Zákon Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady 1990

Voľby do Slovenskej národnej rady riadi Slovenská volebná komisia.

Voľby do Slovenskej národnej rady v jednotlivých volebných krajoch riadia krajské volebné komisie; tieto komisie zriaďujú v sídlach okresov okresné subkomisie.

V jednotlivých volebných okrskoch riadia voľby okrskové volebné komisie.

Volebné komisie sa utvoria z rovnakého počtu zástupcov politických strán a politických hnutí (ďalej len „politické strany“), ktoré predkladajú samostatnú kandidátnu listinu.

Členom volebnej komisie môže byť československý štátny občan, ktorý má právo voliť. Kandidáti na poslancov (ďalej len „kandidát“ ) nemôžu byť členmi volebných komisií.

Členovia volebných komisií skladajú do rúk zástupcu orgánu, ktorý zvoláva komisiu na jej prvé zasadanie, tento sľub:

Volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh pokladá za zamietnutý.

Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí žrebom zo svojich členov predsedu a podpredsedu; každý z nich musí byť členom inej politickej strany. Žrebovanie riadi najstarší člen komisie.

Ak sa konajú voľby do Slovenskej národnej rady súčasne s voľbami do Federálneho zhromaždenia, môžu plniť krajské volebné komisie, okresné subkomisie a okrskové volebné komisie volebné úlohy súvisiace s voľbami do oboch zákonodarných orgánov.

Zapisovateľa

Zapisovateľ skladá sľub ako člen volebnej komisie (§ 11 ods. 6).

Do Slovenskej volebnej komisie deleguje každá politická strana, ktorá podáva kandidátnu listinu aspoň v jednom volebnom kraji, najneskoršie do 60 dní predo dňom volieb dvoch svojich členov a dvoch náhradníkov.

Členov Slovenskej volebnej komisie bezodkladne zvolá na prvé zasadanie tejto komisie predseda vlády Slovenskej republiky.

Slovenská volebná komisia

Do krajskej volebnej komisie deleguje každá politická strana, ktorá predkladá kandidátnu listinu v tomto volebnom kraji, najneskoršie do 60 dní predo dňom volieb dvoch členov a dvoch náhradníkov.

Členov krajskej volebnej komisie bezodkladne zvolá na prvé zasadanie tejto komisie predseda príslušného národného výboru.

Krajská volebná komisia

Do okresnej subkomisie deleguje každá politická strana, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná vo volebnom kraji, najneskoršie do 30 dní predo dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka.

Členov okresnej subkomisie bezodkladne zvolá na prvé zasadanie tejto komisie predseda príslušného okresného (obvodného) národného výboru.

Okresná subkomisia

Do okrskovej volebnej komisie deleguje každá politická strana, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná vo volebnom kraji, do ktorého patrí volebný okrsok, najneskoršie do 30 dní predo dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka.

Okrsková volebná komisia má najmenej 5 členov. Ak politické strany nedelegujú ani tento počet členov, rada miestneho národného výboru vymenuje chýbajúci, prípadne ďalší potrebný počet členov.

Členov okrskovej volebnej komisie bezodkladne zvolá na prvé zasadanie tejto komisie predseda príslušného národného výboru.

Okrsková volebná komisia

Deň volieb vyhlasuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady najneskoršie 80 dní pred ich konaním. Uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o vyhlásení volieb sa uverejňuje v Zbierke zákonov.

Voľby sa konajú v ten istý deň na celom území Slovenskej republiky. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady môže však určiť, že voľby sa konajú vo dvoch dňoch.

Voľby sa konajú v určený deň od siedmej do osemnástej hodiny. Ak to miestne podmienky vyžadujú, môže rada miestneho národneho výboru určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu.

Ak sa voľby konajú vo dvoch dňoch , začínajú sa o štrnástej hodine a končia sa o dvadsiatej druhej hodine prvého dňa. Druhého dňa sa voľby začínajú o siedmej hodine a končia sa o štrnástej hodine. Ak to miestne potreby vyžadujú, rada miestneho národného výboru môže určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu.

Miestny národný výbor informuje voličov spôsobom v mieste obvyklým o čase a mieste volieb najneskoršie 15 dní predo dňom volieb. Informuje súčasne aj o spôsobe preukázania totožnosti voliča.

V obciach, v ktorých je do zoznamu voličov zapísaných viac ako 5000 osôb, miestny národný výbor zabezpečí, aby pre každého voliča bol vyhotovený legitimačný lístok, v ktorom sa uvedú potrebné údaje o voľbách. Zároveň zariadi, aby legitimačný lístok bol doručený voličovi do bytu. Miestny národný výbor môže rozhodnúť, že sa rovnako postupuje aj v obci, ktorá má menej ako 5000 zapísaných voličov.

Pred začatím volieb predseda okrskovej volebnej komisie za prítomnosti členov komisie skontroluje volebnú schránku a prenosnú volebnú schránku a potom obidve schránky zapečatí. Skontroluje aj vybavenie volebnej miestnosti, či je pripravený zoznam voličov a dostačujúci počet hlasovacích lístkov a nepriehľadných obálok. Potom vyhlási hlasovanie za otvorené.

Ak sa voľby konajú vo dvoch dňoch, predseda okrskovej volebnej komisie zabezpečí, aby po ukončení volieb v prvý deň bola volebná schránka a prenosná volebná schránka zapečatená tak, aby sa znemožnilo vkladať do nich hlasovacie lístky a spolu s volebnými spismi ich uloží na bezpečné miesto.

Volebné miestnosti sú upravené tak, aby bola zaručená tajnosť hlasovania. Každý volič s hlasovacími lístkami musí prejsť osobitným priestorom vyhradeným na ich úpravu.

V priestore na úpravu hlasovacích lístkov nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom, a to ani člen nijakej volebnej komisie.

Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú chybu alebo pre to, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru vyhradeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Každý volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je prípustné.

Volič po príchode do volebnej miestnosti odovzdá legitimačný lístok, prípadne voličský preukaz a po vykonaní záznamu v zozname voličov dostane od komisie prázdnu obálku označenú úradnou pečiatkou (ďalej len „obálka“). Obálky musia byť nepriehľadné, rovnakej veľkosti, akosti a farby. Ak nemá volič legitimačný lístok a nikto z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia ho požiada aby preukázal svoju totožnosť. Ak tak nemôže urobiť preukazom totožnosti alebo dosvedčením dvoch komisii známych osôb ani do skončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. Prv ako sa voličovi umožní hlasovanie, komisia skontroluje, či má všetky hlasovacie lístky, či sú lístky neprečiarknuté a inak neoznačené, nesmie mu však meniť poradie, v akom lístky predkladá na kontrolu. Za chýbajúce, prečiarknuté alebo inak označené lístky mu dá iné tak, aby volič mal všetky hlasovacie lístky.

Po prevzatí hlasovacích lístkov a obálky vstúpi volič do určeného priestoru. V tomto priestore vloží do obálky jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vloží do obálky, môže zakrúžkovaním poradového čísla najviac štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorým z kandidátov dáva prednosť. Iné úpravy hlasovacieho lístka vykonať nesmie. Ostatné hlasovacie lístky odloží do určenej schránky v oddelenom priestore.

Ak sa konajú voľby do Slovenskej národnej rady súčasne s voľbami do Federálneho zhromaždenia, vloží volič hlasovacie lístky do týchto zákonodárnych zborov do jednej obálky. V takomto prípade musia byť hlasovacie lístky pre voľby do Slovenskej národnej rady farebne odlíšené.

Volič hlasuje tak, že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku pred okrskovou volebnou komisiou do volebnej schránky. Voličovi, ktorý sa neodobral do tohto priestoru, komisia hlasovanie neumožní.

Volič, ktorý sa nemôže dostaviť do volebnej miestnosti, má právo požiadať okrskovú volebnú komisiu o vykonanie hlasovania do prenosnej schránky.

Za poriadok vo volebnej miestnosti zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie, počas jeho neprítomnosti jej podpredseda.

Pokyny predsedu okrskovej volebnej komisie alebo jej podpredsedu na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú zaväzné pre všetkých prítomných.

Vo volebnej miestnosti je neprípustná akákoľvek volebná agitácia.

Ak nastanú okolnosti, ktoré znemožňujú začať hlasovanie alebo v ňom pokračovať, môže okrsková volebná komisia odročiť začiatok hlasovania na neskoršiu hodinu, prerušiť hlasovanie alebo predĺžiť dobu hlasovania na nevyhnutne potrebný čas; tieto okolnosti bezodkladne oznámi okresnej subkomisii.

Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania môžu hlasovať už len tí, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Potom sa volebná miestnosť uzavrie a predseda okrskovej volebnej komisie vyhlási hlasovanie za ukončené.

V miestnosti, kde okrsková volebná komisia zráta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií a okresných subkomisií, ako aj osoby, ktorým na to dala povolenie Slovenská volebná komisia.

Po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť zvyšné nepoužité hlasovacie lístky a obálky a otvoriť volebnú schránku. V prípade, že okrsková volebná komisia na žiadosť občanov použila aj prenosnú volebnú schránku, obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, ztráta obálky a porovná ich počet so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok komisia rozdelí a zráta hlasovacie lístky, ktoré boli odovzdané pre jednotlivé politické strany, vylúči neplatné hlasovacie lístky a zistí, koľko voličov politickej strany využilo právo prednostného hlasu. Ďalej komisia zráta prednostné hlasy, ktoré boli odovzdané jednotlivým kandidátom na hlasovacích lístkoch. Tieto výsledky uvedie v zápisnici o výsledkoch hlasovania, ktorú vyhotoví dvojmo.

Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazrieť do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť zrátania hlasov.

Na prospech kandidátnej listiny politickej strany sa rátajú i také hlasovacie lístky, na ktorých sú mená kandidátov prečiarknuté, menené alebo dopisované. Na takéto úpravy sa neprihliada. Ak volič dal na hlasovacom lístku prednostný hlas viac ako štyrom kandidátom, takýto hlasovací lístok sa ráta v prospech politickej strany, na prednostné hlasy sa však neprihliada.

Hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive, sú neplatné. Ak je v obálke niekoľko kandidátnych listín rôznych politických strán, sú všetky tieto hlasy neplatné. Ak je v obálke viac hlasovacích lístkov tej istej politickej strany, rátajú sa ako jeden hlas; ak sa na niektorom z týchto hlasovacích lístkov vykonala prednostná voľba, prihliada sa na ten hlasovací lístok, na ktorom bolo odovzdaných viac prednostných hlasov.

Ak vzniknú, pochybnosti o platnosti obálky, hlasovacieho lístka alebo prednostného hlasu, rozhodne o platnosti okrsková volebná komisia.

Okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledkoch hlasovania. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie. Dôvody odmietnutia podpísania sa poznamenajú v zápisnici.

V zápisnici okrskovej volebnej komisie o hlasovaní sa uvedie

Po zrátaní hlasov a podpísaní zápisnice o hlasovaní predseda okrskovej volebnej komisie oznámi výsledky hlasovania a jedno vyhotovenie zápisnice zašle bezodkladne okresnej subkomisii a počká na jej pokyn na ukončenie činnosti.

Okrsková volebná komisia zapečatí odovzdané hlasovacie lístky, obálky a zoznam voličov a zašle ich spolu s ostatnými volebnými spismi miestnemu národnému výboru do úschovy.

Okresná subkomisia spracuje výsledky hlasovania z jednotlivých volebných okrskov a zašle ich bezodkladne spolu so zápisnicami okrskových volebných komisií o hlasovaní krajskej volebnej komisii. Pri spracúvaní výsledkov hlasovania môžu byť prítomni len členovia volebných komisií.

Krajská volebná komisia zráta hlasy a zistí výsledky hlasovania vo volebnom kraji na podklade výsledkov o hlasovaní zaslaných okresnými subkomisiami. Ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať si od príslušných okresných subkomisií, prípadne od príslušného miestneho národného výboru hlasovacie lístky a ostatné volebné spisy, prípadne vysvetlenia a iné informácie.

V miestnosti, v ktorej krajská volebná komisia zráta hlasy a zisťuje výsledky hlasovania, môžu byť prítomni len členovia volebných komisií a okresných subkomisií.

Krajská volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku hlasovania vo volebnom kraji; zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie. Dôvody odmietnutia podpísania sa poznamenajú v zápisnici.

V zápisnici krajskej volebnej komisie o výsledku hlasovania sa uvedie

Po podpísaní oboch vyhotovení zápisnice o výsledku hlasovania predseda krajskej volebnej komisie zašle bezodkladne jedno vyhotovenie zápisnice Slovenskej volebnej komisii. Ostatné volebné spisy zašle do úschovy príslušného národného výboru.

Slovenská volebná komisia preskúma zápisnice krajských volebných komisií a zistí podľa nich počet platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre všetky kandidátne listiny vo všetkých volebných krajoch. Tento údaj sa delí ústavne ustanoveným počtom poslancov. Číslo takto vyrátané zaokrúhlené na jednotky je republikovým mandátovým číslom.

Republikovým mandátovým číslom sa delí celkový počet platných hlasov odovzdaných v každom volebnom kraji. Takto vyrátané číslo udáva počet mandátov, ktoré pripadajú jednotlivým volebným krajom.

Ak takto neboli rozdelené všetky mandáty, Slovenská volebná komisia ich postupne pridelí volebným krajom, ktoré vykazujú najväčší zostatok. Pri rovnosti zostatkov rozhoduje žreb.

Slovenská volebná komisia zistí, koľko platných hlasov celkom bolo odovzdaných pre každú politickú stranu. Zistí, ktoré politické strany získali menej než 3 percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Pri prideľovaní mandátov sa na tieto politické strany a hlasy pre ne odovzdané neprihliada.

Ostatné politické strany postupujú do prvého skrutínia, v ktorom sa rozdeľujú mandáty v rámci volebných krajov.

Súčet platných hlasov odovzdaných pre politické strany, ktoré postúpili do prvého skrutínia, sa vydelí počtom mandátov, ktoré boli tomuto volebnému kraju pridelené (§ 40); celé číslo, ktoré vyšlo týmto delením, je krajským volebným číslom.

Celkový počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana vo volebnom kraji, sa delí krajským volebným číslom a strane sa pridelí toľko mandátov, koľkokrát je volebné číslo obsiahnuté v súčte platných hlasov, ktoré táto strana získala.

V rámci jednotlivých politických strán kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však najmenej jedna desatina z celkového počtu voličov, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu, využila právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov politickej strany, ktorí využili právo prednostného hlasu. V prípade, že politickej strane je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. V prípade rovnosti prednostných hlasov je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.

Ak niektorá politická strana nekandidovala toľko kandidátov, koľko jej patrí podľa výsledkov prvého skrutínia, dostane iba toľko mandátov, koľko osôb kandidovala.

Všetky mandáty, ktoré neboli pridelené v prvom skrutíniu, pridelí Slovenská volebná komisia v druhom skrutíniu. Do druhého skrutínia sa prenášajú zostatky hlasov jednotlivých politických strán pre ne odovzdané.

Najneskoršie pred začatím druhého skrutínia členovia Slovenskej volebnej komisie odovzdajú jej predsedovi kandidátne listiny svojich strán. Počet kandidátov na týchto kandidátnych listinách nie je obmedzený; politická strana však do nich môže zaradiť iba mená tých kandidátov, ktorí boli kandidovaní v niektorom volebnom kraji a neboli zvolení v prvom skrutíniu. Po odovzdaní kandidátnych listín už nemožno meniť mená kandidátov ani poradie, v akom sú uvedení na kandidátnej listine.

Slovenská volebná komisia v druhom skrutíniu zráta zostatky hlasov jednotlivých politických strán. Tento súčet vydelí počtom mandátov, ktoré neboli v prvom skrutíniu obsadené, zväčšené o číslo jeden. Číslo, ktoré vyšlo delením zaokrúhlené na celé číslo, je republikovým volebným číslom. Na tomto základe pridelí každej politickej strane toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte zostatkov hlasov odovzdaných pre jednotlivú politickú stranu.

Ak neboli ani týmto spôsobom obsadené všetky mandáty alebo ak politická strana ohlásila menej kandidátov, ako na ňu pripadá mandátov, Slovenská volebná komisia pridelí tieto mandáty postupne tým stranám, ktoré podali platné kandidátne listiny a ktoré majú najväčší zostatok delenia. Pri rovnosti zostatkov sa pridelí mandát strane, ktorá má väčší súčet zostatku v druhom skrutíniu. Ak sú súčty zostatkov rovnaké, pridelí sa mandát strane, ktorá dostala v Slovenskej republike viac hlasov; ak je počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb.

Ak sa takýmto spôsobom obsadilo o jeden mandát viac, ako sa malo obsadiť, odpočíta sa prevyšujúci mandát tej politickej strane, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia v druhom skrutíniu. Pri rovnakom zostatku sa odpočíta prevyšujúci mandát tej politickej strane, ktorá získala menší počet hlasov; ak je i potom počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb.

V rámci jednotlivých politických strán mandáty pridelené strane kandidáti dostanú podľa poradia, v akom sú uvedení na kandidátnej listine pre druhé skrutínium.

Kandidáti, ktorí nedostali mandát ani v prvom, ani v druhom skrutíniu, sa stávajú náhradníkmi.

Po rozdelení mandátov Slovenská volebná komisia vyhotoví o výsledku volieb zápisnicu, ktorú podpíše predseda a ostatní členovia komisie.

V zápisnici o výsledku volieb sa uvedie

Slovenská volebná komisia uverejní celkové výsledky volieb po podpísaní zápisnice o výsledku volieb podľa jednotlivých volebných krajov. Môže uverejniť aj priebežné výsledky, v ktorých uvedie údaje podľa odseku 2 písm. a) až c).

Slovenská volebná komisia vydá kandidátom zvoleným za poslancov osvedčenie o zvolení.

Ak došlo v niektorom volebnom kraji k porušeniu tohto zákona, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vykoná najneskoršie do týždňa po vyhlásení výsledku volieb potrebné opatrenia, aby voľby boli dodatočne alebo znovu vykonané. Ustanovené lehoty možno v takomto prípade primerane skrátiť.

Ak sa uprázdni mandát, nastupuje náhradník tej istej politickej strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľby vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa uprázdnil. Ak nie je taký kandidát, nastupuje náhradník tejto strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre druhé skrutínium.

Ak nie je náhradník tej istej strany, zostane mandát prázdny do konca volebného obdobia.

Nastúpenie náhradníka vyhlási Predsedníctvo Slovenskej národnej rady do 15 dní po uvoľnení funkcie poslanca. Náhradníkovi odovzdá osvedčenie o tom, že sa stal poslancom a od ktorého dňa.