757/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 30.09.2005 do 31.12.2005
757
ZÁKON
z 9. decembra 2004
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje
a)
základné zásady činnosti súdov,
b)
sústavu súdov a pôsobnosť súdov,
c)
vnútornú organizáciu súdov,
d)
riadenie a správu súdov,
e)
sudcovskú samosprávu a
f)
účasť súdov pri tvorbe rozpočtu súdov.
(2)
Sídla súdov a obvody súdov upravuje osobitný zákon.1)
§2 Výkon súdnictva
(1)
Pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike
a)
prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci podľa predpisov o občianskom súdnom konaní (ďalej len „občianskoprávne veci“),
b)
prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní (ďalej len „trestnoprávne veci“),
c)
konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon (ďalej len „správne veci“),
d)
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2)
Súdy vykonávajú aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, ak tak ustanoví zákon, právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)
Súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu, a nemôže svojvoľne zamietnuť návrh na začatie súdneho konania.
Základné zásady činnosti súdov
§3
(2)
Konanie pred súdom je ústne a verejné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V konaní pred súdom sudca, prokurátor a advokát používajú úradný odev.
(3)
Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.
(4)
Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.
(5)
Rozsudok sa vyhlasuje v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. Predpisy o konaní pred súdmi ustanovia spôsob verejného vyhlásenia rozsudkov.
(6)
Súdnictvo vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach spolu so sudcami v senátoch aj prísediaci sudcovia z radov občanov (ďalej len „prísediaci“). Pri výkone súdnictva majú prísediaci rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia okrem oprávnenia predsedať senátu.
(7)
Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona.
(8)
Súčasťou práva každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je za podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach.
§4
Ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, nerušený priebeh súdneho konania a ochranu verejného poriadku v blízkosti objektov súdu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže. Podrobnosti ustanovuje osobitný zákon.4)
§5 Sústava súdov
(1)
Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria
a)
okresné súdy,
b)
krajské súdy a
c)
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
(2)
Do sústavy súdov Slovenskej republiky patrí aj Špeciálny súd.
(3)
Sústavu súdov Slovenskej republiky ďalej tvoria vojenské súdy, ktorými sú
a)
vojenské obvodové súdy a
b)
Vyšší vojenský súd.
Pôsobnosť súdov
§6
(1)
Okresné súdy konajú a rozhodujú ako súdy prvého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak.
(2)
Okresné súdy konajú a rozhodujú vo volebných veciach, ak to ustanovuje osobitný zákon.2)
§7
(1)
Krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy druhého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy.
(2)
Predpisy o konaní pred súdmi ustanovujú, v ktorých občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach konajú a rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa.
(3)
Krajské súdy konajú a rozhodujú v správnych veciach v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2)
(4)
Krajské súdy konajú a rozhodujú aj v iných veciach, ak to ustanovia osobitné zákony.5)
§8
(1)
Najvyšší súd koná a rozhoduje
a)
o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov, Špeciálneho súdu a Vyššieho vojenského súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
b)
o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov, krajských súdov, Špeciálneho súdu, najvyššieho súdu a vojenských súdov, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
c)
spory o vecnej príslušnosti medzi súdmi a orgánmi verejnej správy,
d)
o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi,
e)
v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.
(2)
Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.
(3)
Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
§9
(1)
Špeciálny súd koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi.
(2)
Špeciálny súd má postavenie krajského súdu.
§10
(1)
Vojenské súdy konajú a rozhodujú v trestnoprávnych veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi, v správnych veciach a v ďalších veciach, ak tak ustanoví osobitný zákon.5)
(2)
Vojenské obvodové súdy konajú a rozhodujú ako súdy prvého stupňa.
(3)
Vyšší vojenský súd koná a rozhoduje ako súd druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni vojenské obvodové súdy.
(4)
Predpisy o konaní pred súdmi ustanovujú, v ktorých veciach rozhoduje Vyšší vojenský súd ako súd prvého stupňa.
(5)
Vojenské súdy vykonávajú súdnictvo aj na území iného štátu v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve ratifikovanej a vyhlásenej spôsobom ustanoveným zákonom.
DRUHÁ ČASŤ | ORGANIZÁCIA SÚDOV
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§11
(1)
Súdnictvo na súde vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach, ak tak ustanovuje tento zákon, aj prísediaci.
(2)
Na výkone súdnictva sa podieľajú aj súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).
(3)
Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (ďalej len „samosudca“) alebo predseda senátu.
(4)
Osobitný zákon6) ustanovuje, v ktorých veciach môže konať a rozhodnúť súdny úradník.
§12
(1)
Sudcovia príslušného súdu tvoria plénum súdu.
(2)
Plénum rozhoduje vo veciach ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom.
(3)
Plénum zvoláva a vedie predseda súdu. Plénum je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých sudcov príslušného súdu. Ak tento zákon neustanovuje inak, na prijatie rozhodnutia pléna je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných sudcov.
§13
(1)
Základný článok vnútornej organizácie súdu je súdne oddelenie.
(2)
Súdne oddelenie sa vytvára pre samosudcu alebo senát. Súdne oddelenie možno vytvoriť aj pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona6) vo veciach, v ktorých nekoná a nerozhoduje sudca alebo senát.
(3)
Súdne oddelenie sa skladá zo súdnych úradníkov a z ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do súdneho oddelenia sa určí v rozvrhu práce.
(4)
Súdne oddelenie riadi rozvrhom práce určený súdny úradník.
(5)
Samosudca, predseda senátu alebo vyšší súdny úradník, pre ktorého je súdne oddelenie vytvorené, ukladá úlohy súdnym úradníkom a ďalším zamestnancom súdu zaradeným do príslušného oddelenia.
(6)
Na súdoch sa na výkon súdnictva môžu zriaďovať ďalšie organizačné útvary, ktoré plnia úlohy pre jedno alebo viac súdnych oddelení.
DRUHÁ HLAVA
OKRESNÝ SÚD
§14
Senát okresného súdu sa skladá z predsedu senátu a dvoch prísediacich. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.
§15
(1)
Na okresnom súde sa zriaďuje občianskoprávne grémium a trestnoprávne grémium. Ďalšie grémium môže zriadiť predseda okresného súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna okresného súdu. Sudca okresného súdu je členom grémia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Grémium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Grémium je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
(2)
Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon.7)
(3)
Grémium
a)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého grémia,
b)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
c)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
d)
prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
e)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda grémia po odbornej stránke koordinuje činnosť grémia, najmä
a)
zvoláva podľa potreby aspoň štyrikrát do roka rokovanie grémia, určuje jeho program, vedie rokovanie grémia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie grémia,
b)
sleduje rozhodovanie senátov a samosudcov, upozorňuje členov grémia na rozpory v ich rozhodovaní,
c)
na základe stanoviska grémia podáva podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vyšším súdom,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa a predkladá o nej informáciu grémiu,
e)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce a z poverenia predsedu okresného súdu prerokúva návrh rozvrhu práce so sudcami grémia.
(5)
Predseda príslušného grémia môže poveriť vykonávaním úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto grémia.
(6)
Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií príslušného okresného súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú.
(7)
Ak grémium nemožno zriadiť, pôsobnosť grémia vykonáva plénum a pôsobnosť predsedu grémia vykonáva predseda súdu.
(8)
Predseda krajského súdu na návrh predsedu príslušného kolégia môže rozhodnúť o zriadení spoločných grémií zo sudcov tých súdov, na ktorých grémium nebolo zriadené, alebo vytvoriť podmienky na ich účasť na rokovaní grémia iného okresného súdu v obvode tohto krajského súdu. Na posudzovanie a riešenie problémov viacerých grémií môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.
TRETIA HLAVA
KRAJSKÝ SÚD
§16
(1)
Senát krajského súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.
(2)
Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.
§17
(1)
Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
(2)
Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7)
(3)
Kolégium krajského súdu
a)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého kolégia,
b)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom predsedu krajského súdu, predsedov okresných súdov a predsedu kolégia na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach okresných súdov v obvode krajského súdu,
c)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d)
rozhoduje o predložení podnetu na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu,
e)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
f)
pripravuje podnety na zmeny právnych úprav týkajúcich sa konania pred súdmi,
g)
prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
h)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda kolégia najmä
a)
zvoláva aspoň štyrikrát do roka rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia,
b)
na základe právoplatných rozhodnutí krajského súdu, okresných súdov v obvode krajského súdu a podnetov predsedov grémií alebo predsedov okresných súdov v obvode krajského súdu dáva kolégiu pripravené podnety na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu,
c)
upozorňuje kolégium na rozpory v rozhodovaní senátov alebo samosudcov,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
e)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce a z poverenia predsedu krajského súdu prerokúva návrh rozvrhu práce so sudcami kolégia.
(5)
Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia.
(6)
Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú.
(7)
Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského súdu.
(8)
Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia.
ŠTVRTÁ HLAVA
NAJVYŠŠÍ SÚD
§18
Senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť vždy zložený z nepárneho počtu sudcov. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako.
§19
(1)
Sudcovi najvyššieho súdu možno prideliť asistenta.
(2)
Asistent sudcu najvyššieho súdu je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu podľa osobitného zákona.8)
§20 Plénum najvyššieho súdu
(1)
Plénum najvyššieho súdu
a)
uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady najvyššieho súdu,
b)
prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
c)
prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) podnety na novú právnu úpravu,
d)
prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho súdu o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,
e)
prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
f)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(2)
Plénum najvyššieho súdu zvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum najvyššieho súdu.
(3)
Predseda najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum najvyššieho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda najvyššieho súdu nezvolá plénum najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho súdu alebo podpredseda sudcovskej rady najvyššieho súdu.
(4)
Plénum najvyššieho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov.
(5)
Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“), generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a minister; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda najvyššieho súdu prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna najvyššieho súdu sú neverejné.
§21 Kolégiá najvyššieho súdu
(1)
Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno preložiť do iného kolégia len s jeho súhlasom.
(2)
Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7)
(3)
Kolégium najvyššieho súdu najmä
a)
na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia,
b)
na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,
c)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d)
prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
e)
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,
f)
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,
g)
prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho súdu,
h)
prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda najvyššieho súdu,
i)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda kolégia najvyššieho súdu
a)
zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia,
b)
navrhuje kolégiám prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e),
c)
dáva návrhy predsedovi najvyššieho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov,
e)
riadi prieskumnú činnosť kolégia,
f)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce, z poverenia predsedu najvyššieho súdu prerokúva návrh rozvrhu práce so sudcami kolégia.
§22 Zjednocovanie výkladu a používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
(1)
Na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyšší súd zverejňuje súdne rozhodnutia zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na tento účel
a)
príslušné kolégium najvyššieho súdu zhromažďuje prostredníctvom predsedov nižších súdov právoplatné rozhodnutia vydané v zásadnej právnej otázke a vyžaduje k nim stanovisko jednotlivých sudcov príslušného kolégia najvyššieho súdu,
b)
plénum najvyššieho súdu alebo príslušné kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak je to potrebné v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania alebo ak sa senát najvyššieho súdu odchýlil od právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu.
(2)
Pred prijatím stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov predseda najvyššieho súdu alebo predseda kolégia najvyššieho súdu môže požiadať o vyjadrenie iné kolégium najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo aj iné orgány verejnej moci, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.
(3)
Na zasadnutí pléna najvyššieho súdu alebo kolégia najvyššieho súdu, ktoré prijíma stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa zúčastňujú zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Iné osoby sa na rokovaní môžu zúčastniť, len ak ich zvolávateľ na rokovanie prizval.
§23
(1)
Najvyšší súd v záujme jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva v občianskoprávnych, trestnoprávnych, obchodnoprávnych a správnych veciach Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorej zverejňuje
a)
stanoviská najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré zaujalo plénum najvyššieho súdu alebo kolégium najvyššieho súdu,
b)
vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu alebo ostatných súdov.
(2)
Najvyšší súd zabezpečuje uverejňovanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete.
§24
Podrobnosti o organizácii a činnosti najvyššieho súdu upravuje organizačný poriadok a podrobnosti o rokovaní pléna a kolégií najvyššieho súdu upravuje rokovací poriadok, ktoré schvaľuje plénum najvyššieho súdu; rokovací poriadok najvyššieho súdu sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
PIATA HLAVA
ŠPECIÁLNY SÚD
§25
Senát Špeciálneho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.
§26
Plénum Špeciálneho súdu vykonáva pôsobnosť kolégia krajského súdu; § 17 ods. 3 sa použije primerane.
ŠIESTA HLAVA
VOJENSKÉ SÚDY
Vojenský obvodový súd
§27
Senát vojenského obvodového súdu sa skladá zo sudcu, ktorý je predsedom senátu, a z dvoch prísediacich. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.
§28
Plénum vojenského obvodového súdu vykonáva pôsobnosť grémia okresného súdu; § 15 ods. 3 sa použije primerane.
Vyšší vojenský súd
§29
Senát Vyššieho vojenského súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako.
§30
Plénum Vyššieho vojenského súdu vykonáva pôsobnosť kolégia krajského súdu; § 17 ods. 3 sa použije primerane.
§31 Osobitné ustanovenia o vojenských súdoch
(1)
Ustanovené počty sudcov vojenských súdov podľa § 71 ods. 1 písm. a) prvého bodu sa v čase vojny a vojnového stavu9) zvyšujú na dvojnásobok, ak minister po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“) nerozhodne inak.
(2)
V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty sudcov vojenských súdov podľa odseku 1 sudcami okresných súdov a sudcami krajských súdov na základe mobilizácie ozbrojených síl.10)
(3)
Zoznam sudcov okresných súdov a krajských súdov, ktorí na základe mobilizácie ozbrojených síl budú povolaní na výkon funkcie sudcu na vojenský súd, určí predseda Vyššieho vojenského súdu po dohode s príslušným predsedom krajského súdu a so súhlasom dotknutého sudcu.
TRETIA ČASŤ | ORGÁNY RIADENIA A SPRÁVY SÚDOV
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§32
(1)
Úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom.
(2)
Riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov.
§33
(1)
Riadenie a správu súdov vykonávajú orgány riadenia a správy súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.
(2)
Orgánmi riadenia a správy súdu sú predseda súdu a podpredseda súdu.
(3)
V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj súdna rada a orgány sudcovskej samosprávy podľa tohto zákona.
§34
(1)
Ministerstvo vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy.
(2)
Orgánom správy súdov je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj riaditeľ správy príslušného súdu.
DRUHÁ HLAVA
PREDSEDA SÚDU A PODPREDSEDA SÚDU
Predseda súdu
§35 Pôsobnosť predsedu súdu
(1)
Predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov.
(2)
Predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Predseda súdu vykonáva súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu alebo sudca podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu to nebránilo plniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2.
§36 Ustanovenie do funkcie predsedu súdu
Predsedu súdu okrem predsedu najvyššieho súdu a predsedov vojenských súdov vymenúva zo sudcov na základe výsledkov výberového konania minister na päť rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu súdu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
§37 Výberové konanie na funkciu predsedu súdu
(1)
Výberové konanie na funkciu predsedu súdu podľa § 36 (ďalej len „výberové konanie“) vyhlasuje minister.
(2)
Výberové konanie sa vyhlasuje verejne, výveskou na informačnej tabuli príslušného súdu, na internetovej stránke ministerstva a oznámením na všetky súdy v Slovenskej republike. Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať o výberovom konaní všetkých sudcov. Minister vyhlási výberové konanie najneskôr
a)
90 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu,
b)
do 30 dní odo dňa zániku funkcie predsedu súdu z dôvodov podľa § 38 ods. 1 písm. a) až e).
(3)
Uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len „uchádzač“).
(4)
Účelom výberového konania je overiť predpoklady a schopnosti zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto a podľa osobitných zákonov a určiť konečné poradie úspešných uchádzačov. Do funkcie predsedu súdu vymenúva minister jedného z prvých troch uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Ak bude počet úspešných uchádzačov nižší ako traja, môže minister vymenovať do funkcie predsedu súdu uchádzača, ktorý bol úspešný vo výberovom konaní, alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.
(5)
Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia, ktorá sa skladá z
a)
dvoch členov volených sudcovskou radou príslušného súdu, ak ide o výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu, alebo jedného člena voleného sudcovskou radou krajského súdu a jedného člena voleného kolégiom predsedov sudcovských rád, ak ide o výberové konanie na predsedu krajského súdu,
b)
jedného člena vymenovaného súdnou radou,
c)
predsedu súdu vyššieho stupňa alebo ním vymenovaného zástupcu a
d)
jedného člena vymenovaného ministrom.
(6)
Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
(7)
Ak výberová komisia na základe výsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na funkciu predsedu súdu, pretože žiaden uchádzač nespĺňa predpoklady podľa odseku 4, minister vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania.
(8)
Ak úspešný uchádzač po oznámení výsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne vymenovanie do funkcie predsedu súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu súdu niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.
(9)
Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje príslušný predseda krajského súdu, ak ide o výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu, alebo ministerstvo, ak ide o výberové konanie na funkciu predsedu krajského súdu.
§38 Zánik funkcie predsedu súdu
(1)
Výkon funkcie predsedu súdu sa skončí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie predsedu súdu
a)
vzdaním sa funkcie,
b)
zánikom funkcie sudcu,11)
c)
odvolaním z funkcie,
d)
zánikom súdu,
e)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(2)
Sudca sa môže vzdať funkcie predsedu súdu písomným oznámením ministrovi. Výkon funkcie predsedu súdu v tomto prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
(3)
Odvolanie predsedu súdu môže ministrovi navrhnúť
a)
súdna rada,
b)
sudcovská rada príslušného súdu,
c)
predseda súdu vyššieho stupňa.
(4)
Návrhom podľa odseku 3 minister nie je viazaný; rozhodne o ňom do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
(5)
Minister môže aj bez návrhu odvolať sudcu z funkcie predsedu súdu, ak si neplní povinnosti predsedu súdu ustanovené zákonom.
(6)
Minister aj bez návrhu odvolá sudcu z funkcie predsedu súdu, ak mu zdravotný stav alebo iná prekážka dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas šiestich mesiacov, riadne vykonávať povinnosti predsedu súdu.
(7)
Výkon funkcie predsedu súdu v prípade odvolania zaniká dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie ministra o odvolaní z funkcie, ak nie je v rozhodnutí určený neskorší deň.
(8)
Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená, minister poverí niektorého zo sudcov príslušného súdu, aby do vymenovania nového predsedu súdu plnil úlohy podľa § 35.
Podpredseda súdu
§39
(1)
Predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda súdu. Predseda súdu môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu súdu, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností.
(2)
Funkcia podpredsedu súdu sa zriaďuje na všetkých súdoch; na okresnom súde, len ak je počet sudcov vyšší ako 15. Ak funkcia podpredsedu súdu nie je zriadená, môže predseda súdu poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu vykonávaním niektorých úkonov patriacich do pôsobnosti predsedu súdu.
(3)
Pracovisko súdu, ktoré vykonáva činnosť mimo sídla okresného súdu, riadi podpredseda súdu vymenovaný na tento účel.
§40
Podpredsedu súdu vymenúva na návrh predsedu súdu minister na päť rokov. Tú istú osobu možno vymenovať za podpredsedu súdu aj opakovane.
§41
Na zánik funkcie podpredsedu súdu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 38; navrhnúť odvolanie podpredsedu súdu môže ministrovi aj predseda príslušného súdu.
§42 Povinnosti predsedu súdu a podpredsedu súdu
(1)
Predseda súdu a podpredseda súdu sa musia zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu alebo ohroziť dôveru v nestranný a spravodlivý výkon tejto funkcie.
(2)
Predseda súdu a podpredseda súdu sú povinní
a)
vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov,
b)
voči sudcom súdu, ktorého správu vykonávajú, pristupovať nezaujato a zachovávať za rovnakých podmienok ich rovnaké práva a povinnosti; nemôžu zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní,
c)
nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť osobnými záujmami alebo záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,
d)
kontrolovať dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona;12) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa predseda súdu a podpredseda súdu považujú za zamestnávateľa,
e)
zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdom; ustanovenie § 74 ods. 1 písm. e) tým nie je dotknuté.
(3)
Predseda súdu je povinný dohliadať na dodržiavanie povinností ustanovených sudcom týmto zákonom a osobitnými zákonmi a v prípade dôvodného podozrenia z ich porušovania je povinný vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti alebo trestnej zodpovednosti.
Osobitné ustanovenia
§43 Predseda najvyššieho súdu a podpredseda najvyššieho súdu
(1)
Ustanovenie do funkcie a zánik funkcie predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu upravuje Ústava Slovenskej republiky a osobitný zákon.13)
(2)
Na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu sa nevzťahujú § 36 až 41 tohto zákona.
§44 Predseda vojenského súdu a podpredseda vojenského súdu
(1)
Predsedu vojenského súdu a podpredsedu vojenského súdu vymenúva zo sudcov vojenských súdov minister po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky na päť rokov. Tú istú osobu možno vymenovať za predsedu vojenského súdu aj opakovane.
(2)
Na predsedu vojenského súdu a podpredsedu vojenského súdu sa nevzťahuje § 39 ods. 2 a 3; navrhnúť ministrovi odvolanie predsedu vojenského súdu alebo podpredsedu vojenského súdu môže aj minister obrany Slovenskej republiky.
TRETIA HLAVA
SUDCOVSKÁ SAMOSPRÁVA
§45 Sudcovská rada
(1)
Na riadení a správe súdov sa podieľa sudcovská rada ako orgán sudcovskej samosprávy. Sudcovská rada sa zriaďuje na okresnom súde, krajskom súde, najvyššom súde, Špeciálnom súde a Vyššom vojenskom súde. Na okresných súdoch s počtom sudcov menším ako 15 a na vojenských obvodových súdoch pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum.
(2)
Sudcovská rada má najmenej troch členov a najviac 15 členov. Členov sudcovskej rady volí plénum príslušného súdu spomedzi seba v tajnom hlasovaní. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady. Ak pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum, predseda súdu a podpredseda súdu nemajú hlasovacie právo pri rozhodovaní pléna vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti sudcovskej rady.
(3)
Podrobnosti o rokovaní pléna a o voľbách členov sudcovskej rady upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok pléna schválený plénom. Pri schvaľovaní rokovacieho poriadku a volebného poriadku pléna plénum zároveň určí počet členov sudcovskej rady v súlade s odsekom 2.
(4)
Sudcovská rada si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej rady a aspoň jedného podpredsedu sudcovskej rady.
(5)
Rokovanie sudcovskej rady zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Ak predseda sudcovskej rady alebo podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie sudcovskej rady zvoláva prípravný výbor zložený z troch funkčne najstarších členov sudcovskej rady; zasadanie sudcovskej rady vedie funkčne najstarší sudca. Program rokovania schvaľuje sudcovská rada.
(6)
Člen sudcovskej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie sudcovskej rady a na prípravu materiálov na rokovanie sudcovskej rady.
(7)
Sudcovská rada
a)
vyjadruje sa k návrhom rozpočtov súdov,
b)
prerokúva správu predsedu súdu o použití rozpočtových prostriedkov,
c)
prerokúva návrh rozvrhu práce súdu a zaujíma k nemu stanovisko,
d)
rozhoduje o námietkach sudcov vo veciach podľa osobitného zákona,14)
e)
volí členov výberovej komisie podľa § 37 ods. 5 písm. a),
f)
podáva návrh na začatie disciplinárneho konania v prípadoch ustanovených týmto zákonom,
g)
spolurozhoduje o niektorých platových veciach sudcov podľa osobitného zákona,15)
h)
schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady,
i)
rozhoduje v iných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(8)
Predseda súdu a podpredseda súdu majú právo byť prítomní na rokovaní sudcovskej rady a vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam. Sudcovská rada môže prizvať na rokovanie riaditeľa správy súdu, ak je predmetom rokovania rozpočet súdu, a vedúceho zamestnanca organizačného útvaru ministerstva podľa § 73, ak je predmetom rokovania rozvrh práce; ak sú tieto osoby prizvané na rokovanie sudcovskej rady, predseda sudcovskej rady im na požiadanie udelí slovo. Na rokovanie sudcovskej rady možno prizvať aj iné osoby, ak tak rozhodne sudcovská rada.
(9)
Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada volí predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady. Člen sudcovskej rady nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho priamo týkajú. Sudcovská rada je uznášaniaschopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
(10)
Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady, o hlasovaní a o prijímaní uznesení sudcovskej rady upraví ňou schválený rokovací poriadok sudcovskej rady.
(11)
Predseda sudcovskej rady vhodným spôsobom zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti sudcovskej rady, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady, návrh programu, uznesenia sudcovskej rady a zápisnicu zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej rady zverejniť informácie o činnosti sudcovskej rady.
Funkčné obdobie a zánik členstva v sudcovskej rade
§46
(1)
Funkčné obdobie sudcovských rád je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady je čestná funkcia.
(2)
Člen sudcovskej rady sa môže svojho členstva a funkcie v sudcovskej rade vzdať.
(3)
Členstvo v sudcovskej rade zaniká
a)
preložením člena sudcovskej rady na súd mimo obvodu sudcovskej rady,
b)
zánikom funkcie sudcu,11)
c)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(4)
Sudcovi, ktorý vykonáva stáž podľa osobitného zákona, členstvo v sudcovskej rade počas výkonu stáže nezaniká.
(5)
Člen sudcovskej rady môže byť pred uplynutím funkčného obdobia podľa odseku 1 odvolaný z funkcie alebo členstva v sudcovskej rade
a)
z disciplinárnych dôvodov právoplatným rozhodnutím disciplinárneho senátu alebo
b)
ak sa bez vážnych dôvodov nezúčastňuje na rokovaniach sudcovskej rady dlhšie ako šesť mesiacov.
§47
Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo v sudcovskej rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady. Namiesto voľby nového člena sudcovskej rady podľa predchádzajúcej vety môže plénum rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým počet členov sudcovskej rady bol menší ako traja sudcovia.
§48 Kolégium predsedov sudcovských rád
(1)
Kolégium predsedov sudcovských rád sa zriaďuje na príslušnom krajskom súde a skladá sa z predsedu sudcovskej rady krajského súdu a predsedov sudcovských rád okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Rokovanie kolégia predsedov sudcovských rád zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady krajského súdu alebo ním poverený predseda sudcovskej rady okresného súdu.
(2)
Do pôsobnosti kolégia predsedov sudcovských rád patrí
a)
vyjadrovať sa k návrhu rozpočtu a po pridelení prostriedkov zo štátneho rozpočtu aj k ich navrhovanému rozpisu pre krajský súd a okresné súdy v jeho obvode,
b)
vyjadrovať sa k správe o čerpaní rozpočtu za uplynulý rok,
c)
navrhovať programové priority pre oblasť výkonu súdnictva,
d)
navrhovať členov výberovej komisie na výberové konanie na funkciu sudcu a pri výberovom konaní na postup na súd vyššieho stupňa a na funkciu predsedu krajského súdu,
e)
prerokúvať podnety týkajúce sa neetického správania sa sudcu a zaujímať k nim stanoviská,
f)
rozhodovať o ďalších otázkach, ak tak ustanoví osobitný zákon.
ŠTVRTÁ ČASŤ | RIADENIE SÚDOV
§49
Predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä
a)
rozvrhom práce,
b)
výkonom dohľadu nad dodržiavaním dôstojnosti a plynulosti súdneho konania a zásad sudcovskej etiky,
c)
využívaním výsledkov vnútornej revízie,
d)
vybavovaním sťažností.
PRVÁ HLAVA
ROZVRH PRÁCE
§50
(1)
Na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.
(2)
Rozvrh práce obsahuje
a)
určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,
b)
zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu,
c)
určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony,
d)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,
e)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,
f)
spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní,
g)
rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona5) a o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu,
h)
ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51 medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi,
i)
zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií,
j)
spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve,16)
k)
zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení,
l)
ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon.
(3)
Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné. Predseda príslušného súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi tohto súdu. Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy.
§51 Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom a notárom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(2)
Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov, súdnych úradníkov alebo notárov.
(3)
Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov,5) o predbežnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(4)
Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
a)
dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,
b)
zmeny v obsadení súdu sudcami,
c)
výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a
d)
ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.
(5)
V konaní na Špeciálnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona17) alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.
(6)
Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu.
(7)
Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.
(8)
Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(9)
Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.
§52 Tvorba rozvrhu práce
(1)
Rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov.
(2)
Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce, predtým než ho predloží sudcovskej rade podľa odseku 3, prerokovať so sudcami. Predseda súdu môže poveriť predsedu grémia okresného súdu alebo predsedu kolégia, aby prerokoval návrh rozvrhu práce so sudcami príslušného grémia alebo kolégia; povinnosť podľa prvej vety sa v tomto prípade neuplatňuje.
(3)
Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami a výhradami sudcov vznesenými podľa odseku 2.
(4)
Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady.
(5)
Ak predseda súdu nepredloží sudcovskej rade na prerokovanie návrh rozvrhu práce v lehote podľa odseku 3 alebo nevydá rozvrh práce v lehote podľa odseku 4, považuje sa takéto konanie predsedu súdu za závažné disciplinárne previnenie podľa osobitného zákona.18)
(6)
Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce.
(7)
Zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade.
(8)
V záujme zabezpečenia technickej realizácie rozvrhu práce predseda súdu konzultuje prípravu návrhu rozvrhu práce so zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy v oblasti informatiky.
DRUHÁ HLAVA
DOHĽAD PREDSEDU SÚDU
§53
(1)
Predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel
a)
dohliada na riadny chod súdnych oddelení,
b)
sleduje a hodnotí pravidelnosť práce sudcov a senátov v oblasti organizácie a efektivity práce senátov a oddelení, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní,
c)
vykonáva previerky súdnych spisov a manipulácie s nimi,
d)
sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
e)
zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach,
f)
sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania,
g)
vybavuje sťažnosti.
(2)
Pri vykonávaní dohľadu spolupracuje predseda súdu s predsedom grémia alebo predsedom kolégia, ktorých môže poveriť vykonaním úkonov podľa odseku 1 v rámci grémia alebo kolégia príslušného súdu.
(3)
Ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin.
(4)
V rámci vykonávania dohľadu podľa odseku 1 písm. c) až f) podáva predseda súdu ministerstvu podnety k sťažnostiam pre porušenie zákona, ak je toho názoru, že sú splnené podmienky podľa predpisu o konaní pred súdmi.
TRETIA HLAVA
VNÚTORNÁ REVÍZIA
§54
Vnútorná revízia súdu (ďalej len „revízia“) je druh kontroly súdu a sudcov, ktorý smeruje k prevereniu aktuálneho stavu výkonu súdnictva, k zisteniu príčin nedostatkov pri výkone súdnictva a k návrhu opatrení na ich odstránenie. Revízia je súčasťou výkonu súdnictva.
§55
(1)
Revízia sa vykonáva
a)
v päťročných časových intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií, ktorý schvaľuje na návrh príslušného predsedu krajského súdu a predsedu najvyššieho súdu súdna rada,
b)
mimo rámca harmonogramu revízií (ďalej len „mimoriadna revízia“), ak je to nevyhnutné na prijatie opatrení v určitej oblasti výkonu súdnictva na niektorých alebo na všetkých súdoch.
(2)
Revízia podľa odseku 1 písm. a) je zameraná na
a)
výsledky práce súdu a jeho sudcov so zreteľom na vytvorené personálne a materiálne podmienky a zaťaženosť sudcov,
b)
na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní,
c)
dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie,
d)
včasnosť vyhotovovania a vypravovania súdnych rozhodnutí,
e)
úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní,
f)
úroveň práce súdnych oddelení a kancelárií, úroveň súdnych písomností,
g)
preskúmateľnosť prideľovania spisov podľa rozvrhu práce,
h)
dôvodnosť zmien rozvrhu práce a dodržiavanie postupu tvorby rozvrhu práce,
i)
zachovávanie požiadaviek na špecializáciu sudcov,
j)
dôstojnosť správania sa sudcov, súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ako aj na dôstojnosť prostredia súdu,
k)
účinnosť vybavovania sťažností.
(3)
Rozsah revízie podľa odseku 2 nemožno zúžiť.
(4)
Zameranie mimoriadnych revízií na určité oblasti výkonu súdnictva určí raz ročne súdna rada na návrh ministra, predsedov krajských súdov a predsedu najvyššieho súdu. Vychádza pritom aj z vlastných poznatkov z vybavovania sťažností a podnetov fyzických osôb a právnických osôb o úrovni výkonu súdnictva.
(5)
Predsedovia krajských súdov a predseda najvyššieho súdu môžu z vlastného podnetu nariadiť alebo na podnet ministra nariadia mimoriadnu revíziu aj nad rámec revízií podľa odseku 2, ak je to nevyhnutné na overenie podnetov o závažných nedostatkoch vo výkone súdnictva alebo zistenie ich príčin.
(6)
Na výkon revízie sa nepoužije osobitný zákon.19)
§56
(1)
Výkonom revízie sa nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu a sudcu.
(2)
Členovia oddelení vnútornej revízie (ďalej len „revízne oddelenie) sú povinní vykonávať revíziu nestranne, objektívne a v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Za člena revízneho oddelenia môže byť vymenovaný len ten, kto s vymenovaním vyslovil súhlas.
(3)
Pri revízii môžu členovia revízneho oddelenia nahliadať do spisov v právoplatne vybavených veciach, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Spis môže byť vyžiadaný na revíziu aj na revízne oddelenie.
(4)
Vo veciach, kde konanie nebolo právoplatne skončené, môžu členovia revízneho oddelenia nahliadať do spisov len na účel zistenia stavu starších nevybavených vecí, zistenia prieťahov v konaní a zistenia dôvodov odročovania pojednávaní alebo ak je revízia nariadená podľa § 55 ods. 5. Súdny spis musí byť preverený na súde, na ktorom je evidovaný, a v prítomnosti osoby zodpovednej za úplnosť a neporušiteľnosť spisu a jeho príloh.
§57
(1)
Revíziu okresného súdu vykonáva revízne oddelenie príslušného krajského súdu.
(2)
Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia, podpredsedu krajského súdu a dvoch ďalších sudcov.
(3)
Úlohou vedúceho revízneho oddelenia je organizovať výkon revízie v súlade s harmonogramom, dbať o včasnosť revízie a dodržanie jej zamerania, koordinovať činnosť ostatných členov revízneho oddelenia a prideľovať im konkrétne úlohy, prerokovať v mene revízneho oddelenia správu z revízie s predsedom preverovaného súdu.
(4)
Vedúceho revízneho oddelenia vymenúva na tri roky predseda krajského súdu z dvoch kandidátov navrhnutých kolégiom predsedov sudcovských rád. Tú istú osobu možno vymenovať za vedúceho revízneho oddelenia najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Vedúci revízneho oddelenia vykonáva súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu jednej pätiny priemerného zaťaženia sudcu krajského súdu.
(5)
Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda krajského súdu na návrh vedúceho oddelenia. Členovia oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu dvoch pätín priemerného zaťaženia sudcu krajského súdu.
(6)
Predseda súdu určí v rozvrhu práce potrebný počet súdnych úradníkov v štátnozamestnaneckom pomere na vykonávanie revízie administratívnych činností na súdoch a na zabezpečenie administratívneho chodu revízneho oddelenia.
(7)
Na žiadosť vedúceho revízneho oddelenia môže predseda súdu určiť na vykonanie revízie aj ďalšie osoby, ak to vyžaduje rozsah a zameranie revízie.
§58
(1)
Revíziu krajského súdu vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu. V rámci revízie krajského súdu môže preveriť aj ktorýkoľvek okresný súd v jeho obvode.
(2)
Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia a z jedného stáleho člena, ktorých vymenúva predseda najvyššieho súdu na návrh predsedov kolégií na tri roky z radov sudcov najvyššieho súdu. Ak je vedúcim revízneho oddelenia sudca pôsobiaci v kolégiách všeobecného súdnictva, je stálym členom sudca pôsobiaci v správnom kolégiu a naopak. Tú istú osobu možno vymenovať najviac na dve po sebe idúce obdobia. Vedúci revízneho oddelenia a stály člen revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu jednej pätiny zaťaženia sudcu najvyššieho súdu.
(3)
Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda najvyššieho súdu na návrh vedúceho revízneho oddelenia na určitý čas alebo na určitú revíziu. Počas výkonu revízie určení členovia revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce a v rozsahu, ktorý zohľadňuje časovú náročnosť revízie.
(4)
Ustanovenia § 57 ods. 3, 6 a 7 platia primerane.
§59
Revíziu na najvyššom súde vykonáva orgán určený rokovacím poriadkom najvyššieho súdu. Rokovací poriadok určí aj spôsob ustanovovania členov revízneho oddelenia pre revíziu vojenských súdov a Špeciálneho súdu.
§60
(1)
Členovia revízneho oddelenia môžu požiadať o uvoľnenie z činnosti v revíznom oddelení, ak na svoju činnosť nemajú vytvorené podmienky. To neplatí pre podpredsedu krajského súdu. O uvoľnení rozhoduje predseda súdu.
(2)
Predseda súdu odvolá vedúceho revízneho oddelenia, jeho stáleho člena alebo člena, ak
a)
mu zdravotný stav nedovoľuje, najmenej počas troch mesiacov, riadne vykonávať revíznu činnosť,
b)
voči nemu sa začalo disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie,
c)
neplní si povinnosti ustanovené týmto zákonom na výkon revíznej činnosti.
(3)
Proti rozhodnutiu predsedu súdu podľa odsekov 1 a 2 môže člen revízneho oddelenia podať námietky do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia predsedu súdu. O námietkach rozhodne disciplinárny súd.
§61
(1)
Po vykonaní revízie zostavia členovia revízneho oddelenia správu o výsledkoch revízie s návrhom opatrení. K správe pripoja vyjadrenia dotknutých osôb, vyjadrenie predsedu súdu, ktorého sa revízia týkala, výsledok prerokovania správy na preverovanom súde a stanovisko revízneho oddelenia k podaným vyjadreniam.
(2)
Vedúci revízneho oddelenia zašle správu predsedovi príslušného krajského súdu, predsedovi najvyššieho súdu, súdnej rade a ministrovi, ktorí nezávisle od seba vyhodnocujú obsah správy a zašlú vedúcemu revízneho oddelenia a preverovanému subjektu svoje stanovisko k správe a k navrhovaným opatreniam.
(3)
Predseda krajského súdu zabezpečuje realizáciu opatrení v rozsahu vlastnej pôsobnosti.
ŠTVRTÁ HLAVA
SŤAŽNOSTI NA POSTUP SÚDU A PODNETY
Sťažnosti
§62
(1)
Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
(2)
Anonymné sťažnosti sa nevybavujú.
(3)
Podanie sťažnosti nesmie byť sťažovateľovi na ujmu; to neplatí, ak sa obsahom svojej sťažnosti dopustí trestného činu alebo priestupku.
§63 Vybavovanie sťažností
(1)
Sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon3) neustanovuje inak.
(2)
Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
§64
(1)
Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov.
(2)
Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.
(3)
Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.
§65
(1)
Sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie.
(2)
Ak lehotu podľa odseku 1 nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu, v rámci lehoty podľa odseku 1.
§66
O spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.
§67 Prešetrenie vybavenia sťažnosti
(1)
Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,
a)
predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu,
b)
predsedu Vyššieho vojenského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom vojenského obvodového súdu,
c)
ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu, predsedom Špeciálneho súdu a predsedom Vyššieho vojenského súdu.
(2)
Na prešetrenie vybavenia sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.
(3)
Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa osobitného zákona.20)
§68 Osobitné ustanovenie o sťažnostiach
Ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na vybavovanie sťažností osobitný zákon.21)
§69 Podnety
(1)
Podnetom sa rozumie podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa poukazuje najmä na nevhodné správanie sa sudcov, súdnych úradníkov alebo zamestnancov súdu mimo súdneho konania a na iné nedostatky na súdoch, ktoré nesúvisia s konaním a rozhodovaním v prejednávaných veciach.
(2)
Účelom vybavovania podnetu je vykonanie potrebných opatrení smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov a ich príčin.
(3)
Podnet vybavuje predseda súdu; podnet týkajúci sa sudcov vybavuje sudcovská rada príslušného súdu. Sudcovská rada môže poveriť jeho vybavovaním jedného alebo viacerých svojich členov.
(4)
Podnet týkajúci sa výkonu funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu vybavuje ministerstvo; to neplatí, ak sa podnet týka predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu.
(5)
Podnet musí byť prerokovaný s osobou, voči ktorej smeruje.
(6)
Podnet musí byť vybavený do dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia orgánu príslušnému na jeho vybavenie. Ustanovenia § 65 ods. 2 a § 66 sa použijú primerane.
PIATA ČASŤ | SPRÁVA SÚDOV
PRVÁ HLAVA
PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV SPRÁVY SÚDOV
Ministerstvo
§71
(1)
Ministerstvo vykonáva správu súdov tým, že
a)
v oblasti personálnej
1.
vedie zoznam preťažených súdov, určuje počty sudcov a ostatných zamestnancov súdov; na vojenských súdoch určuje počet sudcov po dohode s ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany"),
2.
rozhoduje o započítaní doby právnickej činnosti v inom pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
3.
spolupodieľa sa na určovaní obsahovej náplne vzdelávania sudcov,
4.
koordinuje a usmerňuje odbornú prípravu prísediacich na výkon ich funkcie,
b)
v oblasti finančnej
1.
riadi tvorbu rozpočtu súdov,
2.
koordinuje výkon následnej finančnej kontroly na súdoch a vykonáva vnútorný audit,19)
c)
v oblasti organizačnej
1.
metodicky usmerňuje a kontroluje výkon správy okresných súdov, krajských súdov a Špeciálneho súdu predsedami týchto súdov,
d)
v oblasti ekonomickej
1.
riadi a metodicky usmerňuje vývoj, nasadzovanie a využívanie informačných systémov a technológií na súdoch,
2.
na základe vyhodnocovania stavu súdnych agend uskutočňuje strategické plánovanie a prípravu dlhodobých koncepcií rozvoja súdnictva,
3.
spravuje a zabezpečuje centrálny informačný systém,
4.
metodicky usmerňuje poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov,30)
5.
metodicky usmerňuje výkon archívnictva,31)
e)
plní ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.
(2)
Činnosti uvedené v odseku 1 písm. b), c) druhom bode a písm. e) uskutočňuje vo vzťahu k vojenským súdom ministerstvo obrany.
§72
(1)
Ministerstvo ďalej
a)
sleduje a vyhodnocuje stav súdnych agend na základe výkazov a justičnej štatistiky,
b)
sleduje plnenie povinností orgánov riadenia a správy súdu,
c)
vykonáva previerky súdnych spisov a previerky úrovne súdneho konania v súvislosti s výkonom pôsobnosti ministra alebo ministerstva podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,32)
d)
vybavuje sťažnosti a podnety, ak tak ustanoví tento zákon,
(2)
Na účel plnenia úloh podľa odseku 1 písm. b), c) a d) je ministerstvo oprávnené nahliadať do súdneho spisu a vyžiadať si súdny spis, robiť si z neho odpisy, výpisy a kópie; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.28)
(3)
Prevzaté spisy je ministerstvo povinné vrátiť príslušnému súdu v lehote do 30 dní odo dňa ich prevzatia, ak nemožno vzhľadom na povahu veci vrátiť spisy v tejto lehote, môže ju minister primerane predĺžiť.
(4)
Ak pri plnení úloh podľa odseku 1 ministerstvo získa poznatky o nejednotnosti súdneho rozhodovania, podá najvyššiemu súdu podnet na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
§73
(1)
V súvislosti s výkonom pôsobnosti podľa § 71 ods. 1 písm. d) prvého bodu ministerstvo zabezpečuje
a)
prevádzku a ochranu informačných systémov súdu,
b)
koordináciu nákupu technických a programových prostriedkov súdov v obvode príslušného krajského súdu,
c)
koordináciu nasadzovania informačných systémov a ich vývoja,
d)
koordináciu nasadzovania časti štátneho informačného systému,33)
e)
bezpečnosť informačného systému vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany osobných údajov v automatizovaných informačných systémoch,34)
f)
koordináciu spracovania štátnej štatistiky, súdnej štatistiky a výkazníctva spracúvaného v informačných systémoch,33)
g)
údržbu technických a programových prostriedkov,
h)
správu licencií,
i)
školenia a semináre týkajúce sa informačných systémov,
j)
nasadzovanie a prevádzku dátových komunikačných prostriedkov.
(2)
Úlohy podľa odseku 1 zabezpečujú organizačné útvary ministerstva, ktoré zriaďuje ministerstvo na každom krajskom súde.
(3)
Organizačný útvar ministerstva podľa odseku 2 zabezpečuje plnenie úloh podľa odseku 1 vo vzťahu k príslušnému krajskému súdu a okresným súdom v obvode tohto krajského súdu.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia primerane aj pre Špeciálny súd, najvyšší súd a vojenské súdy.
§74 Predseda súdu
(1)
Predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že
a)
zabezpečuje riadne obsadenie súdu zamestnancami súdu a vybavuje personálne veci sudcov a zamestnancov súdu,
b)
zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej,
c)
zabezpečuje v spolupráci s Justičnou akadémiou a ministerstvom odborné vzdelávanie sudcov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
d)
vykonáva dohľad nad súdnymi oddeleniami súdu,
e)
zabezpečuje poskytovanie informácií o činnosti súdu pre iné orgány verejnej moci a pre verejnosť,
f)
plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov.35)
(2)
Predseda okresného súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu okresného súdu aj tým, že
a)
určuje počty prísediacich na okresnom súde,
b)
dohliada na prípravnú službu justičných čakateľov počas jej výkonu na okresnom súde,
c)
zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie.
(3)
Predseda krajského súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu krajského súdu aj tým, že
a)
určuje počty prísediacich na krajskom súde,
b)
zabezpečuje výber uchádzačov o funkciu sudcu a pripravuje podklady na ich vymenovanie za sudcov,
c)
riadi a kontroluje prípravnú službu justičných čakateľov v obvode krajského súdu a jej výkon,
d)
zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich krajského súdu na výkon ich funkcie a organizuje a koordinuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie.
(4)
Predseda najvyššieho súdu okrem výkonu činností uvedených odseku 1 vykonáva správu najvyššieho súdu aj tým, že zabezpečuje výkon činností uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) prvom a druhom bode, písm. b) prvom a druhom bode, písm. c) druhom bode a písm. d) štvrtom a piatom bode vo vzťahu k najvyššiemu súdu.
(5)
Predseda Vyššieho vojenského súdu vykonáva správu Vyššieho vojenského súdu tým, že zabezpečuje výkon činností uvedených v odsekoch 1 a 3 vo vzťahu k Vyššiemu vojenskému súdu; predseda vojenského obvodového súdu vykonáva správu vojenského obvodového súdu tým, že zabezpečuje výkon činností uvedených v odsekoch 1 a 2 vo vzťahu k tomuto súdu.
(6)
Predseda Špeciálneho súdu okrem činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu Špeciálneho súdu aj tým, že zabezpečuje podklady na výber uchádzačov o funkciu sudcu na Špeciálnom súde a vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu na tomto súde.
§75
Podrobnosti o organizácii práce pri výkone správy súdu ustanoví organizačný poriadok súdu, ktorý vydá predseda súdu.
DRUHÁ HLAVA
RIADITEĽ SPRÁVY SÚDU
§76
Riaditeľ správy súdu je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného zákona.36)
§77
Riaditeľ správy súdu organizuje a riadi ekonomický a administratívny chod súdu a koná v mene súdu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej zákonom alebo v rozsahu určenom predsedom súdu.
§78
(1)
Riaditeľ správy súdu vykonáva správu súdu tým, že zabezpečuje
a)
riadenie činnosti osobného úradu,
b)
bežný chod súdu a ochranu budov súdu,
c)
hospodárenie a nakladanie s rozpočtovými prostriedkami súdu,
d)
vedenie účtovníctva,22)
e)
tvorbu a použitie sociálneho fondu25) a uzatváranie kolektívnych zmlúv,
f)
správu majetku štátu,24)
g)
verejné obstarávanie,37)
h)
výkon predbežnej a priebežnej finančnej kontroly,19)
i)
poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov,30)
j)
chod archívu,31)
k)
výkon štátnej štatistiky.38)
(2)
Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu krajského súdu, riaditeľ správy Špeciálneho súdu vykonáva správu Špeciálneho súdu, riaditeľ správy najvyššieho súdu vykonáva správu najvyššieho súdu a riaditeľ správy Vyššieho vojenského súdu vykonáva správu Vyššieho vojenského súdu tým, že okrem činností uvedených v odseku 1 ďalej zabezpečuje
a)
materiálno-technické zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností,28)
b)
riadenie ochrany pred požiarmi,27)
c)
riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,29)
d)
investičnú výstavbu,23)
e)
školenia a semináre pre administratívnych zamestnancov súdu.
(3)
Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu tým, že činnosti uvedené v odseku 2 uskutočňuje aj vo vzťahu k okresným súdom v obvode tohto krajského súdu.
(4)
Riaditeľ správy krajského súdu môže po dohode s riaditeľom správy okresného súdu v obvode tohto krajského súdu zabezpečovať pre okresný súd niektoré úlohy podľa odseku 1, ktoré inak vykonáva riaditeľ správy okresného súdu.
(5)
Riaditeľ správy Vyššieho vojenského súdu vykonáva správu vojenských obvodových súdov tým, že činnosti uvedené v odseku 2 uskutočňuje aj vo vzťahu k týmto súdom.
TRETIA HLAVA
CENTRÁLNY INFORMAČNÝ SYSTÉM
§79
(1)
Ministerstvo a súdy spracúvajú informácie, osobné údaje a iné údaje pri plnení svojich úloh podľa osobitných zákonov, týkajúce sa občianskeho súdneho konania a trestného konania; ministerstvo spracúva tiež informácie, osobné údaje a iné údaje získané pri plnení svojich úloh vyplývajúcich z osobitných zákonov.39)
(2)
Informácie, osobné údaje a iné údaje podľa odseku 1 (ďalej len „údaje") tvoria Centrálny informačný systém súdnictva (ďalej len “centrálny informačný systém). Centrálny informačný systém nepodlieha registrácii podľa osobitného zákona.34)
(3)
Prevádzku, správu a vývoj centrálneho informačného systému zabezpečuje ministerstvo v spolupráci so súdmi.
(4)
Centrálny informačný systém sa vedie v listinnej forme alebo v elektronickej forme. Vzájomná výmena údajov medzi ministerstvom a súdmi a ministerstvom a inými orgánmi verejnej moci podľa § 80 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj elektronickou formou.
§80
(1)
Údaje z centrálneho informačného systému využívajú ministerstvo a súdy pri plnení svojich úloh. Údaje z centrálneho informačného systému sa poskytujú aj iným orgánom verejnej moci, ak tak ustanoví osobitný zákon.40)
(2)
Údaje z centrálneho informačného systému nie sú verejne prístupné, ak osobitný zákon neustanovuje inak.41)
§81
(1)
Na spracúvanie a poskytovanie osobných údajov podľa § 79 a 80 nie je potrebný súhlas dotknutej fyzickej osoby.
(2)
Ministerstvo aspoň raz ročne preveruje, či sú spracúvané osobné údaje naďalej potrebné na plnenie úloh ministerstva a súdov. Ak ministerstvo preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov zistí, že nie sú potrebné na plnenie úloh ministerstva a súdov, bezodkladne takéto osobné údaje zlikviduje.
§82
(1)
Automatizované informačné systémy vrátane databáz v nich obsiahnutých, vytvorené a spravované ministerstvom sú vo vlastníctve štátu. Oprávnenia vyplývajúce z osobitného zákona42) vykonáva ministerstvo.
(2)
Automatizované informačné systémy uvedené v odseku 1 sú súčasťou štátneho informačného systému Slovenskej republiky.
ŠTVRTÁ HLAVA
ROZPOČET SÚDOV
§83
(1)
(2)
Súd zapojený svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva podľa schváleného rozpočtu súdov samostatne hospodári s rozpočtovými prostriedkami, ktoré mu určí ministerstvo v rámci svojej rozpočtovej kapitoly.
(3)
Výdavky štátneho rozpočtu na financovanie systému súdnictva sú rozpočtované v samostatnom programe rozpočtovej kapitoly ministerstva.
§84 Tvorba podkladov k návrhu rozpočtu súdov
(1)
Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly zodpovedá za dodržiavanie zákonných povinností pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu.
(2)
Súdy zapojené svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva vypracúvajú podklady na tvorbu rozpočtu súdov v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy.
(3)
Predseda okresného súdu a riaditeľ správy okresného súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít súdu, a predseda okresného súdu ho predloží predsedovi krajského súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok; rovnako postupuje predseda krajského súdu, ktorý pripravuje rozpočet pre krajský súd.
(4)
Predseda krajského súdu zabezpečí vypracovanie podkladov k návrhu rozpočtu za obvod krajského súdu a tento návrh prerokuje s predsedami okresných súdov v jeho obvode. Výsledky prerokovania spolu so vznesenými pripomienkami sudcovských rád k návrhu rozpočtu prerokuje minister s predsedami krajských súdov. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu súdov predložia za svoje obvody predsedovia krajských súdov v termíne do 31. decembra kalendárneho roka ministerstvu a súdnej rade.
(5)
Predseda Špeciálneho súdu a riaditeľ správy Špeciálneho súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu Špeciálneho súdu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít Špeciálneho súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu Špeciálneho súdu prerokuje minister s predsedom Špeciálneho súdu. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu Špeciálneho súdu predloží predseda Špeciálneho súdu v termíne do 31. decembra kalendárneho roka ministerstvu a súdnej rade.
§85
Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly vypracuje návrh rozpočtu súdov zapojených svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva z podkladov súdov a vládou schválených východísk rozpočtu verejnej správy v termíne stanovenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). Vypracovaný návrh rozpočtu odošle na vedomie predsedovi Špeciálneho súdu a predsedovi krajského súdu, ktorý s návrhom oboznámi okresné súdy.
§86
Ministerstvo predkladá východiská pre tvorbu rozpočtu verejnej správy a návrh rozpočtu súdov v návrhu štátneho rozpočtu na vyjadrenie súdnej rade. Vyjadrenie súdnej rady k návrhu rozpočtu súdov je súčasťou návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky.
§87
Ministerstvo rozpisuje pre súdy zapojené svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva rozpočtové prostriedky schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové prostriedky pre okresné súdy v obvode príslušného krajského súdu rozpisuje tento krajský súd z rozpočtových prostriedkov preň rozpísaných ministerstvom podľa prvej vety. V rozpise sa zohľadňujú potreby súdov uplatňované v podkladoch k návrhu rozpočtu.
§88 Záverečný účet súdov
(1)
Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly zostavuje návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly, ktorý zahŕňa aj návrh záverečného účtu súdov, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet ministerstva. Návrh záverečného účtu súdov zostavuje ministerstvo v súčinnosti s predsedami krajských súdov.
(2)
Záverečný účet rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvo v súlade s osobitným zákonom ministerstvu financií a príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom financií.
ŠIESTA ČASŤ | SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§89
Ak sa v tomto zákone používa pojem samosudca, rozumie sa tým aj sudca pre prípravné konanie, ak z tohto zákona nevyplýva niečo iné.
§90
Na Krajskom súde v Bratislave sa zriaďuje Oddelenie justičnej pokladnice, ktoré plní úlohy podľa osobitného zákona.44)
§91
Ak nie je na Špeciálnom súde ustanovený senát alebo ak z iného dôvodu nemôže Špeciálny súd vykonávať svoju právomoc podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, vykonáva ju Krajský súd v Banskej Bystrici; senát krajského súdu sa v takom prípade skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu.
§92 Splnomocňovacie ustanovenie
(1)
Ministerstvo vydá všeobecne záväzným právnym predpisom správny a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, ktorý podrobnejšie upraví najmä organizáciu súdu, organizáciu práce, štruktúru a úlohy zamestnancov súdu a súdnych oddelení alebo iných organizačných útvarov súdu pri výkone súdnictva a kancelárske práce na súdoch.
(2)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o
a)
vnútornej revízii súdu,
b)
náležitostiach rozvrhu práce,
c)
používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdmi,
d)
pravidlách určovania miest sudcov a voľných miest sudcov na súdoch,
e)
spôsobe spracovania, poskytovania, sprístupňovania a zverejňovania údajov v centrálnom informačnom systéme,
f)
kritériách určenia a vedení zoznamu preťažených súdov.
SIEDMA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§93
(1)
Predsedovia okresných súdov a predsedovia krajských súdov ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr.
(2)
Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého predsedu okresného súdu alebo krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom, nový predseda súdu bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona.
§94
(1)
Podpredsedovia okresných súdov a podpredsedovia krajských súdov ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr. Predsedovia týchto súdov sú povinní v lehote podľa predchádzajúcej vety navrhnúť ministrovi kandidátov na funkciu podpredsedu súdu.
(2)
Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého podpredsedu okresného súdu alebo podpredsedu krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom, nový podpredseda súdu bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona.
§95
(1)
Sudcovské rady na krajských súdoch vytvorené podľa doterajších predpisov vykonávajú činnosť sudcovských rád okresných súdov, krajských súdov a kolégií predsedov sudcovských rád do 31. decembra 2005.
(2)
Do 31. decembra 2005 sa vytvoria na krajských súdoch a okresných súdoch sudcovské rady podľa tohto zákona.
§96
(1)
Voľby prvých predsedov kolégií krajských súdov vyhlási predseda príslušného krajského súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2)
Voľby prvých predsedov grémií okresných súdov vyhlási predseda príslušného okresného súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§97
(1)
Krajský súd v senáte zloženom z dvoch sudcov a troch prísediacich dokončí konanie vo veciach, v ktorých už konal na hlavnom pojednávaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2)
Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba a nebolo začaté hlavné pojednávanie pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná krajský súd konanie v prvom stupni v senáte zloženom podľa § 16 ods. 1.
(3)
Ak vo veci podľa odseku 1 došlo k zmene v zložení senátu a hlavné pojednávanie musí byť vykonané znovu, vykoná krajský súd v prvom stupni nové konanie v senáte zloženom podľa § 16 ods. 1.
§98
Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb vykonávajúcich činnosti podľa § 73 k 31. marcu 2005 na krajských súdoch prechádzajú k 1. aprílu 2005 na ministerstvo.
Osobitné ustanovenia o justičných čakateľoch
§99 Prípravná služba justičného čakateľa
(1)
Účelom prípravnej služby je odborne pripraviť justičného čakateľa na výkon funkcie sudcu. Prípravná služba justičného čakateľa trvá tri roky. Minister môže na žiadosť justičného čakateľa čiastočne započítať do prípravnej služby právnickú činnosť v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak justičný čakateľ získal počas jej trvania skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu. U justičného čakateľa vojenských súdov toto započítanie vykoná minister po dohode s ministrom obrany.
(2)
Justičný čakateľ vykonáva prípravnú službu na súde a v Justičnej akadémii. Za výkon prípravnej služby justičného čakateľa sa považuje aj účasť justičného čakateľa na všetkých vzdelávacích podujatiach zabezpečovaných Justičnou akadémiou.
(3)
Prípravná služba justičného čakateľa sa začína jeho prijatím do prípravnej služby predsedom príslušného krajského súdu alebo Vyššieho vojenského súdu po absolvovaní výberového konania a skončí sa vykonaním odbornej justičnej skúšky.
(4)
Odborná justičná skúška sa považuje za kvalifikačnú skúšku podľa osobitného zákona.36)
§100
(1)
Do prípravnej služby justičného čakateľa možno prijať len toho, kto spĺňa predpoklady na funkciu sudcu podľa osobitného predpisu45) s výnimkou veku, skúseností a odbornej justičnej skúšky.
(2)
Justičný čakateľ je oprávnený vykonávať úkony podľa osobitného zákona.6)
(3)
Justičný čakateľ je povinný, a to aj po skončení prípravnej služby, zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej činnosti, v rovnakom rozsahu ako sudca. Zbaviť tejto povinnosti ho môže predseda krajského súdu alebo predseda Vyššieho vojenského súdu.
(4)
Justičným čakateľom na vojenskom súde sa môže stať len profesionálny vojak.
(5)
Justičný čakateľ skladá pri nástupe do prípravnej služby do rúk predsedu príslušného krajského súdu alebo predsedu Vyššieho vojenského súdu tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, budem sa svedomito pripravovať na výkon sudcovskej funkcie a osvojím si zásady sudcovskej etiky.“.
(6)
Platové pomery justičného čakateľa ustanoví osobitný zákon.
§101
(1)
Po úspešnom vykonaní odbornej justičnej skúšky vykonáva justičný čakateľ svoju funkciu v stálej štátnej službe do času, kým bude vymenovaný za sudcu. Justičný čakateľ sa v stálej štátnej službe ďalej odborne pripravuje na výkon funkcie sudcu.
(2)
Justičný čakateľ môže po úspešnom vykonaní odbornej justičnej skúšky konať a rozhodovať o tých istých veciach ako vyšší súdny úradník podľa osobitného zákona.6)
§102 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 425/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona 589/2003 Z. z. a zákona č. 267/2004. Z. z.,
2.
zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 318/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z. a zákona č. 530/2003 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z. zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z. a zákona č. 586/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 12 ods. 4 sa na konci vkladá čiarka a slová „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
2.
Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§12a Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu
(1)
Na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa alebo súde toho istého stupňa súdna rada dočasne pridelí sudcu, ktorý bol do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného zákona.5b) Počas dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu sudca vykonáva funkciu sudcu na súde, na ktorý bol dočasne pridelený.
(2)
Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu sa skončí zánikom funkcie predsedu súdu; s jeho súhlasom ho súdna rada pridelí na súd, z ktorého bol dočasne pridelený na výkon funkcie predsedu súdu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5b znie:
„5b)
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.
V § 15 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Predsedu grémia okresného súdu volia sudcovia príslušného grémia tajným hlasovaním na päť rokov spomedzi predsedov senátov tohto grémia. Návrh môžu podať členovia grémia a predseda súdu, ktorý návrhy predloží príslušnému grémiu.“.
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.
4.
V § 15 ods. 5 sa za slová „Predseda kolégia“ vkladá čiarka a pripájajú sa slová „predseda grémia“.
5.
V § 16 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej dvoch tretín členov grémia okresného súdu rozhoduje o odvolaní predsedu grémia grémium tajným hlasovaním.“.
Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.
6.
§ 27 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Výkon funkcie predsedu súdu, podpredsedu súdu, predsedu kolégia, predsedu grémia, sudcu disciplinárneho súdu, člena oddelenia vnútornej revízie, člena súdnej rady, člena sudcovskej rady a činnosť sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu sa pri hodnotení sudcu započítava do výkonu súdnictva.“.
7.
V § 29 ods. 2 v druhej vete sa slová „príslušnej sudcovskej rady“ nahrádzajú slovami „kolégia predsedov sudcovských rád“.
8.
V § 30 ods. 10 v druhej vete sa vypúšťajú slová „a so súhlasom sudcu“.
9.
V § 68 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Počas zastupovania predsedu súdu patrí podpredsedovi príslušného súdu funkčný príplatok za riadiacu činnosť vo výške prislúchajúcej predsedovi súdu alebo jeho pomerná časť; to platí aj pre sudcu príslušného súdu povereného zastupovaním predsedu tohto súdu, ak podpredseda súdu nie je ustanovený.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
10.
V § 69 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
predsedovi kolégia krajského súdu v sume 3 000 Sk mesačne a predsedovi grémia okresného súdu vo výške 2 000 Sk mesačne.“.
11.
V § 69 odsek 2 znie:
„(2)
Funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špeciálneho súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.“.
12.
§ 72 a 73 vrátane nadpisov znejú:
㤠72
Plat a príplatok počas dočasného pridelenia
(1)
Sudcovi počas dočasného pridelenia patrí funkčný plat podľa pôvodného zaradenia.
(2)
Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyššieho stupňa, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 5 % zo základného platu mesačne. Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyšší o dva stupne, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 10 % zo základného platu mesačne; súčet príplatku za výkon funkcie na určitom stupni súdu spolu s príplatkom počas dočasného pridelenia a základným platom sudcu nesmie prevýšiť 130 % základného platu sudcu.
(3)
Ak je sudca dočasne pridelený na preťažený súd, patrí mu príplatok vo výške 10 000 Sk mesačne za prvých šesť mesiacov dočasného pridelenia; preťaženým súdom je súd zaradený do osobitného zoznamu preťažených súdov, ktorý vedie ministerstvo.
§ 73
Príplatok za zastupovanie
(1)
Sudcovi, ktorý vykonáva funkciu sudcu na preťaženom súde a zastupuje iného sudcu podľa odseku 4, patrí príplatok za zastupovanie vo výške 1 000 Sk za každý odpracovaný deň zastupovania, ktorý je pracovným dňom. Nárok na príplatok za zastupovanie má sudca od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov zastupovania. Ak zastupujú sudcu preťaženého súdu viacerí sudcovia tohto súdu, majú nárok na pomernú časť príplatku za zastupovanie.
(2)
Príplatok za zastupovanie nepatrí sudcovi, ktorý zastupuje iného, krátkodobo neprítomného sudcu na základe rozvrhu práce.
(3)
O priznaní príplatku alebo o jeho odňatí rozhoduje predseda príslušného súdu po predchádzajúcom súhlase sudcovskej rady.
(4)
O zastupovanie sudcu ide vtedy, ak zastupovaný sudca preťaženého súdu nevykonáva na súde, na ktorý bol pridelený, svoju sudcovskú funkciu
a)
pre neprítomnosť trvajúcu viac ako šesť týždňov a jeho sudcovská agenda určená rozvrhom práce na príslušný kalendárny rok je prideľovaná inému sudcovi alebo viacerým sudcom tohto súdu a
b)
na toto sudcovské miesto nebol dočasne pridelený iný sudca.
(5)
Príplatok za zastupovanie vo výške funkčného príplatku zastupovaného sudcu patrí aj sudcovi, ktorý na základe poverenia príslušného orgánu a v rozsahu ním určenom zastupuje neprítomného sudcu vykonávajúceho riadiacu funkciu alebo vyššiu sudcovskú funkciu. Rovnaký príplatok patrí aj sudcovi, ktorý bol dočasne pridelený na zastupovanie neprítomného sudcu vykonávajúceho riadiacu funkciu alebo vyššiu sudcovskú funkciu. Nárok na príplatok za zastupovanie má sudca od prvého dňa zastupovania.“.
13.
V § 120 sa odsek 2 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
sudcovská rada proti predsedovi súdu alebo sudcovi príslušného súdu.“.
14.
V § 120 ods. 5 v prvej vete sa slová „do dvoch“ nahrádzajú slovami „do šiestich“.
15.
V § 141 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Funkcia prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim.“.
16.
V § 150a ods. 2 sa vypúšťa slovo „riadnom“.
Čl. III
Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 4 ods. 1 sa nad slovom „sudcu“ vypúšťa odkaz 6 vrátane poznámky pod čiarou.
2.
V § 4 ods. 3 sa vypúšťa slovo „príslušnému“ a za slovo „súdu“ sa vkladajú slová „príslušnému podľa § 4a“.
3.
Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§4a Príslušnosť súdu
(1)
Na rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa tohto zákona je vecne príslušný
a)
Vyšší vojenský súd vo vzťahu k vojenským objektom, vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú službu a civilným zamestnancom v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v súvislosti s ich pracovnou činnosťou alebo ak je žiadateľom Vojenské spravodajstvo; to neplatí, ak ide o vec patriacu do právomoci Špeciálneho súdu,
b)
krajský súd v ostatných prípadoch.
(2)
Na rozhodovanie o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa odseku 1 písm. b) je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žiadateľ o vydanie súhlasu na ich použitie alebo jeho organizačný útvar; alebo krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza objekt Zboru väzenskej a justičnej stráže, ak sa majú použiť informačno-technické prostriedky v tomto objekte.“.
4.
Za § 9 sa vkladá § 10, ktorý znie:
㤠10
Ak bol podaný návrh na vydanie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitných zákonov pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, príslušný na rozhodovanie je súd určený podľa doterajších predpisov.“.
Čl. IV
Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 131/2002 Z. z., zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 667/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 550/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z. a zákona č. 612/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 9 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Pre súdnych úradníkov v služobnom úrade, ktorým je súd, plní úlohy predstaveného predseda súdu alebo sudca poverený predsedom súdu.“.
2.
V prílohe č. 1 v 7. platovej triede sa za slová „v príslušnom odbore štátnej služby“ vkladajú slová „a na úseku výkonu súdnictva“.
Čl. V
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z. a zákona č. 428/2004 Z. z. sa mení takto:
V § 246 sa vypúšťa odsek 3.
Čl. VI
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona č. 397/2000 Z. z., zákona č. 561/2001 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 527/2002 Z. z., zákona č. 357/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z. a zákona č. 420/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o)
rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie.“.
2.
V § 93 ods. 2 druhá veta znie:
„O opravnom prostriedku rozhoduje prezídium komory; v konaní o opravnom prostriedku postupuje prezídium komory podľa disciplinárneho poriadku.“.
3.
§ 93 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Proti rozhodnutiu prezídia komory, ktorým bola notárovi uložená sankcia, môže notár podať žalobu podľa osobitného zákona6d) do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6d znie:
„6d)
§ 247 Občianskeho súdneho poriadku.“.
Čl. VII
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z. a zákona č. 615/2004 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 27 ods. 2 sa vypúšťajú body 2, 3 a 4.
2.
V § 27 ods. 3 v druhom bode sa vypúšťa veta za bodkočiarkou.
Čl. VIII
Zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z., zákona č. 400/2000 Z. z., zákona č. 263/2002 Z. z., zákona č. 320/2002 Z. z., zákona č. 321/2002 Z. z., zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 545/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z. a zákona č. 382/2004 Z. z. sa mení takto:
V § 94 ods. 4 sa vypúšťa slovo „okresným“.
Čl. IX
Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch sa mení takto:
§ 22 znie:
㤠22
Vyšší súdny úradník, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu vyššieho súdneho úradníka najmenej tri roky a dosiahol vek najmenej 30 rokov, má nárok vykonať odbornú justičnú skúšku15) najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.“.
Čl. X
Zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
V § 14 odsek 5 znie:
„(5)
Na vykonanie justičnej skúšky vyššieho súdneho úradníka podľa osobitného zákona1) sa vzťahujú ustanovenia § 12 až 14.“.
Čl. XI
Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V čl. I sa v nadpise pod § 2 slovo „obvodných“ nahrádza slovom „okresných“.
2.
V čl. I sa doterajší text § 18 označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Do 1. júla 2005 je sídlom Špeciálneho súdu mesto Bratislava a jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.“.
3.
V čl. III sa slová „okrem čl. I § 7 a 9 a čl. II druhého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2005“ nahrádzajú slovami „okrem čl. I § 5, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2005, a čl. I § 7 a 9 a čl. II druhého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.“.
Čl. XII
Zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení zákona č. 225/2000 Z. z., zákona č. 440/2001 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 181/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 9 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
2.
Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§9a Posudzovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti
(1)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") alebo krajské riaditeľstvo si na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti vyžiada vyjadrenie Policajného zboru (ďalej len „polícia"), a ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby podľa § 9 ods. 2 písm. g) neumožňujú vysloviť jednoznačný záver o jej spoľahlivosti, vyžiada si aj stanovisko osobitnej komisie. Osobitná komisia môže zaujať stanovisko k spoľahlivosti osoby aj bez žiadosti. Stanoviskom osobitnej komisie je ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo viazané.
(2)
Osobitnú komisiu podľa odseku 1 zriaďuje minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister"). Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.4a)
(3)
Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo môže na posúdenie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti požiadať o vyjadrenie aj iný štátny orgán5) alebo obec, v ktorej sa žiadateľ zdržiava alebo sa v posledných piatich rokoch zdržiaval; títo sú povinní žiadosti ministerstva alebo krajského riaditeľstva o vyjadrenie vyhovieť v lehote 14 dní od jej doručenia.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 4a a 5 znejú:
„4a)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5)
Napríklad zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.“.
3.
V § 10 ods. 4 sa slová „ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister")“ nahrádzajú slovom „ministrom“.
4.
V § 20 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu o pozastavení oprávnenia podnikať nemá odkladný účinok.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
5.
V § 21 písm. d) sa vypúšťajú slová „ktoré je právoplatné“.
6.
V § 22 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí licencie nemá odkladný účinok.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
7.
V § 57 ods. 2 sa slová „ods. 2“ nahrádzajú slovami „ods. 2 a 3“ a slová „ods. 2 až 4“ sa nahrádzajú slovami „ods. 2 až 5“.
Čl. XIII
Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 19 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3)
Policajný útvar v súvislosti so spoľahlivosťou podľa odseku 2 písm. g) požiada o stanovisko útvar Policajného zboru. Ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby neumožňujú vysloviť jednoznačný záver o jej spoľahlivosti, útvar Policajného zboru požiada o stanovisko k spoľahlivosti osobitnú komisiu. Útvar Policajného zboru môže požiadať osobitnú komisiu o stanovisko k spoľahlivosti osoby aj bez žiadosti. Osobitná komisia zašle svoje stanovisko policajnému útvaru, ktorý je ním viazaný.
(4)
Osobitnú komisiu podľa odseku 3 zriaďuje minister vnútra Slovenskej republiky. Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.21a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie:
„21a)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 19 ods. 1 písm. a) sa slovo „a“ nahrádza slovom „alebo“.
3.
V § 19 ods. 2 písmená a) a b) znejú:
„a)
koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo právoplatne podmienečne zastavené do troch rokov odo dňa uplynutia skúšobnej doby,
b)
koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo zastavené rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru, ak od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynuli tri roky.“.
4.
V § 25 ods. 1 písm. c) sa slová „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia“ nahrádzajú slovom „rozhodnutím“.
5.
V § 32 ods. 1 písm. a) sa slová „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia“ nahrádzajú slovom „rozhodnutím“.
Čl. XIV
Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 120/1962 Zb., zákona č. 53/1963 Zb., zákona č. 184/1964 Zb., zákona č. 56/1965 Zb., zákona č. 81/1966 Zb., zákona č. 148/1969 Zb., zákona č. 45/1973 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákonného opatrenia č. 10/1989 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 47/1990 Zb., zákona č. 84/1990 Zb., zákona č. 175/1990 Zb., zákona č. 457/1990 Zb., zákona č. 545/1990 Zb., zákona č. 490/1991 Zb., zákona č. 557/1991 Zb., zákona č. 60/1992 Zb., nálezu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo 4. septembra 1992 uverejneného v čiastke 93/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 177/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 102/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z. z., zákona č. 13/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 10/1999 Z. z., zákona č. 183/1999 Z. z., zákona č. 399/2000 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 485/2001 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 421/2002 Z. z., zákona č. 448/2002 Z. z., zákona č. 553/2002 Z. z., zákona č. 457/2003 Z. z. a zákona č. 403/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 184a ods. 1 sa vypúšťajú slová „strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent alebo“ a vypúšťajú sa slová „alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná“.
2.
V § 184a sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 2 až 4.
3.
V § 184a ods. 2 až 4 sa vypúšťajú slová „alebo 2“.
4.
Za § 184a sa vkladá § 184b, ktorý znie:
§184b
(1)
Kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2)
Rovnako ako v odseku 1 sa páchateľ potresce, ak na strelnej zbrani sfalšuje, nedovolene zahladí, odstráni alebo inak pozmení označenie určené na jej identifikáciu a sledovanie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)
Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a)
ako člen organizovanej skupiny,
b)
vo väčšom rozsahu alebo
c)
za brannej pohotovosti štátu.
(4)
Odňatím slobody na osem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a)
vo veľkom rozsahu alebo
b)
ako člen organizovanej skupiny pôsobiacej vo viacerých štátoch.
(5)
Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen zločineckej skupiny.“.
5.
V § 185 ods. 1 sa slovo „dva“ nahrádza slovom „tri“.
6.
V § 185 ods. 3 sa slová „tri roky“ nahrádzajú slovami „päť rokov“.
7.
V § 185 ods. 4 sa slovo „päť“ nahrádza slovom „osem“.
8.
V § 185 ods. 5 sa slovo „osem“ nahrádza slovom „desať“.
Čl. XV
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2005 okrem čl. I § 23 ods. 2, ktorý nadobúda účinnosť 30. septembra 2005, a čl. XI, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z.
3)
4)
Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).
6)
Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch.
7)
§ 15 a 16 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8)
§ 25 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9)
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z.
11)
§ 17 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
§ 8d písm. b) bod 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14)
15)
18)
§ 116 ods. 2 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
22)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z.
23)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
26)
Zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach.
Zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach.
27)
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
29)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
30)
Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.
31)
Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.
32)
§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.
34)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z.
35)
Napríklad § 31 zákona č. 215/2004 Z. z.
36)
Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37)
Zákon č. 523/2003 Z. z.
38)
Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z.
39)
Napríklad zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
40)
Napríklad zákon č. 428/2002 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z., zákon č. 652/2004 Z. z. orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
41)
Zákon č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
43)
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
44)
Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení zákona č. 608/2004 Z. z.
45)
§ 5 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
