(Rozsudok SDEÚ (C-561/19)
Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) zabezpečuje jednotný výklad komunitárneho práva únie cestou prejudiciálnej (predbežnej) otázky. Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEU) má správny súd poslednej inštancie, teda vnútroštátny správny súd, voči ktorého rozhodnutiu niet opravného prostriedku, povinnosť (okrem troch výnimiek uvedených nižšie) položiť SDEÚ prejudiciálnu otázku, ktorá mu bola predostretá sporovou stranou. V správnom súdnictve, ktoré rieši aj daňové spory, je v SR súdom poslednej inštancie Najvyšší správny súd SR, ktorý je v postavení druhostupňového kasačného súdu. Spoluprácu medzi národným súdom a SDEÚ vyložil SDEÚ vo svojom rozsudku C-561/19, z ktorého autor spracoval tento informačný článok pre študijné účely. V uvedenom rozsudku nejde o daňový spor, ale podstata spolupráce vnútroštátneho súdu členského štátu so SDEÚ sa dá zovšeobecniť.
V článku sa dozviete:
-
Čo je primárnym cieľom mechanizmu prejudiciálnej otázky podľa článku 267 ZFEÚ?
-
Ktorý súdny orgán je v podmienkach Slovenskej republiky súdom poslednej inštancie v rámci správneho súdnictva?
-
V ktorých troch konkrétnych situáciách je kasačný súd oslobodený od povinnosti položiť SDEÚ prejudiciálnu otázku?
-
Má účastník konania (napr. daňový subjekt) právny nárok na vynútenie si položenia prejudiciálnej otázky v ním navrhovanom znení?
-
Aké sú odporúčané formálne náležitosti (rozsah a jazyk) návrhu na začatie prejudiciálneho konania smerom k SDEÚ?
-
Aký dopad má podľa judikatúry Ústavného súdu SR absencia riadneho odôvodnenia v prípade, že súd odmietne položiť navrhovanú prejudiciálnu otázku? …
Autor článku
Autor článku