Komentár k zákonu o DPH č. 222/2004 Z.z. – Úvod a obsah

Obsah
4.01 strany
Naučte sa s nami všetko o DPH. Komentár k zákonu o DPH vydávame postupne formou seriálu, takže si môžete rozložiť komentár na postupné štúdium.

Sledujte autorku komentára, získate okamžitú notifikáciu na vydanie novej časti a môžete postupne študovať a získať komplexné znalosti o pravidlách a princípoch DPH.

Ak Vám je vo výklade zákona niečo nejasné, spýtajte sa v komentári ku konkrétnemu paragrafu, AUTORA Vás spája priamo s autorom komentára.

Každý paragraf je okomentovaný v samostatnom článku aj s príkladmi. Komentár je prepojený na aktuálne znenie zákona. Konkrétne znenie si môžete otvoriť popri čítaní textu priamo v okienku obrazovky aj s prepojeniami a odkazmi na súvisiace paragrafy a zákony.

Nižšie nájdete úvod k problematike DPH a v tomto článku budeme zhromažďovať postupne odkazy na jednotlivé komentáre podľa paragrafov.

Obsah

§1 Predmet úpravy
§2 Predmet dane
§3 Zdaniteľná osoba
§4 Registračná povinnosť
§4a a §4b
§4c Zábezpeka na daň 
§5 (Registrácia zahraničnej osoby)
§6 – (Zásielkový predaj)
§7 – (Registračná povinnosť)
§7a – (Registračná povinnosť)
§8 – Dodanie tovaru
§ 9 Dodanie služby – komentár k zákonu o DPH
§ 10 – komentár k zákonu o DPH
§ 11 Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
§ 11a Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade – komentár k zákonu o DPH
§ 12 Dovoz tovaru – komentár k zákonu o DPH
§ 13 Miesto dodania tovaru
§ 14 Miesto dodania tovaru pri zásielkovom predaji
§ 15 Miesto dodania služby – komentár k zákonu o DPH
§ 16 Osobitné pravidlá o mieste dodania služby – komentár k zákonu o DPH
§ 17 Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu – komentár k zákonu o DPH
§ 18 Miesto dovozu tovaru – komentár k zákonu o DPH
§ 19 Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby – komentár k zákonu o DPH
§ 20 Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu – komentár k zákonu o DPH
§ 21 Daňová povinnosť pri dovoze tovaru – komentár k zákonu o DPH
§ 22 Základ dane pri dodaní tovaru a služby – komentár k zákonu o DPH
§ 23 Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu – komentár k zákonu o DPH
§ 24 Základ dane pri dovoze tovaru
§ 25 Oprava základu dane

§26 Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane – komentár k DPH

§ 27 Sadzby dane – komentár k dani z pridanej hodnoty

§ 28 Poštové služby – komentár k DPH

§ 29 Zdravotná starostlivosť – komentár k DPH

§ 30 Služby sociálnej pomoci

§ 31 Výchovné služby a vzdelávacie služby

§ 32 Služby dodávané členom

§ 34 Kultúrne služby

§ 35 Zhromažďovanie finančných prostriedkov

§ 36 Služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu – komentár DPH

§ 37 Poisťovacie služby – komentár k zákonu o dani z pridanej hodnoty

§ 38 Dodanie a nájom nehnuteľnosti – komentár k dani z pridanej hodnoty

§ 39 Finančné služby

§ 40 Predaj poštových cenín a kolkov

§ 41 Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier

§ 42 Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň – komentár k DPH

§ 43 Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu

§ 44 Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

§ 45 Oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode

§ 46 Oslobodenie prepravných (dopravných) služieb od dane

§ 47 Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb

§ 48 Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru – komentár k DPH

§ 48a Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru v osobnej batožine cestujúcich

§ 48b Zabezpečenie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov

§ 49 Odpočítanie dane platiteľom – komentár k DPH

§ 49a – Odpočítanie dane pri nehnuteľnom majetku využívanom aj na iný účel ako na podnikanie

§ 50 Pomerné odpočítanie dane

§ 51 Uplatnenie práva na odpočítanie dane

§ 52 Odpočítanie dane pri dodaní nového dopravného prostriedku

§ 53 Oprava odpočítanej dane

§ 54 Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku

§ 54a Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku – komentár k DPH

54b Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku – komentár k DPH

§ 54c Odpočítanie dane, ak sa zmenil účel použitia investičného majetku

§ 55 0dpočítanie dane pri registrácii platiteľa

§ 56 až 58 Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu

§ 59 a 60 Vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru

§ 61 až 64 Vrátenie dane v osobitných prípadoch

§ 65 Osobitná úprava uplatňovania DPH pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry

§ 66 Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare

§ 67 Osobitná úprava uplatňovania dane pri investičnom zlate

§ 68 až § 68c Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby

§ 68d Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby

§ 69 Osoby povinné platiť daň správcovi dane

§ 69a Daňový zástupca pri dovoze tovaru – komentár DPH

§ 70 Vedenie záznamov – komentár DPH

§ 71 Faktúra – komentár DPH

§ 72 Osoby povinné vyhotoviť faktúru – komentár DPH

§ 73 Lehota na vyhotovenie faktúry

§ 74 Obsah faktúry – komentár zákona o dani z pridanej hodnoty

§ 75 Súhrnná faktúra – komentár DPH

§ 76 Uchovávanie faktúr – komentár DPH

§ 77 Zdaňovacie obdobie – komentár DPH

§ 78 Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti – komentár DPH

§ 78a Kontrolný výkaz – komentár k dani z pridanej hodnoty

ďalšie § už čoskoro

 

Úvod

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o DPH”) sa uplatňuje odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie – od 1. mája 2004. K tomuto dátumu museli byť pravidlá DPH nastavené tak, aby boli v súlade so smernicami, ktoré upravujú DPH v EÚ. DPH je daňou, ktorá je v EÚ vysoko harmonizovaná, to znamená, že okrem určitých výnimiek sú pravidlá DPH vo všetkých členských štátoch EÚ rovnaké. Harmonizované pravidlá sú nevyhnutnou podmienkou voľného pohybu tovarov a služieb.

Dňom vstupu do EÚ sa Slovenská republika stala súčasťou jednotného trhu EÚ, ktorý existuje od 1. januára 1993. Vznik jednotného trhu si vyžiadal zrušenie colných úradov a colnej kontroly tovaru na hraniciach medzi členskými štátmi EÚ. Pred vznikom jednotného trhu EÚ sa tovar dovážaný z jedného členského štátu do iného členského štátu zdaňoval DPH na hraniciach jednotlivých členských štátov rovnako ako dovoz tovaru z tretích štátov, to znamená zo štátov, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ.

 

Pravidlá DPH sú upravené najmä v smernici Rady (EÚ) 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len “smernica 2006/112/ES”), ktorá je najvýznamnejšou zo všetkých smerníc, ktoré upravujú DPH. Smernice sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu. Smernice nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu (prevzatie) do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. Konkrétne v oblasti DPH to znamená, že na základe smernice 2006/112/ES a na základe ostatných smerníc upravujúcich DPH v EÚ (napr. smernica o refundácii dane zahraničným podnikateľom, smernica o oslobodení od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov) bol vypracovaný a schválený zákon o dani z pridanej hodnoty platný v Slovenskej republike.

 

Základným predpokladom efektívneho fungovania práva EÚ je jednotný výklad a aplikácia jeho právnych noriem vo všetkých členských štátoch. Jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva zabezpečuje súdny systém, ktorého súčasťou je aj Súdny dvor EÚ. Väzby v rámci súdnej moci významnou mierou upevňuje konanie o predbežnej otázke (prejudiciálne konanie), ktorého hlavným účelom je jednotná aplikácia a konzistentný výklad komunitárneho práva v členských štátoch EÚ. Rozsudky Súdneho dvora EÚ o predbežných otázkach položených národnými súdmi preto zohrávajú významnú úlohu aj v oblasti DPH. Ani v smernici 2006/112/ES, ani v samotnom zákone o DPH nemožno rozpoznať princípy, ktorými sa uplatňovanie DPH riadi, tieto vyplývajú z rozsudkov Súdneho dvora EÚ a majú zásadný význam pri uplatňovaní DPH.

 

 

Autor článku

  • Ing. Zdenka Jablonková
  • Ing. Zdenka Jablonková
    Je dlhoročnou odborníčkou v oblasti dane z pridanej hodnoty a zaoberá sa ňou od jej zavedenia v Slovenskej republike 1. januára 1993.

17 komentárov

  1. Dobrý deň, pani Jablonková,

    potrebovali by sme usmernenie k nasledujúcej situácii:
    Slovenská spoločnosť,registrovaný plátca DPH,realizuje príjem formou čerpania dotácií z Eurofondov (vzdelávacie projekty).
    Z nakúpených služieb a materiálu si priebežne uplatňuje odpočet DPH. Je nutné na konci roka vypočítať ročný koeficient DPH?
    Okrem dotácií spoločnosť iný príjem nemá.
    Ďakujem
    K.Košová

    • Dobrý deň,
      spoločnosť pravdepodobne nemá nárok na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. K tomuto záveru ma vedú tieto predpoklady:
      – spoločnosť nebude žiadať za vzdelávacie služby odplatu od účastníkov vzdelávania, to znamená, že sa nebude uplatňovať daň na výstupe za vzdelávacie služby poskytnuté účastníkom vzdelávania (predmetom dane podľa zákona o DPH sú služby poskytnuté odplatne – § 2 zákona o DPH),
      – finančné prostriedky z Eurofondov neznamenajú úhradu ceny za vzdelávanie za každého účastníka, ale ide o celkové financovanie vzdelávacieho projektu,
      – z judikatúry Súdneho dvora EÚ jednoznačne vyplýva, že na účely uplatnenia odpočtu dane musí existovať priama/resp. nepriama väzba medzi vstupnými nákladmi (ktoré obsahujú fakturovanú DPH) a poskytovaným plnením (napr. službou), ktoré podlieha dani na výstupe.
      Zmyslom odpočtov dane je zbaviť podnikateľa, ktorý odvádza daň na výstupe, bremena vstupnej dane, a tak zabrániť dvojitému zdaneniu.

  2. Dobrý deň,
    prosila by som Vás o upresnenie k nášmu nasledovnému problému:
    Náš dodávateľ materiálu z Lotyšska nám vystaví faktúru bez DPH.
    Materiál ale nepríde hneď k nám na Slovensko, ale náš lotyšský dodávateľ ho prepraví do Nemecka, v cene materiálu je aj doprava.
    V Nemecku ho nemecký dodávateľ zafarbí, nám pošle faktúru za službu (farbenie) a takto upravený náš materiál nám následne už pošle na Slovensko.
    Stáva sa, že na materiál z Nemecka čakáme aj 2 mesiace.
    Z tohto materiál už my vyrábame na Slovensku.
    Takto šetríme na doprave do Nemecka.

    Môžme materiál z Lotyšska na Slovensku samozdaniť a v ktorom mesiaci?
    Ďakujem veľmi pekne.
    S. Lukáčová

    • Dobrý deň,
      – slovenská firma sa má registrovať pre DPH v Nemecku (pretože jej je dodaný tovar do Nemecka) a tento tovar má objednať u lotyšského dodávateľa pod nemeckým identifikačným číslom DPH,
      – lotyšský dodávateľ dodá tovar slovenskej firme do Nemecka, a preto slovenská firma musí v Nemecku priznať nemeckú daň z nadobudnutia tovaru v Nemecku (a uplatní si aj odpočet nemeckej dane),
      – za služby dostane faktúru od nemeckej spoločnosti bez DPH, miesto dodania služby je na Slovensku (§ 15 ods. 1 zákona o DPH), slovenská firma prizná daň z prijatej služby (samozdanenie) a uplatní si odpočet dane,
      – keď tovar príde na Slovensko z Nemecka, slovenská firma má premiestnenie tovaru (vlastného tovaru) z Nemecka na Slovensko a je povinná priznať daň z takto “nadobudnutého” tovaru (§ 11 ods. 8 zákona o DPH) a má právo na odpočet dane,
      – pri tomto premiestnení tovaru ide v Nemecku o “dodanie” tovaru s oslobodením od dane podľa nemeckého zákona o DPH z Nemecka na Slovensko, slovenská firma je povinná podať v Nemecku daňové priznanie a súhrnný výkaz.

  3. Dobrý deň,
    prosila by som o “usmernenie” pri podávaní daňového priznania k DPH pri činnostiach oslobodených od DPH, nakoľko sa s touto problematikou stretávam prvý krát…
    konkrétne:
    Finančný sprostredkovateľ presiahol za posledných 12 mesiacov obrat 49790,-€ a stal sa od júla platcom DPH – jeho činnosti sú oslobodené od dane podľa §39 odst. 1.
    Z finančnej inštitúcie dostáva len provízny list – teda služby nefakturuje – ale občas má vyplácané aj zálohy vopred, ktoré sú uvedenéa následne kompenzované až v províznych listoch v iných – ďalších obdobiach). Ako správne uvádzať v priznaní DPH jeho príjem z činnosti sprostredkovateľa – na základe výpisu z bankového účtu – alebo na základe provízneho listu za jednotlivé obdobia ( v províznom liste nie je uvedené zdaňovacie obdobie – ale len tzv. “provízne obdobie” ).
    Ďakujem
    Mgr. Maňková

    • Dobrý deň,
      – nový platiteľ dane má najmenej 12 mesiacov zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac (§ 77 zákona o DPH),
      – služby oslobodené od dane sa uvádzajú v daňovom priznaní podľa dňa vzniku daňovej povinnosti, aj keď je daňová povinnosť nulová (§ 78 ods. 7 zákona o DPH),
      – predmetné služby sú zrejme poskytované ako opakované služby (§ 19 ods. 3 zákona o DPH),
      – opakovaná služba sa považuje za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa dohodnutá platba vzťahuje (§ 19 ods. 3 zákona o DPH) a najneskôr v tento deň vzniká daňová povinnosť z dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH),
      – ak je prijatá platba vopred (záloha), dňom prijatia platby vzniká daňová povinnosť (§ 19 ods. 4 zákona o DPH).
      Z ustanovení teda vyplýva, ž
      – zrejme provízne obdobia budú obdobia podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH a podľa nich bude vznikať nulová daňová povinnosť,
      – prijatím platby vopred vznikne nulová daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH,
      – podľa týchto nulových daňových povinností sa budú služby uvádzať v daňovom priznaní.

  4. DPH z reklamovaného tovaru sa v tuzemskom styku rieši Dobropisom dodávatela. Dodávatel uznala reklamáciu a DPH v cene ktorú on fakturoval odberatelovi. Predajná cena odberatela FO cez Registračnú pokladnu reklamovaného tovaru však bola vyššia. Je možné
    výšku DPH si uplatniť z predajnej ceny odberatela ktorá je zvýšená o jeho maržu?

  5. Dobrý deň,
    ak dodávateľ uznal reklamáciu a taktiež teda jeho odberateľ uzná reklamáciu fyzickej osoby, tak ide o opravu základu dane podľa § 25 zákona o DPH pri dvoch dodaniach tovaru. Každý dodávateľ (teda prvý dodávateľ a aj Vaša spoločnosť) opravujú vlastný základ dane. Vo Vašom prípade sa opravuje základ dane, ktorý obsahuje aj maržu.
    Ak napr. ide o zrušenie dodávky, teda zákazník tovar v rámci reklamácie vrátil a Vaša spoločnosť ho vrátila dodávateľovi, opraví sa celý základ dane u každého z týchto dvoch subjektov.
    Ešte pripomeniem, že na základe prijatého dobropisu od dodávateľa musíte opraviť odpočítanú daň.

  6. Dobrý deň, pani Jablonková.
    Pekne Vás prosím o radu, či volím správny postup:
    FO – podnikateľ, plátca DPH má zaradený v OM administratívnu budovu, skolaudovanú v roku 2009. Budovu využíva na vlastnú prevádzku a zároveň v nej poskytuje nájom na základe živnostenského oprávnenia. Pre závažné ochorenie ju chce predať k dňu 1.10.2017. Našiel kupca – fyzickú osobu, občana, nepodnikateľa, neplátcu DPH.Predaj uskutočňuje v daňovej zostatkovej cene k 30.9.2017. Prenos daňovej povinnosti DPH teda nie, nakoľko občan je neplátca DPH. Zároveň nevyhovuje ani úprava odpočítanej dane podľa §54. Preto tento predaj chce zdaniťDPH. Ako postupovať pri kúpnej zmluve? Do zmluvy ma byť vyčíslená predajná cena ako základ dane a DPH. Treba niečo uviesť ako dôvod že transakcia podlieha DPH?
    Za odpoveď ďakujem AB

    • Dobrý deň,
      keď sa predávajúci rozhodne pre zdanenie predaja nehnuteľnosti, na faktúre uvedie štandardné náležitosti podľa § 74 zákona o DPH, teda napr. základ dane a daň. V súvislosti s rozhodnutím zdaniť predaj nehnuteľnosti sa na faktúre nič osobitné neuvádza.

  7. Dobrý deň p. Ing.,
    slovenská firma platca DPH vykonáva v ČR rekonštrukciu kanalizácie a vodovodu, inžiniersku činnosť a k tomu spracováva dokumentáciu pre vydanie stavebného povolenia – pre českú firmu , ako bude firma postupovať – fakturuje do ČR bez dph/prenesenie daň.povinnosti/ alebo sa musí prihlásiť v ČR a odviesť dph v ČR? Uvedie faktúru niekde do daňového priznania dph alebo kontrolného výkazu v SR? Ďakujeme za odpoveď- ÚČTOservis,s.r.o.

    • Dobrý deň,
      miesto dodania stavebných prác , prípadne dodávok tovaru s inštaláciou, bude v Českej republike a bude podliehať dani podľa českého zákona o DPH (zákon č. 235/2004 Sb. v z.n.p.). Keďže plnenia budú podliehať českej dani, uplatnia sa ustanovenia českého zákona o DPH. Tieto plnenia sa na Slovensku neuvádzajú ani v daňovom priznaní ani v kontrolnom výkaze – nie sú predmetom dane podľa slovenského zákona o DPH.
      Kto bude v Českej republike osobou povinnou platiť daň, či slovenský dodávateľ alebo český príjemca plnení, je potrebné určiť na základe českého zákona o DPH. Tieto informácie môžete získať od českého obchodného partnera, od českej finančnej správy alebo z iného zdroja.
      Otázky súvisiace s plneniami v Českej republike sa na tomto fóre objavujú pomerne často. Vzhľadom na pracovnú vyťaženosť však nie je možné poskytovať z mojej strany výklad českého zákona o DPH.

Pridaj komentár