Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o kárnej zodpovednosti sudcov 1993

Znenie účinné: od 16.07.1993 do 31.12.1995 Neplatné znenie pre dnes
412/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 16.07.1993 do 31.12.1995
412
ZÁKON
z 27. septembra 1991
o kárnej zodpovednosti sudcov
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ | KÁRNA ZODPOVEDNOSŤ SUDCOV

§1
Sudca je kárne zodpovedný za kárne previnenie a za konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov (ďalej len „priestupok“).1)
§2 Kárne previnenie
(1)
Kárnym previnením je zavinené porušenie služobných povinností sudcu alebo správanie, ktorým sudca narušuje dôstojnosť svojej funkcie alebo ohrozuje dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
(2)
Konanie uvedené v odseku 1 je závažným kárnym previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.
§3 Kárne opatrenia
(1)
Za kárne previnenie možno uložiť niektoré z týchto kárnych opatrení:
a)
napomenutie,
b)
zníženie základného platu až o 15 % na dobu najviac 3 mesiacov a pri opätovnom kárnom previnení, ktorého sa sudca dopustil v čase pred zahladením kárneho postihu (§ 21), na dobu najviac 6 mesiacov.
(2)
Za priestupok možno uložiť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi2) tieto kárne opatrenia:
a)
napomenutie,
b)
pokutu vo výške ustanovenej osobitnými predpismi,2)
c)
zákaz činnosti, s výnimkou výkonu sudcovskej funkcie, na dobu ustanovenú osobitnými predpismi,2)
d)
prepadnutie veci.
Tieto kárne opatrenia možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe; napomenutie nemožno uložiť spolu s pokutou.
(3)
Za závažné kárne previnenie alebo za priestupok, ktorý má súčasne povahu závažného kárneho previnenia, možno uložiť ako kárne opatrenie:
a)
odvolanie z funkcie predsedu senátu, alebo
b)
preloženie sudcu na iný súd toho istého stupňa alebo nižšieho stupňa, alebo
c)
odvolanie z funkcie sudcu na návrh orgánu na to oprávneného.3)
Ak ide o priestupok, možno tieto kárne opatrenia uložiť popri kárnych opatreniach uvedených v odseku 2 písm. b) až d).
(4)
Kárne opatrenia podľa odseku 3 možno uložiť aj sudcovi, ktorý bol odsúdený za trestný čin, ak také odsúdenie nie je dôvodom zániku funkcie zo zákona.4)
(5)
Drobné nedostatky v práci alebo drobné poklesky v správaní alebo priestupok môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie kárneho konania, vybaviť tým, že ich sudcovi vytkne, ak je to postačujúce.5)
§4 Zánik kárnej zodpovednosti sudcu
Zodpovednosť sudcu za kárne previnenie alebo za priestupok zaniká, ak uplynul od ich spáchania alebo v prípade uvedenom v § 3 ods. 4 od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku jeden rok.

DRUHÁ ČASŤ | KÁRNE SÚDY

§5
(1)
Kárnu zodpovednosť zisťujú a kárne opatrenia ukladajú kárne súdy. Kárne súdy tiež zisťujú, či sú dané dôvody zbavenia funkcie sudcu podľa osobitných predpisov3a), alebo nie.
(2)
Kárnymi súdmi sú:
a)
krajské súdy pre sudcov okresných súdov a vyššie vojenské súdy pre sudcov vojenských obvodových súdov v ich obvode,
b)
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pre sudcov krajských súdov, vyššieho vojenského súdu a sudcov najvyššieho súdu.
(3)
Kárne súdy rozhodujú v kárnych senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov.
(4)
Predsedu kárneho senátu, jeho zástupcu, členov kárneho senátu a potrebný počet náhradníkov vymenúva na tri roky predseda príslušného kárneho súdu zo sudcov tohto súdu. Ak kárny senát vykonal úkony v kárnom konaní začatom pred uplynutím svojho funkčného obdobia, kárne konanie dokončí, aj keď jeho funkčné obdobie už uplynulo.

TRETIA ČASŤ | KÁRNE KONANIE

§6 Začatie kárneho konania
(1)
Kárne konanie sa začína na návrh. Bez návrhu možno kárne konanie začať len v prípade, ak vec kárnemu senátu postúpil orgán činný v trestnom konaní.6)
(2)
Návrh na začatie kárneho konania je oprávnený podať:
a)
minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) proti sudcovi ktoréhokoľvek súdu,
b)
minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“) proti ktorémukoľvek sudcovi vojenského súdu,
c)
predseda najvyššieho súdu proti ktorémukoľvek sudcovi tohto súdu,
d)
predseda krajského súdu (vyššieho vojenského súdu) proti ktorémukoľvek sudcovi tohto súdu a proti ktorémukoľvek sudcovi okresného súdu (vojenského obvodového súdu) v jeho obvode,
e)
predseda okresného súdu alebo vojenského obvodového súdu proti ktorémukoľvek sudcovi tohto súdu.
(3)
Ak sa orgán oprávnený podať návrh na začatie kárneho konania domnieva, že je namieste podať návrh na uloženie kárneho opatrenia preloženia alebo odvolania sudcu [§ 3 ods. 3 písm. b) a c)], a ak nie je sám oprávnený podať taký návrh, predloží vec orgánu, ktorý je na to oprávnený.
(4)
Pre priestupky ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolužitia hrubým konaním a proti majetku spáchané medzi blízkymi osobami, ako aj pre priestupok ublíženia na cti orgán uvedený v odseku 2 podá návrh na začatie kárneho konania len z podnetu poškodeného, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Podnet možno vziať späť až do doby, než sa kárny senát, a ak sa podalo odvolanie, odvolací senát, odoberie na poradu.
(5)
Návrh na začatie kárneho konania sa musí podať na príslušnom kárnom súde do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o kárnom previnení, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania kárneho previnenia. Ak ide o priestupok, možno podať návrh najneskôr do jedného roka odo dňa jeho spáchania. Návrh na uloženie kárneho opatrenia podľa § 3 ods. 4 sa musí podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku.
(6)
Návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie kárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera; ak ide o priestupok, návrh musí ďalej obsahovať označenie príslušného ustanovenia zákona, ktorého znaky skutok napĺňa. K návrhu sa pripoja dôkazy, ktoré má navrhovateľ k dispozícii.
§7 Vylúčenie sudcu kárneho senátu
(1)
Sudca kárneho senátu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, k jeho obhajcovi alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
(2)
Sudca, ktorý rozhodoval vec v kárnom senáte súdu nižšieho stupňa, je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci v kárnom senáte súdu vyššieho stupňa a naopak.
(3)
Len čo sa sudca kárneho senátu dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bez meškania predsedovi kárneho súdu. Dôvod predpojatosti podľa odsekov 1 a 2 môže uplatniť aj sudca, proti ktorému sa podal návrh na začatie kárneho konania, ako aj orgán, ktorý návrh podal; námietku musia uplatniť bez meškania, len čo sa dozvedeli o dôvode predpojatosti. Ak sa predseda kárneho súdu dozvie, že je daný dôvod na vylúčenie sudcu, určí do kárneho senátu sudcu v poradí prvého z počtu náhradníkov, a ak je vyčerpaný aj počet náhradníkov, ďalšieho sudcu kárneho súdu.
§8 Odňatie a prikázanie veci
(1)
Ak nie je krajský súd ako kárny súd pre vylúčenie sudcov uznášania schopný, predseda krajského súdu predloží vec kárnemu senátu najvyššieho súdu, ktorý prikáže vec na prejednanie a rozhodnutie inému krajskému súdu ako kárnemu súdu.
(2)
Ak nie je vyšší vojenský súd pre vylúčenie sudcov uznášaniaschopný, jeho predseda predloží vec na prejednanie kárnemu senátu najvyššieho súdu, ktorý vo veci rozhodne sám.
§9 Upovedomenie o začatí kárneho konania
O začatí kárneho konania upovedomí predseda kárneho senátu sudcu, proti ktorému sa kárne konanie vedie, doručením návrhu na začatie kárneho konania do vlastných rúk a poučí ho o práve zvoliť si obhajcu z radov advokátov alebo sudcov, vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu. Ak nepodali návrh na začatie kárneho konania, o začatí kárneho konania sa upovedomí tiež minister a predseda súdu, na ktorom je sudca, proti ktorému návrh smeruje, činný.
§10 Predbežné vyšetrovanie
Ak obsah návrhu na začatie kárneho konania vyžaduje predbežné objasnenie tvrdených skutočností, predseda kárneho senátu alebo ním poverený člen kárneho senátu vykoná potrebné vyšetrovania. Môže najmä zistiť stanovisko sudcu, proti ktorému sa kárne konanie vedie, zistiť potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ak v návrhu nie sú uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, zadovážiť ich na vykonanie dôkazu.
§11 Rozhodnutie bez ústneho pojednávania
Kárny senát bez ústneho pojednávania konanie zastaví,
a)
ak bol návrh na začatie kárneho konania podaný oneskorene alebo vzatý späť,
b)
ak bol návrh na začatie kárneho konania podaný bez podnetu poškodeného, ak je taký podnet potrebný, alebo ak bol podnet vzatý späť (§ 6 ods. 4),
c)
ak bol sudca zbavený funkcie alebo ak jeho funkcia zanikla vzdaním sa alebo zo zákona;7) ak je sudca kárne stíhaný pre priestupok, kárny senát postúpi vec v takom prípade orgánu príslušnému na prejednanie priestupku,8)
d)
ak je sudca kárne stíhaný pre priestupok a ak jeho prejednaniu bráni amnestia,9)
e)
ak zanikla zodpovednosť za kárne previnenie alebo za priestupok (§ 4),
f)
ak o skutku, pre ktorý sa vedie kárne konanie, sa právoplatne rozhodlo v trestnom konaní a nebol podaný návrh na uloženie kárnych opatrení podľa § 3 ods. 3, 4, prípadne nedošlo k postúpeniu veci orgánom činným v trestnom konaní.
§12 Prerušenie kárneho konania
(1)
Ak sa kárny senát domnieva, že skutočnosti, ktoré sa sudcovi kladú za vinu, majú znaky trestného činu, kárne konanie preruší a vec predloží príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní, a ak ide o čin spáchaný pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto funkcie, orgánu, ktorý je oprávnený dať súhlas na trestné stíhanie.10)
(2)
Kárny senát preruší kárne konanie tiež vtedy, ak sa dozvie, že pre skutok, pre ktorý sa kárne konanie začalo, sa proti sudcovi vedie trestné stíhanie.
(3)
Prerušenie kárneho konania trvá do právoplatnosti rozhodnutia v trestnom stíhaní. Kárny senát pokračuje v kárnom konaní, ak mu vec postúpil orgán činný v trestnom konaní, ak bol sudca právoplatne odsúdený pre trestný čin a bol podaný návrh na uloženie kárneho opatrenia podľa § 3 ods. 3, 4 alebo ak bol sudca oslobodený preto, že skutok nie je trestným činom; inak kárne konanie zastaví.
§13 Nariadenie ústneho pojednávania
(1)
Po vykonaní predbežného vyšetrovania (§ 10), alebo ak nie je také vyšetrovanie potrebné, určí predseda kárneho senátu termín ústneho pojednávania, upovedomí o ňom orgán, ktorý podal návrh na začatie kárneho konania, sudcu, proti ktorému návrh smeruje, a ak má sudca obhajcu, tiež jeho obhajcu. Ak ide o kárne konanie pre priestupok, upovedomí sa o termíne ústneho pojednávania tiež poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník. Pokiaľ sa tak už nestalo, doručí sa sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, a poškodenému alebo jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi návrh na začatie kárneho konania spolu s poučením o ich právach (§ 9 a § 14 ods. 3); ak má sudca obhajcu, doručí sa návrh na začatie kárneho konania tiež obhajcovi.
(2)
Ak treba vyslúchnuť svedkov, predvolá ich predseda kárneho senátu na ústne pojednávanie.
(3)
Termín ústneho pojednávania sa určí tak, aby sudca a jeho obhajca mali od upovedomenia aspoň päť pracovných dní na prípravu obhajoby. Rovnakú lehotu na prípravu treba poskytnúť orgánu, ktorý podal návrh na začatie kárneho konania, a poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi.
(4)
O termíne ústneho pojednávania sa upovedomí tiež predseda súdu, na ktorom je sudca, proti ktorému sa vedie kárne konanie, činný, ďalej minister, a ak ide o sudcu vojenského súdu, aj minister obrany, ak neboli upovedomení už ako navrhovatelia.
§14 Ústne pojednávanie
(1)
Ústne pojednávanie sa koná zásadne v prítomnosti sudcu, proti ktorému návrh smeruje. V jeho neprítomnosti možno vec prejednať iba vtedy, ak odmietne dostaviť sa pred kárny senát alebo ak sa bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví. Ak si sudca zvolí obhajcu, má obhajca právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní.
(2)
Na začiatku ústneho pojednávania prednesie navrhovateľ návrh na začatie kárneho konania a odôvodní ho. Ak navrhovateľ nie je prítomný, prednesie návrh na začatie kárneho konania predseda kárneho senátu alebo ním určený člen kárneho senátu; obdobne sa postupuje, ak vec kárnemu senátu postúpil orgán činný v trestnom konaní.
(3)
Ak sa vedie kárne konanie pre priestupok, môže poškodený, ktorému bola spôsobená majetková škoda, uplatniť pred začatím dokazovania nárok na jej náhradu. Predseda kárneho senátu poučí poškodeného o jeho práve, pokiaľ sa tak už nestalo v upovedomení o ústnom pojednávaní (§ 13 ods. 1).
(4)
Ak sa vykonalo predbežné vyšetrovanie (§ 10), predseda kárneho senátu alebo ním určený člen kárneho senátu oboznámi kárny senát a účastníkov konania s jeho výsledkami.
(5)
Predseda kárneho senátu vyslúchne sudcu, proti ktorému sa kárne konanie vedie, a vykoná ďalšie potrebné dôkazy. Sudca má právo odoprieť výpoveď. Osoby, ktoré boli povolané ako svedkovia, prípadne znalci, sú povinné sa na ústne pojednávanie dostaviť a pred kárnym senátom vypovedať.
(6)
Sudca, proti ktorému sa kárne konanie vedie, jeho obhajca a ten, kto návrh podal, majú právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, klásť svedkom a znalcom otázky a podávať návrhy na doplnenie dokazovania. Rovnaké práva prislúchajú aj poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi.
(7)
Po skončení dokazovania sa môže k veci vyjadriť ten, kto návrh podal, poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník, obhajca a sudca, proti ktorému sa kárne konanie vedie. Sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, vždy patrí posledné slovo.
(8)
Ústne pojednávanie pred kárnym senátom je verejné.
§15 Zápisnica o ústnom pojednávaní a o porade
O ústnom pojednávaní pred kárnym senátom a o porade kárneho senátu sa vyhotovuje zápisnica. Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpisuje predseda kárneho senátu a zapisovateľ, zápisnicu o porade predseda kárneho senátu, členovia kárneho senátu a zapisovateľ.
§16 Rozhodnutie kárneho senátu
(1)
Ak kárny senát dôjde k záveru, že sudca sa dopustil kárneho previnenia alebo priestupku, rozhodne, že je vinný, a uloží mu kárne opatrenie podľa § 3.
(2)
Ak bol sudca uznaný za vinného priestupkom, kárny senát uloží sudcovi povinnosť nahradiť škodu, ak poškodený nárok na náhradu škody včas uplatnil a škoda a jej výška sa spoľahlivo zistili. Inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na občianskoprávne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
(3)
Ak bol podaný návrh na uloženie kárneho opatrenia podľa § 3 ods. 3 na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku (§ 3 ods. 4), kárny senát buď uloží navrhované kárne opatrenie s odkazom na tento rozsudok, alebo návrh na uloženie kárneho opatrenia zamietne.
(4)
Ak kárny senát dôjde k záveru, že sa sudca kárneho previnenia alebo priestupku nedopustil alebo mu nemožno kárne previnenie alebo priestupok preukázať, vynesie oslobodzujúce rozhodnutie. Poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, odkáže s jeho nárokom na občianskoprávne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
(5)
Ak kárny senát návrh na uloženie kárneho opatrenia zamietol (odsek 3) alebo sudcu oslobodil (odsek 4), má sudca proti ktorému sa kárne konanie viedlo, nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s kárnym konaním. Kárny senát rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí podľa odseku 3 alebo 4; ak treba vykonať ďalšie vyšetrovanie, rozhodne o nároku sudcu na náhradu trov samostatným rozhodnutím.
(6)
Kárny senát zastaví kárne konanie,ak vyjde najavo niektorý z dôvodov zastavenia uvedených v § 11 pri ústnom pojednávaní.
(7)
Predseda kárneho senátu rozhodnutie vyhlási na ústnom pojednávaní. Rozhodnutie treba písomne vyhotoviť. Okrem výroku musí rozhodnutie obsahovať tiež jeho stručné odôvodnenie a poučenie o odvolaní v prípade, keď je odvolanie prípustné.
§17 Doručenie rozhodnutia
Rozhodnutie kárneho senátu sa doručí sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, do vlastných rúk. Ďalej sa rozhodnutie doručí obhajcovi, ak ho sudca má, orgánu, ktorý navrhol začatie kárneho konania, a pokiaľ nepodali návrh na začatie kárneho konania, tiež predsedovi súdu, na ktorom je sudca činný, a ministrovi, alebo ak ide o sudcu vojenského súdu, aj ministrovi obrany. Rozhodnutie kárneho senátu sa doručí tiež poškodenému, ktorý podal podnet na začatie kárneho konania (§ 6 ods. 4), ako aj poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody (§ 14 ods. 3).
§18 Odvolanie
(1)
Proti rozhodnutiu kárneho senátu krajského súdu a vyššieho vojenského súdu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa, keď sa rozhodnutie odvolateľovi doručilo. Odvolanie treba podať na kárnom súde, ktorého kárny senát rozhodol. Odvolanie má odkladný účinok.
(2)
Odvolanie môže podať
a)
sudca, proti ktorému sa kárne konanie vedie, proti rozhodnutiu podľa § 16 ods. 1, ods. 2 prvej vety a ods. 3 a 5,
b)
orgán, ktorý podal návrh na začatie kárneho konania, proti rozhodnutiu podľa § 11 a podľa § 16 ods. 1 a ods. 3 až 6,
c)
predseda príslušného súdu a minister, alebo ak ide o sudcu vojenského súdu aj minister obrany (§ 6 ods. 2), proti rozhodnutiu podľa § 11 a § 16 ods. 1 a ods. 3 až 6, ak vec postúpil kárnemu senátu orgán činný v trestnom konaní,
d)
poškodený, ktorý podal podnet na začatie kárneho konania (§ 6 ods. 4), proti rozhodnutiu podľa § 16 ods. 4.
(3)
O odvolaní rozhoduje kárny senát najvyššieho súdu.
(4)
V konaní o odvolaní sa primerane použijú ustanovenia § 7, 8, 10 až 17. Ak odvolací kárny súd odvolanie nezamietne, napadnuté rozhodnutie úplne alebo sčasti zruší a rozhodne sám vo veci.
(5)
Proti rozhodnutiu kárneho senátu najvyššieho súdu nie je odvolanie prípustné.
§19 Obnova kárneho konania
(1)
V lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia kárneho senátu podľa § 16 ods. 1 a 3 môže sudca podať návrh na obnovu kárneho konania. Návrh na obnovu kárneho konania môže sudca podať proti rozhodnutiu podľa § 16 ods. 3 tiež preto, že právoplatný odsudzujúci rozsudok bol zrušený.
(2)
Iný opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu kárneho senátu nie je prípustný.
§20 Výkon rozhodnutia
(1)
Opatrenia potrebné na výkon uloženého kárneho opatrenia vykoná príslušný orgán štátnej správy súdov.
(2)
Výnos pokút uložených podľa § 3 ods. 2 písm. b) je príjmom štátneho rozpočtu.
(3)
Kárne opatrenia podľa § 3 ods. 2 písm. b) až d) sa vykonajú aj vtedy, ak sudcovi, ktorému sa uložili, funkcia sudcu zanikla.11) Na rozhodnutie o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti podľa osobitných predpisov12) je príslušný kárny súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(4)
Kárne opatrenie uložené za priestupok alebo jeho zvyšok nemožno vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
(5)
Ak nejde o kárne opatrenie podľa § 3 ods. 3, kárne opatrenie alebo jeho zvyšok sa nevykoná, ak dodatočne vyjde najavo, že sudca bol pre ten istý skutok právoplatne odsúdený v trestnom konaní.
(6)
Rozhodnutie o povinnosti sudcu nahradiť škodu (§ 16 ods. 2) možno vykonať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutia.
§21 Zahladenie kárneho postihu
Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia sa hľadí na sudcu, ako by nebol pre kárne previnenie alebo priestupok stíhaný. Ak sa výkon kárneho opatrenia do tej doby neskončil, kárny postih sa zahladzuje vykonaním kárneho opatrenia alebo právoplatnosťou rozhodnutia o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti (§ 20 ods. 3).

ŠTVRTÁ ČASŤ | ZBAVENIE SUDCU FUNKCIE ZO ZDRAVOTNÝCH DÔVODOV

§22
Ak sa sudca, ktorému zdravotný stav trvale nedovoľuje riadne vykonávať sudcovské povinnosti, nevzdá sám svojej funkcie, navrhne minister13) príslušnému kárnemu súdu (§ 5), aby rozhodol, či sú dané dôvody zbavenia podľa osobitných predpisov3a), alebo nie. Ustanovenia tretej časti o kárnom konaní sa použijú primerane.

PIATA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§23
Rozhodnutia kárnych sudcov alebo kárnych senátov vydané v čase od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 proti sudcom pre ich demokratické politické zmýšľanie alebo preto, že sa pri svojom rozhodovaní riadili princípmi sudcovskej nezávislosti, sa zo zákona zrušujú.
§24
Ak tento zákon neustanovuje niečo iné alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, v kárnom konaní sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku.
§25
Kárne súdy rozhodujú v konaní podľa tohto zákona tiež o odvolaní a preložení sudcu podľa osobitných predpisov14).
§26
Ustanovenia tohto zákona platia aj pre kárne konania začaté podľa doterajších predpisov a dosiaľ neskončené a pre kárne previnenia a pre priestupky spáchané predo dňom jeho účinnosti. Sudcovi nemožno uložiť za kárne previnenie (§ 3 ods. 1) prísnejšie kárne opatrenie, než aké bolo možné uložiť podľa doterajších predpisov.
§27
Zrušuje sa zákon č. 142/1961 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov z povolania v znení zákona č. 157/1969 Zb.
§28
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1991.

Čl. II

Kárne konanie vedené na Najvyššom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky proti sudcovi tohto súdu, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky a o ktorom sa od 31. decembra 1992 nerozhodlo, sa ukončí na najvyššom súde.
Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.
1)
Napr. § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1 písm. b) zákona ČNR č. 200/1990 Zb. o priestupkoch a § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
2)
Napr. zákon ČNR č. 200/1990 Zb. a zákon SNR č. 372/1990 Zb. v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
3)
§ 44 ods. 3 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z.
4)
§ 47 zákona č. 335/1991 Zb.
5)
§ 11 ods. 3 zákona ČNR č. 200/1990 Zb.
§ 11 ods. 3 zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
9)
§ 20 zákona ČNR č. 200/1990 Zb.
§ 20 zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
10)
12)
§ 14 ods. 3 zákona ČNR č. 200/1990 Zb.§ 14 ods. 3 zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.
13)
14)