, ak sa postupuje podľa osobitného predpisu.⁸⁵)

Ak má colný úrad colnú pohľadávku voči dlžníkovi a dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky vzájomne započítať. Započítaním také pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia colného riaditeľstva o započítaní dlžníkovi. Colnou pohľadávkou sa rozumie colný dlh, jeho príslušenstvo, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov.

Započítať možno len splatné nepremlčané pohľadávky, ak výška pohľadávky v jednotlivom prípade presiahne 10 000 Sk.

Úkonom dlžníka smerujúcim k započítaniu pohľadávok je žiadosť o započítanie (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť podáva dlžník na príslušnom colnom úrade a musí obsahovať

Colný úrad úplnú žiadosť postúpi spolu s potvrdením výšky colnej pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) colnému riaditeľstvu.

Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť colného riaditeľstva o poskytnutie údajov colnými úradmi o existencii a výške colných pohľadávok voči dlžníkovi. Colné úrady sú povinné poskytnúť požadované údaje bez zbytočného odkladu.

Colné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušného správcu záväzku o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke dlžníka uznáva. Po overení a potvrdení údajov príslušným správcom záväzku colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému colnému úradu; dlžníkovi sa doručuje do vlastných rúk. Ak colné riaditeľstvo pohľadávku dlžníka nezapočíta, oznámi túto skutočnosť dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a colnému úradu.

Správca záväzku sa po vydaní potvrdenia záväzku podľa odseku 6 zdrží úkonov, ktoré by mohli mať za následok zmenu potvrdených údajov.

Ak colná pohľadávka zanikla započítaním v celej výške, colný úrad môže vyrubiť úrok z omeškania podľa osobitného predpisu^85a) len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti colnej pohľadávky do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie colnej pohľadávky colnému úradu. Ak colná pohľadávka zanikla započítaním čiastočne, na tú časť colnej pohľadávky, ktorá zanikla započítaním, sa pri vyrubení úroku z omeškania vzťahuje prvá veta; na nezapočítanú časť colnej pohľadávky sa vzťahuje ustanovenie osobitného predpisu.^85a)

Na započítavanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov.⁸⁶)

O postúpení pohľadávky podľa odseku 1 uzatvára colné riaditeľstvo s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyporiadanie práv zo zabezpečenia pohľadávky.

Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu dňom nadobudnutia platnosti zmluvy podľa odseku 2. Colný úrad odpíše pohľadávku zo svojej evidencie ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy podľa odseku 2.

Colný úrad je povinný odovzdať tretej osobe všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Odplata za postúpenie pohľadávky podľa odseku 2 je príjmom štátneho rozpočtu.

Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa všeobecný predpis⁸⁸) nepoužije.

Colný dlh, ktorý vznikol podľa predpisov účinných pred 1. májom 2004 a ktorý nebol uhradený v lehote splatnosti, môže colný úrad odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymožiteľný. Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka a iných osôb, od ktorých sa mohol vymáhať, alebo ak je zrejmé, že by vymáhanie bolo neúspešné, alebo je pravdepodobné, že by náklady na jeho vymáhanie presiahli výťažok z vymáhania. Rovnako sa postupuje, ak nedoplatok nie je nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie je spojené s osobitnými alebo nadmernými ťažkosťami.

Na konanie začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa použijú doterajšie predpisy.

Lehoty, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, ako aj lehoty na uplatnenie práv podľa doterajších predpisov, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Ak colná pohľadávka vznikla pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, na prihlasovanie colných pohľadávok v konkurze alebo v reštrukturalizácii sa použijú doterajšie predpisy.

Peňažné prostriedky zložené na zabezpečenie colného dlhu pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa použijú na úhradu dane podľa osobitného predpisu,⁸⁹) ak daňová povinnosť vznikla po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii pri tovare, ktorý bol do colného režimu prepustený pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Osoba, ktorá bola schválená byť ručiteľom podľa doterajších predpisov, môže poskytovať ručenie v súlade s vydaným rozhodnutím o schválení byť ručiteľom a s podmienkami určenými colným úradom podľa doterajších predpisov. Príslušný colný úrad vydá do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nové rozhodnutie o schválení byť ručiteľom, v ktorom určí podmienky podľa § 55 ods. 2 a 3.

Zrušujú sa:

Zrušuje sa § 268e zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 258/2005 Z. z.