Zákon o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2025

150/2025 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2025

150

ZÁKON

z 27. mája 2025

o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet zákona

(1)

Tento zákon upravuje niektoré opatrenia na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, vytváranie Národných obranných síl, prípravu a použitie vojakov v zálohe, činnosť Žandárskeho zboru a brannú povinnosť.

(2)

Niektorými opatreniami na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti sú na účely tohto zákona

vytváranie, udržiavanie a navyšovanie kapacít ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ktoré sa majú použiť na plnenie úloh ozbrojených síl v období krízovej situácie¹) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

plnenie úloh Vojenskej polície podľa osobitného predpisu²) a úloh Žandárskeho zboru v rozsahu ustanovenom týmto zákonom s cieľom podporovať Policajný zbor najmä pri zabezpečovaní verejného poriadku,³)

realizácia opatrení na prípravu obyvateľstva na obranu štátu.

§2 Vymedzenie základných pojmov

(1)

Na účely tohto zákona sa rozumie

registrovaným občanom

štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“),⁴) ktorému vznikla branná povinnosť a ktorý je zaradený do registra registrovaných občanov,

občan, o ktorom správny orgán pri zápise na pravidelný odvod alebo pri odvode vykonanom pred účinnosťou tohto zákona rozhodol, že je celkom neschopný na vojenskú činnú službu, trvale nespôsobilý vykonať vojenskú službu alebo trvale nespôsobilý vykonať povinnú vojenskú službu (ďalej len „neodvedený občan“), ktorému vznikla branná povinnosť na základe rozhodnutia vydaného podľa § 52 ods. 14 a ktorý je zaradený do registra registrovaných občanov,

cudzinec, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 46 ods. 4 a ktorý je zaradený do registra registrovaných občanov,

vojakom v zálohe vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh, vojak branných záloh a vojak ostatných záloh,

vojakom operačných záloh

občan, ktorého štátna služba profesionálneho vojaka skončila prepustením zo služobného pomeru podľa osobitného predpisu,⁵) branná povinnosť mu trvá a ktorý je podľa § 4 ods. 3 zaradený do operačných záloh,

občan, ktorý skončil dobrovoľnú vojenskú prípravu,⁶) branná povinnosť mu trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do operačných záloh,

občan, ktorý vykonal mimoriadnu službu, branná povinnosť mu trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do operačných záloh,

občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby alebo Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „príslušník zboru“), branná povinnosť mu trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do operačných záloh,

občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka finančnej správy, pričom bol bezprostredne pred skončením služobného pomeru ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, branná povinnosť mu trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do operačných záloh; skončením služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona rozumie aj preloženie alebo prevedenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu,⁷) alebo ustanovenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu,⁸)

registrovaný občan, ktorého branná povinnosť trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do operačných záloh,

vojak v zálohe, ktorý do účinnosti tohto zákona nebol zaradený do aktívnych záloh, ktorého branná povinnosť trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do operačných záloh,

vojakom pohotovostných záloh

občan v služobnom pomere príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorého branná povinnosť trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do pohotovostných záloh,

občan, ktorý skončil dobrovoľnú vojenskú prípravu, branná povinnosť mu trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do pohotovostných záloh,

občan, ktorý vykonal mimoriadnu službu, branná povinnosť mu trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do pohotovostných záloh,

registrovaný občan, ktorého branná povinnosť trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do pohotovostných záloh,

občan, ktorý je verejným funkcionárom uvedeným v § 55 ods. 1 písm. b) až q, ktorého branná povinnosť trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do pohotovostných záloh,

vojak v zálohe, ktorý do účinnosti tohto zákona nebol zaradený do aktívnych záloh, ktorého branná povinnosť trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení do pohotovostných záloh,

vojakom branných záloh

občan, ktorý skončil dobrovoľnú vojenskú prípravu, branná povinnosť mu trvá a ktorý uzatvoril dohodu o zaradení na výcvik branných záloh (ďalej len „dohoda o výcviku“),

občan, ktorý vykonal mimoriadnu službu, branná povinnosť mu trvá a ktorý uzatvoril dohodu o výcviku,

občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka zboru, branná povinnosť mu trvá a ktorý uzatvoril dohodu o výcviku,

občan, ktorý skončil služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy, branná povinnosť mu trvá a ktorý uzatvoril dohodu o výcviku,

registrovaný občan, ktorého branná povinnosť trvá a ktorý uzatvoril dohodu o výcviku,

občan, ktorý je verejným funkcionárom uvedeným v § 55 ods. 1 písm. b) až q, ktorého branná povinnosť trvá a ktorý uzatvoril dohodu o výcviku,

vojak v zálohe, ktorý do účinnosti tohto zákona nebol zaradený do aktívnych záloh, ktorého branná povinnosť trvá a ktorý uzatvoril dohodu o výcviku,

vojakom ostatných záloh

občan, ktorý skončil dobrovoľnú vojenskú prípravu a branná povinnosť mu trvá,

občan, ktorý vykonal mimoriadnu službu a branná povinnosť mu trvá,

občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka zboru a branná povinnosť mu trvá,

občan, ktorý skončil služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy a branná povinnosť mu trvá,

občan, ktorý bol vyradený z operačných záloh alebo z pohotovostných záloh a branná povinnosť mu trvá,

občan, ktorý skončil výcvik branných záloh a branná povinnosť mu trvá,

vojenským útvarom

úrady, zariadenia, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „generálny štáb"),

veliteľstvá, zväzky, útvary, úrady a zariadenia ozbrojených síl,

Vojenská polícia a Vojenské spravodajstvo,

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky,

služobnou cestou krátkodobé plnenie služobných povinností mimo určeného vojenského útvaru.

(2)

Ak sa v tomto zákone používa pojem vojak v zálohe, vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh, vojak branných záloh, vojak ostatných záloh a vojak mimoriadnej služby, rozumie sa tým aj vojačka v zálohe, vojačka operačných záloh, vojačka pohotovostných záloh, vojačka branných záloh, vojačka ostatných záloh a vojačka mimoriadnej služby.

(3)

Ak sa v § 51 ods. 6, § 56 ods. 15, § 58, § 59, § 60 ods. 3, § 61 a 62, § 69 a § 80 ods. 1 a 3 používa pojem vojenský útvar, rozumie sa tým aj ministerstvo.

DRUHÁ ČASŤ | VYTVÁRANIE NÁRODNÝCH OBRANNÝCH SÍL A PRÍPRAVA A POUŽITIE VOJAKOV V ZÁLOHE

Prvý oddiel

Národné obranné sily

§3

(1)

Národné obranné sily sú prvkom systému obrany štátu, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje plnenie niektorých opatrení na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti podľa § 1 ods. 2.

(2)

Národné obranné sily tvoria

operačné zálohy,

pohotovostné zálohy,

branné zálohy,

ostatné zálohy.

§4 Operačné zálohy

(1)

Operačné zálohy sú tvorené vojakmi operačných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti⁹) pripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl a výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách. V období krízovej situácie operačné zálohy plnia úlohy ozbrojených síl v rozsahu

zabezpečovania ochrany a obrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov,

zabezpečovania ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v pôsobnosti ministerstva, vojenských obvodov, vojenských letísk, vojenských heliportov, vojenských objektov a priestorov potrebných na plnenie úloh ozbrojených síl alebo zahraničných ozbrojených síl plniacich úlohy na území Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, vojenských konvojov a vojenských transportov pred zakázanou činnosťou bezpilotného lietadla,¹⁰)

odstraňovania následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu¹¹) a riešenia mimoriadnych udalostí,¹²)

zabezpečovania verejného poriadku; ak bol porušený, vykonávania opatrení na jeho obnovenie,

zabezpečovania kontroly hraníc Slovenskej republiky,

zabezpečovania ochrany majetku štátu v správe alebo užívaní ministerstva,

plnenia opatrení Národného systému reakcie na krízové situácie,

plnenia úloh ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.¹³)

(2)

Do operačných záloh môže byť zaradený registrovaný občan, vojak pohotovostných záloh, vojak branných záloh a vojak ostatných záloh, ak

spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou, do ktorej má byť zaradený,

dosiahol plánovanú vojenskú hodnosť na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený, alebo vojenskú hodnosť v tom istom hodnostnom zbore najviac o dva stupne nižšiu alebo o jeden stupeň vyššiu, než aká je plánovaná na výkon tejto funkcie; to neplatí, ak ide o registrovaného občana a občana, ktorý bol odvedený, nevykonal vojenskú službu a branná povinnosť mu trvá alebo ak si to situácia v ozbrojených silách vyžaduje,

spĺňa odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený, ak sa vyžadujú,

spĺňa predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,¹⁴) ak sa vyžaduje na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený,

je zdravotne spôsobilý a psychicky spôsobilý,

je bezúhonný,

je spoľahlivý,

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

je občanom,

nie je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 55 ods. 1 a 2,

nie je občanom, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu.¹⁵)

(3)

Ak občan, ktorého štátna služba profesionálneho vojaka skončila prepustením zo služobného pomeru podľa osobitného predpisu⁵) a spĺňa podmienky na zaradenie do operačných záloh podľa odseku 2, veliteľ vojenského útvaru ho na dobu piatich rokov zaradí do operačných záloh a do funkcie, na ktorú sa bude pripravovať. Zaradenie podľa prvej vety sa vykoná personálnym rozkazom vydávaným pri skončení štátnej služby prepustením.¹⁶) Prílohou k personálnemu rozkazu je oznámenie o zaradení do operačných záloh, ktorého obsahové náležitosti ustanoví služobný predpis.

(4)

Ak registrovaný občan alebo vojak ostatných záloh spĺňa podmienky na zaradenie do operačných záloh podľa odseku 2, veliteľ vojenského útvaru s ním môže na dobu piatich rokov uzatvoriť dohodu o zaradení do operačných záloh a do funkcie, na ktorú sa bude pripravovať. Prvá veta sa nevzťahuje na občana uvedeného v odseku 3.

(5)

Vojak operačných záloh zaradený do operačných záloh podľa odsekov 3 a 4 môže veliteľa vojenského útvaru požiadať o pokračovanie svojho zaradenia v operačných zálohách. Ak vojak operačných záloh spĺňa podmienky na zaradenie do operačných záloh podľa odseku 2 ku dňu podania žiadosti podľa prvej vety, veliteľ vojenského útvaru s ním môže uzatvoriť dohodu o zaradení do operačných záloh. Dohoda o zaradení do operačných záloh sa uzatvára pred uplynutím doby zaradenia v operačných zálohách, a to aj opakovane na dobu piatich rokov, najviac však do skončenia brannej povinnosti vojaka operačných záloh.

(6)

Zaradenie občana uvedeného v odseku 3 do operačných záloh sa vykoná v deň nadobudnutia právoplatnosti personálneho rozkazu. Zaradenie registrovaného občana a vojaka do operačných záloh podľa odseku 4 sa vykoná v deň nadobudnutia účinnosti dohody o zaradení do operačných záloh.

(7)

Za plnenie úloh ozbrojených síl podľa odseku 1 písm. c) a d) sa nepovažuje zabezpečovanie verejného poriadku a realizácia opatrení na jeho obnovenie pri zhromaždeniach zvolaných podľa osobitného predpisu.¹⁷)

§5 Pohotovostné zálohy

(1)

Pohotovostné zálohy sú tvorené vojakmi pohotovostných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti pripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl a v období krízovej situácie plnia úlohy ozbrojených síl v rozsahu

zabezpečovania ochrany a obrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov,

odstraňovania následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavua riešenia mimoriadnych udalostí,

zabezpečovania verejného poriadku; ak bol porušený, vykonávania opatrení na jeho obnovenie,

zabezpečovania kontroly hraníc Slovenskej republiky.

(2)

Do pohotovostných záloh môže byť zaradený

registrovaný občan a vojak ostatných záloh, ak spĺňa podmienky prijatia ustanovené osobitnými predpismi¹⁸) a predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,¹⁴) ak sa vyžaduje na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený,

registrovaný občan, vojak operačných záloh, vojak branných záloh a vojak ostatných záloh, ktorý nie je uvedený v písmene a) a spĺňa podmienky podľa § 4 ods. 2.

(3)

Ak registrovaný občan a vojak ostatných záloh uvedený v odseku 2 spĺňa podmienky na zaradenie do pohotovostných záloh, veliteľ vojenského útvaru s ním môže na dobu piatich rokov uzatvoriť dohodu o zaradení do pohotovostných záloh a funkcie, na ktorú sa bude pripravovať.

(4)

Vojak pohotovostných záloh môže veliteľa vojenského útvaru požiadať o pokračovanie svojho zaradenia v pohotovostných zálohách. Ak vojak pohotovostných záloh spĺňa podmienky na zaradenie do pohotovostných záloh podľa odseku 2 ku dňu podania žiadosti podľa prvej vety, veliteľ vojenského útvaru s ním môže uzatvoriť dohodu o zaradení do pohotovostných záloh. Dohoda o zaradení do pohotovostných záloh sa uzatvára pred uplynutím doby zaradenia v pohotovostných zálohách, a to aj opakovane na dobu piatich rokov, najviac však do skončenia brannej povinnosti vojaka pohotovostných záloh.

(5)

Zaradenie registrovaného občana a vojaka ostatných záloh uvedeného v odseku 3 a vojaka pohotovostných záloh uvedeného v odseku 4 sa vykoná v deň nadobudnutia účinnosti dohody o zaradení do pohotovostných záloh.

(6)

Za plnenie úloh ozbrojených síl podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nepovažuje zabezpečovanie verejného poriadku a realizácia opatrení na jeho obnovenie pri zhromaždeniach zvolaných podľa osobitného predpisu.¹⁷)

§6 Branné zálohy

(1)

Branné zálohy tvoria vojaci branných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti pripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl, výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu podľa osobitného predpisu.¹⁹)

(2)

Na výcvik branných záloh môže byť zaradený registrovaný občan a vojak ostatných záloh uvedený v § 2 ods. 1 písm. f) prvom bode až štvrtom bode, ak

spĺňa kvalifikačné predpoklady na zaradenie do branných záloh ustanovené služobným predpisom,

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

je bezúhonný,

je spoľahlivý,

je občanom alebo občanom štátu, ktorý je členským štátom Európskej únie a členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika, a dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 46 ods. 4,

ovláda štátny jazyk,

nie je občanom, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu,¹⁵)

je zdravotne spôsobilý a psychicky spôsobilý.

(3)

Ak registrovaný občan a vojak ostatných záloh uvedený v § 2 ods. 1 písm. f) prvom bode až štvrtom bode spĺňa podmienky na zaradenie na výcvik branných záloh podľa odseku 2, veliteľ vojenského útvaru s ním môže uzatvoriť dohodu o výcviku.

(4)

Registrovaný občan a vojak ostatných záloh uvedený v § 2 ods. 1 písm. f) prvom bode až štvrtom bode sa stáva vojakom branných záloh dňom nástupu na výcvik branných záloh.

§7 Ostatné zálohy

(1)

Ostatné zálohy sú tvorené vojakmi ostatných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti nepripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl a výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a neplnia úlohy ozbrojených síl, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Zaradenie občanov uvedených v § 2 ods. 1 písm. f) do ostatných záloh sa vykoná, ak ide o občana uvedeného v

§ 2 ods. 1 písm. f) prvom bode v deň nasledujúci po dni, ktorým sa skončila dobrovoľná vojenská príprava,

§ 2 ods. 1 písm. f) druhom bode v deň nasledujúci po dni, ktorým sa skončila mimoriadna služba,

§ 2 ods. 1 písm. f) treťom bode alebo štvrtom bode v deň nasledujúci po dni, ktorým sa skončil služobný pomer, ak pred vznikom služobného pomeru nebol zaradený do ostatných záloh,

§ 2 ods. 1 písm. f) piatom bode v deň nasledujúci po dni zániku dohody o zaradení do operačných záloh alebo dohody o zaradení do pohotovostných záloh podľa § 9 ods. 8 alebo v deň nasledujúci po dni zániku dohody o výcviku podľa § 9 ods. 14 a 16,

§ 2 ods. 1 písm. f) šiestom bode v deň nasledujúci po dni, ktorým sa skončil výcvik branných záloh.

(3)

Vojak ostatných záloh, ktorý ukončil výcvik branných záloh, primárny výcvik podľa § 13 alebo základný vojenský výcvik podľa osobitného predpisu²⁰), sa môže zúčastniť na plnení úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 8.

(4)

Registrovaný občan, ktorý bol na základe odvodného konania odvedený (ďalej len „odvedený registrovaný občan“) a nevykonal mimoriadnu službu, sa po skončení vojny a vojnového stavu zaradí do ostatných záloh.

(5)

Vojak ostatných záloh, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby, je povinný vykonať alternatívnu službu.¹⁵)

§8 Spoločné ustanovenia k podmienkam zaradenia

(1)

Kvalifikačný predpoklad na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou spĺňa vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak branných záloh, ak získal najmenej

stredné odborné vzdelanie a bude zaradený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou vojak 2. stupňa, slobodník a desiatnik,

úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a bude zaradený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster a štábny nadrotmajster,

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bude zaradený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník a plukovník.

(2)

Odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť registrovaný občan alebo vojak v zálohe zaradený, ustanoví služobný predpis.

(3)

Registrovaný občan alebo vojak v zálohe preukazuje zdravotnú spôsobilosť výpisom zo zdravotnej dokumentácie pred uzatvorením dohody o zaradení do operačných záloh alebo dohody o zaradení do pohotovostných záloh alebo ak dôjde k takej zmene jeho zdravotného stavu, ktorá môže mať vplyv na splnenie podmienky zdravotnej spôsobilosti podľa tohto zákona. Spôsob posudzovania zdravotnej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(4)

Psychická spôsobilosť registrovaného občana alebo vojaka v zálohe sa posudzuje psychodiagnostickým vyšetrením. Spôsob posudzovania psychickej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

(5)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje registrovaný občan a vojak v zálohe, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský²¹) alebo úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov.²²) Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne registrovaný občan a vojak v zálohe veliteľovi vojenského útvaru údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje podľa tretej vety veliteľ vojenského útvaru bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

(6)

Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje registrovaný občan a vojak v zálohe, ak je alebo bol

liečený zo závislosti od alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok alebo preukázateľne nadmerne požíva alkohol, omamné látky alebo psychotropné látky,

liečený z patologického hráčstva,

členom skupiny alebo hnutia, ktoré smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť, alebo ktoré v minulosti smerovalo k potlačeniu základných práv a slobôd osôb a ktoré bolo rozpustené právoplatným rozhodnutím súdu.

(7)

Spoľahlivosť podľa odseku 6 sa preukazuje čestným vyhlásením.

(8)

Splnenie podmienky zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti sa nezisťuje u registrovaného občana a vojaka ostatných záloh, ktorý skončil služobný pomer príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ak je zaradený do operačných záloh alebo pohotovostných záloh bezprostredne po skončení služobného pomeru a dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru nebolo, že nespĺňa kritérium zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti ustanovenej osobitným predpisom.²³)

§9

Dohoda o zaradení do operačných záloh, dohoda o zaradení do pohotovostných záloh a dohoda o výcviku

(1)

Dohodu o zaradení do operačných záloh uzatvára veliteľ vojenského útvaru s registrovaným občanom alebo s vojakom v zálohe okrem občana podľa § 2 ods. 1 písm. c) prvého bodu najneskôr v deň nástupu na pravidelné cvičenie v kalendárnom roku, v ktorom má byť zaradený do operačných záloh. Dohoda o zaradení do operačných záloh musí byť písomná, inak je neplatná.

(2)

Dohodu o zaradení do pohotovostných záloh uzatvára veliteľ vojenského útvaru s registrovaným občanom alebo s vojakom v zálohe v deň nástupu na pravidelné cvičenie v kalendárnom roku, v ktorom má byť zaradený do pohotovostných záloh. Dohoda o zaradení do pohotovostných záloh musí byť písomná, inak je neplatná.

(3)

Dohoda o zaradení do operačných záloh a dohoda o zaradení do pohotovostných záloh obsahuje

titul, meno a priezvisko registrovaného občana alebo vojaka v zálohe, ktorý má byť zaradený do operačných záloh alebo pohotovostných záloh,

dátum a miesto narodenia registrovaného občana alebo vojaka v zálohe, ktorý má byť zaradený do operačných záloh alebo pohotovostných záloh,

adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu registrovaného občana alebo vojaka v zálohe, ktorý má byť zaradený do operačných záloh alebo pohotovostných záloh,

kontaktné údaje a identifikačné údaje zamestnávateľa registrovaného občana alebo vojaka v zálohe, ktorý má byť zaradený do operačných záloh alebo pohotovostných záloh, a číslo jeho účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorému patrí náhrada podľa osobitného predpisu,²⁴)

názov a sídlo vojenského útvaru, pre ktorý bude vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh pripravovaný,

názov funkcie, na ktorú bude vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh pripravovaný,

informáciu, či sa na funkciu podľa písmena f) vyžaduje oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,¹⁴)

dobu, na ktorú sa uzatvára,

odmeňovanie,

naturálne náležitosti.

(4)

Veliteľ vojenského útvaru môže dohodu o zaradení do operačných záloh alebo dohodu o zaradení do pohotovostných záloh vypovedať, ak vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh

sa opakovane nezúčastní pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl,

závažne alebo opakovane poruší vojenskú disciplínu a bolo mu za to uložené písomné pokarhanie alebo

svojím konaním narušil vážnosť ozbrojených síl alebo ohrozil dôveru v ozbrojené sily.

(5)

Vojak operačných záloh môže dohodu o zaradení do operačných záloh a vojak pohotovostných záloh dohodu o zaradení do pohotovostných záloh vypovedať aj bez uvedenia dôvodu do jedného roka odo dňa jej uzatvorenia.

(6)

Vypovedanie dohody o zaradení do operačných záloh a dohody o zaradení do pohotovostných záloh podľa odsekov 4 a 5 sa oznamuje doručením písomnej výpovede. Výpovedná lehota dohody o zaradení do operačných záloh a dohody o zaradení do pohotovostných záloh je 30 kalendárnych dní. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola doručená písomná výpoveď.

(7)

Ak vojak operačných záloh dohodu o zaradení do operačných záloh a vojak pohotovostných záloh dohodu o zaradení do pohotovostných záloh vypovie, dohodu o zaradení do operačných záloh alebo dohodu o zaradení do pohotovostných záloh môže znova uzatvoriť najskôr po štyroch rokoch od uplynutia výpovednej lehoty podľa odseku 6; to platí aj na uzatvorenie dohody o výcviku.

(8)

Dohoda o zaradení do operačných záloh a dohoda o zaradení do pohotovostných záloh zanikne

uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená,

ak vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh prestane spĺňať podmienky na zaradenie,

ak vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh závažne alebo opakovane poruší vojenskú disciplínu a bolo mu za to uložené písomné pokarhanie,

ak vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh neukončí primárny výcvik v rámci pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 1 v prvom roku jeho zaradenia,

uplynutím lehoty uvedenej v odseku 20, ak vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh neoznámi veliteľovi vojenského útvaru, že dôvod podľa odseku 18 alebo odseku 19 odpadol,

uplynutím výpovednej lehoty alebo

úmrtím alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh vyhlásený za mŕtveho.²⁵)

(9)

Dohodu o výcviku uzatvára veliteľ vojenského útvaru s registrovaným občanom a vojakom ostatných záloh. Dohoda o výcviku musí byť písomná, inak je neplatná.

(10)

Dohoda o výcviku obsahuje

titul, meno a priezvisko registrovaného občana alebo vojaka ostatných záloh, ktorý má byť zaradený na výcvik branných záloh,

dátum a miesto narodenia registrovaného občana alebo vojaka ostatných záloh, ktorý má byť zaradený na výcvik branných záloh,

adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu registrovaného občana alebo vojaka ostatných záloh, ktorý má byť zaradený na výcvik branných záloh,

kontaktné údaje a identifikačné údaje zamestnávateľa registrovaného občana alebo vojaka ostatných záloh, ktorý má byť zaradený na výcvik branných záloh, a číslo jeho účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorému patrí náhrada podľa osobitného predpisu,²⁴)

názov a sídlo vojenského útvaru, pre ktorý bude vojak branných záloh pripravovaný,

názov funkcie, na ktorú bude vojak branných záloh pripravovaný,

dobu, na ktorú sa uzatvára,

odmeňovanie,

naturálne náležitosti.

(11)

Súčasťou dohody o výcviku je aj oznámenie o rozsahu výcviku branných záloh, ktorého náležitosti určí služobný predpis.

(12)

Veliteľ vojenského útvaru môže odstúpiť od dohody o výcviku, ak vojak branných záloh

nenastúpi na výcvik alebo sa prestane zúčastňovať na výcviku,

závažne alebo opakovane poruší vojenskú disciplínu alebo

svojím konaním narušil vážnosť ozbrojených síl alebo ohrozil dôveru v ozbrojené sily.

(13)

Vojak branných záloh môže od dohody o výcviku odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu.

(14)

Odstúpenie od dohody o výcviku podľa odsekov 12 a 13 sa vykoná písomnou formou a je účinné jeho doručením veliteľovi vojenského útvaru.

(15)

Ak vojak branných záloh od dohody o výcviku odstúpi, dohodu o výcviku môže znova uzatvoriť najskôr po uplynutí štyroch rokov od doručenia odstúpenia podľa odseku 14.

(16)

Dohoda o výcviku zanikne

uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená,

ak vojak branných záloh prestane spĺňať podmienky na zaradenie na výcvik,

ak bolo vojakovi branných záloh opakovane uložené písomné pokarhanie alebo

úmrtím vojaka branných záloh alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vojak branných záloh vyhlásený za mŕtveho.

(17)

Pri zaraďovaní občana do operačných záloh a pohotovostných záloh a pri zaraďovaní na výcvik branných záloh veliteľ vojenského útvaru spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja.

(18)

Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh nie je povinný zúčastňovať sa pravidelného cvičenia a plniť úlohy ozbrojených síl, ak veliteľovi vojenského útvaru predloží písomnú žiadosť a potvrdenie lekára alebo rozhodnutie štátneho orgánu

z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

z dôvodu choroby alebo úrazu blízkej osoby,²⁶) ktorá vyžaduje dlhodobú starostlivosť vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh,

z dôvodu nástupu na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,

ak je osamelý a trvale sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(19)

Ak vojačka operačných záloh alebo vojačka pohotovostných záloh predloží veliteľovi vojenského útvaru potvrdenie o jej tehotenstve, nie je povinná zúčastňovať sa pravidelného cvičenia a plniť úlohy ozbrojených síl.

(20)

Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh nie sú povinní zúčastňovať sa pravidelného cvičenia a plniť úlohy ozbrojených síl najviac po dobu 12 mesiacov odo dňa nasledujúceho po dni predloženia písomnej žiadosti a potvrdenia lekára alebo rozhodnutia štátneho orgánu podľa odseku 18 alebo potvrdenia o tehotenstve podľa odseku 19.

(21)

O lehote podľa odseku 20 veliteľ vojenského útvaru upovedomí vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh zaslaním písomného oznámenia.

(22)

Podrobnosti o postupe podľa odsekov 18 a 19 a náležitostiach oznámenia podľa odseku 20 upraví služobný predpis.

§10 Register vojakov v zálohe

(1)

Register vojakov v zálohe je súhrnom údajov o vojakoch operačných záloh, vojakoch pohotovostných záloh, vojakoch branných záloh a vojakoch ostatných záloh vedených v rozsahu ustanovenom týmto zákonom vojenským útvarom a okresným úradom v sídle kraja.

(2)

Veliteľ vojenského útvaru vedie osobný spis vojakov operačných záloh, vojakov pohotovostných záloh a vojakov branných záloh.

(3)

Okresný úrad v sídle kraja vedie osobnú kartu vojakov operačných záloh, vojakov pohotovostných záloh, vojakov branných záloh a vojakov ostatných záloh.

(4)

Osobný spis obsahuje

žiadosť o zaradenie do operačných záloh, žiadosť o zaradenie do pohotovostných záloh alebo žiadosť o zaradenie na výcvik branných záloh,

doklady preukazujúce skutočnosti podľa § 8 ods. 1 až 7 a § 11 ods. 7 a 8,

dohodu o zaradení do operačných záloh, dohodu o zaradení do pohotovostných záloh alebo dohodu o výcviku,

personálny rozkaz vrátane oznámenia o zaradení do operačných záloh podľa § 4 ods. 3,

písomnosti, ktoré súvisia s pravidelným cvičením operačných záloh a pohotovostných záloh, výcvikom branných záloh a plnením úloh ozbrojených síl.

(5)

Po zániku dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh alebo dohody o výcviku alebo uplynutím doby zaradenia do operačných záloh podľa § 4 ods. 3 zašle veliteľ vojenského útvaru osobný spis vojaka operačných záloh, vojaka pohotovostných záloh alebo vojaka branných záloh vojenskému archívu.

§11

Vymenovanie do vojenskej hodnosti, povýšenie do vojenskej hodnosti a priznanie vojenskej hodnosti

(1)

Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh môže byť vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol.

(2)

Vojaka operačných záloh, vojaka pohotovostných záloh a vojaka branných záloh bez vojenskej hodnosti vymenuje do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa veliteľ vojenského útvaru písomným vojenským rozkazom v deň nadobudnutia účinnosti dohody o zaradení.

(3)

Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh môže byť vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík, ak spĺňa

kvalifikačné predpoklady, ktoré sú požadované na funkciu s plánovanou vojenskou hodnosťou poručík a

odborné požiadavky na výkon funkcie, na ktorú bude pripravovaný; odborné požiadavky ustanoví služobný predpis.

(4)

Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh môže byť povýšený do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, ak súčasne spĺňa nasledovné podmienky

je zaradený do funkcie, na ktorej výkon je táto vojenská hodnosť plánovaná,

spĺňa kvalifikačné predpoklady a odborné požiadavky na výkon funkcie, na ktorú je táto vojenská hodnosť plánovaná,

uplynula doba jeho zaradenia do operačných záloh alebo pohotovostných záloh vo vojenskej hodnosti

vojak 2. stupňa – jeden rok,

slobodník – jeden rok,

desiatnik – jeden rok,

čatár – dva roky,

rotný – dva roky,

rotmajster a nadrotmajster – štyri roky,

poručík a nadporučík – dva roky, alebo

kapitán a major – tri roky,

počas zaradenia do operačných záloh alebo pohotovostných záloh sa zúčastnil na pravidelnom cvičení alebo plnil úlohy ozbrojených síl najmenej v rozsahu 20 dní v kalendárnom roku.

(5)

Minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) môže mimoriadne povýšiť vojaka v zálohe. Podrobnosti o mimoriadnom povýšení vojaka v zálohe ustanoví služobný predpis.

(6)

Veliteľ vojenského útvaru môže zaradiť vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou vyššou o jeden stupeň, než akú vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh dosiahol.

(7)

Veliteľ vojenského útvaru prizná vojenskú hodnosť pri zaradení do pohotovostných záloh občanovi v služobnom pomere príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy.

(8)

Veliteľ vojenského útvaru prizná vojenskú hodnosť pri zaradení do pohotovostných záloh aj občanovi, ktorý skončil služobný pomer príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy a jeho zaradenie do pohotovostných záloh bezprostredne nadväzuje na skončenie služobného pomeru.

(9)

Vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh, ktorý je zaradený vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) druhom bode alebo treťom bode v

hodnostnom zbore mužstva a hodnostnom zbore poddôstojníkov, povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený náčelníkom generálneho štábu,

hodnostnom zbore dôstojníkov, vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povyšuje náčelník generálneho štábu.

(10)

Vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh, ktorý je zaradený vo Vojenskej polícii v hodnostnom zbore mužstva, v hodnostnom zbore poddôstojníkov alebo v hodnostnom zbore dôstojníkov, vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povyšuje riaditeľ Vojenskej polície (ďalej len „riaditeľ“).

(11)

Vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak branných záloh, ktorý zahynul pri plnení povinností alebo v súvislosti s nimi počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl, môže byť povýšený do vojenskej hodnosti in memoriam.

(12)

Podrobnosti o vymenovaní do vojenskej hodnosti a povyšovaní do vojenskej hodnosti vojaka operačných záloh, vojaka pohotovostných záloh a vojaka branných záloh a o priznaní vojenskej hodnosti vojakovi pohotovostných záloh ustanoví služobný predpis.

§12 Náležitosti vojakov v zálohe

(1)

Náležitosťami vojakov v zálohe sú

motivačný príspevok,

doplatok k motivačnému príspevku,

hodnostný plat,

príspevok za zvýšenie odbornosti a kvalifikácie,

príspevok za predĺženie záväzku,

príspevok za plnenie úloh ozbrojených síl v období krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu,

príspevok za plnenie úloh ozbrojených síl v čase vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,

príspevok na štúdium na strednej škole alebo vysokej škole,

príspevok na zvyšovanie fyzickej zdatnosti a pripravenosti,

odmena,

naturálne náležitosti,

náhrada cestovného,

náhrada výdavkov za služobnú cestu.

(2)

Motivačný príspevok patrí

vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh v sume 3 000 eur, ak sa zúčastnil na pravidelnom cvičení alebo plnil úlohy ozbrojených síl najmenej v rozsahu 20 dní v kalendárnom roku, pričom za 14 dní vykonávania pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl v kalendárnom roku sa mu vyplatí motivačný príspevok v sume 1 500 eur a za ďalších 6 dní vykonávania pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl v kalendárnom roku sa mu vyplatí motivačný príspevok v sume 1 500 eur; ak vojakovi operačných záloh, ktorému skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru, alebo vojakovi pohotovostných záloh, ktorý je v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, vznikol nárok na vyplatenie finančného príspevku podľa § 36 ods. 1, súčet vyplateného motivačného príspevku a finančného príspevku podľa § 36 ods. 1 nesmie presiahnuť sumu 3 000 eur,

vojakovi branných záloh v sume 1 500 eur, ak sa zúčastnil na pravidelnom cvičení alebo plnil úlohy ozbrojených síl najmenej v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku.

(3)

Ak vojak operačných záloh podľa § 4 ods. 3 nebol počas trvania jeho zaradenia v operačných zálohách povolaný na pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl, patrí mu motivačný príspevok v sume 600 eur za kalendárny rok.

(4)

Občanovi uvedenému v § 2 ods. 1 písm. e) patrí doplatok k motivačnému príspevku v sume 1 500 eur, ak do konca kalendárneho roka, v ktorom absolvoval výcvik branných záloh, uzatvorí dohodu o zaradení do operačných záloh podľa § 9 ods. 1 alebo dohodu o zaradení do pohotovostných záloh podľa § 9 ods. 2 a zúčastní sa na pravidelnom cvičení v rozsahu najmenej 6 dní v kalendárnom roku.

(5)

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh okrem príslušníka zboru a príslušníka finančnej správy patrí hodnostný plat za čas pravidelného cvičenia alebo za čas plnenia úloh ozbrojených síl ustanovený pre vojenskú hodnosť, ktorú dosiahol. Ak vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh alebo vojak branných záloh dosiahol vojenskú hodnosť vojak 1. stupňa, patrí mu hodnostný plat ustanovený pre vojenskú hodnosť vojaka 2. stupňa podľa osobitného predpisu.²⁷)

(6)

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh, okrem príslušníka zboru a príslušníka finančnej správy, ktorý sa zúčastňuje pravidelného cvičenia v sobotu, nedeľu alebo počas dňa pracovného pokoja, patrí za tieto dni dvojnásobok hodnostného platu podľa odseku 5.

(7)

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh, ktorý sa zúčastňuje plnenia úloh ozbrojených síl v sobotu, nedeľu alebo počas dňa pracovného pokoja, patrí za tieto dni dvojnásobok hodnostného platu podľa odseku 5.

(8)

Vojakovi ostatných záloh okrem neozbrojeného príslušníka finančnej správy patrí v čase plnenia úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 8 hodnostný plat podľa odsekov 5 a 7.

(9)

Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh môže byť priznaný príspevok za zvýšenie odbornosti a kvalifikácie. Tento príspevok nemôže byť priznaný v poslednom roku jeho zaradenia, ak nedôjde k uzatvoreniu dohody o zaradení do operačných záloh podľa § 4 ods. 5 alebo k uzatvoreniu dohody o zaradení do pohotovostných záloh podľa § 5 ods. 4.

(10)

Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh, ktorý najneskôr do konca roka predchádzajúceho poslednému roku jeho zaradenia v operačných zálohách alebo pohotovostných zálohách uzatvoril dohodu o zaradení do operačných záloh podľa § 4 ods. 5 alebo dohodu o zaradení do pohotovostných záloh podľa § 5 ods. 4, môže byť priznaný príspevok za predĺženie záväzku.

(11)

Vojakovi operačných záloh a pohotovostných záloh môže byť za plnenie úloh ozbrojených síl v období krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu priznaný príspevok, ak počas krízovej situácie plní úlohy viac ako 14 dní.

(12)

Vojakovi operačných záloh môže byť priznaný príspevok za plnenie úloh ozbrojených síl v čase vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky za každých ukončených šesť mesiacov jeho vyslania podľa osobitného predpisu.¹³)

(13)

Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh môže byť priznaný príspevok na štúdium na strednej škole alebo vysokej škole, ak je žiakom na strednej škole alebo študentom na vysokej škole.

(14)

Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh patrí príspevok na zvyšovanie fyzickej zdatnosti a pripravenosti vo výške 50 % z hodnostného platu vojaka 2. stupňa podľa osobitného predpisu,²⁷) ak splní normy pohybovej výkonnosti.

(15)

Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh možno udeliť odmenu až do výšky jeho hodnostného platu podľa odseku 5 za kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie úloh nad rozsah činností, ktoré sa vyžadujú pri pravidelnom cvičení alebo pri plnení úloh ozbrojených síl.

(16)

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh patria naturálne náležitosti, ktorými sú proviantné náležitosti, výstrojové náležitosti, prepravné náležitosti a ubytovanie. Vojakovi ostatných záloh patria naturálne náležitosti podľa prvej vety iba v čase plnenia úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 8.

(17)

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh patrí náhrada cestovného za cestu z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu na území Slovenskej republiky do miesta pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl a späť v cene cestovného lístka 2. triedy verejnej osobnej dopravy na železničnej dráhe alebo v cene cestovného lístka pravidelnej autobusovej dopravy. Vojakovi ostatných záloh patrí náhrada cestovného podľa prvej vety iba v čase plnenia úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 8.

(18)

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh, ktorý bol pri plnení úloh ozbrojených síl vyslaný na služobnú cestu, patrí náhrada výdavkov za služobnú cestu podľa osobitného predpisu.²⁸)

(19)

Náležitosti vojakov v zálohe vypláca vojenský útvar.

(20)

Služobný predpis upraví

podmienky preukazovania zvýšenia odbornosti a kvalifikácie na účely vyplatenia príspevku za zvýšenie odbornosti a kvalifikácie podľa odseku 9,

podmienky a spôsob vyplácania náležitostí vojakov v zálohe uvedených v odsekoch 9 až 14,

rozsah naturálnych náležitostí poskytovaných podľa odseku 16,

výplatné termíny, v ktorých sa vyplácajú náležitosti vojakov v zálohe podľa odsekov 2 až 18.

(21)

Náležitosti vojakov v zálohe vyplácané podľa tohto zákona sa zaokrúhľujú na celé eurá nahor.

Druhý oddiel

Príprava a použitie vojakov v zálohe

§13 Príprava operačných záloh a pohotovostných záloh

(1)

Príprava vojaka operačných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 4 ods. 1 a na výkon mimoriadnej služby sa vykonáva pravidelným cvičením v rozsahu najmenej 20 kalendárnych dní a najviac 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku. Pravidelné cvičenie vojaka operačných záloh pozostáva z primárneho výcviku, zdokonaľovacieho výcviku, odborného výcviku, odborného kurzu alebo špecializačného kurzu.

(2)

Príprava vojaka pohotovostných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 5 ods. 1 a vojaka pohotovostných záloh, ktorý nie je príslušníkom zboru alebo príslušníkom finančnej správy, na výkon mimoriadnej služby sa vykonáva pravidelným cvičením v rozsahu najmenej 20 kalendárnych dní a najviac 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku. Pravidelné cvičenie vojaka pohotovostných záloh pozostáva z primárneho výcviku, zdokonaľovacieho výcviku, odborného výcviku, odborného kurzu alebo špecializačného kurzu.

(3)

Vojak pohotovostných záloh sa môže na základe žiadosti pripravovať na plnenie úloh vojaka operačných záloh. O žiadosti rozhoduje veliteľ, ktorý vojaka do pohotovostných záloh zaradil.

(4)

Obsah a dĺžku trvania primárneho výcviku, zdokonaľovacieho výcviku, odborného výcviku, odborného kurzu a špecializačného kurzu podľa odsekov 1 a 2 ustanoví služobný predpis.

(5)

Počty vojakov operačných záloh a vojakov pohotovostných záloh a termíny pravidelných cvičení podľa odsekov 1 a 2 určí minister. Termíny pravidelných cvičení oznámi vojenský útvar vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a jeho zamestnávateľovi najneskôr tri mesiace pred ich vykonaním; to neplatí, ak dôjde k zmene termínu pravidelného cvičenia z dôvodu nahradenia ospravedlnenej neprítomnosti podľa § 18 ods. 3.

§14 Príprava branných záloh

(1)

Príprava vojaka branných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl, výkon mimoriadnej služby a plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu podľa osobitného predpisu¹⁹) sa vykonáva výcvikom branných záloh, odbornými seminármi a tematickými cvičeniami v rozsahu najmenej 14 kalendárnych dní.

(2)

Obsah a dĺžku trvania výcviku branných záloh, odborných seminárov a tematických cvičení podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(3)

Počty vojakov branných záloh a termíny výcviku branných záloh podľa odseku 1 určí minister. Termíny výcviku branných záloh oznámi vojenský útvar vojakovi branných záloh a jeho zamestnávateľovi najneskôr tri mesiace pred ich vykonaním.

(4)

Účasť vojaka branných záloh na výcviku sa na účel povolávania na výkon mimoriadnej služby považuje za účasť na pravidelnom cvičení.

§15 Plnenie úloh ozbrojených síl

(1)

Vojak operačných záloh môže byť v období krízovej situáciepovolaný na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 4 ods. 1 na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ministra. Vláda určí počty vojakov operačných záloh a dobu, počas ktorej majú plniť úlohy ozbrojených síl.

(2)

Vojak operačných záloh podľa § 4 ods. 4, ktorý neukončil primárny výcvik v rámci pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 1 sa na plnenie úloh ozbrojených síl podľa odseku 1 nepovolá.

(3)

Vojak operačných záloh podľa odseku 1 plní úlohy ozbrojených síl v rozsahu 30 dní v kalendárnom roku. Vojak operačných záloh sa môže s veliteľom vojenského útvaru dohodnúť na plnení úloh ozbrojených síl aj nad rozsah ustanovený v prvej vete. Do rozsahu plnenia úloh ozbrojených síl podľa prvej vety sa započítava aj rozsah pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 1 vykonaného v tom istom kalendárnom roku.

(4)

Vojak pohotovostných záloh, ktorý nie je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, môže byť v období krízovej situáciepovolaný na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 5 ods. 1 na základe rozhodnutia vlády na návrh ministra.

(5)

Vojak pohotovostných záloh, ktorý neukončil primárny výcvik v rámci pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 2 sa na plnenie úloh ozbrojených síl podľa odseku 4 nepovolá a na účasť na riešení krízovej situácie v územnom obvode okresu podľa odseku 6 nevyzve, ak vláda nerozhodne inak.

(6)

Ak minister na základe žiadosti okresného úradu vyzve vojakov pohotovostných záloh, ktorí sú príslušníkmi zborov a ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy, aby sa zúčastnili na riešení krízovej situáciev územnom obvode okresu, vojak pohotovostných záloh, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, sa môže zúčastniť na plnení úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 5 ods. 1.

(7)

Vojak operačných záloh, ktorému skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru, a vojak pohotovostných záloh, ktorý je v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, môže plniť úlohy Žandárskeho zboru podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2, ak absolvoval primárny výcvik. Do rozsahu pravidelného cvičenia vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh podľa § 13 ods. 1 alebo ods. 2 sa započítava aj rozsah plnenia úloh Žandárskeho zboru podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 vykonaného v tom istom kalendárnom roku.

(8)

Ak minister na základe žiadosti okresného úradu vyzve vojakov ostatných záloh, ktorí ukončili výcvik branných záloh, primárny výcvik podľa § 13 alebo základný vojenský výcvik podľa osobitného predpisu,²⁰) aby sa zúčastnili na riešení krízovej situáciev územnom obvode okresu, vojak ostatných záloh sa môže zúčastniť na plnení úloh ozbrojených síl v rozsahu odstraňovania následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu a riešenie mimoriadnych udalostí.

(9)

Podrobnosti o povolaní vojakov operačných záloh podľa odseku 1, povolaní vojakov pohotovostných záloh podľa odseku 4 a o vyzvaní vojakov pohotovostných záloh, ktorí sú príslušníkmi zborov a ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy podľa odseku 6 a vojakov ostatných záloh podľa odseku 8 určí služobný predpis.

(10)

Pri vypovedaní vojny alebo vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh pokračuje v pravidelnom cvičení alebo v plnení úloh ozbrojených síl a vojak branných záloh pokračuje vo výcviku branných záloh, ak mu nebol nariadený výkon mimoriadnej služby.

(11)

Na činnosti vojaka v zálohe vykonávané počas pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 1 a 2, výcviku branných záloh podľa § 14 ods. 1 a plnenia úloh ozbrojených síl podľa tohto paragrafu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,²⁹) len ak to technické možnosti zbraní, zbraňových systémov, výzbroje a vojenskej techniky umožňujú. Ak to technické možnosti neumožňujú, veliteľ vojenského útvaru zabezpečí najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia.

§16 Spoločné ustanovenia k povolávaniu vojakov v zálohe

(1)

Veliteľ vojenského útvaru povoláva vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh na pravidelné cvičenie podľa § 13 ods. 1 a 2 a vojaka branných záloh na výcvik branných záloh podľa § 14 ods. 1 na základe plánu pravidelných cvičení a výcviku branných záloh, ktorý ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle. Oznámenie o nástupe na pravidelné cvičenie alebo na výcvik branných záloh sa vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh doručuje najmenej 15 kalendárnych dní pred termínom nástupu na pravidelné cvičenie alebo výcvik branných záloh.

(2)

Okresný úrad v sídle kraja povoláva vojaka operačných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 1 a vojaka pohotovostných záloh podľa § 15 ods. 4 doručením oznámenia najneskôr päť kalendárnych dní pred termínom nástupu na plnenie úloh ozbrojených síl. Lehotu na doručenie oznámenia podľa prvej vety možno skrátiť na základe súhlasu vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh.

(3)

Veliteľ vojenského útvaru môže nariadiť plnenie úloh ozbrojených síl vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh, ktorý sa zúčastňuje pravidelného cvičenia a ktorého možno povolať na plnenie úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 1 a 4 alebo vyzvať, aby sa zúčastnil na riešení krízovej situácie podľa § 15 ods. 6.

(4)

Miesto a čas nástupu na pravidelné cvičenie podľa § 13, výcvik branných záloh podľa § 14 alebo na plnenie úloh ozbrojených síl sa určí v oznámení podľa odsekov 1 a 2.

(5)

Vojaka pohotovostných záloh, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, vyrozumie o výzve podľa § 15 ods. 6 veliteľ vojenského útvaru. Vojak pohotovostných záloh, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, na základe vyrozumenia podľa prvej vety veliteľovi vojenského útvaru oznámi, či sa na riešení krízovej situácie zúčastní; ak oznámi, že sa na riešení krízovej situácie zúčastní, veliteľ vojenského útvaru mu doručí oznámenie o mieste a čase nástupu na riešenie krízovej situácie. Podrobnosti o náležitostiach vyrozumenia podľa prvej vety a oznámenia podľa druhej vety ustanoví služobný predpis.

(6)

Postup podľa odseku 5 sa rovnako vzťahuje na vyzvanie vojakov ostatných záloh, aby sa zúčastnili na riešení krízovej situáciepodľa § 15 ods. 8.

(7)

Ak sa vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh nemôže dostaviť na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, je povinný bezodkladne oznámiť veliteľovi vojenského útvaru dôvod, ktorý mu v tom bráni, a tento dôvod preukázať potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu. Ak sa vojak pohotovostných záloh, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, nemôže dostaviť na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 6 z dôvodu nevyhnutnosti plnenia úloh príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy, je povinný to bezodkladne preukázať veliteľovi vojenského útvaru predložením písomného oznámenia vydaného jeho nadriadeným.

(8)

Zamestnávateľ je povinný uvoľniť

vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh na pravidelné cvičenie; to neplatí pre vojaka pohotovostných záloh, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy a ktorého neprítomnosť na pravidelnom cvičení bola ospravedlnená podľa § 18 ods. 1 písm. b),

vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl,

vojaka pohotovostných záloh, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, na účasť na riešení krízovej situácie podľa § 15 ods. 6,

vojaka branných záloh na výcvik branných záloh, odborné semináre a tematické cvičenia,

vojaka ostatných záloh na účasť na riešení krízovej situácie podľa § 15 ods. 8.

(9)

Zamestnanec preukazuje svojmu zamestnávateľovi účasť na pravidelnom cvičení alebo výcviku branných záloh oznámením, ktoré mu zasiela veliteľ vojenského útvaru podľa odseku 1.

(10)

Zamestnanec preukazuje svojmu zamestnávateľovi účasť na plnení úloh ozbrojených síl oznámením, ktoré mu zasiela okresný úrad v sídle kraja podľa odseku 2 a veliteľ vojenského útvaru podľa odsekov 5 a 6.

§17 Základné povinnosti vojaka v zálohe a vojenská disciplína

(1)

Vojak operačných záloh je povinný

oznámiť veliteľovi vojenského útvaru skutočnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c), e) a f) alebo ich zmenu,

oznámiť veliteľovi vojenského útvaru zmenu zdravotného stavu, ktorá znemožňuje jeho účasť na pravidelnom cvičení podľa § 13 ods. 1 alebo na plnení úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 1,

oznámiť veliteľovi vojenského útvaru skutočnosti, na základe ktorých prestal spĺňať podmienky na zaradenie do operačných záloh podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) alebo písm. j),

dostaviť sa v určený deň a hodinu na miesto pravidelného cvičenia určené v oznámení podľa § 16 ods. 1 alebo na miesto plnenia úloh ozbrojených síl určené v oznámení podľa § 16 ods. 2,

byť pripravený na plnenie úloh ozbrojených síl podľa § 15 v rámci pohotovosti počas 10 pracovných dní v kalendárnom roku rozvrhnutých na základe dohody s veliteľom vojenského útvaru, pre ktorý je vojak operačných záloh pripravovaný.

(2)

Vojak pohotovostných záloh je povinný

oznámiť veliteľovi vojenského útvaru skutočnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c), e) a f) alebo ich zmenu,

oznámiť veliteľovi vojenského útvaru zmenu zdravotného stavu, ktorá znemožňuje jeho účasť na pravidelnom cvičení podľa § 13 ods. 2 alebo na plnení úloh ozbrojených síl podľa § 15 ods. 4 a 6,

oznámiť veliteľovi vojenského útvaru skončenie jeho služobného pomeru príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy,³⁰)

(3)

Vojak branných záloh je povinný dostaviť sa v určený deň a hodinu na miesto výcviku branných záloh určené v oznámení podľa § 16 ods. 1.

(4)

Veliteľ vojenského útvaru môže evidovať údaje podľa § 9 ods. 10 písm. a) až c) a e) a kontaktné údaje, ak vojak branných záloh na tento účel udelí veliteľovi vojenského útvaru súhlas so spracúvaním podľa osobitného predpisu.³¹) Ak vojak branných záloh udelí súhlas so spracúvaním údajov podľa prvej vety, je povinný oznámiť veliteľovi vojenského útvaru zmenu týchto údajov.

(5)

Vojak ostatných záloh, ktorý absolvoval výcvik branných záloh a ktorý veliteľovi vojenského útvaru podľa § 16 ods. 5 a 6 oznámi, že sa zúčastní na riešení krízovej situácie, je povinný dostaviť sa v určený deň a hodinu na miesto nástupu na riešenie krízovej situácie určené v oznámení podľa § 16 ods. 5 a 6.

(6)

Podrobnosti o spôsobe vyrozumenia a plnení úloh vyplývajúcich z pohotovosti vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh ustanoví služobný predpis.

(7)

Vojak v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh a plnenia úloh ozbrojených síl je povinný

dodržiavať vojenskú disciplínu,

zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť ozbrojených síl alebo ohroziť dôveru v ozbrojené sily,

dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ak v § 15 ods. 11 nie je ustanovené inak,

podrobiť sa vo vojenskom útvare vstupnej lekárskej prehliadke a výstupnej lekárskej prehliadke.

(8)

Vojak v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh a plnenia úloh ozbrojených síl podlieha disciplinárnej právomoci veliteľa vojenského útvaru; tým nie je dotknuté ukladanie disciplinárnych opatrení podľa osobitných predpisov,³²) ak ide o vojaka v zálohe, ktorý je príslušníkom zboru alebo ozbrojeným príslušníkom finančnej správy. O uložení disciplinárneho opatrenia a o udelení disciplinárnej odmeny rozhoduje veliteľ vojenského útvaru disciplinárnym rozkazom.

(9)

Disciplinárne opatrenie možno uložiť, ak sa preukázalo, že vojak v zálohe spáchal disciplinárne previnenie, a na nápravu a obnovenie vojenskej disciplíny za menej závažné konanie nepostačuje prerokovanie disciplinárneho previnenia. Za disciplinárne previnenie možno vojakovi v zálohe uložiť disciplinárne opatrenie, ktorým je písomné pokarhanie. Písomné pokarhanie možno vojakovi v zálohe uložiť aj opakovane.

(10)

Na porušenie vojenskej disciplíny, rozkazné konanie a disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.³³)

§18 Neprítomnosť počas prípravy a plnenia úloh ozbrojených síl

(1)

Veliteľ vojenského útvaru ospravedlní neprítomnosť vojaka v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl z dôvodu

jeho dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz; neschopnosť pre chorobu alebo úraz preukazuje vojak v zálohe veliteľovi vojenského útvaru predložením potvrdenia lekára,

nevyhnutnosti plnenia úloh príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy; nevyhnutnosť plnenia úloh príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy preukazuje vojak v zálohe veliteľovi vojenského útvaru predložením písomného oznámenia vydaného jeho nadriadeným, alebo

inej prekážky; existenciu inej prekážky preukazuje vojak v zálohe veliteľovi vojenského útvaru predložením potvrdenia lekára alebo rozhodnutia štátneho orgánu.

(2)

Veliteľ vojenského útvaru môže ospravedlniť neprítomnosť vojaka v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl aj z iných naliehavých osobných alebo rodinných dôvodov.

(3)

Ospravedlnenú neprítomnosť počas pravidelného cvičenia alebo výcviku branných záloh podľa odseku 1 si vojak v zálohe môže nahradiť v najbližšom možnom termíne pravidelného cvičenia alebo výcviku branných záloh.

§19

Skončenie pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh a plnenia úloh ozbrojených síl

(1)

Pravidelné cvičenie, výcvik branných záloh a plnenie úloh ozbrojených síl sa skončí uplynutím určenej doby.

(2)

Veliteľ vojenského útvaru rozhodne o skončení účasti vojaka v zálohe na pravidelnom cvičení, výcviku branných záloh a plnení úloh ozbrojených síl ešte pred uplynutím určenej doby, ak

ospravedlnená neprítomnosť vojaka v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl presiahla päť dní z celkovej doby pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl alebo

neospravedlnená neprítomnosť vojaka v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl trvala aspoň osem hodín.

§20 Náhrada škody spôsobenej vojakom v zálohe

(1)

Vojak v zálohe zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl alebo v priamej súvislosti s pravidelným cvičením, výcvikom branných záloh alebo plnením úloh ozbrojených síl.

(2)

Ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj porušením povinnosti zo strany štátu, vojak v zálohe znáša škodu pomerne.

(3)

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú vojakovi v zálohe a za škodu, ktorú vojak v zálohe spôsobil tretím osobám počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo počas plnenia úloh ozbrojených síl alebo v priamej súvislosti s pravidelným cvičením, výcvikom branných záloh alebo plnením úloh ozbrojených síl.

(4)

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc vojakovi v zálohe počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo počas plnenia úloh ozbrojených síl alebo v priamej súvislosti s pravidelným cvičením, výcvikom branných záloh alebo plnením úloh ozbrojených síl na žiadosť vojaka v zálohe alebo s jeho vedomím. Zodpovednosti podľa prvej vety sa štát môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba škodu spôsobila úmyselne.

(5)

Ten, komu vznikla škoda spôsobená podľa odsekov 1 až 4, si náhradu škody uplatňuje na ministerstve. Ak ministerstvo uhradí náhradu škody, požaduje regresnú náhradu v celej výške od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je za spôsobenú škodu zodpovedná.

(6)

Za správcu majetku štátu vo veciach náhrady škody koná ministerstvo.

(7)

Na náhradu škody sa primerane použijú ustanovenia osobitných predpisov.³⁴)

§21 Jednorazové odškodnenie pozostalých

(1)

Ak vojak v zálohe následkom úrazu alebo choroby v súvislosti s pravidelným cvičením, výcvikom branných záloh alebo plnením úloh ozbrojených síl zomrel, môže minister poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých až do výšky desaťnásobku hodnostného platu podľa § 12 ods. 5; tým nie sú dotknuté nároky na odškodnenie pozostalých podľa osobitných predpisov.³⁵)

(2)

Jednorazové odškodnenie pozostalých sa poskytuje manželovi alebo manželke a dieťaťu zomretého vojaka v zálohe. Jednorazové odškodnenie pozostalých sa poskytuje pozostalým rovnakým dielom, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť 2,5-násobok sumy podľa odseku 1.

(3)

Ak niet pozostalého manžela alebo manželky ani dieťaťa, poskytuje sa za podmienok a vo výške uvedenej v odseku 2 jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomretého vojaka v zálohe.

TRETIA ČASŤ | ŽANDÁRSKY ZBOR

Prvý oddiel

Žandársky zbor

§22 Úlohy a organizácia Žandárskeho zboru

(1)

Žandársky zbor sa spolupodieľa na plnení úloh Policajného zboru³) pri

ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,

zabezpečovaní verejného poriadku a pri realizácii opatrení na jeho obnovenie, ak bol porušený, okrem zabezpečovania verejného poriadku a realizácie opatrení na jeho obnovenie pri zhromaždeniach zvolaných podľa osobitného predpisu,¹⁷)

dohliadaní na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a pri jej riadení,

zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky,

zaisťovaní ochrany určených objektov podľa osobitného predpisu.³⁶)

(2)

Žandársky zbor sa spolupodieľa aj na plnení úloh Vojenskej polície³⁷) pri

zabezpečovaní disciplíny a poriadku vo vojenských objektoch, priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie,

zabezpečovaní disciplíny a poriadku vojakmi na verejnosti,

ochrane vojenských objektov, vojenských konvojov, vojenských transportov, zbraní, streliva, výbušnín a vojenského materiálu, ako aj ostatného majetku štátu v správe alebo užívaní ministerstva a materiálu dôležitého pre obranu štátu,

dohliadaní na bezpečnosť prevádzky a premávky motorových vozidiel a nemotorových vozidiel ministerstva a štátneho podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo,

dohliadaní na bezpečnosť premávky vozidiel Organizácie Severoatlantickej zmluvy, vozidiel ozbrojených síl vysielajúceho štátu na účely plnenia služobných povinností a motorových vozidiel a nemotorových vozidiel,

riadení premávky vojenských vozidiel, vozidiel Organizácie Severoatlantickej zmluvy, vozidiel ozbrojených síl vysielajúceho štátu na účely plnenia služobných povinností a motorových vozidiel a nemotorových vozidiel na pozemných komunikáciách.

(3)

Žandársky zbor tvoria žandári. Žandárom môže byť

profesionálny vojak,³⁸) ktorý úspešne absolvoval odborné školenie alebo výcvik realizovaný alebo zabezpečovaný Vojenskou políciou,

občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru a ktorý je vojakom operačných záloh,

občan v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, ktorý je vojakom pohotovostných záloh.

(4)

Žandár podľa odseku 3 písm. a) plní úlohy podľa odseku 1 alebo odseku 2 mimo služobného času³⁹) alebo v čase preventívnej rehabilitácie vykonávanej formou aktívneho odpočinku⁴⁰) a žandár podľa odseku 3 písm. b) a c) v čase pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 1 a 2; žandár plní úlohy najmä v prímestských oblastiach alebo vidieckych oblastiach. Plnenie úloh žandára podľa odseku 3 písm. a) a c) nesmie ovplyvniť plnenie jeho služobných povinností.

(5)

Úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti Žandárskeho zboru plní Vojenská polícia; ustanovenia odsekov 6 a 7 tým nie sú dotknuté.

(6)

Žandár plní úlohy podľa odseku 1 v útvaroch služby poriadkovej polície, služby ochrany objektov a služby hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru. Úlohy podľa odseku 2 plní žandár na odboroch a oddeleniach Vojenskej polície. Úlohy môže žandár plniť aj samostatne.

(7)

Žandár počas plnenia úloh podľa odseku 1 podlieha organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti útvaru Policajného zboru podľa miesta zaradenia žandára a počas plnenia úloh podľa odseku 2 podlieha organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti odboru alebo oddelenia Vojenskej polície podľa miesta zaradenia žandára.

(8)

Žandár má pri plnení úloh podľa odsekov 1 a 2 postavenie verejného činiteľa.

(9)

Riaditeľ uzatvára so žandárom dohodu o plnení úloh Žandárskeho zboru. Ak žandár spĺňa podmienky podľa odseku 3 a uzavrel písomnú dohodu o plnení úloh Žandárskeho zboru, Vojenská polícia ho zapíše do zoznamu žandárov. Dohoda o plnení úloh Žandárskeho zboru musí byť písomná, inak je neplatná a obsahuje najmä

identifikačné údaje zmluvných strán,

predmet dohody,

rozsah plnenia úloh Žandárskeho zboru,

dobu, na ktorú sa uzatvára,

finančný príspevok za plnenie úloh Žandárskeho zboru,

podmienky absolvovania odborného školenia alebo výcviku,

dátum a miesto uzatvorenia dohody.

(10)

Plnenie úloh podľa odseku 1 alebo odseku 2 v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín; prestávka na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút sa započítava do času plnenia úloh podľa odseku 1 alebo odseku 2 a neposkytuje sa na začiatku a konci plnenia úloh.

(11)

Riaditeľ môže odstúpiť od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru, ak

nastanú okolnosti, ktoré bránia tomu, aby žandár naďalej plnil svoje úlohy alebo

žandár

závažným spôsobom prekročí svoje oprávnenia,

zneužije svoje postavenie,

poruší svoje povinnosti,

napriek písomnému upozorneniu neplní úlohy v rámci svojich oprávnení,

svojím konaním narušil vážnosť ozbrojených síl alebo ohrozil dôveru v ozbrojené sily alebo

neabsolvuje úspešne odborné školenie alebo výcvik realizovaný alebo zabezpečovaný Vojenskou políciou.

(12)

Žandár môže od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu.

(13)

Odstúpenie od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru podľa odsekov 11 a 12 musí byť písomné, inak je neplatné; odstúpenie je účinné odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru.

(14)

Dohoda o plnení úloh Žandárskeho zboru zanikne

uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená,

ak žandár prestane spĺňať podmienky podľa odseku 3,

úmrtím žandára alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol žandár vyhlásený za mŕtveho.

(15)

Dňom nadobudnutia účinnosti oznámenia o odstúpení od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru podľa odseku 13 alebo dňom zániku dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru podľa odseku 14 Vojenská polícia vyčiarkne žandára zo zoznamu žandárov. Vojenská polícia vyčiarknutie žandára zo zoznamu žandárov bezodkladne písomne oznámi žandárovi.

(16)

Podrobnosti o podmienkach dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru a podrobnosti o odbornom školení alebo výcviku podľa odseku 3 písm. a) ustanoví služobný predpis.

§23

(1)

Vojenská polícia vedie zoznam žandárov; v zozname uvedie meno a priezvisko žandára, vojenskú hodnosť, identifikačné číslo žandára, adresu trvalého pobytu, vojenský útvar, v ktorom žandár vykonáva štátnu službu profesionálneho vojaka, v ktorom je zaradený do operačných záloh alebo v ktorom je zaradený do pohotovostných záloh, dátum absolvovania odborného školenia alebo výcviku. Zoznam žandárov je neverejný. Zoznam žandárov poskytuje Vojenská polícia na účely podľa § 22 ods. 7 Policajnému zboru.

(2)

Vojenská polícia spracúva na účely plnenia úloh podľa § 22 ods. 1 a 2 údaje o žandárovi v rozsahu

meno, priezvisko a rodné priezvisko,

vojenská hodnosť a titul,

dátum a miesto narodenia,

adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu,

evidenčné číslo osobnej identifikačnej karty⁴¹) profesionálneho vojaka alebo služobného preukazu príslušníka Policajného zboru,

skupinu alebo skupiny vozidiel, ktoré je žandár oprávnený viesť a dátum uplynutia platnosti vodičského preukazu pre každú skupinu vodičského oprávnenia.

(3)

Vojenská polícia opätovne nezapíše žandára do zoznamu žandárov, ak došlo k odstúpeniu od dohody o plnení úloh Žandárskeho zboru podľa § 22 ods. 11 písm. b) alebo ods. 12.

§24 Preukazovanie príslušnosti k Žandárskemu zboru

(1)

Žandár preukazuje príslušnosť k Žandárskemu zboru rovnošatou žandára s identifikačným číslom a

preukazom žandára alebo

ústnym vyhlásením „Žandári“.

(2)

Rovnošata žandára má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť k Žandárskemu zboru. Na rovnošate žandára nosí žandár štátny znak Slovenskej republiky.

(3)

Preukaz žandára obsahuje fotografiu, meno a priezvisko, vojenskú hodnosť, titul, označenie „ŽANDÁRI“, identifikačné číslo, odtlačok úradnej pečiatky Vojenskej polície a podpis riaditeľa. Vzor preukazu žandára je uvedený v prílohe č. 1.

(4)

Žandár pri preukazovaní príslušnosti k Žandárskemu zboru nesmie preukaz žandára vydať z rúk; na požiadanie a ak to okolnosti dovolia predloží iba na nahliadnutie jeho prednú stranu.

(5)

Vozidlá používané Žandárskym zborom sú označené nápisom „ŽANDÁRI“.

(6)

Ak žandárovi nebola na plnenie úloh Žandárskeho zboru vydaná rovnošata žandára, úlohy Žandárskeho zboru plní v poľnej vojenskej rovnošate⁴²) s identifikačným číslom a rukávovým označením s nápisom „ŽANDÁRI“. Na poľnej vojenskej rovnošate s identifikačným číslom a rukávovým označením môže žandár nosiť, najmä za zníženej viditeľnosti, reflexnú vestu žltej farby s nápisom „ŽANDÁRI“ a s identifikačným číslom žandára.

(7)

Podrobnosti o rovnošate žandára, jej súčastiach, jej poskytovaní, nosení a jej vyobrazenie a podrobnosti o rukávovom označení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§25 Povinnosti žandára

(1)

Žandár je povinný

riadiť sa pri svojej činnosti Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,

dodržiavať služobné predpisy a ostatné interné predpisy upravujúce činnosť Žandárskeho zboru,

plniť príkazy a pokyny vydané nadriadeným útvaru Policajného zboru, nadriadeným odboru alebo oddelenia Vojenskej polície, alebo ním poverenou osobou,

preukázať sa na požiadanie preukazom žandára, ak to povaha a okolnosti plnenia úloh umožňujú,

spolupracovať s príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície a obecnej polície,

vykonať zákrok, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok,

oznamovať priestupky a prispievať k ich objasňovaniu a oznamovať trestné činy, ako aj podozrivé osoby príslušným orgánom,⁴³)

poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť jej lekárske ošetrenie, ak to okolnosti dovolia, ak v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby,

zachovávať pri plnení úloh dôstojnosť a vážnosť svoju vlastnú, ako aj osôb, proti ktorým zasahuje,

pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 a 2 spojenom so zásahom do práv alebo slobôd osoby túto osobu ihneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom,

konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, ani k bezdôvodnému obohateniu,

chrániť preukaz žandára pred poškodením, stratou, odcudzením alebo zneužitím; jeho stratu alebo odcudzenie bezodkladne oznámiť Vojenskej polícii,

zúčastňovať sa na odbornom školení alebo výcviku realizovanom alebo zabezpečovanom Vojenskou políciou, ak mu boli nariadené,

oznámiť Vojenskej polícii do 15 dní zmenu skutočností zapísaných v preukaze žandára alebo v zozname žandárov podľa § 23 ods. 1 a 2,

odovzdať najneskôr do 30 dní po doručení oznámenia o vyčiarknutí zo zoznamu žandárov Vojenskej polícii preukaz žandára,

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh Žandárskeho zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme zabezpečenia úloh Žandárskeho zboru alebo v záujme inej osoby vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou.

(2)

Povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 písm. p) je oprávnený zbaviť žandára podľa § 22 ods. 3 písm. a) minister alebo riaditeľ a žandára podľa § 22 ods. 3 písm. b) a c) minister vnútra Slovenskej republiky alebo prezident Policajného zboru.

(3)

Zákrokom sa rozumie zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť, pri ktorej žandár bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

(4)

Žandár je pri vykonávaní zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti zákroku dovoľujú, použiť výzvu zodpovedajúcu tomuto zákroku. Ak to povaha zákroku vyžaduje, pred výzvou použije slová „V mene zákona“.

(5)

Žandár nie je povinný vykonať zákrok, ak

jeho zdravotný stav a vplyv liekov alebo iných látok podstatne znižuje jeho schopnosť konať,

na jeho vykonanie nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a ak povaha zákroku také odborné vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje,

vzhľadom na konkrétnu situáciu nie je predpoklad, že zákrok bude úspešne vykonaný.

(6)

Ak žandárovi vo vykonaní zákroku bránia dôvody podľa odseku 5, vyrozumie o potrebe vykonať zákrok najbližší útvar Policajného zboru a pri plnení úloh vo vojenskom objekte vyrozumie o potrebe vykonať zákrok najbližší odbor alebo oddelenie Vojenskej polície.

(7)

Porušenie povinností podľa odseku 1 žandárom oznamuje Policajný zbor Vojenskej polícii.

Druhý oddiel

Oprávnenia žandára

§26 Oprávnenie požadovať informácie

(1)

Žandár je oprávnený pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie priestupku alebo trestného činu a na zistenie jeho páchateľa.

(2)

Informácie nemožno požadovať od osoby, ktorá upozornila, že by ich poskytnutím porušila zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, a nebola tejto povinnosti zbavená alebo nebola od tejto povinnosti oslobodená.

(3)

Podať informáciu môže odmietnuť iba osoba, ktorá by ňou sebe alebo blízkej osobe spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania alebo osoba, ktorá by ňou porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.

(4)

Žandár je povinný poučiť osobu o možnosti odmietnuť podať informáciu podľa odsekov 2 a 3.

(5)

Žandár po získaní informácie spíše úradný záznam, ktorý následne odovzdá na príslušný útvar Policajného zboru alebo príslušný odbor alebo oddelenie Vojenskej polície.

§27 Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti

(1)

Žandár je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2, aby preukázala svoju totožnosť. Totožnosť sa preukazuje dokladom totožnosti, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť cestovným dokladom alebo dokladom podľa osobitných predpisov.⁴⁴)

(2)

Namiesto dokladu totožnosti podľa odseku 1 môže osoba predložiť

preukaz poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

preukaz člena vlády,

služobný preukaz sudcu,

služobný preukaz prokurátora,

služobný preukaz príslušníka Vojenskej polície,

služobný preukaz príslušníka ozbrojeného zboru,

služobný preukaz príslušníka Slovenskej informačnej služby,

služobný preukaz príslušníka Národného bezpečnostného úradu,

služobný preukaz príslušníka Vojenského spravodajstva,

potvrdenie o odovzdaní, strate alebo odcudzení občianskeho preukazu.

(3)

Ak príslušník Slovenskej informačnej služby alebo príslušník Vojenského spravodajstva pri plnení služobných úloh alebo v súvislosti s nimi preukáže svoju príslušnosť k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu podľa osobitných predpisov⁴⁵), žandár je oprávnený požiadať Policajný zbor o preverenie príslušnosti k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu; ak sa preverením potvrdí príslušnosť osoby k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu, žandár ďalej totožnosť nepreveruje.

(4)

Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti nemôže hodnoverne preukázať svoje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska, žandár je oprávnený pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 požiadať Policajný zbor a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 Vojenskú políciu o zistenie jej totožnosti.

(5)

Ak ide o osobu vyhlásenú za nezvestnú, žandár o jej nájdení vyrozumie Policajný zbor a odovzdá ju najbližšiemu útvaru Policajného zboru spolu s úradným záznamom.

§28 Oprávnenie na zaistenie osoby

(1)

Žandár je oprávnený zaistiť osobu,

ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok,

ktorá bola pristihnutá pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci,

na ktorú bolo vyhlásené pátranie,

ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom.

(2)

Zaistenú osobu pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 žandár odovzdá bezodkladne najbližšiemu útvaru Policajného zboru a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 Vojenskej polícii spolu s úradným záznamom, v ktorom uvedie zákonný dôvod a presný čas zaistenia osoby. Žandár bezodkladne vydá zaistenej osobe potvrdenie o zaistení, v ktorom uvedie zákonný dôvod a presný čas zaistenia. Ak zaistená osoba odmietne potvrdenie prevziať, žandár túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname. Policajný zbor a Vojenská polícia sú povinné od žandára prevziať zaistenú osobu odovzdanú spolu s úradným záznamom.

(3)

Zaistenie osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody.

(4)

Osobe zaistenej podľa odseku 1 sa umožní bez zbytočného odkladu na jej požiadanie vyrozumieť o zaistení niektorú z blízkych osôb a požiadať advokáta o poskytnutie právnej pomoci. Ak ide o vojaka, žandár vyrozumie najbližší vojenský útvar, ak ide o príslušníka Policajného zboru, najbližší útvar Policajného zboru, a ak ide o osobu, ktorá nie je plnoletá, zákonného zástupcu tejto osoby.

(5)

Policajný zbor a Vojenská polícia poskytnú žandárovi na účel podľa odseku 4 potrebnú súčinnosť.

(6)

O odovzdaní osoby žandár bezodkladne spíše úradný záznam, ktorý pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 odovzdá najbližšiemu útvaru Policajného zboru a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 oddeleniu alebo odboru Vojenskej polície.

§29 Oprávnenie zaistiť vec

(1)

Žandár je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia. Žandár neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

(2)

Žandár zaistenú vec spolu s potvrdením o zaistení veci a úradným záznamom pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 bezodkladne odovzdá najbližšiemu útvaru Policajného zboru. Útvar Policajného zboru postupuje so zaistenou vecou podľa osobitného predpisu.⁴⁶) Pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 bezodkladne odovzdá zaistenú vec spolu s potvrdením o zaistení a úradným záznamom Vojenskej polícii na ďalšie konanie.

(3)

Ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1 alebo Policajný zbor alebo Vojenská polícia vec neprevezme na ďalšie konanie, vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na úradnom zázname o vrátení veci. Ak nie je možné vrátiť zaistenú vec osobe, ktorej bola vec zaistená, žandár odovzdá zaistenú vec Vojenskej polícii na konanie podľa odsekov 4 až 12.

(4)

Ak sa vykonanými úkonmi zistí, že zaistená vec patrí inej osobe ako osobe, ktorej bola zaistená, Vojenská polícia túto inú osobu písomne vyzve bezodkladne, najneskôr do 90 dní po zaistení veci, aby si vec prevzala. Táto osoba je povinná uhradiť Vojenskej polícii pri prevzatí veci náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti so zaistením a úschovou veci.⁴⁷)

(5)

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú, ak vecou je tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu; takýto tovar útvar Policajného zboru alebo Vojenskej polície bezodkladne odovzdá colnému orgánu.

(6)

Ak si osoba zaistenú vec neprevezme podľa odseku 3 alebo odseku 4 do jedného roka odo dňa zaistenia veci, stáva sa majetkom štátu a Vojenská polícia odovzdá vec ministerstvu okrem bezcenných vecí a vecí nepatrnej hodnoty, ktoré zlikviduje.

(7)

Ak vlastník alebo iný oprávnený držiteľ zaistenej veci nie je známy, Vojenská polícia neodkladne vyhlási verejný opis zaistenej veci okrem bezcenných zaistených vecí a zaistených vecí nepatrnej hodnoty, ktoré zlikviduje aj bez predchádzajúceho vyhlásenia verejného opisu. Vyhlásenie sa urobí najúčelnejším spôsobom na zistenie vlastníka alebo oprávneného držiteľa, a to spolu s výzvou, aby sa vlastník alebo oprávnený držiteľ prihlásil do jedného roka odo dňa zaistenia veci; ak sa neprihlási o zaistenú vec žiadna osoba, stáva sa majetkom štátu a Vojenská polícia ju neodkladne odovzdá ministerstvu. Ak sa v lehote podľa predchádzajúcej vety oprávnená osoba prihlási o zaistenú vec, Vojenská polícia jej zaistenú vec odovzdá. Oprávnená osoba je pri prevzatí zaistenej veci povinná uhradiť Vojenskej polícii nevyhnutné náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou.

(8)

Ak oprávnená osoba, ktorá sa podľa odseku 7 prihlásila o zaistenú vec, túto vec odmietla prevziať, Vojenská polícia ju neodkladne písomne vyzve, aby si v lehote do 60 dní od doručenia výzvy zaistenú vec prevzala. Ak oprávnená osoba napriek výzve v lehote uvedenej vo výzve zaistenú vec neprevezme, vec sa stáva majetkom štátu a Vojenská polícia ju neodkladne odovzdá ministerstvu.

(9)

Ak si na zaistenú vec uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach Vojenská polícia zaistenú vec uloží do úschovy a písomne to oznámi osobe, ktorej bola vec zaistená a osobe, ktorá si na ňu uplatňuje právo, pričom v písomnom oznámení im odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili právo v civilnom procese. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec v civilnom procese, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť Vojenskej polícii, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa druhej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a Vojenská polícia ju neodkladne odovzdá ministerstvu. Na možnosť postupu podľa predchádzajúcej vety musí Vojenská polícia osobu upozorniť.

(10)

Ak ministerstvo alebo Vojenská polícia nemôže zabezpečiť úschovu zaistenej veci, zabezpečí ju prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva obdobnú podnikateľskú činnosť podľa osobitného predpisu.⁴⁸)

(11)

Správu majetku štátu pri veciach, ktoré sa stali majetkom štátu podľa odsekov 6 až 9 vykonáva ministerstvo.

(12)

Ministerstvo s vecami, ktoré sa stali majetkom štátu podľa tohto zákona, naloží podľa osobitného predpisu.⁴⁹)

(13)

Na konanie a rozhodovanie o zaistenej veci sa nevzťahuje správny poriadok.

§30 Oprávnenie odňať zbraň

(1)

Žandár je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva zákrok, nemá pri sebe zbraň podľa § 35 ods. 15, a ak ju má, odňať ju.

(2)

Žandár je povinný zbraň odňatú podľa odseku 1 vrátiť po skončení zákroku; ak zákonné dôvody nedovoľujú odňatú zbraň vrátiť, žandár bezodkladne vydá osobe potvrdenie o odňatí zbrane. Odňatú zbraň pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 bezodkladne odovzdá najbližšiemu útvaru Policajného zboru spolu s úradným záznamom a potvrdením o odňatí zbrane a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 bezodkladne odovzdá odňatú zbraň spolu s úradným záznamom a potvrdením o odňatí zbrane Vojenskej polícii na ďalšie konanie.

§31 Oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku

(1)

Pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 a 2 je žandár oprávnený riadiť cestnú premávku,⁵⁰) dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku.

(2)

Žandár pri odhaľovaní neoprávneného prechodu štátnej hranice je oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú; to neplatí, ak osoba preukáže svoju príslušnosť k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu podľa osobitných predpisov.⁴⁵) Žandár prehliadku vykonáva šetrným spôsobom a spravidla za prítomnosti osoby, ktorej sa prehliadka týka.

§32 Oprávnenie pri zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky

(1)

Žandár je oprávnený vykonať prehliadku osoby, vecí a dopravného prostriedku ak je osoba prekračujúca vonkajšiu hranicu podozrivá zo spáchania trestného činu. Také isté oprávnenia má žandár aj pri podozrení zo spáchania priestupku súvisiaceho s prekročením vonkajšej hranice.

(2)

Oprávnenia podľa odseku 1 sa uplatňujú na vnútornej hranici ak sa dočasne obnovila kontrola hraníc na vnútornej hranici podľa osobitného predpisu.⁵¹)

§33 Oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste

Ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných, žandár je oprávnený každému prikázať, aby

v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,

na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.

§34 Spoločné ustanovenie k oprávneniam žandára

Každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku žandára alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa § 26 až 33.

Tretí oddiel

Donucovacie prostriedky

§35

(1)

Donucovacími prostriedkami sú

hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,

slzotvorné prostriedky,

obušok,

putá,

úder strelnou zbraňou,

hrozba zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu,

zbraň.

(2)

Pred použitím donucovacích prostriedkov je žandár povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť iba, ak je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo vec neznesie odklad, alebo tomu bránia iné okolnosti.

(3)

O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje žandár podľa konkrétnej situácie tak, aby dosiahol účel sledovaný služobným zákrokom a aby použitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku.

(4)

Žandár je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok, ak

zaisťuje bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,

zabraňuje výtržnosti, ruvačke, úmyselnému poškodzovaniu majetku alebo inému hrubému správaniu, ktorým je porušovaný verejný poriadok,

zabraňuje násilnému vstupu nepovolaných osôb do chráneného vojenského objektu, určeného objektu alebo na miesta, kde je vstup zakázaný,

nemožno inak prekonať aktívny odpor smerujúci k zmareniu jeho zákroku alebo

zabraňuje nebezpečnému konaniu, ktorým sa bezprostredne ohrozuje alebo narušuje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej dopravy alebo železničnej dopravy.

(5)

Žandár je oprávnený použiť hmaty, chvaty a putá, aby zaistil osobu alebo obmedzil osobnú slobodu osobe, ktorá kladie pasívny odpor.

(6)

Žandár je oprávnený použiť putá

na spútanie osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo fyzicky napáda žandára alebo osobu, ktorá vystúpila aktívne na jeho podporu, alebo poškodzuje majetok, nereaguje na výzvu, aby od takéhoto konania upustila, alebo ak je dôvodná obava, že sa pokúsi o útek,

na vzájomné pripútanie osôb za podmienok uvedených v písmene a) alebo

pri vykonávaní úkonov so zaistenou osobou podľa § 28 ods. 1.

(7)

Žandár, ktorý použil putá, je povinný priebežne vyhodnocovať potrebu ich použitia, a ak pominú dôvody, pre ktoré ich použil, je povinný okamžite upustiť od ich ďalšieho používania.

(8)

Žandár je oprávnený použiť hrozbu zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu, ak

zaisťuje bezpečnosť vlastnú alebo inej osoby, ak vyzvaná osoba neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých znakov bude nasledovať,

zabraňuje násilnému vstupu nepovolanej osoby do chráneného vojenského objektu, určeného objektu alebo na miesto, kam je vstup zakázaný,

nemožno inak prekonať aktívny odpor smerujúci k zmareniu jeho zákroku alebo

zabraňuje násilnému prekročeniu štátnej hranice.

(9)

Žandár je oprávnený použiť zbraň iba

v nutnej obrane⁵²)

alebo krajnej núdzi,⁵³)

ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt,

ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu jeho zákroku,

aby zamedzil útek nebezpečného páchateľa, ktorého nemôže iným spôsobom zadržať,

ak osoba, proti ktorej sa použila hrozba zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu, neuposlúchne výzvu žandára smerujúcu na zaistenie bezpečnosti inej alebo jeho vlastnej osoby,

aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje chránený vojenský objekt, určený objekt alebo miesto, kde je vstup zakázaný, po márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,

aby zneškodnil zviera ohrozujúce život alebo zdravie osôb alebo

aby v bezprostrednom priestore štátnej hranice prinútil zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitného predpisu⁵⁴) nezastaví.

(10)

Pred použitím zbrane je žandár povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je žandár povinný použiť tiež varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu do vzduchu môže žandár upustiť len, ak je sám napadnutý, ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo ak vec neznesie odklad.

(11)

Pri použití zbrane je žandár povinný

zachovávať nevyhnutnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život osôb,

čo najviac šetriť život osoby, proti ktorej zákrok smeruje,

zistiť priame následky použitia zbrane, len čo tak môže urobiť bez ohrozenia seba alebo inej osoby, ako aj poranenému bezodkladne poskytnúť prvú pomoc alebo zabezpečiť jeho lekárske ošetrenie,

o použití zbrane bez zbytočného odkladu upovedomiť Vojenskú políciu a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 aj útvar Policajného zboru.

(12)

Zbraňou podľa odsekov 8 až 11 sa rozumie strelná zbraň a bodná zbraň.

(13)

Pri zákroku proti tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavným telesným postihnutím a proti osobe mladšej ako 15 rokov je žandár oprávnený použiť z donucovacích prostriedkov iba hmaty, chvaty a putá. Ostatné donucovacie prostriedky je žandár oprávnený použiť len vtedy, keď útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy a zdravie iných osôb alebo vlastnej osoby alebo hrozí závažná škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

(14)

Nebezpečným páchateľom sa na účely odseku 9 písm. b) rozumie osoba, ktorá podľa zistených skutočností môže byť svojím konaním nebezpečná pre život alebo zdravie zakročujúceho žandára alebo iných osôb, najmä ak ide o páchateľa ozbrojeného zbraňou, páchateľa zločinu, ušlú zadržanú osobu, ušlú zatknutú osobu, osobu ušlú z výkonu väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody.

(15)

Zbraňou podľa odseku 14 sa rozumie čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším.

(16)

Žandár je povinný bezodkladne oznámiť použitie donucovacích prostriedkov pri plnení úloh

podľa § 22 ods. 1 Policajnému zboru a Vojenskej polícii, spísať o okolnostiach použitia donucovacích prostriedkov úradný záznam a hlásenie o použití donucovacích prostriedkov a bezodkladne ich odovzdať útvaru Policajného zboru podľa miesta zaradenia a Vojenskej polícii,

podľa § 22 ods. 2 Vojenskej polícii, spísať o okolnostiach použitia donucovacích prostriedkov úradný záznam a hlásenie o použití donucovacích prostriedkov a bezodkladne ich odovzdať Vojenskej polícii.

(17)

Pri každom použití donucovacích prostriedkov pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 vyhodnotí nadriadený útvaru Policajného zboru alebo ním poverená osoba podľa miesta zaradenia žandára oprávnenosť, zákonnosť a primeranosť ich použitia a o výsledku zistenia spracuje úradný záznam. Útvar Policajného zboru úradný záznam zašle Vojenskej polícii.

(18)

Pri každom použití donucovacích prostriedkov pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 vyhodnotí oddelenie alebo odbor Vojenskej polície podľa miesta zaradenia žandára oprávnenosť, zákonnosť a primeranosť ich použitia a o výsledku zistenia spracuje úradný záznam.

Štvrtý oddiel

Spoločné ustanovenia

§36 Finančný príspevok

(1)

Žandárovi za 20 dní plnenia úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 patrí finančný príspevok vo výške 3 000 eur; dňom plnenia úloh je plnenie úloh v trvaní 12 hodín.

(2)

Za každú začatú hodinu plnenia úloh v trvaní inom ako je ustanovené v odseku 1 patrí žandárovi pomerná časť finančného príspevku podľa odseku 1.

(3)

Finančný príspevok podľa odseku 1 alebo odseku 2 patrí aj žandárovi za každú začatú hodinu odborného školenia alebo výcviku realizovaného alebo zabezpečovaného Vojenskou políciou, ak ho vykonal v čase podľa § 22 ods. 4.

(4)

Finančný príspevok podľa odseku 1 vypláca žandárovi Vojenská polícia a je splatný do desiateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom žandár plnil úlohy podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2, alebo v ktorom vykonal odborné školenie alebo výcvik.

Náhrada škody spôsobenej žandárom

§37

(1)

Za správcu majetku štátu vo veciach náhrady škody spôsobenej žandárom koná riaditeľ.

(2)

Riaditeľ je povinný vymáhať od žandára náhradu škody, za ktorú žandár zodpovedá, ak v § 38 nie je ustanovené inak.

(3)

Požadovanú náhradu škody určí riaditeľ. Pri určovaní náhrady škody sa prihliada najmä na výšku spôsobenej škody, okolnosti jej vzniku a mieru zavinenia.

§38

(1)

Žandár zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 alebo v priamej súvislosti s ich plnením.

(2)

Ak žandár písomne uzná svoju zodpovednosť za škodu čo do výšky a dôvodov a povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej riaditeľom, riaditeľ a žandár uzavrú dohodu o náhrade škody.

(3)

Súčasťou dohody o náhrade škody je aj spôsob náhrady škody počas doby plnenia úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 a po skončení plnenia úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2.

(4)

Dohoda o náhrade škody musí byť písomná, inak je neplatná. Písomná dohoda o náhrade škody sa nevyžaduje, ak škoda bola už uhradená.

§39

(1)

Od uplatnenia náhrady škody možno upustiť celkom alebo čiastočne, najmä ak v súvislosti so spôsobením škody utrpel žandár vážnu ujmu na zdraví.

(2)

Riaditeľ môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody, ak žandár o to požiadal a riadne a včas uhradil aspoň dve tretiny sumy z určenej náhrady škody.

(3)

Postup podľa odsekov 1 a 2 sa nepoužije, ak žandár spôsobil škodu úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

§40

(1)

Štát zodpovedá za škodu, ktorú žandár spôsobil tretím osobám pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 alebo v priamej súvislosti s ich plnením.

(2)

Štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc žandárovi pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 alebo v priamej súvislosti s ich plnením na žiadosť žandára alebo s jeho vedomím; tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že táto osoba škodu spôsobila úmyselne.

(3)

Ak došlo pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 alebo v priamej súvislosti s ich plnením k ujme na zdraví alebo k smrti osoby uvedenej v odsekoch 1 a 2, postupuje sa podľa všeobecného predpisu upravujúceho zodpovednosť za škodu.

(4)

Náhrady podľa odsekov 1 až 3 poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.

§41

Na náhradu škody sa primerane použijú ustanovenia osobitných predpisov.³⁴)

§42

Opatrenia proti zneužitiu označenia „ŽANDÁRI“, „Žandársky zbor“, rovnošaty žandára, poľnej vojenskej rovnošaty s označením „ŽANDÁRI“ a preukazu žandára

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, zakazuje sa v ústnom vyhlásení, na odeve, v písomnom styku, v názve domény webovej stránky a na vozidle používať označenie „ŽANDÁRI“, „Žandársky zbor“ vo všetkých tvaroch vrátane zmien v ich diakritike alebo v použití malých a veľkých písmen.

(2)

Zakazuje sa inej osobe ako žandárovi pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 používať rovnošatu žandára, poľnú vojenskú rovnošatu s označením „ŽANDÁRI“, rovnako sa zakazuje inej osobe ako žandárovi pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 používať preukaz žandára alebo preukaz, ktorý môže byť zameniteľný s preukazom žandára.

(3)

Výnimky zo zákazov podľa odsekov 1 a 2 udeľuje Vojenská polícia. Na konanie a rozhodovanie o výnimke sa nevzťahuje správny poriadok.

§43 Spracúvanie informácií a osobných údajov

(1)

Žandár je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2, vyhotovovať zvukový, obrazový alebo iný záznam z miesta verejne prístupného alebo o priebehu činnosti žandára alebo zákroku.

(2)

Žandár zhromažďuje informácie a osobné údaje o fyzických osobách získané pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2.

(3)

Vojenská polícia informácie a osobné údaje zhromaždené podľa odsekov 1 a 2 spracúva, poskytuje, sprístupňuje a zverejňuje podľa osobitného predpisu.⁵⁵) Informácie a osobné údaje zhromaždené pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 poskytuje Vojenská polícia Policajnému zboru.

ŠTVRTÁ ČASŤ | BRANNÁ POVINNOSŤ

Prvý oddiel

Vznik a zánik brannej povinnosti

§44 Rozsah brannej povinnosti

Branná povinnosť je povinnosť

podrobiť sa odvodu, ak tento zákon neustanovuje inak,

vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

§45 Vznik brannej povinnosti

(1)

Branná povinnosť vzniká občanovi – mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(2)

Občanovi – mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.

(3)

Občanovi – mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(4)

Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi,⁵⁶) ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.

(5)

Občanovi, ktorý bol prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka a ktorému nevznikla branná povinnosť podľa odsekov 1 až 4, vzniká branná povinnosť odo dňa prijatia do tohto služobného pomeru.

(6)

Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na mužské po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity,⁵⁷) ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

§46 Dobrovoľné prevzatie a dobrovoľné predĺženie brannej povinnosti

(1)

Občan, ktorému nevznikla branná povinnosť môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.

(2)

Občan, ktorému zanikla branná povinnosť z dôvodu dovŕšenia 55 rokov veku a ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť do dovŕšenia 65 rokov veku. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.

(3)

Branná povinnosť prevzatá podľa odsekov 1 a 2 vzniká občanovi odo dňa doručenia rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť.

(4)

Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo cudzinec môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje prezident Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti občana alebo cudzinca podanej na ministerstvo.

(5)

Branná povinnosť podľa odseku 4 vzniká občanovi alebo cudzincovi odo dňa doručenia rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť.

(6)

Brannú povinnosť možno dobrovoľne prevziať len v celom rozsahu.

(7)

Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti obsahuje

meno a predchádzajúce meno občana alebo cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

priezvisko a predchádzajúce priezvisko občana alebo cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

rodné číslo občana alebo rodné číslo, ak bolo pridelené, alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nebolo pridelené, cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

dátum a miesto narodenia občana alebo cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

adresu trvalého pobytu občana alebo cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

štátnu príslušnosť občana alebo cudzinca, ktorý žiada o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti,

dôvod dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.

(8)

Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti sa podáva s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana podľa odseku 1 osvedčiť aj zamestnanec okresného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní.

(9)

Registrovaný občan a vojak v zálohe môže v kalendárnom roku, v ktorom má dovŕšiť 55 rokov veku, podať žiadosť o predĺženie brannej povinnosti do dovŕšenia 65 rokov veku. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva okresnému úradu v sídle kraja najneskôr do 30. októbra kalendárneho roka, v ktorom má registrovaný občan alebo vojak v zálohe dovŕšiť 55 rokov veku. Okresný úrad v sídle kraja rozhodne o žiadosti podľa prvej vety najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom mu bola žiadosť podľa prvej vety doručená.

(10)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 3, 5 a 9 nemožno podať odvolanie a nemožno ho preskúmať súdom.

§47 Zánik brannej povinnosti

(1)

Branná povinnosť zaniká občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť,

ak sa stal nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu na základe právoplatného rozhodnutia vydaného okresným úradom v sídle kraja podľa § 50 ods. 22 písm. c) alebo podľa § 51 ods. 13 písm. c),

ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

ktorému sa skončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak

nevykonáva štátnu službu podľa osobitného predpisu,⁵⁸) na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z tejto služby, alebo

nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo z alternatívnej služby,

nebola predĺžená jeho branná povinnosť podľa § 46 ods. 9,

ak bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

ak mu bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, alebo

ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

(2)

Občan, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 46 ods. 1 a 2, môže v stave bezpečnosti vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej okresnému úradu v sídle kraja.

(3)

Branná povinnosť zaniká občanovi uvedenému v odseku 2 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti okresnému úradu v sídle kraja. Doručenie žiadosti podľa odseku 1 okresný úrad v sídle kraja potvrdí občanovi zaslaním oznámenia.

(4)

Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 46 ods. 4, môže v stave bezpečnosti vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej ministerstvu.

(5)

Branná povinnosť zaniká občanovi alebo cudzincovi uvedenému v odseku 4 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti ministerstvu. Doručenie žiadosti podľa odseku 4 ministerstvo potvrdí občanovi alebo cudzincovi zaslaním oznámenia.

(6)

Žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti obsahuje údaje uvedené v § 46 ods. 7 písm. a) až f).

(7)

Ak občan vezme späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti, na opätovne podanú žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti sa neprihliada.

(8)

Žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti sa podáva s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana uvedeného v odseku 2 osvedčiť aj zamestnanec okresného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní žiadosti.

(9)

Na žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti podanú v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sa neprihliada.

(10)

Branná povinnosť zaniká aj profesionálnemu vojakovi, ktorý je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl,

⁵⁹) a to odo dňa skončenia služobného pomeru.

(11)

Profesionálnej vojačke, ktorej sa skončil služobný pomer v prípravnej štátnej službe profesionálneho vojaka ozbrojených síl,⁶⁰) zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia tohto služobného pomeru.

(12)

Občanovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo Národnom bezpečnostnom úrade a ktorý podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo v Národnom bezpečnostnom úrade,⁶¹) zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia služobného pomeru. Rovnakým dňom zaniká branná povinnosť občanovi, ktorý skončil služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy a ktorý podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu.⁶²)

(13)

Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na ženské, zaniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(14)

Cudzincovi, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 46 ods. 4, branná povinnosť zaniká, ak stratil občianstvo štátu, ktorý je členským štátom Európskej únie alebo členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika.

§48 Národná registrácia a vedenie registra registrovaných občanov

(1)

Národná registrácia je získavanie a spracúvanie osobných údajov a údajov o pobyte občanov spĺňajúcich podmienky na zaradenie do registra registrovaných občanov a ich vedenie.

(2)

Okresný úrad v sídle kraja zaradí občana do registra registrovaných občanov v deň vzniku brannej povinnosti.

(3)

Okresný úrad v sídle kraja vyradí občana z registra registrovaných občanov v deň

zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh,

zaradenia do registra občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby,

vzniku služobného pomeru profesionálneho vojaka,

zániku brannej povinnosti.

§49 Povinnosti štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, Sociálnej poisťovne a občanov

(1)

Orgán, ktorý vedie centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov, poskytuje príslušnému okresnému úradu v sídle kraja zoznam občanov – mužov, ktorí v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku, a zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, u ktorých nastali zmeny v osobných údajoch alebo údajoch o pobyte v Slovenskej republike. Podmienky poskytovania údajov upravia vzájomnou dohodou ministerstvo a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(2)

Ohlasovne⁶³) sú povinné zaslať do 30. júna kalendárneho roka príslušnému okresnému úradu v sídle kraja zoznam občanov – mužov, ktorí majú trvalý pobyt v mieste stáleho bydliska a v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku. Ohlasovne sú ďalej povinné oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja zmenu adresy trvalého pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť. V období krízovej situácie sú ohlasovne povinné zaslať na základe vyžiadania okresného úradu v sídle kraja aj adresy prechodného pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť.

(3)

Súdy sú povinné oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a navrátenie spôsobilosti na právne úkony u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť.

(4)

Ústavy Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorých sa vykonáva väzba alebo výkon trestu odňatia slobody, sú povinné oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja vzatie do väzby a prepustenie z výkonu väzby občana, ktorému vznikla branná povinnosť, a nástup na výkon trestu odňatia slobody a prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody občana, ktorému vznikla branná povinnosť.

(5)

Obec, ktorá vedie matriku,⁶⁴) je povinná oznámiť okresnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho a zmeny v údajoch uvedených v odseku 6 písm. a) a b). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky⁶⁵) je povinné oznámiť okresnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, ak úmrtie nastalo na území cudzieho štátu, na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte, na lodi alebo v lietadle mimo územia Slovenskej republiky alebo na území, ktoré nepatrí žiadnemu štátu.

(6)

Informácie o občanoch podľa odsekov 1 až 5 obsahujú

meno a priezvisko,

rodné číslo,

miesto narodenia,

adresu trvalého pobytu,

adresu prechodného pobytu.

(7)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je povinné zaslať okresnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 6 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe rozhodnutia alebo posudku príslušného orgánu uznaní za občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

(8)

Sociálna poisťovňa je povinná zaslať okresnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 6 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe jej posudku uznaní za invalidných a zároveň uvedie, ktorým z týchto občanov bola určená lehota na vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky.

(9)

V čase vojny alebo vojnového stavu sú ohlasovne povinné na vyžiadanie zaslať okresnému úradu v sídle kraja zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí vycestovali do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní.⁶⁶) Údaje o občanoch podľa prvej vety obsahujú okrem údajov podľa odseku 6 aj štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.

(10)

Zamestnávateľ uvedený v § 55 ods. 2 písm. c) je povinný oznámiť ministerstvu oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby občana podľa § 55 ods. 2 písm. c), ktorý je vojakom operačných záloh, vojakom pohotovostných záloh alebo vojakom branných záloh.

(11)

Občan, ktorý podstúpil zmenu pohlavia, je v súvislosti so vznikom a zánikom brannej povinnosti povinný do 60 kalendárnych dní od zmeny úradnej identity oznámiť túto zmenu okresnému úradu v sídle kraja.

Druhý oddiel

Odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti

§50 Odvod

(1)

Odvodom je posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(2)

Odvod sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu. O ročníkoch registrovaných občanov povolaných na odvod rozhoduje prezident Slovenskej republiky na návrh vlády. O termínoch odvodu rozhoduje minister.

(3)

Odvod sa vykonáva v územnom obvode kraja⁶⁷) podľa miesta trvalého pobytu registrovaného občana. Na vykonanie odvodu zriaďuje prednosta okresného úradu v sídle kraja v územnom obvode okresného úradu⁶⁸) alebo v územnom obvode kraja odvodnú komisiu v tomto zložení:

predseda, ktorým je prednosta okresného úradu v sídle kraja, alebo ním určený zástupca,

lekár určený ministerstvom a lekár určený samosprávnym krajom;⁶⁹) ak lekára neurčí ministerstvo, dvaja lekári určení samosprávnym krajom.

(4)

Vykonanie odvodu zabezpečujú

sestra určená ministerstvom a laborant určený samosprávnym krajom; ak sestru neurčí ministerstvo, sestra určená samosprávnym krajom,

zamestnanci okresného úradu v sídle kraja.

(5)

Na vykonanie odvodu zabezpečí okresný úrad priestory podľa požiadavky okresného úradu v sídle kraja; náklady súvisiace s poskytnutím priestorov a ich prevádzkou uhrádza okresný úrad v sídle kraja.

(6)

Registrovaného občana povolá na odvod okresný úrad v sídle kraja povolávacím rozkazom. Povolávací rozkaz sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo okresného úradu v sídle kraja.

(7)

Registrovaný občan je povinný dostaviť sa na miesto odvodu v termíne určenom v povolávacom rozkaze.

(8)

Registrovaný občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na odvod, a preukázať to potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu.

(9)

Registrovaný občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 55 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ oznámi oslobodenie registrovaného občana od výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz, ktorý registrovaný občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.

(10)

Od povinnosti dostaviť sa na odvod sú oslobodení občania, ktorí sú v čase vykonávania odvodu oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa § 55.

(11)

Občan v služobnom pomere profesionálneho vojaka, vojak v zálohe a registrovaný občan podľa § 2 ods. 1 písm. a) druhého bodu sa považujú za spôsobilých vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(12)

Ak registrovaný občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu, považuje sa povolávací rozkaz za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.

(13)

Ak sa registrovaný občan nedostaví na odvod, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na odvod podľa odseku 7, a povolávací rozkaz na odvod mu bol riadne doručený, okresný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie registrovaného občana na odvod. O možnosti predvedenia upovedomí okresný úrad v sídle kraja registrovaného občana písomne v povolávacom rozkaze.

(14)

Na registrovaného občana podľa odseku 8 sa nevzťahuje odsek 13.

(15)

Proti povolávaciemu rozkazu sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľný súdom.

(16)

Povolávací rozkaz oprávňuje registrovaného občana na bezplatnú prepravu verejnou osobnou dopravou⁷⁰) z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na odvod a späť.

(17)

Vzor povolávacieho rozkazu na odvod je uvedený v prílohe č. 2.

(18)

Pri odvode je registrovaný občan povinný preukázať svoju totožnosť a predložiť odvodnej komisii výpis zo zdravotnej dokumentácie.⁷¹)

(19)

Ošetrujúci lekár je povinný registrovanému občanovi po preukázaní sa povolávacím rozkazom poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(20)

Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie⁷²) podľa odseku 18 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi okresný úrad v sídle kraja.

(21)

Registrovaný občan povolaný na odvod je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykonajú lekári odvodnej komisie.

(22)

Okresný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá rozhodnutie o

spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „ODVEDENÝ“,

dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“,

nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „NEODVEDENÝ“.

(23)

Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže okresný úrad v sídle kraja vydať najmenej na 12 mesiacov.

(24)

Registrovaného občana, ktorému bolo pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“, okresný úrad v sídle kraja povolá na odvod podľa odseku 1 po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(25)

Registrovaný občan, ktorý v stave bezpečnosti odoprel výkon mimoriadnej služby, je na základe rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja podľa odseku 22 písm. a) povinný vykonať alternatívnu službu.

(26)

Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja podľa odseku 22 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľné súdom.

§51 Prieskum zdravotnej spôsobilosti

(1)

Prieskum zdravotnej spôsobilosti (ďalej len „prieskum“) je posúdenie zdravotného stavu vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(2)

Prieskum sa vykonáva v období krízovej situácie. O termínoch prieskumu vojakov v zálohe rozhoduje ministerstvo.

(3)

Vojaka v zálohe a vojaka mimoriadnej služby možno do prieskumu zaradiť na základe jeho žiadosti po preukázaní závažných zmien zdravotného stavu, ktoré majú vplyv na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(4)

Vojaka v zálohe možno do prieskumu zaradiť aj na základe rozhodnutia ministerstva. Vojaka mimoriadnej služby možno do prieskumu zaradiť aj na základe rozhodnutia veliteľa vojenského útvaru.

(5)

Prieskum vojaka v zálohe vykonáva lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja.

(6)

Prieskum vojaka mimoriadnej služby vykoná lekárska komisia zriadená ministerstvom. Vojaka mimoriadnej služby vysiela na prieskum veliteľ vojenského útvaru.

(7)

Na vykonanie prieskumu podľa odseku 5 prednosta okresného úradu v sídle kraja zriaďuje lekársku komisiu okresného úradu v sídle kraja v tomto zložení:

predseda, ktorým je prednosta okresného úradu v sídle kraja, alebo ním určený zástupca,

lekár určený ministerstvom a lekár určený samosprávnym krajom; ak lekára neurčí ministerstvo, dvaja lekári určení samosprávnym krajom.

(8)

Vojak v zálohe je povinný na základe písomného vyžiadania okresného úradu v sídle kraja predložiť lekárskej komisii okresného úradu v sídle kraja výpis zo zdravotnej dokumentácie.

(9)

Ošetrujúci lekár je povinný vojakovi v zálohe po predložení písomného vyžiadania okresného úradu v sídle kraja poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na posúdenie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

(10)

Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa odseku 8 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi okresný úrad v sídle kraja.

(11)

Lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja si na posúdenie zdravotného stavu môže vojaka v zálohe predvolať na prieskum.

(12)

Vojak v zálohe predvolaný na prieskum je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykoná lekárska komisia okresného úradu v sídle kraja.

(13)

Okresný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka v zálohe lekárskou komisiou okresného úradu v sídle kraja alebo lekárska komisia zriadená ministerstvom na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka mimoriadnej služby vydá rozhodnutie o

spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „SPÔSOBILÝ“,

dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“,

nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívu službu s výrokom „NESPÔSOBILÝ“.

(14)

Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže okresný úrad v sídle kraja alebo lekárska komisia zriadená ministerstvom vydať najmenej na 12 mesiacov.

(15)

Vojaka v zálohe, ktorému bolo pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“, okresný úrad v sídle kraja predvolá na prieskum po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

(16)

Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja alebo lekárskej komisie zriadenej ministerstvom podľa odseku 13 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľné súdom.

(17)

Náhradu cestovných výdavkov za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta prieskumu a späť v cene cestovného lístka verejnou osobnou dopravou vojakovi v zálohe predvolanému na prieskum podľa odseku 11 uhradí okresný úrad v sídle kraja.

Tretí oddiel

Osobitné konania na úseku brannej povinnosti

§52 Konanie vo veciach neodvedeného občana

(1)

Neodvedený občan môže požiadať okresný úrad v sídle kraja o zaradenie do operačných záloh alebo pohotovostných záloh alebo o zaradenie na výcvik branných záloh.

(2)

Miestne príslušným na vybavenie žiadosti podľa odseku 1 je okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode má neodvedený občan trvalý pobyt. Ak má neodvedený občan trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky, miestne príslušným na vybavenie žiadosti podľa odseku 1 je Okresný úrad Bratislava.

(3)

V žiadosti podľa odseku 1 neodvedený občan uvedie

titul, meno a priezvisko,

dátum a miesto narodenia,

adresu trvalého pobytu,

skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie splnenia podmienok ustanovených v § 4 ods. 2, § 5 ods. 2 alebo § 6 ods. 2.

(4)

Ak žiadosť podľa odseku 1 neobsahuje náležitosti uvedené v odseku 3, okresný úrad v sídle kraja vyzve neodvedeného občana, aby ich v určenej lehote doplnil; súčasne ho poučí, že inak žiadosť podľa odseku 1 zamietne.

(5)

Posúdenie zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti neodvedeného občana na plnenie úloh vyplývajúcich z brannej povinnosti vykoná lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom.

(6)

Lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom oznámi neodvedenému občanovi termín vykonania posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti podľa odseku 1 okresným úradom v sídle kraja.

(7)

Na účely posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 neodvedený občan predloží lekárovi vykonávajúcemu lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotníckemu zariadeniu v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotníckemu zariadeniu určenému ministerstvom výpis zo zdravotnej dokumentácie.

(8)

Ošetrujúci lekár je povinný neodvedenému občanovi poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na účel posúdenia jeho zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5. Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa prvej vety uhrádza ošetrujúcemu lekárovi okresný úrad v sídle kraja.

(9)

Posúdeniu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 sa neodvedený občan musí podrobiť, inak okresný úrad v sídle kraja žiadosť podľa odseku 1 zamietne.

(10)

Na základe posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5 vypracuje lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom záväzné stanovisko, v ktorom určí, že neodvedený občan je

zdravotne spôsobilý a psychicky spôsobilý na plnenie brannej povinnosti,

zdravotne nespôsobilý a psychicky nespôsobilý na plnenie brannej povinnosti.

(11)

Lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ozbrojených silách alebo na ministerstve alebo zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti ministerstva alebo zdravotnícke zariadenie určené ministerstvom vypracuje záväzné stanovisko podľa odseku 10 najneskôr do desiatich pracovných dní od posúdenia zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti podľa odseku 5.

(12)

Okresný úrad v sídle kraja doručí záväzné stanovisko podľa odseku 10 spolu so žiadosťou podľa odseku 1 veliteľovi vojenského útvaru, pre ktorý sa má neodvedený občan pripravovať.

(13)

Veliteľ vojenského útvaru na základe dokumentácie podľa odseku 12 najneskôr do desiatich pracovných dní od jej doručenia vypracuje záväzné stanovisko, v ktorom zhodnotí, či neodvedený občan spĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 2, § 5 ods. 2 alebo § 6 ods. 2 a či je možné zaradiť neodvedeného občana do funkcie, na ktorú sa bude pripravovať.

(14)

Okresný úrad v sídle kraja na základe záväzného stanoviska podľa odsekov 10 a 13 rozhodne o vzniku brannej povinnosti neodvedeného občana a o jeho zaradení do operačných záloh alebo pohotovostných záloh alebo zaradení na výcvik branných záloh najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia záväzného stanoviska podľa odsekov 10 a 13. Dĺžka zaradenia neodvedeného občana do operačných záloh alebo pohotovostných záloh je 5 rokov.

(15)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 14 možno podať odvolanie.

(16)

Na pokračovanie zaradenia neodvedeného občana v operačných zálohách alebo pohotovostných zálohách sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 4 ods. 5 a § 5 ods. 4.

(17)

Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 14 sa neodvedený občan zaradí do registra registrovaných občanov.

§53 Konanie o povolení výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu

(1)

Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Občan, ktorému bolo povolenie udelené, je počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 sa stane neplatným, ak je tento štát vo vojne alebo vo vojnovom stave so Slovenskou republikou alebo so štátom, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve,⁷³) alebo so štátom, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

(3)

Občan podáva žiadosť o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja ministerstvu, ktoré ju so svojím stanoviskom, stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a stanoviskom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky predkladá prezidentovi Slovenskej republiky na rozhodnutie. Občan podáva žiadosť najneskôr 90 dní pred začiatkom obdobia, na ktoré žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu.

(4)

Žiadosť podľa odseku 3 obsahuje

meno a priezvisko,

dátum a miesto narodenia,

rodné číslo,

adresu trvalého pobytu,

štátnu príslušnosť,

štát, o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách ktorého žiada,

dôvod, na základe ktorého žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu,

obdobie, na ktoré žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu.

(5)

Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o povolení alebo nepovolení vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu nemožno podať odvolanie a nie je preskúmateľné súdom.

(6)

Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky, ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

(7)

Občan, ktorý má viac štátnych občianstiev, môže vykonať vojenskú službu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky aj v ozbrojených silách iného štátu, ktorého je štátnym občanom, len ak je tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve.

(8)

Občan, ktorý vykonáva vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu podľa odsekov 6 a 7, je počas jej výkonu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.

(9)

Začiatok výkonu vojenskej služby a skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu podľa odsekov 1, 6 a 7 je občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, povinný bezodkladne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu.

Štvrtý oddiel

Mimoriadna služba

§54

(1)

Mimoriadnou službou je vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať vojak mimoriadnej služby uvedený v odseku 2.

(2)

Vojakom mimoriadnej služby je

profesionálny vojak, ktorému bol v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu nariadený výkon mimoriadnej služby,

vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh povolaný na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, ktorému je v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu nariadený výkon mimoriadnej služby,

vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak ostatných záloh povolaný na výkon mimoriadnej služby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu po prezentácii vo vojenskom útvare,

registrovaný občan, ktorý bol v čase vojny alebo vojnového stavu odvedený a povolaný na výkon mimoriadnej služby, po prezentácii vo vojenskom útvare.

(3)

Zamestnávateľom vojaka mimoriadnej služby je Slovenská republika zastúpená ministerstvom.

(4)

Prezentáciou je proces overovania spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby v deň nástupu do určeného vojenského útvaru.

§55 Oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby

(1)

Vojak v zálohe a registrovaný občan je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu funkcie

prezidenta Slovenskej republiky,

člena vlády a vedúceho ústredného orgánu štátnej správy,

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

poslanca Európskeho parlamentu,

verejného ochrancu práv,

komisára pre deti,

komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

člena Súdnej rady Slovenskej republiky,

generálneho prokurátora Slovenskej republiky a námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky,

predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

prednostu okresného úradu,

predsedu vyššieho územného celku,

primátora mesta a starostu obce alebo mestskej časti.

(2)

Vojak v zálohe a registrovaný občan je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas trvania služobného pomeru

v Policajnom zbore,

v Zbore väzenskej a justičnej stráže,

v Slovenskej informačnej službe,

v Hasičskom a záchrannom zbore,

v Horskej záchrannej službe,

v Národnom bezpečnostnom úrade,

ozbrojeného príslušníka finančnej správy.

(3)

Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu je oslobodený registrovaný občan, ktorý nebol zaradený do operačných záloh alebo pohotovostných záloh, vojak branných záloh a vojak ostatných záloh, ak je v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky vykonávanie jeho občianskeho zamestnania.

(4)

Za dôležitý záujem bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky podľa odseku 3 sa považuje zabezpečenie nevyhnutnej činnosti

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, súdov, prokuratúry, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva,

orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou,

orgánov miestnej štátnej správy,

orgánov obcí a vyšších územných celkov,

právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie.

(5)

Zamestnávateľ uvedený v odseku 2 okrem zamestnávateľa podľa odseku 2 písm. c) je povinný oznámiť okresnému úradu v sídle kraja vznik a skončenie služobného pomeru svojich zamestnancov do 30 dní od vzniku a skončenia služobného pomeru. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje

meno, priezvisko a titul,

rodné číslo,

adresu trvalého pobytu,

dátum vzniku a zániku služobného pomeru,

pri zániku služobného pomeru aj údaje o

dosiahnutej hodnosti,

dĺžke trvania služobného pomeru,

dôvode skončenia služobného pomeru,

najvyššom získanom vzdelaní,

služobnom zaradení pred zánikom služobného pomeru.

(6)

Za vznik služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona považuje ustanovenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane,⁷⁴) ak bezprostredne pred týmto ustanovením do funkcie nevykonával štátnu službu vo finančnej správe alebo vykonával štátnu službu ako neozbrojený príslušník finančnej správy.

(7)

Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá do skončenia dôvodov oslobodenia.

(8)

Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu schvaľuje zamestnávateľovi uvedenému v odseku 4 písm. a) jeho štatutárny orgán.

(9)

Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odsekov 3 a 4 schvaľuje

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky okresným úradom,

ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy právnickým osobám alebo orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy,

ústredný orgán štátnej správy, iný orgán štátnej správy alebo vyšší územný celok miestnym orgánom štátnej správy v podriadenosti riadiaceho orgánu alebo právnickým osobám, ktoré určil na plnenie úloh súvisiacich so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom nie je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy,

okresný úrad v sídle kraja ostatným právnickým osobám alebo fyzickým osobám oprávneným na podnikanie, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie,

okresný úrad v sídle kraja orgánom obcí a vyšších územných celkov.

(10)

Zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný každoročne do 31. januára oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja schválený počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odseku 9 a predložiť okresnému úradu v sídle kraja ich zoznam, ktorý obsahuje

meno, priezvisko a titul,

rodné číslo,

adresu trvalého pobytu.

(11)

Zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný zaslať okresnému úradu v sídle kraja zoznam uvedený v odseku 10 aj v čase po vypovedaní vojny alebo v čase po vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu.

(12)

Zamestnávateľ uvedený v odseku 4, ktorý je subjektom hospodárskej mobilizácie, zasiela okresnému úradu v sídle kraja údaje podľa odseku 10 prostredníctvom jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie.

§56 Povolanie na výkon mimoriadnej služby

(1)

Vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana povolá okresný úrad v sídle kraja na výkon mimoriadnej služby povolávacím rozkazom.

(2)

Povolávací rozkaz podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo okresného úradu v sídle kraja.

(3)

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan je povinný dostaviť sa na miesto nástupu v termíne určenom v povolávacom rozkaze.

(4)

Občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 55 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ oznámi oslobodenie občana od výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz, ktorý občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.

(5)

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, a tieto dôvody preukázať originálom dokladu alebo jeho úradne overenou kópiou.

(6)

Dôvody, ktoré vojakovi v zálohe a odvedenému registrovanému občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, sú

dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej zdravotný stav alebo liečebný režim podľa písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára neumožňuje výkon mimoriadnej služby,

okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa stal jediným živiteľom aspoň jedného rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou, ktorého nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,

materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka,

následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,

príprava na budúce povolanie alebo štúdium na vysokej škole počas vyhlásenia výnimočného stavu alebo núdzového stavu,

vzatie do väzby alebo nastúpenie na výkon trestu odňatia slobody.

(7)

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan, ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby z dôvodov podľa odseku 6, okresný úrad v sídle kraja rozhodnutím odloží nástup na výkon mimoriadnej služby a povolá vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana na výkon mimoriadnej služby po zániku dôvodov, pre ktoré nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja o odložení nástupu na výkon mimoriadnej služby nemožno podať odvolanie a nie je preskúmateľné súdom.

(8)

Vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť zánik dôvodu, pre ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.

(9)

Ak vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, považuje sa povolávací rozkaz za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.

(10)

Ak sa vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan nedostaví na výkon mimoriadnej služby, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na výkon mimoriadnej služby podľa odsekov 3 a 5, a povolávací rozkaz mu bol riadne doručený, okresný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana na výkon mimoriadnej služby. O možnosti predvedenia upovedomí okresný úrad v sídle kraja vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana písomne v povolávacom rozkaze.

(11)

Na občana podľa odseku 4 sa nevzťahuje odsek 10 a povinnosť plniť úlohy vyplývajúce z mobilizačného oznámenia alebo mobilizačnej výzvy.⁷⁵)

(12)

Proti povolávaciemu rozkazu podľa odseku 1 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľný súdom.

(13)

Povolávací rozkaz oprávňuje občana na bezplatnú prepravu verejnou osobnou dopravou z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby a späť.

(14)

Vzor povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby je uvedený v prílohe č. 3.

(15)

Mimoriadna služba sa začína prezentáciou, pri ktorej

vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan preukazuje svoju totožnosť,

vojenský útvar

overí totožnosť vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana,

odoberie vojakovi v zálohe a odvedenému registrovanému občanovi povolávací rozkaz,

vykoná lekársku prehliadku vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana, pri ktorej sa vykoná odobratie biologickej vzorky vojaka v zálohe a odvedeného registrovaného občana, ak mu nebola odobratá počas služobného pomeru profesionálneho vojaka,

oznámi vojakovi v zálohe a odvedenému registrovanému občanovi jeho zaradenie do funkcie vo vojenskom útvare.

(16)

Prezentáciou sa vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan stáva vojakom mimoriadnej služby.

(17)

Po prezentácii sa vojakovi mimoriadnej služby odoberú odtlačky prstov, ak mu neboli odobraté počas služobného pomeru profesionálneho vojaka.

§57 Vojenské hodnosti vojakov mimoriadnej služby

(1)

Vojakovi mimoriadnej služby patrí vojenská hodnosť.⁷⁶) Vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť vojaka mimoriadnej služby na výkon funkcie, do ktorej je ustanovený.

(2)

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. a) patrí vojenská hodnosť, ktorú dosiahol alebo ktorú má zapožičanú⁷⁷) ku dňu nariadenia výkonu mimoriadnej služby.

(3)

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. b) a c) patrí vojenská hodnosť, ktorú dosiahol ku dňu zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh alebo ostatných záloh alebo do ktorej bol po zaradení do operačných záloh alebo pohotovostných záloh vymenovaný alebo povýšený podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.⁷⁸)

(4)

Vojaka mimoriadnej služby bez vojenskej hodnosti po prezentácii veliteľ vojenského útvaru vymenuje do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa a zaradí ho do základného vojenského výcviku.

(5)

Vojaka mimoriadnej služby vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa po prezentácii veliteľ vojenského útvaru zaradí do základného vojenského výcviku.

(6)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odsekoch 4 a 5 po vykonaní základného vojenského výcviku veliteľ vojenského útvaru povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa.

(7)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odseku 6 po vykonaní odbornej prípravy veliteľ vojenského útvaru

ponechá vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa alebo povýši do vojenskej hodnosti slobodník, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo pre hodnostný zbor poddôstojníkov,

vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.

§58 Mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie

(1)

Vojak mimoriadnej služby môže byť mimoriadne vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšený do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, ak významnou mierou prispel k plneniu služobných povinností alebo ak vykonal záslužný čin.

(2)

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) druhom bode a treťom bode v

hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,

hodnostnom zbore dôstojníkov do vojenskej hodnosti

poručík až kapitán vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený náčelníkom generálneho štábu,

major až plukovník povyšuje náčelník generálneho štábu,

hodnostnom zbore generálov do vojenskej hodnosti brigádny generál až generál vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.

(3)

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) prvom bode a štvrtom bode v

hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov, povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,

hodnostnom zbore dôstojníkov do vojenskej hodnosti poručík až plukovník, vymenúva alebo povyšuje minister,

hodnostnom zbore generálov do vojenskej hodnosti brigádny generál až generál vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.

(4)

Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 ods. 1 písm. g) piatom bode v

hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov, povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,

hodnostnom zbore dôstojníkov do vojenskej hodnosti poručík až plukovník, vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený prezidentom Slovenskej republiky,

hodnostnom zbore generálov do vojenskej hodnosti brigádny generál až generál vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.

(5)

Vojak mimoriadnej služby, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností alebo v súvislosti s ním, môže byť mimoriadne vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšený do vojenskej hodnosti in memoriam.

§59 Ustanovenie do funkcie

(1)

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) vykonáva mimoriadnu službu vo funkcii, v ktorej vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka, vo vojenskom útvare podľa plánovaného určenia.

(2)

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) sa ustanoví do funkcie podľa plánovaného určenia; ak vykonáva pravidelné cvičenie v inom vojenskom útvare, veliteľ tohto vojenského útvaru ho vyšle do určeného vojenského útvaru, ktorého veliteľ ho ustanoví do funkcie podľa plánovaného určenia.

(3)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 54 ods. 2 písm. c) vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a vo vyššej vojenskej hodnosti po vykonanej prezentácii v určenom vojenskom útvare veliteľ vojenského útvaru

ustanoví do funkcie podľa získanej odbornosti a dosiahnutej vojenskej hodnosti, ak úroveň jeho odbornej pripravenosti je v súlade s ustanovenými kritériami, alebo

vyšle do určeného vojenského útvaru na absolvovanie odbornej prípravy na získanie odbornosti na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený, ak úroveň jeho odbornej pripravenosti nie je v súlade s ustanovenými kritériami.

(4)

Ak si to dôležitý záujem výkonu služby vyžaduje, možno vojaka mimoriadnej služby ustanoviť v tom istom hodnostnom zbore do funkcie, na ktorú sa vyžaduje vojenská hodnosť najviac o dva stupne nižšia alebo o jeden stupeň vyššia, než akú dosiahol.

(5)

Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 54 ods. 2 písm. d) po vykonaní základného vojenského výcviku veliteľ vojenského útvaru vyšle do určeného vojenského útvaru na absolvovanie odbornej prípravy na získanie odbornosti a na výkon funkcie, na ktorú má byť pripravovaný.

(6)

Ak si to situácia v ozbrojených silách vyžaduje, na ustanovenie vojaka mimoriadnej služby do funkcie sa odseky 1 až 4 nepoužijú.

§60 Skončenie výkonu mimoriadnej služby

(1)

Z výkonu mimoriadnej služby možno na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby jednotlivo alebo hromadne najneskôr do 30 dní po zániku dôvodu, pre ktorý boli povolaní na jej výkon, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Z výkonu mimoriadnej služby možno v čase vojny alebo vojnového stavu na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby uvedených v odseku 1 a súčasne na jej výkon povolať ďalších vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu vyžaduje.

(3)

Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odseku 1 aj na základe rozhodnutia veliteľa vojenského útvaru, ak

sa stane zo zdravotných dôvodov nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu,

sa stane jediným živiteľom rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou a tohto rodinného príslušníka nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,

ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny, alebo

bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.

(4)

Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť aj tehotnú vojačku, ktorá bola na jej výkon povolaná, ak podľa lekárskeho posudku výkon mimoriadnej služby ohrozuje jej tehotenstvo.

(5)

Pred prepustením z výkonu mimoriadnej služby je vojak mimoriadnej služby povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke.

(6)

Proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu mimoriadnej služby podľa odseku 3 sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľné súdom.

(7)

Vojak mimoriadnej služby, ktorý je po skončení krízovej situácie v zajatí alebo vyhlásený za nezvestného, považuje sa za prepusteného z výkonu mimoriadnej služby odo dňa skončenia krízovej situácie.

(8)

Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) po prepustení z výkonu mimoriadnej služby pokračuje vo výkone štátnej služby profesionálneho vojaka.

(9)

Výkon mimoriadnej služby vojaka mimoriadnej služby sa skončí dňom uvedeným v úmrtnom liste vojaka mimoriadnej služby alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vojak mimoriadnej služby vyhlásený za mŕtveho.

§61 Evidencia vojakov mimoriadnej služby

(1)

Evidenciu vojakov mimoriadnej služby vedie vojenský útvar, v ktorom vojak mimoriadnej služby túto službu vykonáva.

(2)

Na zabezpečenie evidencie podľa odseku 1 vojenský útvar vedie

osobný spis vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 54 ods. 2 písm. a),

osobnú kartu vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) až d).

(3)

Po prepustení z výkonu mimoriadnej služby uloží osobný spis vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 2 písm. a) vo svojej evidencii vojenský útvar, v ktorom profesionálny vojak vykonáva štátnu službu. Po skončení štátnej služby profesionálneho vojaka zašle vojenský útvar jeho osobný spis do vojenského archívu.

(4)

Po prepustení z výkonu mimoriadnej služby vojenský útvar osobnú kartu vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 2 písm. b) zašle do 30 dní od prepustenia z výkonu mimoriadnej služby okresnému úradu v sídle kraja.

(5)

Uchovávanie údajov o vojakoch mimoriadnej služby uvedených v § 54 ods. 2 písm. b) až d) v období krízovej situácie zabezpečuje okresný úrad v sídle kraja.

§62 Dovolenka a mimoriadna dovolenka počas výkonu mimoriadnej služby

(1)

Vojak mimoriadnej služby má v čase vojny alebo vojnového stavu nárok na dovolenku v trvaní 18 kalendárnych dní za kalendárny rok, najskôr však po uplynutí 90 kalendárnych dní od nástupu na výkon mimoriadnej služby.

(2)

Vojakovi mimoriadnej služby môže veliteľ vojenského útvaru v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu udeliť mimoriadnu dovolenku v trvaní najviac troch kalendárnych dní, ak mu zomrela blízka osoba alebo ak ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny.

(3)

Ak si to plnenie úloh v období krízovej situácie vyžaduje, možno vojaka mimoriadnej služby z dovolenky odvolať.

(4)

Vojakovi mimoriadnej služby patrí počas dovolenky a mimoriadnej dovolenky plat.

(5)

Vojakovi mimoriadnej služby patrí po skončení výkonu mimoriadnej služby podľa § 60 náhrada za nevyčerpanú dovolenku v sume jeho platu. Pri výpočte náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri výpočte pomernej časti platu podľa § 69 ods. 5.

§63 Zdravotná starostlivosť

(1)

Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vojakovi mimoriadnej služby sa vzťahujú predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť,⁷⁹) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Vojakovi mimoriadnej služby sa bezplatne poskytuje potrebná zdravotná starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom. Na základe odporúčania služobného lekára alebo ošetrujúceho lekára možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj v iných zdravotníckych zariadeniach.

(3)

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vojakovi mimoriadnej služby na základe rozhodnutia veliteľa alebo ak si to jeho zdravotný stav bezprostredne vyžaduje.

§64 Plat vojaka mimoriadnej služby

(1)

Plat vojaka mimoriadnej služby na účely tohto zákona tvorí

hodnostný plat,

zvýšenie hodnostného platu za čas trvania štátnej služby,

príplatok výkonným letcom,

príplatok výsadkárom,

príplatok príslušníkom Vojenskej polície,

príplatok zdravotníckym pracovníkom,

príplatok vrcholovým športovcom a trénerom,

príplatok za výkon špecializovanej činnosti,

zahraničný príspevok,

zahraničný plat a návratný preddavok,

plat počas prerušenia výkonu funkcie,

plat počas zaradenia do personálnej zálohy,

plat počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby,

príplatok za výkon mimoriadnej služby.

(2)

Na určenie platu podľa odseku 1 písm. a) až m) sa rovnako použijú ustanovenia osobitného predpisu.⁸⁰)

(3)

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. a) patrí plat, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka z vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je vymenovaný alebo ustanovený.

(4)

Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 54 ods. 2 písm. b) a c) patrí plat, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka z vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je ustanovený.

(5)

Vojakovi mimoriadnej služby vo vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa patrí počas výkonu mimoriadnej služby plat, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu.²⁷)

(6)

Vojakovi mimoriadnej služby patrí príplatok za výkon mimoriadnej služby podľa odseku 1 písm. n), ktorý tvorí v čase

výnimočného stavu alebo núdzového stavu

pevná čiastka vo výške 45 % hodnostného platu ustanoveného pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu²⁷) bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby,

pohyblivá čiastka do výšky 55 % hodnostného platu ustanoveného pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu²⁷) bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby, v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie alebo miesta výkonu mimoriadnej služby,

vojny alebo vojnového stavu

pevná čiastka vo výške 45 % dvojnásobku hodnostného platu ustanoveného pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu²⁷) bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania služby,

pohyblivá čiastka do výšky 55 % dvojnásobku hodnostného platu ustanoveného pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu²⁷) bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie alebo miesta výkonu mimoriadnej služby.

(7)

Vojakovi mimoriadnej služby nepatrí príplatok za výkon mimoriadnej služby, ak poberá zahraničný príspevok alebo zahraničný plat.

(8)

Príplatok za výkon mimoriadnej služby podľa odseku 6 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

(9)

Vojakovi mimoriadnej služby patrí plat odo dňa nariadenia výkonu mimoriadnej služby alebo odo dňa prezentácie v určenom vojenskom útvare.

(10)

Podrobnosti o priznávaní a vyplácaní platu ustanoví služobný predpis.

§65 Strata nároku na plat

Vojakovi mimoriadnej služby nepatrí plat za deň výkonu mimoriadnej služby, počas ktorého sa svojvoľne vzdialil z miesta výkonu mimoriadnej služby.

§66 Zrážky z platu a poradie zrážok

(1)

Zamestnávateľ vojaka mimoriadnej služby prednostne vykoná z platu podľa § 64 zrážky poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie, poistného na zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré je povinný platiť vojak mimoriadnej služby, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

(2)

Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ vojaka mimoriadnej služby zraziť z platu len

preddavok na plat, ktorý je vojak mimoriadnej služby povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie alebo vyplatenie tohto platu,

sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,

peňažné tresty uložené vojakovi mimoriadnej služby vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov.

§67 Plat počas zajatia a plat počas vyhlásenia za nezvestného

(1)

Ak bol vojak mimoriadnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu zajatý alebo vyhlásený za nezvestného, patrí mu počas zajatia alebo vyhlásenia za nezvestného plat podľa § 64.

(2)

Ak bol vojak mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyhlásený za nezvestného, patrí mu v čase od jeho vyhlásenia za nezvestného, najdlhšie však do 30 dní odo dňa skončenia výnimočného stavu alebo núdzového stavu plat podľa § 64.

§68 Plat počas väzby

(1)

Vojakovi mimoriadnej služby nepatrí plat odo dňa vzatia do väzby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom doplatí sa vojakovi mimoriadnej služby za dobu výkonu väzby plat vo výške, ktorý mu bol priznaný pred výkonom väzby.

§69 Spoločné ustanovenia k odmeňovaniu

(1)

Plat sa vypláca v eurách v mieste výkonu mimoriadnej služby.

(2)

Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

(3)

Plat splatný počas dovolenky sa na žiadosť vojaka mimoriadnej služby vyplatí najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky.

(4)

Ak je vojak mimoriadnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu prepustený z výkonu mimoriadnej služby, vyplatí sa mu plat splatný za mesačné obdobie v deň prepustenia z výkonu mimoriadnej služby, ak sa veliteľ vojenského útvaru s vojakom mimoriadnej služby nedohodne inak.

(5)

Pri výkone mimoriadnej služby, ktorá trvá kratšie ako jeden mesiac, patrí vojakovi mimoriadnej služby pomerná časť platu, ktorá sa vypočíta tak, že súčet mesačného platu sa vydelí počtom kalendárnych dní príslušného mesiaca a vynásobí sa počtom kalendárnych dní, počas ktorých vojak mimoriadnej služby túto službu vykonával.

(6)

Na písomnú žiadosť vojaka mimoriadnej služby je vojenský útvar povinný poukázať plat alebo iné peňažné plnenia v jeho prospech na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike alebo mimo územia Slovenskej republiky.

(7)

Pri vyúčtovaní platu je vojenský útvar povinný vydať vojakovi mimoriadnej služby písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach.

(8)

Vojak mimoriadnej služby môže na prevzatie platu písomne splnomocniť inú osobu.

(9)

Vojenský útvar poukazuje vojakovi mimoriadnej služby, ktorý je v zajatí alebo ktorý je vyhlásený za nezvestného, plat alebo iné peňažné plnenie v jeho prospech, ktoré mu patrí počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného, na účet okresného úradu v sídle kraja. Ak plat alebo iné peňažné plnenie v jeho prospech podľa prvej vety nie je možné poukázať na účet okresného úradu v sídle kraja, vojenský útvar ho uloží do úschovy okresného úradu v sídle kraja.

(10)

Ak pominú dôvody podľa odseku 9, okresný úrad v sídle kraja vyplatí vojakovi mimoriadnej služby plat alebo iné peňažné plnenie v jeho prospech, na ktoré mu vznikol nárok počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného.

(11)

Peňažné nároky vojaka mimoriadnej služby, ktoré vyplývajú z výkonu mimoriadnej služby, prechádzajú po jeho smrti do výšky štvornásobku jeho platu postupne priamo na jeho manžela, manželku, deti a rodičov. Ak týchto osôb niet, postupuje sa podľa § 460 až 487 Občianskeho zákonníka.

(12)

Peňažné nároky vojenského útvaru zanikajú smrťou vojaka mimoriadnej služby s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré vojak mimoriadnej služby pred svojou smrťou písomne uznal čo do výšky a dôvodu.

§70 Naturálne náležitosti vojaka mimoriadnej služby

(1)

Vojak mimoriadnej služby má počas výkonu mimoriadnej služby nárok na naturálne náležitosti, ktorými sú

proviantné náležitosti,

výstrojové náležitosti,

prepravné náležitosti,

ubytovanie.

(2)

Proviantné náležitosti sa poskytujú vojakovi mimoriadnej služby formou naturálneho stravovania počas výkonu mimoriadnej služby. Naturálne stravovanie je bezplatné zabezpečenie výživy.

(3)

Výstrojové náležitosti sú vojenská rovnošata vrátane vojenských výstrojových súčiastok a služby bezplatne poskytované vojakovi mimoriadnej služby. Službami podľa prvej vety sa rozumie najmä pranie, chemické čistenie, oprava, úprava a údržba vojenskej rovnošaty a vojenských výstrojových súčiastok vojaka mimoriadnej služby, ako aj vytvorenie podmienok na zabezpečenie osobnej hygieny.

(4)

Prepravné náležitosti sa poskytujú vojakovi mimoriadnej služby formou bezplatnej prepravy z miesta výkonu mimoriadnej služby

pri premiestnení do iného miesta výkonu mimoriadnej služby,

pri vyslaní do určeného vojenského útvaru a späť,

do nemocnice, polikliniky alebo do iného zdravotníckeho zariadenia a späť,

na dovolenku, mimoriadnu dovolenku a späť,

na služobnú cestu a späť.

(5)

Ubytovanie sa vojakovi mimoriadnej služby poskytuje bezplatne.

(6)

Nárok na naturálne náležitosti vzniká vojakovi mimoriadnej služby odo dňa nástupu na výkon mimoriadnej služby. Nárok na naturálne náležitosti zaniká odo dňa skončenia výkonu mimoriadnej služby z dôvodu prepustenia, úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho.

Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby

§71

(1)

Vojak mimoriadnej služby má v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, ak

bol prepustený z výkonu mimoriadnej služby podľa § 60 ods. 1 až 4, 7 a 8 alebo

sa mu skončil výkon mimoriadnej služby podľa § 60 ods. 9.

(2)

Príspevok podľa odseku 1 je za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby

3,5 % hodnostného platu, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu,²⁷) bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby, ak vykonával mimoriadnu službu v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu, alebo

7 % hodnostného platu, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu,²⁷) bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby, ak vykonával mimoriadnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu.

(3)

Príspevok sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

(4)

Nárok na príspevok podľa odseku 1 nemá vojak mimoriadnej služby, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý spáchal v čase výkonu mimoriadnej služby.

§72

(1)

Ak sa skončí výkon mimoriadnej služby vojaka mimoriadnej služby podľa § 60 ods. 9, má pozostalý manžel nárok na príspevok podľa § 71 ods. 1 písm. b) v sume, v akej by patril vojakovi mimoriadnej služby jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby v čase úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho.

(2)

Ak niet pozostalého manžela, nárok na pomernú časť príspevku, na ktorú by mal inak nárok pozostalý manžel, má každé pozostalé dieťa po zomretom vojakovi mimoriadnej služby alebo po vojakovi mimoriadnej služby, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.

(3)

Ak niet pozostalého manžela ani pozostalých detí, nárok na pomernú časť príspevku, na ktorú by mal inak nárok pozostalý manžel, majú rodičia zomretého vojaka mimoriadnej služby alebo vojaka mimoriadnej služby, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.

§73

(1)

Nárok na príspevok podľa § 71 a 72 si vojak mimoriadnej služby alebo pozostalí po ňom uplatňujú po skončení krízovej situácie na základe písomnej žiadosti na ministerstve.

(2)

Príspevok sa vyplatí do 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia o jeho priznaní.

(3)

Nárok na príspevok sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa skončenia krízovej situácie.

(4)

Lehota podľa odseku 3 neplynie počas konania o priznaní príspevku a v období, počas ktorého vojakovi mimoriadnej služby, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený. Lehota podľa odseku 3 neplynie ani vtedy, ak bol vojak mimoriadnej služby aj po skončení krízovej situácie v zajatí alebo bol vyhlásený za nezvestného.

§74 Financovanie

Výdavky súvisiace s výkonom mimoriadnej služby sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu.

§75 Odmena za mimoriadne plnenie úloh

(1)

Vojakovi mimoriadnej služby možno udeliť odmenu za mimoriadne plnenie úloh vo forme

peňažnej odmeny,

vojenskej medaily alebo vojenského odznaku.

(2)

Vojakovi mimoriadnej služby možno udeliť peňažnú odmenu až do výšky jeho platu podľa § 64 ods. 1 za mimoriadne plnenie úloh pri výkone mimoriadnej služby.

(3)

Vojenskú medailu alebo vojenský odznak možno udeliť aj in memoriam. Podrobnosti o druhoch a podmienkach udeľovania vojenských medailí a vojenských odznakov ustanoví služobný predpis.

§76 Náhrada škody spôsobenej vojakom mimoriadnej služby

(1)

Vojak mimoriadnej služby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinnosti pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom.

(2)

Ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj porušením povinnosti zo strany štátu, vojak mimoriadnej služby znáša škodu pomerne.

(3)

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú vojakovi mimoriadnej služby a za škodu, ktorú vojak mimoriadnej služby spôsobil tretím osobám pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom.

(4)

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc vojakovi mimoriadnej služby pri výkone mimoriadnej služby na jeho žiadosť alebo s jeho vedomím. Zodpovednosti za škodu podľa prvej vety sa štát môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba škodu spôsobila úmyselne.

(5)

Ak došlo pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom k ujme na zdraví alebo k smrti osoby uvedenej v odsekoch 3 a 4, postupuje sa podľa predpisov o sociálnom poistení alebo podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.⁸¹)

(6)

Náhradu škody podľa odsekov 1 až 4 poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.

(7)

Na náhradu škody sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.⁸²)

PIATA ČASŤ | SANKCIE

§77 Priestupky

(1)

Priestupku sa dopustí ten, kto

naruší priebeh odvodu podľa § 50 ods. 1 alebo prieskumu podľa § 51 ods. 1,

sa nepodrobí lekárskej prehliadke pri odvode podľa § 50 ods. 21 alebo prieskume podľa § 51 ods. 12,

úmyselne zničí, poškodí alebo zneužije osobnú identifikačnú kartu podľa § 80 ods. 2, kovový identifikačný štítok podľa § 80 ods. 7, povolávací rozkaz na odvod § 50 ods. 17 alebo povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby § 56 ods. 14,

neoznámi začiatok výkonu vojenskej služby a skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu podľa § 53 ods. 9,

v konaní podľa tohto zákona úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj podľa § 81 ods. 5.

(2)

Priestupku sa dopustí aj ten, kto poruší

zákaz podľa § 42 ods. 1 alebo ods. 2,

povinnosť odovzdať preukaz žandára podľa § 25 ods. 1 písm. o).

(3)

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do výšky 330 eur a pri opakovanom priestupku až do výšky 1 660 eur. Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

(4)

Za priestupok podľa odseku 2 možno uložiť pokutu do 500 eur. V blokovom konaní možno za priestupok podľa odseku 2 uložiť pokutu do 300 eur.

(5)

Priestupok podľa odseku 1 v prvom stupni prejednáva okresný úrad v sídle kraja.

(6)

Priestupok podľa odseku 2 prejednáva, objasňuje a prejednáva v blokovom konaní Vojenská polícia.

(7)

Pokuty uložené za priestupky podľa odsekov 1 a 2 sú príjmom štátneho rozpočtu.

(8)

Správcom pohľadávky štátu podľa odseku 7 je

pri pokutách uložených okresným úradom v sídle kraja Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

pri pokutách uložených v blokovom konaní Vojenskou políciou ministerstvo.

(9)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.⁸³)

§78 Správne delikty

(1)

Správneho deliktu sa dopustí zamestnávateľ, ak poruší oznamovaciu povinnosť uvedenú v § 55 ods. 5, 10 alebo ods. 11.

(2)

Okresný úrad v sídle kraja môže uložiť za správny delikt podľa odseku 1 za porušenie povinnosti podľa § 55 ods. 5 alebo ods. 10 pokutu do výšky 1 000 eur a pri opakovanom spáchaní správneho deliktu až do výšky 5 000 eur.

(3)

Okresný úrad v sídle kraja uloží za správny delikt podľa odseku 1 za porušenie povinnosti podľa § 55 ods. 11 pokutu do výšky 1 000 eur a pri opakovanom spáchaní správneho deliktu až do výšky 5 000 eur.

(4)

Okresný úrad v sídle kraja uloží pokutu do troch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(5)

Okresný úrad v sídle kraja pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, okolnosti, čas trvania, následky porušenia povinnosti a opakované spáchanie správneho deliktu. Správny delikt je spáchaný opakovane, ak v čase jeho spáchania od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola zamestnávateľovi uložená pokuta za predchádzajúci správny delikt, neuplynulo viac ako päť rokov.

(6)

Okresný úrad v sídle kraja v rozhodnutí o uložení pokuty zamestnávateľovi súčasne uloží, aby vykonal nápravu protiprávneho stavu, za ktorého spôsobenie bola pokuta uložená.

(7)

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

(8)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

(9)

Správcom pohľadávky štátu podľa odseku 8 je pri pokutách uložených podľa odsekov 2 až 4 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

ŠIESTA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§79 Zásada rovnakého zaobchádzania

(1)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť podľa tohto zákona. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, povinností k rodine, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.⁸⁴)

(2)

Vojenský útvar a veliteľ vojenského útvaru sú povinní zaobchádzať s vojakom v zálohe a registrovaným občanom pri zaraďovaní do zložiek Národných obranných síl v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom.⁸⁵)

(3)

Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo zaradenia do zložiek Národných obranných síl musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na ujmu druhého.

(4)

Vojak v zálohe a registrovaný občan, ktorý sa pri zaraďovaní do zložiek Národných obranných síl domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany na vojenskom útvare a na súde.

(5)

Vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh alebo vojak branných záloh, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany na vojenskom útvare a na súde.

§80 Osobná identifikačná karta a kovový identifikačný štítok

(1)

Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi mimoriadnej služby vydá veliteľ vojenského útvaru osobnú identifikačnú kartu a dva kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou; to neplatí ak boli identifikačné štítky s kovovou retiazkou vydané podľa osobitného predpisu.⁸⁶)

(2)

Osobná identifikačná karta vojaka operačných záloh, vojaka pohotovostných záloh a vojaka mimoriadnej služby obsahuje

meno a priezvisko,

vojenskú hodnosť,

dátum narodenia,

titul,

zobrazenie podoby tváre,

evidenčné číslo karty.

(3)

Osobnú identifikačnú kartu nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu ani odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikačnej karty je vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak mimoriadnej služby povinný oznámiť veliteľovi vojenského útvaru.

(4)

Osobná identifikačná karta slúži vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi mimoriadnej služby na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám. Pri služobnom styku je vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak mimoriadnej služby povinný mať osobnú identifikačnú kartu pri sebe a preukazovať svoju príslušnosť k ozbrojeným silám.

(5)

Osobnú identifikačnú kartu je vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak mimoriadnej služby povinný vrátiť veliteľovi vojenského útvaru pri skončení pravidelného cvičenia, plnenia úloh ozbrojených síl alebo mimoriadnej služby.

(6)

Vzor osobnej identifikačnej karty a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia, zneužitia osobnej identifikačnej karty alebo pri zmene osobných údajov na osobnej identifikačnej karte a o postupe pri likvidácii osobnej identifikačnej karty ustanoví služobný predpis.

(7)

Kovový identifikačný štítok vojaka operačných záloh, vojaka pohotovostných záloh a vojaka mimoriadnej služby obsahuje

meno, priezvisko,

rodné číslo,

krvnú skupinu,

štátnu príslušnosť.

(8)

Kovový identifikačný štítok nemožno odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu alebo odcudzenie kovového identifikačného štítku je vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh a vojak mimoriadnej služby povinný oznámiť veliteľovi vojenského útvaru.

(9)

Vzor kovového identifikačného štítku a kovovej retiazky, spôsob ich nosenia a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia kovového identifikačného štítku alebo v prípade zmeny osobných údajov na kovovom identifikačnom štítku ustanoví služobný predpis.

§81

(1)

Na konania podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2)

Na konania podľa § 46, § 50 ods. 22, § 51 ods. 13, § 52, § 53, § 56 ods. 1 a 7, § 60 ods. 3, § 73 a § 78 sa vzťahuje správny poriadok.

(3)

Prezident Slovenskej republiky v konaniach podľa § 46 ods. 4 a § 53 ods. 1 rozhoduje výlučne v listinnej podobe.

(4)

Okresný úrad v sídle kraja v konaniach podľa § 55, § 56 a 58 vykonáva úkony výlučne v listinnej podobe.⁸⁷)

(5)

Okresný úrad v sídle kraja môže na účely vedenia registra registrovaných občanov a registra vojakov v zálohe spracovávať tieto údaje

meno, predchádzajúce meno, priezvisko, predchádzajúce priezvisko, rodné priezvisko a titul,

dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí,

rodné číslo, ak bolo pridelené, alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nebolo pridelené,

adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu,

fotografiu,

údaje o rodinnom stave a počte detí,

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu manželky, manžela alebo iných blízkych osôb,

pohlavie,

údaje o zdravotnom stave a o krvnej skupine,

záznamy o výkone trestu a o trvaní väzby,

údaje o ukončenom vzdelaní,

údaje o telesnej výške, telesnej hmotnosti a obvode hrudníka,

záznamy o vykonaní dobrovoľnej vojenskej prípravy,

záznamy o zaradení a dobe trvania zaradenia do aktívnych záloh, vykonaných pravidelných cvičeniach a o plnení úloh ozbrojených síl podľa osobitného predpisu účinného do 30. júna 2025,

záznamy o zaradení a dobe trvania zaradenia do operačných záloh alebo pohotovostných záloh, vykonaných pravidelných cvičeniach a o plnení úloh ozbrojených síl,

záznamy o zaradení a dobe trvania zaradenia do branných záloh a o vykonanom výcviku branných záloh,

záznamy o výkone vojenskej služby podľa odseku 20 písm. b) až g),

záznamy o výkone mimoriadnej služby a o vojenskej službe v ozbrojených silách iného štátu,

údaje o oprávneniach na osobitné činnosti,

záznamy o oslobodení od výkonu mimoriadnej služby,

výsledky odvodu a výsledky prieskumu zdravotnej spôsobilosti,

údaje o zamestnaní a zamestnávateľovi,

štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu, ak ide o občana, ktorý cestuje do zahraničia na viac ako 90 dní,

štátnu príslušnosť, štát a adresu pobytu, kde sa občan zdržiava, ak ide o občana, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

údaje o služobnom pomere, ak ide o občana, ktorý bol v služobnom pomere príslušníka zboru alebo v služobnom pomere ozbrojeného príslušníka finančnej správy,

údaje o podaní vyhlásenia a späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby a záznamy o výkone alternatívnej služby.

(6)

Ministerstvo môže na plnenie úloh súvisiacich s riadením prípravy a povolania registrovaných občanov a vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby spracúvať údaje podľa odseku 5.

(7)

Veliteľ vojenského útvaru na účely vedenia osobného spisu vojakov operačných záloh, vojakov pohotovostných záloh a vojakov branných záloh podľa § 10 ods. 2 a vojenský útvar na účely vedenia osobného spisu vojaka mimoriadnej služby a osobnej karty vojaka mimoriadnej služby podľa § 61 ods. 2 môže spracúvať údaje podľa odseku 4 písm. a) až d), f) až s), u), v) a y).

(8)

Okresný úrad v sídle kraja môže požiadať registrovaného občana a vojaka v zálohe o spresnenie údajov uvedených v odseku 5.

(9)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh alebo branných záloh a výkonu mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(10)

Náhradu nákladov na mzdu lekára, sestry a laboranta určených samosprávnym krajom na zabezpečenie odvodu alebo prieskumu uhrádza okresný úrad v sídle kraja.

(11)

Náhradu nákladov na cestovné výdavky, stravné a ubytovanie osôb uvedených v odseku 10 uhrádza okresný úrad v sídle kraja v sume a za podmienok podľa osobitného predpisu.²⁸)

(12)

Právne vzťahy založené dohodou o zaradení na účely zistenia, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady ustanovené osobitným predpisom,¹⁴) sa považujú za pracovnoprávny vzťah k ministerstvu.

(13)

Občanovi, ktorý je v služobnom pomere príslušníka zboru alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy, veliteľ vojenského útvaru prizná vojenskú hodnosť dňom zaradenia do pohotovostných záloh. Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti upraví služobný predpis.

(14)

Občanovi, ktorý bol v služobnom pomere podľa § 55 ods. 2 písm. a), b), d) až g), ministerstvo prizná vojenskú hodnosť dňom nasledujúcim po dni skončenia služobného pomeru. Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti upraví služobný predpis.

(15)

Vojaka vo výslužbe, ak nie je verejným funkcionárom,⁸⁸) možno vymenovať do vojenskej hodnosti alebo povýšiť do vojenskej hodnosti. Za vojaka vo výslužbe sa považuje občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka, je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku⁸⁹) a jeho branná povinnosť zanikla.

(16)

Vojaka vo výslužbe do hodnosti brigádneho generála vymenúva a do ďalších generálskych hodností povyšuje prezident Slovenskej republiky. Do ostatných vojenských hodností vojaka vo výslužbe vymenúva alebo povyšuje minister.

(17)

Vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti podľa odseku 15 je morálnym ocenením vojaka vo výslužbe za výnimočné zásluhy alebo za čin hodný osobitného zreteľa. Podrobnosti o vymenúvaní do vojenskej hodnosti alebo povyšovaní do vojenskej hodnosti vojaka vo výslužbe určí prezident Slovenskej republiky rozhodnutím, ktoré zverejní Kancelária prezidenta Slovenskej republiky na webovom sídle prezidenta Slovenskej republiky.

(18)

Ministerstvo môže povoliť nosenie vojenskej rovnošaty

občanovi, ktorému sa štátna služba profesionálneho vojaka skončila prepustením zo služobného pomeru,

účastníkovi národného boja za oslobodenie podľa osobitných predpisov,⁹⁰)

rehabilitovanému vojakovi podľa osobitných predpisov,⁹¹)

vojnovému veteránovi,

vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh.

(19)

Ministerstvo môže zrušiť povolenie nosiť vojenskú rovnošatu osobe, ktorá vo vojenskej rovnošate

propaguje skupiny, hnutia alebo ideológie, ktoré smerujú k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo ktoré hlásajú rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť,

zúčastňuje sa na činnosti politických strán, na zhromaždeniach organizovaných politickými stranami alebo politickými hnutiami,

svojím konaním poškodila dobré meno ozbrojených síl, ohrozila dôveru v ozbrojené sily alebo ich príslušníkov alebo hrubo porušila dobré mravy.

(20)

Do celkového času výkonu vojenskej služby sa podľa tohto zákona započítava vojenská služba vykonaná

v ozbrojených silách Československej republiky,

v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky,

v Armáde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

v Armáde Českej republiky v čase od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,

v Armáde Slovenskej republiky,

vo Vojskách ministerstva vnútra a v Železničnom vojsku do 31. decembra 2002,

v ozbrojených silách Slovenskej republiky,

v ozbrojených silách štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika, v období krízovej situácie na základe výzvy prezidenta Slovenskej republiky.

(21)

Na cudzinca, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť, sa nevzťahujú § 4 a 5.

(22)

Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, uhrádza mu okresný úrad v sídle kraja náhradu príjmov z podnikania v sume pomernej časti priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa občan dostavil na lekárske vyšetrenie.

(23)

Príjmami z podnikania na účely tohto zákona sú

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,⁹²)

príjmy zo živnosti,⁹³)

príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov⁹⁴) neuvedené v písmenách a) a b),

príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti,

príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu.⁹⁵)

(24)

Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, cestovné výdavky za cestu z miesta trvalého pobytu a späť v cene cestovného lístka verejnou osobnou dopravou mu uhradí okresný úrad v sídle kraja.

(25)

Služobné predpisy na účely tohto zákona vydáva minister.

§82 Prechodné ustanovenia

(1)

Občana, ktorého služobný pomer profesionálneho vojaka vznikol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ktorý spĺňa podmienky na zaradenie do operačných záloh podľa § 4 ods. 2, zaradí veliteľ vojenského útvaru do operačných záloh a funkcie, na ktorú sa bude pripravovať, na dobu piatich rokov. Zaradenie podľa prvej vety sa vykoná personálnym rozkazom vydávaným pri skončení štátnej služby prepustením. Prílohou k personálnemu rozkazu je oznámenie o zaradení, ktorého obsahové náležitosti ustanoví služobný predpis.

(2)

Vojak operačných záloh zaradený do operačných záloh podľa odseku 1 môže požiadať veliteľa vojenského útvaru o vyradenie z operačných záloh najneskôr do šiestich mesiacov od zaradenia do operačných záloh.

(3)

Dohody o zaradení do aktívnych záloh uzatvorené pred účinnosťou tohto zákona sa od účinnosti tohto zákona považujú za dohody o zaradení do operačných záloh podľa § 9 ods. 1.

(4)

Vojaci v aktívnej zálohe podľa predpisu účinného do 30. júna 2025 sa považujú za vojakov operačných záloh podľa tohto zákona.

(5)

Osobné identifikačné karty a kovové identifikačné štítky vydané pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za osobné identifikačné karty a kovové identifikačné štítky vydané podľa tohto zákona.

(6)

Vojak v zálohe, ktorý do účinnosti tohto zákona nebol zaradený do aktívnych záloh, sa považuje za vojaka ostatných záloh podľa tohto zákona.

(7)

Do nadobudnutia účinnosti vykonávacieho právneho predpisu vydaného na základe § 8 ods. 3 a 4 a § 81 ods. 9 zostáva v platnosti a účinnosti vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 234/2023 Z. z. o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na prijatie do dobrovoľnej vojenskej prípravy, na zaradenie do aktívnych záloh, o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy a na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

§83 Transpozičné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

§84 Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 473/2009 Z. z., zákona č. 106/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 281/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 107/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 306/2019 Z. z., zákona č. 377/2019 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 409/2021 Z. z. a zákona č. 125/2022 Z. z.

Čl. II

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z., zákona č. 357/2021 Z. z., zákona č. 105/2022 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 117/2023 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., zákona č. 47/2024 Z. z., zákona č. 214/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 341/2024 Z. z., zákona č. 353/2024 Z. z., zákona č. 363/2024 Z. z. a zákona č. 23/2025 Z. z. sa mení takto:

V § 128 ods. 3 písmeno a) znie:

„a)

profesionálny vojak, príslušník Vojenskej polície a vojak v zálohe a vojak mimoriadnej služby v čase výcviku, pravidelného cvičenia, povolania na plnenie úloh ozbrojených síl alebo nariadenia výkonu mimoriadnej služby; to neplatí ak je vojakom v zálohe alebo vojakom mimoriadnej služby príslušník Policajného zboru, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo príslušník finančnej správy,“.

Čl. III

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 308/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 340/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z., zákona č. 49/2023 Z. z., zákona č. 111/2023 Z. z., zákona č. 192/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z. a zákona č. 353/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 10 ods. 7 písm. b) sa za slovo „zborov,“ vkladajú slová „vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej služby, ak sú príslušníkmi Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo príslušníkmi finančnej správy,“.

V § 10 ods. 7 písmeno e) znie:

„e)

poverený príslušník Vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov Vojenskej polície, profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej služby v čase výcviku, pravidelného cvičenia, povolania na plnenie úloh ozbrojených síl alebo nariadenia výkonu mimoriadnej služby; to neplatí ak je vojakom v zálohe alebo vojakom mimoriadnej služby príslušník Policajného zboru, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo príslušník finančnej správy,“.

Slovo „colník“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádza slovami „príslušník finančnej správy“ v príslušnom tvare.

Čl. IV

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 298/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 479/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 72/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 206/2009 Z. z., zákona č. 387/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 433/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 31/2013 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 417/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 374/2014 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 430/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 311/2016 Z. z, zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 338/2020 Z. z., zákona č. 146/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 246/2022 Z. z., zákona č. 183/2023 Z. z., zákona č. 330/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., zákona č. 166/2024 Z. z., zákona č. 380/2024 Z. z. a zákona č. 387/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

§ 52 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3)

Orgány Vojenskej polície prejednávajú priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis.⁵)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:

„⁵) § 37d ods. 3 zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení zákona č. 62/2019 Z. z.
§ 77 ods. 6 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 58 ods. 3 písmeno b) znie:

„b)

orgány Vojenskej polície, ak priestupok spáchal profesionálny vojak alebo vojak v zálohe a vojak mimoriadnej služby v čase výcviku, pravidelného cvičenia, povolania na plnenie úloh ozbrojených síl alebo nariadenia výkonu mimoriadnej služby, alebo priestupok spáchala osoba vo vojenskom objekte alebo priestore, v ktorom Vojenská polícia, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky alebo ozbrojené sily Slovenskej republiky plnia svoje úlohy, alebo ak ide o priestupok proti majetku v správe alebo užívaní Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky, alebo ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené objasňovať podľa osobitných predpisov,^8aa)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8aa znie:

„^8aa) Napríklad § 37d ods. 3 zákona č. 124/1992 Z. z. v znení zákona č. 62/2019 Z. z., § 53a ods. 6 písm. b) zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 161/2024 Z. z., § 17b ods. 4 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 457/2022 Z. z.,“.

§ 86 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

„i)

žandári^14aa) priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22, priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 a priestupky proti majetku podľa § 50.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14aa znie:

„^14aa) § 22 ods. 1 až 3 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

Čl. V

Zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 240/2005 Z. z., zákona č. 393/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 62/2019 Z. z., zákona č. 98/2019 Z. z., zákona č. 457/2022 Z. z., zákona č. 161/2024 Z. z. a zákona č. 299/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 1 sa vypúšťa posledná veta.

V § 2 písmeno a) znie:

„a)

profesionálneho vojaka²), vojaka v zálohe a vojaka mimoriadnej služby v čase výcviku, pravidelného cvičenia, povolania na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo nariadenia výkonu mimoriadnej služby,^2aaa)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2 a 2aaa znejú:

„²) § 2 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

^2aaa) § 2 ods. 4 písm. b) a § 54 ods. 2 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2aa sa dopĺňa citáciou, ktorá znie: „§ 77 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 2ba sa na konci pripája čiarka a táto citácia: „§ 77 ods. 6 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

V § 3 ods. 1 písm. d) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú tieto slová: „a prejednáva priestupky podľa tohto zákona a osobitného predpisu,^2baa)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2baa znie:

„^2baa) § 77 ods. 6 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

V § 3 sa odsek 1 dopĺňa písmenami q) až s), ktoré znejú:

„q)

riadi, koordinuje, metodicky usmerňuje, kontroluje, materiálne a technicky zabezpečuje činnosť Žandárskeho zboru,^2daa)

vykonáva alebo zabezpečuje odborné školenie alebo výcvik profesionálneho vojaka, ktorý má plniť alebo plní úlohy Žandárskeho zboru,

spolupracuje s Policajným zborom pri zabezpečovaní činnosti Žandárskeho zboru.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2daa znie:

„^2daa) Zákon č. 150/2025 Z. z.“.

Nadpis druhej hlavy znie: „Postavenie, povinnosti, oprávnenia a prostriedky vojenského policajta“.

Nadpis prvého oddielu znie: „Postavenie a povinnosti vojenského policajta“.

V § 5 sa pred odsek 1 vkladá nový odsek 1, ktorý znie:

„(1)

Vojenským policajtom môže byť

profesionálny vojak vyčlenený na plnenie úloh Vojenskej polície podľa osobitného predpisu,^2db)

vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh, ktorý je zaradený vo Vojenskej polícii v dobe výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,^2dc)

vojak mimoriadnej služby,^2dd) ktorý je zaradený vo Vojenskej polícii v dobe výkonu mimoriadnej služby.“.

Doterajšie odseky 1 a 2 sa označujú ako odseky 2 a 3.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2db až 2dd znejú:

„^2db) § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z.

^2dc) § 9 zákona č. 150/2025 Z. z.

^2dd) § 54 ods. 2 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

10.

V § 6 odsek 1 znie:

„(1)

Vojenský policajt je povinný, pokiaľ to dovoľuje jeho zdravotný stav alebo nie je pod vplyvom liekov alebo iných látok, ktoré znižujú jeho schopnosť konať, vykonať aj v čase mimo služby služobný zákrok, prípadne upovedomiť najbližší útvar Vojenskej polície alebo najbližší útvar Policajného zboru, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok; to neplatí, ak vykonáva zákrok podľa osobitného predpisu.^2daa)“.

11.

V § 35b ods. 1 sa za slovo „polície“ vkladajú slová „alebo Žandárskeho zboru“.

12.

V § 37d odsek 3 znie:

„(3)

Priestupky podľa odseku 1 prejednáva, objasňuje a prejednáva v blokovom konaní Vojenská polícia.“.

Čl. VI

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 116/2000 Z. z., zákona č. 323/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 155/2003 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 247/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 68/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z., zákona č. 217/2021 Z. z., zákona č. 187/2022 Z. z., zákona č. 252/2022 Z. z., zákona č. 166/2024 Z. z., zákona č. 299/2024 Z. z., zákona č. 387/2024 Z. z. a zákona č. 86/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 9 ods. 2 a § 13 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak vykonáva zákrok podľa osobitného predpisu.^6b)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6b znie:

„^6b) § 22, § 24 až 35 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Príloha č. 5 sa dopĺňa šiestym bodom, ktorý znie:

„6.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2123 zo 4. októbra 2023, ktorou sa mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o jeho zosúladenie s pravidlami Únie o ochrane osobných údajov (Ú. v. EÚ L, 2023/2123, 11. 10. 2023).“.

Čl. VII

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 117/1998 Z. z., zákona č. 252/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 568/2005 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 172/2011 Z. z., zákona č. 395/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 176/2021 Z. z., zákona č. 55/2022 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 127/2024 Z. z., zákona č. 128/2024 Z. z., zákona č. 363/2024 Z. z., zákona č. 23/2025 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:

„¹¹) § 4 ods. 4 písm. c) a ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov“.

V § 24 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:

„d)

vojaci v zálohe počas plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,²⁴)“.

Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená e) až g).

Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie:

„²⁴) § 15 a 16 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VIII

Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 478/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 197/2023 Z. z., zákona č. 238/2024 Z. z. a zákona č. 324/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 48 ods. 7 sa za slovo „vyjednávaní,“ vkladajú slová „činnosti vykonávané príslušníkom Policajného zboru pri plnení úloh Žandárskeho zboru,^13abb) činnosti vykonávané policajtom pri príprave pohotovostných záloh a plnení úloh ozbrojených síl,^13abc)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 13abb a 13abc znejú:

„^13abb) § 22 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

^13abc) § 13, § 15 a 16 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

Čl. IX

Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 372/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 386/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 255/2016 Z. z., zákona č. 50/2018 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z., zákona č. 187/2023 Z. z. a zákona č. 299/2024 Z. z. sa mení takto:

V § 55 ods. 1 písm. c) sa slová „vojaka mimoriadnej služby alebo vojaka zaradeného do aktívnych záloh“ nahrádzajú slovami „vojaka operačných záloh, vojaka pohotovostných záloh alebo vojaka mimoriadnej služby“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:

„¹⁴) § 79 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 57 ods. 1 sa spojka „a“ za slovom služby nahrádza čiarkou a slová „vojak zaradený do aktívnych záloh“ sa nahrádzajú slovami „vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh“.

Čl. X

Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 10/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 319/2017 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z. a zákona č. 54/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 14 ods. 1 písm. a) sa za slovo „síl“ vkladajú slová „Slovenskej republiky“.

V § 14 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b)

vojakov v zálohe počas plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,^23b)“.

Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená c) až e).

Poznámka pod čiarou k odkazu 23b znie:

„^23b) § 15 a 16 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. XI

Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z. z., zákona č. 545/2003 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 473/2009 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 306/2019 Z. z., zákona č. 367/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 3 ods. 7 písm. b) sa slová „aktívnych záloh ozbrojených síl.“ nahrádzajú slovami „operačných záloh, pohotovostných záloh a branných záloh Národných obranných síl.^7ba)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7ba znie:

„^7ba) § 3 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7c znie:

„^7c) § 15 a 16 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

V § 10 ods. 5 písm. a) sa slová „záloh ozbrojených síl“ nahrádzajú slovami „operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh a ostatných záloh Národných obranných síl“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11a znie:

„^11a) § 81 ods. 5 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

V § 10 ods. 5 písm. t) sa slová „vojakov v zálohe“ nahrádzajú slovami „vojakov operačných záloh a vojakov pohotovostných záloh Národných obranných síl“.

Čl. XII

Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z., zákona č. 240/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 11/2006 Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 494/2009 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 99/2014 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 98/2019 Z. z., zákona č. 477/2019 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 457/2022 Z. z., zákona č. 161/2024 Z. z., zákona č. 375/2024 Z. z. a zákona č. 379/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3)

Súčasťou ozbrojených síl sú aj Národné obranné sily, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje plnenie niektorých opatrení na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.²)“.

Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 9.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

„²) Zákon č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 10 ods. 12 sa za slovom „služby“ vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová „ak osobitný predpis^20a) neustanovuje inak“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20a sa vypúšťa.

V § 16 ods. 1 písm. c) sa nad slovo „zakázaná“ umiestňuje odkaz 31aa.

Poznámka pod čiarou k odkazu 31aa znie:

„^31aa) § 37c ods. 1 písm. b) zákona č. 124/1992 Zb. v znení zákona č. 457/2022 Z. z.“.

§ 17aa sa vypúšťa.

V § 17b sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.

V § 17b ods. 2 až 5 sa slová „odsekov 1 a 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1“.

Čl. XIII

Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 463/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 58/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z, zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 281/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 190/2018 Z. z., zákona č. 153/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 365/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 221/2021 Z. z., zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 420/2022 Z. z., zákona č. 193/2023 Z. z., zákona č. 210/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 145/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z. a zákona č. 80/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 69 odsek 8 znie:

„(8)

Odseky 1 až 6 sa primerane použijú aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre

vojnových veteránov,^33f)

veteránov protikomunistického odboja,^33g)

vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh^33ga) v roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom absolvoval pravidelné cvičenie a plnil úlohy ozbrojených síl v rozsahu podľa osobitného predpisu.^33gb)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 33ga a 33gb znejú:

„^33ga) § 2 ods. 4 písm. c) a d) zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

^33gb) § 13 až 15 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

V § 69 sa odsek 9 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d)

vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh^33ea) v roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom absolvoval pravidelné cvičenie a plnil úlohy ozbrojených síl v rozsahu podľa osobitného predpisu^33eb), ak nie je zároveň policajtom alebo poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, jeho manželku (manžela) a nezaopatrené dieťa.“.

Čl. XIV

Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 132/2005 Z. z., zákona č. 529/2005 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 382/2009 Z. z., zákona č. 440/2009 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 128/2011 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 300/2014 Z. z., zákona č. 120/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 376/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 274/2020 Z. z., zákona č. 500/2021 Z. z., zákona č. 268/2022 Z. z. a zákona č. 358/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 17 ods. 3 sa slová „až j) nahrádzajú slovami „až k)“.

V § 17 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Žiadateľ, ktorý je v čase podania žiadosti vojakom operačných záloh alebo vojakom pohotovostných záloh Národných obranných síl,¹⁸) predkladá písomné potvrdenie nadriadeného, ktorým sa osvedčuje bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa a jeho zdravotná spôsobilosť používať služobnú zbraň.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:

„¹⁸) § 2 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 21 ods. 10 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

„c)

podľa odsekov 6 a 7 na získanie skupiny C zbrojeného preukazu sa započíta vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh Národných obranných síl strelecký výcvik vykonaný v rámci pravidelného cvičenia,^22a).“.

Doterajšie písmená c) až j) sa označujú ako písmená d) až k).

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:

„^22a) § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

Čl. XV

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 382/2019 Z. z., zákona č. 385/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 258/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 330/2020 Z. z., zákona č. 365/2020 Z. z., zákona č. 372/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 126/2021 Z. z., zákona č. 130/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 265/2021 Z. z., zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 355/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 248/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z., zákona č. 421/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 71/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 203/2023 Z. z., zákona č. 210/2023 Z. z., zákona č. 273/2023 Z. z., zákona č. 274/2023 Z. z., zákona č. 275/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 28/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 36/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 145/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 310/2024 Z. z., zákona č. 361/2024 Z. z. a zákona č. 141/2025 Z. z. sa mení takto:

V § 4 ods. 1 písm. d) sa slová „aktívnych záloh“ nahrádzajú slovami „operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie:

„^1c) Zákon č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 4 ods. 2 písmeno c) znie:

„c)

je v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh podľa osobitného predpisu,^1c) ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za čas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.“.

V § 17 ods. 2 písmeno c) znie:

„c)

vojak v zálohe, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,^1c)“.

Čl. XVI

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z., zákona č. 26/2025 Z. z., zákona č. 83/2025 Z. z., zákona č. 104/2025 Z. z. a zákona č. 141/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 9 ods. 2 písm. e) sa slovo „aktívnych“ nahrádza slovami „operačných záloh, pohotovostných záloh a branných“.

V § 9 sa odsek 2 dopĺňa písmenom ag), ktoré znie:

„ag)

finančný príspevok poskytovaný v súvislosti s plnením úloh Žandárskeho zboru.^59jk)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 59jk znie:

„^59jk) § 22 a 36 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. XVII

Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 410/2004 Z. z., zákona č. 453/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 184/2014 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 226/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 397/2022 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 509/2022 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 526/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z. a zákona č. 278/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 4 ods. 3 písmeno k) znie:

„k)

jednorazové náležitosti vojakov v zálohe, naturálne náležitosti, náhrada cestovného, náhrada výdavkov za služobnú cestu, jednorazové odškodnenie pozostalých, jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby a jednorazový príspevok pri úmrtí alebo vyhlásení za mŕtveho poskytované v súvislosti so zaradením do operačných záloh, pohotovostných záloh a branných záloh podľa osobitného predpisu,¹⁷)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie:

„¹⁷) § 12 ods. 1, § 21, § 71 a 72 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 4 sa odsek 3 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:

„r)

finančný príspevok poskytovaný v súvislosti s plnením úloh Žandárskeho zboru.²⁴)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie:

„²⁴) § 22 a 36 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

Čl. XVIII

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 528/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 233/2008 Z. z., zákona č. 263/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 562/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 266/2009 Z. z., zákona č. 463/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 120/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 308/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., zákona č. 495/2013 Z. z., zákona č. 310/2014 Z. z., zákona č. 311/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 353/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 81/2017 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 64/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 374/2019 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 480/2021 Z. z., zákona č. 82/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 112/2022 Z. z., zákona č. 113/2022 Z. z., zákona č. 426/2022 Z. z., zákona č. 430/2022 Z. z., zákona č. 488/2022 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 160/2024 Z. z., zákona č. 292/2024 Z. z., zákona č. 311/2024 Z. z. a zákona č. 376/2024 Z. z. sa mení takto:

V § 6 ods. 2 písmeno e) znie:

„e)

byť zaradený do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh a ostatných záloh, vykonávať pravidelné cvičenie, výcvik branných záloh alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh a ostatných záloh podľa osobitného predpisu,^13bb)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13bb znie:

„^13bb) § 4 až 9 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 36 ods. 4 písmeno e) znie:

„e)

výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,^13ba) vykonávanie pravidelného cvičenia, výcviku branných záloh, odborného seminára alebo tematického cvičenia alebo plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh a ostatných záloh podľa osobitného predpisu,^13bb) ktorých začatie a skončenie sa úradu preukazuje najneskôr jeden pracovný deň pred ich začatím a tri pracovné dni po ich skončení,“.

Čl. XIX

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 539/2005 Z. z., zákona č. 326/2007 Z. z., zákona č. 85/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 32/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z. a zákona č. 378/2015 Z. z. sa mení takto:

V § 4 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „zaradených do aktívnych záloh“.

Čl. XX

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z., zákona č. 275/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 383/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 390/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 57/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 468/2010 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 223/2012 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 292/2014 Z. z., zákona č. 324/2014 Z. z., zákona č. 374/2014 Z. z., zákona č. 171/2015 Z. z., zákona č. 357/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 301/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 352/2016 Z. z., zákona č. 146/2017 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 372/2018 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 360/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 214/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 368/2021 Z. z., zákona č. 503/2021 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 113/2022 Z. z., zákona č. 121/2022 Z. z., zákona č. 137/2022 Z. z., zákona č. 389/2022 Z. z., zákona č. 402/2022 Z. z., zákona č. 520/2022 Z. z., zákona č. 72/2023 Z. z., zákona č. 118/2024 Z. z., zákona č. 142/2024 Z. z., zákona č. 201/2024 Z. z. a zákona č. 70/2025 Z. z. sa mení takto:

V § 19 ods. 9 písm. a) sa vypúšťajú slová „v zahraničí, ak neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok“.

Čl. XXI

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 662/2007 Z. z., zákona č. 489/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 345/2009 Z. z., zákona č. 132/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 172/2011 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 160/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 53/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 422/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 317/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 257/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 61/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 192/2018 Z. z., zákona č. 287/2018 Z. z., zákona č. 374/2018 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 398/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 69/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 319/2020 Z. z., zákona č. 392/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 82/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 213/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 358/2021 Z. z., zákona č. 532/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 67/2022 Z. z., zákona č. 102/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 331/2022 Z. z., zákona č. 390/2022 Z. z., zákona č. 420/2022 Z. z., zákona č. 494/2022 Z. z., zákona č. 495/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 110/2023 Z. z., zákona č. 119/2023 Z. z., zákona č. 293/2023 Z. z., zákona č. 529/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., zákona č. 125/2024 Z. z., zákona č. 144/2024 Z. z., zákona č. 201/2024 Z. z., zákona č. 360/2024 Z. z., zákona č. 361/2024 Z. z., zákona č. 362/2024 Z. z., zákona č. 363/2024 Z. z., zákona č. 23/2025 Z. z. a zákona č. 69/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 24 ods. 4 písmeno a) znie:

„a)

registrovanému občanovi po preukázaní sa povolávacím rozkazom na odvod na účely odvodu,²⁶) vojakovi v zálohe po predložení písomného vyžiadania okresného úradu v sídle kraja na účely prieskumu jeho zdravotnej spôsobilosti,^26a) vojakovi v zálohe na účely preukázania jeho zdravotnej spôsobilosti na zaradenie do operačných záloh, pohotovostných záloh a branných záloh^26b) a občanovi na účely zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh a branných záloh^26c) a na účely prijímacieho konania do dobrovoľnej vojenskej prípravy,^26d)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 26 až 26d znejú:

„²⁶) § 50 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

^26a) § 51 ods. 6 a 7 zákona č. 150/2025 Z. z.

^26b) § 4 ods. 2 písm. e), § 5 ods. 2 a § 6 ods. 2 písm. h) zákona č. 150/2025 Z. z.

^26c) § 52 ods. 7 až 9 zákona č. 150/2025 Z. z.

^26d) § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. XXII

Zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 653/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 81/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 386/2019 Z. z., zákona č. 90/2020 Z. z., zákona č. 132/2021 Z. z. a zákona č. 106/2022 Z. z. sa mení takto:

V § 20 ods. 5 sa slová „do aktívnych záloh“ nahrádzajú slovami „do operačných záloh a pohotovostných záloh okrem vojaka v zálohe zaradeného do pohotovostných záloh, ktorý je v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby alebo Národného bezpečnostného úradu alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy“.

Čl. XXIII

Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 473/2009 Z. z., zákona č. 106/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 107/2018 Z. z., zákona č. 306/2019 Z. z. a zákona č. 377/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 4 odsek 2 znie:

„(2)

Neprihliada sa na vyhlásenie

podané po lehote uvedenej v odseku 1,

podané v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu,

podané občanom, ktorému nevznikla branná povinnosť,^10a)

podané občanom, ktorému zanikla branná povinnosť,¹⁰)

podané

profesionálnym vojakom počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka,¹¹)

vojakom v zálohe počas zaradenia do operačných záloh a pohotovostných záloh,¹²)

vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,

podané občanom, ktorý už bol zaradený do dokumentácie evidovaných občanov,

opätovne podané po jeho predchádzajúcom späťvzatí.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 10 až 12 znejú:

„¹⁰) § 47 zákona č. 150/2025 Z. z.

^10a) § 45 a 46 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

¹¹) Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

¹²) § 4 a 5 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

V § 4 sa vypúšťajú odseky 7 a 9.

Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 7.

V § 5 ods. 2 písmeno e) znie:

„e)

údaje o rodinnom stave a počte detí,“.

V § 5 ods. 2 písmeno g) znie:

„g)

pohlavie, údaje o zdravotnom stave a o krvnej skupine,“.

V § 5 ods. 2 sa za písmeno s) vkladajú nové písmená t) a u), ktoré znejú:

„t)

záznamy o zaradení a dobe trvania zaradenia do operačných záloh alebo pohotovostných záloh, vykonaných pravidelných cvičeniach a o plnení úloh ozbrojených síl,

záznamy o zaradení a dobe trvania zaradenia do branných záloh a o vykonanom výcviku branných záloh,“.

Doterajšie písmená t) až v) sa označujú ako písmená v) až y).

Poznámka pod čiarou k odkazu 13 znie:

„¹³) § 80 ods. 20 písm. b) až g) zákona č. 150/2025 Z. z.“.

V § 5 odsek 5 znie:

„(5)

Ak občan podá vyhlásenie podľa § 4 ods. 1, ktoré obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 3 a 4 a nie je vyhlásením, na ktoré sa podľa § 4 ods. 2 neprihliada, okresný úrad v sídle kraja mu vydá do 30 dní rozhodnutie o jeho zaradení do dokumentácie.“.

V § 5 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa občan zaraďuje do dokumentácie evidovaných občanov, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.“.

Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.

V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa citácia „§ 175 a 179 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ nahrádza citáciou „§ 204 a 208 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

10.

Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý vrátane nadpisu znie:

§16a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2025

(1)

Konanie o vyhlásení podanom do 30. júna 2025, ktoré nie je právoplatne skončené, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2025.

(2)

Záznamy o zaradení a dobe trvania zaradenia do aktívnych záloh, vykonaných pravidelných cvičeniach a o plnení úloh ozbrojených síl sa považujú za záznamy o zaradení a dobe trvania zaradenia do operačných záloh, vykonaných pravidelných cvičeniach a o plnení úloh ozbrojených síl.³⁸)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 38 znie:

„³⁸) § 81 ods. 4 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

11.

V prílohe sa slová „§ 10 ods. 4 písm. c)“ nahrádzajú slovami „§ 10 ods. 5 písm. c)“ a slová „§ 4 písm. b) zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ sa nahrádzajú slovami „§ 44 písm. b) zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

Čl. XXIV

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 140/2008 Z. z., zákona č. 132/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 470/2011 Z. z., zákona č. 154/ 2013 Z. z., zákona č. 308/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 118/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 73/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 114/2022 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 292/2024 Z. z., zákona č. 379/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 ods. 2 písmeno d) znie:

„d)

vojenský útvar ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy^1a), vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojaka branných záloh počas výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojaka ostatných záloh počas plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky^1b) a žandára pri plnení úloh Žandárskeho zboru,^1c)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1b a 1c znejú:

„^1b) § 4 až 7 a § 13 až 16 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

^1c) § 22 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

Čl. XXV

Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z., zákona č. 180/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 136/2013 Z. z., zákona č. 219/2014 Z. z., zákona č. 263/2014 Z. z., zákona č. 375/2014 Z. z., zákona č. 353/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 391/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 124/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 374/2021 Z. z., zákona č. 485/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 199/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 345/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 376/2022 Z. z., zákona č. 400/2022 Z. z., zákona č. 401/2022 Z. z., zákona č. 96/2023 Z. z., zákona č. 263/2023 Z. z., zákona č. 273/2023 Z. z., zákona č. 295/2023 Z. z., zákona č. 526/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 295/2024 Z. z. a zákona č. 376/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 18 ods. 3 písm. s) sa slovo „aktívnych“ nahrádza slovami „operačných záloh, pohotovostných záloh a branných“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29b znie:

„^29b) § 12 ods. 2 až 4, § 16 a 17, § 21, § 71 a 72 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 18 sa odsek 3 dopĺňa písmenom z), ktoré znie:

„z)

finančný príspevok poskytovaný v súvislosti s plnením úloh Žandárskeho zboru.^29h)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29h znie:

„^29h) § 22 a 36 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

Čl. XXVI

Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 199/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 249/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 68/2012 Z. z., zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 357/2012 Z. z., zákona č. 42/2013 Z. z., zákona č. 98/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 213/2013 Z. z., zákona č. 290/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č. 488/2013 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 430/2015 Z. z., zákona č. 311/2016 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 145/2021 Z. z., zákona č. 146/2021 Z. z., zákona č. 148/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 404/2021 Z. z., zákona č. 406/2021 Z. z., zákona č. 455/2021 Z. z., zákona č. 508/2021 Z. z., zákona č. 98/2022 Z. z., zákona č. 179/2022 Z. z., zákona č. 181/2022 Z. z., zákona č. 246/2022 Z. z., zákona č. 366/2022 Z. z., zákona č. 429/2022 Z. z., zákona č. 48/2023 Z. z., zákona č. 42/2024 Z. z., zákona č. 160/2024 Z. z., zákona č. 177/2024 Z. z., zákona č. 307/2024 Z. z., zákona č. 357/2024 Z. z., zákona č. 364/2024 Z. z. a zákona č. 140/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:

„⁵) Napríklad § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 124/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 31 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 4 ods. 2 písm. o) a § 6 ods. 4 sa za slová „Vojenskej polície,“ vkladajú slová „Žandárskeho zboru,“.

V § 40 ods. 2 písm. a) sa za slovo „polície,“ vkladajú slová „Žandárskeho zboru,^25a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:

„^25a) § 24 ods. 5 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

V § 40 ods. 12 sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za slovo „polície“ sa vkladajú slová „alebo vozidlo Žandárskeho zboru“.

V § 62 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a žandár pri plnení úloh Žandárskeho zboru^30a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 30a znie:

„^30a) § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 150/2025 Z. z.“.

V § 62 ods. 3 sa za slová „vojenského policajta,“ vkladá slovo „žandára,“.

V § 69 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Oprávnenia policajta podľa odseku 1 písm. a), c) a g) sa vzťahujú aj na žandára pri plnení úloh Žandárskeho zboru.“.

V § 69 ods. 3 sa za slovo „POLÍCIA“ vkladá čiarka a vkladajú sa slová „žandára pri plnení úloh Žandárskeho zboru“.

Čl. XXVII

Zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v znení zákona č. 214/2013 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z. a zákona č. 346/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 písmeno b) znie:

„b)

podporu vytvárania, udržiavania a navyšovania kapacít ozbrojených síl Slovenskej republiky,“.

§ 2 sa dopĺňa písmenom n), ktoré znie:

„n)

na podporu projektov zameraných na zlepšenie kvality života obyvateľov obce, ktorá je alebo môže byť dotknutá činnosťou ozbrojených síl Slovenskej republiky.“.

V § 3 ods. 3 a § 4 ods. 5 sa slová „§ 2 písm. a) až d)“ nahrádzajú slovami „§ 2 písm. a) až d) a n)“.

V § 4 odseky 1 a 2 znejú:

„(1)

Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi na základe žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“), ktorá sa vrátane jej príloh predkladá ministerstvu písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanej podľa osobitného predpisu^20c). Vzor žiadosti je uvedený v prílohe.

(2)

Žiadosť na účely podľa § 2 písm. a) až d) a n) žiadateľ predkladá na základe výzvy zverejnenej na webovom sídle ministerstva v termíne a spôsobom určeným ministerstvom.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20c znie:

„^20c) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.“.

V § 4 ods. 3 a 4 sa vypúšťa slovo „ministerstvu“.

V § 6 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí“.

V § 8 odsek 2 znie:

„(2)

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti, ministerstvo do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak žiadosť neposúdi.“.

Čl. XXVIII

Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 495/2013 Z. z., zákona č. 131/2015 Z. z., zákona č. 353/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 179/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 68/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 70/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 310/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 424/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 113/2022 Z. z., zákona č. 488/2022 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 13/2024 Z. z. a zákona č. 160/2024 Z. z. a zákona č. 342/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 111 ods. 1 písm. c) sa za slovo „policajta“ vkladajú slová „alebo žandára pri plnení úloh Žandárskeho zboru^88a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 88a znie:

„^88a) § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. XXIX

Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 308/2014 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 81/2017 Z. z., zákona č. 42/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 199/2022 Z. z., zákona č. 488/2022 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 275/2023 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z. a zákona č. 376/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 10 ods. 5 sa za slová „pravidelného cvičenia“ vkladá čiarka a slová „prípravy branných záloh“.

2. Poznámka pod čiarou k odkazu 33a znie:

„^33a) § 13 až 21 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. XXX

Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 107/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 377/2019 Z. z., zákona č. 477/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 309/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 420/2022 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 130/2024 Z. z. a zákona č. 375/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

§ 13 znie:

„§ 13

(1)

Profesionálny vojak nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.

(2)

Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy pod dočasnou legendou alebo trvalou legendou.

(3)

Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka,

ktorý je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vládou alebo ministrom,

s ktorého členstvom v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby vysloví minister písomný súhlas; súhlas možno odvolať, ak je členstvo prekážkou riadneho plnenia služobných povinností profesionálneho vojaka.

(4)

Ak je predmetom činností podľa odseku 3 písm. a) plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie profesionálnemu vojakovi aj v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať profesionálneho vojaka na služobnú cestu.

(5)

Profesionálny vojak, ktorý je podľa odseku 3 členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, nesmie od tejto právnickej osoby poberať odmenu alebo iné výhody.

(6)

Náčelník generálneho štábu, zástupca náčelníka generálneho štábu, riaditeľ Vojenského spravodajstva, riaditeľ Vojenskej polície, rektor vojenskej vysokej školy, veliteľ pozemných síl ozbrojených síl, zástupca veliteľa pozemných síl, veliteľ vzdušných síl ozbrojených síl, zástupca veliteľa vzdušných síl ozbrojených síl, veliteľ síl pre špeciálne operácie ozbrojených síl, zástupca veliteľa síl pre špeciálne operácie ozbrojených síl, a profesionálny vojak, ktorý je štatutárnym orgánom rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie, štátneho podniku alebo členom predstavenstva akciovej spoločnosti v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva nesmie

podnikať,

vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnej službe; tým nie je dotknuté ustanovenie písmena a).

(7)

Profesionálny vojak, na ktorého sa nevzťahuje odsek 6, nesmie

podnikať, ak ide o predmet podnikania zhodný alebo obdobný s činnosťou uvedenou v opise činností vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je ustanovený,

vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise činností vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je ustanovený, bez písomného súhlasu služobného úradu; tým nie je dotknuté ustanovenie písmena a).

(8)

Inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.¹⁴)

(9)

Zákaz podľa odseku 6 písm. b) a odseku 7 písm. b) sa nevzťahuje na

poskytovanie zdravotnej starostlivosti,

lekársku posudkovú činnosť,

poskytovanie veterinárnej starostlivosti,

výkon osobnej asistencie podľa osobitného predpisu,¹⁵)

vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť, trénerskú činnosť, činnosť profesionálneho vojaka rezortného športového strediska^15a) podľa zmluvy o sponzorstve v športe podľa osobitného predpisu,^15b) umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo na prekladateľskú činnosť;¹⁶) činnosti, ktorých obsahom je praktické predvádzanie postupov manipulácie so zbraňami, strelecká príprava, vedenie boja alebo predvádzanie iných vojenských zručností, je možné vykonávať len so súhlasom veliteľa,

činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske a zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora alebo zdravotníckeho pracovníka v táboroch pre deti a mládež,

činnosť sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,

správu vlastného majetku, majetku maloletého dieťaťa¹⁷) a na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

činnosť v poradnom orgáne vlády,

vykonávanie funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie alebo funkcie člena komisie pre referendum,

činnosť poslanca obecného zastupiteľstva alebo poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorí nie sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,

činnosť člena poradného orgánu obce alebo vyššieho územného celku,

činnosť člena v rozkladovej komisii,

činnosti vykonávané pri plnení úloh Žandárskeho zboru^17a) alebo

činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, dozoru, kontroly alebo auditu podľa osobitných predpisov.^17b)

(10)

Profesionálny vojak podľa odseku 7 je povinný oznámiť služobnému úradu bez zbytočného odkladu vykonávanie, začatie, pozastavenie,^17c) prerušenie^17d) alebo skončenie podnikania.

(11)

Profesionálny vojak je povinný písomne požiadať služobný úrad o súhlas s vykonávaním inej zárobkovej činnosti podľa odseku 7 písm. b). Služobný úrad je povinný vyjadriť sa k žiadosti do 30 dní od jej doručenia. Ak služobný úrad nesúhlasí s vykonávaním zárobkovej činnosti, poskytne profesionálnemu vojakovi odôvodnené písomné stanovisko. Neposkytnutie vyjadrenia v lehote podľa druhej vety sa považuje za súhlas služobného úradu s vykonávaním inej zárobkovej činnosti podľa odseku 7 písm. b).

(12)

Profesionálny vojak je povinný do 60 dní odo dňa vzniku služobného pomeru

skončiť členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo v dozornom orgáne právnickej osoby, ktoré je v rozpore s odsekmi 1, 3 a 4,

skončiť, prerušiť alebo pozastaviť podnikanie, ktoré je v rozpore s odsekom 6 alebo odsekom 7,

skončiť vykonávanie inej zárobkovej činnosti, ktoré je v rozpore s odsekmi 6 až 9.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 17a až 17d znejú:

„^17a) § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti a o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

^17b) Napríklad § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 385/2004 Z. z., § 11 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

^17c) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

^17d) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.“.

V § 126 ods. 1 sa slovo „a“ za slovom „telovýchovno-športových“ nahrádza čiarkou a za slovo „liečebných“ sa vkladajú slová „a pracovných“.

V § 126 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:

„(11)

Profesionálny vojak počas preventívnej rehabilitácie podľa odseku 2 písm. c) môže plniť úlohy Žandárskeho zboru.“.

Doterajší odsek 11 sa označuje ako odsek 12.

V § 126 ods. 12 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak počas preventívnej rehabilitácie podľa odseku 2 písm. c) profesionálny vojak plní úlohy Žandárskeho zboru.“.

Čl. XXXI

Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 123/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 509/2022 Z. z., zákona č. 238/2024 Z. z., zákona č. 299/2024 Z. z., zákona č. 324/2024 Z. z. a zákona č. 387/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 119 ods. 10 sa slová „investícií¹³⁹)“ nahrádzajú slovami „investícií,¹³⁹) na činnosti vykonávané príslušníkom finančnej správy pri plnení úloh vojaka v zálohe podľa osobitného predpisu^139a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 139a znie:

„^139a) Zákon č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V § 154 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Za prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu sa na účely tohto zákona považuje aj plnenie úloh vojaka v zálohe podľa osobitného predpisu.^139a)“.

V § 154 ods. 5 sa za slovo „povinností“ vkladajú slová „a pri prekážkach v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu podľa odseku 2 druhej vety“.

Čl. XXXII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2025.

Peter Pellegrini v. r.

Richard Raši v. r.

Robert Fico v. r.

Príloha č. 1 k zákonu č. 150/2025 Z. z.

Prevziať prílohu - VZOR – Preukaz žandára

Príloha č. 2 k zákonu č. 150/2025 Z. z.

Prevziať prílohu - VZOR – POVOLÁVACÍ ROZKAZ séria OA číslo 000 001

Príloha č. 3 k zákonu č. 150/2025 Z. z.

Prevziať prílohu - VZOR – POVOLÁVACÍ ROZKAZ séria MS číslo 000 001

Príloha č. 4 k zákonu č. 150/2025 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1, Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
§ 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

§ 3 ods. 1 písm. q) až s) zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení zákona č. 150/2025 Z. z.

§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

§ 83 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 107 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 108 zákona č. 35/2019 Z. z.

Čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

10)

Čl. 3 ods. 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22. 8. 2018) v platnom znení.

11)

Čl. 4 a 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12)

Napríklad ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

13)

§ 4 ods. 3, § 11 a 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

14)

§ 10 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15)

Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

16)

§ 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2024 Z. z.

17)

Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

18)

§ 14 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
§ 17 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

19)

§ 3 ods. 4 a § 8 až 12 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

20)

Napríklad zákon č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 378/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21)

§ 393 až 415 Trestného zákona.

22)

§ 12 zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23)

§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z.
§ 17 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 84 ods. 1 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z.

24)

§ 139 ods. 9 Zákonníka práce.

25)

§ 220 až 230 Civilného mimosporového poriadku.

26)

§ 116 Občianskeho zákonníka.

27)

§ 157 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 377/2019 Z. z.

28)

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

29)

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

30)

§ 189 až 199 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 59 ods. 1 a § 60 až 63 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 256 až 258 a § 263 až 267 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení zákona č. 431/2021 Z. z.

31)

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32)

§ 52 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 80/2013 Z. z.
§ 75 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení zákona č. 400/2011 Z. z.
§ 127 zákona č. 35/2019 Z. z.

33)

§ 132, § 138, § 140 až 150 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

34)

§ 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 až 184, § 185 ods. 1 a 2, § 186 až 189, § 191 ods. 2 a § 192 až 198 Zákonníka práce.
§ 209 až 216 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

35)

Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

36)

§ 2 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37)

§ 3 zákona č. 124/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

38)

§ 2 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z.

39)

§ 102 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2024 Z. z.

40)

§ 126 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41)

§ 61 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/2024 Z. z.

42)

§ 208 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z.
§ 2 výnosu Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 4. decembra 2015 č. ÚLP-11-32/2015-OdL, ktorým sa ustanovujú druhy vojenskej rovnošaty, výstrojových súčiastok, špecifických znakov vojenskej rovnošaty, ich nosenie a používanie a spôsob nosenia vyznamenaní na vojenskej rovnošate (oznámenie č. 382/2015 Z. z.) v znení neskorších predpisov.

43)

Napríklad § 52 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 10 Trestného poriadku.

44)

Napríklad zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

45)

§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona č. 192/2011 Z. z.
§ 37 zákona č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.

46)

§ 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

47)

§ 742 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

48)

§ 2 Obchodného zákonníka.

49)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

50)

§ 62 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 150/2025 Z. z.

51)

§ 13 zákona č. 404/2011 Z. z.

52)

§ 25 Trestného zákona.

53)

§ 24 Trestného zákona.

54)

Zákon č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

55)

§ 35b až 35ga zákona č. 124/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

56)

§ 1 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.

57)

§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.

58)

§ 32 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 420/2022 Z. z.

59)

§ 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

60)

§ 83 ods. 2 písm. b) až f) zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 420/2022 Z. z.

61)

Napríklad § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 315/2001 Z. z. v znení zákona č. 80/2013 Z. z.

62)

§ 84 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.

63)

§ 2 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

64)

§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších prepisov.

65)

§ 23 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. v znení zákona č. 124/2015 Z. z..

66)

§ 9 zákona č. 253/1998 Z. z. v znení zákona č. 254/2016 Z. z.

67)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

68)

Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

69)

§ 46 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

70)

§ 3 zákona č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

71)

§ 24 ods. 4 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

72)

§ 38 ods. 10 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

73)

Európsky dohovor o občianstve (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 418/2000 Z. z.).

74)

§ 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení zákona č. 431/2021 Z. z.

75)

§ 10 ods. 8 a 9 zákona č. 321/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

76)

§ 42 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení zákona č. 420/2022 Z. z.

77)

§ 51 a 51a zákona č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

78)

Zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

79)

Napríklad zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

80)

§ 157, § 157a, § 159, § 160, § 162 až 165, § 167 až 170, § 172, § 173, § 179, § 183, § 232 a § 235b zákona č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

81)

Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

82)

§ 209 až 216 zákona č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

83)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

84)

Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 189/2023 Z. z.

85)

86)

§ 62 zákona č. 281/2015 Z. z.

87)

§ 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

88)

Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.

89)

§ 38 a 40 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

90)

Zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení zákona č. 101/1964 Zb.

91)

Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.

92)

Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.

93)

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

94)

Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

95)

Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ing. Vladimír Pastierik	Ing. Vladimír Ozimý	Ing. Zdenka Jablonková
Ing. Beáta Jarošová	Ing. Ivana Glazelová	Ing. Jana Ácsová
Ing. Eva Gášpárová	Ing. Marta Rešetková,	Ing. Mgr. Martin
Ing. Soňa Ugróczy	Ing. Monika Ziškayová	Ing. Marián Drozd
Ing. Peter Horniaček	Ing. Zdenka Kováčová	Ing. Jarmila Strählová
Ing. Juraj Válek