480/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2007 do 31.12.2007
480
ZÁKON
z 20. júna 2002
o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
Predmetom tohto zákona je
a)
upraviť konanie o azyle,
b)
ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,
c)
ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len „žiadateľ"), azylantov, cudzincov1), ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov,
d)
ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu, doplnkovej ochrany a dočasného útočiska,
e)
upraviť integráciu azylantov do spoločnosti,
f)
upraviť pobyt v azylových zariadeniach.
§2 Vymedzenie pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,
b)
c)
doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,
d)
prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1.
použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2.
zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3.
odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5.
trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6.
konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,
e)
pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia
1.
štát,
2.
politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo
3.
neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,
f)
vážnym bezprávím
1.
uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2.
mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3.
vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,
g)
konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany,
h)
žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru4) (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon,
i)
azylantom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") udelilo azyl,
j)
odídencom cudzinec, ktorému ministerstvo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") poskytlo dočasné útočisko,
k)
krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska,
l)
bezpečnou krajinou pôvodu stabilný právny štát s demokratickým zriadením, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, štát jej posledného bydliska,
1.
v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody5) a zabezpečuje ich dodržiavanie,
2.
ktorý jeho občania alebo osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom v tomto štáte vo všeobecnosti neopúšťajú z dôvodov uvedených v § 8,
3.
ktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a
4.
ktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavanie ľudských práv v krajine,
m)
bezpečnou treťou krajinou stabilný právny štát s demokratickým zriadením, iný ako krajina pôvodu,
1.
ak sa v ňom cudzinec pred príchodom na územie Slovenskej republiky nachádzal a mal možnosť požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy,6)
2.
kam môže byť cudzinec vrátený a môže požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy6) bez toho, aby bol vystavený prenasledovaniu, mučeniu, krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu,
3.
ak nie je štátom, na ktorý sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vydania6aa) a
4.
ak tento štát zabezpečuje ochranu pred vyhostením alebo vydaním obdobne ako Slovenská republika,
n)
bydliskom cudzinca bez štátnej príslušnosti štát, v ktorom sa pred vstupom na územie Slovenskej republiky dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité osobné vzťahy,
o)
azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum,
p)
záchytným táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov pred ich umiestnením v pobytovom tábore, pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, alebo pobyt odídencov pred ich umiestnením v humanitnom centre,
q)
pobytovým táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov,
r)
prijímacím centrom miesto v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa § 3 ods. 2 písm. c),
s)
humanitným centrom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, a odídencov,
t)
integračným strediskom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov,
u)
integráciou proces začleňovania azylantov do spoločnosti.
DRUHÁ ČASŤ | KONANIE O AZYLE
PRVÁ HLAVA
KONANIE O UDELENIE AZYLU
Začatie konania
§3
(1)
Konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením žiadateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Príslušným na prijatie vyhlásenia je
a)
pri vstupe na územie Slovenskej republiky policajný útvar v mieste hraničného priechodu,
b)
po vstupe na územie Slovenskej republiky policajný útvar zriadený pri záchytnom tábore,
c)
ak ide o cudzinca, ktorý sa letecky prepraví na územie Slovenskej republiky a nespĺňa podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v tranzitnom priestore medzinárodného letiska,
d)
policajný útvar v zariadení pre cudzincov podľa osobitného zákona,6a) ak ide o cudzinca, ktorý je umiestnený v takomto zariadení,
e)
ak ide o cudzinca, ktorý je v ústavnej zdravotnej starostlivosti, nachádza sa vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody, policajný útvar podľa miesta, kde sa cudzinec zdržiava.
(3)
Vyhlásenie podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.
(4)
Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 odníme žiadateľovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Odňaté doklady spolu s dokumentáciou potrebnou na posúdenie žiadosti o udelenie azylu policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov žiadateľovi.
(5)
Ak je podozrenie, že žiadateľ ukrýva cestovný doklad alebo iný doklad potrebný na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, alebo vec, ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb, je príslušník Policajného zboru4) (ďalej len „policajt") oprávnený vykonať prehliadku žiadateľa a jeho osobných vecí. Prehliadku žiadateľa vykoná osoba rovnakého pohlavia.
(6)
Žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. a) je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od vyhlásenia podľa odseku 1; žiadateľ, ktorý je v ústavnej zdravotnej starostlivosti, nachádza sa vo výkone väzby, výkone trestu odňatia slobody alebo v zariadení pre cudzincov podľa osobitného predpisu6a) do 24 hodín od prepustenia zo zdravotníckeho zariadenia, ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo zo zariadenia pre cudzincov podľa osobitného predpisu.6a) Policajný útvar vydá na preukazovanie totožnosti žiadateľovi preukaz s platnosťou 24 hodín.
(7)
Preprava žiadateľa do záchytného tábora sa môže uskutočniť v sprievode policajta.
(8)
Ak cudzinec požiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na policajnom útvare, ktorý nie je príslušný na prijatie vyhlásenia podľa odseku 2, je tento policajný útvar povinný poučiť cudzinca o tom, ktorý policajný útvar je príslušný na prijatie vyhlásenia, a ak nerozhodne o zaistení cudzinca a o jeho umiestnení v zariadení pre cudzincov podľa osobitného predpisu,6a) vydá cudzincovi doklad na prepravu do záchytného tábora s platnosťou 24 hodín. Do dokladu na prepravu do záchytného tábora sa zapisuje meno, priezvisko, pohlavie, dátum a miesto narodenia a štátna príslušnosť cudzinca.
§4
(1)
Poverený zamestnanec ministerstva vykoná po podaní vyhlásenia podľa § 3 ods. 1 so žiadateľom vstupný pohovor. Žiadateľ je povinný počas vstupného pohovoru poskytnúť pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu; ustanovenie § 6 ods. 3 až 5 sa použije rovnako. Poskytnuté údaje sa zaznamenajú na úradnom tlačive (ďalej len „dotazník"). Vzor dotazníka je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Poverený zamestnanec ministerstva pred vyplnením dotazníka, najneskôr však do 15 dní od začatia konania, poučí žiadateľa o jeho právach a povinnostiach počas konania o udelenie azylu, možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona a o prístupe k právnej pomoci. Ministerstvo poskytne žiadateľovi aj informáciu o mimovládnych organizáciách, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov; poučenie a informácie sa poskytujú písomne a podľa možností v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu žiadateľ rozumie.
(3)
Ministerstvo premiestni žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) z prijímacieho centra do záchytného tábora, ak
a)
nerozhodne o jeho žiadosti do siedmich dní od vyplnenia dotazníka alebo
b)
súd nerozhodne do 30 dní od doručenia opravného prostriedku proti rozhodnutiu ministerstva v konaní o udelenie azylu.
(4)
Dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, sa považuje za žiadateľa.
(5)
Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 4 je povinný do 180 dní odo dňa narodenia dieťaťa poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu, ktoré sa zaznamenajú v dotazníku; ak tak neurobí, ministerstvo postupuje podľa § 19 ods. 1 písm. b).
(6)
Cudzinec, ktorý je vrátený na územie Slovenskej republiky z členského štátu Európskej únie z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika, sa považuje za žiadateľa, ak bolo predchádzajúce konanie o udelenie azylu zastavené; to neplatí, ak bolo konanie zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. i).
§5 Doklady žiadateľa
(1)
Ministerstvo vydá žiadateľovi staršiemu ako 15 rokov preukaz žiadateľa ako doklad o jeho totožnosti na čas konania o udelenie azylu. Do preukazu žiadateľa sa zapisuje meno, priezvisko, pohlavie, dátum a miesto narodenia a štátna príslušnosť žiadateľa, dátum vydania a doba platnosti preukazu, názov azylového zariadenia, v ktorom sa preukaz vydal, a tiež mená, priezviská a dátumy narodenia detí žiadateľa do 15 rokov, ak sú žiadateľmi. Ministerstvo vydá preukaz žiadateľa
a)
do troch dní od začatia konania, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. b),
b)
bezodkladne po príchode do záchytného tábora, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. a), c) až e).
(2)
Ministerstvo vydá preukaz podľa odseku 1 žiadateľovi mladšiemu ako 15 rokov, ak ho na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca.
(3)
Azylové zariadenie, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom bol naposledy umiestnený, vydá žiadateľovi nový preukaz žiadateľa, ak
a)
nastane skutočnosť uvedená v § 23b ods. 2 písm. a) až d) alebo
b)
nie je možné vykonať nové záznamy do preukazu žiadateľa.
§6 Pohovor
(1)
Poverený zamestnanec ministerstva s cieľom spoľahlivo zistiť skutkový stav veci vykoná pohovor so žiadateľom, na ktorý je žiadateľ povinný dostaviť sa na miesto a v čase, ktoré určí ministerstvo; o vykonanom pohovore spíše zápisnicu. V odôvodnených prípadoch pohovor možno opakovať. Pohovor nie je potrebné vykonať, ak je možné vydať rozhodnutie na základe vstupného pohovoru.
(2)
Žiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu.
(3)
Ministerstvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa a s prihliadnutím na svoje možnosti zabezpečí pohovor a jeho tlmočenie osobou rovnakého pohlavia, ako je žiadateľ.
(4)
Pri pohovore s maloletou osobou poverený zamestnanec ministerstva prihliada na vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého.
(5)
Pohovor s osobou uvedenou v odseku 4 možno vykonať len za prítomnosti jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka.
§7 Doručovanie písomností
Ak písomnosť nemožno doručiť žiadateľovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží v azylovom zariadení, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom mal byť žiadateľ umiestnený, a ak ide o žiadateľa podľa § 22 ods. 3 v pobytovom tábore, v ktorom bol naposledy umiestnený; oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v azylovom zariadení. Ak si žiadateľ nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.
§8 Udelenie azylu
Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a)
má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b)
je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
§9 Udelenie azylu z humanitných dôvodov
Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
§10 Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny
(1)
Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b)
slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c)
rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.
(2)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.
(3)
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.
(4)
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.
§11 Zamietnutie žiadosti ako neprípustnej
(1)
Ministerstvo zamietne žiadosť ako neprípustnú, ak
a)
je príslušný na konanie iný štát,
b)
žiadateľ prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu za takú považovať alebo ak žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny nemožno účinne vrátiť alebo
c)
žiadateľ je občanom členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak nastali skutočnosti uvedené v osobitnom predpise.7)
(2)
Ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu.
(3)
Ministerstvo bezodkladne informuje žiadateľa o tom, že sa zisťuje, či je iný štát príslušný na konanie o jeho žiadosti o udelenie azylu; počas zisťovania neplynie lehota na rozhodnutie.
(4)
Ministerstvo rozhodne podľa odseku 1 písm. b) do 30 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť nemôže zamietnuť ako neprípustnú.
§12 Zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
(1)
Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý
a)
zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok,
b)
bez náležitého vysvetlenia
1.
zakladá svoju žiadosť na nepravej totožnosti alebo na falšovaných dokladoch, o ktorých aj počas pohovoru tvrdí, že sú pravé,
2.
po predložení žiadosti o udelenie azylu úmyselne poskytne nepravdivé údaje,
3.
úmyselne poškodí, zničí alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa zbaví svojho cestovného dokladu alebo iného dokladu dôležitého na konanie o udelenie azylu s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť alebo sťažiť posudzovanie žiadosti,
4.
úmyselne neoznámi, že už v minulosti predložil svoju žiadosť o udelenie azylu v jednej krajine alebo vo viacerých krajinách, najmä ak používa nepravú totožnosť,
5.
predloží svoju žiadosť o udelenie azylu až s úmyslom odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie po tom, čo takúto žiadosť v minulosti nepredložil, alebo
6.
nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov odmieta dostaviť na pohovor, alebo
c)
pochádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú krajinu pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu za takúto považovať.
(2)
Ministerstvo rozhodne podľa odseku 1 do 30 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť okrem žiadosti žiadateľa podľa odseku 1 písm. b) šiesteho bodu a písmena c) nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
(3)
Ministerstvo nezamietne žiadosť ako zjavne neopodstatnenú, ak o azyl požiada cudzinec uvedený v § 16 ods. 2, ktorého na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca.
§13 Neudelenie azylu
(2)
Ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ
a)
sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,2)
b)
sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany,2) alebo
c)
je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.2)
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2, ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.
(4)
Ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak
a)
žiadateľ má ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, ako je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „úrad vysokého komisára"), a môže sa vrátiť do oblasti, kde je taká ochrana alebo pomoc poskytovaná,
b)
príslušné orgány štátu pobytu žiadateľa mu priznali práva a povinnosti, aké priznávajú svojim občanom, alebo práva a povinnosti s nimi porovnateľné,
c)
žiadateľ, ktorý má viac štátnych občianstiev, odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, a nejde o štát podľa § 8, alebo
d)
žiadateľ mohol využiť účinnú ochranu v inej časti krajiny pôvodu, ak v tejto časti nie je opodstatnená obava z prenasledovania a je v nej možný jeho pobyt; ministerstvo pritom prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti a osobné pomery žiadateľa.
§13a Poskytnutie doplnkovej ochrany
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
§13b Poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny
(1)
Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b)
slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c)
rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov.
(2)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.
(3)
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.
§13c Neposkytnutie doplnkovej ochrany
(1)
Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
(2)
Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ
a)
sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,2)
b)
spáchal obzvlášť závažný zločin,7a)
c)
je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov,2) alebo
d)
predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2 písm. a) až c), ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.
(4)
Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ
a)
má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, pričom nejde o štát podľa § 13a,
b)
mohol využiť účinnú ochranu v inej časti krajiny pôvodu, ak v tejto časti neexistuje reálna hrozba vážneho bezprávia a je v nej možný aj pobyt žiadateľa; ministerstvo pritom prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti a na osobné pomery žiadateľa, alebo
c)
je dôvodne podozrivý, že pred vstupom na územie Slovenskej republiky spáchal iný čin, ako je uvedený v odseku 2, ktorý je podľa osobitného predpisu7a) trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu.
DRUHÁ HLAVA
ZÁNIK AZYLU
§14 Dôvody zániku azylu
(1)
Azyl zaniká
a)
nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky azylantovi,
b)
písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu,
c)
smrťou azylanta,
d)
jeho odňatím alebo
e)
neudelením azylu podľa § 10 na dobu neurčitú.
(2)
Ak bol azyl udelený podľa § 8 odňatý alebo zanikol podľa § 14 ods. 1 písm. b), azyl zaniká aj azylantovi, ktorému bol azyl udelený na účel zlúčenia rodiny.
(3)
Písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu zaniká azyl dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.
§15 Odňatie azylu
(1)
Konanie o odňatie azylu sa začína na podnet ministerstva.
(2)
Ministerstvo odníme azyl, ak
a)
azylant dobrovoľne využil ochranu, ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom,
b)
azylant po predchádzajúcej strate štátneho občianstva znova dobrovoľne získal svoje pôvodné štátne občianstvo,
c)
azylant nadobudol štátne občianstvo a prijal ochranu štátu svojho nového štátneho občianstva,
d)
azylant bezdôvodne odmieta ochranu poskytovanú štátom, ktorého je štátnym občanom, napriek tomu, že okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, už pominuli; to neplatí, ak azylant preukáže závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom,
e)
azylant je schopný vrátiť sa do štátu svojho bydliska, pretože okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, pominuli; to neplatí, ak azylant preukáže dôvody predchádzajúceho prenasledovania, pre ktoré odmieta návrat do štátu svojho bydliska,
f)
azylant sa znova dobrovoľne zdržiava v štáte, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním,
g)
je dôvodné podozrenie, že azylant sa dopustil konania podľa § 13 ods. 2,
h)
bol udelený len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že azylant zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, alebo
i)
azylant nepodal žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú v lehote podľa § 20 ods. 2.
(3)
Ministerstvo odníme azyl udelený podľa § 9 alebo § 10 aj vtedy, ak
a)
azylanta možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo
b)
azylant bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
(4)
Ministerstvo môže odňať azyl, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov, ak tieto dôvody už pominuli a cudzinec sa môže vrátiť do svojej krajiny pôvodu.
(5)
Ministerstvo v konaní o odňatie azylu z dôvodov podľa odseku 2 písm. d) a e) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.
§15a Dôvody zániku doplnkovej ochrany
(1)
Doplnková ochrana zaniká
a)
udelením azylu na území Slovenskej republiky,
b)
udelením povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
c)
písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany,
d)
smrťou,
e)
nepredĺžením doplnkovej ochrany alebo
f)
zrušením doplnkovej ochrany.
(2)
Ak bola doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13a zrušená alebo zanikla podľa odseku 1 písm. c), táto ochrana zaniká aj cudzincovi, ktorému sa poskytla na účel zlúčenia rodiny.
(3)
Ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, písomne vyhlási, že sa jej vzdáva, táto ochrana zaniká dňom doručenia vyhlásenia ministerstvu.
§15b Zrušenie doplnkovej ochrany
(1)
Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu
a)
ak okolnosti, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana, zanikli alebo sa zmenili tak, že nie je potrebné ju ďalej poskytovať,
b)
z dôvodov podľa § 13c ods. 2 a 4 písm. c),
c)
ak sa cudzincovi poskytla doplnková ochrana len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci alebo
d)
ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany v lehote podľa § 20 ods. 3.
(2)
Ministerstvo v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany z dôvodu podľa odseku 1 písm. a) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.
TRETIA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O KONANÍ O AZYLE
Účastník konania
§16
(1)
Účastníkom konania o
a)
udelenie azylu je žiadateľ, a ak ide o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, azylant,
b)
odňatie azylu je azylant, s ktorým sa začalo konanie o odňatie azylu,
c)
predĺženie doplnkovej ochrany je cudzinec, ktorý požiadal o jej predĺženie,
d)
zrušenie doplnkovej ochrany je cudzinec, s ktorým sa začalo konanie o jej zrušenie.
(2)
(3)
V konaní o udelenie azylu sa žiadateľovi, ktorého pobyt nie je známy, neustanovuje opatrovník podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.8b)
§17
(1)
Účastník konania má právo byť počas konania v styku s úradom vysokého komisára a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov.
(2)
Nahliadnuť do spisu v konaní o azyle je oprávnený len účastník konania, jeho zástupca alebo opatrovník, ak tento zákon neustanovuje inak; ministerstvo však nesprístupní informácie uvedené v spise, ak je dôvodné podozrenie, že môžu byť zneužité v konaní o udelenie azylu.
§18
(1)
Ak účastník konania neovláda slovenský jazyk, ministerstvo na konanie o azyle prizve tlmočníka. Účastník konania je oprávnený v konaní používať jazyk, v ktorom sa môže dorozumieť.
(2)
Účastník konania si môže na vlastné trovy prizvať na konanie ďalšieho tlmočníka podľa svojho výberu.
§18a
Ministerstvo konanie o udelenie azylu preruší aj v prípade, ak iný štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu a pobyt žiadateľa na území Slovenskej republiky nie je známy, najviac však na 18 mesiacov od prevzatia tejto zodpovednosti; počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§19 Zastavenie konania
(1)
Ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak
a)
sa žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. a) a b) do troch dní od podania vyhlásenia alebo žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. d) a e) do troch dní od prepustenia zo zariadenia pre cudzincov podľa osobitného predpisu,6a) zo zdravotníckeho zariadenia, ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo žiadateľ podľa § 4 ods. 6 do troch dní od vstupu na územie Slovenskej republiky bez závažných dôvodov nedostaví do záchytného tábora,
b)
zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 5,
c)
účastník konania vzal žiadosť o udelenie azylu alebo o predĺženie doplnkovej ochrany späť,
d)
dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol dôvod na také konanie,
e)
účastník konania zomrel,
f)
sa žiadateľ bez priepustky viac ako sedem dní zdržiava mimo azylového zariadenia,
g)
žiadateľ dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky,
h)
zistí, že osoba, ktorá požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, nie je účastníkom konania,
i)
sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil alebo
j)
márne uplynula lehota, počas ktorej bolo konanie prerušené podľa § 18a.
(2)
Podľa odseku 1 písm. a), f) a g) sa nepostupuje počas zisťovania, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu.
(3)
Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. c) až e) nemožno podať rozklad. V prípadoch podľa odseku 1 písm. e) sa písomné rozhodnutie nevydáva; rozhodnutie o zastavení konania sa iba vyznačí v spise. Rozklad proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. i) nemá odkladný účinok.
§19a Posúdenie žiadosti
(1)
Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a)
všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b)
vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c)
postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,
d)
či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,
e)
či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.
(2)
Skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážnemu bezpráviu, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.
(3)
Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak
a)
žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť,
b)
žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí,
c)
vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu,
d)
žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu a
e)
bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.
(4)
Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že
a)
rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine,
b)
národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť,
c)
náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením,
d)
politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal,
e)
skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.7a)
(5)
Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
(6)
Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie a žiadateľ má prístup k takej ochrane.
(7)
Ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle ministerstvu do desiatich dní od doručenia žiadosti; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1.
§20 Rozhodnutie
(1)
Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 90 dní od začatia konania; v konaní začatom podľa § 4 ods. 4 ministerstvo rozhodne do 90 dní od poskytnutia údajov podľa § 4 ods. 5. Lehotu na rozhodovanie môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť predstavený povereného zamestnanca ministerstva,9) ktorý vo veci koná. O predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci žiadosti o udelenie azylu ministerstvo žiadateľa písomne vyrozumie.
(2)
Azyl podľa § 8 a 9 sa udeľuje na dobu neurčitú. Azyl podľa § 10 sa prvýkrát udeľuje na tri roky; po uplynutí troch rokov sa azyl na žiadosť udelí na dobu neurčitú, ak sú splnené podmienky uvedené v § 10 a nie sú dôvody na jeho neudelenie podľa § 13 ods. 1 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím trojročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.
(3)
Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.
(4)
Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo zamietne žiadosť ako zjavne neopodstatnenú, neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, vo výroku rozhodnutia uvedie, či existuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu.9a)
(5)
Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi konania, ak má účastník konania zákonného zástupcu alebo opatrovníka zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi v mieste a čase určenom ministerstvom. Ak má osoba uvedená v prvej vete zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva, doručuje sa rozhodnutie len tomuto zástupcovi. Ak nie je možné doručiť rozhodnutie v konaní o azyle podľa prvej vety a druhej vety, rozhodnutie sa doručí podľa § 7.
(6)
Účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník, ktorému sa v konaní o azyle doručuje rozhodnutie, musí byť pri prevzatí rozhodnutia oboznámený s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie.
(7)
Rozhodnutie v konaní o azyle sa oznamuje
a)
azylovému zariadeniu, v ktorom je žiadateľ umiestnený,
b)
policajnému útvaru príslušnému podľa miesta azylového zariadenia, v ktorom je žiadateľ umiestnený, alebo podľa miesta pobytu žiadateľa, ak má tento povolený pobyt mimo pobytového tábora,
c)
policajnému útvaru podľa miesta pobytu azylanta,
d)
úradu vysokého komisára.
§21 Preskúmanie rozhodnutia
(1)
Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu, o odňatí azylu, o nepredĺžení doplnkovej ochrany a o zrušení doplnkovej ochrany možno podať opravný prostriedok na súd10) do 30 dní od jeho doručenia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok.
(2)
Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. a) alebo písm. c), možno podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní od jeho doručenia; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak.11)
(3)
Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. b), možno podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní od jeho doručenia; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak11). O opravnom prostriedku rozhodne súd do 30 dní odo dňa doručenia opravného prostriedku.
(4)
(5)
Na rozhodovanie o opravnom prostriedku podľa odsekov 1 až 5 je príslušný krajský súd.
TRETIA ČASŤ | PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV, AZYLANTOV A CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ OCHRANA
PRVÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV
§22
(1)
Žiadateľ je počas konania o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Po skončení pobytu v záchytnom tábore sa žiadateľ umiestni v pobytovom tábore alebo sa mu umožní pobyt mimo pobytového tábora. Ministerstvo môže umiestniť žiadateľa na nevyhnutný čas v integračnom stredisku.
(3)
Ministerstvo môže povoliť žiadateľovi pobyt mimo pobytového tábora na základe jeho písomnej žiadosti, ak
a)
je schopný uhradiť si všetky výdavky spojené s pobytom mimo pobytového tábora z vlastných prostriedkov alebo
b)
štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo cudzinec s povolením na pobyt na území Slovenskej republiky predloží písomné čestné vyhlásenie o tom, že zabezpečí ubytovanie žiadateľa a úhradu všetkých výdavkov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.
(4)
Žiadateľovi sa počas konania o udelenie azylu poskytuje, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
ubytovanie,
b)
stravovanie alebo stravné,
c)
základné hygienické potreby a iné veci, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie.
(5)
Za žiadateľa, ktorý nie je verejne zdravotne poistený,11ac) uhrádza neodkladnú zdravotnú starostlivosť ministerstvo; v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ak sa na základe individuálneho posúdenia zdravotného stavu žiadateľa zistia osobitné potreby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ministerstvo uhradí aj poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zabezpečí vhodnú zdravotnú starostlivosť maloletým žiadateľom o udelenie azylu, ktorí sú obeťami zneužívania, zanedbávania, vykorisťovania, mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo ktorí trpeli na následky ozbrojeného konfliktu. Ministerstvo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto odseku vydá žiadateľovi doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
(6)
Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku poskytuje vreckové, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Počas pobytu v pobytovom tábore žiadateľ môže navštevovať kurz slovenského jazyka; výdavky s tým spojené uhrádza ministerstvo.
(8)
Vreckové nepatrí žiadateľovi, ak
a)
ide o opakovanú žiadosť a konanie o udelenie azylu bolo zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. a), c), f), g) a i),
b)
sa pokúsil o neoprávnený vstup na územie iného štátu,
c)
dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky a bol vrátený späť orgánmi susedného štátu,
d)
je v pracovnoprávnom vzťahu alebo má iný príjem najmenej vo výške životného minima pre jednu plnoletú osobu podľa osobitného predpisu11ab), alebo
e)
ministerstvo rozhodlo podľa § 23 ods. 5; vreckové nepatrí odo dňa doručenia rozhodnutia žiadateľovi.
§23
(1)
Žiadateľ starší ako 14 rokov je po podaní vyhlásenia podľa § 3 ods. 1 povinný podrobiť sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov, ktoré zabezpečí policajný útvar.
(2)
Žiadateľ po príchode do záchytného tábora, a ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) po podaní vyhlásenia, je povinný podrobiť sa fotografovaniu a odňatiu daktyloskopických odtlačkov, ktoré zabezpečí poverený zamestnanec ministerstva.
(3)
Žiadateľ je povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak,
a)
zdržiavať sa v prijímacom centre, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c),
b)
podrobiť sa zdravotnej prehliadke, ktorú ministerstvo zabezpečí bez zbytočného odkladu po príchode do záchytného tábora,
c)
zdržiavať sa v záchytnom tábore do oznámenia výsledku zdravotnej prehliadky,
d)
e)
podrobiť sa úkonom, ktoré sú nevyhnutné na zistenie jeho finančných a majetkových pomerov,
f)
navštevovať kurz slovenského jazyka, ak ide o žiadateľa, na ktorého sa vzťahuje povinná školská dochádzka.
(4)
Žiadateľ je tiež povinný
a)
počas konania o udelenie azylu dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a spolupracovať s ministerstvom,
b)
ak má povolený pobyt mimo pobytového tábora, prihlásiť sa do troch pracovných dní na policajnom útvare príslušnom podľa miesta svojho pobytu,
c)
počas pobytu v azylovom zariadení dodržiavať vnútorný poriadok,
d)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
e)
na vyzvanie príslušných orgánov preukázať svoju totožnosť preukazom žiadateľa,
f)
chrániť preukaz žiadateľa alebo doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,
g)
bezodkladne ohlásiť ministerstvu stratu, odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie preukazu žiadateľa alebo dokladu o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
h)
bezodkladne odovzdať ministerstvu neplatný preukaz žiadateľa,
i)
počas pobytu v azylovom zariadení podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov,
j)
oznámiť bezodkladne ministerstvu vznik, zmenu alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu,
k)
po vzniku pracovnoprávneho vzťahu odovzdať bezodkladne ministerstvu doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
l)
odovzdať ministerstvu po ukončení konania doklady uvedené v písmene g).
(5)
Ministerstvo môže rozhodnúť, že žiadateľ je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v azylovom zariadení alebo v integračnom stredisku alebo výdavky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak jeho finančné alebo majetkové pomery sú také, že možno od neho žiadať aspoň čiastočnú úhradu výdavkov súvisiacich s týmto pobytom. Rozklad proti takému rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
(6)
Žiadateľ do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o udelenie azylu nesmie vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu12) ani podnikať;13) vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu je však oprávnený, ak sa nerozhodne právoplatne o jeho žiadosti o udelenie azylu do jedného roka od začatia konania, okrem prípadu, ak sa žiadosť o udelenie azylu zamietla ako zjavne neopodstatnená alebo ako neprípustná.
(7)
Ministerstvo zabezpečí lekárske vyšetrenie žiadateľa, ktorý tvrdí, že je maloletý, ak má pochybnosti o jeho veku. Ak sa žiadateľ nepodrobí lekárskemu vyšetreniu alebo jeho zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa žiadateľ považuje za plnoletú osobu.
§23a
(1)
Žiadateľ môže opustiť azylové zariadenie len na základe priepustky, ktorú vydá ministerstvo. O vydanie priepustky na opustenie azylového zariadenia na čas dlhší ako 24 hodín môže žiadateľ požiadať ministerstvo po vykonaní pohovoru, najviac však na sedem dní; v žiadosti je povinný uviesť miesto, kde sa bude zdržiavať. Na vydanie priepustky sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Počas neprítomnosti v azylovom zariadení žiadateľovi nepatria náležitosti podľa § 22 ods. 4 písm. b).
(2)
Ministerstvo môže odmietnuť vydať priepustku podľa odseku 1 len z dôvodu verejného poriadku alebo nevyhnutnej osobnej účasti žiadateľa na konaní o udelenie azylu.
§23b
(1)
Preukaz žiadateľa je neplatný, ak uplynula doba jeho platnosti. Pred uplynutím tejto doby je preukaz neplatný, ak konanie o udelenie azylu bolo právoplatne ukončené.
(2)
Preukaz žiadateľa je neplatný aj vtedy, ak
a)
sa v ňom neoprávnene vykonali zmeny,
b)
záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti,
c)
bol poškodený a záznamy v ňom sú nečitateľné,
d)
bol zničený, stratený alebo ukradnutý alebo
e)
jeho držiteľ zomrel.
(3)
Každý, kto nájde preukaz žiadateľa, je povinný bezodkladne ho odovzdať policajtovi alebo obecnému úradu, ktorý zabezpečí jeho odovzdanie ministerstvu.
DRUHÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI AZYLANTOV
§24 Pobyt azylanta na území Slovenskej republiky
(1)
Azylant je oprávnený na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)
Azylantovi vydá policajný útvar doklad o pobyte, do ktorého sa zapisuje meno, priezvisko, pohlavie, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť, druh pobytu a označenie účelu pobytu „AZYLANT"; doba platnosti dokladu o pobyte je najviac päť rokov. Po uplynutí doby platnosti dokladu o pobyte alebo v prípade udelenia azylu na dobu neurčitú policajný útvar vydá azylantovi nový doklad o pobyte s dobou platnosti najviac päť rokov.
(3)
Azylant môže byť na základe povolenia ministerstva na nevyhnutný čas ubytovaný v pobytovom tábore, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom.
§25 Cestovný doklad azylanta
Podmienky vydávania cestovného dokladu azylanta upravuje osobitný predpis.15)
§26 Povinnosti azylanta
Azylant je povinný
a)
dbať na to, aby údaje uvedené v doklade o pobyte, ak je jeho držiteľom, boli pravdivé a zodpovedali skutočnosti,
b)
chrániť doklad o pobyte, cestovný doklad cudzinca alebo preukaz poistenca pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,
c)
neodkladne ohlásiť policajnému útvaru podľa miesta svojho pobytu stratu, odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie dokladu o pobyte, cestovného dokladu cudzinca alebo preukazu poistenca,
d)
ohlásiť príslušnému policajnému útvaru zmenu mena, priezviska, štátnej príslušnosti a adresy miesta trvalého pobytu, a to do troch pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala; policajný útvar ohlási zmeny ministerstvu,
e)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
f)
požiadať o vydanie nového dokladu o pobyte, ak uplynula doba jeho platnosti,
g)
oznámiť policajnému útvaru pobyt mimo územia Slovenskej republiky dlhší ako 180 dní,
h)
spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi na svojej integrácii do spoločnosti,
i)
oznámiť ministerstvu udelenie štátneho občianstva,
j)
odovzdať ministerstvu doklady podľa písmena b), ak mu azyl zanikne podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), d) a e).
§27
(1)
Ministerstvo poskytne azylantovi jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;11ab) tomu istému azylantovi možno na území Slovenskej republiky poskytnúť takýto príspevok iba jedenkrát.
(2)
Ministerstvo zabezpečí oboznámenie azylanta o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s udelením azylu v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie.
TRETIA HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ OCHRANA
§27a
(1)
Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je počas jej poskytovania oprávnený na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)
Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vydá policajný útvar doklad o pobyte, do ktorého sa zapisuje meno, priezvisko, pohlavie, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť, druh pobytu a označenie účelu pobytu „DOPLNKOVÁ OCHRANA"; doba platnosti dokladu o pobyte je najviac jeden rok. Po uplynutí doby platnosti alebo v prípade predĺženia doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 policajný útvar vydá cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nový doklad o pobyte s dobou platnosti najviac jeden rok.
(3)
Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, môže byť počas poskytovania doplnkovej ochrany ubytovaný v zariadení ministerstva na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, kde sa mu zabezpečí ubytovanie, stravovanie alebo stravné, základné hygienické potreby a vreckové; ak je takýto cudzinec v pracovnoprávnom vzťahu alebo má iný príjem najmenej vo výške životného minima pre jednu plnoletú osobu podľa osobitného predpisu,11ab) vreckové mu nepatrí a je povinný ministerstvu primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v tomto zariadení. Ministerstvo upraví vnútorným poriadkom podrobnosti o podmienkach pobytu cudzinca v zariadení ministerstva na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana; vo vnútornom poriadku ustanoví najmä časový rozvrh poskytovania stravy alebo stravného a výšku vreckového a časový rozvrh jeho výplaty.
§27b
Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je povinný
a)
chrániť doklad o pobyte, cudzinecký pas alebo doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,
b)
ohlásiť bezodkladne policajnému útvaru podľa miesta svojho pobytu stratu, odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie dokladu o pobyte, cudzineckého pasu alebo dokladu o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
c)
ohlásiť príslušnému policajnému útvaru zmenu údajov uvedených v § 27a ods. 2, a to do troch pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala; policajný útvar ohlási zmeny ministerstvu,
d)
oznámiť bezodkladne ministerstvu vznik, zmenu alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu,
e)
odovzdať bezodkladne po vzniku pracovnoprávneho vzťahu ministerstvu doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
f)
dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v zariadení ministerstva na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,
g)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
h)
požiadať o vydanie nového dokladu o pobyte, ak uplynula doba jeho platnosti,
i)
oznámiť policajnému útvaru pobyt mimo územia Slovenskej republiky dlhší ako 90 dní,
j)
odovzdať ministerstvu doklady podľa písmena a), ak doplnková ochrana zanikne podľa § 15a ods. 1 písm. a) až c), e) a f).
§27c
(1)
Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, o jeho právach a povinnostiach súvisiacich s poskytovaním doplnkovej ochrany v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie.
(2)
Ministerstvo zabezpečí kurz základov slovenského jazyka cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana.
(3)
Za cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a nie je verejne zdravotne poistený,11ac) ministerstvo uhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú na území Slovenskej republiky v rozsahu, v akom sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.18b) Ministerstvo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto odseku vydá cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
ŠTVRTÁ ČASŤ | INTEGRÁCIA
§28
(1)
Cieľom integrácie je začlenenie azylantov do spoločnosti, najmä získanie vhodného ubytovania a zamestnania.
(2)
Po udelení azylu ministerstvo azylanta spravidla umiestni v integračnom stredisku.
(3)
Ministerstvo po ukončení pobytu v integračnom stredisku a po absolvovaní kurzu základov slovenského jazyka jednorazovo ponúkne azylantovi možnosť ubytovania.
(4)
Ministerstvo poskytne obci, ktorá zabezpečí azylantovi ubytovanie, príspevok na zaobstaranie ubytovania alebo príspevok na rozvoj infraštruktúry obce za podmienok určených komplexným programom integrácie, ktorý na návrh ministerstva schvaľuje vláda.
(5)
Azylant je na uľahčenie integrácie do spoločnosti povinný počas pobytu v integračnom stredisku navštevovať kurz základov slovenského jazyka, ktorý zabezpečí ministerstvo. Ministerstvo na žiadosť zabezpečí kurz základov slovenského jazyka aj azylantovi, ktorý nebol umiestnený v integračnom stredisku alebo ktorý počas pobytu v integračnom stredisku neabsolvoval kurz základov slovenského jazyka.
PIATA ČASŤ | DOČASNÉ ÚTOČISKO
§29
(1)
Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu.
(2)
Vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie určí začiatok, podmienky a skončenie dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska.
§30
(1)
Cudzinec, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom vyhlásenie
a)
pri vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom útvare v mieste hraničného priechodu,
b)
po vstupe na územie Slovenskej republiky na policajnom útvare príslušnom podľa miesta, kde sa zdržiava.
(2)
Vyhlásenie cudzinca podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.
(3)
Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 odníme cudzincovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Odňaté doklady policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov cudzincovi.
(4)
Cudzinec podľa odseku 1 je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia; policajný útvar cudzincovi vydá preukaz na preukazovanie jeho totožnosti s platnosťou 24 hodín.
(5)
Na prehliadku cudzinca podľa odseku 1, prehliadku jeho osobných vecí a na jeho prepravu sa použije primerane § 3 ods. 5 a 7.
§31 Rozhodovanie o poskytnutí dočasného útočiska
(1)
Cudzinec uvedený v § 30 ods. 1 je po príchode do záchytného tábora povinný poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva osobné údaje na účel poskytnutia dočasného útočiska v rozsahu podľa prílohy č. 3. Cudzincovi sa vydá doklad o povolení na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky14) s označením „ODÍDENEC", ak
a)
jeho príchod na územie Slovenskej republiky zabezpečoval Úrad vysokého komisára alebo iná medzinárodná organizácia alebo
b)
ide o presídlenie cudzinca, ktorému poskytoval dočasné útočisko iný štát.
(2)
Ak nejde o cudzinca podľa odseku 1 druhej vety, poverený zamestnanec ministerstva vykoná s cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska pohovor na účel zistenia, či spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska.
(3)
Po príchode do záchytného tábora sa vydá cudzincovi uvedenému v odseku 2 preukaz cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska ako doklad o jeho totožnosti do času, kým ministerstvo nerozhodne o poskytnutí dočasného útočiska; § 5 sa vzťahuje primerane.
(4)
Ministerstvo rozhodne o poskytnutí dočasného útočiska cudzinca podľa odseku 2 najneskôr do 15 dní od podania žiadosti, v odôvodnených prípadoch môže túto lehotu predstavený povereného zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci koná, predĺžiť o 15 dní, a to aj opakovane. O predĺžení lehoty na rozhodnutie ministerstvo cudzinca podľa odseku 2 písomne vyrozumie.
(5)
Ministerstvo konanie o poskytnutie dočasného útočiska cudzincovi podľa odseku 2 zastaví, ak cudzinec
a)
vzal svoju žiadosť späť,
b)
dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky,
c)
v priebehu konania zomrel,
d)
požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo sa mu na území Slovenskej republiky povolil prechodný pobyt,14) alebo trvalý pobyt.14)
(6)
V prípadoch podľa odseku 5 písm. b) až d) sa rozhodnutie nevydáva; dôvod zastavenia konania sa vyznačí v spise.
(7)
Ak sa žiadosti cudzinca o poskytnutie dočasného útočiska vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva a cudzincovi sa vydá len doklad o povolení na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC"; ministerstvo bezodkladne oznámi túto skutočnosť príslušnému policajnému útvaru a poskytne mu údaje potrebné na vydanie dokladu.
(8)
Ministerstvo zamietne žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, ak cudzinec nespĺňa podmienky na jeho poskytnutie.
(9)
Na konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa primerane vzťahujú ustanovenia o konaní o azyle, ak nie je ustanovené inak.
§31a Poskytnutie dočasného útočiska na účel zlúčenia rodiny
Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne dočasné útočisko
a)
manželovi odídenca, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a odídenec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b)
slobodným deťom odídenca a slobodným deťom manžela odídenca do 18 rokov ich veku,
c)
iným blízkym príbuzným, ako sú uvedení v písmenách a) a b), ak žili s odídencom v spoločnej domácnosti a boli úplne alebo čiastočne odkázaní na odídenca.
§32 Zánik dočasného útočiska
(1)
Poskytovanie dočasného útočiska zaniká
a)
uplynutím času určeného rozhodnutím vlády,
b)
smrťou odídenca,
c)
ak odídenec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo sa mu na území Slovenskej republiky povolil prechodný pobyt,14) alebo trvalý pobyt,14)
d)
písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska,
e)
ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný štát, alebo
f)
zrušením.
(2)
Písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska zaniká poskytovanie dočasného útočiska dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.
(3)
Na účel presídlenia odídenca do iného štátu, v ktorom sa mu poskytne dočasné útočisko, ministerstvo vydá odídencovi preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4.
§33 Zrušenie dočasného útočiska
Ministerstvo zruší poskytovanie dočasného útočiska, ak
a)
je dôvodné podozrenie, že sa odídenec dopustil konania podľa § 13 ods. 2,
b)
sa odídencovi poskytlo dočasné útočisko len na základe nepravdivých alebo falšovaných údajov o jeho totožnosti alebo
c)
odídenca možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo
d)
odídenec bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
§34 Preskúmanie rozhodnutí
(1)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska možno podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok. O opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu rozhodne súd bezodkladne.
(2)
Na rozhodovanie o opravnom prostriedku podľa odseku 1 je príslušný krajský súd.
§35 Práva a povinnosti cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska
Na cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, sa primerane vzťahujú § 22 až 23b s tým, že ministerstvo cudzinca po skončení pobytu v záchytnom tábore umiestni do humanitného centra.
§36 Práva a povinnosti odídencov
(1)
Na odídenca sa primerane vzťahujú § 22 a 23 ods. 1 až 5 s tým, že ministerstvo odídenca po skončení pobytu v záchytnom tábore umiestni do humanitného centra. Ak nemožno umiestniť odídenca do humanitného centra, poskytnú sa mu prostriedky na získanie ubytovania na úrovni humanitného centra.
(2)
Odídenec je počas poskytovania dočasného útočiska oprávnený na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.14)
(3)
Ministerstvo vydá odídencovi v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie, písomné poučenie o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s poskytnutím dočasného útočiska.
ŠIESTA ČASŤ | AZYLOVÉ ZARIADENIA
§37
(1)
Ministerstvo v záujme plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky2) vytvára podmienky na zriaďovanie azylových zariadení; obce pri ich zriaďovaní poskytujú ministerstvu súčinnosť.
(2)
Ministerstvo poskytne obci príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov, ktoré obec vynaloží v súvislosti so zriadením a činnosťou azylového zariadenia na svojom území.
§38
Policajný útvar na žiadosť ministerstva zabezpečí prehliadku cudzinca a jeho osobných vecí pred jeho vstupom do záchytného tábora alebo kedykoľvek počas jeho pobytu v azylovom zariadení z dôvodov uvedených v § 3 ods. 5. Prehliadku cudzinca vykoná osoba rovnakého pohlavia.
§39
(1)
Ministerstvo vytvorí v azylových zariadeniach vhodné podmienky na ubytovanie a starostlivosť pre maloletých, ktorých na území Slovenskej republiky nesprevádza ich zákonný zástupca, pre rodiny s deťmi a osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť.
(2)
Ministerstvo pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení prihliada na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti. Osobitne sa umiestňujú muži a ženy, maloleté osoby a plnoleté osoby, pritom sa prihliada na rodinné vzťahy. Premiestňovanie cudzinca z jedného azylového zariadenia do druhého azylového zariadenia sa uskutočňuje iba v nevyhnutných prípadoch.
(3)
Ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu v azylovom zariadení podmienky na kultúrne a športové vyžitie a na získanie zručností a vedomostí, ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie v spoločnosti.
§40
(1)
Cudzia osoba môže vstúpiť do azylového zariadenia len s povolením ministerstva. Na povolenie vstupu do azylového zariadenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.20)
(2)
Pohybovať sa v azylovom zariadení možno iba v prítomnosti zamestnanca tohto zariadenia, ak ministerstvo nerozhodne inak. Cudzinec má právo na rozhovor s povereným zástupcom úradu vysokého komisára, zástupcom alebo opatrovníkom bez prítomnosti tretích osôb. Ministerstvo na tento účel v azylovom zariadení vyhradí vhodný priestor.
§41
(1)
Ministerstvo upraví vnútorným poriadkom podrobnosti o podmienkach pobytu cudzincov v azylovom zariadení.
(2)
Ministerstvo vo vnútornom poriadku ustanoví najmä
a)
časový rozvrh poskytovania stravy,
b)
výšku vreckového a časový rozvrh jeho výplaty,
c)
časový rozvrh doručovania a rozdeľovania písomností,
d)
podmienky opustenia azylového zariadenia.
(3)
Ministerstvo vydá vnútorný poriadok azylového zariadenia v slovenskom jazyku a zabezpečí jeho preklad do cudzích jazykov podľa potreby cudzincov.
(4)
Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzincov ubytovaných v azylovom zariadení s vnútorným poriadkom tohto zariadenia v jazyku, ktorému rozumejú.
SIEDMA ČASŤ | SPOLUPRÁCA S ÚRADOM VYSOKÉHO KOMISÁRA, MEDZINÁRODNOU ORGANIZÁCIOU PRE MIGRÁCIU A MIMOVLÁDNYMI ORGANIZÁCIAMI
Spolupráca s úradom vysokého komisára
§42
(1)
Ministerstvo v priebehu konania o azyle spolupracuje s úradom vysokého komisára.
(2)
Poverený zástupca úradu vysokého komisára môže
a)
zúčastniť sa na konaní o azyle v ktoromkoľvek štádiu,
b)
nadviazať kontakt s účastníkom konania,
c)
nahliadať do spisu účastníka konania.
(3)
Údaje, s ktorými sa poverený zástupca úradu vysokého komisára oboznámil pri nahliadaní do spisu alebo pri ústnom pohovore, je oprávnený používať len na potreby plnenia úloh podľa medzinárodnej zmluvy.2)
§43
Ministerstvo poskytuje úradu vysokého komisára
a)
informácie o rozhodnutiach vydaných v konaní o azyle,
b)
štatistické údaje o žiadateľoch.
§44 Spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu
Ministerstvo spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu pri zabezpečovaní vycestovania cudzincov, ktorí sa chcú dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu alebo vycestovať do tretej krajiny.
§45 Spolupráca s mimovládnymi organizáciami
Ministerstvo pri zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov a azylantov spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
§46 Spolupráca pri poskytovaní doplnkovej ochrany a dočasného útočiska
Ustanovenia § 42 až 45 sa primerane vzťahujú aj na spoluprácu vo veciach poskytovania doplnkovej ochrany a poskytovania dočasného útočiska.
ÔSMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§47
§47a
Ministerstvo môže cudzinca, ktorý vzal svoju žiadosť o udelenie azylu späť a požiadal o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu, ubytovať v pobytovom tábore a poskytovať mu stravovanie alebo stravné a základné hygienické potreby počas trvania tolerovaného pobytu;21) na cudzinca sa primerane vzťahuje § 22 ods. 5.
§48 Evidencie
(1)
Ministerstvo vedie v informačnom systéme
a)
osobné údaje a informácie o žiadateľoch,
b)
osobné údaje a informácie o azylantoch,
c)
osobné údaje a informácie o cudzincoch, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,
d)
osobné údaje a informácie o cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska,
e)
osobné údaje a informácie o odídencoch,
f)
údaje o mieste pobytu, obrazové snímky a záznamy osôb uvedených v písmenách a) až e),
g)
evidenciu daktyloskopických odtlačkov žiadateľov a cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska.
(2)
Ministerstvo vedie osobné údaje podľa odseku 1 v rozsahu podľa príloh č. 1 až 3.
(3)
Ministerstvo poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky informácie o žiadateľoch, azylantoch, cudzincoch, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencoch.
(4)
Na ochranu osobných údajov sa vzťahuje osobitný predpis.22)
§49 Výmena údajov
(2)
Ministerstvo informuje dotknutú osobu o výmene údajov do iného štátu a na požiadanie jej umožní prístup k údajom, ktoré boli získané výmenou.
(3)
Ministerstvo nesmie počas konania o azyle, počas trvania azylu, počas poskytovania doplnkovej ochrany, počas konania o poskytnutie dočasného útočiska a počas poskytovania dočasného útočiska poskytnúť údaje podľa § 48 do štátu podľa § 8, § 13a a § 29 ods. 1 bez súhlasu dotknutej osoby.
§50 Úhrada trov konania a ostatných výdavkov
Ministerstvo uhrádza
a)
výdavky spojené s prepravou cudzinca do záchytného tábora,
b)
výdavky spojené s pobytom cudzinca v azylovom zariadení,
c)
trovy konania a odmeny tlmočníka v konaní podľa tohto zákona,
d)
ďalšie výdavky, ak tak ustanovuje tento zákon.
§51
Ministerstvo za porušenie povinností uvedených v tomto zákone môže odňať vreckové žiadateľovi, cudzincovi žiadajúcemu o poskytnutie dočasného útočiska, alebo odídencovi. Rozklad proti rozhodnutiu o odňatí vreckového nemá odkladný účinok.
§52
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,20) ak tento zákon neustanovuje inak.
§53
Vláda nariadením vydá zoznam štátov, ktoré považuje za bezpečné tretie krajiny a bezpečné krajiny pôvodu.
§53a
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§53b
(1)
Pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskych spoločenstiev;22a) na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie.
(2)
Štátnym občanom tretej krajiny podľa odseku 1 sa rozumie každý, kto nemá štátnu príslušnosť členského štátu Európskej únie.22b)
§54 Prechodné ustanovenia
(1)
Konanie o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začaté pred 1. januárom 2003 sa považuje za konanie o udelenie azylu a dokončí sa podľa tohto zákona.
(2)
Cudzinec, ktorému sa priznalo postavenie utečenca podľa doterajších predpisov, sa považuje za azylanta podľa tohto zákona.
(3)
Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „žiadateľ o priznanie postavenia utečenca", rozumie sa tým „žiadateľ".
(4)
Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa slovo „utečenec", rozumie sa tým „azylant".
(5)
Preukaz na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením „UTEČENEC" vydaný podľa doterajších predpisov sa považuje za doklad o povolení na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením účelu pobytu „AZYLANT" s platnosťou v ňom vyznačenou.
(6)
Preukaz utečenca vydaný cudzincovi žiadajúcemu o priznanie postavenia utečenca podľa doterajších predpisov sa považuje za preukaz žiadateľa podľa tohto zákona.
§55
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch v znení zákona č. 309/2000 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z. a zákona č. 424/2002 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 246 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „ak osobitný zákon neustanovuje inak,".
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 262/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z. a zákona č. 418/2002 Z. z. sa dopĺňa takto:
V prílohe k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Sadzobník správnych poplatkov sa v položke 20 za slová „štátnym občanom ... 500 Sk" vkladá text, ktorý znie:
„Oslobodenie
Od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodení cudzinci, ktorým sa udelil azyl.16a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie:
„16a)
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. IV
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 14 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Zastupiteľský úrad udelí vízum rodinnému príslušníkovi azylanta, ak ten spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.5a)“.
Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 10.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„5a)
§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 14 ods. 8 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o vízum podľa odseku 4.".
3.
§ 58 vrátane nadpisu znie:
§58 Prekážky administratívneho vyhostenia
(1)
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený.
(2)
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin21) a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.
(3)
Osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá má povolený trvalý pobyt, možno administratívne vyhostiť iba v prípade, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 a 2.“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 okrem § 11 ods. 1 písm. a) a § 21 ods. 2, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
VYHLÁSENIE CUDZINCA
Príloha č. 2 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
DOTAZNÍK
žiadateľa o udelenie azylu
žiadateľa o udelenie azylu
Príloha č. 2a k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú/predĺženie doplnkovej ochrany
Príloha č. 3 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 4 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 5 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie
1.
Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 07. 08. 2001).
2.
Smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Ú. v. EÚ L 31, 06. 02. 2003).
3.
Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, 30. 09. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 19/zv. 7).
1)
§ 1 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.).
3a)
Napríklad čl. 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.).
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
6)
Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.).Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
6a)
Zákon č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6aa)
§ 58 ods. 1 a 2 zákona č. 48/2002 Z. z. v znení zákona č. 480/2002 Z. z.,
§ 65 Trestného zákona,
§ 501 Trestného poriadku.
§ 65 Trestného zákona,
§ 501 Trestného poriadku.
7)
Protokol o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č. 185/2004 Z. z.).
7a)
8a)
Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
9)
§ 9 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9a)
§ 58 ods. 1 a 2 zákona č. 48/2002 Z. z. v znení zákona č. 480/2002 Z. z.
11a)
§ 16 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 54/2000 Z. z.
11ab)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11ac)
§ 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12)
Napríklad Zákonník práce.
15)
Zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení zákona č. 48/2002 Z. z.
16)
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17)
§ 34 až 37 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
18b)
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
21)
§ 43 ods. 2 druhá veta zákona č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
22a)
Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (Úradný vestník Európskej únie L 050, 25/02/2003).
Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (Úradný vestník Európskej únie L 222, 05/09/2003).
Nariadenie Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000 upravujúce zriadenie systému „EURODAC" na porovnávanie odtlačkov prstov na účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 316, 15/12/2000).
Nariadenie Rady (ES) č. 407/2002 z 28. februára 2002 ustanovujúce určité pravidlá na vykonávanie Nariadenia Rady (ES) č. 2725/2000 upravujúce zriadenie systému „EURODAC" na porovnávanie odtlačkov prstov na účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 062, 05/03/2002).
Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (Úradný vestník Európskej únie L 222, 05/09/2003).
Nariadenie Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000 upravujúce zriadenie systému „EURODAC" na porovnávanie odtlačkov prstov na účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 316, 15/12/2000).
Nariadenie Rady (ES) č. 407/2002 z 28. februára 2002 ustanovujúce určité pravidlá na vykonávanie Nariadenia Rady (ES) č. 2725/2000 upravujúce zriadenie systému „EURODAC" na porovnávanie odtlačkov prstov na účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 062, 05/03/2002).
22b)
Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 čl. 17 ods. 1 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
