Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2020

Znenie účinné: od 01.01.2020
316/2016 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2020
316
ZÁKON
z 25. októbra 2016,
o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri
a)
odovzdaní majetkového rozhodnutia vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát“) a
b)
uznávaní a výkone cudzieho majetkového rozhodnutia vydaného súdom členského štátu v trestnom konaní.
(2)
Tento zákon sa použije len vo vzťahu k tomu členskému štátu, ktorý prevzal do svojho právneho poriadku právne záväzný akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 2.
§2 Základné ustanovenia
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
majetkovým rozhodnutím právoplatné rozhodnutie súdu štátu pôvodu vydané v trestnom konaní, ktorým sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní veci alebo majetku fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ako sankcie za spáchanie trestného činu,
b)
štátom pôvodu členský štát, ktorého súd vydal majetkové rozhodnutie a odovzdal ho na uznanie a výkon v inom členskom štáte,
c)
vykonávajúcim štátom členský štát, v ktorom sa koná o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného súdom iného členského štátu,
d)
justičným orgánom štátu pôvodu justičný orgán členského štátu, ktorý má právomoc vydať majetkové rozhodnutie a požiadať o jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte podľa svojho právneho poriadku,
e)
vykonávajúcim justičným orgánom justičný orgán členského štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia podľa svojho právneho poriadku,
f)
povinnou osobou fyzická osoba alebo právnická osoba podľa písmena a).
§3 Rozsah pôsobnosti
(1)
Majetkové rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak
a)
povinná osoba má v Slovenskej republike obvyklý pobyt alebo sídlo alebo majetok alebo vec, ktorej sa rozhodnutie týka,
b)
skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak,
c)
ide o prepadnutie majetku a podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ide o skutok, za ktorý možno uložiť trest prepadnutia majetku.
(2)
Ak sa žiada o uznanie a vykonanie majetkového rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní majetkového rozhodnutia (ďalej len „osvedčenie“) označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo viacerým kategóriám trestných činov uvedeným v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(3)
Kategóriami trestných činov podľa odseku 2 sa rozumejú
a)
účasť na zločinnom spolčení,
b)
terorizmus,
c)
obchodovanie s ľuďmi,
d)
sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,
e)
nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,
f)
nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,
g)
korupcia,
h)
podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskej únie podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,
i)
legalizácia príjmov z trestnej činnosti,
j)
falšovanie a pozmeňovanie meny,
k)
počítačová kriminalita,
l)
trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,
m)
uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,
n)
vražda, závažné ublíženie na zdraví,
o)
nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,
p)
únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,
q)
rasizmus a xenofóbia,
r)
organizovaná alebo ozbrojená lúpež,
s)
nedovolené obchodovanie s kultúrnymi predmetmi vrátane starožitností a umeleckých diel,
t)
podvodné konanie,
u)
vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,
v)
falšovanie a pirátstvo výrobkov,
w)
falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,
x)
falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,
y)
nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,
z)
nedovolené obchodovanie s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi,
aa)
obchodovanie s odcudzenými motorovými vozidlami,
ab)
znásilnenie,
ac)
podpaľačstvo,
ad)
trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,
ae)
nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,
af)
sabotáž.
(4)
Pre priradenie trestného činu k niektorej z kategórií trestných činov uvedených v odseku 3 sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a právneho poriadku Slovenskej republiky zhodovali.
(5)
Súd pri overovaní skutočností podľa odsekov 1 až 4 vychádza z údajov uvedených v osvedčení, a ak je to potrebné aj z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátu pôvodu na základe žiadosti súdu alebo na základe vlastného šetrenia.

DRUHÁ ČASŤ | POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO ORGÁNOV ŠTÁTU PÔVODU

§4 Odovzdanie výkonu rozhodnutia
(1)
Podľa tejto časti sa postupuje pri odovzdaní majetkového rozhodnutia na jeho uznanie a výkon do iného členského štátu, ktorým bol uložený trest alebo ochranné opatrenie
a)
prepadnutia majetku,1)
b)
prepadnutia veci,2)
c)
zhabania veci, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin, alebo nadobudnutá hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin.3)
(2)
Na zabezpečenie riadneho výkonu majetkového rozhodnutia, môže súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni, odovzdať majetkové rozhodnutie na jeho uznanie a výkon do členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka. Ak nie je známe, v ktorom členskom štáte sa majetok alebo vec povinnej osoby nachádza, možno majetkové rozhodnutie odovzdať do členského štátu, v ktorom má povinná osoba obvyklý pobyt alebo sídlo.
(3)
Súd môže odovzdať majetkové rozhodnutie na jeho uznanie a výkon do viacerých členských štátov, ak majetkové rozhodnutie ukladá
a)
prepadnutie majetku alebo veci alebo zhabanie veci, ktoré sa nachádzajú vo viacerých členských štátoch,
b)
prepadnutie majetku alebo veci alebo zhabanie veci, o ktorých sa vedie súdne konanie vo viacerých členských štátoch,
c)
prepadnutie majetku alebo veci alebo zhabanie veci, o ktorých možno dôvodne predpokladať, že sa nachádzajú v jednom z viacerých členských štátov, alebo
d)
prepadnutie alebo zhabanie peňažných prostriedkov, pričom peňažné prostriedky neboli v príslušnej výške na tieto účely v inom členskom štáte zaistené.
(4)
Majetkové rozhodnutie na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte súd zasiela prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktorému na tento účel zašle rovnopis majetkového rozhodnutia s riadne vyplneným osvedčením, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1. Súd súčasne zabezpečí preklad osvedčenia do jazyka podľa § 17.
(5)
Odovzdanie majetkového rozhodnutia na jeho uznanie a výkon do iného členského štátu nebráni výkonu majetkového rozhodnutia na území Slovenskej republiky.
§5 Poskytovanie informácií vykonávajúcemu štátu
(1)
Na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu poskytne súd dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu majetkového rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte.
(2)
Súd bezodkladne informuje vykonávajúci justičný orgán, ak
a)
na základe zistených informácií možno dôvodne predpokladať, že také rozhodnutie už bolo alebo v najbližšej dobe bude úplne alebo sčasti vykonané v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte vrátane predpokladaného rozsahu jeho výkonu,
b)
nedošlo k výkonu majetkového rozhodnutia v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte, alebo že k nemu došlo v rozsahu inom ako bolo rozhodnuté, alebo
c)
povinnej osobe bola v Slovenskej republike udelená milosť alebo amnestia alebo o inom rozhodnutí, opatrení či inej skutočnosti, v dôsledku ktorej sa odovzdané majetkové rozhodnutie stalo nevykonateľným alebo vykonateľným len čiastočne.
§6 Dispozičné právo s prepadnutým a zhabaným majetkom alebo vecou vo vykonávajúcom štáte
(1)
Majetok alebo vec, ktorá prepadla, alebo vec, ktorá bola zhabaná vo vykonávajúcom štáte na základe rozhodnutia súdu Slovenskej republiky, sa rozdelí medzi Slovenskú republiku a vykonávajúci štát spôsobom ustanoveným právnym poriadkom vykonávajúceho štátu, ak sa nedohodne inak.
(2)
Na uzavretie dohody s vykonávajúcim štátom podľa odseku 1 je za Slovenskú republiku príslušné ministerstvo. Návrh na uzavretie takej dohody môže ministerstvu podať aj súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

TRETIA ČASŤ | TRETIA ČASŤ

POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV
AKO VYKONÁVAJÚCICH JUSTIČNÝCH ORGÁNOV
§7 Príslušnosť
(1)
Na prijímanie osvedčenia a majetkového rozhodnutia na účely jeho uznania a výkonu v Slovenskej republike je príslušné ministerstvo.
(2)
Na konanie o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia je príslušný okresný súd, v ktorého obvode má povinná osoba trvalý pobyt alebo sídlo. Ak nie je možné určiť príslušnosť súdu podľa prvej vety, je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo vec, ktorej sa majetkové rozhodnutie týka. Ak je založená príslušnosť viacerých súdov, na konanie je príslušný okresný súd, ktorému ministerstvo ako prvému doručilo alebo postúpilo osvedčenie a majetkové rozhodnutie, o ktorého uznanie a výkon sa žiada. Na zmenu rozhodných skutočností na určenie príslušnosti sa po začiatku konania neprihliada.
(3)
O postúpení veci vecne a miestne príslušnému súdu, súd, ktorý vec postupuje, upovedomí ministerstvo a príslušný orgán štátu pôvodu.
(4)
Ak boli ministerstvu zaslané dve alebo viacero cudzích majetkových rozhodnutí, ktoré sa týkajú tej istej povinnej osoby alebo toho istého majetku alebo veci, je na konanie o všetkých takýchto rozhodnutiach príslušný súd, ktorý začal konanie o uznaní a výkone niektorého z takých rozhodnutí ako prvý.
(5)
Súd príslušný podľa odsekov 2 až 4 rozhoduje o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho konania.
(6)
Ak je osvedčenie a majetkové rozhodnutie doručené justičným orgánom štátu pôvodu priamo príslušnému súdu, súd o tejto skutočnosti bezodkladne informuje ministerstvo, ktorému súčasne zašle kópiu osvedčenia a majetkového rozhodnutia. Ak je osvedčenie a majetkové rozhodnutie doručené justičným orgánom štátu pôvodu priamo súdu, ktorý nie je príslušný na jeho uznanie a výkon, súd postúpi vec ministerstvu, o čom informuje justičný orgán štátu pôvodu.
§8 Postup ministerstva
(1)
Ministerstvo predloží bezodkladne osvedčenie spolu s majetkovým rozhodnutím príslušnému súdu na rozhodnutie.
(2)
Ak osvedčenie vydal orgán, ktorý nie je príslušný na jeho vydanie alebo ak nie je založená právomoc slovenských súdov na uznanie a výkon majetkového rozhodnutia podľa tohto zákona, ministerstvo vráti vec tomuto orgánu štátu pôvodu bez vybavenia.
(3)
Ak k osvedčeniu nie je pripojené majetkové rozhodnutie alebo ak osvedčenie nie je preložené do jazyka podľa § 17, ministerstvo vyzve justičný orgán štátu pôvodu na odstránenie zistených nedostatkov v lehote 90 dní od doručenia výzvy na doplnenie. Ak justičný orgán štátu pôvodu zistené nedostatky v určenej lehote neodstráni, ministerstvo vráti vec justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia, o čom ho vopred informuje.
§9 Rozhodnutie o uznaní a výkone
(1)
Ak súd nepovažuje osvedčenie a majetkové rozhodnutie za dostatočný podklad na rozhodnutie o jeho uznaní a výkone, požiada justičný orgán štátu pôvodu o zaslanie dodatočných informácií v určenej lehote. Ak justičný orgán štátu pôvodu nezašle dodatočné informácie v určenej lehote bez toho, aby uviedol podstatné dôvody, pre ktoré tak neurobil, súd konanie ukončí a vyrozumie o ukončení konania justičný orgán štátu pôvodu. Na tieto následky musí byť justičný orgán štátu pôvodu vopred upozornený.
(2)
Ak nie sú splnené podmienky na uznanie a výkon majetkového rozhodnutia v Slovenskej republike podľa § 3 ods. 1 písm. a), súd o tejto skutočnosti bezodkladne vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu a vráti mu vec bez vybavenia.
(3)
O uznaní majetkového rozhodnutia rozhodne súd po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí; súd rozhoduje rozsudkom, ktorý doručuje povinnej osobe, prokurátorovi a ministerstvu.
(4)
Proti rozsudku podľa odseku 3 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať povinná osoba, prokurátor alebo minister spravodlivosti Slovenskej republiky; odvolanie má odkladný účinok. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo uznané majetkové rozhodnutie vydané v inom členskom štáte.
§10 Dôvody odmietnutia
(1)
Súd rozhodnutím odmietne uznať majetkové rozhodnutie, ak
a)
voči tej istej osobe pre ten istý skutok už bolo právoplatne rozhodnuté slovenským súdom, alebo ak súd má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti tej istej osobe pre ten istý skutok sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený,
b)
skutok, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 3; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nemožno odmietnuť uznanie majetkového rozhodnutia len preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,
c)
majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka, nepodlieha prepadnutiu alebo zhabaniu podľa iných právnych predpisov,
d)
povinná osoba je osobou vyňatou z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu,4)
e)
výkonu takého rozhodnutia bránia práva tretích osôb,
f)
výkon majetkového rozhodnutia je premlčaný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu alebo iného deliktu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
g)
majetok alebo vec, ktorého sa majetkové rozhodnutie týka, už prepadol alebo bol zhabaný, stratil sa, bol zničený alebo ho nemožno nájsť na mieste uvedenom v osvedčení alebo takéto miesto nie je v osvedčení uvedené dostatočne presne,
h)
trest alebo ochranné opatrenie týkajúce sa prepadnutia majetku alebo veci alebo zhabania veci, ktorej sa majetkové rozhodnutie týka, už bol v celom rozsahu vykonaný v inom členskom štáte, alebo ak povinná osoba požadovanú čiastku v inom členskom štáte dobrovoľne uhradila,
i)
z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba sa osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu majetkového rozhodnutia okrem prípadov, keď sa v osvedčení uvádza, že dotknutá osoba v súlade s procesnými požiadavkami právneho poriadku štátu pôvodu
1.
bola včas predvolaná, a tým informovaná o termíne a mieste konania, ktoré viedlo k vydaniu majetkového rozhodnutia, alebo sa jej inými prostriedkami doručili informácie o termíne a mieste konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, že si bola vedomá plánovaného konania a informovaná o tom, že justičný orgán štátu pôvodu môže vydať rozhodnutie, ak sa nezúčastní konania, alebo
2.
vedomá si plánovaného konania splnomocnila právneho zástupcu, ktorý bol vymenovaný dotknutou osobou alebo ustanovený štátom, aby ju obhajoval v konaní, a tento právny zástupca ju v konaní obhajoval, alebo
3.
po tom, ako sa jej doručilo rozhodnutie a bola výslovne poučená o práve na opravný prostriedok, na ktorom má dotknutá osoba právo zúčastniť sa a ktoré umožní opätovné preskúmanie samotnej veci vrátane nových dôkazov a ktorý môže viesť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia a vydaniu nového, výslovne uviedla, že proti rozhodnutiu nepodáva opravný prostriedok alebo nepodala opravný prostriedok v rámci príslušnej lehoty, alebo
j)
nie sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. c).
(2)
Súd môže rozhodnutím odmietnuť uznať majetkové rozhodnutie, ak majetkové rozhodnutie sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané v celom rozsahu alebo čiastočne na území Slovenskej republiky, alebo ak sa majetkové rozhodnutie týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky.
(3)
Ak je daný dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a), e), g) a h) alebo odseku 2, súd pred prijatím takého rozhodnutia požiada justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko, a ak je to potrebné aj o bezodkladné zaslanie dodatočných informácií nevyhnutných na svoje rozhodnutie. Súd môže požiadať justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko aj v prípade, ak ide o iný dôvod odmietnutia podľa odseku 1.
§11 Uznanie a výkon uznaného majetkového rozhodnutia
(1)
Ak nejde o prípad uvedený v § 9 ods. 1 alebo ods. 2 alebo ak nie je daný dôvod na odmietnutie uznania podľa § 10, súd uzná majetkové rozhodnutie a súčasne rozhodne, že sa trest alebo ochranné opatrenie uložené týmto rozhodnutím vykoná.
(2)
Na výkon uznaného majetkového rozhodnutia sa použijú ustanovenia Trestného poriadku o výkone trestu prepadnutia majetku, výkone trestu prepadnutia veci a výkone zhabania veci.
(3)
Ak justičný orgán štátu pôvodu informuje súd o amnestii, milosti alebo inom rozhodnutí či opatrení, v ktorých dôsledku sa uznané majetkové rozhodnutie stalo podľa právneho poriadku štátu pôvodu nevykonateľným, súd rozhodne o zastavení jeho výkonu a zašle rovnopis tohto rozhodnutia orgánu, ktorý zabezpečuje výkon uznaného majetkového rozhodnutia podľa odseku 1.
§12 Poskytovanie informácii štátu pôvodu
Súd bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu o
a)
odmietnutí uznania majetkového rozhodnutia podľa § 10,
b)
ukončení výkonu uznaného majetkového rozhodnutia,
c)
čiastočnom výkone uznaného majetkového rozhodnutia a o jeho rozsahu,
d)
nevykonaní uznaného majetkového rozhodnutia, alebo
e)
akejkoľvek prekážke, ktorá bráni riadnemu výkonu uznaného majetkového rozhodnutia.
§13 Súbeh žiadostí o uznanie a výkon majetkového rozhodnutia
Ak súd vedie súbežne konanie o uznanie a výkon dvoch alebo viacerých cudzích majetkových rozhodnutí týkajúcich sa toho istého majetku alebo veci, alebo ak súbežný výkon dvoch alebo viacerých cudzích majetkových rozhodnutí nemožno zabezpečiť z dôvodu nedostatku majetku povinnej osoby, o tom, ktoré rozhodnutie sa uzná a vykoná, rozhodne súd. Súd pri svojom rozhodnutí prihliada na okolnosti danej veci, všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré sú mu známe, najmä práva poškodených, závažnosť a miesto spáchania trestných činov a údaje o vydaní a doručení majetkových rozhodnutí. Súd taktiež prihliadne na to, či príslušný majetok bol zaistený v niektorom z trestných konaní, na ktorého účely sa žiada o uznanie a výkon majetkových rozhodnutí. O svojom rozhodnutí upovedomí bezodkladne príslušné justičné orgány iných členských štátov.
§14 Odklad výkonu uznaného majetkového rozhodnutia
(1)
Súd môže odložiť výkon uznaného majetkového rozhodnutia, ak
a)
získané informácie nasvedčujú tomu, že vzhľadom na súbežný výkon majetkového rozhodnutia vo viacerých členských štátoch, by celková peňažná suma získaná jeho výkonom mohla prevýšiť sumu uvedenú v takom rozhodnutí,
b)
by výkonom rozhodnutia mohlo dôjsť k narušeniu alebo zmareniu účelu trestného konania vedeného v Slovenskej republike,
c)
v Slovenskej republike sa už vedie iné konanie, o ktorom možno predpokladať, že bude viesť k prepadnutiu, zhabaniu, exekúcii alebo inému trvalému odňatiu majetku alebo veci, ktorej sa rozhodnutie týka.
(2)
Súd môže odložiť výkon uznaného majetkového rozhodnutia len na nevyhnutný čas; súd bezodkladne informuje príslušný justičný orgán štátu pôvodu o odklade výkonu s uvedením dôvodu podľa odseku 1 a predpokladaného času odkladu.
(3)
Ak je obava, že výkon uznaného majetkového rozhodnutia bude zmarený alebo sťažený, môže súd súčasne s odkladom výkonu rozhodnúť o zaistení majetku alebo veci, ktorej sa rozhodnutie týka.
(4)
Ak pominú dôvody odkladu podľa odseku 1, súd pristúpi k výkonu uznaného majetkového rozhodnutia podľa § 11; súd o tejto skutočnosti informuje justičný orgán štátu pôvodu.
§15 Dispozičné právo s prepadnutým a zhabaným majetkom
(1)
Ak na základe výkonu uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu peňažných prostriedkov v celkovej výške do 10 000 eur, táto čiastka pripadne Slovenskej republike.
(2)
Ak na základe výkonu uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu peňažných prostriedkov v celkovej výške nad 10 000 eur, polovica tejto čiastky pripadne Slovenskej republike a polovica štátu pôvodu.
(3)
Ak na základe výkonu uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu inej veci ako uvedenej v odseku 1 alebo odseku 2, vec sa predá postupom podľa osobitného predpisu.5) S čiastkou získanou predajom takej veci sa naloží podľa odseku 1 alebo odseku 2.
(4)
Ak majetok alebo vec nemožno vzhľadom k jeho povahe predať, pripadne Slovenskej republike. S majetkom, ktorý je národným kultúrnym dedičstvom iného členského štátu, sa naloží podľa osobitného predpisu.6)
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú, ak sa Slovenská republika so štátom pôvodu nedohodnú inak. Na uzavretie dohody je za Slovenskú republiku príslušné ministerstvo. Návrh na uzavretie takejto dohody môže ministerstvu podať aj súd, ktorý je príslušný pre uznanie a výkon cudzieho majetkového rozhodnutia.
(6)
Správu majetku, ktorý sa stal vlastníctvom štátu, vykonáva správca majetku štátu podľa osobitného predpisu.7)

ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§16 Spôsob styku a zasielanie písomností
(1)
Ak § 4 ods. 4 alebo § 7 ods. 1 neustanovuje inak, súd v konaní podľa tohto zákona komunikuje s justičnými orgánmi členských štátov priamo.
(2)
Osvedčenie, majetkové rozhodnutie a ostatné písomnosti možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie písomného znenia pod podmienkou umožňujúcou posúdiť ich hodnovernosť. Ak to súd pre overenie hodnovernosti osvedčenia, majetkového rozhodnutia a ostatných písomností považuje za potrebné, požiada justičný orgán štátu pôvodu o zaslanie originálov.
§17 Preklady
(1)
Osvedčenie sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v jednom z úradných jazykov vykonávajúceho štátu.
(2)
Osvedčenie adresované slovenským orgánom musí byť vyhotovené v štátnom jazyku.8)
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia vo vzťahu k členskému štátu, v ktorom je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom.
(4)
Preklad majetkového rozhodnutia a ostatných písomností sa nevyžaduje.
§18 Prepočet meny
Ak je to v konaní podľa tohto zákona potrebné, súd vykoná prepočet peňažnej čiastky získanej výkonom majetkového rozhodnutia v cudzej mene na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platným ku dňu, kedy bolo majetkové rozhodnutie vydané; takto upravená výška peňažnej čiastky sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
§19 Náklady
Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona, znáša Slovenská republika a uhradí orgán, ktorému vznikli; to neplatí, ak sa Slovenská republika so štátom pôvodu dohodnú inak. Na uzavretie dohody je za Slovenskú republiku príslušné ministerstvo. Návrh na uzavretie takej dohody môže ministerstvu podať aj súd, ktorý je príslušný pre uznanie a výkon cudzieho majetkového rozhodnutia.
§20 Regresné náhrady
(1)
Ministerstvo uhradí na žiadosť vykonávajúceho štátu, ktorý uznal a vykonal rozhodnutie súdu Slovenskej republiky, peňažnú čiastku, ktorú tento štát vyplatil v súlade so svojím právnym poriadkom ako náhradu škody určitej osobe, a to v rozsahu, v akom bola vzniknutá škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím súdu Slovenskej republiky. Ak žiadosť vykonávajúceho štátu neobsahuje potrebné údaje, vyzve ministerstvo príslušný orgán tohto štátu k jej doplneniu v určenej lehote. Ak príslušný orgán vykonávajúceho štátu nevyhovie výzve ministerstva v určenej lehote bez toho, aby uviedol podstatné dôvody, pre ktoré tak neurobil, ministerstvo žiadosť odmietne, o čom ho vopred informuje.
(2)
Ministerstvo je oprávnené žiadať od štátu pôvodu úhradu peňažnej čiastky, ktorú vyplatilo ako náhradu škody podľa osobitného predpisu9) v rozsahu, v akom bola vzniknutá škoda spôsobená postupom tohto štátu. Nárok na úhradu vyplatenej náhrady škody sa uplatní formou žiadosti adresovanej príslušnému orgánu štátu pôvodu v súlade s právnym poriadkom tohto štátu.
§21 Poskytovanie súčinnosti pri zisťovaní potrebných informácií
(1)
Ministerstvo na žiadosť súdu poskytne súčinnosť pri zisťovaní potrebných informácií v konaní podľa tohto zákona, najmä pri zisťovaní príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu, ktorému má byť zaslané majetkové rozhodnutie, alebo pri overení podmienok podľa právneho poriadku tohto členského štátu na uznanie majetkového rozhodnutia. Rovnakú súčinnosť poskytne ministerstvo na žiadosť orgánu iného členského štátu pri zistení potrebných informácií, ak ide o príslušné orgány Slovenskej republiky alebo o overenie podmienok podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(2)
Na zistenie príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu možno požiadať o súčinnosť aj národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste10) alebo kontaktné body Európskej justičnej siete.
(3)
Na účely podávania správ orgánom Európskej únie a zjednodušenia spolupráce s inými členskými štátmi súd poskytne ministerstvu na jeho žiadosť potrebné informácie, najmä o počte zaslaných majetkových rozhodnutí do iných členských štátov na ich uznanie a o výsledku týchto konaní v iných členských štátoch, ako aj obdobné informácie o majetkových rozhodnutiach zaslaných inými členskými štátmi do Slovenskej republiky.
§22
Ak štát pôvodu požiadal o výkon majetkového rozhodnutia pred účinnosťou tohto zákona, postupuje sa podľa doterajších predpisov.
§23
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
§23a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
Konanie začaté pred 1. januárom 2020 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.
§24
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzne akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

Čl. II

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 58 ods. 2 sa za slová „§ 192 ods. 3 alebo 4,“ vkladajú slová „trestného činu nepovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier podľa § 230 ods. 2, 3 alebo 4,“.
2.
§ 88 znie:
§88
Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona okrem trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, trestného činu výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, trestného činu rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, trestného činu prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.“.
3.
§ 91 znie:
§91
Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa nepremlčuje okrem trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, trestného činu výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, trestného činu rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, trestného činu prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.“.
4.
V § 120 odsek 2 znie:
„(2)
Výkon trestu uloženého za trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa ani u mladistvého nepremlčuje okrem trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, trestného činu výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, trestného činu rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, trestného činu prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.“.
5.
V § 130 ods. 7 sa v písm. a) a b) za slovo „smerujú“ vkladajú slová „alebo v minulosti smerovali“.
6.
V § 130 ods. 7 písm. c) sa na konci pripája slovo „alebo“.
7.
V § 130 ods. 7 písmeno d) znie:
„d)
ospravedlňujúce, schvaľujúce, popierajúce alebo hrubo zľahčujúce genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.“.
8.
V § 130 ods. 7 sa vypúšťa písmeno e).
9.
V § 130 odsek 8 znie:
„(8)
Za extrémistický materiál sa nepovažuje materiál podľa odseku 7, ak sa preukázateľne vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva za účelom realizácie vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít.“.
10.
V § 139 ods. 1 písm. h) sa vypúšťa slovo „alebo“.
11.
V § 139 ods. 1 písm. i) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.
12.
V § 139 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j)
zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo ochrane zdravia.“.
13.
V § 140 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmená e) až g) sa označujú ako písmená d) až f).
14.
V § 140 písmeno e) znie:
„e)
z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie, alebo“.
15.
§ 140a vrátane nadpisu znie:
§140a Trestné činy extrémizmu
Trestné činy extrémizmu sú trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, výroby extrémistických materiálov podľa
§ 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa
§ 140 písm. e).“.
16.
V § 140b sa slová „podľa § 140 písm. e)“ nahrádzajú slovami „podľa § 140 písm. d)“.
17.
V § 208 odsek 2 znie:
„(2)
Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto spácha obdobný čin ako je čin uvedený v odseku 1, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.“.
18.
V § 212 ods. 4 písm. d) sa vypúšťa slovo „alebo“.
19.
V § 212 ods. 4 písm. e) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.
20.
V § 212 sa odsek 4 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
na chránenej osobe.“.
21.
V § 213 odsek 3 znie:
„(3)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
a spôsobí ním značnú škodu, alebo
b)
na chránenej osobe.“.
22.
V § 221 ods. 3 písm. b) sa vypúšťa slovo „alebo“.
23.
V § 221 ods. 3 písm. c) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.
24.
V § 221 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
na chránenej osobe.“.
25.
V § 265 ods. 1 sa za slová „alebo tovaru,“ vkladajú slová „alebo kto neoprávnene použije dôvernú informáciu podľa osobitného predpisu alebo kto takú dôvernú informáciu nepovolanej osobe vyzradí,“ a slovo „tri“ sa nahrádza slovom „štyri“.
26.
Za § 265 sa vkladá § 265a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§265a Manipulácia s trhom
(1)
Kto neoprávnene
a)
uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje o ponuke, dopyte alebo o cene finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít,
b)
spôsobí dosiahnutie alebo udržanie ceny finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít na neprirodzenej alebo umelej úrovni,
c)
manipuluje s výpočtom referenčnej hodnoty na trhu, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.
(2)
Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto s použitím podvodného konania alebo machinácie uskutoční obchod, dá pokyn na uskutočnenie obchodu alebo sa dopustí iného konania ovplyvňujúceho cenu finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2
a)
a spôsobí ním väčšiu škodu,
b)
z osobitného motívu, alebo
c)
závažnejším spôsobom konania.
(4)
Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 a spôsobí ním značnú škodu.
(5)
Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2
a)
a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b)
ako člen nebezpečného zoskupenia.“.
27.
V § 269 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b)
na chránenej osobe,“.
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).
28.
§ 269a sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 na chránenej osobe.“.
29.
§ 421 vrátane nadpisu znie:
§421 Založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd
(1)
Kto založí, podporuje alebo propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb alebo kto propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom,
b)
závažnejším spôsobom konania, alebo
c)
za krízovej situácie.“.
30.
§ 422 vrátane nadpisu znie:
§422 Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd
(1)
Kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.“.
31.
V § 422a ods. 2 písm. a) sa na konci pripája slovo „alebo“.
32.
V § 422a ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
33.
Nadpis § 422d znie:
„Popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti“.
34.
Doterajší text § 422d sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto verejne popiera, schvaľuje, spochybňuje, hrubo zľahčuje alebo sa snaží ospravedlniť genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny spôsobom, ktorý môže podnecovať násilie alebo nenávisť voči skupine osôb alebo jej členovi, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.“.
35.
V § 423 ods. 1 písmeno b) znie:
„b)
skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,“.
36.
V § 423 odsek 2 znie:
„(2)
Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
ako člen extrémistickej skupiny,
b)
ako verejný činiteľ, alebo
c)
z osobitného motívu.“.
37.
V § 424 odsek 1 znie:
„(1)
Kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, alebo verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“.
38.
V § 424 ods. 3 sa vypúšťajú písmená a) a b).
Doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená a) až d).
39.
§ 424a vrátane nadpisu znie:
§424a Apartheid a diskriminácia skupiny osôb
(1)
Kto uplatňuje apartheid alebo rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú segregáciu, alebo inú rozsiahlu alebo systematickú diskrimináciu skupiny osôb, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
ako člen extrémistickej skupiny,
b)
ako verejný činiteľ,
c)
z osobitného motívu,
d)
a vystaví ním takú skupinu osôb neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu,
e)
a vydá ním takú skupinu osôb do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, alebo
f)
za krízovej situácie.“.
40.
§ 425 vrátane nadpisu znie:
§425 Neľudskosť
Kto sa v rámci rozsiahleho alebo systematického útoku namiereného voči civilnému obyvateľstvu dopustí
a)
vraždy,
b)
vyhladzovania ľudí,
c)
zotročovania,
d)
deportácie alebo násilného presunu obyvateľstva,
e)
mučenia,
f)
znásilnenia, sexuálneho otroctva, vynútenej prostitúcie, násilného tehotenstva, nezákonnej sterilizácie alebo inej formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti,
g)
perzekúcie skupiny obyvateľstva na politickom, rasovom, národnostnom, etnickom, kultúrnom alebo náboženskom základe, z dôvodu pohlavia alebo z iného podobného dôvodu,
h)
uväznenia alebo iného závažného pozbavenia osobnej slobody porušujúceho základné pravidlá medzinárodného práva alebo akéhokoľvek iného obmedzenia osobnej slobody s následným nedobrovoľným zmiznutím ľudí,
i)
apartheidu alebo inej podobnej segregácie alebo diskriminácie, alebo
j)
iného neľudského činu, potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.“.
41.
Príloha sa dopĺňa bodmi 24 a 25, ktoré znejú:
„24.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).
25.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).“.

Čl. III

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 14 sa dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o)
trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona.“.
2.
V § 17 ods. 2 sa slovo „Obvodom“ nahrádza slovami „Ak osobitný predpis neustanovuje inak, obvodom“.
3.
V § 28 ods. 9 sa slová „podľa § 34 ods. 5“ nahrádzajú slovami „podľa § 34 ods. 6“.
4.
V § 34 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Na žiadosť obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, orgán činný v trestnom konaní bezodkladne vyrozumie o tejto skutočnosti rodinného príslušníka alebo inú osobu, ktorú označí a uvedie údaje potrebné na vyrozumenie. Vyrozumenie nevykoná, ak by tým došlo k zmareniu objasnenia a vyšetrenia veci. Ak je zadržanou alebo zatknutou osobou mladistvý, vyrozumie o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu zákonného zástupcu mladistvého orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a ak má mladistvý ustanoveného opatrovníka aj jeho. Ak ide o cudzinca, orgán činný v trestnom konaní na žiadosť cudzinca vyrozumie o tejto skutočnosti konzulárny úrad štátu, ktorého je cudzinec občanom alebo na ktorého území má trvalý pobyt; cudzinec má právo komunikovať s týmto konzulárnym úradom. Obvinený, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý má právo najviac dvakrát počas obmedzenia osobnej slobody na vlastné náklady komunikovať prostredníctvom telefónneho zariadenia s osobou, ktorú označí, ak tým nedôjde k ohrozeniu účelu trestného konania a je to technicky možné, a to v trvaní najviac 20 minút. Počas telefonického hovoru obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, je vždy prítomný policajt, ktorý je oprávnený ukončiť hovor, ak je z jeho obsahu zrejmé, že je marený účel trestného konania.“.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
5.
V § 34 ods. 5 sa čiarka za slovami „o práve nazerať do spisov“ nahrádza spojkou „a“, čiarka za slovami „odovzdaný súdu“ nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „a v prípade, že bude vzatý do väzby, o jeho práve vyrozumieť rodinného príslušníka alebo inú osobu“.
6.
V § 562 ods. 1 prvá veta znie: „V sídle Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach sa okresným súdom podľa § 16 ods. 1 rozumie Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV, Okresný súd Bratislava V, Okresný súd Košice I a Okresný súd Košice II; obvody týchto súdov ustanovuje osobitný predpis.“.
7.
Za § 567l sa vkladá § 567m, ktorý vrátane nadpisu znie:
§567m Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017
Konanie začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016.“.
8.
Príloha sa dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú:
„12.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).
13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6. 11. 2013).“.

Čl. IV

Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 511/2007 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 503/2009 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 495/2013 Z. z., zákona č. 336/2014 Z. z., zákona č. 54/2015 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 343/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 7 ods. 2 písmeno a) znie:
„a)
v obvode Krajského súdu v Bratislave je
1.
Okresný súd Bratislava I pre územný obvod okresu Bratislava I, územný obvod okresu Malacky, územný obvod okresu Pezinok a územný obvod okresu Senec,
2.
Okresný súd Bratislava II pre územný obvod okresu Bratislava II,
3.
Okresný súd Bratislava III pre územný obvod okresu Bratislava III,
4.
Okresný súd Bratislava IV pre územný obvod okresu Bratislava IV,
5.
Okresný súd Bratislava V pre územný obvod okresu Bratislava V,“.
2.
V § 7 ods. 2 písmeno h) znie:
„h)
v obvode Krajského súdu v Košiciach je
1.
Okresný súd Košice I pre územný obvod okresu Gelnica, územný obvod okresu Košice I, územný obvod okresu Košice III, územný obvod okresu Košice-okolie, územný obvod okresu Levoča, územný obvod okresu Rožňava a územný obvod okresu Spišská Nová Ves,
2.
Okresný súd Košice II pre územný obvod okresu Košice II, územný obvod okresu Košice IV, územný obvod okresu Michalovce, územný obvod okresu Sobrance a územný obvod okresu Trebišov,“.

Čl. V

Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 393/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 432/2013 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 282/2015 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 4 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Dohľad nad verejným poriadkom, ochranu základných práv a slobôd, ochranu života a zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy a v staniciach a ich majetku vykonáva Policajný zbor alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy alebo dopravcom.“.

Čl. VI

Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z. a zákona č. 444/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 5 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10)
Ak vyžiadaná osoba nemá v trestom konaní vedenom na území Slovenskej republiky zvoleného alebo ustanoveného obhajcu a justičný orgán vykonávajúceho štátu vyrozumie súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz o uplatnení práva vyžiadanej osoby zvoliť si obhajcu na území Slovenskej republiky na účel poskytovania súčinnosti obhajcovi v konaní o európskom zatýkacom rozkaze vo vykonávajúcom štáte, súd bez zbytočného odkladu poskytne vyžiadanej osobe prostredníctvom príslušného orgánu vykonávajúceho štátu zoznam obhajcov, ktorý na tento účel vedie Slovenská advokátska komora; ustanovenie § 40 ods. 2 všeobecného predpisu o trestnom konaní sa pritom nepoužije.“.
2.
V § 13 ods. 1 druhej vete sa slová „o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka“ nahrádzajú slovami „o jej právach podľa § 14“.
3.
V § 14 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Vyžiadaná osoba má právo zvoliť si obhajcu aj v štáte pôvodu v súlade s právom tohto štátu na účel poskytovania súčinnosti obhajcovi, ktorý zastupuje vyžiadanú osobu v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky; uplatnenie práva vyžiadanej osoby v štáte pôvodu nemá vplyv na lehoty podľa § 24 a 25. O využití tohto práva vyžiadanej osoby informuje prokurátor bezodkladne justičný orgán štátu pôvodu.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
4.
V § 31 ods. 2 písm. a) sa za slovo „vráti“ vkladajú slová „späť, alebo je dopravená zákonným spôsobom“.
5.
Príloha č. 2 sa dopĺňa piatym bodom, ktorý znie:
„5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6. 11. 2013).“.

Čl. VII

Zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste sa mení takto:
V § 2 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

Čl. VIII

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 sa za slová „§ 211,“ vkladajú slová „sprenevera podľa § 213, podvod podľa § 221, úverový podvod podľa § 222, poisťovací podvod podľa § 223, kapitálový podvod podľa § 224, subvenčný podvod podľa § 225, podvodný úpadok podľa § 227, zavinený úpadok podľa § 228, prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok podľa § 229, nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier podľa § 230,“, za slová „§ 235,“ sa vkladajú slová „poškodzovanie veriteľa podľa § 239, zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240,“, za slová „podľa § 247d,“ sa vkladajú slová „neoprávnené podnikanie podľa § 251,“, za slová „podľa § 251a“ sa vkladajú slová „skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260,“, za slová „podľa § 261 až 263,“ sa vkladajú slová „zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265, manipulácia s trhom podľa § 265a, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 a 267,“, za slová „§ 336,“ sa vkladajú slová „marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349, slová „podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422“ sa nahrádzajú slovami „založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422“, slová „popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov“ sa nahrádzajú slovami „popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti“, slová „podľa § 424 a podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu“ sa nahrádzajú slovami „podľa § 424, apartheid a diskriminácia skupiny osôb“ a za slová „§ 424a“ sa vkladajú slová „a neľudskosť podľa § 425“.
2.
Príloha sa dopĺňa bodmi 15 a 16, ktoré znejú:
„15.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).
16.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).“.

Čl. IX

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2017.
Andrej Kiska v. r.

Andrej Danko v. r.

Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 316/2016 Z. z.
Príloha č. 2 k zákonu č. 316/2016 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Rámcové rozhodnutie Rady č. 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. L 328, 24. 11. 2006) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27. 3. 2009).
1)
§ 58 a 59 Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
§ 13 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
3)
§ 83 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona v znení zákona č. 397/2015 Z. z.
4)
5)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov.
7)
Napríklad § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., § 94 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, § 62 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 69 ods. 1 písm. b) zákona č. 199/2004 Z. z., § 26 zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8)
§ 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10)
Zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.