Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov

Predpis bol zrušený predpisom 478/2002 Z. z.

92/1996 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2001 do 31.08.2002

NARIADENIE VLÁDY

Slovenskej republiky

z 19. marca 1996,

ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov

Vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 a § 5 ods. 4 zákona č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 218/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1995 Z. z. nariaďuje:

Všeobecné ustanovenia

§1

Týmto nariadením sa

určujú jestvujúce a nové zdroje znečisťovania,

určujú limity znečisťovania a doba potrebná na ich dosiahnutie,

určujú všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania, podmienky a doba potrebná na ich dosiahnutie,

určuje zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú limity znečisťovania,

určuje kategorizácia veľkých zdrojov a stredných zdrojov znečisťovania,

určujú podmienky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok.

§2

(1)

Jestvujúci zdroj znečisťovania je

zdroj uvedený do prevádzky do 31. marca 1998,

zdroj, pre ktorý sa vydá stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 31. marca 1998 a ktorý bude uvedený do prevádzky do 31. marca 2001,

zdroj spĺňajúci podmienky podľa písmena a) alebo b), ak sa pri jeho zmene vydá nové stavebné povolenie po 31. marci 1998, pričom nedôjde k zmene princípu celej technológie alebo k obnove celého zdroja.

(2)

Nový zdroj znečisťovania je zdroj, ktorý nie je uvedený v odseku 1.

(3)

Dokumentácia je projekt stavby, technické a prevádzkové podmienky výrobcov zariadení, prevádzkový predpis vypracovaný v súlade s projektom stavby, s podmienkami výrobcov zariadení a s podmienkami jej užívania a schválený súbor technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdrojov znečisťovania.¹)

§3

(1)

Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú limity znečisťovania, je uvedený v prílohe č. 1.

(2)

Kategorizácia veľkých zdrojov a stredných zdrojov znečisťovania je uvedená v prílohe č. 2.

§4 Emisné limity

(1)

Všeobecne platné emisné limity pre znečisťujúce látky a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania sú uvedené v prílohe č. 3.

(2)

Emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania sú uvedené v prílohe č. 4.

(3)

Všeobecne platné emisné limity pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 3 platia pre všetky veľké zdroje a stredné zdroje znečisťovania s výnimkou zdrojov a znečisťujúcich látok, pre ktoré je v prílohe č. 4 ustanovené inak.

(4)

Veličiny, jednotky a prepočtové vzťahy, ktorými sú vyjadrené emisné limity, sú uvedené v prílohe č. 5.

(5)

Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň platí pre každé miesto vypúšťania odpadových plynov do ovzdušia zo zdroja znečisťovania, zariadenia alebo z inej súčasti zdroja, za ktorým už nedochádza k ďalšiemu čisteniu týchto plynov.

(6)

Ak je emisný limit vyjadrený ako hmotnostné množstvo znečisťujúcej látky vztiahnuté na jednotku produkcie alebo výkonu (ďalej len „emisný faktor“), pre zdroj znečisťovania alebo jeho časť platí emisný limit podľa prílohy č. 4.

(7)

Emisný limit určený pre nový zdroj znečisťovania, vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň platí aj pre každé miesto vypúšťania odpadových plynov z častí, technologických celkov alebo zariadení jestvujúceho zdroja znečisťovania (ďalej len „časť zdroja“), ak orgán ochrany ovzdušia v prípade modernizácie^1a)alebo dobudovania zdroja vydá súhlas^1b) na zmenu jestvujúceho zdroja znečisťovania po 1. januári 2001 a odvádzané odpadové plyny z týchto častí zdroja nie sú napojené na spoločné čistiace zariadenie s inými časťami zdroja. V prípade, ak 70 % a viac odpadových plynov napojených na čistiace zariadenie pochádza z častí zdroja povolených orgánom ochrany ovzdušia po 1. januári 2001, platia pre odpadové plyny z čistiaceho zariadenia emisné limity pre nové zdroje znečisťovania. Ak sú pre zdroj znečisťovania v prílohe č. 4 osobitne určené emisné limity platné pre nové zdroje znečisťovania, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby po 31. decembri 2001, potom za uvedených podmienok platia tieto limity aj pre časti zdroja povoľované po 31. decembri 2001.

§9 Podmienky dodržania emisného limitu

(1)

Pri použití technických prostriedkov na kontinuálne monitorovanie³) hodnôt veličín, ktorými je vyjadrený emisný limit (ďalej len „emisná hodnota“), sa emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň považuje za dodržaný, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

všetky polhodinové stredné emisné hodnoty sú nižšie alebo sa rovnajú dvojnásobku hodnoty emisného limitu,

všetky priemerné emisné hodnoty za deň zistené ako aritmetický priemer polhodinových stredných emisných hodnôt sú nižšie alebo sa rovnajú hodnote emisného limitu; do denného priemeru sa započíta iba doba skutočnej prevádzky zdroja,

najmenej 95 % polhodinových stredných emisných hodnôt za kalendárny mesiac je nižších alebo sa rovná 1,2-násobku hodnoty emisného limitu.

(2)

Pri jednorazovom meraní sa emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň považuje za dodržaný, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

aritmetický priemer jednotlivých emisných hodnôt zistených pri prevádzke technológie v súlade s platnou dokumentáciou je nižší alebo sa rovná hodnote emisného limitu,

všetky jednotlivé emisné hodnoty zistené pri prevádzke technológie v súlade s platnou dokumentáciou sú nižšie alebo sa rovnajú 1,2-násobku emisného limitu.

(3)

Ak je podľa vzťahu uvedeného v prílohe č. 4 v časti I bode 1.8.2.1 písm. a) určený modifikovaný vážený priemer emisných limitov alebo ak sa emisný limit preukazuje ako modifikovaný vážený priemer emisných limitov, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa uplatňujú na modifikovaný vážený priemer.

(4)

Do hodnôt rozhodujúcich na posúdenie podmienok dodržania emisného limitu sa nezapočítavajú emisné hodnoty počas nevyhnutnej doby, v ktorej vzhľadom na danosti technologického procesu nie je možné dodržať podmienky podľa odsekov 1 až 3. Touto dobou sa rozumie

doba nábehu (vrátane zmeny paliva alebo zmeny výkonu) stacionárnych zariadení na spaľovanie palív (napr. teplárne, výhrevne, zariadenia na procesné spaľovanie), najviac však tri hodiny, a doba ich odstavovania, najviac však 30 minút, ak nie je platnou dokumentáciou alebo podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia⁴) určená iná doba,

doba nábehu (vrátane zmeny výkonu) a doba odstavovania ostatných zdrojov znečisťovania v súlade s platnou dokumentáciou a v súlade s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia,⁴)

doba výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií oxidu siričitého uvedená v prílohe č. 4 v I. časti bodoch 1.5.3.3 a 1.6.3.3,

doba, počas ktorej sa vykonávajú funkčné a iné obdobné skúšky kontinuálneho monitorovania vyžadujúce osobitný prevádzkový režim zdroja znečisťovania; táto doba sa nezapočítava do doby výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií podľa písmena c),

doba, počas ktorej nie je prevádzka kontinuálneho monitorovania v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia,³)

doba skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku za podmienok určených orgánom ochrany ovzdušia,⁵)

iná doba určená orgánom ochrany ovzdušia.⁵)

(5)

Emisný limit vyjadrený ako emisný faktor sa považuje za dodržaný, ak emisná hodnota zistená ako priemer jednotlivých emisných hodnôt nie je vyššia ako hodnota emisného limitu. Priemer sa vypočíta

pri použití kontinuálneho monitorovania ako aritmetický priemer z priemerných denných emisných hodnôt, pričom sa do priemeru započítava iba doba skutočnej prevádzky zdroja znečisťovania s výnimkou dôb podľa odseku 4,

pri jednorazovom meraní ako vážený priemer z jednotlivých emisných hodnôt vztiahnutých na produkciu, výkon alebo dobu jednotlivého prevádzkového stavu technológie prevádzkovanej v súlade s platnou dokumentáciou.

(6)

Emisný limit vyjadrený ako tmavosť dymu sa považuje za dodržaný, ak žiadna z emisných hodnôt nie je vyššia ako hodnota emisného limitu určená v prílohe č. 4.

§9a

(1)

Emisné limity uvedené v prílohe č. 4 v V. časti v bodoch 4.2 a 5.3. sa považujú za dodržané, ak

žiadna hodnota denného priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.1 alebo 5.3 a 97 % denných priemerov v roku neprekročí emisný limit CO ako denný priemer podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.5 prvej odrážky,

žiadna hodnota polhodinového priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.2 stĺpca A alebo 97 % polhodinových priemerov v roku neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.2 stĺpca B,

žiadna priemerná hodnota koncentrácie ťažkých kovov, dioxínov a furánov počas odberovej periódy (odberového času) neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodov 4.2.3, 4.2.4 a 5.3,

budú dodržané hodnoty krátkodobej koncentrácie CO podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.5 druhej odrážky a bodu 5.3.

(2)

Polhodinové priemery a 10-minútové priemery sa posudzujú počas skutočnej prevádzky mimo nábehu a odstávky, keď sa ešte nespaľujú odpady, po zohľadnení hodnôt rozsahu spoľahlivosti podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 9. Denné priemery sa posudzujú na základe týchto validovaných priemerných hodnôt.

(3)

Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému sa na zistenie platného denného priemeru môže nezapočítať maximálne päť polhodinových priemerov v niektorom dni. Z hodnôt použitých pre ročné hodnotenie môže byť z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho meracieho systému vylúčených najviac desať denných priemerov.

(4)

Podmienky dodržania emisných limitov podľa odsekov 1 až 3 platia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov,^5a) na ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania^5b) po 31. decembri 2001; pre ostatné spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov platia od 1. januára 2007.

§10 Imisné limity

Imisné limity pre vybrané znečisťujúce látky sú uvedené v prílohe č. 6.

§11 Podmienky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok pre nové zdroje znečisťovania

Podmienky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok pre nové zdroje znečisťovania sú uvedené v prílohe č. 7.

§12 Spoločné ustanovenie

Ustanovenia tohto nariadenia, ktoré nie sú výslovne určené len pre nové alebo len pre jestvujúce zdroje znečisťovania, sa vzťahujú na nové aj jestvujúce zdroje znečisťovania.

§13 Prechodné ustanovenia

(1)

Na jestvujúce zdroje znečisťovania, ktoré majú emisné limity určené rozhodnutím orgánu ochrany ovzdušia,⁶) sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia o emisných limitoch jestvujúcich zdrojov znečisťovania až po uplynutí lehôt určených pre emisné limity uvedeným rozhodnutím.

(2)

Zmeny v kategorizácii zdrojov znečisťovania a v emisných limitoch pre znečisťujúce látky ustanovené týmto nariadením pre jestvujúce zdroje, ktoré sa dotýkajú právoplatných rozhodnutí a súhlasov orgánov ochrany ovzdušia, zohľadnia príslušné orgány ochrany ovzdušia v nových konaniach začatých z vlastného podnetu a vydajú nové rozhodnutia a súhlasy.

(3)

Na jestvujúce zdroje znečisťovania, ktoré sa v rámci zmien v kategorizácii zdrojov znečisťovania stávajú z veľkých zdrojov alebo zo stredných zdrojov znečisťovania malými zdrojmi znečisťovania, sa vzťahuje táto zmena v kategorizácii zdrojov znečisťovania od 1. januára 1997. Ak sa v pochybnostiach preukážu dôvody na zmenu v kategorizácii zdrojov znečisťovania až po uvedenom termíne, o tejto zmene rozhodne príslušný orgán ochrany ovzdušia.⁷) Platnosť zmeny v kategorizácii zdroja znečisťovania sa určí vždy k 1. januáru roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o zmene.

(4)

Na nové zdroje znečisťovania sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia od 1. apríla 1998.

§13a

(1)

Zmeny v kategorizácii zdrojov znečisťovania upravené prílohou č. 2 platia od 1. januára 2001. Ak sa v pochybnostiach preukážu dôvody na zmenu kategorizácie zdroja znečisťovania po uvedenom termíne, o tejto zmene rozhodne príslušný orgán ochrany ovzdušia.⁶) Platnosť zmeny kategorizácie zdroja znečisťovania určí vždy k 1. januáru roka nasledujúceho po roku, v ktorom rozhodnutie vydá.

(2)

Ak sa v dôsledku zmien v kategorizácii zdrojov znečisťovania podľa odseku 1, zmien príkonových hraníc zariadení zdrojov palivovo-energetického priemyslu upravených v prílohe č. 4 I. časti, alebo rozšírením zoznamu znečisťujúcich látok v prílohe č. 1 uplatňujú v mieste vypúšťania limity, ktoré sa do vykonania uvedených zmien neuplatňovali, alebo sa uplatňujú prísnejšie emisné limity, platia tieto limity od 1. januára 2005, pre zariadenia na spaľovanie palív od 1. januára 2010, ak v prílohe č. 4 nie je ustanovené inak.

(3)

Ak sa v dôsledku zmien v kategorizácii zdrojov znečisťovania podľa odseku 1 zaradí stredný zdroj znečisťovania alebo malý zdroj znečisťovania medzi veľké zdroje znečisťovania, ich prevádzkovatelia vypracujú a predložia súbory technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení⁷) príslušnému orgánu ochrany ovzdušia⁸) do 31. decembra 2001; v prípadoch, ak o tejto zmene kategorizácie rozhodne príslušný orgán ochrany ovzdušia, prevádzkovatelia predložia súbory do konca prvého roka platnosti kategorizácie.

(4)

Ak sa v dôsledku zmien v kategorizácii zdrojov znečisťovania podľa odseku 1 alebo zmeny príkonových hraníc zariadení zdrojov palivovo-energetického priemyslu upravených v prílohe č. 4 I. časti preradí zdroj znečisťovania alebo zariadenie medzi zdroje znečisťovania alebo zariadenia, pre ktoré nie je určený emisný limit, a z nich vypúšťané znečisťujúce látky sú zaradené do triedy B,⁹) zaradenie do triedy B sa zruší 1. januára 2001; ak sa v pochybnostiach o takejto zmene kategorizácie rozhodne po uvedenom termíne, zaradenie do triedy B sa zruší dňom platnosti zmeny kategorizácie.

(5)

Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania pre nové zdroje znečisťovania ustanovené v prílohe č. 4 v I. časti bodoch 3.1 a 4.5 a v V. časti bode 6.2 platia pre nové zdroje povolené do 31. decembra 2000 od 1. januára 2005.

(6)

Na jestvujúce zdroje znečisťovania sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia o nových zdrojoch znečisťovania s výnimkou prílohy č. 7 od 1. januára 2005, ak v prílohe č. 4 nie je ustanovené inak.

§14 Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

vyhláška Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 407/1992 Zb., ktorou sa upravuje zoznam kategorizácie zdrojov znečisťovania a zoznam znečisťujúcich látok a ich limity a ustanovujú podrobnosti pri určovaní emisných limitov pre jestvujúce zdroje znečisťovania ovzdušia,

opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie z 1. októbra 1991 k zákonu č. 309 z 9. júla 1991 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, uverejnené v čiastke 84/1991 Zb.,

opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie z 23. júna 1992, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie z 1. októbra 1991 k zákonu č. 309 z 9. júla 1991 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, uverejnené v čiastke 84/1992 Zb.

§15 Účinnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. apríla 1996.

Vladimír Mečiar v. r.

Príloha č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK, PRE KTORÉ SA URČUJÚ LIMITY ZNEČISŤOVANIA

JESTVUJÚCE ZDROJE ZNEČISŤOVANIA

ZÁKLADNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY A VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

tuhé znečisťujúce látky¹)

oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý¹)

oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý¹)

oxid uhoľnatý¹)

ozón²)

pachové látky²)

organické látky, ktoré sú v odpadových plynoch v plynnej fáze vyjadrené ako celkový organický uhlík

dibenzodioxíny

dibenzofurány uvedené v prílohe č. 4 v V. časti bode 8

II.

OSTATNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

Skupina znečisťujúcich látok – látky s karcinogénnym účinkom

podskupina
azbest (chryzolit, krokydolit, amozit, antofylit, aktinolit a tremolit)
benzo(a)pyrén
berýlium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Be
dibenzo(a,h)antracén
kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cd¹)
2-naftylamín

podskupina
arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As
zlúčeniny šesťmocného chrómu vyjadrené ako Cr
kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Co
nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni

podskupina
akrylonitril
benzén
1,3-butadién
1,2-dibrómetán
epichlórhydrín
etylénoxid
hydrazín
propylénoxid
vinylchlorid

Skupina znečisťujúcich látok – tuhé znečisťujúce anorganické látky

podskupina
ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg
tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Tl

podskupina
selén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Se
telúr a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Te

podskupina
antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sb
cín a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sn
fluoridy vyjadrené ako F -
chróm a jeho zlúčeniny (okrem CrVI) vyjadrené ako Cr
kyanidy vyjadrené ako CN-
mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn
meď a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cu
olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Pb¹)
vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako V
zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn

Skupina znečisťujúcich látok – plynné anorganické znečisťujúce látky

podskupina
stibín (antimonovodík)
arzín (arzenovodík)
fosfín (fosforovodík)
fosgén
chlórkyán

podskupina
bróm a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HBr
fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF
chlór
kyanovodík
sulfán (sírovodík)

podskupina
amoniak
anorganické plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl

Skupina znečisťujúcich látok – organické plyny a pary

podskupina
acetaldehyd
anilín
benzylchlorid
dietylamín
1,2-dichlóretán
1,1-dichlóretylén
dimetylamín
etanolamín
etylakrylát
fenol
formaldehyd
krezoly
kyselina akrylová
kyselina mravčia
merkaptány
matylakrylát
metylamín
nitrobenzén
nitrofenoly
nitrokrezoly
nitrotoluén
pyridín
sírouhlík
tetrachlóretán
tioétery
toluidín
trichlóretylén
trichlórmetán

podskupina
benzaldehyd
butylaldehyd
1,4-dichlórbenzén
1,1-dichlóretán
etylbenzén
furfural
chlórbenzén
2-chloroprén
2-chlórpropán
izopropylbenzén
kyselina octová
metylacetát
metylmetakrylát
1-metylnaftalén
2-metylnaftalén
naftalén
styrén
tetrachlóretylén
toluén
vinylacetát
xylén

podskupina
acetón
alkylalkoholy
cyklické alkoholy
bifenyl
2-butanón
butylacetát
dibutyléter
dietyléter
difenyléter
1,2-dichlóretylén
dichlórmetán
diizopropyléter
dimetyléter
etylacetát
etylénglykol
4-hydroxy-4-metyl-2-pentanón
chlóretán
metylester kyseliny benzoovej
4-metyl-2-pentanón
N-metylpyrolidón
olefíny s výnimkou 1,3-butadiénu (karcinogén)
cykloolefíny
parafíny s výnimkou metánu
cykloparafíny

NOVÉ ZDROJE ZNEČISŤOVANIA

Platí zoznam pre jestvujúce zdroje s týmito zmenami:

pre nové zdroje sa v 4. skupine 1. podskupine dopĺňa cyklohexylamín a v 2. podskupine cyklohexanón,

do 1. podskupiny sa preraďuje z 2. podskupiny furfural a z 3. podskupiny bifenyl.

Príloha č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

KATEGORIZÁCIA VEĽKÝCH ZDROJOV A STREDNÝCH ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA

PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL

1.1

Veľké zdroje znečisťovania

1.1.1

Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším (elektrárne, teplárne, výhrevne).

1.1.2

Triedenie a úprava uhlia, briketárne.

1.1.3

Výroba koksu.

1.1.4

Výroba energetických plynov (generátorový plyn, svietiplyn) a syntéznych plynov.

1.1.5

Plynové turbíny so súhrnným menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším.

1.2

Stredné zdroje znečisťovania

1.2.1

Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 50 MW.

1.2.2

Stacionárne piestové spaľovacie motory s tepelným príkonom 0,3 MW a väčším (mimo núdzových a havarijných agregátov).

1.2.3

Plynové turbíny so súhrnným menovitým tepelným príkonom do 50 MW.

PRIEMYSELNÁ VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV

2.1

Veľké zdroje znečisťovania

2.1.1

Úprava železných a mangánových rúd a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave.

2.1.2

Výroba surového železa, vysoké pece.

2.1.3

Výroba ocele (napr. konvertory, Siemens-Martinské pece, dvojnistejové tandemové pece, elektrické pece, März-Böhlerove pece).

2.1.4

Výroba liatiny a liatinových výrobkov.

2.1.5

Úprava rúd neželezných kovov.

2.1.6

Výroba ľahkých kovov a ich zliatin (napr. horčík, hliník, berýlium).

2.1.7

Výroba ostatných neželezných kovov a ich zliatin.

2.1.8

Výroba ferozliatin.

2.2

Stredné zdroje znečisťovania

2.2.1

Hutnícka druhovýroba (napr. valcovne, kováčovne, drôtovne, kaliarne a iné prevádzky tepelného spracovania).

2.2.2

Ostatné špeciálne hutnícke výroby.

2.2.3

Spracovanie vrátane pretavovania kovov s nízkou teplotou tavenia a ich zliatin (napr. zinok, kadmium, cín, antimón, olovo, ortuť, bizmut).

2.2.4

Spracovanie vrátane pretavovania kovov so strednou teplotou tavenia a ich zliatin (napr. mangán, meď, hliník, kobalt, nikel).

2.2.5

Spracovanie vrátane pretavovania kovov s vysokou teplotou tavenia a ich zliatin (napr. titán, chróm, niób, molybdén, wolfrám).

2.2.6

Spracovanie vrátane pretavovania ušľachtilých kovov a ich zliatin (napr. zlato, striebro, platina, paládium, irídium).

2.2.7

Spracovanie vrátane pretavovania ostatných neželezných kovov a ich zliatin (napr. kremík, selén, germánium, sodík, vápnik, draslík, rubídium, cézium, báryum).

2.2.8

Povrchové úpravy kovov (napr. morenie, galvanické pokovovanie, fosfatizácia, smaltovanie, otrieskávanie, termické čistenie a súvisiace operácie).

VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV

3.1

Veľké zdroje znečisťovania

3.1.1

Spracovanie azbestu a výroba výrobkov obsahujúcich azbest.

3.1.2

Výroba cementu.

3.1.3

Výroba vápna.

3.1.4

Obaľovne bitúmenových zmesí a miešarne bitúmenu.

3.1.5

Výroba skla a sklárskych výrobkov a sklených vláken.

3.1.6

Výroba magnezitu a výroba bázických žiaruvzdorných materiálov.

3.1.7

Výroba minerálnych vláken s organickými spájadlami.

3.2

Stredné zdroje znečisťovania

3.2.1

Výroba a spracovanie organokremičitých materiálov.

3.2.2

Kameňolomy a spracovanie kameňa.

3.2.3

Ťažba, úprava a spracovanie silikátových surovín.

3.2.4

Výroba ľahčených nekovových minerálnych produktov.

3.2.5

Výroba nepálených murovacích materiálov a prefabrikátov.

3.2.6

Tehliarska výroba.

3.2.7

Výroba žiaruvzdorných materiálov (šamotárne).

3.2.8

Úprava materiálov na výrobu keramiky a pre kaolínky.

3.2.9

Výroba keramiky, porcelánu a liateho čadiča.

3.2.10

Ťažba a spracovanie kremeliny.

3.2.11

Brúsenie skla a výroba bižutérie.

3.2.12

Výroba glazúr, frít a silikátových brúsnych materiálov.

3.2.13

Priemyselná výroba betónu, malty alebo iných stavebných materiálov s projektovaným výkonom väčším ako 10 m³.h^-1.

CHEMICKÝ PRIEMYSEL

4.1

Veľké zdroje znečisťovania

4.1.1

Ťažba ropy a zemného plynu naftového a súvisiaca doprava a skladovanie.

4.1.2

Rafinéria ropy.

4.1.3

Petrochemické spracovanie ropy.

4.1.4

Distribučné sklady a prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín s inštalovaným súhrnným objemom skladovania 1 000 m³ a väčším alebo s ročným obratom 10 000 m³ a väčším.

4.1.5

Výroba syntetických alkoholov, ketónov, aldehydov, éterov, organických kyselín a ich solí.

4.1.6

Výroba organických farbiarskych polotovarov a organických rozpúšťadlových náterových látok.

4.1.7

Výroba priemyselných výbušnín.

4.1.8

Výroba liečiv a farmaceutických surovín.

4.1.9

Výroba organických halogénovaných zlúčenín.

4.1.10

Výroba polymérov s výnimkou syntetického kaučuku.

4.1.11

Výroba celulózy a jej derivátov vrátane spracovania odpadov na produkty z tejto výroby.

4.1.12

Výroba a spracovanie viskózy.

4.1.13

Výroba prípravkov na ochranu rastlín.

4.1.14

Výroba gumárenských pomocných prípravkov.

4.1.15

Výroba a spracovanie chlóru, fluóru a brómu.

4.1.16

Výroba kyseliny chlorovodíkovej.

4.1.17

Výroba síry (Clausov proces).

4.1.18

Výroba a spracovanie kyseliny sírovej.

4.1.19

Výroba amoniaku a močoviny.

4.1.20

Výroba kyseliny dusičnej a jej solí.

4.1.21

Výroba kyseliny fosforečnej a jej solí.

4.1.22

Výroba anorganických pigmentov, rafinačných a bieliacich prípravkov.

4.1.23

Výroba priemyselných hnojív.

4.1.24

Výroba kyanovodíka, kyanidov, rodanovodíka a rodanidov.

4.1.25

Výroba sódy a chloridu amónneho.

4.1.26

Výroba karbidu vápnika a ostatné elektrochemické výroby.

4.1.27

Výroba syntetického kaučuku.

4.1.28

Výroba kyseliny akrylovej a jej derivátov.

4.1.29

Výroba a spracovanie uhlíkatých materiálov (napr. drevené uhlie, sadze, vypaľovanie uhlíkatých materiálov).

4.2

Stredné zdroje znečisťovania

4.2.1

Výroba a spracovanie gumy.

4.2.2

Výroba mydiel, saponátov a kozmetiky.

4.2.3

Výroba a spracovanie tukov a olejov rastlinného a živočíšneho pôvodu.

4.2.4

Výroba gleja a lepidiel.

4.2.5

Výroba a zušľachťovanie papiera.

4.2.6

Výroba hydroizolačných materiálov a podlahových krytín.

4.2.7

Priemyselné spracovanie plastov.

4.2.8

Výroba, regenerácia a zneškodňovanie akumulátorov a monočlánkov.

4.2.9

Čerpacie stanice pohonných hmôt (bez obmedzenia kapacity).

4.2.10

Distribučné sklady a prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín s inštalovaným súhrnným objemom skladovania do 1 000 m³ alebo s ročným obratom do 10 000 m³.

4.2.11

Ostatné organické a anorganické chemické výroby.

NAKLADANIE S ODPADMI

5.1

Veľké zdroje znečisťovania

5.1.1

Spaľovne odpadov (bez obmedzenia kapacity).

5.1.2

Veterinárne asanačné zariadenia (bez obmedzenia kapacity).

5.2

Stredné zdroje znečisťovania

5.2.1

Čistiarne odpadových vôd (čistiarne komunálnych odpadových vôd s kapacitou 2 000 ekvivalentných obyvateľov a viac a centrálne čistiarne priemyselných podnikov).

5.2.2

Kompostárne s kapacitou 0,75 t a vyššou spracovaného odpadu za hodinu.

5.2.3

Krematóriá.

OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA

6.1

Veľké zdroje znečisťovania

6.1.1

Veľkochov hospodárskych zvierat projektovaný na kapacitu 500 ks hovädzieho dobytka a viac, 5 000 ks ošípaných a viac a 50 000 ks hydiny a viac.

6.1.2

Priemyselná výroba a spracovanie kože.

6.1.3

Lakovne s projektovanou spotrebou 10 t a viac náterových materiálov ročne.

6.1.4

Bitúnky a ostatné porážkarne (projektované na kapacitu od 250 t živej hmotnosti hydiny ročne alebo od 2 000 t a vyššej živej hmotnosti ostatných zvierat ročne).

6.1.5

Ostatné výroby a technologické procesy, ktoré nie sú menovite uvedené v bodoch 1 až 6 a ktoré produkujú znečisťujúce látky v množstve vyššom ako 10-násobok hodnoty hmotnostného toku podľa prílohy č. 3 tohto nariadenia, alebo keď súčasťou technológie je zariadenie na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším. Hmotnostné toky sa posudzujú pred odlučovačom.

6.2

Stredné zdroje znečisťovania

6.2.1

Priemyselné spracovanie dreva (projektované na kapacitu 20 m³ a vyššiu spracovaného dreva za deň (napr. píly, výroba nábytku, výroba preglejok, výroba drevovláknitých a drevotrieskových dosák a iných aglomerovaných materiálov).

6.2.2

Výroba plsti.

6.2.3

Polygrafia (potlačovanie plošných a pásových materiálov).

6.2.4

Lakovne s projektovanou spotrebou náterových látok od 1 t do 10 t ročne.

6.2.5

Priemyselné odmasťovanie kovov a elektrosúčiastok organickými rozpúšťadlami.

6.2.6

Čistenie textílií organickými rozpúšťadlami (bez obmedzenia kapacity).

6.2.7

Chov hospodárskych zvierat projektovaný na kapacitu od 100 ks do 499 ks hovädzieho dobytka, od 500 ks do 4 999 ks ošípaných, od 5 000 ks do 49 999 ks hydiny, 2 000 ks a viac oviec, 300 ks a viac koní a 1 500 ks a viac kožušinových zvierat.

6.2.8

Bitúnky a ostatné porážkarne (projektované na kapacitu od 25 t do 250 t živej hmotnosti hydiny ročne alebo od 200 t do 2 000 t živej hmotnosti ostatných zvierat ročne).

6.2.9

Cukrovary.

6.2.10

Konzervárne a liehovary.

6.2.11

Potravinárske mlyny (s projektovanou kapacitou 5 t a vyššou za hodinu).

6.2.12

Výroba priemyselných krmív a organických hnojív s projektovanou kapacitou 1 t a vyššou za hodinu.

6.2.13

Sušiarne poľnohospodárskych a potravinárskych produktov s projektovanou kapacitou 1 t produktu za hodinu a vyššou.

6.2.14

Ostatné výroby a technologické procesy, ktoré nie sú uvedené v bodoch 1 až 6 a ktoré produkujú znečisťujúce látky v množstve väčšom, ako je hodnota hmotnostného toku, do 10-násobku hmotnostného toku vrátane podľa prílohy č. 3 I. časti, II. časti bodov 1, 2, 3 alebo 0,2-násobku hmotnostného toku do 10-násobku hmotnostného toku vrátane podľa prílohy č. 3 II. časti bodu 4, alebo keď súčasťou technológie je zariadenie na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom od 0,3 do 50 MW. Hmotnostné toky sa posudzujú pred odlučovačom.

Ak sa zdroje znečisťovania, druhom technológie zodpovedajúce niektorej v tejto prílohe vymenovanej kategórii zdrojov znečisťovania, pre ktorú nie je určená výrobná kapacita, vyskytujú vo forme malovýroby, sú v tomto prípade kategorizované ako malé zdroje znečisťovania. Toto platí len v prípade, ak sa preukáže, že hmotnostné toky jednotlivých znečisťujúcich látok produkované pri menovitom výkone sú nižšie ako spodná hranica hmotnostných tokov uvedených pre stredné zdroje znečisťovania v bode 6.2.14. Táto zásada sa vzťahuje na jestvujúce zdroje znečisťovania od 1. januára 1997 a na nové zdroje znečisťovania od ich uvedenia do prevádzky; v prípade rozhodnutia orgánu ochrany ovzdušia podľa § 3 ods. 3 zákona o ovzduší vždy od 1. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom rozhodnutie vydá. V tomto prípade sa uplatňujú hmotnostné toky určené pre nové zdroje znečisťovania uvedené v prílohe č. 3.

Príloha č. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

VŠEOBECNE PLATNÉ EMISNÉ LIMITY PRE ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA

EMISNÉ LIMITY PRE ZÁKLADNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

EMISNÝ LIMIT PRE TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

1.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok menšom ako 0,5 kg.h^-1 nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 150 mg.m^-3.

Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok 0,5 kg.h^-1 a vyššom nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 50 mg. m^-3.

1.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok menšom ako 2,5 kg.h^-1 nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 200 mg.m^-3.

Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok 2,5 kg.h^-1 a vyššom nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 150 mg. m^-3.

EMISNÝ LIMIT PRE OXIDY SÍRY

2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku oxidov síry vyššom ako 5 kg.h^-1 nesmie koncentrácia oxidov síry v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 500 mg.m^-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid siričitý.

2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku oxidov síry vyššom ako 20 kg.h^-1 nesmie koncentrácia oxidov síry v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 2 500 mg.m^-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid siričitý.

EMISNÝ LIMIT PRE OXIDY DUSÍKA

3.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku oxidov dusíka vyššom ako 5 kg.h^-1 nesmie koncentrácia oxidov dusíka v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 500 mg.m^-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid dusičitý.

3.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku oxidov dusíka vyššom ako 10 kg.h^-1 nesmie koncentrácia oxidov dusíka v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 500 mg.m^-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid dusičitý.

II.

EMISNÉ LIMITY PRE OSTATNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

EMISNÉ LIMITY PRE ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY S KARCINOGÉNNYM ÚČINKOM (1. skupina)

1.1

Emisné limity pre 1. podskupinu karcinogénnych látok

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,5 g.h^-1 nesmie suma koncentrácií látok 1. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 0,1 mg.m^-3.

1.2

Emisné limity pre 2. podskupinu karcinogénnych látok

1.2.1

Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 5 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 1 mg.m^-3.

1.2.2

Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 2 mg.m^-3.

1.3

Emisné limity pre 3. podskupinu karcinogénnych látok

1.3.1

Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 25 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 5 mg.m^-3.

1.3.2

Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 50 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 5 mg.m^-3.

EMISNÉ LIMITY PRE TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE ANORGANICKÉ LÁTKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA EMITUJÚCICH TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY (2. skupina)

2.1

Emisné limity pre 1. podskupinu tuhých znečisťujúcich látok

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 1 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 1. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 0,2 mg.m^-3.

2.2

Emisné limity pre 2. podskupinu tuhých znečisťujúcich látok

2.2.1

Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 5 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 1 mg.m^-3.

2.2.2

Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 2 mg.m^-3.

2.3

Emisné limity pre 3. podskupinu tuhých znečisťujúcich látok

2.3.1

Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 25 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 5 mg.m^-3.

2.3.2

Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 50 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 5 mg.m^-3.

2.4

Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania ovzdušia emitujúcich tuhé znečisťujúce látky – nové zdroje znečisťovania

Pri činnostiach, pri ktorých môžu vznikať prašné emisie, a v zariadeniach, v ktorých sa vyrábajú, upravujú, dopravujú, vykladajú, nakladajú alebo skladujú prašné látky, je potrebné využiť technicky dostupné prostriedky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na obmedzenie prašných emisií.

Pri posudzovaní rozsahu opatrení je potrebné vychádzať najmä z nebezpečnosti prachu, hmotnostného toku emisií, trvania emisií, meteorologických podmienok a podmienok okolia.

Výroba, úprava, doprava, vykladanie a nakladanie prašných materiálov

Zariadenia na výrobu, úpravu a dopravu prašných materiálov je treba zakapotovať. Ak nie je možné zabezpečiť prachotesnosť, je potrebné odvádzať prašnú vzdušninu na odprášenie.

Pri plnení uzatvorených nádob prašnými látkami je potrebné vytlačovaný vzduch odvádzať na odprášenie.

Skladovanie a skládkovanie prašných materiálov

Pri skladovaní prašných materiálov je potrebné vykonať opatrenia, ako napr.:

– skladovať prašné materiály najmä v silách,

– zastrešiť a uzatvoriť sklad prašných materiálov zo všetkých strán,

– zakryť povrch skladovaných prašných materiálov,

– zazeleniť povrch skladovaných prašných materiálov,

– založiť protiveterné zazelenené zemné valy alebo zasadiť protiveternú ochrannú zeleň,

– udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu uskladnených prašných materiálov.

EMISNÉ LIMITY PRE PLYNNÉ ANORGANICKÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY (3. skupina)

3.1

Emisné limity pre 1. podskupinu plynných anorganických znečisťujúcich látok

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 1. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 1 mg.m^-3.

3.2

Emisný limit pre 2. podskupinu plynných anorganických znečisťujúcich látok

3.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 50 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 5 mg.m^-3.

3.2.2

Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 100 g.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 10 mg.m^-3.

3.3

Emisné limity pre 3. podskupinu plynných anorganických znečisťujúcich látok

3.3.1

Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,3 kg.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 30 mg.m^-3.

3.3.2

Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,5 kg.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 50 mg.m^-3.

EMISNÉ LIMITY PRE ORGANICKÉ PLYNY A PARY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA EMITUJÚCICH ORGANICKÉ PLYNY A PARY (4. skupina )

4.1

Emisné limity pre 1. podskupinu organických plynov a pár

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,1 kg.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 1. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 20 mg.m^-3.

4.2

Emisné limity pre 2. podskupinu organických plynov a pár

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 2 kg.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 100 mg.m^-3.

4.3

Emisné limity pre 3. podskupinu organických plynov a pár

Pri hmotnostnom toku vyššom ako 3 kg.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 150 mg.m^-3.

4.4

Emisný limit pri súčasnom výskyte znečisťujúcich látok viacerých podskupín v odpadovom plyne

Pri výskyte organických znečisťujúcich látok viacerých podskupín, pri ich celkovom hmotnostnom toku vyššom ako 3 kg.h^-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií týchto látok v odpadovom plyne súčasne hodnotu 150 mg.m^-3, pričom sa nesmú prekročiť emisné limity podľa bodov 4.1. až 4.3.

4.5

Emisný limit pre organické znečisťujúce látky ustanovený ako celkový organický uhlík

Pri určení emisného limitu pre organické znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach uvedených v prílohe č. 4 tohto nariadenia ako celkový organický uhlík neplatia emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky podľa bodov 4.1 až 4.4. Emisné limity pre 1. skupinu znečisťujúcich látok (karcinogénne látky) ostávajú nedotknuté.

4.6

Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania ovzdušia emitujúcich organické plyny a pary – nové zdroje znečisťovania

Pri všetkých technologických procesoch a operáciách, počas ktorých sa pracuje s plynmi alebo kvapalnými látkami s vysokým parciálnym tlakom pár, je potrebné využiť všetky technicky dostupné opatrenia na zamedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia. Toto platí pre organické znečisťujúce látky menovite uvedené v prílohe č. 1, skupine č. 4 tohto nariadenia a pre ostatné prchavé organické zlúčeniny (VOC) antropogénnej povahy, ktoré môžu s oxidmi dusíka v prítomnosti slnečného žiarenia produkovať fotochemické oxidanty. Ide najmä o tieto opatrenia:

Pri skladovaní kvapalných organických látok s tlakom pár väčším ako 1,32 kPa (13 mbar) pri teplote 20 ^oC do 76 kPa pri pracovnej teplote je potrebné

– používať skladové nádrže s plávajúcou strechou,

– nádrže s pevnou strechou vybaviť vnútornou plávajúcou membránou s tesnením,

– zabezpečiť odvod pár z nádrží s pevnou strechou na ich spätné získavanie alebo zneškodňovanie,

– vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným postupom vyrovnajú.

V prípade odvodu pár z nádrže na zneškodnenie musí byť emisný stupeň organických látok 5 % a vyšší (účinnosť zariadenia 95 % a vyššia). Nádrže s plávajúcou strechou, s pevnou strechou a plávajúcou membránou alebo s pevnou strechou a plávajúcim zakrytím hladiny je potrebné vybaviť účinným tesnením z elastických materiálov.

Pri prečerpávaní organických kvapalín uvedených v bode a), ako napr. pri stáčaní z automobilových alebo železničných cisterien, pri plnení cisterien zo skladových nádrží alebo pri inom prečerpávaní je potrebné použiť zvláštne opatrenia, ako recirkuláciu plynnej fázy, vedenie vytlačovaných plynov na zneškodňovacie zariadenie, alebo iné obdobne účinné opatrenia.

Opatrenia na zníženie emisií pri skladovaní a pri prečerpávaní sa musia realizovať pri každej nádrži s objemom 100 m³ a väčším, alebo pri ročnom obrate 1000 m³ a väčšom.

Dýchanie nádrží eliminovať na čo najmenšiu mieru, napr. znížením teplotných výkyvov obsahu nádrže jej vhodnou izoláciou alebo reflexným náterom.

Pri prečerpávaní kvapalín I. a II. triedy horľavosti s teplotou varu do 200 oC je potrebné používať čerpadlá s účinnými tesniacimi systémami, ktoré majú nízke straty, ako napr. čerpadlá s mechanickými upchávkami.

Osobitne účinné opatrenia na zamedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia je potrebné vykonať v prípade manipulácie (čerpanie, komprimovanie, doprava potrubím, uskladňovanie) s kvapalnými organickými látkami, ktoré obsahujú viac ako 10 mg. kg^-1 látok 1. podskupiny 1. skupiny a viac ako 5 % látok 2. a 3. podskupiny 1. skupiny a 1. podskupiny 4. skupiny, ako:

– pri čerpaní je potrebné použiť osobitne tesné čerpadlá, napr. čerpadlá s dvojitou mechanickou upchávkou s externým preplachom a bezupchávkové čerpadlá, a tak zabezpečiť uzavretý okruh čerpaných látok,

– pri stláčaní plynov a pár nesmie byť odplynenie uzavieracej kvapaliny (oleja) upchávok kompresora odvedené do ovzdušia,

– obmedzovať počet prírubových spojení potrubí, ktorými sú dopravované plyny a pary, ak je to z hľadiska technológie, bezpečnosti práce a údržby možné,

– v prípade vysoko stabilných látok a látok 1. skupiny a látok 1. podskupiny 4. skupiny je potrebné vybaviť prírubové spojenia účinnými tesneniami,

– klasické ventily a posúvače s pohyblivými vretenami je potrebné nahradiť vlnovcovými ventilmi vybavenými pomocnými upchávkami alebo iným rovnocenným spôsobom.

Pri látkach, ktoré sú vysoko stabilné a toxické, ako napr. polychlórované bifenyly (PCB), polychlórované dibenzodioxíny (PCDD), polychlórované dibenzofurány (PCDF) je potrebné hmotnostný tok podľa technických možností maximálne obmedziť. Preto je potrebné popri čistení spalín alebo odpadových plynov vykonať technické opatrenia v technologickom procese, ako aj opatrenia s dosahom na povahu vstupných látok, ktorých cieľom bude zníženie tvorby týchto zlúčenín.

4.7

Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania ovzdušia pachovými látkami pre nové zdroje znečisťovania

Pri technologických procesoch a zariadeniach, pri ktorých môžu byť pri prevádzke alebo pri drobných poruchách emitované látky s intenzívnym zápachom, je potrebné vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napr. zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia, vhodné skladovanie surovín, výrobkov a zvyškov.

Odpadové plyny s intenzívnym zápachom je potrebné zaviesť na čistenie alebo inú vhodnú likvidáciu. Pri stanovení rozsahu požiadaviek v jednotlivých prípadoch je potrebné vziať do úvahy hlavne objemový prietok odpadových plynov, hmotnostný tok zapáchajúcej látky, miestne rozptylové podmienky, trvanie emisií a vzdialenosť zariadenia od najbližšej uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby.

Príloha č. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

EMISNÉ LIMITY PRE VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY PRI VYBRANÝCH TECHNOLÓGIÁCH A ZARIADENIACH A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA

PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL

TECHNOLOGICKÉ CELKY OBSAHUJÚCE STACIONÁRNE ZARIADENIA NA SPAĽOVANIE PALÍV (TEPLÁRNE, ELEKTRÁRNE, VÝHREVNE A ZARIADENIA NA PROCESNÉ SPAĽOVANIE) SO SÚHRNNÝM TEPELNÝM PRÍKONOM 0,3 MW A VÄČŠÍM

1.1

Zariadenie pre nové zdroje znečisťovania

Za zariadenie pre nové zdroje znečisťovania sa považuje kotol alebo skupina kotlov (prípadne procesných ohrevov), ktoré vypúšťajú alebo môžu vypúšťať odpadové plyny cez spoločný odvod spalín. Na priradenie emisného limitu podľa príkonu sa spočítavajú príkony kotlov spaľujúcich palivo rovnakého typu (tuhé, kvapalné, plynné). Pri dvojpalivovom systéme, ak podiel privedeného tepla druhým palivom neprekročí 30 %, sa z hľadiska priradenia emisného limitu berie kotol, ako keby spaľoval len palivo privádzajúce prevažujúci tepelný príkon. Ak kotol spaľuje prídavné palivo vo väčšom podiele ako 30 % privedeného tepla, príkon tohto kotla sa k príkonom kotlov spaľujúcich len jedno palivo (alebo považovaných za také) nepripočítava a na priradenie emisného limitu sa počíta príkon každého takého kotla samostatne. Osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s cirkulujúcou fluidnou alebo pretlakovou vrstvou a osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s výtavným ohniskom.

1.2

Zariadenie pre jestvujúce zdroje znečisťovania platné do 31. decembra 2009

Za zariadenie pre jestvujúce zdroje znečisťovania platné do 31. decembra 2009 sa považuje kotol alebo skupina kotlov (prípadne procesných ohrevov), ktoré vypúšťajú odpadové plyny cez spoločný odvod spalín a ktorých jednotlivé tepelné príkony sú nižšie ako 62 MW alebo jednotlivé kotly a zariadenia na procesné spaľovanie s menovitým tepelným príkonom 62 MW a vyšším. Na priradenie emisného limitu podľa príkonu sa spočítavajú príkony kotlov spaľujúcich palivo rovnakého typu (tuhé, kvapalné, plynné). Pri dvojpalivovom systéme, ak podiel privedeného tepla druhým palivom neprekročí 30 %, sa z hľadiska priradenia emisného limitu berie kotol, ako keby spaľoval len palivo privádzajúce prevažujúci tepelný príkon. Ak kotol spaľuje prídavné palivo vo väčšom podiele ako 30 % privedeného tepla, príkon tohto kotla sa k príkonom kotlov spaľujúcich len jedno palivo (alebo považovaných za také) nepripočítava a na priradenie emisného limitu sa počíta príkon každého takého kotla samostatne. Osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s cirkulujúcou fluidnou alebo pretlakovou vrstvou a osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s výtavným ohniskom.

Od 1. januára 2010 platí pre jestvujúce zdroje znečisťovania bod 1.1.

1.3

Zariadenie pre procesné spaľovanie

Pod zariadením pre procesné spaľovanie sa rozumejú iné technologické zariadenia spaľujúce palivá, ako sú elektrárne, teplárne a výhrevne, pri ktorých je množstvo a zloženie emisií závislé len od množstva a zloženia paliva, pričom spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený pevnou teplovýmennou plochou.

1.4

Palivá

V zariadeniach na spaľovanie palív sa môžu spaľovať len fosílne palivá a palivá z nich vyrobené (hnedé a čierne palivové uhlie, lignit, rašelina, koks, brikety, nafta, vykurovacie oleje a ťažké ropné frakcie štandardizovanej kvality spaľované v rafinériách ako vlastná produkcia), biomasa, odpadové oleje (do 31. decembra 2006), ak neobsahujú chlór v množstve väčšom ako 0,5 % hmot. a PCB a PCT v množstve väčšom ako 10 mg.kg^-1, zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové plyny, bioplyn, prípadne priemyselné plyny osobitne uvedené v bodoch 1.7.2.3, 1.7. 3a a 1.7. 3b.

Biomasa je každá rastlinná hmota alebo časť rastlinnej hmoty, ktorá môže byť využitá na výrobu energie. Drevný odpad a rastlinný odpad sú tiež biomasou, ak sú uvedené v bode 1.2 písm. b) v bodoch 1 až 5 V. časti tejto prílohy.

1.5

Emisné limity pre spaľovanie tuhých palív

1.5.1

Podmienky určenia emisných limitov

Všetky emisné limity uvedené v bode 1.5 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0 ^oC a pre obsah kyslíka v odpadových plynoch vo výške 6 % obj. Odchylne od tohto určenia sa pri spaľovaní dreva a inej hmoty rastlinného pôvodu koncentrácie prepočítavajú na obsah kyslíka v spalinách vo výške 11 % obj.

1.5.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

1.5.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 500 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW až do 50 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 150 mg.m^-3.

Odchylne od určenia v písmene c) pri zariadeniach na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW do 500 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 2,5 MW vrátane nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 250 mg.m^-3.

1.5.2.2

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby po 31. decembri 2001

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 500 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3. Tento emisný limit platí od 1. januára 2010 pre všetky zariadenia uvedených príkonov jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania.

1.5.2.3

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 62 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW do 62 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 150 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 2,5 MW vrátane sa emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky neurčuje a neplatia ani všeobecne platné emisné limity.

Odchylne od určenia v písmene b) pri zariadeniach na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou alebo s pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

1.5.3

Emisný limit pre oxidy síry (okrem spaľovania biomasy)

1.5.3.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 500 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m^-3. Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 10 %.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 175 MW a vyšším až do 500 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu vypočítanú podľa vzťahu

EL = 2400 - 4 x MTP,

kde EL je emisný limit [mg.m^-3],

MTP je menovitý tepelný príkon [MW].

Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu, pre zariadenia s menovitým tepelným príkonom 175 MW a vyšším až do 500 MW nesmie byť emisný stupeň vyšší ako hodnota vypočítaná podľa vzťahu

ES = 85 - 0,15 x MTP,

kde ES je emisný stupeň [%].

Ak sa uplatní emisný stupeň, koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách nesmie zároveň prekročiť hodnotu 2 500 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 175 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1700 mg.m^-3.

Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť hodnotu emisného limitu pod písmenom c), pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 167 MW nesmie byť emisný stupeň vyšší ako 60 %. Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 167 MW a vyšším až do 175 MW nesmie byť emisný stupeň vyšší ako hodnota vypočítaná podľa vzťahu pre emisný stupeň pod písmenom b). Ak sa uplatní emisný stupeň, koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách nesmie zároveň prekročiť hodnotu 2 500 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 50 MW pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 kg.h^-1 nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 2 500 mg.m^-3.

Odchylne od ustanovení v písmenách a) až d) pri zariadeniach na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m^-3 alebo emisný stupeň nesmie byť vyšší ako 15 %.

1.5.3.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 375 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 500 mg.m^-3. Ak nemožno túto hodnotu dosiahnuť bez odsírenia spalín, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 15 %.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 62 MW a vyšším až do 375 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 700 mg.m^-3. Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu bez odsírenia, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 60 %. V takom prípade koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách nesmie zároveň prekročiť hodnotu 2 500 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW až do 62 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 2 500 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane pri hmotnostnom toku oxidu siričitého vyššom ako 20 kg.h^-1 nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 2 500 mg.m^-3.

1.5.3.3

Podmienky dodržania emisného limitu

Spaľovacie zariadenie možno prevádzkovať aj pri výpadku zariadenia na obmedzenie emisií oxidu siričitého, ak doba výpadku neprekročí 96 hodín nasledujúcich po sebe a počas kalendárneho roka spolu 360 hodín.

1.5.4

Emisný limit pre oxidy dusíka

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 62 MW nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 550 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 62 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 650 mg.m^-3.

Odchylne od ustanovení v písmenách a) a b) pri spaľovaní tuhých palív vo výtavných kotloch nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 100 mg.m^-3.

Odchylne od ustanovení v písmenách a) a b) pri zariadeniach pre fluidné spaľovanie s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m^-3.

1.5.5

Emisný limit pre oxid uhoľnatý

1.5.5.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 250 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane pri hmotnostnom toku väčšom ako 5 kg.h^-1 nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 850 mg.m^-3.

1.5.5.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s roštovým kúreniskom všetkých typov s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 2,5 MW vrátane sa emisný limit pre oxid uhoľnatý neurčuje.

Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s roštovým kúreniskom s pohadzovačom s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 1 100 mg.m^-3.

V ostatných zariadeniach na spaľovanie tuhých palív, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) a b), s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane pri hmotnostnom toku 5 kg.h^-1 a väčšom nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 850 mg.m^-3.

V ostatných zariadeniach na spaľovanie tuhých palív, ktoré nie sú uvedené v písmene b), s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW, nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v odpadových plynoch prekročiť hodnotu 250 mg.m^-3.

1.5.6

Emisný limit pre organické látky

1.5.6.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri spaľovaní dreva, kôry, drevného odpadu a inej hmoty rastlinného pôvodu (biomasa) v zariadeniach s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách prekročiť hodnotu

pri zariadeniach s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším do 1 MW vrátane 100 mg.m^-3,

pri zariadeniach s menovitým tepelným príkonom viac ako 1 MW 50 mg.m^-3.

1.5.6.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri spaľovaní dreva, kôry, drevného odpadu a inej hmoty rastlinného pôvodu (biomasa) v zariadeniach s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW nesmie koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

1.5.7

Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 1

Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecne platné emisné limity. Pritom však treba využiť dostupné opatrenia s prihliadnutím na primeranosť nákladov na obmedzenie ich emisií (napr. technika spaľovania, voľba kvality palív).

1.6

Emisné limity pre spaľovanie kvapalných palív

1.6.1

Podmienky platnosti emisných limitov

Všetky emisné limity uvedené v bode 1.6 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0 ^oC a pre obsah kyslíka v spalinách vo výške 3 % obj.

1.6.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 50 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

Ak sa emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky uvedené v písmenách a) a b) dosahujú bez odlučovania, všeobecne platné emisné limity pre druhú skupinu znečisťujúcich látok (príloha č. 3 časť II. bod 2) sa neuplatňujú.

1.6.3

Emisný limit pre oxidy síry

1.6.3.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 500 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m^-3. Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 10 %.

Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 300 MW a vyšším až do 500 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu vypočítanú podľa vzťahu

EL = 3 650 - 6,5 x MTP,

kde EL je emisný limit [mg.m^-3],

MTP je menovitý tepelný príkon [MW].

Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu bez odsírenia, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 10 %.

Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW až do 300 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 700 mg.m^-3.

1.6.3.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009

Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 350 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v odpadových plynoch prekročiť hodnotu 500 mg.m^-3. Ak nemožno túto hodnotu dosiahnuť bez odsírenia, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 15 %.

Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW až do 350 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 700 mg.m^-3.

1.6.3.3

Podmienky dodržania emisného limitu

Spaľovacie zariadenie možno prevádzkovať aj pri výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií oxidu siričitého, ak doba výpadku neprekročí 96 hodín nasledujúcich po sebe a počas kalendárneho roka spolu 360 hodín.

1.6.3.4

Všeobecné podmienky prevádzkovania - obmedzenie obsahu síry v palive

V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane sa nesmie spaľovať palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % hmot. Toto obmedzenie neplatí pri spaľovaní vlastných technologických olejov, pritom však koncentrácia oxidov síry v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 1 700 mg.m^-3.

1.6.4

Emisný limit pre oxidy dusíka

Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW nesmie koncentrácia oxidu dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 450 mg.m^-3.

Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 500 mg.m^-3.

1.6.5

Emisný limit pre oxid uhoľnatý

Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 175 mg.m^-3.

1.6.6

Emisné limity pri spaľovaní odpadových olejov

1.6.6.1

Emisné limity pre zariadenia, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001

Pri spaľovaní odpadových olejov platia emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania ako pre spoluspaľovanie odpadov podľa V. časti.

1.6.6.2

Emisné limity pre ostatné zariadenia ako v bode 1.6.6.1 s platnosťou do 31. decembra 2006

Pri spaľovaní odpadových olejov platia emisné limity pre základné znečisťujúce látky podľa bodov 1.6.1 až 1.6.5 okrem bodu 1.6.2 písmena c), ktorý sa pri spaľovaní odpadových olejov neuplatňuje. Ďalšie podmienky spaľovania odpadových olejov určí orgán ochrany ovzdušia.

Od 1. januára 2007 platia emisné limity podľa bodu 1.6.6.1.

1.7

Emisné limity pre spaľovanie plynných palív

1.7.1

Podmienky platnosti emisných limitov

Všetky emisné limity v bode 1.7 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0 ^oC a pre obsah kyslíka v spalinách vo výške 3 % obj.

1.7.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

1.7.2.1

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky platný do 31. decembra 2004

Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 10 mg.m^-3.

1.7.2.2

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby po 31. decembri 2001

Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 5 mg.m^-3. Tento emisný limit platí od 1. januára 2005 pre všetky zariadenia uvedené v bode 1.7.2.1.

1.7.2.3

Emisný limit pre spaľovanie plynov z výroby ocele

Odchylne od ustanovení 1.7.2.1 a 1.7.2.2 pri spaľovaní plynov z výroby ocele nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

1.7.3

Emisný limit pre oxidy síry

Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť

pri spaľovaní priemyselných plynov z rafinérií hodnotu 100 mg.m^-3,

pri spaľovaní nízkovýhrevných priemyselných plynov (napr. vysokopecný plyn, koksárenský plyn, kalový plyn) a ich zmesí hodnotu 800 mg.m^-3,

pri spaľovaní skvapalneného plynu hodnotu 5 mg.m^-3,

pri spaľovaní ostatných plynov hodnotu 35 mg.m^-3.

1.7.4

Emisný limit pre oxidy dusíka

Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 200 mg.m^-3.

Odchylne od ustanovenia v písmene a) pri spaľovaní skvapalnených uhľovodíkových plynov nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 300 mg.m^-3.

1.7.5

Emisný limit pre oxid uhoľnatý

Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

1.8

Spaľovanie viacerých druhov palív

1.8.1

Spaľovanie viacerých druhov palív v jednom zariadení postupne

Pri spaľovaní viacerých druhov palív v jednom spaľovacom zariadení tak, že je spaľovaný vždy len jeden druh paliva, platí emisný limit pre spaľovaný druh paliva.

1.8.2

Spaľovanie viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení

1.8.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom spaľovacom zariadení sa emisný limit určí ako modifikovaný vážený priemer emisných limitov používaných palív podľa vzťahu

EL_mix,O_ref=(20,95-O_ref)/Q_celk.[Q_i.EL_i/(20,95_-O_r,i) +...+Q_n.EL_n/(20,95-O_r,n)],

kde

Q_i je tepelný príkon v i-tom palive,

Q_celk je celkový tepelný príkon,

EL_i je emisný limit pre dané palivo a ref. kyslík,

EL_mix,O_ref je celkový emisný limit,

O_ref je referenčný kyslík pre prevládajúce palivo podľa príkonu v obj. %,

O_r,ije referenčný kyslík pre i-te palivo v obj. %,

ak podiel tepelného príkonu jedného paliva je 70 % a viac, platí emisný limit podľa tohto paliva.

1.8.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009

Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení je emisný limit určený tým druhom paliva, ktorého podiel na tepelnom príkone je najväčší; za zariadenie sa v tomto prípade považuje každý jednotlivý kotol.

1.8.3

Súčasné spaľovanie viacerých druhov palív v rôznych typoch stacionárnych zariadení na spaľovanie palív

Ak sú v rámci jedného zdroja znečisťovania spaliny z viacerých zariadení alebo skupín zariadení odvádzané spoločným odvodom spalín a pre jednotlivé zariadenia alebo skupiny sú týmto nariadením určené rôzne emisné limity, môže sa na účely preukázania podmienok dodržania emisných limitov (§ 9) použiť vzťah uvedený v bode 1.8.2.1 písm. a).

PLYNOVÉ TURBÍNY

2.1

Podmienky určenia emisného limitu

Emisné limity uvedené v bodoch 2.3 až 2.6 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa a 0 ^oC a pri obsahu kyslíka 15 %.

2.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

Prevádzka plynovej turbíny sa musí viesť tak, aby tvorba tuhých znečisťujúcich látok (sadzí) nebola

pri objeme spalín 60 000 m³.h^-1 a väčšom (menovitý tepelný príkon 20 MW a vyšší) pri nábehu vyššia ako tretí stupeň podľa Bacharachovej stupnice a pri trvalej prevádzke vyššia ako druhý stupeň podľa Bacharachovej stupnice,

pri objeme spalín do 60 000 m³.h^-1 (menovitý tepelný príkon do 20 MW) pri všetkých stavoch prevádzky vyššia ako štvrtý stupeň podľa Bacharachovej stupnice.

2.3

Emisný limit pre oxid siričitý

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri použití kvapalného paliva s obsahom síry koncentrácia oxidu siričitého v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 600 mg.m^-3.

2.3.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri použití kvapalného paliva s obsahom síry koncentrácia oxidu siričitého v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 1 700 mg.m^-3.

2.4

Emisný limit pre oxidy dusíka

Koncentrácia oxidov dusíka v spalinách vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu

pri objeme spalín 60 000 m³.h^-1 a väčšom (menovitý tepelný príkon 20 MW a vyšší) 300 mg.m^-3,

pri objeme spalín do 60 000 m³.h^-1 (menovitý tepelný príkon do 20 MW) 350 mg.m^-3,

emisné limity podľa písmen a) a b) platia pre jednotlivé plynové turbíny s mechanickou účinnosťou do 30 % vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením hodnotou podielu ŋ/30, kde ŋ je skutočná účinnosť v %.

2.5

Emisný limit pre oxid uhoľnatý

Koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách pri trvalej prevádzke nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

2.6

Integrácia kotla s plynovou turbínou

2.6.1

Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania

V prípade zaradenia spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky ich platnosti ako pre plynové turbíny. V prípade prikurovania spalinového kotla s príkonom väčším ako 30 % príkonu plynovej turbíny sa počíta emisný limit ako vážený priemer emisného limitu pre plynovú turbínu a spalinový kotol podľa vzťahu uvedeného v bode 1.8.2.1 písm. a).

2.6.2.

Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania

V prípade zaradenia spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky ich platnosti ako pre plynové turbíny.

ZARIADENIA NA SUŠENIE ALEBO NA INÉ TEPELNÉ ÚPRAVY, PRI KTORÝCH DOCHÁDZA K PRIAMEMU STYKU SPALÍN ALEBO PLAMEŇA S OHRIEVANÝM MÉDIOM

3.1.

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy možno spaľovať len plynné palivá, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 0,2 % hmot. alebo pevné palivá s mernou sírnatosťou najviac 0,5 g.MJ^-1.

3.2

Emisné limity

V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy platia také emisné limity pre znečisťujúce látky, ktorých emisia závisí len od paliva a spôsobu spaľovania, aké platia pre ostatné zariadenia na spaľovanie palív podľa druhu spaľovaného paliva pri referenčnom obsahu kyslíka 17 %.

STACIONÁRNE PIESTOVÉ SPAĽOVACIE MOTORY – NOVÉ ZDROJE ZNEČISŤOVANIA

4.1

Podmienky určenia emisného limitu

Emisné limity platia pri štandardných podmienkach 101,32 kPa, teplote 0 ^oC a pri obsahu kyslíka 5 % obj. Emisné limity neplatia pre agregáty používané výlučne na núdzovú prevádzku.

4.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách zo vznetových spaľovacích motorov pri spaľovaní kvapalných palív nesmie prekročiť hodnotu 130 mg.m^-3.

4.3

Emisný limit pre oxidy dusíka

Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu

pri vznetových motoroch s menovitým tepelným príkonom
0,3 MW a vyšším do 3 MW 4 000 mg.m^-3,
3 MW a vyšším 2 000 mg.m^-3,

pri ostatných motoroch
štvortaktných 500 mg.m^-3,
dvojtaktných 800 mg.m^-3.

4.4

Emisný limit pre oxid uhoľnatý

Koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 650 mg.m^-3.

4.5

Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie obsahu síry v palive

V stacionárnych spaľovacích motoroch možno spaľovať len plynné palivá a kvapalné palivá s obsahom síry najviac 0,2 % hm.

VÝROBA KOKSU

5.1

Vykurovanie koksárenských batérií

5.1.1

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

Dym vypúšťaný z komína koksárenskej batérie nesmie byť tmavší ako druhý stupeň Ringelmannovej stupnice.

5.1.2

Emisný limit pre oxidy dusíka

Koncentrácia oxidov dusíka v spalinách vykurovacieho plynu vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu 500 mg.m^-3. Uvedený emisný limit platí pre obsah kyslíka v spalinách vo výške 5 %.

5.1.3

Obmedzenie obsahu sulfánu (sírovodíka) vo vykurovacom plyne

Koncentrácia sulfánu vo vykurovacom plyne nesmie prekročiť hodnotu 500 mg.m^-3.

5.2

Príprava koksárenskej vsádzky

5.2.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje

Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou).

5.2.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

5.2.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

5.2.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

5.3

Plnenie koksovacích komôr

5.3.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Plniace plyny je potrebné zaviesť do technologického plynu alebo do inej koksovacej komory, ak je takýto odvod s ohľadom na ďalšie spracovanie surového dechtu možný. V opačnom prípade sa musia spaľovať.

Všetky otvory koksárenských batérií musia byť utesnené tak, aby v uzavretom stave pri vizuálnej kontrole podiel dymiacich otvorov oproti celkovému počtu otvorov na koksovacej batérii nebol vyšší ako 10 %.

5.3.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch zo spaľovania plniacich plynov nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

5.4

Vytlačovanie koksu

5.4.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Vytlačovaná môže byť len úplne skoksovaná vsádzka. Pri vytlačovaní koksu sa musia odpadové plyny odviesť do odprašovacieho zariadenia.

5.4.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok nesmú byť väčšie ako 0,035 kg na tonu koksu v mesačnom priemere.

5.5

Chladenie koksu

5.5.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Pri chladení koksu je potrebné zaviesť procesy s nízkymi emisiami tuhých znečisťujúcich látok, ako napr. suché chladenie koksu.

5.5.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky pre nové zdroje znečisťovania

Pri suchom chladení koksu nesmú celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok prekročiť hodnotu 0,02 kg na tonu koksu v mesačnom priemere.

5.5.3

Všeobecné podmienky prevádzkovania a emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Všeobecné podmienky prevádzkovania a emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky podľa bodov 5.5.1 a 5.5.2 sa vzťahujú na jestvujúce zdroje s účinnosťou od 1. 1. 2015.

5.6

Triediarne koksu

5.6.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Zariadenia na drvenie a triedenie koksu sa musia odsávať a odprašovať.

5.6.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

5.6.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

5.6.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

5.7

Chemické prevádzky koksární

5.7.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Zariadenia chemických prevádzok musia byť zabezpečené proti únikom prchavých látok do ovzdušia.

Závadné vody z priameho chladenia plynu nesmú byť v priamom styku s ovzduším.

Koksárenský plyn na výstupe z chemických prevádzok môže obsahovať max. 500 mg.m^-3 sulfánu (sírovodíka).

Koksárenský plyn sa nesmie priamo vypúšťať do ovzdušia.

II.

VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV

ÚPRAVA ŽELEZNEJ RUDY

1.1

Príprava vsádzky pre aglomeráciu

1.1.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

1.1.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

1.1.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

1.1.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

1.2

Aglomerácia

1.2.1

Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky

Koncentrácie jednotlivých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne zo spekacích pásov nesmú prekročiť hodnotu pre

tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m^-3,
oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý 400 mg.m^-3,

oxidy síry pri spracovaní sulfidických rúd 1 000 mg.m^-3 ,

oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 400 mg.m^-3,

oxid uhoľnatý 6 000 mg.m^-3,

oxid uhoľnatý pri spracovaní karbonátových rúd 8 000 mg.m^-3,

ortuť v plynnom skupenstve 1 mg.m^-3.

Uvedené emisné limity platia pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 19 % obj.

1.3

Magnetizačné praženie rúd a ich peletizácia v rotačných peciach

1.3.1

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

1.3.2

Emisný limit pre oxidy síry

1.3.2.1

Emisný limit pre nové zdroje

Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v odpadovom plyne pri pražení sulfidických rúd nesmie prekročiť hodnotu 2 500 mg.m^-3, ak nie je možné túto hodnotu dosiahnuť bez odsírenia, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 60 %.

1.3.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje

Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v odpadovom plyne pri pražení sulfidických rúd nesmie prekročiť hodnotu 3 500 mg.m^-3.

1.4

Chladenie, drvenie, triedenie a manipulácia s pražencom

1.4.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

1.4.2

Emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z drvenia, triedenia a manipulácie so vsádzkou nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z chladenia nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

VÝROBA SUROVÉHO ŽELEZA, VYSOKÉ PECE

2.1

Doprava a manipulácia s vysokopecnou vsádzkou

2.1.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

2.1.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

2.1.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

2.1.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

2.2

Odlievanie

2.2.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

2.2.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

2.3

Ohrievače vetra

2.3.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

2.3.2

Emisný limit pre jednotlivé znečisťujúce látky

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

Koncentrácia oxidu uhoľnatého v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 6 000 mg.m^-3.

2.3.3

Podmienky platnosti emisného limitu

Emisné limity platia pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 7 % obj.

VÝROBA OCELE

3.1

Kyslíkové konvertory

3.1.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Konvertorový plyn je potrebné zachytávať na ďalšie využitie.

3.1.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

3.1.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok nesmie prekročiť hodnotu

v odpadových plynoch z konvertora 50 mg.m^-3,

v odpadových plynoch z odsávania z dopravy a manipulácie so vsádzkou 50 mg.m^-3.

3.1.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

v odpadových plynoch z konvertora 50 mg.m^-3,

v odpadových plynoch z odsávania z dopravy a manipulácie so vsádzkou 100 mg.m^-3.

3.1.2.3

Podmienka platnosti emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania

Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky pred spaľovaním.

3.2

Elektrické oblúkové pece, indukčné pece a vákuovacie zariadenia

3.2.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Pri delení ťažkého kovového odpadu pre vsádzku rezaním kyslíkom je potrebné podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov zabezpečiť odsávanie a odprášenie odpadových plynov.

3.2.2

Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky v odpadových plynoch z pecí

Koncentrácia znečisťujúcich látok v spalinách z pecí s hmotnosťou vsádzky do 20 t nesmie prekročiť hodnotu

pre tuhé znečisťujúce látky 75 mg.m^-3,

pre oxid uhoľnatý 1 000 mg.m^-3,

pre oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 400 mg.m^-3,

Koncentrácia znečisťujúcich látok v spalinách z pecí s hmotnosťou vsádzky 20 t a vyššou nesmie prekročiť hodnotu

pre tuhé znečisťujúce látky 50 mg.m^-3,

pre oxid uhoľnatý 1 000 mg.m^-3,

pre oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 400 mg.m^-3.

3.2.3

Emisný limit z odsávania z dopravy a manipulácie

3.2.3.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy a manipulácie so vsádzkou a z delenia ťažkého kovového odpadu rezaním kyslíkom nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

3.2.3.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

3.2.3.3

Podmienka platnosti emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania

Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky pred spaľovaním.

ZLIEVÁRENSKÉ TECHNOLÓGIE

4.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Pri výrobe jadier a foriem je potrebné vznikajúce organické znečisťujúce látky odsávať a zachytávať.

VÝROBA LIATINY – KUPLOVÉ PECE

5.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Emisie znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia, využívaním alebo spaľovaním CO).

5.2

Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky z kuplových pecí

Koncentrácia znečisťujúcich látok v spalinách z pecí s taviacim výkonom do 10 t.h^-1 nesmie prekročiť hodnotu pre

tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m^-3,

oxid uhoľnatý pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom 1 000 mg.m^-3.

Koncentrácia znečisťujúcich látok v spalinách z pecí s taviacim výkonom 10 t.h^-1 a vyšším nesmie prekročiť hodnotu pre

tuhé znečisťujúce látky 75 mg.m^-3,

oxid uhoľnatý pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom 1 000 mg.m^-3.

5.3

Emisný limit z odsávania z dopravy a manipulácie

5.3.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy, manipulácie so vsádzkou a z ostatných zariadení nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

5.3.2.

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy, manipulácie so vsádzkou a z ostatných zariadení nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

5.3.3

Podmienka platnosti emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania

Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky pred spaľovaním.

HUTNÍCKA DRUHOVÝROBA (napr. valcovne, drôtovne, kováčovne a iná tepelná úprava)

6.1

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

6.1.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne zo všetkých zariadení nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

6.1.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne zo všetkých zariadení nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

6.2

Emisný limit pre oxidy síry

Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý pri použití vykurovacieho plynu ako zmesi vysokopecného a koksárenského plynu nesmie prekročiť hodnotu 800 mg.m^-3.

6.3

Emisný limit pre oxidy dusíka

Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v odpadových plynoch z ohrievacích pecí

bez predhrievača vzduchu nesmie prekročiť hodnotu 400 mg.m^-3,

s predhrievačom vzduchu nesmie prekročiť hodnotu 800 mg.m^-3.

6.4

Podmienky dodržania emisného limitu

Emisné limity platia pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 5 % obj.

6.5

Emisný limit pre zinok

Pri žiarových úpravách povrchu nesmie prekročiť koncentrácia zinku v odpadových plynoch hodnotu 20 mg.m^-3 pri obsahu kyslíka 19 % obj.

VÝROBA A SPRACÚVANIE NEŽELEZNÝCH KOVOV A FEROZLIATIN

7.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje

7.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

7.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách z pecných agregátov nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy, manipulácie so vsádzkou a z ostatných zariadení nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

7.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách z pecných agregátov nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy, manipulácie so vsádzkou a z ostatných zariadení nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

7.3

Emisný limit pre oxidy síry pri výrobe medi

7.3.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý pri spracúvaní odpadových sírnych plynov na kyselinu sírovú nesmie prekročiť hodnotu 1 500 mg.m^-3 pri zabezpečení opatrení na minimalizáciu emisií SO₃.

7.3.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.

7.4

Spoločné ustanovenie

Ustanovenia uvedené v bode 7 sa netýkajú výroby a spracúvania ortuti a hliníka.

VÝROBA ORTUTI NA BÁZE TETRAEDRITOVÝCH KONCENTRÁTOV

8.1

Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

Koncentrácia kovov nesmie prekročiť hodnotu pre

ba)

arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As 4 mg.m^-3,

bb)

ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg 7 mg.m^-3,

bc)

antimón a meď a ich zlúčeniny vyjadrené ako suma Sb+Cu 19 mg.m^-3.

VÝROBA HLINÍKA

9.1

Elektrolýza

9.1.1

Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v plyne odsávanom z elektrolyzérov nesmie prekročiť hodnotu 30 mg.m^-3.

Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok vrátane odsávania výrobných priestorov elektrolýzy nesmú prekročiť v dennom priemere hodnotu 5 kg na tonu hliníka.

Koncentrácia zlúčenín fluóru vyjadrená ako fluorovodík v plyne odsávanom z elektrolyzérov nesmie prekročiť hodnotu 2 mg.m^-3 a emisie zlúčenín fluóru vyjadrené ako fluorovodík nesmú prekročiť v dennom priemere hodnotu 0,5 kg na tonu hliníka.

Koncentrácia zlúčenín fluóru vyjadrená ako fluorovodík v odpadových plynoch z odsávania výrobných priestorov elektrolýzy nesmie prekročiť hodnotu 1 mg.m^-3 a ich emisia nesmie prekročiť v dennom priemere hodnotu 0,5 kg na tonu hliníka.

9.2

Výroba oxidu hlinitého a uhlíkatých elektród

9.2.1

Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky

Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé emisie, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadovom plyne hodnotu 50 mg.m^-3.

Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 400 mg.m^-3.

Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách z rotačných pecí

ca)

s využitím tepla spalín nesmie prekročiť hodnotu 1 300 mg.m^-3,

cb)

bez využitia tepla spalín nesmie prekročiť hodnotu 1 800 mg.m^-3.

III.

VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV

VÝROBA CEMENTU

1.1

Podmienky určenia emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania

Emisné limity pre znečisťujúce látky v odpadových plynoch z rotačných cementárskych pecí platia pre koncentrácie prepočítané na obsah kyslíka 11 % obj.

1.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé znečisťujúce látky, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadovom plyne hodnotu 50 mg.m^-3.

Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok nesmú prekročiť hodnotu 1,5 kg na tonu vypáleného slinku v mesačnom priemere.

1.3

Emisný limit pre oxidy síry

Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách z výpalu slinku nesmie prekročiť hodnotu 400 mg.m^-3.

1.4

Emisný limit pre oxidy dusíka

1.4.1

Emisný limit pre nové zdroje

Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu

pri rotačných peciach s disperzným predhrievačom suroviny a využitím tepla spalín 1 300 mg.m^-3,

pri ostatných peciach 1 500 mg.m^-3.

1.4.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách nesmie prekročiť hodnotu

z rotačných pecí pri využití tepla spalín 1 300 mg.m^-3,

z rotačných pecí bez využitia tepla spalín 1 800 mg.m^-3,

zo šachtových pecí 1 500 mg.m^-3.

VÝROBA VÁPNA

2.1

Podmienky určenia emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania

Emisné limity pre znečisťujúce látky v odpadových plynoch z rotačných vápenných pecí platia pre koncentrácie prepočítané na obsah kyslíka 11 % obj.

2.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

2.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé znečisťujúce látky s výnimkou hydrátora vápna, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m^-3.

Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok nesmú prekročiť hodnotu 1,5 kg na tonu vypáleného vápna v mesačnom priemere.

2.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé znečisťujúce látky s výnimkou hydrátora vápna, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m^-3.

2.3

Emisný limit pre oxidy dusíka

2.3.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia oxidov dusíka v odpadových plynoch z vypaľovacích pecí vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu 1 500 mg.m^-3.

2.3.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu:

pri rotačných peciach 1 800 mg.m^-3,

pri ostatných peciach 1 500 mg.m^-3.

OBAĽOVNE BITÚMENOVÝCH ZMESÍ A MIEŠIARNE BITÚMENOV

3.1

Podmienky určenia emisného limitu pre nové zdroje znečisťovania

Emisné limity platia prepočítané na koncentrácie pre obsah kyslíka v spalinách 17 % obj.

3.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

3.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia emisií tuhých znečisťujúcich látok nesmie pri všetkých operáciách prekročiť hodnotu 30 mg.m^-3.

3.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia emisií tuhých znečisťujúcich látok nesmie pri všetkých operáciách prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

3.3

Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie obsahu síry v palive pre nové zdroje znečisťovania

Pri výrobe bitúmenových zmesí sa nesmie používať kvapalné palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % alebo pevné palivo s merným obsahom síry vyšším ako 0,5 g.MJ^-1.

VÝROBA MAGNEZITU

4.1

Podmienky určenia emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania

Emisné limity pre znečisťujúce látky v odpadových plynoch z rotačných vypaľovacích pecí platia pre koncentrácie prepočítané na obsah kyslíka 11 % obj.

4.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

4.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri všetkých operáciách, kde vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich látok, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadovom plyne hodnotu 50 mg.m^-3.

Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok nesmú prekročiť hodnotu 1,5 kg na tonu vypáleného magnezitu v mesačnom priemere.

4.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri všetkých operáciách, kde vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich látok, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadovom plyne hodnotu 50 mg.m^-3.

4.3

Emisný limit pre oxidy síry

Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý pri výpale magnezitového slinku nesmie prekročiť hodnotu 400 mg.m^-3.

4.4

Emisný limit pre oxidy dusíka

4.4.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v odpadových plynoch z vypaľovacích pecí nesmie prekročiť hodnotu 1 500 mg.m^-3.

4.4.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu

pri rotačných peciach 1 800 mg.m^-3,

pri ostatných peciach 1 500 mg.m^-3.

VÝROBA SKLA A SKLÁRSKYCH VÝROBKOV A SKLENENÝCH VLÁKEN

5.1

Podmienky stanovenia emisných limitov

Emisné limity uvedené v bodoch 5.1 až 5.5 sa vzťahujú na suché spaliny pri štandardných stavových podmienkach pri tlaku 101, 325 kPa a teplote 0 ^oC. Pre taviace agregáty platia emisné limity pri obsahu kyslíka v odpadových plynoch 13 % obj. pre kontinuálne taviace agregáty a 17 % obj. pre diskontinuálne taviace agregáty.

5.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

5.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri všetkých operáciách, kde vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich látok, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m^-3.

Súčet koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok nesmie prekročiť pre

ba)

arzén
chróm
kadmium
kobalt
nikel
selén

pri hmotnostnom toku 0,005 kg.h^-1 a vyššom hodnotu 1 mg.m^-3,

bb)

antimón
cín
mangán
meď
olovo
vanád

pri hmotnostnom toku 0,025 kg.h^-1 a vyššom hodnotu 5 mg.m^-3.

5.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Pri všetkých operáciách, kde vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich látok, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu

aa)

pri hmotnostnom toku nižšom ako

2,5 kg.h^-1 100 mg.m^-3,

ab)

pri hmotnostnom toku

2,5 kg.h^-1 a vyššom 50 mg.m^-3.

Súčet koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok nesmie prekročiť pre

ba)

arzén
chróm
kadmium
kobalt
nikel
selén

pri hmotnostnom toku 0,01 kg.h^-1 a vyššom hodnotu 2 mg.m^-3,

bb)

antimón
cín
mangán
meď

olovo
vanád

pri hmotnostnom toku 0,05 kg.h^-1 a vyššom hodnotu 5 mg.m^-3.

5.3

Emisný limit pre oxidy síry

Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý nesmie prekročiť hodnotu

pri palive zemný plyn 500 mg.m^-3,

pri palive generátorový plyn 1 750 mg.m^-3.

5.4

Emisný limit pre oxidy dusíka

Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť v spalinách hodnotu

pre rekuperatívne kontinuálne taviace agregáty 1 600 mg.m^-3,

pre regeneratívne kontinuálne taviace agregáty 2 500 mg.m^-3,

pre diskontinuálne taviace agregáty 1 100 mg.m^-3.

Ak je z dôvodu kvality výrobku nutné nitrátové čerenie, nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý prekročiť dvojnásobok hodnôt uvedených v písmenách a), b) a c).

5.5

Emisný limit pre plynné zlúčeniny fluóru

5.5.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia zlúčenín fluóru vyjadrená ako fluorovodík nesmie prekročiť pri hmotnostnom toku 0,05 kg.h^-1 a vyššom hodnotu 7 mg.m^-3.

5.5.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia zlúčenín fluóru vyjadrená ako fluorovodík nesmie prekročiť pri hmotnostnom toku 0,1 kg.h^-1 a vyššom hodnotu 10 mg.m^-3.

5.6

Emisný limit pre plynné zlúčeniny chlóru

5.6.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia zlúčenín chlóru vyjadrená ako chlorovodík nesmie prekročiť pri hmotnostnom toku 0,3 kg.h^-1 a vyššom hodnotu 30 mg.m^-3.

5.6.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Koncentrácia zlúčenín chlóru vyjadrená ako chlorovodík nesmie prekročiť pri hmotnostnom toku 0,5 kg.h^-1 a vyššom hodnotu 50 mg.m^-3.

VÝROBA MINERÁLNYCH VLÁKEN S ORGANICKÝMI SPÁJADLAMI

6.1

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy, manipulácie so vsádzkou a z ostatných zariadení, ktoré emitujú tuhé znečisťujúce látky, nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

6.2

Emisné limity pre kuplové pece

Koncentrácia znečisťujúcich látok pri tavení čadiča v kuplových peciach nesmie prekročiť hodnotu

v odpadových plynoch z pecí s taviacim výkonom do 10 t.h^-1 pre
tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m^-3,
oxid uhoľnatý 1 000 mg.m^-3,

v odpadových plynoch z pecí s taviacim výkonom 10 t.h^-1 a vyšším pre
tuhé znečisťujúce látky 75 mg.m^-3,
oxid uhoľnatý 1 000 mg.m^-3.

6.3

Emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky z usadzovania, vytvrdzovania a sušenia minerálnych vláken s organickými spájadlami

Pri usadzovaní, vytvrdzovaní a sušení minerálnych vláken s organickými spájadlami nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch prekročiť hodnotu 75 mg.m^-3.

OSTATNÉ ZDROJE PRIEMYSLU VÝROBY NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV

7.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Odpadové plyny z výroby a spracovania viskózy je potrebné podľa technických možností a primeranosti nákladov odvádzať na zneškodňovanie alebo regeneráciu.

7.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

7.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé znečisťujúce látky, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m^-3.

7.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.

ZARIADENIA NA VYPAĽOVANIE KERAMICKÝCH VÝROBKOV PRI POUŽITÍ HLINY AKO SUROVINY (napr. výroba tehál)

8.1

Podmienky určenia emisných limitov pre nové zdroje

Emisné limity platia prepočítané na obsah kyslíka v odpadových plynoch 18 % obj.

8.2

Emisný limit pre oxidy síry

8.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri obsahu síry vo vstupných surovinách menej ako 0,12 % nesmie koncentrácia oxidov síry v odpadových plynoch vyjadrená ako oxid siričitý pri hmotnostnom toku 10 kg.h^-1 a vyššom prekročiť hodnotu 500 mg.m^-3.

Pri obsahu síry vo vstupných surovinách 0,12 % a vyššom nesmie koncentrácia oxidov síry v odpadových plynoch vyjadrená ako oxid siričitý pri hmotnostnom toku 10 kg.h^-1 a vyššom prekročiť hodnotu 1 500 mg.m^-3.

8.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.

IV.

CHEMICKÝ PRIEMYSEL

VÝROBA CHLÓRU

1.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Všetky druhy koncových, technologických a iných odpadových plynov obsahujúcich chlór sa musia zaviesť do vhodného zariadenia na odstránenie chlóru.

Z pracovného priestoru elektrolýzy je potrebné zabezpečiť centrálne odsávanie a odvádzanie odpadových plynov.

1.2

Emisný limit pre chlór

Koncentrácia chlóru v odpadovom plyne opúšťajúcom odchlórovacie zariadenie nesmie prekročiť hodnotu 6 mg.m^-3.

1.3

Emisný limit pre ortuť

Emisie ortuti v odpadovom plyne odsávanom z priestoru elektrolýzy nesmú prekročiť hodnotu 1,5 g ortuti na tonu vyrobeného chlóru v ročnom priemere.

VÝROBA CHLOROVODÍKA A KYSELINY CHLOROVODÍKOVEJ

2.1

Emisný limit pre chlorovodík

Koncentrácia chlorovodíka v odpadových plynoch odchádzajúcich z čistenia odpadového plynu nesmie prekročiť hodnotu 25 mg.m^-3. Súčasne emisie chlorovodíka pri výrobe kyseliny chlorovodíkovej nesmú prekročiť 0,05 kg chlorovodíka na tonu vyrobenej 36 %-nej kyseliny chlorovodíkovej v mesačnom priemere.

Emisné limity uvedené v písmene a) platia pre tieto procesy:

ba)

spaľovanie chloru vo vodíku,
bb) reakcie solí s kyselinou sírovou (Mannheimov proces, sulfátový proces),
bc) chlorácia organických zlúčenín.

VÝROBA KYSELINY SÍROVEJ

3.1

Emisný limit pre oxidy síry

Emisie oxidov síry vyjadrené ako oxid siričitý vo vypúšťanom plyne nesmú prekročiť hodnotu 2,2 kg na tonu vyrobenej kyseliny sírovej v ročnom priemere (prepočítané na 100 %-nú kyselinu sírovú).

VÝROBA AMONIAKU A MOČOVINY

4.1

Emisný limit pre amoniak

Emisie amoniaku vo vypúšťanom plyne nesmú prekročiť hodnotu 0,2 kg na jednu tonu vyrobeného amoniaku v mesačnom priemere. Emisia amoniaku sa sleduje pred spálením vypúšťaných plynov v technologickom ohreve alebo v poľnom horáku.

VÝROBA KYSELINY DUSIČNEJ

5.1

Emisný limit pre oxidy dusíka

Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť v odpadovom plyne hodnotu 300 mg.m^-3.

5.2

Emisný limit pre amoniak

Ak sa použije na znižovanie emisií oxidov dusíka katalytická redukcia oxidov dusíka amoniakom, nesmie prekročiť koncentrácia amoniaku v odpadovom plyne hodnotu 300 mg.m^-3.

VÝROBA SÍRY (CLAUSOV PROCES)

6.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje

Odpadové plyny s obsahom sulfánu (sírovodíka) sa musia dodatočne spaľovať.

6.2

Emisný limit pre sulfán

Koncentrácia sulfánu v odpadovom plyne po spaľovaní nesmie prekročiť hodnotu 10 mg.m^-3.

6.3

Emisný limit pre zlúčeniny síry

Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou do 10 ton síry vrátane nesmie prekročiť 6 %.

Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou väčšou ako 10 ton do 20 ton síry vrátane nesmie prekročiť 3 %.

Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou väčšou ako 20 ton do 50 ton síry vrátane nesmie prekročiť 2 %.

Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou nad 50 ton síry nesmie prekročiť 1 %.

VÝROBA A SPRACOVANIE VISKÓZY

7.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Odpadové plyny z výroby viskózy, prípravy zvlákňovacieho kúpeľa a podľa technických možností aj z ďalších operácií sa musia odvádzať do zariadenia na zachytávanie alebo na zneškodňovanie odpadových plynov. Pritom je potrebné využiť najlepšie technicky dosiahnuteľné možnosti regenerácie alebo zneškodňovania emitovaných znečisťujúcich látok s prihliadnutím na primeranosť nákladov na zriadenie a prevádzku.

Zvlákňovacie stroje pri kontinuálnom spôsobe zvlákňovania musia byť zakapotované, s odvodom odsávaných odpadových plynov na čistenie.

Pri odvádzaní odpadových vôd s obsahom sulfánu a sírouhlíka je potrebné vykonať podľa technických možností a s prihliadnutím na primeranosť nákladov opatrenia, aby sa obmedzil ich únik do ovzdušia.

7.2

Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky

V odpadovom plyne odchádzajúcom zo zneškodňovania nesmie koncentrácia prekročiť hodnotu pre

aa)

sulfán (sírovodík) 10 mg.m^-3,

ab)

sírouhlík 100 mg.m^-3.

Celkové emisie vrátane odsávania výrobných priestorov a prídavného odsávania zvlákňovacích strojov nesmú prekročiť hodnotu pre

ba)

sulfán (sírovodík) 50 mg.m^-3,

bb)

sírouhlík z výroby striže, textilného hodvábu a fólie 150 mg.m^-3,

bc)

sírouhlík z výroby kordového hodvábu 400 mg.m^-3.

7.3.

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Všeobecné podmienky prevádzkovania podľa bodu 7.1 písm. a) a b) sa vzťahujú na jestvujúce zdroje s účinnosťou od 1. 1. 1999.

VÝROBA POLYVINYLCHLORIDU (PVC)

8.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Odpadové plyny s obsahom vinylchloridu je potrebné odvádzať na čistenie alebo na termickú likvidáciu.

8.2

Emisný limit pre vinylchlorid

Koncentrácia vinylchloridu v odpadovom plyne z čistenia alebo z likvidácie nesmie prekročiť hodnotu 5 mg.m^-3.

Na mieste prechodu z uzatvoreného systému na úpravu alebo na sušenie v otvorenom systéme nesmie zvyškový obsah vinylchloridu prekročiť v mesačnom priemere

ba)

v hotovom výrobku 10 mg VC na kg PVC,

bb)

v suspenzii homopolyméru 100 mg VC na kg PVC,

bc)

v suspenzii kopolyméru 400 mg VC na kg kopolyméru,

bd)

v suspenzii mikropolyméru a emulzii polyméru 1 500 mg VC na kg PVC.

RAFINÉRIE ROPY, PETROCHEMICKÉ SPRACOVANIE ROPY A DISTRIBUČNÉ SKLADY RAFINÉRSKYCH A PETROCHEMICKÝCH PRODUKTOV

9.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

9.1.1

Skladovanie a prečerpávanie

Pri skladovaní surovín, medziproduktov a produktov s tlakom pár vyšším ako 1,32 kPa (13 mbar) pri teplote 20 ^oC do 76 kPa pri pracovnej teplote je potrebné

– používať skladové nádrže s plávajúcou strechou vybavené účinným tesnením okrajov strechy,

– nádrže s pevnou strechou vybaviť vnútornou plávajúcou membránou s tesnením,

– zabezpečiť odvod pár z nádrží s pevnou strechou na spätné získavanie alebo na zneškodňovanie,

– vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným metódam vyrovnajú.

Tieto opatrenia musia zabezpečiť zníženie emisií aspoň o 90 % v porovnaní s nádržou s pevnou strechou bez plávajúceho zakrytia hladiny. V prípade odvádzania pár na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie nesmie byť emisný stupeň vyšší ako 5 % (účinnosť zariadenia min. 95 %).

Pre benzíny a obdobné ropné produkty s tlakom pár 15,4 kPa a vyšším pri teplote 20 ŢC (podľa Reida 27,6 kPa a vyšším) nesmie koncentrácia uhľovodíkov z jednotky spätného získavania pár prekročiť 35 g.m^-3.

Pri prečerpávaní kvapalín podľa písmena a), ako napr. pri stáčaní z automobilových alebo zo železničných cisterien, pri plnení cisterien zo skladových nádrží alebo pri inom prečerpávaní je potrebné použiť zvláštne opatrenia, ako napr. recirkuláciu plynnej fázy alebo viesť vytlačované plyny do zneškodňovacieho zariadenia. Emisný stupeň uhľovodíkov zo zariadenia na ich zneškodňovanie alebo na spätné získavanie nesmie byť vyšší ako 5 % (účinnosť zariadenia 95 %). Pre benzíny a obdobné ropné produkty s tlakom pár 15,4 kPa a vyšším pri teplote 20 ^oC (podľa Reida 27,6 kPa a vyšším) nesmie koncentrácia uhľovodíkov z jednotky spätného získavania pár prekročiť 35 g.m^-3 .

Opatrenia v písmenách a) a b) na skladovanie a prečerpávanie platia pre každú skladovú nádrž s objemom 1 000 m³ a vyšším alebo pre ročný obrat čerpania 10 000 m³ a viac.

Dýchanie nádrží eliminovať na čo najmenšiu mieru, napr. znížením teplotných výkyvov obsahu nádrže jej vhodnou izoláciou alebo reflexným náterom s celkovou odrazovosťou sálavého tepla 70 %.

Na prečerpávanie používať tesné čerpadlá bez odkvapov, napr. čerpadlá s mechanickou upchávkou.

Pri skladovaní kvapalín, ktoré obsahujú látky 1. podskupiny 1. skupiny z prílohy č. 1 vo väčšom množstve ako 10 mg.kg^-1 alebo látky 2. a 3. podskupiny 1. skupiny a látky 1. podskupiny 4. skupiny podľa prílohy č. 1 vo väčšom množstve ako 5 %, je potrebné počítať s nádržami s pevnou strechou s núteným dýchaním a odvádzané plyny a pary zaviesť do zberného systému plynov alebo na spaľovanie, ak očakávané hodnoty emisných tokov prekročia hodnoty uvedené v prílohe č. 3 o všeobecne platných emisných limitoch.

9.1.2

Armatúry na odľahčenie tlaku a vyprázdňovacie zariadenia

Plyny a pary, ktoré vystupujú zo zariadení na odľahčenie tlaku a z vyprázdňovacích zariadení, je potrebné odvádzať do zberného systému plynov. To neplatí pre prípady havárií a požiarov alebo pre prípady, keď môže nastať zvýšenie tlaku následkom polymerizácie alebo z iných obdobných dôvodov.

Zachytené plyny je potrebné spaľovať v procesných peciach; ak to nie je možné, treba ich odviesť na poľný horák.

9.1.3

Odvádzanie odpadových plynov

Odpadové plyny z procesných zariadení, ktoré odchádzajú pri bežnej prevádzke, ako aj odpadové plyny vznikajúce pri regenerácii katalyzátorov, je potrebné odviesť na koncové spaľovanie alebo realizovať obdobné účinné opatrenie na zníženie emisií.

9.1.4

Spustenie a odstavenie výroby

Plyny, ktoré odchádzajú pri spustení a odstavení výroby, je potrebné zaviesť do zberného systému plynov. Ak to nie je možné, je potrebné ich odviesť na poľný horák. Poľný horák musí byť skonštruovaný a nastavený tak, aby bolo zabezpečené bezdymové spaľovanie.

9.1.5

Sulfán (sírovodík)

Plyny z odsírovacích zariadení alebo z iných zdrojov s obsahom sulfánu väčším ako 0,4 % obj. a pri hmotnostnom toku sulfánu väčšom ako 2 t za deň je potrebné spracovať.

Plyny, ktoré sa nebudú ďalej spracovávať, je potrebné zaviesť na koncové spaľovanie, pričom koncentrácia sulfánu nesmie prekročiť hodnotu 10 mg.m^-3.

Odpadové a procesné vody s obsahom sulfánu sa musia odvádzať tak, aby sa zabránilo úniku sulfánu do ovzdušia.

Plyny z vákuotvorných systémov, ktoré obsahujú okrem sulfánu aj zapáchajúce heterocyklické zlúčeniny síry a dusíka, sa môžu spaľovať v technologických peciach. Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v odpadových plynoch zo spaľovania nesmie prekročiť hodnotu 800 mg.m^-3.

9.1.6

Chemicky znečistené odpadové vody

Čistiarne odpadových vôd, do ktorých sú odvedené chemicky znečistené odpadové vody, je potrebné zakryť a odsávané plyny odvádzať na čistenie. Opatrenie platí pre kapacitu čistiarne 200 m³.h^-1 a väčšiu. Emisný stupeň organických látok nesmie byť vyšší ako 20 % (účinnosť zariadenia na čistenie plynov musí byť najmenej 80 %).

9.1.7

Kontrola úniku pár organických látok

V technologických prevádzkach je potrebné vykonávať pravidelnú kontrolu únikov prchavých organických látok najmä z čerpadiel a armatúr a pri zistení únikov operatívne vykonať nápravu.

9.2

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre jestvujúce zdroje:

Ustanovenia bodu 9.1.1. písm. a) až c) platia pre jestvujúce zdroje od 1. 1. 2010.

Ustanovenia bodu 9.1.5. písm. b) platia pre jestvujúce zdroje od 1. 4. 1996.

9.3

Emisný limit pre jednotlivé znečisťujúce látky a technologické procesy

9.3.1

Emisný limit pre sulfán (sírovodík)

Koncentrácia sulfánu v odpadových plynoch zo spaľovania plynov s obsahom sulfánu nesmie prekročiť hodnotu 10 mg.m^-3.

9.3.2

Emisný limit pre katalytické štiepenie – pre nové zdroje znečisťovania

Emisie jednotlivých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch zo zariadenia na regeneráciu katalyzátora z katalytického štiepenia procesom fluidného lôžka nesmú prekročiť hodnotu

pre tuhé znečisťujúce látky 50 mg.m^-3,

pre oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 700 mg.m^-3,

pre oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý 1 700 mg.m^-3.

10.

ČERPACIE STANICE POHONNÝCH LÁTOK

10.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje

10.1.1

Vymedzenie platnosti podmienok prevádzkovania

Všeobecné podmienky prevádzkovania uvedené v bode 10.1.3 platia pre čerpacie stanice s projektovaným ročným obratom čerpania benzínu 1 000 m³ a viac.

10.1.2

Plnenie skladových nádrží motorovými benzínmi

Prívod kvapaliny do nádrže treba situovať na dno nádrže alebo vykonať obdobné opatrenie. Pary vytláčané z nádrží pri plnení treba vracať do zariadenia, z ktorého sa nádrž plní pri zabezpečení bezpečnej prevádzky. Ak vracanie vytláčaných pár pri plnení nádrží nie je možné, je potrebné ich viesť do zariadenia na spätné získavanie alebo zneškodňovanie, pričom emisný stupeň uhľovodíkov zo zariadenia na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie nesmie byť vyšší ako 5 % (účinnosť zariadenia min. 95 %) alebo iným ekvivalentným spôsobom dosiahnuť tento stupeň vyčistenia pri primeranosti nákladov.

10.1.3

Plnenie palivových nádrží vozidiel benzínmi

Stojany na plnenie palivových nádrží vozidiel je potrebné zriadiť a prevádzkovať tak, aby vytláčané pary uhľovodíkov boli podľa stavu techniky a primeranosti nákladov vedené späť do skladovacích nádrží.

Ak sa na spätné vedenie pár použije podtlak, nesmie objemový pomer zmesi vrátených pár uhľovodíkov so vzduchom k množstvu načerpaného paliva prekročiť hodnotu 1,05.

10.2

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre jestvujúce zdroje

Všeobecné podmienky prevádzkovania podľa bodov 10.1.1. až 10.1.3. platia pre jestvujúce zdroje od 1. 1. 2010.

11.

VÝROBA CELULÓZY

11.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Pri výrobe celulózy je potrebné využiť dostupné technické možnosti s prihliadnutím na primeranosť nákladov na zachytávanie a likvidáciu zapáchajúcich látok (zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru) z jednotlivých zdrojov (napr. z varne, odparky, vyvarovacej kolóny) lokálnym alebo centrálnym odsávaním do zariadení na ich zachytávanie a likvidáciu.

11.2

Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky zo spaľovania lúhov z výroby buničiny

11.2.1

Sulfitový spôsob a neutrálsulfitový spôsob výroby:

tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m^-3,

oxid siričitý 700 mg.m^-3,

oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 400 mg.m^-3,

sulfán (sírovodík) 40 mg.m^-3.

11.2.2

Sulfátový spôsob výroby:

tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m^-3,

oxid siričitý 450 mg.m^-3,

oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 300 mg.m^-3,

zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru vyjadrené ako H₂S 20 mg.m^-3.

11.2.3

Podmienky určenia emisných limitov

Emisné limity uvedené v bodoch 11.2.1 a 11.2.2 platia pri obsahu kyslíka 11 % obj.

12.

VÝROBA PRÍPRAVKOV NA OCHRANU RASTLÍN

12.1

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

12.1.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok s obsahom účinných látok v odpadových plynoch nesmie pri hmotnostnom toku 25 g.h^-1 a vyššom prekročiť hodnotu 5 mg.m^-3.

12.1.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.

13.

VÝROBA PRIEMYSELNÝCH HNOJÍV

13.1

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

13.1.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne zo všetkých technologických operácií nesmie prekročiť hodnotu 75 mg.m^-3.

13.1.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.

14.

ZARIADENIA NA VÝROBU A SPRACÚVANIE UHLÍKATÝCH MATERIÁLOV

14.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Emisie organických znečisťujúcich látok z tepelných procesov pri výrobe uhlíkatých materiálov je potrebné podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedzovať (napr. odsávať a zneškodňovať).

14.2

Emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky

14.2.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé znečisťujúce látky, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m^-3.

14.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania.

14.3

Emisné limity pre plynné organické látky pri výrobe uhlíkatých materiálov vypaľovaním

14.3.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

14.3.1.1

Miešanie a tvarovanie

Koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v odpadových plynoch zo zariadení na miešanie a tvarovanie s použitím smoly, dechtov a podobných organických prchavých látok ako spájadla nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m^-3.

14.3.1.2

Vypaľovanie

koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách z komorových a tunelových pecí nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3,

koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách z kruhových pecí na vypaľovanie grafitových a uhlíkatých elektród nesmie prekročiť hodnotu 200 mg.m^-3.

14.3.1.3

Impregnácia

Koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v odpadových plynoch z impregnačných zariadení nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

14.3.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.

SPAĽOVANIE A SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV

ROZSAH PLATNOSTI

1.1

Ustanovenia V. časti tejto prílohy platia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov.^5a)

1.2

Ustanovenia V. časti tejto prílohy neplatia pre

experimentálne zariadenia používané na výskum, vývoj a testovanie spaľovacích procesov, ak nespaľujú viac ako 50 t/r odpadu,

spaľovacie zariadenia, v ktorých sa nakladá len s týmito odpadmi:

rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,

rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaľovania využíva na výrobu energie,

vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a výroby papiera z celulózy, ak je spoluspaľovaný v mieste vzniku a teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie,

drevný odpad s výnimkou takých odpadov, ktoré obsahujú halogénované organické látky a ťažké kovy a upravený drevný odpad zo stavieb a demolácií,

korkový odpad,

plynné odpady vypúšťané do ovzdušia,

rádioaktívny odpad,

odpad vznikajúci pri prieskume, ťažbe, úprave a skladovaní nerastných surovín a pri ťažbe a spracovaní kameňa,

mŕtve telá zvierat a ďalší poľnohospodársky odpad, ako fekálie a iné prírodné látky používané v poľnohospodárstve, ktoré nie sú nebezpečné,

10.

odpadové vody okrem kvapalných odpadov,

11.

výbušniny vyradené z dozoru (evidencie),

12.

odpad, ktorý pochádza z prieskumu nálezísk ropy a plynu a ich ťažby, ak sa ťažba zabezpečuje z ťažobných ostrovov, kde sa odpad aj spaľuje.

1.3

Ustanovenia V. časti bodov 2.2.3 a 3.3 písm. e) tejto prílohy určené pre nebezpečné odpady neplatia pre tieto nebezpečné odpady:

horľavé kvapalné odpady vrátane odpadových olejov definovaných v osobitnom predpise,¹) ak spĺňajú tieto kritériá:

aa)

celkový obsah polychlórovaných aromatických uhľovodíkov, napríklad polychlórovaných bifenylov (PCB) alebo pentachlórfenol (PCP) nie sú vyššie ako 50 ppm,

ab)

nie sú nebezpečné, pretože neobsahujú ďalšie zložky uvedené v bode 10 v takom množstve alebo v takej koncentrácii, ktoré by spôsobili pri ich spaľovaní

- ohrozenie kvality vody, ovzdušia a pôdy, rastlín a živočíchov,

- ohrozenie životného prostredia, napríklad hlukom alebo zápachom,

- nepriaznivé ovplyvňovanie krajiny alebo miest zvláštneho záujmu,²)

ac)

ich výhrevnosť je minimálne 30 MJ/kg,

akékoľvek kvapalné odpady, pri ktorých spaľovaní nevznikajú vyššie emisie ako pri spaľovaní plynového oleja podľa osobitného predpisu.³)

VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA

2.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne komunálnych odpadov – nové zdroje povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006

2.1.1

Pri všetkých zariadeniach na spaľovanie komunálnych odpadov musí byť zásobník odpadov vyhotovený tak, aby v ňom bolo možné trvalo udržiavať podtlak a aby bol odsávaný vzduch privádzaný do ohniska. Ak je spaľovacie zariadenie mimo prevádzky, musí sa vzduch zo zásobníka odpadov odvádzať do výduchu určeného orgánom ochrany ovzdušia.

2.1.2

Všetky zariadenia na spaľovanie komunálnych odpadov musia v spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu zabezpečiť dodržanie teploty najmenej 850 ^oC po dobu najmenej dvoch sekúnd, a to pri obsahu kyslíka v spalinách najmenej 6 % obj. Pre špeciálne spaľovacie zariadenia, napríklad typu pyrolýznych pecí alebo iných, individuálne určia podmienky spaľovania príslušné orgány ochrany ovzdušia.

2.1.3

Zariadenie na spaľovanie komunálnych odpadov musí byť vyhotovené tak, aby sa zabezpečilo dostatočné zdržanie spaľovaného odpadu v spaľovacom priestore na dokonalé vyhorenie.

2.1.4

Odpad možno pridávať do ohniska postupne vtedy a v takom množstve, aby sa vždy dodržali podmienky podľa bodu 2.1.2.

2.1.5

Od 1. januára 2007 platia všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové a jestvujúce zdroje – spaľovne komunálnych odpadov podľa bodu 2.3.

2.2

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov – nové zdroje povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006

2.2.1

Pri všetkých zariadeniach na spaľovanie zvláštnych a nebezpečných odpadov musí byť zásobník tuhého odpadu vyhotovený tak, aby sa v ňom mohol trvale udržiavať podtlak a aby sa odsávaný vzduch privádzal do ohniska. Pri kvapalných odpadoch vzdušnina odsávaná z miesta odčerpávania a odvzdušnenia nádrží musí byť zavedená do spaľovacieho priestoru. Ak je spaľovacie zariadenie mimo prevádzky, musí sa odsávaný vzduch rozptyľovať vo výške určenej orgánom ochrany ovzdušia.

2.2.2

Všetky zariadenia na spaľovanie zvláštnych a nebezpečných odpadov musia byť vybavené dodatočným spaľovaním. V spaľovacom priestore sa za posledným prívodom vzduchu musí udržiavať taká teplota, ktorá zabezpečuje termickú a oxidačnú deštrukciu všetkých odchádzajúcich nebezpečných látok a ktorá bude najmenej 900 ^oC po dobu najmenej dvoch sekúnd a pri obsahu kyslíka najmenej 6 % obj., pri spaľovaní kvapalných odpadov najmenej 3 % obj. Pre špeciálne spaľovacie zariadenia, napríklad typu pyrolýznych pecí alebo iných, osobitné podmienky spaľovania určia orgány ochrany ovzdušia.

2.2.3

Ak sa spaľuje zvláštny a nebezpečný odpad obsahujúci vysokostabilné organické látky, napríklad typu polychlórovaných bifenylov (PCB), musí sa v spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu udržiavať teplota najmenej 1100 ^oC počas zotrvania spalín v tomto priestore najmenej dve sekundy a pri obsahu kyslíka najmenej 6 % obj., pri spaľovaní kvapalných odpadov 3 % obj.

2.2.4

Od 1. januára 2007 platia všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové a jestvujúce zdroje – spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov podľa bodu 2.3.

2.3

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001

2.3.1

Pri prevádzkovaní spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sa musia vykonať všetky preventívne opatrenia, aby sa pri dodávke a príjme a medziskladovaní odpadov zabránilo zaťaženiu životného prostredia, a ak to nie je možné, v maximálnej miere obmedzilo najmä znečistenie ovzdušia, obťažovanie zápachom, ako aj priame ohrozenie zdravia ľudí.

2.3.2

Spaľovne odpadov musia byť prevádzkované s takou účinnosťou spaľovania, aby obsah celkového organicky viazaného uhlíka (TOC) vo zvyškovej škváre a popolčeku bol nižší ako 3 %, alebo spaľovacie straty boli nižšie ako 5 % suchej váhy spaľovaných odpadov. Ak sa táto hodnota nezabezpečí, musí sa odpad pred spálením vhodne upraviť.

2.3.3

Všetky spaľovne odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované tak, aby teplota spalín za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu riadeným a rovnomerným spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach dosahovala hodnotu 850 ^oC počas min. dvoch sekúnd pri obsahu kyslíka najmenej 6 %; teplota sa musí merať v blízkosti vnútornej steny spaľovacej komory alebo na inom reprezentatívnom mieste v súlade s povolením orgánu ochrany ovzdušia. Ak sa spaľujú nebezpečné odpady s obsahom organických zlúčenín chlóru viac ako 1 % vyjadrené ako chlór, musí sa teplota zvýšiť na 1100 ^oC.

2.3.4

Každá spaľovacia linka spaľovne odpadov musí byť vybavená najmenej jedným prídavným horákom. Tieto horáky musia byť automaticky uvedené do prevádzky, ak teplota spalín po poslednom prívode spaľovacieho vzduchu klesne pod 850 ^oC, resp. 1 100 ^oC. Prídavné horáky musia byť v prevádzke aj počas nábehu a odstavovania, aby teplota v žiadnom intervale spaľovania neklesla pod 850 ^oC, resp. 1 100 ^oC po celý čas, kým sa v spaľovacom priestore nachádza ešte nespálený odpad.
Počas nábehu a odstavovania, keď teplota spalín nedosahuje 850 ^oC, resp. 1 100 ^oC, môžu sa prídavné horáky prevádzkovať len s kvapalnými palivami, pri ktorých nebudú vyššie emisie ako pri spaľovaní plynového oleja³) s obsahom síry max. 0,2 % objemu, skvapalnenými plynmi alebo zemným plynom.

2.3.5

Zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované tak, aby teplota spalín pri spaľovaní odpadov po poslednom prívode spaľovacieho vzduchu riadeným a rovnomerným spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach dosahovala hodnotu 850 ^oC počas najmenej dvoch sekúnd. Ak sa spoluspaľuje nebezpečný odpad s obsahom organických zlúčenín chlóru viac ako 1 % vyjadrených ako chlór, musí sa teplota zvýšiť na 1 100 ^oC.

2.3.6

Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť vybavené automatickým systémom, ktorý zabezpečí odstavenie prísunu odpadu

pri nábehu, keď sa ešte nedosiahla teplota 850 ^oC, resp. 1 100 ^oC alebo teplota určená orgánom ochrany ovzdušia v zmysle bodov 2.3.7 a 2.3.8,

pri každom poklese teploty pod 850 ^oC, resp. 1 100 ^oC alebo pod teplotu určenú orgánom ochrany ovzdušia v zmysle bodov 2.3.7 a 2.3.8,

v každom prípade, keď kontinuálne meranie zabudované podľa podmienok osobitného predpisu⁴) ukáže, že v dôsledku poruchy zariadení na čistenie odpadových plynov boli prekročené emisné limity.

2.3.7

Orgán ochrany ovzdušia môže pre určité kategórie odpadov alebo určité tepelné procesy, ktoré musia byť vyšpecifikované v povolení, povoliť aj iné prevádzkové podmienky, ako sú uvedené v bode 2.3.3. Odlišné prevádzkové podmienky však nesmú spôsobiť vyššiu tvorbu zvyškov zo spaľovania alebo vyšší obsah organického uhlíka vo zvyškoch, ako je uvedené v bode 2.3.2.

2.3.8

Orgán ochrany ovzdušia môže pre určité kategórie odpadov alebo určité tepelné procesy, ktoré musia byť vyšpecifikované v povolení, povoliť aj iné prevádzkové podmienky, ako sú uvedené v bode 2.3.5, za podmienok, že emisné limity pre organický uhlík a CO v odpadových plynoch nebudú prekročené.

V priemysle výroby celulózy a papiera je podmienkou udelenia takého povolenia, že pri spaľovaní vlastných odpadov v kotle na drevnú kôru v mieste vzniku odpadu nebude prekročený emisný limit pre plynné organické látky vyjadrené ako celkový organický uhlík podľa bodu 4.2.

2.3.9

Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované tak, aby emisie vypúšťané do ovzdušia nespôsobili významné znečistenie prízemného ovzdušia; osobitne je potrebné odpadové plyny kontrolovane (riadene) vypúšťať cez komín za podmienok dodržania kvality ovzdušia podľa prílohy č. 6. Výška komína sa musí voliť tak, aby sa zaručila ochrana zdravia ľudí a životného prostredia v súlade s prílohou č. 7.

2.3.10

Teplo vznikajúce pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní odpadov musí byť podľa možnosti využité.

2.3.11

Infekčný nemocničný odpad sa podáva do spaľovacieho zariadenia bez predbežného zmiešania s inými druhmi odpadov a bez priameho kontaktu obsluhy.

PODMIENKY PLATNOSTI EMISNÝCH LIMITOV

3.1

Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne komunálnych odpadov povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006

3.1.1

Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie komunálnych odpadov platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa a 0 ^oC a pri obsahu kyslíka v spalinách pre zariadenia s kapacitou 1 tony a menšou za hodinu 17 % obj. a pre zariadenia s kapacitou vyššou ako 1 tona za hodinu 11 % obj.

3.1.2

Od 1. januára 2007 podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne komunálnych odpadov platia podľa bodu 3.3.

3.2

Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006

3.2.1

Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie zvláštnych a nebezpečných odpadov platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa a 0 ^oC a pri obsahu kyslíka v spalinách 11 % obj.

3.2.2

Od 1. januára 2007 podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov platia podľa bodu 3.3.

3.3

Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001

Podmienky platnosti emisných limitov sú:

teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, obsah kyslíka 11 %, suchý plyn,

teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, obsah kyslíka 3 %, suchý plyn, ak sa spaľujú výlučne odpadové oleje podľa osobitného predpisu,¹)

ak sa odpad spaľuje alebo spoluspaľuje v atmosfére obohatenej kyslíkom, môže orgán ochrany ovzdušia určiť iný obsah referenčného kyslíka, ktorý zodpovedá týmto podmienkam,

pri spoluspaľovaní odpadov sa emisné limity vzťahujú na celkový obsah kyslíka určeného podľa bodu 5.3.1,

ak sa v spaľovni odpadov alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov spaľujú nebezpečné odpady a na týchto zariadeniach je zabudované a prevádzkované zariadenie na čistenie spalín, výsledky merania emisných hodnôt sa prepočítajú na referenčný kyslík len v tom prípade, ak je skutočná koncentrácia kyslíka meraná v rovnakom intervale (perióde), ako je príslušná znečisťujúca látka spaľovaná, vyššia ako hodnota určeného referenčného kyslíka.

EMISNÉ LIMITY PRE SPAĽOVNE ODPADOV

4.1

Emisné limity pre spaľovne odpadov povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006

4.1.1

Emisné limity pre spaľovne komunálnych odpadov

Znečisťujúca látka - kapacita	1 t.h^-1 a menej	1 až 3 t.h^-1 vrátane	Viac ako 3 t.h^-1
Emisný limit [mg.m^-3]
Tuhé znečisťujúce látky spolu	50	30	20
Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík	20	20	20
Ťažké kovy	*
Pb, Cu, Mn		spolu 5	spolu 5
As, Ni, Cr, Co		spolu 1	spolu 1
Hg, Tl, Cd		spolu 0,2	spolu 0,2
Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl	30	30	15
Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF	*	2	1
Oxid uhoľnatý (CO)	100	100	100
Oxidy síry (SO₂)	*	300	100
Oxidy dusíka ako NO₂	*	400	400

* Platia všeobecne platné emisné limity podľa prílohy č. 3.Poznámky:1. Do 31. decembra 2004 platí emisný limit pre jestvujúce zdroje pre As, Ni, Cr a Co 2 mg.m^-1.2. Referenčný kyslík pre zariadenia s kapacitou 1 t.h^-1 a menej je 17 %.3. Pre spaľovne odpadov s kapacitou menej ako 6 t.h^-1 platí emisný limit pre oxidy dusíka aj po 31. decembri 2006.

4.1.2

Emisné limity pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov

Znečisťujúca látka - kapacita	3 t.h^-1 a menej	viac ako 3 t.h^-1
Emisný limit [mg.m^-3]
Tuhé znečisťujúce látky spolu	30	20
Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík	20	20
Ťažké kovy
Pb, Cu, Mn	spolu 5	spolu 5
As, Ni, Cr, Co	spolu 1	spolu 1
Cd, Hg, Tl	spolu 0,2	spolu 0,2
Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl	30	15
Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF	2	1
Oxid uhoľnatý (CO)	100	100
Oxidy síry (SO₂)	300	100
Oxidy dusíka ako NO₂	500	500

Poznámky:1. Do 31. decembra 2004 platí emisný limit pre jestvujúce zdroje pre As, Ni, Cr a Co 2 mg.m^-1.2. Ak nemožno dosiahnuť uvedený emisný limit pre SO₂ bez odsírenia (napr. pri spaľovaní zvláštnych odpadov s vysokým obsahom síry), emisný stupeň oxidov síry nesmie prekročiť hodnotu 10 %.3. Pre spaľovne odpadov s kapacitou menej ako 6 t.h^-1 platí po 31. decembri 2006 emisný limit pre oxidy dusíka 400 mg.m^-3.

4.1.3

Platnosť emisných limitov od 1. januára 2007

Od 1. januára 2007 platia emisné limity podľa bodu 4.2 okrem emisných limitov pre oxidy dusíka pre spaľovne odpadov s menovitou kapacitou menej ako 6 t.h^-1.

4.2

Emisné limity pre spaľovne odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001

4.2.1

Emisné limity určené ako denné priemery

Znečisťujúca látka	Emisný limit [mg.m^-3]
Celkové tuhé znečisťujúce látky	10
Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík	10
Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl	10
Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF	1
Oxid siričitý (SO₂)	50
Oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO₂) vyjadrené ako oxid dusičitý	200*

* Pre spaľovne odpadov s kapacitou do 6 t.h^-1 vrátane, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny pred 31. decembrom 2001, platia emisné limity aj po 1. januári 2007 podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2.

4.2.2

Emisné limity určené ako polhodinové priemery

Znečisťujúca látka	(100 %) A	(97 %) B
Emisný limit [mg.m^-3]
Celkové tuhé znečisťujúce látky	30	10
Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík	20	10
Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl	60	10
Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF	4	2
Oxid siričitý (SO₂)	200	50
Oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO₂) vyjadrené ako oxid dusičitý	400*	200*

Pre spaľovne odpadov s kapacitou do 6 t.h^-1 vrátane, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny pred 31. decembrom 2001, platia emisné limity aj po 1. januári 2007 podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2 a § 9.
Podmienky dodržania emisného limitu:
A - žiadna hodnota polhodinového priemeru v roku nesmie prekročiť uvedené hodnoty.
B - 97 % polhodinových priemerov v roku nesmie prekročiť uvedené hodnoty.

4.2.3

Emisné limity pre ťažké kovy

Znečisťujúce látky	Emisný limit [mg.m^-3]
Tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako tálium (Tl)	Spolu 0,05
Kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako kadmium (Cd)	Spolu 0,05
Ortuť a j ej zlúčeniny vyjadrené ako ortuť (Hg)	0,05
Antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako antimón (Sb)	Spolu 0,5
Arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako arzén (As)
Olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako olovo (Pb)
Chróm a jeho zlúčeniny vyjadrené ako chróm (Cr)
Kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako kobalt (Co)
Meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako meď (Cu)
Mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako mangán (Mn)
Nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako nikel (Ni)
Vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako vanád (V)

Emisné limity sú určené ako priemerné hodnoty merania pri trvaní odberu vzorky min. 30 min. a max. 8 hodín.
Priemerné hodnoty platia aj pre plynné formy emisií ťažkých kovov a ich zlúčenín.

4.2.4

Emisné limity pre dioxíny a furány

Dioxíny a furány

0,1 ng.m^-3

Emisné limity sú určené ako priemerné hodnoty pri trvaní odberu vzorky min. 6 hodín a max. 8 hodín. Hodnota emisného limitu sa vzťahuje na celkovú koncentráciu dioxínov a furánov prepočítaných na toxický ekvivalent podľa bodu č. 8.

4.2.5

Emisný limit pre oxid uhoľnatý

Pre oxid uhoľnatý platia tieto limitné koncentrácie v odpadových plynoch s výnimkou nábehových a odstavných fáz:

- 50 mg.m^-3 ako denný priemer,

- 150 mg.m^-3 pri 95 % všetkých meraní ako 10-minútový priemer alebo 100 mg.m^-3 pri všetkých meraniach ako polhodinový priemer počas 24 hodín.

Orgán ochrany ovzdušia môže určiť pre spaľovne odpadov na princípe fluidného lôžka iné emisné hodnoty CO, nie však vyššie ako 100 mg.m^-3 ako hodinový priemer.

EMISNÉ LIMITY PRE ZARIADENIA NA SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV

5.1

Emisné limity pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov platné do 31. decembra 2006

Pri spaľovaní odpadov v iných zariadeniach, ako sú spaľovne odpadov, platia pre vybrané znečisťujúce látky pre danú technológiu alebo zariadenie emisné limity, ktoré sú určené v prílohe č. 4.

Pre znečisťujúce látky, ktoré sa v spalinách vyskytujú len v dôsledku spaľovania odpadov, platia emisné limity pre spaľovne odpadov podľa druhu a množstva odpadov (vrátane referenčného kyslíka).

Pre znečisťujúce látky, ktoré sú vnášané súčasne palivom alebo surovinou a spaľovaným odpadom alebo vznikajú pri danom technologickom procese aj bez spaľovania odpadu, platia emisné limity pre spaľovne odpadov (vrátane referenčného kyslíka), ak podiel vznikajúcej znečisťujúcej látky vnášanej odpadom alebo pri spaľovaní odpadu z celkového hmotnostného toku danej znečisťujúcej látky odvádzanej spalinami je vyšší ako 30 %. Hmotnostný tok danej znečisťujúcej látky odvádzanej spalinami sa zistí ako rozdiel hmotnostného toku pri spaľovaní odpadu a bez spaľovania odpadu. Ak je hmotnostný podiel 30 % a menší, platia všeobecne platné emisné limity (bez prepočtu na referenčný kyslík), ak v prílohe č. 4 nie je pre danú technológiu a znečisťujúcu látku určené inak.

Pre ostatné znečisťujúce látky platia všeobecne platné emisné limity. Emisné limity platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach. Emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách alebo zariadeniach platia pre referenčný obsah kyslíka, ktorý je určený v prílohe č. 4. Prírastok hmotnostného toku jednotlivých znečisťujúcich látok odvádzaných spalinami (okrem tuhých znečisťujúcich látok, NO_x, SO₂ a CO) zistený ako rozdiel hmotnostných tokov pri spaľovaní a bez spaľovania odpadov nesmie byť vyšší ako 1,2-násobok hmotnostného toku znečisťujúcich látok odvádzaných spalinami z technologicky a výkonovo zodpovedajúcej spaľovne odpadov (hmotnostné toky zodpovedajúce príslušným koncentračným limitom pre spaľovne).

Pre rotačné cementárske pece možno považovať za palivo aj odpadové ropné oleje, ak neobsahujú chlór vo väčšom množstve ako 0,5 % a PCB a PCT vo väčšom množstve ako 50 mg.kg^-1.

Podmienky spaľovania odpadov z hľadiska ochrany ovzdušia v iných zariadeniach, ako sú spaľovne, určí orgán ochrany ovzdušia. Všeobecné podmienky prevádzkovania (body 2.1 a 2.2) sa uplatňujú primerane v závislosti od charakteru, množstva a času spaľovania.

5.2

Platnosť emisných limitov pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov od 1. januára 2007

Od 1. januára 2007 platia emisné limity pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov podľa bodu 5.3.

5.3

Emisné limity pre nové zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001

5.3.1

Všeobecné podmienky určenia emisných limitov pri spoluspaľovaní odpadov

Ak nie je v uvedených tabuľkách pre jednotlivé technológie uvedený celkový emisný limit „C“, použije sa pre výpočet emisného limitu pre danú znečisťujúcu látku zmesný vzťah.

Emisný limit pre každú príslušnú znečisťujúcu látku a CO v odpadových plynoch zo zariadení, v ktorých sa spoluspaľujú odpady, sa vypočíta podľa tohto vzťahu:

C = (V_odpad x C_odpad + V_proces x C_proces) / (V_odpad + V_proces)

V_odpad: Objem spalín výlučne zo spaľovania odpadov určený podľa odpadu s najnižšou výhrevnosťou uvedenou v povolení a vztiahnutý na podmienky tohto nariadenia.
Pokiaľ je uvoľnené teplo zo spaľovania odpadu menšie ako 10 % z celkového uvoľneného tepla, vypočíta sa hodnota V_odpad z takého predpokladaného množstva odpadu, ktorého spálením by sa uvoľnilo 10 % z celkového uvoľneného tepla.

C_odpad:Objem odpadových plynov zo zariadenia využívaného (príslušného) procesu vrátane spaľovania povolených a v procese bežne používaných palív (s vylúčením odpadov) pri zohľadnení referenčného kyslíka určeného pre daný proces, resp. zariadenie. V prípade, že pre daný proces alebo zariadenie nie je určený referenčný kyslík, treba vziať za základ skutočný obsah kyslíka v odpadových plynoch bez zriedenia prívodom vzduchu, ktorý pre proces nie je potrebný. Ostatné podmienky určenia emisných limitov (tlak, teplota, suchý plyn) sú určené v bodoch 5.3.2 až 5.3.4.

C_proces:Emisné limity pre vybrané technologické procesy, uvedené v bode 5.3.3, alebo emisné limity pre iné technologické procesy spaľovaní štandardných povolených palív (bez odpadov). Ak takéto emisné limity nie sú určené právnym predpisom, použijú sa emisné limity určené v povolení. Ak v povolení nie sú určené emisné limity, použijú sa skutočné emisné koncentrácie.

C: Celková hodnota emisného limitu a referenčného kyslíka určeného pre vybrané technológie alebo vypočítaného podľa uvedeného vzťahu, ktorá nahradí určené emisné limity.

Ak sa v zariadení na spoluspaľovanie odpadov získa viac ako 40 % energie zo spaľovania nebezpečných odpadov alebo ak sa v zariadení na spoluspaľovanie odpadov spaľuje neupravený miešaný komunálny odpad, platia emisné limity ako pre spaľovne odpadov podľa bodu 4.2 a ustanovenia na určenie emisného limitu pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sa neuplatňujú.

5.3.2

Osobitné podmienky pre cementárske rotačné pece

Denné priemery pri kontinuálnom meraní: periódy odberu vzoriek a ostatné požiadavky merania sa uplatňujú podľa ustanovení tohto nariadenia a osobitného predpisu.⁴) Všetky hodnoty sú v mg.m^-3, pre dioxíny v ng.m^-3. Priemerné polhodinové koncentrácie sú potrebné len na výpočet denného priemeru.
Výsledky merania musia byť prepočítané na tieto štandardné podmienky: teplota 273 K, tlak 101,32 kPa pri obsahu kyslíka 10 % v suchom plyne.

5.3.2.1

C – celkové emisné limity

Znečisťujúca látka	C [mg.m^-3]
Celkové tuhé znečisťujúce látky	30
Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl	10
Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF	1
NO_x ako NO₂	800
Cd + Tl	0,05
Hg	0,05
Sb, As, Pb, Cr, Co, Cu, Mn, Ni, V	0,5
Dioxíny a furány	0,1 ng.m^-3

Do 1. januára 2008 môže orgán ochrany ovzdušia povoliť výnimku pre NO_x pre cementárske pece pracujúce mokrým spôsobom, ktoré spaľujú menej ako 3 t.h^-1 odpadu, ak v povolení určená koncentrácia NO_x nebude vyššia ako 1 200 mg.m^-3.Do 1. januára 2008 môže orgán ochrany ovzdušia povoliť výnimku pre tuhé znečisťujúce látky pre cementárske pece, ktoré spaľujú menej ako 3 t.h^-1 odpadu, ak v povolení určená koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok nebude vyššia ako 50 mg.m^-3.

5.3.2.2

C – celkové emisné limity pre SO₂ a celkový organický uhlík

Znečisťujúca látka	C [mg.m^-3]
SO₂	50
Celkový organický uhlík (TOC)	10

Orgán ochrany ovzdušia môže povoliť výnimku, keď SO₂ a TOC nepochádzajú zo spaľovania odpadov.

5.3.2.3

Emisné limity pre CO

Emisné limity pre CO môže určiť orgán ochrany ovzdušia.

5.3.3

Osobitné podmienky na spoluspaľovanie odpadov v zariadeniach na spaľovanie palív

Emisné limity platia ako denné priemery pri štandardných podmienkach: teplota 273 K, tlak 101,32 kPa, suchý plyn. Polhodinové priemery sú potrebné len na výpočet denných priemerov. Emisné limity sú členené podľa tepelného príkonu v MW.

5.3.3.1

C_proces pre tuhé palivá v mg.m^-3 pri obsahu kyslíka 6 %

Znečisťujúca látka	< 50 MW	50 - 100 MW	100 - 300 MW	> 300 MW
[mg.m^-3]
SO2		850	850 až 200	200
Všeobecne			lineárne znižovanie od 100 do 300 MW
Domáce palivo		alebo účinnosť odsírenia ≥ 90 %	alebo účinnosť odsírenia ≥ 92 %	alebo účinnosť odsírenia ≥ 95 %
NO_x vyjadrené o NO₂		400	300	200
Tuhé znečisťujúce látky	50	50	30	30

Do 1. januára 2007 neplatí emisný limit pre NO_x pre zariadenia, v ktorých sa spoluspaľujú výlučne nebezpečné odpady.Do 1. januára 2008 môže povoliť orgán ochrany ovzdušia výnimku pre NO_x a SO₂ pre jestvujúce zariadenia na spaľovanie tuhých palív na princípe fluidného spaľovania s príkonom 100 až 300 MW, ak v povolení určená koncentrácia C_proces pre NO_x nebude vyššia ako 350 mg.m^-3 a pre SO₂ nebude vyššia od 850 mg.m^-3 do 400 mg.m^-3 v lineárnej závislosti od príkonu 100 až 300 MW.

5.3.3.2

C_proces pre biomasu v mg.m^-3 pri obsahu kyslíka 6 %

Znečisťujúca látka	< 50 MW	50 - 100 MW	100 - 300 MW	> 300 MW
[mg.m^-3]
SO2		200	200	200
NO_x vyjadrené o NO₂		350	300	300
Tuhé znečisťujúce látky	50	50	30	30

Do 1. januára 2008 môže povoliť orgán ochrany ovzdušia výnimku pre NO_xpre jestvujúce zariadenia na spaľovanie tuhých palív na princípe fluidného spaľovania s príkonom 100 až 300 MW, ak koncentrácia C_procespre NO_x určená v povolení nebude vyššia ako 350 mg.m^-3.

5.3.3.3

C_proces pre kvapalné palivá v mg.m^-3 pri obsahu kyslíka 3 %

Znečisťujúca látka	<50 MW	50 - 100 MW	100 - 300 MW	> 300MW
[mg.m^-3]
SO₂		850	850 až 200 lineárne znižovanie od 100 do 300 MW	200
NO_x vyjadrené o NO₂		400	300	200
Tuhé znečisťujúce látky	50	50	30	30

Do 1. januára 2007 neplatí emisný limit pre NO_x pre zariadenia, v ktorých sa spoluspaľujú výlučne nebezpečné odpady.

5.3.3.4

C – celkový emisný limit pre ťažké kovy, dioxíny a furány

C v mg.m^-3 pri obsahu kyslíka 6 %. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky min. 30 minút a max. 8 hodín.

Znečisťujúca látka	C [mg. m^-3]
Cd + Tl	0,05
Hg	0,05
Sb + As + Pb + Cr + Co + Cu + Mn + Ni + V	0,5

C v ng.m^-3 pri obsahu kyslíka 6 %. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní min. 6 hodín a max. 8 hodín.

Znečisťujúca látka	C [ng.m^-3]
Dioxíny a furány	0,1

5.3.4

Osobitné podmienky pre ostatné neuvedené technologické procesy

C – celkové emisné limity pre dioxíny, furány a ťažké kovy

C v ng.m^-3. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní min. 6 hodín a max. 8 hodín.

Znečisťujúca látka	C [ng.m^-3]
Dioxíny a furány	0,1

C v mg.m^-3. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky min. 30 minút a max. 8 hodín.

Znečisťujúca látka	C [mg.m^-3]
Cd + Tl	0,05
Hg	0,05

Zvyšky

Zvyškami sa rozumejú všetky kvapalné a tuhé látky (vrátane roštového popola a škváry, kotlového a filtračného popolčeka, tuhých reakčných produktov z čistenia spalín, kalov z čistenia odpadových vôd, použitých katalyzátorov a aktívneho uhlia), ktoré vznikajú pri spaľovaní, čistení spalín, čistení odpadových vôd alebo pri iných procesoch v rámci spaľovania odpadu.
Pri prevádzke spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov treba predchádzať tvorbe zvyškov alebo ich tvorbu podľa množstva a škodlivosti obmedziť na minimum. Zvyšky sa musia podľa možnosti zhodnotiť (recyklovať) priamo v zariadení na spaľovanie odpadov alebo mimo neho pri dodržaní osobitných predpisov.⁵) Suché zvyšky vo forme prachu, napríklad kotlový popolček a vysušené zvyšky z čistenia spalín, sa musia dopravovať a medziskladovať tak, aby sa zamedzilo ich rozprašovaniu do prostredia, napríklad v uzavretých kontajneroch.
Pri zneškodňovaní alebo zužitkovaní zvyškov zo spaľovania alebo spoluspaľovania odpadov sa postupuje podľa osobitných predpisov.⁵)

Mimoriadne prevádzkové stavy

Prevádzkovateľ musí v prípade poruchy prevádzku v čo najkratšom čase obmedziť alebo odstaviť, kým sa prevádzka neuvedie do riadneho prevádzkového stavu.
Ak sa prekročí emisný limit, nemôžu sa odpady v spaľovni alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov bez prerušenia ďalej spaľovať alebo spaľovacie linky ďalej neprerušene prevádzkovať viac ako 4 hodiny; celkový čas takého stavu počas roka nesmie prekročiť 60 hodín.

Priemerná polhodinová koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v emisiách nesmie v žiadnom prípade prekročiť hodnotu 150 mg.m^-3; emisný limit CO a organických látok vyjadrených ako celkový organický uhlík do ovzdušia sa nesmie prekročiť. Všetky ostatné prevádzkové podmienky a požiadavky podľa bodu 2 a požiadavky týkajúce sa emisií CO sa musia dodržať.

Ekvivalentné faktory pre dibenzodioxíny a dibenzofurány

Na určenie kumulatívnej hodnoty emisie dioxínov a furánov je potrebné hmotnostné koncentrácie jednotlivých uvedených dioxínov a furánov pred ich sčítaním vynásobiť týmito faktormi:

Názov	Toxický ekvivalent
2,3,7,8 tetrachlódibenzodioxín (TCDD)	1
1,2,3,7,8 pentachlórdibenzodioxín (PeCDD)	0,5
1,2,3,4,7,8 hexachlórdibenzodioxín (HxCDD)	0,1
1,2,3,6,7,8 hexachlórdibenzodioxín (HxCDD)	0,1
1,2,3,7,8,9 hexachlórdibenzodioxín (HxCDD)	0,1
1,2,3,4,6,7,8 heptachlórdibenzodioxín (HpCDD)	0,01
oktachlórdibenzodioxín (OCDD)	0,001
2,3,7,8 tetrachlórdibenzofurán (TCDF)	0,1
2,3,4,7,8 pentachlórdibenzofurán (PeCDF)	0,5
1,2,3,7,8 pentachlórdibenzofurán (PeCDF)	0,05
1,2,3,4,7,8 hexachlórdibenzofurán (HxCDF)	0,1
1,2,3,6,7,8 hexachlórdibenzofurán (HxCDF)	0,1
1,2,3,7,8,9 hexachlórdibenzofurán (HxCDF)	0,1
2,3,4,6,7,8 hexachlórdibenzofurán (HxCDF)	0,1
1,2,3,4,6,7,8 heptachlórdibenzofurán (HpCDF)	0,01
1,2,3,4,7,8,9 heptachlórdibenzofurán (HpCDF)	0,01
oktachlórdibenzofurán (OCDF)	0,001

Interval spoľahlivosti merania emisných hodnôt

Na úrovni hodnoty emisného limitu určeného ako denný priemer nesmú hodnoty 95 % intervalov spoľahlivosti merania jednotlivej emisnej hodnoty prekročiť uvedené percentuálne podiely hodnôt určeného emisného limitu:
oxid uhoľnatý – 10 %,
oxid siričitý – 20 %,
oxidy dusíka – 20 %,
tuhé znečisťujúce látky – 30 %,
chlorovodík – 40 %,
fluorovodík – 40 %,
celkový organický uhlík – 30 %.

10.

Zložky odpadov, ktoré ich robia nebezpečnými

berýlium; zlúčeniny berýlia,

zlúčeniny vanádu,

zlúčeniny 6-mocného chrómu,

zlúčeniny kobaltu,

zlúčeniny niklu,

zlúčeniny medi,

zlúčenina zinku,

arzén; zlúčeniny arzénu,

selén; zlúčeniny selénu,

10.

zlúčenina striebra,

11.

kadmium; zlúčeniny kadmia,

12.

zlúčeniny cínu,

13.

antimón; zlúčeniny antimónu,

14.

telúr; zlúčeniny telúru,

15.

zlúčeniny bária; okrem síranu barnatého,

16.

ortuť; zlúčeniny ortuti,

17.

tálium; zlúčeniny tália,

18.

olovo; zlúčeniny olova,

19.

anorganické sírany (sulfidy),

20.

anorganické zlúčeniny fluóru; vrátane fluoridu vápenatého,

21.

anorganické kyanidy,

22.

alkalické kovy a kovy alkalických zemín: lítium, sodík, draslík, vápnik, horčík nie v chemicky viazanej forme,

23.

kyslé roztoky alebo kyseliny v tuhej forme,

24.

zásadité roztoky alebo zásady v pevnej forme,

25.

azbest (prach a vlákna),

26.

fosfor: zlúčeniny fosforu vrátane minerálnych fosfátov,

27.

karbonyly kovov,

28.

peroxidy,

29.

chlorečnany,

30.

perchloridy,

31.

azidy,

32.

PCB a/alebo PCT,

33.

liečivá a veterinárne prípravky,

34.

biocidy a prostriedky na ochranu rastlín (napr. pesticídy),

35.

infekčné látky,

36.

kreozoty,

37.

izokyanáty, tiokyanáty,

38.

organické kyanidy (napr. nitily),

39.

fenol; zlúčenina fenolu,

40.

halogénované rozpúšťadlá,

41.

organické rozpúšťadlá okrem halogénovaných,

42.

chlórované organické zlúčeniny okrem inertných polymerizovaných materiálov a iných zlúčenín uvedených v tomto bode,

43.

aromatické zlúčeniny; polycyklické a heterocyklické organické zlúčeniny,

44.

alifatické amíny,

45.

aromatické amíny,

46.

étery,

47.

látky explozívneho charakteru,

48.

organické zlúčeniny síry,

49.

všetky kongenéry polychlórovaných dibenzo-furánov,

50.

všetky kongenéry polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov,

51.

uhľovodíky a ich zlúčeniny obsahujúce kyslík, dusík alebo síru.

VI.

OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA

SPRACOVANIE DREVA

1.1

Spracovanie dreva

Pri všetkých technologických operáciách, pri ktorých vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich látok, nesmie ich koncentrácia prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3.

Pri brúsení vo výrobe dýh, preglejok, dosiek a nábytku nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok prekročiť hodnotu 10 mg.m^-3.

1.2

Povrchové úpravy nanášaním látok obsahujúcich organické rozpúšťadlá

Platia emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania podľa časti VI bodu 2.2 tejto prílohy (ostatné zariadenia na lakovanie).

LAKOVNE

2.1

Sériové (strojové) lakovanie automobilových karosérií a iných obdobných predmetov s výnimkou autobusov a nástavieb nákladných automobilov

2.1.1.

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje

V zariadeniach na sériové lakovanie je potrebné vykonať dostupné opatrenia s prihliadnutím na vynaložené náklady na obmedzovanie emisií, ako napr. používanie lakovacích systémov s nízkym alebo so žiadnym obsahom organických riedidiel, nanášanie lakovacích vrstiev s vysokou účinnosťou, odsávaním a čistením odpadových plynov.

2.1.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

2.1.2.1

Emisný limit pre nové zdroje

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok (čiastočky laku) v odpadových plynoch nesmie prekročiť hodnotu 3 mg.m^-3.

2.1.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok (čiastočky laku) v odpadových plynoch odsávaných zo sušiarne nesmie prekročiť hodnotu 3 mg.^-3.

2.1.3

Emisný limit pre organické zlúčeniny z celého zariadenia

Emisie organických riedidiel v odpadových plynoch z celého zariadenia vrátane konzervácie nesmú prekročiť hodnotu v mesačnom priemere pri

jednofarebnom lakovaní 60 g.m^-2 lakovanej plochy,

metalizačnom a viacfarebnom lakovaní 120 g.m^-2 lakovanej plochy.

2.1.4

Emisný limit organických zlúčenín pre striekacie kabíny (striekacie zóny)

Pre odpadové plyny zo striekacích kabín neplatia všeobecne platné emisné limity podľa prílohy č. 3 časti II bodov 4.2 a 4.3.

2.1.5

Emisný limit organických zlúčenín pre sušenie

Emisie prchavých organických látok vyjadrené ako celkový organický uhlík v odpadových plynoch zo sušiarne nesmú prekročiť hodnotu 50 mg.m^-3. Ak sa odpadové plyny privádzajú na dodatočné spaľovanie, určí orgán ochrany ovzdušia podmienky spaľovania, ako napr. koncentráciu oxidu uhoľnatého, teplotu spaľovania a potrebnú zádrž.

2.2

Ostatné zariadenia na lakovanie

2.2.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

V zariadeniach na lakovanie je potrebné vykonať dostupné opatrenia s prihliadnutím na vynaložené náklady, na obmedzovanie emisií, ako napr. používanie lakovacích systémov s nízkym alebo so žiadnym obsahom organických riedidiel, nanášanie lakovacích vrstiev s vysokou účinnosťou alebo čistenie odpadových plynov s cieľom dosiahnuť úroveň emisných limitov podľa prílohy č. 3 časti II bodov 4.2 a 4.3.

2.2.2

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

2.2.2.1

Emisný limit pre nové zdroje

Pri práškovom lakovaní nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok prekročiť hodnotu 15 mg.m^-3.

2.2.2.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok (čiastočky laku) v odpadových plynoch odsávaných zo sušiarne nesmie prekročiť hodnotu 3 mg.m^-3.

2.2.3

Emisný limit organických zlúčenín pre striekacie kabíny (striekacie zóny)

Pre odpadové plyny zo striekacích kabín neplatia všeobecne platné emisné limity podľa prílohy č. 3 časti II bodov 4.2 a 4.3.

2.2.4

Emisný limit organických zlúčenín pre sušenie

2.2.5

Pri použití bezrozpúšťadlových (práškovacích) alebo nízkorozpúšťadlových lakovacích systémov limity organických látok a podmienky prevádzkovania sa určia s prihliadnutím na hmotnostný tok emitovaných prchavých organických látok.

ZARIADENIA NA ČISTENIE TEXTÍLIÍ

3.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje

V prevádzkach na čistenie textílií pomocou chlórovaných uhľovodíkov sa musia koncentrované pary uhľovodíkov z čistiacich strojov zachytávať.

3.2

Emisný limit pre organické zlúčeniny

3.2.1

Čistenie pomocou chlórovaných uhľovodíkov

V prevádzkach na čistenie textílií pomocou chlórovaných uhľovodíkov koncentrácia pár rozpúšťadla v plynoch odsávaných zo sušiarní a z pracovného prostredia nesmie prekročiť pri hmotnosti jednej dávky textílií

do 30 kg 150 mg.m^-3,

30 kg a viac 100 mg.m^-3.

Celkový emisný faktor nesmie prekročiť hodnotu 30 g rozpúšťadla na 1 kg čistených textílií v mesačnom priemere.

3.2.2

Čistenie pomocou technického benzínu

V prevádzkach na čistenie textílií pomocou technického benzínu 150/200 nesmie prekročiť koncentrácia benzínu v odpadovom plyne hodnotu 6 000 mg.m^-3.

Celkový emisný faktor nesmie prekročiť hodnotu 150 g na 1 kg čistených textílií v mesačnom priemere.

ODMASŤOVANIE KOVOVÝCH SÚČIASTOK

4.1

Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania

Pri zariadeniach na odmasťovanie kovových súčiastok pomocou chlórovaných uhľovodíkov je potrebné podľa technických možností a s prihliadnutím na primeranosť výdavkov pary rozpúšťadiel odsávať a zneškodňovať.

4.2

Emisný limit pre organické zlúčeniny

V plynoch zo strojov na odmasťovanie kovových súčiastok pomocou chlórovaných uhľovodíkov koncentrácia pár rozpúšťadla nesmie prekročiť pri hmotnostnom toku 0,5 kg.h^-1 a vyššom hodnotu 100 mg.m^-3.

VÝROBA A RAFINÁCIA CUKRU

5.1

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

5.1.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch nesmie prekročiť hodnotu 75 mg.m^-3 počítanú vo vlhkom plyne.

5.1.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania.

SUŠIARNE ZELENÝCH KRMÍV

6.1

Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky

6.1.1

Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania

Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch nesmie prekročiť hodnotu 150 mg.m^-3 počítanú vo vlhkom plyne.

6.1.2

Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania

Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.

6.2

Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie druhu paliva pre nové zdroje znečisťovania

V zariadeniach na sušenie možno spaľovať len zemný plyn naftový, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 0,2 % hmot. a tuhé palivá s merným obsahom síry najviac 0,5 g S.MJ¹.

Príloha č. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

VELIČINY, JEDNOTKY A PREPOČTOVÉ VZŤAHY

VELIČINY A JEDNOTKY EMISIÍ A EMISNÝCH LIMITOV

Na vyjadrenie emisií a emisných limitov sa používajú tieto veličiny a jednotky:

Hmotnostná koncentrácia

Hmotnostná koncentrácia (ďalej len „koncentrácia“) je hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku objemu odpadového plynu. Vyjadruje sa v jednotkách mg.m^-3, prípadne g.m^-3.

Podmienky určenia emisného limitu ako hmotnostnej koncentrácie pre nové zdroje znečisťovania.

Hmotnostná koncentrácia, pokiaľ to nie je uvedené inak, sa vyjadruje ako koncentrácia v suchom plyne po prepočítaní na štandardné stavové podmienky (tlak 101,325 kPa, teplota 0 ^oC) a určený referenčný obsah kyslíka.

Odchylne od ustanovenia predchádzajúceho odseku pri výrobe vápenatého a horečnatého hydrátu, výrobe uhoľných brikiet, výrobe perlitov, výrobe a rafinácii cukru, sušení zelených krmív, sušení dreva, výrobe cementu mokrým spôsobom a pri špeciálnych zariadeniach, ako sú varáky a odparky, sa počítajú koncentrácie vo vlhkom plyne (t. j. taká vlhkosť plynu, ktorá vyplýva z technologického procesu).

Pre znečisťujúce látky, pre ktoré nie je určený referenčný obsah kyslíka pri emisných limitoch pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach (príloha č. 4), je koncentrácia vztiahnutá na zloženie a množstvo odpadového plynu, ktoré vyplýva z podstaty technologického procesu. Množstvo vzduchu privádzané do zariadenia na riedenie spalín alebo odpadových plynov alebo na ich ochladzovanie sa pri zisťovaní koncentrácie odpočítava.

Podmienky určenia emisného limitu ako hmotnostnej koncentrácie pre jestvujúce zdroje.

Hmotnostná koncentrácia, pokiaľ to nie je uvedené inak, sa udáva ako koncentrácia vo vlhkom plyne (t. j. taká vlhkosť, ktorá vyplýva z technologického procesu) po prepočítaní na štandardné stavové podmienky (tlak 101,325 kPa, teplota 0^oC) a referenčný obsah kyslíka.

Ak nie je určený referenčný obsah kyslíka, je koncentrácia vztiahnutá na zloženie a množstvo odpadového plynu, ktoré vyplýva z podstaty technologického procesu. Množstvo vzduchu privádzané do zariadenia na riedenie spalín alebo odpadových plynov alebo na ich ochladzovanie sa pri zisťovaní koncentrácie odpočítava.

Hmotnostný tok

Hmotnostný tok je hmotnosť znečisťujúcej látky v odpadovom plyne vztiahnutá na jednotku času. Vyjadruje sa najmä v jednotkách kg.h^-1, g.s^-1, t.rok^-1.

Emisný faktor

Emisný faktor je pomer hmotnosti znečisťujúcej látky vypúšťanej zo zdroja alebo z jeho časti k jednotke hmotnosti alebo k inej jednotke množstva výrobku, polotovaru, suroviny alebo výkonu výrobnej technológie znečisťujúcej ovzdušie. Je údajom charakterizujúcim pomerné množstvo emisií (merná výrobná emisia) vystupujúcich z daného technologického procesu (vrátane zariadenia na obmedzenie emisií) do ovzdušia. Vyjadruje sa najmä v jednotkách kg.t^-1, kg.GJ^-1.

Emisný stupeň

Emisný stupeň je pomer hmotnosti znečisťujúcej látky vypúšťanej zo zdroja, jeho časti alebo zo zariadenia na obmedzovanie emisií ku hmotnosti tejto látky privedenej do procesu. Vyjadruje sa v percentách.

Tmavosť dymu

Tmavosť dymu je optická vlastnosť dymu, vyvolaná pohltením svetla v dymovej vlečke vystupujúcej z komína. Vyjadruje sa v stupňoch podľa Ringelmanna (stupne 0 až 5) alebo opacitou v percentách (pri použití optických prístrojov). Ak sa kontroluje obsah sadzí meraním tmavosti škvrny na filtri z odsatej vzorky podľa Bacharacha, vyjadruje sa v stupňoch (0 až 9).

II.

DEFINÍCIA PLYNNÝCH A TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

Za plynné znečisťujúce látky v odpadovom plyne považujú sa okrem plynov a pár aj také jemne disperzné suspenzie kvapalín a tuhých látok, ktoré v daných podmienkach prechádzajú predsadeným odlučovacím zariadením (filter z kremičitej vlny, odlučovač kondenzátu a pod.) a pri analytických metódach vytvárajú merný signál. Látky, ktoré sa v odlučovacích zariadeniach zachytili, sa vykazujú ako tuhé znečisťujúce látky.

III.

PREPOČTOVÉ VZŤAHY

Ak sú koncentrácie zistené za iných než za štandardných stavových podmienok, použijú sa na prepočet na štandardné stavové podmienky alebo na referenčný obsah kyslíka tieto prepočtové vzťahy:

prepočet koncentrácií na štandardné stavové podmienky vlhkého plynu:

prepočet koncentrácií na štandardné stavové podmienky suchého plynu:

prepočet koncentrácií na štandardné stavové podmienky suchého plynu a referenčný obsah kyslíka v spalinách:

Význam symbolov v uvedených vzťahoch:

c_n – koncentrácia po prepočte na štandardný stav vo vlhkom plyne

c^s_n– koncentrácia po prepočte na štandardný stav v suchom plyne

c^r_n – koncentrácia po prepočte na štandardný stav v suchom plyne a referenčné podmienky dané obsahom kyslíka O^r₂

c_p – koncentrácia zodpovedajúca prevádzkovým podmienkam (nameraná)

t – teplota odpadového plynu pri prevádzkových podmienkach (^oC)

p – tlaková diferencia oproti štandardnému tlaku zodpovedajúca prevádzkovým podmienkam (kPa)

W – obsah vody v spalinách (obj. %)

O^r₂ – referenčný obsah kyslíka v spalinách (obj. %)

O^p₂ – obsah kyslíka v spalinách zodpovedajúci prevádzkovým podmienkam (nameraný) (obj. %)

Príloha č. 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

IMISNÉ LIMITY PRE VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

Znečisťujúca látka	Vyjadrená ako	Imisné limity (ug.m^-3)
Znečisťujúca látka	Vyjadrená ako	IH_r	IH_d	IH_8h	IH_k
Polietavý prach		60	150		500
Oxid smalty	S0₂	60	150		500
Oxid siričitý a polietavý prach	SO₂+ p.p		250*)
Oxidy dusíka	N0₂	80	100		200
Oxid uhoľnatý	CO		5000		10000
Ozón	03			110
Olovo v polietavom prachu	Pb	0,5
Kadmium v polletavom prachu	Cd	0,01
Pachové látky		nesmú byť v koncentráciách obťažujúcich obyvateľstvo.

* Vypočítaný aritmetický súčet denných priemerných koncentrácií oboch zložiek.

Podmienky dodržania limitu:

Koncentrácia IH_da IH_kpre polietavý prach, SO₂, NO_xa CO nesmie byť v priebehu roka prekročená vo viac než 5 % prípadov.

Vysvetlivky k symbolom:
IHr – Priemerná ročná koncentrácia znečisťujúcej látky.
Priemernou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v časovom úseku jedného roka ako aritmetický priemer z priemerných 24-hodinových koncentrácií.
IHd – Priemerná denná koncentrácia znečisťujúcej látky.
Priemernou dennou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v časovom úseku 24 hodín. Priemernou dennou koncentráciou sa rozumie aj stredná hodnota najmenej dvanástich rovnomerne rozložených meraní priemerných polhodinových koncentrácií v časovom úseku 24 hodín (aritmetický priemer).
IH_8h – Priemerná 8-hodinová koncentrácia znečisťujúcej látky.
Priemernou 8-hodinovou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v časovom úseku 8 hodín.
IHk – Priemerná polhodinová koncentrácia znečisťujúcej látky.
Priemernou polhodinovou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v časovom úseku 30 minút.

Príloha č. 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.

PODMIENKY ZABEZPEČENIA ROZPTYLU EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK PRE NOVÉ ZDROJE ZNEČISŤOVANIA

Odpadové plyny je potrebné odvádzať tak, aby bol umožnený ich nerušený transport voľným prúdením s cieľom zabezpečiť taký rozptyl emitovaných znečisťujúcich látok, aby neboli prekročené ich prípustné koncentrácie v ovzduší vztiahnuté k predmetnému zdroju.

Výška komína (výduchu) musí byť najmenej 5 m nad terénom. Prevýšenie komína nad hrebeňom strechy budovy musí byť v zariadeniach na spaľovanie palív s tepelným príkonom do 50 kW najmenej 0,5 m, v zariadeniach na spaľovanie palív s tepelným príkonom od 50 kW do 1 MW najmenej 1 m a v zariadeniach na spaľovanie palív s tepelným príkonom 1 MW a viac najmenej 3 m. Pri malých, stredných a veľkých technologických zdrojoch je potrebné voliť prevýšenie výduchu nad hrebeňom strechy primerane prevýšeniam komínov určených pre zariadenia na spaľovanie palív v závislosti od množstva a škodlivosti vypúšťaných znečisťujúcich látok. Pri sklone strechy menej ako 20o alebo pri plochej streche je potrebné prevýšenie komína určiť primerane najvyššej úrovni strechy, pričom je potrebné voliť rovnaké prevýšenie, aké je určené pre šikmú strechu podľa tepelného príkonu zariadení na spaľovanie palív alebo veľkosti zdroja znečisťovania, zvýšené o 0,5 m. Uvedené neplatí pre zariadenia na spaľovanie plynných palív s tepelným príkonom do 35 kW, ktoré za osobitných podmienok zverejnených vo vestníku ministerstva môžu mať vyústenie na vonkajšiu stenu budovy.
Ak sú na plochej streche situované iné časti stavby, napríklad nadstavby, strojovne výťahov, treba z hľadiska zabezpečenia optimálneho rozptylu prevýšenie komína osobitne posudzovať vo vzťahu k výške týchto objektov a ich vzdialenosti od komína. Osobitne je potrebné posudzovať aj prípady, keď nejde o komíny alebo výduchy na odvod spalín alebo iných odpadových plynov, ale o iné technické riešenie zodpovedajúce stavu techniky odvádzania znečisťujúcich látok.

Pri projektovaní a realizácii stavieb zdrojov znečisťovania je potrebné voliť také technické riešenie, aby vzhľadom na danosti technologického procesu boli emisie znečisťujúcich látok vypúšťané do ovzdušia čo najmenším počtom výduchov alebo komínov.

Komín môže presiahnuť výšku 250 m iba v prípade, ak sú vyčerpané všetky možnosti dostupných technických opatrení, pri primeranosti výdavkov, na zníženie množstva emitovaných znečisťujúcich látok.

Minimálna výška komína sa určí na základe hmotnostného toku a koeficientu podľa charakteru znečisťujúcej látky, prípadne ďalších parametrov. Postup výpočtu a príslušné koeficienty budú zverejnené vo Vestníku MŽP SR. V prípade, že je jedným komínom vypúšťaných viac škodlivín, určí sa výška komína podľa najväčšej z výšok vypočítaných pre jednotlivé znečisťujúce látky.

Pri určovaní výšky komína sa môže zarátať do výšky aj rozdiel medzi nadmorskou výškou základu budovy zdroja a päty komína (napr. v prípade situovania dymovodu a komína vo svahu).

§ 7 ods. 2 zákona č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

1a)

§ 6 ods. 5 zákona č. 309/1991 Zb.

1b)

§ 11 ods. 1 písm. a), g) a k) a § 11a ods. 8 zákona č. 309/1991 Zb.

§ 14 ods. 3 zákona č. 309/l991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 218/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1995 Z. z.

§ 7 ods. 1 písm. i) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

§ 11 ods. 1 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

5a)

§ 4 písm. g) až i) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona č. 459/2000 Z. z.

5b)

§ 11a zákona č. 309/1991 Zb.

§ 5 ods. 2 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.

§ 7 ods. 2 zákona č. 309/1991 Zb.
§ 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/1999 Z. z. o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie zdrojov znečisťovania a o rozsahu ďalších údajov, ktoré sú prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania povinní poskytovať orgánu ochrany ovzdušia.

§ 5 zákona č. 134/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 20 ods. 5 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona č. 393/1998 Z. z.

Určené sú emisné aj imisné limity.

Určené sú len imisné limity.Bez označenia: Pre ostatné v texte neoznačené znečisťujúce látky sú určené len emisné limity.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 19/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje kategorizácia odpadov a vydáva Katalóg odpadov.

§ 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/1993 Z. z. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových, varovných a regulačných systémov.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 144/2000 Z. z. o požiadavkách na kvalitu palív, o vedení prevádzkovej evidencie a o druhu, rozsahu a spôsobe poskytovania údajov orgánu ochrany ovzdušia.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 474/2000 Z. z. o zisťovaní množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok, o spôsobe a podmienkach zisťovania, sledovania a preukazovania údajov o dodržaní určených emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania a o požiadavkách na technické prostriedky na monitorovanie emisií a imisií.

Napríklad zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.

Ing. Vladimír Pastierik	Ing. Vladimír Ozimý	Ing. Zdenka Jablonková
Ing. Beáta Jarošová	Ing. Jana Ácsová	Ing. Ivana Glazelová
Ing. Eva Gášpárová	Ing. Marta Rešetková,	Ing. Mgr. Martin
Ing. Soňa Ugróczy	Ing. Monika Ziškayová	Ing. Marián Drozd
Ing. Jarmila Strählová	Ing. Juraj Válek	Ing. Peter Horniaček
Ing. Zdenka Kováčová

Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov

Predpis bol zrušený predpisom 478/2002 Z. z.

Všeobecné ustanovenia

§1

§2

§3

§4 Emisné limity

§9 Podmienky dodržania emisného limitu

§9a

§10 Imisné limity

§11 Podmienky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok pre nové zdroje znečisťovania

§12 Spoločné ustanovenie

§13 Prechodné ustanovenia

§13a

§14 Zrušovacie ustanovenie

§15 Účinnosť

Autori

Poslanie

O nás