Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon Colný zákon

Predpis bol zrušený predpisom 199/2004 Z. z.

238/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2004 do 30.04.2004
238
ZÁKON
z 22. mája 2001
COLNÝ ZÁKON
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
všeobecné pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia sadzobných a iných opatrení zavedených Slovenskou republikou pre obchod s tovarom medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, najmä opatrení obchodnej politiky a poľnohospodárskej politiky a
b)
osobitné pravidlá vrátane pravidiel a postupov, ktorými sa zabezpečuje realizácia opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia sadzobných a iných opatrení zavedených Slovenskou republikou pre obchod s tovarom medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ustanovené osobitným predpisom.1)
§2 Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
slovenskou osobou fyzická osoba s trvalým pobytom2) alebo právnická osoba3) so sídlom, podnikom alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky,
b)
zahraničnou osobou osoba, ktorá nie je uvedená v písmene a),
c)
tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre colného sadzobníka,
d)
slovenským tovarom
1.
tovar, ktorý sa za podmienok ustanovených v § 22 ods. 4 úplne získal v Slovenskej republike bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený zo zahraničia,
2.
tovar prepustený do colného režimu voľný obeh,
3.
tovar získaný alebo vyrobený v Slovenskej republike z tovaru uvedeného v bodoch 1 a 2,
e)
zahraničným tovarom tovar, ktorý nie je uvedený v písmene d),
f)
tovarom neobchodného charakteru tovar, ktorý je príležitostne prepustený do navrhnutého colného režimu a ktorý má byť vzhľadom na charakter a množstvo určený na súkromné alebo osobné použitie príjemcu alebo cestujúceho a členov ich domácností, alebo sa má odovzdať ako dar,
g)
colným statusom postavenie tovaru, ktoré vyjadruje, či ide o slovenský tovar alebo zahraničný tovar,
h)
colne schváleným určením súbor pravidiel ustanovených týmto zákonom, ktoré určujú rozsah zaobchádzania s tovarom; tovaru možno prideliť niektoré z týchto colne schválených určení:
1.
prepustenie tovaru do colného režimu,
2.
umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu,
3.
spätný vývoz tovaru z colného územia,
4.
zničenie tovaru,
5.
prenechanie tovaru v prospech štátu,
i)
colným režimom (ďalej len „režim“)
1.
voľný obeh,
2.
tranzit,
3.
uskladňovanie v colnom sklade,
4.
aktívny zušľachťovací styk,
5.
prepracovanie pod colným dohľadom,
6.
dočasné použitie,
7.
pasívny zušľachťovací styk,
8.
vývoz,
j)
colným dlhom suma dovozných platieb (colný dlh pri dovoze) alebo suma vývozných platieb (colný dlh pri vývoze), ktorá sa uplatňuje na konkrétny tovar pri jeho dovoze alebo vývoze podľa colných predpisov,
k)
dovoznými platbami
1.
clo a dane, ktorým podlieha tovar pri dovoze,
2.
platby pri dovoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej poľnohospodárskej politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov,
3.
iné platby pri dovoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo,
l)
vývoznými platbami
1.
clo, ktorému podlieha tovar pri vývoze,
2.
platby pri vývoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej poľnohospodárskej politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov,
3.
iné platby pri vývoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo,
m)
dlžníkom fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za splnenie colného dlhu,
n)
dovozom premiestnenie tovaru zo zahraničia cez štátnu hranicu Slovenskej republiky (ďalej len „colná hranica“) na colné územie s použitím jedného alebo viacerých režimov, alebo bez použitia režimu,
o)
vývozom premiestnenie tovaru cez colnú hranicu z colného územia do zahraničia,
p)
obchodnopolitickým opatrením sadzobné opatrenie alebo nesadzobné opatrenie na dovoz alebo vývoz tovaru ustanovené osobitným predpisom1) alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva“),
q)
colným vyhlásením úkon, ktorým fyzická osoba, štatutárny orgán, zamestnanec právnickej osoby alebo zástupca týchto osôb formou a spôsobom ustanovenými colnými predpismi prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného režimu,
r)
deklarantom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie robí,
s)
prepustením tovaru úkon, ktorým colný úrad dáva fyzickej osobe alebo právnickej osobe súhlas nakladať s tovarom v súlade s účelom režimu, do ktorého bol tovar navrhnutý,
t)
colným orgánom Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky4) (ďalej len „colné riaditeľstvo“) a colný úrad,4)
u)
colnou pohľadávkou sa rozumie colný dlh, jeho príslušenstvo, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Colné územie
§3
(1)
Colné územie je územie Slovenskej republiky vrátane vzdušného priestoru nad ním a priestoru pod ním. Colnú hranicu tvorí štátna hranica Slovenskej republiky.
(2)
Súčasťou colného územia sú priestory a stavby slobodného colného pásma a slobodného colného skladu.
(3)
V miestach, kde štátnu hranicu tvorí medzinárodný tok alebo jeho rameno, colnou hranicou je slovenský breh takéhoto toku alebo jeho ramena.5)
§4
(1)
Colné pohraničné pásmo je časť colného územia vo vzdialenosti do 25 km od štátnej hranice smerom do vnútrozemia a kruhové územie s polomerom do 25 km okolo colných letísk.
(2)
Colné vnútrozemie je colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom.
(3)
Priebeh hranice colného pohraničného pásma colným územím ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
Vykonávanie colného dohľadu a colnej kontroly
§5
(1)
Colný dohľad je činnosť colného orgánu zameraná na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov.
(2)
Colný dohľad vykonávajú colné orgány na celom colnom území. Colný dohľad sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila realizácia opatrení uvedených v § 1. V colnom pohraničnom pásme sa vykonáva colný dohľad vo zvýšenej miere, najmä sa zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili alebo prestúpia colnú hranicu v súlade s colnými predpismi.
(3)
Výkon colného dohľadu je postup colného orgánu, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov alebo zabraňuje ich porušovaniu.
(4)
Colný dohľad sa vykonáva
a)
colnou kontrolou,
b)
colným konaním,
c)
kontrolou po prepustení tovaru,
d)
iným postupom colného orgánu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.6)
§6
(1)
Colná kontrola je činnosť colného orgánu, ktorou sa zisťujú podklady pre potreby colného dohľadu.
(2)
Colná kontrola sa vykonáva
a)
prehliadkou tovaru, dopravných prostriedkov, zásielok, batožiny, dokladov a sprievodných listín, verejných priestranstiev, prevádzkových priestorov fyzických osôb oprávnených na podnikanie a prevádzkových priestorov právnických osôb,
b)
prehliadkou osôb,
c)
zisťovaním a overovaním druhu, množstva, vlastností tovaru a iných skutočností o tovare a odoberaním vzoriek,
d)
preverovaním pravosti a správnosti dokladov a listín o tovare a pravdivosti údajov v nich uvedených,
e)
kontrolou účtovnej evidencie, iných evidencií a záznamov,
f)
porovnávaním existujúceho stavu so stavom požadovaným colnými predpismi, určovaním odchýlok a ukladaním opatrení,
g)
inou činnosťou colného orgánu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.
(3)
Colný orgán je oprávnený kontrolovať, či dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode a značku zhody podľa osobitného predpisu.7)
(4)
Dovozca výrobkov je povinný na výzvu colného orgánu preukázať, že ním dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značku zhody, ak tak ustanovuje osobitný predpis.7)
(5)
Colný orgán bez zbytočného odkladu informuje orgány dohľadu pred prepustením do režimu voľný obeh o výrobkoch, ktoré
a)
podliehajú posúdeniu zhody a dovozca nepreukáže vyhlásením o zhode alebo certifikátom zhody a značkou zhody, alebo ak nemá inú možnosť, technickými predpismi,8) ustanovenou sprievodnou dokumentáciou, že výrobky spĺňajú technické požiadavky podľa technických predpisov,8) ak má podozrenie, že sprievodná dokumentácia, vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značka zhody sa neoprávnene použili, zmenili alebo sfalšovali,
b)
vykazujú také charakteristiky, ktoré by mohli vyvolať vážnu pochybnosť o tom, či výrobok nepredstavuje vážne a bezprostredné riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti.
(6)
Colný orgán pri výkone činnosti podľa odseku 5 postupuje podľa osobitného predpisu,7) pričom pri pozastavení prepustenia výrobkov do režimu voľný obeh berie do úvahy ich charakter, najmä či podliehajú rýchlej skaze.
(7)
Colný orgán prepustí výrobky do režimu voľný obeh, ak zistí, že nepredstavujú vážne a bezprostredné riziko, alebo ich nemožno považovať za výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh v rozpore s technickými predpismi,8) alebo ak do troch pracovných dní od oznámenia colného orgánu podľa odseku 5 nevykonajú orgány dohľadu žiadne opatrenia.
(8)
Ak colný orgán zistí, že výrobky predstavujú vážne a bezprostredné riziko, vykoná príslušné opatrenia vrátane neprepustenia dovážaných výrobkov do režimu voľný obeh.
§7
(1)
Colný orgán je oprávnený v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom4) vykonať colnú kontrolu každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, alebo možno predpokladať, že má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu.
(2)
V prípade dôvodného podozrenia, že fyzická osoba alebo právnická osoba má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, colný orgán je oprávnený vykonať prehliadku tejto fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby.
(3)
Prehliadku fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby možno vykonať až vtedy, ak je výzva colného orgánu na vydanie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu bezvýsledná. Na žiadosť prehliadanej fyzickej osoby alebo na žiadosť zamestnanca právnickej osoby sa môže prehliadka vykonať za prítomnosti inej fyzickej osoby. Colný orgán je povinný tieto osoby o takomto oprávnení poučiť. Účasť inej osoby možno odoprieť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia. Prehliadku fyzickej osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. O vykonaní prehliadky fyzickej osoby je colný orgán povinný vyhotoviť úradný záznam.
(4)
Colná kontrola obsahu poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje listové tajomstvo, sa vykoná iba v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že poštové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenie, ale aj tovar. Skutočnosť, že bola vykonaná colná kontrola, je colný orgán povinný potvrdiť na obale poštovej zásielky a vyhotoviť o tom úradný záznam.
§8
(1)
Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve9) colnej kontrole nepodliehajú
a)
zahraničné fyzické osoby, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
b)
batožina, ktorú dováža, vyváža alebo prepravuje v režime tranzit fyzická osoba, ktorá požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
c)
diplomatická pošta a konzulárna pošta, ktorej sa poskytuje ochrana podľa medzinárodného práva,
d)
úradná korešpondencia, ktorej sa poskytuje ochrana podľa medzinárodného práva.
(2)
Colnej kontrole nepodlieha ani diplomatická pošta, ani konzulárna pošta Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
§9 Právo zastúpenia
(1)
Na colné konanie si každý môže určiť zástupcu; ustanovenie § 84 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté. Zastúpenie môže byť
a)
priame, ak zástupca koná v mene zastúpenej osoby a na jej účet,
b)
nepriame, ak zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet zastúpenej osoby.
(2)
Zástupca musí byť slovenskou osobou s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 84 ods. 3.
(3)
Zástupca je povinný vyhlásiť, či ide o priame zastúpenie, alebo nepriame zastúpenie; ak takéto vyhlásenie neurobí, považuje sa za osobu konajúcu vo vlastnom mene a na svoj účet.
§9a Ohlasovacia povinnosť
(1)
Osoba, ktorá dováža alebo vyváža bankovky a mince v slovenskej mene alebo v cudzej mene, cestovné šeky alebo iné peňažné poukážky vymeniteľné za bankovky a mince v celkovej hodnote zodpovedajúcej hodnote najmenej 15000 EUR, je povinná písomne ohlásiť túto skutočnosť colnému úradu, a to na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1.
(2)
Ohlasovaciu povinnosť podľa odseku 1 je povinná splniť aj osoba, ktorá odosiela do zahraničia alebo prijíma zo zahraničia poštovú alebo inú zásielku obsahujúcu bankovky a mince v slovenskej mene alebo v cudzej mene v celkovej hodnote zodpovedajúcej hodnote najmenej 1 000 EUR.
(3)
Hodnota bankoviek a mincí v cudzej mene a v slovenskej mene sa na účely podľa odsekov 1 a 2 určuje kurzom príslušnej meny vyhláseným Národnou bankou Slovenska v deň dovozu a vývozu bankoviek a mincí alebo v deň podania poštovej alebo inej zásielky.
(4)
Colný úrad zasiela vyplnené tlačivá podľa odseku 1 a oznámenia o porušení colných predpisov podľa § 439 písm. s) službe finančnej polície Policajného zboru9a) do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k týmto skutočnostiam došlo.
(5)
Colný úrad vykonáva kontrolu plnenia ohlasovacej povinnosti podľa odsekov 1 a 2. Pri kontrole je oprávnený vyžadovať potrebnú súčinnosť kontrolovaných osôb. Kontrolu vykonáva v súlade s oprávneniami a s použitím prostriedkov podľa osobitného predpisu.4)
Informácie o colných predpisoch
§10
(1)
Colnými predpismi sa rozumie tento zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo medzinárodná zmluva, ktoré upravujú právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, ak ich vykonávaním sú poverené colné orgány.
(2)
Colné riaditeľstvo na základe písomnej žiadosti vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru. Žiadosť o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru sa môže týkať len jedného druhu tovaru, žiadosť o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru sa môže týkať len jedného druhu tovaru a len jednej skupiny okolností, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru.
(3)
Za skupinu okolností podľa odseku 2 sa považujú okolnosti dané pravidlami o pôvode tovaru pre krajinu alebo skupinu krajín, vo vzťahu ku ktorým sa má pôvod tovaru určiť.
(4)
Žiadosť o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, a obsahuje
a)
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo osoby, v mene ktorej bola žiadosť podaná (ďalej len „držiteľ záväznej informácie“), ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
b)
obchodné meno, sídlo, alebo meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu žiadateľa, ak nie je totožný s držiteľom záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
c)
označenie zástupcu, ak sa má doručiť záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru inej osobe ako držiteľovi záväznej informácie,
d)
podrobný opis tovaru, ktorý umožní jeho nomenklatúrne zatriedenie,
e)
zloženie tovaru a metódu zisťovania zloženia tovaru, ak majú vplyv na nomenklatúrne zatriedenie tovaru,
f)
predpokladané nomenklatúrne zatriedenie tovaru,
g)
označenie nomenklatúry, do ktorej sa má tovar zatriediť, ak žiadateľ žiada zatriediť tovar do jednej z nomenklatúr podľa § 18 ods. 12,
h)
označenie údajov, ktoré sa majú považovať za dôverné,
i)
oznámenie žiadateľa, či v predchádzajúcom období požiadal o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru pre rovnaký alebo podobný tovar, alebo či podľa jeho vedomostí bola žiadaná záväzná informácia vydaná inému držiteľovi záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
j)
súhlas s uložením záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru v informačnom systéme orgánu, ktorý záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydal.
(5)
K žiadosti je žiadateľ povinný pripojiť vzorky tovaru, o ktorého nomenklatúrne zatriedenie žiada, fotodokumentáciu, projekty a iné dokumenty, ktoré umožnia nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo správny opis výrobného procesu alebo spracovania tovaru.
(6)
Žiadosť o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru okrem údajov uvedených v odseku 4 písm. a) až d), f) a h) až j) obsahuje
a)
použiteľný právny základ na účely určenia pôvodu tovaru podľa § 22 až 54,
b)
označenie pravidiel pôvodu tovaru umožňujúcich určiť pôvod tovaru, použité materiály a ich pôvod, nomenklatúrne zatriedenie tovaru, zodpovedajúce hodnoty a opis okolností (pravidlo o zmene nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, pravidlo o pridanej hodnote, opis operácie alebo výrobného procesu, alebo iné špecifické pravidlo) umožňujúcich splnenie týchto podmienok,
c)
návrh pôvodu tovaru s určením pravidla, podľa ktorého sa má pôvod tovaru určiť.
(7)
Colné riaditeľstvo preskúma, či sú splnené podmienky podľa odsekov 4 až 6, a ak je to potrebné, vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote nesprávnu alebo neúplnú žiadosť opravil alebo doplnil. Ak žiadateľ napriek výzve žiadosť neopraví alebo nedoplní v určenej lehote, colné riaditeľstvo konanie vo veci vydania záväznej informácie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania o vydaní záväznej informácie nemožno podať opravný prostriedok.
(8)
Colné riaditeľstvo vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru formou písomného rozhodnutia na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(9)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru obsahuje
a)
označenie štátu, ktorého orgány záväznú informáciu vydali, a označenie druhu záväznej informácie,
b)
označenie orgánu, ktorý záväznú informáciu vydal,
c)
číslo záväznej informácie,
d)
identifikačné údaje držiteľa záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru podľa žiadosti o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
e)
dátum podania žiadosti,
f)
údaje o podkladoch predložených žiadateľom o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
g)
opis tovaru, jeho obchodný názov,
h)
zatriedenie tovaru v nomenklatúre colného sadzobníka a jeho odôvodnenie,
i)
poučenie o opravnom prostriedku a označenie údajov, ktoré sa na základe žiadosti považujú za dôverné,
j)
dátum začiatku platnosti záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
k)
dátum a miesto vydania záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, pečiatku a podpis vydávajúceho orgánu,
l)
iné dôležité údaje, ak je to potrebné.
(10)
Záväzná informácia o pôvode tovaru okrem údajov uvedených v odseku 9 môže obsahovať
a)
označenie krajiny alebo skupiny krajín, z ktorých tovar pochádza (ďalej len „krajina pôvodu“),
b)
odôvodnenie určenia pôvodu tovaru,
c)
cenu zo závodu, ak sa požaduje (§ 32),
d)
opis spracovania potrebný na získanie pôvodu tovaru, ak sa požaduje,
e)
odkaz na vydanú záväznú informáciu o pôvode tovaru alebo na žiadosť o jej vydanie,
f)
opis spracovania potrebného na získanie pôvodu tovaru, ak sa požaduje.
(11)
V jednoduchých veciach, ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených žiadateľom, colné riaditeľstvo vydá záväznú informáciu bez zbytočného odkladu. V ostatných prípadoch je colné riaditeľstvo povinné vydať záväznú informáciu do 90 dní odo dňa, keď dostalo všetky podklady na jej vydanie. V obzvlášť zložitých prípadoch, ak nebolo možné záväznú informáciu vydať v lehote 90 dní od predloženia všetkých podkladov, je colné riaditeľstvo povinné v prípade záväznej informácie
a)
o nomenklatúrnom zatriedení tovaru o tom upovedomiť žiadateľa s uvedením dôvodu a súčasne mu oznámiť lehotu jej vydania,
b)
o pôvode tovaru vydať záväznú informáciu najneskôr do 150 dní od predloženia všetkých podkladov na jej vydanie.
(12)
Proti záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväznej informácii o pôvode tovaru možno colnému riaditeľstvu podať námietky v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto záväznej informácie. Námietky nemajú odkladný účinok.
(13)
Colné riaditeľstvo napadnutú záväznú informáciu rozhodnutím zruší, inak námietky zamietne a napadnutú záväznú informáciu potvrdí. Proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok a o zrušení napadnutej záväznej informácie nemožno podať opravný prostriedok. Pri rozhodovaní o námietkach sa ustanovenie odseku 11 použije primerane.
(14)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväzná informácia o pôvode tovaru zaväzuje colný orgán vo vzťahu k držiteľovi len
a)
vo veci nomenklatúrneho zatriedenia tovaru,
b)
vo veci pôvodu tovaru určeného podľa § 22 až 54,
c)
vo vzťahu k tovaru, pri ktorom sa všetky činnosti a úkony, ktoré sa musia vykonať, aby sa zabezpečilo dodržanie colných predpisov (ďalej len „colné formality“), ukončia po jej vydaní.
(15)
Držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru pri uplatnení nároku, ktorý v colnom konaní táto záväzná informácia zakladá, je povinný preukázať, že tovar uvedený v colnom vyhlásení zodpovedá vo všetkých znakoch tovaru, ktorý je opísaný v záväznej informácii. Držiteľ záväznej informácie o pôvode tovaru pri uplatnení nároku, ktorý v colnom konaní táto záväzná informácia zakladá, je povinný preukázať, že ním označený tovar a skutočnosti určujúce získanie jeho pôvodu zodpovedajú vo všetkých znakoch skutočnostiam, ktoré sú opísané v záväznej informácii.
(16)
Záväzná informácia zakladá právne účinky pri uplatňovaní nároku, len ak si tento nárok uplatňuje držiteľ a ak držiteľ podľa požiadaviek colného orgánu splní povinnosti podľa odseku 15.
§11
Nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo určenie pôvodu tovaru uvedené v záväznej informácii sa môže uplatňovať len na účely
a)
vymerania dovozného cla alebo vývozného cla,
b)
vyrubenia daní,
c)
výpočtu platieb poskytovaných na podporu vývozu alebo ktoré sa poskytujú pri dovoze a vývoze v rámci štátnej poľnohospodárskej politiky,
d)
použitia certifikátov, vývozných licencií alebo dovozných licencií alebo iných dokladov, ktoré sa podľa osobitných predpisov10) predkladajú pri vykonávaní colných formalít, ak sa vzťahujú na tovar opísaný v záväznej informácii.
§12
(1)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru platí šesť rokov odo dňa jej vydania, záväzná informácia o pôvode tovaru platí tri roky odo dňa jej vydania.
(2)
Colné riaditeľstvo záväznú informáciu zruší písomným rozhodnutím, ak bola vydaná na základe neúplných alebo nepravdivých údajov žiadateľa. Colné riaditeľstvo zruší záväznú informáciu aj v prípade, ak sa dodatočne zistia závažné dôvody na iné nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo iné určenie pôvodu tovaru v porovnaní s tým, ktoré je v záväznej informácii uvedené.
(3)
Záväzná informácia stráca platnosť pred uplynutím lehôt podľa odseku 1, ak nastanú tieto skutočnosti:
a)
v prípade záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru
1.
dôjde k zmene osobitného predpisu, ktorý bol podkladom na jej vydanie, a záväzná informácia v dôsledku toho už nie je s ním v súlade,
2.
záväzná informácia nie je v súlade s výkladom nomenklatúry uvedenej v § 18 ods. 8 písm. a) z dôvodu zmien a doplnkov vysvetliviek prijatých Radou pre colnú spoluprácu a z dôvodu zmien nomenklatúry uvedenej v § 18 ods. 8 vydaných rozhodnutím Európskej komisie,
3.
záväzná informácia bola podľa odseku 2 alebo podľa § 10 ods. 13 zrušená,
b)
v prípade záväznej informácie o pôvode tovaru
1.
dôjde k zmene osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré boli podkladom na jej vydanie, a záväzná informácia v dôsledku toho už nie je s nimi v súlade,
2.
nie je v súlade s pravidlami na interpretáciu niektorých ustanovení medzinárodných zmlúv,
3.
bola podľa odseku 2 alebo podľa § 10 ods. 13 zrušená.
(4)
Skutočnosti uvedené v odsekoch 2 a 3 je colné riaditeľstvo povinné oznámiť držiteľovi záväznej informácie doručením písomného rozhodnutia; to neplatí, ak nastane skutočnosť uvedená v odseku 3 písm. a) prvom bode. Dňom doručenia tohto rozhodnutia stráca záväzná informácia platnosť.
(5)
Záväznú informáciu, ktorá stratila platnosť na základe oznámenia skutočností uvedených v odseku 3 písm. a) v druhom a treťom bode alebo v odseku 3 písm. b) v druhom a treťom bode, okrem záväznej informácie, ktorá bola zrušená podľa odseku 2 prvej vety, môže držiteľ používať ešte šesť mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o strate jej platnosti, ak na jej základe uzavrel zmluvu na nákup alebo predaj tovaru predtým, ako mu bola oznámená strata platnosti tejto záväznej informácie. Ak záväzná informácia stratila platnosť podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b) prvého bodu, držiteľ ju môže použiť, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva alebo právny predpis, ktoré nahradili medzinárodnú zmluvu alebo právny predpis, s ktorými záväzná informácia nie je v súlade. Ak sa záväzná informácia, ktorá stratila platnosť, vzťahuje na tovar, na ktorý boli vydané certifikáty, vývozná alebo dovozná licencia alebo iné doklady v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru podľa osobitného predpisu,10) lehota použitia záväznej informácie sa skončí uplynutím lehoty platnosti týchto dokladov.
(6)
Odsek 5 sa nepoužije, ak tak z dôvodu dôležitého hospodárskeho významu ustanoví osobitný predpis.
(7)
Ak držiteľ záväznej informácie chce využiť svoje právo podľa odseku 5, je povinný oznámiť túto skutočnosť colnému úradu, poskytnúť mu potrebné doklady a umožniť vykonanie kontroly na účel zistenia, či sú splnené podmienky na ďalšie použitie záväznej informácie.
(8)
Ak sa zistí, že použitie záväznej informácie podľa odseku 5 nie je možné a nenastali skutočnosti podľa odseku 6, colný úrad je povinný túto skutočnosť držiteľovi záväznej informácie písomne oznámiť.
(9)
Náklady na vydanie záväznej informácie sú najmä výdavky na vykonanie analýzy alebo odborného posúdenia tovaru, vrátenie tovaru žiadateľovi, znalecké posudky, úradné preklady písomností do štátneho jazyka potrebné na správne posúdenie veci, ak sú zabezpečované dodávateľským spôsobom.
(10)
Výdavky uvedené v odseku 9 hradí žiadateľ o vydanie záväznej informácie bez ohľadu na to, či výdavky vznikli z podnetu žiadateľa o vydanie záväznej informácie, alebo colného riaditeľstva; ustanovenie osobitného predpisu11) tým nie je dotknuté.
Súčinnosť
§13
(1)
Osoba, ktorá uskutočnila dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, alebo osoba, u ktorej sa nachádza alebo možno predpokladať, že sa nachádza tovar podliehajúci colnému dohľadu, je povinná umožniť colnému orgánu vykonať colný dohľad v stavbách vrátane bytu, ak sa byt používa na podnikanie, v dopravných prostriedkoch, na pozemkoch, ktoré vlastní, užíva alebo spravuje, a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie.
(2)
Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná strpieť úkony potrebné na vykonanie colného dohľadu a poskytnúť colnému orgánu nevyhnutnú súčinnosť.
(3)
Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colného orgánu predložiť doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo iný dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených podnikať na colnom území. Ak nie sú predložené požadované doklady, colný orgán na náklady a nebezpečenstvo osoby, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, kontrolovaný tovar premiestni na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom, a určí lehotu na dodatočné predloženie dokladov.
§14
(1)
Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, alebo iné orgány verejnej moci a iné právnické osoby zriadené osobitným zákonom, notári a exekútori v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto zákona alebo podľa osobitných zákonov dovozným platbám alebo vývozným platbám v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu údaje potrebné na vymeranie a vymáhanie týchto platieb.
(2)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné podľa osobitného predpisu12) poskytnúť colnému úradu a colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť informácie podliehajúce bankovému tajomstvu.
(3)
Poštový podnik je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu, najmä údaje o došlých zásielkach zo zahraničia a odoslaných zásielkach do zahraničia, údaje o odosielateľoch a príjemcoch týchto zásielok a tovare v nich prepravovanom, alebo umožniť získať tieto údaje priamo v poštovom podniku a ich správnosť na mieste overiť.
(4)
Štátne orgány a iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej povinnosti alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu.
(5)
Telekomunikačný podnik je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť údaje o užívateľoch telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(6)
Dopravcovia sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.
(7)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(8)
Štátne orgány, ktoré majú v pôsobnosti výkon kontroly, sú povinné oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť výsledky kontrol, ak zistia súvislosť s colným dlhom a s daňovými povinnosťami.
(9)
Osoby, ktoré majú listiny alebo iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní colného dohľadu, sú povinné colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť tieto listiny a veci na účely dokazovania vydať alebo vypožičať.
(10)
Pre potreby kontroly, ktorú vykonávajú colné orgány v rámci colného dohľadu, sú osoby uvedené v § 13 ods. 1 povinné uschovať päť rokov všetky doklady, ktoré sa týkajú dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru. Táto lehota začína plynúť v prípade tovaru
a)
prepusteného do režimu voľný obeh a režimu vývoz od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo prijaté colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh alebo do režimu vývoz,
b)
prepusteného do režimu voľný obeh so zníženou colnou sadzbou dovozného cla alebo bez dovozného cla vzhľadom na jeho konečné použitie od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom tovar prestal podliehať colnému dohľadu,
c)
prepusteného do iného režimu od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol režim ukončený,
d)
umiestneného do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom tovar opustil slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad.
(11)
Ak pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 10 colné orgány urobili úkon kontroly smerujúci k vymeraniu dovozných platieb alebo vývozných platieb alebo zistili porušenie colných predpisov, začne plynúť nová päťročná lehota od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol úkon kontroly vykonaný. Úschovná lehota sa skončí uplynutím tejto lehoty.

DRUHÁ ČASŤ | UPLATŇOVANIE DOVOZNÝCH PLATIEB ALEBO VÝVOZNÝCH PLATIEB A INÝCH OPATRENÍ V OBCHODE S TOVAROM

PRVÝ DIEL
CLO
§15 Druhy cla
(1)
Clo je ochranné opatrenie vo forme povinnej platby vyberanej štátom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu1) z dovážaného tovaru (ďalej len „dovozné clo“) alebo z vyvážaného tovaru (ďalej len „vývozné clo“).
(2)
Vyrovnávacie clo je osobitné clo vyberané s cieľom vyrovnať dotáciu alebo subvenciu, ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie alebo výrobu výrobku alebo na vývoz tovaru.
(3)
Odvetné clo je prirážka k colnej sadzbe alebo osobitné clo z tovaru, ktorý podľa colného sadzobníka clu nepodlieha, zavedené na prechodný čas na tovar dovážaný zo štátu, ktorý diskriminuje Slovenskú republiku v hospodárskych vzťahoch.
(4)
Dodatočné clo alebo zvýšené clo je clo uložené podľa osobitného predpisu13) na prechodný čas, napríklad na tovar poľnohospodárskeho charakteru alebo v prípade nadmerného dovozu tovaru.
(5)
Vyrovnávacie clo, odvetné clo a dodatočné clo ustanovuje nariadenie, ktoré vydá vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).
(6)
Antidumpingové clo je clo uložené podľa osobitného predpisu1) z dovážaného tovaru, ktorého vývozná cena je nižšia ako cena rovnakého alebo podobného tovaru v bežnom obchode v krajine vývozu tovaru a ktorý môže spôsobiť dumpingovú ujmu výrobnému odvetviu v Slovenskej republike.
§16 Tovar podliehajúci clu
(1)
Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom sadzobníku výslovne označený ako tovar bez cla.
(2)
Vývoznému clu podlieha tovar uvedený v colnom sadzobníku, ak colný sadzobník takéto clo výslovne ustanovuje.
(3)
Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách výslovne označený ako tovar bez cla.
§17 Oslobodenie od dovozného cla
(1)
Od dovozného cla je oslobodený tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie vyžaduje všeobecný záujem, podľa colných predpisov.
(2)
Od dovozného cla je oslobodený tovar dovážaný zahraničnými osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva.14)
(3)
Rozsah a podmienky oslobodenia tovaru dovážaného zahraničnými osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo medzinárodnými organizáciami15) a ich pracovníkmi ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda. Ak niektorý štát neposkytuje oslobodenie od cla na tovar dovážaný zo Slovenskej republiky v rozsahu, ktorý zodpovedá rozsahu oslobodenia od cla podľa tohto zákona, vláda môže nariadením pre dovoz tovaru z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo odoprieť.
DRUHÝ DIEL
COLNÝ SADZOBNÍK A NOMENKLATÚRNE ZATRIEDENIE TOVARU
§18 Colný sadzobník a colné sadzby
(1)
Clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sú ustanovené colným sadzobníkom. Colný sadzobník vydáva vláda nariadením.
(2)
Colný sadzobník obsahuje
a)
kombinovanú nomenklatúru,
b)
všeobecné colné sadzby,
c)
zmluvné colné sadzby,
d)
colné sadzby všeobecného systému preferencií prijaté jednostranne Slovenskou republikou vo vzťahu k jednotlivým štátom, skupinám štátov alebo územiam,
e)
merné jednotky.
(3)
Colný sadzobník môže obsahovať aj
a)
ďalšiu nomenklatúru, ktorá je založená úplne alebo sčasti na kombinovanej nomenklatúre a ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie,
b)
zvýhodnené sadzobné opatrenia zavedené na prechodný čas, poskytujúce zníženie dovozného cla alebo dočasné pozastavenie uplatňovania dovozného cla, ktorému podlieha určitý tovar, a to aj v rámci colnej kvóty alebo colného stropu,
c)
preferenčné colné sadzby podľa medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú poskytovanie preferenčného sadzobného zaobchádzania,
d)
sadzobné opatrenia neuvedené v odseku 2 písm. b) až d)
1.
sadzby vyrovnávacieho cla,
2.
sadzby odvetného cla,
3.
sadzby dodatočného cla,
4.
jednotnú colnú sadzbu, ktorá zjednodušuje a urýchľuje vybranie cla pri dovoze tovaru neobchodného charakteru určeného na uspokojovanie osobných potrieb fyzických osôb,
5.
sadzby zvýšeného dovozného cla,
e)
ďalšie opatrenia neuvedené v odseku 2 písm. b) a c), ktoré sa uplatňujú na tovar zahrnutý do kombinovanej nomenklatúry pri vymeriavaní cla a dovozných platieb ustanovených osobitným predpisom, ktorým sa uskutočňuje štátna poľnohospodárska politika, alebo ktorý sa vzťahuje na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskeho tovaru.
(4)
Ďalšia nomenklatúra a opatrenia uvedené v odseku 3 môžu byť ustanovené v colnom sadzobníku, ak nie sú uvedené v osobitnom predpise,16) ktorý upravuje vykonávanie sadzobných opatrení pri obchode s tovarom, alebo v medzinárodnej zmluve.17)
(5)
Sadzobné opatrenia podľa odseku 2 písm. d) a odseku 3 písm. b) a c) sa použijú namiesto sadzobných opatrení podľa odseku 2 písm. b) a c) a odseku 3 písm. e), ak o to deklarant požiada a preukáže, že dovážaný tovar spĺňa podmienky na použitie týchto sadzobných opatrení.
(6)
Ak je použitie sadzobných opatrení podľa odseku 2 písm. d) a odseku 3 písm. b) a c) obmedzené na určitý objem dovozu, tieto opatrenia sa prestanú používať v prípade
a)
colných kvót, ak sa vyčerpá limit pre objem dovozu,
b)
colných stropov podľa osobitného predpisu.
(7)
Na účely zatriedenia tovaru, ktorý je predmetom obchodu v styku so zahraničím, sa používa kombinovaná nomenklatúra.
(8)
Kombinovaná nomenklatúra zahŕňa
a)
nomenklatúru harmonizovaného systému,18)
b)
ďalšie triedenie k nomenklatúre uvedenej v písmene a) (ďalej len „podpoložka kombinovanej nomenklatúry“) v prípadoch, ak je určená colná sadzba,
c)
poznámky a doplnkové poznámky k triedam a kapitolám a poznámky pod čiarou k podpoložkám kombinovanej nomenklatúry.
(9)
Podpoložka kombinovanej nomenklatúry má priradený osemmiestny číselný znak zložený
a)
zo štvormiestneho číselného znaku tvoriaceho položku harmonizovaného systému,
b)
zo šesťmiestneho číselného znaku tvoriaceho podpoložku harmonizovaného systému,
c)
z čísel označujúcich na siedmom a ôsmom mieste podpoložku kombinovanej nomenklatúry; v prípade, že k podpoložke harmonizovaného systému nie je potrebné ďalšie triedenie, na siedmom a ôsmom mieste číselného znaku kombinovanej nomenklatúry sa uvádzajú nuly.
(10)
Kombinovaná nomenklatúra a merné jednotky, ktoré s ňou súvisia, sa používajú na účely štatistiky pri obchode s tovarom v styku so zahraničím (ďalej len „colná štatistika“).
(11)
Ak colný sadzobník na určitý tovar ustanovuje zvýhodnené colné sadzby [odsek 3 písm. b)] vzhľadom na jeho povahu alebo konečné použitie, alebo na inú skutočnosť, podmienky použitia zvýhodnenej colnej sadzby ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda.
(12)
Nomenklatúrne zatriedenie tovaru je priradenie podpoložky
a)
kombinovanej nomenklatúry v súlade s colnými predpismi alebo
b)
nomenklatúry, ktorá je úplne alebo sčasti založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie podľa osobitných predpisov, ktoré upravujú používanie sadzobných opatrení a nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom, do ktorej sa má tovar zatriediť v súlade s colnými predpismi.
(13)
Podľa nomenklatúrneho zatriedenia tovaru sa uplatňujú aj ustanovenia osobitných predpisov, ktoré upravujú špecifické oblasti týkajúce sa obchodu s tovarom.
Integrovaný colný sadzobník
§19
(1)
Opatrenia, ktoré sa týkajú dovozu tovaru alebo vývozu tovaru podľa medzinárodných zmlúv, sú uvedené v integrovanom colnom sadzobníku. Integrovaný colný sadzobník sa uverejňuje v publikačnom orgáne ministerstva.
(2)
Integrovaný colný sadzobník obsahuje
a)
podpoložky kombinovanej nomenklatúry [§ 18 ods. 8 písm. a) a b) a ods. 9],
b)
podpoložku integrovaného colného sadzobníka, ktorá predstavuje doplnkové triedenie tovaru, ktorý podlieha špecifickým opatreniam a číselnému označeniu doplnkového triedenia [§ 18 ods. 3 písm. a)],
c)
colné sadzby uvedené v § 18 ods. 3 písm. c) a d),
d)
opatrenia, ktoré sa uplatňujú pri vymeriavaní dovozných platieb ustanovených osobitným predpisom [§ 18 ods. 3 písm. e)],
e)
ďalšie informácie o opatreniach ustanovených v osobitných predpisoch na dovoz tovaru alebo vývoz tovaru.
§20
(1)
Podpoložky integrovaného colného sadzobníka majú priradené deviate a desiate miesto číselného znaku a spolu s podpoložkou kombinovanej nomenklatúry (§ 18 ods. 9) tvoria číselný znak podpoložky integrovaného colného sadzobníka; v prípade, že k podpoložke kombinovanej nomenklatúry nie je potrebné ďalšie triedenie, na deviatom a desiatom mieste číselného znaku podpoložky integrovaného colného sadzobníka sa uvádzajú nuly.
(2)
Vo výnimočných prípadoch na účely uplatnenia špecifických opatrení, ktoré nie sú číselne označené, môže byť na deviatom a desiatom mieste použitý dodatočný číselný znak integrovaného colného sadzobníka.
(3)
Za podpoložky integrovaného colného sadzobníka možno pridať ďalšie triedenie.
TRETÍ DIEL
PÔVOD TOVARU
§21 Úvodné ustanovenie
(1)
Pôvodom tovaru je určenie krajiny pôvodu. Krajina pôvodu tovaru sa určuje podľa pravidiel zisťovania pôvodu tovaru podľa colných predpisov a medzinárodných zmlúv, a to na základe nepreferenčných pravidiel pôvodu, preferenčných pravidiel pôvodu a pravidiel všeobecného systému preferencií.
(2)
Nepreferenčné pravidlá pôvodu sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v osobitnom predpise, v medzinárodných zmluvách19) a v rozhodnutiach príslušných orgánov, uplatňované na určenie krajiny pôvodu, s ktorými nie je spojené poskytovanie colných preferencií, ktoré presahujú uplatňovanie doložky najvyšších výhod podľa medzinárodnej zmluvy.20)
(3)
Preferenčné pravidlá pôvodu sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v medzinárodných zmluvách a v rozhodnutiach príslušných orgánov,21) uplatňované na určenie pôvodu tovaru, s ktorým je spojené preferenčné zaobchádzanie v rámci zmluvných sadzobných opatrení a všeobecných sadzobných opatrení, na ktorých základe sa uplatňujú colné preferencie, ktoré presahujú uplatňovanie doložky najvyšších výhod podľa medzinárodnej zmluvy.20)
(4)
Pravidlá všeobecného systému preferencií sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v medzinárodných zmluvách a v rozhodnutiach príslušných orgánov, uplatňované na určenie pôvodu tovaru, s ktorým je spojené jednostranné preferenčné zaobchádzanie poskytované rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám bez toho, aby sa takéto zaobchádzanie poskytovalo iným krajinám.
Nepreferenčný pôvod tovaru
§22
(1)
Nepreferenčný pôvod tovaru je pôvod, ktorý sa zistí použitím pravidiel uvedených v § 21 ods. 2.
(2)
Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na účely
a)
vymerania cla podľa § 18 ods. 2 písm. b) a c),
b)
vymerania antidumpingového cla, vyrovnávacieho cla a zvýšeného dovozného cla,
c)
označovania pôvodu tovaru podľa medzinárodnej zmluvy,22)
d)
množstevných obmedzení, najmä colných kvót alebo colných stropov,
e)
nesadzobných opatrení podľa osobitných predpisov [§ 18 ods. 3 písm. e)].
(3)
Krajina nepreferenčného pôvodu tovaru je krajina, v ktorej sa tovar úplne získal.
(4)
Na účely odseku 3 sa tovarom úplne získaným v určitej krajine vrátane jej teritoriálnych vôd rozumejú
a)
nerasty vyťažené na jej území,
b)
rastlinné plodiny zozbierané na jej území,
c)
živé zvieratá narodené alebo narodené a odchované na jej území,
d)
výrobky živočíšneho pôvodu získané zo živých zvierat chovaných na jej území,
e)
produkty lovu a rybolovu uskutočneného na jej území,
f)
produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora mimo jej teritoriálnych vôd jej loďami, ktoré sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
g)
tovar získaný alebo vyrobený na palube jej rybárskych spracovateľských lodí z produktov uvedených v písmene f) pôvodom z tejto krajiny, ak takéto spracovateľské lode sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
h)
produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo jej teritoriálnych vôd, ak má táto krajina výlučné právo využívať toto morské dno alebo morské podzemie,
i)
odpady a zvyšky, ktoré pochádzajú z výrobných operácií uskutočnených na jej území a použité predmety, ak sú v tejto krajine zozbierané a sú vhodné iba na opätovné získanie surovín,
j)
tovar, ktorý je vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až i) alebo z ich derivátov na akomkoľvek stupni výroby.
(5)
Ak sa na výrobe tovaru podieľali dve alebo viac krajín, krajinou nepreferenčného pôvodu tohto tovaru je krajina, v ktorej došlo k jeho poslednému podstatnému ekonomicky odôvodnenému opracovaniu alebo spracovaniu, ktoré bolo uskutočnené v prevádzkarni na to založenej, a ak jeho výsledkom je nový výrobok alebo ak predstavuje dôležitý stupeň výroby.
(6)
Operácie, ktoré sa považujú za podstatné ekonomicky odôvodnené opracovanie alebo spracovanie niektorých druhov výrobkov, a podrobnosti o udeľovaní pôvodu tovaru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na základe údajov uvedených v colnom vyhlásení.
(8)
Colný úrad je oprávnený požadovať na určenie pôvodu tovaru predloženie dôkazu, ktorým je osvedčenie o pôvode tovaru, ak údaje uvedené v colnom vyhlásení nie sú postačujúce alebo má pochybnosti o ich správnosti.
(9)
Colný úrad je oprávnený požadovať na určenie pôvodu tovaru dodatočný dôkaz, najmä
a)
predloženie faktúry alebo jej kópie, ktorá sa vzťahuje na zariadenie, stroj, prístroj alebo vozidlo prepustené do režimu voľný obeh alebo v minulosti vyvezené,
b)
zmluvu alebo jej kópiu, alebo iný doklad preukazujúci, že sa dodávka uskutočňuje ako súčasť bežnej údržby.
§23
(1)
Osvedčenie o pôvode vyvážaného tovaru sa vydáva na písomnú žiadosť vývozcu. Žiadateľ je povinný v žiadosti o vydanie osvedčenia o pôvode tovaru uviesť údaje potrebné na určenie pôvodu tovaru. Ak žiadateľ vyváža stále objemy tovaru alebo ak to odôvodňujú iné okolnosti, žiadateľ nemusí podávať žiadosť o vydanie osvedčenia pre každý vývoz, ak sa dodržia pravidlá na určenie pôvodu tovaru.
(2)
Osvedčenie o pôvode tovaru musí spĺňať tieto náležitosti:
a)
je vydané príslušným orgánom23) alebo osobou oprávnenou na tento účel,
b)
obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru, na ktorý sa vzťahuje,
1.
počet nákladových kusov, ich druh, značky a čísla,
2.
hrubú a vlastnú hmotnosť tovaru, množstvo alebo objem, ak tovar podlieha zmenám hmotnosti počas prepravy alebo ak jeho hmotnosť nemôže byť zistená alebo ak sa dá jednoducho identifikovať na základe týchto údajov,
3.
označenie odosielateľa,
4.
druh tovaru,
c)
potvrdzuje, že tovar, na ktorý sa vzťahuje, má pôvod v určitej krajine.
(3)
Colný úrad prijme osvedčenie o pôvode tovaru na poľnohospodársky tovar, na ktorý sa vzťahujú osobitné nepreferenčné dovozné opatrenia, aj ak osvedčenie vydá iná krajina ako krajina pôvodu tohto tovaru a ak poľnohospodársky tovar možno považovať za pôvodný v tejto krajine podľa pravidiel na určenie nepreferenčného pôvodu tovaru. Ak osobitný predpis ustanovujúci osobitné nepreferenčné opatrenia neustanovuje inak, osvedčenie o pôvode platí desať mesiacov odo dňa jeho vydania.
(4)
Colný úrad uzná na účely určenia pôvodu tovaru len originál osvedčenia o pôvode tovaru.
(5)
Colný úrad neuzná osvedčenie o pôvode tovaru na účely použitia nepreferenčných dovozných opatrení, ak mu nie sú známe identifikačné údaje orgánu,
a)
ktorý je oprávnený vydávať osvedčenie o pôvode tovaru a vzory odtlačkov pečiatok ním používaných,
b)
ktorému sa majú zasielať žiadosti o následné overovanie osvedčení o pôvode.
(6)
Následné overovanie osvedčení o pôvode sa vykonáva na podnet colného orgánu náhodne, alebo ak colný orgán má pochybnosti o pravosti osvedčenia o pôvode alebo o správnosti údajov, ktoré obsahuje. Na účely uplatňovania poľnohospodárskych predpisov môže o vykonanie overovania požiadať aj iný ako colný orgán. Výsledok následného overovania sa oznámi colnému orgánu bez zbytočného odkladu.
(7)
Ak by colný úrad rozhodol o pozastavení použitia osobitných dovozných opatrení do získania výsledkov overovania, prepustí poľnohospodársky tovar. Na tento účel môže podľa potreby prijať predbežné opatrenie.
(8)
Colný úrad nepoužije osobitné dovozné opatrenia, ak mu nie je doručený výsledok následného overovania v lehote šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o toto overovanie. Výsledok overovania musí umožniť určenie, či osvedčenie o pôvode zaslané na overovanie sa vzťahuje na tovar skutočne vyvezený a možno naň použiť osobitné dovozné opatrenia.
(9)
Vzory tlačív žiadostí o vydanie osvedčení o pôvode tovaru a vzory tlačív osvedčení o pôvode a ich kópií, technické podrobnosti o tlačivách žiadostí o vydanie osvedčení o pôvode tovaru, o osvedčeniach o pôvode tovaru, ich kópiách, vyplňovaní a označovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(10)
Vzor tlačiva osvedčenia o pôvode tovaru na dovoz poľnohospodárskeho tovaru, technické podrobnosti o tlačivách osvedčení o pôvode, vyplňovaní a označovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§24
(1)
Ak cieľom spracovania alebo opracovania je obchádzanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú pri obchode s tovarom s niektorými krajinami, nemožno takto získanému tovaru priznať pôvod tovaru v krajine, v ktorej sa takéto spracovanie alebo opracovanie uskutočnilo.
(2)
Žiadosti o vydanie osvedčenia o pôvode tovaru uschováva počas dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola žiadosť podaná, ten orgán, ktorý osvedčenie o pôvode tovaru vydal.
Preferenčný pôvod tovaru
§25 Úvodné ustanovenie
(1)
Preferenčný pôvod tovaru sa určuje na základe pravidiel, ktoré obsahujú podmienky získania pôvodu na tovar, ktorému sa majú priznať výhody z preferenčného sadzobného opatrenia podľa § 18 ods. 2 písm. d) alebo § 18 ods. 3 písm. c).
(2)
Na účely určenia preferenčného pôvodu tovaru podľa odseku 1 sa použijú
a)
pravidlá obsiahnuté v medzinárodných zmluvách pri tovare, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné zmluvy, ktoré uzavrela Slovenská republika s jednotlivými štátmi alebo skupinami štátov, ktoré upravujú poskytovanie preferenčného sadzobného zaobchádzania,
b)
pravidlá ustanovené týmto zákonom (§ 27 až 54), ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, pri tovare, na ktorý sa vzťahujú výhody z preferenčných sadzobných opatrení ustanovených v nariadení vlády, prijatých jednostranne Slovenskou republikou voči jednotlivým štátom, skupinám štátov alebo územiam.
§26 Všeobecný systém preferencií
Všeobecný systém preferencií podľa § 25 ods. 2 písm. b) sa použije na
a)
preferenčné zaobchádzanie s výrobkami, ktoré majú pôvod v rozvojových krajinách v súlade s pravidlami všeobecného systému preferencií podľa tohto zákona,
b)
rozdielne a preferenčné zaobchádzanie s tovarom, ktorý má pôvod v rozvojovej krajine týkajúce sa netarifných opatrení podľa medzinárodnej zmluvy,24)
c)
regionálne a globálne dohody medzi rozvojovými krajinami a najmenej rozvinutými krajinami o vzájomnom znížení alebo odstránení ciel v súlade s kritériami alebo podmienkami určenými medzinárodnou zmluvou o vzájomnom znížení alebo odstránení netarifných opatrení, ktoré sa týkajú výrobkov dovážaných vzájomne, alebo inou medzinárodnou zmluvou,24)
d)
osobitný systém pre najmenej rozvinuté krajiny v rámci všeobecných alebo špecifických opatrení v prospech rozvojových krajín.
Pravidlá všeobecného systému preferencií
§27
(1)
Na účely použitia všeobecného systému preferencií poskytovaných Slovenskou republikou na výrobky s pôvodom v rozvojových krajinách alebo v najmenej rozvinutých krajinách sa budú považovať za výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo najmenej rozvinutej krajine
a)
výrobky úplne získané v tejto krajine podľa § 28,
b)
výrobky získané v tejto krajine, na ktorých výrobu sa použili iné výrobky, ako výrobky uvedené v písmene a), ak tieto výrobky prešli dostatočným opracovaním alebo spracovaním podľa § 29.
(2)
Na účely tohto zákona výrobky s pôvodom v Slovenskej republike, ktoré v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine prešli opracovaním alebo spracovaním nad rámec ustanovený v § 30, sa považujú za výrobky s pôvodom v tejto rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine.
(3)
Na určenie pôvodu výrobkov získaných v Slovenskej republike a na použitie pravidiel všeobecného systému preferencií sa pri výrobkoch s pôvodom v Slovenskej republike použijú ustanovenia odsekov 1 a 2 a § 28 až 54 primerane.
§28
(1)
Na účely všeobecného systému preferencií sa za úplne získané výrobky v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine považujú
a)
nerasty vyťažené na jej území,
b)
rastlinné plodiny zozbierané na jej území,
c)
živé zvieratá narodené a odchované na jej území,
d)
výrobky živočíšneho pôvodu získané zo živých zvierat chovaných na jej území,
e)
produkty lovu alebo rybolovu uskutočneného na jej území,
f)
produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora mimo jej teritoriálnych vôd jej loďami, ktoré sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
g)
tovar spracovaný na palube jej rybárskych spracovateľských lodí výhradne z produktov uvedených v písmene f) pôvodom z tejto krajiny, ak takéto spracovateľské lode sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
h)
použité predmety zozbierané na jej území, vhodné iba na opätovné získanie surovín,
i)
odpady a zvyšky z výrobných operácií uskutočnených na jej území,
j)
produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo jej teritoriálnych vôd, ak má táto krajina výlučné právo využívať morské dno alebo morské podzemie,
k)
tovar vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až j).
(2)
Na účely odseku 1 písm. f) a g) sa za lode alebo spracovateľské lode rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny považujú len lode alebo spracovateľské lode,
a)
ktoré sú registrované alebo zaznamenané v tejto krajine,
b)
ktoré plávajú pod vlajkou tejto krajiny,
c)
z ktorých vlastnia najmenej v rozsahu 50 % štátni príslušníci tejto krajiny alebo spoločnosť, ktorá má ústredie v tejto krajine a ktorej konateľ alebo konatelia, predseda predstavenstva alebo dozornej rady a väčšina členov tohto predstavenstva alebo dozornej rady sú štátni príslušníci tejto krajiny a v prípade obchodnej spoločnosti najmenej polovica základného imania25) patrí tejto krajine, verejným inštitúciám alebo štátnym príslušníkom tejto krajiny,
d)
ktorých kapitán a dôstojníci sú štátni príslušníci tejto krajiny a
e)
ktorých posádku tvorí aspoň 75 % štátnych príslušníkov tejto krajiny.
(3)
Za rozvojovú krajinu alebo najmenej rozvinutú krajinu sa považujú aj ich teritoriálne vody.
(4)
Lode plaviace sa na šírom mori vrátane spracovateľských lodí, na ktorých sa produkty morského rybolovu opracúvajú alebo spracúvajú, sa považujú za súčasť územia rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny, ak spĺňajú podmienky podľa odseku 2.
§29
(1)
Výrobky, ktoré nie sú úplne získané v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, sa považujú za dostatočne opracované alebo spracované, ak prešli operáciami opracovania alebo spracovania podľa odseku 4.
(2)
Ak výrobok, ktorý sa považuje za pôvodný v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine v súlade s odsekom 1, bol použitý pri výrobe iného výrobku v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, podmienky na získanie pôvodu tovaru pre výrobok, do ktorého sa zapracúva, sa na tento výrobok nevzťahujú. Na pôvod materiálov, ktoré by mohli byť použité pri jeho výrobe, sa neprihliada.
(3)
Konečný výrobok získa pôvod tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ak sa pri jeho výrobe použije tovar s iným pôvodom ako v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, len ak jeho colná hodnota nepresiahne 10 % ceny konečného výrobku zo závodu, ak sa tým neprekročí percentuálne vyjadrenie najvyššej hodnoty nepôvodných materiálov uvedené v zozname podľa odseku 4. To neplatí, ak ide o určenie pôvodu konečných výrobkov zaradených do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému.18)
(4)
Zoznam operácií, ktoré sa považujú za dostatočné opracovanie alebo spracovanie a ktoré je potrebné vykonať na nepôvodných materiáloch, aby vyrobený výrobok získal pôvod v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, a vysvetľujúce poznámky k nim ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§30
(1)
Pri určovaní pôvodu výrobkov sa za nedostatočné opracovanie alebo spracovanie bez ohľadu na splnenie podmienok podľa § 29 ods. 1 považuje
a)
operácia na zabezpečenie uchovania výrobkov v dobrom stave počas prepravy a skladovania, napríklad vetranie, rozloženie, sušenie, chladenie, naloženie do soli, do oxidu siričitého alebo do iných vodných roztokov, odstránenie poškodených častí,
b)
jednoduchá operácia skladajúca sa z odstránenia prachu, osievania, triedenia podľa druhu alebo kvality, združovania vrátane vytvárania súprav predmetov, umývania, natierania, strihania, rezania,
c)
zmena balenia, delenie a zostavovanie zásielok,
d)
jednoduché ukladanie do fliaš, baniek, vriec, pripevnenie na karty alebo dosky a podobne a všetky jednoduché baliace operácie,
e)
pripevňovanie značiek, nálepiek alebo iných podobných rozlišovacích znakov na výrobky alebo ich obaly,
f)
jednoduché miešanie rovnakých alebo rôznych druhov výrobkov, ak jeden alebo viac druhov týchto výrobkov nespĺňa podmienky pôvodu v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine,
g)
jednoduché skladanie častí výrobkov na účely vytvorenia kompletného výrobku,
h)
kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až g),
i)
porážanie jatočných zvierat.
(2)
Jednotkou zatriedenia na uplatnenie ustanovení § 27 až 54 je konkrétny výrobok, ktorý sa považuje za základnú jednotku pri zatriedení pomocou nomenklatúry harmonizovaného systému.18)
(3)
Ak výrobok zložený zo skupiny alebo súboru kusov je zatriedený podľa podmienok harmonizovaného systému v jedinej položke, celý tento výrobok tvorí jednotku zatriedenia.
(4)
Ak zásielka tovaru pozostáva z niekoľkých rovnakých výrobkov zatriedených do tej istej položky harmonizovaného systému, pri uplatňovaní ustanovení § 27 až 54 sa každý výrobok posudzuje jednotlivo.
(5)
Ak je podľa všeobecného pravidla 5 harmonizovaného systému balenie zahrnuté do výrobku na účely zatriedenia tovaru, toto balenie bude zahrnuté na účely určenia pôvodu.
(6)
Všetky operácie vykonávané na výrobku v rozvojovej krajine, v najmenej rozvinutej krajine alebo v Slovenskej republike sa posudzujú spoločne pri určení, či sa má spracovanie alebo prepracovanie, ktorým tento výrobok prešiel, považovať za nedostatočné podľa odseku 1.
§31
(1)
Na účely určenia, či výrobok vyrobený v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ktorá je členom regionálnej skupiny rozvojových krajín alebo najmenej rozvinutých krajín podľa odseku 2 (ďalej len „regionálna skupina“), má pôvod v tejto krajine, sa výrobky s pôvodom v jednej z krajín tejto regionálnej skupiny použité v ďalšej výrobe v inej krajine regionálnej skupiny považujú za výrobky s pôvodom v krajine ďalšej výroby (ďalej len „regionálna kumulácia“) za podmienok podľa § 32.
(2)
Regionálna kumulácia podľa odseku 1 sa vzťahuje na tieto regionálne skupiny zvýhodnené všeobecným systémom preferencií:
a)
Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),
b)
Spoločný trh Strednej Ameriky (CACM),
c)
Andská skupina,
d)
Juhoázijské združenie pre regionálnu spoluprácu (SAARAC).
(3)
Zoznam rozvojových a najmenej rozvinutých krajín ustanovuje nariadenie, ktoré vydá vláda.
§32
(1)
Ak sa tovar s pôvodom v krajine, ktorá je členom regionálnej skupiny, opracuje alebo spracuje v inej krajine tej istej regionálnej skupiny, má pôvod v tej krajine regionálnej skupiny, v ktorej sa vykonalo posledné opracovanie alebo spracovanie, ak
a)
hodnota pridaná v tejto krajine je vyššia ako najvyššia colná hodnota použitých výrobkov s pôvodom v ktorejkoľvek inej krajine regionálnej skupiny použitých pri poslednom opracovaní alebo spracovaní a ak
b)
opracovanie alebo spracovanie vykonané v tejto krajine presahuje rámec ustanovený v § 30 a v prípade textilných výrobkov aj operácie uvedené v prílohe č. 1a.
(2)
Ak podmienky na určenie pôvodu tovaru podľa odseku 1 nie sú splnené, výrobky majú pôvod v tej krajine regionálnej skupiny, v ktorej sa vykazuje najvyššia colná hodnota dovážaných výrobkov s pôvodom v inej krajine regionálnej skupiny.
(3)
Na účely odseku 1 písm. a) sa za pridanú hodnotu považuje cena výrobku zo závodu znížená o colnú hodnotu každého začleneného výrobku s pôvodom v inej krajine regionálnej skupiny.
(4)
Dôkaz o pôvode tovaru vyvezeného z jednej krajiny regionálnej skupiny do inej krajiny rovnakej regionálnej skupiny na použitie pri ďalšom opracovaní alebo spracovaní alebo na spätný vývoz, ak sa nevykoná ďalšie opracovanie alebo spracovanie, sa preukazuje osvedčením o pôvode na tlačive A vydaným v prvej krajine.
(5)
Pôvod tovaru podľa § 29 ods. 3, § 30 a 31 pri tovare vyvezenom z krajiny regionálnej skupiny do Slovenskej republiky sa preukazuje osvedčením o pôvode tovaru na tlačive A, alebo vyhlásením na faktúre urobenom v takejto krajine vývozu na základe osvedčenia o pôvode tovaru podľa odseku 4.
(6)
Vzor tlačiva osvedčenia o pôvode na tlačive A, vzor vyhlásenia na faktúre, podrobnosti o osvedčení o pôvode na tlačive A, o jeho vyplňovaní a označovaní, zoznam krajín, ktoré akceptujú osvedčenie o pôvode na tlačive A a spôsob nakladania s osvedčením o pôvode na tlačive A ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Ako krajina pôvodu tovaru sa v osvedčení o pôvode tovaru na tlačive A alebo vo vyhlásení na faktúre uvedie
a)
krajina výroby v prípade výrobkov vyvezených bez ďalšieho opracovania alebo spracovania podľa odseku 4,
b)
krajina pôvodu určená podľa odseku 1 v prípade výrobkov vyvezených po ďalšom opracovaní alebo spracovaní.
§33
(1)
Ustanovenia § 31 a 32 sa použijú, len ak
a)
pravidlá upravujúce obchod medzi krajinami regionálnej skupiny v súvislosti s regionálnou kumuláciou sú rovnaké ako pravidlá ustanovené týmto zákonom,
b)
každá krajina regionálnej skupiny sa zaviazala, že dodrží alebo zabezpečí dodržiavanie podmienok ustanovených v tomto zákone a poskytne administratívnu spoluprácu nevyhnutnú pre Slovenskú republiku, ako aj pre iné krajiny regionálnej skupiny, aby sa zabezpečilo správne vydávanie osvedčení o pôvode tovaru, overovanie osvedčení o pôvode tovaru a vyhlásení na faktúre,
c)
sa vyhlásenie o splnení podmienok podľa písmena b) zašle príslušným orgánom Slovenskej republiky.
(2)
Pri preprave výrobkov s pôvodom v krajine regionálnej skupiny cez územie inej krajiny tejto regionálnej skupiny sa nepoužije ustanovenie § 38 ods. 1 písm. b).
§34
Príslušenstvo, náhradné dielce a náradie odoslané spolu so zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom, ktoré sú súčasťou bežného vybavenia a sú zahrnuté v cene alebo nie sú osobitne fakturované, sa považujú za jeden celok s príslušným zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom.
§35
Súpravy podľa harmonizovaného systému18) sa považujú za pôvodné súpravy, ak ich jednotlivé časti sú pôvodné výrobky. Ak je súprava zložená z pôvodných a nepôvodných častí, súprava ako celok sa považuje za pôvodnú, ak hodnota nepôvodných častí nepresahuje 15 % ceny zo závodu tejto súpravy.
§36
Pri určovaní pôvodu výrobku sa neprihliada na pôvod energie a paliva, technického zariadenia a vybavenia, strojov, náradia a tovaru, ktorý nie je a nemá byť súčasťou konečného výrobku, použitých pri jeho výrobe.
§37
(1)
Podmienky na získanie pôvodu tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ustanovené v tomto zákone, musia byť splnené trvalo.
(2)
Ak tovar s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine vyvezený z takejto krajiny do inej krajiny ako rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny, je vrátený späť do rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny, z ktorej bol vyvezený, považuje sa za tovar, ktorý nemá pôvod v tejto rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ak sa nepreukáže, že
a)
vrátený tovar je ten istý tovar, ako tovar pôvodne vyvezený a
b)
v krajine, do ktorej bol vyvezený, sa s tovarom zaobchádzalo len spôsobom, aký je potrebný na jeho uchovanie v dobrom stave (§ 308 ods. 1).
§38
(1)
Pri tovare s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine sa jeho pôvod nemení, ak je takýto tovar priamo prepravovaný z rozvojovej krajiny alebo z najmenej rozvinutej krajiny do Slovenskej republiky. Za priamu prepravu tovaru sa považuje
a)
preprava tovaru bez toho, aby prešiel územím inej krajiny s výnimkou územia inej krajiny tej istej regionálnej skupiny na účely § 31,
b)
preprava tovaru tvoriaceho jednu zásielku územím iných krajín ako rozvojových krajín alebo najmenej rozvinutých krajín, s prípadným preložením tohto tovaru alebo jeho dočasným uskladnením v týchto krajinách, ak zostal pod dohľadom colných orgánov v krajine tranzitu alebo v krajine, kde bol dočasne uskladnený a neprešiel inými operáciami, ako je vykladanie, opätovné nakladanie, alebo inými operáciami potrebnými na jeho uchovanie v dobrom stave,
c)
preprava výrobkov potrubím územím inej krajiny ako územím vyvážajúcej rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny bez prerušenia.
(2)
Splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) sa preukazuje príslušnému colnému úradu predložením
a)
nákladného listu, ktorý sa týka prepravy tovaru cez krajinu tranzitu, alebo
b)
dokladu vydaného colným úradom v krajine tranzitu, ktorý obsahuje
1.
presný opis tovaru,
2.
dátum vyloženia a dátum opätovného naloženia tovaru a označenie použitých dopravných prostriedkov,
3.
potvrdenie o splnení podmienok, za ktorých sa tovar nachádzal v krajine tranzitu, alebo
c)
iných dokladov preukazujúcich skutočnosti uvedené v písmenách a) a b), ak nemožno doklady uvedené v písmenách a) a b) predložiť.
§39
(1)
Na výrobky zaslané z rozvojovej krajiny alebo z najmenej rozvinutej krajiny na výstavu do inej krajiny a predané do Slovenskej republiky sa pri ich dovoze vzťahujú výhody zo sadzobných preferencií podľa § 27, ak výrobky spĺňajú podmienky podľa tohto zákona, na ktorých základe ich možno považovať za výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, a colnému úradu sa preukáže, že
a)
vývozca odoslal výrobky z územia vyvážajúcej rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny priamo do krajiny, v ktorej sa výstava má konať,
b)
výrobky boli predané alebo inak prevedené vývozcom podľa písmena a) do Slovenskej republiky,
c)
výrobky boli odoslané do Slovenskej republiky v stave, v akom boli zaslané na výstavu,
d)
výrobky neboli pred odoslaním na výstavu použité na iný účel ako vystavenie na výstave.
(2)
Osvedčenie o pôvode na tlačive A predloží deklarant colnému úradu bežným spôsobom s uvedením názvu a miesta konania výstavy. Ak je to potrebné, možno požadovať dodatočný dokumentárny dôkaz o povahe výrobkov a podmienkach, za akých boli vystavené.
(3)
Na účely odseku 1 je výstavou obchodná výstava, priemyselná výstava, poľnohospodárska výstava alebo výstava remeselníckych výrobkov, veľtrh alebo podobná verejná prehliadka, alebo ukážka, ktorá nie je organizovaná na súkromné účely v obchodných priestoroch s úmyslom predaja zahraničných výrobkov, ak sa preukáže, že výrobky sa počas výstavy nachádzali pod colným dohľadom.
§40
Na výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine sa vzťahujú výhody podľa tohto zákona pri predložení
a)
osvedčenia o pôvode na tlačive A, alebo
b)
vyhlásenia urobeného vývozcom na faktúre, dodacom liste alebo na inom obchodnom doklade (ďalej len „vyhlásenie na faktúre“), ktorý opisuje príslušný výrobok dostatočne podrobne, aby sa umožnila jeho identifikácia, ak ide o prípady podľa § 47 ods. 1.
§41
(1)
Na výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine sa pri dovoze do Slovenskej republiky vzťahujú výhody sadzobných preferencií podľa § 27, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
výrobky boli prepravené priamo podľa § 38,
b)
osvedčenie o pôvode na tlačive A bolo vydané príslušným orgánom rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny,
c)
rozvojová krajina alebo najmenej rozvinutá krajina poskytuje Slovenskej republike informácie podľa § 52 a 54 a
d)
rozvojová krajina alebo najmenej rozvinutá krajina spolupracuje s colným riaditeľstvom pri overovaní pravosti dokladu alebo správnosti údajov, ktoré sa týkajú skutočného pôvodu daných výrobkov.
(2)
Colný orgán uzná osvedčenie o pôvode len vtedy, ak
a)
je vydané na tlačive A,
b)
môže slúžiť ako dôkaz požadovaný na účely sadzobných preferencií podľa § 27,
c)
je vydané príslušným orgánom rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny.
(3)
Osvedčenie o pôvode na tlačive A vydáva osoba oprávnená na jeho vydávanie23) na základe písomnej žiadosti vývozcu alebo zástupcu vývozcu, ak výrobky, ktoré majú byť vyvezené, možno považovať za výrobky s pôvodom v Slovenskej republike podľa § 27 až 39. K žiadosti sa prikladajú doklady preukazujúce, že výrobky spĺňajú podmienky pôvodu tovaru v Slovenskej republike, napríklad faktúra, dodací list, vyhlásenie výrobcu o pôvode výrobku.
§42
(1)
Osvedčenie o pôvode na tlačive A predkladá deklarant colnému úradu v lehote desiatich mesiacov odo dňa jeho vydania príslušným orgánom rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny.
(2)
Osvedčenie o pôvode na tlačive A predložené colnému úradu po uplynutí lehoty podľa odseku 1 sa môže prijať na účely uplatnenia sadzobných preferencií podľa § 27, ak nedodržanie lehoty bolo spôsobené výnimočnými okolnosťami.
(3)
Colný úrad môže prijať aj oneskorene predložené osvedčenie o pôvode na tlačive A, ak mu boli výrobky predložené v lehote podľa odseku 1.
(4)
Na žiadosť dovozcu a vzhľadom na podmienky určené colným úradom možno colnému úradu pri dovoze prvej zásielky predložiť jednotný dôkaz o pôvode tovaru, ak je tovar
a)
dovezený v rámci pravidelných a pokračujúcich dovozov tovaru významnej obchodnej hodnoty,
b)
predmetom tej istej kúpnej zmluvy, ktorej strany majú sídlo vo vyvážajúcej krajine a v Slovenskej republike,
c)
zatriedený do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry,
d)
určený pre rovnakého dovozcu a podlieha vstupným colným formalitám na rovnakom colnom úrade, pričom prichádza výlučne od toho istého vývozcu.
(5)
Postup podľa odseku 4 sa použije na množstvo tovaru a počas lehoty, ktoré určí colný úrad. Táto lehota nesmie prekročiť tri mesiace.
§43
Ak sa na žiadosť dovozcu a za podmienok určených colným úradom rozobraté alebo nezložené výrobky podľa príslušných pravidiel harmonizovaného systému18) patriace do tried XVI a XVII alebo do položiek 7308 a 9406 harmonizovaného systému dovezú po častiach, jednotný dôkaz o pôvode sa pre tieto výrobky predloží colnému úradu pri dovoze prvej zásielky.
§44
Dôkaz o pôvode tovaru predkladá deklarant colnému úradu v súlade s postupom uvedeným v § 79. Colný úrad môže požadovať preklad dôkazu o pôvode a priloženie písomného vyhlásenia dovozcu k dovoznému colnému vyhláseniu o tom, že výrobky spĺňajú podmienky na použitie pravidiel podľa tohto zákona.
§45
(1)
Osvedčenie o pôvode na tlačive A možno výnimočne vydať aj po vývoze výrobkov, ak
a)
nebolo vydané v čase vývozu z dôvodu chyby, náhodného opomenutia alebo osobitných okolností, alebo
b)
sa colnému úradu preukáže, že osvedčenie o pôvode na tlačive A bolo vydané, ale nebolo pri dovoze prijaté z technických príčin.
(2)
Osoba oprávnená na vydávanie osvedčení o pôvode na tlačive A môže osvedčenie o pôvode na tlačive A vydať dodatočne len po overení, že informácie uvedené v žiadosti vývozcu sú v súlade s informáciami, ktoré sú uvedené v zodpovedajúcich vývozných dokladoch, a že osvedčenie o pôvode na tlačive A spĺňajúce podmienky podľa § 27 až 54 nebolo vydané pri vývoze výrobkov. Ak je osvedčenie o pôvode na tlačive A vydané dodatočne, táto skutočnosť sa vyznačí v osvedčení o pôvode na tlačive A.
§46
(1)
V prípade odcudzenia, straty alebo zničenia osvedčenia o pôvode na tlačive A môže vývozca požiadať osobu, ktorá toto osvedčenie vydala, o vystavenie duplikátu na základe vývozných dokladov. Táto skutočnosť sa vyznačí v osvedčení o pôvode na tlačive A spolu s dátumom vydania a poradovým číslom pôvodného osvedčenia.
(2)
Na účely § 42 duplikát platí odo dňa vydania pôvodného osvedčenia o pôvode na tlačive A.
§47
(1)
Vyhlásenie na faktúre môže urobiť
a)
vývozca podľa § 48 alebo
b)
iný vývozca pre zásielku pozostávajúcu z jedného alebo viacerých nákladových kusov obsahujúcich výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ktorých celková hodnota nepresiahne 6 000 EUR, ak sa na tento postup vzťahuje spolupráca podľa § 41 ods. 1 písm. d).
(2)
Vyhlásenie na faktúre možno urobiť, ak výrobky, na ktoré sa faktúra vzťahuje, možno považovať za výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine.
(3)
Vývozca, ktorý urobí vyhlásenie na faktúre, je povinný predložiť na žiadosť colného úradu doklady preukazujúce pôvod tovaru.
(4)
V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) sa vyhlásenie na faktúre použije, ak sa
a)
pre každú zásielku urobí jedno vyhlásenie na faktúre,
b)
obsah zásielky overil z pohľadu pôvodu tovaru vo vyvážajúcej krajine a vývozca môže poukázať na výsledky takéhoto overenia vo vyhlásení na faktúre.
(5)
Na vyhlásenie na faktúre sa ustanovenie § 42 použije rovnako.
§48
(1)
Colný úrad môže povoliť vývozcovi, ktorý uskutočňuje pravidelné zásielky slovenského tovaru, robiť vyhlásenia na faktúre, ak podľa požiadaviek colného úradu poskytuje záruky potrebné na overenie pôvodu výrobkov, ako aj na splnenie iných podmienok ustanovených v § 27 až 54 (ďalej len „schválený vývozca“).
(2)
Colný úrad môže vývozcovi priznať postavenie schváleného vývozcu až po splnení podmienok ním určených.
(3)
Schválený vývozca je povinný vo vyhlásení na faktúre uviesť číslo povolenia, ktorým mu colný úrad povolil robiť vyhlásenie na faktúre.
(4)
Colný úrad zruší povolenie podľa odseku 1 vždy, ak schválený vývozca už neposkytuje záruky uvedené v odseku 1, nespĺňa určené podmienky alebo zneužije povolenie.
§49
(1)
Dôkaz o pôvode výrobkov v Slovenskej republike podľa § 27 ods. 2 sa poskytne predložením
a)
sprievodného osvedčenia EUR.1 vydaného colným úradom alebo
b)
vyhlásenia podľa § 47.
(2)
Ustanovenia tohto zákona o vydávaní, používaní a následnom overovaní osvedčenia o pôvode na tlačive A sa vzťahujú primerane aj na sprievodné osvedčenie EUR.1 a s výnimkou ustanovení o ich vydávaní aj na vyhlásenie na faktúre.
(3)
Súčasťou žiadosti o vydanie sprievodného osvedčenia EUR. 1 je vyhlásenie vývozcu. Vzor tlačiva žiadosti o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1, vzor tlačiva sprievodného osvedčenia EUR.1, technické podrobnosti, spôsob jeho vyplňovania, jeho označovanie identifikačnými údajmi a vzor vyhlásenia vývozcu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§50
(1)
Tovar zasielaný v drobných zásielkach fyzickou osobou fyzickej osobe, alebo prepravovaný ako súčasť batožiny cestujúceho sa prepustí ako tovar s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, na ktorý sa vzťahujú sadzobné preferencie uvedené v § 27, bez predloženia osvedčenia o pôvode na tlačive A alebo vyhlásenia na faktúre, ak ide o dovoz tovaru neobchodného charakteru a tovar bol navrhnutý na prepustenie do režimu ako tovar spĺňajúci podmienky na použitie § 27 až 54 a nie sú pochybnosti, že toto vyhlásenie je pravdivé.
(2)
Na účely odseku 1 sa za dovoz tovaru neobchodného charakteru považuje príležitostný dovoz tovaru určeného výlučne na osobné použitie príjemcu, cestujúceho alebo členov ich domácností, ak z povahy a množstva tovaru je zrejmé, že sa nedováža na obchodné účely a úhrnná colná hodnota tovaru nepresiahne v prípade drobných zásielok sumu 500 EUR, alebo v prípade obsahu batožiny cestujúceho sumu 1 200 EUR.
§51
(1)
Ak sa zistia medzi údajmi uvedenými v osvedčení o pôvode na tlačive A, v sprievodnom osvedčení EUR. 1 alebo vo vyhlásení na faktúre a údajmi uvedenými v dokladoch predložených colnému úradu na účely vykonania colných formalít pri dovoze výrobkov len nepatrné rozdiely, nebude takéto zistenie dôvodom neplatnosti takéhoto osvedčenia alebo vyhlásenia, ak sa preukáže, že doklady predložené colnému úradu zodpovedajú výrobkom, na ktoré sa osvedčenie o pôvode na tlačive A, sprievodné osvedčenie EUR. 1 alebo vyhlásenie na faktúre vzťahuje.
(2)
Colný úrad prijme osvedčenie o pôvode na tlačive A, sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo vyhlásenie na faktúre aj s formálnymi chybami, ak tieto chyby nevyvolávajú pochybnosti o správnosti údajov uvedených v týchto dokladoch.
Metódy administratívnej spolupráce
§52
Colný úrad môže povoliť dovozcovi alebo jeho zástupcovi, aby v prípade, že tovar má byť prepustený do režimu voľný obeh, nahliadol do vzorov odtlačkov pečiatok osôb oprávnených na vydávanie osvedčení o pôvode tovaru.
§53
Colný úrad uplatní sadzobné preferencie voči každej rozvojovej krajine alebo najmenej rozvinutej krajine, ktorá prijala pravidlá o pôvode tovaru, spôsob vyplňovania a vydávania osvedčení o pôvode na tlačive A, podmienky na používanie vyhlásení na faktúre a uplatňuje metódy administratívnej spolupráce.
§54
(1)
Colné riaditeľstvo je oprávnené požiadať príslušnú rozvojovú krajinu alebo najmenej rozvinutú krajinu o následné overenie osvedčenia o pôvode na tlačive A alebo vyhlásenia na faktúre. Následné overenie osvedčenia o pôvode na tlačive A a vyhlásenia na faktúre sa vykonáva náhodne, alebo ak má colný orgán pochybnosti o pravosti dokladu alebo správnosti údajov, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru.
(2)
Colný úrad pri rozhodovaní o použití sadzobných preferencií prihliadne len na výsledky následného overenia, ktoré mu boli doručené najneskôr v lehote šiestich mesiacov od doručenia žiadosti rozvojovej krajine alebo najmenej rozvinutej krajine, ak je zrejmé, že sa osvedčenie o pôvode na tlačive A alebo vyhlásenie na faktúre vzťahuje na vyvezený tovar a ak je zrejmé, že sa na tieto výrobky mali uplatňovať preferenčné sadzobné opatrenia. Colný úrad nepoužije osobitné dovozné opatrenia, ak mu nie je doručený výsledok následného overenia v lehote šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o toto overovanie. Výsledok overenia musí umožniť určenie, či sa osvedčenie o pôvode zaslané na overenie vzťahuje na tovar skutočne vyvezený a možno naň použiť osobitné dovozné opatrenia.
(3)
Ak colnému riaditeľstvu nie je v lehote šiestich mesiacov doručená odpoveď na jeho žiadosť o následné overenie, alebo táto odpoveď neobsahuje dostatočné informácie na určenie pravosti osvedčenia o pôvode tovaru alebo skutočného pôvodu výrobkov, zašle osobe oprávnenej na vydávanie osvedčení o pôvode tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine druhú žiadosť. Ak colnému riaditeľstvu nie je doručená odpoveď alebo ak výsledky overenia neumožnia určiť pravosť osvedčenia o pôvode tovaru alebo skutočný pôvod tovaru s výnimkou prípadov výnimočných okolností, colný úrad preferenčné sadzobné opatrenia neuplatní.
ŠTVRTÝ DIEL
COLNÁ HODNOTA
Úvodné ustanovenia
§55
(1)
Colná hodnota je hodnota tovaru, ktorá sa podľa § 56 až 63 určuje na účely použitia colných sadzieb a iných sadzobných a nesadzobných opatrení.
(2)
Colná hodnota sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.
§56
(1)
Na účely určenia colnej hodnoty tovaru sa rozumie
a)
vyrobeným tovarom tovar vypestovaný, spracovaný alebo vyťažený,
b)
rovnakým tovarom tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý je rovnaký vo všetkých ohľadoch vrátane typických znakov, akosti a označenia, pričom menšie rozdiely vo vzhľade nevylučujú, aby sa tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, považoval za rovnaký,
c)
podobným tovarom tovar vyrobený v tej istej krajine, aj keď nie je rovnaký vo všetkých ohľadoch, má podobné znaky a zloženie, čo mu umožňuje, aby plnil rovnakú funkciu a bol obchodne zameniteľný, pričom sa prihliada na podobnosť v kvalite tovaru, jeho označení a existencii obchodnej značky,
d)
tovarom rovnakej kategórie alebo druhu rovnaký tovar alebo podobný tovar patriaci do jednej skupiny alebo jedného radu tovaru vyrobeného osobitným odvetvím výroby alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia a zahŕňa rovnaký alebo podobný tovar,
e)
nákupnými províziami platby platené dovozcom svojmu sprostredkovateľovi za služby zastupovania dovozcu pri nákupe tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje,
f)
všeobecne uznávanými účtovnými zásadami pravidlá, ktoré upravujú, aký majetok a záväzky sa vykazujú ako aktíva a pasíva, aké zmeny v nich sa vykazujú a spôsob ich hodnotenia, aké informácie o nich sa zverejňujú a akým spôsobom a ktoré finančné výkazy sa vyhotovujú bez ohľadu na skutočnosť, či tieto pravidlá majú všeobecne záväznú povahu alebo povahu praktických postupov uznávaných v určitej krajine v určitom čase.
(2)
Tovar nemožno posudzovať ako rovnaký alebo podobný, ak nie je vyrobený v tej istej krajine ako tovar, ktorého colná hodnota sa má určiť.
(3)
Za rovnaký tovar alebo podobný tovar sa považuje aj rovnaký tovar alebo podobný tovar vyrobený inou osobou ako tovar, ktorého colná hodnota sa má určiť.
(4)
Za rovnaký tovar alebo podobný tovar podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nepovažuje tovar, ak si jeho výroba vyžiadala použitie techniky, vývoj, umeleckú prácu, dizajn, projekty, plány a nákresy a ak sa tovar žiadnym spôsobom neupravil podľa § 60 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu, pretože sa tieto práce uskutočnili na colnom území.
(5)
Na účely určenia colnej hodnoty sa kupujúci a predávajúci považujú za osoby v spojení, ak
a)
jedna z nich je členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu druhej,
b)
sú spoločníkmi tej istej obchodnej spoločnosti,
c)
sú vo vzťahu zamestnávateľ a zamestnanec alebo v obdobnom právnom vzťahu,
d)
akákoľvek osoba priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 5 % alebo viac akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej i druhej osoby,
e)
jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú,
f)
obe sú priamo alebo nepriamo kontrolované treťou osobou,
g)
obe spoločne, priamo alebo nepriamo, kontrolujú tretiu osobu, alebo
h)
sú navzájom blízkymi osobami,26)
i)
osoba vo vzťahu k druhej osobe je jej výhradným zástupcom, výhradným distribútorom, výhradným koncesionárom alebo osobou s obdobným postavením, ak sú splnené podmienky uvedené v písmenách a) až h).
Metódy určovania colnej hodnoty
§57
(1)
Colná hodnota dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, čo je cena skutočne platená, alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz do Slovenskej republiky, upravená podľa § 60 a 61 za podmienok, že
a)
neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa zaobchádzania s tovarom alebo použitia tovaru kupujúcim s výnimkou obmedzení, ktoré
1.
sú ustanovené zákonom,
2.
obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa tovar môže ďalej predávať, alebo
3.
podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru,
b)
predaj alebo cena nepodliehajú niektorým podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota sa nedá zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorého colná hodnota sa má určiť,
c)
žiadna časť výťažku akéhokoľvek následného predaja, zaobchádzania s tovarom alebo použitia tovaru kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu, ak nemožno urobiť vhodnú úpravu podľa § 60 a
d)
kupujúci a predávajúci nie sú v spojení, alebo kupujúci a predávajúci sú v spojení, ale prevodnú hodnotu možno použiť na colné účely podľa odsekov 2 až 4.
(2)
Colný úrad prijme na účely určenia colnej hodnoty prevodnú hodnotu dovážaného tovaru aj pri osobách v spojení, ak toto spojenie neovplyvnilo cenu tovaru. Ak colný úrad má dôvody považovať cenu za ovplyvnenú spojením, oznámi tieto dôvody deklarantovi a poskytne mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Ak deklarant o to požiada, oznámi mu dôvody písomne.
(3)
Colný úrad pri predaji medzi osobami v spojení prijme prevodnú hodnotu podľa odseku 1, ak deklarant preukáže, že takáto hodnota je veľmi blízka niektorej z týchto hodnôt z rovnakého obdobia alebo z porovnateľného obdobia:
a)
prevodnej hodnote z predaja rovnakého tovaru alebo podobného tovaru na vývoz do Slovenskej republiky medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorí nie sú v spojení,
b)
colnej hodnote rovnakého tovaru alebo podobného tovaru určenej podľa § 58 ods. 2 písm. c),
c)
colnej hodnote rovnakého tovaru alebo podobného tovaru určenej podľa § 58 ods. 2 písm. d).
(4)
Pri určovaní colnej hodnoty podľa odseku 3 sa prihliada na preukázané rozdiely v úrovni obchodu, v množstve, v pripočítateľných položkách uvedených v § 60 a v nákladoch, ktoré hradí predávajúci pri predajoch, v ktorých predávajúci a kupujúci nie sú v spojení, a ktoré predávajúci nehradí z predajov, pri ktorých predávajúci a kupujúci sú v spojení.
(5)
Postupy podľa odsekov 3 a 4 sa používajú na návrh deklaranta a iba na účely porovnania deklarovanej prevodnej hodnoty s hodnotami podľa odseku 3. Náhradné hodnoty podľa odsekov 3 a 4 nemožno určiť.
(6)
Cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz do Slovenskej republiky, je celková platba kupujúceho na účet predávajúceho za dovážaný tovar a zahŕňa všetky platby uskutočnené alebo ktoré sa majú uskutočniť ako podmienka predaja dovážaného tovaru kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej osobe na splnenie záväzku predávajúceho. Za platbu sa považuje aj platba vykonaná inou formou ako zložením peňažných prostriedkov v hotovosti alebo ich bezhotovostným prevodom. Platba sa môže uskutočniť akreditívom alebo prevoditeľným cenným papierom, a to priamo aj nepriamo.
(7)
Za priamu platbu alebo nepriamu platbu kupujúceho predávajúcemu podľa odseku 6 sa nepovažuje marketingová činnosť alebo iné činnosti uskutočňované kupujúcim na vlastný účet, neuvedené v § 60, aj keď možno predpokladať, že predávajúci má z nich prospech. Náklady na tieto činnosti sa nezahrnú do colnej hodnoty dovážaného tovaru.
(8)
Na účely určenia colnej hodnoty podľa odsekov 1 až 7 pri tovare, za ktorý nebola cena skutočne zaplatená v čase určovania colnej hodnoty, sa za základ pre colnú hodnotu použije cena, ktorá sa mala zaplatiť.
(9)
Ak tovar navrhnutý na prepustenie do režimu voľný obeh je časťou väčšieho množstva rovnakého tovaru kúpeného pri jednej obchodnej operácii, na účely odseku 1 cenou skutočne platenou alebo cenou, ktorá sa má zaplatiť za tento tovar, bude cena, ktorá je k celkovej cene v takom pomere, v akom je množstvo tovaru navrhnutého na prepustenie do režimu voľný obeh k celkovému množstvu kúpeného tovaru.
(10)
Pomerné rozdelenie ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť, sa použije aj v prípade straty časti zásielky, alebo ak tovar, ktorého colná hodnota sa určuje, bol pred prepustením do režimu voľný obeh poškodený.
(11)
Ak na účely odseku 1 cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, zahŕňa daň uplatňovanú v krajine pôvodu alebo v krajine vývozu, táto daň sa nezapočíta do colnej hodnoty, ak sa colnému úradu preukáže, že cena tovaru bola alebo bude o túto daň znížená v prospech kupujúceho.
(12)
Na účely odsekov 1 až 7 sa skutočnosť, že tovar, ktorý je predmetom predaja, bol navrhnutý na prepustenie do režimu voľný obeh, považuje za dostatočný dôkaz toho, že tovar bol predaný na vývoz do Slovenskej republiky. V prípade za sebou nasledujúcich predajov uskutočnených pred určovaním colnej hodnoty sa za takýto dôkaz považuje len posledný predaj, ktorý viedol k vstupu tovaru do Slovenskej republiky, alebo predaj uskutočnený v Slovenskej republike pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh.
(13)
Ak sa tovar v období medzi predajom a prepustením do režimu voľný obeh použije v inej krajine, prevodná hodnota nemusí byť colnou hodnotou.
(14)
Ak sa pri uplatňovaní odseku 1 písm. b) zistí, že predaj alebo cena dovážaného tovaru podlieha podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota sa dá určiť vo vzťahu k tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje, táto hodnota sa považuje za nepriamu platbu kupujúceho predávajúcemu a za súčasť ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť za tovar, ak sa podmienka alebo plnenie nevzťahuje na
a)
činnosť, na ktorú sa vzťahuje odsek 7, alebo
b)
faktor, v súvislosti s ktorým sa majú k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za tovar, pripočítať pripočítateľné položky podľa § 60.
(15)
Na účely odseku 7 marketingová činnosť sú činnosti vzťahujúce sa na reklamu a podporu predaja tovaru a činnosti, ktoré sa týkajú záruk s ním súvisiacich. Tieto činnosti vykonávané kupujúcim sa považujú za vykonané na jeho účet, aj keď sa vykonávajú v súvislosti s povinnosťami kupujúceho na základe zmluvy s predávajúcim.
§58
(1)
Ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa § 57, určí sa podľa odseku 2 v poradí písmen a) až d). Ak sa colná hodnota neurčí podľa odseku 2 písm. a) alebo b), možno na žiadosť deklaranta poradie použitia odseku 2 písm. c) a d) zameniť.
(2)
Colná hodnota na účely odseku 1 je
a)
prevodná hodnota rovnakého tovaru predaného na vývoz do Slovenskej republiky a vyvážaného v rovnakom čase alebo v porovnateľnom čase ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje,
b)
prevodná hodnota podobného tovaru predaného na vývoz do Slovenskej republiky a vyvážaného v rovnakom čase alebo v porovnateľnom čase ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje,
c)
hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa v Slovenskej republike dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar alebo podobný dovážaný tovar predáva v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú v spojení s predávajúcimi,
d)
hodnota vypočítaná ako súčet
1.
ceny alebo hodnoty materiálu a nákladov výroby alebo iného pracovného postupu použitého na výrobu dovážaného tovaru,
2.
zisku a všeobecných výdavkov vo výške obvykle zahŕňanej do predaja tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, ako je hodnotený tovar, ktorého colná hodnota sa určuje a ktoré uplatňujú výrobcovia v štáte vývozu na vývoz do Slovenskej republiky,
3.
nákladov uvedených v § 60 ods. 1 písm. e).
(3)
Pri uplatňovaní odseku 2 písm. a) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty rovnakého tovaru pri predaji na rovnakej obchodnej úrovni a v rovnakom množstve ako v prípade tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje. Ak sa takýto predaj nezistí, použije sa prevodná hodnota rovnakého tovaru predaného na odlišnej obchodnej úrovni v iných množstvách upravená tak, aby zohľadňovala rozdiely vyplývajúce z obchodnej úrovne alebo z množstva, ak takúto úpravu možno urobiť na základe predložených dôkazov, ktoré potvrdzujú odôvodnenosť a správnosť úpravy, bez ohľadu na to, či úprava vedie k zvýšeniu alebo zníženiu colnej hodnoty.
(4)
Ak sú v prevodnej hodnote uvedenej v odseku 3 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 60 ods. 1 písm. e), urobí sa úprava, aby sa zohľadnili podstatné rozdiely v týchto nákladoch a výdavkoch medzi dovážaným tovarom a rovnakým tovarom, ktoré vyplývajú z rozdielov vo vzdialenostiach a spôsobe prepravy.
(5)
Ak sa pri uplatňovaní odseku 3 zistí viac ako jedna prevodná hodnota rovnakého tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia takáto hodnota a vezme sa do úvahy prevodná hodnota tovaru predloženého inou osobou len v prípade, ak nemožno zistiť prevodnú hodnotu pre rovnaký tovar predložený rovnakou osobou. Na účely odseku 3 prevodná hodnota rovnakého dovážaného tovaru je colná hodnota určená podľa § 57, upravená podľa odsekov 3 a 4.
(6)
Ak sa použije odsek 2 písm. b), colná hodnota sa určí na základe prevodnej hodnoty podobného tovaru pri predaji na rovnakej obchodnej úrovni a v rovnakom množstve ako v prípade tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje. Ak sa takýto predaj nezistí, použije sa prevodná hodnota podobného tovaru predaného na odlišnej obchodnej úrovni v iných množstvách upravená tak, aby zohľadňovala rozdiely vyplývajúce z obchodnej úrovne alebo z množstva, ak takúto úpravu možno urobiť na základe predložených dôkazov, ktoré potvrdzujú odôvodnenosť a správnosť úpravy, bez ohľadu na to, či úprava vedie k zvýšeniu alebo zníženiu colnej hodnoty.
(7)
Ak sú v prevodnej hodnote zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 60 ods. 1 písm. e), urobí sa úprava, aby sa zohľadnili podstatné rozdiely v nákladoch a výdavkoch medzi dovážaným tovarom a podobným tovarom, ktoré vyplývajú z rozdielov vo vzdialenostiach a spôsobe prepravy.
(8)
Ak sa pri uplatňovaní odseku 6 zistí viac ako jedna prevodná hodnota podobného tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia takáto hodnota a prevodná hodnota tovaru predloženého inou osobou sa vezme do úvahy len v prípade, ak nemožno zistiť prevodnú hodnotu pre podobný tovar predložený rovnakou osobou. Na účely odseku 6 prevodná hodnota podobného dovážaného tovaru je colná hodnota určená podľa § 57, upravená podľa odsekov 6 a 7.
(9)
Ak sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar alebo podobný dovážaný tovar predáva v Slovenskej republike v stave, v akom bol dovezený, colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa odseku 2 písm. c) je založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar alebo podobný dovážaný tovar takto predáva v najväčšom úhrnnom množstve v čase dovozu tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje, alebo v porovnateľnom čase osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých takýto tovar kupujú. Od tejto jednotkovej ceny sa odpočítajú
a)
provízie obvykle platené alebo provízie dohodnuté, ak boli vyplatené, alebo prirážky obvykle používané na zisk a všeobecné výdavky vrátane priamych a nepriamych nákladov na marketingovú činnosť, súvisiace s predajom dovážaného tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu v Slovenskej republike,
b)
obvyklé náklady na dopravu a poistenie a s tým súvisiace náklady, ktoré vznikli v Slovenskej republike,
c)
dovozné platby a iné platby, ktoré sa majú zaplatiť v Slovenskej republike pri predaji tovaru.
(10)
Ak sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar a ani podobný dovážaný tovar nepredáva v čase dovozu tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje, alebo v porovnateľnom čase, colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa odseku 9, ak nie je ustanovené inak, je založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar alebo podobný dovážaný tovar predáva v Slovenskej republike v stave, v akom bol dovezený, v najskoršom čase po dovoze tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje, najneskôr však pred uplynutím 90 dní po takomto dovoze; najskorší čas je čas, v ktorom sa uskutoční predaj dovážaného tovaru, rovnakého dovážaného tovaru alebo podobného dovážaného tovaru v dostatočnom množstve na určenie jednotkovej ceny.
(11)
Ak sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar ani podobný dovážaný tovar nepredáva v Slovenskej republike v stave, v akom bol dovezený, colná hodnota sa na žiadosť dovozcu zakladá na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar predáva po ďalšom spracovaní v najväčšom úhrnnom množstve osobám v Slovenskej republike, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých tovar kupujú, s prihliadnutím na colnú hodnotu pridanú týmto spracovaním a na zrážky uvedené v odseku 9 písm. a) až c).
(12)
Na účely odsekov 9 až 11 jednotková cena, za ktorú sa dovážaný tovar predáva v najväčšom úhrnnom množstve, je cena, za ktorú sa predáva najväčší počet jednotiek pri predajoch osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých kupujú takýto tovar, na prvej obchodnej úrovni po dovoze, na akej sa takéto predaje uskutočňujú.
(13)
Pri zisťovaní jednotkovej ceny sa na účely odsekov 9 až 12 neprihliada na predaj niektorého z prvkov uvedených v § 60 ods. 1 písm. b) osobe v Slovenskej republike, ktorá ich poskytuje priamo alebo nepriamo, bezplatne alebo za zníženú cenu, na použitie v súvislosti s výrobou a predajom dovážaného tovaru na vývoz.
(14)
Pri uplatňovaní odseku 2 písm. d) colný úrad nebude požadovať od zahraničnej osoby, aby na účely určenia colnej hodnoty predložila na preverenie účtovnú evidenciu alebo iné záznamy, alebo aby k nim umožnila prístup. Informácie, ktoré poskytol výrobca tovaru na účely určenia colnej hodnoty, možno overiť v inom štáte len so súhlasom výrobcu, ak sú o tom v dostatočnom predstihu upovedomené príslušné orgány štátu, v ktorom sa má overenie vykonať, a ak tieto orgány nemajú námietky proti tomuto overeniu.
(15)
Cena alebo hodnota materiálu a náklady výroby podľa odseku 2 písm. d) prvého bodu zahŕňa pripočítateľné položky podľa § 60 ods. 1 písm. a) druhého a tretieho bodu. Zahŕňa aj rozvrhnuté hodnoty tovaru a služieb uvedených v § 60 ods. 1 písm. b), ktoré boli poskytnuté priamo alebo nepriamo kupujúcim na použitie v súvislosti s výrobou dovážaného tovaru. Hodnota tovaru a služieb uvedených v § 60 ods. 1 písm. b) štvrtom bode, poskytnutých v Slovenskej republike sa zahrnie len v rozsahu, v akom sa účtujú výrobcovi.
(16)
Ak sa na účely určenia colnej hodnoty použijú iné údaje, ako tie, ktoré poskytol výrobca alebo ktoré boli poskytnuté v jeho mene, colný úrad oznámi deklarantovi na jeho žiadosť zdroj týchto údajov, použité údaje a výpočty urobené na základe týchto údajov.
(17)
Všeobecné výdavky uvedené v odseku 2 písm. d) druhom bode zahŕňajú priame a nepriame náklady na výrobu a predaj tovaru na vývoz, ktoré nie sú zahrnuté v prvom bode tohto ustanovenia.
§59
(1)
Ak nebolo možné colnú hodnotu dovážaného tovaru určiť podľa § 57 alebo podľa § 58, určí sa na základe údajov, ktoré sú v Slovenskej republike dostupné, s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných s pravidlami ustanovenými v medzinárodnej zmluve27) a v súlade s § 55 až 63.
(2)
Colnú hodnotu podľa odseku 1 nemožno určiť na základe
a)
predajnej ceny tovaru vyrobeného v Slovenskej republike na trhu v Slovenskej republike,
b)
systému, ktorý určuje prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych hodnôt na colné účely,
c)
ceny tovaru na domácom trhu v štáte vývozu,
d)
iných hodnôt než hodnôt vypočítaných podľa § 58 ods. 2 písm. d) pre rovnaký tovar alebo podobný tovar,
e)
ceny tovaru na vývoz do iného štátu ako do Slovenskej republiky,
f)
minimálnych colných hodnôt,
g)
ľubovoľných hodnôt, alebo
h)
fiktívnych hodnôt.
§60 Pripočítateľné položky
(1)
Pri určovaní colnej hodnoty podľa § 57 sa k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, pripočítajú
a)
ďalej uvedené sumy, ak ich uhrádza kupujúci a nie sú už v cene zahrnuté:
1.
provízie a odmeny za sprostredkovanie s výnimkou nákupných provízií,
2.
cena obalov, ktoré sa na colné účely považujú za obaly tvoriace celok s tovarom,
3.
náklady balenia zahŕňajúce prácu aj materiál,
b)
rozvrhnuté hodnoty tohto tovaru a služieb, ak ich kupujúci priamo alebo nepriamo poskytuje bezplatne alebo za zníženú cenu a sú použité pri výrobe a predaji na vývoz dovážaného tovaru, ak tieto hodnoty nie sú už v cene zahrnuté,
1.
materiál, súčiastky, dielce a podobné predmety, ktoré sú súčasťou dovážaného tovaru,
2.
náradie, matrice, zlievarenské formy a podobné predmety použité pri výrobe dovážaného tovaru,
3.
materiál spotrebovaný pri výrobe dovážaného tovaru,
4.
náklady na vývoj, umeleckú prácu, dizajn, techniku, projekty, plány a nákresy vyhotovené inde ako v Slovenskej republike, potrebné na výrobu dovážaného tovaru,
c)
honoráre a licenčné poplatky týkajúce sa dovážaného tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje a ktoré kupujúci musí zaplatiť priamo alebo nepriamo ako podmienku predaja tohto tovaru, ak nie sú už v cene zahrnuté; ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté,
d)
výnosy z neskoršieho predaja dovážaného tovaru, výnosy zo zaobchádzania s tovarom alebo výnosy z použitia dovážaného tovaru, ktoré pripadnú priamo alebo nepriamo predávajúcemu,
e)
náklady na dopravu a poistenie dovážaného tovaru a na nakladanie a manipuláciu spojené s dopravou dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje na územie Slovenskej republiky.
(2)
Pripočítateľné položky sa k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, pripočítajú podľa odseku 1 iba na základe objektívnych a vyčísliteľných údajov.
(3)
K cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, sa nepripočítajú
a)
platby za právo reprodukovať dovážaný tovar v Slovenskej republike,
b)
platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predávať dovážaný tovar, ak nie sú podmienkou predaja dovážaného tovaru na vývoz do Slovenskej republiky.
(4)
Ak sú obaly uvedené v odseku 1 písm. a) druhom bode predmetom opakovaných dovozov, ich cena sa na požiadanie deklaranta rozdelí podľa všeobecne uznávaných účtovných zásad.
(5)
Na účely odseku 1 písm. b) štvrtého bodu náklady na výskum a predbežné dizajnérske nákresy sa nezahŕňajú do colnej hodnoty. Ustanovenie § 61 ods. 1 písm. c) sa použije primerane, ak sa colná hodnota určí použitím inej metódy ako prevodnej hodnoty.
(6)
Na žiadosť príslušnej osoby môže colný úrad výnimočne povoliť, aby na základe vhodných a osobitných kritérií boli určené
a)
niektoré položky, ktoré sa majú pripočítať k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, aj keď nevyčísliteľné v čase vzniku colného dlhu,
b)
niektoré platby, ktoré sa nemajú zahrnúť do colnej hodnoty, v prípadoch, keď v čase vzniku colného dlhu takéto platby nie sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar.
(7)
Pri použití odseku 6 sa uvedená colná hodnota nepovažuje za predbežnú.
(8)
Povolenie podľa odseku 6 sa vydá, ak
a)
vykonávanie postupov podľa § 137 by za daných okolností predstavovalo neprimerané administratívne náklady,
b)
použitie § 58 a 59 je za určitých okolností nevhodné,
c)
existujú dôvody pochybovať, či suma dovozných platieb, ktorá sa má vybrať v lehote uvedenej v povolení, nebude nižšia ako suma, ktorá by sa vybrala bez povolenia,
d)
sa nenarušia podmienky hospodárskej súťaže medzi jej účastníkmi.
(9)
Na účely odseku 1 písm. c) sa za honoráre a licenčné poplatky považujú najmä platby za použitie práv týkajúcich sa
a)
výroby dovážaného tovaru, najmä za patenty, projekty, modely a výrobný know-how, alebo predaja dovážaného tovaru na vývoz, najmä za ochranné známky, registrované dizajny alebo
b)
použitia alebo ďalšieho predaja dovážaného tovaru, najmä za autorské práva, výrobné postupy neoddeliteľne spojené s dovážaným tovarom.
(10)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru určí podľa § 57, pripočíta sa honorár alebo licenčný poplatok k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, len ak táto platba
a)
sa vzťahuje na tovar, ktorého colná hodnota sa určuje a
b)
je podmienkou predaja tohto tovaru.
Ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté.
(11)
Ak je dovážaný tovar len jednou zložkou alebo časťou tovaru vyrobeného v Slovenskej republike, úprava ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, sa vykoná, len ak sa honorár alebo licenčný poplatok týka tohto tovaru.
(12)
Ak sa tovar dováža v nezmontovanom stave alebo musí prejsť pred ďalším predajom len drobným spracovaním, ako je riedenie alebo balenie, možno honorár alebo licenčný poplatok považovať za týkajúci sa dovážaného tovaru.
(13)
Ak sa honorár alebo licenčný poplatok čiastočne týka dovážaného tovaru a čiastočne iných zložiek alebo častí pridaných k tovaru po jeho dovoze, alebo činností alebo služieb vykonávaných po dovoze, vhodné rozdelenie sa vykoná len na základe objektívnych a vyčísliteľných údajov podľa prílohy č. 2.
(14)
Honorár alebo licenčný poplatok sa v súvislosti s právom používať ochrannú známku pripočíta k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, len ak
a)
honorár alebo licenčný poplatok sa vzťahuje na tovar, ktorý sa ďalej predá v rovnakom stave alebo ktorý prejde po dovoze len drobným spracovaním,
b)
tovar sa predáva pod ochrannou známkou pripevnenou pred dovozom alebo po dovoze, za ktorú sa platí honorár alebo licenčný poplatok, a
c)
kupujúci nemôže získať takýto tovar od iných dodávateľov, ktorí nie sú v spojení s predávajúcim.
(15)
Ak kupujúci platí honoráre alebo licenčné poplatky inej osobe, podmienky podľa odseku 10 sa nepovažujú za splnené, ak predávajúci alebo osoba, ktorá je s ním v spojení, nepožaduje od kupujúceho uskutočnenie takejto platby.
(16)
Ak je metóda výpočtu honoráru alebo licenčného poplatku odvodená od ceny dovážaného tovaru, predpokladá sa, že honorár alebo licenčný poplatok sa týka tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje. Ak sa honorár alebo licenčný poplatok vypočítal bez ohľadu na cenu dovážaného tovaru, môže sa ich platba považovať za zaplatenie honoráru alebo licenčného poplatku týkajúceho sa tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje.
(17)
Pri uplatňovaní odseku 1 písm. c) sa na krajinu, v ktorej má príjemca honoráru alebo licenčného poplatku trvalý pobyt alebo sídlo, neprihliada ako na rozhodujúcu skutočnosť.
§61 Odpočítateľné položky
(1)
Do colnej hodnoty sa nezahŕňajú
a)
náklady na dopravu tovaru po jeho príchode na miesto, kde tovar vstupuje na územie Slovenskej republiky,
b)
náklady na konštrukciu, postavenie, montáž, údržbu alebo technickú pomoc, ktoré boli vykonané na dovážanom tovare po dovoze,
c)
úroky platené podľa zmluvy o financovaní uzavretej kupujúcim a týkajúcej sa nákupu dovážaného tovaru, ak zmluva o financovaní bola uzatvorená písomne a kupujúci na žiadosť colného úradu preukáže, že
1.
tovar bol skutočne predaný za cenu, ktorá bola deklarovaná ako cena skutočne platená alebo ako cena, ktorá sa má zaplatiť a
2.
dohodnutá úroková sadzba nepresahuje úroveň obvyklú pre takéto finančné operácie v krajine, v ktorej sa obstarali finančné prostriedky v čase, keď boli obstarané,
d)
platby za právo reprodukovať dovážaný tovar v Slovenskej republike,
e)
nákupné provízie,
f)
dovozné platby a platby, ktoré sa majú zaplatiť v Slovenskej republike pri predaji tovaru.
(2)
Náklady uvedené v odseku 1 sa nezahrnú do colnej hodnoty za predpokladu, že sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar.
(3)
Na účely odseku 1 písm. a) a § 60 ods. 1 písm. e) miestom vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky je pre tovar prepravovaný
a)
v železničnej doprave, vo vodnej doprave alebo cestnej doprave miesto, kde sa nachádza prvý pohraničný colný úrad,
b)
inými dopravnými prostriedkami miesto, kde tovar prekročí colnú hranicu.
(4)
Pri uplatňovaní odseku 1 písm. a) a § 60 ods. 1 písm. e),
a)
ak sa tovar prepravuje rovnakým spôsobom dopravy na miesto po vstupe tovaru na územie Slovenskej republiky, vypočítajú sa náklady dopravy pomerne k vzdialenosti prekonanej v zahraničí a v Slovenskej republike, ak sa colnému úradu nepredloží dôkaz preukazujúci náklady, ktoré by vznikli použitím dopravných sadzieb za prepravu tovaru po miesto vstupu na územie Slovenskej republiky,
b)
ak sa tovar fakturuje za cenu s podmienkou vyplatenia po miesto trvalého pobytu alebo sídlo, ktorá zodpovedá cene po miesto vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky, náklady dopravy na území Slovenskej republiky sa z tejto ceny neodpočítajú; takýto odpočet je však možný, ak sa colnému úradu predloží dôkaz, že cena s podmienkou vyplatenia po colnú hranicu je nižšia ako cena s podmienkou vyplatenia po miesto trvalého pobytu alebo sídla,
c)
ak je doprava zdarma alebo ju zabezpečuje kupujúci, zahrnú sa do colnej hodnoty náklady dopravy po miesto vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky vypočítané podľa dopravných sadzieb zvyčajne používaných pre rovnaký spôsob dopravy.
(5)
Dodatočné poštové sadzby vyberané v krajine dovozu sa nezahrnú do colnej hodnoty; do colnej hodnoty sa však zahŕňajú poštové sadzby za tovar zasielaný poštou vyberané po miesto určenia.
(6)
Pri určovaní colnej hodnoty zásielok tovaru neobchodného charakteru sa v súvislosti so sadzbami uvedenými v odseku 5 nevykoná úprava deklarovanej colnej hodnoty.
(7)
Ustanovenia odseku 5 sa nepoužijú na tovar prepravovaný expresnými poštovými službami.
(8)
Pri určovaní colnej hodnoty dovážaných hmotných nosičov dát, ktoré obsahujú údaje alebo inštrukcie na použitie v zariadeniach na spracovanie údajov, sa do colnej hodnoty dovážaných hmotných nosičov dát nezahŕňa cena alebo hodnota týchto údajov alebo inštrukcií, ak je odlíšená od ceny alebo hodnoty príslušného hmotného nosiča dát.
(9)
Na účely odseku 8
a)
hmotný nosič dát nie sú integrované obvody, polovodiče a podobné zariadenia alebo tovar, ktorý obsahuje takéto obvody alebo zariadenia,
b)
dáta alebo inštrukcie nie sú zvukové záznamy, kinematografické záznamy alebo obrazové záznamy.
§62 Prepočet colnej hodnoty z cudzej meny
(1)
Ak sú podkladom na určenie colnej hodnoty sumy vyjadrené v cudzej mene, prepočítajú sa na slovenskú menu podľa kurzu Národnej banky Slovenska vyhláseného v predposlednú stredu v mesiaci, ktorá predchádza dňu vymerania colného dlhu. Ak Národná banka Slovenska kurz slovenskej meny k cudzím menám v tento deň nevyhlási, za vyhlásený kurz sa považuje predchádzajúci platný kurz.
(2)
Kurz vyhlásený podľa odseku 1 sa používa počas nasledujúceho mesiaca, ak nebude zmenený kurzom podľa odseku 4.
(3)
Na účely prepočtu colnej hodnoty z cudzej meny je
a)
vyhláseným kurzom kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska,
b)
menou peňažná jednotka používaná ako platobný prostriedok medzi peňažnými ústavmi alebo na medzinárodnom trhu.
(4)
Ak sa vyhlásený kurz z poslednej stredy v mesiaci líši o 5 % alebo viac od kurzu podľa odseku 1 platného na nasledujúci mesiac, kurz podľa odseku 1 sa nahradí vyhláseným kurzom z poslednej stredy tohto mesiaca. Tento kurz sa použije od prvej stredy nasledujúceho mesiaca na uplatňovanie odsekov 1 a 2.
(5)
Ak sa v priebehu platnosti kurzu vyhlásený kurz zo stredy líši od kurzu používaného podľa ustanovení odsekov 1 až 4 o 5 % alebo viac, nahradí sa vyhláseným kurzom zo stredy a použije sa od nasledujúcej stredy na uplatňovanie odsekov 1 a 2. Náhradný kurz sa používa po celý zvyšok príslušného mesiaca, ak nebude nahradený vzhľadom na ustanovenie prvej vety.
(6)
Ak colný úrad povolí deklarantovi, aby poskytoval alebo predkladal neskôr určité údaje týkajúce sa colného vyhlásenia pre režim voľný obeh vo forme colného vyhlásenia periodickej povahy (§ 118), toto povolenie na žiadosť deklaranta môže umožňovať použitie jedného kurzu na prepočet prvkov, ktoré tvoria súčasť colnej hodnoty. V takom prípade sa použije kurz určený podľa odsekov 1 a 2, ktorý je platný v prvý deň lehoty pre príslušné colné vyhlásenie periodickej povahy.
§63 Deklarácia údajov o colnej hodnote
(1)
Údaje, podľa ktorých sa určuje colná hodnota, je deklarant povinný uviesť v deklarácii údajov o colnej hodnote.
(2)
Ak sa na účely § 55 až 62 určuje colná hodnota, deklarácia údajov o colnej hodnote sa prikladá k colnému vyhláseniu na prepustenie dovážaného tovaru do navrhovaného režimu. Deklarácia údajov o colnej hodnote sa podáva na predpísanom tlačive podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 3, doplnenom podľa potreby jedným alebo viacerými doplnkovými tlačivami, ktorých vzor je uvedený v prílohe č. 4.
(3)
Deklaráciu údajov o colnej hodnote podľa odseku 1 môže vyhotoviť len slovenská osoba podľa § 2 písm. a), ktorá má k dispozícii príslušné údaje. Ustanovenie § 84 ods. 3 sa použije primerane.
(4)
Colný úrad môže upustiť od požiadavky podania deklarácie údajov o colnej hodnote na tlačivách podľa odseku 2, ak nemožno colnú hodnotu tovaru určiť podľa § 57. V takom prípade osoba uvedená v odseku 3 poskytne alebo zabezpečí poskytnutie iných údajov colnému úradu na určenie colnej hodnoty podľa nasledujúcich ustanovení tohto zákona vo forme a podľa požiadaviek colného úradu.
(5)
Podaním deklarácie údajov o colnej hodnote preberá osoba uvedená v odseku 3 zodpovednosť za
a)
správnosť a úplnosť údajov uvedených v deklarácii údajov o colnej hodnote,
b)
pravosť dokladov k údajom podľa písmena a),
c)
poskytnutie ďalších dokladov alebo údajov potrebných na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru.
(6)
Colný úrad nebude požadovať celú deklaráciu údajov o colnej hodnote alebo jej časť podľa odsekov 2 až 5, ak
a)
colná hodnota dovážaného tovaru v zásielke nepresahuje 5 000 EUR, ak nejde o čiastkové zásielky alebo viacnásobné zásielky od toho istého odosielateľa tomu istému príjemcovi,
b)
ide o tovar neobchodného charakteru alebo
c)
predloženie príslušných údajov nie je potrebné na uplatnenie colných sadzieb, alebo ak sa clo ustanovené v colnom sadzobníku nevymeria.
(7)
Ustanovenia odseku 6 neplatia v prípadoch, v ktorých je podanie deklarácie údajov o colnej hodnote potrebné na správne uplatnenie dovozných platieb.
(8)
V prípade opakujúcich sa zásielok tovaru odosielaného tým istým predávajúcim tomu istému kupujúcemu za rovnakých obchodných podmienok colný úrad môže upustiť od požiadavky, aby sa údaje podľa odseku 2 preukázali dokladmi pre potreby každého colného vyhlásenia. Colný úrad je povinný údaje podľa odseku 2 požadovať aspoň raz za tri roky a vždy, ak sa zmenia okolnosti.
(9)
Colný úrad môže požadovať predloženie deklarácie údajov o colnej hodnote podľa odseku 2, ak zistí, že podmienka potrebná na povolenie postupu podľa odsekov 6 až 8 sa nesplnila alebo sa ďalej neplní.
(10)
Ak sa používa technické zariadenie na spracovanie a prenos údajov alebo ak sa na dovážaný tovar podáva dodatočné colné vyhlásenie všeobecnej, periodickej alebo súhrnnej povahy (§ 118), môže colný úrad povoliť inú formu predkladania údajov požadovaných na určenie colnej hodnoty.
(11)
Osoba uvedená v odseku 3 je povinná poskytnúť colnému úradu kópiu dokladu o cene, na ktorého základe sa deklaruje hodnota dovážaného tovaru.

TRETIA ČASŤ | OBMEDZENIA VZŤAHUJÚCE SA NA TOVAR PREPRAVENÝ NA COLNÉ ÚZEMIE DO PRIDELENIA COLNE SCHVÁLENÉHO URČENIA

Vstup tovaru na colné územie
§64
(1)
Vstupom tovaru je jeho dovoz na colné územie. Tovar prepravený na colné územie podlieha colnému dohľadu od jeho vstupu na colné územie a môže byť podrobený colnej kontrole alebo inej činnosti, ktorou sa vykonáva colný dohľad v súlade s týmto zákonom alebo podľa osobitného predpisu.
(2)
Tovar prepravený na colné územie zostáva pod colným dohľadom po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného statusu, a ak ide o zahraničný tovar, po dobu, kým sa nezmení colný status tovaru, tovar nevstúpi do slobodného colného pásma, slobodného colného skladu alebo nebude vyvezený späť do zahraničia, alebo zničený v súlade s § 386; ustanovenie § 163 ods. 1 tým nie je dotknuté.
(3)
Slovenský tovar, na ktorý je podané colné vyhlásenie na jeho prepustenie do režimu vývoz, pasívny zušľachťovací styk, tranzit alebo uskladňovanie v colnom sklade, podlieha colnému dohľadu od prijatia colného vyhlásenia, až kým tento tovar neopustí colné územie, nie je zničený alebo colné vyhlásenie nie je zrušené.
(4)
Slovenský tovar opustením colného územia v dôsledku jeho vývozu stráca colný status slovenského tovaru; ustanovenie § 290 ods. 1 písm. b) tým nie je dotknuté.
§65
(1)
Na účely tohto zákona je
a)
colnou cestou určený a označený úsek železničnej dráhy, pozemnej komunikácie a vodnej cesty, ktorý vedie od colného priechodu k pohraničnému colnému úradu; ak ide o leteckú prepravu, letová cesta od miesta preletu colnej hranice k colnému letisku,
b)
colným priechodom miesto na colnej hranici určené na prestup osôb a prepravu tovaru cez colnú hranicu,
c)
colným letiskom letisko spojené colnou cestou s colnou hranicou.
(2)
Osoba, ktorá prepravuje tovar dovážaný zo zahraničia alebo tovar určený na výstup cez colnú hranicu, je povinná tovar predložiť pohraničnému colnému úradu spolu s dokladmi, ktoré sa naň vzťahujú; to neplatí, ak ide o tovar, ktorý sa má dodať colnému úradu podľa § 66 ods. 1 písm. b). Osoba, ktorá prepravuje exempláre, chránené živočíchy, chránené rastliny, chránené nerasty alebo chránené skameneliny, je povinná predložiť pohraničnému colnému úradu doklady podľa osobitného predpisu28) pri vstupe takéhoto tovaru na colné územie alebo pri výstupe takéhoto tovaru z colného územia.
(3)
Preprava tovaru dovážaného zo zahraničia cez colnú hranicu sa musí vykonať len po colných cestách a colnými priechodmi, ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, bez prieťahov, bez zmeny nákladu a bez odbočenia z colnej cesty.
(4)
Prepravu tovaru k colnému priechodu alebo z colného priechodu po iných ako colných cestách môže povoliť najbližší pohraničný colný úrad.
(5)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ustanovuje colné cesty a colné priechody.
(6)
Colné riaditeľstvo môže po dohode s príslušným útvarom Policajného zboru v jednotlivých prípadoch povoliť prestup osôb a prepravu tovaru cez colnú hranicu mimo colného priechodu a určiť, v ktorých prípadoch takéto povolenie vydáva pohraničný colný úrad. Povolenie možno vydať, len ak sú splnené podmienky podľa osobitných predpisov.29)
(7)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, môže ustanoviť colné priechody a určiť obdobie, v ktorom sa má vybraný druh tovaru prepravovať.
§66
(1)
Osoba, ktorá prepravila tovar na colné územie, je povinná dodať tovar bez zbytočného odkladu
a)
určenému colnému úradu alebo na iné miesto určené alebo schválené colným úradom, alebo
b)
do slobodného colného pásma, ak sa tovar má dodať do slobodného colného pásma priamo
1.
leteckou dopravou alebo vodnou dopravou, alebo
2.
cestnou dopravou bez toho, aby prešiel inou časťou colného územia, ak sa časť obvodu slobodného colného pásma dotýka colnej hranice medzi Slovenskou republikou a iným štátom.
(2)
Colný úrad podľa odseku 1 môže na účely odseku 1 určiť trasu a vydať pokyny, ktoré osoba, ktorá prepravila tovar na colné územie, je povinná dodržať.
(3)
Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 a podľa § 65 ods. 2 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá zodpovedá za prepravu tovaru na colnom území, a osobu, ktorá inak prevzala tovar pred jeho predložením colnému úradu potom, ako bol na colné územie prepravený.
(4)
S tovarom, ktorý nie je na colnom území a môže byť pod colným dohľadom, možno zaobchádzať rovnako ako s tovarom prepraveným na colné územie, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva.
(5)
Ak sa tým nesťaží colný dohľad, ustanovenie odseku 1 písm. a) sa nepoužije, ak by sa jeho použitím bránilo uplatňovaniu medzinárodných zmlúv30) v oblasti turistickej prepravy, pohraničnej dopravy, prepravy poštových zásielok alebo prepravy tovaru zanedbateľného ekonomického významu.
(6)
Odseky 1 až 5 a § 67 až 73 sa nepoužijú na tovar, ktorý dočasne opustil colné územie leteckou dopravou alebo vodnou dopravou medzi dvoma miestami na colnom území, za podmienky, že táto doprava bola uskutočnená pravidelnou leteckou alebo lodnou službou, alebo linkou bez pristátia mimo colného územia. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na tovar naložený v zahraničnom prístave, letisku alebo slobodnom colnom prístave.
(7)
Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na tovar na palube lietadla, ktoré prelietava vzdušným priestorom nad územím Slovenskej republiky bez toho, aby miestom určenia tovaru bolo letisko na území Slovenskej republiky.
(8)
Ustanovenie odseku 1 písm. b) v spojení s odsekmi 2 a 3 a odseky 4 a 5 sa nepoužijú na tovar prepravovaný v režime tranzit.
§67
(1)
Ak z dôvodu nepredvídateľných okolností alebo mimoriadnej udalosti31) nemôže byť splnená povinnosť uvedená v § 65 ods. 2 prvej vete a v § 66 ods. 1 a 2, osoba, ktorá má takúto povinnosť alebo ktorá koná v jej mene, je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť túto skutočnosť colnému úradu. Ak v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo mimoriadnej udalosti nedošlo k nenahraditeľnej strate tovaru, osoba je tiež povinná oznámiť colnému úradu presné miesto, kde sa tovar nachádza.
(2)
Ak je z dôvodu nepredvídateľných okolností alebo mimoriadnej udalosti lietadlo uvedené v § 66 ods. 7 nútené pristáť dočasne na colnom území a nemôže byť splnená povinnosť podľa § 65 ods. 2 prvej vety a § 66 ods. 1 a 2, pilot lietadla alebo osoba, ktorá koná v mene prepravcu, je povinná oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu colnému úradu.
(3)
Colný úrad určí opatrenia na zabezpečenie colného dohľadu nad tovarom uvedeným v odsekoch 1 a 2 a na zabezpečenie následnej prepravy tovaru na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colným úradom.
§68 Predloženie tovaru colnému úradu
(1)
Osoba, ktorá prepravila tovar na colné územie alebo ktorá zodpovedá za prepravu tovaru alebo tovar inak prevzala po jeho vstupe na colné územie, je povinná tovar dodaný podľa § 66 ods. 1 písm. a) predložiť colnému úradu; ustanovenia o tovare, ktorý prepravuje cestujúci, a o tovare, o ktorom sa rozhoduje v colnom konaní bez jeho predloženia colnému úradu, tým nie sú dotknuté.
(2)
Ak sa tovar prepraví na colné územie zo zahraničia leteckou dopravou alebo vodnou dopravou s použitím jednotného prepravného dokladu rovnakým spôsobom dopravy bez preloženia na inom letisku alebo v inom prístave na colnom území, bude predložený colnému úradu podľa odseku 1 iba na letisku alebo v prístave, kde sa vykladá alebo prekladá.
(3)
Na účely predkladania príručnej batožiny a podanej batožiny colnému úradu je
a)
letiskom na colnom území každé letisko, ktoré sa nachádza na colnom území,
b)
medzinárodným letiskom na colnom území každé letisko na colnom území, ktoré je na základe povolenia príslušných úradov oprávnené vykonávať leteckú dopravu v styku so zahraničím,
c)
vnútrozemským letom premávka lietadla medzi dvoma letiskami na colnom území bez medzipristátia, ktorá sa nezačína alebo sa nekončí na letisku mimo colného územia,
d)
prístavom na colnom území každý prístav, ktorý sa nachádza na colnom území,
e)
batožinou všetky predmety, ktoré prepravuje osoba dopravnými prostriedkami počas cesty.
(4)
Na účely predkladania batožiny colnému úradu v prípade leteckej dopravy sa batožina považuje za
a)
podanú batožinu, ak bola skontrolovaná na letisku odletu a nie je prístupná osobe počas letu ani počas medzipristátí uvedených v odseku 5 písm. a) a b) a v odsekoch 7 a 8,
b)
príručnú batožinu, ak je spoločne prepravovaná s osobou v kabíne lietadla.
(5)
Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na
a)
príručnú batožinu a podanú batožinu osôb prepravovaných v lietadle, ktoré priletí z letiska mimo colného územia a po medzipristátí na letisku na colnom území pokračuje na iné letisko na colnom území, sa vykonajú na poslednom letisku na colnom území, ak je medzinárodným letiskom; v takom prípade batožina podlieha pravidlám, ktoré sa vzťahujú na batožinu osôb prichádzajúcich zo zahraničia, ak osoba prepravujúca takúto batožinu nemôže colnému úradu preukázať, že tovar, ktorý sa v nej nachádza, má colný status slovenského tovaru,
b)
príručnú batožinu a podanú batožinu osôb prepravovaných v lietadle, ktoré má medzipristátie na letisku na colnom území predtým, ako pokračuje na letisko mimo colného územia, sa vykonajú na letisku odletu, ak je medzinárodným letiskom na colnom území; v takom prípade môže príručná batožina podliehať kontrole na letisku na colnom území, na ktorom má lietadlo medzipristátie, na účel zistenia, či tovar, ktorý sa v nej nachádza, zodpovedá podmienkam voľného pohybu v rámci colného územia,
c)
batožinu osôb prepravovaných vodnou dopravou tou istou loďou, ktorá vyplávala a mala medzipristátie alebo skončila plavbu v prístave mimo colného územia, sa vykonajú v prístave na colnom území, v ktorom sa táto batožina naložila alebo vyložila.
(6)
Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na batožinu osôb na palube
a)
rekreačného plavidla32) sa vykonajú v ktoromkoľvek prístave na colnom území bez ohľadu na pôvod alebo cieľ lode,
b)
lietadla33) určeného na letecký šport a rekreačné lietanie alebo obchodného lietadla používaného na vlastné účely prevádzkovateľa sa vykonajú na
1.
prvom letisku príletu, ktoré je medzinárodným letiskom na colnom území, pre lety z letiska mimo colného územia, ak lietadlo po medzipristátí pokračuje v lete na ďalšie letisko na colnom území,
2.
poslednom medzinárodnom letisku na colnom území pre lety z letísk na colnom území, ak lietadlo po medzipristátí pokračuje na letisko mimo colného územia.
(7)
Ak sa batožina dopravená na letisko na colnom území na palube lietadla, ktoré prilieta z letiska mimo colného územia, prekladá na tomto letisku na colnom území do iného lietadla pokračujúceho vo vnútrozemskom lete,
a)
colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na podanú batožinu sa vykonajú na letisku príletu vnútrozemského letu, ak je toto posledné letisko medzinárodným letiskom na colnom území,
b)
colná kontrola príručnej batožiny sa vykoná na prvom medzinárodnom letisku na colnom území; ďalšia colná kontrola sa pri vnútrozemskom lete môže vykonať na letisku príletu len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe colnej kontroly podanej batožiny,
c)
colná kontrola podanej batožiny sa môže vykonať na prvom letisku na colnom území len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe colnej kontroly príručnej batožiny.
(8)
Ak sa batožina nakladá na letisku na colnom území na lietadlo pokračujúce vo vnútrozemskom lete a má sa preložiť na inom letisku na colnom území na lietadlo, ktorého cieľom je letisko mimo colného územia,
a)
colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na podanú batožinu sa pri vnútrozemskom lete vykonajú na letisku odletu vnútrozemského letu, ak je toto letisko medzinárodným letiskom na colnom území,
b)
colná kontrola príručnej batožiny sa vykoná na poslednom medzinárodnom letisku na colnom území; predbežná colná kontrola tejto batožiny sa pri vnútrozemskom lete môže vykonať na letisku odletu len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe colnej kontroly podanej batožiny,
c)
ďalšia colná kontrola podanej batožiny sa môže vykonať na poslednom letisku na colnom území len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe kontroly príručnej batožiny.
(9)
Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na batožinu dopravenú na letisko na colnom území na palube lietadla pravidelnej linky alebo prenajatého lietadla z letiska mimo colného územia a prekladanú na letisku na colnom území do lietadla určeného na letecký šport a rekreačné lietanie alebo obchodného lietadla na vnútrozemskej trase sa vykonajú na letisku príletu lietadla pravidelnej linky alebo prenajatého lietadla.
(10)
Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na batožinu naloženú na letisku na colnom území do lietadla určeného na letecký šport a rekreačné lietanie alebo obchodného lietadla na vnútrozemskej trase, ktorá sa má prekladať na inom letisku na colnom území na lietadlo pravidelnej linky alebo prenajaté lietadlo, ktorého cieľom je letisko mimo colného územia, sa vykonajú na letisku odletu lietadla pravidelnej linky alebo prenajatého lietadla.
(11)
Príručná batožina a podaná batožina s výnimkou batožiny osôb prepravovaných len v rámci colného územia sú pod colným dohľadom colného úradu, v ktorého rámci colný úrad vykoná potrebné opatrenia, aby osoby nemohli tovar prekladať, dokladať ďalším tovarom alebo odovzdávať ďalej
a)
po prílete pred vykonaním colnej kontroly príručnej batožiny a podanej batožiny,
b)
pri odlete po vykonaní colnej kontroly príručnej batožiny a podanej batožiny.
(12)
Podaná batožina pod colným dohľadom sa na letisku na colnom území označí štítkom. Vzor štítku a technické podrobnosti o ňom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Prehliadka tovaru a odoberanie vzoriek
§69
(1)
Po predložení tovaru colnému úradu a s jeho súhlasom možno tento tovar prehliadať a môžu sa z neho odobrať vzorky, aby bolo možné tomuto tovaru prideliť colne schválené určenie.
(2)
Súhlas podľa odseku 1 sa udeľuje na základe ústnej žiadosti osobe, ktorá je oprávnená navrhnúť pridelenie colne schváleného určenia pre tovar, ak colný úrad neurčí, že vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebná písomná žiadosť. Odoberanie vzoriek colný úrad povolí len na písomnú žiadosť tejto osoby.
(3)
Písomná žiadosť podľa odseku 2 obsahuje
a)
meno, adresu trvalého pobytu alebo sídlo a podpis žiadateľa,
b)
údaje o mieste, kde sa tovar nachádza,
c)
číslo predbežného colného vyhlásenia, ak bolo predložené, okrem prípadov, keď uvedie tieto údaje colný úrad, označenie predchádzajúceho režimu, identifikačné znaky dopravného prostriedku, na ktorom sa tovar nachádza,
d)
ďalšie údaje potrebné na identifikáciu tovaru.
(4)
Colný úrad vyznačí povolenie na žiadosti predloženej oprávnenou osobou podľa odseku 2. Ak sa žiadosť týka odobratia vzoriek, colný úrad v povolení vyznačenom na žiadosti uvedie množstvo tovaru, aké sa má odobrať.
(5)
Prehliadka tovaru a odoberanie vzoriek sa vykonajú pod dohľadom colného úradu, ktorý určí postup pre každý konkrétny prípad.
(6)
Oprávnená osoba znáša riziko a náklady rozbalenia, váženia, opätovného balenia a každej inej operácie týkajúcej sa tovaru, pričom je povinná zaplatiť náklady spojené s analýzou tovaru.
(7)
Odobraté vzorky podliehajú colným formalitám príslušným podľa colne schváleného určenia navrhnutého pre tovar. Colný dlh nevznikne, ak pri skúškach alebo analýze vzoriek dôjde k ich zničeniu alebo k nenahraditeľnej strate. Ak pri skúškach alebo analýze vzoriek vznikne odpad alebo zvyšky, vzťahuje sa na ne § 386 ods. 4.
(8)
Na účely pridelenia colne schváleného určenia je colný úrad oprávnený odobrať vzorky aj bez súhlasu osoby, ktorá je oprávnená navrhnúť colne schválené určenie pre tento tovar.
§70
(1)
Tovar sa prehliada na miestach určených a v čase určenom na tento účel colným úradom.
(2)
Colný úrad môže na žiadosť deklaranta povoliť vykonanie prehliadky tovaru aj na iných miestach alebo v inom čase ako podľa odseku 1. Náklady s tým spojené znáša deklarant.
(3)
Ak sa colný úrad rozhodne vykonať prehliadku tovaru, oznámi túto skutočnosť deklarantovi alebo jeho zástupcovi.
(4)
Ak sa colný úrad rozhodne vykonať prehliadku len jednej časti tovaru, oznámi to deklarantovi alebo jeho zástupcovi. Rozhodnutie colného úradu v tej veci je konečné.
(5)
Deklarant alebo ním určená osoba, ktorá má byť prítomná pri prehliadke tovaru, je povinná poskytnúť colnému úradu súčinnosť pri vykonávaní prehliadky tovaru. Ak colný úrad považuje poskytnutú súčinnosť za nedostačujúcu, môže požiadať deklaranta, aby určil inú osobu schopnú poskytnúť potrebnú súčinnosť.
(6)
Ak deklarant odmietne byť prítomný pri prehliadke tovaru alebo odmietne určiť osobu schopnú poskytnúť súčinnosť pri prehliadke, colný úrad určí lehotu na splnenie povinností podľa odseku 5.
(7)
Ak po uplynutí lehoty určenej podľa odseku 6 deklarant nevyhovie požiadavkám colného úradu, colný úrad na účely použitia § 96 ods. 1 písm. a) vykoná prehliadku tovaru na zodpovednosť a náklady deklaranta a v prípade potreby môže požiadať o poskytnutie služby znalca alebo inej osoby potrebnej na vykonanie prehliadky.
(8)
Nález colného úradu počas prehliadky tovaru za podmienok podľa odsekov 6 a 7 má rovnakú platnosť, ako keby sa prehliadka vykonala v prítomnosti deklaranta.
(9)
Namiesto opatrení podľa odsekov 6 až 8 colný úrad môže rozhodnúť, že colné vyhlásenie je neplatné, ak je zrejmé, že odmietnutie deklaranta byť prítomný pri prehliadke tovaru alebo určiť osobu schopnú poskytnúť potrebnú súčinnosť nebránilo alebo nemalo brániť colnému úradu zistiť, že boli porušené predpisy vzťahujúce sa na režim, do ktorého bol tovar navrhnutý na prepustenie, a neporušili sa alebo nebola snaha porušiť ustanovenia § 87 ods. 1 alebo § 161.
§71
(1)
Ak sa colný úrad rozhodne odobrať vzorku, oznámi túto skutočnosť deklarantovi alebo jeho zástupcovi.
(2)
Vzorky odoberá colný úrad alebo môže požiadať, aby pod jeho dohľadom vzorky odobral deklarant alebo ním určená osoba.
(3)
Množstvo odobraté ako vzorka nemôže presiahnuť množstvo potrebné na analýzu alebo podrobné preskúmanie vrátane možnej kontrolnej analýzy.
(4)
Deklarant alebo ním určená osoba, ktorá má byť prítomná pri odoberaní vzoriek, je povinná poskytnúť colnému úradu potrebnú súčinnosť.
(5)
Ak deklarant odmietne byť prítomný pri odoberaní vzoriek alebo určiť za seba inú osobu alebo ak neposkytne colnému úradu potrebnú súčinnosť, použije sa § 70 ods. 5 druhá veta a odseky 6 až 9.
(6)
Ak colný úrad odoberie vzorku na účely analýzy alebo podrobnejšieho preskúmania, prepustí príslušný tovar bez čakania na výsledok analýzy alebo preskúmania, ak nemá iné dôvody na neprepustenie tovaru, s podmienkou, že príslušné platby colného dlhu, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, sa zapísali do účtovnej evidencie a boli zaplatené alebo zabezpečené.
(7)
Množstvo odobraté colným úradom ako vzorky sa neodpočíta od množstva tovaru navrhnutého na prepustenie.
(8)
Ak ide o tovar, na ktorý bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie do režimu vývoz alebo režimu pasívny zušľachťovací styk, colný úrad na účely doplnenia zásielky môže povoliť deklarantovi nahradenie tovaru odobratého ako vzorky rovnakým tovarom.
(9)
Ak neboli analýzou alebo podrobnejším preskúmaním odobraté vzorky zničené, vráti ich colný úrad deklarantovi na jeho žiadosť a náklady, ak nie je potrebné ich ďalej uschovať, najmä po vyčerpaní možností deklaranta na preskúmanie rozhodnutia colného úradu vydaného na základe výsledkov analýzy alebo podrobnejšieho preskúmania odobratých vzoriek.
(10)
Ak deklarant nepožiada o vrátenie vzoriek, colný úrad môže vzorky zničiť, ponechať si ich alebo vyzve deklaranta, aby si vzorky prevzal. Neuposlúchnutie výzvy colného orgánu má za následok sankciu podľa tohto zákona.
§72 Predbežné colné vyhlásenie a vyloženie predloženého tovaru
(1)
Predbežné colné vyhlásenie sa podáva v písomnej forme pri predložení tovaru colnému úradu. Colný úrad môže povoliť predĺženie lehoty na predloženie predbežného colného vyhlásenia, ktorá nesmie byť dlhšia ako jeden deň nasledujúci po dni, v ktorom bol tovar predložený colnému úradu.
(2)
Predbežné colné vyhlásenie obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru, najmä značku, číslo, počet, druh a hrubú hmotnosť nákladových kusov, označenie tovaru, identifikačné znaky dopravného prostriedku, ktorým sa tovar prepravil na colné územie alebo na miesto predloženia tovaru colnému úradu, miesto naloženia tovaru na dopravný prostriedok a miesto a dátum vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky.
(3)
Predbežné colné vyhlásenie podpíše osoba, ktorá ho vyhotovila.
(4)
Predbežné colné vyhlásenie colný úrad po jeho potvrdení uschová na účely overenia, že tovaru, na ktorý sa vzťahuje, bolo pridelené colne schválené určenie v lehote ustanovenej v § 73 ods. 2.
(5)
Predbežným colným vyhlásením na tovar prepravovaný v režime tranzit je pred jeho predložením colnému úradu tranzitné vyhlásenie určené pre colný úrad určenia.
(6)
Colný úrad môže povoliť, aby sa ako predbežné colné vyhlásenie použil obchodný doklad alebo administratívny doklad, ktorý obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru.
(7)
Colný úrad môže povoliť, aby predbežné colné vyhlásenie bolo vyhotovené zariadením na spracovanie a prenos údajov. V takom prípade sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane.
(8)
Predbežné colné vyhlásenie je povinná podať osoba,
a)
ktorá prepravila tovar na colné územie,
b)
ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu tovaru alebo ktorá inak prevzala tovar pred predložením colnému úradu po jeho vstupe na colné územie, alebo
c)
v ktorej mene konali osoby uvedené v písmene a) alebo b).
(9)
Colný úrad môže upustiť od požiadavky podať predbežné colné vyhlásenie pri tovare, pri ktorom sú splnené podmienky potrebné na pridelenie colne schváleného určenia; ustanovenia o tovare dovážanom cestujúcim a v listových zásielkach alebo balíkových zásielkach prepravovaných poštou tým nie sú dotknuté.
(10)
Tovar možno vykladať a prekladať z dopravných prostriedkov a premiestňovať z pôvodného miesta predloženia len so súhlasom colného úradu. Colný úrad môže povoliť vykladanie alebo prekladanie tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa tento tovar prepravuje, a to na miestach ním určených alebo schválených, alebo premiestnenie tovaru z pôvodného miesta predloženia. Povolenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo, ktoré vyžaduje okamžité vyloženie tovaru alebo jeho časti; colný úrad musí byť o tom bezodkladne informovaný.
(11)
Colný úrad môže požadovať, aby pri kontrole tovaru a dopravných prostriedkov bol tovar vyložený a rozbalený.
(12)
Tovar uvedený v predbežnom colnom vyhlásení, ktorý nebol vyložený z dopravných prostriedkov, ktorými bol prepravený, osoba uvedená v odseku 3 opätovne predloží v nezmenenom stave, kedykoľvek o to colný úrad požiada, až kým sa tovaru nepridelí colne schválené určenie.
(13)
Každý, kto má tovar potom, čo bol vyložený na účel jeho prepravy alebo uskladnenia, je zodpovedný za splnenie povinností opätovného predloženia tovaru v nezmenenom stave na požiadanie colného úradu.
§73 Pridelenie colne schváleného určenia
(1)
Zahraničnému tovaru predloženému colnému úradu sa pridelí colne schválené určenie. Osoba, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia, je povinná predložiť doklad príslušného orgánu o tom, že dovážaný tovar spĺňa podmienky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom.34) Colný úrad nepridelí colne schválené určenie zahraničnému tovaru, ak osoba, ktorá o jeho pridelenie požiadala, nesplní povinnosti podľa odseku 2.
(2)
Úkony potrebné na pridelenie colne schváleného určenia je oprávnená osoba povinná vykonať v lehote 20 dní odo dňa podania predbežného colného vyhlásenia, ak colný úrad neurčí kratšiu lehotu alebo nepovolí jej primerané predĺženie.
(3)
Tovar od predloženia colnému úradu až do pridelenia colne schváleného určenia má postavenie dočasne uskladneného tovaru (ďalej len „dočasne uskladnený tovar“).
(4)
Dočasne uskladnený tovar možno skladovať za podmienok určených colným úradom na miestach alebo v priestoroch schválených colným úradom.
(5)
Colný úrad môže požadovať od držiteľa tovaru zabezpečenie colného dlhu, ak tovar nie je uskladnený v skladoch colného úradu.
(6)
Osoba, ktorá predložila tovar colnému úradu, je povinná pri jeho uskladnení v skladoch colného úradu zaplatiť skladné; to platí aj pre tovar uskladnený v colnom sklade typu F.
(7)
Za uskladnenie tovaru podľa odseku 6 sa platí skladné vo výške
a)
5 % z colnej hodnoty uskladneného tovaru, najmenej však 500 Sk, ak uskladnenie tovaru nepresahuje päť dní vrátane dňa, v ktorom sa tovar uskladnil,
b)
10 % z colnej hodnoty uskladneného tovaru, najmenej však 1 000 Sk, ak uskladnenie tovaru presahuje päť dní.
(8)
Ak sa v skladoch colného úradu uskladňujú listiny, doklady, dokumentácia a iné písomnosti, platí sa skladné za prvý začatý mesiac vo výške 200 Sk za každú skladovú položku.
(9)
Za každý ďalší začatý mesiac sa platí dvojnásobok skladného uvedeného v odseku 7 písm. b) a odseku 8.
(10)
Úhrnná suma skladného sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.
(11)
Dočasne uskladnený tovar možno podrobiť iba takým úkonom, ktoré sú potrebné na jeho zachovanie v nezmenenom stave bez zmeny jeho vzhľadu alebo technických vlastností, ako je napríklad čistenie, klepanie, oprašovanie, triedenie, výmena chybných obalov alebo ďalšie úkony uľahčujúce vyskladnenie a ďalšiu prepravu tovaru, ako je napríklad delenie, váženie, označovanie nálepkami, zlučovanie zásielok na účel ich ďalšej prepravy; ustanovenie § 69 tým nie je dotknuté.
(12)
Ak osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie, nevykonala úkony potrebné na pridelenie colne schváleného určenia v lehote podľa odseku 2, colný úrad bez zbytočného odkladu vykoná potrebné opatrenia vrátane predaja tovaru, aby sa zabránilo nedovolenému nakladaniu s tovarom.
(13)
Do pridelenia colne schváleného určenia môže colný úrad na náklady a nebezpečenstvo držiteľa tovaru premiestniť tovar na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom.
(14)
Ak miesta uvedené v odseku 4 boli schválené ako trvalé miesta na dočasné uskladnenie tovaru, tieto miesta sa považujú za dočasné sklady.
(15)
Na zabezpečenie uplatňovania colných predpisov môže colný úrad, ak sám nezriadi dočasný sklad, požadovať, aby
a)
boli dočasné sklady uzamknuté dvoma zámkami, pričom si kľúče od jednej zámky ponechá tento colný úrad,
b)
osoba, ktorá prevádzkuje dočasný sklad, viedla skladovú evidenciu, ktorá umožní sledovanie pohybu tovaru.
(16)
Tovar sa umiestni do dočasného skladu na základe predbežného colného vyhlásenia. Colný úrad však môže požadovať predloženie osobitného vyhlásenia vyhotoveného podľa vzoru, ktorý na tento účel určí.
(17)
Ak takéto vyhlásenie ešte nebolo podané, osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie, alebo osoby uvedené v § 72 ods. 8 znášajú dôsledky opatrení prijatých colným úradom podľa odseku 12 a náklady spojené s týmito opatreniami. Ustanovenia § 75 ods. 1 alebo ustanovenia o predaji tovaru colným úradom tým nie sú dotknuté.
§74 Preprava zahraničného tovaru v režime tranzit
Ustanovenia § 67 až 73 sa nepoužijú, ak je na colné územie prepravený tovar v režime tranzit. Po dodaní tohto tovaru na miesto určenia na colnom území a jeho predložení colnému úradu v súlade s pravidlami režimu tranzit sa použijú ustanovenia § 69 až 73.
§75 Osobitné ustanovenia o tovare prepravenom na colné územie
(1)
Ak si to okolnosti vyžadujú, colný úrad môže zabezpečiť na náklady držiteľa tovaru zničenie tovaru predloženého colnému úradu. Colný úrad oznámi túto skutočnosť držiteľovi tovaru.
(2)
Ak colný úrad zistí, že tovar bol prepravený na colné územie v rozpore s colnými predpismi alebo že unikol colnému dohľadu, vykoná opatrenia potrebné na zabránenie nedovolenému nakladaniu s tovarom vrátane jeho predaja.

ŠTVRTÁ ČASŤ | COLNÉ KONANIE

PRVÝ DIEL
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§76 Účel a spôsob colného konania
(1)
Colným konaním sa rozumie konanie, v ktorom o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite tovaru rozhoduje colný orgán.
(2)
Účelom colného konania je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie.
(3)
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia.
(4)
Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri ktorom je colný orgán aj deklarant povinný dodržať všetky colné formality upravené colnými predpismi.
(5)
Colné konanie sa môže uskutočniť zjednodušeným postupom, pri ktorom colný úrad povolí vylúčenie niektorých colných formalít.
§77 Povinnosti deklaranta a colného úradu
(1)
Deklarant je povinný obstarať a predložiť colnému úradu doklady a informácie potrebné na zistenie skutkového stavu veci. V prípade pochybností je colný úrad oprávnený požadovať predloženie ďalších dokladov a poskytnutie informácií.
(2)
Colný úrad je na účel zistenia skutkového stavu veci oprávnený overovať aj skutočnosti a podklady, ktoré vyšli najavo inak ako z podnetu deklaranta alebo iného účastníka colného konania, a vykonať aj iné dôkazy, ako boli navrhnuté.
(3)
Ak deklarant v colnom konaní nesplní povinnosť podľa odseku 1 a predložený podklad alebo dôkaz je nedostatočný, colný úrad je oprávnený požiadať deklaranta o poskytnutie vysvetlenia a predloženia ďalších dokladov alebo iných dôkazov o tom, že deklarovaná hodnota zodpovedá cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, upravenej podľa § 60 a 61. Ak aj po poskytnutí vysvetlenia a ďalších dôkazov a dokladov vo veci colný úrad naďalej pochybuje o pravdivosti alebo presnosti deklarovanej hodnoty alebo ak deklarant na požiadavku colného úradu v primeranej lehote neodpovedal, colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa § 57 tohto zákona.
(4)
Pred určením colnej hodnoty podľa § 58 a 59 je colný úrad povinný písomne oznámiť deklarantovi dôvody, pre ktoré má pochybnosti o pravdivosti a presnosti údajov v predložených dokladoch, a umožní deklarantovi, aby na oznámenie v primeranej lehote odpovedal. O konečnom rozhodnutí vo veci colný úrad zašle deklarantovi písomné rozhodnutie a uvedie v ňom dôvody na jeho vydanie.
(5)
Ak nie je ustanovené inak, tovaru možno za podmienok ustanovených týmto zákonom bez ohľadu na jeho povahu, množstvo, krajinu pôvodu, odosielateľa, príjemcu alebo miesto určenia prideliť akékoľvek colne schválené určenie; tým nie sú dotknuté zákazy alebo obmedzenia v oblasti ochrany zdravia, verejného poriadku, bezpečnosti, morálky, životného prostredia, kultúrnych pamiatok, predmetov múzejnej, galerijnej alebo kultúrnej hodnoty, duševného vlastníctva alebo v oblasti veterinárnej starostlivosti a rastlinnolekárskej starostlivosti.
DRUHÝ DIEL
COLNÉ VYHLÁSENIE PRI ŠTANDARDNOM POSTUPE
Prvý oddiel
Podanie colného vyhlásenia
§78 Formy a miesto podania colného vyhlásenia
(1)
Na prepustenie tovaru do režimu sa podáva colné vyhlásenie.
(2)
Colné vyhlásenie sa podáva
a)
písomne,
b)
prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, ak to povolí colný úrad,
c)
ústne alebo
d)
iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru prejavuje vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného režimu.
(3)
Miestom podania colného vyhlásenia je colný úrad vo vnútrozemí, ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, s výnimkou
a)
dovážaného tovaru, ktorý sa má prepustiť do režimu tranzit, a
b)
tovaru, ktorý sa má prepustiť do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo režimu dočasné použitie, ak ide o tovar, pri ktorom možno ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu.
Druhý oddiel
Písomné colné vyhlásenie
Podanie písomného colného vyhlásenia
§79
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, písomné colné vyhlásenie sa podáva na colnom úrade, ktorému je tovar predložený, a môže sa podať ihneď po predložení tovaru; to neplatí, ak ide o tovar podľa § 163 ods. 1. V týchto prípadoch sa môže podať písomné colné vyhlásenie colnému úradu príslušnému podľa sídla alebo miesta trvalého pobytu deklaranta. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, môže ustanoviť prípady, v ktorých sa na tovar podľa § 78 ods. 3 písm. b) podáva písomné colné vyhlásenie colnému úradu vo vnútrozemí.
(2)
Colný úrad môže povoliť, aby sa písomné colné vyhlásenie podalo skôr, ako deklarant môže predložiť tovar; v tomto prípade môže colný úrad vzhľadom na okolnosti určiť lehotu na predloženie tovaru. Ak sa tovar v tejto lehote nepredloží, písomné colné vyhlásenie sa považuje za nepodané.
(3)
Ak sa písomné colné vyhlásenie podalo pred dodaním tovaru, na ktorý sa vzťahuje, colnému úradu alebo na iné miesto určené colným úradom, môže sa písomné colné vyhlásenie prijať len po predložení tohto tovaru colnému úradu.
(4)
Colný úrad môže na žiadosť deklaranta a na jeho náklady povoliť podanie písomného colného vyhlásenia mimo pracovného času a mimo sídla colného úradu; na určenie výšky nákladov za colné konanie vykonané mimo pracovného času colného úradu sa použije § 153 primerane.
(5)
Písomné colné vyhlásenie podané colnému úradu na inom mieste určenom na tento účel sa považuje za riadne podané na príslušnom colnom úrade.
(6)
Písomné colné vyhlásenie na účely prepustenia tovaru do režimu alebo na spätný vývoz sa podáva na tlačive jednotného colného dokladu. Ak to umožňujú ustanovenia pre príslušný režim, písomné colné vyhlásenie možno nahradiť
a)
colným vyhlásením podľa § 106 až 114 a podľa § 117 na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo režimu dočasné použitie,
b)
iným tlačivom v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia uvedené v § 116, týkajúce sa listových alebo balíkových zásielok,
c)
osobitnými tlačivami na zjednodušenie colného vyhlásenia v osobitných prípadoch, ak to povolí colný úrad,
d)
nákladnými listami na vybavenie colných formalít v režime tranzit v prípade zásielok zložených z viac ako jedného druhu tovaru,
e)
vývoznými, tranzitnými alebo dovoznými colnými vyhláseniami a dokladmi osvedčujúcimi colný status slovenského tovaru, vyhotovenými prostredníctvom zariadení na spracovanie a prenos údajov za podmienok určených colným úradom.
(7)
Jednotný colný doklad sa predkladá v súboroch obsahujúcich taký počet výtlačkov, aký sa požaduje na vybavenie colných formalít pre navrhovaný režim, do ktorého sa má tovar prepustiť.
(8)
Ak režimu tranzit predchádzal iný režim alebo po ňom nasleduje iný režim, možno predložiť zodpovedajúci počet výtlačkov požadovaných na vybavenie colných formalít pre režim tranzit a pre predchádzajúci alebo nasledujúci režim. Každá osoba je zodpovedná len za údaje vzťahujúce sa na režim, o ktorý žiadala ako deklarant alebo hlavný zodpovedný, alebo ako zástupca niektorého z nich.
(9)
Tlačivá jednotného colného dokladu možno doplniť jedným alebo viacerými doplnkovými tlačivami predloženými v súboroch výtlačkov colných vyhlásení potrebných na vybavenie formalít pre navrhovaný režim, do ktorého sa má tovar prepustiť.
(10)
Doplnkové tlačivá sú neoddeliteľnou súčasťou jednotného colného dokladu.
(11)
Colný úrad môže určiť, že doplnkové tlačivá sa nepoužijú, ak sa písomné colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov.
(12)
Vzory tlačív jednotného colného dokladu, vzory tlačív doplnkového tlačiva, použitie výtlačkov jednotného colného dokladu, vzory zoradenia výtlačkov do súborov na účely colného vyhlásenia, technické podrobnosti, spôsob vyplňovania tlačív, zoznam kódov používaných pri vyplňovaní tlačív a zoznam označenia výtlačkov tlačív ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§80
(1)
Ak deklarant použije jednotný colný doklad vydaný počas predchádzajúceho režimu, pred podaním písomného colného vyhlásenia, je na požiadanie povinný overiť správnosť údajov, za ktoré zodpovedá, ich použiteľnosť na príslušný tovar a režim, o ktorý žiadal, a v prípade potreby ich doplniť. Deklarant je povinný ihneď oznámiť colnému úradu, na ktorom podal colné vyhlásenie, všetky nesprávnosti uvedených údajov vo vzťahu k danému tovaru a vyhotoviť písomné colné vyhlásenie na nových výtlačkoch jednotného colného dokladu.
(2)
Ak sa použije jednotný colný doklad na niekoľko po sebe nasledujúcich režimov, colný úrad overí zhodnosť jednotlivých údajov uvedených v písomných colných vyhláseniach pre tieto režimy.
(3)
Písomné colné vyhlásenie sa podáva v štátnom jazyku. Colný úrad môže prijať písomné colné vyhlásenie aj v inom jazyku a požadovať od deklaranta preklad tohto písomného colného vyhlásenia do štátneho jazyka.
(4)
Ak právne predpisy vyžadujú predloženie doplnkových tlačív k tlačivu uvedenému v § 79 ods. 6 prvej vete aj na iné účely ako na podanie písomného colného vyhlásenia, môžu sa na tieto iné účely použiť ďalšie listy alebo fotokópie tohto tlačiva. Tieto doplnkové listy alebo fotokópie podpíše deklarant a predloží colnému úradu, ktorý ich potvrdí za rovnakých podmienok ako jednotný colný doklad. Colný úrad ich prijme ako pôvodné doklady, ak ich kvalitu a čitateľnosť považuje za dostatočné.
§81
(1)
Písomné colné vyhlásenie musí byť podpísané osobou oprávnenou podať colné vyhlásenie a musí obsahovať všetky údaje potrebné na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu. Prílohou k písomnému colnému vyhláseniu sú doklady preukazujúce splnenie podmienok potrebných na prepustenie tovaru.
(2)
Písomné colné vyhlásenie možno podať len na tlačive, ktorého tlač schválilo colné riaditeľstvo. Colné riaditeľstvo tlač schváli, ak tlačivo zodpovedá vzoru a technickým požiadavkám ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Podpísaním podaného písomného colného vyhlásenia sa stáva deklarant alebo jeho zástupca zodpovedným za správnosť údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení, pravosť pripojených dokladov a splnenie všetkých povinností súvisiacich s prepustením tovaru do navrhovaného režimu.
(4)
Ak deklarant na účely podania písomného colného vyhlásenia použije zariadenie na spracovanie a prenos údajov, colný úrad môže povoliť, aby bol jeho podpis nahradený elektronickým podpisom, ak sú splnené technické a administratívne podmienky ním určené. Colný úrad môže tiež povoliť, aby písomné colné vyhlásenie vyhotovené prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov prevádzkovaného colným úradom mohlo byť overované priamo týmto zariadením namiesto ručného alebo mechanického používania pečiatky colného úradu a podpisu oprávneného colníka.
(5)
Colný úrad môže povoliť za podmienok a spôsobom ním určenými, aby niektoré údaje písomného colného vyhlásenia podávaného podľa § 79 ods. 6 prvej vety boli nahradené ich zaslaním colnému úradu určenému na tento účel prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, a to aj vo forme kódov.
§82
(1)
Ak sú v písomnom colnom vyhlásení uvedené dve alebo viac položiek tovaru, údaje týkajúce sa každej položky tovaru sa považujú za samostatné písomné colné vyhlásenie.
(2)
Jednotlivé časti technologického zariadenia, ktoré sú zatriedené do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, považujú sa za jednu položku tovaru.
Prijatie písomného colného vyhlásenia
§83
(1)
Colný úrad prijme bez zbytočného odkladu písomné colné vyhlásenie po predložení tovaru, na ktorý sa vzťahuje. Colný úrad neprijme colné vyhlásenie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa § 81 ods. 1 a 2.
(2)
Na písomnom colnom vyhlásení vyznačí colný úrad dátum prijatia a colník osvedčí jeho prijatie podpisom.
§84
(1)
Písomné colné vyhlásenie podáva osoba, ktorá predkladá tovar príslušnému colnému úradu. Ak z prijatia písomného colného vyhlásenia vyplýva konkrétna povinnosť určitej osobe, písomné colné vyhlásenie musí podať táto osoba alebo sa musí podať v jej mene.
(2)
Deklarantom môže byť len slovenská osoba.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na prípady, keď je podané písomné colné vyhlásenie
a)
na prepustenie tovaru do režimu tranzit alebo do režimu dočasné použitie,
b)
príležitostne a colný úrad to považuje za oprávnené.
§85
Na účely vymerania dovozných platieb a vývozných platieb a uplatnenia obchodnopolitických opatrení je rozhodujúci dátum prijatia písomného colného vyhlásenia colným úradom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Oprava a späťvzatie písomného colného vyhlásenia
§86
(1)
Colný úrad môže na žiadosť deklaranta povoliť zmenu údajov písomného colného vyhlásenia po jeho prijatí len vtedy, ak táto zmena nespôsobí, že sa písomné colné vyhlásenie bude vzťahovať na iný tovar ako pôvodne uvedený v písomnom colnom vyhlásení.
(2)
Colný úrad nepovolí zmenu podľa odseku 1, ak
a)
oznámil deklarantovi, že má v úmysle prehliadnuť tovar,
b)
sám zistil, že údaje, o ktorých opravu ide, sú nesprávne alebo
c)
prepustil tovar.
(3)
Colný úrad môže povoliť alebo požadovať, aby sa namiesto zmien podľa odseku 1 podalo nové písomné colné vyhlásenie. V tomto prípade dňom rozhodujúcim na určenie dovozných platieb alebo vývozných platieb, ktoré sa majú zaplatiť, a na uplatnenie ustanovení, ktoré upravujú príslušný režim, bude deň prijatia pôvodného písomného colného vyhlásenia.
§87
(1)
Colný úrad na žiadosť deklaranta pripustí späťvzatie písomného colného vyhlásenia, ak deklarant preukáže, že tovar bol navrhnutý do príslušného režimu omylom alebo že v dôsledku osobitných okolností prepustenie tovaru do navrhnutého režimu už nie je odôvodnené. Žiadosti o späťvzatie písomného colného vyhlásenia nemožno vyhovieť, ak colný úrad informoval deklaranta o svojom úmysle vykonať kontrolu tovaru. Žiadosť o späťvzatie písomného colného vyhlásenia colný úrad neprijme, kým túto kontrolu nevykoná.
(2)
Ak deklarant napriek výzve colného úradu neodstránil nedostatky a nepredložil potrebné doklady v lehote určenej colným úradom, písomné colné vyhlásenie sa považuje za neplatné.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, písomné colné vyhlásenie nemožno vziať späť po prepustení tovaru.
Overovanie písomného colného vyhlásenia
§88
Na účely overovania pravdivosti a úplnosti prijatého písomného colného vyhlásenia colný úrad môže
a)
preskúmať doklady, ktoré sú prílohou k písomnému colnému vyhláseniu,
b)
požadovať, aby deklarant predložil ďalšie doklady,
c)
prehliadať tovar a odoberať z neho vzorky.
§89
(1)
Preprava tovaru na miesto prehliadky tovaru a manipulácia s tovarom pri colnej kontrole sa vykonávajú na zodpovednosť a náklady deklaranta.
(2)
Deklarant je oprávnený, aby bol prítomný alebo zastúpený pri prehliadke tovaru a pri odoberaní vzoriek. Ak to colný úrad považuje za vhodné, požiada deklaranta, aby bol prítomný alebo zastúpený pri prehliadke tovaru a odoberaní vzoriek. Deklarant je povinný požiadavke colného úradu vyhovieť.
(3)
Kontrola tovaru alebo odoberanie vzoriek (§ 71 ods. 2) sa vykonáva na trovy deklaranta.
§90
Ak sa prehliada iba časť tovaru uvedeného v písomnom colnom vyhlásení, výsledok tejto prehliadky sa uplatní na všetok tovar uvedený v colnom vyhlásení. Deklarant je oprávnený navrhnúť, aby sa na jeho náklady prehliadka vykonala v širšom rozsahu.
§91
(1)
Výsledok overovania písomného colného vyhlásenia sa použije pre režim, do ktorého sa má tovar prepustiť.
(2)
Ak sa písomné colné vyhlásenie neoveruje, uplatňujú sa pre režim, do ktorého sa má tovar prepustiť, údaje uvedené v písomnom colnom vyhlásení.
(3)
Po overení písomného colného vyhlásenia a sprievodných dokladov alebo po vykonaní prehliadky tovaru uvedie colný úrad na výtlačku písomného colného vyhlásenia, ktorý si ponecháva, alebo na doklade k nemu pripojenom dôvody a výsledky tohto overovania a prehliadky. Ak sa vykoná čiastočná prehliadka, uvedú sa tiež údaje o prehliadanej zásielke. Ak deklarant alebo jeho zástupca nie je prítomný pri prehliadke tovaru, colný úrad uvedie túto skutočnosť v písomnom colnom vyhlásení alebo na pripojenom doklade.
(4)
Ak výsledkom overovania písomného colného vyhlásenia a sprievodných dokladov alebo prehliadky tovaru je nesúlad s údajmi uvedenými v písomnom colnom vyhlásení, colný úrad zaznamená na výtlačku písomného colného vyhlásenia, ktorý si ponecháva, alebo na doklade k nemu pripojenom skutočnosti, na ktoré je potrebné prihliadať pri vymeriavaní dovozných platieb alebo vývozných platieb z tohto tovaru alebo pri výpočte akýchkoľvek náhrad alebo platieb splatných pri vývoze, alebo pri použití iných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na režim, do ktorého je tovar navrhnutý.
(5)
V zázname o výsledku overenia colný úrad uvedie prostriedky, ktoré použil pri overovaní písomného colného vyhlásenia, dátum a identifikačné údaje colníka, ktorý záznam vyhotovil.
§92
(1)
Colný úrad prijíma nevyhnutné opatrenia potrebné na identifikáciu tovaru, ak je to potrebné na posúdenie splnenia podmienok pre režim, do ktorého je tento tovar navrhnutý, napríklad priloží colnú uzáveru na tovar alebo dopravný prostriedok, ktorým sa tovar prepravuje.
(2)
Colnú uzáveru priloženú na tovar alebo dopravný prostriedok môže odstrániť alebo zrušiť iba colný úrad alebo iné osoby len s jeho povolením. To neplatí, ak v dôsledku nehody alebo mimoriadnej udalosti31) jej odstránenie alebo zrušenie je potrebné z hľadiska zabezpečenia ochrany tovaru alebo dopravných prostriedkov.
Prepustenie tovaru
§93
(1)
Ak sú splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného režimu a ak tovar nepodlieha zákazom alebo obmedzeniam, colný úrad prepustí tovar ihneď po overení údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení alebo po prijatí písomného colného vyhlásenia bez ich overenia; to platí aj v prípade, ak overovanie údajov nemôže byť dokončené v primeranej lehote a tovar už nie je potrebný na účely overovania. Ustanovenie § 88 tým nie je dotknuté.
(2)
Ak je v písomnom colnom vyhlásení uvedených viac položiek tovaru, prepúšťa sa tovar súčasne.
§94
Colný úrad neprepustí tovar do navrhnutého režimu, ak
a)
colný dlh, ktorý vznikne prijatím písomného colného vyhlásenia, nie je splnený alebo zabezpečený, s výnimkou režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb,
b)
colný dlh, ktorého zabezpečenie colný úrad požaduje, nie je zabezpečený alebo
c)
má pochybnosti o tom, či sa na dovážaný tovar nevzťahujú zákazy a obmedzenia, a tieto pochybnosti nemôžu byť odstránené skôr, ako budú známe výsledky ním vykonanej kontroly.
§95
(1)
Colný úrad pri prepustení tovaru určí podmienky na uplatnenie navrhovaného režimu s prihliadnutím na miesto, na ktorom sa tovar nachádza, a osobitné podmienky na vykonávanie colného dohľadu nad týmto tovarom.
(2)
Colný úrad uvedie údaj o prepustení a dátum prepustenia tovaru na písomnom colnom vyhlásení alebo na priloženom sprievodnom doklade; jedno vyhotovenie vráti deklarantovi.
§96
(1)
Colný úrad je oprávnený prijať nevyhnutné opatrenia vrátane zhabania a predaja tovaru, aby zabránil nedovolenému zaobchádzaniu s tovarom, ak tovar
a)
nemožno prepustiť preto, že
1.
nebolo možné začať prehliadku tovaru alebo pokračovať v prehliadke tovaru v lehote určenej colným úradom z dôvodov na strane deklaranta,
2.
neboli predložené doklady, ktoré musia byť predložené pred prepustením tovaru do navrhovaného režimu,
3.
platby alebo zabezpečenia colného dlhu, ktoré vzhľadom na dovozné platby alebo vývozné platby mali byť vykonané alebo poskytnuté, sa nevykonali alebo neposkytli v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo určenej colným úradom,
4.
podlieha zákazom alebo obmedzeniam alebo
5.
vlastník tovaru nie je známy, a preto písomné colné vyhlásenie nebolo podané v lehote podľa tohto zákona,
b)
nie je premiestnený z miesta predloženia v primeranej lehote po jeho prepustení alebo
c)
nebol doložený dokladom o kúpe, o inom spôsobe nadobudnutia alebo o jeho dovoze.
(2)
Ak colný úrad prijal nevyhnutné opatrenia podľa odseku 1, je povinný uschovať doklady priložené k písomnému colnému vyhláseniu. Colný úrad môže tieto doklady vydať deklarantovi len potom, čo vykoná potrebné opatrenia na zabránenie ich opätovnému použitiu, s výnimkou údajov o množstve alebo hodnote tovaru.
§97
(1)
Ak colný úrad neprepustil tovar z dôvodov uvedených v § 96 ods. 1 písm. a) druhom a treťom bode, určí deklarantovi lehotu na odstránenie nedostatkov, pre ktoré nemožno tovar prepustiť.
(2)
Ak deklarant nezaplatil dlžné platby alebo nezabezpečil colný dlh v lehote určenej colným úradom, colný úrad môže prijať potrebné opatrenia vrátane predaja tovaru a zároveň o tejto skutočnosti informuje deklaranta; ustanovenia § 87 ods. 1 prvej vety alebo § 386 tým nie sú dotknuté.
(3)
Colný úrad môže na účely zabránenia nedovolenému nakladaniu s tovarom na zodpovednosť a na náklady deklaranta premiestniť tovar do osobitných stavieb nachádzajúcich sa pod dohľadom colného úradu.
§98 Zrušenie rozhodnutia po prepustení tovaru
(1)
Colný úrad môže rozhodnutie o prepustení tovaru vydané na základe písomného colného vyhlásenia zmeniť alebo zrušiť, ak zistí, že tovar bol navrhnutý omylom
a)
do režimu, ktorý je spojený s vymeraním dovozných platieb, namiesto navrhnutia do iného režimu, a žiadosť o zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podá oprávnená osoba do troch mesiacov odo dňa prijatia písomného colného vyhlásenia a ak
1.
sa tovar nepoužil v rozpore s podmienkami pre režim, do ktorého by mal byť prepustený,
2.
pri podaní písomného colného vyhlásenia bol navrhnutý do iného režimu, pre ktorý boli splnené všetky podmienky, a
3.
tovar možno ihneď prepustiť do režimu, do ktorého mal byť správne navrhnutý;
písomné colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do iného režimu je platné odo dňa prijatia pôvodného písomného colného vyhlásenia,
b)
namiesto iného tovaru do režimu, ktorý je spojený s vymeraním dovozných platieb, a žiadosť o zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podá oprávnená osoba do troch mesiacov odo dňa prijatia písomného colného vyhlásenia a ak
1.
tovar pôvodne navrhnutý do režimu nebol použitý inak, ako to bolo povolené, keď bol v pôvodnom stave a bol uvedený do pôvodného stavu, a
2.
tovar, ktorý mal byť navrhnutý do pôvodne zamýšľaného režimu, mohol byť v čase podania pôvodného písomného colného vyhlásenia predložený tomu istému colnému úradu a navrhnutý do pôvodne zamýšľaného režimu.
(2)
Colný úrad môže vo výnimočných prípadoch lehotu ustanovenú v odseku 1 primerane predĺžiť.
(3)
V prípadoch poštových zásielok obsahujúcich objednaný tovar, ktoré sa vrátia, colný úrad zruší rozhodnutie o ich prepustení do režimu voľný obeh, ak sa podá žiadosť o zrušenie rozhodnutia v lehote troch mesiacov odo dňa prijatia písomného colného vyhlásenia, ak bol tovar vyvezený na adresu pôvodného dodávateľa alebo na adresu osoby ním označenej.
(4)
Ak bol tovar navrhnutý na prepustenie do režimu vývoz alebo do režimu pasívny zušľachťovací styk, colný úrad zruší rozhodnutie, ak
a)
ide o tovar, ktorý podlieha vývoznej platbe alebo je predmetom žiadosti o vrátenie dovoznej platby, náhrady alebo iných vývozných platieb alebo osobitných opatrení pri vývoze, a deklarant
1.
preukáže colnému úradu, že tovar neopustil colné územie,
2.
vráti colnému úradu všetky výtlačky písomného colného vyhlásenia spolu s ostatnými dokladmi, ktoré mu boli vydané pri prijatí písomného colného vyhlásenia,
3.
preukáže colnému úradu vývozu, že náhrady alebo iné sumy poskytnuté na základe písomného colného vyhlásenia pri vývoze boli vrátené alebo že príslušný orgán vykonal opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa nevyplatili, a
4.
v súlade s colnými predpismi splní všetky povinnosti určené colným úradom,
b)
ide o iný tovar ako tovar uvedený v písmene a) a colný úrad bol informovaný podľa § 378 ods. 9, že deklarovaný tovar neopustil colné územie.
(5)
Zrušenie rozhodnutia podľa odseku 4 písm. a) má za následok zrušenie úkonov urobených na vývoznej licencii alebo na osvedčení o poskytnutí príspevku vydanom v súvislosti s písomným colným vyhlásením. Ak sa požaduje, aby tovar navrhnutý na prepustenie do režimu vývoz opustil colné územie v určenej lehote, nedodržanie tejto lehoty má za následok zrušenie rozhodnutia.
(6)
Ak sa pri spätnom vývoze podá písomné colné vyhlásenie, odseky 4 a 5 sa použijú primerane.
(7)
Ak bol slovenský tovar navrhnutý na prepustenie do režimu uskladňovanie v colnom sklade podľa § 304 ods. 1 písm. b), colný úrad na základe žiadosti zruší rozhodnutie o prepustení tovaru do tohto režimu za podmienky, že boli prijaté opatrenia pre prípad nesplnenia podmienok pre tento režim. Ak po uplynutí lehoty určenej na uskladnenie tovaru v colnom sklade nebola podaná žiadosť o pridelenie colne schváleného určenia, colný úrad vykoná opatrenia v súlade s colnými predpismi (§ 73 ods. 9).
Prílohy k písomnému colnému vyhláseniu
§99
(1)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, sa prikladajú tieto doklady:
a)
faktúra, na ktorej základe sa deklaruje colná hodnota tovaru, ak sa požaduje podľa § 63 ods. 11,
b)
deklarácia údajov o colnej hodnote na určenie colnej hodnoty tovaru navrhovaného na prepustenie, ak sa požaduje podľa § 63 ods. 1 až 5,
c)
doklady potrebné na priznanie preferenčného sadzobného opatrenia alebo iných opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na príslušný tovar,
d)
iné doklady požadované na uplatnenie ustanovení, ktoré upravujú prepustenie príslušného tovaru do režimu voľný obeh, napríklad veterinárne povolenie, fytokaranténne povolenie, certifikát, povolenie na dovoz exemplárov, povolenie na vývoz alebo povolenie na opätovný vývoz exemplárov zo štátu vývozu alebo opätovného vývozu.
(2)
Colný úrad môže pri podaní písomného colného vyhlásenia požadovať, aby bol predložený prepravný doklad alebo doklad, ktorý sa týka predchádzajúceho režimu. Ak je jedna zásielka predložená v dvoch alebo vo viacerých nákladových kusoch, colný úrad môže požadovať aj predloženie zoznamu nákladových kusov alebo podobného dokladu, v ktorom sa uvádza obsah každého nákladového kusa.
(3)
Colný úrad nemusí požadovať na účely prepustenia tovaru do režimu voľný obeh doklady uvedené v odseku 1 písm. a) až c), ak sú splnené podmienky na použitie jednotnej colnej sadzby alebo za ktorých je tovar oslobodený od dovozného cla.
§100
(1)
Prílohou k písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu tranzit, sú prepravné doklady. Príslušný colný úrad [§ 289 ods. 1 písm. f)] nemusí požadovať predloženie týchto dokladov v čase vykonávania colných formalít pre príslušný tovar. Na požiadanie colného úradu sa prepravné doklady predkladajú počas prepravy tovaru.
(2)
Colné doklady vzťahujúce sa na vývoz alebo spätný vývoz tovaru z colného územia alebo iný doklad s rovnakým účinkom sa predkladajú colnému úradu odoslania spolu s colným vyhlásením, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu tranzit.
(3)
Colný úrad môže v prípade potreby požadovať predloženie dokladu, ktorý sa týka predchádzajúceho colného režimu.
§101
(1)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie tovaru v colnom sklade typu D, sa prikladajú doklady uvedené v § 99 ods. 1 písm. a) a b).
(2)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu aktívny zušľachťovací styk, sa prikladajú tieto doklady:
a)
doklady uvedené v § 99 ods. 1, a ak je to potrebné, písomné povolenie na použitie príslušného režimu alebo kópia žiadosti o povolenie, ak sa použije § 318 v prípade systému vrátenia,
b)
doklady uvedené v § 99 ods. 1 písm. a) a b).
(3)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu prepracovanie pod colným dohľadom, sa prikladajú doklady uvedené v § 99 ods. 1 písm. a) a b).
(4)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, sa prikladajú doklady uvedené v § 99 ods. 1.
(5)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla, sa prikladajú doklady uvedené v § 99 ods. 1 písm. a) a b).
(6)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu pasívny zušľachťovací styk, sa prikladajú doklady uvedené v § 102.
(7)
Colný úrad je oprávnený požadovať, aby deklarant k písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimov podľa odsekov 1 až 6, priložil písomné povolenie na režim alebo kópiu žiadosti o povolenie režimu.
§102
Prílohou k písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu vývoz, sú doklady požadované na uplatnenie vývozných platieb a ustanovení pre vývoz tovaru; ustanovenie sa použije pre spätný vývoz primerane.
Tretí oddiel
Colné vyhlásenie urobené prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov
Podanie colného vyhlásenia
§103
(1)
Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, musí obsahovať rovnaké údaje ako písomné colné vyhlásenie (§ 81 ods. 1).
(2)
Colné vyhlásenie podané prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov sa považuje za podané, keď je prijaté colným úradom. Prijatie colného vyhlásenia podaného prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov colný úrad oznámi deklarantovi zaslaním informácie o prijatí colného vyhlásenia s uvedením evidenčného čísla colného vyhlásenia a dátumu jeho prijatia.
(3)
Ak sa podáva colné vyhlásenie prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, ustanovenia § 91 ods. 3 a 4 sa použijú primerane. Prepustenie tovaru colný úrad oznámi deklarantovi zaslaním informácie o prepustení tovaru s uvedením evidenčného čísla colného vyhlásenia a dátumu prepustenia tovaru.
§104
Ak sa na vykonanie ďalších colných formalít vyžaduje kópia colného vyhlásenia v písomnej forme, na žiadosť deklaranta ju vyhotoví a overí príslušný colný úrad.
§105
Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, deklarant je povinný predložiť v písomnej forme originály dokladov podľa § 99 ods. 1. Colný úrad môže povoliť, aby sa doklady požadované na prepustenie tovaru do režimu vyhotovili a zaslali prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov.
Štvrtý oddiel
Colné vyhlásenie podané ústne, iným úkonom alebo v poštovej preprave
Colné vyhlásenie podané ústne
§106
Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, sa môže podať ústne, ak ide o
a)
tovar neobchodného charakteru
1.
prepravovaný v batožine cestujúceho,
2.
zasielaný fyzickým osobám,
3.
v prípadoch, ak to povolí colný úrad,
b)
tovar obchodného charakteru, ak sú splnené tieto podmienky:
1.
celková hodnota zásielky u jedného deklaranta neprevyšuje 1 200 EUR,
2.
nejde o opakovanú zásielku rovnakého alebo podobného tovaru a
3.
tovar neprepravuje nezávislý prepravca ako súčasť prepravy väčšieho nákladu,
c)
tovar uvedený v § 110, ak spĺňa podmienky na oslobodenie od dovozného cla ako vrátený tovar,
d)
tovar uvedený v § 111 písm. b) a c).
§107
Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu vývoz, sa môže podať ústne, ak ide o
a)
tovar neobchodného charakteru
1.
prepravovaný v batožine cestujúceho alebo
2.
zasielaný fyzickými osobami,
b)
tovar uvedený v § 106 písm. b),
c)
tovar uvedený v § 112 písm. b) a c) alebo
d)
iný tovar v prípadoch zanedbateľného ekonomického významu, ak to povolí colný úrad.
§108
(1)
Colný úrad môže vylúčiť pri nepriamom zastúpení podanie colného vyhlásenia ústne.
(2)
Ak má colný úrad pri colnom vyhlásení podanom ústne pochybnosti o správnosti alebo úplnosti údajov uvedených deklarantom alebo jeho zástupcom v colnom vyhlásení podanom ústne, môže požadovať podanie písomného colného vyhlásenia.
§109
Ak tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie podalo ústne podľa § 106 a 107, podlieha dovoznej platbe alebo vývoznej platbe, colný úrad vydá osobe, ktorá túto platbu zaplatila, potvrdenie o jej zaplatení.
§110
(1)
Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu dočasné použitie, sa môže podať ústne, ak ide o
a)
poľnohospodárske stroje, nástroje a iný tovar určený na vykonanie poľnohospodárskych alebo lesných prác v pohraničnom pásme susediacom so zahraničím, ktoré sú vo vlastníctve osoby, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo v pohraničnom pásme susediacom s colným územím, a zvieratá na využitie podľa § 347 ods. 15 písm. i),
b)
obaly uvedené v § 346, ktoré boli dovezené naplnené a boli nezmazateľne označené zahraničnou osobou,
c)
zariadenie na výrobu a prenos rozhlasových alebo televíznych programov a vozidlá špeciálne upravené na použitie na tento účel, dovážané zahraničnými právnickými osobami,
d)
nástroje a prístroje potrebné pre lekárov na zabezpečenie pomoci pre pacientov, ktorí očakávajú transplantáciu orgánu, dovážané podľa § 341 ods. 1 písm. c),
e)
tovar uvedený v § 113,
f)
iný tovar, ak to povolí colný úrad.
(2)
Colné vyhlásenie možno podať ústne aj vtedy, ak sa režim dočasné použitie skončí spätným vývozom tovaru uvedeného v odseku 1.
Colné vyhlásenie podané iným úkonom
§111
Ak sa colnému úradu nepodá colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh formou uvedenou v § 78 ods. 2 písm. a) až c), možno navrhnúť prepustenie tovaru do režimu voľný obeh iným úkonom, ak ide o
a)
tovar neobchodného charakteru prepravovaný v batožine cestujúceho, oslobodený od dovozného cla podľa § 215 až 218,
b)
iný tovar ako prepravovaný v batožine cestujúceho, oslobodený od dovozného cla podľa § 209 až 214,
c)
dopravné prostriedky, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dovozného cla ako pri vrátenom tovare,
d)
dovážaný tovar zanedbateľného ekonomického významu, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť dodať tovar na colný úrad podľa § 66, ak nepodlieha dovozným platbám.
§112
Ak sa colnému úradu nepodá písomné colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu vývoz, považuje sa za tovar navrhnutý na prepustenie do režimu vývoz úkonom podľa § 114 ods. 1 písm. b)
a)
tovar neobchodného charakteru prepravovaný v batožine cestujúceho, ak nepodlieha vývozným platbám,
b)
dopravný prostriedok evidovaný v Slovenskej republike, ktorý má byť dovezený späť,
c)
iný tovar zanedbateľného ekonomického významu, ak to povolí colný úrad.
§113
(1)
Za tovar navrhnutý na prepustenie do režimu dočasné použitie úkonom podľa § 114 sa považujú, ak sa nenavrhnú colnému úradu na prepustenie do tohto režimu písomne alebo ústne,
a)
osobné veci cestujúcich a tovar dovážaný na športové účely, uvedený v § 347 ods. 9 až 12,
b)
dopravné prostriedky uvedené v § 353 až 360.
(2)
Ak sa tovar uvedený v odseku 1 nenavrhol colnému úradu na prepustenie do režimu dočasné použitie písomne alebo ústne, vykonaním úkonu podľa § 114 sa považuje tento tovar za navrhnutý na spätný vývoz na účely skončenia režimu dočasné použitie.
§114
(1)
Na účely § 111 až 113 sa za iný úkon považuje
a)
v prípade tovaru dodaného určenému colnému úradu alebo na iné miesto určené alebo schválené podľa § 66 ods. 1 písm. a)
1.
prechod zeleným pruhom alebo pruhom osobitne označeným na colnom úrade, na ktorom je zavedený systém dvoch pruhov,
2.
prechod colným priestorom bez podania colného vyhlásenia, ak na colnom úrade nie je zavedený systém dvoch pruhov,
3.
pripevnenie nálepky s označením „Nič na vyclenie“ na predné sklo osobného automobilu cestujúceho,
b)
samotný prechod colnej hranice, ak ide o
1.
prípad, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť dodať tovar colnému úradu podľa § 66,
2.
režim vývoz podľa § 112 a o spätný vývoz podľa § 113 ods. 2.
(2)
Ak sa tovar v batožine cestujúceho podľa § 111 písm. a), § 112 písm. a), § 113 ods. 1 písm. a) alebo ods. 2 prepravuje železničnou dopravou bez sprievodu cestujúceho a colnému úradu sa navrhuje na prepustenie bez osobnej prítomnosti cestujúceho, môže sa použiť tlačivo colného vyhlásenia pre registrovanú batožinu. Vzor tlačiva colného vyhlásenia pre registrovanú batožinu, jeho obsah a spôsob vyplňovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§115
(1)
Ak sú splnené podmienky podľa § 111 až 113, tovar, na ktorý sa tieto ustanovenia vzťahujú, sa považuje za dodaný colnému úradu podľa § 66, colné vyhlásenie za prijaté a tovar za prepustený colným úradom v okamihu, keď bol urobený úkon podľa § 114.
(2)
Ak sa colnou kontrolou zistí, že úkon ustanovený v § 114 bol urobený, ale tovar, ktorý sa dováža alebo vyváža, nespĺňa podmienky ustanovené v § 111 až 113, považuje sa takýto tovar za tovar nezákonne dovezený alebo nezákonne vyvezený.
§116 Colné vyhlásenie podané pri poštovej preprave
(1)
Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie poštovej zásielky do režimu voľný obeh alebo režimu vývoz, možno podať iným úkonom. Za iný úkon sa považuje
a)
pri režime voľný obeh
1.
vstup poštovej zásielky na colné územie, ak ide o lístky a listy, ktoré obsahujú osobné správy alebo iné písomnosti a tovar, ktorý nepodlieha dovozným platbám, alebo tovar, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť jeho dodania colnému úradu podľa § 66,
2.
predloženie poštovej zásielky colnému úradu, ak nejde o poštovú zásielku podľa bodu 1, ak je sprevádzaná vyhlásením CN 22 alebo CN 23,
b)
pri vývoze
1.
prijatie poštovej zásielky na poštovú prepravu, ak ide o tovar zasielaný v listových zásielkach alebo balíkových zásielkach, ktorý nepodlieha vývozným platbám,
2.
predloženie poštovej zásielky colnému úradu, ak obsahuje tovar, ktorý podlieha vývozným platbám, ak je sprevádzaný vyhlásením CN 22 alebo CN 23.
(2)
Deklarantom je v prípadoch podľa odseku 1 písm. a) príjemca a v prípadoch podľa odseku 1 písm. b) odosielateľ.
(3)
Na účely odseku 1 tovar, ktorý nepodlieha dovozným platbám alebo vývozným platbám, sa považuje za predložený colnému úradu a podľa § 83 ods. 1 colné vyhlásenie za prijaté a tento tovar za prepustený do navrhnutého režimu v prípade
a)
dovozu doručením tovaru príjemcovi,
b)
vývozu prijatím tovaru poštovým podnikom.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú
a)
pri zásielkach, ktoré obsahujú tovar
1.
obchodného charakteru s celkovou hodnotou presahujúcou 1 200 EUR,
2.
obchodného charakteru, ak ide o opakovanú zásielku rovnakého alebo podobného tovaru,
3.
uvedený v § 117,
b)
ak sa colné vyhlásenie podá písomne, ústne alebo prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov.
§117 Spoločné ustanovenia pre colné vyhlásenie podané ústne a colné vyhlásenie podané iným úkonom
(1)
Ustanovenia § 106 až 113 sa nepoužijú na tovar, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o vývozných náhradách, o vrátení cla alebo iných platieb, alebo na ktorý sa vzťahujú zákazy alebo obmedzenia, alebo iné colné formality podľa colných predpisov.
(2)
Na účely § 106 až 113 sa za cestujúceho považuje
a)
pri dovoze
1.
zahraničná fyzická osoba, ktorá dočasne prichádza do Slovenskej republiky, a
2.
slovenská fyzická osoba, ktorá sa vracia do Slovenskej republiky po dočasnom pobyte v zahraničí,
b)
pri vývoze
1.
slovenská fyzická osoba, ktorá dočasne odchádza zo Slovenskej republiky, a
2.
zahraničná fyzická osoba, ktorá po dočasnom pobyte odchádza zo Slovenskej republiky.
TRETÍ DIEL
COLNÉ VYHLÁSENIE PRI ZJEDNODUŠENOM POSTUPE
Prvý oddiel
§118 Úvodné ustanovenie
(1)
Colný úrad môže povoliť podanie neúplného colného vyhlásenia, ktorým je písomné colné vyhlásenie uvedené v § 79 ods. 6 prvej vete, neobsahujúce všetky údaje, alebo sa k tomuto colnému vyhláseniu nepripájajú alebo nepredkladajú doklady, ktoré majú byť prílohou k písomnému colnému vyhláseniu podľa § 81 ods. 1, ak sa zabezpečí správne uplatňovanie príslušného režimu a ak sa tým zjednoduší postup pri uplatňovaní režimu (ďalej len „zjednodušený postup“).
(2)
Pri zjednodušenom postupe sa za podanie colného vyhlásenia považuje podanie neúplného colného vyhlásenia, predloženie obchodného dokladu, administratívneho dokladu alebo zápis do evidencie (ďalej len „zjednodušené colné vyhlásenie“). Zjednodušené colné vyhlásenie musí obsahovať aspoň údaje potrebné na identifikáciu tovaru. Ak sa tovar zapisuje do evidencie, musí byť v nej uvedený dátum tohto zápisu.
(3)
Colný úrad môže namiesto písomného colného vyhlásenia povoliť aj predloženie obchodného dokladu alebo administratívneho dokladu spolu s návrhom na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo aby sa tovar navrhol do príslušného režimu formou zápisu do príslušnej evidencie; v prípade zápisu do príslušnej evidencie colný úrad nemusí požadovať, aby deklarant predkladal tovar colnému úradu.
(4)
Ak pri navrhovaní tovaru na prepustenie do príslušného režimu použije deklarant zjednodušený postup, je povinný v lehote určenej colným úradom predložiť dodatočné colné vyhlásenie, ktoré môže byť všeobecnej, periodickej alebo súhrnnej povahy.
(5)
Zjednodušené colné vyhlásenie a dodatočné colné vyhlásenie sa považujú za jednotný a nedeliteľný doklad platný odo dňa prijatia zjednodušeného colného vyhlásenia.
(6)
Miestne colné konanie umožňuje prepustenie tovaru do režimu v stavbách osoby alebo na iných miestach určených alebo schválených colným úradom.
(7)
Ak sa pri zjednodušenom postupe použije zariadenie na spracovanie a prenos údajov na predloženie colného vyhlásenia, ustanovenia § 81 ods. 2 a 3 a § 103 až 105 sa použijú primerane.
Druhý oddiel
Zjednodušený postup pre režim voľný obeh
Postup pri neúplnom colnom vyhlásení
§119
(1)
Neúplné colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, môže colný úrad na požiadanie deklaranta prijať len v prípadoch, ak colné vyhlásenie obsahuje najmenej tieto údaje:
a)
označenie krajiny, z ktorej sa tovar dováža alebo vyváža,
b)
označenie deklaranta alebo jeho zástupcu a ich podpis,
c)
evidenčné číslo a štát registrácie dopravného prostriedku prekračujúceho colnú hranicu,
d)
nákladové kusy a opis tovaru,
e)
označenie režimu,
f)
identifikačné údaje o súhrnnom colnom vyhlásení alebo o predchádzajúcom doklade,
g)
hodnota tovaru na colné účely,
h)
miesto a dátum podania colného vyhlásenia.
(2)
Opis tovaru musí byť dostatočne presný, aby mohol colný úrad posúdiť správnosť zaradenia do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry.
§120
(1)
Colný úrad určí deklarantovi lehotu na predloženie dodatočného colného vyhlásenia, oznámenie údajov alebo predloženie dokladov chýbajúcich v čase prijatia colného vyhlásenia, ktorá nesmie presiahnuť jeden mesiac odo dňa prijatia tohto colného vyhlásenia. Ak sa doklad vzťahuje na tovar, na ktorý deklarant žiada uplatnenie zníženej sadzby dovozného cla alebo jeho prepustenie bez cla, colný úrad môže určiť lehotu na predloženie chýbajúceho dokladu, ktorá nesmie presiahnuť tri mesiace. Ak sa doklady týkajú colnej hodnoty dovážaného tovaru, colný úrad môže v odôvodnených prípadoch lehotu určenú na predloženie dokladov primerane predĺžiť.
(2)
Colný úrad pri prepustení tovaru do režimu voľný obeh uplatní zníženú sadzbu dovozného cla alebo prepustí tovar bez cla, ak ide o tovar dovezený v rámci colných stropov, colných kvót alebo iných preferenčných sadzobných opatrení len na základe dokladu, ktorý podmieňuje uplatnenie zníženej sadzby dovozného cla alebo prepustenie tovaru bez cla. Deklarant musí doklad predložiť pred
a)
vyčerpaním colnej kvóty alebo
b)
opätovným zavedením bežnej sadzby cla.
(3)
Doklad, ktorého predloženie je podmienkou poskytnutia zníženej sadzby dovozného cla alebo prepustenia tovaru bez dovozného cla, môže sa predložiť po uplynutí lehoty, na ktorú bolo zníženie sadzby alebo prepustenie tovaru bez cla zavedené, ak colné vyhlásenie na tovar bolo prijaté pred uplynutím tejto lehoty.
§121
(1)
Colný úrad môže prepustiť tovar do navrhnutého režimu aj na základe neúplného colného vyhlásenia.
(2)
Ak oneskorené oznámenie údajov alebo predloženie dokladov chýbajúcich v čase prijatia colného vyhlásenia nemôže ovplyvniť výšku dovozných platieb, ktorým podlieha príslušný tovar, colný úrad bez zbytočného odkladu zapíše do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb, ktorá sa má zaplatiť, vypočítanú obvyklým spôsobom.
(3)
Ak colné vyhlásenie podľa § 119 obsahuje predbežný údaj o colnej hodnote, colný úrad
a)
zapíše do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb podľa tohto predbežného údaja o colnej hodnote,
b)
v prípade potreby je oprávnený požadovať poskytnutie zabezpečenia colného dlhu na krytie rozdielu medzi sumou dovozných platieb určenou podľa písmena a) a sumou dovozných platieb, ktorým môže tovar skutočne podliehať.
(4)
Ak oneskorené poskytnutie údajov alebo dokladov chýbajúcich pri prijatí colného vyhlásenia môže ovplyvniť sumu dovozných platieb, ktorým tovar uvedený v colnom vyhlásení podlieha, čo môže viesť
a)
k zníženiu sadzby dovozných platieb, colný úrad
1.
zapíše do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb splatnú pri zníženej sadzbe cla,
2.
požaduje zabezpečenie colného dlhu na krytie rozdielu medzi sumou podľa prvého bodu a sumou, ktorá by sa mala zaplatiť s použitím bežnej sadzby cla,
b)
k prepusteniu tovaru s úplným oslobodením od cla, colný úrad požaduje zabezpečenie colného dlhu na krytie sumy, ktorá by sa mala zaplatiť s použitím bežnej sadzby cla.
(5)
Deklarant môže namiesto poskytnutia zabezpečenia colného dlhu požiadať o zápis do účtovnej evidencie, ak ide o prípad
a)
podľa odseku 3 písm. b) alebo podľa odseku 4 písm. a) druhého bodu, sumy dovozných platieb, ktorým tovar môže skutočne podliehať, alebo
b)
podľa odseku 4 písm. b), sumy dovozných platieb s použitím bežnej sadzby cla.
§122
Ak do uplynutia lehoty podľa § 120 deklarant nepredloží údaje potrebné na konečné určenie colnej hodnoty tovaru alebo neposkytne chýbajúce údaje alebo doklady, colný úrad zapíše do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb vo výške zabezpečenia colného dlhu poskytnutého podľa § 121 ods. 3 písm. b), § 121 ods. 4 písm. a) druhého bodu alebo § 121 ods. 4 písm. b).
§123
Neúplné colné vyhlásenie prijaté za podmienok ustanovených v § 119 až 121 môže deklarant doplniť alebo po dohode s colným úradom nahradiť iným colným vyhlásením, ktoré spĺňa podmienky ustanovené v § 79 ods. 6 prvej vete a § 81 ods. 1. V týchto prípadoch okamihom rozhodujúcim na určenie dovozných platieb a použitie ustanovení pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh je deň prijatia neúplného colného vyhlásenia.
Postup pri zjednodušenom colnom vyhlásení
§124
(1)
Colný úrad na základe písomnej žiadosti povolí deklarantovi v súlade s podmienkami a spôsobom ustanovenými v § 125 a 126 podávať zjednodušené colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, ak sa tovar predloží colnému úradu. Colný úrad môže povoliť, aby sa žiadosť vzťahovala na opakované prepustenie tovaru do navrhovaného režimu v určitom období.
(2)
Na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh sa zjednodušené colné vyhlásenie môže podať ako
a)
neúplné colné vyhlásenie na tlačive „jednotný colný doklad“,
b)
administratívny doklad alebo
c)
obchodný doklad.
§125
(1)
Povolenie podávať zjednodušené colné vyhlásenie colný úrad vydá deklarantovi, ak možno zabezpečiť účinnú kontrolu dodržiavania zákazov alebo obmedzení pri dovoze tovaru alebo iných ustanovení upravujúcich prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.
(2)
Povolenie colný úrad nevydá, ak sa osoba, ktorá o povolenie požiadala, dopustila závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov.
(3)
Žiadosť o povolenie môže colný úrad zamietnuť, ak žiadateľ navrhuje tovar na prepustenie do režimu voľný obeh len príležitostne alebo ak žiadateľ koná na účet inej osoby, ktorá navrhuje tovar na prepustenie do režimu voľný obeh len príležitostne.
(4)
Colný úrad môže vydané povolenie zrušiť z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3.
§126
(1)
Povolenie podávať zjednodušené colné vyhlásenie obsahuje
a)
označenie colného úradu, ktorý je oprávnený prijať zjednodušené colné vyhlásenie,
b)
údaje o forme a obsahu zjednodušeného colného vyhlásenia,
c)
údaje o tovare, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, a údaje, ktoré musia byť uvedené v zjednodušenom colnom vyhlásení na účely identifikácie tovaru,
d)
určenie povinnosti zabezpečiť colný dlh, ktorý môže vzniknúť,
e)
údaje o forme dodatočného colného vyhlásenia a lehotu, v ktorej sa musí podať určenému colnému úradu.
(2)
Colný úrad môže upustiť od predloženia dodatočného colného vyhlásenia, ak sa zjednodušené colné vyhlásenie vzťahuje na tovar, ktorého colná hodnota je menšia ako 1 200 EUR, a ak obsahuje údaje potrebné na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.
Postup pri miestnom colnom konaní
§127
Colný úrad vydá povolenie na miestne colné konanie za podmienok a spôsobom ustanovenými v § 128 až 130 na účely prepustenia tovaru do režimu voľný obeh na základe písomnej žiadosti osoby na miestach ňou určených podľa § 118 ods. 6, ak ide o tovar
a)
v režime tranzit, pre ktorý je žiadateľ oprávnený použiť zjednodušený postup na colnom úrade podľa § 298,
b)
prepustený do režimu s ekonomickým účinkom; ustanovenie § 142 tým nie je dotknuté,
c)
ktorý po predložení colnému úradu podľa § 68 bol prepravený na označené miesta v režime tranzit pri inom postupe ako podľa písmena a),
d)
prepravený na colné územie bez povinnosti predložiť tovar colnému úradu; ustanovenia o tovare, ktorý je prepravovaný cestujúcim, a o tovare, o ktorom sa rozhoduje v colnom konaní bez jeho predloženia colnému úradu, tým nie sú dotknuté.
§128
(1)
Povolenie podľa § 127 colný úrad vydá, ak
a)
evidencia, ktorú vedie žiadateľ, umožňuje colnému úradu vykonať jej účinnú kontrolu,
b)
možno zabezpečiť účinnú kontrolu dodržiavania zákazov alebo obmedzení pri dovoze alebo iných ustanovení upravujúcich prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 a § 127 colný úrad nevydá, ak žiadateľ
a)
závažným spôsobom alebo opakovane porušil colné predpisy,
b)
navrhuje tovar na prepustenie do režimu voľný obeh len príležitostne.
§129
(1)
Colný úrad zruší povolenie podľa § 127, ak nastane prípad uvedený v § 128 ods. 2.
(2)
Colný úrad môže upustiť od zrušenia povolenia v prípadoch podľa § 128 ods. 2, ak
a)
jeho držiteľ splní povinnosti v lehotách ustanovených colným úradom,
b)
neschopnosť splniť povinnosti nemá skutočné dôsledky na správne fungovanie režimu voľný obeh.
§130
(1)
Držiteľ povolenia podľa § 127 je povinný na účel overenia správnosti vykonávaných úkonov colným úradom
a)
v prípadoch uvedených v § 127 písm. a) a c), ak
1.
sa tovar prepúšťa do režimu voľný obeh po jeho dodaní na miesto určené na tento účel, túto skutočnosť oznámiť colnému úradu formou a spôsobom, ktoré pre prepustenie tovaru určil colný úrad, a zapísať tovar do svojej evidencie,
2.
prepusteniu do režimu voľný obeh predchádza dočasné uskladnenie tovaru na rovnakom mieste podľa § 73 ods. 3, pred uplynutím lehoty uvedenej v § 73 ods. 2, navrhnúť colnému úradu ním určenou formou a spôsobom prepustenie tovaru do režimu voľný obeh a zapísať tovar do svojej evidencie,
b)
v prípadoch uvedených v § 127 písm. b)
1.
navrhnúť colnému úradu ním určenou formou a spôsobom prepustenie tovaru do režimu voľný obeh; to neplatí, ak tovar, ktorý sa má prepustiť do režimu voľný obeh, bol už v rámci režimu uskladňovanie v colnom sklade umiestnený v colnom sklade typu D, a
2.
zapísať tovar do svojej evidencie,
c)
v prípadoch, ktoré sú uvedené v § 127 písm. d), po príchode tovaru na miesto určené na tento účel zapísať tovar do svojej evidencie,
d)
sprístupniť colnému úradu od okamihu zápisu tovaru do svojej evidencie podľa písmen a) až c) doklady, ktorých predloženie sa požaduje pre použitie ustanovení upravujúcich prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.
(2)
Ak sa tým nesťaží kontrola správnosti vykonávaných úkonov, colný úrad
a)
môže povoliť, aby oznámenie uvedené v odseku 1 písm. a) a b) nadobudlo účinky už pred dodaním tovaru,
b)
v prípadoch, v ktorých to odôvodňuje povaha príslušného tovaru a množstvo dovozných operácií, nebude vyžadovať splnenie oznamovacej povinnosti držiteľa povolenia o dodaní tovaru s podmienkou, že držiteľ povolenia predloží colnému úradu doklady potrebné na vykonanie kontroly; v tomto prípade zapísanie tovaru do evidencie má rovnaké účinky ako prepustenie tovaru.
(3)
Zápis v evidencii uvedený v odseku 1 písm. a) až c) sa môže nahradiť iným spôsobom, ktorý poskytuje podobné záruky požadované colným úradom. Spolu so zápisom sa uvedie dátum zápisu a údaje potrebné na identifikáciu tovaru.
§131
Colný úrad v povolení podľa § 127 okrem náležitostí podľa § 155 ods. 1 uvedie
a)
osobitné pravidlá pre zjednodušený postup,
b)
povinnosti podľa § 130 a záruky, ktoré sa majú poskytnúť,
c)
dátum miestneho colného konania,
d)
lehotu, v ktorej sa musí podať dodatočné colné vyhlásenie,
e)
podmienky podávania dodatočného colného vyhlásenia.
Tretí oddiel
Colné vyhlásenia pre režimy s ekonomickým účinkom
§132 Postup pri neúplnom colnom vyhlásení pre režim uskladňovanie v colnom sklade
(1)
Neúplné colné vyhlásenie pre režim uskladňovanie v colnom sklade musí obsahovať najmenej údaje potrebné na identifikáciu tovaru, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, vrátane údaja o množstve tovaru.
(2)
Ustanovenia § 120 a 123 sa použijú primerane.
Postup pri zjednodušenom colnom vyhlásení pre režim uskladňovanie v colnom sklade
§133
(1)
Colný úrad na základe písomnej žiadosti povolí deklarantovi, aby v súlade s podmienkami a spôsobom podľa § 134 podal zjednodušené colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade za podmienky, že predloží tovar colnému úradu.
(2)
Na prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade možno zjednodušené colné vyhlásenie podať ako
a)
neúplné colné vyhlásenie,
b)
administratívny doklad,
c)
obchodný doklad.
(3)
Ak sa zjednodušený postup použije v colnom sklade typu D, zjednodušené colné vyhlásenie musí obsahovať aj údaje o tovare, ktoré umožnia určiť jeho nomenklatúrne zatriedenie a colnú hodnotu.
(4)
Odseky 1 a 2 sa nepoužijú v prípade colného skladu typu F ani na prepustenie poľnohospodárskych výrobkov získaných v Slovenskej republike do režimu uskladňovanie v colnom sklade pre akýkoľvek typ skladu.
(5)
Pre colný sklad typu B sa administratívny doklad môže použiť, ak nemožno použiť obchodný doklad. Ak administratívny doklad neobsahuje všetky potrebné údaje, chýbajúce údaje sa predložia v priloženej žiadosti.
§134
(1)
Colný úrad môže povoliť, aby deklarant namiesto žiadosti podľa § 133 ods. 1 podal súhrnnú žiadosť vzťahujúcu sa na operácie za určité obdobie. Žiadosť sa vyhotovuje podľa § 303 a predkladá sa spolu so žiadosťou o povolenie prevádzkovať colný sklad alebo ako žiadosť o zmenu pôvodného povolenia colnému úradu, ktorý vydal povolenie na režim uskladňovanie v colnom sklade.
(2)
Colný úrad povolenie podľa § 133 ods. 1 vydá príslušnej osobe, ak sa tým nenaruší riadne vykonávanie operácií v režime.
(3)
Colný úrad povolenie podľa § 133 ods. 1 nevydá, ak
a)
deklarant neposkytol záruky potrebné na riadne vykonávanie operácií,
b)
deklarant navrhuje tovar do režimu len príležitostne,
c)
deklarant sa dopustil závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov.
(4)
Colný úrad môže povolenie zrušiť, ak nastanú prípady uvedené v odseku 3; ustanovenie § 158 tým nie je dotknuté.
§135
(1)
Colný úrad v povolení podľa § 133 ods. 1 okrem náležitostí podľa § 155 ods. 1 uvedie
a)
osobitné pravidlá pre zjednodušený postup,
b)
označenie colného úradu príslušného na prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade,
c)
formu a obsah zjednodušeného colného vyhlásenia.
(2)
Colný úrad môže upustiť od predloženia dodatočného colného vyhlásenia pri režime uskladňovanie v colnom sklade.
Postup pri miestnom colnom konaní pre režim uskladňovanie v colnom sklade
§136
(1)
Colný úrad povolí miestne colné konanie za podmienok a spôsobom ustanovenými v odseku 2 a v § 137 a 138. Na účely povolenia miestneho colného konania sa ustanovenia § 134 použijú primerane.
(2)
Miestne colné konanie sa nepoužije pre colné sklady typu B a F ani na prepustenie poľnohospodárskych výrobkov získaných v Slovenskej republike do režimu uskladňovanie v colnom sklade pre akýkoľvek typ skladu.
§137
(1)
Po dodaní tovaru na určené miesto držiteľ povolenia
a)
oznámi colnému úradu dohľadu ním určenou formou a spôsobom dodanie tovaru,
b)
zapíše tovar do skladovej evidencie,
c)
uschová na potreby colného úradu dohľadu doklady týkajúce sa prepustenia tohto tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade.
(2)
Zápis do skladovej evidencie podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä údaje, ktoré sa používajú na identifikáciu tovaru vrátane jeho množstva.
(3)
Ustanovenie § 130 ods. 2 sa použije primerane.
§138
(1)
Colný úrad v povolení podľa § 136 ods. 1 okrem náležitostí podľa § 155 ods. 1 uvedie
a)
osobitné pravidlá pre zjednodušený postup,
b)
povinnosti uvedené v § 137,
c)
dátum miestneho colného konania.
(2)
Colný úrad pre režim uskladňovanie v colnom sklade môže upustiť od predloženia dodatočného colného vyhlásenia.
Zjednodušený postup pre režim aktívny zušľachťovací styk, režim prepracovanie pod colným dohľadom alebo režim dočasné použitie
§139
(1)
Neúplné colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu s ekonomickým účinkom s výnimkou režimu pasívny zušľachťovací styk a režimu uskladňovanie v colnom sklade, môže colný úrad na požiadanie deklaranta prijať len v prípadoch, ak colné vyhlásenie obsahuje podmienky použitia príslušného režimu alebo evidenčné číslo povolenia na tento režim a údaje podľa § 119 ods. 1 s výnimkou údajov uvedených v písmenách a) a g).
(2)
Ustanovenia § 120 a 123 sa použijú primerane.
§140
Ustanovenia § 124 až 131 a § 134 sa použijú primerane na tovar navrhnutý do režimov s ekonomickým účinkom.
§141 Zjednodušený postup pre režim pasívny zušľachťovací styk
Ustanovenia § 143 až 151, ktoré sa vzťahujú na tovar na vývoz, sa použijú primerane pre tovar na vývoz v režime pasívny zušľachťovací styk.
§142 Zjednodušený postup pre skončenie režimu s ekonomickým účinkom
(1)
Na skončenie režimu s ekonomickým účinkom s výnimkou režimu pasívny zušľachťovací styk a režimu uskladňovanie v colnom sklade sa môže použiť zjednodušený postup na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo sa pridelí tovaru colne schválené určenie spätný vývoz. Pri spätnom vývoze sa ustanovenia § 143 až 151 použijú primerane.
(2)
Na prepustenie tovaru, ktorý je v režime pasívny zušľachťovací styk, do režimu voľný obeh možno použiť zjednodušený postup uvedený v § 119 až 131.
(3)
Na skončenie režimu uskladňovanie v colnom sklade možno použiť zjednodušený postup na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo pridelenie colne schváleného určenia spätný vývoz s týmito odchýlkami:
a)
pre tovar prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade typu F colný úrad nepovolí zjednodušený postup,
b)
pre tovar prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade typu B colný úrad môže povoliť použitie len zjednodušeného postupu s neúplným colným vyhlásením a so zjednodušeným colným vyhlásením,
c)
vydanie povolenia pre colný sklad typu D má za následok použitie miestneho colného konania na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh bez osobitného povolenia colného úradu; v prípade, ak deklarant požiada o výhody z použitia sadzieb dovozného cla, ktoré nemožno overiť bez fyzickej kontroly tovaru, zjednodušený postup nemožno použiť; možno však použiť iný zjednodušený postup, súčasťou ktorého je predloženie tovaru colnému úradu,
d)
zjednodušený postup nemožno použiť pre poľnohospodárske výrobky s pôvodom v Slovenskej republike prepustené do režimu uskladňovanie v colnom sklade.
Štvrtý oddiel
Zjednodušený postup pre režim vývoz
Postup pri neúplnom colnom vyhlásení
§143
(1)
Neúplné colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu vývoz, môže colný úrad na požiadanie deklaranta prijať, ak colné vyhlásenie obsahuje najmenej tieto údaje:
a)
označenie krajiny, z ktorej je tovar dovážaný alebo vyvážaný,
b)
údaje o odosielateľovi alebo vývozcovi,
c)
označenie deklaranta alebo jeho zástupcu a ich podpis,
d)
označenie krajiny určenia,
e)
nákladové kusy a opis tovaru,
f)
označenie tovaru,
g)
vlastnú hmotnosť tovaru,
h)
osobitné záznamy o predložených dokladoch, osvedčeniach a povoleniach,
i)
miesto a dátum podania colného vyhlásenia.
(2)
Ak tovar nepodlieha zákazom alebo obmedzeniam a ak možno jednoznačne určiť nomenklatúrne zatriedenie tovaru, colný úrad môže upustiť od uvedenia údajov podľa odseku 1 písm. d) a f).
(3)
Ustanovenie § 123 sa použije primerane pre neúplné colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu vývoz.
§144
Dodatočné colné vyhlásenie alebo náhradné colné vyhlásenie možno podať na colnom úrade, v ktorého územnom obvode má vývozca sídlo alebo trvalý pobyt. Neúplné colné vyhlásenie obsahuje označenie colného úradu, ktorému bude podané dodatočné colné vyhlásenie.
§145 Postup pri zjednodušenom colnom vyhlásení
(1)
Colný úrad prepustí tovar do režimu vývoz na základe písomnej žiadosti deklaranta, ktorá obsahuje údaje potrebné na vydanie povolenia, ak deklarant predloží tovar colnému úradu; ustanovenia § 125 a 126 sa použijú primerane.
(2)
Zjednodušené colné vyhlásenie možno podať na tlačive jednotného colného dokladu, ktorý obsahuje aspoň údaje potrebné na identifikáciu tovaru. Ustanovenie § 150 tým nie je dotknuté.
Postup pri miestnom colnom konaní
§146
Colný úrad povolí miestne colné konanie za podmienok a spôsobom ustanovenými v § 128 na základe písomnej žiadosti osoby, aby sa colné konanie pre režim vývoz vykonávalo na miestach ňou určených.
§147
(1)
Držiteľ povolenia podľa § 146 (ďalej len „schválený vývozca“) pred prepravou tovaru z miest určených alebo schválených colným úradom je povinný na účely preukázania riadneho vykonávania vývozných operácií
a)
oznámiť colnému úradu prepravu tovaru formou a spôsobom ním určenými na účely prepustenia tovaru,
b)
zapísať uvedený tovar do svojich záznamov, pričom tento zápis môže byť nahradený inou formalitou poskytujúcou rovnaké záruky požadované colným úradom; zápis obsahuje dátum, keď bol urobený, a údaje potrebné na identifikáciu tovaru,
c)
sprístupniť colnému úradu doklady, ktorých predloženie možno požadovať pre režim vývoz.
(2)
V prípadoch, v ktorých to odôvodňuje povaha príslušného tovaru a množstvo vývozných operácií, colný úrad nemusí vyžadovať od schváleného vývozcu oznámenie každej prepravy tovaru za podmienky, že schválený vývozca predloží colnému úradu doklady potrebné na vykonanie kontroly tovaru colným úradom; v tomto prípade zapísanie tovaru do evidencie schváleného vývozcu má rovnaké účinky ako prepustenie tovaru.
§148
(1)
Výtlačok č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu sa použije ako dôkaz o výstupe tovaru zo Slovenskej republiky na účely kontroly, že tovar skutočne opustil colné územie. V povolení sa určí, že výtlačok č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu sa predbežne potvrdí.
(2)
Predbežné potvrdenie podľa odseku 1 možno vykonať tak, že
a)
odsek A výtlačku č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu potvrdí vopred príslušný colný úrad odtlačkom pečiatky a podpisom colníka tohto colného úradu alebo
b)
schválený vývozca potvrdí colné vyhlásenie odtlačkom pečiatky s použitím osobitnej pečiatky podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 5; odtlačok tejto pečiatky možno predtlačiť na tlačivách tlačených tlačiarňou schválenou colným riaditeľstvom na tento účel.
(3)
Pred odoslaním tovaru schválený vývozca
a)
vykoná postup podľa § 147,
b)
uvedie na výtlačku č. 3 jednotného colného dokladu údaj o zápise do svojej evidencie a dátum tohto zápisu.
(4)
Deklarant v odseku 44 výtlačku č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu vyplneného podľa odseku 2 uvedie
a)
číslo povolenia a označenie colného úradu, ktorý povolenie vydal,
b)
poznámku „zjednodušený vývoz“.
§149
Colný úrad v povolení podľa § 146 uvedie
a)
osobitné pravidlá pre miestne colné konanie,
b)
povinnosti uvedené v § 147,
c)
dátum miestneho colného konania,
d)
obsah výtlačku č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu a spôsob, akým sa bude potvrdzovať,
e)
postup a lehotu na podanie dodatočného colného vyhlásenia,
f)
podmienku, že schválený vývozca vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie uschovania osobitnej pečiatky alebo tlačív s odtlačkom pečiatky colného úradu vývozu alebo s odtlačkom osobitnej pečiatky.
§150 Spoločné ustanovenia pre zjednodušené colné vyhlásenie a miestne colné konanie
(1)
Ak sa celá vývozná operácia vykonáva v územnom obvode jedného colného úradu, namiesto jednotného colného dokladu môže colný úrad povoliť predloženie obchodného dokladu alebo administratívneho dokladu, alebo iného prostriedku [§ 78 ods. 2 písm. b)], ak je takýto postup v súlade s medzinárodnými zmluvami.
(2)
Doklad alebo iný prostriedok podľa odseku 1, ktorý sa prikladá k žiadosti o povolenie zjednodušeného colného konania pre režim vývoz, musí obsahovať aspoň údaje podľa § 143 ods. 1 a 2 a § 148 ods. 4 písm. b). Colný úrad môže povoliť, aby deklarant podal súhrnnú žiadosť na vývozné operácie vzťahujúce sa na určité obdobie. Na príslušnom doklade alebo inom použitom prostriedku sa uvedie údaj o povolení.
(3)
Obchodný doklad alebo administratívny doklad sa považuje za rovnaký dôkaz o výstupe tovaru z colného územia ako výtlačok č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu. Ak sa použije iný prostriedok, spôsob potvrdenia výstupu tovaru z colného územia uvedie colný úrad v povolení vydanom podľa odseku 1.
(4)
Ak sa celá vývozná operácia vykonáva v územnom obvode jedného colného úradu, okrem postupov uvedených v § 145 až 149 a pri zabezpečení súladu s obchodnopolitickými opatreniami, príslušný colný úrad môže určiť iné zjednodušenia.
§151 Iné colné vyhlásenie
Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov podľa § 78 ods. 2 písm. b) alebo ústne podľa § 78 ods. 2 písm. c), alebo iným úkonom podľa § 78 ods. 2 písm. d), ustanovenia § 79 až 150 sa použijú primerane.
ŠTVRTÝ DIEL
PREVEROVANIE COLNÝCH VYHLÁSENÍ PO PREPUSTENÍ TOVARU
§152 Postup colného úradu pri preverovaní colného vyhlásenia
(1)
Colný úrad môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta preveriť písomné colné vyhlásenie kontrolou po prepustení tovaru.
(2)
Colný úrad na účel preverenia správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení, ktoré sú rozhodujúcou skutočnosťou na správne určenie základu na vymeranie dovozných platieb, uplatnenie obchodnopolitických opatrení a určenie colného statusu tovaru, môže po prepustení tovaru kontrolovať obchodné doklady a údaje vzťahujúce sa na dovozné alebo vývozné operácie súvisiace s príslušným tovarom alebo vzťahujúce sa na následné obchodné operácie s týmto tovarom. Kontrolu možno vykonať v stavbách deklaranta alebo inej osoby priamo alebo nepriamo zúčastnenej na týchto operáciách v rámci podnikateľskej činnosti vrátane osoby, ktorá má tieto údaje k dispozícii. Deklarant je povinný colnému úradu umožniť vstup do svojich stavieb a prístup k hmotným nosičom dát, na ktorých sú zisťované údaje vedené a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie; to platí aj v prípade osoby, ktorá je priamo alebo nepriamo zúčastnená na týchto operáciách. Colný úrad je oprávnený prehliadať aj tovar, ak je to ešte fyzicky možné.
(3)
Ak sa pri preverovaní písomného colného vyhlásenia podľa odsekov 1 a 2 zistí, že tovar bol prepustený do navrhovaného režimu na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad prijme opatrenia podľa tohto zákona s použitím nových údajov, ktoré má na základe kontroly k dispozícii.
PIATY DIEL
MIESTO COLNÉHO KONANIA
§153 Colné konanie v colnom priestore a mimo colného priestoru
(1)
Colné konanie sa vykonáva v colnom priestore. Mimo colného priestoru možno vykonať colné konanie, len ak to prevádzkové pomery colných úradov umožňujú.
(2)
Colný priestor je vyhradený priestor colného úradu nachádzajúci sa v stavbách a na pozemkoch, ktoré colný úrad spravuje, alebo v stavbách a na pozemkoch železničnej stanice, letiska, poštového podniku, prístavu alebo iných právnických osôb, alebo fyzických osôb, ak je colným úradom určený a označený ako colný priestor po dohode s vlastníkom alebo oprávneným užívateľom týchto stavieb a pozemkov, alebo vyhradený priestor iných osôb takto označený a určený, ak sa nachádza v tesnej blízkosti týchto pozemkov a stavieb.
(3)
Deklarant je povinný podať žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru najneskôr jeden deň pred vykonaním colného konania, oznámiť colnému úradu približné množstvo tovaru, jeho druh podľa kombinovanej nomenklatúry (§ 18 ods. 2) a navrhnúť čas a miesto colného konania; dodatočné zmeny týchto údajov je deklarant povinný oznámiť bez zbytočného odkladu.
(4)
Colné konanie sa vykoná mimo colného priestoru za podmienky, že sa nenaruší pravidelná činnosť colného úradu a že o jeho vykonanie požiada deklarant z dôvodu hospodárnosti alebo naliehavosti.
(5)
Deklarant je povinný zabezpečiť v dohodnutom čase potrebné doklady, tovar a dopravné prostriedky, v ktorých sa tovar bude dopravovať, aby bolo možné colné konanie bez odkladu začať a bez prieťahov ukončiť.
(6)
Colné konanie mimo colného priestoru colný úrad nevykoná, ak deklarant nezabezpečí náležitosti podľa odseku 5 alebo ak colný úrad určí, že colný dohľad sa uskutoční len kontrolou dokladov.
(7)
Ak sa colné konanie vykoná mimo colného priestoru alebo mimo určeného pracovného času, je deklarant povinný uhradiť náklady s tým spojené v tomto rozsahu:
a)
za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto colného konania a späť v pracovnom čase colného úradu 300 Sk,
b)
za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto colného konania a späť v pracovných dňoch mimo pracovného času colného úradu 600 Sk,
c)
za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto colného konania a späť v dňoch pracovného voľna alebo pracovného pokoja 900 Sk.
(8)
Deklarant je povinný okrem nákladov uvedených v odseku 7 uhradiť colnému úradu
a)
náhradu preukázaných cestovných výdavkov,35)
b)
náhradu za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.35)
(9)
Ak sa colník dostavil na základe žiadosti na miesto, kde sa malo vykonať colné konanie, a toto konanie sa nemohlo vykonať z dôvodov na strane deklaranta, deklarant je povinný uhradiť náklady podľa odsekov 7 a 8.
(10)
Colné konanie možno vykonať počas jazdy vlaku alebo plavby lode medzi zastávkami vlaku alebo lode, ktoré určí ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
(11)
Colný úrad vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určeného pracovného času, ak ide o tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, živé zvieratá, tovar určený na odstránenie následkov havárií, živelnej pohromy31) a podobných udalostí alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
ŠIESTY DIEL
ROZHODNUTIE
Rozhodnutie v colnom konaní
§154
(1)
Colný úrad môže v rozsahu ustanovenom týmto zákonom určovať colný dlh alebo iné povinnosti alebo priznávať práva len rozhodnutím.
(2)
Ak bol návrh na začatie colného konania podaný písomne, rozhodnutie sa musí oznámiť tiež písomne.
(3)
Rozhodnutie colného úradu, ktorým sa zamieta návrh na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu alebo ktorým sa nevyhovie tomuto návrhu v plnom rozsahu, musí byť odôvodnené a musí obsahovať poučenie o odvolaní.
§155
(1)
Písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje
a)
označenie colného úradu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v colnom konaní, evidenčné číslo rozhodnutia, dátum vydania rozhodnutia,
c)
presné označenie deklaranta,
d)
označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom,
e)
sumu dovozných platieb alebo vývozných platieb a režim, do ktorého sa tovar prepúšťa,
f)
meno, priezvisko a funkciu osoby konajúcej v mene colného úradu, vlastnoručný podpis tejto osoby a odtlačok služobnej pečiatky,
g)
pri rozhodnutí vydanom prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov kódy údajov uvedených v písmene f).
(2)
Na písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu, sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.36)
(3)
Ak v colnom konaní colný úrad potvrdí colné vyhlásenie podané písomne alebo colný úrad vydá iný doklad, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1, považuje sa toto vyhlásenie alebo tento doklad za rozhodnutie.
(4)
Na rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného režimu oznámené ústne alebo iným spôsobom sa nevzťahujú ustanovenia odseku 1 ani všeobecné predpisy o správnom konaní.36)
(5)
Rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do navrhovaného režimu sa vždy vyhotovuje písomne, ak
a)
sa ním určuje colný dlh,
b)
sa tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla s výnimkou
1.
tovaru neobchodného charakteru, prepravovaného v batožine cestujúceho, ak nejde o podanú batožinu,
2.
dopravných prostriedkov na osobné alebo obchodné použitie, náhradných dielcov a príslušenstva, palív a mazív pre cestné motorové vozidlá a špeciálnych kontajnerov dovážaných cestujúcim,
c)
ide o tovar obchodného charakteru s výnimkou prípadov, ak sa colné vyhlásenie podáva ústne.
(6)
Rozhodnutie, ktorým sa tovar prepúšťa do režimu s úplným oslobodením od dovozného cla, colný úrad môže oznámiť vyznačením dňa prepustenia na obchodnom alebo prepravnom doklade. Deň vyznačenia prepustenia tovaru je dňom oznámenia rozhodnutia. Takéto rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie.
(7)
Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odseku 3 a podľa § 154 ods. 3 sa možno odvolať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
§156
Colný úrad preruší výkon rozhodnutia v odôvodnených prípadoch, ak výkonom tohto rozhodnutia hrozí nebezpečenstvo vzniku nenapraviteľnej škody. Colný úrad môže prerušiť výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená povinnosť splniť colný dlh, až po zabezpečení colného dlhu. Colný úrad nemusí požadovať zabezpečenie colného dlhu, ak by toto zabezpečenie vzhľadom na pomery dlžníka mohlo spôsobiť jeho vážne ekonomické alebo sociálne ťažkosti.
Iné rozhodnutia
§157
Colný orgán zruší rozhodnutie, ak nejde o záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, záväznú informáciu o pôvode tovaru alebo rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného režimu alebo o pridelení navrhovaného colne schváleného určenia, ktorým sa vyhovelo žiadosti príslušnej osoby, ak bolo vydané na základe nesprávnych alebo neúplných údajov a ak osoba, ktorej žiadosti sa rozhodnutím vyhovelo na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, vedela alebo mohla vedieť, že údaje boli nesprávne alebo neúplné, pričom ani poskytnutie správnych a úplných údajov by nemohlo byť podkladom na vydanie rozhodnutia.
§158
Rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo žiadosti osoby, colný orgán zmení alebo zruší, ak sa neplní niektorá z podmienok ustanovených na jeho vydanie týmto zákonom alebo povinnosť uložená týmto rozhodnutím.

PIATA ČASŤ | COLNE SCHVÁLENÉ URČENIE

PRVÝ DIEL
REŽIMY
§159 Úvodné ustanovenia
Tovar možno prepustiť do niektorého z týchto režimov:
a)
voľný obeh,
b)
tranzit,
c)
uskladňovanie v colnom sklade,
d)
aktívny zušľachťovací styk,
e)
prepracovanie pod colným dohľadom,
f)
dočasné použitie,
g)
pasívny zušľachťovací styk,
h)
vývoz.
Režim voľný obeh
§160
(1)
Prepustením do režimu voľný obeh zahraničný tovar získa colný status slovenského tovaru; to neplatí, ak neboli splnené podmienky prepustenia tovaru podľa odseku 2.
(2)
Prepustenie tovaru do režimu voľný obeh zahŕňa uplatnenie obchodnopolitických opatrení [§ 2 písm. p)] a ďalších colných formalít ustanovených na dovoz tovaru a vybratie dlžných dovozných platieb.
§161
Ak po prijatí colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh dôjde k zníženiu sadzby niektorej z dovozných platieb s výnimkou sadzby daní a s výnimkou sadzby dovoznej platby podľa § 2 písm. k) druhého bodu, deklarant môže požiadať o uplatnenie výhodnejšej sadzby; to neplatí, ak bol tovar už prepustený do režimu voľný obeh alebo ak tovar nebolo možné prepustiť do režimu voľný obeh z dôvodov na strane deklaranta.
§162
Colný úrad môže na požiadanie deklaranta súhlasiť, aby sa dovozné clo vymeralo na celú zásielku na základe nomenklatúrneho zatriedenia toho tovaru, ktorý podlieha najvyššej sadzbe dovozného cla, ak zásielku tvorí tovar s rôznym nomenklatúrnym zatriedením a vyhotovenie colného vyhlásenia na takýto tovar by spôsobilo neúmerné pracovné zaťaženie a výdavky neprimerané dovoznému clu; tento postup sa neuplatní pri tovare, ktorý podlieha spotrebnej dani podľa osobitných predpisov.16)
§163
(1)
Tovar, ktorý je prepustený do režimu voľný obeh s čiastočným alebo úplným oslobodením od cla, alebo so zníženou sadzbou cla, alebo bez cla vzhľadom na jeho konečné použitie, je pod colným dohľadom. Tento colný dohľad sa skončí
a)
splnením podmienok konečného použitia tovaru, ak sa uplatnilo čiastočné alebo úplné oslobodenie od cla, alebo znížená sadzba cla, alebo prepustenie bez cla vzhľadom na konečné použitie tovaru,
b)
vývozom alebo zničením tovaru, alebo
c)
doplatením dlžnej sumy dovozných platieb, ak sa povolí použiť tovar na iný účel, ako je účel, na ktorý sa priznalo oslobodenie od cla alebo znížená sadzba cla, alebo platba bez cla.
(2)
Na tovar, ktorý je pod colným dohľadom podľa odseku 1, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 285 a 288.
§164
Tovar prepustený do režimu voľný obeh stratí colný status slovenského tovaru, ak colný úrad
a)
po prepustení tovaru do režimu voľný obeh zruší colné vyhlásenie alebo
b)
dovozné platby, ktoré sa majú zaplatiť, odpustí alebo po zaplatení vráti
1.
v režime aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia,
2.
pretože ide o chybný tovar alebo o tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy (§ 425 ods. 11 až 17), alebo
3.
pretože sú splnené podmienky podľa § 425 ods. 18 a 19 a vrátenie alebo odpustenie je podmienené tým, že tovar sa vyvezie alebo spätne vyvezie, alebo sa mu pridelí iné colne schválené určenie.
§165 Oslobodenie tovaru prepusteného do režimu voľný obeh od dovozného cla
Na účely tohto zákona je
a)
osobným majetkom tovar určený na osobné používanie fyzickej osoby alebo na uspokojovanie potrieb jej domácnosti, najmä zariadenie domácnosti, bicykle a motocykle, motorové vozidlá určené na prepravu osôb a ich prívesy, obytné prívesy, rekreačné plavidlá a športové lietadlá, zásoby domácnosti primerané obvyklým požiadavkám domácnosti, domáce zvieratá a zvieratá na jazdecké účely, prenosné nástroje a prístroje potrebné na výkon povolania tejto osoby, ktorý vzhľadom na druh a množstvo vylučuje jeho dovoz na obchodné účely,
b)
zariadením domácnosti osobné veci, domáca bielizeň, nábytok a ďalšie vybavenie určené na osobnú potrebu týchto osôb alebo na uspokojovanie ich potrieb v domácnosti,
c)
alkoholickým nápojom tovar (pivo, víno, aperitív na báze vína alebo alkoholu, brandy, likéry alebo destilované nápoje a podobne) uvedený v položkách 2203 až 2208 harmonizovaného systému,18)
d)
dopravným prostriedkom na obchodné použitie dopravný prostriedok určený na prepravu osôb za odplatu alebo na prepravu tovaru,
e)
prenosným nástrojom nástroj, ktorý sa pri použití spravidla drží v ruke alebo ktorý má zariadenie umožňujúce jeho nosenie v ruke,
f)
úhrnnou hodnotou tovaru súčet hodnôt pri dovoze dvoch alebo viacerých kusov tovaru, ktorý možno zaradiť do jednej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, alebo súčet hodnôt pri dovoze tovaru, ktorý možno zaradiť do rôznych podpoložiek kombinovanej nomenklatúry,
g)
porovnateľným tovarom tovar vyrábaný v Slovenskej republike, ktorý má podstatné technické parametre rovnaké ako tovar, pri ktorom sa uplatňuje nárok na oslobodenie od dovozného cla a ktorý sa môže používať na rovnaké účely alebo môže poskytovať porovnateľné služby ako dovážaný tovar.
Osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z trvalého pobytu v zahraničí na colné územie
§166
Za podmienok uvedených v § 167 až 174 je oslobodený od dovozného cla osobný majetok fyzických osôb dovážaný pri ich sťahovaní z miesta trvalého pobytu v zahraničí na colné územie.
§167
Od dovozného cla je oslobodený osobný majetok, ktorý
a)
je vo vlastníctve deklaranta, ktorý ho v mieste svojho predchádzajúceho trvalého pobytu v zahraničí používal najmenej šesť mesiacov pred dňom, ku ktorému skončil svoj pobyt v zahraničí, pričom colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku; podmienka lehoty neplatí, ak ide o tovar určený na osobnú spotrebu, a
b)
v mieste nového trvalého pobytu na colnom území je určený na rovnaký účel používania.
§168
(1)
Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, ak mal deklarant trvalý pobyt v zahraničí nepretržite najmenej 12 mesiacov.
(2)
Colný úrad môže priznať oslobodenie od dovozného cla aj vtedy, ak deklarant nespĺňa podmienku podľa odseku 1, ak preukáže, že mal úmysel mať v zahraničí trvalý pobyt nepretržite najmenej 12 mesiacov.
§169
Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
tabak a tabakové výrobky,
c)
dopravné prostriedky na obchodné použitie,
d)
iné predmety určené na použitie pri výkone povolania alebo obchodovania, ako sú prenosné nástroje a prístroje na výkon povolania.
§170
(1)
Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, len ak ho deklarant navrhne na prepustenie do režimu voľný obeh v lehote 12 mesiacov odo dňa udelenia povolenia na trvalý pobyt v Slovenskej republike; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku.
(2)
Colný úrad môže osobný majetok v lehote podľa odseku 1 prepustiť do režimu voľný obeh naraz alebo postupne v niekoľkých samostatných zásielkach.
§171
(1)
Ak deklarant v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie osobného majetku do režimu voľný obeh zamýšľa osobný majetok oslobodený od dovozného cla vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinný vopred o tom informovať colný úrad; ak deklarant takýmto spôsobom s osobným majetkom nakladá pred uplynutím uvedenej lehoty, je povinný zaplatiť dovozné clo.
(2)
Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň naloženia s osobným majetkom podľa odseku 1 z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§172
(1)
Colný úrad môže priznať oslobodenie od dovozného cla na osobný majetok navrhnutý do režimu voľný obeh aj pred udelením povolenia na trvalý pobyt na colnom území, ak bude deklarantovi udelené povolenie na trvalý pobyt na colnom území do šiestich mesiacov po prepravení osobného majetku na colné územie. Colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť, musí byť zabezpečený. Spôsob zabezpečenia colného dlhu a jeho výšku určí colný úrad.
(2)
Pri oslobodení od dovozného cla podľa odseku 1 sa lehota podľa § 167 písm. a) počíta odo dňa prepravenia osobného majetku na colné územie.
§173
(1)
Ak deklarant z dôvodu pracovných povinností opustil zahraničie, kde mal trvalý pobyt, bez toho, aby sa zároveň presťahoval na colné územie, ale preukáže úmysel trvalo sa presťahovať na colné územie, môže colný úrad priznať oslobodenie od dovozného cla na osobný majetok prepravený na colné územie na tento účel.
(2)
Osobný majetok podľa odseku 1 je oslobodený od dovozného cla za podmienok uvedených v § 166 až 171, pričom lehota uvedená
a)
v § 167 písm. a) a v § 170 ods. 1 sa počíta odo dňa prepravenia osobného majetku na colné územie,
b)
v § 171 ods. 1 sa počíta odo dňa udelenia povolenia na trvalý pobyt na colnom území.
(3)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na osobný majetok deklaranta, ktorý sa trvalo presťahuje na colné územie v lehote určenej colným úradom. Colný úrad môže vyžadovať, aby colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť, bol zabezpečený. Spôsob zabezpečenia colného dlhu a jeho výšku určí colný úrad.
§174
Ak sa sťahuje osoba z miesta svojho trvalého pobytu v zahraničí na colné územie z dôvodu mimoriadnych politických okolností, môže colný úrad priznať oslobodenie jej osobného majetku od dovozného cla, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v § 167, § 169 písm. c) a d) a § 171.
Osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z prechodného pobytu v zahraničí na colné územie
§175
Osobný majetok fyzických osôb dovážaný pri ich sťahovaní z miesta prechodného pobytu v zahraničí z dôvodu ich zamestnania na colné územie je oslobodený od dovozného cla za podmienok podľa § 176 až 180.
§176
Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, ak
a)
je vo vlastníctve deklaranta, ktorý ho v mieste svojho prechodného pobytu v zahraničí používal najmenej šesť mesiacov pred dňom, ku ktorému skončil pobyt v zahraničí, pričom colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku; podmienka lehoty neplatí, ak ide o tovar určený na osobnú spotrebu a
b)
na colnom území je určený na rovnaký účel používania.
§177
(1)
Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, ak mal deklarant prechodný pobyt v zahraničí nepretržite najmenej šesť mesiacov.
(2)
Colný úrad môže priznať oslobodenie aj vtedy, ak deklarant nespĺňa podmienku podľa odseku 1 a ak preukáže, že mal úmysel mať v zahraničí prechodný pobyt nepretržite najmenej šesť mesiacov.
§178
Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
tabak a tabakové výrobky,
c)
dopravné prostriedky na obchodné použitie,
d)
iné predmety určené na použitie pri výkone povolania alebo obchodovania, ako sú prenosné nástroje a prístroje na výkon povolania.
§179
(1)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na osobný majetok, ktorý deklarant navrhne na prepustenie do režimu voľný obeh v lehote 12 mesiacov odo dňa skončenia pobytu v zahraničí; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu primerane predĺžiť.
(2)
Colný úrad môže osobný majetok v lehote podľa odseku 1 prepustiť do režimu voľný obeh naraz alebo postupne v niekoľkých samostatných zásielkach.
§180
(1)
Ak deklarant v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie osobného majetku do režimu voľný obeh zamýšľa osobný majetok oslobodený od dovozného cla vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinný vopred o tom informovať colný úrad; ak deklarant takýmto spôsobom s osobným majetkom nakladá pred uplynutím uvedenej lehoty, je povinný zaplatiť dovozné clo.
(2)
Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň naloženia s osobným majetkom podľa odseku 1 z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
Tovar dovážaný pri príležitosti uzavretia manželstva
§181
(1)
Výbava a zariadenie domácnosti vrátane nových vecí patriacich deklarantovi sťahujúcemu sa z dôvodu uzavretia manželstva z miesta trvalého pobytu v zahraničí na colné územie sú oslobodené od dovozného cla za podmienok podľa § 182 až 185.
(2)
Tovar obvykle darovaný pri príležitosti uzavretia manželstva, ktorý deklarantovi uvedenému v odseku 1 darovala zahraničná osoba, je oslobodený od dovozného cla za podmienok podľa odseku 1. Takýto tovar je oslobodený od dovozného cla, ak hodnota jednotlivého daru nepresiahne sumu zodpovedajúcu 1 000 EUR.
§182
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 181 sa prizná deklarantovi, ak
a)
mal v zahraničí trvalý pobyt nepretržite najmenej 12 mesiacov; colný úrad môže uznať aj kratšiu lehotu ako 12 mesiacov, ak deklarant preukáže, že mal úmysel mať v zahraničí trvalý pobyt nepretržite najmenej 12 mesiacov a
b)
predloží doklad o uzavretí manželstva.
§183
Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na alkoholické nápoje, tabak a tabakové výrobky.
§184
(1)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na tovar navrhnutý do režimu voľný obeh
a)
najskôr dva mesiace pred dňom uzavretia manželstva, ak colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť, bude zabezpečený,
b)
najneskôr štyri mesiace po dni uzavretia manželstva.
(2)
Colný úrad môže v odôvodnených prípadoch lehotu uvedenú v odseku 1 primerane predĺžiť. Colný úrad môže tovar podľa § 181 v lehote podľa odseku 1 prepustiť do režimu voľný obeh naraz alebo postupne v niekoľkých samostatných zásielkach.
§185
(1)
Deklarant, ktorý v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh zamýšľa tovar podľa § 181, ktorý bol oslobodený od dovozného cla, vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinný vopred o tom informovať colný úrad.
(2)
Z tovaru, ktorý bol vypožičaný, daný do zálohy, prenechaný do nájmu alebo prevedený pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, je deklarant povinný zaplatiť clo. Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
Osobný majetok nadobudnutý dedením
§186
(1)
Osobný majetok, ktorý slovenská fyzická osoba nadobudla dedením, je oslobodený od dovozného cla za podmienok podľa § 187 až 189.
(2)
Osobným majetkom podľa odseku 1 sa rozumie majetok uvedený v § 165 písm. a), ktorý je majetkom poručiteľa.
§187
Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
tabak a tabakové výrobky,
c)
dopravné prostriedky na obchodné použitie,
d)
predmety určené na použitie pri výkone povolania, iné ako prenosné nástroje a prístroje potrebné na výkon povolania, ktoré boli nevyhnutné na výkon povolania poručiteľa,
e)
zásoby surovín, hotových výrobkov alebo polotovarov a
f)
živý inventár a zásoby poľnohospodárskych výrobkov presahujúce množstvo primerané obvyklému zásobeniu domácnosti.
§188
(1)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar podľa § 186 navrhnutý do režimu voľný obeh v lehote dvoch rokov odo dňa, keď príslušný orgán schválil alebo potvrdil dedičstvo; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť.
(2)
Zdedený tovar možno v lehote podľa odseku 1 doviezť naraz alebo postupne v niekoľkých samostatných zásielkach.
§189
Ustanovenia § 186 až 188 sa vzťahujú primerane na osobný majetok, ktorý nadobudla dedením slovenská právnická osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť.
Zariadenie domácnosti určené na vybavenie miesta prechodného pobytu
§190
Zariadenie domácnosti dovážané zahraničnou fyzickou osobou, ktoré je určené na vybavenie domácnosti v mieste jej prechodného pobytu na colnom území, je oslobodené od dovozného cla za podmienok podľa § 191 až 194.
§191
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na zariadenie domácnosti, ktoré
a)
vlastnil a používal deklarant najmenej šesť mesiacov pred dňom, keď bolo dovezené zo zahraničia; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku,
b)
podľa druhu a množstva zodpovedá obvyklému vybaveniu domácnosti v mieste jeho prechodného pobytu.
§192
(1)
Oslobodenie od dovozného cla colný úrad prizná len deklarantovi, ktorý
a)
má trvalý pobyt v zahraničí nepretržite najmenej 12 mesiacov,
b)
je vlastníkom bytu v mieste prechodného pobytu alebo si ho prenajal najmenej na dva roky a vyhlási, že tento byt neprenechá do nájmu počas svojej neprítomnosti alebo neprítomnosti členov svojej domácnosti.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla môže colný úrad obmedziť na jeden prípad dovozu pre to isté miesto prechodného pobytu.
§193
Colný úrad môže podmieniť priznanie oslobodenia od dovozného cla zabezpečením colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť podľa § 194.
§194
(1)
Ak bude byt v mieste prechodného pobytu, v ktorom sa nachádza zariadenie domácnosti podľa § 190, v lehote dvoch rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zariadenia domácnosti do režimu voľný obeh prenechaný do nájmu inej osobe alebo prevedený na inú osobu, deklarant je povinný zo zariadenia domácnosti zaplatiť clo. Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo zo zariadenia domácnosti podľa sadzieb platných v deň prenechania do nájmu alebo prevodu bytu z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom ku dňu prenechania do nájmu alebo prevodu bytu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak sa zariadenie domácnosti podľa § 190 použije na vybavenie iného bytu, ak sú splnené podmienky podľa § 192 ods. 1.
(3)
Zo zariadenia domácnosti, ktoré bolo vypožičané, dané do zálohy, prenechané do nájmu alebo prevedené na iné osoby pred uplynutím lehoty dvoch rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh, je deklarant povinný zaplatiť clo. Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa odseku 1; colný úrad môže túto lehotu predĺžiť až na desať rokov, ak sú súčasťou vybavenia domácnosti cenné predmety.
Vybavenie, študijné potreby a zariadenie domácnosti žiakov a študentov
§195
(1)
Vybavenie, študijné potreby a zariadenie domácnosti predstavujúce obvyklé zariadenie študentskej izby, ktoré patria žiakom alebo študentom prichádzajúcim na colné územie na účely štúdia a ktoré sú určené na ich osobné používanie počas štúdia, sú oslobodené od dovozného cla.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa vzťahuje na tovar dovážaný žiakom alebo študentom, ak sú prijatí a riadne zapísaní vo vzdelávacom zariadení, aby tu po celú dobu navštevovali organizované štúdium.
(3)
Vybavením podľa odseku 1 je osobná bielizeň alebo domáca bielizeň, oblečenie, nové alebo použité.
(4)
Študijnými potrebami podľa odseku 1 sú predmety a prístroje, ktoré žiaci alebo študenti obvykle používajú pri štúdiu.
§196
Colný úrad prizná oslobodenie od dovozného cla podľa § 195 aj opakovane počas celého štúdia.
Zásielky nepatrnej hodnoty
§197
Zásielky obsahujúce tovar nepatrnej hodnoty odoslané priamo zo zahraničia príjemcovi v Slovenskej republike sú oslobodené od dovozného cla. Tovarom nepatrnej hodnoty je tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 22 EUR na jednu zásielku.
§198
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 197 sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
parfumy a toaletné vody,
c)
tabak a tabakové výrobky.
Zásielky odosielané jednou fyzickou osobou druhej fyzickej osobe
§199
(1)
Tovar obsiahnutý v zásielkach odosielaných fyzickou osobou zo zahraničia fyzickej osobe na colné územie je oslobodený od dovozného cla, ak ide o dovoz neobchodného charakteru a sú splnené podmienky podľa § 200 a 201.
(2)
Dovozom neobchodného charakteru je dovoz tovaru v zásielkach, ktoré
a)
sú príležitostnej povahy,
b)
obsahujú tovar výlučne určený na osobné používanie príjemcom alebo členmi jeho domácnosti a ktorý vzhľadom na druh a množstvo nenaznačuje úmysel obchodovať s ním,
c)
odosielateľ odosiela príjemcovi bezplatne.
§200
(1)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 199 ods. 1 sa vzťahuje na tovar, ktorého úhrnná hodnota vrátane tovaru podľa § 201 nepresahuje 45 EUR v každej zásielke.
(2)
Ak úhrnná hodnota niekoľkých kusov tovaru obsiahnutého v zásielke presahuje sumu podľa odseku 1, oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar, ktorý by bol oslobodený od dovozného cla, keby sa dovážal samostatne; hodnotu jedného kusa tovaru nemožno rozdeliť.
§201
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 199 ods. 1 sa v každej zásielke pri tovare uvedenom v písmenách a) až c) vzťahuje na toto množstvo:
a)
tabak a tabakové výrobky
1.
50 cigariet,
2.
25 cigarillos (cigary s hmotnosťou najviac 3 g na kus),
3.
10 cigár,
4.
50 g tabaku na fajčenie alebo
5.
úmerná kombinácia týchto výrobkov,
b)
alkoholické nápoje
1.
1 l destilátov alebo liehovín s objemovým alkoholickým titrom presahujúcim 22 % vol alebo nedenaturovaného etylalkoholu s objemovým alkoholickým titrom 80 % vol a viac,
2.
1 l destilátov, liehovín a aperitívov na vínovej alebo alkoholovej báze, tafie, saké alebo podobných nápojov s objemovým alkoholickým titrom nepresahujúcim 22 % vol, šumivého vína alebo likérového vína, alebo
3.
úmerná kombinácia týchto výrobkov a
4.
2 l nešumivého vína,
c)
50 g parfumu alebo 0,25 l toaletnej vody.
Obchodný majetok dovážaný pri premiestnení podniku zo zahraničia na colné územie
§202
(1)
Tovar, ktorý je súčasťou obchodného majetku podnikateľa (ďalej len „obchodný majetok“), ktorý ukončil svoju činnosť v zahraničí a premiestňuje podnik na colné územie, aby tam vykonával rovnakú činnosť, je oslobodený od dovozného cla za podmienok podľa § 203 až 207.
(2)
Pri premiestnení obchodného majetku podnikateľa, ktorý podniká v poľnohospodárstve,37) sa oslobodzuje od dovozného cla aj jeho živý inventár.
§203
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 202 sa vzťahuje na obchodný majetok podnikateľa, ktorý
a)
sa v podniku skutočne používal najmenej 12 mesiacov pred dňom, ku ktorému podnik ukončil svoju činnosť v štáte, z ktorého sa premiestňuje; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku,
b)
je na colnom území určený na rovnaký účel, na aký sa používal v zahraničí,
c)
je vzhľadom na druh a množstvo primeraný podniku.
§204
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 202 sa nevzťahuje na obchodný majetok podnikateľa, ktorého dôvodom premiestnenia zo zahraničia na územie Slovenskej republiky je len splynutie alebo zlúčenie s podnikom na colnom území bez toho, aby sa rozšíril predmet podnikateľskej činnosti.
§205
Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na
a)
dopravné prostriedky, ktoré nemajú povahu výrobného prostriedku alebo prostriedku na poskytovanie služieb,
b)
zásoby všetkého druhu určené na spotrebu ľuďmi alebo na kŕmenie zvierat,
c)
palivá a zásoby surovín alebo hotových výrobkov alebo polotovarov,
d)
živý inventár, ktorý je vo vlastníctve podnikateľa, s výnimkou uvedenou v § 202 ods. 2.
§206
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 202 sa vzťahuje len na obchodný majetok podnikateľa navrhnutý na prepustenie do režimu voľný obeh v lehote 12 mesiacov odo dňa ukončenia činnosti podniku v zahraničí; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch priznať oslobodenie od dovozného cla aj na obchodný majetok, ktorý bol dovezený aj po uplynutí tejto lehoty.
§207
(1)
Obchodný majetok podnikateľa, ktorý bol oslobodený od dovozného cla, nemožno v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu alebo previesť bez predchádzajúceho informovania príslušného colného úradu. Colný úrad môže túto lehotu predĺžiť až na 36 mesiacov, ak má dôvodné podozrenie, že obchodný majetok podnikateľa bude prenechaný do nájmu alebo prevedený.
(2)
Z obchodného majetku podnikateľa, ktorý bol vypožičaný, daný do zálohy, prenechaný do nájmu alebo prevedený pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s obchodným majetkom podnikateľa z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§208 Tovar určený na výkon povolania dovážaný pri premiestňovaní činnosti osôb nevykonávajúcich podnikateľskú činnosť
Tovar potrebný na vykonávanie činností pri výkone povolania osobami vykonávajúcimi takúto činnosť alebo tovar právnických osôb, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť a ktoré premiestňujú svoju činnosť zo zahraničia na colné územie, je oslobodený od dovozného cla; ustanovenia § 202 až 207 sa použijú primerane.
Poľnohospodárske výrobky
§209
(1)
Poľnohospodárske výrobky vrátane chovateľských, včelárskych alebo záhradníckych výrobkov alebo lesnícke výrobky, ktoré pochádzajú z hospodárstiev ležiacich v zahraničí, priľahlých k Slovenskej republike a obhospodarovaných podnikateľmi v poľnohospodárstve, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike, sú oslobodené od dovozného cla, ak sú splnené podmienky podľa § 210 a 211.
(2)
Chovateľské výrobky podľa odseku 1 sú oslobodené od dovozného cla, ak pochádzajú zo zvierat, ktoré boli odchované na hospodárstvach podľa odseku 1 alebo ktoré boli prepustené na colné územie do režimu voľný obeh.
§210
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 209 sa vzťahuje len na nespracované výrobky alebo výrobky, ktoré boli iba prvotne spracované.
§211
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 209 sa vzťahuje len na výrobky, ktoré dováža podnikateľ v poľnohospodárstve alebo ktoré sa dovážajú v jeho mene.
§212
Výťažky rybolovu alebo rybárstva vykonávaného na jazerách alebo vodných tokoch hraničiacich s colným územím a výťažky lovu vykonávaného na týchto jazerách alebo vodných tokoch slovenskými rybármi sú oslobodené od dovozného cla; ustanovenia § 209 až 211 sa použijú primerane.
Semená, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín
§213
Semená, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín na hospodárstvach ležiacich v Slovenskej republike, ktoré susedia so zahraničím a sú obhospodarované podnikateľmi v poľnohospodárstve, ktorí majú trvalé bydlisko alebo sídlo v zahraničí susediacom s územím Slovenskej republiky, sú oslobodené od dovozného cla, ak sú splnené podmienky podľa § 214.
§214
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na semená, hnojivá a iné výrobky dovážané priamo do Slovenskej republiky podnikateľom v poľnohospodárstve alebo v jeho mene v množstve potrebnom na pestovanie rastlín a obrábanie pôdy na hospodárstvach podľa § 213.
Tovar v batožine cestujúceho
§215
(1)
Od dovozného cla je oslobodený tovar neobchodného charakteru prepravovaný cestujúcim v jeho batožine, ak sú splnené podmienky podľa § 216 až 218.
(2)
Batožinou podľa odseku 1 je batožina, ktorú cestujúci pri vstupe na colné územie predloží colnému úradu na vykonanie colného dohľadu, a batožina, ktorá bola podaná pri odchode cestujúceho zo zahraničia dopravcovi zabezpečujúcemu jeho dopravu na colné územie ako sprievodná batožina a neskôr bola predložená colnému úradu na vykonanie colného dohľadu s výnimkou prenosnej nádrže s palivami podľa § 276 ods. 1 písm. b).
(3)
Dovozom tovaru neobchodného charakteru je dovoz tovaru, ktorý
a)
je príležitostnej povahy,
b)
pozostáva výlučne z tovaru určeného na osobnú potrebu cestujúceho alebo členov jeho domácnosti alebo z tovaru určeného ako dar, ak druh a množstvo tohto tovaru nenasvedčuje, že ide o dovoz na obchodné účely.
§216
(1)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 215 ods. 1 sa vzťahuje u jedného cestujúceho na toto množstvo tovaru:
a)
tabak a tabakové výrobky
1.
200 cigariet,
2.
100 cigarillos (cigary s hmotnosťou najviac 3 g na kus),
3.
50 cigár,
4.
250 g tabaku na fajčenie alebo
5.
úmerná kombinácia týchto výrobkov,
b)
alkoholické nápoje
1.
1 l destilátov alebo liehovín s objemovým alkoholickým titrom presahujúcim 22 % vol alebo nedenaturovaného etylalkoholu s objemovým alkoholickým titrom 80 % vol a viac, alebo
2.
2 l destilátov, liehovín a aperitívov na vínovej alebo alkoholovej báze, tafie, saké alebo podobných nápojov s objemovým alkoholickým titrom nepresahujúcim 22 % vol, šumivého vína alebo likérového vína, alebo
3.
úmerná kombinácia týchto výrobkov a
4.
2 l nešumivého vína,
c)
50 g parfumu alebo 0,25 l toaletnej vody,
d)
lieky v množstve zodpovedajúcom osobnej potrebe cestujúceho.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 písm. a) a b) sa neprizná cestujúcemu mladšiemu ako 18 rokov.
§217
(1)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 215 sa vzťahuje na tovar iný ako uvedený v § 216, ktorého úhrnná hodnota u každého cestujúceho nepresahuje 175 EUR; u cestujúceho do 15 rokov sa toto oslobodenie vzťahuje na tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 90 EUR.
(2)
Ak úhrnná hodnota dvoch alebo viacerých kusov tovaru na jedného cestujúceho prekročí sumu podľa odseku 1, oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na tovar, ktorý by bol oslobodený od dovozného cla, keby sa dovážal samostatne; hodnotu jednotlivého kusa tovaru nemožno rozdeliť.
§218
(1)
Ak ide o člena posádky dopravného prostriedku, ktorý pri výkone činnosti prechádza štátnu hranicu najmenej jedenkrát za týždeň, od dovozného cla je oslobodený tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 500 Sk pri každej ceste.
(2)
Ak ide o cestujúceho, ktorý pri výkone povolania prechádza štátnu hranicu spravidla každý pracovný deň, od dovozného cla je oslobodený tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 500 Sk denne.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak cestujúci s miestom pobytu v pohraničnom pásme preukáže, že sa z pohraničného pásma susedného štátu nevracia. Obmedzenia uvedené v odsekoch 1 a 2 však platia, ak cestujúci, ktorý vykonáva svoje povolanie v pohraničnom pásme susedného štátu, alebo člen posádky dopravného prostriedku používaného medzi zahraničím a Slovenskou republikou pri každej ceste dováža tovar v rámci výkonu svojho povolania.
(4)
Ak ide o cestujúceho, ktorý má trvalý pobyt v pohraničnom pásme, od dovozného cla je oslobodený tovar dovážaný z protiľahlého pohraničného pásma susedného štátu, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 1 500 Sk.
(5)
Ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, pohraničným pásmom je územie, ktorého hranica je vymedzená vzdušnou čiarou vo vzdialenosti 15 km od štátnej hranice; súčasťou pohraničného pásma sú aj obce, ktorých časť územia leží v tomto pohraničnom pásme.
(6)
V rámci limitov podľa odsekov 1, 2 a 4 sú od dovozného cla oslobodené:
a)
tabak a tabakové výrobky
1.
50 cigariet,
2.
25 cigarillos (cigary s hmotnosťou najviac 3 g na kus),
3.
10 cigár alebo
4.
50 g tabaku na fajčenie,
b)
alkoholické nápoje
1.
0,25 l destilátov alebo liehovín s objemovým alkoholickým titrom presahujúcim 22 % vol alebo nedenaturovaného etylalkoholu s objemovým alkoholickým titrom 80 % vol a viac, alebo
2.
0,25 l destilátov, liehovín a aperitívov na vínovej alebo alkoholovej báze, tafie, saké alebo podobných nápojov s objemovým alkoholickým titrom nepresahujúcim 22 % vol, šumivého vína alebo likérového vína,
3.
0,5 l nešumivého vína.
(7)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 6 colný úrad neprizná cestujúcemu mladšiemu ako 18 rokov.
Tovar na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely a tovar na športové účely
§219
(1)
Tovar na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely uvedený v prílohe č. 6 je oslobodený od dovozného cla bez ohľadu na osobu príjemcu a na účely jeho použitia.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a)
papierenský tovar,
b)
knihy, publikácie a dokumenty okrem katalógov, turistických plagátov a turistickej literatúry, napríklad brožúry, sprievodcovia, cestovné poriadky, letáky a podobné publikácie, publikované podnikateľom alebo v jeho mene na jeho reklamu,
c)
noviny a periodiká, v ktorých reklama presahuje 70 % plochy,
d)
ostatný tovar, v ktorom reklama presahuje 25 % plochy; v prípade turistických plagátov a literatúry sa tento percentuálny podiel vzťahuje iba na vlastnú obchodnú reklamu,
e)
obrazové alebo zvukové nahrávky, ktorých reklama presahuje 25 % času tejto nahrávky; v prípade materiálov na podporu turistického ruchu, ktoré sú určené na podporu záujmu verejnosti o cestovanie v zahraničí, sa vzťahuje tento percentuálny podiel iba na súkromnú obchodnú reklamu.
§220
Tovar na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely uvedený v prílohe č. 7 je oslobodený od dovozného cla, ak je určený pre
a)
verejné vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne zariadenia alebo organizácie, alebo
b)
zariadenia alebo organizácie vrátane vysielateľov vykonávajúcich činnosť podľa osobitných predpisov.38)
§221
(1)
Obrazový a zvukový materiál uvedený v prílohe č. 8 je oslobodený od dovozného cla, ak deklarant pred prepustením tovaru predloží osvedčenie, že ide o tovar na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely, vydané v súlade s medzinárodnou dohodou39) príslušným orgánom štátu, odkiaľ tovar pochádza, alebo Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru, a príslušný orgán v Slovenskej republike potvrdí účel dovozu tovaru uvedeného v osvedčení. Vzor osvedčenia je uvedený v prílohe č. 9.
(2)
Za obrazový a zvukový materiál vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru sa považuje
a)
materiál, ktorého základným účelom je vzdelávať, alebo materiál, ktorého obsah slúži na uchovanie, zvýšenie či rozširovanie vedomostí a prehĺbenie medzinárodného porozumenia a dobrých vzťahov,
b)
autentický reprezentatívny materiál,
c)
materiál, ktorého technické vlastnosti zodpovedajú účelu, na ktorý bol určený.
§222
(1)
Umelecké diela a zbierkové predmety40) vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru uvedené v prílohe č. 10, ktoré sa nedovážajú na účely dosiahnutia zisku, sú oslobodené od dovozného cla.
(2)
Umelecké diela a zbierkové predmety vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru dovážané pre galérie a múzeá, registrované podľa osobitného predpisu40) sú oslobodené od dovozného cla za podmienky, že nebudú prevedené na inú osobu ako osobu takto registrovanú.
§223
(1)
Nástroje a prístroje určené výlučne na účely vzdelávania alebo vedeckého výskumu sú oslobodené od dovozného cla, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
nedovážajú sa na účely dosiahnutia zisku,
b)
sú určené pre vedecké alebo vzdelávacie zariadenia zriadené v súlade s osobitnými predpismi, ktoré ich používajú výlučne na tento účel,
c)
nástroje a prístroje porovnateľnej vedeckej hodnoty sa v čase dovozu na colné územie nevyrábajú.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje aj na
a)
náhradné dielce, súčiastky alebo príslušenstvo nástrojov alebo prístrojov podľa odseku 1, ak sa dovážajú súčasne s nimi alebo ak sa dovážajú neskôr, a ak možno zistiť, že sú určené pre nástroje a prístroje, ktoré už boli alebo mohli byť prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla,
b)
náradie používané na údržbu, kontrolu, meranie alebo opravu nástrojov alebo prístrojov uvedených v odseku 1, ak sa dováža súčasne s nimi alebo ak sa dováža neskôr, ak možno zistiť, že je určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré už boli alebo mohli byť prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla za podmienky, že náradie porovnateľnej hodnoty sa v čase dovozu v Slovenskej republike nevyrába.
§224
(1)
Nástroje a prístroje iné ako uvedené v § 223, ktoré sa nedovážajú na účely dosiahnutia zisku, sú oslobodené od dovozného cla, ak sú splnené podmienky podľa § 225 až 228.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa vzťahuje len na nástroje a prístroje, ak sú určené pre zariadenia41) a ich organizačné zložky, ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký výskum.
§225
(1)
Od dovozného cla sa oslobodzujú aj
a)
náhradné dielce, časti alebo osobitné príslušenstvo nástrojov a prístrojov, ak sa dovážajú súčasne s týmito nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dovážajú neskôr, ak možno zistiť, že sú určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré
1.
boli prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla a v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náhradných dielcov, častí alebo osobitného príslušenstva nástrojov alebo prístrojov podľa § 223 od dovozného cla, majú tieto nástroje a prístroje vedeckú hodnotu alebo
2.
spĺňajú podmienky na oslobodenie od dovozného cla v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náhradných dielcov, častí alebo osobitného príslušenstva od dovozného cla,
b)
náradie používané na údržbu, kontrolu, kalibráciu alebo opravu nástrojov a prístrojov, ak sa toto náradie dováža súčasne s nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dováža neskôr, a ak možno zistiť, že je určené pre nástroje a prístroje, ktoré boli prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla a v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náradia od dovozného cla, majú tieto nástroje alebo prístroje vedeckú hodnotu, alebo ktoré spĺňajú podmienky na oslobodenie od dovozného cla v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náradia od dovozného cla.
(2)
Podmienky ustanovené v § 227 a 228 sa uplatňujú aj na náhradné dielce a náradie podľa odseku 1.
§226
(1)
Nástrojom a prístrojom podľa § 223 je nástroj alebo prístroj, ktorý vzhľadom na svoje technické parametre a výsledky, ktoré umožňuje dosiahnuť, je určený na vedeckú činnosť.
(2)
Príslušenstvom nástrojov a prístrojov podľa odseku 1 sú predmety špeciálne určené na použitie s týmito nástrojmi alebo prístrojmi, ak sa ich použitím zlepší výkon týchto nástrojov alebo prístrojov alebo rozšíri možnosť ich použitia.
(3)
Porovnateľnou vedeckou hodnotou je vedecká hodnota vyplývajúca z porovnania podstatných technických parametrov nástroja alebo prístroja, na ktorý sa uplatňuje nárok na oslobodenie od dovozného cla, s vlastnosťami zodpovedajúcimi nástroju alebo prístroju vyrábanému v Slovenskej republike.
§227
(1)
Ak osoba podľa § 224 ods. 2 zamýšľa tovar podľa § 220 a nástroje a prístroje, ktoré boli oslobodené od dovozného cla podľa § 225 ods. 1 a § 226, v lehote piatich rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Oslobodenie od dovozného cla platí aj vtedy, ak sa tovar v tejto lehote vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie zariadeniu alebo organizácii, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 220 a § 224 ods. 2, ak tieto osoby použijú tento tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tohto tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§228
(1)
Zariadenia alebo organizácie podľa § 220 a § 224 ods. 2, ktoré už nespĺňajú podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla alebo ktoré zamýšľajú použiť tovar oslobodený od dovozného cla na iné ako ustanovené účely, sú povinné o tom informovať colný úrad.
(2)
Z tovaru, ktorý je vo vlastníctve zariadenia alebo organizácie, ktoré prestali spĺňať podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď tieto osoby prestali spĺňať ustanovené podmienky, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(3)
Z tovaru, ktorý používajú zariadenia alebo organizácie podľa odseku 1 na iné účely ako účely ustanovené v § 220 a 224, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§229
(1)
Tovar dovážaný na neobchodné účely vedeckovýskumným zariadením alebo organizáciou so sídlom v zahraničí, alebo v ich mene je oslobodený od dovozného cla.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar, ktorý
a)
je určený na používanie zamestnancami alebo zástupcami zariadení alebo organizácií podľa odseku 1 alebo s ich súhlasom v rozsahu dohôd o vedeckej spolupráci, ktorých účelom je plniť medzinárodný vedeckovýskumný program vo vedeckovýskumných zariadeniach so sídlom v Slovenskej republike, schválených na tento účel príslušnými orgánmi,
b)
je zaobstaraný z finančných prostriedkov vedeckovýskumných zariadení alebo organizácií so sídlom v zahraničí.
(3)
Tovarom dovážaným na neobchodné účely podľa odseku 1 sú nástroje, prístroje, stroje a ich príslušenstvo vrátane náhradných dielcov a náradia osobitne určeného na ich údržbu, kontrolu, meranie alebo opravu, zostavenie a biologické a chemické látky používané na vedecký výskum, ktorý sa nevykonáva na účely dosiahnutia zisku.
§230
(1)
Ak osoba podľa § 229 ods. 1 zamýšľa tovar podľa § 229, ktorý bol oslobodený od dovozného cla, v lehote piatich rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Oslobodenie od dovozného cla sa uplatní aj vtedy, ak sa tovar v tejto lehote vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie vedeckovýskumnému zariadeniu alebo organizácii, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 229, ak tieto osoby použijú tento tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tohto tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(3)
Vedeckovýskumné zariadenia alebo organizácie podľa § 229, ktoré už nespĺňajú podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla alebo ktoré zamýšľajú použiť tovar oslobodený od dovozného cla na iné ako ustanovené účely, sú povinné vopred o tom informovať colný úrad.
(4)
Z tovaru, ktorý používajú vedeckovýskumné zariadenia alebo organizácie, ktoré prestali spĺňať podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď tieto osoby prestali spĺňať ustanovené podmienky, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(5)
Z tovaru, ktorý používajú vedeckovýskumné zariadenia alebo organizácie podľa § 229 ods. 1 na iné účely ako účely ustanovené v § 229, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§231
Od dovozného cla sú oslobodené hudobné nástroje a ich príslušenstvo, ak sú určené pre kultúrne ustanovizne alebo právnické osoby vykonávajúce výchovnú a vzdelávaciu činnosť v kultúrnej oblasti, ak sa porovnateľný tovar v čase dovozu v Slovenskej republike nevyrába a počas dvoch rokov od prijatia colného vyhlásenia tento tovar nezmení vlastníka.
§232
Od dovozného cla je oslobodený tovar na športové účely dovážaný osobami akreditovanými na činnosť v oblasti telesnej kultúry podľa osobitných predpisov,42) ak
a)
sa nedováža na účely dosiahnutia zisku a
b)
porovnateľný tovar sa v čase dovozu v Slovenskej republike nevyrába.
§233 Zvieratá a biologické alebo chemické látky určené na výskum
(1)
Od dovozného cla sú oslobodené
a)
zvieratá špeciálne pripravené na laboratórne účely,
b)
biologické alebo chemické látky uvedené v prílohe č. 11, dovážané výlučne na neobchodné účely.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa vzťahuje len na zvieratá a biologické alebo chemické látky, ktoré sú určené pre zariadenia alebo ich organizačné zložky, ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký výskum, alebo zariadenia schválené príslušným orgánom, ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký výskum.
(3)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na biologické alebo chemické látky, ktoré sa v Slovenskej republike nevyrábajú, ak sú vzhľadom na svoj osobitný význam alebo stupeň čistoty hlavne alebo výlučne určené na vedecký výskum.
Liečivá a lieky ľudského pôvodu a činidlá na určovanie krvnej skupiny a tkanív
§234
(1)
Za podmienok podľa § 235 sú od dovozného cla oslobodené
a)
liečivá a lieky ľudského pôvodu,
b)
činidlá na určovanie krvnej skupiny,
c)
činidlá na určovanie tkanív.
(2)
Na účely tohto zákona je
a)
liečivom a liekom ľudského pôvodu ľudská krv a jej deriváty, úplná ľudská krv, sušená krvná plazma, ľudský albumín a stále roztoky ľudského plazmatického proteínu, ľudský imunoglobulín a ľudský fibrinogén,
b)
činidlom na určovanie krvnej skupiny činidlo ľudského, zvieracieho, rastlinného alebo iného pôvodu, určené na určovanie krvnej skupiny a jej nezlučiteľnosti,
c)
činidlom na určovanie tkanív činidlo ľudského, zvieracieho, rastlinného alebo iného pôvodu, určené na určovanie typov ľudského tkaniva.
§235
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 234 sa vzťahuje len na tovar dovážaný na neobchodné účely, ktorý je
a)
určený výlučne na vykonávanie činností lekárskych alebo vedeckých zariadení alebo laboratórií schválených príslušnými orgánmi,
b)
doložený osvedčením vydaným príslušným zahraničným orgánom a
c)
dovezený v špeciálnych nádobách s osobitným identifikačným štítkom.
§236
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 234 sa vzťahuje aj na špeciálne nádoby potrebné na prepravu liečiv a liekov ľudského pôvodu, činidiel na určovanie krvnej skupiny alebo tkanív a na všetky pomocné látky a príslušenstvo potrebné na ich použitie, ktoré môžu byť súčasťou zásielky.
§237 Nástroje a prístroje určené na lekársky výskum, lekársku diagnostiku alebo liečbu
(1)
Nástroje a prístroje určené na lekársky výskum, lekársku diagnostiku alebo liečbu, darované zahraničnými organizáciami vykonávajúcimi charitatívnu činnosť alebo súkromnými osobami zdravotníckym zariadeniam alebo osobám zaoberajúcim sa lekárskym výskumom schváleným príslušným orgánom alebo zakúpené týmito zdravotníckymi zariadeniami alebo osobami zaoberajúcimi sa lekárskym výskumom výhradne z peňažných prostriedkov poskytnutých organizáciou vykonávajúcou charitatívnu činnosť alebo získaných z dobrovoľných príspevkov sú oslobodené od dovozného cla, ak
a)
darované nástroje a prístroje slúžia na nepodnikateľské, lekárske alebo vedecké účely a
b)
darca nie je v spojení s ich výrobcom.
(2)
Za podmienok podľa odseku 1 sú od dovozného cla oslobodené aj
a)
náhradné dielce, časti a osobitné príslušenstvo nástrojov alebo prístrojov, ak sa dovážajú súčasne s nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dovážajú neskôr, ak možno zistiť, že sú určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré boli prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla,
b)
náradie používané na údržbu, kontrolu, kalibráciu alebo opravu nástrojov alebo prístrojov, ak sa dováža súčasne s nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dováža neskôr, ak možno zistiť, že je určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré boli prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla.
(3)
Podmienky oslobodenia od dovozného cla podľa § 227 a 228 sa použijú primerane.
§238 Referenčné látky na kontrolu kvality liekov
Od dovozného cla sú oslobodené zásielky obsahujúce vzorky referenčných látok schválených Svetovou zdravotníckou organizáciou, určené na kontrolu kvality liekov alebo látok používaných na výrobu liekov, zasielané osobám oprávneným vykonávať takúto činnosť podľa osobitného predpisu.43)
§239 Farmaceutické výrobky používané pri medzinárodných športových podujatiach
Od dovozného cla sú oslobodené farmaceutické výrobky na humánne alebo veterinárne použitie, určené pre zahraničné osoby alebo zahraničné zvieratá zúčastňujúce sa v Slovenskej republike na medzinárodných športových podujatiach v množstve a druhu potrebnom na uspokojovanie ich potrieb pri ich pobyte v Slovenskej republike.
Tovar pre organizácie vykonávajúce charitatívnu činnosť
§240
(1)
Za podmienok podľa § 241 sú od dovozného cla oslobodené:
a)
tovar základnej osobnej potreby dovážaný organizáciami vykonávajúcimi charitatívnu činnosť podľa osobitného predpisu44) na bezplatné rozdelenie osobám, ktoré ho potrebujú,
b)
zásielky zasielané bezplatne zahraničnou osobou na nepodnikateľské účely organizáciám vykonávajúcim charitatívnu činnosť podľa osobitných predpisov,44) ktoré sú určené na získanie prostriedkov pri príležitostných charitatívnych akciách,
c)
úradné potreby a kancelárske zariadenie zasielané bezplatne na nepodnikateľské účely zahraničnou osobou organizáciám vykonávajúcim charitatívnu činnosť podľa osobitných predpisov,44) aby sa používali výhradne na zabezpečenie ich činnosti alebo na uskutočnenie charitatívnych cieľov, ktoré sledujú.
(2)
Tovarom základnej osobnej potreby podľa odseku 1 písm. a) je tovar potrebný na uspokojenie základných potrieb osôb, napríklad potraviny, lieky, oblečenie, prikrývky.
(3)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
tabak alebo tabakové výrobky,
c)
kávu,
d)
motorové vozidlá s výnimkou sanitných vozidiel.
§241
(1)
Osoba, ktorá zamýšľa tovar podľa § 240 ods. 1 a 2 vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť na iné účely, ako sú uvedené v § 240 ods. 1 písm. a) a b), je povinná vopred o tom informovať colný úrad.
(2)
Ak sa tovar a zariadenie v lehote piatich rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie osobe, ktorej možno priznať oslobodenie od dovozného cla podľa § 240 ods. 1 a 2, priznané oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje aj na túto osobu, ak používa tovar a zariadenie na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla. V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom alebo zariadením z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§242
(1)
Osoba podľa § 240 ods. 1 a 2, ktorá prestane spĺňať podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla alebo ktorá zamýšľa používať tovar a zariadenie oslobodené od dovozného cla na iné účely ako uvedené v § 240 ods. 1 a 2, je povinná vopred o tom informovať colný úrad.
(2)
Z tovaru a zo zariadenia, ktoré zostávajú vo vlastníctve osoby, ktorá prestala spĺňať podmienky na priznanie oslobodenia od dovozného cla, je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa prestali ustanovené podmienky spĺňať, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(3)
Z tovaru a zo zariadenia, ktoré boli pri prepustení do režimu voľný obeh oslobodené od dovozného cla a ktoré osoba používa na iné účely, ako sú uvedené v § 240 ods. 1 a 2, je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar alebo zariadenie začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
TOVAR DOVÁŽANÝ V PROSPECH OSÔB S ŤAŽKÝM ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM
Tovar určený pre nevidiacich
§243
Tovar špeciálne určený na vzdelávanie, zamestnanie alebo sociálny rozvoj nevidiacich,45) uvedený v prílohe č. 12, je oslobodený od dovozného cla.
§244
(1)
Tovar špeciálne určený na vzdelávanie, zamestnanie alebo sociálny rozvoj nevidiacich, uvedený v prílohe č. 13, je oslobodený od dovozného cla, ak ho dovážajú
a)
nevidiaci pre vlastnú potrebu alebo
b)
právnické osoby vykonávajúce činnosť podľa osobitných predpisov,45) ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie nevidiacich alebo poskytovanie pomoci týmto osobám.
(2)
Od dovozného cla sú oslobodené náhradné dielce, časti alebo príslušenstvo osobitne určené pre tovar podľa odseku 1, náradie používané na údržbu, kontrolu, kalibráciu alebo opravu tohto tovaru, ak sa dovážajú spolu s tovarom alebo ak sa dovážajú neskôr, a ak možno zistiť, že sú určené pre tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla alebo ktorý by bolo možné oslobodiť od dovozného cla v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náhradných dielcov, častí, príslušenstva alebo náradia od dovozného cla.
§245 Tovar určený pre iné osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
(1)
Tovar špeciálne určený na vzdelávanie, zamestnanie alebo sociálny rozvoj osôb46) s ťažkým zdravotným postihnutím, s výnimkou nevidiacich, je oslobodený od dovozného cla, ak ho dovážajú
a)
tieto osoby pre vlastnú potrebu alebo
b)
právnické osoby vykonávajúce činnosť podľa osobitných predpisov,45) ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo poskytovanie pomoci týmto osobám.
(2)
Od dovozného cla sú oslobodené náhradné dielce, časti alebo príslušenstvo osobitne určené pre tovar podľa odseku 1, náradie používané na údržbu, kontrolu, kalibráciu alebo opravu tohto tovaru, ak sa dovážajú spolu s tovarom alebo ak sa dovážajú neskôr, a ak možno zistiť, že sú určené pre tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla alebo ktorý by bolo možné oslobodiť od dovozného cla v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náhradných dielcov, častí, príslušenstva alebo náradia od dovozného cla.
Spoločné ustanovenia pre tovar dovážaný pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
§246
(1)
Ak má osoba podľa § 244 ods. 1 a § 245 ods. 1 v úmysle tovar vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Ak sa tovar vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie na osobu, ktorej možno priznať oslobodenie od dovozného cla podľa § 244 ods. 1 a § 245 ods. 1, priznané oslobodenie od dovozného cla platí aj pre túto osobu, ak používa tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa § 244 ods. 1 a § 245 ods. 1 povinná zaplatiť dovozné clo. Colný úrad vymeria a vyberie z tohto tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§247
(1)
Ak právnické osoby zamýšľajú tovar spĺňajúci podmienky na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla podľa podmienok uvedených v § 244 a 245 vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť nevidiacim osobám alebo iným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, o ktoré sa starajú, sú povinné vopred o tom informovať colný úrad. Ak sa tovar vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie na osobu, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 244 ods. 1 alebo § 245 ods. 1, priznaný nárok na oslobodenie od dovozného cla platí aj pre túto osobu, ak tovar používa na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§248
(1)
Právnické osoby podľa § 244 ods. 1 a § 245 ods. 1, ktoré prestanú spĺňať podmienky ustanovené na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla alebo ktoré zamýšľajú používať tovar oslobodený od dovozného cla na iné účely, ako sú ustanovené v § 244 a 245, sú povinné vopred o tom informovať colný úrad.
(2)
Z tovaru, ktorý ostáva vo vlastníctve právnických osôb, ktoré prestanú spĺňať podmienky ustanovené na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď osoby prestali spĺňať ustanovené podmienky, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(3)
Z tovaru, ktorý bol pri prepustení do režimu voľný obeh oslobodený od dovozného cla a právnická osoba ho používa na iné účely, ako sú ustanovené v § 244 a 245, je táto osoba povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
Tovar dovážaný v prospech obetí živelnej pohromy
§249
(1)
Za podmienok podľa § 250 až 253 je od dovozného cla oslobodený tovar, ktorý sa má
a)
rozdať bezplatne obetiam živelnej pohromy, ktorá postihla územie Slovenskej republiky, alebo
b)
bezplatne vypožičať obetiam živelnej pohromy.
(2)
Tovar dovážaný do režimu voľný obeh záchrannými jednotkami, ktorý je určený na uspokojovanie ich potrieb počas záchrannej akcie na území Slovenskej republiky, je oslobodený od dovozného cla.
§250
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 249 sa nevzťahuje na materiál a zariadenie určené na rekonštrukciu územia postihnutého živelnou pohromou.
§251
(1)
Osoba, ktorá zamýšľa tovar podľa § 249 ods. 1 v lehote piatich rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť za iných podmienok, ako sú uvedené v § 249 a 250, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Ak sa tovar vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie na právnickú osobu, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 249, priznané oslobodenie od dovozného cla platí aj pre túto osobu, ak používa tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tohto tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§252
(1)
Ak osoba zamýšľa tovar podľa § 249 ods. 1 písm. b) vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť po tom, čo ho obete živelnej pohromy prestali používať, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Ak sa tovar vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie na právnickú osobu, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 249 alebo § 240 ods. 1 písm. a), priznané oslobodenie od dovozného cla platí aj pre túto osobu, ak používa tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tohto tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§253
(1)
Ak osoba dovážajúca tovar podľa § 249 prestane spĺňať podmienky ustanovené na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla alebo ktorá zamýšľa používať tovar, ktorý bol pri prepustení do režimu voľný obeh oslobodený od dovozného cla, na iné účely ako podľa § 249, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Ak sa tovar vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá prestala spĺňať podmienky ustanovené na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla, prevedie na právnickú osobu, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 249 alebo § 240 ods. 1 písm. a), oslobodenie od dovozného cla platí aj pre túto osobu, ak používa tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch je osoba dovážajúca tovar podľa § 249 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď právnická osoba prestala spĺňať podmienky na oslobodenie, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(3)
Z tovaru, ktorý bol pri prepustení do režimu voľný obeh oslobodený od dovozného cla a právnická osoba ho používa na iné účely ako ustanovené v § 249, je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§254 Vyznamenania a ocenenia
(1)
Od dovozného cla sú oslobodené
a)
vyznamenania udelené vládami cudzích štátov slovenským osobám,
b)
poháre, medaily a podobné predmety symbolickej povahy, ktoré boli slovenským osobám udelené v zahraničí ako pocta za ich aktivitu v oblasti vedy, umenia, športu, verejných služieb alebo ako uznanie za zásluhy pri mimoriadnych udalostiach a ktoré na územie Slovenskej republiky tieto osoby dovážajú,
c)
poháre, medaily a iné podobné predmety symbolickej povahy, ktoré darovali zahraničné osoby, ak sú určené v Slovenskej republike na rovnaké účely, ako sú uvedené v písmene b),
d)
ceny, trofeje a suveníry symbolickej povahy určené na rozdanie zahraničným osobám na obchodných konferenciách alebo pri podobných medzinárodných udalostiach.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa prizná, len ak povaha, jednotková hodnota alebo iné znaky tovaru podľa odseku 1 nenasvedčujú, že sa tovar dováža na obchodné účely, a ak osoba predloží colnému úradu dôkaz o splnení podmienok na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla.
Dary venované v rámci medzinárodných vzťahov
§255
Za podmienok ustanovených v § 256 a 257 je od dovozného cla oslobodený tovar
a)
dovezený na územie Slovenskej republiky osobami, ktoré vykonali v zahraničí oficiálnu návštevu a ktoré ho pri tejto príležitosti dostali ako dar,
b)
dovezený osobami, ktoré prichádzajú do Slovenskej republiky na oficiálnu návštevu a ktoré ho pri tejto príležitosti hodlajú odovzdať ako dar,
c)
zasielaný ako dar orgánom verejnej správy alebo neziskovým organizáciám44) obdobnou organizáciou v zahraničí,
d)
získaný z finančných prostriedkov jednotlivých štátov, medzinárodných organizácií alebo integračných zoskupení v rámci projektov zahraničnej technickej pomoci a keď sa táto skutočnosť preukáže potvrdením darcu, slovenského zastupiteľského úradu v cudzine, ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky alebo iného obdobného orgánu, ktorý je príslušný darovanie osvedčiť.
§256
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 255 sa nevzťahuje na alkoholické nápoje, tabak a tabakové výrobky.
§257
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 255 colný úrad prizná, ak
a)
ide o príležitostné darovanie tovaru,
b)
tovar svojou povahou, hodnotou alebo množstvom nenasvedčuje, že sa dováža na obchodné účely, a
c)
sa tovar nepoužije na obchodné účely.
§258 Tovar určený pre predstaviteľov štátu
Od dovozného cla je oslobodený
a)
dar ústavným činiteľom Slovenskej republiky dovážaný v súvislosti s výkonom ich funkcie,
b)
tovar určený na použitie alebo spotrebu predstaviteľmi cudzích štátov alebo ich oficiálnymi zástupcami počas oficiálnej návštevy v Slovenskej republike za podmienky vzájomnosti.
§259 Vzorky tovaru nepatrnej hodnoty
(1)
Vzorky tovaru nepatrnej hodnoty, ktoré slúžia výlučne na získanie objednávky tovaru, ktorý predstavujú a ktorý sa má doviezť do Slovenskej republiky, sú oslobodené od dovozného cla; ustanovenie § 262 ods. 1 písm. a) tým nie je dotknuté.
(2)
Colný úrad môže požadovať, aby vzorky tovaru, ktoré sa oslobodzujú od dovozného cla podľa odseku 1, boli znehodnotené na použitie na obvyklé účely zjavným a neodstrániteľným označením, natrhnutím, dierovaním a podobne tak, aby táto zmena nemala za následok stratu povahy vzoriek tovaru.
(3)
Vzorkou tovaru nepatrnej hodnoty je predmet predstavujúci druh tovaru, ktorého spôsob predvedenia a množstvo pri tovare toho istého druhu alebo kvality vylučuje použitie na iný účel, ako je získanie objednávky.
(4)
Vzorkou tovaru nepatrnej hodnoty sú
a)
suroviny a výrobky s rozmermi alebo v množstve použiteľnom výlučne na predvádzanie,
b)
predmety upevnené na kartónových podložkách alebo predkladané ako vzorky podľa obchodných zvyklostí s podmienkou, že sa predkladá iba jeden kus z každej veľkosti a z každého druhu,
c)
suroviny a výrobky vrátane predmetov z nich, ktoré boli znehodnotené na použitie na iný účel ako na predvádzanie, a to natrhnutím, dierovaním, priložením neodstrániteľných značiek alebo iným účinným spôsobom,
d)
výrobky, ktoré sa nemôžu upraviť ako obchodné vzorky tovaru nepatrnej hodnoty podľa písmen a) až c) a ktoré pozostávajú z neupotrebiteľného tovaru, ktorého jednotková cena nepresahuje 200 Sk, ako aj zložené celkom alebo čiastočne zo vzoriek tovaru rovnakého druhu alebo kvality tak, aby množstvo a spôsob predvedenia týchto vzoriek tovaru vylučovali možnosť obchodovania.
§260 Reklamné tlačoviny
(1)
Za podmienok podľa odseku 2 sú od dovozného cla oslobodené reklamné tlačoviny, napríklad katalógy, cenníky, návody na použitie alebo obchodné prospekty, ak sa týkajú
a)
tovaru na predaj alebo prenechanie do nájmu, alebo
b)
poskytovania služieb ponúkaných zahraničnou osobou v doprave, poisťovníctve alebo bankovníctve.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa vzťahuje iba na reklamné tlačoviny, ak
a)
na reklamnej tlačovine je zreteľne uvedené meno zahraničnej osoby, ktorá tovar vyrába, predáva alebo prenecháva do nájmu alebo ktorá ponúka poskytovanie služieb uvedených v reklamnej tlačovine,
b)
každá zásielka
1.
sa skladá len z jedného dokumentu,
2.
obsahuje len jeden výtlačok z každého dokumentu, ak sa skladá z viacerých dokumentov, alebo
3.
obsahuje akýkoľvek počet výtlačkov z jedného dokumentu, ak ich celková hmotnosť nepresahuje jeden kilogram,
c)
reklamná tlačovina nie je predmetom združených zásielok odosielaných jedným odosielateľom jednému príjemcovi.
§261 Reklamné predmety
Od dovozného cla sú oslobodené reklamné predmety bez vlastnej obchodnej hodnoty, ktoré zasielajú dodávatelia bezplatne svojim zákazníkom a ktoré okrem ich reklamnej funkcie nie sú použiteľné na iný účel.
Tovar používaný alebo spotrebovaný počas výstavy alebo podobného podujatia
§262
(1)
Za podmienok podľa § 263 je od dovozného cla oslobodený tento tovar:
a)
malé reprezentatívne vzorky tovaru vyrobeného v zahraničí, určené na výstavu alebo na podobné podujatie,
b)
tovar dovezený výlučne na predvádzanie alebo na účely predvedenia zahraničného stroja alebo prístroja na výstave alebo na podobnom podujatí,
c)
rôzny materiál nízkej hodnoty, ako sú farby, laky, tapety a podobne, ktoré sa používajú pri montáži, zariaďovaní a výzdobe dočasných stánkov zahraničného vystavovateľa na výstave alebo na podobnom podujatí a ktorý sa jeho použitím zničí,
d)
tlačoviny, katalógy, prospekty, cenníky, propagačné plagáty, kalendáre, nezarámované fotografie a iné druhy tovaru poskytnuté bezplatne s cieľom propagovať tovar vyrobený v zahraničí a vystavený na výstave alebo podobnom podujatí,
e)
spisy, archívne dokumenty, tlačivá a iné písomnosti určené na použitie pri príležitosti medzinárodných zasadaní, konferencií alebo kongresov.
(2)
Výstavou alebo podobným podujatím podľa odseku 1 je
a)
obchodná výstava, priemyselná výstava, poľnohospodárska výstava alebo výstava remeselníckych výrobkov, veľtrh, prehliadka alebo podobná verejná prehliadka,
b)
výstava alebo podujatie organizované najmä na dobročinné účely,
c)
výstava alebo podujatie organizované najmä na podporu vedy, techniky, remesiel, umenia, vzdelávania, kultúry, športu, odborového hnutia, cestovného ruchu alebo na podnietenie náboženského poznania, bohoslužieb alebo porozumenia medzi národmi,
d)
zasadnutie predstaviteľov medzinárodných organizácií alebo medzinárodných skupín organizácií,
e)
oficiálna alebo spomienková slávnosť a zhromaždenie.
(3)
Výstavou alebo podobným podujatím podľa odseku 1 nie je výstava alebo podobné podujatie organizované na súkromné účely v predajniach alebo obchodných priestoroch na účely predaja zahraničného tovaru.
§263
(1)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 262 ods. 1 písm. a) sa vzťahuje na vzorky, ktoré
a)
boli zo zahraničia bezplatne dovezené ako hotové vzorky alebo boli na výstave alebo podobnom podujatí zhotovené z nebaleného tovaru dovezeného zo zahraničia,
b)
sú určené výlučne na bezplatné rozdávanie návštevníkom na výstave alebo na podobnom podujatí na ich osobnú potrebu alebo spotrebu,
c)
možno označiť za propagačné vzorky s nepatrnou hodnotou za jednotlivý kus,
d)
nie sú použiteľné na obchodné účely a sú prípadne balené v podstatne menšom množstve, ako je najmenšie balenie určené na predaj konečnému spotrebiteľovi,
e)
v prípade potravín a nápojov, ktoré nie sú balené spôsobom podľa písmena d), ak sa spotrebujú počas výstavy alebo podobného podujatia,
f)
úhrnnou hodnotou a množstvom sú primerané povahe výstavy alebo podobného podujatia, počtu návštevníkov a rozsahu účasti vystavovateľa.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 262 ods. 1 písm. b) sa vzťahuje na tovar, ktorý
a)
bol na výstave alebo na podobnom podujatí spotrebovaný alebo zničený,
b)
úhrnnou hodnotou a množstvom je primeraný povahe výstavy alebo podobného podujatia, počtu návštevníkov a rozsahu účasti vystavovateľa.
(3)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 262 ods. 1 písm. d) sa vzťahuje na tlačoviny a tovar na propagačné účely, ktoré
a)
sú určené výlučne na bezplatné rozdávanie návštevníkom na výstave alebo na podobnom podujatí a
b)
úhrnnou hodnotou a množstvom sú primerané povahe výstavy alebo podobného podujatia, počtu návštevníkov a rozsahu účasti vystavovateľa.
(4)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 262 ods. 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
tabak a tabakové výrobky,
c)
palivá a mazivá.
§264 Materiál a stroje na výrobu kníh, publikácií a dokumentov
(1)
Materiál používaný na výrobu kníh, novín, publikácií a dokumentov je oslobodený od dovozného cla.
(2)
Stroje na spracovanie zberového papiera a iného papiera a tlačiarenské a knihárske stroje vrátane príslušenstva náhradných dielcov sú oslobodené od dovozného cla za podmienky, že stroje porovnateľnej technickej kvality sa v čase dovozu v Slovenskej republike nevyrábajú.
Tovar dovážaný na skúšky, analýzy alebo pokusy
§265
Tovar určený na skúšky, analýzy alebo pokusy, ktoré slúžia na určenie jeho zloženia, kvality alebo iných technických parametrov, na informatívne účely, priemyselný alebo obchodný výskum, je oslobodený od dovozného cla, ak sú splnené podmienky podľa § 266 až 270.
§266
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 265 sa vzťahuje na tovar, ak sa v priebehu skúšky, analýzy alebo pokusu celkom spotrebuje alebo zničí.
§267
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 265 sa nevzťahuje na tovar použitý na skúšky, analýzy alebo pokusy vykonané v súvislosti s propagáciou predaja.
§268
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 265 sa vzťahuje len na také množstvo tovaru, ktoré je nevyhnutne potrebné na účel, na ktorý sa dováža. Toto množstvo v každom jednotlivom prípade určí colný úrad s prihliadnutím na účel dovozu.
§269
(1)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 265 sa vzťahuje aj na tovar, ktorý sa počas skúšky, analýzy alebo pokusu celkom nespotreboval alebo nezničil, pričom zvyšný tovar sa so súhlasom colného úradu
a)
pod jeho dohľadom celkom zničil alebo stratil obchodnú hodnotu v dôsledku skúšky, analýzy alebo pokusu,
b)
prenechal v prospech štátu alebo
c)
v odôvodnených prípadoch vyviezol zo Slovenskej republiky.
(2)
S výnimkou prípadov podľa odseku 1 colný úrad vymeria a vyberie zo zvyšného tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň skončenia skúšok, analýz alebo pokusov podľa druhu tovaru a colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§270
(1)
Zvyšným tovarom podľa § 269 je tovar, ktorý je výsledkom skúšky, analýzy alebo pokusu, alebo tovar, ktorý sa nepoužil.
(2)
Zvyšný tovar možno so súhlasom colného úradu a pod jeho dohľadom prepracovať. Zo zvyšného tovaru podľa § 269 vzniká povinnosť zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň jeho prepracovania.
(3)
Colný úrad určí lehotu, v ktorej sa musia skúšky, analýzy alebo pokusy uskutočniť a v ktorej musia byť vykonané colné formality potrebné na použitie tovaru.
§271 Zásielky určené osobám príslušným na konanie vo veciach ochrany autorských práv, v oblasti priemyselného vlastníctva a v oblasti technickej normalizácie
Oslobodené od dovozného cla sú ochranné známky, vzory, modely alebo nákresy a sprievodné listiny k nim, prihlášky vynálezu, priemyselného vzoru alebo podobné listiny určené osobám príslušným na konanie vo veciach ochrany autorských práv, v oblasti priemyselného vlastníctva alebo v oblasti technickej normalizácie.
§272 Turistický propagačný materiál
Od dovozného cla sú oslobodené
a)
dokumenty, napríklad prospekty, brožúry, knihy, časopisy, sprievodcovia, plagáty, nezarámované fotografie a fotografické zväčšeniny, zemepisné mapy, okenné transparenty, ilustrované kalendáre, ak
1.
sú určené na bezplatné rozdávanie,
2.
majú vzbudiť záujem verejnosti o návštevu iných štátov, najmä o účasť na zhromaždeniach alebo podujatiach s kultúrnym, turistickým, športovým, náboženským, obchodným alebo odborným zameraním,
3.
dokumenty neobsahujú viac ako 25 % reklamy s výnimkou reklamy podnikateľa so sídlom alebo trvalým pobytom v Slovenskej republike,
4.
je zrejmý ich všeobecný propagačný účel,
b)
zoznamy a ročenky zahraničných hotelov vydávané cestovnými kanceláriami alebo na ich podnet a cestovné poriadky zahraničných dopravcov, ak
1.
sú určené na bezplatné rozdávanie,
2.
neobsahujú viac ako 25 % reklamy s výnimkou reklamy podnikateľa so sídlom alebo trvalým pobytom v Slovenskej republike,
c)
technické materiály, napríklad ročenky, telefónne zoznamy, zoznamy hotelov, katalógy veľtrhov, vzorky remeselných výrobkov nepatrnej hodnoty, literatúra o múzeách, univerzitách, kúpeľoch alebo iných zariadeniach, ak
1.
sa zasielajú zástupcom alebo korešpondentom vymenovaným cestovnými kanceláriami,
2.
nie sú určené na rozdávanie.
§273 Rôzny tovar
Od dovozného cla sú oslobodené
a)
dokumenty poskytované bezplatne orgánom verejnej správy a archívne dokumenty určené pre archívy v Slovenskej republike,
b)
publikácie cudzích vlád a publikácie medzinárodných organizácií, ktoré majú byť bezplatne rozdané,
c)
hlasovacie lístky na voľby organizované zahraničnými orgánmi,
d)
predmety, ktoré majú byť predložené ako dôkaz súdu alebo iným orgánom v Slovenskej republike alebo na podobné účely,
e)
podpisové vzory a obežníky týkajúce sa podpisov, ktoré sa odosielajú na zabezpečenie bežnej výmeny informácií medzi orgánmi verejnej správy, bankami alebo pobočkami zahraničných bánk,
f)
úradné tlačivá zasielané Národnej banke Slovenska,
g)
správy, prehľady o činnosti, výkazy, prospekty, formuláre žiadostí a iné dokumenty vypracované zahraničnými spoločnosťami, ktoré sú určené majiteľom alebo upisovateľom cenných papierov vystavených týmito spoločnosťami,
h)
hmotné nosiče dát, napríklad diskety, zvukové záznamy, mikrofilmy používané na prenos informácií, ktoré sa zasielajú adresátovi bezplatne, ak oslobodením od dovozného cla nedôjde k zneužitiu alebo k vážnemu poškodeniu hospodárskej súťaže,
i)
kartotéky, záznamy, formuláre a iné dokumenty používané na medzinárodných zasadaniach, konferenciách alebo kongresoch a správy z týchto akcií,
j)
plány, technické výkresy, náčrty projektov, opisy a iné podobné dokumenty, ktoré sa dovážajú s úmyslom získať alebo plniť objednávky v zahraničí alebo zúčastniť sa na konkurzoch v Slovenskej republike,
k)
dokumenty používané zahraničnými osobami pri skúškach v Slovenskej republike,
l)
formuláre používané na základe medzinárodných zmlúv ako úradné doklady v medzinárodnom obehu dopravných prostriedkov alebo tovaru,
m)
formuláre, štítky, cestovné lístky a podobné dokumenty zasielané zahraničnými dopravnými alebo hotelovými spoločnosťami cestovným kanceláriám v Slovenskej republike,
n)
formuláre a cestovné lístky, nákladné listy, konosamenty a iné obchodné alebo úradné dokumenty, ktoré boli použité,
o)
úradné tlačivá cudzích štátov alebo medzinárodných orgánov a tlačivá zodpovedajúce medzinárodným normám, ktoré sa zasielajú na rozdelenie zahraničnými spoločnosťami rovnakým alebo podobným spoločnostiam v Slovenskej republike,
p)
fotografie, diapozitívy a štočky na fotografie, ktoré sa zasielajú tlačovým agentúram alebo vydavateľom novín a časopisov,
q)
kolky a podobné známky osvedčujúce zaplatenie poplatkov v zahraničí.
§274 Pomocný materiál, ktorý slúži na upevnenie a ochranu tovaru počas jeho prepravy
Rôzny materiál, ktorý slúži na upevnenie a na ochranu tovaru vrátane tepelnej ochrany počas prepravy tovaru zo zahraničia na colné územie a ktorý sa nemôže obvyklým spôsobom opätovne použiť, je oslobodený od dovozného cla.
§275 Podstielka, zelené krmivo a iné krmivo pre zvieratá počas ich prepravy
Podstielka, zelené krmivo a iné krmivo určené na kŕmenie zvierat počas ich prepravy, ktoré je naložené na dopravných prostriedkoch používaných na prepravu zvierat zo zahraničia na colné územie, je oslobodené od dovozného cla.
Palivá a mazivá v cestných motorových vozidlách a špeciálnych kontajneroch
§276
(1)
Za podmienok podľa § 277 až 279 sú od dovozného cla oslobodené
a)
palivá v nádržiach súkromných a obchodných motorových vozidiel, motocyklov a v kontajneroch vstupujúcich na colné územie,
b)
palivá v prenosných nádržiach prevážaných súkromnými motorovými vozidlami a motocyklami v množstve najviac 10 litrov na vozidlo.
(2)
Obchodným motorovým vozidlom podľa odseku 1 je cestné motorové vozidlo vrátane traktora s prívesom alebo bez prívesu, ktoré je typom svojej konštrukcie a svojím vybavením určené na prepravu alebo schopné prepravy tovaru alebo viacej ako deviatich osôb vrátane vodiča, a akékoľvek cestné motorové vozidlo určené na iné účely ako na prepravu.
(3)
Súkromným motorovým vozidlom podľa odseku 1 je iné motorové vozidlo ako uvedené v odseku 2.
(4)
Nádržami podľa odseku 1 sú
a)
nádrže pevne zabudované výrobcom do všetkých motorových vozidiel rovnakého typu ako predmetné vozidlo, ktorých trvalé zabudovanie umožňuje priame použitie palív na pohon vozidla a prípadnú činnosť chladiaceho systému alebo iného zariadenia počas prepravy; za bežné nádrže sa považujú aj plynové nádrže prispôsobené motorovým vozidlám, ktoré umožňujú priame použitie plynu ako paliva, a nádrže pripojené k iným systémom, ktorými môže byť vozidlo vybavené,
b)
nádrže pevne zabudované výrobcom vo všetkých kontajneroch rovnakého typu, ktorých pevné zabudovanie umožňuje priame použitie palív na činnosť chladiaceho systému alebo činnosť iného zariadenia, ktorým je kontajner vybavený.
§277
Od dovozného cla sú oslobodené palivá v nádržiach obchodných motorových vozidiel a v špeciálnych kontajneroch v množstve najviac 200 litrov na vozidlo, na špeciálny kontajner a na cestu; v prípade obchodných motorových vozidiel používaných v medzinárodnej doprave do pohraničného pásma predstavujúceho územie ohraničené vzdušnou čiarou vo vzdialenosti do 25 km od štátnej hranice sú oslobodené od dovozného cla palivá v nádržiach týchto vozidiel v množstve najviac 100 litrov na vozidlo a na cestu, ak tieto cesty vykonávajú osoby s trvalým pobytom v pohraničnom pásme.
§278
(1)
Palivá, ktoré boli oslobodené od dovozného cla podľa § 276 a 277, nemožno použiť v inom motorovom vozidle, než v ktorom sa doviezli, nemožno ich z tohto vozidla odčerpať a skladovať s výnimkou nevyhnutných opráv vozidla, ani ich nemožno prenechať inej osobe.
(2)
Pri nedodržaní podmienok podľa odseku 1 vzniká povinnosť zaplatiť clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň nedodržania týchto podmienok z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§279
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 276 sa vzťahuje rovnako na mazivá nachádzajúce sa v motorových vozidlách v množstve zodpovedajúcom obvyklej spotrebe počas cesty.
§280 Tovar určený na výstavbu, údržbu alebo výzdobu pamätníkov alebo vojenských cintorínov
Od dovozného cla je oslobodený tovar určený na výstavbu, údržbu alebo výzdobu vojenských cintorínov, hrobov a pamätníkov vojnových obetí z cudzích štátov pochovaných v Slovenskej republike, ktorý sa dováža na tento účel.
§281 Rakvy, urny a ozdobné pohrebné predmety
Od dovozného cla sú oslobodené
a)
rakvy s telesnými pozostatkami a urny s popolom zosnulých osôb, kvety, vence a iné ozdobné predmety, ktoré sa s nimi obvykle dovážajú,
b)
kvety, vence a iné ozdobné predmety dovážané zahraničnými osobami, ktoré sa zúčastnia pohrebu alebo prichádzajú vyzdobiť hroby na colné územie, ak tento tovar svojou povahou alebo množstvom vylučuje obchodný účel.
§282 Technologické zariadenie dovážané na účely zvýšenia technicko-ekonomickej úrovne výrobkov
(1)
Od dovozného cla sú za podmienok ustanovených v odseku 2 oslobodené stroje, strojové zariadenia, prístroje a nástroje zaradené do kapitol 84 a 85 harmonizovaného systému,18) prípadne aj do iných kapitol harmonizovaného systému, ak sú neoddeliteľnou súčasťou dovážanej výrobnej linky, dovážané jednotlivo alebo zostavené do výrobných liniek (ďalej len „technologické zariadenie“), ak sú určené na výrobnú činnosť47) deklaranta na území Slovenskej republiky, svojimi parametrami zabezpečujú vysokú technicko-ekonomickú úroveň výrobkov alebo výrobu výrobkov vysokej kvality a sú navrhnuté na prepustenie do režimu voľný obeh.
(2)
Od dovozného cla je oslobodené technologické zariadenie uvedené v odseku 1, ak
a)
deklarant k písomnému colnému vyhláseniu priloží vyhlásenie, že dovážané technologické zariadenie je určené na účel uvedený v odseku 1,
b)
deklarant pri dovoze prvej časti technologického zariadenia, ak sa technologické zariadenie dováža po častiach, priloží k písomnému colnému vyhláseniu špecifikáciu dovážaného technologického zariadenia podľa podpoložiek kombinovanej nomenklatúry a pri každom ďalšom dovoze písomne vyhlási, že ide o dovoz technologického zariadenia v rámci špecifikácie predloženej pri dovoze prvej časti technologického zariadenia,
c)
úhrnná colná hodnota dovážaného technologického zariadenia je vyššia ako 5 000 000 Sk, pričom za úhrnnú colnú hodnotu dovážaného technologického zariadenia sa považuje colná hodnota dovážaného technologického zariadenia alebo súhrn colných hodnôt jednotlivých častí technologického zariadenia, ak sa technologické zariadenie dováža po častiach,
d)
dovoz jednotlivých častí technologického zariadenia sa uskutoční najneskôr do troch rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie prvej dovážanej časti technologického zariadenia do režimu voľný obeh a
e)
technologické zariadenie bude najmenej počas troch rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie poslednej dovážanej časti technologického zariadenia do režimu voľný obeh vo vlastníctve deklaranta a deklarant ho bude najmenej počas tohto času používať len na účely podľa odseku 1.
§283 Tovar, ktorým sa vyrovná pohľadávka Slovenskej republiky
(1)
Od dovozného cla je oslobodený tovar, ktorým sa vyrovná pohľadávka v zahraničí, ktorá prešla do vlastníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.48)
(2)
Tovar podľa odseku 1 je oslobodený od cla, ak
a)
deklarantom je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky a
b)
deklarant predloží spolu s písomným colným vyhlásením, ktorým navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, potvrdenie ministerstva, že ide o tovar podľa odseku 1.
Štvrtý oddiel
Režimy s podmienečným oslobodením tovaru od dovozného cla a režimy s ekonomickým účinkom
Úvodné ustanovenia
§284
(1)
Režimom s podmienečným oslobodením tovaru od dovozného cla je
a)
režim tranzit,
b)
režim uskladňovanie v colnom sklade,
c)
režim aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,
d)
režim prepracovanie pod colným dohľadom,
e)
režim dočasné použitie.
(2)
Režimom s ekonomickým účinkom je
a)
režim uskladňovanie v colnom sklade,
b)
režim aktívny zušľachťovací styk,
c)
režim prepracovanie pod colným dohľadom,
d)
režim dočasné použitie,
e)
režim pasívny zušľachťovací styk.
(3)
Dovážaným tovarom je tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od dovozného cla a tovar, na ktorý sa v režime aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia vzťahujú colné formality na prepustenie do režimu voľný obeh a colné formality v systéme vrátenia.
(4)
Tovarom v nezmenenom stave je dovážaný tovar, ktorý v režime aktívny zušľachťovací styk a v režime prepracovanie pod colným dohľadom nebol žiadnou formou spracovaný.
§285
Colný úrad môže podmieniť prepustenie tovaru do režimu s podmienečným oslobodením od dovozného cla zabezpečením colného dlhu, ktorý môže vzniknúť pri tomto tovare.
§286
Colný úrad prepustí tovar do niektorého z režimov s ekonomickým účinkom len na základe povolenia podľa § 303.
§287
(1)
Režimy s podmienečným oslobodením od dovozného cla a režimy s ekonomickým účinkom sa ukončia pridelením iného colne schváleného určenia tovaru.
(2)
Kým nie je režim s podmienečným oslobodením od dovozného cla ukončený, colný úrad je povinný prijať opatrenia, aby sa postavenie tovaru uviedlo do súladu s podmienkami ustanovenými pre príslušný režim.
§288
Práva a povinnosti držiteľa režimu s ekonomickým účinkom sa môžu za podmienok určených colným úradom previesť na iné osoby, ktoré spĺňajú podmienky určené pre príslušný režim.
Piaty oddiel
Režim tranzit
Úvodné ustanovenia
§289
(1)
Na účely režimu tranzit je
a)
colným úradom určenia colný úrad, ktorému sa má tovar prepravovaný v režime tranzit predložiť na ukončenie režimu tranzit,
b)
hlavným zodpovedným deklarant pri režime tranzit,
c)
jediným dopravným prostriedkom, ak má byť prepravovaný tovar súčasne predložený colnému úradu,
1.
cestné vozidlo s prívesom alebo s návesom,
2.
železničná súprava dráhových vozidiel,
3.
súprava člnov,
4.
kontajnery naložené na dopravné prostriedky,
d)
tranzitným vyhlásením colné vyhlásenie na režim tranzit,
e)
tranzitnou operáciou preprava tovaru v režime tranzit od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia,
f)
colným úradom odoslania colný úrad, na ktorom sa tranzitná operácia začína,
g)
pohraničným colným úradom
1.
vstupný colný úrad, na ktorom tovar vstupuje na colné územie,
2.
výstupný colný úrad, na ktorom tovar vystupuje z colného územia,
h)
úradom prijímania záruk colný úrad, na ktorom sa predkladá celková záruka,
i)
vyhlásením o colnom statuse slovenského tovaru tranzitné vyhlásenie.
(2)
Tovar prepravovaný leteckou dopravou na colné územie sa považuje za slovenský tovar, ak sa nepreukáže, že nemá colný status slovenského tovaru za podmienky, že bol naložený alebo preložený na letisku na colnom území na účel jeho odoslania na iné letisko na colnom území a prepravovaný na základe jediného prepravného dokladu vystaveného na colnom území; ustanovenie § 66 ods. 6 sa použije primerane.
§290
(1)
Režim tranzit umožňuje pod colným dohľadom od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia prepravu
a)
v rámci colného územia
1.
zahraničného tovaru bez toho, aby podliehal dovozným platbám a obchodnopolitickým opatreniam,
2.
slovenského tovaru, ktorý podlieha opatreniam spojeným s jeho vývozom a pre ktoré boli vykonané colné formality pre režim vývoz,
b)
cez územie inej krajiny späť na colné územie slovenského tovaru bez straty colného statusu slovenského tovaru.
(2)
S tovarom uvedeným v odseku 1 písm. a) druhom bode, ktorý neopustil colné územie, sa bude nakladať ako so slovenským tovarom za predpokladu, že je preukázané, že colné vyhlásenie na vývoz a colné formality súvisiace s opatreniami, ktoré požadovali, aby tovar opustil colné územie, a účinok týchto formalít boli zrušené.
(3)
Tranzitná operácia v režime tranzit sa môže vykonať na základe
a)
jednotného colného dokladu,
b)
dokladu podľa medzinárodnej zmluvy,49)
c)
poštového prepravného dokladu.
(4)
Režim tranzit sa použije na prepravu tovaru cez územie inej krajiny podľa odseku 1 písm. b), iba ak
a)
tak ustanovuje medzinárodná zmluva alebo
b)
preprava cez územie iného štátu sa vykoná na základe jediného prepravného dokladu vystaveného na colnom území.
(5)
Použitím režimu tranzit nie sú dotknuté ustanovenia, ktoré upravujú prepravu tovaru prepusteného do režimu s ekonomickým účinkom.
(6)
Tranzitná operácia sa skončí, ak je tovar spolu so zodpovedajúcimi dokladmi predložený colnému úradu určenia v súlade s ustanoveniami pre tento režim.
(7)
Tovar, ktorý sa má prepravovať v režime tranzit cez územie iného štátu späť na colné územie, podlieha podaniu vyhlásenia o colnom statuse slovenského tovaru.
(8)
Vyhlásenie o colnom statuse slovenského tovaru sa podáva na tlačive, ktorého vzor a spôsob jeho použitia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§291
(1)
Colný úrad odoslania prijme a zaeviduje tranzitné vyhlásenie, určí lehotu, v ktorej sa tovar musí predložiť na colnom úrade určenia, a urobí potrebné opatrenia na identifikáciu tovaru.
(2)
Ak sa použijú ustanovenia § 392 ods. 4 a 5 alebo ak to colný úrad považuje za potrebné, colný úrad odoslania môže určiť trasu zásielky. Trasu môže zmeniť na žiadosť hlavného zodpovedného colný úrad príslušný podľa miesta, na ktorom sa zásielka nachádza počas prepravy. Colný úrad zapíše údaje o zmene trasy do tranzitného vyhlásenia a informuje o tom bez zbytočného odkladu colný úrad odoslania.
(3)
Dopravca sa môže v prípade mimoriadnej udalosti odchýliť od určenej trasy. Zásielka a tranzitné vyhlásenie sa bez zbytočného odkladu predložia najbližšiemu colnému úradu podľa miesta, kde sa zásielka nachádza. Tento colný úrad je povinný bez zbytočného odkladu informovať colný úrad odoslania o odchýlke z trasy a zapísať o tom údaje do tranzitného vyhlásenia.
(4)
Identifikácia tovaru sa zabezpečí colnou uzáverou, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Colná uzávera sa prikladá na
a)
priestor, v ktorom sa tovar prepravuje, ak bol dopravný prostriedok schválený na základe osobitného predpisu alebo uznaný colným úradom odoslania za spôsobilý na prepravu tovaru pod colnou uzáverou,
b)
v iných prípadoch na každú jednotlivú zásielku.
(6)
Dopravný prostriedok môže byť uznaný za spôsobilý na prepravu tovaru pod colnou uzáverou, ak spĺňa tieto podmienky:
a)
colná uzávera môže byť jednoducho a účinne priložená,
b)
je takej konštrukcie, že tovar nemožno vybrať alebo vložiť bez zreteľného poškodenia alebo bez porušenia colnej uzávery,
c)
nemá ťažko objaviteľné priestory, kde možno tovar ukryť, a
d)
priestor určený na náklad je ľahko prístupný colnému úradu na vykonanie colnej kontroly.
(7)
Colný úrad odoslania môže upustiť od priloženia colnej uzávery, ak opis tovaru v tranzitnom vyhlásení alebo v iných dokladoch podľa tohto zákona umožňuje jednoduchú identifikáciu tovaru.
(8)
Ak je počas prepravy porušená colná uzávera z dôvodov, ktoré dopravca nemohol ovplyvniť, dopravca bez zbytočného odkladu požiada najbližší colný úrad o vyhotovenie úradného záznamu. Ak je to možné, colný úrad priloží novú colnú uzáveru.
(9)
Ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, ktoré si vyžaduje okamžité vyloženie celého nákladu alebo jeho časti, dopravca môže odobrať colnú uzáveru bez súhlasu colného úradu; túto skutočnosť je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť najbližšiemu colnému úradu.
(10)
Ak v dôsledku nepredvídanej udalosti alebo inej udalosti počas prepravy dopravca nemôže dodržať lehotu uvedenú v odseku 1, oznámi to najbližšiemu colnému úradu. Colný úrad zapíše potrebné údaje do tranzitného vyhlásenia.
Zodpovednosť za predloženie tovaru a dôkaz o riadnom uplatňovaní režimu
§292
(1)
Hlavný zodpovedný zodpovedá za
a)
predloženie tovaru v neporušenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote a za dodržanie všetkých opatrení určených colným úradom na zabezpečenie identifikácie tovaru,
b)
dodržanie podmienok režimu tranzit.
(2)
Za predloženie tovaru podľa odseku 1 a za dodržanie podmienok v režime tranzit zodpovedá aj dopravca alebo príjemca tovaru za podmienky, ak vedel alebo mal vedieť, že tovar sa prepravuje v režime tranzit.
§293
Ak zásielka nebola predložená na colnom úrade určenia a miesto porušenia colných predpisov nemožno zistiť, za miesto porušenia colných predpisov sa považuje územný obvod
a)
colného úradu odoslania alebo
b)
pohraničného colného úradu v mieste vstupu na colné územie.
§294
Riadne ukončenie tranzitnej operácie sa preukazuje colnému úradu predložením
a)
colného dokladu alebo obchodného dokladu osvedčeného colným úradom, ktorý preukazuje, že príslušný tovar bol predložený colnému úradu určenia alebo ak sa použije § 298 ods. 1 až 10, schválenému príjemcovi, alebo
b)
colného dokladu na prepustenie tovaru do režimu v inej krajine, jeho kópie alebo fotokópie osvedčenej colným orgánom príslušnej krajiny; doklad bude obsahovať údaje potrebné na identifikáciu tovaru.
§295 Zábezpeka
Ak sa tovar prepravuje v režime tranzit, colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť, musí byť zabezpečený, ak tento zákon neustanovuje inak.
§297 Zjednodušený postup na colnom úrade odoslania
(1)
Colný úrad môže povoliť zjednodušený postup, pri ktorom sa nevyžaduje predloženie tovaru alebo tranzitného vyhlásenia colnému úradu odoslania, ak sa majú vykonať tranzitné operácie v rámci colného územia.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 možno udeliť len osobe, ktorá spĺňa tieto podmienky:
a)
je pravidelným držiteľom režimu tranzit,
b)
evidencia, ktorú vedie o tovare, umožní colnému úradu kontrolu jej operácií,
c)
poskytne celkovú záruku, ak sa v režime tranzit v rámci colného územia požaduje poskytnutie zábezpeky, a
d)
nedopustila sa závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov.
(3)
Colný úrad môže osobe, ktorej bolo udelené povolenie podľa odseku 1 (ďalej len „schválený odosielateľ“), toto povolenie zrušiť, ak prestala spĺňať alebo nedodržiava požiadavky ustanovené pre zjednodušený postup na colnom úrade odoslania alebo určené v povolení.
(4)
Povolenie vydané colným úradom podľa odseku 1 obsahuje
a)
označenie colného úradu odoslania,
b)
lehotu, v ktorej má schválený odosielateľ informovať colný úrad odoslania o odoslaní zásielky,
c)
spôsob podávania informácií podľa písmena b),
d)
lehotu, v ktorej musí byť tovar predložený colnému úradu určenia,
e)
spôsob, ktorým sa má zabezpečiť identifikácia tovaru; colný úrad môže určiť, aby dopravné prostriedky, obal alebo nákladové kusy boli zabezpečené špeciálnymi uzáverami schváleného odosielateľa, ktoré schválil colný úrad,
f)
spôsob potvrdenia tranzitného vyhlásenia
1.
vopred odtlačkom pečiatky colného úradu odoslania a podpisom colníka,
2.
schváleným odosielateľom odtlačkom osobitnej kovovej pečiatky schválenej colným úradom, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 5; odtlačok pečiatky môže byť predtlačený na tlačivách, ak sa tlač vykoná v tlačiarni schválenej na tento účel, pričom schválený odosielateľ vyplní príslušný odsek údajom o dni odoslania tovaru a na tranzitné vyhlásenie pridelí číslo v súlade s pravidlami stanovenými na tento účel v povolení.
(5)
Colný úrad v povolení určí aj ďalšie podmienky používania tlačív tranzitného vyhlásenia, ktoré majú rozlišovacie znaky na zabezpečenie totožnosti. Spôsob vyznačenia rozlišovacích znakov v tranzitnom colnom vyhlásení a spôsob zaobchádzania s takto označenými tranzitnými colnými vyhláseniami ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Vyplneným tranzitným colným vyhlásením pre colné územie takto označeným možno nahradiť tranzitné colné vyhlásenie pre režim tranzit v rámci colného územia a tranzitné colné vyhlásenie pre režim tranzit podľa § 290 ods. 1. Schválený odosielateľ, ktorý podpísal tranzitné colné vyhlásenie, je hlavný zodpovedný.
(6)
Colný úrad môže schválenému odosielateľovi povoliť, aby nepodpisoval tranzitné vyhlásenia s odtlačkom osobitnej kovovej pečiatky podľa odseku 4 písm. f) druhého bodu, ktoré sú vyhotovené zariadením na spracovanie a prenos údajov. Toto povolenie je podmienené tým, že schválený odosielateľ vopred predložil colnému úradu písomný záväzok, že bude hlavným zodpovedným za všetky tranzitné operácie v rámci colného územia vykonávané na základe tranzitných dokladov pre colné územie potvrdených odtlačkom osobitnej kovovej pečiatky.
(7)
Schválený odosielateľ je povinný dodržiavať ustanovenia o colných formalitách na colnom úrade odoslania a podmienky povolenia a vykonať potrebné opatrenia, aby zaistil bezpečné uschovanie osobitnej kovovej pečiatky alebo tlačív s odtlačkom pečiatky colného úradu odoslania alebo s odtlačkom osobitnej kovovej pečiatky.
(8)
V prípade zneužitia tlačív vopred opečiatkovaných pečiatkou colného úradu odoslania alebo osobitnou kovovou pečiatkou sa schválený odosielateľ nemôže zbaviť zodpovednosti za splnenie colného dlhu, ak nepreukáže, že vykonal potrebné opatrenia podľa odseku 7.
§298 Zjednodušený postup na colnom úrade určenia
(1)
Colný úrad môže povoliť zjednodušený postup, pri ktorom sa nevyžaduje predloženie tovaru prepravovaného v režime tranzit na colný úrad, ak je tovar určený osobe, ktorá spĺňa podmienky (ďalej len „schválený príjemca“). Za predloženie tovaru sa bude považovať doručenie dokladov sprevádzajúcich tovar. Takéto zjednodušenie colný úrad povolí, len ak príjemca
a)
pravidelne prijíma tovar prepravovaný v režime tranzit,
b)
sa nedopustil opakovaného alebo závažného porušenia colných predpisov,
c)
vedie svoju evidenciu tak, že colný úrad môže kontrolovať dovezený tovar.
(2)
V povolení vydanom colným úradom sa uvedie najmä
a)
colný úrad alebo colné úrady príslušné konať ako colné úrady určenia pre zásielky, ktoré prijíma schválený príjemca,
b)
lehota, v ktorej a postup, akým má schválený príjemca informovať colný úrad určenia o príchode tovaru, aby colný úrad mohol vykonať potrebnú kontrolu spojenú s príchodom tovaru.
(3)
V prípade uvedenom v odseku 1 hlavný zodpovedný splní svoju povinnosť podľa § 292 ods. 1 písm. a), ak doručí výtlačky tranzitných dokladov, ktoré sprevádzajú zásielku a tovar v nezmenenom stave v určenej lehote schválenému príjemcovi do jeho priestorov alebo na miesto určené v povolení pri riadnom dodržaní opatrení na identifikáciu tovaru.
(4)
Schválený príjemca vydá na žiadosť dopravcu potvrdenie o dodaní týkajúce sa každej zásielky dodanej podľa odseku 3, v ktorom potvrdí, že doklad a tovar boli dodané.
(5)
Ak tovar prepravovaný podľa § 299 ods. 1 až § 300 ods. 10 je určený schválenému príjemcovi, colný úrad môže určiť, aby príslušné listy nákladného listu alebo príslušné listy dopravného listu doručili priamo železničné spoločnosti alebo dopravné podniky colnému úradu určenia. Ustanovenia odseku 3 a odseku 9 písm. b) tým nie sú dotknuté.
(6)
Povolenie podľa odsekov 1 až 4 colný úrad vydá osobe,
a)
ktorá pravidelne prijíma zásielky v režime tranzit,
b)
ktorej záznamy umožňujú colnému úradu kontrolu jej operácií,
c)
ktorá sa nedopustila závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov.
(7)
Colný úrad môže zrušiť povolenie, ak schválený príjemca ďalej nespĺňa podmienky podľa odseku 6 alebo nedodržiava požiadavky ustanovené pre zjednodušený postup na colnom úrade určenia alebo určené v povolení.
(8)
Ak colný úrad v povolení určí opatrenia, ktoré má vykonať colný úrad určenia, schválený príjemca môže nakladať s prijatým tovarom až po vykonaní týchto opatrení. Ustanovenie odseku 11 tým nie je dotknuté.
(9)
Schválený príjemca v súvislosti so zásielkami prichádzajúcimi do jeho priestorov alebo na miesta určené v povolení je povinný bez zbytočného odkladu
a)
v súlade s postupom určeným v povolení informovať colný úrad určenia o nadbytočnom alebo chýbajúcom množstve tovaru, o jeho zámene alebo iných nezrovnalostiach, ako je porušenie colných uzáver a podobne,
b)
odoslať colnému úradu určenia výtlačky tranzitných dokladov vzťahujúce sa na zásielku s vyznačením dátumu príchodu tovaru a stavu priložených colných uzáver.
(10)
Colný úrad určenia zapíše požadované údaje na uvedené výtlačky tranzitného dokladu.
(11)
Colný úrad odoslania alebo colný úrad určenia môže niektoré druhy tovaru z výhod ustanovených v odsekoch 1 až 4 a v § 297 ods. 1 vylúčiť.
OSOBITNÝ POSTUP PRI NIEKTORÝCH DRUHOCH DOPRAVY
§299 Železničná doprava
(1)
Ak tovar prepravuje v režime tranzit po železničnej dráhe dopravca v železničnej doprave (ďalej len „železničný dopravca“), colným vyhlásením je nákladný list, ložný list alebo iný sprievodný doklad. Pri preprave tovaru v režime tranzit cez územie iného štátu späť na colné územie sa vyhlásenie o colnom statuse slovenského tovaru nevyžaduje.
(2)
Železničný dopravca je povinný sprístupniť colnému úradu evidenciu vedenú v jeho zúčtovacom mieste.
(3)
Ak železničný dopravca prijme na prepravu tovar sprevádzaný nákladným listom, je hlavným zodpovedným pre túto tranzitnú operáciu. Železničný dopravca je hlavným zodpovedným aj pre tranzitné operácie s tovarom prijatým na prepravu železničným dopravcom iného štátu, ak takýto tovar vstúpi na colné územie.
(4)
Železničný dopravca je povinný zabezpečiť, aby zásielky prepravované v režime tranzit boli označené nálepkou s piktogramom. Nálepkami sa označí nákladný list, ložný list alebo iný sprievodný doklad podľa odseku 1 a železničný vozeň, prípadne jednotlivá zásielka alebo nákladový kus. Nálepku možno nahradiť odtlačkom pečiatky zeleným atramentom reprodukujúcim tento piktogram.
(5)
Tovar s colným statusom slovenského tovaru prepustený do režimu tranzit prepravovaný z miesta odoslania na colnom území do miesta určenia na colnom území cez územie iného štátu späť na colné územie nepodlieha colným formalitám pri výstupe z colného územia podľa tohto zákona.
(6)
Ak nie sú pochybnosti o spoľahlivosti opatrení vykonaných železničným dopravcom spojených s identifikáciou tovaru, colný úrad odoslania nemusí uzavrieť dopravné prostriedky, jednotlivé zásielky alebo nákladové kusy colnou uzáverou.
(7)
Označovanie a potvrdzovanie jednotlivých listov nákladného listu používaného v železničnej doprave, nakladanie s nimi, zoznam colných úradov určenia a colných úradov odoslania, podrobnosti o uplatňovaní colných formalít a určovaní colného statusu tovaru, ak sa prepravná operácia po preprave tovaru cez územie iného štátu začína a má skončiť na colnom území, označovanie a potvrdzovanie ložných listov, nakladanie s nimi pri zjednodušenom postupe a podrobnosti o štandardnom a zjednodušenom postupe v železničnej doprave, vzor nálepky s piktogramom a spôsob označovania touto nálepkou podľa odseku 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§300 Doprava vo veľkých kontajneroch
(1)
Ak tovar prepravuje v režime tranzit železničný dopravca vo veľkých kontajneroch s využitím iných dopravcov ako sprostredkovateľov na podklade dopravných listov (TR), použije sa zjednodušený postup. Medzi takéto operácie možno zahrnúť odoslanie zásielok dopravcom s využitím iných spôsobov dopravy ako po železničnej dráhe do najbližšej vhodnej železničnej stanice na miesto naloženia a z najbližšej vhodnej železničnej stanice na miesto vyloženia.
(2)
Na účely tohto zákona je
a)
veľkým kontajnerom kontajner,50) ak jeho konštrukcia umožňuje účinne priložiť uzávery a plocha jeho dna je najmenej 7 m2,
b)
dopravným listom doklad, ktorého obsahom je zmluva o preprave tovaru, na ktorej základe dopravca zariadi, aby jeden veľký kontajner alebo viac veľkých kontajnerov bolo prepravených v medzinárodnej preprave od odosielateľa k príjemcovi; na dopravnom liste je v pravom hornom rohu uvedené poradové číslo pozostávajúce z ôsmich číslic nasledujúcich za písmenami TR, na ktorého základe môže byť identifikovaný,
c)
zoznamom veľkých kontajnerov doklad priložený k dopravnému listu, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a týka sa zásielky viacerých veľkých kontajnerov z jednej stanice odoslania do jednej stanice určenia, v ktorých sa vykonávajú colné formality; zoznam veľkých kontajnerov sa predloží v rovnakom počte kópií ako dopravný list, na ktorý sa vzťahuje,
d)
najbližšou vhodnou železničnou stanicou železničná stanica alebo terminál najbližší k miestu naloženia alebo vyloženia, ktoré sú vybavené na zaobchádzanie s veľkými kontajnermi.
(3)
Dopravný list podľa odseku 1 používaný železničným dopravcom alebo iným dopravcom nahrádza
a)
tranzitné vyhlásenie alebo doklad vzťahujúci sa na tovar, ktorý sa prepravuje v režime tranzit v rámci colného územia,
b)
vyhlásenie o colnom statuse slovenského tovaru alebo doklad vzťahujúci sa na tovar, ktorý sa prepravuje v režime tranzit cez územie iného štátu späť na colné územie.
(4)
Železničný dopravca alebo iný dopravca je na účel kontroly povinný sprístupniť colnému úradu svoje záznamy vedené v jeho zúčtovacom mieste a bez zbytočného odkladu oboznámiť colný úrad na jeho žiadosť s dokladmi, účtovnou evidenciou alebo informáciami o ukončených a začatých dopravných operáciách.
(5)
Ak železničný dopravca alebo iný dopravca použije dopravný list podľa odseku 1, je povinný informovať
a)
colný úrad určenia o každom dopravnom liste, ktorého list 1 mu bol odoslaný bez potvrdenia colného úradu,
b)
colný úrad odoslania o každom dopravnom liste, ktorého list 1 mu nebol vrátený, a v súvislosti s tým sa nedalo určiť, či bola zásielka správne predložená colnému úradu určenia alebo bola vyvezená z colného územia.
(6)
Železničný dopravca je v celom rozsahu hlavným zodpovedným pri prepravných operáciách podľa odseku 1, aj keď ich zabezpečuje iný dopravca na colnom území alebo v zahraničí.
(7)
Ak treba vykonať colné formality počas prepravy uskutočnenej iným spôsobom ako po železničnej dráhe do stanice odoslania alebo zo stanice určenia, na jeden dopravný list možno uviesť len jeden veľký kontajner.
(8)
Na označovanie veľkého kontajnera prepravovaného v režime tranzit a dopravného listu železničným dopravcom alebo iným dopravcom sa ustanovenie § 299 ods. 4 použije primerane.
(9)
Železničný dopravca alebo iný dopravca neuskutoční prepravu tovaru na základe zmluvy o preprave, ktorá bola bez predchádzajúcej dohody s colným úradom odoslania zmenená tak, že
a)
prepravná operácia, ktorá sa mala skončiť mimo colného územia, sa skončí na colnom území,
b)
prepravná operácia, ktorá sa mala skončiť na colnom území, sa skončí mimo colného územia.
(10)
V ostatných prípadoch môže železničný dopravca alebo iný dopravca vykonať prepravu tovaru na základe zmenenej zmluvy o preprave. Železničný dopravca alebo iný dopravca bez zbytočného odkladu informuje colný úrad odoslania o vykonanej zmene.
(11)
Identifikácia tovaru sa zabezpečí podľa § 291 ods. 4 až 7. Colný úrad odoslania nemusí priložiť colnú uzáveru na veľké kontajnery, ak so súhlasom železničného dopravcu vyhovujú opatreniam na zabezpečenie identifikácie tovaru. Priloženie uzávery sa vyznačí na mieste vyhradenom na colné účely na listoch 3A a 3B dopravného listu.
(12)
Tovar podľa § 290 ods. 7 prepravovaný vo veľkom kontajneri colný úrad prepustí do režimu tranzit v rámci colného územia v súlade s opatreniami určenými colným úradom počas celej prepravy bez predloženia dopravného listu na colnom úrade odoslania a bez toho, aby označil tovar a dopravný list nálepkou.
(13)
Označovanie a potvrdzovanie jednotlivých listov dopravného listu, nakladanie s nimi, zoznam colných úradov určenia a colných úradov odoslania, podrobnosti o uplatňovaní colných formalít a určovaní colného statusu tovaru, ak sa prepravná operácia po preprave tovaru cez územie iného štátu začína a má skončiť na colnom území, označovanie a potvrdzovanie ložných listov, ktoré sprevádzajú dopravný list, nakladanie s nimi pri zjednodušenom postupe a podrobnosti o štandardnom a zjednodušenom postupe pri doprave tovaru vo veľkých kontajneroch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§301 Letecká doprava
(1)
Ak sa tovar prepravuje letecky, možno ho prepustiť do režimu tranzit, len ak sa
a)
nakladá na letisku na colnom území a výstupným colným úradom je iný colný úrad ako ten, v ktorého územnom obvode bola zásielka naložená, alebo
b)
prekladá na letisku na colnom území a colným úradom určenia je iný colný úrad ako ten, v ktorého územnom obvode bola zásielka preložená.
(2)
Ak sa tovar prepravuje letecky v režime tranzit, považuje sa za tranzitné vyhlásenie aj osobitný zoznam, ak obsahuje údaje podľa odseku 3.
(3)
Osobitný zoznam podľa odseku 2 obsahuje
a)
názov leteckého dopravcu prepravujúceho tovar,
b)
číslo letu,
c)
dátum letu,
d)
názov letiska, na ktorom sa tovar nakladá, a názov letiska, na ktorom sa tovar vykladá,
e)
údaje týkajúce sa jednotlivých zásielok, a to najmä číslo leteckého nákladného listu, počet nákladových kusov, hrubú hmotnosť zásielky a súhrnný opis tovaru.
(4)
Letecký dopravca prepravujúci tovar na základe osobitného zoznamu podľa odseku 2 je hlavným zodpovedným pri prepravných operáciách.
(5)
Colný úrad na žiadosť leteckých dopravcov, ktorí medzi sebou používajú systém výmeny údajov, môže namiesto osobitného zoznamu podľa odseku 2 povoliť zjednodušený postup pre režim tranzit s využitím výmeny údajov medzi príslušnými leteckými dopravcami.
(6)
Colný úrad môže povoliť zjednodušený postup v režime tranzit podľa odseku 5 na žiadosť leteckých dopravcov, ktorí sú založení alebo majú pobočku na colnom území, ak títo leteckí dopravcovia
a)
využívajú systém výmeny údajov na ich prenos medzi letiskami odoslania a letiskami určenia na colnom území a
b)
spĺňajú podmienky uvedené v odseku 7.
(7)
Zjednodušený postup podľa odseku 5 možno povoliť len pri tranzitných operáciách medzi letiskami, ktorých sa týka, a len leteckým dopravcom, ak
a)
prevádzkujú značný počet letov v Slovenskej republike,
b)
pravidelne odosielajú tovar a prijímajú tovar,
c)
ich evidencia umožňuje colnému úradu preveriť ich operácie pri odoslaní a doručení,
d)
sprístupnia svoju evidenciu colnému úradu,
e)
sa nedopustili závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov.
(8)
Zjednodušený postup sa uplatňuje takto:
a)
letecký dopravca je povinný zapísať do osobitného zoznamu
1.
colný status tovaru pri všetkých zásielkach,
2.
symbol T ku každej položke tovaru, ktorý sa prepravuje v režime tranzit v rámci colného územia, a symbol TSK ku každej položke tovaru, ktorý sa neprepravuje v režime tranzit v rámci colného územia,
3.
symbol AB ku každej položke tovaru, ak zásielka obsahuje tovar, ktorý je v režime tranzit, v režime aktívny zušľachťovací styk, v režime uskladňovanie v colnom sklade alebo v režime dočasné použitie,
b)
letecký dopravca je povinný zapísať do leteckého nákladného listu
1.
režim, v ktorom sa tovar nachádza,
2.
poradové číslo tranzitného alebo prepravného dokladu,
3.
dátum vydania leteckého nákladného listu a označenie úradu, ktorý ho vydal,
c)
letecký dopravca je povinný na požiadanie colného úradu predložiť výtlačok osobitného zoznamu colnému úradu na letisku, na ktorom sa tovar nakladá, a na letisku, na ktorom sa tovar vykladá,
d)
colný úrad je povinný vykonať
1.
na letisku, na ktorom sa tovar nakladá, spätnú kontrolu systémov formou auditu založenú na analýze možných rizík,
2.
na letisku, na ktorom sa tovar vykladá, kontrolu systémov formou auditu založenú na analýze možných rizík.
(9)
Colný úrad považuje režim tranzit za skončený, ak sa colnému úradu na letisku, na ktorom sa tovar vykladá, predloží tovar a sprístupní sa osobitný zoznam prostredníctvom zariadenia na spracovanie a výmenu údajov.
(10)
Podrobnosti, spôsob označovania a potvrdzovanie osobitného zoznamu, na ktorého základe sa prepravuje tovar v leteckej doprave, a nakladanie s ním ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§302 Preprava potrubím
(1)
Na tovar prepravovaný potrubím v režime tranzit sa uplatnia colné formality zodpovedajúce tomuto režimu podľa odsekov 2 až 6.
(2)
Tovar prepravovaný potrubím sa považuje za prepustený do režimu tranzit
a)
prepravením na colné územie, ak ide o tovar, ktorý vstupuje na colné územie potrubím alebo
b)
napustením do potrubného systému, ak ide o tovar, ktorý sa už nachádza na colnom území.
(3)
Prevádzkovateľ potrubia na colnom území je hlavným zodpovedným pri tovare podľa odseku 2.
(4)
Na účely § 292 ods. 2 sa prevádzkovateľ potrubia na colnom území považuje za prepravcu.
(5)
Tranzitná operácia sa považuje za skončenú, ak je tovar prepravovaný potrubím dopravený do závodu príjemcu alebo je prijatý do distribučnej siete príjemcu a je zapísaný do jeho evidencie.
(6)
Osoba, ktorá sa zúčastňuje na preprave tovaru potrubím, vedie evidenciu a sprístupní ju colnému úradu na účely kontroly tranzitných operácií v rámci colného územia.
DRUHÝ DIEL
REŽIMY S EKONOMICKÝM ÚČINKOM
Prvý oddiel
Úvodné ustanovenie
§303 Povolenie na použitie režimu
(1)
Žiadosť o povolenie na použitie režimu s ekonomickým účinkom vrátane žiadosti na prevádzkovanie colného skladu sa podáva písomne. Ak colný úrad považuje informácie uvedené v žiadosti za nedostatočné, požiada o jej doplnenie alebo o doplnenie informácií alebo ďalších potrebných podrobností.
(2)
Ak žiadosť o povolenie podľa odseku 1 obsahuje údaje, ktorých pravosť a správnosť potvrdzujú podporné doklady, ich originál alebo kópie musia byť priložené k tejto žiadosti a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.
(3)
Žiadosť, ktorá nespĺňa požiadavky podľa odsekov 1 a 2 a ktorá nie je predložená podľa § 305 ods. 3, § 318 ods. 7 a 8, § 333 ods. 1 a 2, colný úrad zamietne. Rozhodnutie, ktorým sa žiadosť zamieta, colný úrad vyhotoví písomne a oznámi ho žiadateľovi.
(4)
Žiadateľ zodpovedá za správnosť a pravdivosť údajov uvádzaných v žiadosti a pravosť pripojených dokladov.
(5)
Colný úrad môže vydať povolenie len za týchto podmienok:
a)
osoba, ktorá žiada o povolenie, poskytuje všetky záruky potrebné na riadne vykonávanie spracovateľských operácií,
b)
colný úrad môže dohliadať na vykonávanie príslušného režimu bez zavedenia ekonomicky neprimeraných opatrení.
(6)
Colný úrad vydá povolenie písomne a oznámi ho žiadateľovi, ak tento zákon neustanovuje inak. V povolení colný úrad určí podmienky na použitie režimu.
(7)
Povolenie je vykonateľné dňom jeho vydania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Povolenie sa môže vzťahovať aj na viac prepustení tovaru do navrhovaného režimu.
(9)
Colný úrad môže na základe písomnej žiadosti povoliť držiteľovi povolenia zmenu povolenia alebo predĺženie jeho platnosti. Držiteľ povolenia je povinný oznámiť colnému úradu všetky okolnosti, ktoré nastali po vydaní povolenia a môžu mať vplyv na platnosť a obsah povolenia.
(10)
Vzory tlačív žiadostí o povolenie použiť režimy s ekonomickým účinkom vrátane tlačív žiadostí o povolenie prevádzkovať colný sklad, podrobnosti o ich vyplňovaní a použití, vzory tlačív povolení na použitie režimov s ekonomickým účinkom vrátane vzoru tlačiva povolenia na prevádzkovanie colného skladu a podrobnosti o ich vyplňovaní a použití ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Druhý oddiel
Režim uskladňovanie v colnom sklade
§304 Úvodné ustanovenia
(1)
Režim uskladňovanie v colnom sklade umožňuje v colnom sklade uskladňovať
a)
zahraničný tovar bez toho, aby podliehal dovozným platbám alebo obchodnopolitickým opatreniam,
b)
slovenský tovar, na ktorý možno uplatniť opatrenia, ktoré sú obvykle spojené s vývozom tovaru podľa osobitného predpisu.
(2)
Colný sklad je miesto schválené colným úradom, ktoré je pod jeho dohľadom, v ktorom možno uskladňovať tovar za podmienok určených colným úradom.
(3)
Colný sklad možno prevádzkovať ako verejný sklad alebo súkromný sklad. Verejný sklad je colný sklad, v ktorom môže uskladňovať tovar každá osoba, v súkromnom sklade iba skladovateľ.
(4)
Na účely režimu uskladňovanie v colnom sklade možno zriadiť tieto colné sklady:
a)
typ A, ktorý je verejným skladom a v ktorom zodpovednosť za tovar nesie skladovateľ,
b)
typ B, ktorý je verejným skladom a v ktorom zodpovednosť za tovar nesie ukladateľ,
c)
typ C, ktorý je súkromným skladom, v ktorom je skladovateľ rovnaká osoba ako ukladateľ, ale nemusí byť vlastníkom tovaru,
d)
typ D, ktorý je súkromným skladom, v ktorom je skladovateľ rovnaká osoba ako ukladateľ, ale nemusí byť vlastníkom tovaru, ak sa uplatňuje postup podľa § 311 ods. 3,
e)
typ E, ktorý je súkromným skladom, v ktorom je prevádzkovateľ skladu rovnaká osoba ako ukladateľ, ale nemusí byť vlastníkom tovaru v systéme, ktorý umožňuje skladovanie tovaru v skladovacích priestoroch podľa odseku 10,
f)
typ F, ktorý je verejným skladom, ktorý prevádzkuje colný úrad.
(5)
Skladovateľ je osoba oprávnená prevádzkovať colný sklad. Ukladateľ je osoba viazaná colným vyhlásením, ktorým sa prepúšťa tovar do režimu uskladňovanie v colnom sklade, alebo osoba, na ktorú boli prevedené práva a povinnosti tejto osoby.
(6)
Skladovateľ zodpovedá za
a)
to, že tovar uskladnený v colnom sklade nebude odňatý spod colného dohľadu,
b)
splnenie povinností vyplývajúcich z uskladnenia tovaru v režime uskladňovanie v colnom sklade,
c)
dodržanie podmienok ustanovených v povolení.
(7)
V povolení na prevádzkovanie verejného skladu môže colný úrad určiť, že za splnenie jednej alebo obidvoch povinností podľa odseku 6 písm. a) a b) zodpovedá výlučne ukladateľ.
(8)
Pri prevádzkovaní colného skladu typu F je colný úrad povinný označiť priestory a miesta, z ktorých sklad pozostáva. Rozhodnutie o prevádzkovaní colného skladu typu F colný úrad uverejní.
(9)
Colný úrad môže požadovať, aby skladovateľ zabezpečil colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť pri tovare prepustenom do režimu uskladňovanie v colnom sklade.
(10)
Colný úrad môže prepustiť tovar do režimu uskladňovanie v colnom sklade bez toho, aby bol tovar uskladnený v colnom sklade.
§305 Povolenie pre režim uskladňovanie v colnom sklade
(1)
Colný sklad s výnimkou colného skladu, ktorého prevádzkovateľom je colný úrad, možno prevádzkovať len na základe povolenia colného úradu.
(2)
Povolenie na prevádzkovanie colného skladu možno vydať na základe písomnej žiadosti, ak žiadateľ preukáže, že zriadenie colného skladu je ekonomicky odôvodnené. V povolení colný úrad určí podmienky na prevádzkovanie colného skladu.
(3)
Žiadosť o povolenie sa podáva colnému úradu podľa miesta, kde má byť colný sklad umiestnený; ak ide o colný sklad typu E, žiadateľ predloží žiadosť colnému úradu príslušnému podľa miesta, v ktorom skladovateľ vedie účtovnú evidenciu.
(4)
Colný úrad vydá povolenie len slovenskej osobe, ak
a)
poskytuje všetky záruky potrebné na riadne vykonávanie operácií,
b)
môže dohliadať na prevádzkovanie colného skladu a kontrolovať ho bez toho, aby musel zavádzať administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska ekonomických požiadaviek neprimerané.
(5)
Povolenie colný úrad vydá, len ak je sklad určený najmä na uskladnenie tovaru. S tovarom prepusteným do režimu uskladňovanie v colnom sklade možno v colnom sklade zaobchádzať len obvyklým spôsobom podľa § 308 alebo tento tovar môže byť prepustený do režimu aktívny zušľachťovací styk alebo režimu prepracovanie pod colným dohľadom podľa § 312, ak sa zachová účel umiestnenia tovaru v colnom sklade.
(6)
V povolení colný úrad okrem iného určí colný úrad zodpovedný za vykonávanie dohľadu nad colným skladom. Ak je to potrebné, môže tiež určiť, že tovar, ktorý predstavuje nebezpečenstvo alebo pravdepodobnosť poškodenia iného tovaru alebo ktorý z iných dôvodov vyžaduje osobitné zaobchádzanie, bude umiestnený v priestoroch osobitne vybavených na jeho uskladnenie. V prípade súkromných colných skladov colný úrad môže v povolení určiť druh tovaru, ktorý môže byť umiestnený v takomto sklade.
(7)
Colný úrad môže povoliť predaj tovaru prepusteného do režimu uskladňovanie v colnom sklade konečnému spotrebiteľovi,51) len ak ide o predaj tovaru oslobodeného od dovozného cla
a)
cestujúcemu v medzinárodnej leteckej doprave a medzinárodnej vodnej doprave,
b)
zahraničnej osobe požívajúcej výsady a imunity podľa medzinárodného práva,9)
c)
členovi medzinárodnej organizácie,
d)
zahraničným ozbrojeným silám podľa medzinárodnej zmluvy.52)
(8)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky, ustanoví limity na nákup tovaru v colnom sklade osobám podľa odseku 7 písm. b).
(9)
Colný úrad môže zrušiť povolenie, ak sa colný sklad dostatočne nevyužíva a neplní svoj účel.
(10)
Práva a povinnosti skladovateľa možno previesť na inú osobu len so súhlasom colného úradu, ktorý vydal povolenie podľa odsekov 1 až 9.
§306 Skladová evidencia
(1)
V colnom sklade typu A, C, D a E je skladovateľ povinný viesť skladovú evidenciu. Skladovateľ je povinný sprístupniť skladovú evidenciu colnému úradu dohľadu na účel vykonania kontroly.
(2)
Osoba určená colným úradom vedie skladovú evidenciu tovaru prepusteného do režimu uskladňovanie v colnom sklade spôsobom, ktorý schváli colný úrad.
(3)
Za podmienok podľa § 303 ods. 5 colný úrad nemusí požadovať vedenie skladovej evidencie, ak v povolení podľa § 305 je uvedené, že za plnenie povinností vyplývajúcich zo skladovania tovaru v režime uskladňovanie v colnom sklade vrátane zabezpečenia, aby tovar uskladnený v colnom sklade nebol odňatý spod colného dohľadu, zodpovedá ukladateľ a tovar je prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade na základe písomného colného vyhlásenia podľa § 78 až 117 alebo na základe administratívneho dokladu podľa § 118 ods. 3.
(4)
Tovar prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade sa zapisuje do skladovej evidencie pri jeho prevzatí do colného skladu. Colný úrad vedie v colnom sklade typu F evidenciu, ktorá obsahuje údaje podľa odseku 5.
(5)
Skladová evidencia obsahuje
a)
označenie krajiny, z ktorej bol tovar dovezený, údaje o nákladových kusoch a opis tovaru, číselný kód colne schváleného určenia a údaje o vlastnej hmotnosti tovaru zodpovedajúce údajom uvedeným v colnom vyhlásení na prepustenie tovaru do režimu,
b)
evidenčné číslo colného vyhlásenia, na ktorého základe je tovaru pridelené colne schválené určenie, ktorým sa skončí režim uskladňovanie v colnom sklade,
c)
dátum a odkaz na iné colné doklady a ďalšie doklady, ktoré sa vzťahujú na prepustenie tovaru do režimu a na skončenie režimu uskladňovanie v colnom sklade,
d)
údaje, ktoré umožňujú sledovať pohyb tovaru vrátane jeho umiestnenia, a údaje týkajúce sa premiestňovania tovaru medzi colnými skladmi bez skončenia režimu uskladňovanie v colnom sklade,
e)
údaje týkajúce sa spoločného uskladňovania tovaru s rôznym colným statusom,
f)
údaje týkajúce sa obvyklého spôsobu zaobchádzania s tovarom,
g)
informácie týkajúce sa dočasného premiestnenia tovaru z priestorov colného skladu,
h)
ďalšie údaje potrebné na identifikáciu tovaru.
(6)
Za skladovú evidenciu môže colný úrad považovať aj evidenciu, ak obsahuje všetky údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu, s prihliadnutím na typ colného skladu a colné formality na prepustenie tovaru do režimu a jeho skončenie.
(7)
Skladová evidencia colného skladu typu D obsahuje okrem údajov podľa odseku 5 údaje, ktoré sa povinne uvádzajú v colnom vyhlásení na prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade.
(8)
Skladová evidencia musí byť vedená tak, aby umožňovala zistiť aktuálny stav tovaru nachádzajúceho sa v režime uskladňovanie v colnom sklade. Skladovateľ predloží colnému úradu dohľadu informácie o aktuálnom stave tovaru v lehote určenej colným úradom.
(9)
Ak sa použije § 311 ods. 2, do skladovej evidencie sa zapíše colná hodnota tovaru zodpovedajúca jeho colnej hodnote pred nakladaním s ním.
(10)
Ustanovenie odseku 5 a odsekov 7 až 9 sa použijú aj pri zjednodušenom postupe podľa § 118 až 138.
(11)
Tovar, ktorý bol prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade typu A, C alebo D, sa zapíše do skladovej evidencie podľa odseku 4 prvej vety v okamihu, keď sa fyzicky nachádza v colnom sklade na základe údajov uznaných alebo prijatých colným úradom dohľadu alebo colným úradom prepustenia do režimu.
(12)
Ak je tovar prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade typu E, zápis tovaru do skladovej evidencie podľa odseku 2 sa uskutoční ihneď po umiestnení tovaru do skladovacích priestorov.
(13)
Ak sa colný sklad používa ako dočasný sklad, zápis do skladovej evidencie podľa odseku 2 sa vykoná
a)
ihneď, keď je tovar prepustený po predložení colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade, alebo
b)
pred uplynutím lehoty podľa § 73 ods. 2, ak sa použije miestne colné konanie podľa § 136 s ohľadom na prepustenie tovaru z dočasného uskladnenia do režimu uskladňovanie v colnom sklade.
(14)
Údaje týkajúce sa skončenia režimu uskladňovanie v colnom sklade musia byť zapísané do skladovej evidencie
a)
ihneď, keď sa tovaru na základe predloženého colného vyhlásenia pridelilo iné colne schválené určenie,
b)
najneskôr v čase, keď tovar opúšťa priestory colného skladu, ak sa použil zjednodušený postup.
§307 Lehoty na uskladnenie
(1)
Lehota, počas ktorej môže byť tovar prepustený v režime uskladňovanie v colnom sklade, nie je obmedzená.
(2)
V osobitných prípadoch, najmä ak si to vyžaduje ochrana života a zdravia osôb alebo ochrana iného tovaru uskladneného v colnom sklade, colný úrad môže určiť lehotu, v ktorej je ukladateľ povinný navrhnúť pre uskladnený tovar iné colne schválené určenie.
§308 Zaobchádzanie s tovarom
(1)
S dovážaným tovarom umiestneným v colnom sklade možno zaobchádzať len obvyklým spôsobom potrebným na jeho uchovanie, zlepšenie vzhľadu alebo predajnej kvality, na jeho prípravu na distribúciu alebo ďalší predaj. Zoznam obvyklých spôsobov zaobchádzania s dovážaným tovarom v colnom sklade je uvedený v prílohe č. 17.
(2)
S tovarom v colnom sklade možno zaobchádzať len na základe povolenia colného úradu dohľadu vydaného na písomnú žiadosť. Žiadosť sa podáva osobitne pre každý prípad zaobchádzania predtým, ako sa začne s tovarom zaobchádzať. Žiadosť na použitie obvyklého spôsobu zaobchádzania musí obsahovať údaje potrebné na použitie ustanovení upravujúcich režim uskladňovanie v colnom sklade. Za vydanie povolenia na použitie obvyklého spôsobu zaobchádzania sa považuje potvrdenie žiadosti colným úradom. Colný úrad v povolení určí podmienky zaobchádzania s tovarom v colnom sklade.
(3)
V povolení na prevádzkovanie colného skladu podľa § 305 alebo v prípade colného skladu typu E možno uviesť obvyklý spôsob zaobchádzania, ktorého použitie sa predpokladá.
§309 Dočasné vyňatie tovaru a spoločné uskladňovanie tovaru
(1)
Tovar prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade môže byť v odôvodnených prípadoch dočasne vyňatý z colného skladu. Vyňatie tovaru z colného skladu musí vopred povoliť colný úrad na základe písomnej žiadosti. Colný úrad v povolení určí podmienky, za ktorých sa vyňatie môže uskutočniť.
(2)
S tovarom vyňatým z colného skladu možno zaobchádzať obvyklým spôsobom.
(3)
Písomná žiadosť podľa odseku 1 sa podáva colnému úradu osobitne pre každý prípad.
(4)
Ak žiadosť o povolenie na dočasné vyňatie tovaru obsahuje potrebné údaje vzťahujúce sa na režim uskladňovanie v colnom sklade, colný úrad povolenie vydá potvrdením žiadosti odtlačkom pečiatky a podpisom.
(5)
Colný úrad môže povoliť dočasné vyňatie tovaru z colného skladu; túto skutočnosť uvedie v povolení. Oznámenie colnému úradu o dočasnom vyňatí tovaru z colného skladu nahrádza žiadosť podľa odseku 1, ak sa oznámi spôsobom, ktorý určí colný úrad.
(6)
Colný úrad dohľadu povolí, aby sa slovenský tovar a zahraničný tovar uskladňovali v rovnakých skladovacích priestoroch, ak sa tým neovplyvní riadny priebeh režimu uskladňovanie v colnom sklade.
(7)
Ak spoločné uskladnenie podľa odseku 6 znemožní určenie colného statusu každého druhu tovaru, colný úrad dohľadu povolí spoločné uskladňovanie iba v prípade rovnakého tovaru. Rovnaký tovar je tovar, ktorý patrí do rovnakého číselného znaku kombinovanej nomenklatúry, s rovnakou obchodnou kvalitou a technickými vlastnosťami.
(8)
Rovnakému tovaru spoločne uskladnenému podľa odsekov 6 a 7, ktorému sa navrhuje pridelenie colne schváleného určenia, možno na návrh oprávnenej osoby priznať colný status zahraničného tovaru alebo colný status slovenského tovaru. Colný status však nesmie byť pridelený väčšiemu množstvu tovaru, ako je množstvo uskladnené v colnom sklade, ktoré tento colný status skutočne má v okamihu, keď tovar navrhnutý do colne schváleného určenia je z neho vyskladnený.
(9)
Ak v prípade úplného zničenia tovaru alebo nenahraditeľnej straty tovaru prepusteného do režimu uskladňovanie v colnom sklade nemôže skladovateľ poskytnúť dôkazy o skutočnom množstve tovaru, množstvo tovaru zničeného alebo nenahraditeľne strateného sa určí rozdielom medzi množstvom tovaru toho istého druhu prepusteného do režimu uskladňovanie v colnom sklade a množstvom tovaru toho istého druhu, ktorý sa v priestoroch colného skladu nachádzal po tom, keď došlo k zničeniu tovaru alebo jeho nenahraditeľnej strate.
§310 Premiestňovanie tovaru
(1)
Colný úrad môže povoliť, aby tovar prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade bol premiestnený z jedného colného skladu do iného colného skladu.
(2)
Na premiestňovanie tovaru medzi colnými skladmi bez skončenia režimu uskladňovanie v colnom sklade sa použije tlačivo jednotného colného dokladu podľa § 79. Spôsob vyplňovania a nakladania s tlačivom jednotného colného dokladu na účely premiestňovania tovaru medzi colnými skladmi pre štandardný postup a zjednodušený postup ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Zjednodušený postup sa použije, ak
a)
colný úrad povolil miestne colné konanie podľa § 118 ods. 6 v colnom sklade, z ktorého sa tovar odosiela, a v colnom sklade, v ktorom má byť tovar umiestnený, alebo povolil zjednodušený postup miestneho colného konania na prepustenie tovaru do režimu podľa § 136,
b)
za obidva colné sklady je zodpovedná tá istá osoba, alebo
c)
skladové evidencie sú prepojené elektronickým spôsobom.
(4)
Zodpovednosť za tovar premiestňovaný medzi colnými skladmi prechádza na skladovateľa toho colného skladu, v ktorom má byť tovar umiestnený, ihneď po umiestnení tovaru v colnom sklade a jeho zapísaní do skladovej evidencie.
(5)
Ak sa s tovarom, ktorý má byť premiestnený, zaobchádzalo obvyklým spôsobom a použije sa § 311 ods. 2, doklad podľa odseku 2 obsahuje údaje o povahe, colnej hodnote a množstve premiestňovaného tovaru, na ktoré by sa prihliadalo v súvislosti so vznikom colného dlhu, ak by sa s príslušným tovarom takto nezaobchádzalo.
(6)
Tovar, ktorý bol prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade, nemôže byť premiestnený z colného skladu do iného colného skladu bez skončenia režimu uskladňovanie v colnom sklade, ak aspoň jeden z týchto skladov je colný sklad typu B.
§311 Vznik colného dlhu
(1)
Ak vznikne colný dlh v súvislosti s dovážaným tovarom, colná hodnota tohto tovaru je založená na cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť a ktorá zahŕňa náklady na skladovanie a uchovanie tohto tovaru po dobu, v ktorej ostane tovar v sklade. Takéto náklady nemusia byť zahrnuté do colnej hodnoty, ak sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá sa má zaplatiť za tovar.
(2)
Ak sa s tovarom podľa odseku 1 zaobchádzalo obvyklým spôsobom podľa § 308, na žiadosť deklaranta sa pri určovaní sumy dovozných platieb prihliada na povahu tovaru, jeho colnú hodnotu a množstvo, na ktoré by sa prihliadalo pri vzniku colného dlhu, ak by sa s tovarom nezaobchádzalo obvyklým spôsobom.
(3)
Ak sa dovážaný tovar prepustí do režimu voľný obeh formou zápisu do príslušnej evidencie podľa § 118 ods. 3, na účely určenia sumy dovozných platieb alebo vývozných platieb sa prihliada na povahu tovaru, jeho colnú hodnotu a množstvo podľa stavu tovaru v čase jeho prepustenia do režimu uskladňovanie v colnom sklade; tým nie je dotknuté preverovanie po prepustení tovaru podľa § 152. Ak počas uskladnenia tovaru v colnom sklade dôjde k zmene sadzby dovozného cla, použije sa na vymeranie colného dlhu sadzba dovozného cla platná v čase vzniku colného dlhu, ak deklarant nepožiada o uplatnenie sadzby dovozného cla platnej v čase prepustenia tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade.
§312 Použitie colného skladu na iné účely ako na režim uskladňovanie v colnom sklade
(1)
Colný úrad, ak je to ekonomicky odôvodnené a ak sa tým nesťaží colný dohľad, môže povoliť, aby
a)
slovenský tovar, iný ako uvedený v § 304 ods. 1 písm. b), bol skladovaný v colnom sklade,
b)
zahraničný tovar bol podrobený spracovateľským operáciám v colnom sklade v režime aktívny zušľachťovací styk za podmienok ustanovených pre tento režim,
c)
zahraničný tovar bol prepracovaný v režime prepracovanie pod colným dohľadom za podmienok ustanovených pre tento režim.
(2)
Colný úrad môže požadovať, aby tovar podľa odseku 1, umiestnený v colnom sklade, bol zapísaný do skladovej evidencie.
(3)
Ak ide o slovenský tovar podľa § 304 ods. 1 písm. b), colný úrad môže požadovať, aby bol zapísaný do samostatnej evidencie oddelene od zahraničného tovaru. Colný úrad môže rozhodnúť aj o tom, že sa tovar bude skladovať oddelene.
§313 Spracovanie poľnohospodárskych výrobkov
Spracovanie poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré boli vopred vyplatené vývozné náhrady, možno v priestoroch colného skladu uskutočniť, len ak to ustanoví osobitný predpis.
§314 Operácie v colnom sklade
Ak sa v colnom sklade vykonávajú operácie v režime aktívny zušľachťovací styk alebo v režime prepracovanie pod colným dohľadom, ustanovenia režimu aktívny zušľachťovací styk alebo režimu prepracovanie pod colným dohľadom sa použijú primerane.
Tretí oddiel
Režim aktívny zušľachťovací styk
Úvodné ustanovenia
§315
Režim aktívny zušľachťovací styk umožňuje, aby jednou spracovateľskou operáciou alebo viacerými spracovateľskými operáciami na colnom území prešiel
a)
zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť z colného územia vo forme zušľachtených výrobkov bez toho, aby podliehal dovozným platbám a obchodnopolitickým opatreniam – podmienečný systém,
b)
tovar prepustený do režimu voľný obeh s vrátením alebo odpustením dovozných platieb, ktorým tento tovar podlieha, ak je vyvezený z colného územia vo forme zušľachtených výrobkov – systém vrátenia.
§316
(1)
Na účely režimu aktívny zušľachťovací styk sa rozumie
a)
spracovateľskou operáciou
1.
prepracovanie tovaru vrátane jeho montáže, skladania alebo prispôsobovania inému tovaru,
2.
spracovanie tovaru,
3.
oprava tovaru vrátane jeho renovácie a uvedenia do pôvodného stavu,
4.
použitie tovaru, ktorý nie je obsiahnutý v zušľachtených výrobkoch, ale ktorý uľahčuje alebo umožňuje výrobu týchto výrobkov, aj keď je úplne alebo čiastočne spotrebovaný v tomto procese (ďalej len „výrobné príslušenstvo“),
b)
zušľachtenými výrobkami výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľskej operácie,
c)
hlavným zušľachteným výrobkom zušľachtený výrobok, na ktorého výrobu colný úrad povolil použitie režimu aktívny zušľachťovací styk,
d)
vedľajším zušľachteným výrobkom zušľachtený výrobok iný ako hlavný zušľachtený výrobok, ktorý je nevyhnutným vedľajším produktom spracovateľských operácií,
e)
náhradným tovarom slovenský tovar, ktorý sa použije na výrobu zušľachtených výrobkov namiesto dovážaného tovaru, ak má rovnakú kvalitu a rovnakú povahu ako dovážaný tovar,
f)
výťažnosťou spracovateľskej operácie množstvo alebo percentuálny podiel zušľachtených výrobkov získaných pri spracovateľskej operácii určitého množstva dovážaného tovaru,
g)
stratou časť dovážaného tovaru zničeného alebo strateného počas spracovateľskej operácie, najmä odparením, vysušením, vyprchaním vo forme plynu alebo odtečením,
h)
metódou množstevnej miery výpočet pomeru dovážaného tovaru obsiahnutého v rôznych zušľachtených výrobkoch vo vzťahu k množstvu dovážaného tovaru,
i)
metódou hodnotovej miery výpočet pomeru dovážaného tovaru obsiahnutého v rôznych zušľachtených výrobkoch vo vzťahu k hodnote zušľachtených výrobkov,
j)
prevádzkovateľom osoba, ktorá vykonáva všetky spracovateľské operácie alebo ich časť.
(2)
Za výrobné príslušenstvo podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu sa nepovažuje
a)
palivo alebo energetické zdroje iné ako potrebné na skúšky zušľachtených výrobkov alebo na zistenie vád na dovážanom tovare, pri ktorom je nevyhnutné vykonať opravu,
b)
iné mazivo ako mazivo potrebné na skúšky zušľachtených výrobkov vrátane ich nastavenia,
c)
zariadenie alebo náradie.
§317
(1)
Colný úrad môže povoliť, aby sa zušľachtené výrobky získali z náhradného tovaru a boli vyvezené z colného územia pred dovozom zahraničného tovaru; na tieto účely sa zahraničný tovar považuje za náhradný tovar a náhradný tovar za zahraničný tovar.
(2)
Ako náhradný tovar sa so súhlasom colného úradu môže použiť aj tovar na vyššom stupni výroby, ako je dovážaný tovar.
(3)
Ak slovenský tovar, ktorý sa použije ako náhradný tovar, podlieha vývozným platbám a je v zušľachtených výrobkoch vyvezený pred dovozom zahraničného tovaru, ktorý má nahradiť, držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť colný dlh, ktorý by vývozom slovenského tovaru mohol vzniknúť.
Povolenie na režim aktívny zušľachťovací styk
§318
(1)
Povolenie na režim aktívny zušľachťovací styk sa vydáva na žiadosť osoby, ktorá vykonáva spracovateľské operácie alebo ktorá zabezpečuje ich vykonanie.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 možno vydať len slovenskej osobe, ak
a)
dovážaný tovar možno identifikovať v zušľachtených výrobkoch alebo ak možno overiť plnenie podmienok ustanovených pre náhradný tovar; to neplatí, ak ide o výrobné príslušenstvo,
b)
režim aktívny zušľachťovací styk môže napomôcť vytvorenie podmienok na vývoz alebo spätný vývoz zušľachtených výrobkov, ak to nepriaznivo neovplyvní ekonomické záujmy Slovenskej republiky.
(3)
Povolenie podľa odseku 1 možno vydať aj zahraničnej osobe, ak dováža tovar neobchodného charakteru a spĺňa podmienku podľa odseku 2 písm. a).
(4)
Povolenie na použitie režimu aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme colný úrad vydá iba v prípade, ak má žiadateľ skutočný zámer spätne vyviezť hlavné zušľachtené výrobky z colného územia. V tomto prípade použitie režimu aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme možno povoliť na všetok tovar, ktorý má byť spracovaný.
(5)
Povolenie podľa odseku 1 colný úrad vydá po vyjadrení príslušného orgánu, ak tak ustanovuje osobitný predpis.53)
(6)
Povolenie na použitie režimu aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia colný úrad vydáva iba v prípadoch uvedených v § 328 ods. 1 a 2, ak možno vyviezť hlavné zušľachtené výrobky z colného územia.
(7)
Na účely odseku 2 písm. a) colný úrad určí spôsob identifikácie dovážaného tovaru v zušľachtených výrobkoch alebo vykoná nevyhnutné opatrenia na overenie dodržiavania podmienok riadneho priebehu operácie rovnocennej náhrady. Colný úrad použije najmä tieto spôsoby identifikácie tovaru:
a)
vyznačenie alebo opis špeciálnej značky alebo výrobného čísla,
b)
pripevnenie plomby, pečate, odtlačku pečiatky alebo iných charakteristických znakov,
c)
odber vzorky,
d)
predloženie nákresu alebo technického opisu,
e)
vykonanie analýzy,
f)
preverovanie skladovej evidencie alebo iných dokladov preukazujúcich, že zušľachtené výrobky boli vyrobené z dovážaného tovaru.
(8)
Žiadosť sa predkladá colnému úradu príslušnému podľa miesta vykonania spracovateľskej operácie. Ak sa predpokladá, že sa následná spracovateľská operácia vykoná na miestach, ktoré sú v pôsobnosti iného colného úradu, môže sa podať žiadosť o vydanie spoločného povolenia pre všetky spracovateľské operácie. V tomto prípade sa žiadosť, ktorá bude obsahovať podrobnosti o následnosti spracovateľských operácií a miestach, na ktorých sa vykonajú tieto operácie, predloží colnému úradu príslušnému podľa miesta vykonania prvej spracovateľskej operácie.
(9)
Ak sa spracovateľská operácia vykoná na základe zmluvy o vykonaní spracovateľských operácií za odplatu uzavretej medzi dvoma osobami, ktoré majú sídlo alebo bydlisko na colnom území, žiadosť podáva hlavný zodpovedný alebo sa podáva v jeho mene.
(10)
Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch môže colný úrad povoliť vykonanie spracovateľských operácií v režime aktívny zušľachťovací styk pred vydaním písomného povolenia, najskôr však odo dňa podania žiadosti.
(11)
Colný úrad môže požadovať od držiteľa režimu alebo držiteľa povolenia, aby viedol alebo zabezpečil vedenie skladovej evidencie, ktorá vyjadruje množstvo dovážaného tovaru prepusteného do režimu aktívny zušľachťovací styk a získaných zušľachtených výrobkov spolu s podrobnosťami potrebnými na sledovanie spracovateľských operácii a správnosti výpočtu dovozných platieb.
(12)
Skladová evidencia musí byť dostupná colnému úradu dohľadu na vykonanie kontroly potrebnej na riadne uplatňovanie režimu. Ak sa spracovateľské operácie vykonávajú na viacerých miestach, skladová evidencia musí obsahovať údaje týkajúce sa uplatňovania režimu aktívny zušľachťovací styk na každom takomto mieste. Ak skladová evidencia, ktorú vedie držiteľ na obchodné účely, umožňuje zabezpečiť kontrolu riadneho uplatňovania režimu aktívny zušľachťovací styk, colný úrad ju môže považovať za skladovú evidenciu podľa tohto odseku.
§319
(1)
Colný úrad v povolení určí lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky vyvezené alebo spätne vyvezené, alebo im musí byť pridelené iné colne schválené určenie. Pri určení lehoty sa prihliada na čas potrebný na vykonanie spracovateľských operácií a na ďalšie zaobchádzanie so zušľachtenými výrobkami. V odôvodnených prípadoch colný úrad môže lehotu na spätný vývoz tovaru predĺžiť.
(2)
Lehota podľa odseku 1 začína plynúť odo dňa prepustenia zahraničného tovaru do režimu aktívny zušľachťovací styk. Colný úrad môže túto lehotu primerane predĺžiť na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa povolenia. Colný úrad môže na účely zjednodušenia postupov v colnom konaní rozhodnúť, že lehota, ktorá začína plynúť v priebehu mesiaca alebo štvrťroka, skončí posledným dňom nasledujúceho mesiaca alebo štvrťroka.
(3)
Ak sa použije § 317 ods. 3, colný úrad určí lehotu, v ktorej musí byť zahraničný tovar navrhnutý na prepustenie do režimu aktívny zušľachťovací styk. Táto lehota začína plynúť odo dňa prijatia colného vyhlásenia na vývoz zušľachtených výrobkov získaných z náhradného tovaru.
(4)
Colný úrad v povolení určí lehotu na ukončenie režimu.
(5)
Používanie mesačného výkazu dovozu zahraničného tovaru alebo vývozu zušľachtených výrobkov (ďalej len „mesačný výkaz“), alebo štvrťročného výkazu dovozu zahraničného tovaru, alebo vývozu zušľachtených výrobkov (ďalej len „štvrťročný výkaz“) colný úrad povolí, ak sa bude dovážaný tovar pravidelne prepúšťať do režimu aktívny zušľachťovací styk, pričom lehota na spätný vývoz bude približne rovnaká.
(6)
Ak sa použije mesačný výkaz, lehoty na spätný vývoz, ktoré začali plynúť v priebehu mesiaca, uplynú posledný deň mesiaca, v ktorom uplynie lehota na spätný vývoz pre tovar prepustený ako posledný do režimu aktívny zušľachťovací styk v príslušnom mesiaci.
(7)
Ak sa použije štvrťročný výkaz, ustanovenie odseku 6 sa použije primerane.
(8)
Vzory mesačného a štvrťročného výkazu a podrobnosti o vyplňovaní týchto výkazov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§320 Určenie výťažnosti spracovateľskej operácie
(1)
Colný úrad určí výťažnosť spracovateľskej operácie alebo ak je to vhodné, spôsob určenia tejto výťažnosti. Výťažnosť spracovateľskej operácie sa určuje na základe skutočných podmienok, za ktorých sa spracovateľská operácia vykonáva alebo sa má vykonávať.
(2)
Výťažnosť spracovateľskej operácie alebo spôsob jej určenia sa určuje na základe údajov o výrobe a musí byť kontrolovateľná zo záznamov prevádzkovateľa.
(3)
Štandardná výťažnosť v prípade spracovateľských operácií obvykle vykonávaných za ustanovených technických podmienok zahŕňajúcich tovar v podstate rovnakých technických vlastností, ktorých výsledkom je výroba zušľachtených výrobkov rovnakej kvality, je uvedená v prílohe č. 18. Štandardná výťažnosť sa použije iba na dovážaný tovar známej obchodnej kvality, ktorá zodpovedá štandardnej kvalite ustanovenej v osobitnom predpise.54)
§321 Povolenie na použitie režimu aktívny zušľachťovací styk pri zjednodušenom postupe
(1)
Na zjednodušený postup v režime aktívny zušľachťovací styk platia ustanovenia § 118.
(2)
Colný úrad môže považovať za žiadosť o povolenie režimu aktívny zušľachťovací styk podanie colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu aktívny zušľachťovací styk; v tomto prípade sa rozhodnutie o prepustení tovaru do režimu bude považovať aj za povolenie vykonať tento režim.
(3)
V odôvodnených prípadoch colný úrad pri zjednodušenom postupe môže požadovať predloženie ďalších dokladov obsahujúcich tieto údaje, ak nie sú uvedené v colnom vyhlásení:
a)
meno alebo obchodné meno a miesto trvalého pobytu alebo sídla žiadateľa, ak nie je žiadateľ o povolenie osoba totožná s osobou deklaranta,
b)
meno alebo obchodné meno a miesto trvalého pobytu alebo sídla prevádzkovateľa, ak prevádzkovateľ nie je osoba totožná s osobou žiadateľa alebo deklaranta,
c)
údaje o povahe spracovateľskej operácie,
d)
obchodný opis a technický opis zušľachtených výrobkov,
e)
navrhovanú výťažnosť, prípadne spôsob jej určenia,
f)
navrhovanú lehota na spätný vývoz,
g)
navrhované miesto vykonania spracovateľskej operácie.
§322 Náhradný tovar v podmienečnom systéme a v systéme vrátenia
(1)
Colný úrad môže povoliť, aby sa pri spracovateľských operáciách použil náhradný tovar, ktorý musí spĺňať tieto podmienky:
a)
musí byť zatriedený do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry,
b)
musí byť rovnakej obchodnej kvality,
c)
musí mať rovnaké technické vlastnosti ako dovážaný tovar.
(2)
Ak colný úrad v povolení umožní použiť v režime aktívny zušľachťovací styk náhradný tovar, v povolení uvedie osobitné opatrenia, ktoré sa majú vykonať, aby sa zabezpečilo dodržiavanie ustanovení o náhradnom tovare.
(3)
Colný úrad môže povoliť, aby náhradný tovar bol na vyššom stupni spracovania ako dovážaný tovar za predpokladu, že podstatná časť spracovania, ktorému je náhradný tovar podrobený, sa vykoná v prevádzkových priestoroch držiteľa povolenia alebo v priestoroch, v ktorých sa operácia vykonáva na jeho účet.
(4)
Ak colný úrad povolí v režime aktívny zušľachťovací styk použitie náhradného tovaru bez skoršieho vývozu, prijatím colného vyhlásenia na skončenie režimu sa zmení colný status dovážaného tovaru a náhradného tovaru. Ak držiteľ povolenia uvedie dovážaný tovar na trh v rámci colného územia v nezmenenom stave alebo vo forme zušľachtených výrobkov pred skončením režimu, colný status dovážaného tovaru a náhradného tovaru sa zmení uvedením tovaru na trh v rámci colného územia; táto zmena nemá za následok zmenu pôvodu vyvážaného tovaru.
(5)
Ak v prípade úplného zničenia tovaru alebo nenahraditeľnej straty tovaru v nezmenenom stave alebo zušľachtených výrobkov nemôže držiteľ povolenia poskytnúť dôkazy o skutočnom množstve tovaru, množstvo tovaru zničeného alebo nenahraditeľne strateného sa určí rozdielom medzi množstvom dovezeného tovaru toho istého druhu prepusteného do režimu a množstvom tovaru toho istého druhu, ktorý sa v sklade držiteľa povolenia nachádzal potom, čo došlo k zničeniu tovaru alebo jeho nenahraditeľnej strate.
§323 Skorší vývoz
(1)
Skorší vývoz umožňuje, aby boli zušľachtené výrobky získané z náhradného tovaru vyvezené z colného územia pred tým, ako je dovážaný tovar prepustený do režimu aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme.
(2)
Pri skoršom vývoze sa colný status tovaru zmení v prípade
a)
vyvezených zušľachtených výrobkov prijatím vývozného colného vyhlásenia a za podmienok, že dovážaný tovar bude prepustený do režimu,
b)
dovážaného tovaru a náhradného tovaru prepustením dovážaného tovaru do režimu.
§324 Skončenie režimu aktívny zušľachťovací styk
(1)
Režim aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme sa pre dovážaný tovar skončí, ak zušľachteným výrobkom alebo tovaru v nezmenenom stave bolo navrhnuté iné colne schválené určenie a podmienky pre použitie režimu boli splnené. Ak sa použije náhradný tovar a skorší vývoz, režim aktívny zušľachťovací styk sa skončí prijatím colného vyhlásenia na zahraničný tovar.
(2)
Na účely skončenia režimu aktívny zušľachťovací styk sa za spätný vývoz zušľachtených výrobkov z colného územia považuje aj
a)
dodanie zušľachtených výrobkov osobám, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dovozného cla podľa medzinárodných zmlúv,
b)
dodanie zušľachtených výrobkov ozbrojeným silám iných štátov umiestneným na území Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom,
c)
dodanie civilných lietadiel leteckým spoločnostiam so sídlom na colnom území,
d)
oprava, úprava alebo výroba civilných lietadiel alebo častí civilných lietadiel; colný úrad dohľadu umožní skončenie režimu aktívny zušľachťovací styk, ak bol tovar alebo výrobky v civilnom leteckom sektore použité po prvýkrát predpísaným spôsobom za podmienky, že držiteľove záznamy o aktívnom zušľachťovacom styku umožňujú overenie správnosti používania režimu,
e)
pridelenie povoleného colne schváleného určenia vedľajším zušľachteným výrobkom, ktorých zničenie pod colným dohľadom je zakázané z dôvodu ochrany životného prostredia; na tieto účely je potrebné preukázať, že režim nemožno skončiť bežným spôsobom alebo skončenie režimu je nehospodárne.
(3)
Colný úrad prepustí tovar v nezmenenom stave alebo hlavné zušľachtené výrobky do režimu voľný obeh s tým, že príslušná osoba zaplatí kompenzačný úrok podľa § 325 ods. 4, ak nemôže navrhnúť tomuto tovaru alebo výrobkom colne schválené určenie, v ktorom tovar nepodlieha dovozným platbám.
(4)
Kompenzačným úrokom je platba, ktorou sa vyrovnáva rozdiel v príjme štátu, ktorý vznikol tým, že colný dlh, ktorý sa mal splniť v lehote určenej pre tovar prepustený do režimu voľný obeh, bol splnený neskôr.
(5)
Colný úrad môže prepustiť tovar podľa odseku 3 do režimu voľný obeh, ak to neodporuje iným ustanoveniam týkajúcim sa prepustenia tovaru do režimu voľný obeh.
§325 Colný dlh a kompenzačný úrok
(1)
Ak vznikol zo zušľachtených výrobkov alebo z tovaru v nezmenenom stave colný dlh, jeho výška sa určuje na základe podmienok ustanovených pre dovážaný tovar v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu aktívny zušľachťovací styk.
(2)
Ak v čase prijatia colného vyhlásenia podľa odseku 1 dovážaný tovar splnil podmienky pre použitie preferenčných colných sadzieb v rámci colných kvót alebo colných stropov, môžu byť preferenčné colné sadzby použité, ak platia pre rovnaký tovar, pre ktorý by v tomto čase bolo prijaté colné vyhlásenie na prepustenie do režimu voľný obeh.
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak zušľachtené výrobky
a)
podliehajú dovoznému clu vymeranému v súlade s pravidlami príslušného režimu, do ktorého boli prepustené s podmienečným oslobodením od dovozného cla alebo vymeranému v súlade s pravidlami slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, do ktorého boli umiestnené. Osoba, ktorej sa povolenie vydalo, však môže požadovať, aby clo bolo vymerané podľa odseku 1. Ak sa zušľachteným výrobkom pridelilo iné colne schválené určenie ako prepustenie do režimu prepracovanie pod colným dohľadom, musí sa výška dovozného cla rovnať aspoň výške dovozného cla vymeraného podľa odseku 1,
b)
môžu podliehať pravidlám, ktorými sa riadi vymeriavanie dovozného cla určeného v rámci režimu prepracovanie pod colným dohľadom, ak by dovážaný tovar mohol byť do tohto režimu prepustený.
(4)
Ak vznikol colný dlh zo zušľachtených výrobkov alebo z tovaru v nezmenenom stave, z príslušných dovozných platieb je dlžník povinný zaplatiť kompenzačný úrok.
(5)
Kompenzačný úrok sa nezaplatí, ak
a)
vznikol colný dlh z dôvodu uplatnenia preferenčného sadzobného zaobchádzania podľa medzinárodnej zmluvy,
b)
zničením tovaru vznikol odpad a šrot prepustený do režimu voľný obeh,
c)
množstvo vedľajších zušľachtených výrobkov prepustených do režimu voľný obeh je úmerné množstvu vyvážaných hlavných zušľachtených výrobkov,
d)
kompenzačný úrok nepresahuje 800 Sk na jednu položku tovaru uvedenú v colnom vyhlásení na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh,
e)
colný dlh vznikol podľa § 328 ods. 11 a dovozné platby neboli odpustené alebo vrátené.
(6)
Ak držiteľ povolenia žiada o prepustenie tovaru do režimu voľný obeh z dôvodu, že sa vývoz stal z hľadiska splnenia podmienok, ktoré od vývozu očakával, nehospodárnym alebo sa vývoz neuskutočnil a okolnosti, ktoré to spôsobili, nastali bez jeho zavinenia, môže colný úrad požiadať o neuplatnenie kompenzačného úroku.
(7)
Colný úrad kompenzačný úrok neuplatní, ak
a)
sa žiadosť týka kompenzačného úroku zo sumy neprevyšujúcej 120 000 Sk na jedno vyúčtovanie,
b)
držiteľ povolenia preukáže, že nastali skutočnosti podľa odseku 6.
(8)
Prepustenie zušľachtených výrobkov alebo tovaru v nezmenenom stave do režimu voľný obeh povolené colným úradom môže byť podmienené zabezpečením colného dlhu, ktorého výška sa určí s prihliadnutím na kompenzačný úrok.
(9)
Kompenzačný úrok zodpovedá 200 % základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroka, v ktorom bol tovar prepustený do režimu voľný obeh.
(10)
Kompenzačný úrok sa vypočíta na základe dovozných platieb a úrokovej sadzby podľa odseku 9 za obdobie, v ktorom sa tovar nachádzal v režime aktívny zušľachťovací styk. Colný úrad vyrubí kompenzačný úrok, ak toto obdobie presiahlo jeden mesiac.
§326 Vyúčtovanie
(1)
Držiteľ povolenia, s výnimkou podľa odseku 5, je povinný predložiť colnému úradu dohľadu písomné vyúčtovanie spracovateľských operácií v režime aktívny zušľachťovací styk. Vyúčtovanie obsahuje tieto údaje:
a)
číslo povolenia,
b)
množstvo každého druhu dovážaného tovaru a údaje z colného vyhlásenia na jeho prepustenie do režimu,
c)
číselný znak kombinovanej nomenklatúry dovážaného tovaru,
d)
colnú hodnotu dovážaného tovaru a sadzby dovozných platieb, ktorým tovar podlieha,
e)
určenú výťažnosť spracovateľských operácií,
f)
povahu a množstvo zušľachtených výrobkov a navrhované colne schválené určenie spolu s údajmi z colného vyhlásenia, ktorým sa zušľachteným výrobkom navrhuje príslušné colne schválené určenie,
g)
hodnotu zušľachtených výrobkov,
h)
sumu dovozných platieb, ktorá sa má zaplatiť z dovážaného tovaru, o ktorom sa predpokladá, že bude prepustený do režimu voľný obeh,
i)
množstvo dovážaného tovaru prepusteného do režimu aktívny zušľachťovací styk v trojstrannej preprave,
j)
ďalšie potrebné údaje.
(2)
Ak sa na prepustenie do režimu aktívny zušľachťovací styk alebo skončenie tohto režimu použije zjednodušený postup, použije sa colné vyhlásenie a príslušné doklady podľa § 118 ods. 5. Vyúčtovanie obsahuje aj údaje o množstve tovaru, o ktorom sa predpokladá, že bude prepustený do režimu voľný obeh.
(3)
Vyúčtovanie sa podáva najneskôr do 30 dní po uplynutí lehoty na spätný vývoz. Ak sa použije mesačný výkaz alebo štvrťročný výkaz, vyúčtovanie sa predkladá za každý mesiac alebo štvrťrok.
(4)
Ak sa použil skorší vývoz, vyúčtovanie sa podáva najneskôr do 30 dní po uplynutí lehoty, ktorú colný úrad určil s prihliadnutím na čas potrebný na obstaranie a prepravu tovaru na colné územie, ktorá nepresiahne šesť mesiacov; túto lehotu môže colný úrad na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa povolenia predĺžiť, najviac však na 12 mesiacov.
(5)
Colný úrad môže určiť v povolení, že vyúčtovanie nevykoná držiteľ povolenia. V tomto prípade vyúčtovanie vykoná colný úrad v lehote podľa odsekov 3 a 4.
(6)
Dovozné platby za dovážaný tovar vo forme zušľachtených výrobkov alebo tovaru v nezmenenom stave považovaných za prepustené do režimu voľný obeh sa zaplatia najneskôr pri predložení vyúčtovania, ktoré môže byť založené na predbežnom colnom vyhlásení.
(7)
Ak je označenie ostatných platobných položiek týkajúcich sa dovážaného tovaru potrebné na určenie sumy dovozných platieb, vyúčtovanie bude obsahovať aj tieto položky a pomer dovážaného tovaru obsiahnutého v zušľachtených výrobkoch.
(8)
Vyúčtovanie možno so súhlasom colného úradu predložiť
a)
prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov,
b)
na colnom vyhlásení na prepustenie do režimu aktívny zušľachťovací styk,
c)
iným spôsobom.
(9)
Colný úrad dohľadu overí vyúčtovanie a jeho výsledok zaznamená na príslušný doklad o vyúčtovaní. O výsledku overenia informuje držiteľa povolenia.
(10)
Ak bol dovážaný tovar prepustený do režimu aktívny zušľachťovací styk na základe jedného povolenia, ale na základe viacerých colných vyhlásení, zušľachtené výrobky alebo tovar v nezmenenom stave, ktorým bolo pridelené colne schválené určenie, sa považujú za získané z dovážaného tovaru, ktorý bol prepustený do režimu podľa najskôr prijatého colného vyhlásenia.
§327 Osobitné obchodnopolitické opatrenia
(1)
Ak osobitný predpis ustanovuje obchodnopolitické opatrenia na tovar
a)
prepustený do režimu voľný obeh, neuplatnia sa pri prepustení tovaru do režimu aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme ani počas obdobia, v ktorom sa tovar nachádza v režime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,
b)
prepravený na colné územie, uplatnia sa, ak dovážaný tovar bol navrhnutý do režimu aktívny zušľachťovací styk.
(2)
Na spätný vývoz zahraničného tovaru z režimu aktívny zušľachťovací styk sa nevzťahujú obchodnopolitické opatrenia stanovené pre vývoz tovaru v nezmenenom stave alebo zušľachtených výrobkov. Obchodnopolitické opatrenia uplatňované pri vývoze výrobkov, ktoré majú pôvod v Slovenskej republike, tým nie sú dotknuté.
§328 Prepustenie tovaru do režimu voľný obeh v systéme vrátenia
(1)
Systém vrátenia možno použiť pre všetky druhy tovaru okrem tovaru, ktorý v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh
a)
podlieha množstevným dovozným obmedzeniam,
b)
by mohol v rámci colných kvót podliehať preferenčným sadzobným opatreniam alebo jednostranným opatreniam podľa § 18 ods. 2 písm. d) a odseku 3 písm. b) a c),
c)
podlieha dovozným platbám v rámci štátnej poľnohospodárskej politiky alebo podľa osobitných opatrení použiteľných na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov.
(2)
Systém vrátenia možno použiť iba vtedy, ak nebola určená vývozná náhrada pre zušľachtené výrobky v okamihu prijatia colného vyhlásenia na prepustenie dovážaného tovaru do režimu voľný obeh.
(3)
V colnom vyhlásení na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh deklarant uvedie, že tovar bude použitý v systéme vrátenia a uvedie údaje o povolení.
(4)
Na požiadanie colného úradu deklarant pripojí povolenie k colnému vyhláseniu na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.
(5)
S výnimkou použitia § 321 colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh v systéme vrátenia sa predloží na jednom z colných úradov prepustenia do režimu uvedených v povolení.
(6)
Ak sa použije § 321, colné vyhlásenie podľa odseku 5 sa predloží jednému z oprávnených colných úradov.
(7)
Dodatočné colné vyhlásenie podľa § 118 ods. 4 sa predloží v určenej lehote, najneskôr v čase predloženia žiadosti o vrátenie dovozných platieb.
(8)
Držiteľ povolenia môže požiadať o vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb, ak dodrží podmienky na použitie príslušného režimu a preukáže colnému úradu, že dovážaný tovar prepustený do režimu voľný obeh a použitý v systéme vrátenia bol vo forme zušľachtených výrobkov alebo v nezmenenom stave
a)
vyvezený alebo
b)
prepustený na účel následného spätného vývozu do režimu tranzit, režimu uskladňovanie v colnom sklade, režimu dočasné použitie alebo režimu aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme, alebo bol umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade.
(9)
Dočasný vývoz zušľachtených výrobkov podľa § 330 ods. 1 sa nepovažuje za vývoz s výnimkou, ak takéto výrobky nie sú spätne dovezené na colné územie v určenej lehote.
(10)
Na účely pridelenia colne schváleného určenia uvedeného v odseku 8 písm. b) sa zušľachtené výrobky alebo tovar v nezmenenom stave považujú za zahraničný tovar.
(11)
Ak sú zušľachtené výrobky alebo tovar v nezmenenom stave, ktoré boli prepustené do režimu alebo umiestnené v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade podľa odseku 8, prepustené do režimu voľný obeh, suma vrátených alebo odpustených dovozných platieb sa považuje za sumu tvoriacu colný dlh.
§329 Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb
(1)
Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb predkladá držiteľ povolenia v dvoch vyhotoveniach.
(2)
Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb obsahuje
a)
údaje o colnom vyhlásení,
b)
množstvo každého druhu dovážaného tovaru, na ktorý sa žiada vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb,
c)
číselný znak kombinovanej nomenklatúry dovážaného tovaru,
d)
colnú hodnotu dovážaného tovaru a sadzby dovozných platieb, ktorým dovážaný tovar podlieha v deň prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh v systéme vrátenia,
e)
deň prepustenia dovážaného tovaru do režimu voľný obeh v systéme vrátenia,
f)
údaje o colnom vyhlásení, na základe ktorého bol dovážaný tovar prepustený do režimu voľný obeh v systéme vrátenia,
g)
druh a množstvo zušľachtených výrobkov a colne schválené určenie, ktoré im má byť pridelené,
h)
hodnotu zušľachtených výrobkov,
i)
určenú výťažnosť,
j)
údaje o colnom vyhlásení, na základe ktorého bolo zušľachteným výrobkom alebo tovaru v nezmenenom stave pridelené colne schválené určenie podľa § 328 ods. 8, 10 a 11,
k)
sumu dovozných platieb, ktorá sa má vrátiť alebo odpustiť, a vybratý kompenzačný úrok s prihliadnutím na dovozné platby na zušľachtené výrobky.
(3)
Colný úrad vráti alebo odpustí dovozné platby, ak držiteľ povolenia podá žiadosť o vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb v lehote šiestich mesiacov odo dňa, ktorým bolo zušľachteným výrobkom pridelené jedno z colne schválených určení podľa § 328 ods. 8.
§330 Spracovateľské operácie mimo colného územia
(1)
Colný úrad môže v súlade s podmienkami pre režim pasívny zušľachťovací styk povoliť, aby sa zušľachtené výrobky alebo tovar v nezmenenom stave dočasne vyviezli na účely ďalšieho spracovania mimo colného územia.
(2)
Ak pri spätne dovezených výrobkoch vznikol colný dlh, určí sa vymeraním dovozných platieb
a)
zo zušľachtených výrobkov alebo z tovaru v nezmenenom stave uvedených v odseku 1 podľa § 325 ods. 1 a 2 a
b)
z výrobkov spätne dovezených po spracovaní mimo colného územia; suma dovozných platieb sa vypočíta podľa ustanovení o režime pasívny zušľachťovací styk za rovnakých podmienok, aké by sa uplatňovali, ak by výrobky vyvezené v režime pasívny zušľachťovací styk boli pred uskutočnením vývozu prepustené do režimu voľný obeh.
Štvrtý oddiel
Režim prepracovanie pod colným dohľadom
§331 Účel režimu
Režim prepracovanie pod colným dohľadom umožňuje, aby sa zahraničný tovar použil na colnom území v spracovateľských operáciách, ktoré zmenia jeho povahu alebo stav bez toho, aby podliehal dovozným platbám alebo obchodnopolitickým opatreniam a aby sa výrobky, ktoré sú výsledkom týchto spracovateľských operácií (ďalej len „prepracované výrobky“), prepustili do režimu voľný obeh s použitím sadzieb dovozných platieb, ktoré sa na ne vzťahujú.
§332 Vydanie povolenia
(1)
Povolenie na režim prepracovanie pod colným dohľadom môže colný úrad vydať na žiadosť osoby, ktorá vykonáva spracovateľské operácie, alebo osoby, ktorá ich zabezpečuje.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 možno vydať len slovenskej osobe, ak
a)
možno dovážaný tovar identifikovať v prepracovaných výrobkoch,
b)
prepracovanému výrobku nemožno ekonomicky výhodne vrátiť povahu alebo stav, v akom bol v čase prepustenia do režimu prepracovanie pod colným dohľadom,
c)
použitie režimu prepracovanie pod colným dohľadom nespôsobí obchádzanie predpisov o pravidlách pôvodu tovaru a množstevných obmedzeniach vzťahujúcich sa na dovezený tovar,
d)
sú splnené podmienky potrebné na vytvorenie alebo udržanie spracovateľských operácií v Slovenskej republike a neovplyvní to nepriaznivo zásadné ekonomické záujmy Slovenskej republiky pri výrobe rovnakého tovaru alebo podobného tovaru.
§333 Štandardný postup
(1)
Žiadosť o vydanie povolenia podľa § 303 ods. 5 sa podáva na colnom úrade, v ktorého územnom obvode sa majú vykonávať spracovateľské operácie.
(2)
Ak spracovateľské operácie má vykonávať žiadateľ alebo sa vykonávajú na jeho účet, žiadosť obsahuje aj údaje o postupnosti spracovateľských operácií v miestach, kde sa spracovateľské operácie majú vykonávať.
(3)
Povolenie na režim prepracovanie pod colným dohľadom vyhotovené podľa § 303 ods. 6 až 8 vydá colný úrad, ktorému bola predložená žiadosť podľa odseku 1.
(4)
V povolení colný úrad určí lehotu, v ktorej musí byť prepracovaným výrobkom pridelené colne schválené určenie, pričom prihliadne na čas potrebný na vykonanie spracovateľských operácií a čas potrebný na pridelenie colne schváleného určenia prepracovaným výrobkom.
(5)
Colný úrad môže tiež v povolení určiť, aby držiteľ povolenia viedol skladovú evidenciu alebo zabezpečil vedenie skladovej evidencie, ktorá preukazuje množstvo dovážaného tovaru prepusteného do režimu prepracovanie pod colným dohľadom, množstvo získaných prepracovaných výrobkov, údaje potrebné na vykonanie kontroly spracovateľských operácií a správny výpočet dovozných platieb. Skladová evidencia o prepracovaní tovaru pod colným dohľadom musí byť prístupná colnému úradu. Ak skladová evidencia, ktorú vedie žiadateľ na obchodné účely, umožňuje vykonať kontrolu dodržiavania podmienok pre režim prepracovanie pod colným dohľadom, možno ju na účely colného dohľadu považovať za skladovú evidenciu. Colný úrad v povolení určí výťažnosť spracovateľskej operácie alebo spôsoby jej určenia; ustanovenia § 320 ods. 1 a 3 sa použijú primerane.
§334 Zjednodušený postup
(1)
Zjednodušený postup pri režime prepracovanie pod colným dohľadom možno použiť, ak sa spracovateľské operácie vykonávajú v územnom obvode jedného colného úradu.
(2)
Na zjednodušený postup v režime prepracovanie pod colným dohľadom sa použijú ustanovenia § 118. Colný úrad môže za žiadosť na povolenie režimu prepracovanie pod colným dohľadom považovať podanie colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu prepracovanie pod colným dohľadom; v tomto prípade sa rozhodnutie o prepustení tovaru do režimu bude považovať aj za povolenie vykonať tento režim.
(3)
Na účely odseku 2 priloží deklarant k colnému vyhláseniu doklad, ktorý obsahuje
a)
meno a priezvisko alebo obchodné meno a miesto trvalého pobytu alebo sídlo žiadateľa, ak deklarant a žiadateľ nie je tá istá osoba,
b)
meno a priezvisko alebo obchodné meno a miesto trvalého pobytu alebo sídlo osoby vykonávajúcej spracovateľské operácie, ak nie je žiadateľom ani deklarantom,
c)
údaje o povahe spracovateľskej operácie,
d)
obchodný opis a technický opis prepracovaných výrobkov, ktoré sa majú získať,
e)
výťažnosť spracovateľskej operácie alebo spôsob jej určenia,
f)
predpokladaný čas potrebný na prepracovanie tovaru pod colným dohľadom,
g)
predpokladané miesto vykonávania spracovateľských operácií.
§335 Použitie režimu prepracovanie pod colným dohľadom
Na určovanie a plynutie lehôt a určenie výťažnosti spracovateľských operácií v režime prepracovanie pod colným dohľadom sa použijú ustanovenia § 319 a 320.
§336 Osobitné ustanovenie o colnom dlhu
(1)
Ak vznikne colný dlh pri tovare v nezmenenom stave alebo pri tovare, ktorý už prešiel určitým stupňom spracovania, ale nie je prepracovaným výrobkom podľa povolenia, suma dovozných platieb sa určí na základe podmienok uplatňovaných na dovážaný tovar v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu prepracovanie pod colným dohľadom.
(2)
Ak dovážaný tovar prepustený do režimu prepracovanie pod colným dohľadom splnil podmienky pre preferenčné sadzobné opatrenie, ktoré možno uplatniť na rovnaký tovar ako sú prepracované výrobky prepustené do režimu voľný obeh, dovozné platby sa vypočítajú použitím sadzby cla podľa preferenčného sadzobného opatrenia.
(3)
Ak sa preferenčné sadzobné opatrenie uplatňuje na dovážaný tovar, ktorý je predmetom colných kvót alebo colných stropov, použitie preferenčného sadzobného opatrenia pri prepracovaných výrobkoch je podmienené tým, že uvedené preferenčné sadzobné opatrenie možno uplatniť na dovážaný tovar v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh. V tomto prípade je množstvo dovážaného tovaru skutočne použitého pri spracovateľských operáciách, ktorých výsledkom sú prepracované výrobky prepustené do režimu voľný obeh bez ohľadu na colné kvóty alebo colné stropy, platné v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh; množstvo prepracovaných výrobkov sa nezahrnie do colnej kvóty alebo do colného stropu ustanoveného na tovar rovnaký, ako sú prepracované výrobky.
§337 Skončenie režimu prepracovanie pod colným dohľadom
(1)
Režim prepracovanie pod colným dohľadom sa skončí pridelením colne schváleného určenia prepracovaným výrobkom.
(2)
Colné vyhlásenie na skončenie režimu prepracovanie tovaru pod colným dohľadom sa podá na jednom z colných úradov uvedených v povolení.
(3)
Držiteľ povolenia predloží colnému úradu vyúčtovanie spracovateľských operácií v režime prepracovanie pod colným dohľadom v lehote tridsiatich dní po uplynutí lehoty na skončenie režimu prepracovanie pod colným dohľadom. Vyúčtovanie obsahuje tieto údaje:
a)
číslo povolenia,
b)
množstvo a druh dovážaného tovaru a údaje o colných vyhláseniach, na základe ktorých bol dovezený tovar prepustený do režimu prepracovanie pod colným dohľadom,
c)
číselný znak kombinovanej nomenklatúry dovážaného tovaru,
d)
colnú hodnotu dovážaného tovaru,
e)
výťažnosť spracovateľských operácií určenú v povolení,
f)
povahu, množstvo a colne schválené určenie pridelené prepracovaným výrobkom spolu s údajmi o colných vyhláseniach, na základe ktorých bolo uvedeným výrobkom pridelené colne schválené určenie,
g)
náklady na spracovateľské operácie, ak sa má použiť odsek 6 písm. d),
h)
číselný znak kombinovanej nomenklatúry prepracovaných výrobkov.
(4)
Ak sa pri prepustení tovaru do režimu prepracovanie pod colným dohľadom alebo pri skončení tohto režimu použije zjednodušený postup, predkladá sa colné vyhlásenie a doklady podľa § 118 ods. 5.
(5)
Vyúčtovanie možno so súhlasom colného úradu predložiť
a)
prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov,
b)
na colnom vyhlásení na prepustenie tovaru do režimu prepracovanie pod colným dohľadom,
c)
iným spôsobom určeným colným úradom.
(6)
Ak sú prepracované výrobky prepustené do režimu voľný obeh, ich colnou hodnotou je na návrh deklaranta uskutočneného v deň prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh
a)
colná hodnota rovnakého tovaru alebo podobného tovaru vyrobeného v inej krajine určená v rovnakom alebo v porovnateľnom čase,
b)
jeho predajná cena za predpokladu, že nie je ovplyvnená spojením medzi kupujúcim a predávajúcim,
c)
predajná cena rovnakého tovaru alebo podobného tovaru na colnom území, ak nie je ovplyvnená spojením medzi kupujúcim a predávajúcim,
d)
colná hodnota dovážaného tovaru, ku ktorej sa pripočítajú náklady na spracovateľské operácie.
(7)
Ak sa v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie prepracovaných výrobkov do režimu voľný obeh uplatňujú obchodnopolitické opatrenia na dovážaný tovar, takéto opatrenia sa použijú na prepracované výrobky, len ak sa vzťahujú aj na rovnaký tovar ako prepracované výrobky. V takom prípade sa tieto obchodnopolitické opatrenia použijú na množstvo dovážaného tovaru skutočne použitého pri výrobe prepracovaných výrobkov prepustených do režimu voľný obeh.
Piaty oddiel
Režim dočasné použitie
§338 Účel režimu dočasné použitie
Režim dočasné použitie umožňuje, aby sa zahraničný tovar, ktorý má byť spätne vyvezený v nezmenenom stave s výnimkou bežného opotrebenia v dôsledku jeho používania, použil na colnom území s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla bez uplatnenia obchodnopolitických opatrení.
§339 Vymedzenie pojmov
Na účely režimu dočasné použitie je
a)
vstupným colným úradom colný úrad, cez ktorý tovar vstupuje na colné územie na základe dokladu podľa medzinárodnej zmluvy,49)
b)
výstupným colným úradom colný úrad, cez ktorý tovar opúšťa colné územie na základe dokladu podľa medzinárodnej zmluvy,49)
c)
dopravným prostriedkom prostriedok použitý na prepravu osôb alebo tovaru vrátane náhradných dielcov, obvyklého príslušenstva a výbavy, ako aj zariadenia na upevnenie, zabezpečenie alebo ochranu tovaru, ak sa dováža s dopravným prostriedkom,
d)
obchodným použitím dopravného prostriedku preprava osôb za odplatu alebo preprava tovaru,
e)
osobným použitím dopravného prostriedku jeho použitie len na osobné účely dovážajúcou osobou s výnimkou prepravy na obchodné účely,
f)
prepravou pod colnou uzáverou použitie kontajnera na prepravu tovaru, ktorý je identifikovateľný priložením colnej uzávery na kontajner,
g)
prevádzkovateľom kontajnera alebo palety osoba, ktorá kontroluje pohyb kontajnera alebo palety,
h)
používateľom režimu pre kontajner alebo paletu prevádzkovateľ kontajnera alebo palety alebo jeho zástupca,
i)
vnútornou prepravou preprava osôb, ktoré nastúpili na colnom území a následne vystúpili na tomto území, alebo preprava tovaru naloženého na colnom území a následne vyloženého na tomto území.
§340 Povolenie na režim dočasné použitie
(1)
Povolenie na režim dočasné použitie colný úrad môže vydať na žiadosť osoby, ktorá používa tovar, alebo osoby, ktorá zabezpečuje jeho používanie.
(2)
Použitie režimu dočasné použitie sa nepovolí, ak nemožno zabezpečiť identifikáciu dovážaného tovaru.
(3)
Colný úrad v povolení určí lehotu, v ktorej sa dovezený tovar musí spätne vyviezť alebo mu musí byť pridelené iné colne schválené určenie s prihliadnutím na dosiahnutie účelu použitia tovaru v režime dočasné použitie, spravidla nie dlhšiu ako 24 mesiacov. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad na žiadosť držiteľa režimu túto lehotu primerane predĺžiť.
Šiesty oddiel
Úplné oslobodenie tovaru prepusteného do režimu dočasné použitie od dovozného cla pre iný tovar ako dopravné prostriedky
§341 Zariadenie na výkon povolania
(1)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla zariadenie na výkon povolania, a to
a)
zariadenie pre tlač alebo pre rozhlasové vysielanie, alebo televízne vysielanie, ktoré je potrebné pre zahraničných zástupcov zahraničnej tlače, rozhlasu alebo televíznych spoločností, ktorí prichádzajú na colné územie vyhotovovať reportáže, nahrávky alebo vysielať programy,
b)
kinematografické zariadenie nevyhnutné pre zahraničnú osobu prichádzajúcu na colné územie vyrobiť film,
c)
ostatné zariadenia nevyhnutné na výkon povolania, obchodu alebo zamestnania zahraničnej osoby prichádzajúcej na colné územie splniť určitú úlohu; oslobodenie sa nevzťahuje na zariadenie, ktoré sa má používať na priemyselnú výrobu alebo balenie tovaru, alebo na využitie prírodných zdrojov, na stavbu, opravu alebo údržbu budov, alebo na premiestňovanie zeminy a podobné práce s výnimkou ručného náradia,
d)
pomocné prístroje a príslušenstvo zariadení uvedených v písmenách a) až c).
(2)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie zariadenie na výkon povolania, ak toto zariadenie
a)
vlastní zahraničná osoba,
b)
doviezla zahraničná fyzická osoba,
c)
používa výlučne zahraničná fyzická osoba prichádzajúca na colné územie alebo sa používa pod jej priamym dohľadom.
(3)
Ustanovenie odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na kinematografické zariadenie dovezené na výrobu filmov, televíznych programov alebo iných audiovizuálnych diel podľa koprodukčnej zmluvy uzavretej so slovenskou osobou.
(4)
Ustanovenie odseku 2 písm. c) sa nepoužije, ak zariadenie na výkon povolania používa na základe nájomnej zmluvy slovenská osoba, ktorá je zmluvnou stranou pri výrobe spoločných rozhlasových alebo televíznych programov.
(5)
Oslobodenie od dovozného cla sa za rovnakých podmienok vzťahuje aj na náhradné dielce dodatočne dovezené na opravu zariadenia na výkon povolania, ktoré bolo prepustené do režimu dočasné použitie.
§342 Tovar určený na vystavenie alebo použitie na výstavách, veľtrhoch, zasadaniach alebo podobných podujatiach
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla
a)
tovar určený na vystavenie alebo predvedenie na podujatí (§ 262 ods. 2 a 3),
b)
tovar určený na použitie v súvislosti s vystavením dovezených výrobkov vrátane
1.
tovaru nevyhnutného na predvedenie dovezených strojov alebo prístrojov, ktoré sa majú vystaviť,
2.
stavebného a dekoračného materiálu vrátane elektrického zariadenia pre dočasné stánky zahraničných vystavovateľov,
3.
reklamného a predvádzacieho materiálu a ďalšieho zariadenia, ktoré slúžia na propagáciu vystaveného zahraničného tovaru, napríklad zvukové a obrazové záznamy, filmy a diapozitívy a prístroje nevyhnutné na ich použitie,
c)
zariadenie vrátane prekladateľského zariadenia, prístroje na záznam zvuku a obrazu a filmy výchovného, vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru určené na použitie na medzinárodných zasadaniach, konferenciách alebo kongresoch,
d)
živé zvieratá určené na vystavenie alebo na účasť na podujatí,
e)
výrobky získané počas podujatia z tovaru, strojov, prístrojov alebo zvierat prepustených do režimu dočasné použitie.
§343 Pedagogické pomôcky a tovar určený na vedecké účely
(1)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla
a)
pedagogické pomôcky a tovar určený na vedecké účely,
b)
náhradné dielce a príslušenstvo pedagogických pomôcok alebo tovaru určeného na vedecké účely podľa písmena a),
c)
nástroje určené výlučne na údržbu, kontrolu, kalibráciu alebo opravu pedagogických pomôcok alebo tovaru určeného na vedecké účely.
(2)
Pedagogickou pomôckou je tovar určený výlučne na vyučovanie, výchovu alebo odborné školenie, najmä modely, nástroje, prístroje a stroje.
(3)
Tovarom určeným na vedecké účely je zariadenie určené výlučne na vedecký výskum, výučbu alebo výchovu, najmä modely, nástroje, prístroje a stroje.
(4)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie podľa odseku 1 pedagogické pomôcky alebo tovar určený na vedecké účely, náhradné dielce, príslušenstvo alebo nástroje, ak tento tovar
a)
dovezie fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávajúca činnosť podľa osobitného predpisu41) a používa sa pod dohľadom a na zodpovednosť tejto osoby,
b)
sa používa na neobchodné účely,
c)
sa dovezie v množstve primeranom účelu dovozu,
d)
je vo vlastníctve zahraničnej osoby.
(5)
Lehota na spätný vývoz pedagogických pomôcok a tovaru určeného na vedecké účely je najviac 12 mesiacov.
§344 Lekárske, chirurgické a laboratórne zariadenie
(1)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla lekárske, chirurgické a laboratórne zariadenie určené pre nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia.
(2)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie podľa odseku 1 zariadenie, ak
a)
sa zasiela príležitostne a vypožičiava sa bezplatne na žiadosť nemocnice alebo iného zdravotníckeho zariadenia, ktoré takéto zariadenie naliehavo potrebuje,
b)
je určené na diagnostické alebo liečebné účely.
§345 Tovar dovážaný na pomoc pri živelnej pohrome
(1)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla tovar, ktorý sa má použiť v súvislosti s opatreniami prijatými na pomoc obetiam živelnej pohromy.31)
(2)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie podľa odseku 1 tovar, ak je
a)
dovezený na bezplatné vypožičanie obetiam živelnej pohromy,
b)
určený pre orgány verejnej správy alebo iné právnické osoby, ak zabezpečujú pomoc obetiam živelnej pohromy.
§346 Obaly
(1)
Colný úrad prepustí obaly do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla.
(2)
Na účely odseku 1 sa obalmi rozumejú
a)
nádoby na vonkajšie alebo vnútorné balenie tovaru používané alebo určené na používanie v stave, v akom sa doviezli, alebo určené na tento účel,
b)
prostriedky, na ktorých je alebo na ktorých má byť tovar navinutý, zložený alebo upevnený.
(3)
Za obaly podľa odseku 1 sa nepovažuje slama, papier, sklenené vlákna alebo hobliny voľne ložené.
(4)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie podľa odseku 1 obaly, ak sa dovážajú
a)
plné a deklarujú sa na spätný vývoz ako prázdne alebo plné, alebo
b)
prázdne a deklarujú sa na spätný vývoz ako plné.
(5)
Obaly prepustené do režimu dočasné použitie nemožno ani príležitostne použiť vo vnútornej preprave s výnimkou ich použitia na účel vývozu tovaru z colného územia. Ak sa dovezú plné obaly, platí tento zákaz od okamihu vyprázdnenia ich obsahu.
(6)
Lehota, počas ktorej môžu obaly ostať v režime dočasné použitie, je šesť mesiacov.
§347 Iný tovar, ktorý spĺňa podmienky na prepustenie do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla
(1)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla
a)
matrice, tlačiarske štočky, formy, nákresy, náčrty a iné podobné predmety určené pre slovenskú osobu, ak aspoň 75 % výrobkov získaných ich použitím je určených na vývoz do zahraničia,
b)
meracie, kontrolné a skúšobné prístroje a iné podobné predmety určené pre slovenskú osobu na použitie vo výrobnom procese, ak aspoň 75 % výrobkov získaných ich použitím je určených na vývoz do zahraničia,
c)
špeciálne nástroje poskytnuté bezplatne slovenskej osobe na použitie pri výrobe tovaru, ktorý sa má vyviezť, ak tieto nástroje zostanú vo vlastníctve zahraničnej osoby,
d)
tovar, ktorý má byť predmetom skúšok, pokusov alebo predvádzania vrátane skúšok a pokusov potrebných pri schvaľovaní jeho typu s výnimkou skúšok, pokusov alebo predvádzania na účel dosiahnutia zisku,
e)
tovar, ktorý sa má použiť na vykonanie skúšok, pokusov alebo predvádzania s výnimkou skúšok, pokusov alebo predvádzania na účel dosiahnutia zisku,
f)
vzorky, ktorými sú predmety predstavujúce tovar už vyrábaný, alebo vzor tovaru, ktorého výroba sa predpokladá, s výnimkou rovnakých predmetov dovezených tou istou osobou alebo zaslaných tomu istému príjemcovi v množstve, ktoré už nemožno považovať za vzorky podľa bežných obchodných zvyklostí.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije, ak
a)
je tovar uvedený v odseku 1 písm. a) až c) a f) vo vlastníctve zahraničnej osoby,
b)
sú vzorky uvedené v odseku 1 písm. f) dovezené výlučne na ich vystavenie alebo predvedenie na colnom území s cieľom získať objednávky na rovnaký tovar, ktorý sa má doviezť na colné územie; takéto vzorky nemožno predať alebo dať do bežného užívania s výnimkou predvedenia, ani ich nemožno použiť na colnom území iným spôsobom.
(3)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla náhradné výrobné prostriedky, ktorými sú nástroje, prístroje a stroje, ktoré dal dodávateľ tovaru alebo osoba vykonávajúca opravu takéhoto tovaru bezplatne zákazníkovi dočasne do užívania, až kým pôvodný tovar nedodá alebo neopraví.
(4)
Lehota, počas ktorej môžu náhradné výrobné prostriedky ostať v režime dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla, je šesť mesiacov.
(5)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla
a)
použitý tovar dovezený s cieľom jeho predaja v dražbe,
b)
tovar dovážaný na skúšku na základe kúpnej zmluvy,
c)
umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti dovezené na účel ich vystavenia s možnosťou predaja,
d)
zásielky na ukážku navrhnutých predmetov z kožušiny, drahých kameňov, kobercov a klenotníckych predmetov, ak ich nemožno doviezť ako vzorku.
(6)
Lehota, počas ktorej môže tovar uvedený v odseku 5 písm. a) a c) ostať v režime dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla, je 24 mesiacov, v prípade tovaru uvedeného v odseku 5 písm. b) šesť mesiacov a v prípade tovaru uvedeného v odseku 5 písm. d) šesť týždňov.
(7)
Na účely odseku 5
a)
umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi a starožitnosťami je tovar uvedený v prílohe č. 19,
b)
zásielkou na ukážku je zásielka tovaru, ktorý má odosielateľ záujem predať a príjemca ho môže po prehliadnutí kúpiť.
(8)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla
a)
kinematografické filmy natočené a vyvolané a iné nosiče zaznamenaného obrazu určené na prezretie pred ich obchodným použitím,
b)
filmy, magnetické pásky, magnetické filmy a iné nosiče zvuku a obrazu určené na ozvučenie, dabovanie alebo rozmnoženie,
c)
filmy predvádzajúce zahraničné výrobky alebo zariadenia, ak nie sú určené na verejné premietanie za úhradu,
d)
bezplatne zaslané hmotné nosiče dát určené na použitie pri elektronickom spracovaní údajov,
e)
predmety vrátane vozidiel, ktoré svojou povahou nie sú vhodné na iný účel ako na reklamu určitých predmetov alebo propagáciu na osobitný účel.
(9)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla osobné veci cestujúceho a tovar dovážaný na športové účely.
(10)
Na účely odseku 9 je
a)
cestujúcim osoba uvedená v § 117 ods. 2 písm. a) prvom bode,
b)
osobnou vecou nový alebo použitý predmet určený na osobné použitie cestujúcim počas jeho cesty,
c)
tovarom dovážaným na športové účely športové potreby a iné predmety určené na použitie cestujúcim na športových pretekoch, prehliadkach alebo tréningoch na colnom území.
(11)
Osobné veci musia byť späť vyvezené najneskôr v čase, keď osoba, ktorá ich doviezla, opúšťa colné územie.
(12)
Lehota na spätný vývoz tovaru podľa odseku 9 je najviac 12 mesiacov.
(13)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla turistický propagačný materiál.
(14)
Turistickým propagačným materiálom je tovar, ktorého účelom je vzbudiť záujem verejnosti o návštevu zahraničia, najmä kultúrnych, náboženských, turistických, športových alebo odborných stretnutí alebo podujatí.
(15)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla živé zvieratá, ktoré sú vo vlastníctve zahraničnej osoby a dovážajú sa na
a)
výcvik a tréning,
b)
rozmnožovanie,
c)
podkutie alebo váženie,
d)
veterinárne liečenie,
e)
skúšky (napríklad s úmyslom kúpy), na prehliadky, výstavy, súťaže, preteky alebo predvádzanie a vystúpenie (cirkusové zvieratá a podobne),
f)
sprevádzanie osôb na turistických cestách,
g)
aktívny výcvik (policajné psy alebo kone, vyhľadávacie psy, psy pre zrakovo postihnuté osoby a podobne),
h)
záchranné práce,
i)
sťahovanie stád alebo pastvu, na výkon prác alebo prevedenie,
j)
lekárske alebo lekárenské použitie (výroba jedu a podobne),
k)
iné podobné účely.
(16)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla ťažné zvieratá, poľnohospodárske stroje a nástroje a iný tovar určený na vykonanie poľnohospodárskych alebo lesných prác v pohraničnom pásme susediacom so zahraničím, ak tento tovar je vo vlastníctve osoby a dováža ho osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo v pohraničnom pásme susediacom s colným územím.
(17)
Lehota na spätný vývoz tovaru podľa odsekov 15 a 16 je najviac 12 mesiacov.
(18)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla stroje, prístroje a iné zariadenia, ktoré sa budú používať pod dohľadom orgánov verejnej správy a sú určené na výstavbu, opravu alebo údržbu ciest, kanalizácie alebo podobné účely všeobecného významu v pohraničných pásmach.
(19)
Colný úrad môže prepustiť tovar do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla namiesto čiastočného oslobodenia od dovozného cla, ak je tovar dovezený na colné územie príležitostne a na obdobie nepresahujúce tri mesiace.
(20)
Po uplynutí lehoty, počas ktorej bol tovar prepustený do režimu dočasné použitie podľa odseku 19, colný úrad pridelí tovaru nové colne schválené určenie alebo tovar prepustí do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
(21)
Pre určenie dovozného cla, ktoré sa má vybrať v režime s čiastočným oslobodením od dovozného cla, bude rozhodujúcim dňom deň, v ktorom bol tovar prepustený do režimu dočasné použitie podľa odseku 19.
Siedmy oddiel
Podmienky povolenia režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla
§348 Povolenie na použitie režimu pri štandardnom postupe
(1)
Colný úrad povolí použitie režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, ak sa na tovar nevzťahujú ustanovenia § 341 až 347 alebo ak tovar nespĺňa všetky podmienky na povolenie režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od cla.
(2)
Režim dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla nemožno povoliť pre tovar, ktorého
a)
povaha vylučuje jeho použitie v režime dočasné použitie, najmä tovar, ktorý sa použitím spotrebúva, alebo tovar, ktorý sa má použiť ako surovina vo výrobe,
b)
použitie môže poškodiť ekonomické záujmy Slovenskej republiky, najmä vzhľadom na dĺžku jeho spotreby a predpokladanú dĺžku zotrvania na colnom území.
§349 Povolenie na použitie režimu pri zjednodušenom postupe
(1)
Colný úrad môže povoliť zjednodušený postup, ak sa má tovar používať v územnom obvode jedného colného úradu alebo v územnom obvode viacerých colných úradov. Povolí sa vždy, keď sa nepožaduje použitie § 347 ods. 19 až 21 alebo § 348 ods. 1.
(2)
Ak sa nepoužije na prepustenie do režimu dočasné použitie zjednodušený postup podľa § 118, colný úrad povolí, aby podanie colného vyhlásenia na prepustenie do režimu dočasné použitie bolo považované za žiadosť o povolenie. V tomto prípade sa prijatie colného vyhlásenia považuje za povolenie, pričom prijatie colného vyhlásenia podlieha podmienkam na vydanie povolenia vrátane rozhodnutia colného úradu dohľadu vyznačeného v colnom vyhlásení.
(3)
Deklarant k colnému vyhláseniu predloženému podľa odseku 2 priloží doklad, ktorý obsahuje tieto údaje:
a)
meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu žiadateľa, ak deklarant a osoba žiadajúca o použitie režimu nie je tá istá osoba, prípadne meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu vlastníka tovaru,
b)
meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu užívateľa tovaru, ak užívateľ nie je tá istá osoba ako žiadateľ alebo deklarant,
c)
ustanovenie, podľa ktorého sa žiadosť podáva,
d)
lehotu, počas ktorej sa predpokladá, že tovar ostane v režime,
e)
miesto, kde sa má tovar používať.
§350 Zabezpečenie colného dlhu
Colný dlh, ktorý vznikol pri prepustení tovaru do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, musí byť zabezpečený s výnimkou prípadov uvedených v § 389 ods. 4.
§351 Skončenie režimu dočasné použitie
(1)
Režim dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla skončí, ak sú splnené podmienky určené colným úradom pre tovar prepustený do tohto režimu; ustanovenie § 287 tým nie je dotknuté. V deň ukončenia režimu colný úrad určí výšku dovozných platieb.
(2)
Režim dočasné použitie sa považuje za skončený pri tovare dovezenom podľa § 342, ktorý bol v primeranom rozsahu spotrebovaný, zničený alebo bezplatne rozdaný na podujatí a ktorého povaha zodpovedá povahe podujatia, počtu návštevníkov a miere vystavovateľovej účasti na ňom.
(3)
Odsek 2 sa nepoužije pre alkoholické nápoje, tabakové výrobky alebo palivo.
§352 Dovozné platby
(1)
Suma dovozných platieb pri tovare prepustenom do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla je 3 % zo sumy dovozných platieb, ktoré by sa mali zaplatiť za uvedený tovar, ak by bol v okamihu prepustenia do režimu dočasné použitie prepustený do režimu voľný obeh, a to za každý aj začatý mesiac, počas ktorého bol tovar v režime dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
(2)
Suma dovozných platieb nemôže byť vyššia ako suma, ktorá by bola určená, ak by bol tovar v okamihu prepustenia do režimu dočasné použitie prepustený do režimu voľný obeh bez ohľadu na prípadné úroky.
(3)
Prevod práv a povinností vyplývajúcich z režimu dočasné použitie na inú osobu podľa § 288 môže mať za následok zmenu rozsahu oslobodenia. Ak sa prevod práv a povinností z režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla vykoná v priebehu mesiaca, sumu dovozných platieb za celý tento mesiac je povinný zaplatiť doterajší držiteľ povolenia.
(4)
Ak vznikne colný dlh pri dovážanom tovare prepustenom do režimu dočasné použitie, suma dovozných platieb sa určuje podľa podmienok pre dovážaný tovar v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu dočasné použitie. Ak nemožno určiť čas prijatia colného vyhlásenia, colný dlh sa určí podľa § 403.
(5)
Ak vznikne colný dlh pri tovare prepustenom do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla z iného dôvodu, ako je prepustenie tovaru do tohto režimu, suma dovozných platieb sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou dovozných platieb podľa odseku 4 a sumou dovozných platieb podľa odsekov 1 až 3.
(6)
V prípade tovaru podľa § 342 a § 347 ods. 5 písm. a), c) a d) colný dlh vzniká prijatím colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.
(7)
Ak v súvislosti s tovarom, ktorý bol prepustený do režimu dočasné použitie, vznikne colný dlh, zaplatí sa z celej sumy príslušných dovozných platieb úrok; to neplatí ak
a)
colný dlh vznikne podľa § 397 ods. 1 písm. b),
b)
colný dlh je zabezpečený zložením peňažných prostriedkov v hotovosti v sume rovnajúcej sa jednej zo súm colného dlhu uvedených v § 389 ods. 9,
c)
colný dlh vznikne v dôsledku prepustenia tovaru, ktorý bol prepustený do režimu dočasné použitie podľa § 342, § 345, § 347 ods. 5, 9 a 13, do režimu voľný obeh,
d)
úrok podľa odseku 8 nepresiahne 800 Sk na jeden prípad vzniknutého colného dlhu,
e)
držiteľ povolenia požiada o prepustenie tovaru do režimu voľný obeh a poskytne dôkaz, že v dôsledku osobitných okolností nie je možné alebo nie je ekonomicky výhodné spätný vývoz vykonať podľa predpokladaných a odôvodnených podmienok uvedených pri podaní žiadosti, a ak je zrejmé, že nejde o obchádzanie alebo porušovanie colných predpisov.
(8)
Na určenie úroku sa použijú ustanovenia § 325 ods. 9 a 10 primerane.
(9)
Úrok sa vypočíta za obdobie, ktoré sa začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol dovážaný tovar prvýkrát prepustený do režimu, a končí sa posledný deň v mesiaci, v ktorom colný dlh vznikol.
Ôsmy oddiel
Podmienky povolenia režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla pre dopravné prostriedky
§353 Cestné motorové vozidlá
(1)
Colný úrad môže povoliť režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla pre cestné motorové vozidlo dovážané na obchodné použitie; to platí aj pre príves, ktorý sa môže pripojiť k tomuto vozidlu, ak sa dováža na ten istý účel.
(2)
Colný úrad môže prepustiť do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla podľa odseku 1 cestné motorové vozidlo, ktoré
a)
dovezie zahraničná osoba alebo sa dovezie na jej účet; to neplatí pri prívese k cestnému motorovému vozidlu,
b)
používa na obchodné účely zahraničná osoba alebo sa používa na jej účet; to neplatí pri prívese k cestnému motorovému vozidlu,
c)
je evidované v zahraničí na meno zahraničnej osoby; ak cestné motorové vozidlo nie je evidované v zahraničí, považuje sa podmienka za splnenú, ak toto vozidlo vlastní zahraničná osoba a
d)
používa sa výlučne na prepravu, ktorá sa začína alebo končí mimo colného územia.
(3)
Cestné motorové vozidlo môže ostať na colnom území za podmienok podľa odseku 2 po dobu nevyhnutnú na uskutočnenie operácií, na ktoré sa režim požaduje, najmä na prepravu, nastúpenie a vystúpenie cestujúcich, naloženie a vyloženie tovaru a údržbu.
(4)
Colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť slovenskej osobe doviezť a používať cestné motorové vozidlo na obchodné použitie v režime dočasné použitie na obmedzenú dobu určenú colným úradom. Colný úrad môže povoliť slovenskej fyzickej osobe, ktorej zamestnávateľom je zahraničná osoba, doviezť cestné motorové vozidlo patriace tejto zahraničnej osobe a používať ho na colnom území na obchodné použitie; cestné motorové vozidlo prepustené do režimu dočasné použitie možno použiť aj na osobné použitie, ak ide o príležitostné použitie dopĺňajúce obchodné použitie a toto použitie je uvedené v pracovnej zmluve. Cestné motorové vozidlo na obchodné použitie možno použiť vo vnútornej doprave, ak to umožňujú právne predpisy v oblasti dopravy.
(5)
Colný úrad môže povoliť režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla pre cestné motorové vozidlo na osobné použitie; to platí aj pre príves, ktorý sa môže pripojiť k tomuto vozidlu, ak je dovážaný na ten istý účel.
(6)
Colný úrad môže prepustiť do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla podľa odseku 5 cestné motorové vozidlo, ak cestné motorové vozidlo
a)
dovezie zahraničná osoba,
b)
používa zahraničná osoba na osobné účely a
c)
je evidované v zahraničí na meno zahraničnej osoby; ak cestné motorové vozidlo nie je evidované v zahraničí, považuje sa podmienka za splnenú, ak ho vlastní zahraničná osoba.
(7)
Colný úrad môže povoliť režim dočasné použitie aj v prípade zahraničného cestného motorového vozidla, ktoré je evidované na colnom území dočasne s úmyslom jeho spätného vývozu a má zvláštne evidenčné číslo vydané zahraničnej osobe. Colný úrad môže povoliť slovenskej fyzickej osobe, ktorej zamestnávateľom je zahraničná osoba, doviezť a používať cestné motorové vozidlo patriace tejto zahraničnej osobe na osobné účely alebo na iné účely, ako je obchodné použitie, ak je to uvedené v pracovnej zmluve.
(8)
Colný úrad môže prepustiť cestné motorové vozidlo do režimu dočasné použitie aj v prípadoch, ak osobné cestné motorové vozidlo evidované v krajine trvalého pobytu
a)
užívateľa sa používa pravidelne na colnom území na cestu z miesta jeho trvalého pobytu v zahraničí do miesta jeho práce na colnom území a späť; povolenie na použitie tohto režimu nie je časovo obmedzené,
b)
študenta používa študent na colnom území.
(9)
Cestné motorové vozidlo podľa odseku 5 sa môže používať na colnom území počas
a)
šiestich mesiacov, a to nepretržite alebo prerušovane 12 mesiacov,
b)
študijného pobytu študenta na colnom území.
(10)
Odsek 8 písm. b) a odsek 9 písm. b) sa použijú primerane pre osoby spĺňajúce podmienky na pridelenie osobitnej dĺžky lehoty.
(11)
Cestné motorové vozidlo na osobné použitie podľa odseku 6 písm. a) a b) nemožno prenechať do nájmu, vypožičať alebo dať do užívania po jeho dovoze, alebo ak bolo prenechané do nájmu, vypožičané, alebo dané do užívania v čase jeho dovozu, nemožno ho prenechať do opätovného nájmu alebo podnájmu, opätovne vypožičať alebo dať do užívania inej osobe na colnom území na iný účel, ako je priamy spätný vývoz.
(12)
Cestné motorové vozidlo na osobné použitie podľa odseku 11 patriace osobe s miestom podnikania v zahraničí, ktorá prenecháva do nájmu cestné motorové vozidlá, môže byť opätovne prenechané do nájmu slovenskej fyzickej osobe s cieľom jeho spätného vývozu v lehote určenej colným úradom, ak je cestné motorové vozidlo na colnom území na základe nájomnej zmluvy.
(13)
Manžel, manželka a príbuzní v priamom rade zahraničnej fyzickej osoby, ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí, môžu používať cestné motorové vozidlo prepustené do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla. Cestné motorové vozidlo na osobné použitie prepustené do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla môže príležitostne použiť aj slovenská fyzická osoba, ak koná v záujme a podľa pokynov užívateľa režimu, ktorý je na tomto území.
(14)
Cestné motorové vozidlo používané podľa odseku 12 môže vyviezť späť z colného územia aj slovenská fyzická osoba, ktorá je zamestnancom osoby prenajímajúcej vozidlá. Slovenská fyzická osoba si môže na účely vrátenia sa na colné územie prenechať do nájmu alebo vypožičať mimo colného územia cestné motorové vozidlo na osobné použitie, ak splní podmienky podľa odseku 6 písm. c); lehotu, v ktorej sa musí cestné motorové vozidlo vyviezť späť, určí colný úrad. Colný úrad môže povoliť, aby režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla podľa odseku 7 použila slovenská fyzická osoba, ktorá má v úmysle presťahovať sa do zahraničia, ak osoba predloží dôkaz o zmene trvalého pobytu a ak cestné motorové vozidlo vyvezie do troch mesiacov odo dňa zaevidovania.
(15)
Ak používateľ režimu má v úmysle prerušiť lehotu podľa odseku 9 písm. a), v ktorej je dovezené cestné motorové vozidlo v režime dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla na colnom území, je povinný oznámiť túto skutočnosť colnému úradu. Držiteľ režimu je povinný dodržiavať opatrenia, ktoré určil colný úrad na zabránenie použitiu cestného motorového vozidla.
(16)
Colný orgán môže povoliť slovenskej fyzickej osobe, aby na colnom území používala cestné motorové vozidlo prenechané do nájmu mimo územia Slovenskej republiky, ak
a)
nájom vznikol na základe písomnej zmluvy so zahraničnou osobou,
b)
štát, v ktorom sa cestné motorové vozidlo prenechá do nájmu, povolí za porovnateľných okolností dočasný dovoz cestných motorových vozidiel prenechaných do nájmu a zaregistrovaných na colnom území,
c)
spätný vývoz cestného motorového vozidla alebo jeho vrátenie osobe prenajímajúcej vozidlá na colnom území sa uskutoční do ôsmich dní odo dňa platnosti zmluvy o nájme,
d)
sú splnené podmienky podľa odseku 6 písm. c).
(17)
Pre zvieratá, ktoré možno osedlať, ťažné zvieratá a nimi ťahané cestné vozidlá vstupujúce na colné územie, sa ustanovenia odsekov 5 až 14 použijú primerane.
(18)
Colný úrad môže prepustiť zvieratá a nimi ťahané cestné vozidlá za podmienok podľa odseku 16 do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla najviac na tri mesiace.
§354 Dopravné prostriedky v železničnej doprave
(1)
Colný úrad môže povoliť režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla pre dopravné prostriedky v železničnej doprave.
(2)
Dopravnými prostriedkami v železničnej doprave sú hnacie vozidlá (lokomotívy) a železničné vozne používané na prepravu osôb alebo tovaru.
(3)
Colný úrad môže prepustiť do režimu dočasné použitie podľa odseku 1 dopravné prostriedky v železničnej doprave, ak
a)
sú vo vlastníctve zahraničnej osoby,
b)
sú evidované v zahraničnej železničnej sieti.
(4)
Dopravné prostriedky v železničnej doprave môžu byť na colnom území v režime dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla najviac počas 12 mesiacov.
(5)
Dopravné prostriedky v železničnej doprave možno dať do užívania slovenskej osobe, ak sa používajú spoločne na základe dohody, podľa ktorej každá sieť môže používať železničné vozne iných sietí ako vlastné železničné vozne. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad slovenskej osobe povoliť režim dočasné použitie a prepustiť do tohto režimu železničné vozne určené na prepravu tovaru, pričom určí s prihliadnutím na účel režimu lehotu, počas ktorej možno železničné vozne používať.
§355 Dopravné prostriedky v leteckej doprave
(1)
Colný úrad môže povoliť režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla pre dopravné prostriedky v leteckej doprave.
(2)
Dopravné prostriedky podľa odseku 1 môžu byť na colnom území v režime dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla najviac po dobu potrebnú na uskutočnenie operácií, na ktoré sa režim požaduje, najmä na prepravu, nastúpenie a vystúpenie cestujúcich, naloženie a vyloženie tovaru a údržbu.
(3)
Pre lietadlá na obchodné použitie sa ustanovenie § 353 ods. 4 použije primerane. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad slovenskej osobe povoliť režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla a prepustiť do tohto režimu lietadlo, pričom určí s prihliadnutím na účel režimu lehotu, počas ktorej možno lietadlo používať.
(4)
Na dopravné prostriedky podľa odseku 1 v osobnej leteckej doprave sa vzťahuje ustanovenie § 353 ods. 6.
(5)
Dopravné prostriedky podľa odseku 4 môžu byť na colnom území v režime dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla najviac počas šiestich mesiacov, a to nepretržite alebo prerušovane v období 12 mesiacov.
§356 Plavidlá vo vnútrozemskej vodnej doprave
(1)
Colný úrad môže povoliť režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla pre plavidlá vo vnútrozemskej vodnej doprave.
(2)
Plavidlá podľa odseku 1 môžu byť na colnom území v režime dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla najviac po dobu potrebnú na uskutočnenie operácií, na ktoré sa režim požaduje, najmä na prepravu, nastúpenie a vystúpenie cestujúcich, naloženie a vyloženie tovaru alebo údržbu.
(3)
Na plavidlá na obchodné použitie vo vnútrozemskej vodnej doprave sa ustanovenia § 353 ods. 4 použijú primerane. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad slovenskej osobe povoliť režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla a prepustiť do tohto režimu plavidlá, pričom určí s prihliadnutím na účel režimu dobu, počas ktorej možno plavidlá používať.
(4)
Na plavidlá podľa odseku 1 v osobnej vnútrozemskej vodnej doprave sa vzťahuje ustanovenie § 353 ods. 6.
(5)
Plavidlá podľa odseku 4 môžu byť na colnom území v režime dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla najviac po dobu šiestich mesiacov, a to nepretržite alebo prerušovane v období 12 mesiacov.
(6)
Podmienky uvedené v § 353 ods. 11 až 15 platia rovnako.
§357 Obmedzenie používania dopravných prostriedkov
Ak tento zákon neustanovuje inak, oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na dopravné prostriedky podľa § 353 až 356 za podmienky, že sa tieto dopravné prostriedky nevypožičajú, neprenechajú do nájmu, nedajú do zálohy, neprevedú alebo nedajú do užívania slovenskej osobe.
§358 Kombajny na žatvu a mlátenie
(1)
Od dovozného cla sú oslobodené kombajny na žatvu a mlátenie, ak
a)
sú vo vlastníctve zahraničnej osoby,
b)
používa ich zahraničná osoba.
(2)
Colný úrad prepustí do režimu dočasné použitie kombajny na žatvu a mlátenie, ak sú dovážané v období mesiacov jún až september. Lehota na spätný vývoz je 1 mesiac od skončenia žatevných prác.
§359 Palety
(1)
Colný úrad môže prepustiť palety do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla.
(2)
Paletou podľa odseku 1 je zariadenie vrátane nadstavby, na ktorého plošine môže byť uložené určité množstvo tovaru tak, aby tvorilo nákladový kus na účely jeho prepravy, manipulácie alebo skladania pomocou mechanických prístrojov; toto zariadenie má dve plošiny rozdelené trámami alebo jednu plošinu podoprenú nosníkmi, alebo špeciálnu plošinu pre leteckú dopravu; jej celková výška je znížená na minimum potrebné na manipuláciu pomocou vidlice zdvižných alebo paletových vozíkov.
(3)
Palety, ktoré možno identifikovať, môžu byť na colnom území v režime dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla najviac po dobu 12 mesiacov.
(4)
Palety, ktoré nemožno identifikovať, môžu byť na colnom území v režime dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla najviac počas šiestich mesiacov.
§360 Kontajnery
(1)
Colný úrad môže povoliť režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla pre kontajnery,50) schválené na prepravu pod colnou uzáverou alebo jednoducho označené značkou, ak sa prepravia na colné územie na účet ich prevádzkovateľov, majiteľov alebo ich zástupcov.
(2)
Iné kontajnery ako podľa odseku 1 môže colný úrad prepustiť do režimu dočasné použitie len na základe predchádzajúceho povolenia na použitie režimu dočasné použitie.
(3)
Kontajnery prepustené do režimu dočasné použitie možno pred ich spätným vývozom z colného územia použiť vo vnútornej preprave. Kontajnery možno použiť vo vnútornej preprave iba raz na prepravenie tovaru, ktorý sa naloží a vyloží na colnom území, len vtedy, ak by kontajnery vykonali túto trasu po colnom území prázdne.
(4)
Kontajnery prepustené do režimu dočasné použitie môžu byť na colnom území v režime dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla najviac počas 12 mesiacov.
(5)
Colný úrad môže prepustiť kontajnery podľa odseku 1 do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla bez ohľadu na to, či boli schválené na prepravu pod colnou uzáverou, ak sú na dobre viditeľnom mieste a trvanlivým spôsobom uvedené údaje
a)
o majiteľovi alebo prevádzkovateľovi,
b)
identifikačné značky a čísla kontajnera pridelené majiteľom alebo prevádzkovateľom,
c)
vlastná hmotnosť kontajnera s trvalo pripevneným vybavením,
d)
označenie štátu, v ktorom je kontajner registrovaný.
(6)
Údaje podľa odseku 5 písm. c) sa neuvádzajú na výmenných častiach kontajnerov používaných v kombinovanej železnično-cestnej doprave. Údaje podľa odseku 5 písm. d) sa neuvádzajú na kontajneroch používaných v leteckej doprave.
(7)
Štát, v ktorom je kontajner registrovaný, musí byť uvedený celým názvom alebo dvojmiestnym alfabetickým kódom, alebo poznávacími značkami používanými v medzinárodnej cestnej doprave na označovanie štátu, v ktorom je motorové vozidlo zaevidované, alebo číslami, ak ide o výmenné časti používané v kombinovanej železnično-cestnej doprave. Totožnosť majiteľa alebo prevádzkovateľa môže byť uvedená jeho plným menom alebo zavedeným označením s výnimkou symbolov.
(8)
Používateľ režimu dočasné použitie poskytne na požiadanie colného úradu údaje týkajúce sa colného statusu kontajnera.
(9)
Za kontajnery schválené na prepravu pod colnou uzáverou sa považujú kontajnery, ktoré
a)
okrem údajov podľa odseku 5 majú na schvaľovacom štítku v súlade s podmienkami podľa odseku 10 aj tieto údaje:
1.
výrobné číslo a
2.
identifikačné číslo alebo písmená tohto typu, ak ide o kontajnery schváleného typu,
b)
spĺňajú technické podmienky podľa odseku 10 a
c)
boli schválené na colnom území alebo jednou z krajín uvedených v prílohe č. 20.
(10)
Technické podmienky pre kontajnery, ktoré môžu byť schválené na prepravu pod colnou uzáverou, a postupy týkajúce sa takéhoto schválenia musia zodpovedať medzinárodnej zmluve.50)
(11)
Ak kontajnery schválené na prepravu tovaru pod colnou uzáverou prestanú spĺňať technické podmienky podľa odseku 10 alebo ak colný úrad zistí závažné nedostatky, v dôsledku ktorých kontajner nevyhovuje normám, podľa ktorých bol pôvodne schválený na prepravu pod colnou uzáverou, colný úrad je oprávnený vykonať potrebné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
§361 Náhradné dielce, príslušenstvo a obvyklé vybavenie
(1)
Colný úrad môže povoliť režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla pre náhradné dielce, príslušenstvo a obvyklé vybavenie vrátane zariadenia potrebného na uskladnenie, zabezpečenie alebo ochranu tovaru dovezeného spolu alebo oddelene od dopravného prostriedku alebo kombajnu podľa § 358, pre ktorý sú určené.
(2)
Náhradné dielce dovezené spolu alebo oddelene od dopravného prostriedku alebo kombajnu podľa § 358, pre ktorý sú určené, sa použijú výlučne na menšiu opravu a obvyklú údržbu tohto dopravného prostriedku alebo kombajnu.
(3)
Obvyklá údržba alebo oprava dopravného prostriedku alebo kombajnu vykonaná nevyhnutne počas cesty na colné územie alebo na colnom území sa nepokladá za zmenu podľa § 338 a môže byť vykonaná počas režimu dočasné použitie.
§362 Povolenie na použitie režimu dočasné použitie
(1)
Prepustenie dopravných prostriedkov do režimu dočasné použitie možno povoliť bez písomnej žiadosti alebo povolenia; ustanovenia § 359 ods. 4, § 360 ods. 2 až 4 tým nie sú dotknuté. Úkon podľa § 114 sa v tomto prípade považuje za žiadosť o povolenie režimu dočasné použitie a nekonanie colných úradov za povolenie tohto režimu.
(2)
Použitie režimu dočasné použitie môže colný úrad povoliť pre palety uvedené v § 359 ods. 3 a kontajnery podľa § 360 ods. 1 v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 za podmienky, ak držiteľ režimu
a)
má zástupcu na colnom území a poskytne určenému colnému úradu v mieste, kde sa palety alebo kontajnery majú ponechať, údaje umožňujúce identifikáciu tohto zástupcu a rozsah jeho právomocí,
b)
poskytne na žiadosť určeného colného úradu v mieste, kde sú ponechané palety alebo kontajnery, údaje o mieste a dátume vstupu paliet a kontajnerov na colné územie, o mieste a dátume ich výstupu z tohto územia a o pohybe paliet alebo kontajnerov na tomto území.
(3)
Ak sa na účely použitia režimu dočasné použitie použijú § 359 ods. 4 a § 360 ods. 2, držiteľ režimu alebo jeho zástupca podá žiadosť na príslušnom colnom úrade, cez ktorý sa kontajnery alebo palety, ktoré sa majú prepustiť do režimu dočasné použitie, prepravia na colné územie.
(4)
Žiadosť sa podáva písomne a obsahuje
a)
meno a priezvisko alebo obchodné meno a miesto trvalého pobytu alebo sídlo držiteľa režimu alebo jeho zástupcu,
b)
záväzok, že držiteľ režimu alebo jeho zástupca splní podmienku podľa odseku 2 písm. b),
c)
počet a opis paliet, ak sa použije § 359 ods. 4.
(5)
Žiadosť sa môže vzťahovať aj na viac dovozov do režimu dočasné použitie.
(6)
Žiadosť pre jednotlivé dovozy do režimu dočasné použitie sa môže nahradiť predložením zoznamu podľa § 363 ods. 2 písm. b).
(7)
Colný úrad, na ktorom bola podaná žiadosť, môže vydať povolenie na režim dočasné použitie, ak sú splnené podmienky na jeho vydanie.
(8)
Colný úrad vydá povolenie len pre kontajnery, ktoré možno pri spätnom vývoze identifikovať.
(9)
V povolení colný úrad uvedie spôsob, ktorým držiteľ režimu poskytne údaje podľa odseku 2 písm. b).
(10)
Povolenie sa môže vzťahovať aj na viac dovozov do režimu dočasné použitie.
(11)
Prijatie zoznamu podľa § 363 ods. 2 písm. b) colným úradom nahrádza vydanie povolenia na režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla vzťahujúce sa na jednotlivý dovoz.
(12)
Na dopravné prostriedky sa ustanovenie § 340 ods. 3 použije primerane. Ak držiteľ režimu preukáže, že palety uvedené v § 359 ods. 3 a 4 alebo kontajnery uvedené v § 360 ods. 1 a 2 sa určitý čas nepoužívali, colný úrad môže z tohto dôvodu lehotu na spätný vývoz predĺžiť.
§363 Prepustenie tovaru do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla
(1)
Colný úrad môže prepustiť do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla dopravné prostriedky podľa § 113 ods. 1.
(2)
Ak má colný úrad v čase prepustenia tovaru do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo pri vykonávaní kontroly podozrenie, že dopravný prostriedok nebude späť vyvezený, colný úrad prepustí tento dopravný prostriedok do režimu dočasné použitie na základe
a)
colného vyhlásenia alebo dokladu podľa § 79 ods. 6,
b)
ústneho colného vyhlásenia podľa § 110 ods. 1, ak ide o kontajnery, a to spolu so zoznamom, ktorý obsahuje
1.
meno a priezvisko alebo obchodné meno a miesto trvalého pobytu, alebo sídlo držiteľa režimu, alebo jeho zástupcu,
2.
spôsob identifikácie kontajnerov,
3.
počet kontajnerov, množstvo a druh náhradných dielov, príslušenstva a obvyklého vybavenia.
(3)
Ak sa tovar nedovezie spolu s dopravným prostriedkom, pre ktorý je určený, podlieha colným formalitám podľa odseku 2 písm. a).
(4)
Dopravný prostriedok, ktorý bol prepustený do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla po skončení režimu aktívny zušľachťovací styk, sa považuje za dopravný prostriedok prepravený na colné územie.
(5)
Dňom prepustenia dopravného prostriedku podľa odseku 4 do režimu dočasné použitie je deň, v ktorom sa dopravný prostriedok prvýkrát použije v tomto režime.
(6)
Na účely vyhotovenia dokladu o vyúčtovaní ustanoveného pre režim aktívny zušľachťovací styk držiteľ režimu dočasné použitie vydá držiteľovi povolenia na režim aktívny zušľachťovací styk osvedčenie nahrádzajúce doklady podľa § 326 ods. 2.
Deviaty oddiel
Režim pasívny zušľachťovací styk
§364 Účel režimu
Režim pasívny zušľachťovací styk umožňuje, aby bol slovenský tovar dočasne vyvezený z colného územia na účely jeho použitia na spracovateľské operácie a aby výrobok, ktorý je výsledkom týchto spracovateľských operácií (ďalej len „zušľachtený výrobok“), bol prepustený do režimu voľný obeh s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla.
§365 Vymedzenie pojmov
(1)
Na účely režimu pasívny zušľachťovací styk je
a)
hlavným zušľachteným výrobkom zušľachtený výrobok, na ktorého výrobu colný úrad povolil použitie režimu pasívny zušľachťovací styk,
b)
vedľajším zušľachteným výrobkom zušľachtený výrobok iný ako výrobok podľa písmena a), ktorý je nevyhnutným vedľajším výrobkom spracovateľských operácií v režime pasívny zušľachťovací styk,
c)
sumou, ktorá sa má odpočítať, dovozné platby, ktoré by sa použili na dočasne vyvezený tovar, ak by sa doviezol na colné územie zo štátu, v ktorom prešiel spracovateľskou operáciou alebo poslednou spracovateľskou operáciou,
d)
nákladmi na nakladanie, prepravu a poistenie náklady, ktoré vznikli v súvislosti s nakladaním, prepravou a poistením tovaru vrátane
1.
provízií a odmien za sprostredkovanie s výnimkou nákupných provízií,
2.
ceny nádob, ktoré netvoria celok s dočasne vyvezeným tovarom,
3.
ceny obalov zahŕňajúcej prácu a materiál,
4.
nákladov na manipuláciu s tovarom vzniknutých v súvislosti s jeho prepravou,
e)
spracovateľskou operáciou
1.
prepracovanie tovaru vrátane jeho montáže, skladania alebo prispôsobovania inému tovaru,
2.
spracovanie tovaru,
3.
oprava tovaru vrátane jeho renovácie a uvedenia do pôvodného stavu,
f)
výťažnosťou spracovateľskej operácie množstvo alebo percentuálny podiel zušľachtených výrobkov získaných zo spracovania určitého množstva tovaru na dočasný vývoz,
g)
tovarom na dočasný vývoz tovar prepustený do režimu pasívny zušľachťovací styk.
(2)
Dočasný vývoz slovenského tovaru podlieha vývozným platbám, obchodnopolitickým opatreniam a iným colným formalitám uplatňovaným pri vývoze slovenského tovaru z colného územia.
(3)
Slovenský tovar nemožno prepustiť do režimu pasívny zušľachťovací styk, ak
a)
by vznikol v dôsledku jeho vývozu nárok na vrátenie alebo odpustenie dovozného cla,
b)
bol pred vývozom v dôsledku jeho konečného použitia prepustený do režimu voľný obeh s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla a podmienky na oslobodenie od dovozného cla ešte trvajú,
c)
by vznikol v dôsledku jeho vývozu nárok na vývoznú náhradu, alebo ak by bola priznaná iná finančná výhoda, ako je výhoda určená osobitným predpisom,55) ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve priznávané pri vývoze uvedeného tovaru.
§366 Povolenie na režim pasívny zušľachťovací styk pri štandardnom postupe
(1)
Povolenie na použitie režimu pasívny zušľachťovací styk colný úrad vydá na žiadosť osoby, ktorá zabezpečuje vykonanie spracovateľských operácií. Colný úrad môže povolenie vydať aj inej osobe, ak ide o tovar s pôvodom v Slovenskej republike podľa § 22 a spracovateľská operácia spočíva v začlenení tohto tovaru do tovaru získaného mimo územia Slovenskej republiky a následne dovezeného ako zušľachtené výrobky, ak použitie tohto režimu bude mať priaznivý vplyv na predaj tohto tovaru na vývoz a ak to nepriaznivo neovplyvní zásadné ekonomické záujmy Slovenskej republiky.
(2)
Povolenie na režim pasívny zušľachťovací styk colný úrad môže vydať len slovenskej osobe, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
bude možné zistiť, že zušľachtené výrobky sú výsledkom spracovateľských operácií vykonaných na tovare na dočasný vývoz,
b)
vydanie povolenia nebude mať nepriaznivý vplyv na zásadné ekonomické záujmy Slovenskej republiky.
(3)
Colný úrad je oprávnený na účely identifikácie tovaru preveriť splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. a), a to najmä
a)
vyznačenie alebo opis osobitných označení alebo výrobných čísel,
b)
pripevnenie plomb, pečatí, odtlačku pečiatky alebo iných charakteristických znakov,
c)
odoberaním vzoriek, preverením nákresov a technických opisov,
d)
vykonaním analýz,
e)
preverovaním podporných dokladov týkajúcich sa obchodných operácií, ktoré preukazujú, že zušľachtené výrobky sa majú vyrobiť z tovaru na dočasný vývoz.
(4)
Colný úrad môže povoliť režim pasívny zušľachťovací styk v systéme jednoduchej výmeny alebo v inom systéme z dôvodu opravy tovaru, len ak tovar na dočasný vývoz možno opraviť.
(5)
Colný úrad môže povoliť použitie režimu pasívny zušľachťovací styk v systéme jednoduchej výmeny len po preverení podľa odseku 3 písm. a), c), d) alebo e), pričom z podporných dokladov podľa odseku 3 písm. e) musí byť zrejmé, že príslušná oprava sa vykoná poskytnutím náhrady v súlade s podmienkami podľa § 373 ods. 1 a 2.
(6)
Colný úrad nepovolí použitie režimu pasívny zušľachťovací styk v systéme jednoduchej výmeny, ak by sa v dôsledku použitia systému jednoduchej výmeny podľa § 372 ods. 1 zvýšila technická výkonnosť tovaru. Na tento účel vykoná kontrolu
a)
zmlúv a podporných dokladov týkajúcich sa opravy a
b)
kúpnych zmlúv, nájomných zmlúv, faktúr týkajúcich sa tovaru na dočasný vývoz alebo tovaru obsahujúceho tovar na dočasný vývoz, najmä podmienok v nich stanovených.
§367 Lehoty
(1)
Lehota, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky dovezené späť na colné územie, sa určí s prihliadnutím na čas potrebný na skončenie spracovateľských operácií a prepravu tovaru na dočasný vývoz a zušľachtených výrobkov. Táto lehota začína plynúť odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu. Colný úrad môže túto lehotu primerane predĺžiť.
(2)
V režime pasívny zušľachťovací styk v systéme jednoduchej výmeny bez skoršieho dovozu sa určí lehota, v ktorej musia byť náhradné výrobky dovezené na colné územie s prihliadnutím na čas potrebný na náhradu tovaru na dočasný vývoz a na prepravu tovaru na dočasný vývoz a náhradných výrobkov. Táto lehota začína plynúť odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu.
§368 Výťažnosť spracovateľskej operácie
(1)
Colný úrad môže určiť výťažnosť spracovateľskej operácie alebo, ak je to vhodné, spôsob určenia takej výťažnosti.
(2)
Výťažnosť podľa odseku 1 sa určí najneskôr v čase prepustenia tovaru do režimu pasívny zušľachťovací styk.
(3)
V odôvodnených prípadoch môže colný úrad určiť výťažnosť až po prepustení tovaru do režimu pasívny zušľachťovací styk, najneskôr však v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zušľachtených výrobkov do režimu voľný obeh.
§369
Pri prepustení tovaru do režimu pasívny zušľachťovací styk sa použijú primerane ustanovenia o štandardnom postupe a zjednodušenom postupe pri vývoze tovaru.
§370 Oslobodenie od dovozného cla v režime pasívny zušľachťovací styk pri štandardnom postupe
Ak sú zušľachtené výrobky navrhnuté na prepustenie do režimu voľný obeh v mene alebo na účet držiteľa povolenia alebo inej slovenskej osoby, ktorá získala súhlas držiteľa povolenia, a sú splnené podmienky uvedené v povolení, colný úrad prepustí zušľachtené výrobky do navrhnutého režimu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla podľa § 371 ods. 1.
§371 Spôsob výpočtu oslobodenia od dovozného cla
(1)
Výška úplného alebo čiastočného oslobodenia od dovozného cla podľa § 364 a § 365 ods. 2 sa určí odpočítaním sumy dovozného cla, ktorá by sa vymerala k rovnakému dňu z tovaru na dočasný vývoz, ak by bol dovezený na colné územie zo štátu, v ktorom prešiel spracovateľskou operáciou alebo poslednou spracovateľskou operáciou, od sumy dovozného cla, ktorú možno vymerať zo zušľachtených výrobkov prepustených do režimu voľný obeh.
(2)
Suma, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa vypočíta s prihliadnutím na povahu príslušného tovaru ku dňu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do režimu pasívny zušľachťovací styk a ďalšie podmienky použiteľné na tento tovar ku dňu prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zušľachtených výrobkov do režimu voľný obeh. Základom na výpočet sumy dovozného cla z tovaru na dočasný vývoz je hodnota, ktorá sa používa na tento tovar pri určovaní colnej hodnoty zušľachtených výrobkov podľa § 60 ods. 1 písm. b) prvého bodu. Ak základ na výpočet sumy dovozného cla z tovaru na dočasný vývoz nemôže byť takto určený, určí sa ako rozdiel medzi colnou hodnotou zušľachtených výrobkov a nákladmi na spracovanie určenými s použitím vhodných prostriedkov podľa § 59.
(3)
Do hodnoty tovaru na dočasný vývoz, na ktorú sa prihliada pri určovaní colnej hodnoty zušľachtených výrobkov podľa § 60 ods. 1 písm. b) prvého bodu a do nákladov na spracovanie, ak hodnota tovaru na dočasný vývoz nemôže byť určená podľa § 60 ods. 1 písm. b) prvého bodu, sa nezahŕňajú náklady na nakladanie, dopravu a poistenie tovaru na dočasný vývoz po miesto, kde sa uskutoční spracovateľská operácia alebo posledná taká operácia.
(4)
Náklady na spracovanie podľa odseku 3 zahŕňajú náklady na nakladanie, dopravu a poistenie zušľachtených výrobkov z miesta, kde sa vykonala spracovateľská operácia alebo posledná spracovateľská operácia, po miesto, kde vstupujú na colné územie.
(5)
Ak bol pred prepustením do režimu pasívny zušľachťovací styk tovar na dočasný vývoz prepustený do režimu voľný obeh so zníženou sadzbou cla v dôsledku jeho konečného použitia a podmienky na poskytnutie tejto zníženej sadzby trvajú, sumou, ktorá sa má podľa odseku 2 odpočítať, je suma skutočne vymeraného dovozného cla pri prepustení tovaru do režimu voľný obeh.
(6)
Ak tovar na dočasný vývoz spĺňa pri jeho prepustení do režimu voľný obeh podmienky na poskytnutie zníženej sadzby dovozného cla alebo ak je tento tovar bez dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, na účely odseku 2 sa prihliadne na túto skutočnosť, ak v štáte, kde sa spracovateľská operácia alebo posledná taká operácia vykonala, boli na tovare vykonané také operácie, ktoré zodpovedajú konečnému použitiu.
(7)
Ak zušľachtené výrobky spĺňajú podmienky na uplatnenie preferenčného sadzobného opatrenia podľa § 18 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. c) a toto opatrenie sa vzťahuje na tovar s rovnakým nomenklatúrnym zatriedením, aké má tovar na dočasný vývoz, pri určení sumy dovozného cla, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa použije sadzba, ktorá by sa použila, ak by tovar na dočasný vývoz spĺňal podmienky, za akých sa tieto preferenčné opatrenia uplatňujú.
(8)
Nákladmi na opravu podľa odseku 10 je celková platba za vykonané opravy. Taká platba nemusí mať formu prevodu peňažných prostriedkov. Platbu možno uskutočniť akreditívom alebo prevoditeľnými cennými papiermi, a to priamo alebo nepriamo.
(9)
Colný úrad prepustí tovar do režimu voľný obeh s úplným oslobodením od dovozného cla, ak je účelom spracovateľskej operácie oprava tovaru na dočasný vývoz a ak deklarant preukáže, že tovar na dočasný vývoz bol opravený bezplatne na základe povinnosti vyplývajúcej zo záruky alebo z dôvodu výrobnej chyby. To neplatí, ak sa chyba zohľadnila v čase, keď sa tovar na dočasný vývoz prvýkrát prepustil do režimu voľný obeh.
(10)
Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava tovaru na dočasný vývoz za úhradu, čiastočné oslobodenie od dovozného cla podľa § 364 a § 365 ods. 2 sa poskytne vo výške sumy dovozného cla, ktorú možno vymerať na základe podmienok vzťahujúcich sa na zušľachtené výrobky ku dňu prijatia colného vyhlásenia na ich prepustenie do režimu voľný obeh. Colnou hodnotou zušľachtených výrobkov bude suma, ktorá sa rovná sume nákladov na opravu, ak tieto náklady predstavujú jedinú úhradu, ktorú poskytol držiteľ povolenia, a ak držiteľ povolenia a vykonávateľ spracovateľskej operácie nie sú v spojení.
Režim pasívny zušľachťovací styk v systéme jednoduchej výmeny
§372
(1)
Systém jednoduchej výmeny v režime pasívny zušľachťovací styk umožňuje, aby dovezený náhradný výrobok nahradil zušľachtený výrobok.
(2)
Colný úrad môže povoliť použitie režimu pasívny zušľachťovací styk v systéme jednoduchej výmeny, ak spracovateľská operácia zahŕňa opravu slovenského tovaru, ktorý nepodlieha opatreniam štátnej poľnohospodárskej politiky alebo iným opatreniam vzťahujúcim sa na tovar, ktorý je výsledkom spracovateľských operácií poľnohospodárskych výrobkov.
(3)
Ustanovenia vzťahujúce sa na zušľachtené výrobky sa použijú rovnako na náhradné výrobky; v systéme jednoduchej výmeny sa nepoužije ustanovenie § 366 ods. 1 a ods. 2 písm. a).
(4)
Colný úrad povolí za ním určených podmienok dovoz náhradných výrobkov pred vývozom tovaru na dočasný vývoz (ďalej len „skorší dovoz“), ak je colný dlh zabezpečený.
(5)
Colný úrad môže povoliť použitie režimu pasívny zušľachťovací styk v systéme jednoduchej výmeny, len ak možno overiť splnenie podmienok podľa § 373 ods. 1 a 2.
§373
(1)
Colný úrad môže povoliť režim pasívny zušľachťovací styk v systéme jednoduchej výmeny, len ak náhradné výrobky majú rovnaké nomenklatúrne zatriedenie, rovnakú obchodnú kvalitu a rovnaké technické vlastnosti ako tovar na dočasný vývoz, na ktorom sa má vykonať oprava.
(2)
Ak bol tovar na dočasný vývoz pred prepustením do režimu pasívny zušľachťovací styk používaný, nemožno povoliť použitie náhradného výrobku, ak nebol používaný alebo ak je novým výrobkom. To neplatí, ak sa náhradný výrobok dodal bezplatne na základe splnenia povinnosti vyplývajúcej zo záruky alebo v dôsledku výrobnej chyby.
(3)
Ak colný úrad povolí skorší dovoz, tovar na dočasný vývoz sa musí dočasne vyviezť do dvoch mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie náhradných výrobkov do režimu voľný obeh. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad na žiadosť držiteľa povolenia túto lehotu primerane predĺžiť.
(4)
Ak sa v prípade skoršieho dovozu použije § 371 ods. 1, 2, 5 až 7, suma dovozných platieb, ktorá sa má odpočítať, sa určí na základe podmienok použiteľných na tovar na dočasný vývoz ku dňu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do režimu pasívny zušľachťovací styk.
Obchodnopolitické opatrenia
§374
Ustanovenia o režime pasívny zušľachťovací styk sa použijú aj pri uplatňovaní nesadzobných obchodnopolitických opatrení.
§375
Obchodnopolitické opatrenia, ktoré sa vzťahujú na vývoz, sa uplatnia v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu pasívny zušľachťovací styk.
§376
(1)
Colný úrad pri prepúšťaní zušľachtených výrobkov podľa § 364 do režimu voľný obeh uplatní obchodnopolitické opatrenia platné v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie týchto výrobkov do režimu voľný obeh, len ak nemajú pôvod na colnom území podľa § 22 ods. 4 a 5.
(2)
Ak sa použije systém jednoduchej výmeny alebo ak ide o opravu alebo spracovateľské operácie mimo colného územia podľa § 330, colný úrad obchodnopolitické opatrenia neuplatní.
Desiaty oddiel
Režim vývoz
§377 Účel režimu vývoz
Režim vývoz umožňuje slovenskému tovaru opustiť colné územie. Prepustenie tovaru do režimu vývoz zahŕňa vybratie vývozných platieb, uplatnenie vývozných colných formalít a obchodnopolitických opatrení.
§378 Vývozné colné formality
(1)
Colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu vývoz sa podáva colnému úradu, v ktorého územnom obvode má vývozca trvalý pobyt alebo sídlo alebo v ktorého územnom obvode sa tovar balí alebo nakladá na odoslanie na vývoz.
(2)
Slovenský tovar určený na vývoz sa prepustí do režimu vývoz s výnimkou tovaru prepusteného do režimu pasívny zušľachťovací styk alebo do režimu tranzit cez územie iného štátu späť na colné územie.
(3)
Za vývozcu podľa odseku 1 sa považuje osoba, na ktorej účet sa robí vývozné colné vyhlásenie a ktorá je vlastníkom tovaru, alebo má rovnaké právo nakladať s tovarom v čase prijatia colného vyhlásenia.
(4)
Ak vlastnícke právo alebo obdobné právo nakladať s tovarom patrí podľa zmluvy, na ktorej sa vývoz zakladá, osobe, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo v zahraničí, za vývozcu sa považuje zmluvná strana s trvalým pobytom alebo sídlom na colnom území.
(5)
V prípade zmluvy o subdodávke sa vývozné colné vyhlásenie môže podať aj na colnom úrade, v ktorého územnom obvode sa nachádza miesto, kde má subdodávateľ trvalý pobyt alebo sídlo.
(6)
V odôvodnených prípadoch môže colný úrad prijať vývozné colné vyhlásenie aj na inom colnom úrade, ako je uvedený v odseku 1.
(7)
Tovar, na ktorý sa nevzťahujú zákazy ani obmedzenia podľa osobitných predpisov a ktorého cena nepresiahne 120 000 Sk na jednu zásielku a na deklaranta, možno navrhnúť na prepustenie do režimu vývoz na colnom úrade výstupu. Ústne colné vyhlásenie možno urobiť len na colnom úrade výstupu.
(8)
Colným úradom výstupu je
a)
colný úrad, v ktorého územnom obvode tovar prevzal na prepravu železničný dopravca, poštový podnik, letecký dopravca alebo lodný dopravca na základe jednotnej prepravnej zmluvy o preprave tovaru do zahraničia, ak sa vývoz tovaru uskutočňuje železničnou dopravou, poštovou prepravou, leteckou dopravou alebo vodnou dopravou,
b)
colný úrad, v ktorého územnom obvode je miesto, z ktorého sa tovar prepravovaný potrubím a elektrická energia odosiela na vývoz, alebo
c)
pohraničný colný úrad, ak sa vývoz tovaru uskutočňuje inými spôsobmi alebo za iných okolností, ako sú uvedené v písmenách a) a b).
(9)
Ustanovenie odseku 8 písm. a) a b) sa nepoužije, ak osobitný predpis55a) ustanovuje inak.
(10)
Tovar prepustený do režimu vývoz musí colné územie opustiť v rovnakom stave a za rovnakých podmienok, v akom bol v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do tohto režimu. Colný úrad vývozu môže požadovať od vývozcu, aby predložil dôkaz, že tovar opustil colné územie. Colný úrad výstupu preverí, či predložený tovar zodpovedá tovaru uvedenému v colnom vyhlásení, a dohliadne na jeho skutočný výstup.
(11)
Ak tovar prepustený na vývoz neopustí colné územie, vývozca je povinný bez zbytočného odkladu o tom informovať colný úrad vývozu a deklarant je povinný vrátiť výtlačok 3 colného vyhlásenia tomuto colnému úradu.
TRETÍ DIEL
INÉ DRUHY COLNE SCHVÁLENÉHO URČENIA
Prvý oddiel
Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady
§379 Úvodné ustanovenia
(1)
Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady sú časti colného územia alebo priestory na tomto území, oddelené od ostatného colného územia, v ktorých
a)
sa zahraničný tovar považuje na účely dovozných platieb a obchodnopolitických opatrení za tovar, ktorý nie je na colnom území, ak sa neprepustí do režimu voľný obeh alebo do iného režimu, alebo sa nepoužije alebo nespotrebuje za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy,
b)
slovenský tovar spĺňa v dôsledku jeho umiestnenia do slobodného colného pásma a slobodného colného skladu podmienky podľa osobitného predpisu56) upravujúce opatrenia obvykle spojené s vývozom tovaru.
(2)
Slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad musí byť oddelený od ostatného colného územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelený spôsobom schváleným colným úradom tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu a výstupy z nich, pričom miesta vstupu a výstupu musia byť určené.
(3)
Slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad môže prevádzkovať slovenská osoba.
(4)
Zriadenie slobodného colného pásma na žiadosť slovenskej osoby povoľuje ministerstvo na základe predchádzajúceho rozhodnutia vlády. V povolení ministerstvo určí, ktoré časti colného územia tvoria slobodné colné pásmo, a určí prevádzkovateľa a podmienky prevádzkovania slobodného colného pásma, miesto vstupu do slobodného colného pásma, miesto výstupu zo slobodného colného pásma a dobu, na ktorú sa slobodné colné pásmo zriaďuje.
(5)
Ministerstvo zruší povolenie podľa odseku 4, ak o to požiada prevádzkovateľ alebo ak slobodné colné pásmo prestalo plniť účel, na ktorý bolo zriadené, alebo ak jeho ďalšia prevádzka nie je ekonomicky opodstatnená.
(6)
Zriadenie slobodného colného skladu na žiadosť slovenskej osoby povoľuje ministerstvo. V povolení ministerstvo určí, ktoré priestory môžu byť slobodným colným skladom, a určí prevádzkovateľa a podmienky prevádzkovania slobodného colného skladu, najmä spôsob uzavretia týchto priestorov, vymedzenie a označenie miesta vstupu a výstupu a dobu, na ktorú sa slobodný colný sklad zriaďuje.
(7)
Ministerstvo slobodný colný sklad zruší, ak o to požiada prevádzkovateľ alebo ak slobodný colný sklad prestal plniť účel, na ktorý bol zriadený, alebo ak jeho ďalšia prevádzka nie je ekonomicky opodstatnená.
(8)
Obvod a miesta vstupu do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu a výstupu zo slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu podliehajú colnému dohľadu.
(9)
Colný úrad môže vykonať colnú kontrolu osôb a dopravných prostriedkov vstupujúcich do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu alebo vystupujúcich zo slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.
(10)
Colný úrad môže odoprieť osobám, ktoré neposkytujú záruky na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov, vstup do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.
(11)
Colný úrad je oprávnený kontrolovať tovar, ktorý vstupuje, vystupuje alebo je umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade. Colný úrad je oprávnený požadovať, aby na účely kontroly tovaru osoba ním určená predložila alebo uschovávala kópie prepravných dokladov, ktoré sprevádzajú tovar vstupujúci do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu alebo vystupujúci zo slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Na požiadanie colného úradu je táto osoba povinná sprístupniť colnému úradu tovar alebo uschovávané kópie prepravných dokladov.
§380 Prevádzka slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu
(1)
Prevádzkovateľom slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu je osoba vykonávajúca činnosť zahŕňajúcu uskladňovanie, prepracovanie, spracovanie, predaj alebo nákup tovaru v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade.
(2)
Ak sa obchodnopolitické opatrenia vzťahujú na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, tieto opatrenia sa neuplatnia, ak je tovaru pridelené colne schválené určenie slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad, a to ani počas jeho umiestnenia v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade.
(3)
Ak sa obchodnopolitické opatrenia vzťahujú na vstup tovaru na colné územie, tieto opatrenia sa uplatnia v čase umiestnenia zahraničného tovaru v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade.
(4)
Ak sa obchodnopolitické opatrenia vzťahujú na vývoz tovaru, tieto opatrenia sa uplatnia v čase vývozu slovenského tovaru umiestneného v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade z colného územia; taký tovar podlieha colnému dohľadu.
(5)
Umiestniť stavbu v slobodnom colnom pásme možno len so súhlasom colného úradu na základe písomnej žiadosti. Colný úrad je dotknutým orgánom štátnej správy v stavebnom konaní.57)
(6)
V žiadosti podľa odseku 5 je prevádzkovateľ povinný uviesť činnosti, na ktoré sa stavba bude používať, a ďalšie potrebné údaje umožňujúce posúdiť colnému úradu opodstatnenosť vydania povolenia.
(7)
Ustanovenia odsekov 5 a 6 sa použijú primerane na prestavbu budovy v slobodnom colnom pásme alebo na prestavbu budovy tvoriacej slobodný colný sklad.
§381 Umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu
(1)
V slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade možno umiestniť slovenský tovar aj zahraničný tovar. Colný úrad je oprávnený požadovať, aby nebezpečný tovar alebo tovar, ktorý môže znehodnotiť iný tovar, alebo tovar, ktorý vyžaduje osobitné zaobchádzanie, bol umiestnený v priestoroch vybavených na tento účel.
(2)
Lehota na umiestnenie tovaru v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade nie je obmedzená.
(3)
Tovar vstupujúci do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu s výnimkou podľa odseku 4 sa nepredkladá colnému úradu ani sa naň nepodáva colné vyhlásenie.
(4)
Tovar vstupujúci do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu sa colnému úradu predkladá a vykonajú sa príslušné colné formality, ak
a)
sa umiestnením tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu skončil režim, do ktorého bol prepustený; colný úrad nemusí predloženie tovaru vyžadovať, ak to umožňuje režim, ktorý sa skončí umiestnením tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu,
b)
bol umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu na základe rozhodnutia o vrátení alebo odpustení dovozných platieb,
c)
spĺňa podmienky na uplatnenie opatrení obvykle spojených s vývozom tovaru podľa osobitných predpisov [§ 379 ods. 1 písm. b)].
(5)
Colný úrad je oprávnený požadovať, aby osoba, ktorá umiestnila tovar v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, umiestnenie tohto tovaru oznámila miestne príslušnému colnému úradu, ak umiestnený tovar podlieha vývozným platbám alebo iným vývozným obmedzeniam.
(6)
Colný úrad môže vydať na žiadosť oprávnenej osoby osvedčenie o colnom statuse tovaru podľa odseku 12.
(7)
Vstup tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu na miesta, v ktorých sa vykonávajú činnosti podľa § 382 ods. 1, je prevádzkovateľ povinný zaznamenať bez zbytočného odkladu do skladovej evidencie.
(8)
Prepravným dokladom podľa odseku 11 je doklad o preprave. Dokladom o preprave je najmä nákladný list, dodací list, zoznam alebo sprievodka, ak poskytuje potrebné informácie na identifikáciu tovaru.
(9)
Tovar prepustený do režimu sa musí predložiť colnému úradu podľa odseku 4 písm. a) spolu s prepravným alebo iným dokladom.
(10)
Vstup tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, ktorý podlieha vývozným platbám alebo iným vývozným obmedzeniam a na ktorý colný úrad podľa odseku 5 môže požadovať, aby sa oznamoval, nebude dôvodom ani na predloženie dokladu o vstupe, ani na kontrolu vstupujúceho tovaru.
(11)
Colný úrad potvrdí colný status slovenského tovaru prepusteného do režimu voľný obeh na doklade vystavenom prevádzkovateľom.
(12)
Osvedčenie o colnom statuse vydá colný úrad na tlačive, ktorého vzor, spôsob vyplňovania a potvrdzovania tlačiva, technické podrobnosti, predkladanie a zaobchádzanie s ním ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Činnosti v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade a skladová evidencia
§382
(1)
Osoba vykonávajúca v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade činnosti, napríklad skladovanie, prepracovanie, spracovanie, predaj alebo nákup tovaru, je povinná viesť skladovú evidenciu spôsobom schváleným colným úradom a zapísať tovar do skladovej evidencie bez zbytočného odkladu po jeho vstupe do jej priestorov v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade. Táto osoba vedie skladovú evidenciu spôsobom, ktorý umožňuje colnému úradu identifikovať tovar a sledovať jeho pohyb.
(2)
Prevádzkovateľ slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu je povinný uviesť v skladovej evidencii podľa odsekov 6 a 7 všetky údaje umožňujúce kontrolu riadneho dodržiavania colných predpisov.
(3)
Skladová evidencia obsahuje
a)
značky, identifikačné čísla, počet a druh nákladových kusov, množstvo a obchodný opis tovaru, prípadne identifikačné značky kontajnera,
b)
údaje umožňujúce sledovanie tovaru, najmä jeho umiestnenie,
c)
údaj o prepravnom doklade používanom na vstup alebo výstup tovaru,
d)
colný status, prípadne údaj o potvrdení osvedčujúcom tento colný status podľa § 381 ods. 11 a 12,
e)
údaje o obvyklých spôsoboch zaobchádzania,
f)
identifikačné údaje, ktorými sa označujú obchodné doklady vzťahujúce sa na tovar prepustený do režimu aktívny zušľachťovací styk a do režimu dočasné použitie, údaje o sume dovozných platieb a vyznačení dňa, v ktorom bol tovar prvýkrát prepustený do niektorého z týchto režimov, ak umiestnením tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu sa skončí režim aktívny zušľachťovací styk, režim dočasné použitie alebo režim tranzit v rámci colného územia, ktorým sa skončil jeden z týchto režimov,
g)
údaje týkajúce sa tovaru, ktorý pri prepustení do režimu voľný obeh alebo režimu dočasné použitie nepodlieha dovozným platbám alebo obchodnopolitickým opatreniam, a spôsob použitia tovaru alebo miesto určenia, ktoré sa má kontrolovať.
(4)
Ak sa na účely režimu musí viesť účtovná evidencia, údaj obsiahnutý v tejto evidencii sa nemusí uvádzať do skladovej evidencie podľa odseku 2.
(5)
Ak zahraničný tovar umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade je prepustený do režimu voľný obeh, miestne colné konanie sa použije bez predchádzajúceho povolenia colného úradu. Schválenie skladovej evidencie podľa odseku 10 sa vzťahuje aj na skladovú evidenciu na účely kontroly zjednodušeného postupu na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.
(6)
Prevádzkovateľ môže začať činnosti v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade až po schválení skladovej evidencie podľa odseku 1.
(7)
Colný úrad môže schváliť skladovú evidenciu podľa odseku 1 len osobám, ktoré poskytujú potrebné záruky na dodržiavanie ustanovení o slobodných colných pásmach a slobodných colných skladoch.
(8)
Žiadosť o schválenie skladovej evidencie sa predkladá písomne colnému úradu, v ktorého územnom obvode sa slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad nachádza.
(9)
Prevádzkovateľ v žiadosti uvedie, ktorú z činností podľa odseku 1 má v úmysle vykonávať, opis skladovej evidencie vedenej, alebo ktorá sa má viesť, druh a colný status tovaru, na ktorý sa tieto činnosti vzťahujú, režim, v ktorom sa tieto činnosti majú vykonávať, a ďalšie potrebné informácie.
(10)
Colný úrad schvaľuje skladovú evidenciu písomne a informuje o tom žiadateľa.
(11)
Prevádzkovateľ je povinný oznámiť colnému úradu každú stratu tovaru s výnimkou prirodzených strát.
(12)
Colný úrad schválenie skladovej evidencie zruší, ak opakovane zistí stratu tovaru, ktorú nemožno uspokojivo vysvetliť. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje skladová evidencia, nemožno v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade po zrušení schválenia skladovej evidencie ďalej vykonávať.
§383
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade možno vykonávať priemyselnú činnosť, obchodnú činnosť alebo poskytovať služby. Vykonávanie týchto činností a poskytovanie služieb sa musí vopred písomne oznámiť príslušnému colnému úradu.
(2)
Colný úrad môže zakázať alebo obmedziť vykonávanie činností v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade
a)
vzhľadom na povahu tovaru,
b)
ak prevádzkovateľ opakovane porušil colné predpisy alebo neposkytuje záruky dodržiavania colných predpisov.
(3)
Zahraničný tovar umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade možno prepustiť do režimu
a)
voľný obeh za podmienok ustanovených pre tento režim a za podmienok podľa § 384 ods. 3 a 4,
b)
aktívny zušľachťovací styk za podmienok ustanovených pre tento režim,
c)
prepracovanie pod colným dohľadom za podmienok ustanovených pre tento režim,
d)
dočasné použitie za podmienok ustanovených pre tento režim.
(4)
So zahraničným tovarom umiestneným v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade možno zaobchádzať len obvyklým spôsobom podľa § 308 ods. 1, možno ho prenechať v prospech štátu podľa § 386 alebo ho možno zničiť podľa § 386.
(5)
So slovenským tovarom, na ktorý sa v dôsledku jeho umiestnenia v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade uplatňujú výhody, ktoré sa obvykle vzťahujú na tovar pri jeho vývoze a na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve,55) možno zaobchádzať bez povolenia len takým spôsobom, ktorý na takýto tovar ustanoví osobitný predpis.
(6)
Zahraničný tovar a slovenský tovar podľa § 379 ods. 1 písm. b) nemožno spotrebovať ani používať v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade na iné účely, ako sú uvedené v odsekoch 3 až 5.
(7)
Ak to umožňuje príslušný režim, tovar, ktorého prepustenie do režimu voľný obeh alebo do režimu dočasné použitie nemá za následok uplatnenie dovozných platieb alebo opatrení štátnej poľnohospodárskej politiky alebo štátnej obchodnej politiky, možno použiť alebo spotrebovať. V tomto prípade sa nevyžaduje colné vyhlásenie na prepustenie do režimu voľný obeh alebo do režimu dočasné použitie. Colné vyhlásenie sa vyžaduje na tovar, na ktorý sa vzťahujú v čase jeho prepustenia do režimu voľný obeh colné kvóty alebo colné stropy.
§384 Premiestňovanie tovaru zo slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu
(1)
Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, tovar sa môže zo slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu vyviezť mimo colného územia, spätne vyviezť z colného územia alebo premiestniť do inej časti colného územia.
(2)
Na slovenský tovar premiestňovaný zo slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu do inej časti colného územia sa ustanovenia týkajúce sa pridelenia colne schváleného určenia použijú primerane; to neplatí, ak je tento tovar prepravovaný z územia slobodného colného pásma letecky alebo vodnou dopravou a bol predtým prepustený do režimu tranzit alebo do iného režimu.
(3)
Ak vznikne colný dlh pri zahraničnom tovare a colná hodnota tohto tovaru je založená na cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť za tovar, ktorá zahŕňa náklady na skladovanie alebo uchovanie tovaru v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, tieto náklady sa nezapočítavajú do colnej hodnoty, ak sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť za tovar.
(4)
Ak sa so zahraničným tovarom zaobchádzalo v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade obvyklým spôsobom uvedeným v povolení (§ 308 ods. 1), colný úrad na žiadosť deklaranta prihliadne pri určovaní sumy dovozných platieb na povahu tovaru, jeho colnú hodnotu a množstvo tak, ako by na ne prihliadal pri tomto tovare, ak by sa s ním nezaobchádzalo obvyklým spôsobom v čase podľa § 403. To neplatí, ak by sa s tovarom zaobchádzalo iným spôsobom, ako je uvedené v povolení.
(5)
Ak je tovar premiestnený do inej časti colného územia alebo prepustený do režimu, osvedčenie podľa § 381 ods. 6 sa môže použiť ako dôkaz colného statusu tohto tovaru.
(6)
Ak nie je colný status tovaru preukázaný, považuje sa tovar na účely uplatňovania vývozných platieb alebo opatrení štátnej obchodnej politiky vrátane vývozných licencií za slovenský tovar. V ostatných prípadoch sa považuje za zahraničný tovar.
(7)
Údaje o premiestnení tovaru z miest používaných na vykonávanie činností sa bez zbytočného odkladu zapíšu do skladovej evidencie.
(8)
V prípade spätného vývozu zahraničného tovaru, ktorý je vyložený alebo ktorý sa prekladá, sa colné formality podľa § 386 ods. 2 nebudú požadovať.
§385 Colné formality na použitie režimu aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme alebo režimu prepracovanie pod colným dohľadom
Spracovateľské operácie vykonávané v režime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme alebo v režime prepracovanie pod colným dohľadom v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade nemožno uskutočniť bez povolenia colného úradu. Colný úrad v povolení určí miesta v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, na ktorých sa budú spracovateľské operácie vykonávať.
Druhý oddiel
Osobitné konania
§386 Spätný vývoz, zničenie tovaru a prenechanie tovaru v prospech štátu
(1)
Zahraničný tovar možno spätne vyviezť z colného územia, zničiť alebo prenechať v prospech štátu.
(2)
Spätný vývoz zahŕňa uplatnenie colných formalít pre tovar opúšťajúci colné územie vrátane obchodnopolitických opatrení.
(3)
Colný úrad môže povoliť zničenie tovaru alebo prenechanie tovaru v prospech štátu, ak budú zachované predpisy o ochrane životného prostredia58) a ak tým nevzniknú štátu neprimerané náklady okrem nákladov, ktoré súvisia s jeho predajom.
(4)
Odpadom alebo zvyškom, ktoré vznikli pri zničení tovaru, možno prideliť colne schválené určenie ustanovené pre zahraničný tovar. Tovar ostane pod colným dohľadom v lehote podľa § 64 ods. 2.
(5)
Ak sa colné vyhlásenie vyžaduje pre spätný vývoz, ustanovenia § 378 sa použijú primerane.
(6)
Oprávnená osoba je povinná v dostatočnom časovom predstihu oznámiť colnému úradu písomnou formou miesto a čas zničenia tovaru tak, aby colný úrad mohol vykonať dohľad nad jeho zničením.
§387 Výstup tovaru z colného územia
Tovar, ktorý má opustiť colné územie, podlieha colnému dohľadu. Colný úrad je oprávnený určiť podmienky a trasu, po ktorej má tovar opustiť colné územie.
§388 Vrátený tovar
(1)
Slovenský tovar, ktorý sa po vývoze z colného územia vracia na toto územie v lehote troch rokov a je prepustený do režimu voľný obeh, je na žiadosť oprávnenej osoby oslobodený od dovozného cla. Colný úrad môže túto lehotu v odôvodnených prípadoch predĺžiť.
(2)
Ak pred vývozom z colného územia bol vrátený tovar prepustený do režimu voľný obeh pri zníženej sadzbe dovozného cla alebo bez dovozného cla v dôsledku jeho použitia na osobitný účel, oslobodenie od cla podľa odseku 1 sa poskytne, len ak sa tovar dováža späť na ten istý účel. Ak účel, na ktorý sa má príslušný tovar doviezť späť, nie je ten istý, suma dovozného cla, ktorú možno vymerať, sa zníži o sumu prípadne už vybranú za tovar, keď bol prvýkrát prepustený do režimu voľný obeh. Ak by táto suma presiahla sumu vymeranú pri vstupe vráteného tovaru do režimu voľný obeh, neposkytne sa žiadna náhrada.
(3)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne, len ak je tovar dovezený späť v stave, v akom bol vyvezený.
(4)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odsekov 1 a 2 colný úrad neposkytne, ak ide o tovar
a)
vyvezený z colného územia v režime pasívny zušľachťovací styk s výnimkou prípadov, ak sa tovar vráti na colné územie v stave, v akom bol vyvezený,
b)
ktorý podlieha opatreniam vzťahujúcim sa na vývoz do iných štátov.
(5)
Na zušľachtené výrobky pôvodne vyvezené alebo späť vyvezené následne po režime aktívny zušľachťovací styk sa ustanovenia odsekov 1 až 4 použijú primerane. Suma dovozných platieb sa určí na základe pravidiel pre režim aktívny zušľachťovací styk. Deň spätného vývozu sa považuje za deň prepustenia tovaru do režimu voľný obeh.
(6)
Tovar vyvezený v súlade so štátnou poľnohospodárskou politikou na základe vývoznej licencie bude oslobodený od dovozného cla, len ak príslušná osoba preukáže, že nebola poskytnutá vývozná náhrada.
(7)
Vrátený tovar je oslobodený od dovozného cla, aj keď predstavuje iba časť tovaru predtým vyvezeného z colného územia; to platí aj vtedy, ak tovar pozostáva z častí alebo príslušenstva strojov, nástrojov, prístrojov alebo iných výrobkov predtým vyvezených z colného územia.
(8)
Vrátený tovar, ktorý nebol dovezený späť v stave, v akom bol vyvezený, je oslobodený od dovozného cla len vtedy, ak ide o tovar, s ktorým sa po jeho vývoze z colného územia zaobchádzalo v rozsahu nevyhnutnom na udržanie tovaru v pôvodnom stave alebo ktorý v dôsledku takéhoto zaobchádzania s ním zmenil iba vzhľad.
(9)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje aj na vrátený tovar, s ktorým sa nakladalo iným spôsobom ako podľa odseku 8, len na účel jeho opravy alebo uvedenia tovaru do pôvodného stavu v prípade chybného tovaru, alebo ak sa nevhodnosť tovaru na určený spôsob použitia stala zrejmou až počas zaobchádzania s týmto tovarom.
(10)
Vrátený tovar je oslobodený od dovozného cla aj v prípade jeho opravy v zahraničí alebo uvedenia tohto tovaru do pôvodného stavu z dôvodu nepredvídateľných okolností a táto skutočnosť bola hodnoverne preukázaná colnému úradu, ak hodnota vráteného tovaru v dôsledku tejto operácie nie je vyššia ako hodnota tovaru v čase jeho vývozu z colného územia. Hodnota vráteného tovaru sa v dôsledku operácie, ktorou prešiel, nebude považovať za vyššiu ako hodnota v čase vývozu tovaru z colného územia, ak operácia nepresiahne mieru potrebnú na to, aby sa tovar používal tým istým spôsobom ako v čase vývozu.
(11)
Ak oprava alebo uvedenie tovaru do pôvodného stavu vyžaduje použitie náhradných dielcov, možno použiť len náhradné dielce, ktoré sú nevyhnutne potrebné na to, aby sa umožnilo používať tovar na rovnaký účel ako v čase vývozu.
(12)
Pri splnení colných vývozných formalít colný úrad na požiadanie oprávnenej osoby vydá doklad obsahujúci informácie potrebné na identifikáciu tovaru, ak sa má tovar vrátiť na colné územie.

ŠIESTA ČASŤ | COLNÝ DLH

PRVÝ DIEL
ZABEZPEČENIE COLNÉHO DLHU
§389 Rozsah zabezpečenia
(1)
Ak colný úrad v súlade s colnými predpismi vyžaduje zabezpečenie colného dlhu, toto zabezpečenie je povinný poskytnúť dlžník alebo osoba, ktorá sa môže stať dlžníkom.
(2)
Colný úrad môže požadovať na jeden colný dlh len jeden druh zabezpečenia.
(3)
Colný úrad môže povoliť, aby zabezpečenie colného dlhu poskytla iná osoba ako osoba, od ktorej sa zabezpečenie colného dlhu požaduje.
(4)
Zabezpečenie colného dlhu sa nepožaduje, ak dlžníkom je alebo by mohol byť orgán verejnej správy alebo štátna rozpočtová organizácia.
(5)
Colný úrad môže upustiť od požiadavky zabezpečiť colný dlh, ak colný dlh nepresiahne 20 000 Sk.
(6)
Ak zabezpečenie colného dlhu nie je povinné, colný úrad môže požadovať jeho zabezpečenie, ak má podozrenie, že colný dlh nebude splnený v určenej lehote.
(7)
Zabezpečenie colného dlhu podľa odseku 6 colný úrad požaduje
a)
v čase uplatňovania príslušných ustanovení colných predpisov, na ktorých základe požaduje zabezpečenie colného dlhu,
b)
kedykoľvek potom, keď zistí, že colný dlh nebude v určenej lehote splnený.
(8)
Na žiadosť osoby podľa odseku 1 alebo 3 colný úrad môže povoliť, aby sa zabezpečil colný dlh z dvoch alebo viacerých operácií.
(9)
Ak colné predpisy ustanovujú, že zabezpečenie colného dlhu je povinné, colný úrad určí zabezpečenie colného dlhu vo výške, ktorá zodpovedá
a)
výške colného dlhu alebo colných dlhov, ak možno túto výšku určiť v čase, keď sa požaduje zabezpečenie,
b)
najvyššej možnej výške colného dlhu alebo colných dlhov v ostatných prípadoch.
(10)
Ak sa na zabezpečenie colného dlhu, ktorý v priebehu času mení svoju výšku, poskytuje celková záruka podľa § 392, určí sa zabezpečenie colného dlhu v takej výške, aby bol colný dlh vždy zabezpečený.
(11)
Ak colné predpisy ustanovujú, že zabezpečenie colného dlhu nie je povinné a colný úrad zabezpečenie požaduje, colný úrad určí výšku zabezpečenia colného dlhu tak, aby nepresahovala výšku uvedenú v odsekoch 9 a 10.
(12)
Ak colný úrad na základe ním vykonanej kontroly zistí, že môže dôjsť k zvýšeniu sumy dovozných platieb oproti sume, ktorá sa má vymerať na základe údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení, môže požadovať rozšírenie zabezpečenia colného dlhu postačujúce na pokrytie rozdielu medzi sumou dovozných platieb podľa údajov v písomnom colnom vyhlásení a konečnou sumou, ktorá môže byť splatná za tovar. Deklarant môže namiesto rozšírenia zabezpečenia colného dlhu žiadať okamžitý zápis sumy platby, ktorej tovar môže podliehať s konečnou platnosťou, do účtovnej evidencie.
(13)
Colný úrad nemusí požadovať zabezpečenie colného dlhu podľa odseku 1 na tovar, ktorý je predmetom uplatnenia požiadavky na colnú kvótu, ak určí, že v čase prijatia písomného colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, predmetná colná kvóta nie je blízko vyčerpania.
§390 Spôsoby zabezpečenia
(1)
Colný dlh možno zabezpečiť
a)
zložením peňažných prostriedkov v hotovosti,
b)
uložením peňažných prostriedkov na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v prospech colného úradu,
c)
poskytnutím záruky ručiteľom, alebo
d)
predložením šeku, za ktorého vyplatenie ručí osoba, na ktorú je vystavený.
(2)
Iným spôsobom zabezpečenia colného dlhu je
a)
záložné právo alebo iný zabezpečovací prevod práva, považovaný za rovnocenný právu vzťahujúcemu sa na nehnuteľnosť,
b)
postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu a pristúpenie k dlhu.
(3)
Zabezpečenie poskytnuté spôsobom podľa odseku 1 písm. a) a b) sa použije na úhradu dovozných platieb alebo vývozných platieb, ak colný dlh nie je dobrovoľne splnený v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo určenej colným úradom alebo ak s jeho použitím na úhradu dovozných platieb alebo vývozných platieb deklarant pred uplynutím tejto lehoty vysloví súhlas. Prebytok poskytnutého zabezpečenia colný úrad bez zbytočného odkladu vráti deklarantovi.
(4)
Ručiteľ zodpovedá za zaplatenie colného dlhu spoločne a nerozdielne s dlžníkom. Colný úrad môže schváliť ručiteľa, ak ručiteľ
a)
je slovenskou osobou,
b)
nie je deklarantom ani inou osobou, ktorej môže v tomto prípade vzniknúť colný dlh,
c)
písomne sa zaviaže zaplatiť colný dlh,
d)
preukáže, že je spôsobilý splniť colný dlh za dlžníka; ak výška colného dlhu, na ktorý sa poskytuje záruka, presiahne sumu 100 000 Sk, ručiteľ je povinný zabezpečiť pohľadávku aj vinkulovaním vkladu, spravidla vo výške colného dlhu, v peňažnom ústave v prospech colného úradu alebo záložným právom, alebo zárukou, alebo uzavretím poistnej zmluvy, s ktorej obsahom colný úrad súhlasí.
(5)
Splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. d) colný úrad vyžaduje, len ak ručiteľom je iná osoba ako banka alebo pobočka zahraničnej banky, alebo poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne.
(6)
Colný úrad môže odmietnuť navrhovaný spôsob zabezpečenia colného dlhu, ak je nezlučiteľný s riadnym vykonávaním príslušného režimu. Spôsob zabezpečenia colného dlhu možno meniť len so súhlasom colného úradu.
(7)
Ak colný úrad zistí, že poskytnuté zabezpečenie colného dlhu nezaručuje jeho splnenie v určenej lehote, je oprávnený požadovať, aby osoba podľa § 389 ods. 1 poskytla dodatočné zabezpečenie colného dlhu alebo aby nahradila pôvodné zabezpečenie colného dlhu novým zabezpečením.
(8)
Ak je colný dlh splnený alebo už nemôže vzniknúť, colný úrad zabezpečenie colného dlhu uvoľní.
(9)
Ak bol colný dlh splnený čiastočne alebo ak môže vzniknúť len ako časť zabezpečenej sumy, na žiadosť oprávnenej osoby colný úrad uvoľní zodpovedajúcu časť zabezpečenia.
(10)
Peňažné prostriedky zložené v hotovosti na zabezpečenie colného dlhu sa neúročia; to neplatí, ak sú uložené na účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
(11)
Ak zabezpečenie colného dlhu podľa odseku 1 písm. c) poskytuje iná osoba ako banka alebo pobočka zahraničnej banky, alebo poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne, je povinná colnému úradu predložiť záručnú listinu, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 20a. Ustanovenia § 391 až 396 tým nie sú dotknuté.
§391 Poskytnutie zábezpeky
(1)
Hlavný zodpovedný poskytne zábezpeku na zabezpečenie colného dlhu, ak tento zákon neustanovuje inak; hlavný zodpovedný je držiteľom režimu tranzit.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje
a)
v leteckej doprave,
b)
v železničnej doprave,
c)
v doprave potrubím.
(3)
Zábezpeka sa môže poskytnúť formou celkovej záruky, ktorá sa vzťahuje na viac tranzitných operácií, alebo formou jednotlivej záruky, ktorá sa vzťahuje na jednu tranzitnú operáciu.
(4)
Vzor tlačiva pre celkovú záruku je uvedený v prílohe č. 21, pre jednotlivú záruku v prílohe č. 22. Náležitosti tlačív, spôsob ich vyplňovania, technické podrobnosti a spôsob nakladania s nimi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Celková záruka
§392
(1)
Použitie celkovej záruky môže colný úrad prijímania záruk povoliť slovenskej osobe, ktorá
a)
bola ako hlavný zodpovedný alebo odosielateľ počas šiestich mesiacov pravidelným držiteľom režimu tranzit, alebo je zo všetkých okolností zrejmé, že colný dlh bude splnený, a
b)
nedopustila sa žiadneho úmyselného porušenia colných predpisov alebo nedbanlivosti.
(2)
Celková záruka sa poskytuje na colnom úrade prijímania záruk.
(3)
Colný úrad prijímania záruk určí výšku celkovej záruky, prijíma záväzok ručiteľa a vydá záručné osvedčenie, ktoré umožňuje hlavnému zodpovednému vykonať v rozsahu celkovej záruky všetky tranzitné operácie.
(4)
Osobe, ktorá získala povolenie za podmienok podľa § 393 ods. 6, sa vydá jedno alebo viac záručných osvedčení vyhotovených na tlačive podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 23.
(5)
Na každom tranzitnom vyhlásení je uvedený údaj o záručnom osvedčení vydanom podľa odseku 3.
(6)
Colný úrad prijímania záruk môže zrušiť povolenie na použitie celkovej záruky, ak po vydaní povolenia osoba prestane spĺňať podmienky podľa odseku 1.
§393
(1)
Celková záruka je 100 % dovozných platieb, najmenej v sume 7 000 EUR, okrem prípadov podľa odseku 2.
(2)
Colný úrad môže určiť celkovú záruku najmenej v rozsahu 30 % dovozných platieb, najmenej však v sume 7 000 EUR, ak
a)
osoba počas obdobia posledných dvoch rokov v režime tranzit pravidelne vykonávala tranzitné operácie zabezpečené celkovou zárukou,
b)
osoba počas obdobia posledných dvoch rokov neporušila colné predpisy,
c)
takto znížená celková záruka dosahuje najmenej výšku cla,
d)
tovar nie je uvedený v prílohe č. 16 a nie je vyňatý z celkovej záruky.
(3)
Celková záruka podľa odseku 2 sa nepoužije, ak sa ďalej neplnia podmienky podľa odseku 2.
(4)
Pri tovare, na ktorý sa vzťahujú osobitné opatrenia colného úradu vzhľadom na zvýšené riziko porušovania colných predpisov, možno prijatie celkovej záruky dočasne pozastaviť.
(5)
Lehota, počas ktorej možno záruku dočasne pozastaviť, je najviac 12 mesiacov. Colný úrad prijímania záruk môže túto lehotu predĺžiť.
(6)
Pri vydaní záručného osvedčenia alebo počas jeho platnosti hlavný zodpovedný určí na rube záručného osvedčenia osobu oprávnenú podpisovať tranzitné vyhlásenie v jeho mene. Každá osoba uvedená na rube záručného osvedčenia predloženom na colnom úrade odoslania sa považuje za splnomocneného zástupcu hlavného zodpovedného. Záručné osvedčenie okrem iných údajov obsahuje meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene hlavného zodpovedného, podpis tejto osoby a podpis hlavného zodpovedného.
§394 Jednotlivá záruka
(1)
Jednotlivá záruka poskytnutá na jednu tranzitnú operáciu sa predkladá na colnom úrade odoslania. Colný úrad odoslania určí výšku jednotlivej záruky.
(2)
Jednotlivá záruka sa môže poskytnúť zložením peňažných prostriedkov v hotovosti na colnom úrade odoslania. Jednotlivá záruka sa vráti, ak bol tovar v súlade s podmienkami pre režim tranzit dodaný a predložený colnému úradu určenia.
§395 Spoločné ustanovenie pre zábezpeku
Záväzok ručiteľa zanikne, ak colný úrad v lehote 12 mesiacov odo dňa zaevidovania tranzitného vyhlásenia neoznámi ručiteľovi, že bude od neho žiadať plnenie zo zábezpeky.
§396 Upustenie od poskytnutia zábezpeky
(1)
Colný úrad môže upustiť od poskytnutia zábezpeky na zabezpečenie colného dlhu pri tovare v režime tranzit v rámci colného územia na žiadosť hlavného zodpovedného za týchto podmienok:
a)
žiadateľom je slovenská osoba,
b)
žiadateľ je pravidelným držiteľom režimu tranzit,
c)
zo všetkých okolností je zrejmé, že colný dlh bude splnený,
d)
žiadateľ sa nedopustil závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov,
e)
žiadateľ sa písomne zaviaže, že na základe prvej výzvy colného úradu zaplatí colný dlh.
(2)
Colný úrad neupustí od poskytnutia colnej zábezpeky podľa odseku 1, ak ide o tovar,
a)
ktorého cena zistená zo sprievodného dokladu presahuje sumu podľa odseku 5 alebo
b)
pri ktorom je zvýšené riziko porušovania colných predpisov.
(3)
O upustení od poskytnutia zábezpeky vydáva colný úrad písomné osvedčenie na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 14. Náležitosti osvedčenia o upustení od poskytnutia zábezpeky, spôsob jeho vyplňovania a nakladania s ním ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4)
Písomný záväzok podľa odseku 1 písm. e) možno podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 15, alebo ho nahradiť iným prejavom, ak má rovnaké záväzné účinky, ako sú účinky záväzku uvedené v tlačive podľa prílohy č. 15.
(5)
Upustenie od poskytnutia zábezpeky podľa odseku 1 sa neposkytne na tovar,
a)
ktorého celková hodnota prevyšuje 100 000 EUR na zásielku alebo
b)
ktorý je uvedený v prílohe č. 16, ak jeho množstvo prevyšuje množstvo uvedené v stĺpci 3 tejto prílohy.
DRUHÝ DIEL
VZNIK COLNÉHO DLHU
Colný dlh pri dovoze
§397
(1)
Colný dlh pri dovoze vznikne prepustením tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu
a)
voľný obeh alebo
b)
dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb.
(2)
Colný dlh podľa odseku 1 vznikne prijatím colného vyhlásenia a dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v prospech ktorej sa colné vyhlásenie podalo.
(3)
Ak sa colné vyhlásenie na prepustenie do niektorého z režimov podľa odseku 1 vyhotoví na základe informácií, v dôsledku ktorých sa dlžné dovozné platby alebo časť týchto platieb nevyberie, aj keď sa podľa colných predpisov majú vybrať, dlžníkom je aj osoba, ktorá poskytla informácie požadované na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela, alebo ktorá mala vedieť, že takéto informácie sú nepravdivé.
(4)
Colný dlh pri dovoze vznikne aj nezákonným dovozom tovaru
a)
na colné územie, ak podlieha dovozným platbám, alebo
b)
do inej časti colného územia, ak bol umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.
(5)
Za nezákonný dovoz tovaru sa považuje dovoz tovaru, ktorý je v rozpore s § 66 až 68 a § 384 ods. 1. Colný dlh podľa odseku 4 vznikne v okamihu nezákonného dovozu tovaru na colné územie. Dlžníkom je osoba, ktorá
a)
nezákonne doviezla tovar podľa odseku 4,
b)
sa podieľala na nezákonnom dovoze tovaru podľa odseku 4 a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takýto dovoz je nezákonný,
c)
získala alebo držala tovar podľa odseku 4 a ktorá vedela alebo mala vedieť v čase nadobudnutia alebo prijatia tohto tovaru, že bol nezákonne dovezený.
(6)
Colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám, vznikne jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu.
(7)
Colný dlh podľa odseku 6 vznikne v okamihu nezákonného odňatia tovaru spod colného dohľadu. Dlžníkom je osoba, ktorá
a)
odňala nezákonne tovar spod colného dohľadu,
b)
sa podieľala na nezákonnom odňatí tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám, spod colného dohľadu a ktorá vedela alebo mala vedieť, že tovar bol odňatý spod colného dohľadu,
c)
získala alebo držala tovar podľa odseku 6 a vedela alebo mala vedieť v čase nadobudnutia alebo prijatia tohto tovaru, že bol odňatý spod colného dohľadu, a
d)
má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia režimu, do ktorého bol tovar podľa odseku 6 prepustený.
(8)
Colný dlh pri dovoze tovaru vznikne aj v iných prípadoch, ak sa preukáže, že nesplnenie povinností alebo nedodržanie podmienok na dočasné uskladnenie alebo príslušný režim má významný vplyv na ich riadne vykonávanie.
(9)
Colný dlh podľa odseku 8 vznikne, ak sa prestane plniť povinnosť, ktorej nesplnenie má za následok vznik colného dlhu, alebo v okamihu, keď je tovar prepustený do príslušného režimu, a ak sa dodatočne zistí, že nebola splnená podmienka na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo na prepustenie tovaru so zníženou sadzbou dovoznej platby alebo bez dovoznej platby v dôsledku jeho konečného použitia. Dlžníkom je osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru podliehajúceho dovozným platbám alebo povinnosti vyplývajúce z použitia režimu, do ktorého bol tovar prepustený, alebo dodržiavať podmienky určené na prepustenie tovaru do príslušného režimu.
(10)
Colný dlh pri dovoze vznikne aj spotrebou alebo použitím tovaru podliehajúceho dovozným platbám v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy. Ak dôjde k strate tovaru a jeho stratu nemožno preukázať colnému úradu, stratený tovar sa považuje za spotrebovaný alebo použitý v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade a zodpovednou osobou je osoba, ktorá ako posledná tovar držala.
(11)
Colný dlh podľa odseku 10 vznikne v okamihu, keď sa tovar podľa odseku 10 spotrebuje alebo prvýkrát použije za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy. Dlžníkom je osoba, ktorá spotrebovala alebo použila tovar podľa odseku 10, a osoba, ktorá sa podieľala na takejto spotrebe alebo takomto použití a vedela, alebo mala vedieť, že tovar bol spotrebovaný alebo použitý za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy.
§398
(1)
Predloženie colného vyhlásenia na tovar alebo iný úkon, ktorý má rovnaké právne účinky, a predloženie dokladu na potvrdenie príslušnými orgánmi sa považuje za odňatie tovaru spod colného dohľadu, ak takéto konanie má za následok nesprávne udelenie colného statusu slovenského tovaru.
(2)
Ak colný dlh pri dovoze vznikol podľa § 397 ods. 4 až 11 a dovozné platby boli zaplatené, tovar sa považuje za slovenský tovar aj bez podania colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh. Zákazy alebo obmedzenia, ktoré sa môžu použiť na príslušný tovar, tým nie sú dotknuté.
(3)
Zhabanie tovaru, prenechanie tovaru v prospech štátu alebo prepadnutie tovaru podľa § 427 ods. 1 písm. c) a d) nemá vplyv na colný status tovaru.
(4)
Zahraničný tovar, ktorý bol prenechaný v prospech štátu alebo bol zaistený, zhabaný alebo prepadnutý, sa považuje za prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade.
(5)
Tovar podľa odseku 4 môže colný úrad predať, len ak kupujúci bez zbytočného odkladu vykoná colné formality na pridelenie colne schváleného určenia pre tento tovar. Ak sa predaj uskutoční za cenu vrátane dovozných platieb, tovar sa považuje za prepustený do režimu voľný obeh a colný úrad vypočíta sumu platieb a zapíše ju do účtovnej evidencie.
(6)
Ak sa colný úrad rozhodne nakladať s tovarom podľa odseku 4 inak, ako ho predať, bez zbytočného odkladu vykoná colné formality na pridelenie jedného z colne schválených určení ustanovených pre tento tovar v § 2 písm. h) prvého až štvrtého bodu.
(7)
Ak nevznikne podľa § 399 ods. 2 colný dlh pri tovare prepustenom do režimu voľný obeh so zníženou sadzbou dovoznej platby alebo bez dovoznej platby v dôsledku jeho konečného použitia, zvyšky alebo odpad, ktoré vznikli zničením tohto tovaru, sa považujú za zahraničný tovar.
(8)
Ak podľa § 397 ods. 6 a 7 alebo ods. 8 a 9 vznikne colný dlh pri tovare prepustenom do režimu voľný obeh so zníženou sadzbou dovoznej platby v dôsledku jeho konečného použitia, časť dovozných platieb zaplatená, keď bol tovar prepustený do režimu voľný obeh, sa odpočíta od sumy, ktorá tvorí colný dlh; to platí aj pri zvyškoch alebo pri odpade, ktoré vznikli zničením tohto tovaru.
§399
(1)
Ak nesplnenie povinností alebo nedodržanie podmienok na dočasné uskladnenie alebo príslušný režim nemá významný vplyv na ich správne vykonávanie, colný dlh nevznikne. Za takéto nesplnenie povinností alebo nedodržanie podmienok sa považuje najmä
a)
prekročenie povolenej lehoty na pridelenie jedného z colne schválených určení ustanovených na dočasné uskladnenie alebo príslušný režim, ak sa prekročila lehota a o predĺženie sa včas požiadalo,
b)
prekročenie lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia, a ak sa toto predloženie uskutoční neskôr, ak ide o tovar prepustený do režimu tranzit,
c)
nakladanie s tovarom vopred neschválené colným úradom, ak ide o také nakladanie s tovarom, ktoré by colný úrad na základe žiadosti oprávnenej osoby schválil, a ak ide o tovar umiestnený v dočasnom sklade alebo prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade,
d)
iné použitie tovaru, ako je určené v povolení na príslušný režim, ktoré by colný úrad na základe žiadosti oprávnenej osoby schválil, ak ide o tovar prepustený do režimu dočasné použitie,
e)
nepovolená preprava tovaru, ak tovar možno predložiť na žiadosť colného úradu a ak ide o dočasne uskladnený tovar alebo tovar prepustený do režimu,
f)
výstup tovaru z colného územia alebo jeho umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu bez splnenia colných formalít, a ak ide o dočasne uskladnený tovar alebo tovar prepustený do režimu,
g)
prevod tovaru bez oznámenia colnému úradu pred jeho konečným použitím, ak bol prevod zaznamenaný v skladovej evidencii prevodcu a nadobúdateľ je držiteľom povolenia pre daný tovar a ak ide o tovar, na ktorý sa vzťahuje zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie z dôvodu jeho konečného použitia,
h)
nepožiadanie o obnovenie povolenia napriek tomu, že podmienky na jeho vydanie boli splnené, a ide o režim aktívny zušľachťovací styk vykonávaný priebežne.
(2)
Colný dlh pri dovoze nevznikne, ak sa preukáže, že nesplnenie povinností vyplývajúcich z § 66 až 68 a § 384 ods. 1, z ponechania príslušného tovaru v dočasnom sklade alebo z použitia režimu, do ktorého bol tovar prepustený, je spôsobené úplným zničením alebo nenahraditeľnou stratou tovaru v dôsledku jeho povahy, nepredvídateľných okolností alebo na základe povolenia colného úradu.
(3)
Ak je tovar prepustený do režimu voľný obeh so zníženou sadzbou dovoznej platby alebo bez dovoznej platby v dôsledku jeho konečného použitia, colný dlh nevznikne, ak je tovar vyvezený alebo späť vyvezený s povolením colného úradu.
§400 Colný dlh pri vývoze
(1)
Colný dlh pri vývoze tovaru podliehajúceho vývozným platbám vznikne vyvezením tovaru z colného územia na základe colného vyhlásenia.
(2)
Colný dlh podľa odseku 1 vznikne prijatím colného vyhlásenia. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie podalo.
(3)
Colný dlh pri vývoze tovaru podliehajúceho vývozným platbám vznikne aj jeho nezákonným vývozom; za nezákonný vývoz sa považuje vývoz tovaru z colného územia bez colného vyhlásenia, ak malo byť podané.
(4)
Colný dlh podľa odseku 3 vznikne v okamihu, keď tovar opúšťa colné územie. Dlžníkom je osoba, ktorá
a)
nezákonne vyviezla tovar podľa odseku 3,
b)
sa podieľala na vývoze tovaru a ktorá vedela alebo mala vedieť, že colné vyhlásenie nebolo, ale malo byť podané.
(5)
Colný dlh pri vývoze vznikne aj nedodržaním podmienok umožňujúcich, aby tovar opustil colné územie s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla.
(6)
Colný dlh podľa odseku 5 vznikne v okamihu, keď sa tovar s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla dostane na iné miesto určenia, ako je miesto, pre ktoré mu bolo umožnené opustiť colné územie. Ak colný úrad nemôže určiť okamih vzniku colného dlhu, colný dlh vznikne uplynutím lehoty určenej na predloženie dokladu preukazujúceho, že boli splnené podmienky na také oslobodenie. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie podalo.
Spoločné ustanovenia na vznik colného dlhu
§401
Čiastočné alebo úplné oslobodenie od dovozného cla alebo vývozného cla sa uplatní aj v prípadoch vzniku colného dlhu podľa § 397, § 400 ods. 3 až 5, ak deklarant preukáže, že spĺňa podmienky na uplatnenie oslobodenia alebo iných úľav, alebo ak konanie deklaranta nenasvedčuje, že podmienky na oslobodenie alebo iné úľavy nebudú splnené.
§402
Ak je za splnenie colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov.
§403
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, suma dovozných platieb alebo vývozných platieb sa určuje podľa pravidiel na ich vymeriavanie vzťahujúcich sa na tovar v okamihu, keď colný dlh vznikol.
(2)
Ak nemožno určiť, kedy colný dlh vznikol, určí colný úrad okamih rozhodujúci na použitie pravidiel na určenie colného dlhu podľa toho, kedy nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik colného dlhu.
(3)
Ak sa dodatočne preukáže, že colný dlh vznikol pred okamihom vzniku colného dlhu podľa odseku 2, suma dovozných platieb alebo suma vývozných platieb sa určí podľa pravidiel na ich vymeriavanie vzťahujúcich sa na tovar v okamihu, keď bol preukázaný skorší vznik colného dlhu.
§404
(1)
Colný dlh vzniká v mieste, kde sa tovar nachádzal v situácii, s ktorou je vznik colného dlhu spojený.
(2)
Ak nemožno určiť miesto vzniku colného dlhu podľa odseku 1, vzniká colný dlh na mieste, ktoré určí colný úrad podľa jemu dostupných informácií ako miesto, na ktorom sa tovar nachádzal v situácii, s ktorou je vznik colného dlhu spojený.
(3)
Ak nie je režim pre tovar skončený, colný úrad určí miesto, v ktorom vznikol colný dlh, ako miesto, kde
a)
bol tovar prepustený do tohto režimu alebo
b)
tovar vstupuje na colné územie v tomto režime.
(4)
Ak sa dodatočne preukáže, že colný dlh vznikol skôr ako na mieste určenom podľa odsekov 2 a 3, považuje sa za miesto vzniku colného dlhu miesto, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, v ktorom možno vznik colného dlhu prvýkrát preukázať.
§405
(1)
Ak medzinárodné zmluvy uzatvorené medzi Slovenskou republikou a inými štátmi ustanovujú na poskytovanie preferenčného sadzobného opatrenia pri dovoze tovaru, ktorý má pôvod v Slovenskej republike, podľa týchto zmlúv do týchto štátov podmienku, že ak bol takýto tovar získaný v režime aktívny zušľachťovací styk, zahraničný tovar vložený do uvedeného pôvodného tovaru podlieha platbe dovozných platieb naň použiteľných; potvrdenie dokladov potrebných na získanie takéhoto preferenčného sadzobného opatrenia v iných štátoch má za následok vznik colného dlhu pri dovoze.
(2)
Colný dlh podľa odseku 1 vznikne prijatím vývozného colného vyhlásenia, ktoré sa vzťahuje na príslušný tovar. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podalo.
(3)
Colný dlh sa určí za rovnakých podmienok, za ktorých by bol určený, keby tovar pochádzajúci z tretích štátov bol namiesto režimu aktívny zušľachťovací styk prepustený do režimu voľný obeh.
(4)
Colný dlh podľa § 397 a 400 vznikne aj vtedy, keď sa na tovar vzťahujú zákazy alebo obmedzenia pri dovoze alebo vývoze. Colný dlh vznikne aj pri dovoze omamných a psychotropných látok, ak sa uvedú do obehu kontrolovaného príslušnými orgánmi, najmä z dôvodu ich použitia na zdravotné a vedecké účely. Colný dlh pri dovoze omamných a psychotropných látok alebo falzifikátov bankoviek nevznikne, ak nie sú uvedené do obehu; na účely trestného konania sa však považuje, že colný dlh vznikol.
TRETÍ DIEL
URČENIE A SPLNENIE COLNÉHO DLHU
Zápis do účtovnej evidencie
§406
(1)
Každú sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby zodpovedajúcu colnému dlhu musí colný úrad vymerať ihneď po tom, čo mu budú oznámené všetky údaje a predložené všetky doklady potrebné na jeho vymeranie; vymeranú dovoznú platbu alebo vývoznú platbu colný úrad ihneď zapíše do svojej účtovnej evidencie.
(2)
Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak
a)
bolo dočasne zavedené antidumpingové clo alebo vyrovnávacie clo, alebo
b)
je dlžná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby vyššia ako vymeraná na základe záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväznej informácie o pôvode tovaru.
§407
(1)
Ak colný dlh vznikol prijatím colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do iného režimu ako režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, zapíše colný úrad sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby do účtovnej evidencie ihneď po vymeraní, najneskôr však druhý deň nasledujúci po dni, keď bol tovar prepustený. Ak bol colný dlh zabezpečený, možno celkovú sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby vzťahujúcu sa na všetok tovar prepustený jednej osobe počas lehoty určenej colným úradom, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, zapísať do účtovnej evidencie jednotným zápisom na konci tejto lehoty. Tento zápis sa musí vykonať najneskôr do piatich dní po uplynutí spomenutej lehoty.
(2)
Ak colné predpisy ustanovujú, že tovar možno prepustiť, ak sú splnené podmienky, ktorými sa spravuje určenie výšky colného dlhu alebo výber cla, vykoná sa zápis v účtovnej evidencii najneskôr do dvoch pracovných dní po dni, keď sa malo zaplatiť clo vyplývajúce z colného dlhu. Ak sa colný dlh vzťahuje na dočasné antidumpingové alebo vyrovnávacie clo, bude toto clo zapísané v účtovnej evidencii najneskôr do dvoch mesiacov po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu ustanovujúceho uloženie antidumpingového alebo vyrovnávacieho cla.
(3)
Ak colný dlh vznikol za iných podmienok ako uvedených v odseku 1, bude príslušná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísaná do účtovnej evidencie v deň, keď colný úrad môže
a)
vymerať výšku dovoznej platby alebo vývoznej platby,
b)
určiť osobu, ktorá je povinná túto dovoznú platbu alebo vývoznú platbu zaplatiť.
§408
(1)
Colný úrad môže lehotu na zápis do účtovnej evidencie podľa § 407 predĺžiť
a)
z dôvodov zjednodušenia účtovníctva, alebo
b)
ak colný úrad nemôže z dôvodov hodných zreteľa dodržať určené lehoty.
Predĺženie lehoty však nesmie presiahnuť 14 dní.
(2)
Lehoty uvedené v odseku 1 sa nevzťahujú na prípady, keď je lehota predĺžená z dôvodov nehody alebo mimoriadnej udalosti.
§409
(1)
Ak suma dovoznej platby alebo vývoznej platby nebola zapísaná do účtovnej evidencie podľa § 407 a 408 alebo ak bola do účtovnej evidencie zapísaná nižšia ako dlžná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, bude suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorá sa má vybrať alebo zostáva na vybratie, zapísaná do účtovnej evidencie do dvoch dní odo dňa, keď colný úrad môže vymerať dlžnú sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby a určiť dlžníka. Túto lehotu možno predĺžiť podľa § 408.
(2)
Následný zápis do účtovnej evidencie sa nevykoná, ak
a)
dlžná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby nebola zapísaná do účtovnej evidencie na základe neskoršieho rozhodnutia súdu,
b)
dlžná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby nebola zapísaná do účtovnej evidencie zavinením colného úradu a osoba, ktorá je povinná zaplatiť sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby, konala dobromyseľne a splnila všetky podmienky ustanovené colnými predpismi upravujúce podávanie colného vyhlásenia.
§410
(1)
Sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísanú v účtovnej evidencii oznámi colný úrad dlžníkovi.
(2)
Ak deklarant zapísal sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby do colného vyhlásenia na informáciu a táto suma zodpovedá sume dovoznej platby alebo vývoznej platby vymeranej colným úradom, colný úrad môže od oznámenia podľa odseku 1 upustiť. Ak colný úrad upustí od oznámenia podľa odseku 1, prepustenie tovaru colným úradom sa považuje za oznámenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísanej do účtovnej evidencie; ustanovenia § 407 ods. 1 druhej a tretej vety tým nie sú dotknuté.
(3)
Colný úrad nemôže oznámiť dlžníkovi sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby po uplynutí troch rokov odo dňa vzniku colného dlhu; to neplatí, ak vznikol colný dlh v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu. Plynutie lehoty sa prerušuje odo dňa nasledujúceho po dni podania opravného prostriedku alebo žaloby do vydania právoplatného rozhodnutia v konaní o opravnom prostriedku alebo v súdnom konaní.
(4)
Ak vznikol colný dlh iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, colný dlh sa oznámi dlžníkovi vydaním osobitného rozhodnutia.
§411
Ak sa colný dlh, ktorého suma bola zapísaná do účtovnej evidencie a prípadne oznámená dlžníkovi, podľa § 424 až 426 pred zaplatením odpustil alebo po zaplatení vrátil, opraví colný úrad sumu zapísanú do účtovnej evidencie a prípadne aj príslušné oznámenie dlžníkovi.
§412 Splatnosť sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby a postup pri platení sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby
(1)
Ak colný úrad nepovolil dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby uvedených v § 414 až 417, suma dovoznej platby alebo vývoznej platby je splatná v lehote 10 dní odo dňa, keď colný úrad oznámil jej výšku dlžníkovi; to neplatí, ak colný úrad colný dlh dlžníkovi neoznamoval (§ 410 ods. 2). V prípade súhrnného zápisu do účtovnej evidencie za podmienok ustanovených v § 407 ods. 1 druhej vete, musí byť lehota splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi poskytnutá lehota dlhšia, ako keby mu bol povolený odklad platenia. Lehota sa automaticky predlžuje v prípadoch, keď dlžník nemohol v určenej lehote sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby zaplatiť, pretože sa mu suma dovoznej platby alebo vývoznej platby oznámila príliš neskoro.
(2)
Ak colný úrad povolil dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby uvedených v § 414 až 417, je suma dovoznej platby alebo vývoznej platby splatná v lehote určenej pre tieto spôsoby uľahčenia platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby.
§413 Spôsob platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby
Platby možno vykonať
a)
zložením peňažných prostriedkov v hotovosti,
b)
uložením peňažných prostriedkov na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v prospech colného úradu podľa osobitného predpisu,59)
c)
bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na účet štátneho rozpočtu, ktorý je vedený pre colný úrad alebo colné riaditeľstvo,
d)
započítaním preplatku na iných platbách.
§414 Odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby
(1)
Colný úrad môže povoliť dlžníkovi na jeho žiadosť odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby za podmienok ustanovených v odsekoch 2 a 3 a v § 415.
(2)
Colný úrad odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby povolí, ak žiadateľ zabezpečí colný dlh.
(3)
Colný úrad môže povoliť odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby
a)
oddelene, pri jednotlivo zapísaných sumách dovoznej platby alebo vývoznej platby do účtovnej evidencie podľa § 407 ods. 1 prvej vety,
b)
súhrnne, pri všetkých sumách dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísaných do účtovnej evidencie v súlade s § 407 ods. 1 prvou vetou v lehote určenej colným úradom, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, alebo
c)
súhrnne, pri všetkých sumách tvoriacich jednotlivý zápis, zapísaných do účtovnej evidencie v súlade s § 407 ods. 1 druhou vetou.
Lehoty
§415
(1)
Lehota na odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby môže byť najviac 30 dní a určí sa takto:
a)
ak platenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby bolo odložené podľa § 414 ods. 3 písm. a), začína lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď bola suma dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísaná do účtovnej evidencie; ak sa postupuje podľa § 408, lehota 30 dní sa zníži o počet dní zodpovedajúci počtu dní nad dva dni, ktoré sú potrebné na zápis do účtovnej evidencie,
b)
ak platenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby bolo odložené podľa § 414 ods. 3 písm. b), začína lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula súhrnná lehota. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici súhrnnej lehoty,
c)
ak platenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby bolo odložené podľa § 414 ods. 3 písm. c), začína lehota plynúť odo dňa, keď uplynula lehota, počas ktorej bol tovar prepustený.
Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici počtu dní príslušnej lehoty.
(2)
Ak je počet dní uvedených v odseku 1 písm. b) a c) nepárne číslo, rovná sa počet dní, ktoré sa odpočítajú od lehoty 30 dní, polovici najbližšieho nižšieho párneho čísla.
(3)
Ak sú lehoty uvedené v odseku 1 písm. b) a c) určené na týždne alebo mesiac, musí byť suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorej platenie bolo odložené, zaplatená
a)
v piatok štvrtého týždňa nasledujúceho po týždni, v ktorom sa odloženie platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby povolilo, ak je lehota určená na týždne,
b)
šestnásty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa odloženie platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby povolilo, ak je lehota určená na mesiac.
§416
(1)
Ak deklarant nedoplní v lehote určenej colným úradom colné vyhlásenie o predpísané údaje alebo nepredloží doklady potrebné na colné konanie, colný úrad nepovolí odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktoré sú zapísané v účtovnej evidencii.
(2)
Odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby colný úrad môže povoliť aj v prípadoch podľa odseku 1, ak suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorá sa má vybrať, je zapísaná do účtovnej evidencie pred uplynutím lehoty 30 dní, ktorá začína plynúť odo dňa, keď pôvodná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby bola zapísaná do účtovnej evidencie, alebo ak nebola zapísaná do účtovnej evidencie, odo dňa, keď bolo prijaté colné vyhlásenie vzťahujúce sa na predmetný tovar. Lehota na odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby nesmie v týchto prípadoch presiahnuť lehotu, ktorá by bola určená podľa § 415, keby suma dovoznej platby alebo vývoznej platby bola zapísaná v účtovnej evidencii v čase, keď sa podalo colné vyhlásenie na predmetný tovar.
§417 Pozhovenie s dovoznou platbou alebo vývoznou platbou a povolenie splátok
(1)
Na žiadosť môže colný úrad povoliť dlžníkovi pozhovenie s dovoznou platbou alebo vývoznou platbou alebo jej zaplatenie v splátkach, najmä ak by bolo okamžité zaplatenie spojené pre dlžníka s vážnou ujmou alebo ak nemožno z iných dôvodov vybrať celý nedoplatok sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby od dlžníka naraz, nie však na dobu dlhšiu, ako je lehota, v ktorej sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby.
(2)
Ak colný úrad povolí pozhovenie s dovoznou platbou alebo vývoznou platbou alebo zaplatenie v splátkach, musí byť colný dlh zabezpečený.
(3)
Za dobu pozhovenia s dovoznou platbou alebo vývoznou platbou zaplatí dlžník z odloženej sumy kompenzačný úrok.
§418
Dlžník môže sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby zaplatiť úplne alebo čiastočne aj pred uplynutím určenej lehoty.
§419
Tretia osoba môže úplne alebo čiastočne zaplatiť sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby namiesto dlžníka.
Deň platby
§420
(1)
Za deň platby sa považuje
a)
pri bezhotovostných prevodoch z účtov v banke alebo v pobočke zahraničnej banky deň, keď sa uskutočnilo odpísanie z účtu dlžníka,
b)
pri platbách v hotovosti deň, keď banka, pobočka zahraničnej banky, poštový podnik alebo iná oprávnená osoba peňažné prostriedky v hotovosti prijala alebo prevzala.
(2)
Banka, pobočka zahraničnej banky a poštový podnik sú povinné previesť platby na príslušné účty colného úradu vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa platba z účtu dlžníka uskutočnila, alebo keď boli peňažné prostriedky v hotovosti v prospech účtu colného úradu prijaté. Pokiaľ je účet colného úradu vedený v inej banke alebo v pobočke zahraničnej banky59) ako účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá platbu uskutočňuje, povinná previesť uhrádzanú sumu tej banke alebo pobočke zahraničnej banky,59) v ktorej sa vedie účet colného úradu, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu colných úradov v hotovosti. Banka alebo pobočka zahraničnej banky,59) v ktorej sú vedené účty colného úradu, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Súčasne sú banka, pobočka zahraničnej banky a poštový podnik povinné oznámiť colnému úradu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú povinné uhradiť colnému úradu úrok vo výške základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska.
§421
(1)
Ak suma dovozných platieb alebo vývozných platieb nebola zaplatená v určenej lehote, colný úrad
a)
je oprávnený použiť všetky ustanovené prostriedky vrátane exekúcie, aby zabezpečil príslušnú platbu,
b)
vymeria z nezaplatenej sumy dovozných platieb alebo vývozných platieb úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom dovozných platieb alebo vývozných platieb. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok podľa § 325.
(2)
Colný úrad môže od vybratia úroku z omeškania upustiť, ak
a)
by vybratie úroku vzhľadom na situáciu dlžníka bolo pre dlžníka spojené s vážnou ujmou,
b)
nepresiahne 400 Sk, alebo
c)
suma dovozných platieb alebo vývozných platieb je zaplatená do piatich dní po uplynutí lehoty splatnosti.
(3)
Colný úrad môže odpísať nedoplatok na dovoznej platbe alebo vývoznej platbe z vlastného podnetu, ak je úplne nevymožiteľný. Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka a iných osôb, od ktorých sa mohol vymáhať, alebo ak je zrejmé, že by vymáhanie neviedlo k výsledku, alebo je pravdepodobné, že by náklady na jeho vymáhanie presiahli výťažok z vymáhania. Rovnako sa postupuje, ak nedoplatok nie je nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie je spojené s osobitnými a nadmernými ťažkosťami.
§422 Premlčanie
(1)
Právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.
(2)
Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku podľa odseku 1, začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím roka, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Nedoplatky možno vymáhať najneskôr do 20 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.
(3)
Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta, a iba v rozsahu uplatňovanej námietky.
(4)
Ak je nedoplatok zabezpečený hnuteľnými vecami, nemôže sa colné záložné právo premlčať, ak má veriteľ hnuteľnú vec v držbe.
(5)
Ak je nedoplatok zabezpečený colným záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii,60) nemožno do 30 rokov po tomto zápise namietať premlčanie nedoplatku.
(6)
Úkonom na vymáhanie nedoplatku je aj písomná upomienka na zaplatenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby doručená dlžníkovi.
ŠTVRTÝ DIEL
VRÁTENIE A ODPUSTENIE SUMY DOVOZNEJ PLATBY ALEBO VÝVOZNEJ PLATBY
§423 Vymedzenie pojmov
(1)
Vrátením sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby je vrátenie celej sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby, alebo časti sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorá bola zaplatená.
(2)
Odpustením sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby je rozhodnutie o upustení od vybratia celej sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby, alebo časti sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby, alebo rozhodnutie o vyhlásení zápisu do účtovnej evidencie celej sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby alebo časti sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby za neplatný, ak suma dovoznej platby alebo vývoznej platby ešte nebola zaplatená.
§424 Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby
(1)
Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby podáva osoba, ktorá ich zaplatila alebo ktorá je povinná ich zaplatiť, alebo osoba, ktorá prevzala jej práva a povinnosti. Žiadosť môže podať aj zástupca tejto osoby.
(2)
Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby sa vyhotovuje v jednom origináli a jednej kópii na tlačive, ktorého vzor, spôsob vyplňovania a predkladania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby doplnená dokladmi podľa § 77 ods. 1 sa podáva na colnom úrade, ktorý vykonal zápis do účtovnej evidencie.
(4)
Colný úrad podľa odseku 3 zaznamená dátum prijatia na origináli a kópii žiadosti o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby. Kópia sa po potvrdení prijatia vráti žiadateľovi.
(5)
Ak sa žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby týka tovaru, na ktorý bola v čase podania colného vyhlásenia predložená dovozná alebo vývozná licencia, osoba podľa odseku 1 je povinná predložiť colnému úradu potvrdenie osvedčujúce, že orgán zodpovedný za jej vydanie urobil opatrenia na zrušenie účinnosti licencie; ustanovenia osobitného predpisu o opatreniach štátnej poľnohospodárskej politiky tým nie sú dotknuté. Potvrdenie sa nevyžaduje, ak
a)
colný úrad, ktorému bola žiadosť predložená, sám vydal príslušnú licenciu,
b)
žiadosť je odôvodnená podstatnou chybou, ktorá nemá účinok na podstatu príslušnej licencie.
Podmienky vrátenia alebo odpustenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby
§425
(1)
Sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby colný úrad vráti, ak sa preukáže, že zaplatená suma dovoznej platby alebo vývoznej platby nebola alebo nie je dlžná alebo že bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s colnými predpismi.
(2)
Sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby colný úrad odpustí, ak sa preukáže, že do účtovnej evidencie bola zapísaná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorá nebola skutočne dlžná, alebo že suma dovoznej platby alebo vývoznej platby bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s colnými predpismi.
(3)
Colný úrad nevráti ani neodpustí sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby, ak úmyselným konaním osoby bola zaplatená alebo zapísaná do účtovnej evidencie iná ako skutočne dlžná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby.
(4)
Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby na základe žiadosti osoby predloženej v lehote troch rokov odo dňa, v ktorom bola suma dovoznej platby alebo vývoznej platby oznámená dlžníkovi.
(5)
Colný úrad lehotu podľa odseku 4 primerane predĺži, ak osoba preukáže, že nemohla predložiť svoju žiadosť v tejto lehote v dôsledku nepredvídaných okolností alebo mimoriadnej udalosti. Ak colný úrad zistí v lehote podľa odseku 4 alebo v predĺženej lehote, že nastala jedna zo skutočností podľa odseku 1 alebo 2 bez zbytočného odkladu, vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby z vlastného podnetu.
(6)
Colný úrad vráti zaplatenú sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby na základe žiadosti predloženej v lehote ustanovenej na predloženie žiadosti o zrušenie colného vyhlásenia, ak bolo colné vyhlásenie zrušené.
(7)
Ak je žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh založená na zníženej sadzbe cla alebo ak sa vzťahuje na tovar bez cla v rámci colnej kvóty, colného stropu alebo iných preferenčných sadzobných opatrení, colný úrad vráti alebo odpustí sumy dovoznej platby, ak v čase podania žiadosti
a)
objem colnej kvóty nebol vyčerpaný alebo
b)
nebola opäť stanovená bežne platná colná sadzba.
(8)
Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby, ak podmienky podľa odseku 7 nie sú splnené a ak nepoužitie zníženej sadzby cla alebo prepustenie tovaru bez cla zavinil colný úrad, pričom colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh obsahuje potrebné údaje a je doplnené dokladmi potrebnými na uplatnenie zníženej sadzby cla alebo prepustenie tovaru bez cla.
(9)
Ak sa osvedčenie o pôvode tovaru na tlačive A, sprievodné osvedčenie EUR. 1, tranzitný doklad alebo iný doklad priloží k žiadosti o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby s uvedením, že s dovážaným tovarom v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh bolo možné zaobchádzať v rámci colného územia alebo bolo možné na tovar uplatniť preferenčné sadzobné opatrenia, colný úrad schváli túto žiadosť, iba ak sa preukáže, že
a)
doklad takto vyhotovený sa vzťahuje na príslušný tovar a podmienky vzťahujúce sa na prijatie tohto dokladu sú splnené,
b)
ostatné podmienky na uplatnenie preferenčného sadzobného opatrenia sú splnené.
(10)
Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby pri predložení tovaru. Ak sa tovar nemôže predložiť colnému úradu, môže sa vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby povoliť neskôr, ak tento colný úrad má informácie preukazujúce, že osvedčenie alebo doklad vyhotovený po prepustení tovaru sa vzťahuje na príslušný tovar.
(11)
Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby, ak sa preukáže, že sa suma takýchto platieb, zapísaná do účtovnej evidencie, vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol vzhľadom na to, že bol chybný alebo že nevyhovoval podmienkam zmluvy, na ktorej základe bol dovezený.
(12)
Za chybný tovar podľa odseku 11 sa považuje aj tovar poškodený pred jeho prepustením do režimu.
(13)
Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby, ak sa tovar
a)
nepoužíval, s výnimkou počiatočného použitia, ktoré bolo nevyhnutné na zistenie chyby, alebo ak takýto tovar nevyhovuje podmienkam zmluvy,
b)
vyviezol z colného územia.
(14)
Colný úrad povolí na žiadosť oprávnenej osoby, aby sa tovar zničil alebo prepustil na účel jeho spätného vývozu do režimu tranzit v rámci colného územia alebo do režimu uskladňovanie v colnom sklade, alebo aby sa umiestnil do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu namiesto toho, aby sa vyviezol.
(15)
Na účely pridelenia colne schváleného určenia podľa odseku 14 sa tovar považuje za zahraničný tovar.
(16)
Colný úrad nevráti ani neodpustí sumu dovoznej platby, ak ide o tovar, ktorý bol pred navrhnutím na prepustenie do režimu dočasne dovezený na skúšky, analýzy a pokusy, s výnimkou, ak sa preukáže, že skutočnosť, že tovar je chybný alebo že nevyhovuje podmienkam zmluvy, nebolo možné zistiť počas takých skúšok, analýz a pokusov.
(17)
Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby z dôvodov podľa odseku 11 na základe žiadosti predloženej v lehote 12 mesiacov odo dňa oznámenia sumy tejto platby dlžníkovi. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad lehotu primerane predĺžiť.
(18)
Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby podľa § 426 ods. 1 na základe písomnej žiadosti predloženej v lehote 12 mesiacov odo dňa oznámenia sumy platby dlžníkovi. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad túto lehotu primerane predĺžiť.
(19)
Colný úrad nevráti alebo neodpustí sumu dovoznej platby podľa odsekov 7 až 13, ak
a)
sa pri uzavieraní zmluvy vzala do úvahy skutočnosť, že tovar je chybný, čomu zodpovedá aj cena, ktorá bola základom na vymeranie sumy dovoznej platby vyberanej pri prepustení tovaru do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť sumu dovoznej platby,
b)
tovar predal dovozca alebo vývozca po tom, čo zistil, že je chybný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy.
(20)
Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby za podmienok ustanovených týmto zákonom, len ak suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorá sa má vrátiť alebo odpustiť, presahuje 400 Sk. V odôvodnených prípadoch colný úrad môže na žiadosť vrátiť alebo odpustiť nižšiu sumu.
(21)
Vrátenie sumy dovoznej platby alebo úroku z odloženej sumy dovoznej platby, alebo úroku z omeškania nemá za následok vznik povinnosti colného úradu zaplatiť úrok. Colný úrad úrok zaplatí, ak rozhodnutie o vrátení sumy dovoznej platby nevykonal v lehote troch mesiacov odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia; úrok sa vypočíta v sume, ktorá zodpovedá 200 % základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroka.
(22)
Ak colný úrad vrátil alebo odpustil sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby omylom, pôvodný dlh sa stáva splatným a úroky zaplatené podľa odseku 21 sa musia vrátiť.
(23)
Ak colný úrad vydá povolenie podľa odseku 14, vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby sa tovaru umiestnenému v colnom sklade, slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade mohol priznať colný status zahraničného tovaru.
§426
(1)
Ak nejde o úmyselné porušenie colných predpisov alebo o nedbanlivosť oprávnenej osoby, colný úrad dovozné platby alebo vývozné platby vráti alebo odpustí, ak
a)
zahraničný tovar prepustený do režimu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla alebo tovar prepustený do režimu voľný obeh so zvýhodneným sadzobným zaobchádzaním z dôvodu jeho konečného použitia bol odcudzený a ak sa tovar ihneď našiel a znovu bol umiestnený do situácie, v ktorej bol v čase, keď bol odcudzený,
b)
zahraničný tovar bol neúmyselne odňatý z režimu zahŕňajúceho úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla, do ktorého bol prepustený, a ak po zistení chyby bol bez zbytočného odkladu znovu umiestnený do situácie, v ktorej bol v čase, keď bol takto odňatý,
c)
nemožno ovládať mechanizmus otvárania dopravných prostriedkov, na ktorých je umiestnený tovar prepustený do režimu voľný obeh, a preto ho nemožno vyložiť pri príchode na miesto určenia, a ak je ihneď spätne vyvezený,
d)
sa tovar pôvodne prepustený do režimu voľný obeh vráti zahraničnému dodávateľovi v režime pasívny zušľachťovací styk na bezplatné odstránenie chýb existujúcich pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh, aj keď sa zistia až po prepustení tovaru a zahraničný dodávateľ tovar nevráti späť,
e)
sa v prípade, keď colný úrad rozhodne o následnom zápise skutočne dlžnej sumy dovoznej platby na tovar prepustený do režimu voľný obeh s úplným oslobodením od cla do účtovnej evidencie zistí, že tovar bol spätne vyvezený z colného územia bez colného dohľadu, za predpokladu, že podstatné podmienky na vrátenie sumy dovoznej platby alebo odpustenie dovoznej sumy platby by sa boli skutočne splnili v čase spätného vývozu, ak by sa táto suma platby vymerala v čase, v ktorom sa tovar prepustil do režimu voľný obeh,
f)
súd alebo iný orgán zakázal predaj tovaru, ktorý bol predtým prepustený do režimu, a zaviazal príslušnú osobu zaplatiť sumu dovoznej platby, pričom tovar bol spätne vyvezený z colného územia alebo zničený pod colným dohľadom, ak sa preukáže, že tovar nebol na colnom území použitý,
g)
tovar bol prepustený do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť tieto platby z iniciatívy deklaranta, ktorý bez vlastného zavinenia nemohol dodať príjemcovi tovar,
h)
tovar bol adresovaný príjemcovi chybou odosielateľa,
i)
sa zistí, že tovar nie je vhodný na použitie, na ktoré ho príjemca chcel používať, následkom zrejmej chyby v jeho objednávke,
j)
sa po prepustení do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby zistí, že tovar v čase jeho prepustenia nevyhovoval platným pravidlám týkajúcim sa jeho použitia alebo predaja, a preto sa nemôže použiť na účel určený príjemcom,
k)
použitie tovaru príjemcom na určený účel je znemožnené alebo čiastočne obmedzené v dôsledku prijatia opatrení všeobecného rozsahu, ktoré po prepustení tovaru do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť sumu dovoznej platby prijal colný úrad alebo iný oprávnený orgán,
l)
úplné alebo čiastočné oslobodenie od cla, o ktoré žiada príslušná osoba v súlade s platnými ustanoveniami, nemôže bez zavinenia príslušnej osoby priznať colný úrad, ktorý zapíše do účtovnej evidencie splatné sumy dovozných platieb,
m)
sa tovar dostal k príjemcovi po záväznej dodacej lehote ustanovenej v zmluve, podľa ktorej bol prepustený do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby,
n)
tovar nebolo možné predať na colnom území a dodal sa bezplatne právnickým osobám vykonávajúcim charitatívnu činnosť podľa osobitného predpisu44)
1.
v zahraničí, ak majú na colnom území svoje zastúpenie, alebo
2.
na colnom území za predpokladu, že majú nárok na oslobodenie od dovozného cla v prípade dovozu podobného tovaru zo zahraničia prepusteného do režimu voľný obeh,
o)
colný dlh vznikol iným spôsobom ako podľa § 397 ods. 1 až 3 a príslušná osoba môže predložiť osvedčenie o pôvode tovaru, sprievodné osvedčenie, doklad o vnútornom tranzite alebo iný doklad preukazujúci, že ak by bol dovážaný tovar prepustený do režimu voľný obeh, bolo by možné ho používať na colnom území alebo by mu bolo možné priznať preferenčné sadzobné zaobchádzanie, ak boli splnené ostatné podmienky podľa § 425 ods. 9 a 10.
(2)
Vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb v prípadoch podľa odseku 1 písm. c) a f) až n), s výnimkou tovaru zničeného na príkaz colného úradu alebo bezplatne dodaného právnickým osobám vykonávajúcim charitatívnu činnosť na colnom území, je podmienené spätným vývozom tovaru z colného územia pod dohľadom colného úradu; ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté. Colný úrad na požiadanie povolí, aby namiesto spätného vývozu bol tovar zničený alebo prepustený do režimu tranzit v rámci colného územia s úmyslom spätného vývozu alebo do režimu uskladňovanie v colnom sklade, alebo umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Vzhľadom na prípady podľa odseku 1 písm. g), i) a l) colný úrad môže na požiadanie povoliť spätný vývoz tovaru namiesto jeho umiestnenia v colnom sklade alebo v slobodnom colnom pásme, alebo v slobodnom colnom sklade. Tovar, ktorému bude pridelené niektoré z colne schválených určení, sa považuje za zahraničný tovar. V takom prípade vykoná colný úrad nevyhnutné opatrenia, aby mohol byť tovar, ktorý bol umiestnený v colnom sklade, slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, neskôr uznaný za zahraničný tovar.
(3)
V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. h) je vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb podmienené spätným vývozom tovaru pôvodnému dodávateľovi alebo na inú ním určenú adresu.
(4)
Oprávnená osoba je povinná colnému úradu preukázať, že tovar nebol použitý ani predaný pred jeho spätným vývozom.
(5)
Dovozné platby colný úrad vráti alebo odpustí, ak tovar
a)
omylom prepustený do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby bol spätne vyvezený z colného územia bez toho, aby bol predtým prepustený do režimu, v ktorom bol umiestnený, ak ostatné podmienky podľa § 425 ods. 6 boli splnené,
b)
bol spätne vyvezený alebo zničený podľa § 425 ods. 13 písm. b), ods. 14 a 15 bez colného dohľadu, ak ostatné podmienky uvedené v tomto ustanovení boli splnené,
c)
bol spätne vyvezený alebo zničený bez colného dohľadu podľa odseku 1 písm. c), f) až n), ak ostatné podmienky uvedené v odsekoch 2 a 4 boli splnené.
(6)
Vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb v prípadoch uvedených v odseku 5 je podmienené
a)
predložením všetkých dôkazov potrebných na to, aby sa colný úrad mohol presvedčiť, že uvedený tovar, na ktorý sa žiada vrátenie alebo odpustenie,
1.
bol skutočne spätne vyvezený z colného územia alebo
2.
bol zničený pod dohľadom colného úradu alebo osôb oprávnených úradne potvrdiť toto zničenie,
b)
vrátením dokladu colnému úradu osvedčujúceho slovenský colný status tohto tovaru, na ktorého podklade tovar mohol opustiť colné územie, alebo iného dôkazu tak, aby tento doklad nebolo možné následne použiť pri dovoze tovaru na colné územie.
(7)
Colný úrad môže vrátiť alebo odpustiť sumu dovozných platieb alebo vývozných platieb aj v iných prípadoch, ako sú uvedené v odseku 1, ak nejde o úmyselné porušenie colných predpisov alebo o nedbanlivosť oprávnenej osoby za podmienky spätného vývozu tovaru z colného územia pod colným dohľadom alebo zničenia tovaru, alebo prepustenia tovaru do režimu tranzit v rámci colného územia s úmyslom jeho spätného vývozu, alebo prepustenia tovaru do režimu uskladňovanie tovaru v colnom sklade, alebo umiestnenia do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Tovar, ktorému sa pridelí niektoré z týchto colne schválených určení, sa považuje za zahraničný tovar. Colný úrad vykoná nevyhnutné opatrenia, aby bolo možné takýto tovar rozlíšiť.
(8)
Žiadateľ o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby preukazuje colnému úradu skutočnosť, že tovar, ktorého sa žiadosť týka, bol spätne vyvezený z colného územia
a)
originálom alebo overenou kópiou colného vyhlásenia na vývoz tovaru z colného územia a
b)
potvrdením colného úradu, cez ktorý tovar skutočne opustil colné územie; ak sa toto potvrdenie nemôže predložiť, dôkaz, že tovar skutočne opustil colné územie, sa môže predložiť vo forme potvrdenia colného úradu určenia v zahraničí, ktorý potvrdzuje, že bol tovar dodaný, alebo originálu, alebo overenej kópie colného vyhlásenia na tovar vyrobený v inej krajine určenia; tieto doklady musia byť doplnené administratívnym a obchodným dokladom, ktorý colnému úradu umožní skontrolovať, že tovar vyvezený z colného územia je ten istý ako ten, ktorý bol navrhnutý do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby, najmä originálom alebo overenými kópiami colného vyhlásenia pre príslušný režim, a ak sa to považuje zo strany colného úradu za potrebné, obchodným alebo administratívnym dokladom, napríklad faktúrou, expedičným listom, tranzitným dokladom alebo zdravotným certifikátom, ktorý obsahuje úplný opis tovaru, napríklad obchodný opis, množstvo, značku a iné údaje potrebné na identifikáciu tovaru, a ktorý sa predkladá s colným vyhlásením na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo s colným vyhlásením na vývoz z colného územia, alebo s colným vyhlásením na tovar vystaveným v inej krajine určenia.
(9)
Žiadateľ o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby preukazuje colnému úradu, že tovar, ktorého sa žiadosť týka, bol skutočne zničený pod dohľadom colného orgánu alebo osoby oprávnenej úradne potvrdiť takéto zničenie správou alebo vyhlásením o zničení vyhotoveným orgánom, pod ktorého kontrolou bol tovar zničený, prípadne overenou kópiou a osvedčením vyhotoveným osobou oprávnenou potvrdiť zničenie, ktoré je doplnené dôkazom o jej oprávnení; tieto doklady musia obsahovať opis zničeného tovaru, napríklad obchodný opis, množstvo, značku a iné údaje potrebné na identifikáciu tovaru, ktorý umožní colnému úradu porovnať údaje uvedené v colnom vyhlásení a v sprievodných obchodných dokladoch, napríklad vo faktúrach, expedičných listoch, a presvedčiť sa, že zničený tovar je ten, ktorý bol navrhnutý do príslušného režimu.
(10)
Ak dôkazy uvedené v odsekoch 8 a 9 nie sú dostatočné na posúdenie veci alebo ak takéto dôkazy nie sú k dispozícii, colný úrad môže prijať iný dôkaz o skutočnom vývoze tovaru alebo o jeho zničení, ktorý považuje za dostatočný.
(11)
Colný úrad nevráti alebo neodpustí dovozné platby, ak jediným dôvodom, na ktorého základe sa podáva žiadosť, je
a)
spätný vývoz tovaru z colného územia, ktorý bol predtým prepustený do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby, z dôvodov iných ako uvedených v odsekoch 1 až 4 alebo v odsekoch 5 a 6, alebo v § 425 ods. 6 alebo ods. 11 až 17, najmä ak tovar nemožno predať,
b)
zničenie tovaru, ktorý bol predtým prepustený do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby po jeho prepustení colným úradom, s výnimkou zničenia podľa § 386,
c)
predloženie dokladov na účel získania preferenčného sadzobného zaobchádzania s tovarom navrhnutým do režimu voľný obeh, o ktorých sa následne zistilo, že boli neprijateľné na tento účel, hoci tieto doklady boli predložené v dobrej viere.
(12)
Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby, ak je žiadosť podaná v lehote 12 mesiacov odo dňa oznámenia sumy platby dlžníkovi. Colný úrad môže túto lehotu primerane predĺžiť.
PIATY DIEL
ZÁNIK COLNÉHO DLHU
§427
(1)
Colný dlh zanikne:
a)
zaplatením sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby,
b)
odpustením sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby,
c)
ak ide o tovar navrhnutý do režimu, pri ktorom vzniká povinnosť zaplatiť sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby, a je
1.
zrušené colné vyhlásenie,
2.
pred prepustením do tohto režimu zaistený a prepadne v prospech štátu alebo je zhabaný, zničený na základe pokynov colného úradu, zničený alebo prenechaný v prospech štátu podľa § 386 ods. 1 až 4 alebo zničený alebo nenahraditeľne stratený v dôsledku jeho povahy alebo nepredvídateľných okolností, alebo mimoriadnej udalosti,
d)
ak bol tovar, pri ktorom vznikol colný dlh podľa § 397 ods. 4 a 5, zaistený pri nezákonnom dovoze a následne prepadne v prospech štátu alebo je zhabaný,
e)
započítaním pohľadávok podľa § 428a.
(2)
Prepadnutím tovaru alebo zhabaním tovaru sa colný dlh nepovažuje za zaniknutý, ak je colný dlh rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie konania podľa trestných predpisov.
§428
Colný dlh podľa § 405 zanikne aj vtedy, ak colné formality vykonané na poskytnutie preferenčného sadzobného zaobchádzania sú zrušené.
§428a Započítanie pohľadávok
(1)
Ak má colný úrad colnú pohľadávku voči dlžníkovi a dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky vzájomne započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia colného riaditeľstva o započítaní dlžníkovi.
(2)
Započítať možno len splatné nepremlčané pohľadávky nad 10000 Sk.
(3)
Úkonom dlžníka smerujúcim k započítaniu pohľadávok je žiadosť o započítanie (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť podáva dlžník na príslušnom colnom úrade a musí obsahovať
a)
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dlžníka, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
b)
identifikáciu pohľadávky dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky, právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku,
c)
identifikáciu colnej pohľadávky s uvedením colného úradu, ktorý vykonal zápis do účtovnej evidencie, a číslo rozhodnutia, ktorým bol colný dlh vymeraný,
d)
vyhlásenie dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok uvedených v písmenách b) a c),
e)
dátum a podpis dlžníka.
(4)
Colný úrad úplnú žiadosť postúpi spolu s potvrdením výšky colnej pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) colnému riaditeľstvu.
(5)
Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť colného riaditeľstva o poskytnutie údajov colnými úradmi o existencii a výške colných pohľadávok voči dlžníkovi. Colné úrady sú povinné poskytnúť požadované údaje bez zbytočného odkladu.
(6)
Po overení správnosti údajov uvedených v žiadosti a po potvrdení príslušného správcu záväzku, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke dlžníka uznáva, colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému colnému úradu; dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa doručuje do vlastných rúk. Ak colné riaditeľstvo pohľadávku dlžníka nezapočíta, oznámi túto skutočnosť dlžníkovi a colnému úradu.
(7)
Odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní alebo oznámenia o nezapočítaní podľa odseku 6 colnému úradu nemožno použiť postup podľa § 413 písm. d).
(8)
Na započítavanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov.60a)
ŠIESTY DIEL
VYMÁHANIE
Prvý oddiel
Colné záložné právo, výkon rozhodnutia exekúciou
§429 Colné záložné právo
Colný orgán môže na zabezpečenie svojej pohľadávky zriadiť k veciam a právam dlžníka a ručiteľa colné záložné právo. Na colné záložné právo sa použijú ustanovenia o daňovom záložnom práve60b) rovnako.
§430 Vymáhanie nedoplatkov
(1)
Ak colný dlh, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov neboli v lehote splatnosti uhradené, colný úrad môže začať nedoplatok vymáhať v colnom exekučnom konaní.
(2)
Colné exekučné konanie je konanie colného úradu, v ktorom vymáha colný dlh, pokuty a iné platby. Na vymáhanie podľa odseku 1 sa primerane použijú predpisy o daňovom exekučnom konaní.61)
§431 Colné zádržné právo
Ak je podľa tohto zákona colný úrad povinný vydať hnuteľnú vec dlžníkovi, môže ju zadržať, aby zabezpečil splatnú pohľadávku z colného dlhu, pokuty a inej platby vyberanej colným úradom od osoby, ktorej je inak povinný vec vydať. Na použitie zadržanej veci na účely uspokojenia pohľadávky z dovoznej platby alebo vývoznej platby a iných platieb vyberaných colným úradom sa použijú ustanovenia § 429 primerane.
Druhý oddiel
Osobitná úprava pre konkurzné konanie a vyrovnacie konanie
§432 Prihlasovanie colných pohľadávok
(1)
Na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania62) je
a)
colnou pohľadávkou
1.
nezaplatená dovozná platba zodpovedajúca colnému dlhu, ktorý vznikol podľa tohto zákona; to sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikla iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia alebo ktorá nebola vymeraná colným úradom,
2.
pokuta a prepadnutie tovaru, ktoré colný úrad dlžníkovi uložil v konaní o colnom delikte pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania,
3.
úrok a dodatočne vymeraná suma dovoznej platby, ktoré sa vzťahujú na colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli vymerané, ak mohli byť colným úradom vymerané do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania,
b)
colným záväzkom dovozná platba, na ktorej vrátenie má dlžník právny nárok podľa tohto zákona, a to aj v prípade, ak si tento nárok neuplatnil,
c)
colnou pohľadávkou vzniknutou pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania colná pohľadávka, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania,
d)
colnou pohľadávkou alebo colným záväzkom vzniknutým po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania62) colná pohľadávka neuvedená v písmene c) alebo colný záväzok neuvedený v odseku 2.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. c) sa primerane použije aj na colný záväzok vzniknutý pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania.
(3)
V konkurznom konaní môže colný úrad uplatňovať colnú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikne na základe kontroly po prepustení tovaru podľa § 152 tohto zákona vykonanej po vyhlásení konkurzu.
(4)
Vo vyrovnacom konaní môže colný úrad uplatňovať colnú pohľadávku vzniknutú pred povolením vyrovnania aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikne na základe kontroly po prepustení tovaru podľa § 152 tohto zákona vykonanej po povolení vyrovnania.
(5)
Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania colný úrad prihlási colnú pohľadávku spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.63)
(6)
V konkurznom konaní alebo vo vyrovnacom konaní nemožno uspokojiť colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, alebo tie jej časti, ktoré
a)
colný úrad neprihlásil podľa odseku 5 alebo
b)
neboli v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní úspešne uplatnené.
§433 Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania
(1)
Ak bol na dlžníka vyhlásený konkurz alebo ak súd povolil dlžníkovi vyrovnanie, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo po povolení vyrovnania sa colné konanie neprerušuje. To neplatí pre exekučné konanie colného úradu, ktoré sa týka colnej pohľadávky. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať exekučné konanie colného úradu pre colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu, ani pre colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol po vyhlásení konkurzu.
(2)
Vyhlásením konkurzu sa nesplatná colná pohľadávka stáva splatnou. Colný úrad prednostne uspokojí pohľadávku zo zabezpečenia colného dlhu, ak je colný dlh zabezpečený. Vyhlásením konkurzu sa stáva splatným aj nesplatný colný záväzok. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené na premlčanie alebo na zánik colnej pohľadávky a colného záväzku neplynú.
(3)
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú úroky a colný úrad ich nemôže vymeriavať. Od povolenia vyrovnania nevznikajú úroky, ktoré sa považujú za colnú pohľadávku vzniknutú pred povolením vyrovnania, a colný úrad ich nemôže vymeriavať. Úroky colné úrady uplatňujú len za obdobie do vyhlásenia konkurzu a ako súčasť dlžnej sumy dovoznej platby, ktorá tvorí colnú pohľadávku.
(4)
V colnom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca konkurznej podstaty stáva účastníkom colného konania namiesto dlžníka. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu konkurznej podstaty primerane vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a iných colných predpisov, ktoré upravujú postavenie deklaranta a dlžníka. Colné vyhlásenie a ostatné doklady, ktoré sa predkladajú v colnom konaní podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona a ktoré majú význam pre určenie colného dlhu alebo pre povinnosti iných právnických osôb alebo fyzických osôb, vystavené správcom konkurznej podstaty namiesto dlžníka, považujú sa za doklad vystavený dlžníkom. Právne úkony správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k iným fyzickým osobám a právnickým osobám alebo plnenia správcu konkurznej podstaty poskytnuté iným fyzickým osobám a právnickým osobám pri nakladaní s majetkom konkurznej podstaty sa na účely určenia práv a povinností dlžníka alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb podľa tohto zákona považujú za právne úkony alebo plnenia dlžníka; obdobne sa posudzujú aj prijaté plnenia.
(5)
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu je vylúčené vzájomné započítanie colnej pohľadávky a colného záväzku.
(6)
Potvrdením vyrovnania zaniká colná pohľadávka alebo jej časti, ktoré dlžník na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Zaniká aj colná pohľadávka alebo jej časť, ktorá sa na účely vyrovnania považuje za pohľadávku na dovoznej platbe vzniknutú pred povolením vyrovnania a ktorú nemožno po vyrovnaní uspokojiť. Zanikajú aj úroky alebo tie ich časti, ktoré sa na účely vyrovnacieho konania nepovažovali za colnú pohľadávku podľa § 432 ods. 1 písm. c), ak sa tieto úroky vzťahujú na colnú pohľadávku, ktorá sa na účely vyrovnania považuje za pohľadávku na dovoznej platbe vzniknutú pred povolením vyrovnania. Tieto sumy ani ich príslušenstvo nemožno po skončení vyrovnania dodatočne vyrubiť alebo vymerať.
(7)
Účinky podľa odsekov 2 a 6 sa skončia, ak dlžník vyrovnanie nesplní, a to dňom právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým potvrdí nesplnenie vyrovnania.
SIEDMY DIEL
ZAISTENIE, PREPADNUTIE, PREDAJ TOVARU ALEBO VECI, SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU
§434 Zaistenie tovaru alebo veci
(1)
Colný úrad môže zaistiť tovar alebo vec:
a)
ak sú nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností dôležitých pre riadne vykonanie colného dohľadu alebo ak sa bezprostredne použili v súvislosti s tovarom alebo vecou, o ktorých sa tieto skutočnosti zisťujú,
b)
na prerokovanie colného priestupku alebo colného deliktu, ak možno dôvodne predpokladať, že sa na spáchanie
1.
colného priestupku použili alebo sa colným priestupkom získali, alebo sa nadobudli za tovar alebo vec, ktoré sa colným priestupkom získali,
2.
colného deliktu použili alebo sa colným deliktom získali, alebo sa nadobudli za tovar alebo vec, ktoré sa colným deliktom získali,
c)
ak dlžník alebo jemu povinná osoba tovar alebo vec na účely § 429 odmietli vydať,
d)
ak ide o dočasne uskladnený tovar a ak úkony potrebné na pridelenie colne schváleného určenia neboli vykonané v lehote podľa § 73 ods. 2,
e)
ak sú splnené podmienky podľa § 96 ods. 1,
f)
v ostatných prípadoch, ak tento zákon ustanovuje colnému úradu prijať nevyhnutné opatrenia.
(2)
Colný úrad môže zaistiť tovar alebo vec podľa odseku 1 bez ohľadu na práva tretích osôb.
(3)
Colný úrad vydá o zaistení tovaru alebo veci rozhodnutie a doručí ho do vlastných rúk osobe, ktorej tovar alebo vec zaistil. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(4)
V rozhodnutí o zaistení tovaru alebo veci sa uvedú dôvody, v ktorých dôsledku sa tovar zaisťuje, a podľa povahy veci poučenie o právach a povinnostiach osoby, ktorá môže byť rozhodnutím dotknutá. Rozhodnutie obsahuje aj upozornenie o možnosti predaja tovaru.
(5)
Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru alebo veci, je povinná tovar alebo vec vydať colnému úradu, alebo strpieť iné opatrenia, ak ich colný úrad považuje za postačujúce na dosiahnutie účelu zaistenia.
(6)
Ak nie je na výzvu colného úradu zaistený tovar alebo vec vydaná, možno ich osobe, ktorá bola vyzvaná, odňať.
(7)
O vydaní alebo o odňatí zaisteného tovaru alebo veci sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom je uvedený aj opis tovaru alebo veci. Osobe, ktorá tovar alebo vec vydala alebo ktorej tovar alebo vec boli odňaté, vyhotoví colný úrad potvrdenie o vydaní alebo o odňatí tovaru alebo veci.
(8)
Ak zaistený tovar alebo vec už nie sú potrebné na ďalšie konanie a ak neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte, alebo predaj podľa § 436 ods. 3 až 6, budú osobe, ktorej boli odňaté, vrátené; ustanovenie § 431 tým nie je dotknuté.
(9)
Colný úrad nevydá zaistený tovar alebo vec podľa odseku 8, ak má pochybnosti o práve osoby k tomuto tovaru alebo veci alebo ak si právo na vrátenie takéhoto tovaru alebo veci uplatní iná osoba ako osoba, ktorej tovar alebo vec boli zaistené. V takom prípade colný úrad odporučí týmto osobám, aby si v lehote 60 dní uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo k veci na príslušnom súde.
§435 Prepadnutie alebo zhabanie tovaru alebo veci
(1)
Ak vlastník tovaru alebo veci alebo osoba, u ktorej sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote podľa § 434 ods. 3 neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 434 ods. 1 písm. a), d) až f), colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci v prospech štátu, ak takéto opatrenie nemožno uložiť v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
(2)
Ak si na tovar alebo vec uplatnila právo iná osoba, colný úrad rozhodne podľa odseku 1 najskôr po márnom uplynutí lehoty ustanovenej v § 434 ods. 9.
§436 Správa majetku štátu a predaj tovaru alebo veci
(1)
Colný úrad vykonáva správu majetku štátu pri tovare,
a)
pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorý bol zhabaný v konaní o colných priestupkoch alebo v konaní o colných deliktoch,
b)
pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorý bol zhabaný v trestnom konaní o trestných činoch spáchaných pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite tovaru,
c)
ktorý bol prenechaný v prospech štátu, alebo pri tovare, pri ktorom štát nadobudol vlastnícke právo podľa osobitného predpisu,64) ak podlieha colnému dohľadu.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pri nakladaní s majetkom štátu podľa odsekov 1 a 3 sa postupuje podľa osobitného predpisu.65)
(3)
Colný úrad je oprávnený predať
a)
tovar alebo vec na základe rozhodnutia vydaného podľa § 435,
b)
dočasne uskladnený tovar na základe vykonateľného rozhodnutia o predaji, ak úkony potrebné na pridelenie colne schváleného určenia neboli vykonané v lehote podľa § 73 ods. 2,
c)
tovar na základe vykonateľného rozhodnutia o zhabaní tovaru, ak sú splnené podmienky podľa § 96 ods. 1,
d)
na účely úhrady pokuty tovar zaistený podľa § 434 ods. 1 písm. b), ktorý neprepadol alebo nebol zhabaný v prospech štátu, a pokuta uložená na základe vykonateľného rozhodnutia o colnom priestupku alebo colnom delikte nebola uhradená do 30 dní odo dňa, v ktorom sa rozhodnutie stalo vykonateľným,
e)
tovar podľa odseku 1, pri ktorom vykonáva správu majetku štátu.65)
(4)
Colný úrad je oprávnený predať tovar podľa odseku 3 ihneď, ak predmetom predaja je tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, alebo živé zvieratá. Ak ide o chránené rastliny, chránené živočíchy alebo ich exempláre, môže ich colný úrad predať len so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
(5)
Colný úrad predá tovar podľa odseku 3 spravidla na dražbe, pritom postupuje podľa osobitného predpisu.66) Ak nie je možné alebo vhodné predať tovar na dražbe, môže colný úrad predať tento tovar inak (§ 398 ods. 5).
(6)
S tovarom, ktorý nemožno predávať alebo používať zo zdravotných, z veterinárnych, rastlinolekárskych, bezpečnostných, morálnych alebo z iných dôvodov, bude colný úrad zaobchádzať spôsobom ustanoveným osobitnými predpismi.67)
(7)
Z výnosu, ktorý bol získaný predajom tovaru, sa prednostne uhradí suma dovoznej platby alebo vývoznej platby a úrok, náklady konania, skladné a pokuta uložená podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.7) Zvyšok výnosu vyplatí colný úrad oprávnenej osobe. Ak sa táto osoba neprihlási do troch rokov odo dňa predaja tovaru, prepadne zvyšok výnosu z predaja v prospech štátu.

SIEDMA ČASŤ | ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE COLNÝCH PREDPISOV

§437 Colný delikt
(1)
Colným deliktom je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 439 (ďalej len „porušovateľ“).
(2)
Na prejednávanie colných deliktov sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,36) ak tento zákon neustanovuje inak.
§438 Colný priestupok
(1)
Colný priestupok je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby,68) ktorým porušila colné predpisy spôsobom uvedeným v § 439.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na priestupky a na ich prejednávanie všeobecný predpis o priestupkoch.69)
§439 Skutkové podstaty colných deliktov a colných priestupkov
Colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto
a)
nepostupoval v súlade s § 13, § 65 ods. 2 a 3, § 66 ods. 1 až 3, § 67 ods. 1, § 68 ods. 1, § 89 ods. 2 poslednou vetou,
b)
vyložil alebo preložil tovar z dopravného prostriedku, na ktorom sa tento tovar prepravil cez colnú hranicu, alebo premiestnil tovar z pôvodného miesta predloženia v rozpore s § 72 ods. 10,
c)
odstránil alebo zrušil colnú uzáveru v rozpore s § 92 ods. 2,
d)
ako hlavný zodpovedný nepredložil tovar v neporušenom stave alebo v určenej lehote colnému úradu určenia alebo pred predložením tovaru colnému úradu určenia nedodržal všetky opatrenia colného úradu na zabezpečenie identifikácie tovaru, alebo nedodržal ďalšie ustanovenia pre režim tranzit, alebo ten, kto ako dopravca alebo príjemca tovaru nepredložil tovar v neporušenom stave alebo v určenej lehote colnému úradu určenia alebo pred predložením tovaru colnému úradu určenia nedodržal všetky opatrenia colného úradu na zabezpečenie identifikácie tovaru, ak vedel, že prepravuje tovar v režime tranzit,
e)
ako prevádzkovateľ colného skladu alebo ako osoba, na ktorú boli prevedené práva a povinnosti prevádzkovateľa skladu, nezabezpečil, aby tovar v čase jeho uskladňovania v colnom sklade nebol odňatý colnému dohľadu alebo nezabezpečil plnenie povinností vyplývajúcich zo skladovania tovaru v rámci režimu uskladňovanie v colnom sklade, alebo nezabezpečil splnenie podmienok uvedených v povolení na prevádzkovanie colného skladu,
f)
ako ukladateľ nezabezpečil, aby tovar v čase jeho uskladňovania vo verejnom colnom sklade nebol odňatý colnému dohľadu, alebo nezabezpečil plnenie povinností vyplývajúcich zo skladovania tovaru v rámci režimu uskladňovanie v colnom sklade, ak mu tieto povinnosti boli uložené v povolení na prevádzkovanie verejného colného skladu, alebo nesplnil povinnosti vyplývajúce z prepustenia tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade,
g)
zaobchádzal s tovarom v rozpore s § 308, § 383 ods. 4 alebo § 383 ods. 6 a 7,
h)
uskutočňuje stavbu v slobodnom colnom pásme bez súhlasu colného orgánu,
i)
vykonáva výrobnú činnosť, obchodnú činnosť a poskytovanie služieb v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade v rozpore s podmienkami podľa tohto zákona alebo bez písomného oznámenia colnému úradu, alebo v rozpore so zákazom vydaným colným úradom,
j)
uvedie nesprávne údaje o tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu,
k)
spôsobí, že mu colný úrad vydal povolenie na základe nepravých, pozmenených alebo sfalšovaných dokladov alebo nesprávnych, alebo nepravdivých údajov,
l)
spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo sfalšovaných dokladov alebo nesprávnych, alebo nepravdivých údajov,
m)
nedodrží podmienky ustanovené na tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od cla, tovar dočasne uskladnený, tovar so zníženou sadzbou dovozného cla alebo bez dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo tovar umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, tovar zaistený na prejednanie nezákonného dovozu alebo vývozu a prepustený do režimu vývoz,
n)
sfalšuje doklady o dovážanom a vyvážanom tovare alebo o tovare v režime tranzit,
o)
prechováva tovar, ktorý bol odňatý colnému dohľadu,
p)
uvedie nesprávne údaje v žiadosti o vydanie záväznej informácie,
q)
bez povolenia alebo v rozpore s ním prevádzkuje režim s ekonomickým účinkom, ak sa povolenie podľa tohto zákona vyžaduje,
r)
neuposlúchne výzvu colného úradu alebo inak mu bráni v jeho činnosti,
s)
nesplní ohlasovaciu povinnosť podľa § 9a,
t)
inak poruší colný predpis.
Sankcie za colný delikt
§440
Colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie:
a)
pokutu,
b)
prepadnutie tovaru alebo veci.
§441
(1)
Za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov spôsobom uvedeným v § 439 písm. a ) až q) uložiť pokutu do 3 000 000 Sk.
(2)
Za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov spôsobom uvedeným v § 439 písm. r) a t) uložiť pokutu do 1 500 000 Sk.
(3)
Za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov spôsobom uvedeným v § 439 písm. s) uložiť pokutu do 25 % hodnoty dovážaných alebo vyvážaných bankoviek,mincí, cestovných šekov alebo iných peňažných poukážok. Na prepočet cudzej meny na slovenské koruny sa použije kurz peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhlásený Národnou bankou Slovenska, platný v deň, keď bol colný delikt spáchaný.
(4)
Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
§442
(1)
Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť, ak tovar alebo vec vo vlastníctve porušovateľa boli použité alebo určené na spáchanie colného deliktu alebo získané colným deliktom, alebo boli nadobudnuté za tovar colným deliktom získaný.
(2)
Prepadnutie tovaru alebo veci nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe colného deliktu.
(3)
Vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát.
(4)
Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
§443
Pokutu alebo prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť porušovateľovi do dvoch rokov odo dňa, keď colný úrad zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti.
§444
(1)
Ak nebola za colný delikt uložená sankcia prepadnutie tovaru alebo veci, colný úrad môže rozhodnúť o zhabaní tovaru alebo veci, ak nepatrí porušovateľovi alebo ak porušovateľ je neznámy a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku, alebo iný verejný záujem.
(2)
O zhabaní tovaru alebo veci nemožno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov.
(3)
Vlastníkom zhabaného tovaru alebo veci sa stáva štát.
§445
(1)
Colný delikt prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode má porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo.
(2)
Ak nemá porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike, prejednáva colný delikt colný úrad, v ktorého územnom obvode bol colný delikt spáchaný alebo zistený.
(3)
Porušovateľ, voči ktorému colný úrad právoplatným rozhodnutím vyslovil výrok o porušení colných predpisov, je povinný uhradiť štátu náklady spojené s prejednaním colného deliktu paušálnou sumou 1 000 Sk.
(4)
Náklady konania sú splatné v lehote splatnosti pokuty podľa § 441.
§446
Pokuty uložené za colné delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.
Sankcie za colný priestupok
§447
(1)
Colný úrad môže za colný priestupok uložiť tieto sankcie:
a)
pokarhanie v prípade colného priestupku podľa § 439 písm. r),
b)
pokutu,
c)
prepadnutie tovaru alebo veci.
(2)
Za colný priestupok možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov spôsobom uvedeným v § 439 písm. a) až q) uložiť pokutu do 100 000 Sk.
(3)
Za colný priestupok možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov spôsobom uvedeným v § 439 písm. r) a t) uložiť pokutu do 50 000 Sk.
(4)
Za colný priestupok možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov spôsobom uvedeným v § 439 písm. s) uložiť pokutu do 25 % hodnoty dovážaných alebo vyvážaných bankoviek,mincí, cestovných šekov alebo iných peňažných poukážok. Na prepočet cudzej meny na slovenské koruny sa použije kurz peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhlásený Národnou bankou Slovenska, platný v deň, keď bol colný priestupok spáchaný.
(5)
V rozkaznom konaní možno uložiť pokutu do 50 000 Sk.
(6)
V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 10 000 Sk.
§448
Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
§449
(1)
Colný priestupok prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode bol colný priestupok zistený, a to aj vtedy, ak bol spáchaný v územnom obvode iného colného úradu.
(2)
Colný úrad, ktorý je príslušný na prejednanie colného priestupku, môže postúpiť colný priestupok na prejednanie colnému úradu, v ktorého územnom obvode má fyzická osoba, ktorá sa colného priestupku dopustila, trvalý pobyt alebo sa tam trvalo zdržiava.
§450
(1)
Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť fyzickej osobe, ak sa dopustila colného priestupku a tovar alebo vec boli
a)
použité alebo určené na spáchanie colného priestupku,
b)
získané colným priestupkom alebo boli nadobudnuté za tovar získaný colným priestupkom.
(2)
Prepadnutie tovaru alebo veci nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe colného priestupku.
(3)
Vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát.
(4)
Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
§451
Pokuty uložené za colné priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.

ÔSMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§452
Ak sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby, úroky z odloženej sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby a úroky z omeškania, náklady colného konania a skladné uložené podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nemožno uhradiť v slovenskej mene, môže colný úrad na ich úhradu prijať aj cudziu menu. Na prepočet cudzej meny na slovenské koruny sa použije kurz peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhlásený Národnou bankou Slovenska platný v čase vykonania úhrady.
§453
(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,36) ak tento zákon alebo osobitný zákon70) neustanovuje inak.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, odvolanie proti rozhodnutiu colného úradu alebo colného riaditeľstva nemá odkladný účinok. Colný úrad alebo colné riaditeľstvo môže odkladný účinok odvolania priznať, ak to vyžadujú oprávnené záujmy osoby, ktorá je rozhodnutím dotknutá, a ak sa tým nesťaží výkon rozhodnutia alebo ak tomu nebráni všeobecný záujem.
(3)
Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie za colný priestupok alebo za colný delikt má odkladný účinok, ktorý nemožno vylúčiť.
(4)
Z preskúmania súdom podľa osobitného predpisu71) sú vylúčené rozhodnutia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru.
§454
Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva ustanovuje inak.
§455
(1)
Colný úrad a colné riaditeľstvo zabezpečuje zhromažďovanie údajov a spracovanie informácií o tovare, ktorému bolo pridelené colne schválené určenie, ako colnú štatistiku na základe dokladov potrebných podľa tohto zákona na colné konanie.
(2)
Spôsob vedenia colnej štatistiky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode so Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
§455a
(1)
Ak je žiadateľom podľa § 10 ods. 4 a 6 fyzická osoba, je povinná na účely vydania záväznej informácie uviesť colnému riaditeľstvu svoje rodné číslo.
(2)
Ak je deklarantom fyzická osoba, je na účely colného konania povinná podľa § 77 ods. 1 uviesť colnému úradu svoje rodné číslo.
(3)
Ak je žiadateľom o započítanie pohľadávok podľa § 428a fyzická osoba, je na účely započítania pohľadávok povinná uviesť colným orgánom svoje rodné číslo.
§456
Zabezpečením a určením colného dlhu a premlčaním práva vymáhať nedoplatok je podľa tohto zákona aj zabezpečenie a určenie daňovej a inej platobnej povinnosti pri dovoze a premlčanie práva vymáhať dane a iné platby vyberané pri dovoze.
§457
Ak colný orgán vykonáva pôsobnosť podľa osobitných predpisov a ak tieto predpisy neustanovujú inak, pri jej vykonávaní má rovnaké práva a povinnosti ako pri colnom dohľade. To isté sa vzťahuje aj na práva a povinnosti osôb, ktoré tomuto dohľadu podliehajú.
§458
(1)
Na konanie začaté pred 1. júlom 2001 sa použijú doterajšie predpisy.
(2)
Na účely oslobodenia od dovozného cla alebo vývozného cla sa na colné konanie začaté pred 1. júlom 2001 použijú predpisy platné pred týmto dňom; predpisy platné od 1. júla 2001 sa použijú iba vtedy, ak je to pre deklaranta výhodnejšie.
(3)
Na konanie o výkone rozhodnutia začaté pred 1. júlom 2001 sa použijú predpisy platné pred týmto dňom.
§459
Lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. júlom 2001, ako aj lehoty na uplatnenie práv, ktoré sa spájajú s doterajšími predpismi, sa posudzujú podľa doterajších predpisov, aj keď začnú plynúť po 1. júli 2001.
§459a Postúpenie pohľadávky
(1)
Colný úrad môže postúpiť tretej osobe pohľadávku, ktorá vznikla pred 31. decembrom 2002 voči dlžníkovi, ktorý je v konkurze. Treťou osobou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu. Táto osoba pohľadávku ďalej nemôže postúpiť.
(2)
O postúpení pohľadávky podľa odseku 1 uzatvára colné riaditeľstvo s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“). Súčasťou tejto zmluvy je aj vysporiadanie práv zo zabezpečenia pohľadávky. Pohľadávku možno postúpiť len za odplatu.
(3)
Colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurzné konanie.72) Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je colný úrad povinný o postúpení pohľadávky podať správu aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(4)
Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu dňom platnosti zmluvy. Colný úrad odpíše pohľadávku zo svojej evidencie ku dňu platnosti zmluvy.
(5)
Colný úrad je povinný odovzdať tretej osobe všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
(6)
Odplata za postúpenie pohľadávky podľa odseku 2 je príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa ustanovenia všeobecného predpisu73) nepoužijú.
§460 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 383/1997 Z. z., zákona č. 200/1998 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z. a zákona č. 239/2000 Z. z.,
2.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 69/1989 Zb. o oslobodení obchodného tovaru dovážaného a pochádzajúceho z rozvojových krajín od dovozného cla,
3.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 43/1991 Zb., ktorou sa vykonáva colný zákon, v znení vyhlášky č. 397/1991 Zb. a vyhlášky č. 287/1992 Zb.,
4.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 266/1993 Z. z. o podmienkach, za ktorých sa colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, o výške nákladov za vykonanie tohto konania a o spôsobe určovania nákladov dopravy tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska,
5.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 17/1994 Z. z. o oslobodení tovaru od dovozného cla v znení vyhlášky č. 122/1995 Z. z., vyhlášky č. 5/1998 Z. z. a vyhlášky č. 2/1999 Z. z.,
6.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 62/1995 Z. z. o oslobodení tovaru dovážaného na dobudovanie Ústavu kardiovaskulárnych chorôb Bratislava Kramáre od dovozného cla,
7.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 61/1997 Z. z. o zabezpečovaní colného dlhu zárukou,
8.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 336/1997 Z. z., ktorou sa ustanovujú sídla a pracovné obvody colných úradov, sídlo Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a priebeh hranice colného pohraničného pásma vo vnútrozemí,
9.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 39/1998 Z. z. o oslobodení od cla pri dovoze tovaru, ktorým sa vysporiadava pohľadávka Slovenskej republiky,
10.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 191/2000 Z. z. o oslobodení strojov, strojových zariadení, prístrojov a nástrojov od dovozného cla.
§461 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2001.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 238/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov
OHLÁSENIE PRI DOVOZE A VÝVOZE BANKOVIEK A MINCÍ, CESTOVNÝCH ŠEKOV A INÝCH PEŇAŽNÝCH POUKÁŽOK
Príloha č. 1a k zákonu č. 238/2001 Z. z.
OPERÁCIE, KTORÉ VYLUČUJÚ REGIONÁLNU KUMULÁCIU VŠEOBECNÉHO SYSTÉMU PREFERENCIÍ
1.
Pripevňovanie gombíkov a/alebo iných typov zapínadiel.
2.
Vyšívanie gombíkových dierok.
3.
Konečná úprava koncov nohavíc a rukávov alebo lemovanie spodných okrajov šiat a košieľ, atď.
4.
Lemovanie vreckoviek, obrusov, atď.
5.
Pripevňovanie ozdôb a doplnkov, ako sú vrecká, štítky, odznaky, atď.
6.
Žehlenie a iné formy prípravy konfekčných odevov na predaj.
7.
Ľubovoľná kombinácia činností uvedených v bodoch 1 až 6.
Príloha č. 2 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
Príloha č. 3 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
Príloha č. 4 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
Príloha č. 5 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
Odtlačok osobitnej pečiatky
1.
Štátny znak alebo iný znak, alebo písmená, ktoré charakterizujú Slovenskú republiku.
2.
Colný úrad.
3.
Číslo dokladu.
4.
Dátum.
5.
Schválený odosielateľ na podpisovanie.1)
6.
Povolenie.
Príloha č. 6 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
TOVAR NA VZDELÁVACIE, VEDECKÉ A KULTÚRNE ÚČELY
A.
Knihy, publikácie a dokumenty
Číselný znak Názov tovaru
37005 Fotografické dosky a filmy, exponované a vyvolané, Iné ako kinematografické filmy
ex 3705 20 00 Mikrofilmy kníh, detských obrázkových kníh a detských maľovaniek na dokreslenie alebo vyfarbenie, kníh v zošitových vydaniach, kníh krížoviek, novín a periodických časopisov, dokladov alebo správ neobchodného charakteru, jednotlivých ilustrácií, tlačených strán kníh a reprodukcií na výrobu kníh
ex 3705 10 00 Kópie filmov určené na výrobu kníh
ex 3705 90 00
4820 20 00 Školské zošity (písanky) s vytlačeným textom a prázdnym priestorom, ktorý žiaci majú doplniť
4901 Tlačené knihy
4901 Knihy a dokumenty vyhotovovane množením odlišným od tlače
ex 4901 10 Natlačené stránky vo forme volných alebo viazaných hárkov
ex 4901 a ex 4911 Oficiálne vládne publikácie, ako úradné, parlamentné a správne dokumenty vytlačené
v krajine svojho pôvodu
ex 4901, ex 4906 00 00 a Rukopisy vrátane strojopisov
ex 4911
4902 Noviny a periodiká
ex 4902 Zošity s krížovkami, ktoré obsahujú tlačený text
4903 00 00 Obrázkové albumy alebo obrázkové knihy, predlohy na kreslenie a maľovanky pre deti
4904 00 00 Hudobné záznamy písané ručne, tlačené alebo rozmnožené iným spôsobom ako tlačou
4905 Kartografické výrobky všetkých druhov vrátane atlasov, nástenných máp, topografických plánov a glóbusov, tlačené
ex 4905 99 00 - Ostatné:
- Mapy, tabuľky a diagramy vhodné pre vedecké odbory, ako je geológia, zoológia, botanika, mineralógia, paleontológia, archeológia, etnológia, meteorológia, klimatológia, geofyzika
ex 4906 00 00 Stavebné, strojnícke a priemyselné plány a projekty a ich reprodukcie
4911 Ostatné tlačiarenské výrobky vrátane tlačených obrazov, rytín a fotografií
4911 10 Obchodné reklamné materiály, komerčné katalógy a podobne
ex 4911 10 90 - Ostatné:
- Katalógy vydaných kníh a publikácií, ponúkaných na predaj zahraničnými vydavateľmi alebo predajcami kníh
- Katalógy filmov, zvukových nahrávok alebo iných obrazových alebo zvukových materiálov na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely
- Plagáty určené na podporu turistiky a turistické publikácie, letáky, turistickí sprievodcovia, cestovné a letové poriadky, brožúry a podobné publikácie ilustrované aj neilustrované, vrátane vydaných súkromnými podnikmi, ktoré sú určené na získanie verejnosti na návštevu cudzích štátov, vrátane mikrokópií týchto predmetov
- Bibliografický informačný materiál určený na bezplatné rozdávanie
ex 4911 99 00 - Ostatné:
- Samostatné ilustrácie, tlačené listy a reprodukcie korektúr určené na výrobu
kníh vrátane mikrokópií týchto predmetov
- Mikrokópie kníh, detských obrázkových kníh a detských maľovaniek na dokreslenie alebo vyfarbenie, kníh v zošitovom vydaní, kníh krížoviek, novín a periodických časopisov, dokladov a správ neobchodného charakteru
- Publikácie určené na získanie verejnosti pre štúdium v zahraničí vrátane mikrokópií týchto publikácií
- Meteorologické a geofyzikálne diagramy
9023 00 Nástroje, prístroje a modely určené na predvádzanie (napr. pri vyučovaní alebo na výstavách), nehodiace sa na iné účely
9023 00 80 Ostatné:
- Mapy, tabuľky a diagramy vhodné pre vedecké odbory, ako je geológia, zoológia, botanika, mineralógia, paleontológia, archeológia, etnológia, meteorológia, klimatológia a geofyzika
Rôzne Podklady pre tlač alebo filmy, ktoré sa budú používať na tlač a výrobu kníh
Rôzne Tlačené dokumenty alebo správy nekomerčného charakteru

B.
Obrazový a zvukový materiál na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely
Tovar uvedený v prílohe č. 7 vyrobený Organizáciou Spojených národov alebo niektorou z jej špecializovaných inštitúcií (napríklad UNICEF).
Príloha č. 7 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
TOVAR NA VZDELÁVACIE, VEDECKÉ A KULTÚRNE ÚČELY
Obrazový a zvukový materiál
Číselný znak Názov tovaru
3704 00 Fotografické dosky, filmy, papier, kartón a textílie, exponované, ale nevyvolané
ex 3704 00 10 - Dosky a filmy
- Kinematografické filmy a pozitívne filmy na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely
ex 3705 Fotografické dosky a filmy, exponované a vyvolané, iné ako kinematografické filmy, na vzdelávacie, vedecké, alebo kultúrne účely
ex 3705 Mikrofilmy a diapozitívy
3705 90 00 Hologramy na laserové premietanie
3706 Kinematografické filmy, exponované a vyvolané, obsahujúce tiež zvukový záznam alebo obsahujúce len zvukový záznam
ex 3706 10 - V šírke 35 mm alebo väčšej:
-- Ostatné:
ex 3706 10 99 --- Ostatné pozitívne:
- Filmové týždenníky a aktuality (so zvukovým záznamom alebo bez neho), zaznamenávajúce udalosti aktuálne v čase dovozu a dovážané na účely reprodukcie, v množstve najviac dvoch kópií z každého námetu
- Archívne filmy (so zvukovým záznamom alebo bez neho) určené na použitie spoločne s filmovými týždenníkmi a aktualitami
- Zábavné filmy vhodné najmä pre deti a mládež
- Ostatné filmy na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely
ex 3706 90 - Ostatné:
-- Ostatné:
--- Ostatné pozitívne:
- Filmové týždenníky a aktuality (so zvukovým záznamom alebo bez neho), zaznamenávajúce udalosti aktuálne v čase dovozu a dovážané na účely reprodukcie, v množstve najviac dvoch kópií z každého námetu
- Archívne filmy (so zvukovým záznamom alebo bez neho) určené na použitie spoločne s filmovými týždenníkmi a aktualitami
- Zábavné filmy vhodné najmä pre deti a mládež
- Ostatné filmy na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely
4905 99 00 Nástenné mapy
4911 Ostatné tlačiarenské výrobky vrátane tlačených obrazov, rytín a fotografií
- Ostatné:
ex 4911 99 00 -- Ostatné:
- Mikrokazety alebo iné hmotné nosiče dát na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely používané informačnými alebo dokumentačnými službami, obrazové znázornenia
ex 8524 Gramofónové platne, magnetické pásky a iné náhradné médiá určené na záznam zvuku alebo na podobné záznamy vrátane matríc a galvanických odtlačkov na výrobu platní, ale s výnimkou výrobkov kapitoly 37
- na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely
ex 8524 Videopásky, kineskopy, videodisky, videogramy a iné formy obrazových a zvukových nahrávok
ex 9023 00 Nástroje, prístroje a modely určené na predvádzanie (napr. pri vyučovaní alebo na výstavách), nehodiace sa na iné účely
- Vzorky, modely na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely určené na predvádzanie a výučbu
- Makety abstraktných pojmov a predstáv, napríklad molekulárnych štruktúr alebo matematických vzorcov
Rôzne Rukopisné dokumenty na laserovú produkciu
Informačný materiál hromadných oznamovacích prostriedkov
Mikrokarty, mikrofiše a magnetické alebo iné informačné médiá vyžadované informačnými a dokumentačnými službami
Rôzne Materiály na programové vyučovanie, ktoré môžu byť predkladané v súpravách s príslušnými vytlačenými materiálmi, vrátane videokaziet a audiokaziet
Multimediálne súpravy, nahrávky

Príloha č. 8 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
OBRAZOVÝ A ZVUKOVÝ MATERIÁL NA VZDELÁVACIE, VEDECKÉ A KULTÚRNE ÚČELY
a)
Filmy, filmové pásy a mikrofilmy, vo forme exponovaného a vyvolaného negatívu alebo vo forme vyvolaného a natlačeného pozitívu,
b)
zvukové nahrávky všetkých typov a foriem,
c)
sklenené diapozitívy, statické a pohybujúce sa modely, nástenné tabule, mapy a plagáty.
Príloha č. 9 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
Príloha č. 10 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
UMELECKÉ DIELA A ZBIERKOVÉ PREDMETY NA VZDELÁVACIE, VEDECKÉ ALEBO KULTÚRNE ÚČELY
Číselný znak Názov
9701 10 00 Maľby a kresby na akomkoľvek druhu materiálu, ktoré boli úplne vyhotovené ručne, vrátane ručne zhotovených kópií, s výnimkou sériovo vyrobeného maľovaného tovaru
9702 00 00 Ručne tlačené výtlačky vyrobené z ručne vyrytých alebo ručne vyleptaných blokov, dosiek alebo iného materiálu a podpísané a očíslované umelcom
9703 00 00 Keramika a mozaika na dreve, ak ide o pôvodné diela
9703 00 00 Pôvodné sochárske diela alebo plastiky, či kruhové, v reliéfe alebo v rytej dekorácií, s výnimkou sériovo vyrábaných reprodukcií a diel umeleckého remesla obchodného charakteru.
9705 00 00 Zbierky a zbierkové predmety z takých vedeckých oblastí, ako je história, anatómia, zoológia, botanika, mineralógia, paleontológia, archeológia a etnografia, ktoré nie sú určené na predaj
9706 00 00 Starožitnosti, ak ide o predmety staršie ako 100 rokov

Príloha č. 11 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
BIOLOGICKÉ A CHEMICKÉ LÁTKY
Referenčné číslo Číselný znak Názov tovaru
2845 90 90 Izotop Hélium-3 (3He)
2845 90 90 voda (izotopu Kyslíka- 1.8 1.8O)
20273 2901 29 80 3-metyl- 1 -penten
20274 2901 29 80 4-metyl- 1 -penten
20275 2901 29 80 2-metyl-2-penten
20276 2901 29 80 3-metyl-2-penten
20277 2901 29 80 4-metyl-2-penten
25634 2902 19 10 p-mento-1(7), 2-dien-βfelandren
14769 2903 69 90 4 . 4- dibr ómfenyl
17305 2904 10 00 Etyl-metansulfonát
14364 2923 90 00 Dekametoniumbromid (INN)
20641 2926 90 99 1-naftonitril
20642 2926 90 99 2-naftonitril
22830 2936 21 00 Retinylacetát
3204 Orkoacid sulforodamín G
21887 3507 90 90 Fosfoglukomutáza

Príloha č. 12 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
TOVAR PRE NEVIDIACICH OSLOBODENÝ OD DOVOZNÉHO CLA PODĽA § 243
Číselný znak Názov tovaru
4911 Ostatné tlačiarenské výrobky vrátane tlačených obrazov, rytín a fotografií
4911 10 - Reklamné a propagačné tlačoviny, obchodné katalógy a podobné výrobky
- Pre nevidiacich
4911 91 - Ostatné:
ex - - - Obrazy, rytiny a fotografie:
4911 91 80 - - - Ostatné:
- Pre nevidiacich
ex 49119900 - - Ostatné:
- Pre nevidiacich

Príloha č. 13 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
TOVAR PRE NEVIDIACICH OSLOBODENÝ OD DOVOZNÉHO CLA PODĽA § 244, AK HO DOVÁŽAJÚ NEVIDIACI PRE VLASTNÚ POTREBU ALEBO PRÁVNICKÉ OSOBY VYKONÁVAJÚCE ČINNOSŤ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV, KTORÝCH HLAVNOU ČINNOSŤOU JE VZDELÁVANIE NEVIDIACICH ALEBO POSKYTOVANIE POMOCI TÝMTO OSOBÁM
Číselný znak Názov tovaru
4802 Nenatieraný papier, kartón a lepenka na popisovanie, potlačenie alebo na iné grafické účely a papier, kartón, lepenka na dierne štítky alebo na dierne pásky v kotúčoch alebo listoch (hárkoch), iné ako patriace do čísel 4801 alebo 4803; ručný papier, kartón a lepenka
- Iný papier, kartón a lepenka neobsahujúce vlákniny získané mechanickými postupmi alebo z ich celkového vlákninového zloženia nie j e obsah týchto vlákien väčší ako 10 % (bezdrevné papiere):
4802 52 - - S plošnou hmotnosťou 40 g.m-2 alebo vyššou, nie však vyššou ako 150 g.m-2
- Braillov papier
4802 53 - - S plošnou hmotnosťou vyššou ako 150 g.m-2:
- Braillov papier
4802 60 - Iný papier, kartón a lepenka, z ktorých vlákninového zloženia je viac ako 10 % hmotnosti vláknina získaná mechanickými postupmi:
- Braillov papier
4805 Iný nenatieraný papier, kartón alebo lepenka v kotúčoch alebo listoch (hárkoch)
4805 60 - Iný papier a kartón s plošnou hmotnosťou najviac 150 g.m-2:
ex 4805 60 90 - - Ostatné:
- Braillov papier
4805 70 - Iný kartón s plošnou hmotnosťou vyššou ako 150 g.m-2, ale nižšou ako 225 g.m-2:
ex 4805 70 90 - - Ostatné:
- Braillov papier
4805 80 - Iný kartón a lepenka s plošnou hmotnosťou 225 g.m-2 a vyššou:
ex 4805 80 90 - - Ostatné:
- Braillov papier
4823 Iný papier, kartón a lepenka, buničitá vata a pásy splstených buničitých vlákien rezané na formát alebo na tvary; iné výrobky z papieroviny, papiera, kartónu, lepenky, buničitej vaty alebo pásov splstených buničitých vlákien
4823 59 - - Ostatné:
ex 4823 59 90 - - - Ostatné:
- Braillov papier
ex 6602 00 00 Palice, palice so sedadielkom, biče, jazdecké bičíky a podobné výrobky
- Biele palice pre nevidiacich
ex 8469 Písacie stroje a stroje na spracovanie textov (slovné procesory)
- Upravené na používanie pre nevidiacich
ex 8471 Stroje na automatické spracovanie dát a ich jednotky; magnetické alebo optické snímače, stroje na prepis dát v kódovanej forme na médiá dát a stroje na spracúvanie týchto dát inde neuvedené ani nezahrnuté
- Zariadenie na mechanickú výrobu Braillovho písma a záznamov pre nevidiacich
ex 8519 Gramofóny, tiež prenosné, gramofónové šasi, kazetové prehrávače a iné zvukové reprodukčné prístroje bez zariadenia na záznam zvuku
- Gramofóny a kazetové prehrávače osobitne vyrobené alebo prispôsobené pre nevidiacich
ex 8524 Gramofónové platne, magnetické pásky a iné nahráte médiá na záznam zvuku alebo na podobné záznamy vrátane matríc a galvanických odtlačkov na výrobu platní, ale s výnimkou výrobkov kapitoly 37
- Nahovorené knihy
- Magnetické pásky a kazety určené na výrobu kníh vytlačených Braillovým písmom a nahovorených kníh
9013 Výrobky s tekutými kryštálmi, ktoré nie sú inde osobitne zahrnuté; lasery iné ako laserové diódy; ostatné optické prístroje a nástroje inde v tejto kapitole neuvedené ani nezahrnuté
ex 9013 80 - Ostatné optické prístroje a nástroje:
- Zväčšovače televízneho obrazu pre nevidiacich
9021 Ortopedické pomôcky a prístroje vrátane bariel, liečebných a chirurgických pásov a bandáží; dlahy a iné potreby a prístroje na liečenie zlomenín; protézové pomôcky a prístroje; prístroje pre nedoslýchavých a iné prístroje nosené v ruke alebo na tele, alebo implantované v organizme na kompenzovanie následkov nejakej vady alebo neschopnosti
9021 90 - Ostatné:
ex 9021 90 90 - - Ostatné:
- Elektronické orientačné prístroje a detektory prekážok pre nevidiacich
- Zväčšovače televízneho obrazu pre nevidiacich
- Elektronické čítacie zariadenie pre nevidiacich
9023 00 Nástroje, prístroje a modely určené na predvádzanie, napríklad pri vyučovaní alebo na výstavách, nehodiace sa na iné účely
ex 9023 00 80 - Ostatné:
- Vyučovacie pomôcky a prístroje špeciálne upravené na používanie pre nevidiacich
ex 9102 Náramkové hodinky, vreckové hodinky, podobné hodinky (vrátane stopiek) s výnimkou hodiniek zaradených do čísla 9101
- Braillove hodinky s puzdrom z iných ako drahých kovov
9504 Potreby na lunaparkové a spoločenské hry vrátane motorových alebo mechanických hier, biliardov, špeciálnych stolov pre herne a automatické zariadenia do kolkárni
9504 90 - Ostatné:
ex 9504 90 90 -- Ostatné:
- Stolové hry a príslušenstvo špeciálne upravené na používanie pre nevidiacich
Rôzne Vybavenia na mechanickú alebo počítačovú výrobu Braillovho písma a nahrávaného materiálu, ako sú stereopísacie stroje, elektronický Braillov stroj, prepisové a tlačiarenské stroje, Braillove počítačové terminály a displeje Magnetické pásky a kazety na výrobu Braillových a čítaných kníh Ostatné predmety špeciálne vyrobené na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely pre nevidiacich

Príloha č. 14 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
Príloha č. 15 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
Príloha č. 16 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
ZOZNAM TOVARU, PRE KTORÝ PRE ZVÝŠENÉ RIZIKO NEPLATÍ UPUSTENIE OD POSKYTNUTIA ZÁBEZPEKY
Číselný znak Opis Množstvo zodpovedajúce štandardnej sume 300 000 Sk
1 2 3
0102 Živý hovädzí dobytok 4 000 kg
0202 Mäso z hovädzieho dobytka, mrazené 3 000 kg
0402 Mlieko a smotana, koncentrované alebo obsahujúce pridaný cukor alebo iné sladidla 5 000 kg
ex 0405 Maslo a iné tuky a oleje pochádzajúce z mlieka 3 000 kg
0803 Banány vrátane plantajnov, čerstvé alebo sušené 8 000 kg
1701 Trstinový alebo repný cukor a chemicky čistá sacharóza, v pevnom stave 7 000 kg
220710 Etylalkohol nedenaturovaný s objemovým alkoholometrickým titrom 80 % vol alebo vyšším 3 hl
ex 2208 Destiláty, likéry a ostatné liehové nápoje 5 hl
240220 Cigarety obsahujúce tabak 35 000 kusov

Príloha č. 17 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
ZOZNAM OBVYKLÝCH SPÔSOBOV ZAOBCHÁDZANIA S TOVAROM
I.
Jednoduché operácie na zabezpečenie uchovania dovážaného tovaru v dobrom stave počas skladovania:
1.
Vetranie, rozloženie, sušenie, odstraňovanie prachu, jednoduché čistenie, oprava balenia, základné opravy poškodenia, ktoré vzniklo počas prepravy alebo skladovania, ak sa týka jednoduchých operácií, použitie a odstránenie ochranného náteru z dôvodu prepravy.
2.
Inventúra, odoberanie vzoriek a váženie tovaru.
3.
Odstraňovanie poškodených alebo znečistených zložiek.
4.
Konzervácia ožiarením alebo pridaním ochranných prostriedkov.
5.
Úprava proti parazitom.
6.
Úprava znížením teploty, aj keď má za následok zmenu podpoložky kombinovanej nomenklatúry.
II.
Operácie zlepšujúce prezentáciu alebo predajnosť dovážaného tovaru:
1.
Odstopkovanie, odkôstkovanie ovocia.
2.
Skladanie a montáž tovaru, len ak sa týka montáže príslušenstva do kompletného výrobku, ktorá nemá podstatný vplyv pri výrobe výrobku, aj keď má za následok zmenu podpoložky kombinovanej nomenklatúry montovaného tovaru alebo príslušenstva.1)
3.
Odsoľovanie, čistenie a spájanie koží.
4.
Pridanie k tovaru jedného druhu tovaru alebo viacerých rôznych druhov tovaru, ak je toto pridanie relatívne malé a nemá za následok zmenu povahy pôvodného tovaru,2) aj keď má za následok zmenu podpoložky kombinovanej nomenklatúry pre pridaný tovar; pridaným tovarom môžu byť tiež výrobky, ktoré boli prepustené do režimu uskladňovanie v colnom sklade alebo ktoré boli umiestnené v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade.
5.
Riedenie tekutín, aj keď má za následok zmenu podpoložky kombinovanej nomenklatúry.
6.
Zmiešanie tovaru rovnakého druhu s rozdielnou kvalitou, aby sa získala stála kvalita alebo kvalita požadovaná zákazníkom bez zmeny povahy tovaru.
7.
Delenie tovaru, ak zahŕňa len jednoduché operácie.
III.
Operácie, ktoré pripravujú dovážaný tovar na distribúciu alebo na ďalší predaj:
1.
Triedenie, mechanické filtrovanie, klasifikácia a premiestňovanie.
2.
Upravovanie a regulovanie.
3.
Balenie, vybalenie, zmena balenia, prelievanie a jednoduché preloženie do kontajnerov, aj keď má za následok zmenu podpoložky kombinovanej nomenklatúry.
4.
Pripevnenie značiek, uzáver, nálepiek, cenoviek alebo iných podobných rozlišujúcich znakov; nesmú spôsobiť zmenu pôvodu tovaru.
5.
Skúšky, nastavenie a uvedenie do pracovného chodu strojov, prístrojov a dopravných prostriedkov, ak zahŕňajú len jednoduché operácie.
6.
Skúšky na zladenie s európskymi technickými normami.
7.
Rezanie a lámanie suchého ovocia alebo zeleniny.
8.
Protikorózna úprava.
9.
Rekonštrukcia tovaru po preprave.
10.
Zvýšenie teploty, aby sa umožnila preprava tovaru.
11.
Žehlenie textílií.
12.
Elektrostatická úprava textílií.
Príloha č. 18 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
ŠTANDARDNÁ VÝŤAŽNOSŤ
Dovážaný tovar Poradové číslo Zušľachtené výrobky Množstvo zušľachtených výrobkov na každých 100 kg dovážaných výrobkov (kg)2)
Číselný znak Opis Číselný znak1) Opis
(1) (2) (3) (4) (5)
0407 00 30 Vtáčie vajcia v škrupine 1 0408 99 80 a) Vtáčie vajcia, bez škrupín, tekuté alebo mrazené 86,00
ex 0511 9990 b) Škrupiny 12,00
2 0408 19 81 a 0408 19 89 a) Vaječné žltka, tekuté alebo mrazené 33,00
3502 19 90 b) Ovalbumín, tekutý alebo mrazený 53,00
ex 0511 9990 c) Škrupiny 12,00
3 0408 91 80 a) Vajcia, bez škrupín, sušené 22,10
ex 0511 99 90 b) Škrupiny 12,00
4 0408 11 80 a) Vaječné žltka, sušené 15,40
3502 11 90 b) Ovalbumín, sušený (v kryštáloch) 7,40
ex 0511 9990 c) Škrupiny 12,00
5 0408 11 80 a) Vaječné žltka, sušené 15,40
3502 11 90 b) Ovalbumín, sušený (v inej forme) 6,50
ex 0511 9990 c) Škrupiny 12,00
0408 99 80 Vajcia, bez škrupín, tekuté alebo mrazené 6 0408 91 80 Vajcia, bez škrupín, sušené 25,70
0408 19 81 a 0408 19 89 Vaječné žĺtka, tekuté alebo mrazené 7 0408 11 80 Vaječné žltka, sušené 46,60
ex 1001 90 99 Pšenica obyčajná 8 1101 00 15 (100) a) Múka z pšenice obyčajnej s popolnatosťou suchého produktu nepresahujúcou 0,60 % hmotnosti 73,00
ex 2302 30 10 b) Otruby 22,50
ex 2302 30 90 c) Otrubovitá múka 2,50
9 1101 00 15 (130) a) Múka z pšenice obyčajnej s popolnatosťou suchého produktu presahujúcou 0,60 % hmotnosti, ale nepresahujúcou 0,90 % hmotnosti 78,13
ex 2302 30 10 b) Otruby 20,00
10 1101 00 15 (150) a) Múka z pšenice obyčajnej s popolnatosťou suchého produktu presahujúcou 0,90 % hmotnosti, ale nepresahujúcou 1,10 % hmotnosti 84,75
ex 2302 30 10 b) Otruby 13,25
11 1101 00 15 (170) a) Múka z pšenice obyčajnej s popolnatosťou suchého produktu presahujúcou 1,10 % hmotnosti, ale nepresahujúcou 1,65 % hmotnosti 91,75
ex 2302 30 10 b) Otruby 6,25
12 1101 00 15 (180) Múka z pšenice obyčajnej s popolnatosťou suchého produktu presahujúcou 1,65 % hmotnosti, ale nepresahujúcou 1,90 % hmotnosti 98,03
13 110429 11 Pšeničné krúpy (plevnaté alebo olúpané) rezané alebo šrotované zrná3) 98,04
14 1107 10 11 a) Slad, nepražený, získaný z pšenice, vo forme múky 56,18
ex 1001 90 99 b) Nenaklíčená pšenica obyčajná 1,00
ex 2302 30 10 c) Otruby 19,00
ex 2302 30 d) Korienky 3,50
15 1107 10 19 a) Slad, nepražený, získaný z pšenice, vo forme odlišnej od múky 75,19
ex 1001 9099 b) Nenaklíčená pšenica obyčajná 1,00
ex 2302 30 c) Otruby 3,50
16 1108 11 00 a) Pšeničný škrob 45,46
11090000 b) Pšeničný lepok 7,50
ex 2302 30 10 c) Otruby 25,50
ex 2303 10 90 d) Zvyšky z výroby škrobu 12,00
1001 10 00 Tvrdá pšenica 17 1103 11 10 a) „Couscousové”4) jedlo z obilia
1103 11 10 b) Obilné krúpy a obilná múka s popolnatosťou sušiny 0,95 % hmotnosti alebo viac, no menej ako 1,30 % hmotnosti 17,00
1101 00 11 c) Múka 8,00
ex 2302 30 10 d) Otruby 20,00
18 1103 11 10 a) Obilné krúpy a obilná múka s popolnatosťou sušiny menej ako 0,95 % hmotnosti 60,00
1101 00 11 b) Múka 15,00
ex 2302 30 10 c) Otruby 20,00
19 1103 11 10 a) Obilné krúpy a obilná múka s popolnatosťou sušiny 0,95 % hmotnosti alebo viac, no menej ako 1,30 % hmotnosti 67,00
1101 00 11 b) Múka 8,00
ex 2302 30 10 c) Otruby 20,00
20 1103 11 10 a) Obilné krúpy a obilná múka s popolnatosťou sušiny 1,30 % hmotnosti alebo väčšou 75,00
ex 2302 30 10 b) Otruby 20,00
21 ex 1902 19 10 a) Cestoviny neobsahujúce vajcia ani hladkú múku, ani hrubú múku z obyčajnej pšenice s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 0,95 % hmotnosti 62,50
1101 00 11 b) Múka 13,70
ex 2302 30 10 c) Otruby 18,70
22 ex 1902 19 10 a) Cestoviny neobsahujúce vajcia ani hladkú múku, ani hrubú múku z obyčajnej pšenice s popolnatosťou sušiny väčšou ako 0,95 % hmotnosti, no menšou ako 1,10 % hmotnosti 66,67
1101 00 11 b) Múka 8,00
ex 2302 30 10 c) Otruby 20,00
23 ex 1902 19 10 a) Cestoviny neobsahujúce vajcia ani hladkú múku, ani hrubú múku z obyčajnej pšenice s popolnatosťou sušiny väčšou ako 1,10 % hmotnosti, no menšou ako 1,30 % hmotnosti 71,43
1101 00 11 b) Múka 3,92
ex 2302 30 10 c) Otruby 19,64
24 ex 1902 19 10 a) Cestoviny neobsahujúce vajcia ani hladkú múku, ani hrubú múku z obyčajnej pšenice s popolnatosťou sušiny väčšou ako 1,30 % hmotnosti 79,36
ex 2302 30 10 b) Otruby 15,00
25 ex 1902 11 00 a) Cestoviny obsahujúce vajcia, ale nie hladkú múku ani hrubú múku z obyčajnej pšenice s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 0,95 % hmotnosti5) 5)
1101 00 11 b) Múka 13,70
ex 2302 30 10 c) Otruby 18,70
26 ex 1902 11 00 a) Cestoviny obsahujúce vajcia, ale nie hladkú múku ani hrubú múku z obyčajnej pšenice s popolnatos-ťou sušiny väčšou ako 0,95 % hmotnosti, no menšou ako 1,10 % hmotnosti5) 5)
1101 00 11 b) Múka 8,00
ex 2302 30 10 c) Otruby 20,00
27 ex 1902 11 00 a) Cestoviny obsahujúce vajcia, ale nie hladkú múku ani hrubú múku z obyčajnej pšenice s popolnatosťou sušiny väčšou ako 1,10% hmotnosti, no menšou ako 1,30 % hmotnosti5) 5)
1101 00 11 b) Múka 3,92
ex 2302 30 10 c) Otruby 19,64
28 ex 1902 11 00 a) Cestoviny obsahujúce vajcia, ale nie hladkú múku ani hrubú múku z obyčajnej pšenice s popolnatosťou sušiny väčšou ako 1,30 % hmotnosti5) 5)
ex 2302 30 10 b) Otruby 15,00
1003 00 90 Jačmeň 29 ex 110290 10 (100) a) Jačmenná múka s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 0,9 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 0,9 % hmotnosti 66,67
ex 2302 40 10 b) Otruby 10,00
ex 2302 40 90 c) Otrubovitá múka 21,50
30 ex 1103 1930 (100) a) Jačmenné krúpy a múka s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 1 % hmotnosti s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 0,9 % hmotnosti 64,52
1102 90 10 b) Jačmenná múka 2,00
ex 2302 40 10 c) Otruby 10,00
ex 2302 40 90 d) Otrubovitá múka 21,50
31 ex 110421 10 (100) a) Jačmenné krúpy (zbavené šupiek alebo vylúpané) s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 1 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 0,9 % hmotnosti3) 66,67
ex 2302 40 10 b) Otruby 10,00
ex 2302 40 90 c) Otrubovitá múka 21,50
32 ex 110421 30 (100) a) Jačmenné krúpy a rezaný alebo šrotovaný jačmeň s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 1 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 0,9 % hmotnosti („Grütze” alebo „Grutten”) 66,67
ex 2302 40 10 b) Otruby 10,00
ex 2302 40 90 c) Otrubovitá múka 21,50
33 ex 1104 21 50 (100) a) Perlovitý jačmeň6) s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 1 % hmotnosti (bez sľudy) - prvá kategória 50,00
ex 2302 40 10 b) Otruby 20,00
ex 2302 40 90 c) Otrubovitá múka 27,50
34 ex 1104 21 50 (300) a) Perlovitý jačmeň6) s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 1 % hmotnosti (bez sľudy) - druhá kategória 62,50
ex 2302 40 10 b) Otruby 20,00
ex 2302 40 90 c) Otrubovitá múka 15,00
35 ex 1104 11 90 a) Jačmenné vločky s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 1 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 0,9 % hmotnosti 66,67
ex 2302 40 10 b) Otruby 10,00
ex 2302 40 90 c) Otrubovitá múka 21,33
36 ex 1107 10 91 a) Jačmenný slad, nepražený, vo forme múky 56,18
ex 1003 00 90 b) Jačmeň, nenaklíčený 1,00
ex 2302 40 10 c) Otruby 19,00
ex 2302 40 d) Korienky 3,50
37 1107 10 99 a) Jačmenný slad, nepražený 76,92
ex 1003 00 90 b) Jačmeň, nenaklíčený 1,00
ex 2302 40 c) Korienky 3,50
38 1107 20 00 a) Slad, pražený 64,52
ex 1003 00 90 b) Jačmeň, nenaklíčený 1,00
ex 2302 40 c) Korienky 3,50
1004 00 00 Ovos 39 ex 1102 90 30 (100) a) Ovsená múka s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 2,3 % hmotnosti, s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 1,8 % hmotnosti a s obsahom vlhkosti nepresahujúcim 11 % hmotnosti, ktorej peroxidázaje fakticky inaktivovaná 55,56
ex 2302 40 10 b) Otruby 33,00
ex 2302 40 90 c) Otrubovitá múka 7,50
40 ex 1103 12 00 (100) a) Ovsená krupica a múka s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 2,3 % hmotnosti, s obsahom krytu v sušine nepresahujúcim 0,1 % hmotnosti a s obsahom vlhkosti nepresahujúcim 11 % hmotnosti, ktorej peroxidázaje fakticky inaktivovaná 55,56
1102 90 30 b) Múka 2,00
ex 2302 40 10 c) Otruby 33,00
ex 2302 40 90 d) Otrubovitá múka 7,50
41 ex 1104 22 90 Posekaný ovos 98,04
42 ex 1104 22 20 (100) a) Ovsené krúpy (plevnatý alebo vylúpaný ovos) s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 2,3 % hmotnosti, s obsahom krytu v sušine nepresahujúcim 0,5 % hmotnosti a s obsahom vlhkosti nepresahujúcim 11 % hmotnosti, ktorých peroxidáza je fakticky inaktivovaná3) 62,50
ex 2302 40 10 b) Otruby 33,00
43 ex 1104 22 30 (100) a) Ovsené krúpy a rezané alebo šrotované zrná s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 2,3 % hmotnosti a s obsahom krytu v sušine nepresahujúcim 0,1 % a s obsahom vlhkosti nepresahujúcim 11 % hmotnosti, ktorých peroxidázaje fakticky inaktivovaná („Grütze” alebo „Grutten”)3) 58,82
ex 2302 40 10 b) Otruby 33,00
ex 2302 40 90 c) Otrubovitá múka 3,50
44 ex 1104 12 90 (100) a) Ovsené vločky s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 2,3 % hmotnosti, s obsahom krytu v sušine nepresahujúcim 0,1 % hmotnosti a s obsahom vlhkosti nepresahujúcim 12 % hmotnosti, ktorých peroxidáza je fakticky inaktivovaná 50,00
ex 2302 40 10 b) Otruby 33,00
ex 2302 40 90 c) Otrubovitá múka 13,00
45 ex 1104 12 90 (300) a) Ovsené vločky s popolnatosťou sušiny nepresahujúcou 2,3 % hmotnosti, s obsahom krytu v sušine presahujúcim 0,1 % hmotnosti, ale nepresahujúcim 1,5 % hmotnosti a s obsahom vlhkosti nepresahujúcim 12 % hmotnosti, ktorých peroxidáza je fakticky inaktivovaná 62,50
ex 2302 40 10 b) Otruby 33,00
1005 90 00 Kukurica, ostatná 46 ex 1102 20 10 (100) a) Kukuričná múka s obsahom tuku v sušine nepresahujúcim 1,3 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 0,8 % hmotnosti 71,43
ex 1104 30 90 b) Kukuričné klíčky 12,00
ex 2302 10 10 c) Otruby 14,00
47 ex 110220 10 (200) a) Kukuričná múka s obsahom tuku v sušine presahujúcim 1,3 % hmotnosti, ale nepresahujúcim 1,5 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 0,8 % hmotnosti 83,33
ex 1104 30 90 b) Kukuričné klíčky 8,00
ex 2302 10 10 c) Otruby 6,50
48 ex 1102 20 90 (100) a) Kukuričná múka s obsahom tuku v sušine presahujúcim 1,5 % hmotnosti, ale nepresahujúcim 1,7 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 1 % hmotnosti 83,33
ex 1104 30 90 b) Kukuričné klíčky 8,00
ex 2302 10 10 c) Otruby 6,50
49 ex 1103 13 10 (100) a) Kukuričné krúpy a múka s obsahom tuku v sušine nepresahujúcim 0,9 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 0,6 % hmotnosti7) 55,56
1102 20 10 alebo b) Kukuričná múka 16,00
1102 20 90 ex 1104 30 90 c) Kukuričné klíčky 12,00
ex 2302 10 10 d) Otruby 14,00
50 ex 1103 13 10 (300) a) Kukuričné krúpy a múka s obsahom tuku v sušine nepresahujúcim 1,3 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 0,8 % hmotnosti7) 71,43
ex 11043090 b) Kukuričné klíčky 12,00
ex 2302 10 10 c) Otruby 14,00
51 ex 1103 13 10 (500) a) Kukuričné krúpy a múka s obsahom tuku v sušine presahujúcim 1,3 % hmotnosti, ale nepresahujúcim 1,5 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 1 % hmotnosti7) 83,33
ex 11043090 b) Kukuričné klíčky 8,00
ex 2302 10 10 c) Otruby 6,50
52 ex 1103 13 90 (100) a) Kukuričné krúpy a múka s obsahom tuku v sušine presahujúcim 1,5 % hmotnosti, ale nepresahujúcim 1,7 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 1 % hmotnosti7) 83,33
ex 1104 30 90 b) Kukuričné klíčky 8,00
ex 2302 10 10 c) Otruby 6,50
53 ex 1104 19 50 (110) a) Kukuričné vločky s obsahom tuku v sušine nepresahujúcim 0,9 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 0,7 % hmotnosti 62,50
ex 2302 10 10 b) Otruby 35,50
54 ex 1104 19 50 (130) a) Kukuričné vločky s obsahom tuku v sušine nepresahujúcim 1,3 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 0,8 % hmotnosti 76,92
ex 2302 10 10 b) Otruby 21,08
55 ex 1104 19 50 (150) a) Kukuričné vločky s obsahom tuku v sušine presahujúcim 1,3 % hmotnosti, ale nepresahujúcim 1,7 % hmotnosti a s obsahom surového vlákna v sušine nepresahujúcim 1 % hmotnosti 90,91
ex 2302 10 10 b) Otruby 7,09
56 1108 12 00 a) Kukuričný škrob 62,11
b) Produkty uvedené pod poradovým číslom 62 30,10
57 1702 30 51 alebo a) Glukóza vo forme bieleho kryštalického prášku, tvarovaného alebo netvarovaného8) 47,62
1702 30 91 b) Produkty uvedené pod poradovým číslom 62 30,10
ex 1702 30 99 c) Odpad glukózy 10,00
58 1702 30 59 alebo a) Glukóza iná ako glukóza vo forme bieleho kryštalického prášku, tvarovaného alebo netvarovaného9) 62,11
1702 30 99 b) Produkty uvedené pod poradovým číslom 62 30,10
59 ex 2905 44 11 alebo a) D-Glucitol (sorbitol) vo vodnom roztoku obsahujúcom 2 % hmotnosti alebo menej D-manitolu v prepočte na obsah D-glucitolu10) 59,17
ex 3824 60 11 b) Produkty uvedené pod poradovým číslom 63 29,10
60 ex 2905 44 19 alebo a) D-Glucitol (sorbitol) vo vodnom roztoku obsahujúcom 2 % hmotnosti alebo viac D-manitolu v prepočte na obsah D-glucitolu11) 67,56
ex 3824 60 19 b) Produkty uvedené pod poradovým číslom 63 29,10
61 ex 2905 44 91 aleboex 2905 44 99 alebo ex 3824 60 91 alebo a) D-Glucitol (sorbitol) v pomere k 100 kg sušiny 41,32
ex 3824 60 99 b) Produkty uvedené pod poradovým číslom 63 29,10
Dovážaný tovar Poradové číslo Zušľachtené výrobky Množstvo zušľachtených výrobkov na každých 100 kg dovážaného tovaru (kg)2)
Číselný znak Opis Číselný znak1) Opis
(1) (2) (3) (4) (5)
(a) (b) (c) (d) (e) (f)
1005 90 00 (pokrač.) 62 Doplnkové výrobky k zušľachteným výrobkom uvedeným pod poradovými číslami 56 - 5812)
ex 110430 90 Kukuričné klíčky 6,10 6,10
ex 1515 Kukuričné oleje 2,90 2,90 2,90 2,90
ex 2303 10 11 Kukuričný lepok 4,50 4,50 4,50
ex 2303 10 19 Obilno-lepkové krmivo 24,00 19,50 24,00 19,50 22,70 27,20
ex 2306 70 00 Pokrutiny z kukuričných klíčkov 3,20 3,20
30,10 30,10 30,10 30,10 30,10 30,10
63 Doplnkové výrobky k zušľachteným výrobkom uvedeným pod poradovými číslami 59-6112)
ex 110430 90 Kukuričné klíčky 6,10 6,10
ex 1515 Kukuričné oleje 2,90 2,90 2,90 2,90
ex 2303 10 11 Kukuričný lepok 4,50 4,50 4,50
ex 2303 10 19 Obilno-lepkové krmivo 23,00 18,50 23,00 18,50 21,70 26,20
Ex 2306 70 00 Pokrutiny z kukuričných klíčkov 3,20 3,20
29,10 29,10 29,10 29,10 29,10 29,10
Dovážaný tovar Zušľachtené výrobky Množstvo zušľachtených výrobkov na každých 100 kg dovážaného tovaru (kg)2)
Číselný znak Opis Poradové číslo Číselný znak1) Opis
(1) (2) (3) (4) (5)
1006 10 21 Ryža v plevách (paddy alebo surová), predparená, s okrúhlymi zrnkami 64 1006 20 11 a) Ryža zbavená pliev (hnedá) predparená, s okrúhlymi zrnkami 80,00
ex 1213 00 00 b) Plevy 20,00
65 1006 30 21 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s okrúhlymi zrnkami 71,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múčka alebo otruby 6,00
ex 1006 40 00 c) Zlomková ryža 3,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
66 ex 1006 30 61 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s okrúhlymi zrnkami 65,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 8,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 7,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
1006 10 23 Ryža v plevách (paddy alebo surová), predparená, s priemernými zrnkami 67 1006 20 13 a) Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s priemernými zrnkami 80,00
ex 1213 00 00 b) Plevy 20,00
68 1006 30 23 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s priemernými zrnkami 71,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 6,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 3,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
69 1006 30 63 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s priemernými zrnkami 65,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 8,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 7,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
1006 10 25 Ryža v plevách (paddy alebo surová), predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 70 1006 20 15 a) Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 80,00
ex 1213 00 00 b) Plevy 20,00
71 1006 30 25 1102 30 00 alebo a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 71,00
ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 6,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 3,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
72 1006 30 65 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 65,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 8,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 7,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
1006 10 27 Ryža v plevách (paddy alebo surová), predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 73 1006 20 17 a) Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 80,00
ex 1213 00 00 b) Plevy 20,00
74 1006 30 27 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 68,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 6,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 6,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
75 1006 30 67 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 62,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 8,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 10,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
1006 10 92 Ryža v plevách (paddy alebo surová), s okrúhlymi zrnkami 76 1006 20 11 a) Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s okrúhlymi zrnkami 80,00
ex 1213 00 00 b) Plevy 20,00
77 1006 20 92 a) Ryža zbavená pliev (hnedá), s okrúhlymi zrnkami 80,00
ex 1213 00 00 b) Plevy 20,00
78 1006 30 211102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená,
predparená, s okrúhlymi zrnkami b) Ryžová múka alebo otruby 71,00 6,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 3,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
79 1006 30 42 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená,s okrúhlymi zrnkami 65,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 5,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 10,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
80 1006 30 61 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s okrúhlymi zrnkami 65,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 8,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 7,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
81 1006 30 92 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s okrúhlymi zrnkami 60,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 8,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 12,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
1006 10 94 Ryža v plevách (paddy alebo surová), s priemernými zrnkami 82 1006 20 13 a) Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s priemernými zrnkami 80,00
ex 1213 00 00 b) Plevy 20,00
83 1006 20 94 a) Ryža zbavená pliev (hnedá), s priemernými zrnkami 80,00
ex 1213 00 00 b) Plevy 20,00
84 1006 30 23 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s priemernými zrnkami 71,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 6,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 3,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
85 1006 30 44 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s priemernými zrnkami 65,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 5,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 10,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
86 1006 30 63 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predpa-rená, s priemernými zrnkami 65,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 8,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 7,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
87 1006 30 94 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s priemernými zrnkami 60,00
1102 30 00 alebo b) Ryžová múka alebo otruby 8,00
ex 2302 20 10
alebo ex 2302 20 90 1006 40 00 c) Zlomková ryža 12,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
1006 10 96 Ryža v plevách (paddy alebo surová), s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 88 1006 20 15 a) Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 80,00
ex 1213 00 00 b) Plevy 20,00
89 1006 20 96 a) Ryža zbavená pliev (hnedá), s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 80,00
ex 1213 00 00 b) Plevy 20,00
90 1006 30 25 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 71,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 6,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 3,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
91 1006 30 46 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 65,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 5,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 10,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
92 1006 30 65 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predpa-rená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 65,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 8,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 7,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
93 1006 30 96 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 60,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 8,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 12,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
1006 10 98 Ryža v plevách (paddy alebo surová), s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 94 1006 20 17 a) Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 80,00 20,00
ex 1213 00 00 b) Plevy
95 1006 20 98 a) Ryža zbavená pliev (hnedá), s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 80,00
ex 1213 00 00 b) Plevy 20,00
96 1006 30 27 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke 3
alebo viac 68,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 6,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 6,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
97 1006 30 48 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 58,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 7,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 15,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
98 1006 30 67 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 62,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 8,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 10,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
99 1006 30 98 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 55,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 9,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 16,00
ex 1213 00 00 d) Plevy 20,00
1006 20 11 Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s okrúhlymi zrnkami 100 1006 30 21 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s okrúhlymi zrnkami 93,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 5,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
101 10063021 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s okrúhlymi zrnkami 88,00
11023000 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 10,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
1006 20 13 Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s priemernými zrnkami 102 1006 30 23 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s priemernými zrnkami 93,00
11023000 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 5,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
103 1006 30 63 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s priemernými zrnkami 88,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 10,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
1006 20 15 Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 104 1006 30 25 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 93,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 5,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
105 1006 30 65 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami, s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 88,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 10,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
1006 20 17 Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 106 1006 30 27 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 93,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 5,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
107 1006 30 67 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 88,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 10,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
1006 20 92 Ryža zbavená pliev (hnedá), predparená, s okrúhlymi zrnkami 108 1006 30 42 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s okrúhlymi zrnkami 84,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 6,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 10,00
109 1006 30 92 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s okrúhlymi zrnkami 77,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 12,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 11,00
1006 20 94 Ryža zbavená pliev (hnedá), s priemernými zrnkami 110 1006 30 44 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s priemernými zrnkami 84,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 6,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 10,00
111 1006 30 94 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s priemernými zrnkami 77,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 12,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 11,00
1006 20 96 Ryža zbavená pliev (hnedá), s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2 a menším ako 3 112 1006 30 46 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 84,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 6,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 10,00
113 1006 30 96 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 77,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 12,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 11,00
1006 20 98 Ryža zbavená pliev (hnedá), s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 114 1006 30 48 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 78,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 10,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 12,00
115 1006 30 98 a) Polobielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 73,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 12,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 15,00
1006 30 21 Polobielená ryža, leštená alebo neleštená, predparená, s okrúhlymi zrnkami 116 1006 30 61 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s priemernými zrnkami 96,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 2,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
117 1006 30 63 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s priemernými zrnkami 96,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 2,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
1006 30 25 Polobielená ryža, leštená alebo neleštená, predparená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 118 1006 30 65 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 96,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 2,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
1006 30 27 Polobielená ryža, leštená alebo neleštená, predparená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 119 1006 30 67 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, predparená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 96,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 2,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 2,00
1006 30 42 Polobielená ryža, leštená alebo neleštená, s okrúhlymi zrnkami 120 1006 30 92 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s okrúhlymi zrnkami 94,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 2,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 4,00
1006 30 44 Polobielená ryža, leštená alebo neleštená, s priemernými zrnkami 121 1006 30 94 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s priemernými zrnkami 94,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 2,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 4,00
1006 30 46 Polobielená ryža, leštená alebo neleštená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 122 1006 30 96 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke väčším ako 2, ale menším ako 3 94,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 2,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 4,00
1006 30 48 Polobielená ryža, leštená alebo neleštená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 123 1006 30 98 a) Bielená ryža, je alebo nie je leštená alebo hladená, s dlhými zrnkami a s pomerom dĺžky k šírke 3 alebo viac 93,00
1102 30 00 alebo ex 2302 20 10 alebo ex 2302 20 90 b) Ryžová múka alebo otruby 2,00
1006 40 00 c) Zlomková ryža 5,00
1006 30 61 až 1006 30 98 Bielená ryža 124 1006 30 61 až 1006 30 98 Bielená ryža, leštená, hladená alebo predbalená13) 100,00
1006 30 92 1006 30 94 1006 30 96 1006 30 98 Bielená ryža, ostatná 125 1904 10 30 Burizóny 60,61
1006 30 61 1006 30 63 1006 30 65 1006 30 67 Bielená ryža, predvarená 126 1904 90 10 Predvarená ryža14) 80,00
1006 30 92 1006 30 94 1006 30 96 1006 30 98 Bielená ryža, ostatná 127 1904 90 10 Predvarená ryža14) 70,00
60,00
60,00
50,00
1006 40 00 Zlomková ryža 128 1102 30 00 Ryžová múka 99,00
129 1103 14 00 Ryžové krúpy a múka 99,00
130 1104 19 91 Ryžové vločky 99,00
1509 10 10 Panenský olivový olej na svietenie 131 ex 1509 90 00 a) Olivový olej, rafinovaný 98,00
ex 3823 19 90 b) Kyslé oleje z rafinovania15)
1510 00 10 Zvyškový olivový olej, nerafinovaný 132 ex 1510 00 90 a) Olivový olej, rafinovaný 95,00
ex 1522 00 39 b) Stearín 3,00
ex 3823 19 90 c) Kyslé oleje z rafinovania15a)
ex 1801 00 00 Kakaové bôby, celé alebo v zlomkoch, surové 133 ex 1801 00 00 a) Kakaové bôby, celé alebo v zlomkoch, olúpané a pražené 76,30
1802 00 00 b) Kakaové škrupiny, šupky, kožky a odpad 16,70
1801 00 00 Kakaové bôby, celé alebo v zlomkoch, surové alebo pražené 134 1803 a) Kakaová hmota 76,30
1802 00 00 b) Kakaové škrupiny, šupky, kožky a odpad 16,70
135 ex 1803 20 00 a) Kakaová hmota obsahujúca najviac 14 % tuku 40,30
ex 1804 00 00 b) Kakaové maslo 36,00
1802 00 00 c) Kakaové škrupiny, šupky, kožky a odpad 16,70
136 ex 1803 20 00 a) Kakaová hmota obsahujúca najviac 14 % tuku, ale nie viac ako 18 % tuku 42,70
ex 1804 00 00 b) Kakaové maslo 33,60
1802 00 00 c) Kakaové škrupiny, šupky, kožky a odpad 16,70
137 ex 1803 20 00 a) Kakaová hmota obsahujúca viac ako 18 % tuku 44,80
ex 1804 00 00 b) Kakaové maslo 31,50
1802 00 00 c) Kakaové škrupiny, šupky, kožky a odpad 16,70
138 ex 1804 00 00 a) Kakaové maslo 36,00
ex 1805 00 00 b) Kakaový prášok obsahujúci najviac 14 % tuku16) 40,30
1802 00 00 c) Kakaové škrupiny, šupky, kožky a odpad 16,70
139 ex 1804 00 00 a) Kakaové maslo 33,60
ex 1805 00 00 b) Kakaový prášok obsahujúci viac ako 14 % tuku, ale nie viac ako 18 %16) 42,70
1802 00 00 c) Kakaové škrupiny, šupky, kožky a odpad 16,70
140 ex 1804 00 00 a) Kakaové maslo 31,50
ex 1805 00 00 b) Kakaový prášok obsahujúci viac ako 18 % tuku16) 44,80
1802 00 00 c) Kakaové škrupiny, šupky, kožky a odpad 16,70
1803 10 00 Kakaová hmota, neodtučnená 141 ex 1804 00 00 a) Kakaové maslo 46,70
ex 1803 20 00 b) Kakaová hmota obsahujúca najviac 14 % tuku 52,20
142 ex 1804 00 00 a) Kakaové maslo 43,60
ex 1803 20 00 b) Kakaová hmota obsahujúca viac ako 14 % tuku, ale nie viac ako 18 % tuku 55,30
143 ex 1804 00 00 a) Kakaové maslo 40,80
ex 1803 20 00 b) Kakaová hmota obsahujúca viac ako 18 % tuku 58,10
144 ex 1804 00 00 a) Kakaové maslo 46,70
ex 1805 00 00 b) Kakaová hmota obsahujúca najviac 14 % tuku16) 52,20
145 ex 1804 00 00 a) Kakaové maslo 43,60
ex 1805 00 00 b) Kakaová hmota obsahujúca viac ako 14 % tuku, ale nie viac ako 18 % tuku16) 55,30
146 ex 1804 00 00 a) Kakaové maslo 40,80
ex 1805 00 00 b) Kakaová hmota obsahujúca viac ako 18 % tuku16) 58,10
1803 20 00 Kakaová hmota, odtučnená 147 1805 00 00 Kakaový prášok16) 99,00
1701 99 10 Biely cukor 148 2905 44 19 alebo 2905 44 91 2905 44 99 3824 60 19 3824 60 91 3824 60 99 a) D-Glucitol v pomere k 100 kg sušiny 73,53
2905 43 00 b) D-Manitol (mannit) 24,51
1703 Melasy 149 2102 10 31 Sušené pekárske droždie17) 23,53
150 2102 10 39 Iné pekárske droždie18) 80,00
Príloha č. 19 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
UMELECKÉ DIELA, ZBERATEĽSKÉ PREDMETY A STAROŽITNOSTI
a)
Umelecké diela
1.
obrazy, koláže a podobné ozdobné diela, maľby a kresby vytvorené výlučne ručnou prácou umelca, iné ako plány a nákresy na architektonické, inžinierske, komerčné, topografické alebo podobné účely, ručne zdobené výrobky, divadelné dekorácie, ateliérové pozadia alebo podobné maľované plátna (položka 9701 harmonizovaného systému),
2.
pôvodné rytiny, reprodukcie a litografie, ktoré sú vyhotovené v obmedzenom množstve priamo čierno-biele alebo farebné z jednej alebo viacerých platní zhotovených výlučne ručnou prácou umelca, bez ohľadu na postup alebo materiál, ktorý pri tom použil, nezahŕňajúc však mechanický alebo fotomechanický postup (podpoložka 9702 00 00 kombinovanej nomenklatúry),
3.
pôvodné sochy a plastiky z rôzneho materiálu vyhotovené výlučne umelcom; odliatky sôch, ktorých vyhotovenie je obmedzené počtom ôsmich exemplárov za dohľadu autora alebo jeho oprávneného nástupcu (podpoložka 9703 00 00 kombinovanej nomenklatúry); výnimočne sa môže obmedzenie na osem exemplárov prekročiť pri odliatkoch sôch vyhotovených do 1. januára 1989,
4.
tapisérie (podpoložka 5805 00 00 kombinovanej nomenklatúry) a nástenné textílie (podpoložka 6304 00 00 kombinovanej nomenklatúry) vyhotovené ručnou prácou podľa originálnych návrhov umelca v množstve neprevyšujúcom osem exemplárov z každého druhu,
5.
jednotlivé keramické diela vyhotovené výlučne umelcom a ním signované,
6.
emaily na medi vyhotovené výlučne ručnou prácou umelca v množstve neprevyšujúcom osem očíslovaných exemplárov signovaných autorom alebo ateliérom, s výnimkou šperkov a zlatníckych a strieborníckych výrobkov,
7.
fotografie vyhotovené umelcom, vyrobené ním alebo pod jeho dohľadom, signované a očíslované a obmedzené počtom 30 kópií rôznych rozmerov a obrúb;
b)
zberateľské predmety
1.
poštové alebo kolkové známky, poštové pečiatky, obálky prvého dňa, poštové ceniny a podobné výrobky ofrankované, alebo ak sú neofrankované, nemajúce charakter zákonného platidla a také, ktoré nie sú určené na použitie ako zákonné platidlo (podpoložka 9704 00 00 kombinovanej nomenklatúry),
2.
zbierky a zberateľské predmety zoologickej, botanickej, mineralogickej, anatomickej, historickej, archeologickej, paleontologickej, etnografickej alebo numizmatickej hodnoty (podpoložka 9705 00 00 kombinovanej nomenklatúry);
c)
starožitnosti
iné predmety ako umelecké diela alebo zbierkové predmety staršie ako 100 rokov (podpoložka 9706 00 00 kombinovanej nomenklatúry).
Príloha č. 20 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
ZOZNAM KRAJÍN, KTORÉ UZNÁVAJÚ KONTAJNERY ZA SCHVÁLENÉ NA PREPRAVU POD COLNOU UZÁVEROU
Afganistan
Albánsko
Alžírsko
Austrália
Bielorusko
Bulharsko
Cyprus
Čína
Fínsko
Chile
Irán
Izrael
Jamajka
Japonsko
Jordánsko
Kambodža
Kamerun
Kanada
Kórea
Kuba
Kuvajt
Lichtenštajnsko
Maďarsko
Malawi
Malta
Maroko
Maurícius
Nórsko
Nový Zéland
Poľsko
Rakúsko
Rumunsko
Rusko
Sierra Leone
Spojené štáty americké
Šalamúnove ostrovy
Švajčiarsko
Švédsko
Trinidad a Tobago
Tunisko
Turecko
Ukrajina
Uruguaj
členské štáty Európskej únie
Príloha č. 20a k zákonu č. 238/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov
Vzor záručnej listiny na zabezpečenie colného dlhu poskytnutím záruky inou osobou ako bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, alebo poisťovňou, alebo pobočkou zahraničnej poisťovne
Príloha č. 21 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
Príloha č. 22 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
Príloha č. 23 k zákonu č. 238/2001 Z. z.
1)
Napríklad zákon č. 59/1997 Z. z. o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru.
2)
§ 3 ods. 2 zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
3)
Napríklad zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve.
5)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 241/1949 Zb. o Dohovore o režime plavby na Dunaji.
6)
Napríklad zákon č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole.
7)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8)
§ 4 zákona č. 264/1999 Z. z.
9)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.
9a)
§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
10)
Napríklad vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15/1998 Z. z. o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
12)
§ 91 ods. 4 písm. c) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13)
Napríklad zákon č. 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 361/2000 Z. z., zákon č. 214/1997 Z. z. o ochranných opatreniach pri dovoze.
14)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.
15)
Napríklad vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 21/1968 Zb. o Dohovore o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií.
16)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
17)
Napríklad čl. 11 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej (oznámenie č. 158/1997 Z. z.).
18)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 160/1988 Zb. o Medzinárodnom dohovore o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru a Protokole o jeho zmene.
19)
Článok I, II, III, IX, XI, XIII, XIX Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 podľa prílohy 1 k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (oznámenie č. 152/2000 Z. z.).
20)
Článok I Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 podľa prílohy 1 k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (oznámenie č. 152/2000 Z. z.).
21)
Napríklad Rozhodnutie č. 2/1997 Asociačnej rady medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane (oznámenie č. 4/1999 Z. z.).
22)
Článok IX Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 podľa prílohy 1 k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (oznámenie č. 152/2000 Z. z.).
23)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov.
24)
Všeobecná dohoda o clách a obchode 1994 (oznámenie č. 152/2000 Z. z.).
27)
Dohoda o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 podľa prílohy 1 k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (oznámenie č. 152/2000 Z. z.).
28)
Napríklad zákon č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
29)
Napríklad zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.
30)
Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave režimu a o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach (oznámenie č. 195/1993 Z. z. v znení oznámenia č. 119/1999 Z. z.).
31)
§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
33)
Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
34)
Napríklad § 8 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15/1998 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín.
35)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
36)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
37)
Zákon č. 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 361/2000 Z. z.
38)
Napríklad zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.
39)
Napríklad Dohoda o uľahčení medzinárodného obehu obrazových a zvukových materiálov vzdelávacieho, vedeckého a kultúrneho charakteru (oznámenie č. 17/1998 Z. z.).
40)
Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.
41)
Napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
42)
§ 11 zákona č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
43)
Napríklad zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.
44)
Napríklad zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
45)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
46)
§ 51 zákona č. 195/1998 Z. z.
47)
Kategória A až F odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 140/1994 Z. z., ktorým sa zavádza 1. revízia Odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.
48)
Napríklad Ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku.
49)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 144/1982 Zb. o Colnom dohovore o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (Dohovor TIR) v znení vyhlášky č. 132/1999 Z. z., vyhláška ministra zahraničných vecí č. 89/1963 Zb. o Colnom dohovore o karnetoch E.C.S. pre obchodné vzorky a o Colnom dohovore o karnete A.T.A. pre dovozný colný záznam tovaru.
50)
Napríklad Dohovor o colnom vybavovaní kontajnerov spoločného fondu (pool) používaných v medzinárodnej preprave (oznámenie č. 71/2000 Z. z.).
51)
Zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 196/2000 Z. z.
52)
Napríklad Dodatkový protokol k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl (oznámenie č. 325/1997 Z. z.).
53)
Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch.
54)
Napríklad zákon č. 264/1999 Z. z.
55)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení neskorších predpisov.
55a)
Napríklad § 22 ods. 1 zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov vznení zákona č. 582/2001 Z. z., § 9 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
56)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.
57)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
58)
Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.
58a)
Zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
59)
§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
60)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
60b)
§ 71 a 71a zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
62)
§ 31 až 54 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
63)
§ 20, 31 a 56 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
65)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
66)
Zákon č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie v znení zákona č. 513/1991 Zb.
67)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov.
68)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
69)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
70)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
71)
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok vznení neskorších predpisov.
72)
§ 7 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
1)
Ak sa používa táto pečiatka v rozsahu podľa § 148, týka sa len schváleného vývozcu.
1)
Napríklad namontovanie rádia alebo ochrán proti vetru na motorové vozidlo.
2)
Napríklad pridanie prísad, butánu alebo olova, do benzínu, pridanie dužiny pomaranča, pomarančových olejov alebo pomarančových príchutí do pomarančového džúsu.
1)
Číselné znaky v tomto stĺpci zodpovedajú podpoložkám kombinovanej nomenklatúry. Ak bolo potrebné ďalšie podrozdeľovanie, je uvedené v zátvorkách ( ). Tieto podrozdelenia zodpovedajú podrozdeleniam používaným v predpisoch stanovujúcich vývozné náhrady.
2)
Straty sa vypočítajú odrátaním súčtu množstiev uvedených v tomto stĺpci od 100.
3)
Krúpy zahŕňajú:
1. Plevnaté zrná: sú obilné zrná perikarpu alebo s plevami na zrnách, pričom plevy priliehajú až k perikarpu (napr. ostený jačmeň), alebo plevy sú tak blízko pri sebe, že sa nedajú odstrániť mlátením atď. (ako pri ovse).
2. Vylúpané zrná sú zrná (v prípade jačmeňa s odstránenými plevami), ktorých väčšia časť perikarpu a osemenia je odstránená.
4)
Obilná múka s popolnatosťou sušiny menšou ako 0,95 % hmotnosti a množstvom preosiatym cez sito s otvormi 0,25 mm menším ako 10 % hmotnosti.
5)
Štandardná výťažnosť, ktorá sa má uplatňovať, zakladá sa na počte vajec na kilogram vyrobených cestovín s použitím nasledujúcich vzorcov:
– poradové číslo 25: T = [100 / {160 - (X x 1,6)}] x 100
– poradové číslo 26: T = [100 / {150 - (X x 1,6)}] x 100
– poradové číslo 27: T = [100 / {140 - (X x 1,6)}] x 100
– poradové číslo 28: T = [100 / {126 - (X x 1,6)}] x 100
X predstavuje počet vajec v škrupine (alebo päťdesiatinu ich hmotnosti vyjadrenej v gramoch ich ekvivalentu v iných vaječných výrobkoch) použitých na kilogram vyrobených cestovín, výsledok sa uvádza s presnosťou na dve desatinné miesta.
6)
Perlovité zrná zahŕňajú:
I. prvotriedne zrná:
1. zrná, ktoré zodpovedajú nasledujúcej definícii perlovité obilné zrná, prevažne jačmenné, ktoré majú celé osemenie perikarpu, plod a väčšiu časť vonkajšej vrstvy a aleuronickej vrstvy odstránenú a ktoré zodpovedajú jednotnej veľkosti a tvaru;
2. a ktoré ešte zodpovedajú nasledujúcim dodatočným požiadavkám:
pravidelnosť zrna:
a) 75 % zŕn nesmie obsahovať viac ako 20 % dm;
b) 94 % zŕn súčasne pridávaných od 3 % do 97 % nesmie obsahovať viac ako 30 % dm;
c) 100 % zŕn nesmie obsahovať viac ako 50 % dm.
Pravidelnosť sa určí použitím sita s okrúhlymi otvormi.
dm: stredná hodnota získaná z výsledného grafu analýzy zŕn prepadnutých cez sito, kde 50 % produktu prepadlo sitom.
II. Druhotriedne zrná, ktoré zodpovedajú definícii I (1).
7)
Toto sa vzťahuje na kukuričné krúpy a múku:
– pri ktorých najviac 30 % hmotnosti prechádza cez sito s otvormi veľkými 315 mikrometrov, alebo
– pri ktorých najviac 5 % hmotnosti prechádza cez sito s otvormi veľkými 150 mikrometrov.
8)
Pre glukózu, ktorá je vo forme bieleho kryštalického prášku s koncentráciou inou ako 92 %, množstvo, ktoré má byť uvedené, je 43,81 kilogramu anhydridu D-glucitolu na 100 kilogramov kukurice.
9)
Pre glukózu, ktorá je vo forme inej ako vo forme bieleho kryštalického prášku s koncentráciou inou ako 82 %, množstvo, ktoré má byť uvedené, je 50,93 kilogramu anhydridu D-glucitolu na 100 kilogramov kukurice.
10)
Pre D-glucitol s koncentráciou inou ako 70 % množstvo, ktoré má byť uvedené, je 41,4 kilogramu D-glucitolu na 100 kilogramov kukurice.
11)
Pre D-glucitol s koncentráciou inou ako 70 %, množstvo, ktoré má byť uvedené, je 47,3 kilogramu anhydridu D-glucitolu na 100 kilogramov kukurice.
12)
Na uplatnenie alternatív a) až f) je potrebné zohľadniť skutočné výsledky prevádzky.
13)
Na účely uzatvorenia dohovorov množstvo získanej zlomkovej ryže zodpovedá množstvu zlomkovej ryže určenému v čase dovozu na spracovanie ryže podľa kódov KN 1006 30 61 až 1006 30 98. V prípade leštenia sa toto množstvo zvyšuje o 2 % dovezenej ryže okrem zlomkovej ryže stanovenej pri dovoze.
14)
Predvarenú ryžu tvorí bielená predvarená ryža v zrnkách a čiastočne dehydratovaná na účel uľahčiť konečné varenie.
15)
Dvojnásobné množstvo vyjadrené ako kyselina olejová panenského olivového oleja na svietenie sa odpočíta od množstva rafinovaného olivového oleja vyjadreného v stĺpci 5 a predstavuje množstvo olejov z rafinácie kyselín.
15a)
Dvojnásobné množstvo vyjadrené ako kyselina olejová nerafinovaného zvyškového olivového oleja sa odpočíta od množstva rafinovaného zvyškového olivového oleja/zvyškového olivového oleja a predstavuje množstvo olejov z rafinácie kyselín.
16)
V prípade rozpustného kakaa sa pridáva 1,5 % alkálií k množstvu uvedenému v stĺpci 5.
17)
Výťažok stanovený pre pekárske droždie s obsahom sušiny 95 % získané z repnej melasy s celkovou cukornatosťou 48 % alebo z trstinovej melasy s celkovou cukornatosťou 52 %. Pre pekárske droždie s iným obsahom sušiny sa množstvo, ktoré má byť uvedené, rovná 22,4 kilogramu anhydridu droždia na 100 kilogramov repnej melasy s celkovou cukornatosťou 48 % alebo trstinovej melasy s celkovou cukornatosťou 52 %.
18)
Výťažok stanovený pre pekárske droždie s obsahom sušiny 28 % získané z repnej melasy s celkovou cukornatosťou 48 % alebo z trstinovej melasy s celkovou cukornatosťou 52 %. Pre pekárske droždie s iným obsahom sušiny sa množstvo, ktoré má byť uvedené, rovná 22,4 kilogramu anhydridu droždia na 100 kilogramov repnej melasy s celkovou cukornatosťou 48 % alebo trstinovej melasy s celkovou cukornatosťou 52 %.