Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o zdravotníckych pracovníkov a iných odborných pracovníkov v zdravotníctve

Znenie účinné: od 01.09.1981 do 27.03.2002 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:

Predpis bol zrušený predpisom 156/2002 Z. z.

79/1981 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1981 do 27.03.2002
79
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky
z 15. júla 1981
o zdravotníckych pracovníkov a iných odborných pracovníkov v zdravotníctve
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky a ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 54 ods. 1 a § 58 ods. 2 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu:
PRVÁ HLAVA
ODBORNÍ PRACOVNÍCI V ZDRAVOTNÍCTVE
PRVÝ DIEL
ZDRAVOTNÍCKI PRACOVNÍCI
§1 Kategórie a odbory zdravotníckych pracovníkov
(1)
Úlohy v zdravotníctve plnia zdravotnícki pracovníci týchto kategórií: lekári , farmaceuti, zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, strední zdravotnícki pracovníci, nižší zdravotnícki pracovníci a pomocní zdravotnícki pracovníci.
(2)
Zdravotnícki pracovníci jednotlivých kategórií vykonávajú odbornú činnosť v odboroch, pre ktoré získali spôsobilosť na výkon povolania.
(3)
Podrobnejšie náplne činnosti jednotlivých kategórií a odborov zdravotníckych pracovníkov určuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).
Lekári
§2
Lekári vykonávajú činnosť vyžadujúcu vysokoškolské lekárske vzdelanie, poskytujú najmä liečebno-preventívnu starostlivosť vrátane posudkovej činnosti, odborne usmerňujú starostlivosť o utváranie a ochranu zdravých životných podmienok vrátane opatrení proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb, vykonávajú zdravotnú výchovu obyvateľstva a podieľajú sa podľa potreby na plnení pedagogických, prípadne úloh v zdravotníctve.
§3
(1)
Lekári získavajú spôsobilosť na výkon povolania ukončením štúdia na vysokej škole v študijných odboroch všeobecné lekárstvo, detské lekárstvo, hygiena, stomatológia. So súhlasom ministerstva zdravotníctva môžu títo lekári získať spôsobilosť na výkon povolania v inom študijnom odbore, než v ktorom ukončili riadne štúdium, po doplnení vedomostí riadnym štúdiom na vysokej škole.1)
(2)
Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru všeobecné lekárstvo, môžu vykonávať svoje povolanie aj v odboroch detské lekárstvo, hygiena, epidemiológia a mikrobiológia. Po doplnení vedomostí v rozsahu určenom ministerstvom zdravotníctva aj v odbore stomatológia.2)
(3)
Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru hygiena, majú spôsobilosť na výkon povolania predovšetkým v odboroch hygiena, epidemiológia a mikrobiológia a zásadne môžu vykonávať svoje povolanie len v týchto odboroch. So súhlasom ministerstva zdravotníctva možno týchto lekárov zaradiť podľa kádrovej situácie do špecializačnej prípravy na získanie špecializácie v odbore všeobecného lekárstva; vo výnimočných prípadoch môže ich ministerstvo zdravotníctva preradiť aj na výkon povolania lekára v inom odbore a súčasne určiť na to záväzné podmienky.2)
(4)
Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru detské lekárstvo, majú spôsobilosť na výkon povolania predovšetkým v starostlivosti o deti. Organizácia ich môže podľa kádrovej situácie výnimočne preradiť na výkon povolania lekára v inom odbore so súhlasom ministerstva zdravotníctva, ktoré súčasne určí potrebné podmienky.2)
(5)
Lekári, absolventi lekárskej fakulty študijného odboru stomatológia , majú spôsobilosť na výkon povolania len v starostlivosti o chrup, ústnu dutiny a orgány s ňou súvisiace.
Farmaceuti
§4
Farmaceuti vykonávajú činnosť vyžadujúcu vysokoškolské farmaceutické vzdelanie, zaoberajú sa najmä prípravou a výrobou liečiv, ich kontrolou, plánovitým zabezpečovaním a dispenzáciou, sú odbornými poradcami lekárov v oblasti liečiv a vybraných zdravotníckych potrieb a v oblasti účelnej farmakoterapie, uplatňujú sa na špeciálnych pracoviskách a v laboratóriách zdravotníckych zariadení a kontrolných a výskumných ústavov v zdravotníctve a zúčastňujú sa na zdravotnej výchove obyvateľstva.
§5
(1)
Farmaceuti získavajú spôsobilosť na výkon povolania ukončením štúdia na vysokej škole v študijných odboroch všeobecná farmácia, klinická farmácia a technologická farmácia.3)
(2)
Farmaceuti, absolventi študijného odboru všeobecná farmácia, majú spôsobilosť na výkon povolania predovšetkým v zariadeniach lekárenskej služby a zdravotníckeho zásobovania.
(3)
Farmaceuti, absolventi študijného odboru klinická farmácia, majú spôsobilosť na výkon povolania predovšetkým v oddeleniach klinickej farmakológie a nukleárnej medicíny nemocníc s poliklinikou, v biochemických, hematologických a toxikologických laboratóriách, vo výskumných ústavoch, v zariadeniach lekárenskej služby, pri biologickej kontrole liečiv a v laboratóriách hygienickej služby.
(4)
Farmaceuti, absolventi študijného odboru technologická farmácia, majú spôsobilosť na výkon povolania predovšetkým vo farmaceutickom priemysle, na špecializovaných pracoviskách lekárenskej služby, nemocníc s poliklinikou, kontrolných a výskumných ústavov, zariadení zdravotníckeho zásobovania a hygienickej služby.
(5)
Organizácia môže podľa kádrovej situácie výnimočne preradiť farmaceutov, absolventov jednotlivých študijných odborov, na ich žiadosť na výkon povolania v inom odbore farmácie so súhlasom ministerstva zdravotníctva po doplnení vedomostí riadnym štúdiom na vysokej škole.4)
Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním
§6
Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním vykonávajú podľa svojho odborného zamerania pedagogickú činnosť na stredných zdravotníckych školách, stredných odborných učilištiach zdravotníckych, v Ústave pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov (ďalej len „Ústav“) a pri ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve alebo činnosť spojenú s odborným riadením a organizovaním práce stredných zdravotníckych pracovníkov.
§7
(1)
Spôsobilosť na výkon povolania zdravotníckeho pracovníka s iným vysokoškolským vzdelaním sa získava ukončením štúdia na vysokej škole5)
a)
v študijnom odbore učiteľstvo odborných predmetov pre stredné zdravotnícke školy,
b)
v študijnom odbore starostlivosť o chorých,
c)
v študijnom odbore telesná výchova a šport – rehabilitácia.
(2)
Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, absolventi študijného odboru učiteľstvo odborných predmetov pre stredné zdravotnícke školy a študijného odboru pedagogika – starostlivosť o chorých, majú spôsobilosť vyučovať príslušné odborné predmety na stredných zdravotníckych školách, prípadne vykonávať pedagogickú činnosť v zariadeniach na výchovu a výučbu a na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.
(3)
Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, absolventi študijného odboru starostlivosť o chorých, majú spôsobilosť na výkon povolania pri odbornom riadení a organizovaní práce stredných zdravotníckych pracovníkov. Spôsobilosť na výkon pedagogickej činnosti v tomto odbore môžu získať po doplnení pedagogického vzdelania riadnym štúdiom na vysokej škole.6)
(4)
Zdravotnícki pracovníci s iným vysokoškolským vzdelaním, absolventi študijného odboru telesná výchova a šport – rehabilitácia, majú spôsobilosť na výkon povolania pri odbornom riadení a organizovaní práce rehabilitačných pracovníkov. Spôsobilosť na výkon pedagogickej činnosti v tomto odbore môžu získať po doplnení pedagogického vzdelania riadnym štúdiom na vysokej škole.6)
Strední zdravotnícki pracovníci
§8
(1)
Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú odbornú činnosť vyžadujúcu úplné stredné zdravotnícke vzdelanie, a to podľa povahy vykonávanej práce buď samostatne, alebo podľa pokynov lekára, farmaceuta, vedúceho stredného zdravotníckeho pracovníka, prípadne iného vedúceho pracovníka.
(2)
Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoje povolanie v týchto odboroch: zdravotná sestra, detská sestra, ženská sestra, diétna sestra, rehabilitačný pracovník, asistent hygienickej služby, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, rádiologický laborant, zubný laborant a očný optik.
§9
(1)
Strední zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania v jednotlivých odboroch ukončením štúdia na strednej zdravotníckej škole alebo v príslušnom študijnom odbore na strednej škole pre pracujúcich pri strednom odbornom učilišti zdravotníckom.7)
(2)
Spôsobilosť na výkon povolania zdravotnej sestry majú aj absolventi vojenských zdravotníckych škôl, ktoré vychovávajú stredných zdravotníckych pracovníkov.
(3)
Povolanie zdravotníckeho laboranta sú oprávnení vykonávať aj tí, ktorí úspešne absolvovali najmenej štyri semestre štúdia na lekárskej fakulte, a povolanie farmaceutického laboranta osoby, ktoré úspešne absolvovali najmenej štyri semestre štúdia na farmaceutickej fakulte. Povolanie zdravotnej sestry sú oprávnené vykonávať aj osoby, ktoré absolvovali skúšky z predmetu starostlivosť o chorých pri štúdiu odboru učiteľstvo odborných predmetov pre stredné zdravotnícke školy.
§10
(1)
Strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú odbornú činnosť v odboroch, pre ktoré získali spôsobilosť na výkon povolania.
(2)
Zdravotné sestry, detské sestry a ženské sestry môžu v prípade potreby pracovať vo všetkých týchto odboroch bez rozšírenia spôsobilosti na výkon povolania, s výnimkou činností na pôrodnej sále a vo funkcii obvodnej ženskej sestry, ktoré môžu vykonávať len ženské sestry, a činnosti na pracoviskách poskytujúcich starostlivosť o novorodencov, ktoré môžu vykonávať len detské sestry. Zdravotné a ženské sestry vykonávajúce odbornú činnosť v odbore detská sestra sú povinné absolvovať kurz psychológie a pedagogiky dieťaťa.
(3)
Zdravotné sestry, detské sestry, ženské sestry, diétne sestry, rehabilitační pracovníci, asistenti hygienickej služby, rádiologickí laboranti a zubní laboranti môžu trvale pracovať v inom odbore, než pre ktorý získali spôsobilosť na výkon povolania, na úsekoch práce ustanovených v prílohe č. 6 tejto vyhlášky, ak do dvoch rokov odo dňa preradenia na taký úsek práce vykonajú na strednej zdravotníckej škole skúšky z predmetov uvedených v tejto prílohe.
Nižší zdravotnícki pracovníci
§11
(1)
Nižší zdravotnícki pracovníci vykonávajú odbornú činnosť vyžadujúcu stredné, prípadne iné zdravotnícke vzdelanie pod vedením pracovníka s vyššou odbornou kvalifikáciou.
(2)
Nižší zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoje povolanie v týchto odboroch: ošetrovateľka, pestúnka (detská ošetrovateľka), zubná inštrumentárka, masér, dezinfektor, laboratórny pracovník a pitevný laborant - preparátor.
§12
(1)
Nižší zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania
a)
ukončením štúdia na zdravotníckej odbornej škole8) alebo
b)
absolvovaním dlhodobého kurzu podľa osnov vydaných ministerstvom zdravotníctva alebo
c)
absolvovaním trojročného učebného odboru9) zdravotník na strednom odbornom učilišti zdravotníckom.
(2)
Povolanie nižšieho zdravotníckeho pracovníka sú oprávnení vykonávať aj pracovníci, ktorí absolvovali na strednej zdravotníckej škole, prípadne na lekárskej alebo farmaceutickej fakulte časť štúdia určenú ministerstvom zdravotníctva.
Pomocní zdravotnícki pracovníci
§13
Pomocní zdravotnícki pracovníci vykonávajú pod vedením pracovníkov s vyššou odbornou kvalifikáciou činnosť vyžadujúcu zdravotnícku prípravu. Svoje povolanie vykonávajú v odbore sanitár pre jednotlivé úseky zdravotníckych služieb určené ministerstvom zdravotníctva.10)
§14
Pomocní zdravotnícki pracovníci získavajú spôsobilosť na výkon povolania absolvovaním kurzu podľa osnov vydaných ministerstvom zdravotníctva alebo dvojročného učebného odboru na strednom odbornom učilišti zdravotníckom.9)
DRUHÝ DIEL
INÍ ODBORNÍ PRACOVNÍCI V ZDRAVOTNÍCTVE
§15
Úlohy v zdravotníctve plnia podľa zásad účelnej deľby práce okrem zdravotníckych pracovníkov aj iní odborní pracovníci.
§16
Iní odborní pracovníci pôsobiaci v zdravotníctve získavajú spôsobilosť na výkon povolania štúdiom na školách poskytujúcich vysokoškolské, úplné stredne alebo stredné vzdelanie iného ako zdravotníckeho smeru a prípravou na výkon práce v zdravotníctve určenou ministerstvom zdravotníctva, ak ju už nezískali štúdiom na vysokej škole alebo strednej škole.
DRUHÁ HLAVA
ĎALŠIE VZDELÁVANIE ODBORNÝCH PRACOVNÍKOV V ZDRAVOTNÍCTVE
PRVÝ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§17
(1)
Ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov v zdravotníctve zahŕňa:
a)
špecializačnú prípravu lekárov a farmaceutov,
b)
nástupnú prax a pomaturitné špecializačné štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov,
c)
špeciálnu prípravu iných odborných pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním a pomaturitné štúdium iných odborných pracovníkov s úplným stredným vzdelaním na výkon práce v zdravotníctve podľa prílohy č.5 tejto vyhlášky,
d)
prípravu na výkon vedúcich funkcií v zdravotníctve,
e)
prípravu iných odborných pracovníkov na výkon práce v zdravotníctve,
f)
sústavné zdokonaľovanie vedomostí odborných pracovníkov v zdravotníctve.
(2)
Základnou formou ďalšieho vzdelávania odborných pracovníkov v zdravotníctve je sústavné individuálne štúdium a získavanie vedomostí a zručností pri práci pod vedením kvalifikovaného pracovníka.
(3)
Odborní pracovníci v zdravotníctve sú povinní plánovite prehlbovať a zdokonaľovať svoje odborné a ideologické vedomosti a skúsenosti počas výkonu svojho povolania.
§18
Ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov v zdravotníctve riadi ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky za odbornej pomoci alebo prostredníctvom Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ďalej len „Inštitút“) a ústavu. Pritom úzko spolupracuje s krajskými národnými výbormi a využíva aj vzdelávacie zariadenia zdravotníckych organizácií.
§19
V súvislosti s ďalším vzdelávaním odborných pracovníkov v zdravotníctve sú vedúci pracovníci na všetkých stupňoch riadenia povinní:
a)
zabezpečiť a kontrolovať nástupnú prax, ktorá sa ukončuje zhodnotením a spracovaním plánu ďalšieho rozvoja pracovníka,
b)
viesť pracovníkov k všestrannému odbornému rastu, k zvyšovaniu ideovej a odbornej úrovne práce a k dodržiavaniu socialistickej morálky,
c)
zabezpečiť zaškolenie všetkých pracovníkov, u ktorých došlo k zmenám funkcie, pracovnej náplne alebo k prerušeniu odbornej činnosti v odbore na čas dlhší ako 5 rokov,
d)
plánovite riadiť ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov v zdravotníctve v súlade so závermi komplexného hodnotenia a navrhovať ich na príslušné školiace akcie,
e)
zhodnotiť ideologický a odborný rast odborných pracovníkov v zdravotníctve a jeho výsledky zahrnúť do ich komplexného hodnotenia.
DRUHÝ DIEL
ĎALŠIE VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV
Prvý oddiel
Organizácia a riadenie
§20
(1)
Inštitút, Ústav a krajské ústavy národného zdravia zabezpečujúce ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov navzájom úzko spolupracujú.
(2)
Pri plnení úloh na úseku ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov spolupracuje Inštitút aj s lekárskymi fakultami a farmaceutickou fakultou a Ústav s vybranými strednými zdravotníckymi školami.
§21
Špecializovaná príprava lekárov, farmaceutov a pomaturitné špecializačné štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov sa vykonáva spravidla na pracoviskách týchto pracovníkov , ak tieto pracoviská vyhovujú potrebným požiadavkám. Ak je potrebné, dopĺňa sa na pracoviskách osobitne určených na tento účel v rámci kraja krajským národným výborom na návrh krajského odborníka príslušného odboru a školiacimi akciami v Inštitúte alebo v Ústave, prípadne na školiacich miestach určených ministerstvom zdravotníctva.
Druhý oddiel
Špecializačná príprava lekárov a farmaceutov
Všeobecné ustanovenia
§22
(1)
Špecializačnou prípravou získava lekár a farmaceut špecializáciu I. stupňa určenú na výkon odbornej činnosti. Po jej dosiahnutí môže získať vyššiu špecializáciu (špecializáciu II. stupňa alebo nadstavbovú špecializáciu ) určenú na výkon špecializovanej činnosti.
(2)
Lekári a farmaceuti môžu získať špecializáciu I. a II. stupňa v odboroch uvedených v prílohe č. 1 a nadstavbovú špecializáciu v odboroch uvedených v prílohe č. 2 alebo vo zvlášť úzkych odboroch uvedených v prílohe č. 3; prílohy tvoria súčasť tejto vyhlášky.
(3)
Absolvovanie špecializačnej prípravy na špecializáciu I. stupňa je pre lekárov a farmaceutov, ktorí vykonávajú činnosť v ustanovených odboroch, povinné. Zaraďovanie do špecializačnej prípravy na získavanie vyššej špecializácie sa vykonáva na základe komplexného hodnotenia pracovníka s prihliadnutím na spoločenské potreby zdravotníctva a na osobitné schopnosti a predpoklady uchádzača.
§23
(1)
Lekárov a farmaceutov zaraďujú do špecializačnej prípravy na získanie špecializácie v niektorom z odborov uvedených v prílohe č. 1 a 2 krajská národné výbory, lekárov a farmaceutov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a lekárov a farmaceutov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené. Zaradenie navrhuje organizácia, s ktorou je lekár alebo farmaceut v pracovnom pomere.
(2)
Lekárov a farmaceutov do špecializačnej prípravy na získanie nadstavbovej špecializácie vo zvlášť úzkych špecializačných odboroch uvedených v prílohe č. 3 zaraďuje ministerstvo zdravotníctva na základe návrhov krajských národných výborov, ústredne riadených zdravotníckych organizácií alebo príslušných ústredných orgánov. Ministerstvo zdravotníctva môže zaradiť lekára alebo farmaceuta do špecializačnej prípravy na získanie nadstavbovej špecializácie vo zvlášť úzkom odbore, aj keď nie je tento odbor uvedený v prílohe č. 3.
§24 Dĺžka špecializačnej prípravy
(1)
Špecializačná príprava na špecializáciu I. stupňa trvá dva a pol roka. Špecializačná príprava na vyššiu špecializáciu trvá tri až päť rokov; jej dĺžka je bližšie určená v špecializačných náplniach (§ 25).
(2)
Do špecializačnej prípravy započítava Inštitút len čas výkonu povolania lekára alebo farmaceuta v Československej socialistickej republike. Ministerstvo zdravotníctva môže v jednotlivých prípadoch výnimočne započítať aj prácu lekára alebo farmaceuta vykonanú v zahraničí.
§25 Rozsah vedomostí
Základný rozsah odborných vedomostí v jednotlivých špecializačných odboroch vrátane vedomostí potrebných z hľadiska obrany štátu, ako aj rozsah spoločenskovedných vedomostí určujú špecializačné náplne, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva.
§26 Kvalifikačná atestácia
(1)
Vedomosti lekárov a farmaceutov získané v priebehu špecializačnej prípravy sa overujú kvalifikačnou atestáciou pred skúšobnou komisiou Inštitútu, ktorý určuje miesto, termín a spôsob vykonania kvalifikačnej atestácie.
(2)
Lekárov a farmaceutov odporúčajú na kvalifikačné atestácie krajské národné výbory, lekárov a farmaceutov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a lekárov a farmaceutov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené.
(3)
Po úspešne vykonanej kvalifikačnej atestácii vydáva Inštitút diplom o špecializácii.
Získavanie špecializácií v osobitných prípadoch
§27
Na návrh krajského národného výboru alebo ústredne riadenej zdravotníckej organizácie Inštitút výnimočne zaradí lekárov alebo farmaceutov do špecializačnej prípravy na získanie nadstavbovej špecializácie, aj keď získali špecializáciu I. stupňa v inom odbore, než v ktorom je táto nadstavbová špecializácia uvedená v prílohe č. 2. Ministerstvo zdravotníctva tak koná, ak ide o nadstavbovú špecializáciu uvedenú v prílohe č. 3.
§28
Ministerstvo zdravotníctva môže
a)
povoliť zaradenie lekárov alebo farmaceutov priamo do špecializačnej prípravy na nadstavbovú špecializáciu v odboroch uvedených v prílohe č. 2 a 3, ak krajský národný výbor zabezpečí pred vykonaním kvalifikačnej atestácie na nadstavbovú špecializáciu doplnenie vedomostí zo špecializačnej prípravy a vykonanie kvalifikačnej atestácie na špecializáciu I. stupňa príslušného odboru;
b)
zhodnotiť v odôvodnených prípadoch postgraduálne vzdelanie lekárov alebo farmaceutov získané podľa doterajších predpisov a priznať na jeho základe špecializácie;
c)
profesorom a docentom, ktorí získali vedeckopedagogický titul v odbore zodpovedajúcom niektorému odboru, v ktorom možno získať vyššiu špecializáciu, priznať špecializáciu v tomto odbore; diplom o špecializácii im vydá Inštitút;
d)
určiť iný termín alebo spôsob vykonania kvalifikačnej atestácie, predovšetkým pri nadstavbových špecializáciách zvlášť úzkych odborov uvedených v prílohe č. 3;
e)
priznať špecializáciu na základe špecializácie získanej v cudzine, prípadne určiť rozsah doplnenia vedomostí potrebných na jej priznanie.
Tretí oddiel
Nástupná prax a pomaturitné špecializačné štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov
§29 Nástupná prax
(1)
Ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov začína sa povinnou nástupnou praxou, ktorá umožňuje prehĺbiť a upevniť vedomosti získané štúdiom.
(2)
Nástupná prax sa vykonáva na pracoviskách zdravotníckych zariadení, výskumných ústavov a ústavov sociálnej starostlivosti, ktoré poskytujú stredným zdravotníckym pracovníkom možnosť uplatnenia v základnej odbornej činnosti, pre ktorú získali spôsobilosť na výkon povolania.
(3)
Nástupná prax trvá šesť až dvanásť mesiacov. Jej dĺžku určí vedúci pracoviska individuálne, a to podľa osobných vlastností, školského prospechu a výsledkov práce absolventa v priebehu šesťmesačnej nástupnej praxe.
§30 Zaraďovanie do pomaturitného špecializačného štúdia
(1)
Pomaturitným špecializačným štúdiom získavajú strední zdravotnícki pracovníci špecializácie, prípadne vyššiu špecializáciu na úsekoch práce uvedených v prílohe č. 4 tejto vyhlášky.
(2)
Do pomaturitného špecializačného štúdia môžu sa zaradiť strední zdravotnícki pracovníci, ktorí získali spôsobilosť na výkon povolania v príslušnom odbore, prípadne môžu pracovať v inom odbore alebo úseku práce za podmienok ustanovených v § 10 ods. 2 a 3, majú trojročnú prax a pracujú na úseku práce, v ktorom hodlajú získať špecializáciu.
(3)
Stredných zdravotníckych pracovníkov zaraďujú do pomaturitného špecializačného štúdia krajské národné výbory, stredných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a stredných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené. Zaradenie navrhuje organizácia, s ktorou je stredný zdravotnícky pracovník v pracovnom pomere.
§31 Dĺžka pomaturitného špecializačného štúdia
(1)
Pomaturitné špecializačné štúdium stredných zdravotníckych pracovníkov trvá jeden až dva roky;11) jeho dĺžku na jednotlivých úsekoch práce bližšie určujú špecializačné náplne (§ 32).
(2)
Do pomaturitného špecializačného štúdia započítava Ústav len čas výkonu povolania stredného zdravotníckeho pracovníka v Československej socialistickej republike, a to na úseku práce, ktorý zodpovedá zvolenej špecializácii. Ministerstvo zdravotníctva môže v jednotlivých prípadoch výnimočne započítať aj prácu stredného zdravotníckeho pracovníka vykonanú v zahraničí.
§32 Rozsah vedomostí
Základný rozsah odborných vedomostí na jednotlivých úsekoch práce, ako aj spoločenskovedných vedomostí určujú špecializačné náplne, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva.
§33 Špecializačné skúšky
(1)
Vedomosti stredných zdravotníckych pracovníkov získané počas pomaturitného špecializačného štúdia sa overujú skúškou pred skúšobnou komisiou Ústavu, ktorý určuje miesto, termín a spôsob vykonania špecializačnej skúšky.
(2)
Po úspešne vykonanej špecializačnej skúške vydáva Ústav vysvedčenie o špecializácii.
§34 Získavanie špecializácií v osobitných prípadoch
Ministerstvo zdravotníctva môže
a)
výnimočne zaradiť stredných zdravotníckych pracovníkov do pomaturitného špecializačného štúdia vo zvlášť úzkom úseku práce, aj keď nie je uvedený v prílohe č. 4,
b)
určiť iný termín alebo spôsob vykonania špecializačnej skúšky,
c)
priznať špecializáciu na základe špecializácie získanej v cudzine, prípadne určiť rozsah doplnenia vedomostí potrebných na jej priznanie.
Štvrtý oddiel
Iné formy ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov
§35 Príprava na výkon vedúcich funkcií
(1)
Príprava vedúcich zdravotníckych pracovníkov – organizátorov určených ministerstvom zdravotníctva a ich kádrových rezerv spočíva u lekárov v získaní nadstavbovej špecializácie v odbore sociálneho lekárstva a organizácie zdravotníctva, u farmaceutov v získaní nadstavbovej špecializácie v odbore organizácie a riadenia farmácie a u stredných zdravotníckych pracovníkov v získaní vyššej špecializácie na úseku organizácie a riadenia práce stredných zdravotníckych pracovníkov.
(2)
Príprava na výkon ostatných vedúcich funkcií určených ministerstvom zdravotníctva spočíva okrem splnenia určených odborných kvalifikačných predpokladov v absolvovaní funkčného (doplnkového) kurzu organizácie a riadenia zdravotníctva organizovaného Inštitútom alebo Ústavom, prípadne z ich poverenia krajskými národnými výbormi. Funkčný (doplnkový) kurz sa zakončuje overením vedomostí pred komisiou menovanou Inštitútom alebo ústavom a o jeho absolvovaní vydáva Inštitút alebo Ústav osvedčenie.
§36 Príprava lekárov a farmaceutov na špeciálne úseky činnosti
Inštitút organizuje pre lekárov a farmaceutov zameraných na plnenie úloh na špeciálnych úsekoch činnosti osobitné školiace akcie zakončené overením vedomostí. O absolvovaní školiacej akcie vydáva Inštitút osvedčenie.
§37 Príprava stredných zdravotníckych pracovníkov na špeciálne úseky činnosti a funkcie
(1)
Pre stredných zdravotníckych pracovníkov organizuje Ústav dlhodobé školiace akcie, ktorými sa títo pracovníci pripravujú na špeciálne úseky činnosti a na výkon funkcií určených ministerstvom zdravotníctva.
(2)
Školiace akcie sa zakončujú overením vedomostí. O absolvovaní školiacej akcie vydáva Ústav osvedčenie.
§38 Semináre školenia
(1)
Na priebežné zvyšovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov usporadúvajú zdravotnícke organizácie pravidelné seminárne školenia . Ich organizáciu, rozsah a obsahové zameranie určí ministerstvo zdravotníctva.
(2)
Účasť zdravotníckych pracovníkov na seminárnom školení je súčasťou ich pracovných povinností.
§39 Školiace akcie
(1)
Na zdokonaľovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov sa usporadúvajú krátkodobé školiace akcie, najmä tematické kurzy, funkčné a doplnkové kurzy, školenia na školiacich miestach (stáže) a iné školiace akcie, aby sa pracovníci oboznámili so špeciálnymi a novými metódami práce, s aktuálnymi úlohami v zdravotníckych službách a pripravili na výkon funkcií.
(2)
Školiace akcie usporadúva Inštitút alebo Ústav, prípadne krajský ústav národného zdravia spravidla podľa programov schválených Inštitútom alebo Ústavom.
(3)
Školiace akcie môže Inštitút alebo Ústav účelne spájať s riadeným a pravidelne overovaným samostatným štúdiom zdravotníckych pracovníkov, pre ktorých sa akcie organizujú.
§40 Periodické zdokonaľovanie vedomostí zdravotníckych pracovníkov
Na zabezpečenie pravidelného a všestranného dopĺňania vedomostí zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých odboroch a úsekoch práce sa organizujú akcie periodického zdokonaľovania vedomostí . Časové etapy, rámcový obsah a okruh pracovníkov tohto povinného zdokonaľovania vedomostí určí ministerstvo zdravotníctva.
Piaty oddiel
Preskúmavanie spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním
§41
(1)
Odborné vedomosti zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním preskúmavajú príslušní okresní, krajskí a hlavní odborníci.
(2)
Ak zistia okresní, krajskí alebo hlavní odborníci pri preskúmavaní vedomostí závažné nedostatky vo výkone povolania zdravotníckych pracovníkov uvedených v odseku 1, navrhnú doplnenie potrebných vedomostí a prípadne navrhnú krajskému národnému výboru spôsob ich overenia. V prípade potreby možno súčasne preskúmať aj zdravotnú spôsobilosť zdravotníckych pracovníkov na výkon povolania podľa osobitných predpisov,12) ako aj ich morálne a etické vlastnosti.
§42
Doplnenie potrebných vedomostí zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním organizuje Inštitút a zdravotníckych pracovníkov s úplným stredným vzdelaním Ústav formou školenia na výučbových základniach Inštitútu alebo Ústavu. Odborné vedomosti overuje Inštitút alebo Ústav; o absolvovaní školenia a overenia vedomostí vydáva hodnotenie.
§43
(1)
Návrh na overenie potrebných vedomostí zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním pracujúcich v organizáciách riadených národnými výbormi podávajú príslušní okresní a krajskí odborníci alebo ústavy národného zdravia. Ak títo pracovníci pracujú v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách, takáto návrh podávajú hlavní odborníci alebo tieto organizácie. Pokiaľ pracujú mimo štátnej zdravotníckej správy, môžu návrh podať odborníci určení týmito orgánmi. Obdobné návrhy môžu podať aj znalecké komisie.13)
(2)
O povinnosti podrobiť sa overeniu potrebných vedomostí rozhoduje u zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním pracujúcich v organizáciách riadených národnými výbormi krajský národný výbor, u pracovníkov pracujúcich v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctva a u pracovníkov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány, prípadne orgány nimi poverené.
§44
(1)
O výsledku overenia odborných vedomostí zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním informuje Inštitút alebo Ústav príslušných navrhovateľov, ako aj organizácie, s ktorými sú títo pracovníci v pracovnom pomere.
(2)
Overené nedostatky v odborných vedomostiach alebo v iných predpokladoch pre výkon povolania zdravotníckeho pracovníka môžu byť dôvodom na opatrenia podľa osobitných predpisov.14)
TRETÍ DIEL
ĎALŠIE VZDELÁVANIE INÝCH ODBORNÝCH PRACOVNÍKOV V ZDRAVOTNÍCTVE
§45 Špeciálna príprava na výkon práce v zdravotníctve
(1)
Iní odborní pracovníci, ktorí vykonávajú činnosť v zdravotníctve, môžu okrem sústavného ďalšieho zvyšovania kvalifikácie vo svojom odbore absolvovať pod vedením a podľa pokynov vedúcich pracovníkov špeciálnu prípravu na výkon práce v zdravotníctve, najmä na úsekoch ustanovených v prílohe č. 5 písm. A. Obdobne môžu získať iní odborní pracovníci prípravu na výkon práce v zdravotníctve formou pomaturitného špecializačného štúdia podľa prílohy č. 5 písm. B, prípadne inými formami. Zaraďovanie do špeciálnej prípravy na výkon práce v zdravotníctve sa vykonáva na základe komplexného hodnotenia s prihliadnutím na spoločenské potreby zdravotníctva a na osobitné schopnosti a predpoklady uchádzača.
(2)
Rozsah vedomostí iných odborných pracovníkov potrebných na výkon práce v zdravotníctve podľa jednotlivých kategórií a dĺžku špeciálnej prípravy určí ministerstvo zdravotníctva v náplniach tejto prípravy.
(3)
Špeciálnu prípravu absolvujú iní odborní pracovníci popri zamestnaní jednak pod vedením a podľa pokynov vedúcich pracovníkov, jednak v doplňovacích školiacich akciách organizovaných Inštitútom, Ústavom, prípadne krajským ústavom národného zdravia.
(4)
Iných odborných pracovníkov zaraďujú do špeciálnej prípravy na výkon práce v zdravotníctve krajské národné výbory, iných odborných pracovníkov v ústredne riadených zdravotníckych organizáciách ministerstvo zdravotníctvo a iných odborných pracovníkov pracujúcich mimo štátnej zdravotníckej správy príslušné ústredné orgány alebo nimi poverené orgány.
(5)
Vedomosti iných odborných pracovníkov získané počas špeciálnej prípravy na výkon práce v zdravotníctve sa overujú skúškou pred skúšobnou komisiou Inštitútu alebo Ústavu, ktoré určujú miesto, termín a spôsob skúšky. O úspešne vykonanej skúške vydáva Inštitút alebo Ústav osvedčenie.
§46 Príprava na výkon vedúcich funkcií
Príprava iných odborných pracovníkov na výkon vedúcich funkcií v zdravotníctve určených ministerstvom zdravotníctva spočíva okrem splnenia určených odborných kvalifikačných predpokladov v absolvovaní funkčného (doplnkového) kurzu organizácie a riadenia zdravotníctva organizovaného Inštitútom alebo Ústavom, prípadne krajskými národnými výbormi alebo ústredne riadenými organizáciami. Funkčný (doplnkový) kurz sa zakončuje overením vedomostí pred komisiou ustanovenou Inštitútom alebo Ústavom; o jeho absolvovaní vydá Inštitút alebo Ústav osvedčenie.
§47 Iné školiace akcie
Iní odborní pracovníci v zdravotníctve sa podľa potreby zúčastňujú na seminárnom školení, prípadne na ďalších školiacich akciách samostatne alebo spoločne so zdravotníckymi pracovníkmi.
TRETIA HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§48
(1)
Spôsobilosť na výkon povolania dentistu získaná podľa predchádzajúcich predpisov15) zostáva nedotknutá.
(2)
Dentisti poskytujú ambulantnú liečebno-preventívnu starostlivosť o chrup. Sú oprávnení vykonávať konzervačné a protetické ošetrovanie chrupu, jednoduché extrakcie zubov a koreňov a ošetrovať chronické zápaly ďasien. Keď zistia, že je potrebný lekársky zákrok, sú povinní odovzdať ošetrovaného na ďalšie odborné ošetrenie, prípadne mu toto ošetrenie zabezpečiť.
§49
Spôsobilosť na výkon zdravotníckych povolaní a špecializácie zdravotníckych pracovníkov získané podľa doterajších predpisov v kategóriách a odboroch uvedených v tejto vyhláške zostávajú nedotknuté.
§50
Lekári, farmaceuti a strední zdravotnícki pracovníci, ktorí sú zaradení v deň začiatku účinnosti tejto vyhlášky do špecializovanej prípravy alebo do pomaturitného špecializovaného štúdia v odboroch, ktoré sa touto vyhláškou menia, môžu vykonať kvalifikačnú atestáciu alebo špecializačnú skúšku podľa doterajších predpisov , a to do troch rokov od začiatku účinnosti tejto vyhlášky.
§51
(1)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov nadstavbovú špecializáciu v odbore alergológie, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore lekárskej imunológie.
(2)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu II. stupňa v odbore hygieny a epidemiológie, majú nadstavbovú špecializáciu v niektorom z týchto odborov: hygiena všeobecná a komunálna, hygiena detí a dorastu, hygiena výživy a predmetov bežného používania, hygiena práce a pracovné lekárstvo alebo epidemiológia.
(3)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov, ďalšiu špecializáciu v odbore organizácie a riadenia zdravotníctva , majú nadstavbovú špecializáciu v odbore sociálneho lekárstva a organizácie zdravotníctva.
(4)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov ďalšiu špecializáciu v odbore posudkového lekárstva, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore posudkového lekárstva.
(5)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov 16) špecializáciu v odbore biomedicínskej kybernetiky, majú nadstavbovú špecializáciu vo zvlášť úzkom odbore biomedicínskej kybernetiky za predpokladu, že získajú do troch rokov od účinnosti tejto vyhlášky špecializáciu I. stupňa v príslušnom odbore.
(6)
Lekári, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu I. stupňa a vykonávali k 1. januáru 1980 funkciu obvodného lekára, môžu do 31. decembra 1983 získať spôsobilosť na výkon tejto funkcie podľa doterajších predpisov. 17)
(7)
Lekári, ktorí získali spôsobilosť na výkon funkcie obvodného lekára podľa doterajších predpisov, majú špecializáciu I. stupňa v odbore všeobecného lekárstva. Diplom o špecializácii im vydá Inštitút.
§52
(1)
Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov nadstavbovú špecializáciu v odbore riadenia a ekonomiky lekárenskej služby, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore organizácie a riadenia farmácie.
(2)
Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu I. stupňa, prípadne II. stupňa v odbore výroby biologických liečiv, majú špecializáciu I., prípadne II. stupňa v odbore farmaceutickej technológie.
(3)
Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov nadstavbovú špecializáciu v odbore farmakodynamiky, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore farmakológie a toxikológie liečiv.
(4)
Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších predpisov nadstavbovú špecializáciu v odbore biologické a kontrolné metódy, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore biologické a mikrobiologické kontrolné metódy.
(5)
Farmaceuti, ktorí získali podľa doterajších prepisov špecializáciu v odbore biochemickej a toxikologickej analýzy, majú nadstavbovú špecializáciu v odbore biochemickej a toxikologickej analytiky.
§53
Strední zdravotnícki pracovníci, ktorí absolvovali vysokoškolské štúdium odborov psychológia – starostlivosť o chorých alebo pedagogika – starostlivosť o chorých, majú špecializáciu na úseku práce ošetrovateľskej starostlivosti a vyššiu špecializáciu na úseku organizácie a riadenia práce stredných zdravotníckych pracovníkov.
§54
Strední zdravotnícki pracovníci, ktorí získali podľa doterajších predpisov špecializáciu na úseku práce starostlivosti o chrup, majú špecializáciu na úseku práce stomatologickej starostlivosti.
§55
Iní odborní pracovníci v zdravotníctve, ktorí podľa doterajších predpisov absolvovali v Ústave dvojročné kvalifikačné štúdium kontrolórov, majú pomaturitné špecializačné štúdium na úseku činnosti kontroly v zdravotníckych zariadeniach.
HLAVA ŠTVRTÁ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§56
(1)
Táto vyhláška sa vzťahuje aj na zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie mimo zdravotníckych zariadení a orgánov riadených a spravovaných národnými výbormi a ministerstvom zdravotníctva, s výnimkou ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov teoretických odborov.
(2)
Úlohy, ktoré podľa tejto vyhlášky prislúchajú ministerstvu zdravotníctva a národným výborom, plnia v iných odvetviach orgány ustanovené osobitnými predpismi, ktoré boli vydané po dohode s ministerstvom zdravotníctva.
(3)
Pre zdravotnícke služby v odbore ozbrojených síl a bezpečnostných zborov platí táto vyhláška obdobne, ak príslušní ministri neurčia inak.
§57
Zrušuje sa vyhláška č. 77/1971 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve v znení vyhlášky č. 92/1979 Zb.
§58
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1981.
Minister:

Prof. MUDr. Matejíček DrSc. v. r.
Príloha č. 1 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Špecializácie lekárov a farmaceutov
Príloha č. 2 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Nadstavbové špecializácie lekárov a farmaceutov
Príloha č. 3 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Nadstavbové špecializácie lekárov a farmaceutov vo zvlášť úzkych odboroch
Príloha č. 4 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Špecializácie stredných zdravotníckych pracovníkov
Príloha č. 5 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Špeciálna príprava a pomaturitné špecializačné štúdium iných odborných pracovníkov v zdravotníctve
Príloha č. 6 vyhlášky č. 79/1981 Zb.
Možnosti preradenia stredných zdravotníckych pracovníkov na iné úseky práce
1)
Zákon č.39/1980 Zb. o vysokých školách. Nariadenie vlády ČSSR č.89/1980 Zb. o sústave študijných odborov a o dĺžke riadneho štúdia na vysokých školách.
2)
§ 54 ods.1 zákona č.20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.
3)
Zákon č.39/1980 Zb. Nariadenie vlády ČSSR č.89/1980 Zb.
4)
Zákon č.39/1980 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva SSR č.104/1980 Zb. o prijímaní na štúdium na vysokých kolách. Vyhláška Ministerstva školstva SSR č.105/1980 Zb. o štúdiu na vysokých školách.
5)
§ 40 zákona č.39/1980 Zb. Nariadenie vlády ČSSR č.89/1980 Zb.
6)
Zákon č.39/1980 Zb. Vyhláška č.104/1980 Zb. Vyhláška č.105/1980 Zb.
7)
§ 9 a 11 zákona č.63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl.
8)
§ 12 zákona č.63/1978 Zb.
9)
§ 13 zákona č.63/1978 Zb.
10)
Úprava č.51/1972 Vest. Ministerstva zdravotníctva SSR o náplni činnosti stredných, nižších a pomocných zdravotníckych pracovníkov.
11)
§ 4 vyhlášky Ministerstva školstva SSR a Ministerstva zdravotníctva SSR č.103/1979 Zb. o nomenklatúrach študijných odborov na stredných odborných učilištiach, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, stredných školách pre pracujúcich, odborných školách a na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, o sústave učebných odborov na stredných odborných učilištiach a o štúdiu na nich.
12)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č.42/1966 Zb. o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti. Smernice č.17/1970 Vest. Ministerstva zdravotníctva SSR o posudzovaní spôsobilosti na prácu v znení úpravy č.8/1972 Vest. Ministerstva zdravotníctva SSR.
13)
§ 77 ods.6 zákona č.20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.
14)
§ 46 ods.1 písm. e) Zákonníka práce (úplné znenie č.55/1975 Zb.). § 54 ods.2 zákona č.20/1966 Zb.
15)
Vládne nariadenie č.25/1951 Zb. o dentistoch. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č.44/1966 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve v znení vyhlášky č.90/1967 Zb.
16)
§ 32 písm. b) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SSR č.77/1971 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve.
17)
Vyhláška č.77/1971 Zb.