Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2013

Znenie účinné: od 01.01.2013 do 09.06.2013 Neplatné znenie pre dnes
Porovnanie zmien počas roka:
291/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2013 do 09.06.2013
291
ZÁKON
z 21. mája 2002
o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a)
systém štátnej pokladnice,
b)
pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) v systéme štátnej pokladnice,
c)
zriadenie a pôsobnosť Štátnej pokladnice v systéme štátnej pokladnice,
d)
zriadenie a pôsobnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „agentúra”) v systéme štátnej pokladnice,
e)
vzťah Štátnej pokladnice ku klientovi Štátnej pokladnice (ďalej len „klient”),
f)
vzťahy medzi ministerstvom, Štátnou pokladnicou a agentúrou pri zabezpečovaní činnosti systému štátnej pokladnice,
g)
vzťahy subjektov uvedených v písmene f) k iným subjektom.
§2 Systém štátnej pokladnice
(1)
Systémom štátnej pokladnice sa rozumie
a)
sústava činností zabezpečujúcich centralizáciu riadenia verejných financií a
b)
sústava vzťahov subjektov uvedených v § 1 písm. f).
(2)
Systém štátnej pokladnice zabezpečuje tieto činnosti:
a)
realizáciu rozpočtu subjektov verejnej správy1) v rozsahu podľa tohto zákona,
b)
vedenie a správu účtov klientov,
c)
realizáciu platobnej operácie2) klientov,
d)
vykonávanie finančných operácií na finančnom trhu,
e)
riadenie likvidity Štátnej pokladnice,
f)
riadenie rizík (§ 2a ods. 6),
g)
riadenie štátneho dlhu,
h)
centralizáciu informácií z účtovníctva3) a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy4) predkladaných subjektmi verejnej správy,5)
i)
účtovanie o obratoch na účtoch klientov a účtovanie o operáciách súvisiacich s financovaním štátneho dlhu, financovaním schodku štátneho rozpočtu, riadením likvidity Štátnej pokladnice a riadením rizík,
j)
vedenie centrálneho registra majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu”).
§2a Vymedzenie základných pojmov
(1)
Klient je
a)
štátna rozpočtová organizácia,6)
b)
štátna príspevková organizácia,6)
c)
štátny fond,7)
d)
Sociálna poisťovňa,
e)
zdravotná poisťovňa,8)
f)
Slovenský pozemkový fond,
g)
Fond národného majetku Slovenskej republiky,
h)
verejná vysoká škola,9)
i)
vyšší územný celok,
j)
právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra pre programy financované z prostriedkov Európskej únie, ktorá nie je klientom uvedeným v písmenách a) až i),
k)
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,8)
l)
subjekt verejnej správy neuvedený v písmenách a) až k) na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva; ak je týmto subjektom rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku, dohodu so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva je možné uzavrieť, len ak tomuto súhlasu predchádza písomný súhlas vyššieho územného celku,
m)
štátny podnik, právnická osoba, v ktorej má štát majetkovú účasť, a právnická osoba zriadená osobitným zákonom,9a) ktoré nie sú klientom uvedeným v písmenách a) až l), na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou uzavretou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva,
(2)
Vstupom do záväzku sa rozumie právny úkon, na ktorého základe sa uskutoční výdavok z rozpočtu klienta, najmä uzavretie zmluvy o dielo na dodávku tovarov alebo služieb, objednávka alebo rozhodnutie o transfere z rozpočtu klienta.
(3)
Centrálnym registrom majetku štátu sa rozumie centrálny zoznam majetku štátu v správe správcov majetku štátu podľa osobitného predpisu10) a v správe štátnych podnikov (ďalej len „správca majetku štátu”); súčasťou centrálneho registra majetku štátu je aj centrálny zoznam správcov majetku štátu.
(4)
Likviditou Štátnej pokladnice sa rozumie schopnosť Štátnej pokladnice splácať záväzky vyplývajúce zo systému štátnej pokladnice.
(5)
Riadením likvidity Štátnej pokladnice sa rozumie súhrn činností, ktorých cieľom je efektívne a bezpečné zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice.
(6)
Rizikom na účely tohto zákona sa rozumie kreditné riziko, trhové riziko, riziko likvidity, operačné riziko, refinančné riziko a ďalšie riziká, ktoré môžu spôsobiť finančnú stratu pre štátny rozpočet a ktoré vyplývajú z činnosti systému štátnej pokladnice.
(7)
Riadením rizík na účely tohto zákona sa rozumie súhrn činností, ktorých cieľom je predchádzať možným finančným stratám pre štátny rozpočet v rozsahu určenom ministerstvom podľa tohto zákona.
(8)
Tuzemským prevodom sa na účely tohto zákona rozumie platobná operácia vykonávaná v mene euro na území Slovenskej republiky.
(9)
Cezhraničným prevodom sa na účely tohto zákona rozumie platobná operácia vykonávaná v
a)
cudzej mene na území Slovenskej republiky,
b)
cudzej mene a v mene euro do iného štátu.

DRUHÁ ČASŤ | POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ MINISTERSTVA V SYSTÉME ŠTÁTNEJ POKLADNICE

§2b
(1)
Ministerstvo
a)
vypracúva stratégiu systému štátnej pokladnice, kontroluje jej plnenie a koordinuje budovanie systému štátnej pokladnice,
b)
určuje a kontroluje riadiace procesy systému štátnej pokladnice podľa tohto zákona,
c)
schvaľuje na základe návrhu Štátnej pokladnice koncepciu Štátnej pokladnice, ktorá vymedzuje služby poskytované klientom,
d)
usmerňuje riadenie zostatkov finančných prostriedkov na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
e)
buduje a udržiava informačný systém pre systém štátnej pokladnice (ďalej len „informačný systém”) a zabezpečuje, aby informačný systém spĺňal kritériá bezpečnosti, spoľahlivosti a primeranosti,
f)
usmerňuje meranie efektívnosti systému štátnej pokladnice a vykonáva pravidelné vyhodnocovanie efektívnosti systému štátnej pokladnice,
g)
v spolupráci s agentúrou a Štátnou pokladnicou informuje Národnú radu Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda”) a verejnosť o výsledkoch systému štátnej pokladnice,
h)
vydáva predchádzajúci písomný súhlas na pripojenie subjektu uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l) a m) do systému štátnej pokladnice na základe ich žiadosti predloženej Štátnej pokladnici a určuje podmienky pripojenia a vydáva predchádzajúci písomný súhlas podľa § 7 ods. 4 písm. b),
i)
usmerňuje riadenie likvidity Štátnej pokladnice a vykonáva kontrolu riadenia likvidity Štátnej pokladnice,
j)
usmerňuje riadenie rizík, ktoré vyplývajú z činnosti systému štátnej pokladnice a vykonáva kontrolu riadenia rizík,
k)
usmerňuje vykonávanie finančných operácií týkajúcich sa prevodov otvorenej likviditnej pozície, úrokovej pozície a devízovej pozície Štátnej pokladnice na ministerstvo, ktoré je osobitným klientom pre činnosti súvisiace so štátnym dlhom (ďalej len „klient Štátny dlh”),
l)
schvaľuje na základe návrhu agentúry stratégiu riadenia štátneho dlhu a vykonáva kontrolu jej realizácie; na tieto účely zabezpečuje spoluprácu so zahraničnými ratingovými agentúrami pri určovaní ratingu Slovenskej republiky, ktorým sa rozumie posudzovanie a hodnotenie schopnosti a pripravenosti Slovenskej republiky uhrádzať svoje finančné záväzky,
m)
vydáva predchádzajúci písomný súhlas podľa § 2c ods. 6,
n)
môže určiť priority realizácie výdavkov klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. a) v prípade nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu.
(2)
Usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy predkladaných subjektmi verejnej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§2c Klient Štátny dlh
(1)
Na účtoch klienta Štátny dlh sa vykonávajú finančné operácie súvisiace s financovaním schodku štátneho rozpočtu a financovaním štátneho dlhu, s riadením rizík a so zhodnotením dočasne voľných finančných prostriedkov.
(2)
Príjmy a výdavky z finančných operácií vykonaných na účtoch klienta Štátny dlh sa sledujú na samostatnom účte.
(3)
Príjmy samostatného účtu sú príjmy
a)
z finančných operácii na finančnom trhu,
b)
súvisiace s chybnými platobnými operáciami vyplývajúcimi z ich nesprávneho poukázania,
c)
súvisiace s činnosťou agentúry.
(4)
Výdavky samostatného účtu sú výdavky
a)
vyplývajúce zo správy schodku štátneho rozpočtu,
b)
vyplývajúce zo správy štátneho dlhu,
c)
z finančných operácií na finančnom trhu vrátane finančných operácií s finančnými derivátmi,
d)
vyplývajúce z realizácie platobnej operácie klienta Štátny dlh,
e)
súvisiace s chybnými platobnými operáciami vyplývajúcimi z ich nesprávneho poukázania,
f)
vyplývajúce z finančných operácií vykonávaných agentúrou.
(5)
Klient Štátny dlh môže zriadiť na účely zhodnotenia dočasne voľných finančných prostriedkov a na účely vykonávania finančných operácií na riadenie rizík účet v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky. Účet klienta Štátny dlh zriadený v Národnej banke Slovenska musí vždy vykazovať kreditný zostatok.
(6)
Klient Štátny dlh vykonáva obchody so Štátnou pokladnicou za podmienok na peňažnom trhu v čase vykonávaného obchodu a v osobitných prípadoch10a) za dohodnutých podmienok po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva.
(7)
Prebytok samostatného účtu sa po dohode so Štátnou pokladnicou a s agentúrou prednostne použije na krytie záväzkov Štátnej pokladnice podľa § 11 ods. 5 voči klientom.
(8)
Zostatok prebytku samostatného účtu je príjmom štátneho rozpočtu.

TRETIA ČASŤ | ZRIADENIE, ORGANIZÁCIA A PÔSOBNOSŤ ŠTÁTNEJ POKLADNICE

§3 Zriadenie Štátnej pokladnice
(1)
Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Štátna pokladnica ako rozpočtová organizácia11) zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Cieľom Štátnej pokladnice je zabezpečiť realizáciu rozpočtu klienta.
(2)
Sídlom Štátnej pokladnice je Bratislava.
(3)
Štátnu pokladnicu zastupuje a riadi riaditeľ Štátnej pokladnice.
§4 Riaditeľ Štátnej pokladnice
(1)
Riaditeľa Štátnej pokladnice (ďalej len „riaditeľ") vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister”).
(2)
Za riaditeľa možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná.
(3)
Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo v doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii v oblasti finančníctva.
(4)
Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(5)
Funkcia riaditeľa je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, guvernéra Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, s členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa je tiež nezlučiteľná s podnikateľskou a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť.
(6)
Ak riaditeľ v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne každú takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.
(7)
Riaditeľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.12)
§5 Zamestnanci Štátnej pokladnice
(1)
Ustanovenia § 4 ods. 5 a 7 sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice.
(2)
O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice rozhodne riaditeľ.
§6 Pôsobnosť Štátnej pokladnice
(1)
Štátna pokladnica
a)
realizuje rozpočet klienta podľa tohto zákona,
b)
zostavuje finančný plán Štátnej pokladnice na základe vlastných prognóz príjmov a výdavkov klienta, prognóz Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a poskytuje ho agentúre,
c)
účtuje priebežne o finančných tokoch na účtoch Štátnej pokladnice a o finančných operáciách vykonávaných s klientom Štátny dlh,
d)
vykonáva platobné operácie súvisiace s poskytovaním a so splácaním úverov a návratných finančných výpomocí klienta,
e)
vykonáva platobné operácie súvisiace so splácaním úverov a pôžičiek podľa rozhodnutia vlády v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
f)
vykonáva platobné operácie súvisiace s poskytnutými štátnymi zárukami,
g)
zriaďuje účty Štátnej pokladnice v Európskej centrálnej banke, Národnej banke Slovenska, inej centrálnej banke, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banke,13) pobočke zahraničnej banky13) alebo v zahraničnej banke,13) ktorá má sídlo na území členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorá požíva výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie13) (ďalej len „zahraničná banka so sídlom v členskom štáte"),
h)
vedie a spravuje účty klienta na zmluvnom základe,
i)
úročí na zmluvnom základe v prospech klienta priebežný kreditný zostatok na vybraných účtoch klienta,
j)
úročí na zmluvnom základe na ťarchu klienta priebežný debetný zostatok na vybraných účtoch klienta Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa,
k)
úročí na zmluvnom základe a na základe žiadosti klienta dočasne voľné finančné prostriedky vedené na účtoch klienta; Štátna pokladnica môže dočasne voľnými finančnými prostriedkami kryť nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu, financovať štátny dlh a zabezpečovať likviditu Štátnej pokladnice,
l)
zabezpečuje a vykonáva pre svojich klientov tuzemské prevody,
m)
zabezpečuje pre svojich klientov cezhraničné prevody prostredníctvom Európskej centrálnej banky, Národnej banky Slovenska, inej centrálnej banky, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banky, pobočky zahraničnej banky alebo zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte,
n)
účtuje o finančných operáciách na peňažnom trhu s dočasne voľnými finančnými prostriedkami vedenými na vybraných účtoch Štátnej pokladnice podľa § 17 ods. 2,
o)
vedie centrálny register majetku štátu, v ktorom sa uvádzajú informácie o stave majetku štátu v rozsahu ustanovenom podľa § 12 ods. 8 písm. b) a § 22 ods. 2,
p)
pripravuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa § 18 ods. 1,
q)
poskytuje právnickým osobám, ktoré vykonávajú voči klientovi zriaďovateľskú funkciu, údaje o stavoch a operáciách na účtoch tohto klienta,
r)
poskytuje informácie podľa osobitných predpisov14) v rozsahu svojej pôsobnosti,
s)
usmerňuje realizáciu rozpočtu klienta v systéme štátnej pokladnice a vykonávanie tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov,
t)
zabezpečuje pre svojich klientov výbery a vklady finančných prostriedkov v hotovosti prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky alebo pobočky zahraničnej banky a poštového podniku14a) na zmluvnom základe,
u)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov, ktoré súvisia s pôsobnosťou Štátnej pokladnice a so systémom štátnej pokladnice,
v)
ukladá a vymáha pokuty podľa § 13,
w)
usmerňuje po dohode s ministerstvom predkladanie informácií podľa písmena o) do centrálneho registra majetku štátu,
x)
vykonáva finančné operácie s klientom Štátny dlh v súlade s § 2b ods. 1 písm. k),
y)
vyjadruje sa k návrhu stratégie riadenia štátneho dlhu,
z)
pripravuje podklad na vypracovanie stratégie systému štátnej pokladnice a na koordináciu budovania systému štátnej pokladnice,
za)
spolupracuje s ministerstvom pri zabezpečení budovania a udržiavania informačného systému,
zb)
vykonáva úhrady výnosov z finančných prostriedkov poukázaných ako chybné platobné operácie vyplývajúce z ich nesprávneho poukázania na účty Štátnej pokladnice,
zc)
vykonáva obchody s klientom Štátny dlh v súlade s § 2c ods. 6,
zd)
realizuje výdavky klientov podľa priorít určených podľa § 2b ods. 1 písm. n).
(2)
Štátna pokladnica má právo
a)
odpísať finančné prostriedky z ňou vedeného účtu klienta bez predloženia jeho žiadosti o realizáciu platobnej operácie v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi,14b)
b)
za vykonanie služieb poskytovaných na základe žiadosti klienta v zmysle schválenej koncepcie Štátnej pokladnice a za vykonanie platobnej operácie požadovať úhradu nákladov a použiť na ich započítanie finančné prostriedky na účte klienta.
(3)
Štátna pokladnica na zabezpečenie činností podľa odseku 1 písm. o), p) a r)
a)
zostavuje súbory údajov z vlastnej evidencie a z účtovných výkazov a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy o klientovi uvedenom v § 2a ods. 1 písm. a) až i), k) a l), rozpočtových organizácií vyššieho územného celku, príspevkových organizácií vyššieho územného celku, obcí, rozpočtových organizácií obcí a príspevkových organizácií obcí,
b)
zostavuje súhrnné údaje podľa požiadaviek ministerstva určené pre medzinárodné organizácie a Európsku úniu,
c)
sústreďuje údaje o stave a o zmene stavu majetku štátu od jednotlivých správcov majetku štátu.
(4)
Ak Štátna pokladnica zabezpečuje pre svojich klientov cezhraničné platobné operácie, pri ktorých sa suma prevodu prepočítava z jednej meny na inú menu, vychádza pri prepočte týchto mien z aktuálneho kurzu na devízovom trhu.
(5)
Štátna pokladnica vedie príjmy Štátnej pokladnice a výdavky Štátnej pokladnice na osobitnom účte. Správcom osobitného účtu je Štátna pokladnica.
(6)
Príjmy osobitného účtu sú
a)
príjmy z úročenia finančných prostriedkov podľa § 11 ods. 3,
b)
príjmy z úročenia finančných prostriedkov podľa odseku 1 písm. j) a x),
c)
príjmy za vykonanie platobných operácií a služieb podľa odseku 2 písm. b),
d)
príjmy z finančných operácií podľa § 17 ods. 2,
e)
kladné kurzové rozdiely vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou a kurzom použitým Štátnou pokladnicou podľa odseku 4 pri prijatých platobných operáciách a odoslaných platobných operáciách.
(7)
Výdavky osobitného účtu sú
a)
úroky vyplácané klientovi uvedenému v odseku 1 písm. i) a k),
b)
záporné kurzové rozdiely vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou a kurzom použitým Štátnou pokladnicou podľa odseku 4 pri prijatých platobných operáciách a odoslaných platobných operáciách,
c)
výdavky súvisiace s platobnou operáciou.
(8)
Prebytok osobitného účtu sa v priebehu rozpočtového roka odvádza do príjmov štátneho rozpočtu do piatich pracovných dní po skončení štvrťroka formou preddavkov; zúčtováva sa do 20 pracovných dní po skončení rozpočtového roka. Prebytkom osobitného účtu sa rozumie kladný rozdiel medzi príjmami osobitného účtu a výdavkami osobitného účtu. Preddavkom sa rozumie prebytok osobitného účtu znížený o rezervu na vyplatenie úrokov podľa § 11 ods. 5.
(9)
Štátna pokladnica realizuje platobné operácie výlučne bezhotovostne.

ŠTVRTÁ ČASŤ | REALIZÁCIA ROZPOČTU KLIENTA A REALIZÁCIA PLATOBNEJ OPERÁCIE VYBRANÝCH KLIENTOV

Realizácia rozpočtu klienta
§7
(1)
Pri realizácii rozpočtu klienta postupuje Štátna pokladnica v súlade so schváleným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a s rozpočtom klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. a) až i), k) a l).
(2)
Štátna pokladnica realizuje výdavky štátneho rozpočtu do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak je štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schválený so schodkom. Ak je štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schválený s prebytkom alebo vyrovnaný, Štátna pokladnica realizuje jeho výdavky len do objemu, ktorým sa zabezpečí dosiahnutie takto schváleného štátneho rozpočtu.
(3)
Štátna pokladnica realizuje výdavky klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. b) až i), k) a l) v príslušnom rozpočtovom roku do výšky ich skutočne dosiahnutých príjmov a prostriedkov získaných z úverov, transferov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí alebo z prostriedkov rezervného fondu.
(4)
Klient je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice. Na účely tohto zákona je rozpočtom klienta podrobný rozpis rozpočtových prostriedkov podľa rozpočtovej klasifikácie15) na príslušný rozpočtový rok a podľa programov vlády,16) ak je klient zahrnutý do plnenia programov vlády. Rozpočet klienta uvedeného
a)
v § 2a ods. 1 písm. g) je rozpočet nákladov spojených s jeho činnosťou a návrh na použitie jeho majetku v súlade s rozhodnutím vlády17) podľa rozpočtovej klasifikácie,
b)
v § 2a ods. 1 písm. i) je transfer zo štátneho rozpočtu podľa rozpočtovej klasifikácie alebo po dohode so Štátnou pokladnicou a po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva rozpočet tohto klienta podľa rozpočtovej klasifikácie.
§8
(1)
Podľa odsekov 2 až 5 a 7 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. a) a j), ministerstvo ako klient na realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a na realizáciu prostriedkov Európskej únie18) a klient Štátny dlh.
(2)
Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta do konca mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte; v rovnakej lehote predloží klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. j) podrobný rozpočet prostriedkov z Európskej únie a ministerstvo podrobný rozpočet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V mesiaci januári bežného roka môže klient čerpať len nevyhnutné výdavky určené klientovi správcom rozpočtovej kapitoly z vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok; rozpis výdavkov klient predkladá Štátnej pokladnici najneskôr do 1. decembra bežného roka. V prípade rozpočtového provizória klient predloží do konca decembra bežného roka Štátnej pokladnici rozpočet klienta v súlade s rozpočtovým provizóriom. Ak klient nepredloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta v ustanovenej lehote, Štátna pokladnica nezabezpečí realizáciu rozpočtu až do dňa jeho predloženia.
(3)
V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.
(4)
Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platobnej operácie.
(5)
Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o vstup do záväzku. Žiadosť o vstup do záväzku obsahuje najmä predpokladaný dátum realizácie výdavku a jeho predpokladaný objem podľa programov vlády a v štruktúre rozpočtovej klasifikácie. Pri realizácii bežných výdavkov v jednom kalendárnom mesiaci nesmie predpokladaný objem výdavkov v predkladaných žiadostiach o vstup do záväzku prekročiť jednu dvanástinu rozpočtu bežných výdavkov klienta s výnimkou klienta, ktorým je ministerstvo ako klient na realizáciu rozpočtu Všeobecná pokladničná správa, a klienta, ktorým je Štátny dlh. V jednom kalendárnom mesiaci môže predpokladaný objem výdavkov prekročiť jednu dvanástinu rozpočtu bežných výdavkov, len ak v predchádzajúcich kalendárnych mesiacoch bol objem výdavkov v žiadostiach o vstup do záväzku v nižšej výške ako jedna dvanástina rozpočtu bežných výdavkov klienta. Týmto nie je dotknutá povinnosť dodržať ročný rozpočet výdavkov. Tento postup sa neuplatňuje pri predkladaní žiadosti o vstup do záväzku na realizáciu kapitálových výdavkov a v mesiaci decembri pri predkladaní žiadosti o vstup do záväzku na realizáciu bežných výdavkov.
(6)
Žiadosť o vstup do záväzku Štátna pokladnica porovná s voľným zostatkom rozpočtu klienta. Voľný zostatok rozpočtu klienta je rozpočet klienta znížený o súčet realizovaných platobných operácií, súčet platobných operácií čakajúcich na realizáciu a súčet odsúhlasených žiadostí o vstup do záväzku. Ak nie je žiadosť o vstup do záväzku v súlade s voľným zostatkom rozpočtu klienta, Štátna pokladnica zamietne žiadosť o vstup do záväzku, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia tejto žiadosti.
(7)
Klient v ustanovenej lehote predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej operácie. Žiadosť o realizáciu platobnej operácie obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platobnej operácie podľa programov vlády a v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje.
(8)
Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku. Ak nie je žiadosť o realizáciu platobnej operácie v súlade s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku alebo ak žiadosť o realizáciu platobnej operácie nie je v súlade s prioritami určenými podľa § 2b ods. 1 písm. n), Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej operácie uvedenej v tejto žiadosti.
(9)
Ustanovenie odseku 5 sa nepoužije, ak sa tak klient a Štátna pokladnica dohodli.
(10)
Ak žiadosť o realizáciu platobnej operácie súvisiacej s bežnými výdavkami spojenými s voľbami alebo referendom, ktoré sa podľa osobitných predpisov19) uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, predkladá klient, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a krajský úrad, Štátna pokladnica túto platobnú operáciu realizuje bez zbytočného odkladu, pričom odsek 8 týmto nie je dotknutý.
(11)
Lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 4 až 9 a podrobnosti postupu podľa odsekov 4 až 9 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(12)
Ustanoveniami odsekov 1 až 10 nie sú dotknuté osobitné spôsoby20) predkladania údajov.12)
§8a
(1)
Podľa odsekov 2 až 4 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. b), c) a h).
(2)
Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta21) do konca mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte.
(3)
V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.
(4)
Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej operácie, ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platobnej operácie v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje. Ak žiadosť o realizáciu platobnej operácie predkladá klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. b) a c), ktorý má rozpis rozpočtových prostriedkov aj podľa programov vlády, táto žiadosť obsahuje objem platobnej operácie aj podľa programov vlády. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platobnej operácie.
(5)
Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta. Ak nie je žiadosť o realizáciu platobnej operácie v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej operácie uvedenej v tejto žiadosti.
(6)
Lehoty a spôsoby zabezpečenia činnosti podľa odsekov 2 až 5, lehoty, spôsoby predkladania, štruktúru rozpočtu klienta a podrobnosti postupov podľa odsekov 2 až 5 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie sú dotknuté osobitné spôsoby20) predkladania údajov.12)
§9
(1)
Podľa odsekov 2 až 4 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. d) až g) a k). Podľa odsekov 2 až 4 postupuje aj klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. l), ak sa tak tento klient a Štátna pokladnica dohodli, s výnimkou klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l), ktorým je rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku.
(2)
Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta najneskôr do konca mesiaca januára bežného roka.
(3)
V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.
(4)
Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej operácie, ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platobnej operácie v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platobnej operácie.
(5)
Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta alebo so súčtom zostatkov na účtoch klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. d) a e). Ak nie je súčet objemu platobnej operácie uvedený v žiadosti o realizáciu platobnej operácie v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta alebo s kreditným zostatkom zo súčtu zostatkov na účtoch klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. d) a e), Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej operácie uvedenej v tejto žiadosti.
(6)
Lehoty a spôsoby zabezpečenia činnosti podľa odsekov 2 až 5, lehoty, spôsoby predkladania, štruktúru rozpočtu klienta a podrobnosti postupov podľa odsekov 2 až 5 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§9a
(1)
Podľa odsekov 3 až 5 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. i). Podľa odsekov 4 a 5 postupuje aj klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. l), ktorým je rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku.
(2)
Klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. i) môže so súhlasom Štátnej pokladnice určiť, že postupy podľa odsekov 4 a 5 bude za klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l), ktorým je rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku, vykonávať zriaďovateľ alebo iný dohodnutý subjekt; na zriaďovateľa alebo na iný dohodnutý subjekt sa pri vykonávaní postupov podľa odsekov 4 a 5 vzťahujú ustanovenia tohto zákona rovnako ako na klienta.
(3)
Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol rozpočet schválený v zastupiteľstve vyššieho územného celku.
(4)
V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici schválené zmeny rozpočtu klienta.
(5)
Ak sa klient a Štátna pokladnica nedohodnú inak, klient predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej operácie na tuzemský prevod najneskôr dva pracovné dni a na cezhraničný prevod najneskôr štyri pracovné dni predo dňom, v ktorom požaduje odpísať finančné prostriedky zo svojho účtu. Deň odpísania finančných prostriedkov z účtu v žiadosti o realizáciu platobnej operácie uvádza ako deň splatnosti. Žiadosť o realizáciu platobnej operácie obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platobnej operácie v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platobnej operácie.
(6)
Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta. Ak nie je súčet objemu platobnej operácie uvedený v žiadosti o realizáciu platobnej operácie v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej operácie uvedenej v tejto žiadosti.
§10
(1)
Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. a) a j), ministerstvo ako klient na realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a na realizáciu prostriedkov Európskej únie18) a klient Štátny dlh pri realizácii výdavkov z iných ako rozpočtových zdrojov.22)
(2)
Klient predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej operácie, ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platobnej operácie v štruktúre rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku z iných ako rozpočtových zdrojov,22) iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platobnej operácie.
(3)
Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na príslušnom účte.23) Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti o realizáciu platobnej operácie v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta, s výnimkou klienta Štátny dlh, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej operácie uvedenej v tejto žiadosti.
(4)
Lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 2 a 3 a podrobnosti postupu podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Realizácia platobnej operácie vybraných klientov
§10a
(1)
Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. m).
(2)
Ak sa klient a Štátna pokladnica nedohodnú inak, klient predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej operácie na tuzemský prevod najneskôr dva pracovné dni a na cezhraničný prevod najneskôr štyri pracovné dni predo dňom, v ktorom požaduje odpísať finančné prostriedky zo svojho účtu. Deň odpísania finančných prostriedkov z účtu v žiadosti o realizáciu platobnej operácie uvádza ako deň splatnosti. Žiadosť o realizáciu platobnej operácie obsahuje najmä bankové spojenie, sumu prevodu, označenie meny a konštantný symbol. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu platobnej operácie, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platobnej operácie.
(3)
Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta. Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti o realizáciu platobnej operácie v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej operácie uvedenej v tejto žiadosti.
§10b
Na klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. m) sa vzťahuje tento zákon primerane, okrem § 22 ods. 2, ktorý sa vzťahuje na tohto klienta rovnako.
§10c
(1)
Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. g) pri realizácii výdavkov z iných ako rozpočtových prostriedkov.
(2)
Klient predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej operácie na tuzemský prevod najneskôr dva pracovné dni a na cezhraničný prevod najneskôr štyri pracovné dni predo dňom, v ktorom požaduje odpísať finančné prostriedky zo svojho účtu. Deň odpísania finančných prostriedkov z účtu v žiadosti o realizáciu platobnej operácie uvádza ako deň splatnosti. Žiadosť o realizáciu platobnej operácie obsahuje najmä bankové spojenie, sumu prevodu, označenie meny a konštantný symbol. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu platobnej operácie, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platobnej operácie.
(3)
Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta. Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti o realizáciu platobnej operácie v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej operácie uvedenej v tejto žiadosti.
§11 Jediný účet
(1)
Jediný účet je evidenčný účet, ktorý je súhrnom zostatkov účtov Štátnej pokladnice vedených v Európskej centrálnej banke, Národnej banke Slovenska, inej centrálnej banke, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banke, pobočke zahraničnej banky alebo zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte. Jediný účet je vedený v Štátnej pokladnici.
(2)
Jediný účet musí vždy vykazovať kreditný zostatok.
(3)
Zostatky finančných prostriedkov na účtoch Štátnej pokladnice vedených v Európskej centrálnej banke, Národnej banke Slovenska, inej centrálnej banke, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banke, pobočke zahraničnej banky alebo zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte a evidovaných na jedinom účte sú úročené na zmluvnom základe.
(4)
Úhrady z účtov Štátnej pokladnice vedených v Európskej centrálnej banke, Národnej banke Slovenska, inej centrálnej banke, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banke, pobočke zahraničnej banky alebo zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte a evidovaných na jedinom účte je oprávnená vykonávať výlučne Štátna pokladnica.
(5)
Štátna pokladnica je oprávnená vyplatiť úroky podľa § 6 ods. 1 písm. i) a k) maximálne do výšky výnosov získaných z úročenia podľa odseku 3 a podľa § 6 ods. 1 písm. j) a z finančných operácií vykonaných s klientom Štátny dlh a z finančných operácií podľa § 17 ods. 2.
§12 Klient
(1)
Klient je povinný
a)
poskytovať Štátnej pokladnici všetky informácie potrebné na realizáciu jeho rozpočtu podľa § 8, 8a, 9 a 9a,
b)
získavať informácie pre potreby realizácie rozpočtu v súlade s § 8, 8a, 9 a 9a od svojich vnútorných organizačných jednotiek24) a od príjemcov transferov,
c)
dodržiavať limit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a účel použitia finančných prostriedkov v hotovosti podľa odseku 2; povinnosť dodržiavať limit zostatku finančných prostriedkov a účel použitia finančných prostriedkov neplatí pre klienta Slovenská informačná služba a pre klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. m) a povinnosť dodržiavať účel použitia finančných prostriedkov v hotovosti neplatí pre klienta Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Zbor väzenskej a justičnej stráže,
d)
vykonať predbežnú finančnú kontrolu24a) a vo vybraných prípadoch priebežnú finančnú kontrolu24b) pred predložením žiadosti o vstup do záväzku a žiadosti o realizáciu platobnej operácie Štátnej pokladnici,
e)
zriaďovať účty výlučne v Štátnej pokladnici,
f)
predkladať Štátnej pokladnici informácie o všetkých zmenách v stave majetku štátu okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu;24c) táto povinnosť sa vzťahuje aj na toho správcu majetku štátu, ktorý nie je klientom,
g)
poskytovať Štátnej pokladnici informácie potrebné na zostavovanie súborov údajov podľa § 6 ods. 3 okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu;24c) táto povinnosť sa vzťahuje aj na subjekty uvedené v § 6 ods. 3 písm. a), ktoré nie sú klientom,
h)
poskytovať meno, priezvisko, dátum narodenia, kontaktné telefónne číslo, adresu sídla a adresu elektronickej pošty24d) na identifikáciu osoby, ktorá používa informačný systém,
i)
poskytovať ďalšie informácie súvisiace s činnosťou systému štátnej pokladnice podľa požiadaviek Štátnej pokladnice.
(2)
Finančné prostriedky v hotovosti možno použiť na úhradu
a)
miezd, platov, honorárov a ostatných finančných nárokov,24e)
b)
cestovných náhrad,24f)
c)
preddavkov vnútorným organizačným jednotkám,
d)
nákupu pohonných hmôt,
e)
dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, náhrad za zdravotnú starostlivosť, dávok poistenia zodpovednosti za škodu, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci,
f)
náhrad svedkom, prísediacim sudcom, znalcom, prekladateľom, tlmočníkom a iným osobám, ktoré majú nárok na náhradu nákladov v konaní, za účasť na konaní,
g)
nákupu potravín pre stravovacie zariadenie so sídlom v zahraničí,
h)
vreckového deťom, ktoré sú umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu,24g)
i)
ostatných bežných výdavkov, ktorých objem nesmie prekročiť 1 % z ročného rozpočtu bežných výdavkov klienta s prihliadnutím na jeho zmeny v priebehu rozpočtového roka.
(3)
Vnútorná organizačná jednotka klienta realizuje výdavky z rozpočtu klienta, ktorého je súčasťou. Klient, ktorého súčasťou je vnútorná organizačná jednotka, pri realizácii rozpočtu postupuje podľa § 8, 8a, 9 alebo 9a. Na činnosti podľa § 8 ods. 5 a 7, § 8a ods. 4, § 9 ods. 4 alebo § 9a ods. 5 môže klient splnomocniť aj svoju vnútornú organizačnú jednotku. Rozsah splnomocnenia je klient povinný písomne oznámiť Štátnej pokladnici; ak klient nepredloží Štátnej pokladnici splnomocnenie, považuje sa za oprávneného realizovať výdavky z rozpočtu pre vnútornú organizačnú jednotku iba klient.
(4)
Klient uskutočňuje výber a vklad finančných prostriedkov v hotovosti v Národnej banke Slovenska, banke, pobočke zahraničnej banky alebo v poštovom podniku spôsobom dohodnutým v zmluve.
(5)
Klient je povinný zhodnocovať dočasne voľné finančné prostriedky v súlade s § 6 ods. 1 písm. k) výlučne v Štátnej pokladnici.
(6)
Štátna pokladnica je povinná poskytnúť klientovi výpis z účtu a informácie o realizácii jeho príjmov a výdavkov spravidla denne alebo v inom dohodnutom intervale.
(7)
Prostriedky na účte klienta s výnimkou klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. f), g) a m) nepodliehajú výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu.25)
(8)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
limit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a spôsob dodržiavania limitu zostatku finančných prostriedkov v hotovosti,
b)
spôsob, lehotu a rozsah predkladania informácií podľa odseku 1 písm. f),
c)
spôsob a postup určenia zostatkovej ceny majetku štátu v správe klienta, ktorému vzniká povinnosť tento majetok odpisovať.
(9)
Ustanovenia odseku 1 písm. e) a odseku 5 sa nevzťahujú na klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. i) s výnimkou povinnosti zriadiť účet na účely prijatia transferu zo štátneho rozpočtu na realizáciu rozpočtu podľa § 7 ods. 4 písm. b). Ustanovenia odseku 1 písm. e) a odseku 5 sa nevzťahujú na klienta Štátny dlh a na klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. m).
(10)
Ak sa subjekt verejnej správy stane klientom uvedeným v § 2a ods. 1 písm. l), je povinný finančné prostriedky vedené na účtoch v banke alebo pobočke zahraničnej banky previesť na účty zriadené v Štátnej pokladnici najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa stane klientom.
(11)
Pri zhodnocovaní dočasne voľných finančných prostriedkov klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. g) je Štátna pokladnica povinná stanovovať úrokové sadzby tak, aby primerane zohľadňovali úrokové sadzby pre jednodňové sterilizačné obchody Národnej banky Slovenska, alebo úrokové sadzby pre jednodňové sterilizačné obchody Európskej centrálnej banky; ustanovenie § 6 ods. 1 písm. k) týmto nie je dotknuté.
§13 Sankcie
(1)
Štátna pokladnica môže klientovi za porušenie povinností podľa § 12 ods. 1 až 5 a správcovi majetku štátu za porušenie povinností podľa § 22 uložiť pokutu až do 30 000 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.26) Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti.
(2)
Štátna pokladnica môže pokutu uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti uloženej týmto zákonom, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia tejto povinnosti.
(3)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

PIATA ČASŤ | ZRIADENIE, POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ AGENTÚRY

§14 Zriadenie agentúry
(1)
Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ako rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva so sídlom v Bratislave.
(2)
Agentúra je oprávnená na vykonávanie činností ako obchodník s cennými papiermi podľa osobitného zákona.27) Vydávanie cenných papierov a činnosti agentúry podľa tohto zákona nepodliehajú dohľadu, povoleniam ani verejnej ponuke cenných papierov podľa osobitných predpisov.28)
(3)
Agentúru zastupuje a riadi riaditeľ.
§15 Riaditeľ agentúry
(1)
Riaditeľa agentúry (ďalej len „riaditeľ") vymenúva a odvoláva minister.
(2)
Za riaditeľa možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná.
(3)
Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii v oblasti finančníctva.
(4)
Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(5)
Funkcia riaditeľa je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, guvernéra Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa je tiež nezlučiteľná s podnikateľskou a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, ktorá môže byť v rozpore s výkonom jeho funkcie. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť.
(6)
Ak riaditeľ v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne každú takúto funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.
(7)
Riaditeľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení služobného pomeru. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.12)
§16 Zamestnanci agentúry
(1)
Ustanovenia § 15 ods. 5 a 7 sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov agentúry.
(2)
O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov agentúry rozhodne riaditeľ.
§17 Pôsobnosť agentúry
(1)
Agentúra v mene ministerstva
a)
organizuje a realizuje splácanie štátneho dlhu,
b)
zabezpečuje podľa pokynov ministerstva financovanie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré jej vzniknú v súvislosti so zabezpečením finančnej stability eurozóny,28aa)
c)
zabezpečuje vydávanie štátnych cenných papierov,
d)
vykonáva vysporiadanie obchodov s cennými papiermi,
e)
vykonáva výplatu menovitých hodnôt a výnosov zo štátnych cenných papierov,
f)
vykonáva zabezpečovacie prevody cenných papierov,
g)
vykonáva finančné operácie s finančnými nástrojmi28a) súvisiace s riadením štátneho dlhu vrátane operácií s finančnými derivátmi28b) súvisiacimi s riadením rizík na účtoch klienta Štátny dlh,
h)
vykonáva spätné odkúpenie nesplateného štátneho dlhu,
i)
vykonáva predčasné splatenie štátneho dlhu, ak je to uvedené v zmluve alebo v emisných podmienkach,
j)
vykonáva finančné operácie na účtoch klienta Štátny dlh,
k)
vykonáva finančné operácie na finančnom trhu s dočasne voľnými finančnými prostriedkami na účtoch klienta Štátny dlh,
l)
vykonáva na finančnom trhu finančné operácie s finančnými nástrojmi28a) vrátane operácií s finančnými derivátmi28b) na preklenutie nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu a na zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice na účtoch klienta Štátny dlh,
m)
vykonáva úhrady výnosov z finančných prostriedkov poukázaných ako chybné platobné operácie vyplývajúce z ich nesprávneho poukázania na účty, ku ktorým má agentúra dispozičné právo,
n)
vykonáva obchody so Štátnou pokladnicou v súlade s § 2c ods. 6.
(2)
Agentúra v mene Štátnej pokladnice vykonáva v osobitných prípadoch finančné operácie na peňažnom trhu s dočasne voľnými finančnými prostriedkami Štátnej pokladnice na vybraných účtoch Štátnej pokladnice.
(3)
Agentúra
a)
spolupracuje s ministerstvom a s Národnou bankou Slovenska v oblastiach týkajúcich sa ich pôsobnosti, ktoré sú ustanovené zákonom,
b)
pripravuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa § 18 ods. 3,
c)
poskytuje Štátnej pokladnici údaje na účely účtovania a vedenia evidencie o finančných operáciách podľa odseku 1 písm. i) a odseku 2.

ŠIESTA ČASŤ | VZŤAHY ŠTÁTNEJ POKLADNICE A AGENTÚRY K VYBRANÝM SUBJEKTOM

§18 Vzťah k ministerstvu
(1)
Štátna pokladnica
a)
predkladá podklady na vypracovanie návrhu štátneho záverečného účtu,
b)
predkladá priebežné analýzy hospodárenia klientov,
c)
predkladá údaje na hodnotenie plnenia rozpočtu klienta,
d)
predkladá údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, účtoch štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív, na účtoch prostriedkov Európskej únie a iných prostriedkov zo zahraničia a na účtoch štátnych fondov,
e)
vypracúva návrh koncepcie Štátnej pokladnice, ktorá vymedzuje služby poskytované klientom,
f)
predkladá podklady na účely plnenia úloh ministerstva podľa § 2b ods. 1 písm. d) a na účely riadenia operačných rizík,
g)
predkladá informácie o zmenách platných úrokových sadzieb a poplatkoch za služby, ktoré Štátna pokladnica poskytuje klientom,
h)
vykonáva úlohy súvisiace so systémom štátnej pokladnice podľa pokynov ministerstva týkajúcich sa pôsobnosti Štátnej pokladnice,
i)
predkladá žiadosť subjektu uvedeného v § 2a ods. 1 písm. l) a m) o pripojenie do systému štátnej pokladnice pred uzatvorením dohody s týmto subjektom na účely vydania predchádzajúceho písomného súhlasu s ich pripojením do systému štátnej pokladnice.
(2)
Ministerstvo poskytuje Štátnej pokladnici informácie potrebné na účely podľa odseku 1 písm. a) a b).
(3)
Agentúra
a)
vypracúva návrh stratégie riadenia štátneho dlhu,
b)
predkladá podklady na účely plnenia úloh ministerstva podľa § 2b ods. 1 písm. i), j) a k),
c)
predkladá stanovisko k obchodným podmienkam zmlúv o úveroch vlády,
d)
predkladá podklady o finančných operáciách vykonaných podľa § 17 ods. 2,
e)
spolupracuje s ministerstvom pri zabezpečení budovania a udržiavania informačného systému,
f)
poskytuje údaje na účely účtovania a vedenia evidencie štátneho dlhu,
g)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov, ktoré súvisia s pôsobnosťou agentúry a so systémom štátnej pokladnice.
§19 Vzťahy k agentúre
(1)
Štátna pokladnica poskytuje agentúre denne finančný plán Štátnej pokladnice na účely riadenia likvidity Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica spolupracuje s agentúrou pri určení štruktúry a obsahovej náplni finančného plánu Štátnej pokladnice.
(2)
Agentúra vykonáva finančné operácie na finančnom trhu podľa § 17, pričom prevody vyplývajúce z uvedených finančných operácií vykonáva pre agentúru Štátna pokladnica. Prevody prostriedkov v cudzej mene vykonáva Štátna pokladnica na zmluvnom základe prostredníctvom Európskej centrálnej banky, Národnej banky Slovenska, inej centrálnej banky, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banky, pobočky zahraničnej banky alebo zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte.
(3)
Agentúra poskytuje Štátnej pokladnici kompletnú dokumentáciu o vykonaných finančných operáciách a ďalšie informácie potrebné na jej činnosť.
§20 Vzťahy k Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky
a)
účtujú o majetku a záväzkoch štátu3) súvisiacich so správou daní a ciel, o daňových a colných príjmoch, o daňových a colných výdavkoch,
b)
zostavujú prognózy daňových a colných príjmov pre potreby Štátnej pokladnice.
§21 Vzťah Štátnej pokladnice k centrálnym bankám a iným bankovým subjektom
(1)
Na vykonávanie tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou na zmluvnom základe vedie Európska centrálna banka, Národná banka Slovenska, iná centrálna banka, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banka alebo pobočka zahraničnej banky, alebo zahraničná banka so sídlom v členskom štáte pre Štátnu pokladnicu účty v eurách vrátane zúčtovacieho účtu na krytie a plnenie záväzkov z účasti v platobnom systéme podľa osobitných predpisov29a) a účty v cudzích menách vrátane účtu prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorých zostatky sa evidujú na jedinom účte.
(2)
Na vykonávanie cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou na zmluvnom základe vedie Európska centrálna banka, Národná banka Slovenska, iná centrálna banka, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banka, pobočka zahraničnej banky alebo zahraničná banka so sídlom v členskom štáte pre Štátnu pokladnicu účty v eurách a účty v cudzích menách, ktorých zostatky sa evidujú na jedinom účte.
(3)
Vedenie účtov Štátnej pokladnice v Európskej centrálnej banke, Národnej banke Slovenska, inej centrálnej banke, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banke, pobočke zahraničnej banky alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte, zúčtovanie na týchto účtoch a vykonávanie ďalších služieb pre Štátnu pokladnicu vrátane podmienok a spôsobu úročenia kreditných zostatkov účtov Štátnej pokladnice, ktoré sa evidujú na jedinom účte, sa upraví zmluvami medzi Štátnou pokladnicou a Európskou centrálnou bankou, Národnou bankou Slovenska, inou centrálnou bankou, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, bankou, pobočkou zahraničnej banky alebo zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte.
(4)
Štátna pokladnica uzatvára s Národnou bankou Slovenska, bankami, pobočkami zahraničných bánk a poštovým podnikom zmluvu o spôsobe výberu a vkladu finančných prostriedkov v hotovosti klientmi Štátnej pokladnice.
(5)
Štátna pokladnica, agentúra a ministerstvo poskytujú Národnej banke Slovenska údaje z oblasti rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky a z oblasti verejných financií. Rozsah údajov a podrobnosti o ich poskytovaní sa upravujú na zmluvnom základe.

SIEDMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ, ZÁVEREČNÉ, A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

§21a
Pri ochrane a poskytovaní informácií a dokladov Štátnej pokladnice alebo agentúry o finančných operáciách, platobných operáciách alebo iných obchodoch týkajúcich sa klientov alebo iných účastníkov finančného trhu sa postupuje rovnako ako pri ochrane a poskytovaní informácií a dokladov, ktoré sa týkajú platobných služieb alebo iných bankových obchodov a sú predmetom bankového tajomstva.29b)
§22
(1)
Každý správca majetku štátu je povinný predložiť Štátnej pokladnici informácie o skutočnom stave majetku štátu ku dňu účinnosti tohto zákona najneskôr do 90 dní odo dňa účinnosti zákona. Spôsob a rozsah predloženia informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(2)
Správca majetku štátu je povinný predkladať Štátnej pokladnici informácie o skutočnom stave majetku štátu okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.24c) Spôsob, obdobie, ku ktorému sa stav majetku štátu zisťuje, rozsah a lehotu predkladania ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§23
(1)
Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona môže Národná banka Slovenska do 31. decembra 2005 na základe zmluvy s ministerstvom vykonávať obchody so Slovenskou republikou podľa osobitného predpisu.30)
(2)
V roku 2003 je klientom aj vnútorná organizačná jednotka klienta Sociálna poisťovňa, ktorým je výkonný orgán podľa osobitného predpisu,31) a vzťahujú sa naň ustanovenia tohto zákona, ktorými sa určujú povinnosti klienta.
(3)
Lehota desiatich kalendárnych dní na realizáciu platobných operácií uhrádzaných na základe faktúry podľa § 6 ods. 3 sa neuplatňuje na platobné operácie vyplývajúce zo zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
§23a
(1)
Národná banka Slovenska počas vedenia účtov na základe § 23 ods. 1 poskytuje
a)
ministerstvu údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, účtoch štátnych finančných aktív a pasív, účtoch štátnych fondov a účtoch, na ktorých sú vedené prostriedky Európskych spoločenstiev alebo účtoch, na ktorých sú vedené iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv,
b)
ústrednému orgánu32) a ministerstvu údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených
1.
príjmových rozpočtových účtoch a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti príslušného ústredného orgánu,
2.
výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov, na ktoré sa poskytli prostriedky z rozpočtu rozpočtovej kapitoly príslušného ústredného orgánu.
(2)
Klient podľa § 9 ods. 1 a klient, ktorým je štátna príspevková organizácia, verejná vysoká škola a štátny fond, môže mať súbežne otvorené účty aj v banke, najdlhšie však do 31. decembra 2005.
(3)
Štátna pokladnica odsúhlasuje finančný plán realizácie výdavkov, žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platobnej operácie klienta podľa § 8, žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platobnej operácie klienta podľa § 10 a žiadosť o realizáciu platobnej operácie klienta podľa § 9 od 1. januára 2005. Týmto nie sú dotknuté povinnosti klienta podľa § 8 až 10.
§23b
Klient uvedený v § 2a ods. 1 písm. a) a b), ktorým je zdravotnícke zariadenie,33) môže v rokoch 2005 a 2006 postupovať podľa § 2a ods. 1 písm. l).
§23c Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2008
Na prepočet sadzby ustanovenej v § 13 ods. 1 na slovenské koruny sa v období od 1. januára 2008 do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura v Slovenskej republike používa referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Národnou bankou Slovenska.
§24
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1993 Z. z. o Štátnej pokladnici.

Čl. X

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z., zákona č. 210/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 221/1998 Z. z., zákona č. 253/1999 Z. z., zákona č. 122/2000 Z. z. a zákona č. 441/2000 Z. z. sa mení takto:
V § 47c ods. 4 sa vypúšťa písmeno f).
Doterajšie písmená g) a h) sa označujú ako písmená f) a g).

Čl. XIII

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) sa mení a dopĺňa takto:
V § 54 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a na činnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity poverenej vykonávaním niektorých činností súvisiacich so správou štátneho dlhu a riadenia likvidity podľa osobitného predpisu.49a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 49a znie:
„49a)
Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. XIV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 okrem ustanovení v čl. I § 8 ods. 2 a 6, § 9 ods. 2 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2002, v čl. I § 6, § 7, § 8 ods. 1, 3, 4, 5, 7 až 15, § 9 ods. 1, 3, 4, 5, 7 až 10, § 10, 11, 12, § 18 ods. 1 písm. b) a c), § 18 ods. 2, § 19, § 20 písm. a), § 21, v čl. II body 1 až 4, v čl. II body 6 až 10, v čl. II body 11, 12, 14, 16, 17, 20, 21, 23, 28, 29, 30, 31, v čl. II body 32, 33, 34, 35 a 37, v čl. III body 1, 7, 8, 9, čl. IV až čl. XII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003, v čl. I § 18 ods. 1 písm. a), v čl. III body 2, 3, 4, 5, 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2004.
Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
§ 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
§ 2 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9)
§ 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 455/2004 Z. z.
9a)
Napríklad zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
10)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 47c zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
12)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13)
§ 2 ods. 1, 5, 7 a 8 a § 11 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14)
Napríklad zákon č. 540/ 2001 Z. z. o štátnej štatistike, § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
14a)
§ 4 ods. 8 a § 5 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení zákona č. 15/2004 Z. z.
17)
§ 27 ods. 2, § 28 ods. 3 písm. b) a § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
19)
Napríklad § 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda, § 54 zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov, § 43 zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., § 52 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
20)
Napríklad § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
21)
Napríklad § 5 a § 24 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., § 16 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24a)
§ 6 ods. 1 a § 9 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.
24b)
§ 6 ods. 2 a § 10 zákona č. 502/2001 Z. z. v znení zákona č. 618/2004 Z. z.
24c)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24d)
§ 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
24f)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
24g)
§ 66 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
26)
Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
27)
§ 54 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
28a)
§ 5 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28aa)
Napríklad zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
28b)
§ 8 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29b)
§ 91 a 92 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 88 ods. 1 a 2 zákona č. 492/2009 Z. z.
§ 8 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
30)
§ 25 a 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
33)
§ 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.