Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov 2024

Znenie účinné: od 01.01.2020
549/2011 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2020
549
ZÁKON
z 2. decembra 2011,
o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri
a)
odovzdaní rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát“) s cieľom uľahčiť sociálnu nápravu odsúdeného a
b)
uznávaní a výkone rozhodnutia vydaného súdom členského štátu v trestnom konaní.
(2)
Tento zákon sa použije len vo vzťahu k tomu členskému štátu, ktorý prevzal do svojho právneho poriadku osobitný predpis.1)
§2 Vzťah k medzinárodným zmluvám
(1)
Bez vplyvu na ich použitie vo vzťahoch medzi Slovenskou republikou a tretími štátmi slovenské orgány pri postupe podľa tohto zákona nepoužijú vo vzťahu k členským štátom príslušné ustanovenia alebo časti týchto medzinárodných zmlúv:
a)
Dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb z 21. marca 1983 a jeho dodatkový protokol z 18. decembra 1997,
b)
Európsky dohovor o medzinárodnej platnosti trestných rozsudkov z 28. mája 1970,
c)
hlava III kap. 5 Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa implementuje Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach,
d)
Dohovor medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev o výkone cudzích trestov z 13. novembra 1991.
(2)
Použitie medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a členským štátom, ktorá upravuje odovzdanie výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody, možno iba v rozsahu, v ktorom zjednodušuje alebo uľahčuje postup podľa tohto zákona; ak ide o úpravu použitia jazykov pri vzájomnom styku orgánov týchto štátov, postupuje sa na základe vzájomnosti vyhlásenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
§3 Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rozhodnutím právoplatné odsudzujúce rozhodnutie pre trestný čin alebo iné právoplatné rozhodnutie vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody,
b)
trestnou sankciou spojenou s odňatím slobody trest odňatia slobody, detencia alebo ochranné liečenie formou ústavného liečenia,
c)
štátom pôvodu členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré má byť uznané a vykonané vo vykonávajúcom štáte,
d)
vykonávajúcim štátom členský štát, v ktorom sa má uznať a vykonať rozhodnutie vydané v štáte pôvodu,
e)
justičným orgánom štátu pôvodu súd s právomocou vydať rozhodnutie podľa právneho poriadku štátu pôvodu,
f)
vykonávajúcim justičným orgánom súd vykonávajúceho štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť o uznaní a výkone rozhodnutia podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu.
Rozsah pôsobnosti
§4
(1)
Rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, a ak
a)
odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky a má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky,
b)
odsúdený je štátnym občanom Slovenskej republiky, nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale po výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody má byť vyhostený na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní na územie Slovenskej republiky, alebo
c)
odsúdený sa zdržiava na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu a súd na základe postupu podľa § 13 vysloví súhlas s prevzatím rozhodnutia na jeho uznanie a výkon v Slovenskej republike na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu.
(2)
Ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia (ďalej len „osvedčenie“) označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(3)
Kategóriami trestných činov podľa odseku 2 sa rozumejú
a)
účasť na zločinnom spolčení,
b)
terorizmus,
c)
obchodovanie s ľuďmi,
d)
sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,
e)
nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,
f)
nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,
g)
korupcia,
h)
podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskej únie podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,2)
i)
legalizácia príjmov z trestnej činnosti,
j)
falšovanie a pozmeňovanie meny,
k)
počítačová kriminalita,
l)
trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s exemplármi druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín alebo jedincami chránených živočíchov a rastlín,
m)
uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,
n)
vražda, závažné ublíženie na zdraví,
o)
nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,
p)
únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,
q)
rasizmus a xenofóbia,
r)
organizovaná alebo ozbrojená lúpež,
s)
nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,
t)
podvodné konanie,
u)
vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,
v)
falšovanie a pirátstvo výrobkov,
w)
falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,
x)
falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,
y)
nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,
z)
nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,
aa) obchodovanie s odcudzenými vozidlami,
ab) znásilnenie,
ac) podpaľačstvo,
ad) trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,
ae) nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,
af) sabotáž.
(4)
Na priradenie trestného činu k niektorej z kategórií trestných činov uvedených v odseku 3 sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a Slovenskej republiky zhodovali.
§5
Súd pri overovaní skutočností podľa § 4 vychádza z údajov uvedených v osvedčení, a ak je to potrebné aj z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátu pôvodu na základe žiadosti súdu alebo na základe vlastného zistenia.

DRUHÁ ČASŤ | POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO JUSTIČNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTU PÔVODU

§6 Podmienky na odovzdanie výkonu rozhodnutia
(1)
Súd môže odovzdať do iného členského štátu výkon rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o uložení trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky alebo tohto členského štátu, a
a)
odsúdený je štátnym občanom tohto členského štátu a má v ňom obvyklý pobyt,
b)
odsúdený je štátnym občanom tohto členského štátu, nemá v ňom obvyklý pobyt, ale po prepustení z výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody uloženej v rozhodnutí má byť vyhostený na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v súdnom konaní alebo správnom konaní do tohto členského štátu, alebo
c)
príslušný orgán tohto členského štátu s prevzatím výkonu rozhodnutia súhlasí, ak nejde o prípady uvedené v písmene a) alebo písmene b).
(2)
Súd, ktorý vydal rozhodnutie podľa odseku 1, môže odovzdať výkon rozhodnutia do členského štátu z dôvodu vhodnosti a účelnosti takého postupu, pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby. Súd môže odovzdať výkon rozhodnutia do členského štátu aj na základe návrhu odsúdeného alebo príslušného orgánu vykonávajúceho štátu; súd týmto návrhom nie je viazaný.
(3)
Súd, ktorý vydal rozhodnutie podľa odseku 1, môže odovzdať výkon rozhodnutia do členského štátu len so súhlasom odsúdeného; súhlas odsúdeného sa nevyžaduje, ak sa odovzdáva výkon rozhodnutia do členského štátu
a)
podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b),
b)
do ktorého odsúdený ušiel alebo sa inak vrátil z dôvodu trestného stíhania vedeného proti nemu alebo odsúdenia v Slovenskej republike.
(4)
Výkon rozhodnutia možno súčasne odovzdať len do jedného členského štátu.
§7 Postup pred odovzdaním výkonu rozhodnutia
(1)
Ak sa na odovzdanie výkonu rozhodnutia vyžaduje súhlas odsúdeného a odsúdený sa nachádza na území Slovenskej republiky, súd odsúdeného vypočuje. Vyhlásenie o súhlase urobí odsúdený po vypočutí a poučení o dôsledkoch takého postupu do zápisnice. Vyhlásenie o súhlase nemožno vziať späť.
(2)
Ak sa na odovzdanie výkonu rozhodnutia súhlas odsúdeného nevyžaduje a odsúdený sa nachádza na území Slovenskej republiky, súd zistí stanovisko odsúdeného k takému postupu. Ak je odsúdeným mladistvý, súd si vyžiada stanovisko od zákonného zástupcu odsúdeného.
(3)
Ak ide o odovzdanie výkonu rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 písm. c), súd pred odovzdaním výkonu rozhodnutia požiada vykonávajúci justičný orgán o vyjadrenie, či súhlasí s prevzatím výkonu rozhodnutia a či taký postup považuje za vhodný a účelný z hľadiska uľahčenia nápravy odsúdeného. K svojej žiadosti súd priloží stanovisko odsúdeného podľa odseku 2.
(4)
Súd môže požiadať vykonávajúci justičný orgán o vyjadrenie podľa odseku 3 aj vtedy, ak ide o odovzdanie výkonu rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak to považuje za potrebné na účel overenia vhodnosti a účelnosti takého postupu z hľadiska uľahčenia nápravy odsúdeného.
(5)
Ak vykonávajúci justičný orgán v rámci postupu podľa odsekov 3 a 4 oznámi, že prevzatie výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho štátu nepovažuje za účelné a vhodné, pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby, súd výkon rozhodnutia do vykonávajúceho štátu neodovzdá.
(6)
Ak sa odsúdený nachádza na území vykonávajúceho štátu, môže súd, ak to považuje za potrebné, na zabezpečenie výkonu rozhodnutia aj pred odovzdaním výkonu rozhodnutia požiadať príslušný orgán vykonávajúceho štátu o zadržanie odsúdeného alebo o prijatie iného opatrenia na zabezpečenie toho, aby odsúdený zostal do prijatia rozhodnutia o uznaní a výkone na území vykonávajúceho štátu.
§8 Odovzdanie výkonu rozhodnutia
(1)
Súd, ktorý rozhodnutie vydal, zašle rovnopis tohto rozhodnutia s riadne vyplneným osvedčením, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, vykonávajúcemu justičnému orgánu a ministerstvu. Ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky, súd k rozhodnutiu a osvedčeniu pripojí vyhlásenie odsúdeného o súhlase podľa § 7 ods. 1; ak sa súhlas odsúdeného nevyžaduje, súd k rozhodnutiu a osvedčeniu pripojí stanovisko odsúdeného podľa § 7 ods. 2.
(2)
Ak súd rozhodol o odovzdaní výkonu rozhodnutia, doručí odsúdenému, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky, oznámenie o odovzdaní výkonu rozhodnutia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2, v jazyku, ktorému odsúdený rozumie; ak sa odsúdený nachádza na území vykonávajúceho štátu, súd zašle toto oznámenie vykonávajúcemu štátu spolu s rozhodnutím a osvedčením.
(3)
Súčasne s postupom podľa odseku 1 môže súd požiadať vykonávajúci justičný orgán o oznámenie podmienok na úpravu druhu a dĺžky uloženého trestu a podmienok podmienečného prepustenia alebo ukončenia výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu na účel ich posúdenia z hľadiska naplnenia účelu trestu alebo ochranného opatrenia.
(4)
Na účely postupu podľa odseku 1 súd zabezpečí preklad3) osvedčenia do jazyka podľa § 23; preklad rozhodnutia zabezpečí, iba ak tak ustanovuje § 23 ods. 4.
§9 Späťvzatie osvedčenia
(1)
Súd do začiatku výkonu rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte môže rozhodnúť o späťvzatí osvedčenia, ak vykonávajúci justičný orgán oznámi,
a)
že rozhodnutie uzná a vykoná len čiastočne a nedôjde k vzájomnej dohode s vykonávajúcim justičným orgánom o takom postupe,
b)
podmienky podľa § 8 ods. 3 a súd tieto podmienky nepovažuje za dostatočné z hľadiska naplnenia účelu trestu alebo ochranného opatrenia, alebo
c)
po doručení rozhodnutia s osvedčením, že prevzatie výkonu rozhodnutia nepovažuje za účelné a vhodné, pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo o zaistenie úspešnosti jeho liečby.
(2)
Späťvzatie osvedčenia musí súd odôvodniť.
(3)
O postupe podľa odseku 1 súd informuje ministerstvo.
§10 Dôsledky odovzdania výkonu rozhodnutia
(1)
Po začatí výkonu rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte nemožno na území Slovenskej republiky nariadiť jeho výkon alebo v ňom pokračovať.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak vykonávajúci justičný orgán informuje súd, že nebude vo výkone rozhodnutia pokračovať z dôvodu úteku odsúdeného z výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody.
(3)
Súd, ktorý rozhodnutie vydal, je z dôvodu podľa odseku 2 príslušný na jeho výkon v rozsahu, v ktorom nebolo vykonané vo vykonávajúcom štáte. Doba strávená vo väzbe alebo vo výkone trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody vo vykonávajúcom štáte sa započítava do trestu uloženého súdom.
§11 Poskytovanie informácií vykonávajúcemu štátu
(1)
Súd bezodkladne informuje vykonávajúci justičný orgán a ministerstvo o skutočnosti, že odsúdenému bola v Slovenskej republike udelená milosť alebo amnestia alebo o inom rozhodnutí, opatrení alebo inej skutočnosti, v dôsledku ktorej sa odovzdané rozhodnutie stalo úplne alebo čiastočne nevykonateľným.
(2)
Na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu súd poskytne dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte.

TRETIA ČASŤ | POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO VYKONÁVAJÚCICH JUSTIČNÝCH ORGÁNOV

§12 Príslušnosť
(1)
Na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má odsúdený trvalý pobyt alebo posledný trvalý pobyt, alebo vykonáva trest odňatia slobody; inak je príslušný Krajský súd v Bratislave. Na zmenu rozhodných skutočností na určenie príslušnosti sa po začiatku konania neprihliada. Ak konanie o uznaní a výkone rozhodnutia začne na základe konania o európskom zatýkacom rozkaze,3a) príslušným na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia je krajský súd, ktorý koná o európskom zatýkacom rozkaze.3a) O začatí konania o uznaní a výkone rozhodnutia upovedomí príslušný súd ministerstvo.
(2)
Súd príslušný podľa odseku 1 rozhoduje o všetkých súvisiacich otázkach vykonávacieho konania vrátane žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu o zadržanie odsúdeného alebo o prijatie iného opatrenia na zabezpečenie toho, aby odsúdený zostal do prijatia rozhodnutia o uznaní a výkone na území Slovenskej republiky. Ak bolo súdu podľa prvej vety zaslané oznámenie o odovzdaní výkonu rozhodnutia z dôvodu, že sa odsúdený v čase vydania rozhodnutia o odovzdaní výkonu rozhodnutia nenachádzal v štáte pôvodu, súd o tejto skutočnosti bezodkladne informuje odsúdeného v jazyku, ktorému rozumie.
(3)
Ak je rozhodnutie a osvedčenie doručené justičným orgánom štátu pôvodu priamo súdu, ktorý nie je príslušný na jeho uznanie a výkon, súd postúpi vec súdu príslušnému podľa odseku 1, o čom informuje justičný orgán štátu pôvodu. Ak nie je založená právomoc slovenských súdov na uznanie a výkon rozhodnutia podľa tohto zákona, príslušný súd vráti rozhodnutie s osvedčením justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia.
§13 Rozhodnutie o žiadosti o prevzatie výkonu rozhodnutia
(1)
O žiadosti príslušného orgánu členského štátu o udelenie súhlasu s prevzatím rozhodnutia na jeho uznanie a výkon do Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 1 písm. c) rozhoduje súd príslušný podľa § 12 ods. 1. Súd pri rozhodovaní zohľadní najmä vhodnosť a účelnosť takého postupu, pokiaľ ide o zaistenie úspešného začlenenia odsúdeného do spoločnosti alebo zaistenie úspešnosti jeho liečby s prihliadnutím na preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby odsúdeného na území Slovenskej republiky, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestu na území Slovenskej republiky.
(2)
Pred prijatím rozhodnutia podľa odseku 1 si súd vyžiada stanovisko ministerstva.
§14 Väzba
(1)
Ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu rozhodnutia, môže súd príslušný podľa § 12 ods. 1 kedykoľvek po doručení rozhodnutia s osvedčením a do nariadenia výkonu uznaného rozhodnutia rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej sa rozhodnutie týka a ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky; súd pritom nie je viazaný dôvodmi väzby podľa § 71 Trestného poriadku.
(2)
Súd môže rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej sa rozhodnutie týka a ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky aj na základe žiadosti príslušného justičného orgánu štátu pôvodu, a to aj pred doručením osvedčenia a rozhodnutia, ak na základe informácií uvedených v žiadosti možno dôvodne predpokladať, že sú splnené podmienky na prevzatie rozhodnutia do Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 1 písm. c). Súd bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu o vzatí tejto osoby do väzby a o lehote podľa odseku 3.
(3)
Ak nebolo súdu v lehote 18 dní od obmedzenia osobnej slobody doručené rozhodnutie a osvedčenie, súd rozhodne o prepustení osoby z väzby. Súd s cieľom zabrániť zmareniu účelu konania, môže súčasne uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 82 Trestného poriadku.
(4)
Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
§15 Rozhodnutie súdu
(1)
Súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom.
(2)
Súd vydá rozhodnutie podľa odseku 1 do 90 dní od doručenia osvedčenia a rozhodnutia; do tejto lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej súd zabezpečuje dodatočné informácie od justičného orgánu štátu pôvodu, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o uznaní a výkone.
(3)
Nedodržanie lehoty podľa odseku 2 je súd povinný bezodkladne oznámiť justičnému orgánu štátu pôvodu vrátane dôvodov nedodržania tejto lehoty; súčasne mu oznámi novú lehotu, v ktorej vydá rozhodnutie podľa odseku 1.
(4)
Rozhodnutie podľa odseku 1 sa doručuje odsúdenému, prokurátorovi a obhajcovi, ak bol obhajca zvolený.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.
§16 Dôvody odmietnutia
(1)
Súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak
a)
proti tej istej osobe pre ten istý skutok už bolo právoplatne rozhodnuté slovenským súdom alebo ak súd má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti tej istej osobe pre ten istý skutok sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený,
b)
skutok, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 2 a 3; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nemožno odmietnuť výkon rozhodnutia iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,
c)
osoba, proti ktorej rozhodnutie smeruje, je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu,4)
d)
osoba, proti ktorej rozhodnutie smeruje, nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie,
e)
výkon rozhodnutia je premlčaný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
f)
nie je splnená podmienka uznania a výkonu rozhodnutia podľa § 4 ods. 1,
g)
odsúdený neudelil súhlas s odovzdaním výkonu rozhodnutia, hoci sa jeho súhlas vyžaduje,
h)
rozhodnutie zjavne nezodpovedá vydanému osvedčeniu, alebo ak vydané osvedčenie je neúplné, nie je priložený preklad do štátneho jazyka podľa § 23, alebo ak neobsahuje všetky údaje potrebné na vydanie rozhodnutia o uznaní a výkone a nebolo riadne doplnené na základe žiadosti súdu v určenej lehote,
i)
dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná, je kratšia ako šesť mesiacov,
j)
z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba sa osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia okrem prípadov, keď sa v osvedčení uvádza, že dotknutá osoba v súlade s procesnými požiadavkami právneho poriadku štátu pôvodu
1.
bola včas predvolaná, a tým informovaná o termíne a mieste konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, alebo sa jej inými prostriedkami doručili informácie o termíne a mieste konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, že si bola vedomá plánovaného konania a informovaná o tom, že justičný orgán štátu pôvodu môže vydať rozhodnutie, ak sa nezúčastní konania, alebo
2.
vedomá si plánovaného konania splnomocnila právneho zástupcu, ktorý bol vymenovaný dotknutou osobou alebo ustanovený štátom, aby ju obhajoval v konaní, a tento právny zástupca ju v konaní obhajoval, alebo
3.
po tom, ako sa jej doručilo rozhodnutie a bola výslovne poučená o práve na opravný prostriedok, na ktorom má dotknutá osoba právo zúčastniť sa a ktoré umožní opätovné preskúmanie samotnej veci vrátane nových dôkazov a ktorý môže viesť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia a vydaniu nového, výslovne uviedla, že proti rozhodnutiu nepodáva opravný prostriedok alebo nepodala opravný prostriedok v rámci príslušnej lehoty,
k)
nebol udelený súhlas štátu pôvodu so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred odovzdaním alebo s výkonom trestu pre taký trestný čin podľa § 21 ods. 2 písm. g),
l)
uložený trest zahŕňa opatrenie týkajúce sa psychiatrickej alebo zdravotnej starostlivosti alebo iné opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktoré nemožno vzhľadom na právny poriadok Slovenskej republiky alebo na systém zdravotníctva Slovenskej republiky vykonať a nemožno postupovať podľa § 17 ods. 2,
m)
nedôjde k dohode s justičným orgánom štátu pôvodu o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia a justičný orgán štátu pôvodu nevezme osvedčenie späť.
(2)
Súd môže rozhodnúť o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia aj vtedy, ak sa rozhodnutie týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky, pričom súd zohľadní najmä okolnosti spáchania skutku.
(3)
Ak je daný dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a), f), g), h), j), l) a odseku 2, súd pred prijatím takého rozhodnutia požiada justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko, a ak je to potrebné aj o bezodkladné zaslanie dodatočných informácií nevyhnutných na svoje rozhodnutie. Súd môže požiadať justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko aj v prípade, ak ide o iný dôvod odmietnutia podľa odseku 1.
Uznanie a výkon
§17
(1)
Ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa § 16, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná. Súd môže rozhodnúť o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia len po predchádzajúcej dohode s justičným orgánom štátu pôvodu.
(2)
Ak sa rozhodnutím uložila trestná sankcia spojená s odňatím slobody, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím podľa odseku 1 nahradí trestnú sankciu takou trestnou sankciou, ktorú by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval; pritom dbá o to, aby takto uložená trestná sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii. Trestnú sankciu spojenú s odňatím slobody nemožno nahradiť peňažným trestom.
(3)
Ak sa rozhodnutím o trestnej sankcii uložila trestná sankcia v trvaní, ktoré nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím podľa odseku 1 trvanie trestnej sankcie primerane upraví. Takto upravená dĺžka trvania trestnej sankcie nesmie byť kratšia ako najdlhšie trvanie ustanovené pre rovnaké trestné činy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(4)
Súd nesmie podľa odsekov 1 až 3 uložiť prísnejšiu trestnú sankciu z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky, ako bola uložená v rozhodnutí.
§18
(1)
Súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
(2)
Po odovzdaní odsúdeného na územie Slovenskej republiky súd rozhodne o započítaní väzby podľa § 14, ako aj väzby už započítanej a trestu už vykonaného v inom členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie a tiež doby prevozu do dĺžky trestu, ktorý má byť vykonaný. Ak konanie o uznaní a výkone rozhodnutia začne na základe konania o európskom zatýkacom rozkaze, súd rozhodne o započítaní väzby podľa osobitného predpisu.4a)
(3)
Súd rozhodnutie nevykoná, ak bola odsúdenému v Slovenskej republike udelená amnestia alebo milosť alebo ak ho justičný orgán štátu pôvodu informoval, že v štáte pôvodu bola udelená amnestia, milosť alebo vydané iné rozhodnutie, opatrenie alebo skutočnosť, v dôsledku ktorých sa také rozhodnutie stalo nevykonateľným.
§19 Späťvzatie osvedčenia zo strany štátu pôvodu
(1)
Ak justičný orgán štátu pôvodu rozhodne o späťvzatí osvedčenia pred prijatím rozhodnutia o uznaní a výkone, súd vezme späťvzatie uznesením na vedomie.
(2)
Ak justičný orgán štátu pôvodu rozhodne o späťvzatí osvedčenia po prijatí rozhodnutia o uznaní a výkone, súd prijme bezodkladne opatrenia smerujúce k upusteniu od výkonu uznaného rozhodnutia. Na rozhodnutie justičného orgánu štátu pôvodu o späťvzatí osvedčenia doručenom súdu po začiatku výkonu uznaného rozhodnutia súd neprihliada.
§20 Informačná povinnosť
(1)
Súd bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu a ministerstvo o
a)
skutočnosti, že po doručení osvedčenia sa odsúdený nenachádza na území Slovenskej republiky,
b)
odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia z dôvodov podľa § 16 vrátane uvedenia dôvodu odmietnutia,
c)
prijatí rozhodnutia o uznaní alebo o čiastočnom uznaní rozhodnutia s uvedením dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
d)
premene trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody podľa § 17 ods. 2,
e)
úprave dĺžky trvania trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody podľa § 17 ods. 3,
f)
skutočnostiach, ktoré môžu viesť k vydaniu následného rozhodnutia podľa § 18 ods. 1,
g)
prijatí následných rozhodnutí podľa § 18 ods. 1 vrátane informácie o začiatku a skončení skúšobnej doby pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
h)
úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia,
i)
vykonaní rozhodnutia,
j)
nevykonaní rozhodnutia podľa § 18 ods. 3,
k)
ďalších významných skutočnostiach, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia.
(2)
Na žiadosť justičného orgánu štátu pôvodu mu súd poskytne dodatočné informácie, a to najmä informácie o podmienkach podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody alebo o podmienkach ukončenia výkonu ochranných opatrení spojených s odňatím slobody.

ŠTVRTÁ ČASŤ | ZÁSADA ŠPECIALITY

§21 Zásada špeciality
(1)
Osoba, ktorá bola odovzdaná z iného členského štátu na výkon trestnej sankcie podľa tohto zákona, nesmie byť stíhaná, odsúdená, nemôže byť obmedzená jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred odovzdaním, na ktoré sa odovzdané rozhodnutie nevzťahovalo.
(2)
Ak bola osoba odovzdaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak
a)
osoba sa po prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako 45 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť alebo sa dobrovoľne vráti na územie Slovenskej republiky potom, čo ho opustila,
b)
za tento ďalší trestný čin nemožno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce osobnú slobodu,
c)
trestné stíhanie nevedie k použitiu opatrenia obmedzujúceho osobnú slobodu,
d)
osobe by mohol byť uložený trest alebo ochranné opatrenie, ktoré nie je spojené s pozbavením osobnej slobody, najmä peňažný trest alebo opatrenie namiesto tohto trestu, a to aj vtedy, ak by taký výkon predovšetkým výkonom náhradného trestu odňatia slobody viedol k obmedzeniu osobnej slobody,
e)
osoba súhlasila s odovzdaním výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky,
f)
osoba po odovzdaní do Slovenskej republiky vyhlásila, že sa výslovne vzdáva uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 1 vo vzťahu k určitým trestným činom spáchaným pred jej odovzdaním, alebo
g)
justičný orgán štátu pôvodu udelil súhlas so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred odovzdaním alebo s výkonom trestu pre taký trestný čin.
(3)
Na vyhlásenie osoby k vzdaniu sa uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. f), získanie súhlasu justičného orgánu štátu pôvodu podľa odseku 2 písm. g) a na konanie o žiadosti iného členského štátu, ktorému bola odovzdaná osoba zo Slovenskej republiky na základe tohto zákona, so stíhaním alebo výkonom trestu odňatia slobody pre iný trestný čin spáchaný pred odovzdaním osoby, než ktorý bol predmetom odovzdaného rozhodnutia, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.5)

PIATA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§22 Spôsob styku a zasielanie písomností
(1)
Súd v konaní podľa tohto zákona komunikuje s justičnými orgánmi členských štátov priamo. Na zistenie príslušného vykonávajúceho justičného orgánu možno požiadať o súčinnosť ministerstvo alebo použiť kontaktné body Európskej justičnej siete.
(2)
Osvedčenie, rozhodnutie a ostatné písomnosti v rámci konania podľa tohto zákona možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie písomného znenia pod podmienkou umožňujúcou posúdiť ich hodnovernosť. Ak to súd na overenie hodnovernosti osvedčenia, rozhodnutia a ostatných písomností považuje za potrebné, požiada justičný orgán členského štátu o zaslanie originálov.
§23 Preklady
(1)
Osvedčenie sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu; ak vykonávajúci štát svojím vyhlásením umožnil prijatie osvedčenia aj v inom jazyku, možno vyhotoviť preklad aj do iného jazyka. Uvedené platí aj na žiadosť o vzatie odsúdeného do väzby podľa § 14 ods. 2.
(2)
Osvedčenie adresované orgánom Slovenskej republiky a žiadosť o vzatie odsúdeného do väzby podľa § 14 ods. 2 možno na ďalšie konanie prijať, ak je vyhotovené v štátnom jazyku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia vo vzťahu k členským štátom, v ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom.
(4)
Preklad rozhodnutia alebo jeho časti do jazyka podľa odseku 1 súd zabezpečí len na základe a v rozsahu žiadosti vykonávajúceho štátu, ak ide o členský štát, ktorý svojím vyhlásením oznámil, že po doručení rozhodnutia s osvedčením môže požadovať zabezpečenie prekladu rozhodnutia alebo jeho časti do jazyka podľa odseku 1, ak informácie vyplývajúce z osvedčenia nepovažuje za dostatočné na prijatie rozhodnutia o uznaní a výkone. Preklad ostatných písomností sa nevyžaduje.
§24 Odovzdanie odsúdeného
(1)
Ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky, musí sa odovzdať vykonávajúcemu štátu najneskôr do 30 dní po tom, čo vykonávajúci štát rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia; podrobnosti odovzdania odsúdeného dojedná za Slovenskú republiku Národná ústredňa INTERPOL.
(2)
Postup podľa odseku 1 sa neuplatní, ak nastali okolnosti, pre ktoré odovzdanie odsúdeného nemožno realizovať a ktoré nemôže ovplyvniť vykonávajúci štát ani Slovenská republika, alebo ak je realizáciu odovzdania nevyhnutné odložiť z vážnych humanitárnych dôvodov, najmä z dôvodu ohrozenia zdravia alebo života odsúdeného.
(3)
Ak pominú dôvody podľa odseku 2, odovzdanie odsúdeného sa musí zrealizovať do desiatich dní od novo dohodnutého termínu odovzdania.
§25 Prevoz
(1)
Ak je potrebné zabezpečiť prevoz osoby odovzdávanej do členského štátu na účely výkonu rozhodnutia vydaného súdom Slovenskej republiky územím iného členského štátu, požiada ministerstvo príslušný orgán členského štátu o súhlas s prevozom jeho územím.
(2)
Žiadosť o súhlas s prevozom musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a štátne občianstvo osoby,
b)
označenie osvedčenia,
c)
právnu kvalifikáciu skutku.
(3)
K žiadosti podľa odseku 2 sa pripojí kópia osvedčenia v jazyku členského štátu prevozu podľa § 23; preklad osvedčenia zabezpečí súd.
(4)
O súhlas s prevozom sa nežiada, ak sa má osoba previezť územím členského štátu letecky bez plánovaného pristátia na jeho území. Ak dôjde k neplánovanému pristátiu na území členského štátu, príslušnému orgánu tohto štátu sa musí do 72 hodín od neplánovaného pristátia doručiť žiadosť o súhlas s prevozom s údajmi podľa odsekov 2 a 3.
(5)
Ak členský štát prevozu oznámi, že nevie zaručiť, že prevážaná osoba nebude na jeho území stíhaná alebo že nebude obmedzená jej osobná sloboda pre iný trestný čin spáchaný pred jej odovzdaním zo štátu pôvodu, ministerstvo môže rozhodnúť o spätvzatí žiadosti podľa odseku 2.
(6)
Žiadosť príslušného orgánu iného členského štátu o súhlas s prevozom územím Slovenskej republiky sa zasiela ministerstvu v jazyku podľa § 23. Žiadosť musí obsahovať údaje podľa odseku 2 a kópiu osvedčenia v jazyku podľa § 23. O žiadosti iného členského štátu o súhlas s prevozom územím Slovenskej republiky rozhoduje minister spravodlivosti Slovenskej republiky spravidla do siedmich dní od doručenia žiadosti. Prevoz osoby územím Slovenskej republiky vykoná príslušný útvar Policajného zboru. Počas prevozu územím Slovenskej republiky sa obmedzí osobná sloboda prevážanej osoby na zabránenie jej úteku. Na obmedzenie osobnej slobody prevážanej osoby sa použijú donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.6)
(7)
Ak dôjde k neplánovanému pristátiu na území Slovenskej republiky, obmedzí sa osobná sloboda prevážanej osoby na zabránenie jej úteku; ak sa ministerstvu do 72 hodín od neplánovaného pristátia nedoručí žiadosť o súhlas s prevozom s údajmi podľa odsekov 2 a 3, prevážaná osoba musí byť prepustená.
§26 Náklady
Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona, sú nákladmi Slovenskej republiky. Náklady spojené s odovzdaním odsúdeného na územie vykonávajúceho štátu sú nákladmi Slovenskej republiky ako štátu pôvodu.
§27 Preskúmanie rozhodnutia
Na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného v Slovenskej republike sú príslušné súdy Slovenskej republiky.
§28 Poskytovanie súčinnosti a informácií
Ministerstvo poskytuje na základe žiadosti súdu alebo príslušného orgánu členského štátu potrebnú súčinnosť pri postupe podľa tohto zákona, a to najmä pri zisťovaní potrebných informácií týkajúcich sa určenia príslušnosti alebo pri overovaní podmienok ustanovených právnym poriadkom členského štátu alebo Slovenskej republiky na uznanie a výkon rozhodnutí.
§29
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
§30
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzne akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.
§31 Prechodné ustanovenie
Ak štát pôvodu požiadal o výkon rozhodnutia pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, postupuje sa podľa doterajších predpisov.
§32 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
Konanie začaté pred 1. januárom 2020 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.

Čl. II

Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z. a zákona č. 498/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Nadpis § 64 znie:
„Predbežná väzba, vydávacia väzba a väzba na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia“
2.
V § 64 ods. 1 sa písmeno „a“ nahrádza čiarkou a za slová „vydávacej väzby“ sa vkladajú slová „a väzby na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia“.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2012.
Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Iveta Radičová v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 549/2011 Z. z.
Príloha č. 2 k zákonu č. 549/2011 Z. z.
OZNÁMENIE PRE ODSÚDENÉHO
Týmto sa Vám oznamuje rozhodnutie ... (príslušný orgán štátu pôvodu) o zaslaní rozhodnutia ... (príslušný súd štátu pôvodu) z ... (dátum rozhodnutia) ... (referenčné číslo, ak je k dispozícii) ... (vykonávajúci štát) na účely jeho uznania a výkonu ním uloženého trestu v súlade s vnútroštátnym právom, ktorým sa vykonáva rámcové rozhodnutie Rady (2008/909/SVV) z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii.
Výkon trestu sa riadi právom ... (vykonávajúci štát). Orgány vykonávajúceho štátu sú príslušné rozhodovať o postupoch výkonu a určovať všetky s ním súvisiace opatrenia vrátane dôvodov na predčasné alebo podmienečné prepustenie.
Príslušný orgán ... (vykonávajúci štát) započíta do celkovej dĺžky odňatia slobody, ktoré sa má vykonať, celé obdobie odňatia slobody, ktoré sa už vykonalo v súvislosti s trestom. Prispôsobenie trestu príslušným orgánom ... (vykonávajúci štát) možno vykonať, len ak je z hľadiska dĺžky alebo druhu tento trest nezlučiteľný s právom vykonávajúceho štátu. Prispôsobený trest nesmie sprísniť trest vynesený v ... (štát pôvodu) z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky.
Príloha č. 3 k zákonu č. 549/2011 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5. 12. 2008) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 081, 27. 3. 2009).
1)
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5. 12. 2008) v platnom znení.
2)
Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (oznámenie č. 703/2004 Z. z. ) a Druhý protokol Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (oznámenie č. 164/2009 Z. z.).
3)
§ 20 až 25 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3a)
Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z.
4a)
§ 15 až 17 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z.
5)
§ 31 až 35 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.
6)
§ 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.