Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 2024

Znenie účinné: od 01.01.2017
130/2015 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2017
130
ZÁKON
zo 6. mája 2015,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákona č. 561/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 540/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 61/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 486/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z. a zákona č. 333/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 sa odsek 4 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m)
podielovou účasťou aspoň dvadsaťpercentný podiel na základnom imaní v inej účtovnej jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou účtovnou jednotkou na účel, aby toto prepojenie prispelo k činnosti účtovnej jednotky.“.
2.
V § 2 ods. 10 sa na konci pripájajú tieto vety: „Účtovná jednotka, ktorá nespĺňa podmienky zatriedenia do veľkostných skupín podľa odsekov 5 až 8, sa zatriedi ako malá účtovná jednotka. Účtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veľkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu.“.
3.
V § 3 ods. 8 sa za slová „(ďalej len „účtovná jednotka verejnej správy“),“ vkladajú slová „právnická osoba s majetkovou účasťou štátu založená podľa osobitných predpisov,29b) právnická osoba s majetkovou účasťou obce alebo právnická osoba s majetkovou účasťou vyššieho územného celku“.
4.
V § 6 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.“.
5.
V § 9 ods. 2 písm. c) sa slová „ich organizačné zložky“ nahrádzajú slovami „jeho organizačné zložky“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „ak nie sú subjektom verejnej správy,5)“.
6.
V § 11 odsek 3 znie:
„(3)
Účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.“.
7.
V § 17 ods. 5 druhá veta znie: „Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam podľa odseku 2 písm. g).“.
8.
V § 17 ods. 8 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama.“.
9.
V § 18 ods. 4 druhá veta znie: „Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za účtovné obdobie a informácie za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.“.
10.
V § 20 ods. 1 prvej vete sa za slovom „správu“ vypúšťa čiarka a slová „ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom, s výnimkou výročnej správy podľa osobitného predpisu27)“.
11.
V § 20 ods. 2 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Okrem informácií podľa odseku 1 obsahuje výročná správa aj správu podľa § 20a a 20b.“.
12.
V § 20 odsek 3 znie:
„(3)
Výročná správa účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí poskytovať verný a pravdivý obraz a musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Audítor musí
a)
vyjadriť názor, či je výročná správa v súlade s účtovnou závierkou okrem výročnej správy podľa osobitného predpisu,27)
b)
vyjadriť názor na informácie uvedené v odseku 6 písm. d) a odseku 7 písm. c) až e), g) a h),
c)
vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa osobitného predpisu,28ab)
d)
vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa tohto zákona,
e)
uviesť, či na základe poznatkov o účtovnej jednotke a situácii v nej zistil významné nesprávnosti vo výročnej správe a uviesť charakter každej takej významnej nesprávnosti.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 27 a 28ab znejú:
„27)
Napríklad § 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 463/2013 Z. z.
28ab)
Napríklad § 15 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 76 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
13.
V § 20 ods. 6 písmeno d) znie:
„d)
opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke,“.
14.
§ 20 sa dopĺňa odsekmi 9 až 15, ktoré znejú:
„(9)
Subjekt verejného záujmu, okrem účtovnej jednotky podľa § 17b, ktorého priemerný prepočítaný počet zamestnancov za účtovné obdobie prekročil 500 zamestnancov, uvádza vo výročnej správe aj nefinančné informácie o vývoji, konaní, pozícii a o vplyve činnosti účtovnej jednotky na environmentálnu, sociálnu a zamestnaneckú oblasť, informáciu o dodržiavaní ľudských práv a informáciu o boji proti korupcii a úplatkárstvu (ďalej len „oblasť spoločenskej zodpovednosti“), pričom uvedie najmä
a)
stručný opis obchodného modelu,
b)
opis a výsledky používania politiky, ktorú účtovná jednotka uplatňuje v oblasti spoločenskej zodpovednosti,
c)
opis hlavných rizík vplyvu účtovnej jednotky na oblasť spoločenskej zodpovednosti vyplývajúceho z činnosti účtovnej jednotky, ktorý by mohol mať nepriaznivé dôsledky, a ak je to primerané aj opis obchodných vzťahov, produktov alebo služieb, ktoré účtovná jednotka poskytuje, a opis spôsobu, akým účtovná jednotka tieto riziká riadi,
d)
významné nefinančné informácie o činnosti účtovnej jednotky podľa jednotlivých činností,
e)
odkaz na informácie o sumách vykázaných v účtovnej závierke a vysvetlenie týchto súm z hľadiska vplyvov na oblasť spoločenskej zodpovednosti, ak je to vhodné.
(10)
Subjekt verejného záujmu môže pri informáciách podľa odseku 9 vychádzať aj z rámca Európskej únie alebo z iného medzinárodného rámca, ktorý upravuje nefinančné informácie, ak presne uvedie, podľa akého rámca postupoval.
(11)
Povinnosť uviesť informácie podľa odseku 9 nemá subjekt verejného záujmu, ktorý je dcérskou účtovnou jednotkou, ak sú informácie o ňom a všetkých jeho dcérskych účtovných jednotkách zahrnuté vo výročnej správe alebo v obdobnej správe materskej účtovnej jednotky.
(12)
Ak subjekt verejného záujmu nezverejňuje informácie podľa odseku 9, uvedie vo výročnej správe dôvody, na základe ktorých tieto informácie nezverejnil.
(13)
Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tieto boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu, uvedie vo výročnej správe aj opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňuje vo svojich správnych orgánoch, riadiacich orgánoch a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov týchto orgánov, ciele takej politiky, spôsob, akým sa vykonáva, a dosiahnuté výsledky vo vykazovanom období, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, splnila aspoň dve z týchto podmienok:
a)
celková suma majetku presiahla 20 000 000 eur, pričom sumou majetku na tento účel sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,
b)
čistý obrat presiahol 40 000 000 eur,
c)
priemerný prepočítaný počet zamestnancov presiahol 250.
(14)
Účtovná jednotka, ktorá neuvádza vo výročnej správe opis politiky rozmanitosti podľa odseku 13, uvádza vo výročnej správe dôvody, na základe ktorých sa rozhodla neuplatňovať politiku rozmanitosti.
(15)
Uvedením informácií podľa odseku 9 je splnená povinnosť účtovnej jednotky uvádzať nefinančné informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť podľa odseku 1 písm. a).“.
15.
Za § 20 sa vkladajú § 20a a 20b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§20a Ročná správa o platbách orgánom verejnej moci
(1)
Veľká účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou a subjekt verejného záujmu, ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov, zostavujú a zverejňujú ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „správa o platbách“). Povinnosť zostaviť a zverejniť správu o platbách nemá podnik z členského štátu, ktorý je materskou účtovnou jednotkou alebo dcérskou účtovnou jednotkou, ak materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu a poskytnuté platby sú zahrnuté v konsolidovanej správe o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „konsolidovaná správa o platbách“).
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
účtovnou jednotkou pôsobiacou v ťažobnom priemysle účtovná jednotka, ktorej činnosti môžu zahŕňať prieskum, nález, prípravu územia na ťažbu alebo ťažbu nerastných surovín podľa osobitného predpisu,28d)
b)
účtovnou jednotkou pôsobiacou v klčovaní prirodzených lesov účtovná jednotka, ktorá vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,28e)
c)
orgánom verejnej moci orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy vrátane ním zriadených organizácií a riadených organizácií, štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých má orgán verejnej moci práva podľa § 22 ods. 3,
d)
prirodzeným lesom lesný porast pôvodných rastlinných druhov, v ktorom nie sú jasne viditeľné známky ľudskej činnosti a v ktorom ekologické procesy nie sú významne narušené,
e)
projektom prevádzkové činnosti vykonávané na základe konkrétnej zmluvy alebo povolenia, na základe ktorých sa odvodzujú záväzky na platby; ak je viac takých zmlúv a povolení vzájomne prepojených, považujú sa za jeden projekt, pričom účtovná jednotka nesmie prevádzkové činnosti rozdeľovať ani spájať s cieľom vyhnúť sa vypracovaniu správy o platbách a posudzuje podstatu platby, pričom nie je rozhodujúca forma platby,
f)
platbou peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie poskytnuté orgánu verejnej moci.
(3)
Platby sa v správe o platbách uvádzajú v členení podľa štátov, v ktorých má účtovná jednotka prevádzku ťažby nerastných surovín alebo prevádzku klčovania prirodzených lesov.
(4)
Platby sa členia podľa druhu takto:
a)
platba za ťažobné právo,
b)
daň z príjmov právnických osôb a obdobná daň,
c)
dividenda,
d)
licenčný poplatok, vstupný poplatok a iná odplata z nájomnej zmluvy,
e)
prémia za podpísanie zmluvy za nález a ťažbu,
f)
platba za zlepšenie infraštruktúry.
(5)
V správe o platbách sa nemusia zverejňovať platby jedného druhu v jednom štáte, ak ich súhrnná hodnota za účtovné obdobie je nižšia ako 100 000 eur.
§20b Obsah správy o platbách
Správa o platbách obsahuje
a)
celkovú sumu platieb poskytnutých jednotlivému orgánu verejnej moci v členení podľa druhu platby,
b)
platby vzťahujúce sa k projektu, ak je možné ich priradiť k projektu, ich celkovú sumu a celkovú sumu v členení podľa druhu platby; platby, ku ktorým je účtovná jednotka zaviazaná a nedajú sa priradiť k projektu, sa nemusia priradiť k projektu a môžu sa uviesť osobitne,
c)
platby vykonané nepeňažným plnením vrátane vyjadrenia ich peňažnej hodnoty, pričom sa zverejní aj obsah a rozsah nepeňažného plnenia a popíše sa, ako bolo vyjadrenie peňažnej hodnoty tohto plnenia určené,
d)
vyhlásenie štatutárneho orgánu účtovnej jednotky podpísané oprávnenou osobou, že správa o platbách poskytuje verný obraz o platbách.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 28d a 28e znejú:
„28d)
Príloha č. 1 sekcia B divízia 05 až 08 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30. 12. 2006) v platnom znení.
28e)
Príloha č. 1 sekcia A divízia 02 skupina 02.2 nariadenia (ES) č. 1893/2006 v platnom znení.“.
16.
V § 22 odsek 2 znie:
„(2)
Konsolidovanú účtovnú závierku zostavuje materská účtovná jednotka. Materská účtovná jednotka, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovuje konsolidovanú výročnú správu, ktorej súčasťou je aj konsolidovaná správa o platbe podľa odsekov 19 a 20. Konsolidovaná účtovná závierka musí byť overená audítorom a postup podľa § 20 ods. 3 sa na audítora vzťahuje primerane.“.
17.
V § 22 ods. 3 uvádzacia veta znie: „Materskou účtovnou jednotkou sa na účely tohto zákona rozumie účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom, družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy a má rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou, pričom materská účtovná jednotka má rozhodujúci vplyv, ak“.
18.
V § 22 ods. 3 písm. c) sa slová „ovládať účtovnú jednotku“ nahrádzajú slovami „vykonávať rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke“.
19.
V § 22 ods. 3 písm. d) sa za slová „účtovnom období“ vkladá slovo „a“ a za slová „účtovnou jednotkou“ sa vkladá bodkočiarka a slová „toto sa neuplatňuje, ak existuje iná, tretia strana disponujúca právami podľa písmen a) až c)“.
20.
V § 22 odsek 4 znie:
„(4)
Dcérska účtovná jednotka je účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka rozhodujúci vplyv, a to priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych účtovných jednotiek.“.
21.
V § 22 ods. 6 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ktoré sú držané v súvislosti s poskytovaním pôžičiek v rámci podnikateľskej činnosti, a to za predpokladu, že hlasovacie práva sa uplatňujú v záujme osoby, ktorá poskytla zábezpeku“.
22.
V § 22 ods. 9 písmeno c) znie:
„c)
konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a), konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky a správa audítora sa zverejňujú podľa právne záväzných aktov Európskej únie,“.
23.
V § 22 odseky 10 a 11 znejú:
„(10)
Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka
a)
na základe individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky a individuálnych účtovných závierok všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek, nie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:
1.
celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 24 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,
2.
čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 48 000 000 eur,
3.
priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov, alebo
b)
za konsolidovaný celok nie sú po konsolidácii kapitálu, konsolidácii vzájomných vzťahov medzi účtovnými jednotkami, konsolidácii výsledku hospodárenia a konsolidácii nákladov a výnosov splnené aspoň dve z týchto podmienok:
1.
celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 20 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,
2.
čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 40 000 000 eur,
3.
priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov.
(11)
Oslobodenie podľa odseku 8 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ktorá emitovala cenné papiere a tieto cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a na materskú účtovnú jednotku, ak je subjektom verejného záujmu alebo ak niektorá jej dcérska účtovná jednotka je subjektom verejného záujmu. Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky od nasledujúceho účtovného obdobia, ak splní podmienky podľa odseku 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia. Pri posudzovaní podmienok oslobodenia od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky podľa odseku 10 materská účtovná jednotka postupuje takto:
a)
pri posúdení podmienok zahŕňa len tie dcérske účtovné jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky podľa odseku 13,
b)
môže sa rozhodnúť, či bude posudzovať podmienky podľa odseku 10 písm. a) alebo odseku 10 písm. b).“.
24.
V § 22 odsek 13 znie:
„(13)
Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému by sa zostavovala konsolidovaná účtovná závierka, má len dcérske účtovné jednotky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:
a)
existujú dlhodobé prekážky, ktoré závažným spôsobom bránia materskej účtovnej jednotke vo výkone jej práv vo vzťahu k majetku dcérskej účtovnej jednotky alebo práv v riadení dcérskej účtovnej jednotky,
b)
údaje nevyhnutné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky možno získať len za cenu neprimerane vysokých nákladov alebo s nadmerným omeškaním, alebo
c)
podiel v dcérskej účtovnej jednotke drží materská účtovná jednotka len na účel jeho predaja.“.
25.
§ 22 sa dopĺňa odsekmi 19 a 20, ktoré znejú:
„(19)
Účtovná jednotka podľa odseku 20, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, zostavuje konsolidovanú správu o platbách, do ktorej sa zahrnú len platby za činnosti podľa § 20a ods. 1. Na konsolidovanú správu o platbách sa § 20a a 20b vzťahujú primerane.
(20)
Materská účtovná jednotka sa považuje za účtovnú jednotku pôsobiacu v ťažobnom priemysle alebo za účtovnú jednotku pôsobiacu v klčovaní prirodzených lesov, ak materská účtovná jednotka alebo jej dcérska účtovná jednotka pôsobí v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov.“.
26.
§ 22a vrátane nadpisu znie:
§22a Konsolidovaná účtovná závierka účtovnej jednotky verejnej správy, konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy a súhrnná účtovná závierka verejnej správy
(1)
Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy zostavuje správca kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), obec alebo vyšší územný celok na základe individuálnych účtovných závierok
a)
zriadených rozpočtových organizácií,
b)
zriadených príspevkových organizácií,
c)
dcérskych účtovných jednotiek podľa § 22 ods. 4,
d)
právnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov,29b) alebo
e)
štátnych fondov.29ba)
(2)
Konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy zostavuje ministerstvo za všetky kapitoly na základe konsolidovaných účtovných závierok podľa odseku 1 zostavených správcami kapitol. Ak správca kapitoly nie je povinný zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1, použije sa ako základ na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy individuálna účtovná závierka správcu kapitoly.
(3)
Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy podľa odseku 2, konsolidovaných účtovných závierok účtovných jednotiek verejnej správy podľa odseku 1 a účtovných závierok subjektov verejnej správy,5) ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1.
(4)
Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy a konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy overuje audítor.
(5)
Účtovné jednotky zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky podľa odsekov 1 a 2 a účtovné jednotky zahrnuté do súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy podľa odseku 3 sú povinné poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a ostatné informácie potrebné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy a súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy v termíne a v štruktúre určenej účtovnou jednotkou, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy, okrem informácií a individuálnej účtovnej závierky, ktorých obsahom sú utajované skutočnosti podľa osobitného predpisu.29c)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29ba znie:
„29ba)
§ 5 zákona č. 523/2004 Z. z.“.
27.
Za § 22a sa vkladá § 22b, ktorý vrátane nadpisu znie:
§22b Obsah výročnej správy a konsolidovanej výročnej správy subjektov verejnej správy
(1)
Účtovná jednotka, ktorou je správca kapitoly, obec alebo vyšší územný celok, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19 alebo § 22a, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom.
(2)
Ak má účtovná jednotka zostavujúca konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22a ods. 1 povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu, môže údaje z individuálnej výročnej správy uviesť v konsolidovanej výročnej správe a individuálnu výročnú správu nemusí zostaviť ako samostatný dokument.
(3)
Výročná správa a konsolidovaná výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej závierke a informácie najmä o
a)
kapitole, obci, vyššom územnom celku alebo o organizáciách konsolidovaného celku,
b)
geografických údajoch, demografických údajoch, histórii, pamiatkach a symboloch obce alebo o symboloch vyššieho územného celku,
c)
plnení úloh obce alebo vyššieho územného celku v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, kultúry a hospodárstva,
d)
plnení úloh ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.“.
28.
V § 23a sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7)
Schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.“.
Doterajšie odseky 7 až 9 sa označujú ako odseky 8 až 10.
29.
V § 23c ods. 5 sa za slovo „týkajú“ vkladajú slová „alebo potvrdenie, že určitý dokument nie je v registri uložený“.
30.
V § 25 ods. 1 písmeno d) znie:
„d)
reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2
1.
majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,
2.
majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,
3.
nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,
4.
majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu,35aa)“.
31.
V § 25 ods. 1 písm. f) sa slová „ods. 1 písm. d)“ nahrádzajú slovami „ods. 2“.
32.
V § 25 ods. 1 písm. g) sa slová „ods. 2 písm. d)“ nahrádzajú slovami „ods. 1 písm. j)“.
33.
V § 25 ods. 6 písmeno a) znie:
„a)
obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny,“.
34.
V § 25 ods. 6 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).
35.
§ 25 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8)
Účtovná jednotka ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) okrem cenných papierov uvedených v odseku 1 písm. e) treťom bode môže oceniť cenné papiere a podiely určené na predaj reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2.“.
36.
§ 27 znie:
§27
(1)
Ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa jednotlivé zložky majetku alebo záväzkov alebo súbor rovnorodých zložiek majetku alebo súbor rovnorodých zložiek záväzkov oceňujú takto:
a)
cenné papiere a podiely na základnom imaní reálnou hodnotou okrem cenných papierov držaných do splatnosti, cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou a podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých má účtovná jednotka podielovú účasť, okrem majetkovej účasti v realitnej spoločnosti podľa osobitného predpisu37a) a podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií podľa osobitného predpisu,37b)
b)
deriváty reálnou hodnotou,
c)
v obchodných spoločnostiach alebo v družstvách zanikajúcich bez likvidácie38) reálnou hodnotou,
d)
reálnou hodnotou, ak sú zabezpečené derivátmi na zabezpečenie ich reálnej hodnoty,
e)
nehnuteľnosti v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv účtovných jednotiek, ktoré sú poisťovňami podľa osobitného predpisu,19) reálnou hodnotou,
f)
komodity trhovou cenou,
g)
drahé kovy v majetku fondu9) trhovou cenou,
h)
podielový list v majetku fondu35a) jeho podielom na hodnote čistého majetku v príslušnom fonde,
i)
záväzky, ktoré sú súčasťou portfólia finančných nástrojov na obchodovanie reálnou hodnotou,
j)
hodnotou zhotoveného diela koncesionárom pre verejného obstarávateľa, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g).
(2)
Na účely tohto zákona sa reálnou hodnotou jednotlivej zložky majetku alebo záväzkov alebo súboru rovnorodých zložiek majetku alebo súboru rovnorodých zložiek záväzkov rozumie
a)
trhová cena,
b)
hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je cena podľa písmena a) známa,
c)
hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie sú na aktívnom trhu informácie, ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľa písmena b), alebo
d)
posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu podľa písmen a) až c), alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke.
(3)
Trhová cena je
a)
záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 za predpokladu, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom, alebo
b)
najpočetnejšia cena ponuky, alebo ak táto nie je reprezentatívna, medián cien ponúk na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1, ak nie je možné použiť ocenenie podľa písmena a); ak náklady na dopravu kúpeného majetku z miesta jeho uloženia na účely obchodovania na aktívnom trhu na miesto jeho použitia u kupujúceho nie sú zanedbateľné, prirátajú sa k trhovej cene.
(4)
Ak jednotlivý trh nezverejňuje záverečné ceny alebo iné ceny na ňom realizované, použijú sa kotácie cien na ňom alebo iné formy cenových ponúk, ak nemajú formu kotácií, ak tento trh spĺňa podmienky aktívneho trhu podľa odseku 5 písm. a) a b).
(5)
Aktívny trh je trh, na ktorom
a)
sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných podmienok,
b)
sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať,
c)
informácia o cenách je dostupná verejnosti.
(6)
Ak sa s majetkom neobchoduje na tuzemskej burze, ale obchoduje sa s ním na zahraničných regulovaných verejných trhoch, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) záverečná cena vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom trhu. Ak sa na rozhodujúcom regulovanom trhu s majetkom, ktorý je predmetom ocenenia, v deň ocenenia neobchodovalo, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) najvyššia cena zo záverečných cien vyhlásená na zahraničných regulovaných verejných trhoch, na ktorých je účtovnej jednotke dostupná účasť na obchodovaní.
(7)
Oceňovacie modely vychádzajú z
a)
trhového prístupu, ktorý používa informácie vytvárané operáciami na trhu, ako napríklad
1.
cenu podobného majetku dosiahnutú na aktívnom trhu, pričom sa jeho cena upraví o vplyv charakteristík majetku, v ktorých a v akom rozsahu sa líši od charakteristík oceňovaného majetku,
2.
cenu majetku, s vývojom cien ktorého vývoj ceny oceňovaného majetku vykazuje štatistickú závislosť,
3.
pri dlhovom majetku úrokovú sadzbu, výnosovú krivku, rizikovú maržu alebo ďalšie zložky ocenenia podobného druhu dlhového nástroja, s podobnou splatnosťou a podobným dlžníkom,
b)
výdavkového prístupu, ktorý vychádza z peňažnej sumy, ktorú by bolo potrebné vydať na obstaranie majetku, ktorý by mal pre účtovnú jednotku porovnateľný prínos ako oceňovaný majetok, pričom tento prístup sa používa najmä na ocenenie nefinančného majetku; zohľadňujú sa pri tom informácie z operácií alebo cenové ponuky z trhu z hľadiska jeho druhu a miesta, na ktorom by sa majetok pravdepodobne obstaral, vrátane maloobchodného trhu,
c)
príjmového prístupu, napríklad model súčasnej hodnoty, ktorý je založený na súčasnej hodnote budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok, pričom diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera návratnosti požadovaná investormi pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia, ktorý nesie danú mieru rizika.
(8)
Akcie a podiely v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podielovou účasťou sa môžu oceňovať metódou vlastného imania. Pri použití metódy vlastného imania sa hodnota akcií a podielov porovnáva s hodnotou zodpovedajúcou miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou a hodnota akcií a podielov sa upraví na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou. Ak účtovná jednotka použije túto metódu ocenenia, je povinná ju použiť na ocenenie všetkých takých akcií a podielov a za predpokladu, že môže určiť ocenenie metódou vlastného imania. Účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka podielovú účasť, poskytuje informácie o aktuálnej štruktúre svojho vlastného imania v takom čase, aby účtovná jednotka mohla oceniť akcie a podiely metódou vlastného imania.
(9)
Pri dlhových cenných papieroch a iných úročených pohľadávkach sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania ich nákupu do dňa ich splatnosti alebo ich prevodu na inú osobu zvyšuje o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku úroku. Pri dlhových cenných papieroch emitovaných účtovnou jednotkou a iných úročených záväzkoch sa ich ocenenie odo dňa ich prvotného zaúčtovania do dňa splatnosti alebo ich postúpenia na inú osobu zvyšuje o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku úroku.
(10)
Účtovná jednotka, ktorá ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) neoceňuje cenné papiere a podiely podľa § 25 ods. 8 reálnou hodnotou, neoceňuje tieto cenné papiere a podiely reálnou hodnotou ani ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) a c).
(11)
Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou okrem majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. c) a neoceňuje majetok metódou vlastného imania podľa odseku 8.
(12)
Ocenenie reálnou hodnotou sa ku dňu ocenenia nevykoná, ak nie je možné spoľahlivo určiť reálnu hodnotu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 39 sa vypúšťa.
37.
V § 28 ods. 4 druhá a tretia veta znejú: „Ak sa nedá životnosť goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť, musí ich účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od ich obstarania. Ak neboli aktivované náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka rozdeliť zisk, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj.“.
38.
V § 38 ods. 1 písmeno a) znie:
„a)
neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 alebo nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4,“.
39.
V § 38 sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o)
porušila ustanovenie § 11 ods. 3.“.
40.
V § 38 ods. 2 písm. a) sa slová „do 1 000 000“ nahrádzajú slovami „a o) do 3 000 000“.
41.
Za § 39k sa vkladajú § 39l a 39m, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§39l Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2015
(1)
Ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 sa prvýkrát použije v účtovnom období, ktoré končí najskôr 31. decembra 2015. Ak účtovná jednotka, ktorej účtovné obdobie začína po 1. januári 2015, zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku, použije prvýkrát ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 pri jej zostavovaní po 30. júni 2015.
(2)
Na konanie podľa § 38 začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2015 sa vzťahujú predpisy účinné do 30. júna 2015.
§39m Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1)
Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, oceňuje majetok podľa § 25 ods. 1 písm. d) a majetok a záväzky podľa § 27 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2016.
(2)
Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, vyhotovuje výročnú správu, správu o platbách, konsolidovanú výročnú správu a konsolidovanú správu o platbách prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016.
(3)
Materská účtovná jednotka zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016.
(4)
Ustanovenie § 28 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije na goodwill a aktivované náklady na vývoj obstarané od 1. januára 2016.“.
42.
Príloha sa dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú:
„12.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15. 11. 2014).
13.
Smernica Rady 2014/102/EÚ zo 7. novembra 2014, ktorou sa upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky (Ú. v. EÚ L 334, 21. 11. 2014).“.

Čl. II

Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z., zákona č. 428/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z., zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 381/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z. a zákona č. 374/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 2 sa vypúšťa písmeno j).
2.
V § 2a sa vypúšťa odsek 3.
Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 8.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10 sa vypúšťa.
3.
V § 6 ods. 1 sa vypúšťa písmeno o).
Doterajšie písmená p) až zd) sa označujú ako písmená o) až zc).
4.
V § 6 ods. 1 sa vypúšťa písmeno v).
Doterajšie písmená w) až zc) sa označujú ako písmená v) až zb).
5.
V § 6 ods. 3 úvodnej vete sa slová „písm. o), p) a r)“ nahrádzajú slovami „písm. o) a q)“.
6.
V § 6 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová „rozpočtových organizácií vyššieho územného celku, príspevkových organizácií vyššieho územného celku,“.
7.
V § 6 ods. 3 sa vypúšťa písmeno c).
8.
V § 6 ods. 6 písm. b) sa slovo „x)“ nahrádza slovom „v)“.
9.
V § 12 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f).
Doterajšie písmená g) až i) sa označujú ako písmená f) až h).
10.
V § 12 odsek 7 znie:
„(7)
Limit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a spôsob dodržiavania limitu zostatku finančných prostriedkov v hotovosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.
11.
V § 13 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a správcovi majetku štátu za porušenie povinností podľa § 22“.
12.
§ 22 sa vypúšťa.
13.
Za § 24 sa vkladá § 24a, ktorý znie:
§24a
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 209/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob a obdobie, ku ktorému sa zisťuje stav majetku štátu, rozsah a lehota predkladania informácií o majetku štátu Štátnej pokladnici v znení vyhlášky č. 493/2004 Z. z., vyhlášky č. 367/2005 Z. z., vyhlášky č. 414/2006 Z. z., vyhlášky č. 224/2008 Z. z., vyhlášky č. 218/2010 Z. z. a vyhlášky č. 221/2012 Z. z.“.

Čl. III

Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení zákona č. 556/2004 Z. z., zákona č. 631/2004 Z. z., zákona č. 533/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 477/2009 Z. z., zákona č. 491/2010 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 381/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 323/2014 Z. z. a zákona č. 54/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 9b ods. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak odberateľ kontrolných známok v elektronickom systéme kontrolných známok uvedie termín prevzatia kontrolných známok, ktorý je dlhší ako desať dní nasledujúcich po dni pripísania peňažných prostriedkov pripadajúcich na cenu kontrolných známok, lehota podľa prvej vety sa nepoužije; termín prevzatia kontrolných známok odberateľom kontrolných známok elektronicky oznámi finančné riaditeľstvo po dohode s odberateľom kontrolných známok.“.

Čl. IV

Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 652/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z. a zákona č. 207/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 61 ods. 2 druhá veta znie: „Ak odsek 3 neustanovuje inak, na vymáhanie podľa odseku 1 a na úkony súvisiace s vymáhaním sa primerane použije osobitný predpis.63)“.
2.
§ 61 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Exekučným titulom, na podklade ktorého možno začať colné exekučné konanie, je vykonateľné rozhodnutie, ktorým boli vymerané alebo uložené colný dlh, pokuty alebo iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov.“.

Čl. V

Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 494/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 361/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z. a zákon č. 35/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. i) sa za slová „poskytnutie služby“ vkladá čiarka a slová „okrem platby prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa“.
2.
V § 3 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
3.
V § 4 sa vypúšťa odsek 10.
4.
§ 4b vrátane nadpisu znie:
§4b Konanie o certifikácii
(1)
Konanie o certifikácii vykonáva Colný úrad Bratislava.
(2)
Konanie o certifikácii začína na základe žiadosti výrobcu, dovozcu alebo distribútora elektronickej registračnej pokladnice dňom jej doručenia Colnému úradu Bratislava. Žiadosť sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Žiadosť obsahuje
a)
ak ide o fyzickú osobu, obchodné meno a adresu trvalého pobytu, miesto podnikania podnikateľa, daňové identifikačné číslo, ak nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
b)
ak ide o právnickú osobu, obchodné meno a sídlo, meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo zástupcu, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
c)
prílohu, ktorou sú najmä doklady deklarujúce zhodu elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom s technickými požiadavkami podľa osobitného predpisu,11) výkresová dokumentácia vrátane schém zapojenia, výrobná dokumentácia, zdrojové kódy, dokumentácia vlastného registračného programu, používateľský a servisný manuál.
(3)
Výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice je povinný k žiadosti podľa odseku 2 predložiť aj vzorový model elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom.
(4)
Colný úrad Bratislava je oprávnený výrobcu, dovozcu alebo distribútora elektronickej registračnej pokladnice vyzvať aj na predloženie ďalších dokladov a vecí, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie splnenia požiadaviek na elektronickú registračnú pokladnicu alebo fiskálnu tlačiareň spolu s vlastným registračným programom podľa § 4 ods. 2 až 4.
(5)
Vzorový model elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom sa Colnému úradu Bratislava poskytne počas celej doby výroby elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom a desať rokov bezprostredne nasledujúcich po skončení výroby elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom. Výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice je povinný na výzvu Colného úradu Bratislava v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní, vymeniť vzorový model elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom, v ktorého prospech bolo rozhodnutie o certifikácii vydané, za rovnaký model alebo poskytnúť ďalší rovnaký model bez náhrady.
(6)
Pri vydávaní rozhodnutia o certifikácii Colný úrad Bratislava prihliada aj na technickú dokumentáciu z procesu posudzovania zhody, ktorá deklaruje splnenie technických požiadaviek ustanovených osobitným predpisom,11) pričom fiskálna tlačiareň spolu s vlastným registračným programom môže byť certifikovaná v rámci elektronickej registračnej pokladnice podľa § 2 písm. a) druhého bodu ako celok alebo ako samostatné elektronické registračné zariadenie.
(7)
Colný úrad Bratislava po posúdení predložených dokladov a vecí a overení splnenia požiadaviek na elektronickú registračnú pokladnicu alebo fiskálnu tlačiareň spolu s vlastným registračným programom podľa § 4 ods. 2 až 4 vydá rozhodnutie o certifikácii. Vo výroku rozhodnutia o certifikácii sa uvedie nezameniteľne druhové a typové označenie elektronickej registračnej pokladnice alebo druhové a typové označenie fiskálnej tlačiarne spolu s verziou vlastného registračného programu. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.
(8)
Ak elektronická registračná pokladnica alebo fiskálna tlačiareň spolu s vlastným registračným programom nespĺňa niektorú z požiadaviek podľa § 4 ods. 2 až 4 alebo ak výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice nepredloží na výzvu Colného úradu Bratislava všetky doklady alebo veci podľa odsekov 2 až 4, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie splnenia požiadaviek na elektronickú registračnú pokladnicu alebo fiskálnu tlačiareň spolu s vlastným registračným programom podľa § 4 ods. 2 až 4, Colný úrad Bratislava vydá rozhodnutie o zamietnutí certifikácie.
(9)
Colný úrad Bratislava je povinný o žiadosti podľa odseku 2 rozhodnúť do 90 dní od začatia konania o certifikácii; túto lehotu môže v odôvodnených prípadoch odvolací orgán rozhodnutím predĺžiť o 30 dní.
(10)
Odvolacím orgánom je finančné riaditeľstvo; ak ide o rozhodnutie finančného riaditeľstva, je odvolacím orgánom prezident finančnej správy, ktorý rozhoduje na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie.
(11)
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať finančné riaditeľstvo; ak ide o rozhodnutie finančného riaditeľstva, prezident finančnej správy na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Finančné riaditeľstvo nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí jedného roka od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
(12)
Návrh na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania.
(13)
Konaniu o certifikácii podlieha aj akákoľvek zmena elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom, ktorá má vplyv na splnenie požiadaviek na elektronickú registračnú pokladnicu alebo fiskálnu tlačiareň spolu s vlastným registračným programom podľa § 4 ods. 2 až 4.
(14)
Výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice je povinný vyrábať, dovážať alebo uvádzať na trh len takú elektronickú registračnú pokladnicu alebo fiskálnu tlačiareň spolu s vlastným registračným programom, ktorá je totožná so vzorovým modelom elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom poskytnutými Colnému úradu Bratislava, ktorých druhové a typové označenie a verzia vlastného registračného programu sú uvedené v rozhodnutí o certifikácii.
(15)
Ak výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice poruší povinnosť podľa odseku 5 poslednej vety alebo odseku 14, Colný úrad Bratislava rozhodnutie o certifikácii zruší. Colný úrad Bratislava rozhodnutie o certifikácii nezruší, ak výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice hodnoverne preukáže, že nemôže splniť povinnosť podľa odseku 5 poslednej vety.
(16)
Ak Colný úrad Bratislava zruší rozhodnutie o certifikácii, oznámi to finančnému riaditeľstvu a finančné riaditeľstvo je povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu písomne informovať podnikateľa.“.
5.
§ 7a vrátane nadpisu znie:
§7a Pridelenie kódu virtuálnej registračnej pokladnice a začatie používania virtuálnej registračnej pokladnice
(1)
Na účely pridelenia kódu virtuálnej registračnej pokladnice podnikateľ predloží písomnú žiadosť na ktorýkoľvek daňový úrad; ak sa žiadosť podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme podľa osobitného predpisu.19) Žiadosť obsahuje najmä identifikačné údaje podľa § 7 ods. 1 písm. a) prvého alebo druhého bodu. Po overení údajov daňový úrad bez zbytočného odkladu pridelí kód virtuálnej registračnej pokladnice a spolu s prihlasovacími údajmi ho doručí podnikateľovi.
(2)
Ak má žiadosť nedostatky, vyzve daňový úrad podnikateľa, aby ich podľa jeho pokynu v určenej lehote odstránil. Súčasne podnikateľa poučí, že ak nedostatky v lehote určenej daňovým úradom neodstráni, kód virtuálnej registračnej pokladnice daňový úrad nepridelí.
(3)
Podnikateľ je povinný oznámiť daňovému úradu zmenu predajného miesta, ak je odlišné od miesta podnikania alebo sídla v lehote podľa osobitného predpisu14) na účel vykonania zmeny tohto údaja v evidencii daňového úradu.“.
6.
Poznámka pod čiarou k odkazu 14b znie:
„14b)
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“.
7.
V § 15 ods. 5 sa slová „§ 4 ods. 10“ nahrádzajú slovami „§ 4b ods. 16“.
8.
V § 15a odseky 1 a 2 znejú:
„(1)
Podnikateľ je povinný písomne oznámiť ukončenie používania virtuálnej registračnej pokladnice ktorémukoľvek daňovému úradu najneskôr do troch pracovných dní od ukončenia jej používania; ak sa oznámenie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme podľa osobitného predpisu.19) Daňový úrad ukončí používanie virtuálnej registračnej pokladnice bez zbytočného odkladu.
(2)
Daňový úrad ukončí používanie virtuálnej registračnej pokladnice aj, ak
a)
dôjde k výmazu podnikateľa z obchodného registra alebo z iného obdobného registra,
b)
podnikateľ oznámi stratu, zneužitie alebo odcudzenie prihlasovacích údajov alebo ak stratu, zneužitie alebo odcudzenie zistí daňový úrad alebo colný úrad; daňový úrad umožní podnikateľovi prístup k údajom vo virtuálnej registračnej pokladnici zaslaním nových prihlasovacích údajov.“.
9.
V § 16a písm. g) sa slová „písm. zc)“ nahrádzajú slovami „písm. zd)“.
10.
V § 16a písm. x) sa slová „§ 10 ods. 1 alebo ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 8, § 10 ods. 1 alebo ods. 3 alebo podľa § 15 ods. 4,“.
11.
V § 16a písm. ak) sa vypúšťajú slová „a 4“.
12.
V § 16a písm. ao) sa na konci pripájajú tieto slová: „a 8“.“.
13.
§ 16b sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14)
Pokutu podľa odseku 3 poslednej vety nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona.“.
14.
V § 16c sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Colný úrad Bratislava uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. z) od 330 eur do 3 000 eur.“.
Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.
15.
V § 16c ods. 6 a 8 sa slová „odsekov 1 a 2“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 až 3“.
16.
V § 17 ods. 3 sa slová „uložení pokút a pri ich vymáhaní“ nahrádzajú slovami „sankciách a pri vymáhaní pokút“.
17.
§ 17 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Na odklad platenia pokuty, povolenie platenia pokuty v splátkach, úľavu z pokuty alebo odpustenie pokuty, zastupovanie a doručovanie sa primerane vzťahuje osobitný predpis.19)“.
18.
V prílohe č. 3 v časti IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE sa slová „Obchodné meno a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby“ nahrádzajú slovami „Obchodné meno, adresa trvalého pobytu a daňové identifikačné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a daňové identifikačné číslo právnickej osoby“.

Čl. VI

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z. a zákona č. 361/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
V § 79 ods. 8 sa za slová „možno použiť na“ vkladajú slová „úhradu a“.
2.
V § 89 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
exekučný titul podľa osobitného predpisu.56a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 56a znie:
„56a)
§ 61 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 130/2015 Z. z.“.

Čl. VII

Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 362/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z. a zákona č. 323/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 53 ods. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak odberateľ kontrolných známok v elektronickom systéme kontrolných známok uvedie termín prevzatia kontrolných známok, ktorý je dlhší ako desať dní nasledujúcich po dni pripísania peňažných prostriedkov pripadajúcich na cenu kontrolných známok, lehota podľa prvej vety sa nepoužije; termín prevzatia kontrolných známok odberateľom kontrolných známok elektronicky oznámi finančné riaditeľstvo po dohode s odberateľom kontrolných známok.“.

Čl. VIII

Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. a zákona č. 29/2015 Z. z. sa mení takto:
V § 60 ods. 10 druhej vete sa slová „dňom nasledujúcim po dni, keď uplynie 18 mesiacov odo dňa zriadenia elektronickej schránky" nahrádzajú slovami „1. augusta 2016“ a v tretej vete sa slová „uplynutím 18 mesiacov odo dňa zriadenia elektronickej schránky" nahrádzajú slovami „1. augustom 2016“.“.

Čl. IX

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2015 okrem čl. I bodov 1, 3 až 5, 9 až 13, 15 až 37 a § 39m v bode 41, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016 a čl. I bodu 14, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2017.
Andrej Kiska v. r.

Peter Pellegrini v. r.

Robert Fico v. r.