Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry 2012

Obsah Poznámky Notifikácie
154/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.02.2012 do 29.02.2012
154
ZÁKON
z 28. marca 2001
o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ USTANOVENIE

§1 Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie a samosprávu prokurátorov,
b)
postavenie asistentov prokurátora.
(2)
Postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora, pôsobnosť ostatných prokurátorov, organizáciu a riadenie prokuratúry ustanovuje osobitný zákon.1)

DRUHÁ ČASŤ | PROKURÁTORI

PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§2 Postavenie prokurátora
Prokurátor sa výkonom svojej funkcie podieľa na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
§3 Služobný úrad prokurátora
(1)
Služobný úrad prokurátora je
a)
generálna prokuratúra, ak ide o námestníka generálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry a krajského prokurátora,
b)
krajská prokuratúra, ak ide o námestníka krajského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry, okresného prokurátora, námestníka okresného prokurátora a prokurátora okresnej prokuratúry.
(2)
Služobný úrad
a)
koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru prokurátora a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)
vedie písomnosti týkajúce sa služobného pomeru prokurátora v osobnom spise prokurátora,
c)
zabezpečuje ochranu osobných údajov prokurátora,
d)
plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje zákon.
(3)
Najvyšší služobný úrad je generálna prokuratúra, ktorá vykonáva dohľad nad činnosťou ostatných služobných úradov uvedenou v odseku 2.
§4 Vedúci služobného úradu a vedúci prokurátor
(1)
Na čele služobného úradu je vedúci služobného úradu.
(2)
Vedúcim služobného úradu je
a)
generálny prokurátor, ak ide o generálnu prokuratúru,
b)
krajský prokurátor, ak ide o krajskú prokuratúru.
(3)
Vedúci služobného úradu je vedúcim prokurátorom. Ďalšími vedúcimi prokurátormi v rozsahu určenom príslušným vedúcim služobného úradu sú námestníci generálneho prokurátora, špeciálny prokurátor, zástupca špeciálneho prokurátora, námestníci krajského prokurátora, okresný prokurátor, námestník okresného prokurátora, generálny riaditeľ sekcie, zástupca generálneho riaditeľa sekcie, riaditeľ odboru, zástupca riaditeľa odboru, vedúci oddelenia a náčelník oddelenia.
(4)
Vedúceho služobného úradu zastupuje v ním určenom rozsahu jeho práv a povinností príslušný vedúci prokurátor alebo iný poverený prokurátor.
§5 Služobný preukaz prokurátora
(1)
Služobný preukaz prokurátora je verejná listina, ktorou prokurátor preukazuje svoju totožnosť, funkciu a príslušnosť k prokuratúre.
(2)
Služobný preukaz prokurátora vystaví prokurátorovi generálna prokuratúra.
(3)
Prokurátor je povinný odovzdať generálnej prokuratúre bez zbytočného odkladu svoj služobný preukaz pri
a)
prerušení výkonu funkcie prokurátora (§ 12),
b)
dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora (§ 13),
c)
zániku služobného pomeru prokurátora (§ 14 až 17).
DRUHÁ HLAVA
SLUŽOBNÝ POMER PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
VZNIK SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
Predpoklady na vznik služobného pomeru prokurátora
§6
(1)
Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do funkcie prokurátora.
(2)
Do funkcie prokurátora možno vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a)
v deň vymenovania dosiahol vek najmenej 25 rokov,
b)
má vysokoškolské právnické vzdelanie,
c)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
d)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať,
e)
ovláda štátny jazyk,
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
h)
zložil odbornú justičnú skúšku,
i)
úspešne absolvoval výberové konanie,
j)
súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru; súhlas musí mať písomnú formu.
(3)
Uchádzač o funkciu prokurátora preukazuje právnické vzdelanie
a)
diplomom vydaným vysokou školou podľa osobitného zákona4) po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike,
b)
dokladom o vysokoškolskom štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou, ktorý je nostrifikovaný právnickou fakultou vysokej školy v Slovenskej republike,5) alebo
c)
dokladom o štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní.6)
(4)
Za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj odborná justičná skúška, advokátska skúška a notárska skúška. Generálny prokurátor môže uznať za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona aj inú odbornú právnickú skúšku.
(5)
Generálny prokurátor môže výnimočne odpustiť vykonanie odbornej justičnej skúšky uchádzačovi o funkciu prokurátora, ktorý je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva, ak je najmenej 20 rokov činný v právnickom povolaní.
(6)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného zločinu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace.7)
(7)
Podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora uvedené v odseku 2 musí prokurátor spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru prokurátora.
§7 Výberové konanie na funkciu prokurátora
(1)
Každé voľné miesto prokurátora sa obsadzuje na základe výberového konania; to neplatí, ak je prokurátor preložený na vlastnú žiadosť na prokuratúru toho istého alebo nižšieho stupňa.
(2)
Výberového konania sa môže zúčastniť ten, kto spĺňa predpoklady na vymenovanie za prokurátora podľa § 6 ods. 2 písm. a) až h).
(3)
Výberové konanie vyhlasuje generálny prokurátor verejne na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie najmenej 60 dní pred jeho konaním.
(4)
Výberovým konaním na funkciu prokurátora sa overujú schopnosti, odborné znalosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť uchádzača a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Súčasťou výberového konania je aj písomný test; tento sa v deň výberového konania losuje výberovou komisiou z jednotnej databázy testov, ktorú na tento účel vytvára generálna prokuratúra. Výberové konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom.8)
(5)
Výberové konanie je verejné okrem hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje generálna prokuratúra. Generálny prokurátor je povinný vytvoriť podmienky na účasť verejnosti na výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o účasť väčší záujem, je generálny prokurátor povinný uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti.
(6)
Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, profesijných životopisov uchádzačov a ich motivačných listov na webovom sídle generálnej prokuratúry, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa predchádzajúcej vety môže každý vzniesť odôvodnené výhrady voči uchádzačom; generálny prokurátor ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Generálny prokurátor na webovom sídle generálnej prokuratúry zabezpečí aj zverejnenie termínu a miesta výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.
(7)
Uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb,9) ktoré sú prokurátormi, sudcami, zamestnancami prokuratúr, súdov, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v ich pôsobnosti alebo kandidátmi na členov výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.
(8)
Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle generálnej prokuratúry do 24 hodín od skončenia výberového konania.
§7a Výberová komisia
(1)
Výberové konanie podľa § 7 uskutočňuje šesťčlenná výberová komisia. Na obdobie šiestich mesiacov určí žrebom po troch členoch výberovej komisie
a)
ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky a
b)
rada prokurátorov z kandidátov zvolených radou prokurátorov.
(2)
Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie Národná rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov volia na obdobie troch rokov po ôsmich kandidátoch na členov výberovej komisie; Národná rada Slovenskej republiky volí kandidátov komisie podľa pomeru politických síl. Databáza kandidátov sa zverejňuje na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky a generálnej prokuratúry. Národná rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov vykonajú aspoň tri mesiace pred uplynutím obdobia podľa prechádzajúcej vety úkony potrebné na voľbu nových kandidátov na členov výberovej komisie.
(3)
Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 7 ods. 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie.
(4)
Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovali štyria jej členovia.
(5)
Výsledok výberového konania predloží predseda výberovej komisie generálnemu prokurátorovi, ktorý je výsledkom výberového konania viazaný.
§8 Vymenovanie do funkcie prokurátora
(1)
Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú prokuratúru generálny prokurátor na základe výsledkov výberového konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje
a)
meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a miesto trvalého pobytu,
b)
označenie prokuratúry, na ktorú je vymenovaný do funkcie prokurátora, a jej sídlo,
c)
označenie služobného úradu a jeho sídlo,
d)
základný plat,
e)
týždenný služobný čas,
f)
dátum vydania rozhodnutia,
g)
podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.11)
(3)
Prokurátor skladá do rúk generálneho prokurátora sľub, ktorý znie:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, že pri výkone svojej funkcie ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a že v súlade s nimi budem vykonávať funkciu prokurátora nestranne a spravodlivo. Budem zachovávať vernosť Slovenskej republike a chrániť dôstojnosť funkcie prokurátora.“.
(4)
Zloženie sľubu prokurátor potvrdí svojím podpisom na listine s textom sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.
(5)
Právo vykonávať funkciu prokurátora vzniká dňom zloženia sľubu.
(6)
Ak prokurátor odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou, vymenovanie do funkcie prokurátora je neplatné.
DRUHÝ DIEL
DOČASNÉ PRIDELENIE PROKURÁTORA A PRELOŽENIE PROKURÁTORA
§9 Dočasné pridelenie prokurátora
(1)
V záujme plnenia úloh prokuratúry možno prokurátora s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie aj na inú prokuratúru. Na výkon funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry možno dočasne prideliť iba prokurátora, ktorý je držiteľom osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.11a)
(2)
Bez súhlasu prokurátora možno prokurátora dočasne prideliť na výkon funkcie na inú prokuratúru najdlhšie na 60 služobných dní v kalendárnom roku, ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho plnenia úloh tejto prokuratúry. Také pridelenie je možné len po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len „rada prokurátorov“).
(3)
Súbežné vykonávanie funkcie prokurátora na dvoch prokuratúrach je vylúčené.
(4)
Prokurátora možno s jeho súhlasom dočasne prideliť aj na využitie skúseností alebo na získanie skúseností
a)
do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
b)
do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky alebo
c)
na Úrad vlády Slovenskej republiky,
d)
do Justičnej akadémie podľa osobitného zákona.11b)
(5)
Prokurátor, ktorý je pridelený podľa odseku 4, počas pridelenia nesmie vykonávať funkciu prokurátora. Inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(6)
Prokurátora možno s jeho súhlasom dočasne prideliť k orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvorenom spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „orgán Európskej únie"), ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje, aby bol stálym členom takého orgánu prokurátor. Dočasné pridelenie prokurátora k orgánu Európskej únie sa považuje za výkon funkcie prokurátora.
(7)
O dočasnom pridelení prokurátora podľa odsekov 1 až 4 rozhoduje generálny prokurátor. O dočasnom pridelení prokurátora podľa odseku 6 rozhoduje minister spravodlivosti na návrh generálneho prokurátora.
§9a Vysielanie prokurátora na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky
(1)
Prokurátora možno s jeho súhlasom vyslať ako civilného experta na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.11c) Vyslanie prokurátora podľa prvej vety sa považuje za výkon funkcie prokurátora. Počas vyslania podľa prvej vety nesmie prokurátor vykonávať funkciu prokurátora na území Slovenskej republiky; inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
O vyslaní a ukončení vyslania prokurátora podľa odseku 1 rozhoduje generálny prokurátor.
§10 Preloženie prokurátora
(1)
O preložení prokurátora na inú prokuratúru rozhoduje generálny prokurátor za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Prokurátora možno preložiť na inú prokuratúru, len ak s preložením súhlasí alebo o preloženie sám požiada, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3)
Generálny prokurátor preloží prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu, ak mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. e).
(4)
Generálny prokurátor môže preložiť prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu, ak ide o preloženie na prokuratúru toho istého stupňa v rámci územného obvodu tej istej obce.
(5)
Na prokuratúru vyššieho stupňa možno prokurátora preložiť len na základe výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu prokurátorov schválenými radou prokurátorov; na výberové konanie sa použijú ustanovenia § 7 a 7a rovnako.
(6)
Na generálnu prokuratúru možno preložiť len prokurátora, ktorý dosiahol aspoň desať rokov započítateľnej praxe (§ 97); výnimku z tejto dĺžky započítateľnej praxe môže udeliť generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora, ak ide o prokurátora prekladaného na Úrad špeciálnej prokuratúry [§ 24b ods. 1 písm. b)]. Na výkon funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry možno preložiť iba prokurátora, ktorý podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu podľa osobitného zákona11a) je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné. Ustanoveniami predchádzajúcich viet nie je dotknuté ustanovenie odseku 5.
TRETÍ DIEL
NEZLUČITEĽNOSŤ VÝKONU FUNKCIE PROKURÁTORA A PRERUŠENIE VÝKONU FUNKCIE PROKURÁTORA
§11 Nezlučiteľnosť výkonu funkcie prokurátora
(1)
Výkon funkcie prokurátora je nezlučiteľný s výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky, vedúceho alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcu, príslušníka Slovenskej informačnej služby, príslušníka Policajného zboru a iných ozbrojených zborov a s funkciou v orgánoch štátnej správy, územnej samosprávy a právnických osôb, ktorým bol zverený výkon štátnej správy.
(2)
Prokurátor nesmie popri výkone funkcie prokurátora vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať, ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej, pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie prokurátora a dôstojnosť funkcie prokurátora a neohrozuje dôveru v nestrannosť prokuratúry. V prípade pochybností rozhodne o povinnosti prokurátora ukončiť takú funkciu alebo činnosť generálny prokurátor. Prokurátor môže vykonávať funkcie v stavovskej organizácii prokurátorov a v Justičnej akadémii.
(3)
Ak je prokurátor zvolený alebo ustanovený do funkcie uvedenej v odseku 1 a ak sa výkon funkcie prokurátora neprerušuje podľa § 12, prokurátor je povinný do troch dní od zvolenia alebo ustanovenia do takej funkcie odstrániť dôvody nezlučiteľnosti; inak služobný pomer prokurátora zanikne dňom zvolenia alebo ustanovenia do funkcie uvedenej v odseku 1.
§12 Prerušenie výkonu funkcie prokurátora
(1)
Výkon funkcie prokurátora sa prerušuje dňom, keď sa prokurátor stal členom vlády Slovenskej republiky, štátnym tajomníkom ministerstva, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo plateným funkcionárom vyššieho alebo ústredného odborového orgánu. Prerušenie výkonu funkcie prokurátora trvá ešte jeden mesiac po skončení vykonávania funkcie, pre ktorú bol výkon funkcie prokurátora prerušený.
(2)
Výkon funkcie prokurátora sa prerušuje aj dňom, keď sa prokurátor zaregistruje ako kandidát vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky alebo vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Prerušenie výkonu funkcie prokurátora trvá ešte jeden mesiac po vyhlásení výsledkov volieb, ak prokurátor nebol zvolený, alebo ešte jeden mesiac po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený.
(3)
Generálny prokurátor preruší výkon funkcie prokurátorovi, ktorý pôsobí ako predstaviteľ Slovenskej republiky v zahraničí alebo v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodnom orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej zmluvy, ak mu takáto činnosť bráni riadne vykonávať funkciu prokurátora.
(4)
Generálny prokurátor môže na základe písomnej žiadosti prokurátora prerušiť výkon jeho funkcie z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov, najdlhšie však na obdobie troch rokov.
(5)
Prokurátor, ktorému bol prerušený výkon funkcie, nemá počas tohto prerušenia práva a povinnosti prokurátora, nesmie vykonávať funkciu prokurátora a hľadí sa na neho tak, akoby nebol prokurátorom. Obdobie, počas ktorého bol prokurátorovi prerušený výkon funkcie, sa nezapočítava do času výkonu funkcie prokurátora. Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na prokurátora, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodnom orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej zmluvy vo funkcii prokurátora.
(6)
Ak sa prokurátor chce znova ujať výkonu funkcie prokurátora, oznámi to generálnej prokuratúre 30 dní pred uplynutím času, na aký bol prerušený výkon jeho funkcie. Prokurátor sa ujme funkcie na tej prokuratúre, na ktorej naposledy vykonával funkciu prokurátora. Ak sa neujme výkonu svojej funkcie najneskôr v prvý deň v mesiaci nasledujúcom po dni, v ktorom sa skončilo prerušenie výkonu funkcie prokurátora, jeho služobný pomer týmto dňom zanikne.
ŠTVRTÝ DIEL
DOČASNÉ POZASTAVENIE VÝKONU FUNKCIE PROKURÁTORA
§13
(1)
Prokurátorovi, ktorý je trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin alebo proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie pre skutok, za ktorý môže byť zbavený funkcie prokurátora, možno až do právoplatného skončenia trestného konania alebo disciplinárneho konania dočasne pozastaviť výkon jeho funkcie.
(2)
O dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora rozhoduje generálny prokurátor.
(3)
Prokurátor, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie, nemá počas tohto pozastavenia práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora.
PIATY DIEL
ZÁNIK SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
§14 Spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká
a)
odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15),
b)
vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16),
c)
z iných dôvodov ustanovených týmto zákonom (§ 17).
§15 Odvolanie z funkcie prokurátora
(1)
Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.
(2)
Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak
a)
prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony,
b)
prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený pre úmyselný trestný čin,
d)
disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora [§ 189 ods. 1 písm. f)],
e)
prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia alebo
f)
prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(3)
Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak
a)
nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku alebo
b)
prokurátor dosiahol vek 65 rokov.
(4)
Služobný pomer prokurátora zanikne odvolaním z funkcie prokurátora dňom, keď bolo prokurátorovi doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie; rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie sa musí doručiť prokurátorovi do vlastných rúk.
§16 Vzdanie sa funkcie prokurátora
(1)
Prokurátor sa môže funkcie prokurátora písomne vzdať
a)
z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
b)
zo zdravotných dôvodov, ak nie je spôsobilý vykonávať svoju funkciu podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia, alebo
c)
kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodov.
(2)
Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku služobného pomeru prokurátora.
§17 Iné dôvody zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká aj
a)
smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, alebo
b)
z dôvodov uvedených v § 11 ods. 3 a § 12 ods. 6.
§18 Neplatnosť zániku služobného pomeru prokurátora
(1)
Zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol prokurátor odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo zrušením právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie o zbavení výkonu funkcie prokurátora v neskoršom konaní sa zrušuje rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora.
(2)
Ak služobný pomer prokurátora zanikol odvolaním z funkcie prokurátora, prokurátor sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona13) preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora.
(3)
Ak služobný pomer prokurátora zanikol podľa § 17 písm. b), prokurátor sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona14) neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora. Neplatnosť zániku služobného pomeru prokurátora môže prokurátor uplatniť na súde najneskôr do 15 dní odo dňa zániku služobného pomeru.
(4)
Služobný pomer prokurátora trvá s nárokmi z neho vyplývajúcimi a prokurátorovi sa doplatí plat, ak
a)
rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora sa zrušilo (odsek 1),
b)
súd zrušil rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora (odsek 2) alebo
c)
súd rozhodol o neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora (odsek 3).
ŠIESTY DIEL
VYMENOVANIE DO FUNKCIE VEDÚCEHO PROKURÁTORA A ZÁNIK OPRÁVNENIA VYKONÁVAŤ FUNKCIU VEDÚCEHO PROKURÁTORA
§19 Vymenovanie do funkcie vedúceho prokurátora
(1)
Vedúceho prokurátora (§ 4 ods. 3) vymenúva do funkcie generálny prokurátor na základe výsledkov výberového konania a po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov. Funkčné obdobie vedúceho prokurátora, ktorým je krajský prokurátor, námestník krajského prokurátora, okresný prokurátor a námestník okresného prokurátora, je päť rokov; tá istá osoba môže byť vymenovaná do tejto funkcie, ak ide o krajského prokurátora a okresného prokurátora, najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.
(2)
Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora vzniká dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora.
Výberové konanie na funkciu vedúceho prokurátora
§20
(1)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, na výberové konanie na funkciu vedúceho prokurátora sa použijú ustanovenia o výberovom konaní na funkciu prokurátora (§ 7 a 7a) rovnako.
(2)
Do výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora sa môže prihlásiť len prokurátor.
§21
(1)
Výberové konanie vyhlasuje generálny prokurátor spôsobom podľa § 7 ods. 3 a súčasne aj oznámením na všetky prokuratúry v Slovenskej republike. Na základe oznámenia generálnej prokuratúry sú vedúci prokurátori povinní informovať o výberovom konaní všetkých prokurátorov. Generálny prokurátor vyhlási výberové konanie najneskôr
a)
90 dní pred uplynutím funkčného obdobia vedúceho prokurátora,
b)
do 30 dní odo dňa zániku oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora v ostatných prípadoch.
(2)
Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na rozsah povinností vedúceho prokurátora.
(3)
Ak generálny prokurátor do 30 dní od skončenia výberového konania nevymenuje vedúceho prokurátora, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 1 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.
(4)
Ak výberová komisia na základe výsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na funkciu vedúceho prokurátora z dôvodu, že žiaden uchádzač nespĺňa predpoklady podľa odseku 2, generálny prokurátor vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 1 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania.
(5)
Ak úspešný uchádzač po oznámení výsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie vedúceho prokurátora odmietne vymenovanie do funkcie vedúceho prokurátora, generálny prokurátor môže vymenovať do funkcie vedúceho prokurátora niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 1 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.
(6)
Výberové konanie na funkciu vedúceho prokurátora na okresnej prokuratúre zabezpečuje krajský prokurátor, v ostatých prípadoch generálna prokuratúra.
Zánik oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora
§22
Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora zaniká
a)
odvolaním z funkcie vedúceho prokurátora (§ 23),
b)
uvoľnením z funkcie vedúceho prokurátora (§ 24),
c)
zánikom služobného pomeru prokurátora (§ 14 až 17),
d)
uplynutím funkčného obdobia (§ 19 ods. 1).
§23
(1)
Vedúci prokurátor môže byť z funkcie odvolaný právoplatným rozhodnutím disciplinárnej komisie [§ 189 ods. 1 písm. d)] alebo rozhodnutím generálneho prokurátora po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov.
(2)
Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora zanikne dňom, keď mu bolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie disciplinárnej komisie alebo generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie vedúceho prokurátora, ak v rozhodnutí o odvolaní z funkcie nie je uvedený neskorší deň odvolania.
§24
(1)
Vedúci prokurátor môže kedykoľvek písomne požiadať generálneho prokurátora o uvoľnenie z funkcie vedúceho prokurátora. Generálny prokurátor vedúceho prokurátora z funkcie uvoľní najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď vedúci prokurátor požiadal o uvoľnenie z funkcie.
(2)
Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora zanikne dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o uvoľnení z funkcie vedúceho prokurátora, ak v rozhodnutí o uvoľnení z funkcie nie je uvedený neskorší deň.
(3)
Ak funkcia vedúceho prokuratúra a ani funkcia námestníka prokurátora nie sú obsadené, generálny prokurátor poverí niektorého z prokurátorov príslušnej prokuratúry, aby do vymenovania nového vedúceho prokurátora plnil jeho úlohy.
SIEDMY DIEL
VYMENOVANIE DO FUNKCIE V ÚRADE ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY A ZÁNIK OPRÁVNENIA VYKONÁVAŤ FUNKCIU V ÚRADE ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY
Vymenovanie do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry
§24a
(1)
Špeciálneho prokurátora volí do funkcie Národná rada Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania. Funkčné obdobie špeciálneho prokurátora je sedem rokov. Za špeciálneho prokurátora môže byť zvolený iba prokurátor generálnej prokuratúry. Tá istá osoba nemôže byť opakovane zvolená za špeciálneho prokurátora.
(2)
Ostatných vedúcich prokurátorov a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry vymenúva do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry generálny prokurátor na základe výberového konania na návrh špeciálneho prokurátora a po predchádzajúcom súhlase rady prokurátorov. Za vedúceho prokurátora a za prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry môže byť vymenovaný iba prokurátor generálnej prokuratúry.
(3)
Oprávnenie vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry vzniká dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o vymenovaní do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry.
(4)
Ak rada prokurátorov odmietne udeliť súhlas na vymenovanie do funkcie uvedenej v odseku 2, uskutoční sa nové výberové konanie.
§24b
(1)
Do výberového konania na funkcie uvedené v § 24a ods. 1 a 2 sa môže prihlásiť
a)
prokurátor generálnej prokuratúry,
b)
prokurátor inej prokuratúry, ktorý spĺňa podmienky na preloženie na generálnu prokuratúru ustanovené v § 10 ods. 6,
c)
štátny občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora (§ 6).
(2)
Na výberové konanie na funkcie uvedené v § 24a ods. 1 a 2 a na výberovú komisiu sa primerane použijú ustanovenia § 20 a 21.
(3)
Pred vymenovaním do funkcie alebo pridelením na výkon funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry generálny prokurátor
a)
preloží prokurátora uvedeného v odseku 1 písm. b) na generálnu prokuratúru, ak spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry,
b)
vymenuje štátneho občana Slovenskej republiky uvedeného v odseku 1 písm. c) do funkcie prokurátora generálnej prokuratúry, ak spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry.
Zánik oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry
§24c
Oprávnenie vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia (§ 24a ods. 1),
b)
odvolaním z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24d),
c)
uvoľnením z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24e),
d)
zánikom služobného pomeru prokurátora (§ 14 až 17).
§24d
(1)
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry môže byť z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry odvolaný len
a)
právoplatným rozhodnutím disciplinárnej komisie o odvolaní z funkcie vedúceho prokurátora podľa § 189 ods. 1 písm. d),
b)
právoplatným rozhodnutím disciplinárnej komisie o preložení prokurátora podľa § 189 ods. 1 písm. e) alebo
c)
rozhodnutím generálneho prokurátora po predchádzajúcom súhlase rady prokurátorov, ak sa proti prokurátorovi začalo disciplinárne konanie alebo ak prokurátor zo zdravotných dôvodov svoju funkciu viac ako šesť mesiacov nevykonáva; ak rada prokurátorov neudelí súhlas na odvolanie z funkcie, generálny prokurátor nemôže prokurátora odvolať z funkcie vedúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry alebo z funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.
(2)
Oprávnenie vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry zanikne prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry dňom, keď mu bolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie disciplinárnej komisie alebo generálneho prokurátora o jeho odvolaní z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, ak v rozhodnutí o odvolaní nie je uvedený neskorší deň odvolania.
(3)
Prokurátor odvolaný z funkcie
a)
vedúceho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry podľa odseku 1 písm. a) sa zaradí na výkon funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry alebo na výkon funkcie prokurátora v inom organizačnom útvare generálnej prokuratúry,
b)
prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry podľa odseku 1 písm. b) sa zaradí na výkon funkcie prokurátora v inom organizačnom útvare generálnej prokuratúry, ak disciplinárna komisia nerozhodla o jeho preložení na prokuratúru nižšieho stupňa,
c)
vedúceho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 4 sa zaradí na výkon funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry alebo na výkon funkcie prokurátora v inom organizačnom útvare generálnej prokuratúry,
d)
prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry podľa odseku 1 písm. c) sa zaradí na výkon funkcie prokurátora v inom organizačnom útvare generálnej prokuratúry.
(4)
Ustanovenie odseku 1 písm. c) sa nevzťahuje na špeciálneho prokurátora. Špeciálny prokurátor môže byť, okrem prípadov uvedených v odseku 1 písm. a) a b), z funkcie odvolaný iba Národnou radou Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora, ak zo zdravotných dôvodov nevykonáva svoju funkciu viac ako šesť mesiacov.
§24e
(1)
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry môže kedykoľvek písomne požiadať generálneho prokurátora o uvoľnenie z funkcie vedúceho prokurátora alebo z funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry. Generálny prokurátor ho z funkcie uvoľní najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď prokurátor požiadal o uvoľnenie z funkcie.
(2)
Oprávnenie vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry zanikne prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o uvoľnení z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, ak v rozhodnutí o uvoľnení z funkcie nie je uvedený neskorší deň.
(3)
Prokurátor uvoľnený z funkcie
a)
vedúceho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa zaradí na výkon funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry alebo na výkon funkcie prokurátora v inom organizačnom útvare generálnej prokuratúry,
b)
prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa zaradí na výkon funkcie prokurátora v inom organizačnom útvare generálnej prokuratúry.
TRETIA HLAVA
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI PROKURÁTORA A VEDÚCEHO PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI PROKURÁTORA
§25 Základné práva prokurátora
(1)
Prokurátor má právo najmä
a)
vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti,
b)
na plat a ďalšie nároky podľa tohto zákona,
c)
na zabezpečenie podmienok na prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie,
d)
požiadať nadriadeného prokurátora, aby pridelená vec mu bola odňatá, ak považuje pokyn nadriadeného prokurátora za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom,
e)
byť oboznámený s obsahom svojho osobného spisu, robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise,
f)
zakladať stavovskú organizáciu prokurátorov a združovať sa v stavovských organizáciách prokurátorov.
(2)
Prokurátor má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, ochrany jemu blízkych osôb9) a ochrany svojho obydlia, ak o to požiada generálneho prokurátora; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany.
(3)
Bez súhlasu prokurátora nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na blízke osoby prokurátora, ak je to potrebné na účinnú ochranu prokurátora a jemu blízkych osôb a blízke osoby s tým súhlasia. Prokurátor má právo aj na primerané utajenie údajov o svojej osobe a jemu blízkych osobách.
Základné povinnosti prokurátora
§26
(1)
Prokurátor je povinný
a)
plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie,
b)
chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu,
c)
vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov,
d)
nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e)
konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné,
f)
chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie,
g)
prehlbovať svoju odbornú kvalifikáciu,
h)
zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené,
i)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora na vlastný prospech alebo na prospech iného,
j)
nevykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
k)
neposkytovať služby právnej pomoci; za službu právnej pomoci sa nepovažuje zastupovanie podľa osobitného zákona,16)
l)
zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť,
m)
dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky,
n)
mať oblečený úradný odev (talár) v konaní pred súdmi na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí súdu v trestnom konaní a na pojednávaní súdu v občianskom súdnom konaní,
o)
využívať služobný čas v plnom rozsahu a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas,
p)
oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch,
r)
oznámiť bez zbytočného odkladu služobnému úradu stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu.
(2)
Prokurátor nie je oprávnený štrajkovať ani inak narúšať riadne plnenie úloh prokuratúry a nesmie vykonávať politickú činnosť.
(3)
Prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona. Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru prokurátora.
§27
(1)
Pri vymenovaní do funkcie prokurátora a potom vždy k 31. marcu kalendárneho roka je prokurátor povinný podať generálnej prokuratúre písomné osvedčenie o tom, že
a)
nebolo proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin,
b)
nezačalo sa súdne konanie o pozbavenie alebo obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony,
c)
je štátnym občanom Slovenskej republiky,
d)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
e)
nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
f)
nevykonáva politickú činnosť,
g)
nie je zvolený alebo ustanovený do funkcie, ktorej výkon je nezlučiteľný s výkonom funkcie prokurátora, alebo
h)
nevykonáva popri výkone funkcie prokurátora inú platenú funkciu, podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora.
(2)
Súčasťou osvedčenia podľa odseku 1 je aj vyhlásenie prokurátora o tom,
a)
či v období, za ktoré podáva osvedčenie, vykonával vedeckú, pedagogickú, lektorskú, literárnu, publicistickú alebo umeleckú činnosť,
b)
pre ktorú právnickú osobu alebo fyzickú osobu vykonával činnosť uvedenú v písmene a),
c)
aké príjmy a požitky dosiahol v uplynulom kalendárnom roku z činnosti uvedenej v písmene a).
(3)
Ak prokurátor nemôže osvedčiť niektorú zo skutočností, ktorá podlieha osvedčeniu, spôsobom uvedeným v odseku 1 pre rozpor so skutočným stavom, uvedie to spolu s údajmi o skutočnom stave v osvedčení. Generálnej prokuratúre je povinný oznámiť každú zmenu v skutočnostiach, ktoré podliehajú osvedčeniu, najneskôr do troch dní od vzniku takej zmeny. Ak je prokurátor zvolený alebo ustanovený do funkcie, pre ktorej výkon sa prerušuje výkon funkcie prokurátora, je povinný tiež uviesť, na aké funkčné obdobie je do takej funkcie zvolený alebo ustanovený.
(4)
Ak má generálna prokuratúra pochybnosti o úplnosti alebo správnosti osvedčenia podľa odsekov 1 a 2, generálny prokurátor môže vyzvať prokurátora, aby doplnil alebo spresnil toto osvedčenie v lehote ním určenej; táto lehota nesmie byť dlhšia ako 15 dní od doručenia výzvy generálneho prokurátora.
§28
(1)
Prokurátor je povinný deklarovať svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní
a)
do 30 dní odo dňa vzniku jeho služobného pomeru,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka,
c)
v lehote určenej generálnym prokurátorom.
(2)
Majetkové priznanie musí obsahovať menovite údaje o
a)
nehnuteľnom majetku, právny dôvod a dátum nadobudnutia majetku, a ak o to požiada generálny prokurátor, aj cenu jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na obstaranie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu,17)
b)
hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania, pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
c)
majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorých hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d)
hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur; na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou.
(3)
Prokurátor je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti,18) a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku.19) Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, prokurátor deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4)
Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie prokurátora, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v spoločnej domácnosti,18) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Majetkové priznanie odovzdáva prokurátor generálnemu prokurátorovi. Na jeho výzvu je povinný v primeranej lehote, najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy generálneho prokurátora, preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje prokurátor čestným vyhlásením o zdroji ich príjmu, ktoré doloží, ak ho o to generálny prokurátor požiada, výpisom z účtu v banke, dokladom banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov.
(6)
Ak má generálny prokurátor pochybnosti o úplnosti alebo správnosti majetkového priznania alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, môže vyzvať prokurátora, aby doplnil alebo spresnil majetkové priznanie alebo preukázanie spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní v dodatočnej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia výzvy generálneho prokurátora.
(7)
Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť ochranu majetkových priznaní podávaných podľa tohto zákona pred ich zneužitím.
(8)
Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie je dotknutá povinnosť prokurátorov podávať majetkové priznania podľa osobitného zákona20) a povinnosť generálneho prokurátora deklarovať svoje majetkové pomery.21)
(9)
Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť zverejnenie osvedčenia podľa § 27 ods. 1 a 2 a majetkového priznania na webovom sídle generálnej prokuratúry v súlade s ochranou osobných údajov podľa osobitného zákona,21a) a to každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.
DRUHÝ DIEL
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI VEDÚCEHO PROKURÁTORA
§29 Základné práva vedúceho prokurátora
Vedúci prokurátor má právo najmä
a)
vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor,
b)
vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní,
c)
vydávať príkazy a pokyny pre ostatných zamestnancov prokuratúry.
§30 Základné povinnosti vedúceho prokurátora
Vedúci prokurátor je povinný najmä
a)
riadiť, organizovať a kontrolovať plnenie služobných povinností jemu podriadených prokurátorov,
b)
zabezpečovať dodržiavanie a jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a vecnú správnosť a včasnosť plnenia úloh prokuratúry,
c)
vytvárať podriadeným prokurátorom priaznivé podmienky na riadny výkon ich funkcie a na prehlbovanie ich odbornej kvalifikácie,
d)
viesť podriadených prokurátorov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,
e)
vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.
ŠTVRTÁ HLAVA
HODNOTENIE PROKURÁTORA
§31
(1)
Hodnotenie prokurátora sa uskutočňuje
a)
vždy v súvislosti s výberovým konaním a disciplinárnym konaním,
b)
na žiadosť prokurátora v súvislosti so zánikom služobného pomeru prokurátora.
(2)
Prokurátora hodnotí vedúci služobného úradu na základe podkladov vypracovaných vedúcim prokurátorom.
(3)
Obsahom hodnotenia prokurátora je najmä vyhodnotenie
a)
postupov a rozhodovacej činnosti prokurátora so zameraním na odbornú úroveň rozhodovania a plynulosť konania,
b)
znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov, služobných predpisov a výsledkov prehlbovania kvalifikácie,
c)
dodržiavania služobnej disciplíny.
(4)
Ak prokurátor nesúhlasí s obsahom hodnotenia vypracovaného v súvislosti s výberovým konaním alebo s disciplinárnym konaním, môže podať do siedmich dní od doručenia hodnotenia námietky vedúcemu služobného úradu. Ak vedúci služobného úradu jeho námietkam nevyhovie, o námietkach rozhodne prokurátorská rada.
(5)
Ak prokurátor nesúhlasí s obsahom hodnotenia vypracovaného v súvislosti so zánikom jeho služobného pomeru, môže podať do 15 dní od doručenia hodnotenia námietky vedúcemu služobného úradu. Ak vedúci služobného úradu námietkam nevyhovie, môže sa prokurátor na súde domáhať opravy hodnotenia do 15 dní od doručenia rozhodnutia o námietkach.
PIATA HLAVA
SLUŽOBNÝ ČAS, SLUŽOBNÁ CESTA A DOVOLENKA PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
SLUŽOBNÝ ČAS PROKURÁTORA
§32 Základná dĺžka služobného času
Základná dĺžka služobného času prokurátora je 40 hodín týždenne.
§33 Kratší služobný čas alebo iná úprava služobného času
Vedúci služobného úradu môže prokurátorovi povoliť kratší služobný čas alebo inú vhodnú úpravu služobného času, ak to umožňuje zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry. Prokurátorovi s kratším služobným časom patrí plat vo výške zodpovedajúcej kratšiemu služobnému času.
§34 Služobný deň a denný služobný čas
(1)
Služobný deň je deň, počas ktorého je prokurátor povinný vykonávať svoju funkciu.
(2)
Denný služobný čas je služobný čas pripadajúci na jeden služobný deň. Začiatok a koniec denného služobného času v jednotlivých služobných dňoch určuje generálny prokurátor. Denný služobný čas nesmie presiahnuť osem hodín.
(3)
Prokurátorovi patrí po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času.
§35 Týždenný služobný čas
(1)
Týždenný služobný čas je služobný čas rozvrhnutý na päť služobných dní v týždni.
(2)
Rozvrh týždenného služobného času určuje generálny prokurátor. Týždenný služobný čas nesmie presiahnuť 40 hodín; v jednotlivých týždňoch musí byť rovnaký.
§36 Pružný služobný čas
(1)
Vedúci služobného úradu môže rozhodnúť o zavedení pružného služobného času prokurátora, o čom upovedomí generálnu prokuratúru.
(2)
Pružný služobný čas možno určiť ako
a)
pružný denný služobný čas, pri ktorom rozsah denného služobného času určí vedúci služobného úradu a prokurátor si sám zvolí začiatok určeného denného služobného času; je však povinný vykonať svoje úlohy pripadajúce na tento deň,
b)
pružný týždenný služobný čas, pri ktorom si prokurátor zvolí začiatok a koniec určeného denného služobného času v jednotlivých služobných dňoch v týždni; je však povinný vykonať svoje úlohy pripadajúce na tento týždenný služobný čas.
(3)
Vedúci služobného úradu, ktorý rozhodol o zavedení pružného služobného času, určí zároveň povinný denný služobný čas v rozsahu najmenej päť hodín v každom služobnom dni (ďalej len „povinný denný služobný čas“). Úsek voliteľného služobného času rozvrhne na začiatok a koniec služobného dňa tak, aby služobný čas sa nezačínal pred 6. hodinou a neskončil sa po 19. hodine.
(4)
Vedúci služobného úradu môže rozhodnúť aj o dočasnom prerušení pružného služobného času alebo o jeho zrušení.
(5)
Prekážky vo výkone funkcie na strane prokurátora sa pri uplatnení pružného služobného času posudzujú ako výkon funkcie iba v rozsahu, v akom nevyhnutne zasiahli do povinného denného služobného času.
§37 Dni služobného pokoja
(1)
Deň služobného pokoja prokurátora je deň, na ktorý pripadá
a)
deň nepretržitého odpočinku v týždni, alebo
b)
sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja22) (ďalej len „sviatok“).
(2)
Dňom nepretržitého odpočinku v týždni prokurátora je vždy nedeľa23) a sobota, ak vedúci služobného úradu nerozhodne inak.
(3)
Vedúci prokurátor môže nariadiť prokurátorovi na deň služobného pokoja výkon funkcie nadčas alebo služobnú pohotovosť. Výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť sa považujú na účely tohto zákona za plnenie služobných povinností prokurátora.
§38 Výkon funkcie nadčas
(1)
Výkon funkcie nadčas je výkon funkcie prokurátora na príkaz vedúceho prokurátora alebo s jeho súhlasom nad ustanovený týždenný služobný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia služobného času a mimo rámca rozvrhu denného služobného času.
(2)
Výkon funkcie nadčas nesmie spolu s ustanoveným týždenným služobným časom presiahnuť v jednom týždni 48 hodín.
(3)
Výkon funkcie nadčas nie je, ak prokurátor vykonáva svoju funkciu nad ustanovený týždenný služobný čas a mimo rámca rozvrhu denného služobného času ako náhradu za služobné voľno, ktoré mu služobný úrad poskytol na jeho žiadosť.
§39 Služobná pohotovosť
(1)
Služobná pohotovosť prokurátora je pripravenosť prokurátora na okamžitý výkon funkcie prokurátora v čase nad ustanovený týždenný služobný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia služobného času a mimo rámca rozvrhu denného služobného času.
(2)
Služobnú pohotovosť nariaďuje prokurátorovi vedúci prokurátor, ktorý tiež rozhodne, či prokurátor má vykonávať služobnú pohotovosť v mieste výkonu svojej funkcie alebo v mieste trvalého pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste.
§40 Plnenie služobných povinností v noci
Plnenie služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.
§41 Nepretržitý odpočinok
Vedúci služobného úradu je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby prokurátor mal
a)
medzi koncom jedného služobného dňa a začiatkom druhého služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň 11 hodín,
b)
raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 36 hodín, z toho 24 hodín spravidla v nedeľu.
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÁ CESTA PROKURÁTORA
§42
(1)
Služobná cesta je čas od nástupu prokurátora na cestu na plnenie úloh do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu funkcie, vrátane času plnenia úloh v mieste konania služobnej cesty, až do jeho návratu z tejto cesty.
(2)
Zahraničná služobná cesta je čas od nástupu prokurátora na služobnú cestu na plnenie úloh v zahraničí vrátane plnenia úloh v zahraničí do skončenia tejto služobnej cesty.
(3)
Čas nástupu a čas skončenia služobnej cesty na účely tohto zákona je čas skutočného odchodu a príchodu dopravného prostriedku, ktorý prokurátora prepraví do miesta, ktoré je cieľom jeho služobnej cesty, a späť.
(4)
Prokurátora vysiela na služobnú cestu vedúci prokurátor na čas nevyhnutnej potreby. Vedúci prokurátor zároveň určí miesto nástupu, miesto, ktoré je cieľom služobnej cesty, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia tejto cesty. Môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty, pritom je povinný prihliadnuť na oprávnené záujmy prokurátora.
(5)
Prokurátor je povinný vykonať služobnú cestu aj v dňoch služobného pokoja (§ 37), ak to nariadi vedúci prokurátor.
§43
Prokurátora, ak s tým súhlasí, možno vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do inej inštitúcie.
§44
(1)
Prokurátor má právo použiť vnútroštátne hromadné dopravné prostriedky prvej triedy; to neplatí, ak ide o cestu lietadlom.
(2)
Ak služobnú cestu nemožno vykonať služobným motorovým vozidlom prokuratúry a použitie hromadného dopravného prostriedku je nehospodárne, môže vedúci prokurátor vyhovieť žiadosti prokurátora, aby služobnú cestu vykonal súkromným motorovým vozidlom, ak tomu nebránia vážne dôvody.
(3)
Prokurátorovi patrí náhrada výdavkov súvisiacich so služobnou cestou. Náhrada výdavkov sa poskytne v rozsahu a vo výške ustanovenej osobitným zákonom.24) Ak prokurátor vykoná služobnú cestu v obvode obce, v ktorej má sídlo prokuratúra, ktorá je miestom jeho pravidelného výkonu funkcie, patrí mu len náhrada preukázaných cestovných výdavkov.
§45
Ak je prokurátor dočasne pridelený na inú prokuratúru alebo podľa § 9 ods. 4 mimo obvodu obce, v ktorej má sídlo prokuratúra, ktorá je miestom jeho pravidelného výkonu funkcie, patria mu náhrady ako pri služobnej ceste.
TRETÍ DIEL
DOVOLENKA PROKURÁTORA
§46 Druhy dovolenky
Prokurátorovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na
a)
dovolenku za kalendárny rok,
b)
pomernú časť dovolenky za kalendárny rok,
c)
dovolenku za dni vykonávania funkcie,
d)
dodatkovú dovolenku.
§47 Dovolenka za kalendárny rok
(1)
Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je šesť týždňov v kalendárnom roku.
(2)
Prokurátor má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku a jeho služobný pomer trval nepretržite po celý kalendárny rok.
§48 Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok
(1)
Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého služobného pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
(2)
Prokurátor má nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, ak vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku a jeho služobný pomer netrval nepretržite po celý kalendárny rok.
(3)
Ak vznikne služobný pomer prokurátora najneskôr 15. deň v mesiaci, prokurátor má nárok za tento kalendárny mesiac na 1/12 dovolenky za kalendárny rok. Za kalendárny mesiac, v ktorom zanikol služobný pomer prokurátora, má prokurátor nárok na 1/12 dovolenky len vtedy, ak jeho služobný pomer v tomto mesiaci trval dlhšie ako 15 kalendárnych dní.
§49 Dovolenka za dni vykonávania funkcie
(1)
Dovolenka za dni vykonávania funkcie je za každých 22 dní výkonu funkcie prokurátora v príslušnom kalendárnom roku 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
(2)
Prokurátor má nárok na dovolenku za dni vykonávania funkcie, ak mu nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok.
§50 Dodatková dovolenka
Prokurátor, ktorý aspoň dva týždne dovolenky za kalendárny rok alebo pomernej časti dovolenky za kalendárny rok využije na kúpeľnú starostlivosť na základe odporúčania lekára, má nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa.
§51 Krátenie dovolenky
(1)
Dovolenka prokurátora, ktorý vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, sa kráti o 1/12 za prvých 100 služobných dní a rovnako o 1/12 za každých ďalších 22 služobných dní, počas ktorých prokurátor nevykonával svoju funkciu z dôvodu
a)
výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby,
b)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
c)
karantény,
d)
materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
e)
ďalšej materskej dovolenky a ďalšej rodičovskej dovolenky,
f)
starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu funkcie prokurátora, alebo
g)
ošetrovania chorého člena rodiny.
(2)
Dovolenka prokurátora, ktorý vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, sa kráti o 1/12 za každých 22 služobných dní, počas ktorých prokurátor nevykonával svoju funkciu z dôvodu
a)
čerpania služobného voľna bez náhrady platu,
b)
dočasného pozastavenia výkonu jeho funkcie, ak
1.
disciplinárne konanie proti nemu sa skončilo rozhodnutím o zbavení funkcie prokurátora [§ 189 ods. 1 písm. f)],
2.
trestné stíhanie proti nemu sa skončilo právoplatným odsúdením pre úmyselný trestný čin,
c)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie proti nemu sa skončilo právoplatným odsúdením pre trestný čin, alebo
d)
výkonu trestu odňatia slobody.
(3)
Za každý neospravedlnene zameškaný služobný deň vedúci služobného úradu kráti prokurátorovi dovolenku o dva dni.
(4)
Pri krátení dovolenky stráca prokurátor nárok na tú časť dovolenky, o ktorú sa mu dovolenka krátila.
(5)
Ak dôvody uvedené v odseku 1 alebo 2 sa navzájom kryjú, započítavajú sa na účely krátenia dovolenky len raz.
(6)
Dodatkovú dovolenku nemožno krátiť.
Čerpanie dovolenky
§52
(1)
Čerpanie dovolenky určuje vedúci prokurátor s prihliadnutím na úlohy prokuratúry a na oprávnené záujmy prokurátora tak, aby prokurátor mal možnosť vyčerpať si dovolenku spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Vedúci prokurátor prerokuje s prokurátorom čas čerpania dovolenky.
(2)
Ak sa čerpanie dovolenky určuje v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť dovolenky najmenej tri týždne; to neplatí, ak vedúci prokurátor rozhodne na žiadosť prokurátora inak.
(3)
Ak prokurátor požiada vedúceho prokurátora o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na nastúpenú materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, vedúci prokurátor je povinný jeho žiadosti vyhovieť.
(4)
Ak z dôležitých dôvodov prokurátor nemôže dovolenku vyčerpať v príslušnom kalendárnom roku, vedúci prokurátor je povinný určiť mu čerpanie dovolenky tak, aby ju vyčerpal do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Vedúci prokurátor je však povinný určiť prokurátorovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v tom kalendárnom roku, v ktorom mu vznikol na ne nárok (minimálna doba dovolenky).
(5)
Určenú dobu čerpania dovolenky je vedúci prokurátor povinný oznámiť prokurátorovi aspoň jeden mesiac vopred. Túto dobu možno výnimočne skrátiť, ak je to v záujme zabezpečenia riadneho plnenia úloh prokuratúry.
§53
Vedúci prokurátor môže určiť prokurátorovi čerpanie dovolenky, aj keď dovtedy nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že prokurátor tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do zániku služobného pomeru.
§54
(1)
Vedúci prokurátor nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď prokurátor
a)
vykonáva povinnú vojenskú službu alebo civilnú službu,
b)
je uznaný dočasne neschopným na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
c)
ošetruje chorého člena rodiny; to neplatí, ak vedúci prokurátor určí na žiadosť prokurátora čerpanie dovolenky počas ošetrovania chorého člena rodiny,
d)
je na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke,
e)
je na ďalšej materskej dovolenke alebo na ďalšej rodičovskej dovolenke,
f)
je na preventívnej rehabilitácii,
g)
čerpá náhradné voľno za výkon funkcie nadčas alebo za služobnú pohotovosť,
h)
čerpá služobné voľno s náhradou platu,
i)
čerpá študijné voľno na zvyšovanie kvalifikácie alebo
j)
je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
(2)
Počas ostatných prekážok na výkon funkcie na strane prokurátora môže vedúci prokurátor určiť čerpanie dovolenky len na žiadosť prokurátora.
§55
Služobný úrad je povinný nahradiť prokurátorovi výdavky, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, lebo mu vedúci prokurátor zmenil určené čerpanie dovolenky alebo ho z dovolenky odvolal.
§56
Ak bol prokurátor dočasne pridelený alebo preložený na inú prokuratúru, čerpanie jeho dovolenky určuje vedúci prokurátor tej prokuratúry, na ktorú bol dočasne pridelený alebo preložený.
§57 Prerušenie dovolenky
Dovolenka sa prerušuje, ak prokurátor počas dovolenky
a)
nastúpi na povinnú vojenskú službu alebo civilnú službu,
b)
nastúpi na preventívnu rehabilitáciu,
c)
je uznaný dočasne neschopným na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
d)
ošetruje chorého člena rodiny; to neplatí, ak vedúci prokurátor určí čerpanie dovolenky počas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť prokurátora,
e)
nastúpi na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,
f)
nastúpi na ďalšiu materskú dovolenku alebo na ďalšiu rodičovskú dovolenku, alebo
g)
je vzatý do väzby alebo nastúpi výkon trestu odňatia slobody.
Platové náležitosti súvisiace s dovolenkou
§58
Prokurátorovi patrí za každý deň čerpania dovolenky náhrada platu vo výške jeho naposledy určeného denného funkčného platu.
§59
(1)
Náhrada platu za nevyčerpanú minimálnu dobu dovolenky (§ 52 ods. 4) alebo za jej časť patrí prokurátorovi len vtedy, ak nemohol vyčerpať minimálnu dobu dovolenky alebo jej časť z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora.
(2)
Náhradu platu za nevyčerpanú časť dovolenky, ktorá presahuje minimálnu dobu dovolenky (§ 52 ods. 4), možno prokurátorovi poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka
a)
pre nesprávne určenie čerpania dovolenky,
b)
pre naliehavé služobné dôvody,
c)
pre prekážky vo výkone funkcie na strane prokurátora,
d)
z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora.
(3)
Ak si prokurátor nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej časť z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo 2, patrí mu náhrada vo výške jeho naposledy určeného funkčného platu, ktorá zodpovedá času nevyčerpanej dovolenky.
§60
Prokurátor je povinný vrátiť vyplatenú náhradu platu za dovolenku alebo za jej časť, na ktorú stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.
§61
Ak bol prokurátor dočasne pridelený podľa § 9 ods. 4, poskytne mu za čas dočasného pridelenia dovolenku na zotavenie v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom ten orgán, na ktorý bol prokurátor dočasne pridelený; tento orgán mu poskytne aj tú časť dovolenky, ktorú nevyčerpal pred dočasným pridelením.
Spoločné ustanovenia o dovolenke
§62
(1)
Týždňom dovolenky sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
(2)
Do dovolenky sa nezapočítava deň, na ktorý pripadne sviatok; to neplatí, ak sviatok pripadne na deň, ktorý je dňom nepretržitého odpočinku v týždni.
§63
(1)
Ako nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely dovolenky posudzuje od vzniku služobného pomeru prokurátora až do jeho zániku čas
a)
výkonu funkcie prokurátora,
b)
výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby,
c)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
d)
karantény,
e)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
f)
ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,
g)
starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu funkcie prokurátora,
h)
ošetrovania chorého člena rodiny,
i)
služobného voľna bez náhrady platu,
j)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,
k)
väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody dovtedy, kým prokurátor nebol odvolaný z funkcie prokurátora.
(2)
Ak obdobia uvedené v odseku 1 sa navzájom kryjú, započítavajú sa na účely dovolenky len raz.
(3)
Za nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa považuje aj skončenie doterajšieho služobného pomeru prokurátora a naň bezprostredne nadväzujúci služobný pomer prokurátora.
(4)
Za nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely dovolenky nepovažuje čas, po ktorý je prerušený výkon funkcie prokurátora.
§64
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely dovolenky posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
h)
výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní,
3.
prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku, ktorý bol zrušený,
i)
dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.
ŠIESTA HLAVA
SLUŽOBNÉ VOĽNO PROKURÁTORA PRI PREKÁŽKACH VO VÝKONE JEHO FUNKCIE
PRVÝ DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO S NÁHRADOU PLATU
§65
(1)
Prokurátorovi sa poskytne služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného platu z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a)
vyšetrenie alebo ošetrenie prokurátora v zdravotníckom zariadení;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo služobného času,
b)
narodenie dieťaťa manželke prokurátora;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c)
sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo služobného času,
d)
sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo do osobitnej internátnej školy a späť;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 15 služobných dní v kalendárnom roku,
e)
ošetrovanie
1.
chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako desať rokov,
2.
chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako 15 rokov, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici,
3.
iného chorého člena rodiny, ktorý žije s prokurátorom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici;
služobné voľno sa poskytne najviac na
1.
prvých sedem dní ošetrovania,
2.
prvých 14 dní ošetrovania, ak ide o prokurátora, ktorý je osamelý a trvalo sa stará aspoň o jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky;
v tom istom prípade ošetrovania sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených,
f)
starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu, že
1.
detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti inak dieťa je, alebo škola, ktorej žiakom dieťa je, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,
2.
pre nariadenú karanténu dieťa nemôže byť v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy,
3.
osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, sa nemôže o dieťa starať, pretože ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu v zdravotníckom zariadení;
služobné voľno sa poskytne najviac na
1.
prvých sedem dní starostlivosti o dieťa,
2.
prvých 14 dní starostlivosti o dieťa, ak ide o prokurátora, ktorý je osamelý a trvalo sa stará aspoň o jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky;
v tom istom prípade starostlivosti o dieťa sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených,
g)
účasť darcu pri odbere krvi, krvnej plazmy alebo tkanív;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
h)
úmrtie rodinného príslušníka alebo spolupracovníka;
služobné voľno sa poskytne na
1.
dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa prokurátora a na ďalší deň na účasť na pohrebe,
2.
jeden deň pri úmrtí rodiča alebo súrodenca prokurátora a dieťaťa, rodiča alebo súrodenca jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
3.
nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí prarodiča alebo vnuka prokurátora a prarodiča alebo vnuka jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
4.
nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s prokurátorom v čase úmrtia v spoločnej domácnosti, a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
5.
nevyhnutne potrebný čas pri úmrtí spolupracovníka na účasť na pohrebe,
i)
vlastná svadba prokurátora a účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora;
služobné voľno sa poskytne na
1.
dva dni na vlastnú svadbu prokurátora, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,
2.
jeden deň na účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora,
j)
presťahovanie prokurátora v súvislosti s jeho preložením na inú prokuratúru; služobné voľno sa poskytne na tri služobné dni,
k)
znemožnenie dopravy prokurátora do miesta výkonu funkcie;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň,
l)
bezodplatná prednášateľská činnosť alebo výučba vrátane skúšobnej činnosti;
služobné voľno sa poskytne najviac na 12 služobných dní v kalendárnom roku,
m)
iné úkony vo všeobecnom záujme, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
n)
z dôvodov ustanovených týmto zákonom (§ 71, 72 a 81);
služobné voľno sa poskytne v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
(2)
Rodinným príslušníkom prokurátora sa na účely tohto zákona rozumie manžel prokurátora, dieťa prokurátora, dieťa zverené prokurátorovi alebo jeho manželovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič prokurátora, prarodič a vnuk prokurátora, súrodenec prokurátora a jeho manžel, rodič a súrodenec manžela prokurátora.
§66
Prokurátorovi patrí služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného platu aj z dôvodu výkonu občianskych povinností, najmä pri
a)
poskytovaní prvej pomoci,
b)
povinných lekárskych prehliadkach,
c)
opatreniach proti prenosným chorobám,
d)
iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
e)
izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
f)
poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej akcii v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
§67
Ak sa prokurátorovi poskytne služobné voľno s náhradou platu z dôvodov uvedených v § 65 ods. 1 písm. m), je povinný ten, pre ktorého bol prokurátor činný, prípadne z ktorého podnetu alebo v ktorého záujme sa prokurátorovi poskytlo služobné voľno, uhradiť služobnému úradu náhradu funkčného platu prokurátora poskytnutého za čas služobného voľna.
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO BEZ NÁHRADY PLATU
§68
(1)
Prokurátorovi patrí služobné voľno bez náhrady platu z dôvodu
a)
presťahovania, ak nejde o presťahovanie podľa § 65 ods. 1 písm. j),
b)
nepredvídaného prerušenia dopravy na čas dlhší ako jeden deň,
c)
činnosti ako registrovaného kandidáta pri
1.
voľbe prezidenta Slovenskej republiky,
2.
voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky,
3.
voľbách na funkciu starostu (primátora) obce (mesta),
4.
voľbách do obecného (mestského) zastupiteľstva,
d)
predvolania ako svedka na konanie pred súdom alebo iným orgánom podľa osobitného zákona.
(2)
Prokurátorovi možno na základe jeho písomnej žiadosti poskytnúť služobné voľno bez náhrady platu aj z vážnych osobných dôvodov, ktoré nevyžadujú prerušenie výkonu funkcie prokurátora. Služobné voľno možno poskytnúť najviac na 30 služobných dní v kalendárnom roku. O žiadosti prokurátora rozhodne vedúci služobného úradu.
(3)
Služobné voľno podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne prokurátorovi na nevyhnutne potrebný čas.
(4)
Vedúci služobného úradu môže povoliť prokurátorovi, aby poskytnuté služobné voľno nahradil výkonom svojej funkcie mimo určeného služobného času. V takom prípade patrí prokurátorovi za poskytnuté služobné voľno jeho funkčný plat.
TRETÍ DIEL
OSPRAVEDLNENÁ SLUŽOBNÁ NEPRÍTOMNOSŤ PROKURÁTORA
§69
(1)
Vedúci prokurátor ospravedlní služobnú neprítomnosť prokurátora počas
a)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
b)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
c)
ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,
d)
karantény,
e)
ošetrovania chorého člena rodiny,
f)
starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu, že
1.
detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti inak dieťa je, alebo škola, ktorej žiakom dieťa je, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,
2.
dieťa nemôže byť v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy, pretože mu bola nariadená karanténa,
3.
osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, sa nemôže o dieťa starať, pretože ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu v zdravotníckom zariadení,
ak starostlivosť o dieťa presahuje čas, za ktorý sa poskytuje služobné voľno s náhradou platu podľa § 65 ods. 1 písm. f).
(2)
V obdobiach uvedených v odseku 1 nepatrí prokurátorovi plat ani náhrada platu, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166). Hmotné zabezpečenie v týchto prípadoch upravujú osobitné predpisy a ustanovenia § 131 až 133.
ŠTVRTÝ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O SLUŽOBNOM VOĽNE A O OSPRAVEDLNENEJ SLUŽOBNEJ NEPRÍTOMNOSTI PROKURÁTORA
§70
(1)
Ak je prokurátorovi vopred známy dôvod na poskytnutie služobného voľna a na ospravedlnenie jeho služobnej neprítomnosti, je povinný včas, a ak to nie je možné, bez zbytočného odkladu požiadať vedúceho služobného úradu o poskytnutie služobného voľna a o ospravedlnenie služobnej neprítomnosti.
(2)
Prokurátor je povinný preukázať dôvod služobného voľna a jeho trvanie, ako aj dôvod na ospravedlnenie služobnej neprítomnosti a jeho trvanie vedúcemu služobného úradu.
PIATY DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO A NÁROKY SÚVISIACE SO SLUŽBOU PROKURÁTORA V OZBROJENÝCH SILÁCH A S CIVILNOU SLUŽBOU
§71
(1)
Prokurátorovi povolanému na výkon služby v ozbrojených silách27) alebo civilnej služby28) poskytne vedúci služobného úradu v poslednom týždni pred dňom určeným na nástup tejto služby jeden deň služobného voľna na vybavenie osobných a rodinných vecí.
(2)
Prokurátor, ktorý vykonáva svoju funkciu v mieste, ktoré je vzdialené od miesta jeho trvalého pobytu viac ako šesť hodín cesty osobným vlakom, má pred nástupom na službu v ozbrojených silách alebo na civilnú službu nárok na jeden deň služobného voľna; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.
(3)
Prokurátor, ktorý nastupuje službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu v mieste, ktoré je vzdialené od miesta jeho trvalého pobytu
a)
viac ako šesť hodín cesty dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, má nárok na jeden deň služobného voľna,
b)
viac ako 12 hodín cesty dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, má nárok na dva dni služobného voľna.
(4)
Ustanovením odseku 3 nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 1 a 2. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa rovnako použijú aj pri ceste prokurátora po skončení služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby; pri skončení služby prokurátorovi nepatrí služobné voľno podľa odseku 1.
(5)
Za čas služobného voľna podľa predchádzajúcich odsekov patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške jeho naposledy určeného funkčného platu.
(6)
Prokurátorovi, ktorý nastupuje na základnú službu, náhradnú službu alebo civilnú službu namiesto základnej služby alebo náhradnej služby, patrí za prvé dva týždne tejto služby náhrada platu vo výške jeho funkčného platu. Náhradu tohto platu mu vyplatí služobný úrad. Počas výkonu zdokonaľovacej služby alebo civilnej služby namiesto zdokonaľovacej služby patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške jeho funkčného platu. Náhradu tohto platu mu vyplatí služobný úrad.
§72
(1)
Prokurátor je povinný ujať sa výkonu svojej funkcie najneskôr tretí deň po skončení povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby. Za čas pred nástupom do funkcie prokurátora mu nepatrí plat ani náhrada platu.
(2)
Ak prokurátor vykonáva po skončení jedného druhu služby v ozbrojených silách bezprostredne službu toho istého alebo iného druhu v ozbrojených silách alebo civilnú službu, posudzuje sa nadväzujúca služba z hľadiska nároku na služobné voľno a na náhradu platu ako pokračovanie predchádzajúcej služby. Ak však prokurátor vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo civilnú službu v dvoch alebo viacerých častiach, patrí mu pred nastúpením druhej a každej ďalšej časti služby náhrada platu vo výške jeho funkčného platu za jeden týždeň odo dňa určeného na nastúpenie druhej alebo ďalšej časti tejto služby.
SIEDMA HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PROKURÁTOROV
§73 Povinnosti služobného úradu a vedúceho prokurátora
(1)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú v rozsahu svojej pôsobnosti povinní vytvárať prokurátorom podmienky na bezpečný výkon ich funkcie.
(2)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní najmä
a)
zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické a organizačné opatrenia podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia prokurátorov pri výkone ich funkcie,
b)
pravidelne oboznamovať prokurátorov so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone ich funkcie, pravidelne overovať znalosť týchto predpisov a sústavne vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie,
c)
dbať pri vydávaní pokynov podriadeným prokurátorom na požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia,
d)
zisťovať príčiny vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania, viesť ich evidenciu, vytvárať podmienky na predchádzanie služobným úrazom a chorobám z povolania, ako aj ochoreniam vznikajúcim vplyvom prostredia, v ktorom prokurátori vykonávajú svoju funkciu,
e)
nedovoliť, aby prokurátori vykonávali činnosť, ktorej vykonávanie by bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi,
f)
pravidelne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia prokurátorov pri výkone ich funkcie a dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia,
g)
odstraňovať zistené nedostatky, ako aj príčiny havárií a porúch technických zariadení,
h)
plniť ďalšie povinnosti ustanovené osobitným zákonom.29)
(3)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa s ich vedomím zdržiavajú v objektoch prokuratúry. Každý objekt prokuratúry musí byť vybavený prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci a prostriedkami umožňujúcimi privolať rýchlu záchrannú pomoc.
(4)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní dbať na to, aby zdravie prokurátora nebolo na jeho pracovisku ohrozované fajčením.
§74 Povinnosti prokurátora
Prokurátor je povinný
a)
dodržiavať pri výkone svojej funkcie všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy, pokyny a príkazy vedúcich prokurátorov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia,
b)
nepožívať alkoholické nápoje ani iné návykové látky pred začiatkom služobného dňa a počas služobného dňa,
c)
oznamovať služobnému úradu nedostatky a poruchy, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie prokurátorov pri výkone ich funkcie.
§75 Orgány dozoru
(1)
Dozor nad zabezpečovaním podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia služobným úradom, vedúcimi prokurátormi a ostatnými prokurátormi vykonáva generálna prokuratúra.
(2)
Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté oprávnenie vykonávať dozor nad zabezpečovaním podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia na prokuratúre orgánmi dozoru podľa osobitného zákona.30)
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÉ PROSTREDIE PROKURÁTORA A ĎALŠIE PODMIENKY NA VÝKON FUNKCIE PROKURÁTORA
§76
Na zlepšenie kultúry práce prokurátora a jeho služobného prostredia utvára služobný úrad primerané podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu služobného prostredia, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.
§77
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečiť stravovanie prokurátorov priamo v mieste výkonu ich funkcie alebo v jeho blízkosti podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré služobný úrad prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.24)
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prokurátora vyslaného na služobnú cestu, ktorý má nárok na stravné podľa osobitného predpisu.31)
§78
(1)
Prokurátor má právo na zabezpečenie elektronického systému právnych informácií, vhodných technických zariadení a pomôcok umožňujúcich efektívny výkon funkcie prokurátora bez zbytočných prieťahov a na bezplatné poskytnutie úradného odevu (talára).
(2)
Podrobnosti o úradnom odeve (talári) prokurátora ustanoví smernica, ktorú vydá generálny prokurátor; táto smernica sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.32)
§79
Prokurátor má právo na mesačnú paušálnu náhradu nákladov spojených s výkonom funkcie prokurátora33) vo výške 1/12 z 50 % základného platu.
TRETÍ DIEL
PREHLBOVANIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE PROKURÁTORA
§80
(1)
Prokurátor má právo na zabezpečenie podmienok na systematické a bezplatné vzdelávanie po celé obdobie výkonu svojej funkcie a na bezplatné poskytovanie právnych predpisov nevyhnutných na riadny výkon funkcie prokurátora.
(2)
Vzdelávanie prokurátorov zabezpečuje Justičná akadémia.
(3)
Prokurátori, ktorí sa podieľajú na organizácii vzdelávania a na lektorskej činnosti pre prokurátorov a zamestnancov prokuratúry, majú právo na odmenu za túto činnosť, ak ju vykonávajú nad rámec svojich služobných povinností.
§81
(1)
Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie prokurátorov s cieľom priebežne si udržiavať, zdokonaľovať a dopĺňať požadované vedomosti a schopnosti potrebné na výkon funkcie prokurátora na príslušnom úseku.
(2)
Na prehlbovanie kvalifikácie poskytne služobný úrad prokurátorovi služobné voľno v potrebnom rozsahu; za ten čas patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške funkčného platu.
§82
(1)
Zvyšovanie kvalifikácie je nadobudnutie vedomostí a zručností potrebných na výkon funkcie prokurátora na vyššom stupni prokuratúry, na výkon osobitnej špecializácie alebo na výkon funkcie vedúceho prokurátora.
(2)
Zvyšovanie kvalifikácie je aj ďalšie vysokoškolské štúdium v odbore potrebnom na výkon funkcie prokurátora, vykonanie rigoróznej skúšky, ako aj iné špeciálne štúdium na vysokých školách alebo v iných výchovno-vzdelávacích zariadeniach v Slovenskej republike alebo v zahraničí, ak sú za také uznané.
(3)
Na základe žiadosti prokurátora môže generálny prokurátor rozhodnúť o udelení súhlasu so zvýšením kvalifikácie prokurátora, ak je toto zvýšenie kvalifikácie v súlade s požiadavkami na výkon jeho funkcie.
(4)
Rozhodnutie o udelení súhlasu so zvýšením kvalifikácie prokurátora obsahuje
a)
meno a priezvisko prokurátora, ktorého sa rozhodnutie týka,
b)
doterajšie funkčné zaradenie prokurátora,
c)
určenie oblasti a spôsobu zvýšenia kvalifikácie,
d)
podmienky na zvyšovanie kvalifikácie,
e)
dôvod, pre ktorý sa udeľuje súhlas so zvýšením kvalifikácie,
f)
trvanie platnosti rozhodnutia,
g)
dátum vydania rozhodnutia,
h)
podpis generálneho prokurátora.
(5)
Prokurátorovi, ktorému bol udelený súhlas so zvýšením kvalifikácie, patrí študijné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia
a)
v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c)
desať dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
d)
desať dní na vypracovanie a obhajobu diplomovej alebo inej záverečnej práce.
(6)
Počas študijného voľna podľa odseku 5 patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške jeho naposledy určeného funkčného platu.
§83
(1)
Náklady súvisiace s prehlbovaním a zvyšovaním kvalifikácie prokurátora nahrádza generálna prokuratúra.
(2)
Prokurátor je povinný nahradiť úplné alebo čiastočné náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, ak nedodržal podmienky určené v rozhodnutí o udelení súhlasu so zvýšením kvalifikácie; to neplatí, ak prokurátor bol z funkcie odvolaný podľa § 15 ods. 3 písm. a) alebo ak sa funkcie prokurátora vzdal podľa § 16 ods. 1 písm. b).
(3)
O povinnosti nahradiť náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie rozhodne generálna prokuratúra. Proti rozhodnutiu generálnej prokuratúry je prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne generálny prokurátor.
ŠTVRTÝ DIEL
ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
§84
(1)
Prokurátor, ktorý vykonáva funkciu prokurátora najmenej 10 rokov, má nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní jedného týždňa v každom kalendárnom roku, počnúc kalendárnym rokom, v ktorom dovŕši 45. rok svojho veku. To neplatí, ak sa prokurátorovi v kalendárnom roku poskytla kúpeľná starostlivosť.
(2)
Preventívna rehabilitácia sa vykonáva v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo spravovaných generálnou prokuratúrou alebo v zmluvných rehabilitačných zariadeniach s celodenným pobytom, alebo ambulantne formou aktívneho odpočinku a liečebno-preventívnych opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia prokurátorov.
(3)
Preventívna rehabilitácia sa poskytuje prokurátorovi bezplatne. Počas preventívnej rehabilitácie má prokurátor nárok na náhradu nákladov na stravu a ubytovanie.
(4)
Preventívnu rehabilitáciu zabezpečuje generálna prokuratúra.
(5)
Čas výkonu funkcie prokurátora potrebného na vznik nároku na preventívnu rehabilitáciu podľa odseku 1 sa určuje podľa § 97.
§85
Služobný úrad zabezpečí, ak o to prokurátor požiada, vybavenie vecí súvisiacich s
a)
uzavretím zmluvy o zdravotnom poistení prokurátora,
b)
komplexnou preventívnou zdravotnou prehliadkou prokurátora raz za dva roky.
PIATY DIEL
OSOBITNÉ SLUŽOBNÉ PODMIENKY PRE TEHOTNÉ PROKURÁTORKY, PRE PROKURÁTORKY, KTORÉ SA STARAJÚ O MALOLETÉ DIEŤA, A PRE OSAMELÝCH PROKURÁTOROV, KTORÍ SA STARAJÚ O MALOLETÉ DIEŤA
§86
(1)
Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu, a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne na výkon takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej patrí plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej patril pred týmto zaradením.
(2)
Tehotnej prokurátorke a prokurátorke, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť nariadená služobná pohotovosť ani výkon funkcie nadčas. Prokurátorke, ktorá je osamelá a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť nariadená služobná pohotovosť alebo výkon funkcie nadčas len s jej súhlasom.
(3)
Tehotná prokurátorka a prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť vyslaná na služobnú cestu mimo obvodu obce, v ktorej má sídlo prokuratúra, kde vykonáva svoju funkciu, ani mimo obvodu obce, v ktorej má trvalý pobyt. Prokurátorku, ktorá sa stará o dieťa staršie ako jeden rok a mladšie ako osem rokov, možno vyslať na služobnú cestu len s jej súhlasom; to platí rovnako aj pre prokurátorku, ktorá je osamelá a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
(4)
Ak tehotná prokurátorka alebo prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, požiada o kratší služobný čas alebo o inú vhodnú úpravu týždenného služobného času, vedúci služobného úradu je povinný vyhovieť jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne dôvody, najmä ak by tým nebolo ohrozené plnenie úloh prokuratúry. Prokurátorke, ktorá má povolený kratší služobný čas, patrí funkčný plat zodpovedajúci tomuto kratšiemu služobnému času.
(5)
Ustanovenia odsekov 2 a 4 sa rovnako vzťahujú aj na prokurátora, ktorý je osamelý a stará sa o maloleté dieťa.
(6)
Osamelou osobou sa rozumie slobodná, ovdovená alebo rozvedená osoba alebo osoba osamelá z iných vážnych dôvodov.
ŠIESTY DIEL
MATERSKÁ DOVOLENKA A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA
§87
(1)
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí prokurátorke materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej prokurátorke patrí materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov a prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka po dobu 43 týždňov.
(2)
Materská dovolenka patrí aj prokurátorke, ktorá prevzala do svojej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré jej bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Materská dovolenka v takom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelej prokurátorke v trvaní 31 týždňov a prokurátorke, ktorá prevzala dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.
(3)
V rozsahu a za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 patrí prokurátorovi, ktorý sa stará o narodené dieťa, rodičovská dovolenka, ak
a)
matka sa nemôže o dieťa starať,
b)
matka sa nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné ochorenie alebo
c)
prevzal do svojej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré mu bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(4)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke ďalšia materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka
a)
až do troch rokov veku dieťaťa alebo
b)
až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú.
(5)
Ďalšia materská dovolenka nemusí bezprostredne nasledovať po materskej dovolenke. To isté platí pre ďalšiu rodičovskú dovolenku.
(6)
Ďalšia materská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.
§88
(1)
Na materskú dovolenku nastupuje prokurátorka spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(2)
Materská dovolenka prokurátorky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí prokurátorke materská dovolenka v trvaní 14 týždňov.
§89
(1)
Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a prokurátorka zatiaľ začne vykonávať svoju funkciu, jej materská dovolenka alebo ďalšia materská dovolenka sa tým preruší, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Materská dovolenka sa poskytne prokurátorke opäť odo dňa, keď prevzala dieťa zo zariadenia zdravotníckej starostlivosti do svojej starostlivosti a prestala vykonávať funkciu prokurátorky, nie však dlhšie ako do času určeného pre ďalšiu materskú dovolenku (§ 87 ods. 4).
(2)
Prokurátorke nepatrí materská dovolenka alebo ďalšia materská dovolenka, ak dieťa, o ktoré sa starala, je
a)
zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo
b)
umiestnené do zariadenia s celoročným, týždenným alebo denným pobytom; to neplatí, ak do zariadenia s denným pobytom bolo umiestnené dieťa z dôvodu, že si to vyžaduje jeho zdravotný stav alebo zdravotný stav rodiča na základe vyjadrenia príslušného ošetrujúceho (odborného) lekára.
(3)
Ak dieťa zomrie v čase, keď je prokurátorka na materskej dovolenke alebo na ďalšej materskej dovolenke, poskytne sa jej materská dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie však do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na rodičovskú dovolenku a na ďalšiu rodičovskú dovolenku; rodičovskú dovolenku však možno prokurátorovi prerušiť za podmienok ustanovených v odseku 1 aj pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa narodenia dieťaťa.
§90
(1)
Počas materskej dovolenky patrí prokurátorke peňažná pomoc v materstve podľa osobitného zákona35) a príplatok k peňažnej pomoci v materstve (§ 133). Rovnaká peňažná pomoc patrí prokurátorovi počas rodičovskej dovolenky.
(2)
Počas ďalšej materskej dovolenky patrí prokurátorke rodičovský príspevok podľa osobitného zákona.36) Rovnaký príspevok patrí prokurátorovi počas ďalšej rodičovskej dovolenky.
SIEDMY DIEL
PRESTÁVKY NA DOJČENIE
§91
(1)
Prokurátorke, ktorá dojčí svoje dieťa, poskytne služobný úrad okrem prestávky podľa § 34 ods. 3 osobitné prestávky na dojčenie.
(2)
Prokurátorke, ktorá vykonáva svoju funkciu po celý určený týždenný služobný čas, patria každý služobný deň na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a počas ďalších troch mesiacov jedna polhodinová prestávka na dojčenie.
(3)
Prokurátorke, ktorá vykonáva svoju funkciu v kratšom služobnom čase, ktorý tvorí aspoň polovicu určeného týždenného služobného času, patrí jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(4)
Prestávky na dojčenie sa započítavajú do služobného času.
ÔSMA HLAVA
ODMEŇOVANIE PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
PLAT PROKURÁTORA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§92
(1)
Prokurátorovi patrí za výkon jeho funkcie plat. Ak je prokurátor dočasne pridelený k orgánu Európskej únie, patrí mu od prvého dňa pridelenia popri plate prokurátora aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.36a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vypláca prokurátorovi výdavky uvedené v osobitnom predpise36a) a služobnému úradu uhrádza rozdiel medzi platom prokurátora navýšeným podľa § 122 ods. 4 a platom prokurátora pred týmto navýšením.
(2)
Ak je prokurátor vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky,11c) patrí mu od prvého dňa vyslania popri plate prokurátora aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.36b) Generálna prokuratúra vypláca prokurátorovi výdavky uvedené v osobitnom predpise36b) a služobnému úradu uhrádza rozdiel medzi platom prokurátora navýšeným podľa § 122 ods. 5 a platom prokurátora pred týmto navýšením.
(3)
Služobný úrad je povinný poskytovať prokurátorovi plat v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Poskytovanie iného platu prokurátorovi nie je prípustné. Služobný úrad nesmie poskytovať prokurátorovi ani iné plnenia peňažnej hodnoty, ak to tento zákon alebo osobitné právne predpisy neustanovujú.
§93
(1)
Plat prokurátora tvorí
a)
funkčný plat,
b)
náhrady funkčného platu a osobitné formy odmeňovania, a to
1.
náhrada platu za sviatok,
2.
plat za výkon funkcie nadčas,
3.
náhrada za služobnú pohotovosť,
4.
plat počas dočasného pridelenia,
5.
plat pri pozastavení výkonu funkcie prokurátora,
6.
vyrovnanie platu,
7.
ďalší plat,
c)
príplatky k funkčnému platu, a to
1.
príplatok za zastupovanie,
2.
príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa,
3.
príplatok za plnenie služobných povinností vo sviatok,
4.
príplatok za plnenie služobných povinností v sobotu a nedeľu,
5.
príplatok za plnenie služobných povinností v noci,
6.
osobitný príplatok.
(2)
Prokurátorovi patria paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov, ak tak ustanovuje zákon.
(3)
Za uspokojenie nárokov prokurátora zodpovedá štát.
Druhý oddiel
Funkčný plat prokurátora
§94 Zložky funkčného platu
Funkčný plat prokurátora tvorí
a)
základný plat prokurátora,
b)
funkčný príplatok.
Základný plat
§95
(1)
Základný plat prokurátora generálnej prokuratúry je plat, ktorý zodpovedá platu sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustanovenému osobitným zákonom.37)
(2)
Základný plat prokurátora okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry sa určuje z priemerného platu prokurátora.
(3)
Priemerný plat prokurátora je plat prokurátora zaradeného do 4. platového stupňa I. platovej skupiny (§ 96 ods. 2), ktorý zodpovedá priemernému platu sudcu ustanovenému osobitným zákonom.38)
§96
(1)
Na účely určenia základného platu sa prokurátor okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry zaradí podľa dĺžky započítateľnej praxe (§ 97) do jedného z ôsmich platových stupňov
a)
v I. platovej skupine, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry,
b)
v II. platovej skupine, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry.
(2)
Základný plat prokurátora zaradeného do príslušného platového stupňa a platovej skupiny podľa odseku 1 je z priemerného platu prokurátora:
Platový stupeň Počet rokov započítateľnej praxe Platová skupina
I. II.
1. do ukončenia 3. roku praxe 85 % 90 %
2. od začiatku 4. roku praxe 90 % 95 %
3. od začiatku 7. roku praxe 95 % 100 %
4. od začiatku 10. roku praxe 100 % 105 %
5. od začiatku 13. roku praxe 105 % 110 %
6. od začiatku 16. roku praxe 110 % 115 %
7. od začiatku 19. roku praxe 115 % 120 %
8. od začiatku 22. roku praxe 120 % 125 %
§97
(1)
Započítateľná prax prokurátora je celková dĺžka praxe prokurátora rozhodujúca pre jeho zaradenie do príslušného platového stupňa.
(2)
Do započítateľnej dĺžky praxe prokurátora sa započítava
a)
prípravná prax právneho čakateľa prokuratúry,
b)
výkon funkcie prokurátora,
c)
prax započítaná ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3)
Generálny prokurátor môže rozhodnúť o započítaní aj prokurátorom preukázanej inej právnickej praxe po získaní vysokoškolského právnického vzdelania, ak prokurátor vykonával funkciu alebo povolanie, pre ktoré je právnické vzdelanie predpísané, a doterajšou praxou získal skúsenosti potrebné na výkon funkcie prokurátora.
(4)
Do započítateľnej praxe sa započítava aj čas
a)
výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej výkonu,
b)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky, spolu však najviac šesť rokov zo súhrnu týchto období,
c)
služobného voľna bez náhrady platu,
d)
prerušenia výkonu funkcie podľa § 12 ods. 1 až 3.
(5)
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely určenia dĺžky započítateľnej praxe posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz,
h)
karantény,
i)
ošetrovania chorého člena rodiny,
j)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,
k)
väzby dovtedy, kým nebol prokurátor odvolaný z funkcie prokurátora,
l)
dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.
Funkčný príplatok
§98
(1)
Funkčný príplatok patrí za riadiacu činnosť
a)
prvému námestníkovi generálneho prokurátora v sume 298,75 eura mesačne,
b)
námestníkovi generálneho prokurátora v sume 282,15 eura mesačne,
c)
generálnemu riaditeľovi sekcie generálnej prokuratúry a zástupcovi špeciálneho prokurátora v sume 248,96 eura mesačne,
d)
zástupcovi generálneho riaditeľa sekcie generálnej prokuratúry a riaditeľovi odboru generálnej prokuratúry a krajskému prokurátorovi v sume 205,81 eura mesačne,
e)
zástupcovi riaditeľa odboru generálnej prokuratúry a námestníkovi krajského prokurátora v sume 119,50 eura mesačne,
f)
vedúcemu oddelenia generálnej prokuratúry v sume 116,18 eura mesačne,
g)
vedúcemu oddelenia krajskej prokuratúry v sume 66,39 eura mesačne,
h)
okresnému prokurátorovi s počtom do desať prokurátorov v sume 116,18 eura mesačne, s počtom nad desať prokurátorov v sume 132,78 eura mesačne,
i)
námestníkovi okresného prokurátora s počtom do desať prokurátorov v sume 66,39 eura mesačne, s počtom nad desať prokurátorov v sume 99,59 eura mesačne.
(2)
V prípade súbehu výkonu viacerých funkcií patrí vedúcemu prokurátorovi funkčný príplatok, ktorý je pre neho výhodnejší.
§98a
Prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry patrí mesačne funkčný príplatok za výkon funkcie prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
§99 Oznamovanie výšky a zloženia funkčného platu
Funkčný plat prokurátora, jeho výšku a zloženie oznámi služobný úrad prokurátorovi písomne.
Tretí oddiel
Náhrady funkčného platu a osobitné formy odmeňovania
§100 Náhrada platu za sviatok
Prokurátorovi nevykonávajúcemu svoju funkciu, lebo je sviatok, ktorý je inak jeho obvyklým služobným dňom, patrí náhrada platu vo výške jeho funkčného platu.
§101 Plat za výkon funkcie nadčas
(1)
Za každú hodinu výkonu funkcie nadčas patrí prokurátorovi po dohode s vedúcim prokurátorom náhradné voľno. Za každú hodinu čerpania náhradného voľna patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške 1/165 jeho funkčného platu.
(2)
Prokurátorovi, ktorému za výkon funkcie nadčas nie je poskytnuté náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, patrí za každú hodinu výkonu funkcie nadčas
a)
1/165 jeho funkčného platu zvýšená o 20 %,
b)
1/165 jeho funkčného platu zvýšená o 50 %, ak ide o vykonávanie funkcie nadčas v deň nepretržitého odpočinku v týždni.
(3)
Popri náhradnom voľne alebo plate určenom podľa odseku 2 patria prokurátorovi za každú hodinu výkonu funkcie nadčas vo sviatok, v sobotu, v nedeľu alebo v noci aj príplatky uvedené v § 110 až 112.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na vedúceho služobného úradu; výška jeho funkčného platu je určená s prihliadnutím na prípadný výkon funkcie nadčas.
§102 Náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Za každú hodinu služobnej pohotovosti patrí prokurátorovi, ktorý vykonáva služobnú pohotovosť na prokuratúre, náhrada vo výške
a)
50 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu,
b)
1/165 jeho funkčného platu, ak služobnú pohotovosť vykonáva v deň nepretržitého odpočinku v týždni.
(2)
Za každú hodinu služobnej pohotovosti patrí prokurátorovi, ktorý vykonáva služobnú pohotovosť v mieste trvalého pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, náhrada vo výške
a)
15 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu,
b)
25 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu, ak služobnú pohotovosť vykonáva v deň služobného pokoja.
(3)
Za každú hodinu služobnej pohotovosti patrí prokurátorovi, ktorý vykonáva služobnú pohotovosť mimo prokuratúry s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, náhrada vo výške
a)
5 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu,
b)
10 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu, ak služobnú pohotovosť vykonáva v deň služobného pokoja.
(4)
Za každú hodinu služobnej pohotovosti, ktorú prokurátor vykonáva na prokuratúre vo sviatok, v sobotu, v nedeľu alebo v noci, patria prokurátorovi popri náhrade za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 aj príplatky uvedené v § 110 až 112.
(5)
Náhrada za služobnú pohotovosť nepatrí prokurátorovi za čas, v ktorom došlo počas trvania služobnej pohotovosti k výkonu funkcie prokurátora. Ak počas služobnej pohotovosti došlo k výkonu funkcie prokurátora, čas výkonu funkcie prokurátora sa posudzuje ako výkon funkcie nadčas.
§103 Plat počas dočasného pridelenia
(1)
Prokurátorovi počas dočasného pridelenia patrí funkčný plat podľa doterajšieho zaradenia. To neplatí pri dočasnom pridelení prokurátora na Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 98a.
(2)
Prokurátorovi dočasne pridelenému na výkon funkcie na prokuratúru vyššieho stupňa patrí okrem funkčného platu aj príplatok ustanovený v § 108. To neplatí pri dočasnom pridelení prokurátora na Úrad špeciálnej prokuratúry.
(3)
Ak je prokurátor dočasne pridelený na iný orgán (§ 9 ods. 4) a vykonáva riadiacu funkciu, patrí mu plat za výkon tejto funkcie, ak je pre neho výhodnejší.
§104 Plat pri pozastavení výkonu funkcie prokurátora
(1)
Počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora patrí prokurátorovi plat vo výške 30 % zo základného platu, na ktorý by bol mal nárok, keby nebol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie. Tento plat sa zvyšuje o 10 % zo základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % zo základného platu.
(2)
Prokurátorovi, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie, sa po skončení dočasného pozastavenia výkonu funkcie doplatí najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený, ak
a)
prokurátor nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo
b)
disciplinárne konanie vedené proti prokurátorovi sa právoplatne skončí inak ako zbavením funkcie prokurátora; to neplatí, ak disciplinárne konanie sa zastaví preto, lebo služobný pomer prokurátora zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora.
§105 Vyrovnanie platu
(1)
Ak bol prokurátor na svoju žiadosť uvoľnený alebo odvolaný z funkcie, za ktorej výkon mu patril funkčný príplatok, patrí mu počas troch mesiacov od uvoľnenia alebo odvolania z tejto funkcie vyrovnanie platu vo výške rozdielu medzi jeho doterajším a novým funkčným platom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prokurátora, o ktorého odvolaní z funkcie vedúceho prokurátora rozhodla disciplinárna komisia [§ 189 ods. 1 písm. d)].
§106 Ďalší plat
(1)
Prokurátorovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj a za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31. mája a do 30. novembra
a)
vykonával funkciu prokurátora aspoň 75 služobných dní,
b)
služobný pomer prokurátora trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. c) až f).
(2)
Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu posudzujú obdobia uvedené v § 63.
(3)
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania,
h)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i)
výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní,
3.
prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku, ktorý bol zrušený,
j)
dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.
(4)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac máj a za mesiac november, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní prokurátor až k 30. júnu alebo k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac jún a za mesiac december.
(5)
Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času uvedeného v odseku 1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku 3 písm. h) a i), ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora. V takom prípade je ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne, ktorý nasleduje po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
Štvrtý oddiel
Príplatky k funkčnému platu prokurátora
§107 Príplatok za zastupovanie
(1)
Ak na základe poverenia vedúceho prokurátora zastupuje prokurátor neprítomného vedúceho prokurátora dlhšie ako štyri týždne v plnom rozsahu jeho služobných povinností, patrí mu od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie vo výške funkčného príplatku zastupovaného. Príplatok za zastupovanie prokurátorovi nepatrí, ak zastupovanie je súčasťou jeho služobných povinností.
(2)
Prokurátorovi poverenému zastupovať dočasne neprítomného prokurátora alebo vykonávať funkciu na dočasne neobsadenom funkčnom mieste prokurátora možno priznať príplatok za zastupovanie.
(3)
O priznaní príplatku rozhoduje vedúci služobného úradu.
§108 Príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa
(1)
Prokurátorovi, ktorý je dočasne pridelený na výkon funkcie na prokuratúru vyššieho stupňa, patrí popri jeho funkčnom plate príplatok vo výške 5 % z jeho základného platu. Ak je prokurátor okresnej prokuratúry dočasne pridelený na generálnu prokuratúru, patrí mu príplatok vo výške 10 % z jeho základného platu.
(2)
Ak je prokurátor dočasne pridelený na inú prokuratúru na účely zastúpenia neprítomného vedúceho prokurátora, patrí mu, ak sú splnené ostatné podmienky uvedené v § 107, aj príplatok za zastupovanie.
§110 Príplatok za plnenie služobných povinností vo sviatok
Za každú hodinu plnenia služobných povinností vo sviatok patrí prokurátorovi príplatok vo výške 1/165 jeho funkčného platu.
§111 Príplatok za plnenie služobných povinností v sobotu a nedeľu
Za každú hodinu plnenia služobných povinností v sobotu alebo nedeľu patrí prokurátorovi príplatok vo výške 30 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu.
§112 Príplatok za plnenie služobných povinností v noci
Za každú hodinu plnenia služobných povinností v noci prislúcha prokurátorovi príplatok vo výške 25 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu.
§113 Osobitný príplatok
(1)
Prokurátorovi, ktorý vykonáva svoju funkciu na úseku boja s organizovaným zločinom alebo závažnej protispoločenskej činnosti, možno priznať osobitný príplatok až do sumy 165,97 eura.
(2)
O priznaní osobitného príplatku a o jeho výške rozhoduje vedúci služobného úradu.
DRUHÝ DIEL
PAUŠÁLNE NÁHRADY A NÁHRADY ĎALŠÍCH VÝDAVKOV
§116
(1)
Paušálne náhrady generálneho prokurátora ustanovuje osobitný zákon.40)
(2)
Námestník generálneho prokurátora má na vykonávanie svojej funkcie a v súvislosti s ňou právo
a)
na bezplatné používanie služobného motorového vozidla,
b)
na poskytnutie a bezplatné používanie jedného mobilného služobného telefónu.
(3)
Vedúci prokurátor určený generálnym prokurátorom má právo na pridelenie a používanie jedného mobilného telefónu. Právo na pridelenie a používanie mobilného telefónu má aj prokurátor počas nariadenej služobnej pohotovosti a výkonu funkcie nadčas. Limit bezplatného používania mobilného služobného telefónu určí služobný úrad.
TRETÍ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O PLATE, JEHO SPLATNOSTI, VÝPLATE A O ZRÁŽKACH Z PLATU
Spoločné ustanovenia o plate
§117
(1)
Prokurátorovi patrí základný plat podľa tohto zákona odo dňa vymenovania do funkcie prokurátora na konkrétnu prokuratúru (§ 8), prípadne odo dňa jeho preloženia na inú prokuratúru (§ 10).
(2)
Základný plat vo vyššom platovom stupni patrí prokurátorovi od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom dosiahol určenú dĺžku započítateľnej praxe; ak týmto dňom je prvý deň v mesiaci, už od tohto dňa.
(3)
Funkčný príplatok patrí prokurátorovi odo dňa vymenovania do funkcie vedúceho prokurátora.
(4)
Funkčný príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa patrí prokurátorovi odo dňa výkonu funkcie na prokuratúre vyššieho stupňa.
§118
Znížiť základný plat možno prokurátorovi len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie o znížení základného platu prokurátora [§ 189 ods. 1 písm. c)].
§119
Ak sa prokurátorovi poskytne služobné voľno bez náhrady platu, kráti sa mu funkčný plat o tento plat za dni, počas ktorých nevykonával svoju funkciu.
§120
Náhradou platu vo výške funkčného platu sa rozumie funkčný plat, na ktorý by mal prokurátor nárok, keby vykonával funkciu prokurátora v čase, keď nastala skutočnosť, ktorá je rozhodujúca na priznanie náhrady funkčného platu.
§121 Splatnosť platu
(1)
Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie v deň určený služobným úradom, najneskôr však do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
(2)
Pri zániku služobného pomeru vyplatí služobný úrad prokurátorovi splatný plat v posledný deň jeho služobného pomeru.
§122 Výplata platu
(1)
Plat vypláca služobný úrad v eurách v deň výplaty platu poukázaním platu na základe žiadosti prokurátora na ním určený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike alebo na základe žiadosti prokurátora zaslaním platu poštou na náklady prokurátora na ním určenú adresu.
(2)
Ak prokurátor neoznámi služobnému úradu účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, na ktorý mu má služobný úrad poukázať plat, ani nepožiada služobný úrad o jeho zaslanie poštou na ním uvedenú adresu a v deň výplaty svoj plat neprevezme a ani k jeho prevzatiu nesplnomocní inú osobu, služobný úrad zašle plat prokurátora poštou na jeho nebezpečenstvo a na jeho náklady na poslednú adresu trvalého pobytu uvedenú v osobnom spise prokurátora, a to najneskôr do troch dní odo dňa termínu výplaty platu.
(3)
Pri výplate platu je služobný úrad povinný vydať prokurátorovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach. Na základe žiadosti prokurátora umožní mu nazretie do podkladov, na ktorých základe sa plat určil.
(4)
Plat prokurátorovi dočasne pridelenému k orgánu Európskej únie vyplatí služobný úrad v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 25 % platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu,40a) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 75 % platu, sa prokurátorovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.
(5)
Plat prokurátorovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky vyplatí služobný úrad v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 50 % platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu,40a) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v krízovej oblasti po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 50 % platu, sa prokurátorovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.
§123 Zrážky z platu
(1)
Zrážky z platu možno vykonať iba na základe písomnej dohody s prokurátorom o zrážkach z platu. Inak služobný úrad zrazí alebo môže zraziť z platu len
a)
poistné na zdravotné poistenie,41)
b)
poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,42)
c)
preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov,43)
d)
preddavok na plat, ktorý je prokurátor povinný vrátiť preto, lebo neboli splnené podmienky na jeho priznanie,
e)
náhradu platu za dovolenku, na ktorú prokurátor stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
f)
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad podľa osobitného zákona,31)
g)
sumy postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou podľa osobitných predpisov,44)
h)
sumy prepadajúce alebo pripadajúce štátu v dôsledku právoplatne uloženého peňažného trestu, pokuty, ako aj náhrady uložené prokurátorovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov.
(2)
Poradie zrážok z platu ustanovuje osobitný zákon.45)
ŠTVRTÝ DIEL
OSOBITNÉ NÁROKY SÚVISIACE SO ZÁNIKOM SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
§125 Odchodné
(1)
Prokurátorovi, ktorý bol odvolaný z funkcie podľa § 15 ods. 3 písm. a), patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu. To neplatí, ak prokurátorovi patrí odchodné podľa odseku 2.
(2)
Pri zániku služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodov nadobudnutia nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, alebo pri odvolaní z funkcie podľa § 15 ods. 3 písm. b) patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
(3)
Ak prokurátorovi už bolo vyplatené odchodné pri skoršom zániku jeho služobného pomeru alebo podľa osobitných zákonov,47) odchodné sa kráti o vyplatenú sumu odchodného.
(4)
Právo na odchodné zaniká smrťou prokurátora. Ak právo na odchodné vzniklo pred smrťou prokurátora a odchodné prokurátorovi nebolo vyplatené, právo na vyplatenie odchodného prechádza na dedičov zomrelého prokurátora.
§126 Úmrtné
(1)
Ak služobný pomer prokurátora zanikne smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, pozostalý manžel má právo na vyplatenie 50 % z výšky odchodného, na ktoré by mal nárok prokurátor ku dňu úmrtia. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský dôchodok má právo na vyplatenie 10 % z výšky odchodného, na ktoré mal nárok prokurátor ku dňu úmrtia. Ak by výška úmrtného pre pozostalého manžela a deti zomrelého prokurátora prevyšovala 100 % z výšky odchodného, výplata sa pomerne zníži pre každého z nich. Ak niet pozostalého manžela, právo na vyplatenie 50 % z výšky odchodného prechádza na pozostalé deti prokurátora. Ak prokurátor zomrie pri výkone funkcie prokurátora alebo v súvislosti s ňou, úmrtné sa vyplatí v plnej výške odchodného, na ktoré by mal nárok prokurátor. Na nároky pozostalých sa toto ustanovenie vzťahuje aj vtedy, ak prokurátor o dôchodok nepožiada.
(2)
Právo na úmrtné zaniká smrťou osoby, ktorá má naň právo alebo na ktorú toto právo prešlo. Ak tejto osobe vzniklo právo na úmrtné pred jej smrťou a nebolo jej vyplatené, právo na vyplatenie úmrtného prechádza na jej dedičov.
Spoločné ustanovenia k odchodnému a úmrtnému
§127
(1)
Základný plat prokurátora na účely § 125 je základný plat, na ktorý by mal prokurátor nárok, ak by bol vykonával funkciu v čase, keď mu vznikol nárok na odchodné.
(2)
Započítateľná prax na účely odchodného sa určuje podľa § 97.
§128
(1)
O odchodnom a o úmrtnom rozhoduje služobný úrad.
(2)
Proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach odchodného a úmrtného možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia služobného úradu odvolanie, o ktorom rozhodne generálna prokuratúra. Ak služobným úradom prokurátora je generálna prokuratúra, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu rozhodne generálny prokurátor.
(3)
Právoplatné rozhodnutie o odchodnom a právoplatné rozhodnutie o úmrtnom je preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.13)
(4)
Odchodné vyplatí služobný úrad najneskôr v deň splatnosti posledného platu prokurátora.
(5)
Úmrtné vyplatí služobný úrad osobe, ktorá má právo na úmrtné, v deň nasledujúci po smrti prokurátora, najneskôr však do siedmich dní odo dňa, keď sa služobný úrad dozvedel o smrti prokurátora alebo o jeho vyhlásení za mŕtveho.
(6)
Na vyplatenie odchodného a úmrtného sa primerane použije § 122 ods. 1 a 2.
DEVIATA HLAVA
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE
§130 Nemocenské zabezpečenie pri chorobe alebo úraze
(1)
V čase, keď prokurátor nevykonáva svoju funkciu pre chorobu alebo úraz, nemá nárok na plat.
(2)
Prokurátor počas dočasnej neschopnosti vykonávať funkciu prokurátora pre chorobu alebo úraz má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného zákona49) (ďalej len „náhrada príjmu"), nárok na nemocenské podľa osobitného zákona49a), nárok na príplatok k náhrade príjmu a nárok na príplatok k nemocenskému (§ 131).
§131 Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému
(1)
Ak je prokurátor uznaný za dočasne neschopného na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz a vznikol mu nárok na náhradu príjmu49) alebo nárok na nemocenské podľa osobitného zákona,49a) patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským a funkčným platom po odpočítaní
a)
poistného na zdravotné poistenie,41)
b)
poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného na invalidné poistenie,49a)
c)
preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.43)
(2)
Úhrn príplatku k náhrade príjmu a poskytnutej náhrady príjmu a úhrn príplatku k nemocenskému a poskytnutého nemocenského nesmú presiahnuť výšku funkčného platu prokurátora po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
(3)
Prokurátorovi nepatrí príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému podľa odseku 1, ak dočasná neschopnosť na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz vznikla v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania (§ 166).
§132 Príplatok k ošetrovnému
(1)
Ak prokurátorovi vznikne nárok na ošetrovné podľa osobitného zákona,49a) patrí mu príplatok k ošetrovnému vo výške 55 % z jeho naposledy určeného funkčného platu.
(2)
Úhrn príplatku k ošetrovnému a poskytnutého ošetrovného nesmie presiahnuť výšku funkčného platu prokurátora po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
§133 Príplatok k materskému
(1)
Ak prokurátorovi vznikne nárok na materské podľa osobitného zákona,49a) patrí mu príplatok k materskému vo výške 55 % z jeho naposledy určeného funkčného platu.
(2)
Úhrn príplatku k materskému a poskytnutého materského nesmie presiahnuť výšku funkčného platu prokurátora po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
DRUHÝ DIEL
DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE
§134 Príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku
(1)
Prokurátor má právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora, ak
a)
zanikol jeho služobný pomer a súčasne
b)
má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
(2)
Ak prokurátor zomrie, právo na príplatok
a)
k vdovskému dôchodku alebo vdovskému výsluhovému dôchodku má manželka, ktorá má nárok na vdovský dôchodok alebo vdovský výsluhový dôchodok po zomretom manželovi, ktorý bol prokurátorom (ďalej len „príplatok k vdovskému dôchodku"),
b)
k vdoveckému dôchodku alebo vdoveckému výsluhovému dôchodku má manžel, ktorý má nárok na vdovecký dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok po zomretej manželke, ktorá bola prokurátorkou (ďalej len „príplatok k vdoveckému dôchodku"),
c)
k sirotskému dôchodku alebo sirotskému výsluhovému dôchodku má nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po zomretom rodičovi alebo po zomretom osvojiteľovi, ktorý bol prokurátorom (ďalej len „príplatok k sirotskému dôchodku").
(3)
Na účely príplatku k dôchodku podľa odseku 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky ustanovenej v odseku 1 písm. b), ak služobný pomer prokurátora zanikol smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
Výška príplatku za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku
§135
(1)
Výška príplatku za výkon funkcie prokurátora je za každý rok započítateľnej praxe
a)
v roku 2005 1 % z priemerného platu prokurátora,
b)
v roku 2006 0,9 % z priemerného platu prokurátora,
c)
od roku 2007 0,8 % z priemerného platu prokurátora.
(2)
Ak výkon funkcie netrval celý rok, patrí prokurátorovi pomerná časť príplatku za výkon funkcie prokurátora za každý aj začatý mesiac výkonu funkcie.
(3)
Príplatok za výkon funkcie prokurátora patrí prokurátorovi najviac za 35 rokov výkonu funkcie prokurátora.
(4)
Priemerným platom prokurátora na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora sa rozumie priemerný plat sudcu ustanovený osobitným zákonom.38)
(5)
Výška príplatku k vdovskému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm. a) a príplatku k vdoveckému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm. b) je 60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora, na ktorú mal nárok zomretý prokurátor ku dňu svojej smrti.
(6)
Výška príplatku k sirotskému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm. c) je 30 % zo sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora, na ktorú mal nárok zomretý prokurátor ku dňu svojej smrti. Ak však ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá druhého rodiča, výška jeho príplatku k sirotskému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm. c) je 60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora, na ktorú mal zomretý prokurátor nárok ku dňu svojej smrti.
(7)
Úhrn príplatku k vdovskému dôchodku alebo vdoveckému dôchodku a príplatkov k sirotským dôchodkom nesmie presiahnuť sumu príplatku za výkon funkcie prokurátora, na ktorú mal zomretý prokurátor nárok ku dňu svojej smrti. Ak úhrn príplatku k vdovskému dôchodku alebo vdoveckému dôchodku a príplatkov k sirotským dôchodkom presahuje sumu, na ktorú mal zomretý prokurátor nárok ku dňu svojej smrti, príplatok k vdovskému dôchodku alebo príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatky k sirotským dôchodkom sa pomerne skrátia.
(8)
Úhrn príplatkov k sirotským dôchodkom, na ktoré vznikne nárok podľa odseku 4, nesmie presiahnuť sumu, na ktorú mal zomretý prokurátor nárok ku dňu svojej smrti. Ak úhrn týchto príplatkov presahuje sumu, na ktorú mal zomretý prokurátor nárok ku dňu svojej smrti, príplatky k sirotským dôchodkom sa pomerne skrátia.
§136
(1)
Príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k vdovskému dôchodku, príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku oprávneným osobám vypláca podľa § 141 ods. 2 generálna prokuratúra vo výške určenej podľa § 135.
(2)
Priznaný príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k vdovskému dôchodku, príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku sa zvýši, ak sa zvýši priemerný plat prokurátora. Zvýšený príplatok patrí oprávnenej osobe odo dňa, od ktorého sa zvýši priemerný plat prokurátora.
§137 Zánik práva na príplatok za výkon funkcie prokurátora a na príplatok k dôchodku
(1)
Právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora zaniká dňom smrti prokurátora.
(2)
Ak právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora vzniklo pred smrťou prokurátora a príplatok prokurátorovi nebol vyplatený, právo na vyplatenie splatných súm prechádza postupne priamo na manžela zomretého prokurátora, jeho deti a rodičov prokurátora, ak žili s prokurátorom v čase jeho smrti v domácnosti. Splnenie podmienky spolužitia v domácnosti sa nevyžaduje u detí, ktoré majú právo na príplatok k sirotskému dôchodku po zomretom prokurátorovi.
(3)
Právo, ktoré prechádza na osoby uvedené v odseku 2, nie je predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stáva, ak niet týchto osôb.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 134 ods. 2, ak ide o príplatok k ich dôchodku.
TRETÍ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA K SOCIÁLNEMU ZABEZPEČENIU PROKURÁTORA
§138
(1)
Funkčný plat prokurátora na účely § 131 až 133 je funkčný plat, na ktorý by mal prokurátor nárok, keby vykonával funkciu v čase, keď mu vznikol nárok na náhradu príjmu, na nemocenské, na ošetrovné alebo na materské.
(2)
Započítateľná prax na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora, príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku sa určuje podľa § 97, ak tento zákon neustanovuje inak.
§139
(1)
Nárok na príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovnému, príplatok k materskému, príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k vdovskému dôchodku, príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku (ďalej len „príplatok") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Nárok na výplatu príplatku vzniká splnením podmienok ustanovených na vznik nároku na príplatok a podaním žiadosti o priznanie príplatku.
§140
(1)
Služobný úrad rozhoduje
a)
o príplatku k náhrade príjmu,
b)
o príplatku k nemocenskému,
c)
o príplatku k ošetrovnému,
d)
o príplatku k materskému.
(2)
Generálna prokuratúre rozhoduje o
a)
príplatku za výkon funkcie prokurátora,
b)
príplatku k vdovskému dôchodku alebo vdoveckému dôchodku,
c)
príplatku k sirotskému dôchodku.
(3)
Proti rozhodnutiu služobného úradu podľa odseku 1 možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne generálna prokuratúra. Ak služobným úradom prokurátora je generálna prokuratúra, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu rozhodne generálny prokurátor.
(4)
Proti rozhodnutiu generálnej prokuratúry podľa odseku 2 možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne generálny prokurátor.
(5)
Právoplatné rozhodnutie o príplatku je preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.13)
§141
(1)
Príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovnému a príplatok k materskému sa vypláca pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu s platom.
(2)
Príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k vdovskému dôchodku, príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku vypláca generálna prokuratúra vopred v pravidelných mesačných lehotách ňou určených, najneskôr však 15. deň toho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príplatok vypláca. Do cudziny sa vyplácajú príplatky oprávneným osobám pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o ich trvalom zdržiavaní sa v cudzine. Na určenie výšky príplatku je rozhodujúci kalendárny mesiac, za ktorý sa príplatok vypláca.
(3)
Výška príplatku sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nahor.
§142
(1)
Príplatok sa
a)
prizná, ak sa dodatočne zistí, že priznanie príplatku sa neoprávnene odoprelo,
b)
zvýši, ak sa dodatočne zistí, že príplatok
1.
sa priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, než aká patrí, alebo
2.
sa priznal od neskoršieho dátumu, než od akého patrí,
c)
zníži, ak sa dodatočne zistí, že príplatok
1.
sa priznal alebo vyplatil vo vyššej sume, než aká patrí, alebo
2.
sa priznal od skoršieho dátumu, než od akého patrí,
d)
odníme, ak sa dodatočne zistí, že príplatok sa priznal alebo vyplatil neoprávnene.
(2)
Príplatok sa prizná odo dňa, od ktorého patrí, alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého patrí jeho zvýšenie, najviac však za tri roky spätne odo dňa zistenia nároku alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie. Právo na výplatu priznaného alebo zvýšeného príplatku sa premlčí, ak sa neuplatní na súde do troch rokov odo dňa jeho priznania alebo zvýšenia.
(3)
Príplatok sa zníži alebo odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Ak sa príplatok zníži alebo odníme, musí ten, komu bol znížený alebo odňatý, vrátiť neoprávnene vyplatené sumy, ak vedel alebo vzhľadom na okolnosti musel vedieť, že príplatok alebo jeho časť sa mu vyplatila neoprávnene, alebo ak úmyselne spôsobil, že príplatok alebo jeho časť sa mu vyplatila neoprávnene. Právo na vrátenie neoprávnene vyplatených súm sa premlčí, ak sa neuplatní na súde do jedného roka odo dňa zníženia alebo odňatia príplatku alebo jeho časti, najneskôr do troch rokov odo dňa vyplatenia príplatku alebo jeho časti.
§143
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na príplatok, jeho výplata sa podľa povahy veci zastaví alebo obnoví, alebo sa príplatok podľa povahy veci vypláca v nižšej alebo vyššej sume.
§145
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie a rozhodovanie vo veciach sociálneho zabezpečenia prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.52)
§146
(1)
Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie41) sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec a služobný úrad ako zamestnávateľ.
(2)
Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie42) sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec a služobný úrad ako zamestnávateľ.
(3)
Prokurátor nie je platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti.53) Za prokurátora služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.53)
DESIATA HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A NÁHRADA ŠKODY
PRVÝ DIEL
PREDCHÁDZANIE ŠKODÁM
§147 Povinnosti služobného úradu
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečovať také podmienky na výkon funkcie prokurátora, aby prokurátor mohol bez ohrozenia zdravia a majetku riadne vykonávať svoju funkciu. Ak zistí nedostatky, je povinný bez zbytočného odkladu ich odstrániť alebo urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2)
Vedúci prokurátor je povinný kontrolovať, či prokurátor plní svoje služobné úlohy tak, aby nedochádzalo ku škodám.
§148 Povinnosti prokurátora
(1)
Prokurátor je povinný pri výkone svojej funkcie počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku alebo k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda služobnému úradu, je povinný bez zbytočného odkladu na to upozorniť vedúceho prokurátora. Ak na odvrátenie hroziacej škody je potrebný zákrok, je povinný zakročiť; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo iného.
(2)
Ak prokurátor zistí, že nemá vytvorené podmienky potrebné na riadny výkon svojej funkcie, je povinný na zistené nedostatky upozorniť vedúceho prokurátora.
DRUHÝ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ PROKURÁTORA ZA SPÔSOBENÚ ŠKODU
§149 Všeobecná zodpovednosť prokurátora
(1)
Prokurátor zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením svojej povinnosti pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie.
(2)
Ak bola škoda spôsobená aj porušením povinnosti zo strany služobného úradu, zodpovednosť prokurátora sa pomerne obmedzí.
(3)
Služobný úrad je povinný preukázať zavinenie prokurátora; to neplatí, ak ide o zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať (§ 151), a o zodpovednosť za stratu zverených predmetov (§ 154).
§150 Zodpovednosť prokurátora za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody
(1)
Od prokurátora, ktorý vedome neupozornil vedúceho prokurátora na hroziacu škodu, ani nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým bolo zabránilo bezprostrednému vzniku škody, pričom mu v tom nebránila dôležitá okolnosť ani tým nevystavoval vážnemu ohrozeniu seba alebo iného, služobný úrad môže požadovať, aby prispel na náhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu.
(2)
Pri posudzovaní zodpovednosti prokurátora za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody, ako aj pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliadne na to, čo bránilo prokurátorovi splniť jeho povinnosť, na význam a rozsah škody a na jeho osobné a majetkové pomery. Výška náhrady škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného platu.
Zodpovednosť prokurátora za schodok na zverených hodnotách, ktoré je prokurátor povinný vyúčtovať
§151
(1)
Ak prokurátor prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
(2)
Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za schodok celkom, prípadne sčasti,
a)
ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, alebo
b)
ak služobný úrad neodstráni nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami, najneskôr do jedného mesiaca po tom, čo ho prokurátor písomne upozornil na tieto nedostatky.
(3)
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.
(4)
Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu vzniku zodpovednosti prokurátora za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať.
§152
(1)
Prokurátor, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak
a)
je dočasne pridelený na výkon funkcie na inú prokuratúru alebo na iný orgán (§ 9),
b)
je preložený na výkon funkcie na inú prokuratúru (§ 10),
c)
výkon jeho funkcie je prerušený (§ 12),
d)
výkon jeho funkcie je dočasne pozastavený (§ 13) alebo
e)
služobný úrad do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
(2)
Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti sa musí oznámiť služobnému úradu písomne; odstúpenie je účinné odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od dohody o hmotnej zodpovednosti služobnému úradu.
§153
(1)
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká
a)
uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b)
dohodou o jej zrušení,
c)
dňom odstúpenia od tejto dohody alebo
d)
dňom zániku služobného pomeru prokurátora.
(2)
Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu zániku dohody o hmotnej zodpovednosti.
§154 Zodpovednosť prokurátora za stratu zverených predmetov
(1)
Prokurátor zodpovedá za stratu predmetov, ktoré mu zveril služobný úrad, ak ich prevzatie písomne potvrdil.
(2)
Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za zverený predmet celkom, prípadne sčasti, ak
a)
preukáže, že strata vznikla celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, alebo
b)
služobný úrad neodstránil nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zvereným predmetom, najneskôr do jedného mesiaca po tom, čo ho prokurátor písomne upozornil na tieto nedostatky.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti prokurátora za spôsobenú škodu
§155
Prokurátor, ktorý spôsobí škodu v duševnej poruche, zodpovedá za škodu len vtedy, ak v čase spôsobenia škody bol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Ak sa však prokurátor vlastnou vinou uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.
§156
Prokurátor nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní hroziacej škody alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pri tom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§157
(1)
Prokurátor, ktorý zodpovedá za spôsobenú škodu, je povinný, ak zákon neustanovuje inak, nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstránil uvedením do predchádzajúceho stavu.
(2)
Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, môže služobný úrad požadovať od prokurátora náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.
(3)
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u jednotlivého prokurátora presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak bola škoda spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky.
(4)
Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, prokurátor je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(5)
Ak zodpovedá za škodu niekoľko prokurátorov alebo prokurátor a iný zamestnanec prokuratúry, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
§158
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia alebo straty, pričom sa prihliada na jej prípadné opotrebenie.
§159
Prokurátor, ktorý zodpovedá za schodok (§ 151) alebo za stratu zverených predmetov (§ 154), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.
§160
(1)
Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, príslušný orgán (§ 184) alebo súd môže určiť výšku náhrady škody v nižšej sume, ako je skutočná škoda, prípadne ako je trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora. Ak bola škoda spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je prokurátor povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, môže byť výška náhrady škody takto znížená len súdom. Určená výška náhrady škody sa však musí rovnať najmenej jednej tretine skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora, najmenej sume rovnajúcej sa jeho poslednému mesačnému funkčnému platu.
(2)
Výšku náhrady škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne.
§161 Určovanie výšky náhrady škody
(1)
Výšku požadovanej náhrady škody určuje orgán uvedený v § 184.
(2)
Výšku požadovanej náhrady škody oznámi prokurátorovi a s prokurátorom prerokuje príslušný orgán (§ 184) najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu prokurátor zodpovedá.
(3)
Ak prokurátor uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške, služobný úrad a prokurátor uzavrú dohodu o výške náhrady škody a spôsobe jej úhrady. Dohoda musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná. Osobitná písomná dohoda však nie je potrebná, ak škoda už bola uhradená.
(4)
Služobný úrad je povinný vymáhať od prokurátora náhradu škody, za ktorú prokurátor zodpovedá.
TRETÍ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ ROZHODNUTÍM PROKURÁTORA ALEBO JEHO NESPRÁVNYM ÚRADNÝM POSTUPOM
§162
(1)
Za škodu spôsobenú rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát.
(2)
Podmienky, za akých môže štát vymáhať od prokurátora náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ustanovuje osobitný zákon.54)
ŠTVRTÝ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ ŠTÁTU ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PROKURÁTOROVI
Prvý oddiel
Všeobecná zodpovednosť štátu
§163
(1)
Štát zodpovedá prokurátorovi za škodu, ktorá mu vznikla pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá prokurátorovi alebo jeho blízkym osobám vznikla pre výkon funkcie prokurátora. Za štát koná služobný úrad.
(2)
Štát nezodpovedá prokurátorovi za škodu na dopravnom prostriedku, ktorý použil pri plnení svojich služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez súhlasu vedúceho prokurátora.
Druhý oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania
§164 Základné ustanovenie
(1)
Ak došlo pri plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia prokurátora alebo jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), za škodu tým vzniknutú zodpovedá štát. Štát zodpovedá aj za služobný úraz, ktorý prokurátorovi alebo jeho blízkym osobám vznikol pre výkon funkcie prokurátora.
(2)
Za škodu spôsobenú prokurátorovi chorobou z povolania zodpovedá štát vtedy, ak pred zistením tejto choroby prokurátor vykonával svoju funkciu za podmienok, za akých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(3)
Príslušný orgán (§ 184) je povinný prerokovať rozsah a spôsob náhrady škody bez zbytočného odkladu s prokurátorom, a ak to nie je možné, s jeho blízkou osobou. K rozsahu a spôsobu náhrady škody sa vyjadrí aj prokurátorská rada.
§165 Náhrada škody pri poškodení zdravia prokurátora
Prokurátorovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je štát povinný v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
náhradu za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania (§ 166),
b)
náhradu za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania (§ 167),
c)
náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 168),
d)
mimoriadne odškodnenie (§ 169),
e)
náhradu nákladov spojených s liečením (§ 170),
f)
náhradu vecnej škody (§ 171).
§166 Náhrada za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
(1)
Náhrada za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania je rozdiel medzi poskytnutým nemocenským a posledným mesačným funkčným platom prokurátora pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania po odpočítaní
a)
poistného na zdravotné poistenie,41)
b)
poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,42)
c)
preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.43)
(2)
Náhrada podľa odseku 1 patrí prokurátorovi aj pri ďalšej neschopnosti na výkon funkcie z dôvodu toho istého služobného úrazu alebo choroby z povolania; pritom sa vychádza z mesačného funkčného platu prokurátora pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania, ak je to pre prokurátora výhodnejšie, inak z mesačného funkčného platu pred vznikom tejto ďalšej škody.
§167 Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
(1)
Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania sa pri uznaní invalidity poskytne v takej výške, aby spolu s invalidným dôchodkom a príplatkom za výkon funkcie prokurátora dosiahla sumu, ktorá zodpovedá naposledy určenému mesačnému funkčnému platu prokurátora pred vznikom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť.
(2)
Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania pri uznaní invalidity určená podľa odseku 1 patrí aj vtedy, ak služobný pomer prokurátora zanikol odvolaním z funkcie prokurátora podľa § 15 ods. 3 písm. a). Tento nárok nezaniká ani vtedy, ak počas invalidity začne vykonávať zárobkovú činnosť.
(3)
Právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká
a)
odňatím invalidného dôchodku,
b)
dosiahnutím 65. roku veku alebo
c)
smrťou, alebo vyhlásením za mŕtveho.
§168 Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
(1)
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré prokurátor utrpel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, sa poskytne jednorazovo podľa osobitného predpisu.55)
(2)
Ak prokurátor utrpel služobný úraz v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora, patrí mu náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia najmenej v dvojnásobnej výške určenej osobitným predpisom.55)
§169 Mimoriadne odškodnenie
Prokurátor, ktorý následkom služobného úrazu, ku ktorému došlo v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora, stratil schopnosť vykonávať funkciu prokurátora, má právo na jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške stonásobku minimálnej mzdy.
§170 Náhrada nákladov spojených s liečením
Prokurátor, ktorý utrpel služobný úraz alebo chorobu z povolania, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, a to na základe predložených dokladov.
§171 Náhrada vecnej škody
Prokurátor, ktorý utrpel služobný úraz alebo chorobu z povolania, má právo na náhradu vecnej škody, ktorá mu z týchto dôvodov vznikla. Ustanovenie § 163 ods. 2 týmto nie je dotknuté.
§172 Náhrada škody pri úmrtí prokurátora
Ak prokurátor následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, štát je povinný v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť oprávneným osobám za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
náhradu nákladov spojených s liečením a s pohrebom (§ 173),
b)
náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 174),
c)
jednorazové odškodnenie pozostalých (§ 175),
d)
náhradu vecnej škody (§ 176).
§173 Náhrada nákladov spojených s liečením a s pohrebom
(1)
Ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s jeho liečením a s pohrebom, nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a na náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta príspevok na pohreb poskytnutý podľa osobitného zákona.56)
(2)
Náklady spojené s pohrebom sú najmä
a)
náklady účtované pohrebným ústavom,
b)
cintorínske poplatky,
c)
náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule do výšky 40 % z priemerného platu prokurátora (§ 95 ods. 3),
d)
náklady na úpravu hrobu,
e)
cestovné náklady,
f)
jedna tretina primeraných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné pohostenie.
(3)
Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa uhradia len manželovi (druhovi), deťom, rodičom, prarodičom a vnukom prokurátora a osobám, ktoré boli na zomrelého prokurátora odkázané výživou.
(4)
Náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a s pohrebom vyplatí oprávnenej osobe bez zbytočného odkladu generálna prokuratúra na základe predložených dokladov.
§174 Náhrada nákladov na výživu pozostalých
(1)
Pozostalým, ktorým zomrelý prokurátor poskytoval výživu alebo bol povinný výživu poskytovať, patrí náhrada nákladov na výživu, ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.
(2)
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí len vtedy, ak nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z tohto istého dôvodu.
(3)
Pri výpočte náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza z posledného mesačného funkčného platu prokurátora, ktorý mu patril pred vznikom služobného úrazu alebo choroby z povolania.
§175 Jednorazové odškodnenie pozostalých
Manželovi a každému dieťaťu zomrelého prokurátora, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, patrí jednorazové odškodnenie vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorému došlo v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora. V odôvodnených prípadoch sa jednorazové odškodnenie v úhrnnej výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy môže priznať aj rodičom zomrelého prokurátora.
§176 Náhrada vecnej škody
Dedičom prokurátora patrí náhrada vecnej škody, ktorá vznikla v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania, ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Ustanovenie § 163 ods. 2 týmto nie je dotknuté.
§177 Spoločné ustanovenie
Ustanovenia § 163 až 176 sa vzťahujú aj na blízke osoby prokurátora, ak utrpeli škodu v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora.
Tretí oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu pri odvracaní škody
§178
(1)
Štát zodpovedá za škodu, ktorú utrpel prokurátor pri odvracaní škody hroziacej majetku štátu, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.
(2)
Prokurátor, ktorý utrpel pri odvracaní škody podľa odseku 1 vecnú škodu, má právo na jej náhradu, ako aj na úhradu účelne vynaložených nákladov. Ak utrpel škodu na zdraví, posudzuje sa toto poškodenie ako služobný úraz.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa rovnako vzťahuje na prokurátora, ktorý utrpel škodu pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal služobný úrad, ale len vtedy, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si pri tom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.
Štvrtý oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu na odložených veciach
§179
(1)
Štát zodpovedá za škodu na veciach, ktoré prokurátor odložil pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie na mieste na to určenom, a ak také miesto nie je určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa pri výkone funkcie obvykle nenosia, štát zodpovedá iba vtedy, ak ich služobný úrad, na ktorom funkciu prokurátor vykonáva, prevzal do osobitnej úschovy.
(2)
Prokurátor má právo na náhradu škody spôsobenej na odložených veciach za podmienok uvedených v odseku 1 v plnej výške.
(3)
Právo na náhradu škody za veci, ktoré sa pri výkone funkcie obvykle nenosia, napríklad väčšie sumy peňazí, klenoty a iné cennosti, a ktoré služobný úrad, na ktorom prokurátor vykonáva svoju funkciu, neprevzal do osobitnej úschovy, má prokurátor najviac do sumy 500 eur. Toto obmedzenie neplatí, ak sa zistí, že škodu na týchto veciach spôsobil iný prokurátor alebo zamestnanec prokuratúry alebo že tieto veci služobný úrad prevzal do osobitnej úschovy.
(4)
Nárok na náhradu škody podľa odsekov 2 a 3 zanikne, ak prokurátor o škode neupovedomil služobný úrad bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
Piaty oddiel
Rozsah a spôsob náhrady škody
§180
(1)
Služobný úrad je povinný, ak zákon neustanovuje inak, nahradiť prokurátorovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu.
(2)
Ak služobný úrad preukáže, že škodu zavinil aj poškodený prokurátor, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí.
(3)
Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému prokurátorovi škodu, má právo na náhradu voči tomu, kto poškodenému za škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému prokurátorovi.
§181
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia alebo straty, pričom sa prihliada na jej prípadné opotrebenie.
Šiesty oddiel
Dôvody zbavenia sa zodpovednosti
§182
(1)
Štát sa zbaví zodpovednosti za škodu celkom, ak preukáže, že
a)
škoda bola spôsobená tým, že prokurátor svojím zavinením porušil pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním právne predpisy, príkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo predpisy požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b)
škodu spôsobil prokurátor v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť,
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(2)
Štát sa zbaví zodpovednosti za škodu sčasti, ak preukáže, že
a)
prokurátor svojím zavinením porušil pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním právne predpisy, príkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo predpisy požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b)
jednou z príčin škody bolo spôsobenie škody prokurátorom v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky alebo
c)
prokurátorovi vznikla škoda preto, lebo si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, príkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia ani predpisy požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si byť pritom vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť služobný úraz alebo chorobu z povolania.
(3)
Ak sa štát zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, ktorú znáša prokurátor, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) má prokurátor právo na náhradu aspoň jednej tretiny škody.
(4)
Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika.
§183
Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak prokurátor utrpel škodu
a)
počas súdneho pojednávania alebo pri účasti na inom úkone, ktorý vykonával súd,
b)
pri výsluchu osoby v priestoroch prokuratúry alebo pri účasti na úkone, ktorý vykonával policajný orgán alebo prokurátor, alebo
c)
pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, ak prokurátor tento stav sám úmyselne nevyvolal.
PIATY DIEL
KONANIE VO VECIACH NÁHRADY ŠKODY
§184
(1)
Vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona koná a rozhoduje v prvom stupni
a)
osobitná komisia zriadená na služobnom úrade prokurátora, ktorý zodpovedá za škodu alebo ktorému bola spôsobená škoda,
b)
osobitná komisia zriadená na generálnej prokuratúre, ak
1.
za škodu zodpovedá prokurátor generálnej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej prokuratúry,
2.
za škodu zodpovedá spoločne prokurátor generálnej prokuratúry a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne prokurátorovi generálnej prokuratúry a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,
3.
za škodu zodpovedá spoločne krajský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne krajskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry.
(2)
Osobitné komisie uvedené v odseku 1 zriaďuje príslušný vedúci služobného úradu, ak generálny prokurátor nerozhodne inak.
(3)
O odvolaní proti rozhodnutiu
a)
orgánu uvedeného v odseku 1 písm. a) a c) rozhoduje generálna prokuratúra,
b)
orgánu uvedeného v odseku 1 písm. b) rozhoduje generálny prokurátor.
§185
(1)
Na konanie o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.52)
(2)
Právoplatné rozhodnutie o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody je preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.13)
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA K ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU
§186
(1)
Výkonom funkcie prokurátora sa na účely zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona rozumie plnenie služobných povinností prokurátora pri zabezpečovaní úloh prokuratúry.
(2)
Úkony prokurátora v priamej súvislosti s výkonom funkcie prokurátora sú úkony prokurátora obvyklé alebo potrebné pred začiatkom výkonu jeho funkcie alebo po jej skončení. Úkonmi podľa predchádzajúcej vety však nie je cesta do miesta pravidelného výkonu jeho funkcie a späť, stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť, ak sa nevykonáva v objekte prokuratúry. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz služobného úradu alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sa považujú za úkony vykonávané v priamej súvislosti s výkonom funkcie prokurátora.
(3)
Cestou do miesta pravidelného výkonu funkcie a späť sa rozumie cesta z miesta trvalého pobytu alebo ubytovania prokurátora do miesta vstupu do objektu prokuratúry, kde obvykle vykonáva svoju funkciu, alebo na iné miesto určené na plnenie úloh a späť.
(4)
Cesta z miesta trvalého pobytu alebo ubytovania prokurátora do miesta výkonu funkcie prokurátora alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom služobnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho miesta výkonu funkcie a späť, sa posudzuje ako úkon potrebný pred začiatkom výkonu funkcie alebo po jeho skončení.
JEDENÁSTA HLAVA
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA O DISCIPLINÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI PROKURÁTORA
§187 Disciplinárna zodpovednosť
Prokurátor je disciplinárne zodpovedný za
a)
disciplinárne previnenie,
b)
konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitného zákona,57) a konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitného zákona.58)
§188 Disciplinárne previnenie
Disciplinárnym previnením je
a)
zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora,
b)
správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní,
c)
správanie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry.
§189 Disciplinárne opatrenia
(1)
Za disciplinárne previnenie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom uloží prokurátorovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
napomenutie,
b)
písomné pokarhanie,
c)
zníženie základného platu až o 15 % najviac na tri mesiace; pri opätovnom disciplinárnom previnení, ktorého sa prokurátor dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho opatrenia, najviac na šesť mesiacov,
d)
odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora vrátane generálneho prokurátora,
e)
preloženie na inú prokuratúru toho istého stupňa alebo na prokuratúru nižšieho stupňa; ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, preloženie na iný organizačný útvar generálnej prokuratúry alebo na prokuratúru nižšieho stupňa,
f)
zbavenie výkonu funkcie prokurátora.
(2)
Za konanie uvedené v § 187 písm. b) sa uloží prokurátorovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom v zákone niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
písomné pokarhanie,
b)
pokuta,
c)
zákaz činnosti s výnimkou zákazu výkonu funkcie prokurátora,
d)
prepadnutie veci.
Ukladanie disciplinárnych opatrení
§190
(1)
Disciplinárne opatrenia uvedené v § 189 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(3)
Ak je prokurátorovi uložené disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie, ktoré spočíva v
a)
úmyselnom neplnení povinnosti podať majetkové priznanie,
b)
podaní úmyselne neúplného alebo nepravdivého majetkového priznania alebo
c)
úmyselnom nesplnení povinnosti preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní,
generálny prokurátor právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie zverejní.
§191
(1)
Pri ukladaní disciplinárnych opatrení sa prihliada na závažnosť disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, na okolnosti prípadu, doterajšie správanie a plnenie služobných povinností prokurátora.
(2)
Nedostatky pri plnení služobných povinností menšieho významu alebo poklesky v správaní menšieho významu, alebo konanie uvedené v § 187 písm. b) môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania, vybaviť, ak je to postačujúce, aj písomným napomenutím prokurátora. Prokurátor, ktorému bolo doručené napomenutie, môže podať disciplinárnej komisii do 15 dní od doručenia napomenutia návrh, aby rozhodla, že napomenutie je neplatné. Na konanie o určenie neplatnosti napomenutia sa primerane vzťahujú ustanovenia o disciplinárnom konaní.
§192 Disciplinárna komisia
(1)
Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre.
(2)
Disciplinárna komisia je zložená z predsedu a dvoch členov. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj primeraný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov, Národnou radou Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) z prokurátorov alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Jeden člen disciplinárnej komisie je vymenúvaný z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov, jeden člen z kandidátov navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky a jeden člen z kandidátov navrhnutých ministrom spravodlivosti; pri vymenúvaní náhradníkov sa postupuje rovnako.
(3)
V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov generálny prokurátor určí počet členov disciplinárnej komisie, ktorých bude vymenúvať na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov, a lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia žiadosti. Rada prokurátorov, Národná rada Slovenskej republiky a minister spravodlivosti predložia dvojnásobný počet kandidátov na členov disciplinárnej komisie a náhradníkov, ktorých bude generálny prokurátor vymenúvať. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi, generálny prokurátor si od navrhovateľa, ktorého návrh bol doručený neskôr, vyžiada bez zbytočného odkladu nový návrh kandidáta.
(4)
Za člena disciplinárnej komisie alebo náhradníka môže byť vymenovaný len prokurátor,
a)
ktorý vo funkcii pôsobí najmenej päť rokov,
b)
proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie,
c)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
d)
ktorý nie je generálnym prokurátorom, námestníkom generálneho prokurátora, špeciálnym prokurátorom, zástupcom špeciálneho prokurátora, krajským prokurátorom, námestníkom krajského prokurátora, okresným prokurátorom, námestníkom okresného prokurátora alebo členom rady prokurátorov.
(5)
Prokurátor môže byť vymenovaný za člena disciplinárnej komisie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Prokurátor sa tejto funkcie môže vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Funkcia predsedu alebo člena disciplinárnej komisie mu zanikne uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku funkcie.
(6)
Za predsedu a člena disciplinárnej komisie môže byť vymenovaná aj iná osoba ako prokurátor, ktorá
a)
spĺňa podmienky na vymenovanie za prokurátora podľa § 6 ods. 2 písm. b), c), d), f) a g) a
b)
vykonáva právnickú prax najmenej desať rokov.
(7)
Iná osoba ako prokurátor, ktorá je vymenovaná za predsedu alebo člena disciplinárnej komisie, vykonáva túto funkciu bez nároku na odmenu; má však nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie predsedu alebo člena disciplinárnej komisie podľa osobitného predpisu.24) Iná osoba ako prokurátor môže byť vymenovaná za predsedu alebo člena disciplinárnej komisie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(8)
Funkcia predsedu alebo člena disciplinárnej komisie zanikne
a)
zánikom služobného pomeru prokurátora,
b)
vymenovaním prokurátora za generálneho prokurátora alebo vymenovaním prokurátora za námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora alebo námestníka okresného prokurátora,
c)
vznikom členstva v rade prokurátorov,
d)
dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia,
e)
u inej osoby ako prokurátor, ak prestane spĺňať podmienky na vymenovanie za prokurátora podľa § 6 ods. 2 písm. b), c), d), f) a g).
(9)
Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa a konať, ak sú prítomní predseda disciplinárnej komisie a ostatní členovia disciplinárnej komisie alebo ich náhradníci.
(10)
Náhradník môže nahradiť člena disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom rozhodne generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi disciplinárnej komisie zúčastniť sa na zasadnutí disciplinárnej komisie.
(11)
Disciplinárna komisia dokončí disciplinárne konanie, ktoré sa začalo pred uplynutím jej funkčného obdobia, aj keď jej funkčné obdobie už uplynulo.
§193 Vylúčenie člena disciplinárnej komisie
(1)
Člen disciplinárnej komisie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k prokurátorovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, k jeho obhajcovi alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Len čo sa člen disciplinárnej komisie dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bez zbytočného odkladu generálnemu prokurátorovi. V konaní môže urobiť len tie úkony, ktoré neznesú odklad.
(3)
Prokurátor, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, má právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, pre ktoré je člen disciplinárnej komisie vylúčený. Tieto skutočnosti je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť generálnemu prokurátorovi.
(4)
O tom, či je člen disciplinárnej komisie vylúčený, rozhodne generálny prokurátor. Ak generálny prokurátor rozhodne, že člen disciplinárnej komisie je vylúčený, určí namiesto vylúčeného člena disciplinárnej komisie v poradí prvého z počtu náhradníkov.
§194 Neprípustnosť disciplinárneho konania
(1)
Disciplinárne konanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak
a)
tomu bráni amnestia udelená vládou Slovenskej republiky,
b)
zanikla disciplinárna zodpovednosť prokurátora,
c)
zanikol služobný pomer prokurátora; ak je prokurátor disciplinárne stíhaný za konanie uvedené v § 187 písm. b), disciplinárna komisia postúpi vec orgánu príslušnému na prejednanie takého konania,
d)
disciplinárne konanie je podmienené súhlasom poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka a súhlas nebol daný alebo bol vzatý späť, alebo
e)
skoršie disciplinárne konanie pre ten istý skutok, alebo skoršie konanie o priestupku alebo inom správnom delikte pre ten istý skutok sa skončilo právoplatným rozhodnutím, alebo bolo právoplatne zastavené a rozhodnutie vydané v skoršom konaní nebolo zrušené.
(2)
V disciplinárnom konaní, ktoré bolo zastavené z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) a b), sa pokračuje, ak prokurátor, proti ktorému sa viedlo disciplinárne konanie, vyhlási do troch dní od doručenia uznesenia o zastavení disciplinárneho konania, že na prejednaní veci trvá; prokurátor musí byť o tom poučený.
§195 Právo na obhajobu
Prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má právo obhajovať sa sám alebo zvoliť si obhajcu. Obhajcom prokurátora v disciplinárnom konaní môže byť len prokurátor alebo advokát. Na ústnom pojednávaní pred disciplinárnou komisiou nemôže byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok alebo znalec.
DRUHÝ DIEL
DISCIPLINÁRNE KONANIE
Začatie disciplinárneho konania
§196
(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh. Bez návrhu sa disciplinárne konanie začína len vtedy, ak vec odovzdal alebo postúpil disciplinárnej komisii orgán činný v trestnom konaní alebo súd.59)
(2)
Disciplinárne konanie je začaté dňom doručenia
a)
návrhu na začatie disciplinárneho konania disciplinárnej komisii alebo
b)
rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o odovzdaní veci alebo o postúpení veci disciplinárnej komisii.
§197
(1)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať
a)
generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry,
b)
minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora,
c)
verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora,
d)
námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti,
e)
príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry,
f)
príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (ďalej len „navrhovateľ“).
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať
a)
meno, priezvisko a funkciu navrhovateľa,
b)
meno, priezvisko a dátum narodenia prokurátora, proti ktorému návrh smeruje,
c)
opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, a ak ide o konanie uvedené v § 187 písm. b), aj označenie príslušných ustanovení zákona, ktorého znaky také konanie napĺňa, a dôkazy, ktoré svedčia o spáchaní takého konania,
d)
označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera,
e)
navrhované disciplinárne opatrenie,
f)
dátum vyhotovenia návrhu,
g)
podpis navrhovateľa.
(3)
Navrhovateľ môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania disciplinárnej komisii do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení prokurátora alebo o konaní uvedenom v § 187 písm. b), najneskôr však do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b).
(4)
Návrh na začatie disciplinárneho konania môže navrhovateľ vziať kedykoľvek späť, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté. V takom prípade nový návrh už nemožno podať.
§198
(1)
Disciplinárne konanie nemožno začať, a ak sa už začalo, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť, ak uplynuli dva roky
a)
od spáchania disciplinárneho previnenia alebo od konania uvedeného v § 187 písm. b), alebo
b)
od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku súdu za ten istý skutok.
(2)
Disciplinárne konanie za priestupok
a)
proti občianskemu spolunažívaniu
1.
ublížením inému na cti urazením alebo vydaním na posmech,60)
2.
ublížením inému na zdraví z nedbanlivosti,61)
3.
úmyselným narušením občianskeho spolunažívania vyhrážaním sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,62)
b)
proti majetku,63)
ktorý spáchal prokurátor proti blízkej osobe,9) nemožno začať bez súhlasu poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť.
(3)
Súhlas s disciplinárnym konaním v prípadoch podľa odseku 2 môže poškodený, jeho zástupca alebo opatrovník výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté. Súhlas výslovne vzatý späť už nemožno znovu udeliť.
§199 Upovedomenie o začatí disciplinárneho konania
(1)
O začatí disciplinárneho konania upovedomí prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, predseda disciplinárnej komisie doručením oznámenia o začatí disciplinárneho konania a návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci. V oznámení o začatí disciplinárneho konania ho súčasne poučí o práve zvoliť si obhajcu, vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu.
(2)
Oznámenie o začatí disciplinárneho konania sa doručuje prokurátorovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, do vlastných rúk.
(3)
O začatí disciplinárneho konania upovedomí predseda disciplinárnej komisie tiež
a)
generálneho prokurátora, ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania,
b)
vedúceho služobného úradu, ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania a disciplinárne konanie sa začalo proti prokurátorovi, ktorý patrí do jeho riadiacej pôsobnosti,
c)
okresnému prokurátorovi, ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania a ide o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej prokuratúry.
§200 Predbežné úkony
Ak obsah návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predbežné objasnenie uvádzaných skutočností, predseda disciplinárnej komisie alebo ním poverený člen disciplinárnej komisie vykoná potrebné úkony. Môže najmä zistiť stanovisko prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, zistiť potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré v návrhu nie sú uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, zadovážiť ich na vykonanie dôkazu.
§201 Rozhodnutie bez ústneho pojednávania
Disciplinárna komisia bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak
a)
návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný neoprávnenou osobou, oneskorene alebo bol vzatý späť,
b)
návrh na začatie disciplinárneho konania je nesprávny alebo neúplný a navrhovateľ napriek výzve predsedu disciplinárnej komisie tento nedostatok v určenej lehote neodstránil a v disciplinárnom konaní pre tento nedostatok nemožno pokračovať, alebo
c)
disciplinárne konanie je neprípustné (§ 194).
§202 Prerušenie disciplinárneho konania
(1)
Ak sa disciplinárna komisia domnieva, že skutočnosti, ktoré sa prokurátorovi kladú za vinu, nasvedčujú tomu, že spáchal trestný čin, oznámi to orgánu činnému v trestnom konaní; disciplinárne konanie môže v takom prípade prerušiť.
(2)
Disciplinárna komisia môže prerušiť disciplinárne konanie aj vtedy, ak sa dozvie, že pre skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie začalo, sa proti prokurátorovi vedie trestné konanie.
(3)
Prerušenie disciplinárneho konania môže trvať najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní. Ak po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní nie sú splnené podmienky na pokračovanie v disciplinárnom konaní, disciplinárna komisia disciplinárne konanie zastaví.
(4)
Ak je disciplinárne konanie prerušené, neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, lehoty začínajú plynúť znova.
§203 Nariadenie ústneho pojednávania
(1)
Po vykonaní predbežných úkonov, alebo ak nie sú také úkony potrebné, predseda disciplinárnej komisie určí termín ústneho pojednávania a upovedomí o ňom
a)
navrhovateľa,
b)
prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie,
c)
obhajcu prokurátora, ak prokurátora zastupuje v disciplinárnom konaní,
d)
poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka,
e)
osoby uvedené v § 199 ods. 3.
(2)
O nariadení ústneho pojednávania sa musia osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až d) upovedomiť najneskôr päť dní pred ústnym pojednávaním.
Ústne pojednávanie
§204
(1)
Ústne pojednávanie sa koná verejne za stálej prítomnosti všetkých členov disciplinárnej komisie, zapisovateľa a navrhovateľa.
(2)
Ústne pojednávanie sa koná zásadne v prítomnosti prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie. V neprítomnosti prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, možno ústne pojednávanie vykonať len vtedy, ak prokurátor bol o termíne ústneho pojednávania riadne a včas upovedomený, ale
a)
odmietol sa dostaviť pred disciplinárnu komisiu,
b)
nedostavil sa bez ospravedlniteľného dôvodu pred disciplinárnu komisiu,
c)
výslovne sa vzdal práva účasti na ústnom pojednávaní,
d)
je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody.
(3)
Ak si prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, zvolil obhajcu, tento má právo zastupovať prokurátora na ústnom pojednávaní.
§205
(1)
Ústne pojednávanie vedie predseda disciplinárnej komisie.
(2)
Predseda disciplinárnej komisie otvorí ústne pojednávanie oznámením veci, ktorá sa bude prejednávať; potom zistí, či sa ustanovili osoby, ktoré boli na ústne pojednávanie predvolané alebo o ňom upovedomené, a zistí ich totožnosť. U osôb, u ktorých treba zachovať lehotu na prípravu, zistí, či táto lehota bola zachovaná.
(3)
Ak sa niektorá z predvolaných alebo upovedomených osôb nedostavila na ústne pojednávanie, disciplinárna komisia rozhodne, či ústne pojednávanie možno napriek tomu vykonať, alebo či ho treba odročiť.
(4)
Po vykonaní úkonov uvedených v odsekoch 2 a 3 vyzve predseda disciplinárnej komisie navrhovateľa, aby predniesol návrh na začatie disciplinárneho konania a odôvodnil ho. Ak disciplinárne konanie začalo na základe rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci, obsah rozhodnutia prečíta predseda disciplinárnej komisie, prípadne ním poverený člen disciplinárnej komisie.
(5)
Po prednesení návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo obsahu rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci sa predseda disciplinárnej komisie opýta poškodeného, prípadne jeho zástupcu alebo opatrovníka, či navrhuje, aby sa prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, uložila povinnosť na náhradu škody spôsobenej disciplinárnym previnením alebo konaním uvedeným v § 187 písm. b) a v akom rozsahu. Ak sa poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník, nedostaví na ústne pojednávanie a ak je jeho návrh už obsiahnutý v spise, predseda disciplinárnej komisie prečíta tento návrh zo spisu. Právo na náhradu škody musí poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník, uplatniť pred začatím dokazovania. Predseda disciplinárnej komisie poučí poškodeného o jeho práve, ak sa tak už nestalo v upovedomení o ústnom pojednávaní.
(6)
Ak sa v disciplinárnom konaní vykonali predbežné úkony, predseda disciplinárnej komisie alebo ním určený člen disciplinárnej komisie oboznámi disciplinárnu komisiu a účastníkov konania s jeho výsledkami.
(7)
Predseda disciplinárnej komisie vypočuje prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, a vykoná ďalšie potrebné dôkazy. Prokurátor má právo odoprieť výpoveď. Osoba, ktorá bola predvolaná ako svedok alebo znalec, je povinná dostaviť sa na ústne pojednávanie a vypovedať pred disciplinárnou komisiou. Právo svedka odoprieť výpoveď upravuje osobitný zákon.64)
(8)
Prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, jeho obhajca a navrhovateľ majú právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, klásť svedkom a znalcom otázky a podávať návrhy na doplnenie dokazovania. Rovnaké práva patria aj poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi.
(9)
Po skončení dokazovania sa môže k veci vyjadriť navrhovateľ, prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, jeho obhajca, poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník. Prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, vždy patrí posledné slovo.
§206
(1)
Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem členov disciplinárnej komisie a zapisovateľa nikto iný prítomný. Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov.
(2)
Pri hlasovaní o tom, či prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, je vinný, musí hlasovať každý člen disciplinárnej komisie. Pri hlasovaní o disciplinárnom opatrení sa však môže hlasovania zdržať ten člen disciplinárnej komisie, ktorý hlasoval za oslobodenie prokurátora; jeho hlas sa pripočíta k hlasu pre prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, najpriaznivejšiemu.
§207 Zápisnica o ústnom pojednávaní a o porade
O ústnom pojednávaní a o porade disciplinárnej komisie sa vyhotovuje zápisnica. Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpisuje predseda disciplinárnej komisie a zapisovateľ, zápisnicu o porade podpisuje predseda disciplinárnej komisie, jej členovia a zapisovateľ.
Rozhodnutie disciplinárnej komisie
§208
(1)
Ak disciplinárna komisia dospeje k záveru, že prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona, prípadne aj povinnosť nahradiť škodu, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený. Disciplinárna komisia však môže poškodeného odkázať na uplatnenie nároku na náhradu škodu pred iným príslušným orgánom, a to aj vtedy, ak prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, nárok poškodeného na náhradu škody uzná čo i len sčasti.
(2)
Disciplinárna komisia oslobodí prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, ak dospeje k záveru, že
a)
prokurátor sa nedopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), alebo
b)
nemožno preukázať, že prokurátor sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b).
(3)
Ak disciplinárna komisia oslobodí prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má prokurátor nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním. Disciplinárna komisia rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí. Ak nárok na náhradu trov je sporný a treba vykonať ďalšie šetrenie, rozhodne o nároku prokurátora na náhradu trov samostatným rozhodnutím. Poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, odkáže na uplatnenie nároku na náhradu škody pred iným príslušným orgánom.
(4)
Predseda disciplinárnej komisie vyhlási rozhodnutie na ústnom pojednávaní vždy verejne. Rozhodnutie treba vyhotoviť písomne. Okrem výroku musí rozhodnutie obsahovať aj jeho stručné odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
§209
Disciplinárna komisia zastaví disciplinárne konanie, ak
a)
je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie,
b)
skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie, nie je disciplinárnym previnením alebo konaním uvedeným v § 187 písm. b),
c)
prokurátor bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti a tento trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora,
d)
disciplinárne konanie sa stalo neprípustným,
e)
to ustanovuje tento zákon.
§210 Doručenie rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie disciplinárnej komisie sa doručí
a)
prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,
b)
obhajcovi prokurátora,
c)
navrhovateľovi,
d)
poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi,
e)
osobám uvedeným v § 199 ods. 3,
f)
služobnému úradu prokurátora,
g)
okresnej prokuratúre, ak ide o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej prokuratúry.
(2)
Rozhodnutie disciplinárnej komisie sa doručí osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) do vlastných rúk.
TRETÍ DIEL
ODVOLANIE
§211
(1)
Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Podanie odvolania má odkladný účinok.
(2)
Odvolanie môže podať
a)
prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,
b)
navrhovateľ,
c)
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník.
(3)
O odvolaní rozhoduje súd.64a)
(4)
Rozhodnutie súdu sa doručí
a)
prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,
b)
obhajcovi prokurátora,
c)
navrhovateľovi,
d)
poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi,
e)
osobám uvedeným v § 199 ods. 3,
f)
služobnému úradu prokurátora,
g)
okresnej prokuratúre, ak ide o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej prokuratúry.
(5)
Rozhodnutie súdu sa doručí osobám uvedeným v odseku 4 písm. a) až d) do vlastných rúk.
(6)
Právoplatné rozhodnutie o zákaze viesť motorové vozidlo doručí vedúci služobného úradu okresnému dopravnému inšpektorátu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu prokurátora.
ŠTVRTÝ DIEL
VÝKON ROZHODNUTIA DISCIPLINÁRNEJ KOMISIE
§214
(1)
Opatrenia potrebné na výkon uloženého disciplinárneho opatrenia vykoná vedúci služobného úradu, a ak ide o disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. d) až f), generálny prokurátor.
(2)
Výnos pokút uložených v disciplinárnom konaní je príjmom štátneho rozpočtu. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
(3)
Disciplinárne opatrenia podľa § 189 ods. 2 písm. b) až d) sa vykonajú aj vtedy, ak prokurátorovi, ktorému sa uložili, zanikol služobný pomer. Na rozhodnutie o upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia podľa § 189 ods. 2 písm. c) je príslušná disciplinárna komisia.
(4)
Disciplinárne opatrenie uložené za konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitného zákona,57) alebo za jeho zvyšok nemožno vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
(5)
Rozhodnutie o povinnosti prokurátora nahradiť škodu možno vykonať podľa osobitného zákona.65)
PIATY DIEL
ZAHLADENIE DISCIPLINÁRNEHO POSTIHU
§215
Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia disciplinárnej komisie sa hľadí na prokurátora, akoby nebol disciplinárne potrestaný. Ak sa výkon disciplinárneho opatrenia do tohto času neskončil, disciplinárny postih sa zahladzuje až vykonaním disciplinárneho opatrenia alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti.
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRE DISCIPLINÁRNE KONANIE
§216
Ak tento zákon neustanovuje inak, na disciplinárne konanie sa primerane vzťahuje osobitný zákon.66)
§217
(1)
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na právoplatne neskončené disciplinárne konania začaté podľa doterajších predpisov, ak je to pre prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, priaznivejšie.
(2)
Prokurátorovi nemožno uložiť za disciplinárne previnenie alebo za konanie podľa § 187 písm. b) spáchané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona prísnejšie disciplinárne opatrenie, než aké bolo možné uložiť podľa doterajších predpisov.
DVANÁSTA HLAVA
SAMOSPRÁVA PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
ORGÁNY SAMOSPRÁVY PROKURÁTOROV, ICH PÔSOBNOSŤ A FUNKČNÉ OBDOBIE
Orgány samosprávy
§218
(1)
Orgány samosprávy prokurátorov sa zriaďujú na ochranu práv a oprávnených záujmov prokurátorov.
(2)
Vedúci služobného úradu a vedúci prokurátori sú povinní vytvárať orgánom samosprávy prokurátorov primerané podmienky na plnenie ich úloh, najmä sú povinní poskytnúť im potrebné informácie vo veciach, v ktorých sa od samosprávnych orgánov žiada vyjadrenie alebo stanovisko.
§219
(1)
Predstaviteľom samosprávy prokurátorov je
a)
zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry a prokurátorská rada generálnej prokuratúry,
b)
zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry a prokurátorská rada krajskej prokuratúry.
(2)
Koordinačným orgánom prokurátorských rád je rada prokurátorov.
(3)
Rada prokurátorov a prokurátorské rady samostatne zabezpečujú týmto zákonom vymedzený okruh záležitostí prokurátorov, v ktorých mene konajú a ktorých reprezentujú.
§220 Zhromaždenie prokurátorov
(1)
Zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry tvoria prokurátori generálnej prokuratúry.
(2)
Zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry tvoria prokurátori krajskej prokuratúry a prokurátori okresných prokuratúr v ich územnom obvode.
Prokurátorská rada
§221
(1)
Prokurátorská rada je zložená z nepárneho počtu, najviac z 11 členov, ktorých volí príslušné zhromaždenie prokurátorov tajným hlasovaním z prokurátorov, ktorí tvoria zhromaždenie prokurátorov. Funkcia generálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora je nezlučiteľná s členstvom v prokurátorskej rade; tým nie je dotknuté právo týchto vedúcich prokurátorov zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov prokurátorskej rady.
(2)
Predsedu a podpredsedu prokurátorskej rady si členovia prokurátorskej rady volia tajným hlasovaním spomedzi seba.
(3)
Funkčné obdobie členov prokurátorskej rady je trojročné.
(4)
Zhromaždenie prokurátorov môže odvolať člena prokurátorskej rady alebo celú prokurátorskú radu aj pred uplynutím funkčného obdobia.
(5)
Člen prokurátorskej rady sa môže členstva alebo svojej funkcie v prokurátorskej rade písomne vzdať.
(6)
Členstvo v prokurátorskej rade zaniká
a)
preložením prokurátora na prokuratúru, ktorej prokurátori tvoria iné zhromaždenie prokurátorov, alebo
b)
zánikom služobného pomeru prokurátora.
§222
(1)
Prokurátorská rada sa vyjadruje k
a)
návrhu rozpočtu prokuratúry,
b)
návrhu plánu úloh na kalendárny rok,
c)
rozsahu a spôsobu náhrady škody spôsobenej prokurátorovi služobným úrazom alebo chorobou z povolania (§ 164 ods. 3),
d)
hodnoteniu asistenta prokurátora na účely vykonania odbornej justičnej skúšky,
e)
ďalším veciam, ak to ustanovuje tento zákon, alebo ak prokurátorskú radu o to požiada príslušný vedúci prokurátor alebo generálny prokurátor.
(2)
Prokurátorská rada ďalej
a)
rozhoduje o námietkach prokurátora proti obsahu hodnotenia, ktorým nevyhovel vedúci služobného úradu (§ 31 ods. 4),
b)
spolupracuje s vedúcimi prokurátormi pri prehlbovaní a zvyšovaní kvalifikácie prokurátorov,
c)
zaujíma stanoviská k sťažnostiam na prokurátorov.
Rada prokurátorov
§223
(1)
Radu prokurátorov tvoria predsedovia prokurátorských rád. Členstvo v rade prokurátorov zaniká aj zánikom funkcie predsedu prokurátorskej rady.
(2)
Predsedu rady prokurátorov volia členovia rady prokurátorov spomedzi seba tajným hlasovaním. Rada prokurátorov môže predsedu rady prokurátorov z funkcie odvolať na návrh najmenej piatich členov rady prokurátorov; hlasovanie o odvolaní predsedu je tajné.
(3)
Predseda rady prokurátorov sa môže funkcie predsedu rady prokurátorov písomne vzdať.
§224
(1)
Rada prokurátorov
a)
koordinuje činnosť prokurátorských rád,
b)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu prokuratúry a k plánu hlavných úloh prokuratúry na kalendárny rok,
c)
zaujíma stanoviská k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou, organizáciou a plnením úloh prokuratúry.
(2)
Rada prokurátorov ďalej
a)
vyjadruje sa k dočasnému prideleniu prokurátora na inú prokuratúru (§ 9 ods. 2),
b)
schvaľuje zásady funkčného postupu prokurátorov (§ 10 ods. 5),
c)
navrhuje členov výberovej komisie (§ 21 ods. 1 a § 234 ods. 2),
d)
vyjadruje sa k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora (§ 19 ods. 1§ 21 ods. 3) a k jeho odvolaniu z tejto funkcie (§ 23 ods. 1) a udeľuje alebo odmieta súhlas na vymenovanie prokurátora do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24a) a k jeho odvolaniu z tejto funkcie [§ 24d ods. 1 písm. c)],
e)
navrhuje členov skúšobných komisií (§ 247 ods. 1),
f)
vyjadruje sa k iným veciam ustanoveným týmto zákonom, alebo ak ju o to požiada generálny prokurátor.
DRUHÝ DIEL
ROKOVANIE SAMOSPRÁVNYCH ORGÁNOV
§225 Rokovanie zhromaždenia prokurátorov
(1)
Zhromaždenie prokurátorov zvoláva a vedie príslušný vedúci služobného úradu.
(2)
Vedúci služobného úradu zvolá zhromaždenie prokurátorov
a)
z vlastnej iniciatívy,
b)
na základe návrhu prokurátorskej rady alebo
c)
na základe písomnej žiadosti najmenej jednej tretiny všetkých prokurátorov, ktorí tvoria príslušné zhromaždenie prokurátorov.
(3)
V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) je povinný príslušný vedúci služobného úradu zvolať zhromaždenie prokurátorov do 14 dní od doručenia písomnej žiadosti.
(4)
Zhromaždenie prokurátorov je schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých prokurátorov. Na platné uznesenie zhromaždenia prokurátorov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných prokurátorov.
(5)
Na rokovaní zhromaždenia prokurátorov má právo účasti s poradným hlasom zástupca odborového orgánu.
(6)
Podrobnosti o rokovaní zhromaždenia prokurátorov ustanoví rokovací poriadok schválený zhromaždením prokurátorov.
§226 Rokovanie prokurátorskej rady
(1)
Rokovanie prokurátorskej rady zvoláva a vedie jej predseda.
(2)
O zvolanie prokurátorskej rady môže požiadať aj generálny prokurátor. V takom prípade predseda prokurátorskej rady je povinný zvolať prokurátorskú radu do desiatich dní od doručenia žiadosti generálneho prokurátora.
(3)
Prokurátorská rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia prokurátorskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov.
(4)
Na rokovaní prokurátorskej rady má právo účasti s poradným hlasom zástupca odborového orgánu.
(5)
Podrobnosti o spôsobe rokovania prokurátorskej rady ustanoví rokovací poriadok prokurátorskej rady, ktorý schvaľuje zhromaždenie prokurátorov.
§227 Rokovanie rady prokurátorov
(1)
Rokovanie rady prokurátorov zvoláva a vedie jej predseda.
(2)
O zvolanie rady prokurátorov môže požiadať aj generálny prokurátor. V takom prípade predseda rady prokurátorov je povinný zvolať radu prokurátorov do desiatich dní od doručenia žiadosti generálneho prokurátora.
(3)
Rada prokurátorov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia rady prokurátorov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov.
(4)
Na rokovaní rady prokurátorov má právo účasti s poradným hlasom zástupca príslušného vyššieho odborového orgánu.
(5)
Podrobnosti o spôsobe rokovania rady prokurátorov ustanoví rokovací poriadok rady prokurátorov, ktorý schvaľuje rada prokurátorov.

TRETIA ČASŤ | ASISTENT PROKURÁTORA

PRVÁ HLAVA
§228
Asistent prokurátora je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu.
§229
Funkciu asistenta prokurátora môže vykonávať ten, kto získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou a kto je bezúhonný (§ 6 ods. 6).
§230
Asistent prokurátora, ktorý vykonáva stálu štátnu službu, je povinný zúčastňovať sa na vzdelávaní zameranom na zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí potrebných na výkon jeho činnosti.
§231
Asistent prokurátora, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu asistenta prokurátora najmenej tri roky, má nárok vykonať odbornú justičnú skúšku11a) najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti generálnemu prokurátorovi.
§232
(1)
Asistenta prokurátora hodnotí priebežne, aspoň raz ročne, vedúci služobného úradu na základe podkladov prokurátora, vlastných poznatkov o činnosti asistenta prokurátora a na základe priebežných pohovorov s asistentom prokurátora.
(2)
Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracuje vedúci služobného úradu záverečné hodnotenie asistenta prokurátora. Záverečné hodnotenie asistenta prokurátora sa vypracúva na základe podkladov prokurátora a vedúcich prokurátorov, ktorých o podklady požiadal vedúci služobného úradu. K záverečnému hodnoteniu sa vyjadrí písomne asistent prokurátora a prokurátorská rada.
§233
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy asistenta prokurátora ustanovenia osobitného zákona.67)

ŠTVRTÁ ČASŤ | ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV

§252
(1)
Služobný úrad je povinný
a)
vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy
1.
rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia služobného pomeru prokurátorov a asistentov prokurátora,
2.
služobných predpisov,
3.
opatrení na vytvorenie podmienok na riadny výkon práce,
4.
opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu prokurátorov a asistentov prokurátora,
5.
podkladov na zostavenie systematizácie,
b)
umožniť príslušnému odborovému orgánu účasť jedného člena vo výberovej komisii, v disciplinárnej komisii a v poradných orgánoch zriaďovaných podľa tohto zákona alebo na základe služobného predpisu.
(2)
Na činnosť odborových orgánov a na kolektívne vyjednávanie sa vzťahujú osobitné predpisy,70) ak tento zákon neustanovuje inak.

PIATA ČASŤ | SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§253 Premlčanie a zánik práva
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote ustanovenej zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.
(2)
Nepremlčujú sa nároky na náhradu za stratu na plate z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, alebo inej škody na zdraví a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých. Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.
(3)
Ak účastník uplatní na súde svoj nárok a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota po dobu konania neplynie. To isté platí o nároku, ktorý bol právoplatne priznaný a pre ktorý bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia.
(4)
K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza iba v prípadoch upravených týmto zákonom. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne súd na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
§254 Lehoty
(1)
Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2)
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie nároku na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane splatný celý nárok, začne lehota plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, lehota na uplatnenie peňažných nárokov je tri roky.
(4)
Lehota na uplatnenie peňažných nárokov písomne uznaných čo do dôvodov a výšky tým, kto je povinný nárok uspokojiť, je desať rokov. Ak sa týka uznania nároku na opakujúce sa plnenia, lehota na uplatnenie nároku na jednotlivé plnenia je tri roky od ich splatnosti.
(5)
Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že vznikla škoda, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(6)
Ak nárok patrí na základe právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru, musí ten, koho nárok sa má uspokojiť, požiadať o výkon rozhodnutia v lehote desiatich rokov odo dňa, keď sa mal nárok podľa právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru uspokojiť. Ak bolo plnenie rozložené na splátky, lehota na požiadanie o výkon rozhodnutia pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane splatný celý nárok, začne plynúť desaťročná lehota od splatnosti nesplnenej splátky.
(7)
Nároky na jednotlivé opakujúce sa plnenia patriace na základe právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru sa premlčujú, ak sa nepožiadalo o výkon rozhodnutia do troch rokov odo dňa ich splatnosti.
(8)
Ak požiada účastník v lehotách ustanovených v predchádzajúcich odsekoch o výkon rozhodnutia, nezapočítava sa do plynutia týchto lehôt čas, po ktorý trvá konanie o výkone rozhodnutia.
(9)
Ak ide o nárok účastníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o nárok proti takému účastníkovi, nezapočítava sa do plynutia lehoty ustanovenej na uplatnenie nároku doba, po ktorú mu opatrovník nebol ustanovený.
§255 Bezdôvodné obohatenie
(1)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(2)
Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného iba pre nedostatok formy právneho úkonu.
(3)
Ak sa prokurátor bezdôvodne obohatí na úkor majetku zvereného štátom prokuratúre, musí majetok vydať. Neprávom vyplatené sumy je povinný prokurátor vrátiť, len ak vedel alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Ak sa štát bezdôvodne obohatí na úkor prokurátora, musí sa mu majetok vydať.
§256 Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojenie nároku štátu možno zabezpečiť dohodou medzi ním a prokurátorom o zrážkach z platu prokurátora; zrážky z platu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri exekúcii zrážkami zo mzdy podľa osobitného zákona.71) Dohoda o zrážkach z platu sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako s platom.
(3)
Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť prokurátora zaplatiť peňažnú sumu štátu, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným vyhlásením, že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.
(4)
Prokurátor je povinný strpieť, aby prokuratúra v zastúpení štátu a bez zbytočného odkladu oznámila ručiteľovi na jeho požiadanie výšku svojho práva.
(5)
Ručiteľ je povinný právo štátu uspokojiť, ak toto právo neuspokojí prokurátor, hoci ho na to štát vyzval.
(6)
Ručiteľ môže proti štátu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal v rozsahu ručenia proti štátu prokurátor.
(7)
Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak štát zavinil, že právo nemôže uspokojiť prokurátor.
(8)
Ručiteľ, ktorý právo štátu uspokojil, je oprávnený požadovať od prokurátora náhradu za plnenie poskytnuté štátu.
§257 Zánik práv a povinností
(1)
Nároky ustanovené týmto zákonom zanikajú
a)
smrťou oprávnenej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon,
b)
ich uspokojením.
(2)
Nárok musí byť uspokojený riadne, včas a na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním miesto trvalého pobytu alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.
(3)
Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
(4)
Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo banky, je právo uspokojené až okamihom doručenia plnenia.
(5)
Prokurátor, ako aj prokuratúra v zastúpení štátu je povinná prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré má byť uspokojené.
(6)
Ak má prokurátor uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný ten peňažný nárok, o ktorom prokurátor pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojený peňažný nárok najskôr splatný.
(7)
Prokuratúra v zastúpení štátu môže prokurátorovi na jeho žiadosť umožniť plnenie v splátkach. Ak ich plní v určených lehotách, ide o včasné a riadne plnenie. Ak prokurátor nesplní niektorú zo splátok, prokuratúra môže požadovať splnenie celého peňažného nároku len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí.
Osobitné ustanovenia
§258
Tento zákon sa vzťahuje aj na generálneho prokurátora, ak osobitný zákon neustanovuje inak.72)
§259
Na právne vzťahy upravené týmto zákonom sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
§261
Prokurátor sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona14) neplatnosti rozhodnutia generálneho prokurátora vo veciach služobného pomeru. Neplatnosť rozhodnutia generálneho prokurátora môže prokurátor uplatniť na súde najneskôr do 15 dní odo dňa, keď mu bolo doručené rozhodnutie generálneho prokurátora.

ŠIESTA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

Prechodné ustanovenia
§262
(1)
Prokurátori, vedúci prokurátori a právni čakatelia prokuratúry vymenovaní do funkcií podľa doterajších právnych predpisov sa dňom 1. mája 2001 považujú za prokurátorov, vedúcich prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry vymenovaných podľa tohto zákona.
(2)
Zloženie sľubu podľa doterajších predpisov sa považuje za zloženie sľubu podľa tohto zákona, ak ho prokurátor do 31. mája 2001 nevypovie.
(3)
Právny čakateľ prokuratúry zloží sľub podľa tohto zákona do 30. mája 2001. Ak odmietne zložiť sľub alebo sľub zloží s výhradou, vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry je neplatné.
(4)
Ak tento zákon neustanovuje inak, do času výkonu funkcie prokurátora a do času výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely tohto zákona započítavajú všetky obdobia započítané podľa doterajších predpisov k 1. máju 2001. Rovnako sa započítava aj čas, počas ktorého prokurátor nemohol vykonávať svoju funkciu z dôvodov uvedených v osobitnom zákone.75)
(5)
Dĺžka čakateľskej praxe právneho čakateľa prokuratúry skrátená podľa doterajších predpisov nie je týmto zákonom dotknutá.
(6)
Odborná justičná skúška vykonaná pred 1. májom 2001 alebo iná odborná skúška uznaná za odbornú justičnú skúšku pred 1. májom 2001 sa považuje za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona.
(7)
Vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo na území Českej republiky do 31. decembra 1993 sa považuje za vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike.
(8)
Služobný pomer prokurátora, ktorý pred 1. májom 2001 uzavrel s generálnym prokurátorom pracovný pomer na čas určitý, zaniká uplynutím času, na ktorý bol uzavretý.
(9)
Dovolenka prokurátora v roku 2001 sa určuje zo základnej výmery dovolenky za kalendárny rok ustanovenej týmto zákonom.
§263
Na nároky prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a prokuratúry, ktoré vznikli pred 1. májom 2001, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2005
§263a
(1)
Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo prokurátorovi podľa doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora.
(2)
Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo manželke zomretého prokurátora podľa doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok k vdovskému dôchodku.
(3)
Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo manželovi zomretej prokurátorky podľa doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok k vdoveckému dôchodku.
(4)
Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo nezaopatrenému dieťaťu s nárokom na sirotský dôchodok po zomretom prokurátorovi, ktorý bol jeho rodičom alebo ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa doterajších predpisov, a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok k sirotskému dôchodku.
(5)
Vznik práva na príplatky uvedené v odsekoch 1 až 4 sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa však výška príplatku za výkon funkcie prokurátora, príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku upraví podľa tohto zákona s tým, že na účely určenia výšky týchto príplatkov sa započíta bez obmedzenia ustanoveného v § 135 ods. 1 celá započítateľná prax, ktorá bola započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa doterajších predpisov.
§263b
Do započítateľnej praxe na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora, príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku sa započítavajú všetky obdobia započítané prokurátorovi podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak prokurátor je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v služobnom pomere prokurátora. Ak služobný pomer prokurátora vznikne až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora, príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku sa do započítateľnej praxe prokurátora započíta čas prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry, čas výkonu funkcie prokurátora a čas, ktorý sa podľa § 97 ods. 5 posudzuje ako výkon funkcie prokurátora, ako aj čas prípravnej služby justičného čakateľa, čas výkonu funkcie sudcu a čas, ktorý sa posudzuje ako čas výkonu funkcie sudcu.
§264
Tam, kde sa v osobitnom predpise používa pojem materská dovolenka alebo ďalšia materská dovolenka, rozumie sa tým aj rodičovská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka podľa tohto zákona.
§265
(1)
Vedúci služobného úradu zvolá prvé zhromaždenie prokurátorov tak, aby sa konalo najneskôr do 29. júna 2001.
(2)
Zhromaždenie prokurátorov zvolí členov prokurátorskej rady najneskôr do 31. júla 2001.
(3)
Do ustanovenia prokurátorských rád a rady prokurátorov sa na právne vzťahy upravené týmto zákonom nevyžadujú stanoviská orgánov samosprávy.
§265a
Výberové konanie na funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry vyhlási generálny prokurátor do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia.
§ 265a
(1)
Prokurátorovi patrí v roku 2004 ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac november, ak v roku 2004
a)
vykonával funkciu prokurátora aspoň 180 služobných dní,
b)
jeho služobný pomer trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. c) až f) zákona.
(2)
Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu podľa odseku 1 posudzujú obdobia uvedené v § 63 zákona.
(3)
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu uvedeného v odseku 1 posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania,
h)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i)
výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní,
3.
prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku, ktorý bol zrušený,
j)
dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4 a 6 zákona.
(4)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac november, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní prokurátor až k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac december.
(5)
Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času uvedeného v odseku 1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku 3 písm. h) a i), ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora. V takom prípade je ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne, ktorý nasleduje po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
§265b
(1)
Prokurátorovi patrí v roku 2005 ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac november, ak v roku 2005
a)
vykonával funkciu prokurátora aspoň 180 služobných dní,
b)
jeho služobný pomer trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. c) až f).
(2)
Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu podľa odseku 1 posudzujú obdobia uvedené v § 63.
(3)
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu uvedeného v odseku 1 posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania,
h)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i)
výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní,
3.
prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku, ktorý bol zrušený,
j)
dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.
(4)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac november, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní prokurátor až k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac december.
(5)
Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času uvedeného v odseku 1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku 3 písm. h) a i), ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora. V takom prípade je ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne, ktorý nasleduje po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006
§265c
(1)
Prokurátorovi patrí v roku 2006 ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac november, ak v roku 2006
a)
vykonával funkciu prokurátora aspoň 180 služobných dní,
b)
jeho služobný pomer trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. c) až f).
(2)
Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu podľa odseku 1 posudzujú obdobia uvedené v § 63.
(3)
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu uvedeného v odseku 1 posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z povolania,
h)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i)
výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní,
3.
prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku, ktorý bol zrušený,
j)
dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.
(4)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac november. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní prokurátor až k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac december.
(5)
Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času uvedeného v odseku 1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku 3 písm. h) a i), ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora. V takom prípade je ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne, ktorý nasleduje po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
§265d Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011
Prokurátorke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a prokurátorovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 87 ods. 3 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2011
§265e
(1)
Právny čakateľ prokuratúry je od 1. októbra 2011 asistentom prokurátora. Asistent prokurátora podľa prvej vety môže požiadať najneskôr do 15. októbra 2011 o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru; ak ide o asistenta vojenskej prokuratúry, služobný pomer mu skončí podľa osobitného predpisu.76)
(2)
Ak asistent prokurátora požiada podľa odseku 1 o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, tento sa skončí k 31. októbru 2011; asistent prokurátora má v tomto prípade nárok na odstupné ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký pomer skončil dohodou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta.
(3)
Na účely § 231 sa za výkon funkcie asistenta prokurátora považuje aj výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry podľa predpisov účinných do 30. septembra 2011.
§265f
(1)
Okresný prokurátor ustanovený do tejto funkcie pred 1. októbrom 2011 zostáva vo funkcii okresného prokurátora aj po 1. októbri 2011; jeho funkcia zanikne vymenovaním okresného prokurátora na základe výberového konania uskutočneného podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. októbra 2011, najneskôr však zanikne 1. februára 2013.
(2)
Námestník okresného prokurátora ustanovený do tejto funkcie pred 1. októbrom 2011 zostáva vo funkcii námestníka okresného prokurátora aj po 1. októbri 2011; jeho funkcia zanikne vymenovaním námestníka okresného prokurátora na základe výberového konania uskutočneného podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. októbra 2011, najneskôr však zanikne 1. februára 2013.
(3)
Krajský prokurátor ustanovený do tejto funkcie pred 1. októbrom 2011 zostáva vo funkcii krajského prokurátora aj po 1. októbri 2011; jeho funkcia zanikne vymenovaním krajského prokurátora na základe výberového konania uskutočneného podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. októbra 2011, najneskôr však zanikne 1. februára 2013.
(4)
Námestník krajského prokurátora ustanovený do tejto funkcie pred 1. októbrom 2011 zostáva vo funkcii námestníka krajského prokurátora aj po 1. októbri 2011; jeho funkcia zanikne vymenovaním námestníka krajského prokurátora na základe výberového konania uskutočneného podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. októbra 2011, najneskôr však zanikne 1. februára 2013.
(5)
Ustanovenie § 24a ods. 1 posledná veta sa nepoužije, ak ide o osobu, ktorá bola vymenovaná do funkcie špeciálneho prokurátora pred 1. októbrom 2011.
§265g
Prvých kandidátov na členov výberových komisií podľa § 7a zvolí Národná rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov najneskôr do 31. decembra 2011.
§265h
(1)
Generálny prokurátor požiada radu prokurátorov, Národnú radu Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti o predloženie kandidátov za členov disciplinárnej komisie do 15. októbra 2011. Lehota na predloženie kandidátov je 90 dní; generálny prokurátor vymenuje členov disciplinárnej komisie najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia kandidátov za členov disciplinárnej komisie.
(2)
Disciplinárne konania začaté pred 1. októbrom 2011 dokončí v prvom stupni doterajšia disciplinárna komisia. O odvolaní proti jej rozhodnutiu podanom pred 1. októbrom 2011 rozhodne doterajšia odvolacia disciplinárna komisia.
§265i
Člen prokurátorskej rady ustanovený do funkcie, ktorá sa od 1. októbra 2011 stane nezlučiteľnou s funkciou člena prokurátorskej rady (§ 221 ods. 1), je povinný najneskôr do 31. októbra 2011 odstrániť dôvody nezlučiteľnosti, inak mu funkcia člena prokurátorskej rady zanikne 1. novembra 2011.
§265j
(1)
Ustanovenie § 7 účinné pred 1. októbrom 2011 sa vzťahuje na prokurátorov vojenskej prokuratúry do 1. novembra 2011.
(2)
Ustanovenia § 197 ods. 1 písm. b), e) a g) účinné pred 1. októbrom 2011 sa vzťahujú na prokurátorov vojenskej prokuratúry do 1. novembra 2011.
§266 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 382/1996 Z. z. a zákona č. 57/1999 Z. z.
2.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z. z. o kárnej zodpovednosti prokurátorov.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2001 okrem čl. I § 25 ods. 2, § 79, 84, 132 a 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002, a okrem § 92, 93 ods. 1 písm. a), b), c) prvého bodu až šiesteho bodu, ôsmeho bodu a písm. d) a ods. 2 a 3, § 94, 97, 99 až 112, § 114 až 124 a § 266 prvého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003, a okrem čl. I § 93 ods. 1 písm. c) siedmeho bodu, § 95, 96, 98 a 113, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2003, a okrem § 106, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2007.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
4)
§ 21 ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.
5)
§ 25 ods. 1 zákona č. 172/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 141/1991 Zb. o nostrifikácii diplomov a iných dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách.
6)
§ 25 ods. 2 zákona č. 172/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.
7)
Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
11)
§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1996 Z. z.
11a)
§ 26 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11b)
Zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11c)
Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14a)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
17)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
20)
§ 40 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.
21)
Čl. 6 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
21a)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
22)
§ 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/1996 Z. z.
23)
§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z.
24)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. a zákona č. 185/2000 Z. z.
29)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z., § 3 zákona č. 95/2000 Z. z.
31)
Zákon č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 380/1997 Z. z.
32)
§ 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
33)
§ 6 ods. 10 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
35)
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov.
36)
Zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.
36a)
Štvrtá časť zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
36b)
§ 33b až 33k zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 503/2011 Z. z.
37)
§ 66 ods. 1 a § 85 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38)
§ 67 ods. 1 a § 85 zákona č. 385/2000 Z. z.
40a)
Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 502/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu.
41)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
43)
Zákon č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)
Napríklad § 251 až 351 Občianskeho súdneho poriadku, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
45)
Napríklad § 279 Občianskeho súdneho poriadku, § 71 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 235/1998 Z. z.
47)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z.
49)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
49a)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
50)
Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
52)
Zákon č. 71/1967 Zb.
53)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
54)
Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
55)
Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
56)
Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb.
57)
Napríklad § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
58)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
59)
§ 159 ods. 1 písm. b), § 171 ods. 1, § 188 ods. 1 písm. b), § 222 ods. 2 a § 257 písm. a) zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
60)
§ 49 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
61)
§ 49 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
62)
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
63)
§ 50 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
64)
§ 100 zákona č. 141/1961 Zb.
64a)
§ 250l až 250s Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
66)
Zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
67)
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
70)
Zákonník práce.Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
72)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
75)
§ 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
76)
§ 215k zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.