Článok nadväzuje na predchádzajúce 2 časti: Pripravovaný Občiansky zákonník – komentár pre ekonómov (1. časť), Pripravovaný Občiansky zákonník – informácia pre ekonómov (2. časť)
V tejto časti si preberieme:
Nekalá zmluvná podmienka a nekalá obchodná prax
Zánik záväzku (dohoda, odpustenie)
Paušálna náhrada nákladov na vymáhanie pohľadávky
Odporovanie zmluvy (poškodzovanie veriteľa)
Dohoda o výhrade vlastníctva po zaplatení
Národná rada SR rokuje o novom Občianskom zákonníku, ktorý má byť účinný od 1. júla 2027. Tento článok poskytuje vybrané informácie pre ekonómov, s komentárom autora o nadväznosti na účtovníctvo a dane.
Občiansky zákonník je všeobecným a základným predpisom súkromného práva (lex generalis). Upravuje právne vzťahy v rozsahu, v akom ich neupravujú osobitné právne predpisy. Tomu zodpovedá aj rozsiahlosť tejto právnej normy – má 1915 paragrafov a 458 strán, k tomu dôvodová správa ďalších 435 strán (www.nrsr.sk; tlač 1312).
Nekalá zmluvná podmienka a nekalá obchodná prax
Ustanovenia §468 nového Občianskeho zákonníka upravujú nekalú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú prax. Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného dlhu, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov na vymáhanie peňažného dlhu, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzku pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (nekalá zmluvná podmienka), je neplatné.
Obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného dlhu, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov na vymáhanie peňažného dlhu, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzku pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod (nekalá obchodná prax), je zakázaná.
Komentár:
Na uvedené inštitúty nekalej praxe upozorňujem preto, lebo nepriamo súvisia s ostatnou daňovou judikatúrou vo veci odpočtu DPH; je tu určitá analógia. Odpočet DPH na vstupe môže daňový úrad odoprieť takému odberateľovi, ktorý vedel alebo mohol vedieť, že predchádzajúci stupeň obchodu je poznačený daňovým podvodom a napriek tomu od neho nakúpil. Neobvyklé obchodné podmienky a okolnosti obchodu súd vyhodnotil ako dostatočné indície, na základe ktorých odberateľ mohol vedieť, že je tu riziko splnenia dvojitej podmienky (podvod a vedomosť).
Ústavný súd SR potvrdil, že odberateľ mohol vedieť o podvode na predchádzajúcom stupni obchodu, pričom sa dajú extrahovať tieto neobvyklé dodacie podmienky a okolnosti obchodu – personálna prepojenosť dodávateľov, na adrese dodávateľa je ubytovňa (I. ÚS 247/2023); neobozretný výber dodávateľa len cez referenciu konateľky subdodávateľa, neprimeraná cena, znaky netransparentnej spoločnosti – nemá internetovú stránku, nemá materiálne ani personálne vybavenie, virtuálne sídlo (I. ÚS 561/2025). Ústavný súd SR tiež judikoval, že do bežnej miery obozretnosti uistenia sa o daňovej spoľahlivosti dodávateľa treba zahrnúť aj jeho subdodávateľov, ak sú zapojení; využiť treba verejne dostupné informačné zdroje.
Kasačný súd v tej istej veci tiež judikoval tieto indície ako dôkazy o vedomosti odberateľa o možnom podvode – nekontaktný dodávateľ v čase kontroly, dodávateľ nepodal daňové priznanie ani kontrolné výkazy DPH, vykazoval nepravdivé údaje, nepredložil účtovníctvo, následný prepis dodávateľa na zahraničného konateľa, vysoké platby v hotovosti, dodávateľ bez skúseností, fakturácia bez reálnej činnosti (4Sfk/26/2024).
Úrok a jeho výška
Podľa §473 nového Občianskeho zákonníka, ak má dlžník splniť dlh spolu s úrokom, ktorého sadzba nie je určená dohodou ani osobitným predpisom, je povinný platiť z dlžnej sumy úrok vo výške päť percent ročne.
Komentár:
Podľa dôvodovej správy, sa na základe určitých skúseností zo zahraničia, zavádza jednotné pravidlo o sadzbe úroku pre prípad, že dlžník je zo zmluvy alebo zo zákona povinný úrok platiť, avšak jeho sadzba nebola dojednaná ani určená právnym predpisom. Päťpercentná sadzba je vo všeobecnosti považovaná za štandardnú a konzervatívnu.
Pravdepodobne sa táto výška úrokov stane aj jednou z referenčných hodnôt nezávislého úročenia pôžičiek pre účely porovnávania pri metodike transferového oceňovania ( §17 ods.5 ZDP). Poznamenávam, že zisková prirážka 5 % k nákladom sa odporúča aj pri vnútro skupinových službách s nízkou pridanou hodnotou podľa Smernice OECD o transferovom oceňovaní (bod 7.61 smernice).
Záverom k účtovaniu úrokov – úroky sú výsledkovou položkou, lebo u dlžníka sú nákladom (účet 562) a u veriteľa sú výnosom (účet 662). Úroky sú teda typickou položkou viažucou sa k plynutiu času. Preto sa napríklad dlhopisy počas doby ich splatnosti zvyšujú (znižujú) o výšku úrokov pripadajúcich na príslušné účtovné obdobie (porovnaj §27 ods.9 zákona o účtovníctve).
Kvitancia (potvrdenie)
Podľa §484 nového Občianskeho zákonníka je veriteľ povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený (kvitancia). Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň kvitanciu. Ak znie kvitancia na pohľadávku uvedenú bez príslušenstva a nevyplýva z nej inak, predpokladá sa, že dlžník splnil aj príslušenstvo.
Komentár:
Potvrdenie o zaplatení (kvitancia) sa v praxi často nepoužíva, lebo dlžník vie výpisom zo svojho bankového účtu preukázať, že platba odišla na účet veriteľa. Niekedy potvrdenie o zaplatení môže vyžadovať nejaká procedúra, napríklad účasť vo výberovom konaní.
Viac som sa stretol s potvrdením o splnení zmluvnej dodávky tovaru alebo služieb, ako sú zisťovací protokol a súpis vykonaných prác v stavebníctve. Špecifickým potvrdením o splnení dodávky služieb vôbec, napríklad softvérových služieb je Akceptačný protokol, kde si zmluvné strany potvrdia rozsah vecného plnenia a dátum dodania, plus odberateľ dá súhlas na realizáciu fakturačného míľnika.
Zánik záväzku (dohoda, odpustenie)
Podľa §487 a nasledujúcich nového Občianskeho zákonníka sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť zaniká. Odpustením dlh zanikne. Veriteľ môže odpustiť dlžníkovi aj časť dlhu. Ak veriteľ odpustí dlžníkovi dlh, predpokladá sa, že dlžník s odpustením dlhu súhlasí, ak bez zbytočného odkladu neprejaví nesúhlas výslovne alebo plnením dlhu.
Komentár:
V podnikateľskej praxi sa dohoda o zániku záväzku alebo jeho odpustení často nekoná, lebo podnikanie má už vo svojej definícii dosahovanie zisku a odpustenie pohľadávky je čistá strata. Ako ojedinelý príklad dohody o odpustení časti záväzku môže byť situácia, že podnik A (veriteľ) má záujem obnoviť obchod s podnikom B (dlžník), ktorý vstupom nového investora zlepšil svoju finančnú situáciu; dohodnú sa, že záväzky z minulosti stačí zaplatiť v rozsahu 50 %, a ďalšie nové faktúry bude podnik B platiť načas.
Podľa §3 ods.6 daňového poriadku má pri správe daní prednosť skutočný ekonomický obsah pred právnym stavom – preto sa odpustenie záväzku môže hodnotiť, že obsahom ide o dar. Daň z darovania už neexistuje a dar ako taký, nie je predmetom dane z príjmov, pokiaľ to nie je zastierajúci titul súvisiaci s podnikaním ( §3 ods.2 pism. a) ; §12 ods.7 pism. b) ZDP).
Odpustenie záväzku sa u podnikajúceho dlžníka prejaví vo zvýšení základu dane z príjmov. Pri podnikajúcej fyzickej osobe je príjmom z podnikania aj výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom; je to jedna z koncoročných nepeňažných uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku.
V podvojnom účtovníctve pre podnikateľov sa odpustený záväzok odpíše do výnosov (napríklad zápisom 321/648) a stane sa súčasťou základu dane v súlade so zaúčtovaním ( §17 ods.1 pism. b) ZDP); súčasne sa vykoná test, či predmetný záväzok už nebol zdanený po lehote splatnosti ( §17 ods.27 , 32 ZDP).
Zápočet pohľadávok a záväzkov
Podľa §491 a 492 nového Občianskeho zákonníka, ak majú strany vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu, môže každá z nich započítať svoju pohľadávku proti pohľadávke druhej strany, ak je sama oprávnená plniť a môže požadovať plnenie druhej strany. Právo započítať pohľadávku sa vykoná prejavom vôle smerujúcim k započítaniu voči druhej strane. Započítaním zaniknú pohľadávky v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú, a to okamihom, keď sa stali spôsobilými na započítanie.
Komentár:
Dvojstranný zápočet alebo mnohostranný zápočet pohľadávok a záväzkov sa v praxi vyskytuje často, ide o nepeňažný úkon a znižuje sa tak potreba finančného krytia.
Podľa §7 ods.5 zákona o účtovníctve je jednou zo základných účtovných zásad aj zákaz kompenzácie, teda vzájomného započítavania. Zákaz kompenzácie by bol naplnený vtedy, ak by sa pohľadávky a záväzky mimo účtovne započítali, a v účtovníctve by sa nič neúčtovalo; teda v účtovníctve by o tom nebola stopa. Zápočet pohľadávok a záväzkov neporušuje tento zákaz kompenzácie, lebo je zaúčtovaná pohľadávka (311/xxx), je zaúčtovaný záväzok (xxx /321) a tretím účtovným prípadom je zaúčtovanie zápočtového listu (321/311); teda je zachovaná vypovedacia schopnosť účtovníctva plnohodnotne zobrazovať hospodárske procesy.
Zánik záväzku splynutím
Ustanovenie §508 nového Občianskeho zákonníka upravuje zánik záväzku splynutím. Ak splynie právo s povinnosťou v jednej osobe, zanikne právo aj povinnosť, ak zákon neustanovuje inak.
Komentár:
Podnikové premeny (kombinácie) boli v minulosti upravené v obchodnom zákonníku. V súčasnosti je komplexná úprava podnikových premien pre obchodné spoločnosti a družstvá v osobitnom zákone č.309/2023 Z.z. s účinnosťou od 1.marca 2024. Nadväzujúce úpravy boli vykonané aj v zákone o účtovníctve, v zákone o dani z príjmov a v zákone o DPH. Podľa §2 citovaného zákona je premena spoločné označenie pre fúziu spoločností (zlúčenie alebo splynutie) alebo rozdelenie spoločnosti (rozštiepenie alebo odštiepenie).
Splynutie je právny postup, pri ktorom na základe zrušenia spoločnosti bez likvidácie dochádza k zániku jednej alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Pre porovnanie zlúčenie je podobný postup, len imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na existujúcu spoločnosť.
Podľa § 26 ods. 5 postupov účtovania sa pri splynutí v účtovníctve nástupníckej spoločnosti vysporiadajú ich vzájomné pohľadávky a záväzky (vrátane rezerv a časového rozlíšenia) a prípadné rozdiely sa zaúčtujú na minulé výsledky hospodárenia (účet 428 alebo 429).
Zľava z ceny
Podľa §533 nového Občianskeho zákonníka pri vadnom plnení má veriteľ právo na zľavu z ceny. Zľava z ceny musí byť úmerná poklesu hodnoty plnenia v čase uskutočnenia plnenia v porovnaní s hodnotou, ktorú by v tomto čase malo riadne plnenie. Veriteľ nemôže požadovať náhradu škody za pokles hodnoty plnenia; právo na náhradu inej škody tým nie je dotknuté.
Komentár:
Pojem zľava je častým pojmom v hospodárskej praxi, čo má svoj odraz aj v účtovníctve a daniach. Podľa § 74 ods. 2 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov je zľava z ceny súčasťou výnosov a účtuje sa mínusom ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa, napríklad množstevná zľava. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu tovaru alebo služby. Zľava (mínus výnosy) sa cez podvojne účtovníctvo premietne aj do základu dane z príjmov právnickej osoby, lebo pri zisťovaní základu dane sa vychádza z výsledku hospodárenia ( §17 ods.1 pism. b) ZDP).
Aj metodika DPH obsahuje pojem zľava. Podľa §22 ods.4 zákona o DPH, ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny (zľava vopred), základ dane sa zníži o sumu zľavy. Základ dane sa zníži aj pri poskytnutí zľavy následne po dodaní tovaru alebo služby tak, ako to upravuje §25 ods.1 pism. b) ) zákona o DPH.
Úrok z omeškania
Podľa §534 nového Občianskeho zákonníka platí, že ak dlžník nesplnil peňažný dlh alebo jeho časť včas, má veriteľ právo na úrok z omeškania z nezaplatenej sumy v dohodnutej sadzbe. Ak sadzba úroku z omeškania nebola stranami záväzku dohodnutá, má veriteľ právo na úrok z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Komentár:
Úrokmi z omeškania sa v návrhu zákona rozumie taká platba, ktorá je závislá od výšky dlžnej sumy, od doby, po ktorú je dlžník v omeškaní a od percentuálnej sadzby úroku. Aby sa vylúčila kolízia s pojmom zmluvná pokuta, pri nej sa ustanovuje, že dojednanie, ktorým strany uložia povinnosť zaplatiť sumu určenú percentuálnou sadzbou dlžnej sumy za určitú dobu, sa považuje za úrok z omeškania.
Podľa nariadenia vlády č.21/2013 Z.z. sa sadzba úrokov z omeškania rovná základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka (2,15 %) omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania (za 1. polrok 2026 to bolo 10,15 p.a.).
Záverom uvádzam úvahu k účtovaniu úrokov z omeškania. Veriteľ má právo, nie však povinnosť, požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ však dodávateľ (veriteľ) toto svoje právo písomným prejavom vôle uplatní (napr. faktúra, alebo príslušenstvo pri podaní na súde), potom by mal účtovať výnosy (účet 644) a odberateľ (dlžník) zrkadlovo účtovať náklady (účet 544). Úroky z omeškania sú u dlžníka daňovým nákladom po zaplatení ( §17 ods.19 pism. g) ZDP).
Z hľadiska DPH je ustálený výklad, že úroky z omeškania nie sú protihodnotou za dodanie tovaru alebo služby, preto nie sú predmetom DPH ( §2 ods.1 zákona o DPH).
Paušálna náhrada nákladov na vymáhanie pohľadávky
Podľa §536 nového Občianskeho zákonníka platí, že veriteľ má popri úroku z omeškania právo na paušálnu náhradu nákladov na vymáhanie peňažného dlhu formou pevnej sumy, ktorej výšku ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Tým nie je dotknuté právo veriteľa na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré túto pevnú sumu prevyšujú.
Komentár:
Podľa nariadenia vlády č.21/2013 Z.z. je výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Pod pojem príslušenstvo pohľadávky pre účely dane z príjmov patria aj sumy zvyšujúce pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady ( §19 ods.2 pism. h) ZDP), teda aj uvedený paušál 40 eur. K príslušenstvu pohľadávky je možné za stanovených podmienok tvoriť aj daňovo uznanú opravnú položku ( §20 ods.22 ZDP).
Právo odstúpiť od zmluvy
Ustanovenia §546 nového Občianskeho zákonníka upravujú právo odstúpiť od zmluvy. Ak je nesplnenie dlžníka podstatné, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy podľa zanikne, ak ho veriteľ nevykoná bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nesplnení dozvedel alebo musel dozvedieť.
Komentár:
Podľa §7 ods.1 zákona o účtovníctve má účtovníctvo poskytovať verný a pravdivý obraz o predmete účtovníctva. Zjednodušene povedané, účtovníctvo je zrkadlo, ktoré zobrazuje len to, čo sa pred ním deje. Ďalej uvádzam úvahu, aký súvis má odstúpenie od zmluvy s účtovnými pravidlami.
V § 2 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov je deň vzniku účtovného prípadu široko definovaný, a nakoniec obsahuje aj pravidlo, že účtuje sa vtedy, keď má účtovná jednotka k dispozícii príslušné doklady. Z toho vyplýva požiadavka, aby bol obeh dokladov organizovaný tak, že v učtárni sa o odstúpení od zmluvy dozvedia bez zbytočného odkladu.
Odstúpenie od zmluvy sa vo všeobecnosti účtuje tak, že sa spravidla anulujú účtovné zápisy, ktoré boli dôsledkom uzatvorenia zmluvy; plus tvorivo sa posúdia ďalšie relevantné okolnosti. Účtovná závierka by mala vyjadrovať aktuálny právny stav a aktuálne poznanie.
Treba rozlišovať závierkový deň (napr. 31.12. 2025) a deň zostavenia účtovnej závierky – deň podpísania účtovných výkazov, čo môže byť napríklad 20.3. 2026. Celé uvedené medziobdobie, treba informačne dotiahnuť do účtovnej závierky tak, ako to požaduje §17 ods.8 zákona o účtovníctve. Ak bolo odstúpenie od zmluvy do 31.12. 2025, potom sa zaúčtuje do hlavnej knihy, ak bolo po závierkovom dni, ale do dňa podpísania výkazov a ide o významnú zmluvu, uvedie sa ako následná udalosť v poznámkach k účtovnej závierke. Zámer uvedenej metodiky je ten, aby účtovná závierka prezentovala aktuálny stav (verný obraz) pre všetkých jej interných aj externých užívateľov (www.registeruz.sk).
Deň uskutočnenia účtovného prípadu pri nehnuteľnosti obstaranej na základe zmluvy je deň odovzdania a prevzatia nehnuteľnosti (§ 2 ods. 2 postupov účtovania), teda zmena tzv. ekonomického vlastníctva, nie právneho vlastníctva podľa katastra nehnuteľností.
Odporovanie zmluvy (poškodzovanie veriteľa)
Podľa §552 a nasledujúcich nového Občianskeho zákonníka platí, že sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkov právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, je voči veriteľovi právne neúčinný (odporovanie). Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník uskutočnil v posledných piatich rokoch s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa, ak druhá strana o tomto úmysle v čase uskutočnenia právneho úkonu vedela alebo musela vedieť.
Komentár:
Uvádzam zjednodušený príklad z praxe. Spoločnosť A aj spoločnosť B mali rovnakého spoločníka aj konateľa. Pritom spoločnosť A bola daňovým dlžníkom a daňový úrad voči nej uplatnil daňovú exekúciu núteným predajom hnuteľných veci. Spoločnosť A odmietla vydať súpis hnuteľného majetku s odôvodnením, že tento majetok práve predala spoločnosti B, teda už ho nevlastní. Daňový úrad uvedený predaj odporoval na súde, ako poškodzovanie veriteľa, a bol úspešný.
Všeobecné zmluvné podmienky
Podľa §610 nového Občianskeho zákonníka možno obsah zmluvy alebo jeho časť určiť aj odkazom na všeobecné zmluvné podmienky. Ak zákon neustanovuje inak, všeobecné zmluvné podmienky sa stávajú súčasťou zmluvy, ak zmluva na ich použitie výslovne odkazuje alebo, ak výslovný odkaz na ich použitie je možný len s neprimeranými ťažkosťami, bola na mieste uzavretia zmluvy jasne viditeľná informácia o ich použití, a druhej zmluvnej strane bolo pred uzavretím zmluvy umožnené oboznámiť sa s ich obsahom primeraným spôsobom, najmä sprístupnením na mieste uzavretia zmluvy alebo na webovom sídle zmluvnej strany, alebo možno vzhľadom na okolnosti a postavenie zmluvných strán rozumne predpokladať, že všeobecné zmluvné podmienky, bežne používané v obchodnom styku, sú im známe.
Komentár:
V prípade všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú v obchodnom styku bežne používané, postačí, že vzhľadom na okolnosti a postavenie strán možno rozumne očakávať, že boli stranám známe. Ako príklad možno uviesť Incoterms, ktorých známosť možno v obchodnom styku medzi podnikateľmi predpokladať a nie je teda osobitne potrebné preukazovať, že stranám bolo umožnené oboznámiť sa s nimi.
Ďalej uvádzam nadväznosť na metodiku transferového oceňovania podľa §18 ods.1 ZDP, kde jedným z parametrov porovnávania závislej ceny a nezávislej ceny sú dohodnuté zmluvné podmienky. Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré sú často prevzaté do zmluvy, sú spravidla dostupné na webovom sídle firmy. Pri porovnávaní pre účely transferového oceňovania je účelné vyhľadávať a porovnávať také cenotvorné položky, ako sú – doprava, poistenie, lehota dodania, platba vopred, dĺžka záruky.
Kúpna zmluva
Podľa §748 a nasledujúcich nového Občianskeho zákonníka sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu vec a previesť na kupujúceho vlastnícke právo, a kupujúci sa zaväzuje vec prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna cena je určená, ak je dohodnutý aspoň spôsob jej určenia, z ktorého možno určiť výšku kúpnej ceny.
Predávajúci je povinný odovzdať vec kupujúcemu v dohodnutý deň, inak kedykoľvek počas lehoty, ktorá je určená na odovzdanie veci, ibaže zo zmluvy alebo z účelu zmluvy, ktorý bol predávajúcemu známy, vyplýva, že čas odovzdania určí kupujúci. Predávajúci povinnosť odovzdať vec kupujúcemu splní tak, že kupujúcemu umožní nakladať s vecou v dohodnutom mieste a vopred mu to oznámi.
Komentár:
Podľa dôvodovej správy bude úprava kúpnej zmluvy len v občianskom zákonníku. Pritom dominantným hospodárskym účelom kúpnej zmluvy je docieliť zmenu vlastníctva, čo vyžaduje odovzdanie hnuteľnej veci kupujúcemu, alebo ak ide o vec evidovanú vo verejnom registri (typicky nehnuteľná vec), vyžaduje sa registrácia prevodu v tomto registri.
Kúpna zmluva je zrejme najrozšírenejší typ zmluvy; jej dôležitou súčasťou je cena alebo aspoň spôsob jej určenia. Z ustálených výkladov sa má za to, že aj keď to nie je priamo v zmluve uvedené, konečná cena obsahuje aj povinnú DPH.
Z pohľadu účtovníctva je dôležitý deň uskutočnenia účtovného prípadu, ktorým je deň splnenia dodávky tak, ako to upravuje § 2 ods. 1 postupov účtovania. Tento dátum nadobúda význam najmä na prelome rokov, či je to ešte účtovný prípad starého roku, alebo už nového roku.
Z pohľadu DPH je významný dátum vzniku daňovej povinnosti podľa §19 ods.1 zákona o DPH, ktorá vzniká dňom dodania tovaru. Následne dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Výklad spoločnej smernice o DPH podáva SDEÚ, ktorý judikoval, že pod týmto pojmom ide najmä o právo tovar predať (C-159/14, prípad Koela). Následne súd tiež pripomína, že prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol tento majetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený (tiež NSS SR 4Sfk/52/2021).
V judikatúre vo veci DPH sa tiež uvádza, že pojem „právo nakladať s tovarom ako vlastník“, netreba testovať s vnútroštátnou právnou úpravou o dodaní a prevode vlastníctva, lebo tá je v jednotlivých členských štátoch odlišná.
Odovzdanie veci odoslaním
Ustanovenie §755 nového Občianskeho zákonníka upravuje odovzdanie veci odoslaním. Ak má predávajúci vec odoslať, za odovzdanie veci kupujúcemu sa považuje jej odovzdanie na prepravu prvému dopravcovi, ak predávajúci umožnil kupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi. O odoslaní veci je predávajúci povinný upovedomiť kupujúceho bez zbytočného odkladu.
Komentár:
Pojem odoslanie je dôležitý pri metodike DPH v prípade cezhraničného obchodu. Napríklad podľa §43 ods.1 zákona o DPH je podmienkou oslobodeného dodania tovaru do iného členského štátu jeho odoslane alebo preprava do iného členského štátu.
Rovnako podľa §47 ods.1 zákona o DPH je podmienkou oslobodeného vývozu tovaru jeho odoslanie alebo preprava do tretieho štátu (mimo únie). Možno teda zhrnúť, že odoslanie je rovnocenne postavené ako parameter oslobodeného dodania do zahraničia a pre potreby preukazovania treba odoslanie lebo prepravu riadne zdokladovať.
Záručná doba
Podľa §776 nového Občianskeho zákonníka záručná doba plynie odo dňa odovzdania veci kupujúcemu. Ak sa má vec podľa zmluvy odoslať, plynie odo dňa jej dôjdenia do miesta určenia.
Komentár:
Z pripravovaného znenia nového Občianskeho zákonníka a dôvodovej správy som neidentifikoval, že by mala byť zo zákona stanovená všeobecná záručná doba, teda zrejme to bude vec zmluvnej voľnosti, okrem výnimiek napríklad pri stavbe do bude 5 rokov ( §1256 ).
Ďalej prezentujem úvahu z praxe, či záručná oprava je daňový náklad. V aplikačnej praxi sa ustálil názor, že záručná oprava počas trvania záruky je daňový náklad.
Daňové uznanie záručnej opravy po márnom uplynutí záruky je už otázne, a pravdepodobne by bolo predmetom daňového sporu. Daňový úrad môže tvrdiť, že je to neproduktívny náklad, s nejasnou väzbou na zdaniteľné výnosy; a naopak, daňový subjekt môže tvrdiť, že ide o jeho dobré meno a budúce výnosy.
Pokiaľ ide o rezervu na záručné opravy, jej tvorba na ťarchu nákladov je nedaňový náklad, a jej použitie už môže byť daňová položka, ak ide o opravy počas záruky ( §17 ods.23 ZDP).
Dohoda o výhrade vlastníctva po zaplatení
Ustanovenia §783 nového Občianskeho zákonníka upravujú výhradu vlastníctva. Kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že vlastnícke právo k veci na kupujúceho prejde až zaplatením kúpnej ceny, má výhradu vlastníctva. Dohoda o výhrade vlastníctva musí byť písomná.
Komentár:
Inštitút výhrady vlastníctva po zaplatení sa týka len hnuteľných vecí, napríklad stroja. V praxi sa výhrada vlastníctva po zaplatení používa najmä pri nových odberateľoch, prípadne zhoršenej platobnej povesti existujúceho odberateľa. Svoj odraz má tento nástroj aj v účtovníctve, kde sa v ustanoveniach § 32 ods. 2 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov uvádza, že v dlhodobom majetku sa v zásade účtuje vlastný majetok, okrem výnimiek. Jednou z výnimiek je dlhodobý hnuteľný majetok užívaný odberateľom, ku ktorému vlastnícke právo prechádza až úplným zaplatením kúpnej ceny.
Podobne je to aj v zákone o dani z príjmov ( §24 ods.1 pism. b) ZDP). Zákonodarca v uvedených prípadoch dáva prednosť ekonomickému vlastníctvu pred právnym vlastníctvom. Inak povedané, pri tejto výnimke a niekoľkých ďalších, možno právne cudzí hnuteľný majetok vykazovať vo svojej súvahe a účtovne aj daňovo ho odpisovať, rovnocenne ako vlastný majetok.
Zmluva o predaji podniku
Podľa §832 a nasledujúcich nového Občianskeho zákonníka sa zmluvou o predaji podniku predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho podnik a kupujúci sa zaväzuje podnik prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Ak z ustanovení tohto oddielu nevyplýva inak, na predaj podniku sa primerane použijú ustanovenia o kúpnej zmluve. Ustanovenia tohto oddielu sa primerane použijú aj pri prevode časti podniku. Zmluva o predaji podniku musí byť uzavretá v písomnej forme a pravosť podpisov predávajúceho a kupujúceho na zmluve musí byť úradne osvedčená.
Komentár:
V dôvodovej správe sa uvádza, že v návrhu nového Občianskeho zákonníka prevažuje zásada dispozičnej autonómie (zmluvnej voľnosti), aby si zmluvné strany mohli veci upraviť podľa svojich záujmov. Tiež bola použitá koncepcia „racionálnej kontinuity“, napríklad osvedčené typové zmluvy sú prevzaté z Obchodného zákonníka, čím sa odstraňuje niektorá duplicita.
Účelom tohto osobitného typu zmluvy je umožniť kupujúcemu pokračovať v prevádzkovaní podniku. Ustanovenia zmluvy o predaji podniku sa primerane aplikujú na prevod časti podniku. Aby sa odstránili výkladové nejasnosti, výslovne sa upúšťa od toho, že časť podniku, ktorý je možné previesť, musí byť samostatne hospodáriaca zložka.
Predaj podniku je v hospodárskej praxi významný účtovný prípad, lebo spravidla ide o veľký objem majetku a záväzkov. Napriek tomu je v § 27 postupov účtovania jednoduchá metodika účtovania pre predávajúceho tak, že všetok majetok odúčtuje do nákladov (zápis 548/Mxx), všetky záväzky odúčtuje do výnosov (zápis Zxx/648) a napokon zaúčtuje predajnú cenu tiež do výnosov (zápis 371/648). Rozdiel uvedených párových výsledkových účtov (648 mínus 548) vyjadruje zisk alebo stratu z predaja podniku a cez výsledok hospodárenia v zásade vplýva aj na základ dane z príjmov.
Majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku sa oceňujú reálnou hodnotou, a to spravidla na báze znaleckého posudku ( §25 ods.1 pism. e) zákona o účtovníctve). Preto odporúčam, aby znalecký posudok bol spracovaný po položkách tak, ako spočíval u predávajúceho – aby kupujúci vedel zaúčtovať majetok a záväzky v štruktúre potrebnej pre ďalšiu činnosť podniku (kontinuitu). Na znalecký posudok by mohla, čo do štruktúry nadväzovať zápisnica o predaji podniku ( §839 ); v nej by mali byť uvedené aj prípadné vady. Podľa skúseností z praxe je tiež vhodné sa vopred dohodnúť, komu pripadne „novoobjavený“ majetok alebo záväzky.
Podotýkam, že predaj podniku alebo jeho časti nie je právnym dôvodom pre mimoriadnu účtovnú závierku, ani daňové priznanie u predávajúceho. Mimoriadna účtovná závierka sa vykonáva len z taxatívnych dôvodov uvedených v ustanoveniach §16 ZoU.
Podľa §10 zákona o DPH je predaj podniku oslobodený od DPH, čo je v komentároch smernice o DPH vysvetľované pragmatizmom, aby sa vysoké sumy DPH nemuseli u predávajúceho odvádzať na výstupe, a následne u kupujúceho vracať v nároku na odpočet na vstupe, teda cieľom právnej úpravy je eliminácia jalových finančných tokov zaťažujúcich cash flow zúčastnených podnikov.
Osoba kupujúca podnik je pre účely DPH považovaná za právneho nástupcu, teda si môže odpočítať DPH na vstupe aj zo starších faktúr znejúcich na obchodné meno predchodcu. Z judikatúry vyplýva, že predávaný podnik nemusí mať všetky zložky (hmotnú, nehmotnú, personálnu); predávaný podnik by však mal umožňovať kupujúcemu pokračovať v činnosti (pozri rozsudok SDEÚ C-17/18, prípad Apcom). Inak povedané, oslobodenie z titulu predaja podniku alebo jeho časti sa logicky nemôže týkať sólo majetku (napr. auto), lebo by to narušilo všeobecný systém zdaňovania každého tovaru.
Darovacia zmluva
Podľa §847 nového Občianskeho zákonníka sa darovacou zmluvou darca zaväzuje bezodplatne odovzdať vec obdarovanému a previesť na obdarovaného vlastnícke právo, a obdarovaný sa zaväzuje dar prevziať. Ak je dar zapísaný vo verejnom registri, musí byť darovacia zmluva uzavretá v písomnej forme. Darovacia zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme aj vtedy, ak vec nebude odovzdaná pri uzavretí zmluvy.
Komentár:
V praxi sa príležitostne formou darovania v rodinných vzťahoch riešia prevody bytov alebo áut; vtedy je na prevod v príslušnom registri potrebná písomná forma darovacej zmluvy. Písomná forma darovacej zmluvy z dôvodu preukázateľnosti sa v praxi používa aj v prípadoch, keď podnik daruje sumu zodpovedajúcu 0,5 % svojej zaplatenej dane, aby súbežne mohol poukázať 2 % zaplatenej dane ním určenému príjemcovi ( §50 ods.1 pism. b) ZDP).
Pripomínam daňové súvislosti. Daň z darovania v SR je už dávnejšie zrušená. Poskytnutý dar nie je pre podnik daňovým nákladom. Daňovým nákladom pre podnik je za určitých okolností poskytnuté sponzorské a nakúpená reklama po zaplatení ( §17 ods.19 ZDP). Preto treba všetky tri tituly (dar, sponzorské, reklama) používané v praxi na podporu nepodnikateľského sektora odlišovať a primerane zdokumentovať príslušnou typovou zmluvou a ďalšou relevantnou dokumentáciou.
Nájomná zmluva
Podľa §867 a nasledujúcich nového Občianskeho zákonníka sa nájomnou zmluvou prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomníkovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej aj bral plody a úžitky (požíval), za čo sa nájomník zaväzuje platiť prenajímateľovi nájomné. Bežné opravy a bežnú údržbu veci zabezpečuje nájomník na vlastné náklady; iné ako bežné opravy a bežnú údržbu zabezpečuje na vlastné náklady prenajímateľ.
Nájomník je povinný oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktorých vykonanie má zabezpečiť prenajímateľ, bez zbytočného odkladu po tom, ako potrebu opráv zistí alebo ju mohol zistiť pri starostlivom užívaní veci. Počas trvania nájmu prenajímateľ nemá právo vec svojvoľne meniť. Nájomník je oprávnený vykonávať zmeny na veci len s predchádzajúcim súhlasom prenajímateľa.
Komentár:
Nájomná zmluva je častým právnym základom pre účtovanie a zdaňovanie, preto sa s ňou stretne každý ekonóm; ďalej poukážem na niektoré súvislosti. Nájomné je tiež, podobne ako úroky, položka viažuca sa na plynutie času, preto sa podľa § 56 postupov účtovania časovo rozlišuje na strane nákladov (účet 381) aj na strane výnosov (účet 384).
Daňovým nákladom sú odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom len do výšky časovo rozlíšenej sumy výnosov z prenájmu tohto majetku ( §19 ods.3 pism. a) ZDP).
Nepeňažným zdaniteľným príjmom prenajímateľa sú aj náklady vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových nákladov nájomcu nad rámec povinnosti nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve ( §17 ods.21 ZDP). Dôvodová správa pripomína, že nájomná zmluva má dispozitívny charakter, zmluvné strany sa od nich môžu odchýliť, napríklad sa dohodnú, že nájomca vykoná konkrétne rozsiahlejšie opravy (výmenu okien) nad rámec bežných opráv (výmena žiaroviek).
Existuje pracovný pojem – technické zhodnotenie na cudzom majetku. Nájomca môže so súhlasom prenajímateľa na svoje náklady vykonať technické zhodnotenie (napr. nadstavba jedného podlažia budovy), ktoré potom nájomca vykazuje a odpisuje ( §23 ods.2 ZDP); pri ukončení nájmu sa vyrovnajú alebo to prenajímateľ vo výške zostatkovej ceny zdaní, lebo sa mu zdarma zhodnotil majetok ( §17 ods.20 ZDP).
Pri prenájme sú často súčasťou aj sprievodné služby, preto upozorňujem na metodiku DPH, kde vzniká otázka, či ide o jedno alebo viac plnení. Ak je nájomné pre nájomcu hlavné plnenie, potom ďalšie platby sú vedľajším plnením k touto hlavnému plneniu (napr. elektrina, strážna služba, upratovanie, parkovanie). Táto otázka má význam preto, lebo nájomné je oslobodené od DPH ( §38 ods.3 zákona o DPH), a potom sú nákupy vedľajších plnení bez nároku na odpočet na vstupe. K tejto téme existuje viacero rozsudkov SDEÚ (C-392/11 prípad FFW; C-42/14 prípad W.A.M.), kde súd uvádza, že ak primárnym cieľom kupujúceho je nájom (hlavné plnenie), potom jeho súčasťou sú aj vedľajšie plnenia, lebo ich umelé odčlenenie by účelovo skresľovalo režim DPH.
Zmluva o finančnom prenájme
Podľa §955 nového Občianskeho zákonníka platí, že ak sa zmluvné strany dohodnú, že nájomník je oprávnený po uplynutí dohodnutej doby nájmu a splnení dohodnutých podmienok nadobudnúť prenajatú vec do vlastníctva, ide o zmluvu o finančnom prenájme. Prenajímateľ zostáva vlastníkom prenajatej veci po celý čas trvania nájmu, až do nadobudnutia vlastníckeho práva nájomníkom. Nájomné môže byť dojednané vo forme splátok a zahŕňa aj úhradu obstarávacej ceny prenajatej veci a odplatu za jej financovanie.
Komentár:
V dôvodovej správe sa uvádza, že zavedením zmluvy o finančnom prenájme (finančný leasing) sa reaguje na to, že tento zmluvný typ chýbal; bola používaná nepomenovaná zmluva na zásade zmluvnej voľnosti. Autor podotýka, že v súčasnosti už finančný prenájom je menej častým, lebo v zákone o dani z príjmov už dávnejšie nie je zvýhodnené odpisovanie počas doby nájmu.
Finančný prenájom má obdobnú, nie však rovnakú, definíciu aj v zákone o dani z príjmov ( §2 ods.s ZDP). Daňovým nákladom je úrok pri finančnom prenájme zahrňovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa účtovných predpisov ( §19 ods.3 pism. o) ZDP). Podľa §30 a postupov účtovania sa úrok pri finančnom prenájme na hranici rokov časovo rozlišuje. Nájomca prenajatý majetok vykazuje v súvahe a účtovne aj daňovo odpisuje bežným spôsobom.
Pre účely DPH sa finančný prenájom považuje za dodanie tovaru ( §8 ods.1 pism. c) zákona o DPH); ide o prevzatie výkladu spoločnej smernice SDEÚ v jeho judikatúre (C-164/16, prípad Mercedes).
Zmluva o pôžičke
Podľa §971 a nasledujúcich nového Občianskeho zákonníka, ak veriteľ so súhlasom dlžníka prenechá dlžníkovi zastupiteľnú vec, aby ju dlžník podľa vlastného uváženia užíval a po uplynutí dohodnutej doby vrátil vec rovnakého druhu, vznikne zmluva o pôžičke. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok.
Komentár:
Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok, teda obchodnoprávne je to možnosť, nie povinnosť. Pre daňové účely je však medzi závislými osobami táto obchodná zmluvná voľnosť, prelomená daňovou povinnosťou veriteľa priznať výnosový úrok v trhovej výške ( §17 ods.5 ZDP). Sú dve možnosti, buď v zmluve o pôžičke medzi závislými osobami priamo trhový výnosový úrok uplatniť a účtovať, alebo ho priznať len mimo účtovne v daňovom priznaní právnickej osoby (riadok 110). Mimoúčtovne zdanený závislý výnosový úrok u veriteľa, je zo zákona daňovým nákladom u dlžníka ( §18 ods.6 tretia veta ZDP).
Podľa skúseností z praxe je jednou z vhodných referenčných hodnôt výšky úrokov na nezávislom trhu každoročný prehľad publikovaný na webovom sídle Národnej banky Slovenska (www.nbs.sk).
Licenčná zmluva
Podľa §992 nového Občianskeho zákonníka licenčnou zmluvou oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dohodnutom rozsahu a na dohodnutom území na použitie predmetu duševného vlastníctva alebo na výkon práv z duševného vlastníctva (licencia), a nadobúdateľ sa zaväzuje za poskytnutie licencie zaplatiť odmenu.
Komentár:
V súvislosti s licenčnou zmluvou chcem upozorniť ekonómov na nasledujúce súvislosti. V situácii, ak slovenský podnik platí licenčný poplatok do zahraničia za predaj značkového tovaru v SR, treba preveriť, či hodnotu tohoto poplatku podnik zahrňuje do colnej hodnoty predmetného tovaru dovážaného z tretích krajín podľa §24 zákona o DPH. Pre študijné účely tejto témy uvádzam relevantné judikáty SDEÚ, kedy súdny dvor posudzoval, či do colnej hodnoty patria licenčné poplatky za ochrannú známku (C-173/15 prípad Healthcare), resp. platby za grafické návrhy etikiet (C-307/23 prípad C).
Príjmom nerezidenta zo zdrojov na území SR je, okrem iného, aj príjem za licenčné poplatky ( §16 ods.1 pism. e) ZDP). Pokiaľ ide o rezidenta zo zmluvného štátu, uplatní sa sadzba dane z príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia; tiež treba spravidla otestovať, či ide o skutočného vlastníka licenčného poplatku. Licenčné poplatky sú za určitých okolností oslobodené od dane z príjmov právnickej osoby, ak sú platené združenej spoločnosti usídlenej v únii ( §13 ods.2 pism. h) ZDP), podobne je to aj pri úrokoch, lebo ide o prevzatú smernicu ( §13 ods.2 pism. f) ZDP).
Komisionárska zmluva
Podľa §1061 nového Občianskeho zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje obstarať vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú záležitosť, za čo sa komitent zaväzuje zaplatiť komisionárovi odplatu.
Komentár:
Komisionárska zmluva predstavuje nepriame zastúpenie – vo svojom mene na účet zastúpeného. Naproti tomu mandátna zmluva predstavuje priame zastúpenie – v mene zastúpeného, na účet zastúpeného.
Ak platiteľ na základe komisionárskej zmluvy, obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že tento platiteľ tovar kúpil a predal; to isté obdobne platí pre nákup a predaj služby ( §8 ods.6 ; §9 ods.4 zákona o DPH). Inak povedané, je jedno, či platiteľ plnenie vyprodukuje svojimi kapacitami alebo plnenie nakúpi v subdodávke a prefakturuje – na výstupe ide vždy o jeho plnenie.
Inak je to pri mandátnej zmluve, lebo do základu dane sa nezahŕňajú náklady platené v mene a na účet zastúpeného mandanta – u mandatára ide o prechodné položky ( §22 ods.3 zákona o DPH).
Zmluva o diele
Podľa §1218 a nasledujúcich nového Občianskeho zákonníka zmluvou o diele sa zhotoviteľ zaväzuje zhotoviť, upraviť alebo opraviť vec alebo dosiahnuť iný dohodnutý výsledok (dielo), a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Komentár:
So zmluvou o diele sa dá stretnúť najmä v stavebníctve. Pre ekonóma je pri stavbe dôležitým dokumentom stavebné povolenie ako začiatok obstarávania (napr. na účet 042) a dokončenie obstarávania – zaradenie majetku do užívania a spustenie odpisov. Podľa § 33 ods. 1 postupov účtovania sa uvedením do užívania rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov (napr. hygienické, zdravotnícke, bezpečnosť práce, protipožiarne) – relevantným dokumentom tu je (1) kolaudačné osvedčenie alebo (2) povolenie predčasného užívania stavby alebo (3) povolenie skúšobnej prevádzky.
Zmluva o diele bude často aj podkladom pre účtovanie o zákazkovej výrobe – zhotovenie konkrétneho majetku pre konkrétneho objednávateľa tak, ako to upravuje § 30 postupov účtovania. Špecialitou tohto účtovania je oceňovanie metódou stupňa dokončenia – napríklad pomerom medzi už vynaloženými nákladmi a celkovými rozpočtovanými nákladmi; správne zaúčtovaný vplyv stupňa dokončenia má aj daňový dopad bez úprav v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby.
Zmluva o diele bude tiež podkladom pre účtovanie obstarávania nehnuteľnosti za účelom ďalšieho predaja podľa §30 d ods. 7 postupov účtovania (kúpim, prerobím, predám). Osobitosťou tohto účtovania je účtovanie ako o zásobách, keď všetko sa účtuje na účet 133-Nehnuteľnosť na predaj (technické zhodnotenie, opravy, pozemok). Predaj sa zaúčtuje cez párové výsledkové účty (507, 607), ktoré zobrazia výsledok hospodárenia z tejto transakcie, podobne ako je to pri tovare (504, 604).
Skúška diela
Podľa §1218 a nasledujúcich nového Občianskeho zákonníka, ak sa má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním jednej alebo viacerých skúšok, považuje sa dielo za dokončené až po úspešnom vykonaní skúšky. Výsledok skúšky sa uvedie v zápisnici, ktorú podpíše zhotoviteľ aj objednávateľ.
Komentár:
Podľa §69 zákona č.25/2025 Z.z. stavebný zákon v znení neskorších predpisov skúšobnou prevádzkou je dočasné užívanie stavby na účely vykonania skúšok a meraní, ak spôsobilosť na užívanie a funkčnosť dokončenej stavby, jej samostatnej časti alebo zmeny dokončenej stavby, možno overiť len prevádzkou stavby. Stavebný úrad v rozhodnutí o skúšobnej prevádzke určí podmienky vrátane času jej trvania (2 až 4 roky). Platnosť rozhodnutia o skúšobnej prevádzke zaniká uplynutím povoleného času alebo vydaním kolaudačného osvedčenia.
Na tomto mieste upozorňujem na špecifické oceňovacie pravidlo podľa §34 ods.1 pism. f) ) postupov účtovania, kde vznikajú „zaujímavé“ účtovné súvzťažnosti. Má sa za to, že skúšobná prevádzka je stále ešte proces obstarávania, preto sa do obstarávacej ceny stavby účtujú všetky náklady na skúšobnú prevádzku, napríklad spotreba surovín (343,042/321) aj výnosy, napríklad z predaja výrobkov (311/042,343) vyrobených a predaných počas skúšobnej prevádzky.
Zmluva o tichom spoločenstve
Podľa §1282 a nasledujúcich nového Občianskeho zákonníka sa zmluvou o tichom spoločenstve tichý spoločník zaväzuje poskytnúť podnikateľovi vklad, ktorým sa bude podieľať na výsledkoch jeho podnikania a podnikateľ sa zaväzuje platiť tichému spoločníkovi podiel na čistom zisku. V zmluve o tichom spoločenstve musí byť určená výška podielu tichého spoločníka na čistom zisku podnikateľa. Zmluva o tichom spoločenstve musí byť uzavretá v písomnej forme.
Komentár:
Spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným sa verejným spôsobom zúčastňuje podnikania tým, že jeho meno je uvedené aj vo výpise z obchodného registra. Určitou neverejnou formou účasti na podnikaní je postavenie tichého spoločníka; samozrejme sú tam ďalšie odlišnosti v právach a povinnostiach.
Príjem fyzickej osoby vo forme podielu tichého spoločníka na zisku je predmetom dane ( §3 ods.1 pism. e) ZDP) a zdaňuje sa zrážkovou daňou pri zdroji vo výške 7 %, obdobne ako dividendy ( §43 ods.1 pism. a) ZDP). Podľa § 61 ods. 12 postupov účtovania sa v účtovníctve prijímateľa prijatý peňažný vklad tichého spoločníka zaúčtuje ako dlhodobý záväzok (zápis 221/479).
Autor článku
