Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2005

502/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2005 do 31.05.2008
502
ZÁKON
z 18. októbra 2001
o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ USTANOVENIA

§1
(1)
Tento zákon upravuje základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly vykonávanej podľa tohto zákona a osobitných zákonov1) a vnútorného auditu, ktoré sú súčasťou jednotného a komplexného systému finančného riadenia zabezpečujúceho dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, a dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami2) orgánu verejnej správy, ako aj pri iných činnostiach orgánu verejnej správy.
(2)
Tento zákon podrobnejšie upravuje pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky3) (ďalej len „ministerstvo“) a ostatných orgánov verejnej správy v oblasti finančnej kontroly a vnútorného auditu. Tento zákon upravuje práva a povinnosti kontrolovaného subjektu a súčinnosť právnických osôb a fyzických osôb, ktoré ku kontrolovanému subjektu majú zmluvný vzťah dodávateľa výkonov alebo tovarov, alebo služieb (ďalej len „tretia osoba") pri vykonávaní následnej finančnej kontroly verejných prostriedkov v kontrolovanom subjekte.
(3)
Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na kontrolu vykonávanú podľa osobitných predpisov.4)
§2
(1)
Finančnou kontrolou sa rozumie súhrn činností, ktorými sa v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi1) overuje
a)
splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov,5)
b)
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov6) pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
c)
dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
d)
na účely finančného riadenia dostupnosť, správnosť a úplnosť informácií o vykonávaných finančných operáciách a o hospodárení s verejnými prostriedkami,
e)
splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vnútorným auditom nezávislá objektívna hodnotiaca a konzultačná činnosť, ktorá
1.
hodnotí dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov6) pri finančnom riadení a vykonávaní iných činností auditovaného subjektu,
2.
hodnotí možné riziká finančného riadenia a iných činností auditovaného subjektu a odporúča opatrenia na odstránenie týchto rizík,
3.
poskytuje spoľahlivé a včasné informácie o činnostiach auditovaného subjektu vedúcim zamestnancom7) zodpovedným za finančné riadenie,
4.
hodnotí úroveň vykonávania finančného riadenia so zameraním na jeho skvalitnenie,
5.
napomáha hospodárne, efektívne a účinné vykonávanie činností auditovaného subjektu,
b)
verejnými prostriedkami prostriedky podľa osobitného predpisu7a) vrátane iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
orgánom verejnej správy subjekt sektora verejnej správy podľa osobitného predpisu7b) a právnická osoba, ktorej prostredníctvom sa poskytujú prostriedky Európskej únie,7c)
d)
finančným riadením súhrn postupov orgánu verejnej správy pri zodpovednom a prehľadnom plánovaní, rozpočtovaní, použití, účtovaní, výkazníctve a finančnej kontrole verejných prostriedkov, ktorých cieľom je ich hospodárne, efektívne a účinné využívanie,
e)
kontrolným orgánom orgán verejnej správy, ktorý vykonáva následnú finančnú kontrolu,
f)
kontrolovaným subjektom orgán verejnej správy, jeho vnútorné organizačné útvary, preddavkové organizácie,12) iná právnická osoba a fyzická osoba, ak hospodária s verejnými prostriedkami,
g)
auditovaným subjektom orgán verejnej správy, ktorý spravuje kapitolu štátneho rozpočtu8) (ďalej len „ústredný orgán"), jeho vnútorné organizačné útvary, rozpočtová organizácia, jej preddavkové organizácie12) a príspevková organizácia, ku ktorým vykonáva ústredný orgán zriaďovateľskú funkciu, a štátny účelový fond, ktorý ústredný orgán spravuje, právnická osoba, ktorej prostredníctvom sa poskytujú prostriedky Európskej únie, a sociálna poisťovňa,
h)
finančnou operáciou príjem alebo použitie verejných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy,
i)
hospodárnosťou minimalizovanie nákladov na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality,
j)
efektívnosťou maximalizovanie výsledkov činnosti vo vzťahu k disponibilným verejným prostriedkom,
k)
účinnosťou vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky,
l)
rizikom pravdepodobnosť výskytu nepriaznivého vplyvu udalosti alebo činnosti, alebo iných odchýlok od stanovených cieľov a zámerov na plnenie úloh orgánu verejnej správy.
§3
Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy pre finančnú kontrolu a vnútorný audit a v rámci tejto pôsobnosti
a)
koordinuje vykonávanie následnej finančnej kontroly s inými kontrolnými orgánmi,
b)
vykonáva metodický dohľad a metodicky usmerňuje a harmonizuje vykonávanie finančnej kontroly a vnútorného auditu,
c)
zabezpečuje odborné vzdelávanie zamestnancov kontrolných orgánov vykonávajúcich finančnú kontrolu a vnútorných audítorov,
d)
spolupracuje s orgánmi Európskej únie v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
e)
kontroluje dodržiavanie tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov6) pri vykonávaní finančnej kontroly a vnútorného auditu,
f)
predkladá vláde Slovenskej republiky spolu s návrhom štátneho záverečného účtu súhrnnú správu o výsledkoch následnej finančnej kontroly a vnútorného auditu na základe ročných správ podľa § 6 ods. 4 a § 31a ods. 1 písm. b),
g)
ukladá pokuty za porušenie povinností podľa tohto zákona.
§3a
(1)
Ministerstvo vykonáva následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, v ústredných orgánoch a štátnych účelových fondoch okrem rozpočtovej kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Kontrolu hospodárenia v Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vykonáva Národná rada Slovenskej republiky alebo ňou poverený orgán.
(2)
Následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov v štátnych rozpočtových organizáciách a v štátnych príspevkových organizáciách, následnú finančnú kontrolu prostriedkov, ktoré tvoria príjmy rozpočtu obce a vyššieho územného celku podľa osobitného predpisu,12a) a následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov u právnických osôb a fyzických osôb vykonávajú správy finančnej kontroly.12b) V prípade potreby môže následnú finančnú kontrolu vykonať ministerstvo.
(3)
Orgán verejnej správy vykonáva následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, v rámci svojho rozpočtu. Zároveň vykonáva následnú finančnú kontrolu prostriedkov štátnych účelových fondov, ktoré spravuje, vrátane prostriedkov poskytnutých z týchto fondov právnickým osobám a fyzickým osobám.

DRUHÁ ČASŤ | FINANČNÁ KONTROLA

Všeobecné ustanovenia
§4
Cieľom finančnej kontroly je zabezpečiť
a)
hospodárny, efektívny a účinný výkon verejnej správy,
b)
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov6) kontrolovaným subjektom pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
c)
dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
d)
včasné a spoľahlivé informovanie vedúceho orgánu verejnej správy o úrovni hospodárenia s verejnými prostriedkami a o vykonávaných finančných operáciách.
§5
Finančná kontrola sa vykonáva ako predbežná finančná kontrola, priebežná finančná kontrola a následná finančná kontrola.
§6
(1)
Predbežnou finančnou kontrolou orgán verejnej správy overuje každú svoju finančnú operáciu.
(2)
Priebežnou finančnou kontrolou orgán verejnej správy overuje finančné operácie vybrané jeho vedúcim zamestnancom.7)
(3)
Následnú finančnú kontrolu vykonáva orgán verejnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov1) a oprávnení zamestnanci Európskej komisie alebo jej riadne vymenovaní zástupcovia podľa § 7.
(4)
Ústredné orgány a správy finančnej kontroly sú povinné vypracovať ročnú správu o výsledkoch následných finančných kontrol, v ktorej uvedú najmä údaje o počte nimi vykonaných následných finančných kontrol, kontrolných zisteniach a opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov a zaslať ju ministerstvu do konca februára za predchádzajúci kalendárny rok.
(5)
Podrobnosti o obsahu ročnej správy o výsledkoch následných finančných kontrol ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§7
(1)
Oprávnení zamestnanci Európskej komisie alebo jej riadne vymenovaní zástupcovia môžu vykonať následnú finančnú kontrolu prostriedkov Európskej únie vrátane verejných prostriedkov súvisiacich s použitím prostriedkov Európskej únie v subjektoch, ktorým sa tieto prostriedky poskytli.
(2)
Oprávnení zamestnanci Európskej komisie alebo jej riadne vymenovaní zástupcovia môžu vyžadovať od kontrolných orgánov spoluprácu pri výkone následnej finančnej kontroly. V rámci tejto spolupráce sa oprávnení zamestnanci Európskej komisie alebo jej riadne vymenovaní zástupcovia a kontrolný orgán vzájomne informujú o predmete a účele následnej finančnej kontroly a koordinujú jej výkon.
(3)
Ministerstvo poskytuje informácie súvisiace s finančnou kontrolou a s vnútorným auditom orgánom Európskej únie v lehote a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Na tento účel ministerstvo a ostatné kontrolné orgány sú oprávnené požadovať potrebné informácie od subjektu, ktorému sa poskytli prostriedky Európskej únie, a tento subjekt je povinný tieto informácie poskytnúť.
§8
Vedúci orgánu verejnej správy je zodpovedný za
a)
zabezpečenie vylúčenia zásahov smerujúcich k ovplyvňovaniu zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu,
b)
vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie systému finančného riadenia,
c)
prijatie opatrení na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku,
d)
určenie zamestnancov zodpovedných za nedostatky zistené finančnou kontrolou a uplatnenie opatrení voči nim podľa osobitného predpisu.13)
§9 Predbežná finančná kontrola
(1)
Predbežnou finančnou kontrolou sa so zameraním na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti overuje, či je pripravovaná finančná operácia v súlade so schváleným rozpočtom orgánu verejnej správy, so zmluvami uzatvorenými orgánom verejnej správy alebo inými rozhodnutiami o hospodárení s verejnými prostriedkami a či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.6)
(2)
Predbežnú finančnú kontrolu vykonáva vedúci zamestnanec7) poverený vedúcim orgánu verejnej správy a zamestnanci zodpovední za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti podľa charakteru finančnej operácie.
(3)
Vykonanie predbežnej finančnej kontroly potvrdzujú osoby podľa odseku 2 podpisom a uvedením dátumu jej vykonania na doklade súvisiacom s pripravovanou finančnou operáciou.
(4)
Finančné operácie nemožno vykonať alebo v nich pokračovať bez ich overenia predbežnou finančnou kontrolou.
(5)
Pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly sú osoby podľa odseku 2 povinné písomne oznámiť vedúcemu orgánu verejnej správy zistené závažné nedostatky, pre ktoré nemožno kontrolovanú finančnú operáciu vykonať alebo v jej príprave pokračovať.
(6)
Ustanovenie odseku 4 sa nepoužije pri plnení úloh integrovaného záchranného systému a pri plnení niektorých úloh Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, colnej správy, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže a spravodajských služieb, ak ich vykonanie neznesie odklad.13a)
§10 Priebežná finančná kontrola
(1)
Priebežnou finančnou kontrolou sa overuje
a)
úplnosť a preukázateľnosť účtovných alebo iných dokladov súvisiacich s kontrolovanou finančnou operáciou,
b)
súhrn skutočností podľa § 9 ods. 1.
(2)
Priebežnú finančnú kontrolu vykonáva zamestnanec organizačného útvaru, s ktorého činnosťou kontrolovaná finančná operácia súvisí.
(3)
Po vykonaní priebežnej finančnej kontroly sú osoby podľa odseku 2 povinné vypracovať písomný záznam o zistených skutočnostiach a písomne oznámiť vedúcemu orgánu verejnej správy zistené závažné nedostatky, pre ktoré nemožno kontrolovanú finančnú operáciu vykonať alebo v jej príprave pokračovať.
Následná finančná kontrola
§11
Následnou finančnou kontrolou sa overuje
a)
objektívny stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi6) a vnútornými aktmi riadenia so zameraním na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
b)
vykonanie predbežnej finančnej kontroly,
c)
dodržanie postupu podľa § 10 pri výkone priebežnej finančnej kontroly,
d)
splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a odstránenie príčin ich vzniku.
§12
(1)
Pri vykonávaní následnej finančnej kontroly sa kontrolné orgány a kontrolované subjekty riadia základnými pravidlami následnej finančnej kontroly (§ 13 až 25).
(2)
Orgány obce a vyššieho územného celku9) sa pri vykonávaní následnej finančnej kontroly riadia základnými pravidlami následnej finančnej kontroly, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(3)
Následnú finančnú kontrolu sú oprávnení vykonávať zamestnanci kontrolného orgánu a prizvané osoby (§ 24) len na základe písomného poverenia na vykonanie následnej finančnej kontroly vydaného vedúcim kontrolného orgánu.
Základné pravidlá následnej finančnej kontroly
§13
(1)
Zamestnanci kontrolného orgánu sú pri vykonávaní následnej finančnej kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu
a)
vstupovať do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku alebo na pozemok kontrolovaného subjektu, ak sa používajú na zabezpečenie úloh vo verejnom záujme, alebo vstupovať do obydlia, ak sa používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti a je to nevyhnutné na plnenie úloh podľa tohto zákona,
b)
vyžadovať od kontrolovaného subjektu v určenej lehote poskytnutie originálov dokladov, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, vyjadrení a ostatných informácií potrebných na výkon následnej finančnej kontroly,
c)
odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu originály dokladov, záznamy dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisy a ostatné informácie, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané a ktoré sú potrebné na zabezpečenie dôkazov, vrátane iných materiálov nevyhnutných na ďalšie úkony súvisiace s následnou finančnou kontrolou,
d)
vyžadovať od kontrolovaného subjektu súčinnosť potrebnú na vykonanie následnej finančnej kontroly, ak nemožno účel následnej finančnej kontroly dosiahnuť inak,
e)
vyžadovať od tretej osoby predloženie dokladov, poskytnutie informácií a vysvetlení súvisiacich s následnou finančnou kontrolou v kontrolovanom subjekte a sú oprávnení odobrať doklady a iné materiály, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu a cieľa následnej finančnej kontroly.
(2)
Zamestnanci kontrolného orgánu sú pri vykonávaní následnej finančnej kontroly povinní
a)
vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel a termín začatia následnej finančnej kontroly; ak by oznámením o začatí následnej finančnej kontroly mohlo dôjsť k zmareniu účelu následnej finančnej kontroly, sú povinní oznámenie urobiť najneskôr pri začatí následnej finančnej kontroly,
b)
preukázať, že sú oprávnení na vykonanie následnej finančnej kontroly a predložiť preukaz totožnosti,
c)
vydať kontrolovanému subjektu a tretej osobe potvrdenie o odobratí originálov dokladov, písomností a iných materiálov mimo priestorov kontrolovaného subjektu a tretej osoby a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; tieto veci kontrolný orgán vráti tomu, komu sa odobrali, ak nie sú potrebné na ďalší výkon následnej finančnej kontroly alebo na iné konanie podľa osobitných predpisov,14)
d)
oboznámiť kontrolovaný subjekt so správou o výsledku následnej finančnej kontroly (ďalej len „správa“) pred jej prerokovaním a vyžiadať od neho v lehote určenej kontrolným orgánom písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe,
e)
preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe a zohľadniť opodstatnené námietky v dodatku k správe a oboznámiť s ním kontrolovaný subjekt,
f)
písomne oznámiť neopodstatnenosť námietok kontrolovanému subjektu najneskôr do termínu prerokovania správy,
g)
prerokovať správu s kontrolovaným subjektom,
h)
uložiť v zápisnici o prerokovaní správy (ďalej len „zápisnica“) kontrolovanému subjektu, aby v určenej lehote prijal opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku, v určenej lehote predložil písomnú správu o ich splnení, určil zamestnancov zodpovedných za nedostatky zistené následnou finančnou kontrolou a uplatnil voči nim opatrenia podľa osobitného predpisu,13)
i)
odovzdať správu a zápisnicu kontrolovanému subjektu,
j)
informovať o kontrolných zisteniach uvedených v správe nadriadený orgán kontrolovaného subjektu,
k)
oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov.14)
(3)
Oprávnenia podľa odseku 1 a povinnosti podľa odseku 2 písm. a), b) a e) sa vzťahujú na prizvané osoby rovnako.
§13a
Zamestnanci vykonávajúci následnú finančnú kontrolu majú pri plnení úloh podľa tohto zákona postavenie verejných činiteľov.14a)
§14
(1)
Kontrolovaný subjekt je oprávnený
a)
vyžadovať od zamestnancov kontrolného orgánu a prizvaných osôb preukázanie skutočností podľa § 13 ods. 2 písm. b),
b)
vyžadovať od kontrolného orgánu a prizvanej osoby potvrdenie o odobratí originálov dokladov, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov a ostatných informácií potrebných na výkon následnej finančnej kontroly,
c)
písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe v lehote určenej kontrolným orgánom,
d)
vyžadovať od kontrolného orgánu odovzdanie správy.
(2)
Kontrolovaný subjekt je povinný
a)
vytvoriť podmienky na vykonanie následnej finančnej kontroly a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jej začatie a riadny priebeh,
b)
oboznámiť pri začatí následnej finančnej kontroly kontrolný orgán a prizvanú osobu s bezpečnostnými predpismi, ktoré sa vzťahujú na priestory kontrolovaného subjektu,
c)
predložiť kontrolnému orgánu na vyžiadanie výsledky kontrol vykonaných inými orgánmi,4) ktoré majú vzťah k predmetu následnej finančnej kontroly,
d)
umožniť kontrolnému orgánu vstup do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku alebo na pozemok, ktoré kontrolovaný subjekt používa na zabezpečovanie úloh vo verejnom záujme, alebo vstup do obydlia za podmienok podľa § 13 ods. 1 písm. a),
e)
predložiť v lehote určenej kontrolným orgánom vyžiadané doklady a vyjadrenia, vydať mu na jeho vyžiadanie písomné potvrdenie o ich úplnosti, poskytnúť informácie o predmete následnej finančnej kontroly a poskytnúť súčinnosť na vykonanie následnej finančnej kontroly,
f)
dostaviť sa na požiadanie kontrolného orgánu na prerokovanie správy,
g)
prijať v určenej lehote opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku,
h)
predložiť kontrolnému orgánu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a o odstránení príčin ich vzniku, o určení zamestnancov zodpovedných za nedostatky zistené následnou finančnou kontrolou a o uplatnení opatrení voči nim podľa osobitného predpisu.13)
(3)
Kontrolovaný subjekt nie je povinný poskytnúť doklady a písomnosti podľa § 13 ods. 1 písm. b) a súčinnosť podľa § 13 ods. 1 písm. d), ak by sa ich poskytnutím porušila zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti a kontrolovaný subjekt nebol oprávneným orgánom oslobodený od povinnosti mlčanlivosti.
§14a
Tretia osoba je povinná poskytnúť kontrolnému orgánu súčinnosť v rozsahu podľa § 13 ods. 1 písm. e).
§15
(1)
Zamestnanci kontrolného orgánu a prizvané osoby, ktorým sú známe skutočnosti zakladajúce pochybnosti o ich nepredpojatosti so zreteľom na ich vzťah k predmetu následnej finančnej kontroly alebo ku kontrolovaným subjektom, sú povinní tieto skutočnosti písomne oznámiť kontrolnému orgánu.
(2)
Vedúci kontrolovaného subjektu môže proti účasti zamestnancov kontrolného orgánu a prizvaných osôb na následnej finančnej kontrole podať písomné námietky kontrolnému orgánu s uvedením dôvodu, ak má pochybnosti o nepredpojatosti zamestnancov kontrolného orgánu alebo prizvaných osôb. Podanie námietok nemá odkladný účinok.
(3)
Zamestnanci kontrolného orgánu a prizvané osoby, proti ktorým podal kontrolovaný subjekt námietky podľa odseku 2, sú oprávnení vykonať pri následnej finančnej kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad.
(4)
Vedúci kontrolného orgánu je povinný rozhodnúť o námietkach podľa odseku 2 najneskôr do troch pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s týmto rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil. Na rozhodovanie o nepredpojatosti sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.15)
§16
(1)
O kontrolných zisteniach následnej finančnej kontroly kontrolné orgány vypracujú správu, čiastkovú správu o výsledku následnej finančnej kontroly (ďalej len „čiastková správa“), priebežnú správu o výsledku následnej finančnej kontroly (ďalej len „priebežná správa“), dodatok k správe a záznam o výsledku následnej finančnej kontroly (ďalej len „záznam“).
(2)
Čiastková správa, priebežná správa a dodatok k správe sú súčasťou správy; ustanovenia § 13 a 14 sa na ne vzťahujú primerane.
§17
Správa obsahuje
a)
označenie kontrolného orgánu,
b)
mená a priezviská zamestnancov kontrolného orgánu a prizvaných osôb, ktoré následnú finančnú kontrolu vykonali,
c)
označenie kontrolovaného subjektu,
d)
predmet následnej finančnej kontroly,
e)
kontrolované obdobie,
f)
miesto a čas vykonania následnej finančnej kontroly,
g)
úplný popis kontrolných zistení, označenie všeobecne záväzných právnych predpisov,6) ktoré sa porušili, dokladov a písomností preukazujúcich správnosť kontrolných zistení,
h)
zoznam príloh, ktoré tvoria najmä doklady a písomnosti vzťahujúce sa k predmetu následnej finančnej kontroly,
i)
dátum vyhotovenia správy,
j)
podpisy zamestnancov kontrolného orgánu a prizvaných osôb,
k)
dátum oboznámenia kontrolovaného subjektu so správou a stanovenie lehoty na podanie námietok ku kontrolným zisteniam,
l)
písomné potvrdenie o prevzatí správy kontrolovaným subjektom.
§18
(1)
Čiastková správa sa vypracúva, ak
a)
je nutné bez zbytočného odkladu prijať opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou,
b)
následnú finančnú kontrolu vykonávajú spoločne viaceré kontrolné orgány,
c)
následná finančná kontrola sa vykonáva vo viacerých kontrolovaných subjektoch alebo vo viacerých vnútorných organizačných jednotkách12) kontrolovaného subjektu,
d)
kontrolné zistenia odôvodnene nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt.
(2)
Na náležitosti čiastkovej správy sa primerane vzťahuje § 17.
§19
(1)
Priebežná správa sa vypracúva, ak sa vykonala následná finančná kontrola na mieste za prítomnosti povereného zástupcu kontrolovaného subjektu z dôvodu, že objektívny stav kontrolovaných skutočností nebolo možno overiť z dokladov a písomností predložených kontrolovaným subjektom.
(2)
Na náležitosti priebežnej správy sa primerane vzťahuje § 17.
§20
(1)
Dodatok k správe sa vypracúva, ak proti kontrolným zisteniam uvedeným v správe písomne podal kontrolovaný subjekt v lehote určenej kontrolným orgánom opodstatnené námietky, alebo vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré v čase oboznamovania so správou neboli známe.
(2)
Na náležitosti dodatku k správe sa primerane vzťahuje § 17.
§21
(1)
Záznam sa vypracúva, ak kontrolný orgán nezistí nedostatky.
(2)
Na náležitosti záznamu sa primerane vzťahuje § 17.
§22
(1)
Následná finančná kontrola je skončená prerokovaním správy, ak následná finančná kontrola zistila nedostatky, alebo oboznámením kontrolovaného subjektu so záznamom, ak následná finančná kontrola nezistila nedostatky.
(2)
Následná finančná kontrola sa považuje za skončenú aj vtedy, ak sa kontrolovaný subjekt odmietne oboznámiť so správou, písomne sa k nej nevyjadrí alebo odmietne podpísať zápisnicu. Tieto skutočnosti sa uvedú v zápisnici.
(3)
Kontrolný orgán je povinný o prerokovaní správy vypracovať zápisnicu, ktorá obsahuje najmä
a)
dátum oboznámenia kontrolovaného subjektu so správou,
b)
dátum prerokovania správy, mená zamestnancov kontrolného orgánu a zástupcov kontrolovaného subjektu prítomných na prerokovaní správy a ich podpisy,
c)
uloženie povinnosti v určenej lehote prijať opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku,
d)
uloženie povinnosti predložiť kontrolnému orgánu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a o odstránení príčin ich vzniku a o uplatnení opatrení podľa osobitného predpisu,13)
e)
potvrdenie kontrolovaného subjektu o vrátení dokladov a písomností poskytnutých na vykonanie následnej finančnej kontroly.
§23
Kontrolné orgány v rozsahu svojej pôsobnosti pri výkone následnej finančnej kontroly vzájomne spolupracujú vrátane vykonávania spoločných následných finančných kontrol a poskytujú si navzájom informácie súvisiace s výkonom následnej finančnej kontroly.
§24
Na vykonanie následnej finančnej kontroly môže kontrolný orgán prizvať zamestnancov iných orgánov verejnej správy alebo iných právnických osôb alebo fyzické osoby s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou následnej finančnej kontroly. Účasť prizvaných osôb na následnej finančnej kontrole sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.
§25
(1)
Náklady vzniknuté v súvislosti s vykonávaním následnej finančnej kontroly prizvanej osobe uhrádza kontrolný orgán.
(2)
Za náklady podľa odseku 1 sa považuje náhrada mzdy, prípadne platu vo výške priemerného zárobku16) a náhrady podľa osobitného predpisu.17)
(3)
Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vykonávaním následnej finančnej kontroly kontrolovanému subjektu, uhrádza kontrolovaný subjekt.

TRETIA ČASŤ | VNÚTORNÝ AUDIT

Všeobecné ustanovenia
§26
(1)
Vedúci ústredných orgánov s výnimkou tých, kde by to bolo vzhľadom na počet zamestnancov, objem rozpočtu verejných prostriedkov a organizačnú štruktúru ústredného orgánu zjavne nehospodárne, neefektívne a neúčinné, sú povinní zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu vlastným zamestnancom (ďalej len „vnútorný audítor"), prípadne nezávislou vnútornou organizačnou jednotkou zloženou z vnútorných audítorov (ďalej len „útvar vnútorného auditu"), funkčne a organizačne oddelených od riadiacich a kontrolných štruktúr. O výnimke z povinnosti zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu v ústrednom orgáne vlastným zamestnancom rozhodne minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií").
(2)
Cieľom vnútorného auditu je nezávislou, objektívnou, hodnotiacou a konzultačnou činnosťou zameranou na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov napomáhať plnenie úloh, cieľov a zámerov auditovaného subjektu a prinášať systematický metodický prístup k zlepšovaniu efektívnosti riadenia rizík vyplývajúcich z činnosti auditovaného subjektu.
§27
(1)
Vnútorný audit sa vykonáva v auditovanom subjekte.
(2)
Na základe žiadosti vedúceho ústredného orgánu vykoná vnútorný audit útvar vnútorného auditu ministerstva, ak je to odôvodnené skutočnosťou podľa § 28 ods. 6.
(3)
Pri vykonávaní vnútorného auditu podľa odseku 2 je vedúci ústredného orgánu, ktorý požiadal o vykonanie vnútorného auditu, oprávnený podávať vnútornému audítorovi návrhy na vykonanie vnútorného auditu.
(4)
Útvar vnútorného auditu ministerstva v súčinnosti s ústrednými orgánmi zainteresovanými na vnútornom audite príslušného programu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu môže v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie informácie pre Európsku komisiu17a) vykonať vnútorný audit v orgánoch a organizáciách zabezpečujúcich implementáciu prostriedkov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Na ten účel koordinuje prípravu plánov vnútorných auditov a výkon jednotlivých audítorských akcií.
Postavenie vnútorného audítora
§28
(1)
Vnútorného audítora ministerstva vymenúva a odvoláva minister financií.
(2)
Vnútorného audítora iného ústredného orgánu vymenúva a odvoláva vedúci tohto ústredného orgánu po prerokovaní s ministrom financií. V prípade zániku štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 30 ods. 3 sa prerokovanie s ministrom financií nevyžaduje. Vymenovanie a odvolanie vnútorného audítora oznamuje vedúci ústredného orgánu ministerstvu.
(3)
Vnútorný audítor je pri výkone svojej činnosti viazaný len ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri svojej činnosti zohľadňuje medzinárodne uznávané štandardy pre profesionálnu prax vnútorného auditu a riadi sa etickým kódexom vnútorného audítora.
(4)
Vedúci auditovaného subjektu je povinný zabezpečiť, aby sa vylúčili akékoľvek zásahy smerujúce k ovplyvňovaniu vnútorného audítora pri vykonávaní vnútorného auditu.
(5)
Útvar vnútorného auditu a vnútorného audítora nemožno poverovať činnosťami, ktoré nesúvisia s vykonávaním vnútorného auditu alebo sú v rozpore s nezávislosťou plnenia úloh vnútorného auditu.
(6)
Vnútorný audítor nesmie vykonať vnútorný audit, ak so zreteľom na jeho vzťah k predmetu vnútorného auditu alebo k auditovanému subjektu možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Ak sa vnútorný audítor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré nesmie vykonať vnútorný audit, oznámi ich bez zbytočného odkladu vedúcemu ústredného orgánu, v ktorého služobnom úrade vykonáva štátnu službu.
§29
(1)
Za vnútorného audítora možno vymenovať len štátneho zamestnanca.17b)
(2)
Vedúceho útvaru vnútorného auditu, a ak nie je útvar zriadený, samostatného vnútorného audítora pri vykonávaní činností vnútorného auditu v súlade s týmto zákonom priamo riadi vedúci ústredného orgánu, ktorý súčasne zodpovedá za efektívne a účinné využitie výsledkov činnosti vnútorných audítorov pri skvalitňovaní systému finančného riadenia so zameraním na hospodárne, efektívne a účinné plnenie úloh ústredného orgánu.
§30
(1)
Vedúci ústredného orgánu odvolá vnútorného audítora z funkcie
a)
pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru17c) s výnimkou, ak zmena štátnozamestnaneckého pomeru bude vykonaná v rámci útvaru vnútorného auditu,
b)
pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu.17d)
(2)
Funkcia vnútorného audítora zaniká súčasne so zánikom štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu.17e)
(3)
Funkcia vnútorného audítora, ak bol odvolaný podľa odseku 1, zaniká dňom uvedeným v písomnom oznámení, najneskôr však dňom nasledujúcim po dni jeho doručenia.
§31
(1)
Vnútorný audit sa vykonáva v súlade so strednodobým plánom vnútorného auditu (ďalej len „strednodobý plán"), s ročným plánom jednotlivých vnútorných auditov (ďalej len „ročný plán") a podľa programu jednotlivého vnútorného auditu (ďalej len „audítorská akcia") .
(2)
Strednodobý plán obsahuje najmä priority určené na audit, čas potrebný na vykonanie auditov a frekvenciu auditov, potreby ústredného orgánu z hľadiska doterajších výsledkov jeho činnosti a predpokladaných zámerov a cieľov na viacročné obdobie, spravidla na tri roky.
(3)
Ročný plán spresňuje na základe strednodobého plánu rozsah, vecné zameranie a predmet vnútorných auditov, ich ciele, časové rozvrhnutie, personálne zabezpečenie a ďalšie činnosti, ktoré súvisia so zabezpečením vykonávania vnútorného auditu.
(4)
Program audítorskej akcie obsahuje najmä
a)
názov a sídlo ústredného orgánu, ktorého vnútorný audítor audítorskú akciu vykoná,
b)
názov a sídlo auditovaného subjektu,
c)
hodnotený úsek činnosti auditovaného subjektu,
d)
hlavné smery orientácie audítorskej akcie a jej ciele,
e)
obdobie, ktoré sa bude audítorskou akciou hodnotiť,
f)
začiatok a predpokladanú dobu vykonávania audítorskej akcie,
g)
ďalšie údaje, ktoré bližšie charakterizujú podmienky vykonania audítorskej akcie.
(5)
Strednodobý plán a ročný plán vypracúva útvar vnútorného auditu a samostatný vnútorný audítor na základe objektívneho hodnotenia rizík, ktoré vyplývajú zo stanovených úloh, cieľov a zámerov ústredného orgánu, s prihliadnutím na výsledky kontrol vykonaných v ústrednom orgáne a na zistenia vnútorného kontrolného systému. Vedúci útvaru vnútorného auditu, a ak nie je útvar zriadený, samostatný vnútorný audítor prerokuje prípravu plánov s príslušným vedúcim ústredného orgánu, ktorý tieto plány schvaľuje, pričom sú povinní zohľadniť jeho návrhy a odporúčania. Zmeny a doplnenie schváleného strednodobého plánu a ročného plánu na základe aktuálneho prehodnotenia rizík schvaľuje vedúci ústredného orgánu.
(6)
Program audítorskej akcie vypracúva vnútorný audítor, prípadne vedúci audítorskej skupiny určený vedúcim útvaru vnútorného auditu na každú audítorskú akciu a zasiela ho na schválenie vedúcemu ústredného orgánu.
(7)
Program audítorskej akcie, ktorú vykoná vnútorný audítor ministerstva na základe žiadosti vedúceho iného ústredného orgánu podľa § 27 ods. 2, sa predkladá na schválenie vedúcemu tohto ústredného orgánu a zasiela na vedomie ministrovi financií.
(8)
Vykonanie audítorskej akcie sa auditovanému subjektu oznámi pred jej začatím. Ak je podozrenie, že by sa tým zmarilo vykonanie audítorskej akcie, oznámi sa vykonanie audítorskej akcie v deň jej začatia.
§31a
(1)
Vedúci útvaru vnútorného auditu alebo samostatný vnútorný audítor je povinný
a)
zaslať ministerstvu a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky schválené plány vnútorného auditu podľa § 31 ods. 2 a 3 najneskôr do 31. januára plánovacieho obdobia,
b)
vypracovať ročnú správu o činnosti útvaru vnútorného auditu a samostatný vnútorný audítor ročnú správu o svojej činnosti, ktorá obsahuje najmä údaje o počte vykonaných audítorských akcií a ich zameraní, analýzu výskytu zistení, ktoré nepriaznivo ovplyvnili činnosť ústredného orgánu, vrátane nedostatkov vnútorných kontrolných mechanizmov, odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov, a zaslať ju do konca februára za predchádzajúci kalendárny rok vedúcemu orgánu verejnej správy a ministerstvu,
c)
zabezpečiť zhromažďovanie a vedenie príslušnej pracovnej dokumentácie ku každej audítorskej akcii.
(2)
Pri odvolaní vnútorného audítora podľa § 30 odvolaný vnútorný audítor je povinný vypracovať ročnú správu o svojej činnosti najneskôr ku dňu zániku funkcie vnútorného audítora a zaslať ju vedúcemu ústredného orgánu a ministerstvu.
(3)
Vedúci ústredného orgánu je oprávnený zaslať ministerstvu svoje stanovisko k ročnej správe o činnosti útvaru vnútorného auditu, prípadne k správe o činnosti samostatného vnútorného audítora.
(4)
Podrobnosti o obsahových náležitostiach ročnej správy o činnosti útvaru vnútorného auditu a o obsahových náležitostiach ročnej správy o činnosti samostatného vnútorného audítora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§32
(1)
Oprávnenia podľa § 13 ods. 1 a povinnosti podľa § 13 ods. 2 písm. b), c) a k) sa vzťahujú na vnútorného audítora rovnako.
(2)
Oprávnenia podľa § 14 ods. 1 a povinnosti podľa § 14 ods. 2 písm. a) až e) sa vzťahujú na auditovaný subjekt rovnako.
Postup pri vykonávaní vnútorného auditu
§33
Pri vykonávaní vnútorného auditu môže vnútorný audítor podľa predmetu vnútorného auditu a druhu hodnotenej činnosti použiť najmä postupy pre
a)
finančný audit,
b)
audit zhody,
c)
audit výkonnosti,
d)
systémový audit,
e)
audit informačných systémov.
§34
(1)
Finančným auditom sa hodnotí,
a)
či údaje v účtovnej závierke auditovaného subjektu zodpovedajú skutočnému stavu majetku a záväzkov, zdrojov financovania a hospodárenia s majetkom,
b)
dodržiavanie rozpočtu auditovaným subjektom.
(2)
Auditom zhody sa hodnotí dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov6) pri finančnom riadení a iných činnostiach auditovaného subjektu a úroveň vykonávania finančného riadenia auditovaného subjektu.
(3)
Auditom výkonnosti sa hodnotí miera hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri využívaní materiálnych, finančných a ľudských zdrojov v rámci plnenia úloh auditovaného subjektu.
(4)
Systémovým auditom sa hodnotí, či postupy finančného riadenia auditovaného subjektu sú efektívne a účinné pri odhaľovaní a náprave nedostatkov v jeho činnosti. Systémovým auditom sa zároveň hodnotí súlad finančných operácií so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými aktmi riadenia a dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri ich vykonávaní.
(5)
Auditom informačných systémov sa hodnotí bezpečnosť informačných systémov auditovaného subjektu. Auditom informačných systémov sa zároveň hodnotí primeranosť a úplnosť informácií, ktoré informačný systém auditovaného subjektu obsahuje vzhľadom na povahu a rozsah jeho činností. Na účely tohto zákona sa bezpečnosťou informačných systémov rozumie úroveň ochrany informačného systému auditovaného subjektu pred zneužitím informácií, ktoré obsahuje, jeho poškodením alebo zničením.
§35
(1)
Pri vykonávaní vnútorného auditu podľa programu audítorskej akcie vnútorný audítor zhromažďuje, analyzuje a vyhodnocuje informácie vzťahujúce sa na činnosť auditovaného subjektu so zameraním na dosiahnutie účelu a cieľa audítorskej akcie.
(2)
Na vykonanie audítorskej akcie môže byť prizvaný zamestnanec iného orgánu verejnej správy alebo právnickej osoby alebo fyzická osoba, ak je to na dosiahnutie účelu a cieľa vnútorného auditu vzhľadom na zložitosť a odborné zameranie auditovanej činnosti nevyhnutné.
(3)
O účasti prizvaných osôb na vykonávaní audítorskej akcie, ktoré sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, rozhoduje vedúci ústredného orgánu.
(4)
Náklady vzniknuté v súvislosti s vykonávaním audítorskej akcie prizvanej osobe uhrádza ústredný orgán, v ktorom sa audítorská akcia vykonala. Za náklady sa považuje náhrada mzdy, prípadne platu vo výške priemerného zárobku16) a náhrady podľa osobitného predpisu.17)
(5)
V odôvodnených prípadoch, najmä pri podozrení na výskyt nepredvídaných rizík, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť činnosť ústredného orgánu, môže útvar vnútorného auditu alebo samostatný vnútorný audítor na základe rozhodnutia vedúceho ústredného orgánu alebo s jeho súhlasom vykonať audítorskú akciu, ktorá nebola v ročnom pláne.
(6)
Pri vykonávaní audítorskej akcie v auditovanom subjekte, ktorý poskytol verejné prostriedky inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, je vnútorný audítor oprávnený vyžadovať od týchto osôb súčinnosť v rozsahu oprávnení vnútorného audítora podľa § 32 ods. 1 a tieto osoby sú povinné súčinnosť poskytnúť.
(7)
Pri vykonávaní audítorskej akcie vnútorný audítor postupuje metódami zodpovedajúcimi predmetu a obsahu audítorskej akcie podľa programu audítorskej akcie. Vnútorný audítor pri vykonávaní audítorskej akcie môže navzájom kombinovať postupy pre vnútorné audity podľa § 33.
(8)
Po vyhodnotení informácií získaných podľa odseku 1 vnútorný audítor vypracuje správu o výsledku audítorskej akcie (ďalej len „audítorská správa"), ktorá obsahuje najmä predmet audítorskej akcie, nedostatky zistené audítorskou akciou a odporúčania pre auditovaný subjekt na nápravu zistených nedostatkov, odporúčania na zdokonalenie vnútorného kontrolného systému a na predchádzanie alebo zmiernenie rizík.
(9)
Ak vznikne neodkladná potreba upozorniť na hroziace riziko, ktoré môže negatívne ovplyvniť činnosť auditovaného subjektu, alebo ak boli zistené skutočnosti zakladajúce podozrenie z trestnej činnosti, vnútorný audítor ešte pred ukončením audítorskej akcie vypracuje čiastkovú správu o výsledku audítorskej akcie (ďalej len „čiastková audítorská správa"), ktorá sa stáva neoddeliteľnou súčasťou audítorskej správy. Čiastkovú audítorskú správu vnútorný audítor predkladá vedúcemu auditovaného subjektu a vedúcemu ústredného orgánu, v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu ju zasiela aj orgánom činným v trestnom konaní a v prípade podozrenia z neoprávneného použitia prostriedkov Európskej únie zasiela čiastkovú audítorskú správu aj právnickej osobe, ktorej prostredníctvom sa poskytujú prostriedky Európskej únie, a Centrálnemu kontaktnému útvaru Európskeho úradu pre boj proti podvodom pre Slovenskú republiku.
(10)
Vnútorný audítor odovzdá audítorskú správu vedúcemu auditovaného subjektu a príslušnému vedúcemu ústredného orgánu, ktorí sú zodpovední za to, že odporúčania vnútorného audítora sa zohľadnia pri náprave zistených nedostatkov. Vnútorný audítor je povinný sledovať zohľadnenie jeho odporúčaní auditovaným subjektom. Ak výsledkom audítorskej akcie sú skutočnosti, ktorých riešenie patrí do pôsobnosti orgánov príslušných podľa osobitných predpisov,14) odovzdá vnútorný audítor audítorskú správu aj orgánom príslušným podľa osobitných predpisov.14) V odôvodnených prípadoch na základe vyžiadania ministra financií zašle vedúci ústredného orgánu audítorskú správu ministerstvu.
(11)
Vedúci ústredného orgánu je oprávnený rozhodnúť o prístupe k obsahu audítorských správ v súlade s osobitným predpisom.18)
(12)
Podrobnosti o obsahových náležitostiach audítorskej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

§36
(1)
Kontrolný orgán môže uložiť kontrolovanému subjektu a tretej osobe pokutu do 100 000 Sk za nesplnenie povinností podľa tohto zákona.
(2)
Uložením pokuty podľa odseku 1 nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie sa pokuta uložila.
(3)
Pokutu podľa odseku 1 možno uložiť opakovane.
(4)
Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 kontrolný orgán vychádza z povahy, závažnosti, doby trvania a následkov porušenia povinností.
(5)
Pokutu podľa odseku 1 možno uložiť do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa kontrolný orgán dozvedel o porušení povinností, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinností.
(6)
Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
§37
(1)
Ministerstvo môže uložiť orgánu verejnej správy pokutu do 100 000 Sk za nesplnenie povinnosti podľa § 6 ods. 4.
(2)
Ministerstvo môže uložiť ústrednému orgánu8) pokutu do 100 000 Sk za nesplnenie povinnosti podľa § 27 ods. 1.
(3)
Pri ukladaní pokút podľa odsekov 1 a 2 sa použijú ustanovenia § 36 ods. 2 až 6.
§38
(1)
Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku podľa toho, ktorý orgán ich uložil.
(2)
Na konanie o ukladaní pokút podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.15)
§39
(1)
Zamestnanec kontrolného orgánu, prizvaná osoba a vnútorný audítor sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti. Táto povinnosť trvá aj po skončení pracovného pomeru, vykonávania štátnej služby, vykonávania prác vo verejnom záujme alebo výkonu činnosti.
(2)
Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.18)
(3)
Osoby podľa odseku 1 môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti vedúci kontrolného orgánu alebo vedúci ústredného orgánu.8)
§40
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva,18a) ktorou je Slovenská republika viazaná, a rozvojové programy poľnohospodárstva a vidieka neustanovuje inak. Na vymenovanie vnútorného audítora sa vzťahuje § 28 ods. 2 obdobne.
§41
(1)
Na finančné kontroly, kontroly hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy a kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu vrátane ukladania poriadkových pokút začaté pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.
(2)
Ústredné orgány8) sú povinné zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3)
Ročné správy podľa § 6 ods. 4 a § 31 ods. 2 písm. b) sa prvý raz predložia v roku 2003.
(4)
Vedúci útvaru vnútorného auditu alebo samostatný vnútorný audítor je povinný vypracovať a predložiť na schválenie vedúcemu ústredného orgánu Chartu vnútorného auditu príslušného ústredného orgánu v súlade s etickým kódexom vnútorného audítora, ktorá bude definovať ciele, aktivity, postavenie vnútorného auditu v ústrednom orgáne a jeho vzťahy s ostatnými organizačnými útvarmi a organizáciami v pôsobnosti ústredného orgánu, najneskôr do 31. decembra 2005.
§41a
Na finančné kontroly a vnútorné audity začaté pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
2.
V § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a b)“.
3.
V § 7 ods. 4 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená b) až d).
4.
V § 9 ods. 2 sa za slovo „účelnosť“ vkladá čiarka a slovo „efektívnosť“.

Čl. V

Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 150/2001 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 3 písm. d) a e) sa vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu4)“.
2.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa citácia „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Napríklad zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
4)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad zákon č. 523/2004 Z. z., zákon č. 583/2004 Z. z.
6)
Napríklad zákon č. 523/2004 Z. z, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
7)
Napríklad § 9 Zákonníka práce, § 9 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, § 3 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
12b)
Zákon č. 440/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13)
Napríklad Zákonník práce.
13a)
Napríklad zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
14)
Napríklad Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
16)
Napríklad Zákonník práce, zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17)
Napríklad zákon č. 283/2002 Z. z.
17a)
Napríklad čl. 13 Nariadenia Komisie (ES) č. 438/2001 zo dňa 2. marca 2001 ustanovujúceho podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov (Ú. v. ES L 063, 03. 03. 2001) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 2355/2002 zo dňa 27. decembra 2002 (Ú. v. ES L 351, 28. 12. 2002); čl. 12 Nariadenia Komisie (ES) č. 1386/2002 zo dňa 29. júla 2002, ktorým sa ustanovujú presné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1164/1994 ohľadne riadiacich a kontrolných systémov v súvislosti s finančnou pomocou, ktorá sa poskytuje z Kohézneho fondu, a postupom pri vykonávaní finančných opráv (Ú. v. ES L 201, 31. 07. 2002).
17b)
Napríklad zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 370/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17c)
Napríklad § 27 až 35a zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 35a zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17d)
Napríklad § 39 ods. 1 a 2, § 40 až 43 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 189 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 zákona č. 370/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17e)
Napríklad § 39 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
18a)
Napríklad Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 130/2002 Z. z. o podpísaní Viacročnej finančnej dohody medzi Komisiou Európskych spoločenstiev v mene Európskeho spoločenstva a Slovenskou republikou a Ročnej finančnej dohody medzi Komisiou Európskych spoločenstiev v mene Európskeho spoločenstva a Slovenskou republikou.