V článku sa dozviete:
- Musí účtovná jednotka podať dodatočné daňové priznanie za predchádzajúci rok, ak v bežnom roku prijme vyššiu sumu vrátenej DPH zo zahraničia, ako bola zaúčtovaná odhadná pohľadávka?
- Na aké účty sa účtuje rozdiel medzi odhadovanou (nárokovanou) sumou zahraničnej DPH a skutočne prijatou sumou?
- V ktorom zdaňovacom období sa nárok na vrátenie zahraničnej DPH považuje za daňový náklad podľa zákona o dani z príjmov?
- Aký je postup, ak sa žiadosť o vrátenie DPH podáva až v roku nasledujúcom po vzniku nákladu a ako to ovplyvní základ dane v jednotlivých obdobiach?
- Kedy je možné zahraničnú DPH, na ktorej vrátenie nevznikol nárok (napr. z dôvodu nízkej sumy), uznať za daňový náklad? …
Autor článku