Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov 2002

Znenie účinné: od 20.03.2002 do 31.03.2002 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
Porovnanie zmien počas roka:
124/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 20.03.2002 do 31.03.2002
124
ZÁKON
z 12. februára 2002,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z. z., zákona č. 97/1999 Z. z. a zákona č. 226/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 1 sa číslovka „10" nahrádza číslovkou „13".
2.
Nadpis nad § 3 sa vypúšťa.
3.
§ 3 sa vypúšťa.
4.
Pod § 4 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Plénum Ústavného súdu".
5.
Nadpis nad § 5 sa vypúšťa.
6.
Pod § 5 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Senát Ústavného súdu".
7.
V § 5 odseky 3 a 4 znejú:
„(3)
Členov senátu určuje plénum Ústavného súdu na jeden rok. Členovia senátu volia predsedu senátu. Ak je predsedom senátu predseda Ústavného súdu, nemôže byť predsedom iného senátu podpredseda Ústavného súdu a naopak.
(4)
Neprítomného predsedu senátu zastupuje vekom najstarší člen senátu.“.
8.
§ 6 vrátane nadpisu znie:
§6 Zjednocovanie právnych názorov senátov
Senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu Ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov. Plénum Ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných právnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna Ústavného súdu.“.
9.
V § 8 odsek 1 znie:
„(1)
Predseda Ústavného súdu zabezpečuje jeho riadny chod prostredníctvom Kancelárie Ústavného súdu (ďalej len „Kancelária").“.
10.
§ 9 znie:
§9
(1)
Kancelária je právnická osoba a plní úlohy spojené s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Ústavného súdu.
(2)
Kanceláriu riadi a v jej mene vystupuje vedúci Kancelárie. Vedúceho Kancelárie vymenúva a odvoláva predseda Ústavného súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2 znejú:
„1)
Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
Zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe.“.
Doterajší odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 7.
12.
V § 11 sa vypúšťajú odseky 2 až 4.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 2.
13.
V § 12 ods. 2 tretia veta znie:
„V takom prípade funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi Ústavného súdu.“.
14.
V § 13 odsek 1 znie:
„(1)
Predseda Ústavného súdu je povinný bez zbytočného odkladu zaslať prezidentovi Slovenskej republiky právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin sudcu, právoplatný odsudzujúci rozsudok za trestný čin sudcu, ak súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, disciplinárne rozhodnutie Ústavného súdu za čin sudcu, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie, oznámenie, že sudca sa nezúčastňuje na konaní Ústavného súdu dlhšie ako jeden rok a oznámenie, že zanikla voliteľnosť sudcu do Národnej rady Slovenskej republiky.“.
15.
V § 13 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
16.
V § 14 odseky 1 až 3 znejú:
„(1)
Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava") a ústavnými zákonmi.
(2)
Ústavný súd je viazaný aj zákonmi pri rozhodovaní o súlade
a)
nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
b)
všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 Ústavy s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c)
všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 Ústavy s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
(3)
Sudcu nemožno stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu Ústavného súdu. Ak Ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie sudcu alebo jeho vzatie do väzby je počas trvania jeho funkcie vylúčené; v takom prípade premlčacia lehota počas ďalšieho výkonu funkcie neplynie.“.
17.
V § 16 ods. 7 prvá veta znie:
„Na postup v disciplinárnom konaní sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,5) ak tento zákon neustanovuje inak.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:
„5)
§ 123 až 130, § 133 a 134 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
18.
V § 17 ods. 2 sa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1ga označujú ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 6.
19.
V § 18 ods. 1 písm. f) sa slová „Ústavy Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „a čl. 127a Ústavy".
20.
V § 18 odsek 2 znie:
„(2)
Konanie sa začína dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu.“.
21.
V § 18 sa vypúšťa odsek 3.
22.
V § 20 odseky 2 a 3 znejú:
„(2)
K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.
(3)
Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.“.
23.
V § 21 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.
24.
V § 21 ods. 2 prvá veta znie:
„Štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy ako účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca.“.
25.
V § 21 odsek 3 znie:
„(3)
Ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.“.
26.
V § 23a sa vypúšťajú slová "ani o podnet".
27.
§ 24 a 25 znejú:
§24
Návrh nie je prípustný, ak
a)
sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,
b)
Ústavný súd v tej istej veci koná,
c)
navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia Ústavného súdu.
§25
(1)
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
(3)
Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.“.
28.
V § 27 sa slovo „nezaujatosti" nahrádza slovom „nepredpojatosti".
29.
V § 28 odsek 1 znie:
„(1)
Účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a Ústavný súd už o ňom nerozhoduje.“.
30.
V § 28 ods. 2 a 3 sa slovo „zaujatosť" nahrádza slovom „predpojatosť".
31.
§ 29 a 30 znejú:
§29
(1)
Návrh, ktorý sa doručil Ústavnému súdu, pridelí predseda Ústavného súdu niektorému zo sudcov ako spravodajcovi.
(2)
Ak sa návrh týka veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v pléne, pridelí ho predseda Ústavného súdu ktorémukoľvek sudcovi.
(3)
Návrh, o ktorom má rozhodnúť senát, pridelí predseda Ústavného súdu na predbežnú prípravu sudcovi po dohode s predsedom tohto senátu.
(4)
Návrhy prideľuje predseda Ústavného súdu v súlade s rozvrhom práce, ktorý schvaľuje plénum Ústavného súdu na každý rok. Ak sa návrh týka veci, o ktorej má rozhodnúť senát, predseda Ústavného súdu pridelí návrh senátu určenému rozvrhom práce. Rozvrh práce určí, v ktorých prípadoch predseda Ústavného súdu pridelí návrh na vybavenie inému senátu, než je na vybavenie veci určený rozvrhom práce. V roku, v ktorom predseda Ústavného súdu vykonáva súčasne funkciu predsedu senátu, prideľuje návrhy podpredseda Ústavného súdu.
(5)
Ak spravodajca neodloží podanie podľa § 23a, pripraví vec na predbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne Ústavného súdu.
(6)
Spravodajca zabezpečí, aby návrh, ktorý sa prijal na ďalšie konanie, bez meškania sa doručil ostatným účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.
(7)
Spravodajca môže každému účastníkovi konania uložiť, aby v určenej lehote odovzdal Ústavnému súdu potrebný počet odpisov svojich návrhov, vyjadrení alebo iných podaní pre Ústavný súd alebo pre ostatných účastníkov konania; ak sa tak nestane, tieto písomnosti sa obstarajú na náklady účastníka konania, ktorému sa táto povinnosť uložila.
§30
(1)
Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa čl. 125, 125a, 126, 127, 127a, 129 ods. 4 a 5 Ústavy sa koná ústne pojednávanie.
(2)
Od ústneho pojednávania môže Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
(3)
Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania a ich zástupcovia.
(4)
Ústne pojednávanie vo veciach podľa čl. 125, 126, 127a a 129 ods. 4 Ústavy je verejné. V ostatných veciach je verejné, ak Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúčil.
(5)
O verejnosti ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia právnych predpisov o konaní pred súdom.8)
(6)
Nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom pojednávaní vyhlasujú verejne.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:
„8)
Občiansky súdny poriadok a Trestný poriadok.“.
32.
V § 31a sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
33.
V § 32 ods. 1 sa za slová „Odlišné stanovisko sudcu sa" vkladajú slová „doručuje a".
34.
V § 33 odsek 2 znie:
„(2)
Rozhodnutia Ústavného súdu o súlade právnych predpisov, o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, niektorých ustanovení, o zrušení pozastavenej účinnosti, ako aj rozhodnutia o výklade Ústavy alebo ústavného zákona sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov").“.
35.
V § 33 sa vypúšťajú odseky 4 a 5.
36.
V § 34 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
37.
V § 37 odsek 1 znie:
„(1)
Ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou,9) môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:
„9)
Čl. 7 a 125 Ústavy.“.
38.
V § 37 ods. 2 písm. b) sa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1b vypúšťajú.
39.
§ 38 a 39 znejú:
§38
(1)
Ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva alebo slobody"), ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(2)
Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu.
(3)
Uznesenie o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení môže Ústavný súd aj bez návrhu zrušiť, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa prijalo; inak uznesenie zaniká vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania.
(4)
Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 3 sú všeobecne záväzné odo dňa ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Zánik rozhodnutia podľa odseku 1 vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania oznámi predseda Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
§39
(1)
Pred rozhodnutím vo veci samej podľa § 37 až 41b tohto zákona si predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal. K stanovisku je tento orgán povinný pripojiť dôvodovú správu. Ak je týmto orgánom Národná rada Slovenskej republiky, k stanovisku pripojí aj záznam o diskusii na jej schôdzi k návrhu napadnutého zákona.
(2)
Predseda Ústavného súdu si môže vyžiadať stanovisko predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky.“.
40.
§ 41 znie:
§41
(1)
Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám.
(2)
Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou,9) vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.“.
41.
V § 41a ods. 1 sa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1c označujú ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 10.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie:
„10)
Čl. 125 ods. 3 Ústavy.“.
42.
V § 41a ods. 2 sa slová „v zmysle čl. 132 ods. 1" nahrádzajú slovami „podľa čl. 125 ods. 3".
43.
V § 41b ods. 1 sa slová „v zmysle čl. 132" nahrádzajú slovami „podľa čl. 125".
44.
V § 41b ods. 2 sa slová „nemôžu byť predmetom výkonu rozhodnutia" nahrádzajú slovami „nemožno nútene vymáhať11)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:
„11)
Napríklad § 251 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, § 71 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 73 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.“.
45.
V tretej časti druhej hlave sa za prvý oddiel vkladá nový druhý a tretí oddiel, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„Druhý oddiel
Konanie o súlade medzinárodných zmlúv
§41c
(1)
Návrh na začatie konania o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, môže podať Ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky pred jej predložením na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
(2)
Návrh okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 ods. 1 musí obsahovať
a)
označenie dojednanej medzinárodnej zmluvy,
b)
podklady, z ktorých sa vychádzalo pri dojednaní medzinárodnej zmluvy,
c)
dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k pochybnostiam o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi.
(3)
K návrhu sa pripojí predmetná medzinárodná zmluva.
§41d
Ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
§41e
(1)
Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručí navrhovateľovi a Národnej rade Slovenskej republiky.
(2)
Ak Ústavný súd rozhodol, že dojednaná medzinárodná zmluva nie je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi, nemožno ju ratifikovať.
Tretí oddiel
Konanie o predmete referenda
§41f
(1)
Návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda, ktoré sa má vyhlásiť podľa osobitného predpisu,12) môže podať prezident Slovenskej republiky, ak má pred vyhlásením referenda pochybnosti, či predmet referenda je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi.
(2)
Návrh okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 ods. 1 musí obsahovať
a)
predmet referenda,
b)
právny základ na vyhlásenie referenda,
c)
dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k pochybnostiam, či predmet referenda je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi.
§41g
(1)
Ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
(2)
Ústavný súd si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa má referendum vyhlásiť na základe jej uznesenia, alebo stanovisko petičného výboru ustanoveného podľa osobitného predpisu,13) ak sa má referendum vyhlásiť na základe petície občanov.
§41h
(1)
Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručí navrhovateľovi a Národnej rade Slovenskej republiky alebo petičnému výboru, ak sa má referendum vyhlásiť na základe petície občanov.
(2)
Ak Ústavný súd rozhodne, že predmet referenda nie je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi, nemožno také referendum vyhlásiť.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 12 a 13 znejú:
„12)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z.“.
Doterajší druhý a tretí oddiel sa označujú ako štvrtý a piaty oddiel.
46.
§ 43 sa vypúšťa.
47.
V § 46 sa vypúšťa odsek 3.
48.
V tretej časti druhej hlave sa štvrtý oddiel vypúšťa.
Za piaty oddiel sa vkladá šiesty oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:
Šiesty oddiel
Konanie o sťažnostiach
Konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb
§49
Sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ"), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
§50
(1)
Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a)
ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b)
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,
c)
proti komu sťažnosť smeruje.
(2)
K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
(3)
Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
§51
Účastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje.
§52
(1)
Podanie sťažnosti nemá odkladný účinok.
(2)
Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
(3)
Dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak Ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.
(4)
Dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.
§53
(1)
Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.14)
(2)
Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
(3)
Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
§54
Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak Ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.
§55
Ústavný súd vychádza zo skutkových zistení urobených v predchádzajúcich konaniach, ak sa nerozhodne inak.
§56
(1)
Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie Ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.
(2)
Ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, Ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.
(3)
Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže
a)
prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov,14)
b)
vrátiť vec na ďalšie konanie,
c)
zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo
d)
prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.
(4)
Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.
(5)
Ak Ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.
(6)
Ak Ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.
(7)
Ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím podľa odseku 3, ktoré je vykonateľné jeho doručením.
Konanie o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy
§57
Sťažnosť môže podať orgán územnej samosprávy,15) ktorý tvrdí, že neústavným alebo nezákonným rozhodnutím, alebo iným neústavným alebo nezákonným zásahom sa zasiahlo do veci územnej samosprávy, ak o ochrane proti takým rozhodnutiam alebo zásahom nerozhoduje iný súd.
§58
(1)
Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí návrhu uvedených v § 20 musí obsahovať označenie
a)
neústavného alebo nezákonného rozhodnutia, alebo neústavného alebo nezákonného zásahu,
b)
veci územnej samosprávy, do ktorej sa zasiahlo,
c)
proti komu sťažnosť smeruje.
(2)
K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia alebo dôkaz o inom zásahu.
§58a
Účastníci konania sú orgán územnej samosprávy, ktorý podal sťažnosť, a ten, proti komu sťažnosť smeruje.
§58b
(1)
Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu pred zásahom do veci územnej samosprávy účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.16)
(2)
Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
(3)
Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia alebo upovedomenia o inom zásahu do veci územnej samosprávy. Táto lehota sa pri zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ o tomto zásahu mohol dozvedieť.
§58c
Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví.
§58d
(1)
Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie, alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej samosprávy, ktorý ústavný zákon alebo zákon sa porušil, a akým rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo.
(2)
Ak zásah do veci územnej samosprávy nastal rozhodnutím, Ústavný súd toto rozhodnutie súčasne zruší. Ak porušenie práva na územnú samosprávu spočívalo v inom zásahu, ako je rozhodnutie, Ústavný súd zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.
(3)
Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, orgán, ktorý vo veci rozhodol, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.
§58e
V konaní o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy sa primerane použijú aj ustanovenia § 53 ods. 2 a § 55.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 14 až 16 znejú:
14) Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon č. 71/1967 Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
15)
Napríklad § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
16)
Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.".
Doterajší piaty až desiaty oddiel sa označujú ako siedmy až dvanásty oddiel.
49.
V § 63c sa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1h označujú ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 17.
50.
V § 63d ods. 1 písm. a) sa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1i označujú ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 18.
51.
§ 64 znie:“.
§64
V konaní podľa čl. 129 ods. 4 Ústavy sa primerane použijú ustanovenia § 49 až 56 tohto zákona.“.
52.
V § 65 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.
53.
V § 73a ods. 1 sa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1d označujú ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 19.
54.
V § 73b ods. 4 sa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1e označujú ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 20.
55.
V § 74 odsek 4 znie:
„(4)
Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená podľa čl. 107 Ústavy stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.“.
56.
V tretej časti druhej hlave sa za dvanásty oddiel vkladá trinásty a štrnásty oddiel, ktoré vrátane nadpisov znejú:
Štrnásty oddiel
Ďalšia disciplinárna a iná právomoc Ústavného súdu
§74e
(1)
Na disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky sa primerane použijú osobitné predpisy.21)
(2)
Ak príslušný orgán oznámi predsedovi Ústavného súdu, že žiada Ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu22) alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky, predseda Ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum Ústavného súdu. Plénum Ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu, ten nehlasuje.
(3)
Ak bol sudca podľa osobitného predpisu22) alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, postupuje sa rovnako, ako ustanovuje § 14 ods. 4 tohto zákona.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 a 22 znejú:
21)
Zákon č. 385/2000 Z. z.
Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
22)
Zákon č. 385/2000 Z. z.“.
57.
§ 75 sa vypúšťa.
58.
Za § 79 sa vkladá § 79a, ktorý znie:
§79a
(1)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, o ktorej ústavnej sťažnosti alebo podnete sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nerozhodlo vo veci samej, môže do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona požiadať, aby sa jej podanie posudzovalo ako podanie podľa tohto zákona; v takom prípade sa vo veci ďalej koná podľa tohto zákona po nadobudnutí jeho účinnosti.
(2)
Ústavný súd sťažnosť odmietne, ak už vo veci, ktorá je s ňou obsahovo zhodná, rozhodol v konaní o ústavnej sťažnosti alebo v konaní o podnete podľa doterajších predpisov.“.

Čl. II

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z. z., zákonom č. 97/1999 Z. z., zákonom č. 226/2000 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem § 9 ods. 3 a 4, § 9a a 9b, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2002, a § 74a až 74d, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom účinnosti ústavného zákona podľa čl. 102 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov
KATALÓG ČINNOSTÍ V ŠTÁTNEJ SLUŽBE
v Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: hlavný referent
Činnosti:
4.01
Samostatné vybavovanie odbornej agendy uplatňovania štátnozamestnaneckých vzťahov vo vecne vymedzenej oblasti.
4.02
Samostatné vybavovanie ucelenej odbornej agendy v oblasti utajovaných skutočností.
4.03
Samostatné vybavovanie ucelenej odbornej agendy vo vecne vymedzenej oblasti tvoriacej podklad na riadenie, na rozhodovanie, na kontrolu alebo príprava podkladov na odborné stanoviská.
4.04
Samostatná odborná činnosť v oblasti súdnej agendy a správy registrov.
4.05
Samostatné vybavovanie ucelenej odbornej agendy v oblasti protokolu a zahraničných vzťahov.
4.06
Samostatná činnosť v oblasti odbornej prípravy a realizácie archivovania záznamov, fotodokumentácie a iných významných dokumentov.
4.07
Samostatná odborná činnosť na úseku sprístupňovania informácií.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: radca
Činnosti:
5.01
Samostatná odborná činnosť vo vecne vymedzenej oblasti alebo odborná činnosť na vypracúvanie čiastkových podkladov na odborné stanoviská vo vecne vymedzenej oblasti.
5.02
Zostavovanie rozpočtu v určenom rozsahu a sledovanie plnenia príjmov a čerpania výdavkov.
5.03
Kontrolná činnosť vo vecne vymedzenej oblasti.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako dva roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: samostatný radca
Činnosti:
6.01
Samostatná odborná činnosť pri zabezpečovaní právnych vzťahov štátnych zamestnancov.
6.02
Samostatná odborná činnosť pri vykonávaní ucelenej agendy v oblasti rozpočtovania alebo financovania.
6.03
Samostatná odborná činnosť pri navrhovaní opatrení alebo samostatné posudzovanie a vypracúvanie odborných stanovísk vo vecne vymedzenej oblasti.
6.04
Protokolárne zabezpečovanie oficiálnych návštev a služobných zahraničných návštev.
6.05
Koordinačná, analytická a kontrolná činnosť na úseku ochrany utajovaných skutočností.
6.06
Analytická, metodická a organizačná činnosť v oblasti sprístupňovania informácií s prípadným priamym spracovaním a sprístupňovaním informácií.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako štyri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: odborný radca
Činnosti:
7.01
Koordinačná a metodická činnosť pri zabezpečovaní uplatňovania právnych vzťahov štátnych zamestnancov.
7.02
Koordinačná a metodická činnosť na úseku rozpočtovania a financovania.
7.03
Analytická činnosť vrátane vyhodnocovania výsledkov a príprava návrhov na rozhodovanie o otázkach vo vecne vymedzenej oblasti.
7.04
Koordinovanie a odborné redakčno-organizačné zabezpečovanie vydávania Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky.
7.05
Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti zabezpečovania komplexných odborných právnych a informačných materiálov na prípravu podkladov na rozhodovanie.
7.06
Špecializovaná odborná činnosť v oblasti tvorby služobných predpisov na zabezpečovanie uplatňovania právnych vzťahov štátnych zamestnancov.
7.07
Systémová a vývojová činnosť pri riešení jednotlivých úloh častí štátneho informačného systému.
7.08
Koordinovanie a metodické usmerňovanie civilnej ochrany.
7.09
Kontrola hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, s prostriedkami zo zahraničia a s majetkom štátu.
7.10
Rozhodovacia činnosť v oblasti sprístupňovania informácií.
8.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: hlavný radca
Činnosti:
8.01
Analýza podaní doručených na Ústavný súd vrátane prípravy návrhov na rozhodovanie.
8.02
Koncepčná a analytická činnosť, vypracúvanie komplexných informácií a príprava podkladov na rozhodovanie Ústavného súdu.
8.03
Koncepčná a koordinačná činnosť pri zabezpečovaní štátnych záležitostí.
8.04
Tvorba koncepcie štátnozamestnaneckých vzťahov.
8.05
Koncepčná a koordinačná činnosť pri plnení štátnych záležitostí v oblasti zahraničných vzťahov.
8.06
Koncepčná a koordinačná činnosť na úseku rozpočtovania a financovania, príprava návrhov rozpočtu a záverečného účtu za rozpočtovú kapitolu.
8.07
Tvorba koncepcie a koordinačná činnosť v oblasti informačného systému Ústavného súdu v nadväznosti na realizáciu štátneho informačného systému.
8.08
Tvorivé spracúvanie a koordinovanie masmediálnej politiky.
9.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako deväť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: štátny radca
Činnosti:
9.01
Tvorivé vypracúvanie odborných posudkov a stanovísk, príprava a vypracúvanie podkladov na rozhodovanie Ústavného súdu.
Príloha č. 2 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov
STUPNICA PLATOVÝCH TARÍF ŚTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
v Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky
(Sk mesačne)
Platový stupeň Počet rokov praxe Platová trieda
1 2 3 4 5 6 7 8 9
1 do 2 8 200 8 800 9 500 10 300 12 400 13 200 14 800 15 900 17 200
2 do 4 8 700 9 300 10 100 10 900 13 100 14 000 15 700 16 900 18 200
3 do 6 9 200 9 800 10 700 11 500 13 800 14 800 16 600 17 900 19 200
4 do 9 9 700 10 300 11 300 12 100 14 500 15 600 17 500 18 900 20 200
5 do 12 10 200 10 800 11 900 12 700 15 200 16 400 18 400 19 900 21 200
6 do 15 10 700 11 300 12 500 13 300 15 900 17 200 19 300 20 900 22 200
7 do 18 11 200 11 800 13 100 13 900 16 600 18 000 20 200 21 900 23 200
8 do 21 11 700 12 300 13 700 14 500 17 300 18 800 21 100 22 900 24 200
9 do 24 12 200 12 800 14 300 15 100 18 000 19 600 22 000 23 900 25 200
10 do 28 12 700 13 300 14 900 15 700 18 700 20 400 22 900 24 900 26 200
11 do 32 13 200 13 800 15 500 16 300 19 400 21 200 23 800 25 900 27 200
12 nad 32 13 700 14 300 16 100 16 900 20 100 22 000 24 700 26 900 28 200