Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla, spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla a technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody

Znenie účinné: od 15.02.1999 do 30.04.2005 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:

Predpis bol zrušený predpisom 152/2005 Z. z.

15/1999 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.02.1999 do 30.04.2005
15
VYHLÁŠKA
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
z 20. januára 1999,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla, spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla a technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 34 ods. 4, § 35 ods. 3 a § 36 ods. 4 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ustanovuje:
§1
(1)
Prevádzkovateľ odovzdávacej stanice tepla a prevádzkovateľ každého zdroja so samostatnou dodávkou tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody nainštaluje určené meradlá1) spotreby, ktoré umožňujú meranie tepla na vykurovanie a meranie tepla na prípravu teplej úžitkovej vody.
(2)
Ak je dodávateľ tepla zároveň priamym odberateľom tepla, rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom podľa určeného meradla umiestneného osobitne na každej päte domu.
(3)
Priamy odberateľ tepla rozpočítava teplo na konečných spotrebiteľov podľa určeného meradla na odbernom mieste.
(4)
Dodávateľ tepla nainštaluje na vstupe zariadenia na prípravu teplej úžitkovej vody meradlo spotreby studenej vody.
(5)
Ak dodávateľ tepla dodáva teplo len jednému odberateľovi tepla s jedným odberným miestom, dodávateľ tepla a odberateľ tepla sa môžu dohodnúť na inom spôsobe zisťovania spotreby tepla.
§2
Ak dôjde k neoprávnenému odberu tepla2) alebo ak odberateľ tepla neumožní dodávateľovi tepla alebo konečný spotrebiteľ priamemu odberateľovi tepla prístup k určenému meradlu na účely odpočtu spotreby tepla ani po predchádzajúcom písomnom vyrozumení, dodávateľ tepla určí množstvo tepla odhadom podľa odberu v predchádzajúcom porovnateľnom období, v ktorom bol odber meraný správne. Porovnateľným obdobím je časovo a klimaticky podobné obdobie. Ak odber nemožno takto určiť, dodávateľ tepla určí množstvo odobraného tepla alebo teplej úžitkovej vody podľa odberu v nasledujúcom porovnateľnom období.
§3
(1)
Dodávateľ tepla prevádzkuje sústavu tepelných zariadení hospodárne a zabezpečuje automatickú reguláciu množstva a parametrov teplonosnej látky v súlade s prevádzkovým poriadkom podľa odseku 5 tak, aby sa dosiahla hospodárna výroba, rozvod a spotreba tepla.
(2)
Dodávateľ tepla s priamou dodávkou tepla na vykurovanie zabezpečuje automatickú reguláciu množstva a parametrov teplonosnej látky v závislosti od klimatických podmienok.
(3)
Odberateľ tepla trvalo vracia množstvo kondenzátu a obehovej vody dohodnuté v zmluve.
(4)
Odberateľom tepla vrátený kondenzát nesmie byť znečistený viac, než bolo dohodnuté v zmluve o dodávke tepla, inak sa kondenzát považuje za nevrátený. Akosť vráteného kondenzátu vyhodnocuje dodávateľ tepla podľa zmluvy o dodávke tepla.
(5)
Prevádzkový poriadok sústavy tepelných zariadení vypracúva riadiaci dodávateľ sústavy, alebo ak sústava tepelných zariadení má len jeden zdroj tepla, držiteľ licencie na výrobu tepla s cieľom udržať riadny a bezpečný technický stav prevádzkovanej sústavy tepelných zariadení.
(6)
Prevádzkový poriadok sústavy tepelných zariadení obsahuje
a)
prevádzkový režim závislý od klimatických podmienok,
b)
povinnosti dodávateľov tepla a riadiaceho dodávateľa sústavy na zabezpečenie spoľahlivej, bezpečnej a hospodárnej prevádzky sústavy tepelných zariadení a jej jednotlivých častí,
c)
spôsob vyhlasovania a uplatňovania obmedzujúcich opatrení na dodávky tepla pri stave núdze a pri predchádzaní stavu núdze,
d)
havarijný plán zameraný na odstránenie dôsledkov havárií a porúch a na obnovenie riadnej a plynulej prevádzky,
e)
spôsob sústavného vyhodnocovania výroby, rozvodu a spotreby tepla a rozboru tepelných strát na účely ich znižovania,
f)
opatrenia zamerané na zvyšovanie energetickej účinnosti sústavy tepelných zariadení a na znižovanie nákladov na výrobu tepla.
(7)
Overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení dodávateľa tepla, dodávateľa tepla, ktorý priamo rozpočítava teplo na konečného spotrebiteľa, a priameho odberateľa tepla sa vykonáva podľa metodiky určenej ministerstvom.
§4
(1)
Vykurovacie obdobie sa začína 1. septembra a skončí sa 31. mája nasledujúceho roka, ak sa dodávateľ tepla a priamy odberateľ tepla nedohodli inak.
(2)
S dodávkou tepla na vykurovanie začne dodávateľ tepla, ak vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období klesne počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13 °C a podľa predpovede vývoja počasia od autorizovanej meteorologickej stanice nemožno očakávať zvýšenie vonkajšej priemernej dennej teploty v nasledujúcom dni nad túto hodnotu.
(3)
Dodávateľ tepla preruší vykurovanie, ak vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období vystúpi počas dvoch za sebou nasledujúcich dní nad 13 °C a podľa predpovede vývoja počasia od autorizovanej meteorologickej stanice nemožno očakávať pokles vonkajšej priemernej dennej teploty v nasledujúcom dni pod túto hodnotu.
(4)
Vonkajšia priemerná denná teplota je štvrtina súčtu vonkajších teplôt meraných o 7.00 h, o 14.00 h a o 21.00 h v tieni s vylúčením vplyvu sálania okolitých stien, pričom teplota nameraná o 21.00 h sa započítava dvakrát.
(5)
Dodávateľ tepla a odberateľ tepla sa môžu dohodnúť na vykurovaní mimo vykurovacieho obdobia, ak sú splnené klimatické podmienky podľa odseku 2 pri dodržaní zásad hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a ak to pripúšťajú technické a zásobovacie podmienky.
(6)
Miestnosti obytných budov s trvalým pobytom osôb sa vykurujú tak, že v období vymedzenom v odsekoch 1 až 3 sa zabezpečí výsledná teplota ti v týchto priestoroch podľa prílohy. Výslednou teplotou ti je vnútorná teplota v miestnosti meraná guľovým výsledným teplomerom s priemerom 100 až 150 mm uprostred miestnosti vo výške 1,0 m nad podlahou.
(7)
V čase od 22.00 h do 5.00 h nasledujúceho dňa sa môže vykurovanie po dohode priameho odberateľa tepla a dodávateľa tepla obmedziť v závislosti od tepelnoizolačných vlastností objektu tak, aby sa dodržali požiadavky na tepelnú stabilitu miestnosti.
(8)
Ak vykurovaný objekt nemá dostatočné tepelnoizolačné vlastnosti, možno výsledné teploty ti podľa odseku 6 zvýšiť.
§5
Teplá úžitková voda sa dodáva denne od 5.00 h do 23.00 h alebo aj v inom čase dohodnutom podľa zmluvy o dodávke tepla a teplej úžitkovej vody. Teplá úžitková voda na výtoku u konečného spotrebiteľa musí mať teplotu najmenej 45 °C a najviac 55 °C.
§6
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. februára 1999.
Ľudovít Černák v. r.
Príloha k vyhláške č. 15/1999 Z. z.
VNÚTORNÉ TEPLOTY VYKUROVANÝCH PRIESTOROV
Druh vykurovaného priestoru Výsledná teplota tj [° C]
1. Obytné budovy &nbsp
obývacie miestnosti, t. j. obývacie izby, spálne, jedálne, jedálne s kuchynským kútom, &nbsp
pracovne, detské izby 20
kuchyne 20
kúpeľne 24
WC 20
vykurované vedľajšie miestnosti (predsiene, chodby atď.) 15
vykurované schodište 10
2. Administratívne budovy &nbsp
kancelárie, čakárne, zasadacie siene, jedálne 20
vykurované vedľajšie miestnosti (chodby, hlavné schodište, WC atď.) 15
vykurované vedľajšie schodište 10
3. Školské budovy &nbsp
učebne, kresliarne, rysovne, kabinety, laboratória, jedálne 20
učebné dielne 18
telocvične 15
šatne v telocvični 20
sprchárne a šatne 24
ordinácie a ošetrovne 24
vykurované vedľajšie miestnosti (chodby, schodište, WC, šatne len na vrchný odev atď.) 15
materské školy - učebne, herne, spálne 22
- šatne pre deti 20
- umývame pre deti 24
- izolačné miestnosti 22
4. Nemocnice &nbsp
izby pre chorých, čakárne 22
ošetrovne, ordinácie, vyšetrovne, prípravovne, kúpeľne 24
operačné sály min. 25*)
predsiene, chodby, schodište, WC 20
služobné miestnosti 20
sklady liekov 15 až 20
sklady 15
5. Obchodné domy &nbsp
predajné miestnosti všeobecne 20
predaj trvanlivých potravín 18
predaj mäsa, mliečnych výrobkov, ovocia 15
sklady všeobecne 15
sklady potravín 10 až 12
vykurované vedľajšie miestnosti (chodby, WC atď.) 15
vykurované schodište 10
kancelárske miestnosti 20
6. Hotely a reštaurácie &nbsp
izby pre hostí 20
kúpeľne 24
hotelové haly, zasadacie miestnosti, jedálne, sály 20
hlavné schodište 15
kuchyňa 15
vedľajšie miestnosti (chodby, WC atď.) 15
vedľajšie schodište 10
7. Divadlá, kiná, koncertné sály a iné kultúrne miestnosti &nbsp
hľadisko a sály vrátane priľahlých priestorov 20
chodby, schodište, WC 15
kancelárske miestnosti 20
šatne pre účinkujúcich 22 až 24
8. Plavárne a kúpele &nbsp
haly s bazénom min. 24**)
sprchárne, šatne, miestnosti na masáž 24
vedľajšie miestnosti (chodby, schodište, WC atď.) 22
9. Priemyselné prevádzky &nbsp
dielne na jemnú mechaniku 18 až 20
zámočnícke dielne 16 až 18
obrábacie dielne 18
montážne haly - na jemnú montáž 16 až 18
- na hrubú montáž 12 až 14
zlievarne 10
šatne - len na odkladanie vrchného odevu 15
- na prezliekanie 20
umývame - len na umývanie do polovice tela 22
- sprchy a šatne pri sprchách 24
hygienické kúty pre ženy 24
kancelárske miestnosti, vrátnice atď. 20
chodby, WC a iné vedľajšie miestnosti 15
vykurované schodište 10
10. Rôzne miestnosti &nbsp
jedálne 20
kuchyne (na hromadné stravovanie) 15
spoločné nocľahárne 16 až 18
výstavné sály, múzeá 15
telocvične, športové haly 15
uzavreté priestory pre cestujúcich &nbsp
- na staniciach 15
- na letiskách 20
garáže a iné miestnosti chránené proti mrazu 5

*) Podľa požiadavky lekára.
**) Minimálne o 2 °C vyššia, než je teplota vody bazéna.
2)
§ 35 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.