136/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2008 do 31.05.2009
136
ZÁKON
zo 17. marca 2000
o hnojivách
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§1 Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje
a)
podmienky na uvádzanie hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok na úpravu vlastností pôdy do obehu,
b)
certifikáciu hnojív,
c)
podmienky skladovania a používania hnojív,
d)
podmienky na agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pôd a zisťovanie pôdnych vlastností lesných pozemkov,
e)
pôsobnosť orgánov štátnej odbornej kontroly nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom.
§2 Základné pojmy
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie hnojivom
a)
látka obsahujúca živiny na výživu rastlín a lesných drevín na udržanie alebo zlepšenie pôdnej úrodnosti a priaznivého ovplyvnenia úrody alebo kvality produkcie,
b)
pomocná látka na úpravu vlastností pôdy, ktorá bez účinného množstva rastlinných živín pôdu biologicky, chemicky alebo fyzikálne ovplyvňuje zlepšovaním jej vlastností alebo zvyšuje účinnosť a využiteľnosť živín z hnojív,
c)
pestovateľský substrát slúžiaci na zakoreňovanie a pestovanie rastlín; substrátom je najmä rašelina, zemina alebo ich zmesi.
(2)
Maštaľný hnoj, hydinový trus, hnojovica, močovka, hnojovka, slama, zelené hnojenie, ako aj iné zvyšky rastlinného pôvodu vznikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe bez ďalšej úpravy sú hospodárskym hnojivom.
(3)
Sekundárne zdroje živín sú čistiarenské kaly, dnové sedimenty a ďalšie látky organického pôvodu alebo anorganického pôvodu, neobsahujúce rizikové prvky alebo rizikové látky, ktoré sú po predpísanej úprave vhodné na hnojenie alebo vápnenie pôdy.
(4)
Rizikovým prvkom alebo rizikovou látkou je prvok alebo látka, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť vlastnosti pôdy alebo kvalitu produkcie, alebo potravinový reťazec.
(5)
Certifikácia hnojív je činnosť certifikačného orgánu, ktorý po posúdení zhody1) vydá certifikát hnojiva, ktorým potvrdí, že vlastnosti hnojiva a jeho technická dokumentácia sú v súlade s príslušnými technickými normami a so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
§3 Uvádzanie hnojiva do obehu
(1)
Uvádzať do obehu možno iba také hnojivo, ktoré bolo na základe výsledkov overenia jeho účinnosti, kvality, zdravotnej neškodnosti a bezpečnosti a po posúdení zhody1) certifikované a zapísané do registra certifikovaných hnojív.
(2)
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na hnojivo poskytované v nevyhnutnom množstve na pokusné účely, na výskum alebo na vývoj.
(4)
Uvádzaním hnojiva do obehu sa rozumie ponuka na predaj, predaj a jeho skladovanie na účel predaja.
§4 Register certifikovaných hnojív
(1)
Register certifikovaných hnojív je zoznam certifikovaných hnojív, v ktorom sú uvedené údaje o certifikovanom hnojive v rozsahu ustanovenia § 5 ods. 2 s výnimkou údajov o výrobnom postupe a použitých surovinách. Register certifikovaných hnojív vedie Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ďalej len „kontrolný ústav“) ako právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(2)
Do registra certifikovaných hnojív môžu nahliadnuť a robiť si z neho výpisy orgány štátnej správy, ak to potrebujú na plnenie svojich úloh, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré preukážu potrebu nahliadnuť do registra. Kontrolný ústav nesmie poskytnúť ani uverejniť také údaje, ktoré sú predmetom ochrany podľa osobitných predpisov, alebo údaje označené výrobcom alebo držiteľom certifikátu ako predmet obchodného tajomstva,1a) ak nejde o verejne známe údaje.
(3)
Zoznam certifikovaných hnojív ministerstvo uverejňuje pravidelne vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, do ktorého možno nahliadnuť na ministerstve.
§5 Certifikácia hnojív
(1)
Certifikáciu hnojiva vykonáva kontrolný ústav na základe žiadosti výrobcu alebo splnomocneného zástupcu výrobcu alebo dovozcu dovážajúceho hnojivo z iného štátu, ako je členský štát Európskej únie, ktorý má oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu2) (ďalej len „žiadateľ“). Žiadateľom o certifikáciu môže byť aj fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.
(2)
Žiadosť o certifikáciu hnojiva podáva žiadateľ na tlačive vydanom kontrolným ústavom. Žiadosť musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba-podnikateľ, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,
b)
údaje o výrobcovi v rozsahu písmena a), ak je žiadateľom dovozca,
c)
osvedčený doklad o forme podnikania,
d)
obchodný názov, druh a číselný kód typu hnojiva, číslo colnej nomenklatúry,
e)
údaje o obsahu jednotlivých deklarovaných zložiek, ako aj stopových prvkov v hnojive vrátane obsahu rizikových prvkov a rizikových látok, formu a rozpustnosť živín, zrnitosť a jemnosť mletia hnojiva,
f)
údaje o všeobecnej bezpečnosti hnojiva,2a)
g)
spôsob balenia, označenie, hmotnosť alebo objem balenia,
h)
rozsah použitia a návod na použitie hnojiva a podmienky jeho skladovania,
i)
opis výrobného postupu vrátane uvedenia použitých surovín na výrobu hnojiva,
j)
vyjadrenie príslušných orgánov,3)
k)
výsledky laboratórnych skúšok obsahu jednotlivých deklarovaných zložiek;3a) výsledky z preskúšania biologickej účinnosti netypizovaného hnojiva, ak ide o prvé certifikačné konanie,
l)
potvrdenie výrobcu, že má zabezpečený kontrolný mechanizmus, ktorý zaručuje trvalé dodržanie kvality hnojiva.
(3)
Do 14 dní odo dňa doručenia kompletnej žiadosti o certifikáciu hnojiva kontrolný ústav zašle žiadateľovi návrh zmluvy o vykonaní certifikácie hnojiva, v ktorom definuje podmienky certifikácie hnojiva. Žiadateľ do 14 dní doručí kontrolnému ústavu podpísanú zmluvu alebo svoje pripomienky k zmluve.
(4)
Žiadateľ je povinný poskytnúť kontrolnému ústavu bezodplatne potrebné vzorky hnojiva alebo umožniť ich odber na účel vykonania kompletnej laboratórnej skúšky. Tiež je povinný poskytnúť ďalšie potrebné podklady a informácie potrebné pre certifikačné konanie.
(5)
Kontrolný ústav vydá certifikát hnojiva, ak sú splnené podmienky podľa odsekov 1 a 2, do dvoch mesiacov odo dňa zaevidovania zmluvy o vykonaní certifikácie hnojiva.
(6)
Certifikáciu hnojiva kontrolný ústav nevykoná, ak žiadateľ nesplní podmienky podľa odsekov 1 a 2.
(7)
Kontrolný ústav uzná výsledky laboratórnych skúšok, ak sú v súlade s osobitným predpisom,3a) a biologické skúšky, ak sú vykonané inými odborne spôsobilými domácimi a zahraničnými pracoviskami, ak sú v súlade s ustanoveniami tohto zákona.
(8)
Náklady za úkony spojené s certifikačným konaním hnojiva hradí žiadateľ.
§6 Certifikát hnojiva
(1)
Certifikát hnojiva obsahuje
a)
obchodný názov hnojiva, číselný kód typu hnojiva a číslo colnej nomenklatúry,
b)
číslo certifikátu,
c)
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,
d)
údaje o výrobcovi v rozsahu písmena c), ak je žiadateľom dovozca,
e)
obmedzenia pri uvádzaní hnojiva do obehu a pri jeho používaní,
f)
údaje o obsahu jednotlivých zložiek, ako aj stopových prvkov v hnojive vrátane obsahu rizikových prvkov, rizikových látok, formu a rozpustnosť živín, zrnitosť alebo jemnosť mletia,
g)
dobu platnosti certifikátu,
h)
spôsob balenia a varovné označenia3b) hnojiva nevyhnutné z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti ľudí, zvierat a životného prostredia.
(2)
Certifikát hnojiva platí päť rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, ak v certifikáte nie je ustanovená kratšia doba. Ustanovenie kratšej doby musí byť v certifikáte odôvodnené.
(3)
Držiteľ certifikátu hnojiva môže písomne požiadať kontrolný ústav o predĺženie času jeho platnosti na ďalších päť rokov. Žiadosť musí byť doručená kontrolnému ústavu najneskôr šesť mesiacov pred dňom skončenia platnosti certifikátu hnojiva. Na konanie o predĺženie platnosti certifikátu hnojiva sa vzťahujú ustanovenia § 5 ods. 1 a 2.
§7 Zrušenie certifikátu hnojiva
(1)
Kontrolný ústav zruší certifikát hnojiva
a)
na základe písomnej žiadosti držiteľa certifikátu hnojiva alebo
b)
ak sa štátnou odbornou kontrolou (§ 14) zistí, že hnojivo nespĺňa požiadavky uvedené v certifikáte hnojiva.
(2)
Ak bol certifikát hnojiva zrušený podľa odseku 1 písm. a), vyrobené hnojivo možno uvádzať do obehu počas jeho použiteľnosti.
(3)
Ak bol certifikát zrušený podľa odseku 1 písm. b), hnojivo sa nesmie po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení certifikátu uvádzať do obehu.
(4)
V rozhodnutí o zrušení certifikátu hnojiva podľa odseku 1 písm. b) kontrolný ústav určí, či má hnojivo stiahnuť z obehu ten, komu bol certifikát hnojiva vydaný, alebo či sa má zlikvidovať podľa osobitného predpisu.4)
§8 Označovanie a balenie hnojiva
(1)
Ten, kto uvádza hnojivo do obehu, je povinný v jeho označení uviesť
a)
údaje o výrobcovi vrátane zahraničného výrobcu a o dovozcovi, a to uvedením mena, priezviska, miesta trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodného mena, sídla, ak ide o právnickú osobu,
b)
obchodný názov hnojiva, ak hnojivo zodpovedá typu hnojiva (§ 17) a kódu typu hnojiva,
c)
číslo certifikátu hnojiva, ak nejde o hnojivo označené slovami „Hnojivo ES“,
d)
údaje o obsahu jednotlivých deklarovaných zložiek, ako aj stopových prvkov v hnojive vrátane obsahu rizikových prvkov a rizikových látok, formu a rozpustnosť živín, zrnitosť a jemnosť mletia, stálosť kvapalín, mrazuvzdornosť a špecifické požiadavky na skladovanie a aplikáciu,
e)
rozsah a spôsob použitia hnojiva,
f)
hmotnosť alebo objem obalovej jednotky alebo dodávky,
g)
dátum minimálnej trvanlivosti a dátum výroby,
h)
spôsob balenia a varovné označenie hnojiva3b) nevyhnutné z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti ľudí a zvierat a ochrany životného prostredia.
(2)
Údaje na označení a v sprievodných dokladoch hnojiva musia byť zreteľné, nezmazateľné a pre spotrebiteľa za obvyklých podmienok predaja dobre čitateľné a musia byť uvedené v štátnom jazyku.5) Uvedenie údajov aj v iných jazykoch je prípustné.
(3)
Ak sa hnojivo dodáva vo voľne uloženom stave alebo vo veľkoobchodnom balení, ktorého hmotnosť presahuje 100 kg, označenie musí byť uvedené v sprievodných dokladoch.
(4)
Hnojivo sa nesmie označovať prívlastkami „ekologické“ alebo „biologické“, a to ani ich skratkami.
(5)
Hnojivo okrem voľne uloženého sa môže uvádzať do obehu len v takom obale, ktorý umožňuje jeho manipuláciu, spoľahlivé a bezpečné skladovanie, ktoré pri predpísanom alebo pri obvyklom spôsobe použitia nepriaznivo neovplyvňuje vlastnosti hnojiva a bráni jeho nežiaducemu vplyvu na zdravie alebo na život ľudí a zvierat, alebo na kvalitu životného prostredia. Obal musí byť zhotovený tak, aby nedochádzalo k jeho samovoľnému vyprázdneniu. Obal, ktorý nie je vhodný na opakované použitie, sa musí zlikvidovať.4)
§9 Skladovanie hnojív
Fyzické osoby obhospodarujúce poľnohospodársku alebo lesnú pôdu, vykonávajúce poľnohospodársku alebo lesnú výrobu, evidované podľa osobitného predpisu6) a právnické osoby obhospodarujúce poľnohospodársku alebo lesnú pôdu, vykonávajúce poľnohospodársku alebo lesnú výrobu (ďalej len „podnikatelia v pôdohospodárstve“), výrobcovia, dovozcovia, predajcovia alebo dodávatelia, ktorí skladujú hnojivá, sú povinní
a)
hnojivá uskladňovať oddelene a označiť ich trvalým a čitateľným spôsobom,
b)
zabezpečiť, aby nenastalo miešanie hnojív s inými látkami,
c)
priebežne viesť evidenciu o príjme, výdaji a množstve hnojív,
d)
neznečistiť pri manipulácii a skladovaní hospodárskych hnojív životné prostredie a mať vybudované skladovacie kapacity,
e)
poskytnúť kontrolnému ústavu údaje o objeme novovybudovaných skladovacích kapacít do 31. decembra príslušného kalendárneho roka a aktualizovať údaje do 60 dní od ich zmeny.
§10 Používanie hnojív
(1)
Podnikatelia v pôdohospodárstve sú povinní používať hnojivá a hospodárske hnojivá v množstve a spôsobom, ktoré zabezpečujú potrebnú výživu rastlín a trvale udržateľnú pôdnu úrodnosť.
(2)
Do hospodárskych hnojív sa nesmú vnášať rizikové prvky a rizikové látky, ktoré by mohli narušiť vývoj pestovaných rastlín alebo ohroziť potravinový reťazec, alebo znečistiť pôdu.
(3)
Hnojivá sa nesmú použiť na poľnohospodárskej pôde, ak
a)
osobitný predpis7) zakazuje alebo obmedzuje použitie hnojív,
b)
je pôda zamokrená, pokrytá vrstvou snehu nad päť centimetrov alebo zamrznutá do hĺbky 8 centimetrov a viac,
c)
spôsob ich použitia ohrozuje životné prostredie okolia hnojeného pozemku.
(4)
V zraniteľných oblastiach7aa) je zakázané aplikovať anorganické dusíkaté hnojivá a kvapalné hospodárske hnojivá v období od 15. novembra do 15. februára kalendárneho roka, pričom skoré jarné prihnojenie ozimných plodín dusíkom v dávke do 60 kg.ha-1 je povolené od 1. februára, ak nie sú obmedzujúce pôdne a klimatické podmienky, a to zamokrené pôdy alebo dočasne zamokrené pôdy súvislou vrstvou vody, poľnohospodárske pôdy zamrznuté do hĺbky 8 cm a viac alebo pôdy pokryté vrstvou snehu nad 5 cm, a to bez ohľadu na kalendárne obmedzenia.
(5)
Podnikatelia v pôdohospodárstve sú povinní viesť trvalú evidenciu o príjme a o použití hnojív, čistiarenských kalov, dnových sedimentov7a) a ďalších látok organického pôvodu (ďalej len „sekundárne zdroje živín") do poľnohospodárskej pôdy alebo lesných pozemkov.
(6)
Evidencia podľa odseku 5 sa vedie o množstve, druhu a čase použitia hnojív, sekundárnych zdrojov živín podľa rozlohy pozemkov, pestovaných plodín, výšky dosiahnutých úrod a roku aplikácie. Na lesnej pôde sa evidencia vedie podľa osobitného predpisu,7b) lesných škôlok, porastov určených na produkciu semena, energetických porastov, plantáží vianočných stromčekov. Uchováva sa najmenej desať rokov.
(7)
Podnikatelia v pôdohospodárstve sú povinní z podkladov evidencie o použití hnojív, sekundárnych zdrojov živín a dosiahnutých úrodách podľa pozemkov a plodín každoročne spracúvať bilanciu pôdnej organickej hmoty a bilanciu živín. Na požiadanie kontrolného ústavu sú povinní bezodkladne predložiť dokumentáciu na preverenie.
(8)
Podnikatelia v pôdohospodárstve sú na požiadanie povinní každoročne do konca kalendárneho roka poskytnúť kontrolnému ústavu prehľad o spotrebe hnojív z evidencie vedenej podľa odseku 5 v požadovanej štruktúre.
§11 Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy
(1)
Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy je pravidelné zisťovanie vybraných parametrov jej chemických vlastností súvisiacich s pôdnou úrodnosťou a s jej znečistením rizikovými prvkami a rizikovými látkami, ktorého cieľom je regulovať používanie hnojív tak, aby sa dosiahla alebo udržala trvalá produkčná schopnosť pôdy a vylúčilo sa jej znečistenie.
(2)
Kontrolný ústav
a)
vykonáva a zabezpečuje celoplošné agrochemické skúšanie poľnohospodársky využívanej pôdy najmenej raz za šesť rokov,
b)
určuje záväznú metodiku postupu odberu pôdnych vzoriek, záväzné metódy agrochemického skúšania pôdy a kritériá hodnotenia stanovených obsahov živín a ostatných ukazovateľov pôdy,
c)
overuje metódy agrochemického skúšania pôdy a vypracováva záväzné posudky o zúrodňovacích projektoch, na ktorých realizáciu sa majú poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu,
d)
vykonáva poľné stacionárne hnojárske pokusy v rozsahu, ktorý umožňuje získať dostatok podkladov na opakovateľné preskúmanie kritérií hodnotenia a kategorizáciu pôdneho fondu podľa analyticky stanovených hodnôt pôdnej reakcie a obsahu živín v pôde,
e)
vyhodnocuje a počas desiatich rokov archivuje výsledky agrochemického skúšania pôdy,
f)
vedie a aktualizuje databázu o spotrebe hnojív, živinovom režime pôdy a ostatných agrochemických vlastnostiach poľnohospodárskej pôdy; súčasťou databázy je aj plošná evidencia aplikovaných čistiarenských kalov, dnových sedimentov, ako aj evidencia o vybudovaných skladovacích kapacitách pre hospodárske hnojivá a ostatných rizikových bodoch znečistenia pôdy a vody.
(3)
Podnikatelia v pôdohospodárstve sú povinní po vyzvaní a podľa pokynov kontrolného ústavu vykonať alebo zabezpečiť odber pôdnych vzoriek z nimi obhospodarovaných poľnohospodárskych pozemkov o výmere väčšej ako 1 hektár, ktoré obhospodarujú, a dodať ich na určené miesto.
(4)
Výsledky agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy kontrolný ústav vyhodnotí a odovzdá podnikateľom v pôdohospodárstve, ktorí sú povinní výsledky uschovávať ako doklad o pravidelnej kontrole nimi obhospodarovanej pôdy po celé obdobie, až po ďalší cyklus skúšania pôdy.
(5)
Po skončení každého cyklu agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy kontrolný ústav vypracuje sumárnu celoštátnu správu o stave sledovaných agrochemických parametrov v poľnohospodárskej pôde aj v regionálnom členení.
(6)
Na zabezpečenie odberov pôdnych vzoriek na agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pôd sú orgány miestnej štátnej správy a samosprávy obcí povinné poskytnúť kontrolnému ústavu údaje o poľnohospodárskej pôde a jej užívateľoch.6)
§12 Zisťovanie pôdnych vlastností lesných pozemkov
(1)
Zisťovanie pôdnych vlastností lesných pozemkov8) vykonané na účel prípravy návrhov na ozdravné opatrenia a úpravu vodného režimu v lesoch zahŕňa odber vzoriek, ich chemické rozbory a vyhodnocovanie výsledkov týchto rozborov.
(2)
Územný rozsah zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov vrátane hustoty odberových plôch určí ministerstvo v oblastiach,
a)
kde boli na lesných porastoch zistené príznaky porúch rastu, vývoja alebo zdravotného stavu lesov,
b)
zaťažených znečisteným ovzduším,
c)
s porastami určenými na produkciu semena,
d)
s energetickými porastmi a plantážami vianočných stromčekov.
(3)
Vlastník, správca alebo užívateľ lesných pozemkov je povinný strpieť úkony súvisiace so zisťovaním pôdnych vlastností lesných pozemkov.
(4)
Chemické rozbory vzoriek a vyhodnocovanie výsledkov týchto chemických rozborov vykonáva Národné lesnícke centrum.
§13
Na vykonávanie odberu vzoriek na skúšanie poľnohospodársky využívanej pôdy alebo na vykonávanie odberu vzoriek na zisťovanie pôdnych vlastností lesných pozemkov môže kontrolný ústav alebo Národné lesnícke centrum, ktorého zriaďovateľom je ministerstvo, uzatvárať dohody
a)
s fyzickou osobou, ktorá preukáže, že úspešne skončila štúdium na škole poľnohospodárskeho, chemického alebo biologického smeru a má na túto činnosť zodpovedajúce technické vybavenie,
b)
s právnickou osobou, ktorá preukáže, že má na túto činnosť zodpovedajúce technické vybavenie a bude ju zabezpečovať osobami, ktoré úspešne skončili školu poľnohospodárskeho, chemického alebo biologického smeru.
§14 Štátna odborná kontrola
(1)
Štátnu odbornú kontrolu9) nad dodržiavaním povinností ustanovených podľa tohto zákona vykonáva kontrolný ústav u
a)
podnikateľov v pôdohospodárstve,
b)
výrobcov, dovozcov, predajcov a dodávateľov,
c)
fyzických osôb a právnických osôb poverených odberom pôdnych vzoriek,
(2)
Zamestnanci kontrolného ústavu v súvislosti s vykonávaním kontroly podľa odseku 1 sú oprávnení
a)
vstupovať do priestorov, kde sa hnojivá vyrábajú, skladujú, expedujú a kde sa používajú,
b)
vyžadovať potrebné doklady, informácie a umožnenie bezodplatného odberu vzoriek hnojív a pôdy v rozsahu potrebnom na vykonanie kontroly,
c)
kontrolovať, ako sa dodržiavajú podmienky skladovania, evidencie a používania hnojív a hospodárskych hnojív v zraniteľných oblastiach ustanovené osobitnými predpismi.9a)
(3)
Kontrolný ústav vydá na základe výsledku vykonanej kontroly a podľa závažnosti zistených nedostatkov
a)
posudok o zníženej akosti hnojiva,
b)
rozhodnutie, ktorým zakáže výrobu hnojiva, uvádzanie hnojiva do obehu, jeho používanie alebo ktorým nariadi zneškodnenie hnojiva,
c)
rozhodnutie o regulačnom opatrení pri aplikácii hnojív alebo vo zvlášť závažných prípadoch10) dočasne zakáže hospodárenie na pôde z hľadiska možného ovplyvnenia životného prostredia alebo kvality a hygienickej neškodnosti produkcie.
(4)
V rozhodnutí podľa odseku 3 písm. c) kontrolný ústav súčasne uvedie lehotu na odstránenie nedostatkov.
(5)
Odvolanie proti rozhodnutiu v zmysle odseku 3 písm. a), b) a c) nemá odkladný účinok.
(6)
Kontrolu u podnikateľov v pôdohospodárstve môžu podľa § 10 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 vykonávať aj zodpovední pracovníci ministerstva a jeho organizačných zložiek.
(7)
Ak tento zákon neustanovuje inak, postupuje sa podľa všeobecných predpisov o kontrole.9)
§15 Pokuty
(1)
Pokutu do 50 000 Sk uloží ministerstvo na návrh kontrolného ústavu podnikateľovi v pôdohospodárstve, ak
a)
nevykoná alebo nezabezpečí odber pôdnych vzoriek na agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy podľa § 11 ods. 3,
b)
nevedie evidenciu o príjme a použití hnojív a na požiadanie neposkytne kontrolnému ústavu evidenciu na preverenie podľa § 10 ods. 5 a 7.
(2)
Pokutu do 100 000 Sk uloží ministerstvo na návrh kontrolného ústavu
a)
výrobcovi, dovozcovi, predajcovi alebo dodávateľovi za porušenie povinností podľa § 8, 9 a § 18 ods. 3,
b)
(3)
(4)
Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, spôsob a čas trvania a následky protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď kontrolný ústav zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(5)
Výnosy z uložených pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
§16 Vzťah k správnemu poriadku
Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,11) ak tento zákon neustanovuje inak.
§17 Splnomocňovacie ustanovenia
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
podrobnosti o certifikácii hnojív a uznávaní výsledkov laboratórnych a vegetačných skúšok hnojív podľa § 5,
b)
typy hnojív, zloženie, balenie, označovanie, analytické metódy skúšania hnojív, rizikové prvky, ich limitné hodnoty pre jednotlivé skupiny hnojív, prípustné odchýlky, ako aj limitné hodnoty pre hospodárske hnojivá,
c)
podrobnosti postupu pre odber pôdnych vzoriek, spôsob a rozsah vykonávania agrochemického skúšania pôd a zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov, podrobnosti o pozemku, o skladovaní a používaní hnojív, o vedení evidencie spotreby a použitia hnojív a o spôsobe spracúvania každoročného bilančného porovnania živín a pôdnej organickej hmoty na všetkých pozemkoch podnikateľov v pôdohospodárstve.
§18 Spoločné a prechodné ustanovenia
(1)
Náklady na odber vzoriek na agrochemické skúšanie poľnohospodársky využívanej pôdy a náklady na odber vzoriek na zisťovanie vlastností lesných pozemkov hradí ten, kto obhospodaruje poľnohospodársku pôdu a lesné pozemky.
(2)
Hnojivá uvádzané do obehu podľa doterajších predpisov sa môžu uvádzať do obehu najdlhšie do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3)
Podnikatelia v pôdohospodárstve, výrobcovia, dovozcovia, predajcovia alebo dodávatelia hnojív, ktorí skladujú hospodárske hnojivá, sú povinní poskytnúť do 31. decembra 2008 kontrolnému ústavu údaje o objeme skladovacích kapacít vybudovaných na skladovanie hospodárskych hnojív.
§18a
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.
§19 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 291/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 55/1982 Zb. o agrochemickom skúšaní pôd.
§20 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 136/2000 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31. 12. 1991) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 27. októbra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobku (Ú. v. ES L 011, 15. 1. 2002).
1)
§ 12 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.
1a)
Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
1b)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 21. novembra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21. 11. 2003).
2)
§ 2 Obchodného zákonníka.§ 25 a 26 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
2a)
§ 27 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.
3)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
3a)
§ 22 a 25 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
6)
§ 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.
7)
Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
7a)
§ 3 až 5 a 9 zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7aa)
§ 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti.
7b)
§ 44 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
8)
§ 3 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z.
9)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
9a)
Napríklad § 81 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z.
10)
Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.
11)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
