492/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.2017
492
VYHLÁŠKA
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
z 23. augusta 2004
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§1
(1)
Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu1) týmto nie sú dotknuté.
(2)
Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu.2)
§2
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a)
majetkom majetok podniku ako celku, časť podniku, zložka majetku podniku alebo iný majetok ako majetok podniku,
b)
podnikom veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi3) a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento účel slúžiť,
c)
časťou podniku útvar, ktorý je organizačne a účtovne oddeliteľný,
d)
zložkou majetku podniku
1.
hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým určením, ktorej hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,
2.
nehmotná súčasť majetku podniku, ktorá vplýva na jeho výnosový potenciál a je oddeliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,
e)
iným majetkom hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý vlastní iná osoba ako podnikateľ podľa osobitného zákona3) a slúži na iné účely ako na podnikanie,
f)
cudzími zdrojmi všetky záväzky a časové rozlíšenie,
g)
všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty,
h)
objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory,
i)
východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia alebo pre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky,
j)
účtovnou hodnotou majetku podniku alebo jeho častí hodnota vykazovaná v účtovnej evidencii alebo v inej evidencii slúžiacej ako vstupná informácia na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku,
k)
odčerpateľným zdrojom peňažné vyjadrenie úžitku vytváraného najmä z disponibilných ziskov, výnosov alebo zo salda peňažných tokov, ktorý sa dosiahne z činnosti podniku alebo jeho častí, alebo zo zložiek majetku podniku a ktorého výška závisí od minulého vývoja podniku, od jeho súčasného postavenia na trhu, ale predovšetkým od jeho predpokladaného vývoja.
(2)
Na klasifikovanie zložiek majetku podniku sa primerane použije osobitný predpis4) platný ku dňu ohodnotenia, pritom sa prihliada na ich osobitosti a technicko-ekonomické určenie.
§3
(1)
Všeobecnú hodnotu majetku podniku a časti podniku stanoví znalec z odboru podnikové hospodárstvo formou znaleckého posudku podľa jeho účelu
a)
majetkovou metódou,
b)
podnikateľskou metódou,
c)
kombinovanou metódou,
d)
likvidačnou metódou alebo
e)
porovnávacou metódou.
(2)
Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku podniku a časti podniku sú ustanovené v prílohe č. 1.
(3)
Majetkovou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížených o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov ku dňu ohodnotenia.
(4)
Podnikateľskou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie podnikania.
(5)
Kombinovanou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a podnikateľskou metódou.
(6)
Likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou,5) ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnení všeobecnej hodnoty cudzích zdrojov a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.
(7)
Porovnávacou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných podnikov s využitím transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového prístupu.
(8)
Stanovená výsledná všeobecná hodnota podniku a časti podniku sa zaokrúhľuje na celých desať eur.
§4
(1)
Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku.
(2)
Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu6) sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo.
(3)
Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku.
(4)
Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách tejto vyhlášky alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup zaužívaný v iných odboroch alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore, s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie uvedených zložiek majetku.
§5
Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádza znalec z podkladov, ktoré mu predložil zadávateľ znaleckého posudku.
§6
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2004.
Daniel Lipšic v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.
ZÁKLADNÉ POSTUPY STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU A ČASTÍ PODNIKU
1. Majetková metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku
Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou sa stanoví takto:
kde:
VŠHM – všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou [€],
– súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [€], VŠHCZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€].
2. Podnikateľská metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku
a) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo neobmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:
VŠHP = HOZ + HP [€],
kde je
VŠHP – všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],
HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],
HP – hodnota pokračujúca [€].
Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa stanoví takto:
kde je
HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],
OZt – odčerpateľné zdroje počas hodnoteného obdobia [€],
i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].
Miera kapitalizácie (i) sa stanoví takto:
CK = PK + VK [€],
kde je
i – vypočítaná miera kapitalizácie v percentách odrážajúca mieru rizika, priemernú nákladovosť kapitálu a štruktúru využívaného kapitálu, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
DS – sadzba dane z príjmu v percentách, ktorá je stanovená podľa zákona o dani z príjmov pre ohodnocovaný podnik, do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
NPK – náklady spojené s využívaním požičaného kapitálu v percentách, t. j. úrok a iné náklady platené veriteľom, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],
PK – objem požičaného kapitálu; pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu miery kapitalizácie sú dlhodobé bankové úvery, bežné bankové úvery, finančné výpomoci, emitované dlhopisy, zmenky, lízing, platené nájmy a iné záväzky [€],
NVK – náklady vlastného kapitálu v percentách, to znamená podiel na zisku očakávaný a získavaný vlastníkom za vklad svojho kapitálu do podniku, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],
VK – objem vlastného kapitálu pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu je vlastné imanie [€],
CK – celkový kapitál, ktorým sa rozumie súčet vlastného kapitálu a požičaného kapitálu [€].
Hodnota pokračujúca sa stanoví takto:
kde je
HP – hodnota pokračujúca [€],
OZn+1 – objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [€],
i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
g – trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].
Hodnota pokračujúca (HP) je všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období zohľadňujúca predpoklady podniku vytvárať odčerpateľné zdroje počas časovo neobmedzeného obdobia, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia.
Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyjadruje percentuálnu medziročnú zmenu schopnosti podniku vytvárať odčerpateľné zdroje, ktorá závisí od stavu podniku ku dňu ohodnotenia a od jeho vývoja počas sledovaného obdobia v rámci jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou.
Trvale udržateľná miera rastu sa v znaleckom posudku stanoví v súlade so zaužívanými postupmi odbornej praxe, napríklad Gordonov model, geometrické rady, aritmetické rady, a vybraný metodický postup sa v znaleckom posudku opíše.
b) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo obmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:
VŠHP = HOZ + HK [€],
kde je
VŠHP – všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódu pri časovo obmedzenej životnosti podniku [€],
HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],
HK – konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období [€].
Hodnota konečná sa stanoví takto:
kde je
HK – konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia [€],
LPn+1 – predpokladaný čistý výnos zo speňaženia majetku v roku nasledujúcom po sledovanom období (likvidačný prebytok) [€],
i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
n – dĺžka sledovaného obdobia.
3. Likvidačná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku
a) Všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená pri skončení podnikateľskej činnosti likvidáciou predstavuje hodnotu majetku podniku a časti podniku stanovenú likvidačnou metódou k určitému dátumu, ktorá ostáva vlastníkovi po predaji majetku, po splatení všetkých cudzích zdrojov vrátane odmeny likvidátora a všetkých nákladov na likvidáciu. Stanoví sa takto:
kde:
VŠHL – všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená likvidačnou metódou [€],
– súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [€], VŠHCZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€],
VŠHNL – všeobecná hodnota nákladov súvisiacich s likvidáciou (napr. odmena likvidátora, odmeny za znalecké posudky, likvidácia škôd, vyraďovanie investičného majetku, nárok zamestnancov na odstupné a pod.) [€].
b) Všeobecná hodnota podniku a časti podniku pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom sa stanoví likvidačnou metódou takto:
kde
VŠHLK – všeobecná hodnota podniku stanovená likvidačnou metódou [€],
– súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [€], VŠHFÚ – všeobecná hodnota finančných účtov, ktorými sa rozumejú peniaze v pokladni a ceniny, účty v bankách, pričom pri tejto metóde ku všeobecnej hodnote finančných účtov nepatrí všeobecná hodnota krátkodobého finančného majetku,
kS – súhrnný koeficient speňažiteľnosti majetku ako celku zohľadňujúci mimoriadne špecifiká, ktoré sa nebrali do úvahy pri stanovení všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku a majú vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu majetku ako celku. Výšku súhrnného koeficientu speňažiteľnosti a v ňom zahrnuté mimoriadne špecifiká znalecká organizácia preskúmateľne zdôvodní. Spravidla sa koeficient speňažiteľnosti rovná približne 1,0 [–].
Všeobecná hodnota majetku, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávok oddelených veriteľov a tovaru pod colným dohľadom, sa v znaleckom posudku stanoví aj samostatne.
4. Kombinovaná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku
kde
VŠHK – všeobecná hodnota podniku a časti podniku vypočítaná kombinovanou metódou [€],
VŠHP – všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],
VŠHM – všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená majetkovou metódou [€],
a – váha korigujúca podnikateľskú hodnotu podniku [–],
b – váha korigujúca majetkovú hodnotu podniku [–].
V prípadoch, keď sa všeobecná hodnota stanovená podnikateľskou a majetkovou metódou približne rovnajú, alebo v prípadoch, keď je všeobecná hodnota stanovená podnikateľskou metódou vyššia, platí a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.
5. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku
Všeobecná hodnota podniku a častí podniku podľa transakčného prístupu sa stanoví porovnaním so vzorovými podnikmi rovnakého odvetvia a zamerania, porovnateľnej veľkosti a štruktúry, ktoré boli kúpené alebo predané v nedávnom čase. Hodnota podniku alebo jeho častí sa stanoví pomocou cenových násobkov vybraných ukazovateľov vzorových podnikov, ktoré sa použijú na ohodnocovaný podnik alebo časť podniku.
Všeobecná hodnota podniku alebo jeho častí podľa vzorového prístupu sa stanoví porovnaním so vzorovými podnikmi sumarizáciou finančných ukazovateľov po zohľadnení rizikových faktorov, kontrolných príplatkov, diskontov predajnosti.
Všeobecná hodnota podniku alebo jeho častí podľa burzového prístupu sa stanoví ako súčet diskontovaných budúcich dividend počas sledovaného obdobia a očakávanej majetkovej hodnoty na konci sledovaného obdobia.
Výber použitých metód stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a časti podniku znalec právnická osoba jednoznačne zdôvodní.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.
STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHMOTNÉHO MAJETKU
1.
Všeobecná hodnota zriaďovacích nákladov
Všeobecná hodnota zriaďovacích nákladov sa stanoví len pri tých zložkách majetku, ktoré k dátumu ohodnotenia vykazujú majetkovú podstatu. Všeobecná hodnota sa stanovuje podľa príloh tejto vyhlášky a tiež na základe technicko-ekonomického určenia zriaďovacích nákladov.
2.
Všeobecná hodnota softvéru
Všeobecná hodnota softvéru sa stanoví v závislosti od jeho využitia pri činnosti podniku a prínosu pri realizovaní jeho podnikateľských aktivít. Všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru.
3.
Všeobecná hodnota nehmotných výsledkov výskumnej a obdobnej činnosti a všeobecná hodnota oceniteľných práv
Stanoví sa
a)
metódou licenčnej analógie v prípade licencií, patentov, ochranných známok a iných obchodovateľných súčastí nehmotného majetku alebo
b)
metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov; základom je stanovenie dĺžky obdobia v rokoch, počas ktorého sa nehmotný majetok bude využívať; výpočet objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného nehmotného majetku; stanovenie podielu, ktorý pripadá na ohodnocovaný nehmotný majetok podniku z vytváraných odčerpateľných zdrojov,
podľa vzťahu
VŠHNIM = SHOZ . pNIM [€],
kde
VŠHNIM – všeobecná hodnota nehmotného majetku podniku.
kde
n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],
SHOZ – súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [€],
pNIM – percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocovaný nehmotný majetok podieľa na tvorbe odčerpateľných zdrojov, ktorý sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
i – miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].
4.
Iný nehmotný majetok
Člení sa na goodwill a know-how.
Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví ako
a)
rozdiel medzi podnikateľskou a majetkovou hodnotou
VŠHG = VŠHP – VŠHM [€],
kde
VŠHG – všeobecná hodnota goodwillu [€],
VŠHP – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],
VŠHM – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [€],
alebo ako
b)
súčasná hodnota rozdielu medzi hodnotou odčerpateľných zdrojov a súčinom miery rentability investovaného kapitálu a všeobecnou hodnotou majetku podniku
kde
OZt – objem odčerpateľných zdrojov v čase t [€],
VŠHM – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [€],
n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],
i1 – rentabilita investovaného kapitálu v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
i2 – miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].
Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví len v prípade, ak predmetom ohodnotenia je podnik ako celok, prípadne časť podniku.
Všeobecná hodnota know-how sa stanoví metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Stanoví sa dĺžka obdobia v rokoch, počas ktorého sa know-how bude využívať, vypočíta sa objem odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného know-how, stanoví sa podiel, ktorý pripadá na ohodnocované know-how z vytváraných odčerpateľných zdrojov.
VŠHNIM = SHOZ . pNIM [€],
kde
VŠHNIM – všeobecná hodnota know-how podniku,
kde
n – počet rokov používania know-how podniku [rok],
SHOZ – súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [€],
pNIM – percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocované know-how podieľa na tvorbe budúcich odčerpateľných zdrojov; do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
i – miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].
Príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.
POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB
A.
ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE
1.
Všeobecná hodnota (VŠH)
Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
2.
Východisková hodnota stavieb (VH)
Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty.
3.
Technická hodnota (TH)
Technická hodnota je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania.
4.
Výnosová hodnota (HV)
Výnosová hodnota je znalecký odhad súčasnej hodnoty budúcich disponibilných výnosov z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou (diskontnou) sadzbou.
5.
Stavby1)
Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.
B.
ZÁKLADNÉ POSTUPY OHODNOCOVANIA NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB
Všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami:
a)
porovnávacia metóda,
b)
kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),
c)
výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),
d)
metóda polohovej diferenciácie.
Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Pri ohodnocovaní nehnuteľností a stavieb nemocníc a zdravotníckych zariadení sa ako jedna z metód vždy použije metóda polohovej diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohľadňuje najmä faktor – súčasný technický stav.
C.
TECHNICKÁ HODNOTA STAVIEB
C.1 Výpočet východiskovej hodnoty (VH)
Výpočet sa vykoná na báze rozpočtových ukazovateľov. Rozpočtový ukazovateľ musí byť preskúmateľný, tzn. vybraný ukazovateľ sa musí presne identifikovať názvom, zatriedením do číselníka klasifikácie stavieb a jednotkovou hodnotou určenou podľa verejne publikovaných katalógov určených ministerstvom, z ktorého bol vybraný alebo vytvorený.
Jednotková hodnota sa preskúmateľným spôsobom upraví podľa jednotlivých charakteristík hodnoteného objektu (výška podlaží, plocha podlaží, vybavenosť objektu, konštrukčno-materiálová charakteristika a pod.) a prepočíta sa do cenovej úrovne k termínu, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie.
Východisková hodnota sa stanoví podľa základného vzťahu
VH = M . (RU . kCU . kV . kZP . kVP . kK . kM ) [€],
kde
M – počet merných jednotiek.
Udáva počet merných jednotiek hodnoteného objektu vypočítaných podľa technickej normy, na ktorej základe bol zostavený vybraný rozpočtový ukazovateľ.
RU – rozpočtový ukazovateľ
Rozumie sa hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku porovnateľného objektu z katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom. Výber porovnateľného objektu (rozpočtového ukazovateľa) sa vykoná podľa zatriedenia hodnoteného objektu do číselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe ktorej bol použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov zostavený. Hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógoch určených ministerstvom, môže byť vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na obstaranie.
kCU – koeficient vyjadrujúci vývoj cien
Vyjadruje vývoj cien stavebných prác medzi termínom ohodnotenia a obdobím, pre ktoré bol zostavený rozpočtový ukazovateľ porovnateľného objektu. Koeficient sa určí pomocou verejne publikovaných indexov vývoja cien stavebných prác a materiálov v stavebníctve vydávaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky po jednotlivých štvrťrokoch pre odbor stavebníctvo ako celok. V prípade, že k termínu ohodnotenia neboli aktuálne indexy verejne publikované, použijú sa posledné známe.
kV – koeficient vplyvu vybavenosti hodnoteného objektu
Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení porovnateľného a hodnoteného objektu.
Vypočíta sa podľa vzťahu
kde
kSi – koeficient štandardu i-tej konštrukcie alebo vybavenia zohľadňujúci štandardné, podštandardné alebo nadštandardné vybavenie. V prípade, ak sa v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov nachádza konštrukcia alebo vybavenie, ktoré sa na hodnotenom objekte nevyskytuje, koeficient sa rovná nule. V prípade, keď je hodnotená konštrukcia alebo vybavenie podštandardné, je koeficient menší ako 1,00 a v prípade, keď je nadštandardné, je väčší ako 1,00. Pri určovaní koeficientu sa zohľadňuje aj podiel hodnotenej konštrukcie alebo vybavenia na stavbe ako celku,
cpi – cenový podiel i-tej konštrukcie alebo vybavenia vybraného porovnateľného objektu uvedený v katalógoch rozpočtových ukazovateľov,
cpnj – cenový podiel j-tej konštrukcie alebo vybavenia navyše, ktorý sa nevyskytuje v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov a zistí sa z pomeru odhadnutých alebo preukázateľných obstarávacích nákladov na jej vybudovanie v čase a mieste ohodnotenia k východiskovej hodnote hodnoteného objektu.
Vo výnimočných prípadoch možno koeficient stanoviť zdôvodneným odborným odhadom. V prípade zhodného výberu porovnateľného objektu oproti hodnotenému objektu sa koeficient rovná 1,0.
kZP – koeficient vplyvu zastavanej plochy hodnotenej stavby
Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení závislých od zastavanej plochy v porovnaní s priemernou zastavanou plochou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná zastavaná plocha sa vypočíta ako aritmetický priemer zastavaných plôch všetkých reprezentatívnych podlaží.
kVP – koeficient vplyvu konštrukčnej výšky podlaží hodnotenej stavby
Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavenia závislých od konštrukčnej výšky v porovnaní s priemernou konštrukčnou výškou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná konštrukčná výška sa vypočíta ako vážený priemer konštrukčných výšok všetkých podlaží stavby alebo jej časti. Ako váha sa použije veľkosť zastavanej plochy príslušného podlažia.
kK – koeficient konštrukčno-materiálovej charakteristiky
Vyjadruje rozdiel ceny v závislosti od použitého materiálu nosnej konštrukcie stavby, ak to nebolo zohľadnené v kV. Pri výbere porovnateľného objektu s rovnakou konštrukčno-materiálovou charakteristikou hodnoteného objektu sa tento koeficient rovná 1,0.
kM – koeficient vyjadrujúci územný vplyv
Vyjadruje zvýšené, resp. znížené náklady na výstavbu v danom mieste z dôvodu dopravných vzdialeností, možnosti zariadenia staveniska a pod.
Pri stavbách, ktoré majú vo zvislom alebo vodorovnom členení časť, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb (napr. dielne s kanceláriami na hornom podlaží, bytové domy s obchodmi na prvom nadzemnom podlaží, výrobné haly s administratívnymi alebo technickými prístavbami a pod.), východisková hodnota sa môže vypočítať ako súčet ohodnotení jednotlivých častí. Pri vodorovnom delení sa obstavaný priestor základov a strechy, t. j. spoločných častí stavby, rozdelí podľa pomerov obstavaného priestoru vrchnej stavby jednotlivých častí.
Obdobným spôsobom sa postupuje pri vstavbách v halových objektoch. Obstavaný priestor halového objektu sa neznižuje o obstavaný priestor vstavby, výnimku tvorí zvisle oddeliteľná (samostatná) časť. V koeficiente vybavenosti halového objektu sa nezohľadňuje vybavenie vstavby a naopak.
Ak obstavaný priestor časti stavby, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb, tvorí nevýrazný podiel z celkového obstavaného priestoru stavby, ohodnotenie sa vykoná podľa prevažujúcej časti.
Pri inžinierskych stavbách, bytoch a nebytových priestoroch sa koeficienty vplyvu zastavanej plochy a vplyvu výšky podlaží spravidla nepoužijú.
Nedokončené a poškodené stavby
Nedokončenými stavbami sa rozumejú rozostavané stavby, nadstavby a prístavby v čase od začatia výstavby do vydania kolaudačného rozhodnutia stavebným úradom alebo stavby, na ktorých sa vykonáva rekonštrukcia a modernizácia. Začiatkom výstavby sa na účely tejto vyhlášky rozumie fyzické začatie stavebných prác na hodnotenom objekte. Východisková hodnota stavby, na ktorej sa s výstavbou nezačalo, sa nepočíta. Východisková hodnota nedokončenej stavby sa vypočíta ako východisková hodnota stavby dokončenej na základe projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom (ak taká projektová dokumentácia nie je alebo ak nie je v súlade so skutkovým stavom, tak podľa predpokladaného stavu stavby po jej dokončení) s tým, že sa odpočet východiskovej hodnoty nevyhotovených a nedokončených konštrukcií a vybavení vykoná podľa ich pomerného percentuálneho zastúpenia na celej stavbe.
Obdobným spôsobom sa postupuje pri poškodených stavbách. Za poškodenie sa nepovažuje fyzické alebo morálne starnutie jednotlivých konštrukcií alebo vybavení, ani dôsledky zanedbanej údržby hodnoteného objektu.
C.2 Výpočet technického stavu (TS) a hodnoty vyjadrujúcej opotrebenie stavby (HO)
Technický stav sa vypočíta podľa vzťahu
TS = 100 – O [%],
kde
O – opotrebenie stavby [%].
Opotrebenie stavby sa uvádza v percentách a zodpovedá znehodnoteniu technického stavu stavby v závislosti od veku, predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby, údržby stavby a pod.
Opotrebenie stavby sa vypočíta
a)
lineárnou metódou,
b)
analytickou metódou.
Opotrebenie nadstavieb, prístavieb a samostatne ohodnocovaných častí stavby sa pri lineárnej metóde vypočíta samostatne za každý rok ich veku rovnakým spôsobom, ale ukončenie predpokladanej životnosti sa určí vždy pre celú stavbu k rovnakému roku.
Celkové opotrebenie stavby sa pri lineárnej metóde môže vypočítať ako vážený priemer opotrebení jednotlivých častí stavby, kde váhou je merná jednotka použitá pri výpočte východiskovej hodnoty.
Opotrebenie nedokončených stavieb určí znalec odborným odhadom.
Pri výpočte opotrebenia sa používajú tieto pojmy:
Vek stavby (V) – vypočíta sa ako rozdiel roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, a roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie. V prípadoch, keď došlo k užívaniu stavby skôr, vypočíta sa vek tak, že od roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, sa odpočíta rok, v ktorom sa preukázateľne stavba začala užívať. Ak nemožno vek stavby takto zistiť, počíta sa podľa iného dokladu, a ak nie je ani taký doklad, určí sa zdôvodneným odborným odhadom.
Základná životnosť stavby (ZZ) – rozumie sa predpokladaná životnosť daného typu stavieb s ohľadom na ich konštrukčno-materiálové riešenie a zatriedenie do klasifikácie. Udáva sa v rokoch.
Životnosť stavby (Z) – rozumie sa celková predpokladaná životnosť stavby pri bežnej údržbe od jej vzniku až do úplného zániku. Udáva sa v rokoch. Životnosť stavby určuje znalec s prihliadnutím na jej konštrukčno-materiálové riešenie, technický stav, spôsob a intenzitu užívania a vykonávanú údržbu.
Na určenie životnosti stavby možno použiť vzťah
Z = V + T [rok],
kde
V – vek stavby [rok],
T – znalcom určená zostatková životnosť stavby od roku, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie [rok].
Hodnota vyjadrujúca opotrebenie (HO) sa vypočíta ako súčet hodnôt vyjadrujúcich opotrebenie jednotlivých častí stavby podľa vzťahu
kde
Oi – opotrebenie i-tej časti stavby [%],
VHi – východisková hodnota i-tej časti stavby [€],
n – počet častí stavby [–].
C.3 Výpočet technickej hodnoty (TH)
Výpočet sa vykoná podľa vzťahu
alebo
TH = VH – HO [€],
kde
TH – technická hodnota stavby [€],
TS – technický stav stavby [%],
VH – východisková hodnota stavby [€],
HO – hodnota vyjadrujúca opotrebenie stavby [€].
D.
VŠEOBECNÁ HODNOTA STAVIEB (VŠHS)
D.2 Kombinovaná metóda
Vypočíta sa podľa vzťahu
kde
HV – výnosová hodnota stavieb [€],
TH – technická hodnota stavieb [€],
a – váha výnosovej hodnoty [–],
b – váha technickej hodnoty, spravidla sa rovná 1,00 [–].
Za výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu stavieb bez výnosu z pozemkov.
V prípadoch, keď sa výnosová hodnota stavieb približne rovná súčtu alebo je vyššia ako technická hodnota stavieb, spravidla platí: a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.
Výnosová hodnota (HV)
Výnosová hodnota stavieb sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia alebo kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom. Spôsob výpočtu určí znalec.
Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo neobmedzeného obdobia
Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu
kde
OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos so zohľadnením kapitalizovaného odpisu [€/rok],
k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.
Kapitalizovaný odpis sa spravidla vypočíta podľa vzťahu
kde
OK – kapitalizovaný odpis [€/rok],
ZZ – základná životnosť [rok], v prípade súboru stavieb sa dosadzuje základná životnosť určená váhovým priemerom,
k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.
Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom
Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu
kde
OZt – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos v období t [€/rok],
n – časové obdobie výnosovosti v rokoch uvažované pre výpočet,
k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.
HL – likvidačná hodnota stavieb [€].
Likvidačná hodnota (HL) sa vypočíta podľa vzťahu
HL = VŠH – NL [€],
kde
VŠH – všeobecná hodnota stavieb vypočítaná metódou polohovej diferenciácie v čase ohodnotenia [€],
NL – odhadované náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti, najmä daň z prevodu nehnuteľnosti podľa daňového zákona, náklady na inzerciu, náklady na poplatky a pod.
Odčerpateľný zdroj v období t (OZ)
Odčerpateľným zdrojom sa rozumie ročný disponibilný výnos z využívania nehnuteľnosti formou prenájmu. Vypočíta sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov na využívanie nehnuteľnosti (prevádzkových, správnych nákladov, nákladov na údržbu a pod.) znížený o odhad predpokladaných strát výnosu z nájomného s ohľadom na typ majetku, jeho polohu, využiteľnosť a pod.
Hrubý výnos sa vypočíta za predpokladu 100 % prenajatia objektu ako súčin ročnej nájomnej sadzby a mernej jednotky (napr. m2 podlahovej plochy, podlažie, miestnosť, budova a pod.) Nájomné sadzby sa určia z uzatvorených nájomných zmlúv. Ak sa nájomné sadzby nedajú zistiť pre nedostatok podkladov alebo ak sa odlišujú od dosiahnuteľných výnosov pri riadnom obhospodarovaní majetku alebo stavby (príp. ich časti) nie sú v čase ohodnotenia prenajaté, vychádza sa z nájomných sadzieb, ktoré sa pri riadnom obhospodarovaní majetku dajú trvalo dosiahnuť.
Náklady na využívanie nehnuteľnosti sa určia podľa predložených dokladov, najmä platobného výmeru na daň z nehnuteľností, poistnej zmluvy a pod., prípadne odhadom z východiskovej hodnoty alebo hrubého výnosu s ohľadom na veľkosť majetku a predpokladanú výšku pri jeho riadnom obhospodarovaní. Do nákladov sa nezahŕňajú náklady, ktoré sú nájomníkom platené osobitne, alebo náklady, o ktoré je znížená sadzba nájomného použitá pri výpočte hrubého výnosu.
D.3 Metóda polohovej diferenciácie
Metódou polohovej diferenciácie sa spravidla samostatne stanoví všeobecná hodnota pre
a)
stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov,
b)
byty a nebytové priestory.
D.3.1 Stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov
Vypočíta sa podľa základného vzťahu
VŠHS= TH . kPD [€],
kde
TH – technická hodnota stavby [€],
kPD – koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–] podľa metodiky určenej ministerstvom.
Koeficient polohovej diferenciácie sa môže stanoviť pre skupinu stavieb alebo jednotlivo pre každú stavbu.
Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:
– trh s nehnuteľnosťami – kúpna sila obyvateľstva,
– poloha nehnuteľnosti v danej obci – vzťah k centru obce,
– súčasný technický stav nehnuteľnosti,
– prevládajúca zástavba v okolí nehnuteľnosti,
– príslušenstvo nehnuteľnosti,
– typ nehnuteľnosti,
– pracovné možnosti obyvateľstva,
– skladba obyvateľstva v mieste stavby,
– orientácia nehnuteľnosti k svetovým stranám,
– konfigurácia terénu,
– pripravenosť inžinierskych sietí v blízkosti stavby,
– doprava v okolí nehnuteľnosti,
– občianska vybavenosť,
– prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby,
– kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby,
– možnosti zmeny v zástavbe – územný rozvoj,
– možnosti ďalšieho rozšírenia,
– dosahovanie výnosu z nehnuteľnosti,
– názor znalca,
– iné faktory.
D.3.2 Byty a nebytové priestory
Vypočíta sa podľa základného vzťahu
VŠHB = TH . kPD [€],
kde
TH – technická hodnota bytu, nebytového priestoru [€],
kPD – koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–].
Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:
– trh s bytmi v danej lokalite – na sídlisku,
– poloha bytového domu v danej obci – vzťah k centru obce,
– súčasný technický stav bytu a bytového domu,
– prevládajúca zástavba v bezprostrednom okolí bytového domu,
– príslušenstvo bytového domu,
– vybavenosť a príslušenstvo bytu,
– pracovné možnosti obyvateľstva – miera nezamestnanosti,
– skladba obyvateľstva v obytnom dome – na sídlisku,
– orientácia obytných miestností k svetovým stranám,
– umiestnenie bytu v bytovom dome,
– počet bytov vo vchode – v bloku,
– doprava v okolí bytového domu,
– občianska vybavenosť v okolí bytového domu,
– prírodná lokalita v bezprostrednom okolí bytového domu,
– kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí bytového domu,
– názor znalca,
– iné faktory.
D.4 Stavby určené na odstránenie
Všeobecná hodnota stavieb, ktoré príslušný stavebný úrad nariadil alebo povolil odstrániť, sa vypočíta ako rozdiel všeobecnej hodnoty použiteľného materiálu, ktorý možno získať odstránením stavby, a nákladov na odstránenie stavby s odprataním nevyužiteľného materiálu a jeho uložením na skládku.
Všeobecná hodnota stavby určenej na odstránenie na účely tejto vyhlášky nemôže byť záporná.
E.
VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV (VŠHPOZ)
E.1 Porovnávacia metóda
Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku)s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.).
Hlavné faktory porovnávania:
d)
ekonomické (napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),
e)
polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.),
f)
fyzické (napríklad infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch; kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.).
Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod).
Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.
E.2 Výnosová metóda
Výnosová hodnota pozemkov sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia podľa vzťahu
kde
OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos dosiahnuteľný pri riadnom hospodárení formou prenájmu pozemku. Pri poľnohospodárskych a lesných pozemkoch je možné v odôvodnených prípadoch použiť disponibilný výnos z poľnohospodárskej alebo lesnej výroby. Stanoví sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov [€/rok],
k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.
E.3 Metóda polohovej diferenciácie
E.3.1 Pozemky
Pozemky sa pri použití metódy polohovej diferenciácie na účely tejto vyhlášky delia na skupiny:
E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné pozemky mimo zastavaného územia obcí,2) pozemky v zriadených záhradkových osadách,3) pozemky mimo zastavaného územia obcí určené na stavbu,4) pozemky v pozemkových obvodoch jednoduchých pozemkových úprav na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva a v hospodárskych dvoroch4a)
Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu
VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],
kde
M – výmera pozemku v m2,
VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.
VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.
Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu
VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2],
kde
VHMJ – jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa určí podľa tabuľky:
| Klasifikácia obce – názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov | VHMJ €/m2 | |
| a) | Bratislava | 66,39 |
| b) | Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Vysoké Tatry, Trenčianske Teplice | 26,56 |
| c) | Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin | 16,60 |
| d) | Ostatné okresné mestá so sídlom okresných úradov | 9,96 |
| e) | Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov | 6,64 |
| f) | Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov | 4,98 |
| g) | Ostatné obce do 5 000 obyvateľov | 3,32 |
Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností (napríklad priemyselné, poľnohospodárske využitie) okrem pozemkov v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemkov pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o pozemky v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemky pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú cenu do 50 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient polohovej diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem. Minimálna jednotková východisková hodnota pozemku po zohľadnení zvýšeného záujmu o kúpu nehnuteľností je hodnota prislúchajúca klasifikácii obce, v ktorej sa pozemok nachádza.
kPD – koeficient polohovej diferenciácie sa vypočíta podľa vzťahu
kPD = kS . kV . kD . kF . kI . kZ . kR [–],
kde
kS – koeficient všeobecnej situácie (0,70 – 2,00) sa určí takto:
| Všeobecná situácia | ks | |
| 1. | oblasti mimo zastavaného územia obcí určeného platnou územnoplánovacou dokumentáciou | 0,70 – 0,80 |
| 2. | stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, priemyslové´a poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10 000 obyvateľov | 0,80 – 0,90 |
| 3. | obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov a rekreačné oblasti pre individuálnu rekreáciu, centrá obcí do 5 000 obyvateľov, obytné zóny na predmestiach a priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest do 50 000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest do 50 000 obyvateľov | 0,90 – 1,00 |
| 4. | centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 50 000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest nad 50 000 obyvateľov, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných stavieb v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateľov | 1,00 – 1,30 |
| 5. | veľmi dobré obchodné a obytné časti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 100 000 obyvateľov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením a výhľadom, exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu miest nad 100 000 obyvateľov | 1,20 – 1,60 |
| 6. | veľmi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov a v kúpeľných mestách, vedľajšie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateľov, nákupné centrá vo veľkých obytných častiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateľov s dobrými dopravnými možnosťami | 1,50 – 1,80 |
| 7. | prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest nad 100 000 obyvateľov, najlepšie miesta pre obchod v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov | 1,70 – 1,90 |
| 8. | najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 obyvateľov | 1,80 – 2,00 |
kV – koeficient intenzity využitia (0,50 – 2,00) sa určí takto:
| Intenzita využitia | kv | |
| 1. | – záhradkové osady, – chatové osady, – hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov, – sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami obyvateľstva | 0,50 – 0,70 |
| 2. | – inžinierske stavby, chránené ložiskové územia | 0,70 – 0,90 |
| 3. | – nebytové budovy alebo nebytové budovy s nízkym využitím, – poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia | 0,90 – 0,95 |
| 4. | – rodinné domy, bytové domy a ostatné budovy na bývanie s nižším štandardom vybavenia, – nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nižším štandardom vybavenia, – nebytové budovy pre poľnohospodársku výrobu | 0,95 – 1,00 |
| 5. | – rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie so štandardným vybavením, – rekreačné stavby na individuálnu rekreáciu, – nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport so štandardným vybavením | 1,00 – 1,05 |
| 6. | – rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie s nadštandardným vybavením, – nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nadštandardným vybavením – nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nižším štandardom vybavenia | 1,05 – 1,10 |
| 7. | – exkluzívne bytové budovy, nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru so štandardným vybavením | 1,10 – 1,15 |
| 8. | – nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nadštandardným vybavením, viacpodlažné budovy | 1,15 – 1,30 |
| 9. | – využitie ako v položke 8, ale exkluzívne miesta v centrách miest | 1,30 – 2,00 |
Intenzita využitia pozemkov sa posudzuje podľa skutočného využitia pozemkov k rozhodnému dátumu.
kD – koeficient dopravných vzťahov (0,80 – 1,20) sa určí takto:
| Dopravné vzťahy | kD | |
| 1. | pozemky v odľahlých lokalitách bez možnosti využitia hromadnej dopravy, cesty bez dokončovacích prác (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní viac ako 30 min. pri bežnej premávke | 0,80 |
| 2. | obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca | 0,85 |
| 3. | pozemky v samostatných obciach, odkiaľ sa možno dostať prostriedkom hromadnej dopravy alebo osobným motorovým vozidlom do centra mesta do 15 min. pri bežnej premávke, pozemky v mestách bez možnosti využitia mestskej hromadnej dopravy | 0,90 |
| 4. | pozemky v mestách s možnosťou využitia mestskej hromadnej dopravy | 1,00 |
| 5. | pozemky na obchodných uliciach miest do 100 000 obyvateľov, v nákupných centrách obytných zón, intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus, električka) | 1,05 |
| 6. | pozemky na obchodných uliciach v centre miest nad 100 000 obyvateľov so širokými ulicami a parkoviskami, mestská hromadná doprava s hustou premávkou | 1,05 – 1,20 |
kF – koeficient funkčného využitia územia (0,80 – 2,00) sa určí takto:
| Funkčné využitie územia | kF | |
| 1. | plochy území občianskej vybavenosti s prevahou plôch pre obchod a služby (obchodná poloha) | 1,50 – 2,00 |
| 2. | zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti (obchodná poloha a byty) | 1,20 – 1,50 |
| 3. | plochy obytných a rekreačných území (obytná alebo rekreačná poloha) | 1,00 – 1,30 |
| 4. | výrobné územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady (priemyselná poloha), plochy určené pre verejné dopravné a technické vybavenie | 0,90 – 1,10 |
| 5. | výrobné územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva | 0,80– 1,00 |
Uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného využitia sa posudzuje podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu. Hodnota koeficientu v jednotlivých intervaloch sa určuje v nadväznosti na atraktivitu posudzovanej lokality a zastavovacie podmienky.
kI – koeficient technickej infraštruktúry pozemku (0,80 – 1,50) sa určí takto:
| Technická infraštruktúra | kI | |
| 1. | bez technickej infraštruktúry (vlastné zdroje alebo možnosť napojenia iba na jeden druh verejnej siete) | 0,80 – 1,00 |
| 2. | stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny) | 1,00 – 1,20 |
| 3. | dobrá vybavenosť (možnosť napojenia najviac na tri druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu) | 1,20 – 1,30 |
| 4. | veľmi dobrá vybavenosť (možnosť napojenia na viac ako tri druhy verejných sietí) | 1,30 – 1,50 |
Technická infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky (napríklad komunikácie). Hodnota koeficientu v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením.
kZ – koeficient povyšujúcich faktorov (1,00 – 3,00) sa určí takto:
| Povyšujúce faktory | kZ |
| – nevyskytujú sa | 1,00 |
| – pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.), – obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente kS, – pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote, – iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod.) | 1,01 - 3,00 |
Povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.
kR – koeficient redukujúcich faktorov (0,20 – 0,99) sa určí takto:
| Redukujúce faktory | kR |
| – nevyskytujú sa | 1,00 |
| – ak sa v najbližšom čase podľa platného územného plánu predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz, – spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod., – rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach, – ekologické zaťaženie pozemku, – ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia, – pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy, – ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera, – stavba pod povrchom pozemku, – závady viaznuce na pozemku (napríklad právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.), – vplyv časového vývoja minulých období, – iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, chránené územia, obmedzujúce regulatívy zástavby a pod.) | 0,20 - 0,99 |
Redukujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.
Pri závadách viaznucich na pozemku sa hodnota koeficientu redukujúcich faktorov stanoví s ohľadom na predpokladanú hodnotu závady.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.).
E.3.1.2 Poľnohospodárske pozemky5) mimo zastavaného územia obcí druhu orná pôda alebo trvalý trávny porast
Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu
VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],
kde
M – výmera pozemku v m2,
VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví podľa vzťahu
VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2],
kde
VHMJ– jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa osobitného zákona6) v závislosti od katastrálneho územia a okresu. V prípade, že v osobitnom zákone je uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky7) poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným pozemkovým úradom. Jednotková východisková hodnota pozemkov druhu trvalý trávny porast, ktoré majú podľa osobitného zákona uvedenú nulovú východiskovú hodnotu, sa rovná 75 % jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku druhu orná pôda určenej podľa predchádzajúcej vety [€/m2],
kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje produkčnú schopnosť poľnohospodárskej pôdy, špecifiká polohy, trh s poľnohospodárskou pôdou v danom mieste a čase, technické úpravy na poľnohospodárskej pôde, environmentálne funkcie a iné špecifické faktory [–].
E.3.1.3 Poľnohospodárske pozemky5) mimo zastavaného územia obcí druhu chmeľnica, vinica, ovocný sad a záhrady mimo zriadených záhradkových osád
Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu
VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],
kde
M – výmera pozemku v m2, prípadne v ha,
VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2, prípadne v €/ha.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví porovnávacou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie podľa základného vzťahu
VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2], [€/ha],
kde
VHMJ – jednotková východisková hodnota pozemku sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda podľa osobitného zákona.6) V prípade, že v osobitnom predpise je uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky7) poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným pozemkovým úradom,
kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje produkčnú schopnosť poľnohospodárskej pôdy, špecifiká polohy, trh s poľnohospodárskou pôdou v danom mieste a čase, technické úpravy na poľnohospodárskej pôde, environmentálne funkcie a iné špecifické faktory [–].
E.3.1.4 Lesné pozemky8) mimo zastavaného územia obcí
Všeobecná hodnota lesného pozemku sa vypočíta podľa vzťahov
VŠHLPOZ = M . VŠHLMJ [€],
VŠHLMJ = VHLMJ . kPD [€/ha], [€/m2],
VHLMJ = Hpz + fp [€/ha], [€/m2],
Hpz = Hpzjk . zstcjk [€/ha], [€/m2],
fp = Zcujk . zstcjk (Hv1 + Hv2) [€/ha], [€/m2],
kde
VŠHLPOZ – všeobecná hodnota lesného pozemku,
M – výmera lesného pozemku v ha s presnosťou na štyri desatinné miesta (m2),
VŠHLMJ – jednotková všeobecná hodnota lesného pozemku sa stanoví podľa špecifických metód stanovenia hodnoty lesov,
VHLMJ – jednotková východisková hodnota lesného pozemku v €/ha (€/m2) sa stanoví ako súčet základnej hodnoty lesného pozemku pre cieľové drevinové zastúpenie podľa prílohy č.14 tab. č. I a hodnoty faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č.14 tab. č.II,
Hpz – základná hodnota lesného pozemku v €/ha sa určí ako súčet základnej hodnoty jednotlivých drevín upravenej cieľovým zastúpením,
fp – hodnota faktora polohy v €/ha,
Hpzjk – základná hodnota lesného pozemku v €/ha cieľových drevín – k, j-tej bonity, príloha č. 14, tab. č.I,
zstcjk – cieľové zastúpenie drevín – k, j-tej bonity na lesnom pozemku v percentách určené v lesnom hospodárskom pláne (LHP),
Hv1, Hv2 – jednotková hodnota sadzby faktora polohy lesného pozemku za približovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v €/m3, príloha č. 14, tab. č.II,
Zcujk – celková zásoba produkcie dreva na pni, cieľových drevín – k, j-tej bonity v rubnej dobe na hektár, príloha č. 14, tab. č.III,
kPD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod., ktorý sa stanoví osobitne pre lesné pozemky a osobitne pre lesné porasty podľa vzťahu
kPD = kS.kV.kL [-]
kde
kS – koeficient všeobecnej situácie dopytu po úžitkoch funkcií lesa sa stanoví takto:
| Ukazovateľ hustoty obyvateľstva okresu na km2 | Hodnota koeficienta ks | |
| lesný pozemok | lesný porast | |
| nad 1 000 | 1,5 | 1,3 |
| 500 – 1 000 | 1,4 | 1,2 |
| 250 – 500 | 1,3 | 1,1 |
| 100 – 250 | 1,0 | 1,0 |
| 50 – 100 | 0,9 | 0,9 |
| do 50 | 0,7 – 0,9 | 0,8 – 0,9 |
Údaje hustoty obyvateľstva okresu sa získajú na obvodnom úrade, do ktorého územného obvodu príslušný okres patrí.
kV – koeficient využiteľnosti lesného majetku sa stanoví takto:
| Skupiny lesov podľa možnosti komerčného využitia produkčnej funkcie | Hodnota koeficienta kv | |
| lesný pozemok | lesný porast | |
| Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore vo veku začiatku obnovy a staršie | 1,3 | 1,20 |
| Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy | 1,3 | 1,15 |
| Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole vo veku začiatku obnovy a staršie | 1,2 | 1,10 |
| Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy | 1,2 | 1,00 |
| Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore | 1,3 | 1,05 |
| Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole | 1,2 | 0,95 – 1,0 |
| Lesy ochranné a chránených území s 2., 3. a 4. stupňom ochrany prírody | 1,0 | 0,90 – 0,95 |
| Lesy chránených území s 5. stupňom ochrany prírody | 0,8 – 0,9 | 0,85 – 0,90 |
| Lesy v marginálnych a horších prírodných a výrobných podmienkach | 0,7 – 0,8 | 0,80 – 0,85 |
Vplyv inej využiteľnosti lesného pozemku (napr. poľovné právo, bažantnice a pod.) sa zohľadní pre dotknuté plochy osobitne.
kL – koeficient lesnatosti časti krajiny (regiónu – okresu) sa stanoví takto:
| Lesnatosť časti krajiny v % | Hodnota koeficienta kL | |
| lesný pozemok | lesný porast | |
| do 5 % | 1,3 | 1,2 |
| 5 – 10 % | 1,1 – 1,2 | 1,1 |
| 10 – 20 % | 1,0 | 1,0 |
| 20 – 30 % | 0,9 | 0,95 |
| 30 – 40 % | 0,8 | 0,9 |
| 40 – 60 % | 0,6 – 0,7 | 0,85 |
| nad 60 % | 0,4 – 0,6 | 0,8 |
Lesnatosť sa zistí na lesnom úrade v sídle okresu.
Minimálna základná hodnota 1 ha lesného pozemku je 132,78 eura.
Pri nesúlade údajov o druhu pozemku v katastri nehnuteľností so skutočným stavom sa všeobecná hodnota pozemku stanovuje podľa skutočného stavu.
E.3.2 Trvalé porasty
E.3.2.1 Všeobecná hodnota trvalých porastov na poľnohospodárskej pôde mimo zastavaného územia obcí
Všeobecná hodnota porastu sa vypočíta podľa vzťahu
VŠHP = VHP . kPD [€],
kde
VHP – jednotková východisková hodnota porastu sa stanoví podľa prílohy č. 15 pre ovocné stromy podľa tabuľky č. I, pre viničné porasty podľa tabuľky č. II, pre chmeľové porasty vrátane zariadenia chmeľníc podľa tabuľky č. III a pre okrasné dreviny podľa tabuľky č. X,
kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká kvality, stupňa poškodenia, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–].
E.3.2.2 Všeobecná hodnota trvalých porastov na lesnom pôdnom fonde
Všeobecná hodnota lesného porastu v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obcí sa vypočíta podľa vzťahov
VŠHLP = M . VŠHLPMJ [€]
VŠHLPMJ =VHLPa . kPD [€/ha], [€/m2]
VHLPa = Hporzijk . (1-kP) + fP [€/ha], [€/m2]
Hporzijk = [(Hutjk – cjk) . faijk + cjk] kd – zstijk . z [€/ha], [€/m2]
fP = Zsijk . (Hv1+Hv2) [€/ha], [€/m2]
kde:
VŠHLPJM – jednotková všeobecná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčin jednotkovej východiskovej hodnoty lesného porastu VHLpa a koeficienta polohovej diferenciácie (kPD),
VHLPa – jednotková východisková hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčet základnej hodnoty drevín skutočného zastúpenia (k), veku (i), bonity (j) a zakmenenia (z) upravenej o poškodenie lesného porastu (kp v %) a hodnoty faktora polohy (fp) v €/ha,
Hporzijk – základná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčet hodnoty jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), príloha č. 15, tab. VI, a súčinu vekového hodnotového faktora dreviny (faijk), príloha č. 15, tab. IV.1 – IV.6, a hodnoty ťažbového výnosu v rubnej dobe (Huťjk), príloha č. 15, tab. V, zníženého o hodnotu jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), príloha č. 15, tab. VI, upravený na skutočné zastúpenie dreviny a zakmenenie lesného porastu v €/ha,
Huťjk – hodnota ťažbového výnosu v rubnej dobe, danej bonity (j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab. V,
cjk – celkové pestovné náklady založenia lesného porastu vo veku 3 rokov danej bonity (j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab. VI,
faijk – vekový hodnotový faktor i-tého vekového stupňa, j-tej bonity, k-tej dreviny, príloha č. 15, tab. IV. 1 – IV. 6,
z – zakmenenie (od 0,1 – 1,0),
kP – koeficient poškodenia porastu (podiel zníženia celkovej hodnoty porastu odvodený zo zníženia hodnoty zásoby dreva vo vekovom stupni), príloha č. 15, tab. IX,
fP – hodnota faktora polohy v €/ha sa určí ako súčin jednotkových hodnôt faktora polohy v €/m3, príloha č. 15, tab. VIII, a skutočnej zásoby porastu v m3 (Zsijk),
M – výmera lesného porastu JPRL (na štyri desatinné miesta),
kd – koeficient prepočtu základnej hodnoty porastu určujúcich drevín na hodnotu priradených drevín, príloha č. 15, tab. VII,
zstijk – skutočné zastúpenie drevín – k, v poraste i-tého vekového stupňa, j-tej bonity,
Zsijk – skutočná zásoba dreva na pni v i-tom vekovom stupni, j-tej bonity, zastúpených drevín – k,
Hv1, Hv2 – jednotková sadzba faktora polohy lesného porastu za približovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v €/m3, príloha č. 15, tab. VIII,
kPD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod.
Porasty staršie, ako sú rubné doby v prílohe č. 15 v tab. IV. 1 – IV. 6, sa ohodnotia podľa údajov najvyššej rubnej doby danej dreviny ich interpoláciou s primeraným zohľadnením poklesu kvality drevných zásob.
V prípade poškodenia porastu antropogénnou činnosťou, predovšetkým imisiami sa jednotková východisková hodnota lesného porastu zníži o hodnotu identifikovaného poškodenia podľa prílohy č. 15, tab. IX. Hodnota poškodenia v stupňoch sa preberie z výsledkov pravidelného monitoringu zdravotného stavu lesa alebo sa zistí priamo v poraste (pre listnaté dreviny iba v období plnej vegetácie) na základe priemernej defoliácie drevín v poraste alebo iných relevantných postupov.
Skutočná celková zásoba porastu v m3, ktorá sa preberie z lesného hospodárskeho plánu alebo sa zistí meraním. Jednotkové hodnoty polohy sa zistia v prílohe č. 15, tab. VIII na základe priemernej približovacej a odvoznej vzdialenosti konkrétneho porastu.
F.
VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD
F.1 Vecné bremeno
Vecné bremená sa delia na vecné bremená s povinnosťou
a)
konať (napr. poskytnúť doživotné bývanie),
b)
zdržať sa (napr. nestavať plot nad určenú výšku),
c)
strpieť (napr. právo priechodu, prejazdu, právo stavby, užívacie právo).
Samostatne sa všeobecná hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach stanoví spravidla na účely exekučného konania alebo vtedy, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu. V takých prípadoch sa všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb stanoví bez zohľadnenia existencie vecného bremena.
V ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohľadní pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb.
F.2 Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠHVB)
Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto:
a)
Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.
b)
Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého (vlastníka). Výpočet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy (rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom) počas časovo obmedzeného obdobia. Pri stanovení odčerpateľných zdrojov sa postupuje obdobne ako pri stanovení výnosovej hodnoty podľa bodu D.2. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie.
Všeobecná hodnota vecného bremena sa vypočíta podľa základného vzťahu
kde
OZt – trvalo odčerpateľný zdroj [eur/rok], ktorý sa vypočíta ako rozdiel budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom (napr. hodnota zvýšenia alebo zníženia ročnej nájomnej sadzby vyplývajúca z vecného bremena a pod.),
n – časové obdobie trvania vecného bremena pri neobmedzenom trvaní platí: n = 20 rokov [rok],
k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].
G.
VÝPOČET VŠEOBECNEJ HODNOTY NÁJMU ZA POZEMOK
Všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemok možno stanoviť porovnávaním alebo výpočtom podľa vzťahu
kde:
VŠHPOZMJ – všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [€/m2],
k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
kN – koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu, ktorý sa rovná (100+N)/100, kde N vyjadruje náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (daň z príjmu v percentách),
n – obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale 15 až 40 rokov, v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok porovnávaním sa dodržujú rovnaké zásady ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku podľa časti E bodu E.1.
1)
§ 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
2)
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.
4)
§ 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
4a)
§ 2 ods. 4 a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6)
Príloha č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 465/2008 Z. z.
7)
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.
8)
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.
POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY STROJOVÝCH ZARIADENÍ, DRÁHOVÝCH VOZIDIEL, PLAVIDIEL A LIETADIEL
Táto príloha ustanovuje postup znalcov pri vypracovaní posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty zložiek majetku: strojové zariadenia, dráhové vozidlá, plavidlá a lietadlá.
A.
ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE
A.1 Strojové zariadenia
Strojové zariadenia sú stroje, prístroje, súbory strojov, napríklad výrobné linky, pružné výrobné systémy a pod., ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a výrobcom, dovozcom či predajcom stanovené plnenie prevádzkovo-technických funkcií. Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu strojových zariadení len znalec z odboru strojárstvo.
A.2 Dráhové vozidlá
Dráhové vozidlá sú dopravné prostriedky určené na prepravu osôb, zvierat a vecí, na vykonávanie činností súvisiacich s výstavbou a údržbou dráhy alebo s prevádzkovaním dráhy, vedené pri svojom pohybe po dráhe. Dráhové vozidlá podľa technických podmienok rozdeľujeme na železničné, električkové, trolejbusové, lanové a špeciálne. Železničné koľajové vozidlá rozdeľujeme na hnacie vozidlá závislej a nezávislej trakcie a na hnané vozidlá osobné, nákladné a špeciálne. Podľa ďalej uvedeného postupu sa stanovuje hodnota dráhových vozidiel uvedených v príslušných predpisoch.1) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odbore doprava železničná.
A.3 Lietadlá
Lietadlá sú zariadenia schopné pohybu v atmosfére v dôsledku iných reakcií vzduchu, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu.2) Znalec môže ohodnocovať lietadlá ľahšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (balóny, vzducholode) a ťažšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (klzáky, letúny a vrtuľníky). Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu lietadiel len znalec z odboru doprava letecká.
A.4 Plavidlá
A.5 Základné pojmy
(1)
Na účely tejto prílohy
a)
skupinou je funkčne, konštrukčne, úžitkovo, významovo kompaktný celok zložky majetku,
b)
príslušenstvom zložky majetku sú predmety, ktoré tvoria so zložkou majetku jeden majetkový celok a sú súčasťou jej obstarávacej ceny a evidencie,
c)
štandardnou výbavou zložky majetku je výbava zahrnutá obvykle vo vstupnej cene zložky majetku,
d)
mimoriadnou výbavou zložky majetku je vybavenosť zložky majetku nad rámec štandardne dodávanej výbavy zložky majetku výrobcom alebo dovozcom, autorizovaným distribútorom alebo predajcom a tiež výbava, ktorej vstupná cena nie je zahrnutá vo vstupnej cene zložky majetku. Zásady stanovenia hodnoty mimoriadnej výbavy sú totožné so zásadami stanovenia hodnoty zložky majetku,
e)
medzným stavom je stav zložky majetku, v ktorom musí byť ďalšie používanie zložky majetku prerušené alebo ukončené,
f)
opotrebením je postupné znehodnocovanie zložky majetku v procese jej používania, ktoré môže byť fyzické a morálne,
g)
fyzickým opotrebením je postupné, spravidla dlhší čas trvajúce zhoršovanie fyzických parametrov zložky majetku vznikajúce štandardným používaním zložky majetku spôsobom zodpovedajúcim povahe a účelu, na ktorý má slúžiť pri rešpektovaní predpisov a pokynov výrobcov alebo dodávateľov na jej prevádzku,
h)
morálnym opotrebením je opotrebenie, ktoré vzniká ako dôsledok technického pokroku, pričom zložka majetku vyrobená na rovnaký účel ako jej predchádzajúca má technicky dokonalejšie parametre alebo pri približne rovnakom výkone nižšiu energetickú náročnosť prevádzky, resp. náročnosť obsluhy, čím hodnota skôr vyrobenej zložky majetku s menšou výkonnosťou spravidla klesá, alebo sa zložka s rovnakými parametrami spravidla predáva lacnejšie,
i)
údržbou je súhrn činností zabezpečujúcich štandardnú technickú spôsobilosť a hospodárnosť prevádzky zložky majetku, spomaľujúci fyzické opotrebenie, predchádzajúci jeho následkom a odstraňujúci drobnejšie chyby, spravidla bez demontáže dielov a bez výmeny súčiastok a podľa predpisov výrobcu alebo dodávateľa zložky majetku,
j)
opravou je súhrn činností, ktorými sa odstraňujú následky poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti celku, skupín alebo dielcov zložky majetku za účelom uvedenia zložky majetku do prevádzkyschopného stavu, pričom nemusia byť zachované pôvodné rozmery a tvar novej zložky majetku,
k)
bežnou opravou je oprava, pri ktorej sa obnovuje prevádzkyschopnosť skupiny alebo zložky majetku ako celku. Spravidla sa uskutočňuje výmenou chybných alebo opotrebovaných súčiastok za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,
l)
celkovou opravou je oprava skupiny takého rozsahu v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa po úplnej demontáži skupiny vymieňajú všetky poškodené alebo opotrebované časti zložky majetku za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,
m)
generálnou opravou je oprava v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa vykoná celková oprava všetkých skupín zložky majetku, resp. sa oprava vykoná výmenným spôsobom skupín za funkčné skupiny, ktoré mali celkovú opravu (retrofit). Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,
n)
záručnou opravou je oprava zložky majetku v záručnej dobe,
o)
renováciou súčiastky je oprava, pri ktorej sa poškodenej alebo opotrebovanej časti súčiastky alebo súčiastky zložky majetku vráti jej geometrický tvar, rozmery, funkčné vlastnosti, pričom sa obyčajne zachováva životnosť súčiastky porovnateľná s jej pôvodnou životnosťou,
p)
modernizáciou je úprava zložky majetku, pri ktorej sa zlepší jej vybavenosť, zvýšia sa jej úžitkové vlastnosti alebo rozšíri sa jej použiteľnosť,
r)
rekonštrukciou je úprava zložky majetku, ktorou sa zmení účel použitia a technické parametre alebo nastáva kvalitatívna zmena výkonnosti,
s)
nákladmi na opravu zložky majetku sú náklady na vykonanie úkonov opráv štandardnou technológiou nutných na odstránenie následkov poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti zložky majetku spojených s uvedením zložky majetku do prevádzkyschopného stavu porovnateľného so stavom zložky majetku, v akom bola pred poškodením,
t)
výškou škody je skutočná škoda vyjadrená rozdielom všeobecnej hodnoty zložky majetku pred jej poškodením a jej všeobecnej hodnoty po odstránení poškodenia, aj predpokladaného poškodenia, štandardnými postupmi, pri zohľadnení nákladov na opravu zložky majetku a všeobecnej hodnoty zvyškov zložky majetku k dátumu vzniku poškodenia. Výška škody pri totálnom zničení zložky majetku zodpovedá všeobecnej hodnote zložky majetku pred jej poškodením,
u)
všeobecnou hodnotou zvyškov zložky majetku je všeobecná hodnota častí alebo skupín poškodenej zložky majetku stanovená k dátumu poškodenia zložky majetku, ktoré sú využiteľné, najmä ako už použité náhradné diely po odpočítaní nákladov na ich demontáž, prípadné čistenie, skladovanie a predaj, resp. ako odpad,
v)
likvidačnou hodnotou je predpokladaná predajná hodnota dielcov zložky majetku alebo zložky majetku po odpočítaní nevyhnutných nákladov spojených s jej likvidáciou v súvislosti s ukončením podnikateľskej činnosti majiteľa zložky majetku alebo jej vyradením z evidencie.
(2)
Zložky majetku sa na účely hodnotenia delia na tieto kategórie:
a)
zložky majetku, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v eurách,
b)
zložky majetku zahraničnej výroby, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene,
c)
zložky majetku vyhotovené vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom, bez cenových kalkulácií,
d)
zložky majetku nové, poškodené,
e)
jednoúčelové zložky majetku,
f)
zložky majetku, pri ktorých nemožno vykonať obhliadku,
g)
zložky majetku zaradené alebo nezaradené do používania,
h)
zložky majetku nadobudnuté na základe zmluvy o nájme,
i)
technologické celky,
j)
modernizované a rekonštruované zložky majetku,
k)
zložky majetku, ktoré mali celkovú alebo generálnu opravu,
l)
morálne opotrebované zložky majetku,
m)
príslušenstvo, náhradné dielce, mimoriadna výbava zložky majetku, nástroje a náradie,
n)
zásoby strojových zariadení, dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel.
A.6 Skupiny zložky majetku a pomerný podiel skupiny zložky majetku PDS
(1)
Zložka majetku sa hodnotí zásadne ako celok s výnimkou prípadu, keď niektorá skupina zložky majetku má podstatne iný technický stav, resp. niektorá skupina zložky majetku má výrazne odlišnú životnosť. V takom prípade sa zložka majetku hodnotí rozčlenená na skupiny. Metodika ohodnocovania skupín je rovnaká ako metodika ohodnocovania celku. O tom, či zložku majetku pri ohodnocovaní treba, alebo netreba členiť na skupiny, rozhoduje znalec, pričom skupinu kvantifikuje stanovením pomerného podielu skupiny zložky majetku PDS.
(2)
PDS je percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny z novej zložky majetku ako celku bez mimoriadnej výbavy. Vypočíta sa podľa vzťahov
, 
, 
, kde
VHs – východisková hodnota skupiny zložky majetku [€],
VH – východisková hodnota zložky majetku [€],
VCs – vstupná cena skupiny zložky majetku [€],
VC – vstupná cena zložky majetku [€],
PHs – porovnateľná hodnota skupiny zložky majetku [€],
PH – porovnateľná hodnota zložky majetku [€].
VHs, resp. PHssa stanovia postupom na stanovenie VH podľa časti A.16, resp. A.17.
(3)
Ak nie sú k dispozícii vstupné údaje na výpočet PDS, pomerný diel skupiny zložky majetku sa stanoví odborným odhadom alebo porovnaním so zložkou majetku, pre ktorú sú tieto hodnoty známe.
(4) Platí : Σ PDS všetkých skupín zložky majetku = 100 %.
A.7 Predpokladaná životnosť (Ž) [roky, h, počet výrobných cyklov]
(1)
Je to predpokladaná technická životnosť zložky majetku v rokoch (napr. strojové zariadenia, lietadlá, plavidlá, dopravné zariadenia), v hodinách (napr. lietadla) alebo uvedená počtom výrobných cyklov (špeciálne náradie, nástroje a pod.), stanovená na základe technických parametrov zložky majetku a jej normálneho používania za predpokladu vykonávania údržby a opráv podľa pokynov výrobcu alebo predajcu zložky majetku. Životnosť strojových zariadení stanoví znalec v rokoch podľa tabuliek uvedených v časti B.2.
(2)
Znalec v odôvodnených prípadoch môže pre hodnotené strojové zariadenie stanoviť aj inú hodnotu predpokladanej životnosti zložky majetku, ako je uvedená v tabuľkách časti B.2.
(3)
Znalec pri ohodnocovaní strojového zariadenia členeného na skupiny môže pre jednotlivé skupiny v odôvodnených prípadoch stanoviť aj inú predpokladanú životnosť skupín, aká je stanovená pre nečlenené strojové zariadenie podľa časti B.2.
(4)
Ak má ohodnocovaná zložka majetku uvedenú životnosť v pracovných hodinách, v prípade potreby sa prepočíta na životnosť v rokoch (jeden mesiac je 1/12 roka = 0,083 roka, pri jednozmennej prevádzke jeden pracovný deň má 8 pracovných hodín a jeden pracovný rok má 250 pracovných dní, pri trvalej prevádzke má pracovný deň 24 hodín, rok 365 dní).
A.8 Doba prevádzky (r) [roky, počet odpracovaných výrobných cyklov, hodiny]
Doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutočne odpracovaných mesiacoch, v hodinách od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po dátum ohodnotenia, resp. počtom odpracovaných cyklov pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť uvedenú počtom výrobných cyklov. Ak mala zložka majetku od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku, znalec to musí do posudku uviesť a dokladovať.
A.9 Koeficient zmennosti kZ) [–]
Koeficient zmennosti sa určuje podľa režimu práce len pre zložky majetku: strojové zariadenia podľa časti B.2. Pre dráhové vozidlá a plavidlá vo vzťahu na výpočet základnej amortizácie znalec stanoví kZ = 1.
A.10 Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%]
Je to zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku, ktoré zostáva po skončení predpokladanej životnosti zložky majetku. Číselná hodnota ZO pri strojových zariadeniach sa stanoví podľa časti B.2.
A.11 Východiskový technický stav (VTS) [%]
Je to technický stav novej zložky majetku, prípadne zložky majetku po celkovej alebo generálnej oprave, modernizácii alebo rekonštrukcii vo vzťahu k novej zložke majetku. Vyjadruje sa v percentách. Východiskový technický stav zložky majetku sa stanoví na základe predložených dokladov, ktoré hodnoverne opisujú jej stav, najmä kúpna zmluva, odovzdávací protokol, záručný list, zápis z odbornej skúšky alebo prehliadky podľa osobitných predpisov5) alebo iný hodnoverný doklad. Ak sa na zložke majetku (skupine) nevykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa rovná 100 %. Ak sa na zložke majetku vykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa stanoví podľa ďalej uvedeného postupu.
(1)
VTS továrensky vyrobenej novej zložky majetku, novej zložky majetku vyrobenej vlastnou činnosťou alebo novej skupiny je 100 %.
(2)
VTS skupiny zložky majetku po celkovej oprave znalec stanoví odborným odhadom v rozsahu 60 – 90 % továrensky novej skupiny podľa kvality vykonanej opravy a s prípadným zohľadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre skupinu zložky majetku, ktorá bola opravovaná v zahraničí alebo ktorá sa doviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateľného závodu, VTS = 100 %.
(3)
VTS zložky majetku po jej generálnej oprave znalec stanoví v rozsahu 60 – 90 % podľa kvality vykonanej opravy a s prípadným zohľadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre zložku majetku, ktorá bola opravovaná vo výrobnom alebo porovnateľnom závode v zahraničí, alebo ktorá sa doviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateľného závodu zo zahraničia, VTS = 100 %.
(4)
Východiskový technický stav celej zložky majetku členenej na skupiny z dôvodu, že jedna alebo viac jej skupín mala celkovú opravu, vypočíta sa podľa vzťahu
, kde
VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovenej podľa časti A.11 odsekov 1 a 2 [%],
PDSi – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],
i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n,
n – počet skupín zložky majetku.
(5) Východiskový technický stav mimoriadnej výbavy VTSMV stanoví sa postupom uvedeným v časti A.11 odsekoch 1 až 3 pre VTS.
(6)Východiskový technický stav zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť, sa stanoví:
a)
ak pre danú zložku majetku existujú doklady o tom, že pôvodný majiteľ ju zakúpil ako novú, tak VTS = 100 %,
b)
ak doklady nie sú k dispozícii, znalec stanoví hodnotu VTS podľa iných relevantných dostupných údajov.
(7)
Východiskový technický stav náradia, mimoriadnej výbavy a pomocného zariadenia stanoví sa podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.
(8)
Východiskový technický stav linky sa stanoví:
a)
ak je linka zostavená z nových továrensky vyrobených strojov, tak VTS = 100 % pre celú linku,
b)
ak je linka zložená zo strojov s rôznou percentuálnou hodnotou VTS, stanovenou podľa časti A.11 odsekov 1 a 3, tak VTS sa stanoví podľa vzťahu
, kde
VTS – východiskový technický stav linky [ %],
n – počet strojov linky,
i – i-tý stroj linky, i = 1 až n,
VTSi – východiskový technický stav i-tého stroja linky, stanovený podľa časti A.11 odsekov 1 až 3 [%],
kli – koeficient podľa vzťahu [–],
, kde
VHi – východisková hodnota i-tého stroja linky [€],
VHl – východisková hodnota linky [€].
Platí: súčet hodnôt kli = 1.
Vzťah pre VTS v tomto odseku znalec použije len v prípade, ak niektorý stroj linky mal generálnu opravu.
(9)
Východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku sa stanoví:
a)
ak všetky skupiny zložky majetku, ktorá bola rekonštruovaná alebo modernizovaná (mala technické zhodnotenie), boli rekonštruované alebo modernizované a mali VTS skupín po vykonanej úprave rovnú 100 %, aj východiskový technický stav rekonštruovanej, modernizovanej zložky majetku – VTS je 100 %,
b)
ak hodnotená zložka majetku bola rekonštruovaná alebo modernizovaná tak, že niektoré skupiny zložky majetku mali celkovú opravu (CO), t. j. mali VTSS menšiu ako 100 %, tak východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku VTS sa vypočíta podľa vzťahu
, kde
VTS – východiskový technický stav rekonštruovanej /modernizovanej zložky majetku [%],
VTSS – východiskový technický stav skupín, ktoré nemali technické zhodnotenie, ich VTSS = 100 % [%],
PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré nemali technické zhodnotenie [%],
VTStz – východiskový technický stav skupín zložky majetku, ktoré mali technické zhodnotenie, ich VTStz < 100 %, [%],
PDStz – pomerný podiel skupín, ktoré mali technické zhodnotenie, pričom PDStz = (100 – PDS) [%].
VTStz znalec určí podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.
(10)
Východiskový technický stav zložky majetku, pre ktorú nie je dostupná dokumentácia, stanoví znalec na základe
a)
obhliadky zložky majetku,
b)
informácií prevádzkovateľa (majiteľa a pod.), resp informácií uvedených v spisových materiáloch konania pred štátnymi orgánmi, výpovedí svedkov a pod.),
c)
odborným odhadom.
(11)
Postup stanovenia VTS znalec zdôvodní.
A.12 Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%]
je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania zložky majetku počas jej skutočnej prevádzky. Pre strojové zariadenia po zaradení zložky majetku do kategórie podľa tabuliek časti B.2 sa priradí tomuto stroju hodnota predpokladanej životnosti zložky majetku a zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku v súlade s časťami A.7 a A.10. Výpočet základnej amortizácie znalec stanoví v súlade s časťou B.2.
A.13 Skutočný technický stav (TS) [%]
je taký technický stav zložky majetku, ktorý predstavuje jej reálny zostatkový technický a morálny stav k dátumu ohodnocovania.
(1) Skutočný technický stav zložky majetkusa stanoví na základe vykonanej obhliadky, pričom sa zohľadnia všetky zistené skutočnosti, najmä úplnosť, kompletnosť, funkčnosť, spôsob vykonávania údržby a opráv, schopnosť plniť účel, na ktorý bola zložka majetku určená. Zistené skutočnosti sa uvedú v posudku.
(2)
Ak nie je možné vykonať obhliadku zložky majetku, technický stav sa stanoví podľa dostupných podkladov, najmä informácií vlastníkov, prevádzkovateľov, výpovedí svedkov, spisového materiálu. Postup znalec zdôvodní.
(3)
Postup stanovenia skutočného technického stavu zložky majetku je uvedený v časti B.3.
A.14 Zmena technického stavu (Z) [%]
Zmena technického stavu vyjadruje zmenu technického stavu zložky majetku (horší alebo lepší technický stav) zrážkou (-Z) alebo prirážkou (+Z), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou zložky majetku. Hodnota Z rovnajúca sa 0 % znamená, že skutočný technický stav zložky majetku je totožný s predpokladaným stavom daným základnou amortizáciou zložky majetku. Zmenu technického stavu zložky majetku znalec stanoví v súlade s časťou B.3.
A.15 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku – kMO [–]
Vyjadruje mieru morálneho opotrebenia zložky majetku. Znalec ho stanoví v súlade s časťou B.3.
A.16 Vstupná cena zložky majetku VC [€, cudzia mena]
Vstupná cena sa stanovuje k času hodnotenia zložky majetku z podkladov poskytnutých zadávateľom posudku. Môže byť v úrovni s daňou, resp. s DPH alebo bez dane, resp. bez DPH. Za vstupnú cenu zložky majetku možno na účely stanovenia hodnoty zložky majetku považovať
– obstarávaciu cenu,
– vlastné náklady.
(1)
Obstarávacia cena – OC [€, cudzia mena]
Do obstarávacej ceny možno zahrnúť nasledujúce položky:
– cena zložky majetku,
– náklady na projektovú prípravu,
– náklady na inžiniersku činnosť (technologický dozor, autorský dozor, stavebný dozor, odborné prehliadky, odborné skúšky, úradné skúšky a pod.),
– pri prototype náklady na vývoj a vyhotovenie prototypu či funkčných vzoriek
– náklady na dopravu,
– náklady na montáž,
– náklady na softvér, ak nie je súčasťou ceny zložky majetku,
– clo, dovozná prirážka,
– daň z obratu, resp. daň z pridanej hodnoty u majiteľa, ktorý nie je platiteľom DPH.
Do obstarávacej ceny zložky majetku sa nezahŕňajú
– penále, poplatky z omeškania a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním zložky majetku,
– výdavky na prípravu pracovníkov pre obsluhu zložky majetku (zaškolenie),
– výdavky súvisiace s prípravou a zabezpečením zložky majetku, ktoré vznikli po uvedení obstaranej investície do používania,
– výdavky na opravy a udržiavanie zložky majetku,
– dane súvisiace s obstaraním zložky majetku, ktoré zákon o daniach z príjmov neuznáva za výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
– spotrebný materiál (napr. nástroje, papier na tlač a pod.),
– výdavky na vybavenie zložky majetku zásobami a náhradnými dielmi, ktoré vznikli po uvedení obstaranej investície do používania,
– zabezpečovacie, konzervačné, udržiavacie, dekonzervačné práce v prípade zastavenia obstarávanej investície,
– poplatky za lízing,
– úroky z úverov na obstaranie zložky majetku.
Takto stanovenú obstarávaciu cenu OC možno považovať v plnom rozsahu za vstupnú cenu VC.
Ak sa OC určená znalcom líši od hodnoty OC z účtovnej evidencie uvedenej v časti II posudku, znalec v časti III posudku túto skutočnosť uvedie. Znalec ním stanovenú úroveň OC a jej postup zdôvodní.
OC pri zahraničnej zložke majetku, ak ju majiteľ zložky majetku nemá uvedenú v €, ale v cudzej mene, uvedie sa v tejto mene.
Ak majiteľ zložky majetku nemá OC, v posudku sa uvedie ako neznáma.
(2)
Vlastné náklady – VN [€]
Ak zložka majetku nebola obstaraná nákupom ako celok, alebo ide o svojpomocne vyrobenú zložku majetku (napr. vyrobenú vlastnou činnosťou, jednoúčelovú zložku majetku, prípravok, výrobná pomôcka a podobne), jej vstupnú cenu znalec stanoví ako vlastné náklady. Sú to všetky opodstatnené priame a nepriame náklady vynaložené na výrobu (výrobná réžia), ale aj nepriame náklady správneho charakteru (správna réžia) v prípade, že vlastná výrobná činnosť presahuje jedno účtovné obdobie (je dlhodobého charakteru). Znalec v posudku uvedie rozpis jednotlivých nákladových položiek a čísla účtovných dokladov, resp. ich kópie vloží do príloh znaleckého posudku.
Vlastné náklady možno považovať za vstupnú cenu pre zložku majetku vytvorené vlastnou činnosťou.
Jednotlivé položky vlastných nákladov musia byť v súlade s položkami pre OC uvedenými v časti A.16 odseku 1. Ak majiteľ zložky majetku vytvorenej vlastnou činnosťou nemá kompletné alebo hodnoverné údaje o vlastných nákladoch, môže sa obstarávacia cena zložky majetku stanoviť aj ako porovnateľná hodnota zložky majetku – PH, časťA.18. Hodnota vlastných nákladov nemá byť vyššia ako obstarávacia cena novej továrensky vyrobenej porovnateľnej zložky majetku z hľadiska jej funkcie a veľkosti.
A.17 Východisková hodnota (VH) [€]
Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet technickej hodnoty zložky majetku TH a všeobecnej hodnoty zložky majetku VŠH. Postup stanovenia VH na účely stanovenia hodnoty je uvedený v časti B.1.
A.18 Porovnateľná hodnota (PH) [€]
(1)
Ak nie je možné zistiť VC alebo VH hodnotenej zložky majetku, znalec stanoví porovnateľnú hodnotu hodnotenej zložky majetku PH jej porovnaním s porovnateľnou zložkou, ktorej vstupná cena je známa, resp. s porovnateľnou zložkou rovnakej kategórie a rovnakej položky v kategórii podľa časti B.2, ktorej vstupná cena je známa.
(2)
Porovnateľná hodnota PH zložky majetku sa stanovuje k dátumu obstarania (zhotovenia) zložky majetku alebo k dátumu jej hodnotenia.
(3)
Porovnateľná hodnota PH sa stanoví porovnaním hodnotenej zložky majetku s takou porovnateľnou továrensky vyrobenou novou zložkou, ktorej cena je známa a ktorá je s hodnotenou zložkou porovnateľná výkonom, vybavenosťou a úžitkovosťou. Typ porovnateľnej zložky majetku a jej presnú špecifikáciu spolu so spôsobom určenia jej ceny znalec uvedie v posudku. Ak VC viacerých porovnateľných zložiek nie sú zhodné, znalec môže stanoviť PH ako priemernú hodnotu viacerých zložiek majetku.
(4)
Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku má s hodnotenou zložkou len približne rovnaký výkon, vybavenosť a úžitkovosť, možno v krajnom prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, resp. PH = rozhodujúci parameter × cena jednotky rozhodujúceho parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia a pod.).
(5)
Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku, ktorej VC je známa, má s hodnotenou zložkou rozdielny výkon a vybavenosť, možno v krajnom prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, PH = rozhodujúci parameter × cena jednotky rozhodujúceho parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia a pod.), pričom rozdielnosť použitých veličín hodnotenej zložky majetku a porovnateľnej zložky majetku (hmotnosť, rozhodujúci parameter a pod.) znalec spravidla zhodnotí korekčným koeficientom kK.
(6)
Porovnateľná hodnota PH sa vzťahuje aj na zložku majetku zhotovenú vlastnou činnosťou, ďalej na zložku majetku, ktorej OC zistená u majiteľa je v porovnaní s obdobnými zložkami neprimerane vysoká, a aj na zložku majetku, na ktorú majiteľ nemá cenovú kalkuláciu.
A.19 Technická hodnota zložky majetku (TH) [€]
(1)
Je to zvyšok technickej životnosti zložky majetku vyjadrený v eurách k dátumu jej ohodnocovania. Technická hodnota zložky majetku sa stanoví na základe skutočného technického stavu zložky majetku k dátumu stanovenia hodnoty zložky majetku pri zohľadnení jej východiskovej hodnoty.
(2)
Postup stanovenia technickej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti B.4.
A.20 Technická hodnota mimoriadnej výbavy (THMV) [€]
Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu zložky majetku o hodnotu jej mimoriadnej výbavy k dátumu jej ohodnocovania. Postup stanovenia technickej hodnoty mimoriadnej výbavy zložky majetku je totožný s postupom stanovenia TH zložky majetku.
A.21 Koeficient predajnosti zložky majetku (kP) [–]
Predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými, skutočne dosahovanými predajnými cenami a technickou hodnotou TH určitej, resp. porovnateľnej zložky majetku v danom čase a mieste jej ohodnocovania. Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa časti B.5, pričom postup náležite zdôvodní.
A.22 Všeobecná hodnota (VŠH) [€]
Všeobecná hodnota zložky majetku je hodnota zložky majetku v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu zložky majetku). Vyjadruje hodnotu zložky majetku pri jej predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodujúcemu dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota zložky majetku je vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty.
A.23 Stanovenie výšky škody VŠ [€]
Stanovenie výšky škody vzniknutej na zložke majetku vychádza predovšetkým zo všeobecnej hodnoty zložky majetku k dátumu jej poškodenia a nákladov potrebných na jej opravu. Postup stanovenia výšky škody je uvedený v časti B.6.
A.24 Stanovenie likvidačnej hodnoty zložky majetku VŠHLO [€]
(1)
Likvidačná hodnota zložky majetku sa stanovuje v prípadoch, keď
a)
vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť likvidáciou,
b)
vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť konkurzom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku,
c)
vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť iným spôsobom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku.
(2)
Pri stanovení likvidačnej hodnoty zložky majetku musí znalec jednoznačne stanoviť, či hodnotená zložka majetku je určená na likvidovanie.
(3)
Postup stanovenia likvidačnej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti B.7.
A.25 Zaokrúhľovanie výpočtov
Údaje v procese stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku sa zaokrúhľujú takto:
a) doba prevádzky zložky majetku r, kurz cudzej meny kCM a koeficienty predajnosti zložky majetku kP na tri desatinné miesta,
b) indexy cien IC, koeficient indexov cien kIC, koeficient zmennosti zložky majetku kZ, koeficient využiteľnosti kV, základná amortizácia zložky majetku ZA, technický stav zložky majetku TS, koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku kMO, zmena technického stavu Z, technická hodnota zložky majetku TH na dve desatinné miesta,
c)
východisková hodnota zložky majetku VH sa zaokrúhľuje na 50 centov,
d)
východisková hodnota zložky majetku VH a všeobecná hodnota VŠH bez DPH do hodnoty 50 centov vrátane sa nezaokrúhľujú,
e)
všeobecná hodnota zložky majetku v úrovni bez DPH na 50 centov a v úrovni s DPH na centy.
B.
POSTUP PRI VÝPOČTE HODNOTY
Všeobecná hodnota sa vypočíta týmto postupom:
B.1 Východisková hodnota (VH)
Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet hodnoty zložky majetku. Znalec východiskovú hodnotu stanoví buď ako obstarávaciu cenu zložky majetku pre dátum ohodnocovania zložky, alebo ako objektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej ceny zložky majetku, pričom znalec zdôvodní postup tejto objektivizácie.
B.1.1 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má VC uvedenú v €
a)
Východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ak zložka majetku
– bola obstaraná pred viac ako 10 rokmi (vzhľadom na dátum jej hodnotenia),
– v súčasnosti sa už nevyrába, spravidla sa stanoví ako pôvodná VC, resp. porovnateľná hodnota PH:
VH = VC [€] alebo
VH = PH [€],
kde
VC – vstupná cena zložky majetku v roku obstarania zložky majetku [€],
PH – porovnateľná hodnota zložky majetku v roku obstarania zložky majetku, stanovená
podľa časti A.18 [€].
V odôvodnených prípadoch znalec pri stanovení VH podľa tohto bodu môže sa od tohto pravidla odchýliť a môže aj pre zložku majetku obstaranú pred viac ako 10 rokmi (ak je jej predpokladaná životnosť Ž vyššia ako 10 rokov) a tiež pre zložku majetku, ktorej životnosť je nižšia ako 10 rokov a bola obstaraná pred viac rokmi, ako je jej životnosť, stanoviť VH podľa časti B.1.1 písmen b) a c) tejto kapitoly;
b)
východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v €, ak zložka majetku
– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),
– v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,
– je známa jej VC, resp. PH platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako VC, resp. porovnateľná hodnota PH v roku hodnotenia:
VH = VC [€] alebo
VH = PH [€],
kde
VC – vstupná cena zložky majetku v roku hodnotenia zložky majetku [€],
PH – porovnateľná hodnota zložky majetku v roku hodnotenia zložky majetku, stanovená
podľa časti A.18 [€];
c)
východisková hodnota VH zložky majetku s ohľadom na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v €, ak zložka majetku
– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),
– v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,
– nie je známa jej VC, resp. PH platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako pôvodná VC, resp. porovnateľná hodnota PH, vynásobená koeficientom indexov cien kIC, resp. kICZ:
VH = VC • kIC(kICZ) [€],
VH = PH • kIC(kICZ) [€],
kde
VC – vstupná cena zložky majetku stanovená v čase jej prvotného obstarania [€],
PH – porovnateľná hodnota zložky majetku v čase jej prvotného obstarania [€],
kIC (kICZ) – koeficient indexov cien (ktorý pre zložku majetku vyrobenú v krajinách [–],
bývalého východného bloku je kIC a pre zložku majetku vyrobenú v krajinách mimo bývalého východného bloku je kICZ) sa vypočíta pomocou indexov cien IC pre príslušné roky a klasifikáciu produkcie zložky majetku:
, ak v období stanovenia ICoh, ICob je rovnaký vzťažný dátum alebo
, ak v období stanovenia ICoh, ICob sú dva rozdielne vzťažné dátumy na stanovenie ICoh, ICob – uvedený vzťah platí pre vzťažný dátum ICoh = priemer roka 2000 *),
kde
ICoh – predpokladaný priemerný index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku a mesiac (kvartál, polrok, rok) hodnotenia zložky majetku [%],
ICob – index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku v roku obstarania zložky majetku so vzťažným dátumom iným, ako je priemer roka 2000 [%],
*) IC2000 – index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku a vzťažný dátum je ako príklad uvedený priemer roka 2000 [%].
Indexy cien sa spravidla stanovia na základe hodnoverných štatistických podkladov, ktoré vydávajú oficiálne štatistické úrady (napr. pre zložku majetku vyrobenú v krajinách bývalého východného bloku je Štatistický úrad Slovenskej republiky a pre zložku majetku vyrobenú v krajinách mimo bývalého východného bloku je EUROSTAT PRESS OFFICE LUXEMBOURG) pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku a príslušný rok.
Ak sa hodnotí strojová linka alebo strojový technologický celok, v ktorom rôzne stroje patria do rôznych kategórií, alebo nie sú známe indexy cien pre príslušnú kategóriu strojov, môže znalec určiť koeficient indexu cien ako koeficient za odvetvie strojárstvo.
Ak pre dátum hodnotenia nemá znalec k dispozícii index cien ICoh, vypočíta ho napr. tak, ako keby sa index ceny v roku hodnotenia zmenil oproti predchádzajúcemu roku o hodnotu rozdielu indexov cien za ostatné 2 roky, v ktorých je ICoh známy, a pod.
Znalec pri stanovovaní VH podľa časti B.1.1 písmen b) a c) preferuje postup stanovenia VH podľa časti B.1.1 písmena b).
Analogickým postupom sa určí východisková hodnota pre skupinu zložky majetku, mimoriadnu výbavu, strojovú linku, náradie a pomocné zariadenie, modernizovanú, rekonštruovanú alebo opravenú zložku majetku, ktorej vstupná cena je stanovená v €.
Znalec taktiež skúma, či vo VC, resp. VCCM je zahrnuté clo a dovozná prirážka. Ak nie je, znalec štandardným postupom stanoví VH s prihliadnutím na aktuálne hodnoty cla, resp. dovoznej prirážky.
Znalec v posudku postup stanovenia VH zdôvodní.
B.1.2 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene
a)
Východisková hodnota VH zložky majetku pre zložku majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku
– bola obstaraná pred viac ako 10 rokmi (vzhľadom na dátum jej hodnotenia),
– v súčasnosti sa už nevyrába, stanoví sa podľa vzťahov
VH = VCCM • kCM [€] alebo
VH = PHCM • kCM [€],
kde
VH – východisková hodnota zahraničnej zložky majetku, ktorej vstupná cena je udaná v cudzej mene [€],
VCCM – vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena],
PHCM – porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena],
kCM – kurz cudzej meny podľa platného referenčného výmenného kurzu tejto meny podľa ECB pre dátum obstarania zložky majetku [–].
V technicky odôvodnených prípadoch sa znalec pri stanovovaní VH podľa tohto bodu môže od tohto pravidla odchýliť a môže aj pre zložku majetku vekovo staršiu alebo mladšiu, ako je uvedené vyššie, stanoviť VH podľa časti B.1.2 písmen b) alebo c);
b)
východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ak zložka majetku
– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),
– v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,
– je známa jej VCCM, resp. PHCM platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako VC, resp. porovnateľná hodnota PH v roku hodnotenia vypočítaná podľa vzťahov
VH = VCCM • kCM [€] alebo
VH = PHCM • kCM [€],
kde
VH – východisková hodnota zahraničnej zložky majetku, ktorej vstupná cena je udaná v cudzej mene [€],
VCCM – vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok hodnotenia zložky majetku [cudzia mena],
PHCM – porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok hodnotenia zložky majetku [cudzia mena],
kCM – kurz cudzej meny podľa platného referenčného výmenného kurzu tejto meny podľa ECB k dátumu hodnotenia zložky majetku [–];
c)
východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku
– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),
– v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,
– nie je známa jej VCCM, resp. PHCM platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa podľa vzťahov
VH = VCCM • kCM • kI [€] alebo
VH = PHCM • kCM • kI[€],
kde
VH – východisková hodnota zahraničnej zložky majetku, ktorej vstupná cena je udaná v cudzej mene [€],
VCCM – vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena],
PHCM – porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena],
kCM – kurz cudzej meny podľa platného kurzu tejto meny podľa ECB k dátumu obstarania zložky majetku [–],
kI – koeficient indexov cien zahraničnej zložky majetku, ktorý sa vypočíta z indexov cien [–], pre jednotlivé roky podľa zásad uvedených v časti B.1.1 písmene c).
Hodnota kurzu cudzej meny sa spolu s poradovým číslom kurzového lístka ECB a dátumom platnosti kurzového lístka uvedie v posudku.
Ak sa hodnotí strojová linka alebo strojový technologický celok, v ktorom rôzne stroje patria do rôznych kategórií, alebo nie sú známe indexy cien pre príslušné kategórie strojov, môže znalec určiť koeficient indexu cien pre rozhodujúcu skupinu strojov v linke alebo technologického celku, alebo ako koeficient za odvetvie strojárstvo.
Ak pre dátum hodnotenia nemá znalec k dispozícii index cien ICohz, vypočíta ho napr. tak, ako keby sa index ceny v roku hodnotenia zmenil oproti predchádzajúcemu roku o hodnotu rozdielu indexov cien za ostatné 2 roky, v ktorých je ICohz známy.
Analogickým postupom sa určí východisková hodnota pre skupinu zložky majetku, mimoriadnu výbavu, strojovú linku, náradie a pomocné zariadenia, modernizovanú, rekonštruovanú alebo opravenú zložku majetku, ktorej vstupná cena je stanovená v cudzej mene.
Znalec taktiež skúma, či vo VC, resp. VCCM je zahrnuté clo a dovozná prirážka. Ak nie je, znalec štandardným postupom stanoví VH s prihliadnutím na aktuálne hodnoty cla, resp. dovoznej prirážky.
Znalec pri stanovovaní VH podľa časti B.1.2 písmen b) a c) preferuje postup stanovenia VH podľa časti B.1.2 písmena b).
Znalec postup stanovenia VH zdôvodní.
B.1.3 Východisková hodnota zložky majetku, ktorej VC je neznáma
Pri stanovovaní východiskovej hodnoty VH zložky majetku, ktorej VC je neznáma, VH stanoví znalec ako PH zložky majetku v roku jej výroby, resp. v roku jej hodnotenia podľa častí B.1.1 a B.1.2.
B.1.4 Východisková hodnota zložky majetku továrensky novej, ale poškodenej
Východiskovú hodnotu VH znalec stanoví z príslušnej VC podľa častí B.1.1 a B.1.2. Výšku škody znalec vypočíta podľa časti B.6.
B.1.5 Východisková hodnota zložky majetku, pri ktorej nemožno vykonať obhliadku
Východisková hodnota sa stanoví zo vstupnej ceny, prípadne z porovnateľnej hodnoty zložky majetku podľa častí B.1.1. a B.1.2.
B.1.6 Východisková hodnota zložky majetku zhotovenej vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom aj bez cenových kalkulácií
Východiskovú hodnotu zložky majetku VH zhotovenej vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom aj bez cenových kalkulácií možno stanoviť ako porovnateľnú hodnotu zložky majetku PH alebo podľa hodnoty vlastných nákladov stanovených podľa časti A.16.2. Z pôvodnej hodnoty vlastných nákladov podľa celkového stavu, spracovateľskej úrovne a úžitkových vlastností zložky majetku znalec stanoví príslušné zrážky alebo prirážky. Východisková hodnota VH sa vypočíta podľa časti B.1.1.
B.1.7 Východisková hodnota jednoúčelovej zložky majetku
Východisková hodnota jednoúčelovej zložky majetku VH sa stanoví zo vstupnej ceny uvedenej v protokole o prevzatí zložky majetku do používania, podľa zostavy dlhodobého majetku, resp. podľa iných hodnoverných podkladov podľa časti B.1.1.
B.1.8 Východisková hodnota zložky majetku na účely reštitúcie
Východisková hodnota zložky majetku VH na reštitučné účely sa vypočíta ako VH stanovená podľa časti B.1.1, resp. pre PH, pričom VH, resp. PH sa stanoví pre rok 1991,6) ak nie je osobitným predpisom stanovené inak.
B.1.9 Východisková hodnota zložky majetku nadobudnutej na základe zmluvy o nájme zložky majetku
Východisková hodnota zložky majetku VH nadobudnutej na základe zmluvy o kúpe najatej veci (finančný, operatívny, spätný lízing) sa stanovuje z pôvodnej VC zložky majetku (t. j. bez ceny za služby lízingovej spoločnosti, prípadne aj dane z pridanej hodnoty) podľa časti B.1.1 a B.1.2.
B.1.10 Východisková hodnota zložky majetku, na ktorej sa v tuzemsku vykonala generálna alebo celková oprava
Východisková hodnota zložky majetku, ktorá mala generálnu opravu (GO) alebo celkovú opravu (CO) vykonanú v tuzemsku, sa stanoví takto:
a)
ak sa GO, resp. CO vykonala pred dlhšou dobou, ako je predpokladaná životnosť Ž hodnotenej zložky majetku podľa časti A.7 (táto doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia), o nákladoch na GO, resp. CO sa neuvažuje a východisková hodnota zložky majetku sa bude rovnať východiskovej hodnote zložky majetku stanovenej podľa časti B.1.1 alebo časti B.1.2; v tomto prípade znalec pre výpočet VH stanoví úroveň východiskového technického stavu VTS = 100 %,
b)
ak sa GO, resp. CO vykonala v dobe kratšej, ako je predpokladaná životnosť zložky majetku Ž podľa časti A.7 (táto doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia), východisková hodnota zložky majetku sa určí podľa tohto postupu:
1.
podľa zásad časti A.16 sa stanoví vstupná cena novej zložky majetku pre dátum jej obstarania,
2.
vypočíta sa technická hodnota zložky majetku vyjadrená v eurách TH podľa zásad časti A.19 k dátumu započatia GO, resp. CO (ak je presný dátum opravy známy, ak nie je, tak k 1. 7. roku realizácie opravy) pre technický stav TS v % vypočítaný podľa časti A.13; znalec stanoví ±Z podľa reálneho stavu zložky majetku pred GO, resp. CO,
3.
zistia sa náklady na vykonanie GO, resp. CO, t. j. NGO, resp. NCO z účtovnej evidencie pre dátum ukončenia GO, resp. CO,
4.
vypočíta sa východisková hodnota nákladov VHN na GO, resp. CO podľa časti B.1.1, a to tak, že do vzťahov podľa časti B.1.10 písm. a), b) alebo c) sa namiesto VC dosadí hodnota NGO, resp. NCO, kde NGO, resp. NCO sú náklady na GO, resp. CO pre dátum ukončenia GO, resp. CO; koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly,
5.
východisková hodnota zložky majetku alebo skupiny zložky majetku VH bude súčtom vypočítanej TH a východiskovej hodnoty nákladov na GO, resp. CO:
VH = TH*) + VHN [€],
kde
VH – východisková hodnota opravenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [€],
TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku k dátumu ukončenia práce zložky majetku alebo skupiny zložky majetku pred vykonanou opravou*) [€],
VHN – východisková hodnota nákladov na opravu zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [€],
*) V prípade takého vykonania GO, že sa niektoré skupiny zložky majetku vymenili za nové skupiny, resp. za skupiny z inej ako opravovanej zložky majetku (čiže ich cena je zahrnutá vo VHN), TH sa vypočíta len pre zvyšné skupiny z opravovanej zložky majetku, pre ktoré znalec stanoví ich celkovú hodnotu PDS podľa časti A.6 a VTS podľa časti A.11.
Ak mala zložka majetku počas svojej predpokladanej životnosti viacero GO, týmto postupom sa stanoví VH po ostatnej vykonanej GO.
Ak sa GO, resp. CO preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá dokladované nákladové položky na vykonanú GO, resp. CO, znalec môže stanoviť NGO, resp. NCO odborným odhadom podľa kvality opravy. Údajnú vykonanú GO môže znalec aj nezohľadniť, musí to však v posudku zdôvodniť.
Ak sa GO vykonala výmenným spôsobom, tak sa za TH dosadí TH = 0 € a VH = VHN zložky majetku, kde VHN je východisková hodnota zložky, ktorá bola dodaná namiesto opravovanej zložky majetku.
c)
východisková hodnota zložky majetku dovezenej zo zahraničia, ktorá mala GO, resp. tzv. repasáciu vo výrobnom alebo porovnateľnom závode, sa stanoví podľa časti B.1.1 z hodnoty, ktorá bola zaplatená dodávateľovi zložky majetku,
d)
ak NGO, resp. NCO už boli zahrnuté do pôvodnej VC, tak VH zložky majetku po generálnej alebo celkovej oprave znalec stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí obstarávaciu cenu zložky po oprave zložky majetku.
B.1.11 Východisková hodnota zložky majetku, ktorá sa v tuzemsku rekonštruovala alebo modernizovala
a)
ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že v zložke majetku zostal zvyšok nerekonštruovaných skupín zložky majetku, VH sa vypočíta podľa vzťahu:
, kde
VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [€],
TH – technická hodnota upravovanej zložky majetku vyjadrená v eurách, vypočítaná pre dobu ukončenia práce zložky majetku pred jej úpravou [€],
PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré sa nerekonštruovali, resp. nemodernizovali [%],
kV – koeficient využiteľnosti, zhodnotenia pomerných podielov skupín (1– PDS/100) vykonaným technickým zhodnotením [–],
VHN – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku, ktorá sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM = obstarávaciu cenu nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM [€]; prípadný koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly [€],
b)
ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že pôvodná zložka majetku sa nerekonštruovala, nemodernizovala a rekonštrukcia, resp. modernizácia zložky majetku sa vykonala v zásade len pridaním ďalších skupín k pôvodnej zložke, VH sa vypočíta podľa vzťahu:
VH = TH + VHN [€],
kde
VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [€],
TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku vyjadrená v korunách, vypočítaná podľa časti A.19 pre dobu práce zložky majetku pred jej úpravou [€],
VHN – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku stanovená podľa časti B.1.1 [€],
Ak sa rekonštrukcia, resp. modernizácia preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá od nej doklady nákladových položiek, znalec môže stanoviť VH aj odborným odhadom podľa kvality úprav.
c)
ak obstarávacia cena nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM už bola zahrnutá do ceny zložky VC po vykonanom technickom zhodnotení, znalec túto skutočnosť uvedie v posudku; VH vo vzťahu k časti B.1.11 písm. b) sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM; koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto prílohy.
B.2 Základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (ZA)
B.2.1.Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá
B.2.1.1 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá nečlenené na skupiny s rešpektovaním obmedzujúcich podmienok uvedených ďalej
a)
pre r.kZ ≤ Ž:
, b)
pre r.kZ > Ž:
ZA = VTS - ZO[%],
kde
r – počet odpracovaných rokov [roky],
kz – koeficient zmennosti stroja, pre dráhové vozidlá a plavidlá kZ =1 [–],
Ž – predpokladaná životnosť stroja, dráhového vozidla, plavidla [roky],
ZO – zostatkové percento prevádzkyschopného stroja, dráhového vozidla, plavidla po skončení predpokladanej životnosti Ž [%],
VTS – východiskový technický stav stroja, dráhového vozidla, plavidla [%].
Obmedzujúce podmienky výpočtu ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a) sú tieto:
1.
pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 %, je vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a) platný len pre
r ∙ kZ ≤ Ž,
2.
pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 % a súčin r. kz > Ž, je vzťah podľa časti B.2.1.1 písm. a) neplatný a ZA sa vypočíta podľa vzťahu
ZA = 100 - ZO [%],
3.
pre zložku majetku, ktorej VTS < 100 %, platí vzťah podľa časti B.2.1.1 písm. a), iba ak
, 4.
ak pre zložku majetku, ktorej VTS < 100 % a pre súčin r . kZ je
, pre výpočet ZA neplatí vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a). V takom prípade sa ZA vypočíta podľa vzťahu:
ZA = VTS - ZO [%].
B.2.1.2 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre skupiny zložiek majetku ZAs (stroje, dráhové vozidlá a plavidlá) a zložky majetku členenej na skupiny
a)
základná amortizácia skupiny zložky majetku – ZAS sa vypočíta pre príslušnú skupinu zložky majetku podľa časti B.2.1.1, kde sa vstupné hodnoty stanovia pre príslušnú skupinu; hodnoty Ž a ZO sa stanovia ako pre nečlenenú zložku majetku v súlade s časťami A.7 a A.10,
b)
pre zložku majetku členenú na skupiny a pre takú zložku majetku, pri ktorej sa základná amortizácia skupín zložky majetku vypočítala podľa časti B.2.1.2 písm. a), celková amortizácia zložky majetku ZA sa stanoví podľa vzťahu:
, kde
n – počet skupín zložky majetku,
ZASi – ZA i-tej skupiny zložky majetku stanovená podľa časti B.2.1.2 písm. a) [%],
PDSi – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],
i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.
Podľa tohto pravidla sa hodnota ZA počíta aj v takom prípade, ak je ZA L (VTS – ZO). Ak je ZA > (VTS – ZO), vtedy sa ZA stanoví podľa vzťahu:
ZA = VTS - ZO [%].
B.2.1.3 Základná amortizácia zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť – ZA
Základná amortizácia sa stanoví ako pre zložku majetku úmerne opotrebovanú za dobu jej prevádzky, prípadne na základe údajov majiteľa, ktoré písomne deklaruje a ktoré sa stanú prílohou znaleckého posudku.
B.2.1.4 Základná amortizácia náradia, pomocného zariadenia, ktoré má predpokladanú životnosť Ž uvedenú v rokoch – ZA
a) ak je nutné stanoviť amortizáciu náradia alebo pomocného zariadenia, ZA sa stanoví podľa vzťahu pre ZA v časti B.2.1.1, pričom ich reálnu hodnotu životnosti Ž, zostatkové percento prevádzkyschopnosti ZO a koeficient zmennosti kZ určí znalec; ak sa nástroj, náradie alebo pomocné zariadenie nedá renovovať, hodnota ZO sa stanoví na takú úroveň, aby VŠH sa rovnala hodnote odpadu,
b)
pre náradie znalec posúdi stanovené hodnoty Ž a ZO v tabuľkách časti B.2 uvedených ďalej, a ak sú pre konkrétne ohodnocované náradie nevhodné, stanoví a zdôvodní iné podklady na výpočet ZA,
B.2.1.5 Základná amortizácia mimoriadnej výbavy – ZAmv
Vypočíta sa podľa zásad časti B.2.1.1, pričom hodnoty Ž, ZO sa určia podľa charakteru mimoriadnej výbavy z tabuliek pre Ž a ZO. Koeficient zmennosti kZ sa stanoví podľa zásad uvedených nižšie.
B.2.1.6 Základná amortizácia strojovej linky – ZA
a)
ak všetky stroje linky boli zaradené do prevádzky v tom istom čase, tak ZA sa určí podľa vzťahov pre celú linku. Celú linku znalec zaradí do takej kategórie tabuliek pre Ž a ZO uvedených ďalej, ktorá charakterizuje výrobné zameranie linky,
b)
v prípade, ak jednotlivé stroje majú rozdielnu dobu zaradenia do prevádzky, tak sa ZA vypočíta podľa vzťahu:
, kde
ZA – základná amortizácia linky [%],
ZAli – základná amortizácia i-teho stroja linky stanovená podľa časti B.2.1.1 [%],
kli – koeficient vypočítaný podľa časti A.11 [–],
n – počet strojov v linke,
i – i-tý stroj linky.
B.2.1.7 Základná amortizácia modernizovanej, rekonštruovanej a opravenej zložky majetku – ZA
a)
vypočíta sa podľa časti B.2.1.1, pričom doba prevádzky r sa počíta od dátumu uvedenia rekonštruovanej, modernizovanej, resp. opravenej zložky majetku do prevádzky,
b)
pre zložku majetku opravenú v zahraničí sa r počíta od dátumu jej zaradenia do prevádzky u prvého majiteľa zložky majetku po repasácii podľa časti B.2.1.8.
B.2.1.8 Zásady stanovenia doby prevádzky r [mesiace, roky]
Pre zložky majetku a ich skupiny, ktoré majú uvedenú predpokladanú životnosť v rokoch (pre strojové zariadenia a ich skupiny predpokladaná životnosť v rokoch je uvedená v tabuľkách časti B.2.1.10 tejto prílohy),
a)
doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutočne odpracovaných mesiacoch od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie, po dátum ohodnotenia bez ohľadu na zmennosť zložky majetku,
b)
doba prevádzky zložky majetku sa k dátumu hodnotenia zložky majetku stanoví na základe hodnoverného dokladu o prvotnom zaradení zložky majetku do prevádzky,
c)
v prípade opravy, modernizácie alebo rekonštrukcie zložky majetku vykonanej v zahraničí, ak zložka majetku po vykonaní zásahu v zahraničí nepracovala, doba prevádzky sa počíta od dátumu zaradenia hodnotenej zložky majetku do prevádzky u prvého prevádzkovateľa v Slovenskej republike,
d)
dobu prevádzky zložky majetku znalec stanoví v skutočne odpracovaných mesiacoch a tento údaj prepočíta na roky (r = doba prevádzky v mesiacoch/12), pričom do doby prevádzky sa započítava každý mesiac i započatý, v ktorom bola zložka majetku v prevádzke,
e)
ak nemožno stanoviť dátum zaradenia zložky majetku do prevádzky, znalec postupuje takto:
1.
ak nie je známy mesiac, ale len rok zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia do prevádzky znalec stanoví prvý júl v známom roku zaradenia,
2.
ak vôbec nie je známy dátum zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia znalec stanoví prvý júl v známom roku výroby zložky majetku,
3.
ak nie je známy ani rok zaradenia zložky majetku do prevádzky a ani rok výroby zložky majetku, znalec ich stanoví podľa odhadnutého veku zložky majetku, resp. podľa predpokladanej životnosti zložky majetku,
Tieto skutočnosti znalec uvedie v príslušných kapitolách posudku.
f)
pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť uvedenú v hodinách, sa doba prevádzky prepočíta na roky podľa časti A7 ods. 4,
g)
pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť danú počtom výrobných cyklov, sa doba prevádzky nahrádza počtom odpracovaných cyklov.
B.2.1.9 Zásady stanovenia koeficientu zmennosti kZ pre strojové zariadenia [–]
Koeficient zmennosti sa stanovuje podľa režimu práce stroja za dobu jeho prevádzky:
a)
ak stroj pracoval počas celej doby prevádzky r nepretržite v režime rovnakej zmennosti v pracovnom režime 250 osemhodinových pracovných dní do roka, koeficient zmennosti sa stanoví v úrovni kZ = 1, 2 alebo 3 podľa toho, či išlo o jednozmennú, dvojzmennú, alebo trojzmennú prevádzku stroja,
b)
ak počas doby prevádzky r stroj nemal rovnakú zmennosť (v rôznych rokoch mal rôznu zmennosť), znalec vypočíta priemernú zmennosť za dobu prevádzky r (kZ nemusí byť celé číslo),
c)
pre stroj, pri ktorom sa nedá preukázať zmennosť, stanoví znalec hodnotu kZ = 1,
d)
koeficient zmennosti kZ = 1 (pozri tabuľky pre Ž a ZO v časti B.2.1.10) znalec stanoví taktiež pre stroj s charakteristickou trvalou nepretržitou prevádzkou (napr. chladničky, mraziace boxy, turbíny a pod., nádrže, zásobníky, niektoré druhy tlakových nádob, potrubia, zariadenia na úpravu vody, vybrané zariadenia nepretržite pracujúce v chemickom priemysle a pod.), ktoré sú na taký charakter prevádzky primárne konštruované,
e)
ak stroj pracoval počas zmeny prerušovane alebo pracoval v inom v pracovnom režime ako 250 osemhodinových pracovných dní do roka, znalec stanoví kZ podľa skutočného pracovného režimu zložky majetku, napríklad ak ide o zložku majetku, ktorá je náročná na údržbu; taká zložka majetku môže mať ročný pracovný časový fond aj nižší, ako je uvedený v časti A.7 ods. 4, ak má dlhšiu dobu na prevádzkovú údržbu; v takých prípadoch koeficient zmennosti môže byť kZ < 1; najvhodnejšie je kZ stanoviť prepočtom pomocou skutočne odpracovaných hodín za rok, pričom sa hodnoty pre jednozmennú prevádzku vezmú podľa časti B.2.1.9 písm. a).
B.2.1.10 Kategorizácia strojových zariadení
(1)
Všeobecné poznámky ku kategorizácii strojových zariadení
Znalec pri zaraďovaní strojového zariadenia rešpektuje tieo zásady:
a)
hodnotené strojové zariadenie zaradí do kategórie a v rámci nej do položky, ktorá najpresnejšie vystihuje jeho poslanie (určenie), druh, konštrukciu, charakter prevádzky, životnosť i zostatkové percento prevádzkyschopnosti a pod.,
b)
každé také zaradenie strojového zariadenia do danej položky sa vzťahuje nielen na stroj, ktorý je úplne dohotovený, ale aj na taký stroj, ktorý je do istej miery nekompletný alebo nedokončený. Nekompletný alebo nedohotovený stroj sa zaraďuje zhodne ako stroj dohotovený iba za predpokladu, že k dátumu ohodnotenia má tento nekompletný alebo nedokončený stroj charakteristické znaky kompletného alebo dohotoveného stroja,
c)
ak zistí, že zložka majetku môže byť zaradená do dvoch alebo viacerých položiek, potom pre zaradenie má položka s najpresnejšou špecifikáciou prednosť pred položkami so všeobecnejším významom,
d)
ak zložka majetku, napr. linka sa skladá z komponentov rôzneho charakteru, potom sa hodnotená zložka majetku zaradí podľa komponentu, ktorý jej dáva rozhodujúci charakter.
Číselný kód zložky majetku je len pomocný kód, ktorý znalec používa len pri elektronickom spracovaní dát, a znalec ho v posudku neuvádza.
Na účely tejto prílohy sú stroje rozdelené do kategórií podľa ich určenia.
(2)
Kategorizácia strojových zariadení
2.1
Energetické strojové zariadenia, hnacie stroje
| Kód | Energetické strojové zariadenia, hnacie stroje | Ž [r] | ZO [%] | Stanovený kZ |
| 7 | zdrojové agregáty pre pohonné elektrické sústavy | 20 | 20 | |
| 20 | čerpadlá a čerpacie strojovne na kvapaliny, elevátory na kvapaliny | 10 | 25 | 1 |
| 14 | vzduchové čerpadlá, objemové kompresory a vývevy | 12 | 25 | 1 |
| 10 | turbokompresory | 17 | 25 | 1 |
| 14 | priemyselné chladiace a mraziace zariadenia, tepelné čerpadlá | 12 | 25 | 1 |
| 13 | piestové motory | 14 | 25 | |
| 10 | priemyselné a lodné kotly | 17 | 25 | 1 |
| 4 | zariadenia na ústredné vykurovanie a prípravu teplej vody | 25 | 20 | 1 |
| 4 | kogeneračné jednotky | 25 | 20 | 1 |
| 10 | pomocné zariadenia pre kotly (ekonomizéry, prehrievače pary, kondenzátory, rekuperátory a pod.) | 17 | 25 | 1 |
| 4 | plynové generátory, vyvíjače acetylénu vrátane čističov plynu | 25 | 20 | 1 |
| 9 | kachle a obdobná tepelná technika | 17 | 5 | |
| 4 | parné turbíny a turboagregáty | 25 | 20 | 1 |
| 4 | plynové turbíny a turboagregáty | 25 | 20 | 1 |
| 4 | vodné turbíny a generátory | 25 | 20 | 1 |
| 1 | vodné turbíny a generátory do 10 MW | 50 | 5 | 1 |
| 13 | prenosné a pojazdné zariadenia | 14 | 25 | |
| v tomto odvetví | ||||
| 29 | stroje a zariadenia používané na výrobu v elektrotechnickom priemysle | 4 | 30 | |
| 20 | prenosné a pojazdné energetické stroje | 10 | 25 | |
| 20 | ostatné strojové zariadenia | 10 | 25 |
2.2
Dopravné strojové zariadenia, manipulačná technika a zdvíhadlá
| Kód | Dopravné strojové zariadenia, manipulačná technika a zdvíhadlá | Ž [r] | ZO [%] | Stanovený kZ |
| 10 | žeriavy vrátane nadstavby autožeriavov, zdvíhacie rámy | 17 | 25 | |
| 20 | stavebné žeriavy | 10 | 25 | |
| 13 | zdvíhacie, nakladacie, vykladacie a manipulačné zariadenia (výťahy, lanovky, eskalátory a pod.) | 14 | 25 | |
| 13 | výťahy | 14 | 25 | |
| 14 | transportné zariadenia na prepravu sypkých materiálov | 12 | 25 | |
| 10 | zariadenia na dopravu po lane | 17 | 25 | |
| 14 | zariadenia pre ložné operácie | 12 | 25 | |
| 22 | zariadenia pre stavebné montážne práce | 7 | 25 | |
| 25 | dopravné vozíky | 6 | 30 | |
| 16 | transportné zariadenia na prepravu kusových materiálov | 11 | 25 | |
| 25 | koľajové banské a malodráhové vozíky | 6 | 30 | |
| 25 | veľkopriestorové banské vozy | 6 | 30 | |
| 29 | dopravníky zariadení pre hlbinné dobývanie | 4 | 30 | |
| 20 | banské lokomotívy | 10 | 25 | |
| 24 | špeciálne lesné traktory bez evid. č. | 6 | 25 | |
| 21 | kolesové a pásové traktory bez evid. č. | 8 | 25 | |
| 16 | manipulačné zariadenia | 11 | 25 | |
| 7 | kontajnery | 20 | 20 | 1 |
| 21 | kovové prepravné prostriedky na paletizáciu a kontajnerizáciu | 8 | 25 | |
| 10 | skladové zakladače | 17 | 25 | |
| 10 | regály | 17 | 25 | 1 |
| 14 | drobné prepravné prostriedky | 12 | 25 | |
| 5 | žeriavové a podvesné dráhy | 25 | 25 | |
| 20 | ostatné stroje | 10 | 25 |
2.3
Vzduchotechnika a klimatizácia
| Kód | Vzduchotechnika a klimatizácia | Ž[r] | ZO[%] | Stanovený kZ |
| 13 | vzduchotechnické zariadenia | 14 | 25 | 1 |
| 14 | klimatizačné zariadenia | 12 | 25 | 1 |
| 13 | sušiarne | 14 | 25 | |
| 13 | ventilačné alebo recirkulačné odsávače s ventilátorom, tiež so vstavaným filtrom | 14 | 25 | |
| 13 | odsávacie zariadenia | 14 | 25 | |
| 20 | filtre | 10 | 25 | 1 |
| 13 | pneumatická doprava | 14 | 25 | |
| 13 | pneumatické pohony a motory | 14 | 25 | |
| 14 | odlučovače (cyklóny) | 12 | 25 | 1 |
| 21 | kovové rúrkové odlučovače | 8 | 25 | 1 |
| 14 | ostatné strojové zariadenia | 12 | 25 |
2.4
Jemná mechanika
| Kód | Jemná mechanika | Ž [r] | ZO [%] | Stanovený kZ |
| 16 | mechanické meracie prístroje | 11 | 25 | |
| 14 | váhy a zariadenia na zisťovanie hmotnosti (bez váh pre domácnosť) | 12 | 25 | |
| 6 | váhy pre domácnosť | 20 | 5 | |
| 16 | časomerné mechanické prístroje | 11 | 25 | |
| 15 | mechanika prístrojov | 11 | 20 | |
| 21 | predajné automaty, napríklad na predaj poštových známok, cigariet, potravín a nápojov, automaty na rozmieňanie mincí | 8 | 25 | 1 |
| 20 | zdravotnícka mechanická technika vrátane mechanických prístrojov | 10 | 25 | |
| 9 | mechanické stabilné a prenosné zabezpečovacie zariadenia a systémy | 17 | 5 | 1 |
| 9 | mechanické zariadenia na automatické zatváranie dverí | 17 | 5 | 1 |
| 21 | rozmnožovacie stroje a prístroje, reprografické zariadenia, adresovacie stroje, automatické rozdeľovače bankoviek, stroje na triedenie, čítanie alebo na balenie mincí, orezávače ceruziek, dierkovacie a spínacie stroje | 8 | 25 | |
| 20 | opticko-mechanické prístroje vrátane zariadení na spracovanie filmového a fotografického materiálu | 10 | 25 | |
| 20 | fotodokumentačné zariadenia | 10 | 25 | |
| 16 | mechanické prístroje na zisťovanie vlastností a chýb materiálov | 11 | 25 | |
| 21 | mechanické prístroje na vedecký výskum | 8 | 25 | |
| 18 | mechanické prístroje a laboratórne zariadenia | 10 | 5 | |
| 20 | mechanické meradlá a meracie zariadenia na meranie geometrických veličín | 10 | 25 | |
| 6 | prístroje a nástroje na meranie alebo kontrolu prietokov, hladiny, tlaku alebo iných premenných charakteristík kvapalín alebo plynov (napr. hladinomery, prietokomery aj manometre, merače tepla okrem bytových a domových meradiel vody) | 20 | 5 | 1 |
| 15 | otáčkomery, počítače výrobkov, taxametre, merače dráhy, krokomery, rýchlomery a tachometre | 11 | 20 | |
| 21 | kancelárske stroje, prístroje a zariadenia | 8 | 25 | |
| 21 | mechanické stroje na spracovanie dát | 8 | 25 | |
| 12 | bytové a domové meradlá teplej úžitkovej vody, podľa ktorých sa fakturuje | 14 | 5 | 1 |
| 6 | bytové a domové meradlá studenej vody, podľa ktorých sa fakturuje | 20 | 5 | 1 |
| 12 | bytové a domové meradlá teplej vody do ÚK, podľa ktorých sa fakturuje | 14 | 5 | 1 |
| 19 | ostatné mechanické zariadenia | 10 | 20 |
2.5
Ostatné stroje, zariadenia a súčasti
| Kód | Ostatné stroje, zariadenia a súčasti | Ž [r] | ZO [%] | Stanovený kZ |
| 10 | priemyselné palivové pece a neelektrické laboratórne pece (okrem pekárenských pecí) a plynové horáky | 17 | 25 | |
| 14 | priemyselné tepelné zariadenia | 12 | 25 | |
| 16 | plniace a baliace stroje a stroje na úpravu obalov | 11 | 25 | |
| 14 | zariadenia na čerpanie a meranie kvapalných palív | 12 | 25 | |
| 13 | zariadenia na úpravu vody | 14 | 25 | 1 |
| 14 | hydraulické agregáty, hydromotory | 12 | 25 | |
| 25 | stroje a zariadenia na hlbinné dobývanie | 6 | 30 | |
| 10 | ťažné zariadenia hlbinných baní | 17 | 25 | |
| 14 | stroje a zariadenia na úpravu uhlia, rúd a nerastov | 12 | 25 | |
| 7 | kolesové rýpadlá a zakladače | 20 | 20 | |
| 20 | rýpadlá lopatové a korčekové | 10 | 25 | |
| 14 | stroje a zariadenia na spracovanie nerastných surovín | 12 | 25 | |
| 13 | zariadenia na ťažbu a spracovanie rašeliny | 14 | 25 | |
| 21 | strojové zariadenia na geologický prieskum | 8 | 25 | |
| 10 | strojové zariadenia na prípravu vsádzky a výrobu surového železa | 17 | 25 | |
| 7 | stroje a zariadenia koksární | 20 | 20 | |
| 10 | stroje a zariadenia oceliarní | 17 | 25 | |
| 7 | valcovacie zariadenia | 20 | 20 | |
| 13 | stroje a zariadenia zlievární | 14 | 25 | |
| 24 | stroje a zariadenia na zemné, stavebné a cestné práce (planírovacie, škrabacie, hĺbiace, utĺkacie, zhutňovacie, stroje na ťažbu alebo vŕtanie zeme, rúd a nerastov, baranidlá a vyťahovače pilótov) | 6 | 25 | |
| 25 | zariadenia na stavebné montážne práce | 6 | 30 | |
| 20 | poľnohospodárske a záhradnícke strojové zariadenia okrem ďalej uvedených | 10 | 25 | |
| 27 | stroje na hnojenie a ochranu kultúr | 5 | 30 | |
| 19 | strojové zariadenia na chov hydiny, hospodárskych zvierat a rýb | 10 | 20 | |
| 27 | strojové zariadenia na odstránenie, skladovanie a spracovanie výkalov hydiny a hospodárskych zvierat | 5 | 30 | |
| 20 | ostatné strojové zariadenia pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo vrátane zariadení na klíčenie, umelé liahne a umelé kvočky | 10 | 25 | |
| 14 | stroje a zariadenia pre verejné stravovanie a predaj | 12 | 25 |
Kód | Ostatné stroje, zariadenia a súčasti | Ž [r] | ZO [%] | Stanovený kZ |
| 20 | čistiace, pracie, žmýkacie, žehliace, sušiace, upratovacie, holičské a kadernícke stroje | 10 | 25 | |
| 20 | holiace strojčeky a strojčeky na strihanie vlasov | 10 | 25 | |
| 13 | šijacie stroje pre domácnosť | 14 | 25 | |
| 23 | pletacie stroje pre domácnosť | 7 | 30 | |
| 21 | zariadenia na kúrenie a varenie | 8 | 25 | |
| 21 | chladničky a mrazničky pre domácnosť | 8 | 25 | 1 |
| 16 | stroje na čistenie a sušenie fliaš a iných obalov | 11 | 25 | |
| 13 | pekárenské pece | 14 | 25 | |
| 14 | umývačky riadu | 12 | 25 | |
| 14 | spoločné zariadenia pre chemický priemysel | 12 | 25 | |
| 10 | prístroje na filtrovanie a čistenie kvapalín | 17 | 25 | |
| 10 | stroje a zariadenia na výrobu a spracovanie celulózy, papiera a lepenky | 17 | 25 | |
| 14 | stroje a zariadenia na spracovanie gumy, kaučuku a plastických hmôt a výrobkov z nich | 12 | 25 | |
| 4 | zásobníky na stabilné plyny (plynojemy) | 1 | ||
| s premenným obsahom plynov | 25 | 20 | ||
| 7 | stroje a zariadenia plynární a na spracovanie plynných palív | 20 | 20 | |
| 13 | obrábacie stroje na opracovanie kovov číslicovo neriadené | 14 | 25 | |
| 20 | obrábacie stroje na opracovanie kovov číslicovo riadené | 10 | 25 | |
| 20 | obrábacie stroje na opracovanie kovov účelové inde neuvedené | 10 | 25 | |
| 20 | obrábacie stroje na opracovanie materiálov elektrofyzikálnymi metódami | 10 | 25 | |
| 20 | obrábacie stroje na opracovanie dreva, korku | 10 | 25 | |
| 20 | obrábacie stroje na nekovové materiály | 10 | 25 | |
| 20 | tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty číslicovo riadené | 10 | 25 | |
| 13 | tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty číslicovo neriadené | 14 | 25 | |
| 20 | tvárniace stroje na kovy a cermety pracujúce inak ako úberom materiálu | 10 | 25 | |
| 20 | stroje na opracovanie kameňa, keramických látok, betónu, azbestocementu, nerastných materiálov, skla za studena | 10 | 25 | |
| 16 | stroje a zariadenia na zváranie, spájkovanie | |||
| a rezanie kovov tepelným procesom | 11 | 25 | ||
| 16 | zariadenia na povrchovú úpravu | 11 | 25 | |
| 20 | zariadenia na montáž súčiastok | 10 | 25 | |
| 20 | stroje a zariadenia pre lesnú výrobu | 10 | 25 | |
| 20 | stroje a zariadenia pre drevospracujúci priemysel | 10 | 25 | |
| 14 | stroje a zariadenia pre sklársky priemysel | 12 | 25 | |
| 13 | stroje a zariadenia pre textilný priemysel | 14 | 25 |
Kód | Ostatné stroje, zariadenia a súčasti | Ž [r] | ZO [%] | Stanovený kZ |
| 13 | stroje na úpravu textílií | 14 | 25 | |
| 22 | stroje a zariadenia pre konfekčnú výrobu | 7 | 25 | |
| 13 | stroje a zariadenia pre kožiarsky priemysel | 14 | 25 | |
| 21 | strojové zariadenia pre polygrafický a knihársky priemysel | 8 | 25 | |
| 13 | stroje na čistenie, triedenie a preosievanie semien, zrna alebo sušených strukovín, stroje a prístroje používané v mlynárstve alebo pri spracúvaní obilia alebo suchých strukovín | 14 | 25 | |
| 13 | stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel | 14 | 25 | |
| 13 | strojové zariadenia pre cukrovary, pivovary, sladovne, liehovary, pálenice, likérky, | 14 | 25 | |
| spracovanie vína, výrobu kvasníc, pliesní, | ||||
| octu, kyselín, enzýmov, tukov, škrobu | ||||
| 13 | stroje na čistenie, triedenie a spracovanie mlieka, vajec, obilia, krmív, mäsa, ovocia a iných poľnohospodárskych produktov, rýb, tabaku, výroby čokolády, cukroviniek a konzervovanie potravín | 14 | 25 | |
| 13 | stroje na prípravu a spracovanie tabaku | 14 | 25 | |
| 10 | hasiace zariadenia a hasiaca technika | 17 | 25 | |
| 13 | stroje na technickú obsluhu dopravných prostriedkov | 14 | 25 | |
| 21 | priemyslové mazacie zariadenia | 8 | 25 | |
| 13 | stabilné a pojazdné umývacie zariadenia | 14 | 25 | |
| 10 | mechanické a hydraulické závory a brány | 17 | 25 | 1 |
| 6 | oceľové potrubia z ocelí tried 10 až 16 | 20 | 5 | 1 |
| 4 | oceľové potrubia z nehrdzavejúcich ocelí | 25 | 20 | 1 |
| 3 | potrubia z plastov | 25 | 5 | 1 |
| 6 | armatúry | 20 | 5 | 1 |
| 7 | sklady a zásobníky z ocelí tried 10 až 16 | 20 | 20 | 1 |
| 5 | zásobníky na plyny | 25 | 25 | 1 |
| 5 | sklady a zásobníky z nehrdzavejúcich ocelí | 25 | 25 | 1 |
| 7 | tlakové oceľové nádoby | 20 | 20 | 1 |
| 8 | sklady a zásobníky z iných kovových materiálov | 20 | 25 | 1 |
| 3 | sklady, zariadenia a zásobníky z plastov | 25 | 5 | 1 |
| 4 | ťažké oceľové konštrukcie | 25 | 20 | 1 |
| 7 | ľahké a prenosné oceľové konštrukcie | 20 | 20 | 1 |
| – | hutnícke výrobky a polotovary | – | – | |
| 20 | mechanické polohovadlá a manipulátory | 10 | 25 | |
| 21 | priemyselné roboty a programovateľné manipulátory | 8 | 25 | |
| 20 | športové potreby strojového charakteru | 10 | 25 | |
| 20 | športová a rehabilitačná technika | 10 | 25 |
| Kód | Ostatné stroje, zariadenia a súčasti | Ž [r] | ZO [%] | Stanovený kZ |
| 10 | javiskové a divadelné zariadenia mechanického charakteru | 17 | 25 | |
| 14 | technické prostriedky na hromadnú zábavu (zariadenia pre lunaparky, spoločenské hry, zariadenia kolkární a pod.) | 12 | 25 | |
| 3 | kancelársky kovový nábytok | 25 | 5 | 1 |
| 9 | lekársky, zubolekársky, zverolekársky a nemocničný kovový nábytok | 17 | 5 | 1 |
| 20 | lekárske, zubolekárske, zverolekárske a nemocničné kreslá, kreslá pre holičstvá, kaderníctva so sklápacím, resp. so zdvíhacím mechanizmom | 10 | 25 | |
| 28 | upínacie, rezné, ručné náradie | 4 | 5 | |
| 27 | ručné mechanizované náradie | 5 | 30 | |
| – | nástroje, spojovacie prvky, konštrukčné prvky | – | – | |
| 18 | drobné kovové súčiastky a výrobky, kovanie a zámky | 10 | 5 | |
| 17 | drobné inštalačné armatúry | 10 | 0 | 1 |
| 19 | kovové obaly | 10 | 20 | 1 |
| 19 | kovový riad | 10 | 20 | 1 |
| 19 | ručné kuchynské stroje, nožiarsky tovar | 10 | 20 | 1 |
| 18 | lekárske, chirurgické, zubolekárske, zverolekárske nástroje | 10 | 5 | |
| 18 | spojovacie materiály | 10 | 5 | 1 |
| – | špeciálne obrábacie a tvarovacie náradie | – | – | |
| – | zásoby strojového charakteru | – | – | |
| 20 | ostatné strojové zariadenia | 10 | 25 |
B.2.2 Základná amortizácia zložky majetku strojového charakteru, ktorá má predpokladanú životnosť Ž uvedenú počtom výrobných cyklov – ZA
Vypočíta sa podľa vzťahov:
a)
pre P ≤ Ž:
, b)
pre P > Ž:
ZA = VTS - ZO [%],
kde
P – počet kusov výrobkov zložky,
Ž – počet kusov výrobkov za dobu predpokladanej životnosti,
ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku podľa zložitosti zložky majetku (zápustky, nástroje a pod.) stanoví znalec [%].
B.2.3. Vzťahy pre výpočet ZA pre lietadlá
a)
pre r ≤ Ž:
znalec vypočíta parciálnu ZAi pre každý rok prevádzky lietadla
, a výslednú amortizáciu ZA vypočíta podľa vzťahu
, kde
i = 1 až n = r,
b)
pre r > Ž:
ZA = VTS - ZO [%],
kde
VTS – východiskový technický stav lietadla [%],
ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti lietadla po skončení predpokladanej životnosti [%],
q – podiel odpisov základnej amortizácie dva po sebe nasledujúce roky zohľadňujúci fyzické opotrebenie lietadla (platí: 0 < q < 1),
Ž – predpokladaná doba životnosti [roky, hodiny],
r – doba prevádzky [roky].
B.3 Výpočet technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (TS)
B.3.1 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla nečleneného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu
, kde
VTS – východiskový technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],
ZA – základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%], Z – zmena technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],
kMO – koeficient morálneho opotrebenia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [–].
B.3.2 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla členeného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu
, kde
TS – technický stav zložky majetku rozčlenenej na skupiny [%],
TSi – technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovený podľa časti B.3.2 [%],
PDSi – pomerný diel i-tej skupiny zložky majetku [%],
VH – východisková hodnota zložky majetku stanovená podľa časti A.17 [€],
n – počet všetkých skupín zložky majetku,
i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.
B.3.3 Technický stav strojovej linky, členenej na jednotlivé stroje – TS
TS linky členenej na jednotlivé stroje sa vypočíta takto:
a)
ak majú všetky stroje linky rovnaký technický stav TS, Z a kmo, vtedy TS sa vypočíta podľa časti B.3.1,
b)
ak stroje linky nemajú rovnaký technický stav TS, Z a kmo, vtedy sa TS vypočíta podľa vzťahu:
, kde
TSli – technický stav i-tého stroja linky vypočítaný podľa vzťahu v časti B.3.1 pre stanovené
hodnoty TSli, Zi a kmoi pre i-tý stroj [%],
kli – koeficient pre i-tý stroj linky vypočítaný podľa časti A.11 [–],
n – počet strojov linky,
i – jednotlivý stroj linky, i = 1 až n.
B.3.4 Zmena technického stavu – Z [%]
Je vyjadrením odchýlky skutočného technického stavu oproti tzv. porovnávaciemu etalónu, t. j. takému technickému stavu, aký by mala mať zložka majetku pri optimálnych prevádzkových podmienkach, predpísanom spôsobe údržby, frekvencii a kvalite opráv a štandardnom používaní zložky majetku. Zrážkou alebo prirážkou Z sa zohľadňuje skutočný technický stav skupiny zložky majetku alebo zložky majetku, ktorý odráža charakter prevádzky zložky majetku, kvalitu jej údržby, vyskytujúce sa chyby, poškodenie a podobne. Zrážka (–Z) alebo prirážka (+Z) môže vyjadrovať aj kvalitu vykonaných opráv, poškodenie skupín, ktoré nebolo spôsobené normálnym opotrebovaním, prípadne zvýšené opotrebenia na začiatku prevádzky zložky majetku, resp. medzný stav zložky majetku. Zrážka Z sa uplatňuje aj na prevádzku zložky majetku po predpokladanej životnosti, resp. v súvislosti so zmenou technického stavu spôsobenou inými objektívnymi príčinami, napríklad vplyv nesprávneho skladovania zložky majetku, poveternostné vplyvy, vplyv neprevádzkovania zložky majetku, kvalifikačná úroveň, resp. striedanie sa obsluhy, dokonalosť konštrukcie – kvalita projektu, prvý alebo inovovaný predstaviteľ typu zložky majetku, kvalita výroby, montáže zložky majetku atď.
Hodnotu parametra Z stanoví znalec
a) na základe vykonanej obhliadky, alebo ak nemožno obhliadku vykonať na základe hodnoverných a dostupných podkladov, pričom Z Є ( – 100 ; 100> %,
b)
v prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné podklady a obhliadku nemožno vykonať, znalec zvolí hodnotu parametra Z = 0, resp. na základe údajov majiteľa.
Na obhliadke zložky majetku na účely stanovenia parametra Z znalec skúma predovšetkým:
– celkový technický stav zložky majetku ako celku s dôrazom na kompletnosť a funkčnosť,
– stav, funkčnosť a úplnosť základnej konštrukcie,
– stav, funkčnosť a úplnosť pracovnej časti,
– stav, funkčnosť a úplnosť príslušenstva,
– stav, funkčnosť a úplnosť mimoriadnej výbavy,
– vykonaním skúšobnej prevádzky, resp. iným vhodným spôsobom overuje technické parametre uvedené v technickej dokumentácii,
– frekvenciu a spôsob vykonávania predpísaných prác podľa predpisov výrobcu zložky majetku, resp. platných STN (údržba, opravy, prípadne odborné prehliadky a skúšky).
Z vykonanej obhliadky môže znalec vypracovať záznam, spravidla vyhotoví fotografickú dokumentáciu, ktorú priloží k posudku. Hodnotu parametra Z, ktorú znalec určí pre konkrétnu zložku majetku alebo skupinu (ak zložku majetku hodnotí rozčlenenú na skupiny), v posudku zdôvodní.
B.3.5 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku – kMO [–]
Koeficient morálneho opotrebenia je funkciou vstupnej ceny, konštrukčného riešenia zložky a môže dosahovať hodnoty kMO Є (0;1>, pričom znalec v posudku príslušne zdôvodní hodnotu koeficienta kMO. Pre potreby tohto predpisu sa rozlišujú dve skupiny morálneho opotrebenia:
a)
morálne opotrebenie I – vzniká pre rast produktivity práce, keď sa nová zložka majetku vyrába a predáva lacnejšie, preto klesá hodnota rovnakých zložiek majetku vyrobených skôr, pričom technická úroveň zložiek vyrobených skôr je v podstate rovnaká ako technická úroveň novej zložky majetku,
b)
morálne opotrebenie II – vzniká pre technický pokrok, keď sa už vyrábajú zložky s technicky dokonalejšími parametrami, čím klesá hodnota skôr vyrobených zložiek s menšou výkonnosťou, pričom nové zložky zväčša plnia svoje funkcie kvalitnejšie, efektívnejšie a spravidla aj s vyšším výkonom,
c) pri voľbe číselnej úrovne kMO znalec zohľadní:
– technickú úroveň zložiek vyrábaných v súčasnosti v kontexte s hodnotenou zložkou majetku a jej
obstarávacej ceny,
obstarávacej ceny,
– úžitkové vlastnosti zložiek vyrábaných v súčasnosti v kontexte s hodnotenou zložkou majetku,
– rozvoj výrobnej základne a produktivity práce v príslušnom výrobnom odvetví.
V prípade, že nemožno vykonať obhliadku hodnotenej zložky majetku a nie sú k dispozícii hodnoverné podklady, znalec stanoví hodnotu kMO podľa porovnateľných zložiek predávaných na trhu v období obstarávania hodnotenej zložky majetku v kontexte s technicky porovnateľnými výrobkami v čase hodnotenia.
B.4 Výpočet technickej hodnoty strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (TH)
B.4.1 Technická hodnota strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla nečleneného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu
, kde
VH – východisková hodnota strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [€],
TS – technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],
THMV – technická hodnota mimoriadnej výbavy strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla,
lietadla [€].
B.4.2 Technická hodnota strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla členeného na skupiny sa bez mimoriadnej výbavy vypočíta podľa vzťahu
, kde
VHi – východisková hodnota i-tej skupiny strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla,
lietadla rozčleneného na skupiny [€],
TSi – technický stav i-tej skupiny strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla,
lietadla rozčleneného na skupiny [%].
B.5 Výpočet všeobecnej hodnoty (VŠH)
B.5.1 Všeobecná hodnota stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla a lietadla sa vypočíta podľa vzťahu
VŠH = TH • kp + THMV • kPMV [€],
kde
VŠH` – všeobecná hodnota zložky majetku na úrovni bez DPH [€],
TH – technická hodnota zložky majetku na úrovni bez DPH [€],
kP – koeficient predajnosti zložky majetku [ – ],
THMV – technická hodnota mimoriadnej výbavy zložky majetku stanovená postupom pre TH na úrovni bez DPH [€],
kPMV – koeficient predajnosti mimoriadnej výbavy stanovený postupom pre kP zložky majetku [ – ].
Koeficient predajnosti stanoví znalec takto:
kP = kPT• kPS • kPD • kPL• kPI [–],
kde
kPT – koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku, kPT є (0; 1> [–],
kPS – koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb na opravy a údržbu, kPS є (0; 1> [–],
kPD – koeficient dopytu po ohodnocovanom stroji, strojovom zariadení, dráhovom vozidle, plavidle alebo lietadle na trhu, kPD є (0; R+> [–],
kPL – koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty strojovej linky alebo strojového technologického celku pozostávajúceho z viacerých strojov alebo aj jednotlivého stroja, kPL є (0; 1>, pri stanovení koeficientu predajnosti dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel sa tento koeficient rovná 1,0 [–],
kPI – koeficient ostatných vplyvov, kPI –;R+> [–].
Faktory ovplyvňujúce jednotlivé parciálne koeficienty predajnosti sú:
Koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie kPT
1.
Dokumentácia je úplná, kompletná a platná.
2.
Dokumentácia je úplná, kompletná, neplatné sú odborné prehliadky a odborné skúšky podľa osobitných predpisov.5) Zložka sa môže používať aj bez technickej dokumentácie.
3.
4.
Od zložky nejestvuje žiadna technická dokumentácia, ktorú vyžadujú predpisy,8) prevádzkové záznamy ani doklady o nadobudnutí vlastníckeho či iného práva k tomuto zariadeniu.
Koeficient dostupnosti náhradných dielov, služieb, opráv, údržby kPS
1.
V mieste prevádzkovania zložky majetku sú v požadovanom čase dostupné opravárenské služby, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, náhradné dielce (ND) sa vyrábajú a sú bežne dostupné.
2.
Opravárenské služby sú mimo miesta prevádzkovania zložky majetku v požadovanom čase dostupné, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, ND sú bežne dostupné.
3.
Zložka majetku je problematicky opraviteľná, bežne dostupná sieť opravárenských a údržbárskych firiem je len z ČR, ND sa nevyrábajú sériovo, resp. možno vykonať opravy len necertifikovaným subjektom.
4.
Zložku majetku nemožno v SR opraviť, dostupný je len servis a údržba zo zahraničia (mimo ČR), ND nie sú v SR k dispozícii.
Koeficient dopytu po hodnotenej zložke majetku kPD
1.
Zložka majetku je nepredajná, nevyužiteľná v podnikateľskej činnosti iného subjektu.
2.
Zložka majetku je nepredajná, využiteľná je len na náhradné dielce na opravy iných zložiek.
3.
Na trhu je prebytok zložiek hodnoteného typu a parametrov, ponuka prevláda nad dopytom, resp. na trhu sú zložky podobného typu, avšak výkonnejšie.
4.
Na trhu je rovnováha ponuky a dopytu po hodnotenej zložke.
5.
Dopyt po hodnotenej zložke prevláda nad ponukou, hodnotená zložka majetku dosahuje mimoriadne technické parametre, dovoz zložky majetku porovnateľného typu zo zahraničia je nerentabilný, zložka majetku je využiteľná v ďalšej podnikateľskej činnosti a pod.
Koeficient stavu strojovej linky, resp. strojového technologického celku kPL
1.
Linka, technologický celok je kompletný a úplný.
2.
Linka, technologický celok je nekompletný a neúplný, pričom tento stav nemá vplyv na výkonnosť a projektované parametre linky, resp. technologického celku.