Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z. 2006

Znenie účinné: od 01.01.2006
Časové verzie:
561/2005 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2006
561
ZÁKON
z 8. novembra 2005,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z. a zákona č. 729/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 4 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy ako osobitné zariadenie zboru,“.
Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená e) a f).
2.
V § 4 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy riadi veliteľ osobitného zariadenia, ktorého vymenúva a odvoláva prezident zboru po dohode s mestským zastupiteľstvom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je právnickou osobou a rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.“.
Doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 11.
3.
V § 7 ods. 1 písm. b) sa slová „porušila predpisy“ nahrádzajú slovami „je dôvodne podozrivá z porušenia predpisov“.
4.
V § 8 ods. 3 sa slová „objektov Armády Slovenskej republiky, vojsk ministerstva vnútra, Železničného vojska“ nahrádzajú slovami „vojenských objektov“.
5.
Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:
„9)
§ 2 ods. 2 a § 44 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z. z.“.
6.
V § 12 ods. 4 sa za slovo „obec“ vkladajú slová „alebo inak určené miesto“ a slovo „ktorej“ sa nahrádza slovom „ktorom“.
7.
V § 12 ods. 7 sa za slovo „ministerstva“ vkladá čiarka a slová „Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“.
8.
§ 12 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8)
Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, ako aj počas trvania služobného pomeru príslušníka a 50 rokov po jeho skončení alebo zániku, je služobný úrad oprávnený podľa osobitného predpisu10a) spracovávať, získavať, zhromažďovať, zaznamenávať, usporadúvať, prepracúvať, meniť, využívať, uchovávať, likvidovať, poskytovať a sprístupňovať informácie uvedené v § 17 o občanovi, príslušníkovi, o príslušníkovi, ktorému sa skončil služobný pomer (ďalej len „bývalý príslušník") a o príslušníkovi, ktorému zanikol služobný pomer.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie:
„10a)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.“.
9.
V § 13 ods. 1 písm. b) sa za slovo „zariadeniach zboru“ vkladá čiarka a slová „k veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“.
10.
V § 13 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmeno d), ktoré znie:
„d)
veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na tomto útvare.“.
11.
V § 13 ods. 4 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmeno c), ktoré znie:
„c)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.“.
12.
V § 16 ods. 3 sa slovo „návrh“ nahrádza slovom „podnet“.
13.
V § 17 ods. 1 písmeno a) znie:
„a)
je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 77 písm. c) až e) alebo uplynuli tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepustení podľa § 77 písm. c) až e)“.
14.
V § 17 ods. 1 písm. d) sa za slovo „telesne“ vkladá čiarka a slová „a duševne“ sa nahrádzajú slovami „fyzicky a psychicky“.
15.
V § 17 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).
Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená e) až h).
16.
V § 17 ods. 1 písmeno h) znie:
„h)
úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo na dočasnú štátnu službu alebo spĺňa podmienky na dočasnú štátnu službu, ak nie je potrebné výberové konanie na dočasnú štátnu službu podľa § 30 ods. 2.“.
17.
V § 17 ods. 2 sa slovo „výpisom“ nahrádza slovom „odpisom“.
18.
V § 17 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Posudzovanie psychickej spôsobilosti na účely tohto zákona vykonáva psychológ zboru. Podrobnosti o posudzovaní psychickej spôsobilosti a o spôsobe jej posudzovania ustanoví ministerstvo služobným predpisom.“.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
19.
V § 17 ods. 5 sa slovo „h)“ nahrádza slovom „g)“.
20.
V § 17 ods. 7 sa za slovo „konaní“ vkladajú slová „a o výberovom konaní“.
21.
V § 19 ods. 2 písm. c) sa slová „bakalárskeho štúdia“ nahrádzajú slovami „vzdelania prvého stupňa“.
22.
V § 19 ods. 2 písm. d) sa slová „magisterského štúdia alebo absolvovaním vysokoškolského inžinierskeho štúdia, alebo absolvovaním vysokoškolského doktorského štúdia“ nahrádzajú slovami „vzdelania druhého stupňa“.
23.
V § 20 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
24.
V § 20 ods. 5 sa v prvej vete a v druhej vete za slová „§ 17“ vkladajú slová „okrem odseku 1 písm. h)“ a v druhej vete a v tretej vete sa slová „predseda výberovej komisie“ nahrádzajú slovami „vedúci služobného úradu“.
25.
V § 20 ods. 6 písm. e) sa slovo „výpis“ nahrádza slovom „odpis“.
26.
V § 20 ods. 6 písmeno f) znie:
„f)
potvrdenie lekára o spôsobilosti absolvovať výberové konanie.“.
27.
V § 20 ods. 6 sa vypúšťa písmeno g).
28.
V § 20 odsek 8 znie:
„(8)
Na posúdenie spôsobilosti uchádzača na vykonávanie funkcie v zbore sa uchádzač musí podrobiť
a)
ústnemu pohovoru alebo písomnému testu,
b)
previerke fyzickej zdatnosti,
c)
psychologickému vyšetreniu,
d)
lekárskemu vyšetreniu.“.
29.
V § 21 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.
30.
V § 21 ods. 3 písmeno e) znie:
„e)
služobný úrad vrátane obce sídla služobného úradu, organizačnú jednotku a miesto vykonávania štátnej služby, ktorým je obec alebo inak určené miesto,“.
31.
V § 21 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Proti rozhodnutiu o vymenovaní príslušníka do štátnej služby sa nemožno odvolať.“.
Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 9.
32.
V § 21 ods. 5 sa vypúšťajú slová „stálej štátnej službe alebo v dočasnej“.
33.
V § 23 odsek 3 znie:
„(3)
Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľom je bezprostredne nadriadený čakateľa.“.
34.
V § 23 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.
35.
§ 24 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Odseky 1 až 6 sa primerane vzťahujú aj na príslušníka v dočasnej štátnej službe, ktorý písomne požiada o vymenovanie do stálej štátnej služby.“.
36.
V § 25 ods. 1 písm. b) sa slovo „požiarnej“ nahrádza slovom „hasičskej“ a slová „požiarnej ochrany“ sa nahrádzajú slovami „ochrany pred požiarmi“.
37.
V § 25 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Služobný úrad vydá rozhodnutie o vymenovaní do stálej štátnej služby a ak ide o čakateľa vo funkcii hasič aj rozhodnutie o preradení na funkciu hasič záchranár. Na preradenie čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár nie je potrebný jeho písomný súhlas s preradením. Proti rozhodnutiu o vymenovaní do stálej štátnej služby a proti rozhodnutiu o preradení čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár sa nemožno odvolať.“.
38.
V § 30 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať bez výberového konania uchádzača na zastupovanie príslušníka počas pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby, neplateného služobného voľna alebo ak ide o voľné miesto, a to až do vymenovania uchádzača vybraného na základe výberového konania.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
39.
V § 30 ods. 4 sa slová „počas zaradenia do dočasnej štátnej služby“ nahrádzajú slovami „v dočasnej štátnej službe“.
40.
V § 33 ods. 2 písm. b) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa slová „alebo sako,“.
41.
V § 34 odsek 5 znie:
„(5)
Do práporčíckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je
a)
ministerstvo, prezident zboru,
b)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, veliteľ tohto osobitného zariadenia zboru,
c)
krajské riaditeľstvo, riaditeľ krajského riaditeľstva.“.
42.
V § 36 ods. 1 prvej vete sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „ak je pre túto funkciu takáto hodnosť plánovaná.“.
43.
V § 37 ods. 2 písm. c) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná.“.
44.
V § 40 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 4 a 5.
45.
V § 40 ods. 5 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmeno c), ktoré znie:
„c)
ak dôjde k závažnej zmene vo vykonávaní štátnej služby príslušníkom z hľadiska rýchlosti, správnosti, samostatnosti a iniciatívnosti alebo došlo k závažnej zmene pri dosahovaní požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby.“.
46.
§ 40 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6)
Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 4, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník
a)
je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby alebo
b)
nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby.
(7)
Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 5, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník
a)
je spôsobilý vykonávať vyššiu funkciu v zbore,
b)
je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore,
c)
je spôsobilý vykonávať nižšiu funkciu v zbore alebo
d)
nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore.“.
47.
§ 41 znie:
§41
(1)
O služobnom hodnotení príslušníka rozhoduje vedúci služobného úradu na základe písomného návrhu, ktorý spracúva ním zriadená komisia. Služobné hodnotenie podľa návrhu komisie pripravuje pre vedúceho služobného úradu osobný úrad.
(2)
Komisia podľa odseku 1 musí v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia umožniť príslušníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov.
(3)
Ak príslušník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej predsedom komisie písomné pripomienky alebo námietky a komisia im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vedúcemu služobného úradu. Lehota určená predsedom komisie nesmie byť kratšia ako tri dni.
(4)
Vedúci služobného úradu môže na základe písomných pripomienok alebo námietok príslušníka alebo na základe stanoviska komisie služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať nové služobné hodnotenie.“.
48.
§ 42 sa vypúšťa.
49.
§ 43 sa vypúšťa.
50.
V § 44 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(§ 151 ods. 2)“.
51.
V § 44 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.
52.
V § 44 ods. 3 sa za slovo „hodnotení“ vkladajú slová „a o zriadení, zložení a činnosti komisie“.
53.
V § 45 písm. b) sa slová „sídla služobného úradu“ nahrádzajú slovami „miesta vykonávania štátnej služby“.
54.
V § 45 písmeno g) znie:
„g)
zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby,“.
55.
V § 45 sa vypúšťajú písmená h) až k).
Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno h).
56.
V § 46 sa vypúšťa odsek 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
57.
V § 47 ods. 1 písmeno b) znie:
„b)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby,“.
58.
V § 47 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
„c)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby v tej istej funkcii nadriadeného, do ktorej bol vymenovaný podľa § 49,“.
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).
59.
V § 47 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „služobného úradu, ako je sídlo služobného úradu uvedené v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. e),“.
60.
V § 47 ods. 2 sa za slová „ písm. b)“ vkladajú slová „alebo písm. c)“ a slová „písm. c)“ sa nahrádzajú slovami „písm. d)“.
61.
V § 47 odsek 3 znie:
„(3)
Po uplynutí obdobia, počas ktorého bol príslušník preradený, preložený alebo preradený a preložený na určité obdobie, sa príslušník zaradí do tej istej funkcie v tom istom mieste vykonávania štátnej služby, ak sa so služobným úradom nedohodne inak.“.
62.
V § 47 odsek 5 znie:
„(5)
Trvalé preloženie do iného miesta vykonávania štátnej služby, ktoré sa nachádza v územnej pôsobnosti iného služobného úradu, vykoná rozhodnutím o vymenovaní vedúci služobného úradu, v ktorom bude príslušník vykonávať štátnu službu, po dohode s vedúcim služobného úradu, v ktorom vykonáva príslušník štátnu službu.“.
63.
§ 47 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Na preradenie, preloženie a na preradenie a preloženie sa nevzťahuje § 20.“.
64.
V § 48 ods. 1 sa za slovo „zdravia“ vkladá čiarka, vypúšťa sa slovo „a“ a za slovo „majetku“ sa vkladajú slová „a na zabezpečenie akcieschopnosti organizačnej jednotky“.
65.
V § 48 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Príslušníka preveluje vedúci služobného úradu personálnym rozkazom, ktorý v prípade naliehavosti situácie možno oznámiť ústne. Písomné vyhotovenie personálneho rozkazu sa doručí príslušníkovi bez zbytočného odkladu. Odvolanie proti personálnemu rozkazu o prevelení nemá odkladný účinok.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
66.
V § 49 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Výberové konanie podľa odseku 1 je možné spojiť s výberovým konaním na funkciu podľa § 20, ak má uchádzač spĺňať podmienky ustanovené zákonom na prijatie do stálej štátnej služby podľa § 29 ods. 3 písm. c) a ods. 2, alebo do dočasnej štátnej služby podľa § 30. Spojené výberové konanie sa vyhodnocuje ako jeden celok a vedúci služobného úradu nie je viazaný poradím uchádzačov pri vymenovaní do služobného pomeru a za nadriadeného.“.
Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8.
67.
V § 49 ods. 6 sa za slovo „zboru,“ vkladajú slová „alebo ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,“.
68.
V § 49 ods. 6 písmeno f) znie:
„f)
zástupca riaditeľa zariadenia, zástupca veliteľa zariadenia alebo zástupca veliteľa osobitného zariadenia,“.
69.
V § 49 ods. 6 písmeno g) znie:
„g)
riaditeľ zariadenia, veliteľ zariadenia alebo veliteľ osobitného zariadenia.“.
70.
§ 49 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
„(9)
Vedúci služobného úradu môže poveriť príslušníka v stálej štátnej službe, aby zastupoval nadriadeného počas jeho neprítomnosti nepresahujúcej tri týždne. Poverenému príslušníkovi nepatrí príplatok za zastupovanie podľa § 110. Poverenie možno vykonať aj ústne. Ak zastupovanie bude trvať dlhšie ako 25 hodín, poverenie musí byť príslušníkovi doručené aj písomne.“.
71.
V § 50 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňajú sa písmená e) a f), ktoré znejú:
„e)
pri zmene organizačnej štruktúry organizačnej jednotky bola zrušená jeho funkcia nadriadeného,
f)
nezískal alebo stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,16b) ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie nadriadeného požaduje.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16b znie:
„16b)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
72.
V § 52 odseky 1 až 4 znejú:
„(1)
Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v zbore alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú funkciu v zbore, najdlhšie však na 18 mesiacov.
(2)
Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak
a)
sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou16) nadriadenému, ak písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na 12 mesiacov,
b)
podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná nižšia funkcia v zbore, alebo ak ho do tejto nižšej funkcie v zbore nemožno zaradiť, najdlhšie však na 18 mesiacov,
c)
bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov,
d)
bol vyslaný na denné štúdium, najdlhšie však do ukončenia štúdia,
e)
nemôže podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov,
f)
stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,16b) ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie požaduje, a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na deväť mesiacov,
g)
bol povolaný na výkon základnej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby, najdlhšie však do ukončenia výkonu služby.
(3)
Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby
a)
podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a), d) a e) patrí príslušníkovi 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby,
b)
podľa odseku 2 písm. b), c) a f) patrí príslušníkovi 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
(4)
Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. g) mu nepatrí služobný plat, služobný príjem a ani ich náhrada.“.
73.
§ 52 sa dopĺňa odsekmi 9 až 11, ktoré znejú:
„(9)
Odvolanie proti rozhodnutiu o zaradení mimo činnej štátnej služby nemá odkladný účinok.
(10)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník nesmie nosiť rovnošatu a na čas zaradenia mimo činnej štátnej služby sa mu odoberie služobný preukaz. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, zúčastniť sa rekondičného pobytu a plniť povinnosti podľa § 69 ods. 3 písm. a), b), d), e), m) až s), u) a v), a ak vykonáva funkciu nadriadeného, plniť povinnosti nadriadeného podľa § 72. Ostatné povinnosti je príslušník povinný plniť aj počas zaradenia mimo činnej štátnej služby.
(11)
Zaradenie príslušníka v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.“.
74.
§ 54 vrátane nadpisu znie:
§54 Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby
(1)
Dňom, ktorým sa príslušník stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie alebo expertom medzinárodnej organizácie a za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí služobný plat príslušníka.
(2)
Príslušník, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine, alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu práce vo verejnom záujme, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v cudzine, sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka.
(3)
Príslušníka možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci služobného úradu. Počas vyslania patrí príslušníkovi služobný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.“.
75.
V § 55 sa vypúšťa odsek 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
76.
V § 56 odsek 4 znie:
„(4)
Pravidelné miesto vykonávania štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov pri služobnej ceste alebo zahraničnej služobnej ceste je miesto vykonávania štátnej služby uvedené v rozhodnutí o vymenovaní príslušníka do štátnej služby.“.
77.
§ 58 vrátane nadpisu znie:
§58 Náhrady výdavkov súvisiacich so vznikom služobného pomeru a s preložením
(1)
Príslušník má pri preložení na určité obdobie nárok na náhradu výdavkov ako pri služobnej ceste, ak je preložený mimo miesta vykonávania štátnej služby.
(2)
Príslušníkovi, ktorý je trvalo preložený do iného miesta vykonávania štátnej služby z organizačných dôvodov, a žije preto odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke obdobia, za ktoré sa priznáva náhrada, rozhoduje vedúci služobného úradu do 30 kalendárnych dní odo dňa trvalého preloženia.
(3)
Vedúci služobného úradu môže na základe písomnej žiadosti príslušníka, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo trvalého preloženia do iného miesta vykonávania štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť príslušníkovi náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie počas troch mesiacov a náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov; o poskytovaní náhrad rozhodne vedúci služobného úradu najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa trvalého preloženia.
(4)
Ak je podľa posúdenia vedúceho služobného úradu možný denný návrat príslušníka do miesta trvalého pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odseku 1 poskytnúť náhrady cestovných výdavkov z miesta trvalého pobytu do miesta vykonávania štátnej služby a späť ako pri služobnej ceste.
(5)
Náhrady podľa odsekov 2 až 4 nepatria príslušníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste vykonávania štátnej služby, a to trvale pre toto miesto vykonávania štátnej služby.“.
78.
§ 59 znie:
§59
(1)
Služobný pomer príslušníka, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí
a)
odvolaním z funkcie z dôvodov uvedených v § 60 ods. 1 a 2,
b)
na základe písomnej žiadosti príslušníka podľa § 61,
c)
v skúšobnej lehote podľa § 62 alebo
d)
na základe zákona podľa § 63.
(2)
Služobný pomer zaniká smrťou príslušníka alebo vyhlásením príslušníka za mŕtveho.
(3)
Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a) a b), písomné oznámenie o skončení služobného pomeru príslušníka v skúšobnej lehote podľa odseku 1 písm. c) a písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru príslušníka podľa odseku 1 písm. d) vydá vedúci služobného úradu.“.
79.
§ 60 vrátane nadpisu znie:
§60 Skončenie služobného pomeru služobným úradom
(1)
Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to
a)
stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
b)
nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)
V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak sa v systemizácii znížil počet funkčných miest. Pri odvolaní z funkcie z tohto dôvodu má príslušník nárok na náhradu v sume päťnásobku jeho služobného platu.
(3)
Služobný pomer podľa odsekov 1 a 2 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie.“.
80.
V § 63 ods. 1 písmeno d) znie:
„d)
vzniku nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,17aaa) a ak ide o príslušníka, ktorý spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,17aaaa) dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa osobitného predpisu,17aaa)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 17aaa a 17aaaa znejú:
„17aaa)
§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
17aaaa)
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
81.
V § 63 ods. 1 písmeno e) znie:
„e) uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby; ak bol príslušník zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu uvedeného v § 52 ods. 1, má nárok na náhradu v sume päťnásobku jeho služobného platu,“.
82.
V § 63 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňajú sa písmená f) až i), ktoré znejú:
„f)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia lekárskej komisie zriadenej podľa § 17 ods. 3 o strate zdravotnej spôsobilosti príslušníka na vykonávanie akejkoľvek funkcie v zbore,
g)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby,
h)
nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby, alebo
i)
nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore.“.
83.
V § 63 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
84.
V § 65 ods. 1 prvá veta znie:
„Služobný úrad vydá príslušníkovi na základe jeho písomnej žiadosti služobný posudok najneskôr v deň skončenia služobného pomeru.“.
85.
V § 67 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta.
86.
V § 69 ods. 1 písm. c) sa za slovo „kvalifikácie“ vkladajú slová „pre potreby služobného úradu“.
87.
V § 69 ods. 3 písm. i) sa za slovo „úradu“ vkladá čiarka a slová „že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bola podaná proti nemu obžaloba pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu“.
88.
V § 69 ods. 3 písm. p) sa vypúšťa slovo „týždenný“ a slová „alebo kratší služobný čas“.
89.
V § 69 ods. 6 za slovami „predpisom17a)“ sa písmeno „a“ nahrádza čiarkou, na konci sa vypúšťa bodka a pripájajú sa tieto slová: „a na správu majetku svojich maloletých detí.“.
90.
V § 72 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmeno h), ktoré znie:
„h)
vykonávať školiteľa čakateľovi, ktorému je bezprostredne nadriadený.“.
91.
V § 73 ods. 1 sa slová „prezident zboru a riaditeľ krajského riaditeľstva zboru“ nahrádzajú slovami „prezident zboru, riaditeľ krajského riaditeľstva zboru a veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“.
92.
V § 73 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Minister a prezident zboru sú oprávnení udeliť disciplinárnu odmenu podľa § 74 príslušníkovi bez ohľadu na to, v ktorom služobnom úrade je zaradený. Disciplinárne opatrenie podľa § 77 písm. c) alebo d) môže riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru uložiť len minister. Disciplinárne opatrenie podľa § 77 písm. c) alebo d) môže riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy uložiť len prezident zboru.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
93.
V § 74 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6)
Pri mimoriadnom povýšení do vyššej hodnosti alebo mimoriadnom vymenovaní do prvej dôstojníckej hodnosti neplatia ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) a b).“.
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.
94.
Doterajší text § 80 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňajú sa odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Za deň uloženia disciplinárneho opatrenia sa považuje deň oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.
(3)
Ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a vec bola vrátená služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie podľa § 154a ods. 6 začína plynúť nová 60 dňová lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia v tej istej veci, a to odo dňa právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia o zrušení a vrátení veci príslušnému služobnému orgánu.“.
95.
V § 81 sa na konci pripája táto veta:
„Ustanovenia § 80 ods. 2 a 3 platia rovnako.“.
96.
V nadpise § 86 sa vypúšťa slovo „týždenného“.
97.
§ 86 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Vykonávanie služobných činností príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa rozvrhuje spravidla na obdobie jedného mesiaca. S plánovaným rozvrhom služobného času musí byť príslušník oboznámený najneskôr tri dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže nadriadený určiť nástup na vykonávanie služby aj v čase kratšom ako tri dni pred plánovaným nástupom na vykonávanie štátnej služby.“.
98.
V § 88 ods. 1 sa vypúšťa slovo „týždenný“.
99.
V § 90 ods. 1 sa vypúšťa slovo „týždenný“.
100.
V § 91 ods. 1 sa vypúšťa slovo „týždenného“.
101.
V § 92 ods. 1 sa vypúšťa slovo „týždenný“ a na konci sa pripája táto veta: „Služobnú pohotovosť v štátnej službe nemožno príslušníkovi nariadiť alebo s ním dohodnúť počas dovolenky.“.
102.
V § 92 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
„Odvolanie proti personálnemu rozkazu o zaradení do plánu vyrozumenia a zvozu alebo o vyradení z plánu vyrozumenia a zvozu nemá odkladný účinok.“.
103.
V § 93 odsek 2 znie:
„(2)
Príslušník, ktorý má rozvrhnutý služobný čas podľa § 86, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník mal takto rozvrhnutý služobný čas len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dodatkovej dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, počas ktorých mal príslušník takto rozvrhnutý služobný čas.“.
104.
V § 93 odsek 4 znie:
„(4)
Ak dovolenku čerpá príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, patrí mu toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.“.
105.
V § 98 ods. 10 sa slová „§ 60 ods. 1 písm. c) a § 60 ods. 2 písm. b)“ nahrádzajú slovami „§ 60 ods. 2 a § 63 ods. 1 písm. f)“.
106.
V § 110 ods. 1 sa za slovo „sume“ vkladá slovo „priznaného“.
107.
V § 111 ods. 2 sa slová „písomného hodnotenia vykonávania štátnej služby príslušným nadriadeným“ nahrádzajú slovami „odôvodneného písomného návrhu príslušného nadriadeného. So schváleným písomným návrhom sa príslušník oboznámi.“.
108.
V § 112 odsek 1 znie:
„(1)
Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok podľa dosiahnutej hodnosti:
hodnosť hodnostný príplatok
v Sk mesačne
rotmajster 2 450
nadrotmajster 2 650
podpráporčík 2 950
práporčík 3 150
nadpráporčík 3 350
podporučík 2 950
poručík 3 150
nadporučík 3 350
kapitán 3 550
major 3 750
podplukovník 3 950
plukovník 4 150
generál 4 350.".“.
109.
V § 117 sa vypúšťa slovo „týždenný".
110.
V § 125 ods. 2 sa prvé slovo „týždenný" nahrádza slovom „určený" a vypúšťa sa druhé slovo „týždenný".
111.
V § 128 odsek 4 znie:
„(4)
Tarifný plat vo vyššom platovom stupni a zvýšený tarifný plat podľa § 108 ods. 2 patrí príslušníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom podľa § 105 dosiahol počet rokov praxe potrebný na postup do vyššieho platového stupňa alebo mu vznikol nárok na zvýšený tarifný plat.“.
112.
V § 133 ods. 1 sa slovo „Príslušníkovi" nahrádza slovami „Bývalému príslušníkovi" a slová „a ktorý dosiahol vek 50 rokov a jeho služobný pomer sa skončil preto, že podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu alebo akúkoľvek inú funkciu v zbore, ktorej vykonávanie by nebolo na ujmu jeho zdravia alebo sa jeho služobný pomer skončil odvolaním podľa § 60 ods. 2," sa nahrádzajú slovami „a jeho služobný pomer sa skončil podľa § 63 ods. 1 písm. f)" a slová „sociálneho zabezpečenia" sa nahrádzajú slovami „sociálneho poistenia".
113.
V § 133 ods. 2 sa za slovo „patrí" vkladá slovo „bývalému".
114.
§ 133 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:
„(4)
Suma vyrovnávacieho príspevku priznaného rozhodnutím sa zvyšuje o rovnaké percento, ako sa v príslušnom roku zvýši stupnica platových taríf príslušníka, a to s účinnosťou k tomu istému dňu, ako nadobudlo účinnosť zvýšenie stupnice platových taríf príslušníka.
(5)
Bývalému príslušníkovi nepatrí vyrovnávací príspevok, ak sa jeho služobný pomer skončil podľa § 63 ods. 1 písm. f) z dôvodu úrazu, ktorý nebol pracovným úrazom. Ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa, o priznaní vyrovnávacieho príspevku bývalému príslušníkovi môže rozhodnúť minister.
(6)
Na priznanie, zvýšenie a zníženie sumy vyrovnávacieho príspevku alebo na jeho vrátenie sa použijú § 168 ods. 3 až 9 a § 170 ods. 3 a 4 primerane.“.
115.
Za § 133 sa vkladá § 133a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§133a Úmrtné
Ak zanikne služobný pomer príslušníka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal príslušník v čase úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho nárok. Každé pozostalé nezaopatrené dieťa24a) po zomretom alebo vyhlásenom za mŕtveho má nárok na úmrtné v sume jedného mesačného služobného platu príslušníka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24a znie:
„24a)
§ 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.“.
116.
V § 134 sa vypúšťa odsek 1.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
117.
Za § 134 sa vkladá § 134a, ktorý znie:
§134a
(1)
Príslušník nezodpovedá za škodu,
a)
ktorá vyplýva z rizika riadneho vykonávania štátnej služby,
b)
ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal spôsobom primeraným okolnostiam,
c)
ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho príslušník na tento rozpor písomne upozornil. Písomné upozornenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(2)
Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil príslušník pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri zásahu alebo bezprostredne po ňom alebo pri sťažených podmienkach a ak ide o prvé zavinenie príslušníka.“.
118.
§ 137 až 158 vrátane nadpisov znejú:
§137 Predmet konania
(1)
Konanie vo veciach služobného pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru okrem
a)
výberového konania do prípravnej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby podľa § 20,
b)
výberového konania na vymenovanie za nadriadeného podľa § 49,
c)
overovania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa § 25 až 27,
d)
zriaďovania výberovej komisie, zriaďovania skúšobnej komisie, zriaďovania poradnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie, zriaďovania komisie podľa § 41 ods. 1 a iných poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,
e)
služobnej cesty podľa § 56 a 57,
f)
priznávania zložiek služobného príjmu podľa § 103, peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť a peňažnej náhrady za pohotovosť podľa § 122,
g)
priznávania príplatku k náhrade príjmu, príplatku k nemocenskému, príplatku k ošetrovnému podľa § 163 a príplatku k materskému podľa § 164.
(2)
V konaní sa postupuje podľa tohto zákona.
§138 Vecná príslušnosť
V konaní v prvom stupni koná a rozhoduje služobný orgán, ktorým je
a)
minister vo vzťahu k prezidentovi zboru a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi,
b)
prezident zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na prezídiu zboru a ním riadenom zariadení okrem Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, k riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru, veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi,
c)
riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadenom pracovisku, k riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a k príslušníkovi zaradenému na okresnom riaditeľstve zboru,
d)
veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
e)
lekárska komisia podľa § 17 ods. 3.
§139 Účastník konania
Účastníkom konania je
a)
príslušník,
b)
bývalý príslušník,
c)
pozostalý po príslušníkovi, ak sa má konať o jeho práve, právom chránenom záujme alebo o jeho povinnosti.
§139a Zastúpenie
Účastník konania sa môže dať v konaní zastúpiť. Na zastupovanie sa vzťahuje osobitný predpis.25)
§140 Začatie konania
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet služobného orgánu.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený služobnému orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.
(3)
Ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania.
§141 Postup v konaní
(1)
Služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie.
(2)
Služobný orgán pri posudzovaní veci objasňuje všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
(3)
Služobný orgán postupuje v konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi.
(4)
Služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
(5)
Služobný orgán je povinný dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočných prieťahov v konaní.
(6)
Účastník konania je povinný postupovať v konaní tak, aby nesťažoval a neodôvodnene nepredlžoval konanie.
(7)
Služobný orgán nariadi ústne pojednávanie
a)
v disciplinárnom konaní podľa § 79 až 83, alebo
b)
ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť obhliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste obhliadky.
(8)
Ústne pojednávanie je neverejné, ak tento zákon alebo služobný orgán neustanoví inak.
(9)
Ak je to potrebné, služobný orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
§142 Podanie
(1)
Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.25a) Podanie možno urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch pracovných dní.
(2)
Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo účastník konania navrhuje. Podanie musí byť podpísané a označené dátumom podania. Tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis môže ustanoviť aj ďalšie náležitosti podania.
(3)
Podanie sa podáva na vecne príslušnom a miestne príslušnom služobnom orgáne.
(4)
Ak podanie nemá všetky predpísané náležitosti, služobný orgán účastníka konania vyzve, aby ich v určenej lehote doplnil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.
(5)
Služobný orgán na žiadosť účastníka konania potvrdí prijatie podania.
§143 Zápisnica
(1)
O ústnych podaniach a dôležitých úkonoch v konaní, najmä o ústnom pojednávaní, o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníka konania a o hlasovaní sa vyhotovuje zápisnica.
(2)
Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia boli prijaté. V zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj návrh na výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.
(3)
Zápisnicu po prečítaní podpisujú všetci príslušníci služobného orgánu alebo zamestnanci služobného orgánu, ktorí konanie uskutočňujú a podľa povahy veci aj účastník konania, ako aj osoba, ktorá sa na konaní zúčastnila. V zápisnici sa uvedie odopretie podpisu zápisnice, dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice.
§144 Postúpenie
Ak účastník konania urobil podanie na služobný orgán, ktorý nie je vecne príslušný a miestne príslušný vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bez zbytočného odkladu postúpiť príslušnému služobnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.
Vylúčenie príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu
§144a
Príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, ak
a)
so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkovi konania alebo k jeho zástupcovi možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti,
b)
v tej istej veci uskutočňoval konanie v prvom stupni.
§144b
Vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci sa nevzťahuje na
a)
bezprostredne nadriadeného vykonávajúceho služobné hodnotenie príslušníka podľa § 40 až 44,
b)
vedúceho služobného úradu,
c)
predsedu lekárskej komisie,
d)
predsedu hlavnej lekárskej komisie.
§144c
Účastník konania oznámi služobnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, len čo sa o nich dozvie. Účastník konania je povinný návrh na vylúčenie odôvodniť, inak naň služobný orgán neprihliadne.
§144d
(1)
Len čo sa príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania vedúcemu služobného úradu, člen lekárskej komisie predsedovi lekárskej komisie a člen hlavnej lekárskej komisie predsedovi hlavnej lekárskej komisie.
(2)
Predpojatý príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, môže urobiť iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, a to iba za predpokladu, že takýto úkon nemôže urobiť iný nepredpojatý príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje. Úkonom nepripúšťajúcim odklad nie je vydanie rozhodnutia vo veci samej.
§144e
(1)
O tom, či je príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, z konania vylúčený, rozhoduje vedúci služobného úradu, ak ide o člena lekárskej komisie predseda lekárskej komisie a ak ide o člena hlavnej lekárskej komisie predseda hlavnej lekárskej komisie.
(2)
Proti rozhodnutiu o vylúčení príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu nemožno podať samostatné odvolanie.
(3)
Ak sa rozhodlo, že príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, je vylúčený z konania, urobí vedúci služobného úradu, predseda lekárskej komisie alebo predseda hlavnej lekárskej komisie opatrenie potrebné na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
§145 Nazeranie do spisu
(1)
Účastník konania a jeho zástupca majú právo nazerať do príslušného spisu, robiť si z neho výpis, odpis a vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom.
(2)
Služobný orgán môže povoliť nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpis, odpis, môže vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní alebo môže poskytnúť informáciu zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom aj inej osobe, ktorá preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky. Zákaz poskytnutia zápisnice o hlasovaní sa nevzťahuje na výkon oprávnení orgánov činných v trestnom konaní.
(3)
Služobný orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť,16b) bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
(4)
Služobný orgán umožňuje vyhotovenie kópie spisu za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
§146 Dokazovanie
(1)
Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno spoľahlivo zistiť stav veci a ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k spoľahlivému zisteniu stavu veci, najmä vyjadrenie účastníka konania, výpoveď svedka, odborný posudok, znalecký posudok, listina a obhliadka.
(2)
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkaz, ktorý mu je známy.
(3)
Vykonávanie dôkazu patrí služobnému orgánu. Služobný orgán rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Služobný orgán je povinný vykonať aj iný dôkaz, než aký bol účastníkom konania navrhnutý, ak je to potrebné na spoľahlivé zistenie stavu veci.
(4)
Služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
(5)
Skutočnosť všeobecne známu alebo známu služobnému orgánu z jeho činnosti netreba dokazovať.
§146a Svedok
(1)
Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.
(2)
Ako svedok nesmie byť vypočúvaný ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť,16b) bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.
(3)
Výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.16)
(4)
Služobný orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.
§146b Znalci
Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, služobný orgán ustanoví znalca.
§146c Listiny
(1)
Služobný orgán môže uložiť účastníkovi konania alebo inej osobe, ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložil.
(2)
Predloženie listiny nemožno žiadať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vypočúvaný alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.
§146d Obhliadka
(1)
Vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť služobnému orgánu predmet obhliadky alebo strpieť obhliadku na mieste.
(2)
Obhliadku nemožno vykonať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vypočúvaný alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.
(3)
Na miestnu obhliadku služobný orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený s predmetom obhliadky nakladať.
§146e Čestné vyhlásenie
(1)
Služobný orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Čestné vyhlásenie služobný orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo, ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.
(3)
V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Služobný orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
§146f Predbežné otázky
(1)
Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je služobný orgán, ktorý vo veci koná, takým rozhodnutím viazaný; inak si služobný orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Služobný orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, o osobnom stave fyzickej osoby alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.
Zabezpečenie priebehu a účelu konania
§147 Predvolanie
(1)
Služobný orgán môže predvolať osobu, ktorej osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.
(2)
V predvolaní služobný orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa.
(3)
Ak sa účastník konania ani na opakované predvolanie osobne nedostaví na prejednanie veci, môže sa konať v jeho neprítomnosti, ak to povaha veci pripúšťa.
§147a Predbežné opatrenia
(1)
Služobný orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu
a)
uložiť účastníkovi konania, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel,
b)
nariadiť zabezpečenie veci, ktorá sa má zničiť alebo urobiť nepotrebnou, alebo ktorá je potrebná na vykonanie dôkazov.
(2)
Služobný orgán predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.
§147b Dožiadanie
Ak služobný orgán, ktorý vo veci koná, nemôže vykonať procesný úkon sám, alebo ak je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie dožiadať iný služobný úrad; dožiadaný služobný úrad vykoná tento úkon bezodkladne. Na príslušníka alebo zamestnanca dožiadaného služobného úradu, ktorý bude vykonávať dožiadaný procesný úkon, sa vzťahujú ustanovenia § 144a až 144d.
§147c Poriadkové opatrenia
Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže služobný orgán vykázať z miesta pojednávania; ak je vykázaný účastník konania, môže sa konať v jeho neprítomnosti.
§148 Náklady konania
(1)
Náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu, uhrádza tento orgán. Náklady konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania.
(2)
Služobný orgán môže účastníkovi konania, svedkovi, znalcovi a tlmočníkovi uložiť, aby nahradili náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu ich zavinením; môže im tiež uložiť, aby nahradili náklady, ktoré vznikli ich zavinením inému účastníkovi konania.
(3)
Služobný orgán nahradí svedkovi preukázané hotové výdavky a preukázaný ušlý zárobok. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po výsluchu, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.
(4)
Náklady spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza služobný orgán.
(5)
Na náhradu hotových výdavkov a na poskytovanie odmeny znalcovi a tlmočníkovi sa vzťahujú osobitné predpisy.26)
§148a Prerušenie konania
(1)
Služobný orgán konanie preruší, ak
a)
sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b)
bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote doplnil predpísané náležitosti podania,
c)
účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať.
(2)
Služobný orgán môže konanie prerušiť, ak to z dôležitého dôvodu navrhne účastník konania. V rozhodnutí je služobný orgán povinný určiť lehotu, na ktorú je konanie prerušené.
(3)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
(4)
Služobný orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo uplynula lehota, na ktorú bolo konanie na návrh účastníka konania prerušené.
(5)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§149 Zastavenie konania
(1)
Služobný orgán konanie zastaví, ak
a)
zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať služobný orgán,
b)
účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania, alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať služobný orgán,
c)
účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a konanie sa týka len tohto účastníka konania,
d)
účastník konania na výzvu služobného orgánu v určenej lehote nedoplnil predpísané náležitosti podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
e)
zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,
f)
odpadol dôvod konania začatého na podnet služobného orgánu,
g)
sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
h)
tak ustanoví osobitný zákon.
(2)
Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c) a f) sa nemožno odvolať.
(3)
Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba vyznačí v spise.
Personálny rozkaz a rozhodnutie
§150
V konaní sa rozhoduje
a)
personálnym rozkazom pri
1.
vymenovaní do hodnosti, okrem vymenovania do hodnosti pri vzniku služobného pomeru podľa § 21 ods. 3,
2.
povýšení do hodnosti,
3.
prepožičaní hodnosti,
4.
prevelení,
5.
ukladaní disciplinárnych odmien podľa § 74,
6.
zaradení a vyradení príslušníka do plánu vyrozumenia a zvozu podľa § 92 ods. 4,
b)
rozhodnutím v ostatných prípadoch
(ďalej len „rozhodnutie“).
§150a
(1)
Služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.
(2)
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania.
(3)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
(4)
V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu alebo ak sa priznáva nárok, ktorý príslušníkovi vznikol zo zákona.
(5)
Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého príslušného služobného orgánu.
(6)
Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia služobný orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.
§151 Lehota na rozhodnutie
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu. V ostatných veciach je potrebné rozhodnúť do 30 dní od začatia konania; v osobitne zložitých veciach do 60 dní od začatia konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť orgán, ktorý je príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) . Ak služobný orgán nemôže rozhodnúť do 30 dní, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
§152 Oznámenie rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia do vlastných rúk. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, sa môže rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. O ústnom vyhlásení sa vyhotoví zápisnica. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Zápisnicu o oznámení rozhodnutia ústnym vyhlásením podpíšu všetci účastníci konania. Uvedie sa v nej aj dátum ústneho vyhlásenia rozhodnutia.
§152a Doručovanie do vlastných rúk
(1)
Dôležité písomnosti v konaní, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk účastníkovi konania alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
(2)
Služobný orgán písomnosti doručuje účastníkovi konania v služobnom úrade, v mieste vykonávania štátnej služby, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou. Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu účastníka konania ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
(3)
Ak nebol účastník konania, ktorému sa doručuje písomnosť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a účastníka konania o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si účastník konania nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa účastník konania o uložení nedozvedel.
(4)
Ak účastník konania bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.
§153 Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné.
(2)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak
a)
sa proti nemu nemožno odvolať alebo podať rozklad a bezvýsledne uplynula lehota na plnenie, alebo
b)
odvolanie alebo rozklad nemá odkladný účinok.
(3)
Na výkon rozhodnutia sa vzťahuje osobitný predpis.27)
PRESKÚMANIE ROZHODNUTIA

Odvolacie konanie
§154
(1)
Proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak, alebo ak sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
(2)
Ak účastník v dôsledku nesprávneho poučenia, alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.
(3)
Odvolací orgán môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.
(4)
Účastník konania podáva odvolanie služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
(5)
Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže znova podať odvolanie.
(6)
Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(8)
Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať.
§154a
(1)
Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.
(2)
Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. O tejto skutočnosti upovedomí účastníka konania.
(3)
Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ustanovenie § 17 ods. 3 týmto nie je dotknuté.
(4)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania prvostupňovému orgánu, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii.
(5)
Prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii podľa odseku 4 sa nevzťahuje na hlavnú lekársku komisiu.
(6)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(7)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Služobný orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
(8)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(9)
Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
(10)
Ustanovenia § 137 až 152a sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
(11)
Podrobnosti o zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§155 Rozklad
Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Na rozklad a konanie o ňom sa primerane vzťahujú ustanovenia o odvolaní.
Obnova konania
§156
(1)
Konanie možno obnoviť na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu, ak dodatočne vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkovi konania alebo služobnému orgánu bez jeho viny v čase konania známe, nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie.
(2)
Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania alebo služobný orgán dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
(3)
Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.
(4)
V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
§156a
(1)
Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu služobný orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
(2)
Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie alebo rozklad. Rozhodnutie o povolení obnovy konania má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.
§156b
(1)
Nové konanie vo veci uskutoční orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia orgánu uvedeného v § 138, ako aj odvolacieho orgánu, nové konanie uskutoční služobný orgán, ktorý konal v prvom stupni.
(2)
Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
(3)
Proti novému rozhodnutiu vo veci možno podať odvolanie alebo rozklad.
§157 Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať odvolací orgán, a ak ide o rozhodnutie ministra, minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
(2)
Orgán uvedený v odseku 1 rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
(3)
Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza orgán uvedený v odseku 1 z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(4)
Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť alebo zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.
(5)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, možno podať odvolanie alebo rozklad. Ak príslušný orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota troch rokov uvedená v odseku 4.
§158 Preskúmanie rozhodnutia súdom
(1)
Právoplatné rozhodnutie vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona je preskúmateľné súdom.27)
(2)
Návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach služobného pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a, 26 a 27 znejú:
„“.
25a)
Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 679/2004 Z. z.
26)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
27)
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.“.
119.
V § 161 ods. 2 písm. a) sa za slová „a d)" vkladajú slová „a podľa § 132 ods. 2 majú započítaných".
120.
V § 161 ods. 2 písm. b) sa slová „plnia úlohy zboru najmenej desať rokov" nahrádzajú slovami „majú podľa § 132 ods. 2 započítaných najmenej desať rokov".
121.
V § 161 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:
„Rekondičný pobyt sa neposkytuje ani tomu príslušníkovi, ktorému boli preplatené náklady podľa odseku 12.“.
122.
V § 161 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Rekondičný pobyt sa vykonáva internátnym spôsobom a ambulantným spôsobom v prípadoch určených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa odseku 14.“.
Doterajšie odseky 4 až 12 sa označujú ako odseky 5 až 13.
123.
V § 161 sa za odsek 11 vkladá nový odsek 12, ktorý znie:
„(12)
Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje aj absolvovanie kúpeľnej starostlivosti podľa osobitného predpisu27a) v príslušnom kalendárnom roku. Služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka a po predložení príslušných dokladov o zúčtovaní preplatí náklady spojené s účasťou na kúpeľnej starostlivosti, ktoré neboli uhradené na základe verejného zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu,27a) a to maximálne za 14 dní trvania kúpeľnej starostlivosti v kalendárnom roku.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 27a znie:
„27a)
§ 7 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.“.
Doterajšie odseky 12 a 13 sa označujú ako odseky 13 a 14.
124.
V § 165 odsek 1 znie:
„(1)
Bývalý príslušník stálej štátnej služby má nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku (ďalej len „príplatok“), ak
a)
skončil stálu štátnu službu,
b)
mu bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a
c)
má podľa § 132 ods. 2 započítaných najmenej šesť rokov.“.
125.
V § 165 ods. 2 sa vypúšťajú slová „za štátnu službu k dôchodku".
126.
V § 165 ods. 3 sa vypúšťajú slová „za štátnu službu" a slová „štátnemu zamestnancovi" sa nahrádzajú slovami „bývalému príslušníkovi".
127.
V § 166 vrátane nadpisu sa vypúšťajú slová „za štátnu službu k dôchodku".
128.
V nadpise nad § 167 sa vypúšťajú slová „za štátnu službu k dôchodku".
129.
Doterajší text § 167 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:
„(2)
Nárok na príplatok k náhrade príjmu, nárok na príplatok k nemocenskému, nárok na príplatok k materskému a nárok na príplatok k ošetrovnému vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na tento príplatok.
(3)
Príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k materskému a príplatok k ošetrovnému sa priznáva a vypláca príslušníkovi bez jeho žiadosti a bez vydania rozhodnutia.
(4)
Na priznanie, zvýšenie a zníženie sumy príplatkov uvedených v odseku 2 alebo na ich vrátenie sa použijú § 168 ods. 3 až 9 a § 170 primerane.“.
130.
V § 168 odsek 1 znie:
„(1)
Nárok na príplatok vzniká splnením podmienok ustanovených v § 165.“.
131.
V § 169 odsek 1 znie:
„(1)
Príplatok k náhrade príjmu vypláca služobný úrad pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu so služobným príjmom.“.
132.
V § 169 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Príplatok k nemocenskému, príplatok k materskému a príplatok k ošetrovnému vypláca služobný úrad po predložení potvrdenia Sociálnej poisťovne o výške dávky nemocenského poistenia najneskôr vo výplatnom termíne nasledujúceho mesiaca po predložení potvrdenia. Potvrdenie o výške dávky nemocenského poistenia predkladá príslušník.“.
Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8.
133.
§ 185 znie:
„Služobný úrad sa môže dať zastúpiť podľa osobitného predpisu.25)“.
134.
§ 186 až 188 sa vypúšťajú.
135.
V § 189 odsek 1 znie:
„(1)
Kolektívne vyjednávanie (ďalej len „vyjednávanie“) je proces vyjednávania o
a)
podmienkach vykonávania štátnej služby príslušníkov v rámci ustanovenom týmto zákonom (§ 85 ods. 2, § 93 ods. 1 a § 131),
b)
podmienkach a rozsahu poskytovania služobného voľna s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas na odborové vzdelávanie a na vykonávanie funkcie v odborových orgánoch, ktorej vykonávanie nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie z plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, a to funkcionárom odborového zväzu, ktorí budú určení kolektívnou dohodou,
c)
sume tvorby sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,32) ktorého cieľom je uzatvorenie kolektívnej dohody.33)“.
136.
V § 197a sa vypúšťa odsek 2.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
137.
Za § 207a sa vkladá § 207b, ktorý znie:
§207b
(1)
Konania začaté vo veci vymenovania príslušníka do štátnej služby, vymenovania čakateľa do stálej štátnej služby alebo preradenia čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a neskončené pred 1. januárom 2006 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2)
Odpis z registra trestov nie je povinný predložiť príslušník zboru, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2006.
(3)
Ak sa prijímacie konanie začalo alebo ak výberové konanie bolo vyhlásené pred 1. januárom 2006, dokončí sa podľa predpisov platných do 31. decembra 2005.
(4)
Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu17aaa) pred 1. januárom 2006, skončí sa služobný pomer najneskôr 31. marca 2006.
(5)
Úprava vyrovnávacieho príspevku podľa § 133 ods. 4 sa nevzťahuje na vyrovnávací príspevok právoplatne priznaný pred 1. januárom 2006.
(6)
Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku pred 1. januárom 2006, zostáva príplatok zachovaný, a to aj v tom prípade, ak ešte nebol vyplácaný.
(7)
Príslušník, ktorému vznikol služobný pomer podľa § 194a a spĺňa podmienky zúčastniť sa rekondičného pobytu podľa § 161 ods. 2 písm. a) alebo b) okrem podmienky započítania najmenej desiatich rokov podľa § 132 ods. 2, je povinný sa zúčastniť rekondičného pobytu, ak bol k 31. decembru 2002 profesionálnym vojakom vojsk civilnej ochrany alebo zamestnancom ministerstva počas najmenej siedmich bezprostredne predchádzajúcich rokov, a to až do doby splnenia podmienok zúčastniť sa rekondičného pobytu podľa § 161 ods. 2.“.
138.
V prílohe č. 3 v 2. bode sa za slovo „zboru" vkladajú slová „a osobitné zariadenie zboru".
139.
V prílohe č. 3 v bode 2.6 sa za slová „veliteľa zariadenia" vkladajú slová „alebo zástupca veliteľa osobitného zariadenia".
140.
V prílohe č. 3 v bode 2.7 sa za slová „veliteľ zariadenia" vkladajú slová „alebo veliteľ osobitného zariadenia".
141.
Príloha č. 4 sa dopĺňa bodmi 6 až 8, ktoré znejú:
„6.
Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES 045, 19. 2. 1975).
7.
Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 39, 14. 2.1976) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 269, 5. 10. 2002).
8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2002 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. ES L 299, 18. 11. 2003).“.
142.
Slová „zaradiť" alebo „zaradený" vo všetkých tvaroch sa v § 13 ods. 3, § 23 ods. 5, § 25 ods. 4, § 29 ods. 3 a 4, § 30 ods. 3, § 39 ods. 1 a v § 40 ods. 4 nahrádzajú slovami „vymenovať" alebo „vymenovaný" v príslušnom gramatickom tvare.

Čl. II

Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 42 sa za slovo „ochrany" vkladá čiarka a slová „Hasičského a záchranného zboru".

Čl. III

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 438/2002 Z. z., zákonom č. 666/2002 Z. z., zákonom č. 424/2003 Z. z., zákonom č. 451/2003 Z. z., zákonom č. 462/2003 Z. z., zákonom č. 180/2004 Z. z., zákonom č. 215/2004 Z. z., zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 382/2004 Z. z., zákonom č. 729/2004 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.
Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.