Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1993 Z. z.

Znenie účinné: od 01.01.2001 do 31.03.2005 Neplatné znenie pre dnes
307/1995 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2001 do 31.03.2005
307
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 14. decembra 1995,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1993 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 264/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 20 sa na konci pripája táto veta:
„Vojenské súdy rozhodujú aj o iných veciach, ak to ustanovuje zákon.1)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1) znie:
„1)
§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve a § 45 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18/1993 Z. z. a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/1995 Z. z.“.
2.
V § 39 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
„Predsedov senátov vojenských súdov vymenúva predseda Vyššieho vojenského súdu spomedzi sudcov vojenských súdov.“.
3.
V § 39 ods. 5 znie:
„(5)
Predsedov a podpredsedov vojenských súdov vymenúva spomedzi sudcov vojenských súdov minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany.“.
4.
V § 42 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou dočasného pridelenia v rámci vojenských súdov, o čom rozhoduje predseda Vyššieho vojenského súdu,“.
5.
V § 50 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo rozhodnutím predsedu súdu podľa odseku 4“.
6.
V § 50 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Predsedu senátu krajského (mestského) súdu, Vyššieho vojenského súdu a najvyššieho súdu môže odvolať predseda súdu z tejto funkcie aj vtedy, ak mu zdravotný stav nedovoľuje dôstojné vedenie pojednávania alebo ak jeho organizačné alebo odborné predpoklady bránia v práci senátu riadnemu chodu jeho činnosti a na uvedené nedostatky bol predsedom súdu v posledných šiestich mesiacoch upozornený. Predseda súdu ho môže odvolať len po predchádzajúcom vyjadrení príslušnej sudcovskej rady. Inak môže byť predseda senátu odvolaný z funkcie len právoplatným rozhodnutím kárneho súdu.“.
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
7.
§ 51a vrátane nadpisu znie:
§51a Prerušenie výkonu sudcovskej funkcie
(1)
Ak bol sudca zvolený alebo vymenovaný za ústavného činiteľa alebo za vyššieho štátneho funkcionára podľa osobitného zákona2) s výnimkou člena vlády Slovenskej republiky3) alebo ak bol zvolený za starostu obce (primátora mesta) alebo za poslanca obecného zastupiteľstva (mestského zastupiteľstva),4) odo dňa zvolenia alebo vymenovania do ktorejkoľvek z uvedených funkcií funkciu sudcu nevykonáva.
(2)
Minister spravodlivosti preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý pôsobí ako predstaviteľ republiky v medzinárodnej organizácii, ak mu činnosť v tejto organizácii bráni riadne vykonávať funkciu sudcu.
(3)
Sudca, ktorý prestal vykonávať funkciu sudcu z dôvodov uvedených v odsekoch 1 a 2, nemá práva a povinnosti sudcu.
(4)
Sudca sa po zániku funkcie uvedenej v odseku 1 alebo po ukončení svojho pôsobenia v medzinárodnej organizácii vráti na súd, na ktorom bol pred prerušením výkonu funkcie sudcu pridelený, a výkon sudcovskej funkcie sa mu obnoví. Ak sudca netrvá na návrate k tomuto súdu, minister spravodlivosti ho pridelí podľa zásad uvedených v § 40 k inému súdu.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2), 3) a 4) znejú:
„2)
Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
3)
Čl. 109 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
4)
§ 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.“.
8.
§ 53 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak je sudca prepustený z vojenskej činnej služby na vlastnú žiadosť.
(4)
Ak je sudca prepustený z vojenskej činnej služby na vlastnú žiadosť a nevzdá sa funkcie sudcu, minister spravodlivosti ho môže prideliť podľa zásad uvedených v § 40 na civilný súd.“.
9.
Za § 57 sa vkladá § 58, § 58a a § 58b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§58 Sudcovské rady
(1)
Na štátnej správe súdov sa zúčastňujú sudcovské rady.
(2)
Sudcovské rady sa zriaďujú na krajských súdoch, Mestskom súde v Bratislave, Vyššom vojenskom súde a najvyššom súde ako poradné orgány predsedov týchto súdov pri výkone štátnej správy súdov.
(3)
Sudcovská rada sa skladá najviac z pätnástich sudcov. Dve tretiny členov sudcovskej rady volí zhromaždenie sudcov v tajnom hlasovaní. Jednu tretinu členov sudcovskej rady tvoria predseda súdu, na ktorom je sudcovská rada zriadená, a ním vymenovaní členovia sudcovskej rady.
(4)
Predsedom sudcovskej rady je predseda súdu. Dvoch podpredsedov sudcovskej rady volí sudcovská rada zo sudcov zvolených zhromaždením sudcov.
(5)
Zhromaždenie sudcov krajského súdu, Mestského súdu v Bratislave a Vyššieho vojenského súdu tvoria sudcovia týchto súdov a sudcovia prvostupňových súdov v ich územnom obvode. Zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu tvoria sudcovia tohto súdu.
(6)
Zasadanie zhromaždenia sudcov zvoláva a vedie vekovo starší podpredseda sudcovskej rady. Ak podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie zhromaždenia sudcov zvoláva a vedie prípravný výbor zložený z troch vekovo najstarších sudcov.
(7)
Zhromaždenie sudcov je schopné uznášať sa, ak je na jeho zasadaní prítomná nadpolovičná väčšina sudcov. Na platnosť uznesenia zhromaždenia sudcov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny sudcov prítomných na zasadaní. Podrobnosti o rokovaní zhromaždenia sudcov a o voľbách členov sudcovskej rady upravuje rokovací a volebný poriadok schválený zhromaždením sudcov.
(8)
Sudcovská rada plní najmä tieto úlohy:
a)
vyjadruje sa o návrhoch rozpočtov súdov a o čerpaní rozpočtových prostriedkov,
b)
spolupracuje pri vypracúvaní rozvrhov práce súdov a zúčastňuje sa na vyhodnocovaní ich plnenia,
c)
spolupracuje pri hodnotení práce sudcov,
d)
vyjadruje sa o splnení podmienok ustanovených zákonom pre funkčný postup sudcov a o ich mimoriadnom odmeňovaní podľa osobitného zákona,5)
e)
zaujíma stanoviská k výberu kandidátov na voľbu sudcov a k návrhom na pridelenie sudcov na súdy vyššieho stupňa,
f)
vyjadruje sa o návrhoch na vymenovanie predsedov senátov a o návrhoch na ich odvolanie z funkcie z dôvodov uvedených v § 50 ods. 4,
g)
vyjadruje sa o návrhoch na vymenovanie a odvolanie predsedov a podpredsedov súdov,
h)
schvaľuje svoj rokovací poriadok.
(9)
Rokovanie sudcovskej rady zvoláva a vedie jej predseda alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady a prijímaní jej uznesení upravuje ňou schválený rokovací poriadok.
§58a Rada sudcov Slovenskej republiky
(1)
Koordinačným orgánom sudcovských rád a súčasne poradným orgánom ministra spravodlivosti pri výkone štátnej správy súdov je Rada sudcov Slovenskej republiky.
(2)
Radu sudcov Slovenskej republiky tvoria predsedovia a podpredsedovia sudcovských rád uvedených v § 58 ods. 2.
(3)
Predsedom Rady sudcov Slovenskej republiky je predseda najvyššieho súdu. Dvoch podpredsedov si volí Rada sudcov Slovenskej republiky spomedzi svojich členov.
(4)
Rada sudcov Slovenskej republiky plní najmä tieto úlohy:
a)
koordinuje činnosť sudcovských rád uvedených v § 58 ods. 2,
b)
vyjadruje sa o návrhu rozpočtu súdnictva pri zostavovaní štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
c)
zaujíma stanoviská k návrhom kandidátov na sudcov najvyššieho súdu a k návrhom kandidátov na členov medzinárodných súdnych orgánov,
d)
zaujíma stanoviská k návrhom právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva a konanie pred súdmi a predpisy týkajúce sa právneho postavenia sudcov,
e)
schvaľuje svoj rokovací poriadok.
(5)
Zasadnutia Rady sudcov Slovenskej republiky zvoláva a vedie jej predseda alebo ním poverený podpredseda. Na platnosť uznesenia Rady sudcov Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Podrobnosti o spôsobe rokovania a o prijímaní uznesení Rady sudcov Slovenskej republiky upravuje jej rokovací poriadok.
§58b Funkčné obdobie a zánik členstva v sudcovskej rade
(1)
Funkčné obdobie sudcovských rád a Rady sudcov Slovenskej republiky je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady a člena Rady sudcov Slovenskej republiky nie je spojená s nárokom na odmenu a možno ju zastávať len dve po sebe idúce volebné obdobia. Členovia sudcovských rád a členovia Rady sudcov Slovenskej republiky majú nárok na náhradu výdavkov spojených s činnosťou v sudcovskej rade alebo v Rade sudcov Slovenskej republiky podľa osobitného zákona.6)
(2)
Člen sudcovskej rady sa môže svojho členstva a funkcie v sudcovskej rade vzdať. Preložením člena sudcovskej rady na súd mimo obvodu sudcovskej rady jeho členstvo v sudcovskej rade zaniká.
(3)
Člen sudcovskej rady môže byť pred uplynutím volebného obdobia odvolaný z funkcie alebo členstva v sudcovskej rade z disciplinárnych dôvodov právoplatným rozhodnutím kárneho senátu.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5) a 6) znejú:
„5)
§ 11a zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.
6)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1996.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.