Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach a o vzájomnej pomoci v hraničných otázkach 1978

Znenie účinné: od 10.03.1978
Časové verzie:
25/1978 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 10.03.1978
25
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
zo 14. februára 1978
o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach a o vzájomnej pomoci v hraničných otázkach
Dňa 8. septembra 1976 bola v Berlíne podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach a o vzájomnej pomoci v hraničných otázkach.
So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe 12. septembra 1977.
Podľa svojho článku 34 Zmluva nadobudla platnosť 12. septembrom 1977.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
Minister:
Ing. Chňoupek v. r.
ZMLUVA
medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach a o vzájomnej pomoci v hraničných otázkach
Československá socialistická republika a Nemecká demokratická republika sa v duchu Deklarácie o upevňovaní priateľstva a prehlbovaní bratskej spolupráce medzi Komunistickou stranou Československa a Jednotnou socialistickou stranou Nemecka a medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou zo 17. októbra 1974 s cieľom ďalej prehlbovať svoju spoluprácu na spoločných štátnych hraniciach dohodli uzavrieť túto Zmluvu.
Na ten účel vymenovali za svojich splnomocnencov:
prezident Československej socialistickej republiky
generálmajora Karola  K r o p á č k a,
námestníka ministra vnútra Československej socialistickej republiky,
Štátna rada Nemeckej demokratickej republiky
generálporučíka Ericha  P e t r a,
námestníka ministra národnej obrany a veliteľa Pohraničných vojsk Nemeckej demokratickej republiky,
ktorí sa po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme, dohodli takto:
ČASŤ I
Vymenovanie hraničných splnomocnencov a ich právomoc
Článok 1
Na plnenie úloh vyplývajúcich z tejto Zmluvy zriadia príslušné orgány každej zmluvnej strany hlavného hraničného splnomocnenca, ako aj zástupcu hlavného hraničného splnomocnenca, hraničných splnomocnencov, zástupcov hraničných splnomocnencov a pomocníkov hraničných splnomocnencov.

Článok 2

(1)
Osoby uvedené v článku 1 vymenúva:
1.
vláda - hlavného hraničného splnomocnenca,
2.
príslušný minister - zástupcu hlavného hraničného splnomocnenca a hraničných splnomocnencov,
3.
hlavný hraničný splnomocnenec - zástupcov hraničných splnomocnencov,
4.
príslušný hraničný splnomocnenec - pomocníkov hraničného splnomocnenca.
(2)
Vlády zmluvných strán sa diplomatickou cestou navzájom informujú o vymenovaní hlavných hraničných splnomocnencov do 30 dní po nadobudnutí platnosti Zmluvy.
(3)
Hlavní hraniční splnomocnenci a hraniční splnomocnenci sú oprávnení prizvať expertov.

Článok 3

(1)
Hlavní hraniční splnomocnenci, ako aj ich zástupcovia, hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia a pomocníci dostanú na výkon svojich funkcií plnomocenstvá vyhotovené v českom alebo slovenskom a nemeckom jazyku. Vzory týchto plnomocenstiev sú uvedené v prílohe 1 až 5.
(2)
Plnomocenstvá vystavujú:
1.
pre hlavného hraničného splnomocnenca predseda vlády,
2.
pre zástupcu hlavného hraničného splnomocnenca, pre hraničných splnomocnencov a ich zástupcov a pomocníkov tie osoby, ktoré ich vymenovali podľa článku 2 ods. 1.

Článok 4

(1)
Hlavní hraniční splnomocnenci plnia najmä tieto úlohy:
1.
určujú zásady súčinnosti orgánov ochrany štátnych hraníc na vykonávanie opatrení na spoločných štátnych hraniciach (ďalej len „štátne hranice“),
2.
vyhodnocujú účinnosť ochrany štátnych hraníc, stav a údržbu hraničných znakov, prerokúvajú závažné udalosti na štátnych hraniciach a určujú spoločné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a poriadku na štátnych hraniciach,
3.
riadia a koordinujú činnosť hraničných splnomocnencov,
4.
prerokúvajú veci, ktoré nemohli vyriešiť hraniční splnomocnenci alebo ktoré presahujú ich právomoc,
5.
postupujú veci, ktoré nemohli vyriešiť alebo ktoré presahujú ich právomoc, na prerokovanie diplomatickou cestou.
(2)
Ustanovenie odseku 1 bodu 5 nevylučuje, aby sa na hlavných hraničných splnomocnencov prenieslo riešenie otázok, ktoré boli prerokované diplomatickou cestou.

Článok 5

(1)
Hraniční splnomocnenci plnia najmä tieto úlohy:
a)
pravidelne vyhodnocujú situáciu na štátnych hraniciach, koordinujú použitie síl a prostriedkov ochrany štátnych hraníc a zabezpečujú výmenu informácií medzi orgánmi ochrany štátnych hraníc,
b)
určujú spoločné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a poriadku na štátnych hraniciach včítane takých, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie hospodársko-technických prác na štátnych hraniciach,
c)
zabezpečujú prekračovanie štátnych hraníc záchrannými jednotkami a pomocnými družstvami pri živelných pohromách, haváriách alebo iných núdzových situáciách, ako aj pri ich spoločných cvičeniach,
d)
kontrolujú stav vyznačenia štátnych hraníc.
(2)
Hraniční splnomocnenci prešetrujú, prerokúvajú a v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodujú najmä v týchto prípadoch:
1.
pri narušení štátnych hraníc osobami,
2.
pri konaní alebo udalosti v blízkosti štátnych hraníc, ktoré viedli k usmrteniu alebo ublíženiu na zdraví osôb, prípadne k zničeniu alebo poškodeniu vecí na štátnom území druhej zmluvnej strany,
3.
pri poškodení, zničení alebo neoprávnenom premiestnení hraničných znakov,
4.
pri škodách, ktoré vznikli v dôsledku porušenia poriadku na štátnych hraniciach,
5.
pri náleze vecí alebo zvierat, ktoré sa ocitli na štátnom území druhej zmluvnej strany,
6.
pri neoprávnenej výmene predmetov cez štátne hranice,
7.
pri iných udalostiach na štátnych hraniciach, na riešenie ktorých nie je potrebné rozhodnutie hlavného hraničného splnomocnenca alebo ktoré netreba riešiť diplomatickou cestou.
(3)
Hraniční splnomocnenci plnia okrem toho úlohy, ktoré pre nich vyplývajú z iných dohôd uzavretých medzi príslušnými orgánmi zmluvných strán.
(4)
Hraniční splnomocnenci sú povinní okamžite sa navzájom informovať o situácii a udalostiach, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a poriadok na štátnych hraniciach.
(5)
O začatí a skončení opatrení príslušných orgánov sa hraniční splnomocnenci neodkladne informujú:
1.
pri živelných pohromách, haváriách a iných núdzových situáciách, ktoré môžu mať následky na štátnom území druhej zmluvnej strany,
2.
pri výskyte prenosných chorôb a nákaz u osôb alebo zvierat a pri výskyte poľných alebo lesných škodcov v blízkosti štátnych hraníc,
3.
pri zistení oleja alebo iných škodlivých látok v hraničných vodách alebo vo vodách v blízkosti štátnych hraníc, pokiaľ môžu mať následky na štátnom území druhej zmluvnej strany,
4.
pri znečistení ovzdušia v blízkosti štátnych hraníc, pokiaľ môže vyvolať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie osôb, pre zvieratá alebo rastliny na štátnom území druhej zmluvnej strany,
5.
pri dočasnom uzavretí hraničných priechodov alebo obmedzení prekračovania štátnych hraníc.
Výmena informácií diplomatickou cestou nie je tým dotknutá.
(6)
Hraniční splnomocnenci postupujú veci, ktoré nemohli vyriešiť alebo ktoré presahujú ich právomoc, hlavným hraničným splnomocnencom.
(7)
Ustanovenia tohto článku nevylučujú, aby sa na hraničných splnomocnencov preniesli na riešenie otázky, ktoré boli prerokúvané hlavnými hraničnými splnomocnencami alebo diplomatickou cestou.

Článok 6

Zástupcovia hlavných hraničných splnomocnencov a zástupcovia hraničných splnomocnencov majú v rozsahu úloh na nich prenesených rovnaké práva a povinnosti ako osoby, ktoré zastupujú.

Článok 7

(1)
Pomocníci hraničných splnomocnencov plnia úlohy, ktoré im ukladajú hraniční splnomocnenci alebo ich zástupcovia.
(2)
Hraniční splnomocnenci oboch zmluvných strán spoločne určujú rozsah úloh ukladaných pomocníkom.
ČASŤ II
Bezpečnosť a poriadok na štátnych hraniciach
Článok 8
(1)
Hraniční splnomocnenci zmluvných strán spolupracujú pri zabránení narušovaniu štátnych hraníc, pri stíhaní a zadržaní osôb, ktoré sa pokúšajú neoprávnene prekročiť štátne hranice alebo ktoré štátne hranice neoprávnene prekročili (ďalej len „narušiteľ“), a pri prešetrovaní iných prípadov porušenia právnych predpisov upravujúcich bezpečnosť a poriadok na štátnych hraniciach.
(2)
Ak stopy narušiteľa vedú na štátne územie druhej zmluvnej strany, stíhajúci orgán orgánu ochrany štátnych hraníc druhej zmluvnej strany ihneď odovzdá všetky potrebné údaje, aby umožnil ďalšie stíhanie.
(3)
Bezprostredné stíhanie narušiteľa cez štátne hranice na štátnom území druhej zmluvnej strany smú viesť iba orgány ochrany štátnych hraníc so súhlasom hraničného splnomocnenca druhej zmluvnej strany. Bez tohto súhlasu sa môže viesť bezprostredné stíhanie jedine vtedy, ak odklad by mal za následok únik narušiteľa. Bezprostredné stíhanie je prípustné iba výnimočne v nevyhnutných prípadoch a len do miesta, kde sa stíhajúci orgán stretne s príslušnými orgánmi druhej zmluvnej strany, maximálne však do hĺbky 5 km štátneho územia druhej zmluvnej strany. Bezprostredné stíhanie v obciach nie je prípustné.
(4)
Pri bezprostrednom stíhaní na štátnom území druhej zmluvnej strany možno použiť služobné psy a služobné vozidlá.
(5)
Za bezprostredné stíhanie sa považujú prípady, keď stíhaný je v dohľade stíhajúceho orgánu alebo ak služobný pes ide po pachovej stope.
(6)
Pri bezprostrednom stíhaní na štátnom území druhej zmluvnej strany je dovolené použiť zbraň jedine v prípade nutnej obrany. Vstup do budov je neprípustný. Stíhajúci orgán je oprávnený zistiť, či zadržaný narušiteľ nemá u seba zbraň alebo iné predmety, ktoré by mohol použiť proti stíhajúcemu orgánu, a zbraň alebo predmety zaistiť.
(7)
Narušiteľ zadržaný pri bezprostrednom stíhaní na štátnom území druhej zmluvnej strany sa odovzdá bezodkladne spolu s predmetmi zaistenými pri bezprostrednom stíhaní a zadržaní orgánom ochrany štátnych hraníc tej zmluvnej strany, na štátnom území ktorej bol zadržaný. Pre ďalší postup platí článok 9.
Článok 9
(1)
Osoby, ktoré boli zadržané pre úmyselné neoprávnené prekročenie štátnych hraníc, odovzdá hraničný splnomocnenec hraničnému splnomocnencovi druhej zmluvnej strany. Odovzdanie sa uskutočňuje podľa právnych predpisov zmluvnej strany, na štátnom území ktorej boli osoby zadržané, a to do 48 hodín od zadržania. Zároveň sa odovzdajú predmety a platobné prostriedky, ktoré mali osoby pri zadržaní u seba, ak sa tieto predmety a platobné prostriedky vyvážajú zo štátneho územia druhej zmluvnej strany. Platobné prostriedky zmluvnej strany, na štátnom území ktorej boli osoby zadržané, sa neodovzdávajú, ak sa jednoznačne zistí, že tieto platobné prostriedky boli získané nezákonnou cestou.
(2)
Zadržané osoby sa neodovzdávajú, ak sú štátnymi občanmi zmluvnej strany, na štátnom území ktorej boli zadržané.
(3)
Osoby zadržané podľa odseku 1 sa neodovzdávajú, ak príslušné vyšetrovacie orgány urobia pre neoprávnené prekročenie štátnych hraníc alebo pre podozrenie zo spáchania ďalších trestných činov iné rozhodnutie. V tomto prípade sa použijú ustanovenia platnej zmluvnej úpravy medzi zmluvnými stranami o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach.
(4)
Hraničného splnomocnenca druhej zmluvnej strany treba v každom prípade ihneď informovať o zadržaní pre neoprávnené prekročenie štátnych hraníc, i keď nedôjde k odovzdaniu.
Článok 10
(1)
Osoby, ktoré boli zadržané pre neúmyselné neoprávnené prekročenie štátnych hraníc, sa odovzdajú bezodkladne hraničnému splnomocnencovi zmluvnej strany, zo štátneho územia ktorej prišli. Pokiaľ ide o predmety a platobné prostriedky, ktoré mali osoby pri zadržaní u seba, postupuje sa obdobne podľa článku 9 ods. 1.
(2)
Ak osoby uvedené v odseku 1 sú štátnymi občanmi zmluvnej strany, na štátnom území ktorej boli zadržané, môžu príslušné orgány tejto zmluvnej strany rozhodnúť po dohode s príslušnými orgánmi druhej zmluvnej strany o bezodkladnom návrate týchto osôb na štátne územie druhej zmluvnej strany.
(3)
Ak osoby uvedené v odseku 1 sú podozrivé zo spáchania trestných činov na štátnom území zmluvnej strany, na ktorom boli zadržané, použijú sa obdobne ustanovenia článku 9 ods. 3 a 4.
Článok 11
Hraničný splnomocnenec jednej zmluvnej strany môže odmietnuť alebo odložiť prevzatie osôb uvedených v článku 9 alebo 10, pričom zároveň uvedie dôvody odmietnutia alebo odloženia prevzatia.
Článok 12
Zvieratá alebo veci, ktoré sa ocitli na štátnom území druhej zmluvnej strany, môžu byť vrátené so súhlasom hraničných splnomocnencov.
Článok 13
(1)
Hraniční splnomocnenci spoločne prešetrujú škody spôsobené narušením poriadku na štátnych hraniciach. Toto prešetrovanie zahŕňa zhromažďovanie a zaisťovanie dôkazov, ako aj ich odovzdanie príslušným orgánom.
(2)
Hraniční splnomocnenci môžu objasniť škody nepatrného rozsahu spolu s pôvodcom škody a poškodeným po ich obojstrannom súhlase na mieste. Tieto prípady škôd sa neodovzdávajú orgánom príslušným na riešenie náhrady škody, ak z protokolu vyhotoveného hraničnými splnomocnencami je zrejmé, že poškodený nemá žiadne ďalšie požiadavky.
(3)
O spôsobe náhrady škody sa dohodnú hraniční splnomocnenci alebo iné príslušné orgány podľa platných predpisov o platobnom styku medzi zmluvnými stranami, pokiaľ sa škoda nenahradila iným spôsobom.
(4)
Rozhodnutia hraničných splnomocnencov v prípadoch uvedených v odseku 2 nevylučujú možnosť uplatňovať nároky pred súdom.
Článok 14
Prešetrovania, ktoré vykonávajú podľa tejto Zmluvy hraniční splnomocnenci, nemajú charakter úkonov vykonávaných vyšetrovacími orgánmi.
Článok 15
Zmluvné strany budú vykonávať hospodárske práce v blízkosti štátnych hraníc tak, aby nepoškodzovali záujmy druhej zmluvnej strany a aby sa bral zreteľ na bezpečnosť a poriadok na štátnych hraniciach.
Článok 16
Pri poľovačkách je zakázané strieľať cez štátne hranice a prenasledovať zver na štátnom území druhej zmluvnej strany.
Článok 17
Rybolov v hraničných vodách je dovolený od brehu až po hraničnú čiaru, a to iba od východu do západu slnka.
Článok 18
Hraniční splnomocnenci zmluvných strán sa navzájom informujú o pripravovaných slávnostiach na štátnych hraniciach a určia potrebné bezpečnostné opatrenia súvisiace s tým.
Článok 19
Premávka na hraničných priechodoch a privilegovaná priama železničná doprava, ako aj spolupráca príslušných orgánov oboch zmluvných strán pri spoločných kontrolách osôb prekračujúcich štátne hranice a nákladov prepravovaných cez štátne hranice nie sú touto Zmluvou dotknuté.
Článok 20
(1)
Cesty, po ktorých prebiehajú štátne hranice, prípadne ktoré vedú úplne alebo čiastočne štátnym územím jednej zmluvnej strany a ktoré na základe miestnej situácie používajú občania oboch zmluvných strán, budú príslušné orgány zmluvných strán udržiavať tak, aby vyhovovali potrebám dopravy.
(2)
Príslušné orgány zmluvných strán informujú hlavných hraničných splnomocnencov o plánovaných opatreniach na údržbu ciest podľa odseku 1.
(3)
Občania zmluvných strán používajúci cesty uvedené v odseku 1 nepotrebujú doklady, ktoré sú inak potrebné na prekročenie štátnych hraníc, a podliehajú právnym predpisom zmluvnej strany, ktorej sú štátnymi občanmi.
(4)
Zoznam ciest uvedených v odseku 1 schvália vlády zmluvných strán.
ČASŤ III
Prekračovanie štátnych hraníc
Článok 21
(1)
Hlavní hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia, ako aj hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia a pomocníci môžu v súvislosti s plnením svojich úloh prekračovať štátne hranice na základe svojich plnomocenstiev.
(2)
Experti, ktorých prítomnosť je pri plnení úloh potrebná, prekračujú štátne hranice iba v prítomnosti jednej z osôb uvedených v odseku 1.
Článok 22
(1)
Osoby uvedené v článku 21 sú pri prechode štátnych hraníc a počas pobytu na štátnom území druhej zmluvnej strany oslobodené v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z tejto Zmluvy od colnej prehliadky, ako aj od dovozných a vývozných obmedzení, od cla a iných poplatkov, pokiaľ ide o ich služobné dokumenty, dopravné prostriedky a iné predmety určené na ich služobnú činnosť a nevyhnutnú osobnú potrebu.
(2)
Osoby uvedené v článku 21 môžu za pobytu na štátnom území druhej zmluvnej strany nosiť služobnú rovnošatu a služobnú zbraň. Pri plnení úloh na tomto štátnom území požívajú právo osobnej nedotknuteľnosti; ich dopravné prostriedky a služobné dokumenty sú tak isto nedotknuteľné. Druhá zmluvná strana poskytne týmto osobám na ich žiadosť potrebnú pomoc, najmä poskytnutím dopravných prostriedkov, ubytovania a spojenia s ich vlastnými orgánmi.
Článok 23
(1)
Osoby, ktoré sú na základe dohôd príslušných orgánov zmluvných strán poverené vymeriavaním, vyznačovaním a údržbou štátnych hraníc, prácami na dopravných alebo iných technických zariadeniach, prácami na mostoch, vodohospodárskymi opatreniami, regulačnými prácami na hraničných vodách, vymeriavacími prácami, údržbou a kontrolou verejných zariadení a prácami na prekladových staniciach alebo inými prácami v blízkosti štátnych hraníc na štátnom území druhej zmluvnej strany, musia mať hraničný preukaz.
(2)
Za účelom vykonávania prác uvedených v odseku 1 možno prekračovať štátne hranice aj mimo hraničných priechodov po dohode s príslušným hraničným splnomocnencom.
(3)
Hraničný preukaz oprávňuje vykonávať práce na štátnom území druhej zmluvnej strany až do hĺbky 5 km. Ak je to potrebné, môže sa táto vzdialenosť so súhlasom hraničných splnomocnencov oboch zmluvných strán predľžiť.
(4)
Osobám, ktoré s cieľom vykonávať práce prekročili štátne hranice mimo hraničných priechodov, je pobyt na štátnom území druhej zmluvnej strany dovolený zásadne len od východu do západu slnka. Ak sa majú práce vykonávať v noci, treba včas o tom informovať hraničných splnomocnencov a v mimoriadne naliehavých prípadoch miestne orgány ochrany štátnych hraníc oboch zmluvných strán. Táto informácia sa nepodáva u zamestnancov, ktorí vykonávajú služby vo dne i v noci na zabezpečenie premávky na prekladových staniciach.
Článok 24
(1)
Osoby uvedené v článku 23 ods. 1 sú oprávnené bezcolne dovážať na štátne územie druhej zmluvnej strany a vyvážať z neho materiál, dopravné prostriedky a pracovné náradie potrebné na vykonávanie im zverených prác. Ak práce trvajú niekoľko dní, môžu sa tieto predmety ponechať so súhlasom príslušných orgánov tejto zmluvnej strany na pracovisku.
(2)
Príslušné orgány zmluvných strán spoločne určia zásady pre oslobodenie od colných poplatkov a obmedzenia, ktoré platia pri prekročení štátnych hraníc pre osoby uvedené v článku 23 ods. 1.
Článok 25
(1)
Príslušníci orgánov pasovej a colnej kontroly, zamestnanci železničných správ a zamestnanci ďalších organizácií zmluvných strán podieľajúcich sa na kontrole, odbavovaní a zabezpečovaní premávky na hraničných priechodoch môžu prekračovať štátne hranice za účelom výkonu svojej funkcie na základe hraničných preukazov.
(2)
Pre osoby uvedené v odseku 1 neplatia obmedzenia uvedené v článku 23 ods. 3 a 4.
Článok 26
Hlavní hraniční splnomocnenci spoločne určia potrebné opatrenia, ktoré musia príslušné orgány zmluvných strán dodržiavať pri vykonávaní hospodársko-technických prác, ktoré pretínajú štátne hranice. Za tým účelom sú tieto orgány povinné včas oboznámiť hlavného hraničného splnomocnenca s plánovanými opatreniami.
Článok 27
Hraniční splnomocnenci zmluvných strán sú oprávnení povoliť po vzájomnej dohode prekročenie štátnych hraníc mimo hraničných priechodov aj v iných jednotlivých prípadoch.
Článok 28
Vzory hraničných preukazov sa ustanovujú a vystavujú podľa vnútroštátnych predpisov zmluvných strán. Príslušné orgány zmluvných strán si navzájom vymenia vzory hraničných preukazov.
Článok 29
(1)
Pri živelných pohromách, haváriách a iných núdzových situáciách v blízkosti štátnych hraníc môžu príslušné orgány jednej zmluvnej strany požiadať prostredníctvom hraničných splnomocnencov o poskytnutie pomoci príslušné orgány druhej zmluvnej strany. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania alebo ak to vyplýva z iných dohôd, môžu príslušné orgány jednej zmluvnej strany požiadať o poskytnutie pomoci príslušné orgány druhej zmluvnej strany priamo; príslušné orgány zmluvnej strany bezodkladne o tom informujú hraničného splnomocnenca.
(2)
Za účelom poskytnutia pomoci podľa odseku 1 môžu záchranné jednotky a pomocné družstvá, ako aj lekári a iní zdravotnícki pracovníci prekračovať štátne hranice s osobným preukazom a zdržiavať sa na štátnom území druhej zmluvnej strany po čas potrebný na poskytnutie pomoci.
(3)
Prekročenie štátnych hraníc v prípadoch uvedených v odseku 1 sa môže uskutočniť na hraničných priechodoch alebo na iných na ten účel dohodnutých miestach.
(4)
Privezené materiály, prístroje, náradie, dopravné a spojovacie prostriedky, ktoré sú potrebné na poskytnutie pomoci, ako aj predmety osobnej potreby osôb uvedených v odseku 2 sú oslobodené od cla. Prístroje, náradie, dopravné a spojovacie prostriedky, ako aj nespotrebované materiály sa zase odvezú späť.
(5)
Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú obdobne aj pri vykonávaní spoločných cvičení.
Článok 30
(1)
Pri živelných pohromách, haváriách a iných núdzových situáciách môžu osoby prekračovať štátne hranice na ktoromkoľvek mieste a v ktorýkoľvek čas, ak sa tým môže odvrátiť nebezpečenstvo ujmy na ich zdraví alebo na zdraví iných osôb.
(2)
Návrat osôb uvedených v odseku 1 zabezpečujú hraniční splnomocnenci zmluvných strán.
Článok 31
(1)
Výdavky vzniknuté poskytnutím pomoci v prípadoch podľa článkov 29 a 30 uhrádza tá zmluvná strana, ktorá požiadala o pomoc alebo ktorej štátnym občanom bola pomoc poskytnutá.
(2)
K týmto výdavkom patrí najmä náhrada škody pri smrti alebo ujme na zdraví osoby poskytujúcej pomoc, ako aj náhrada za stratu alebo poškodenie predmetov alebo náradia.
(3)
Nárok osôb, ktoré poskytli pomoc, na náhradu škody a jej výška sa určuje podľa právnych predpisov zmluvnej strany, na štátnom území ktorej žijú.
(4)
Výdavky a náhrady podľa odsekov 1 až 3 budú zaplatené podľa platných predpisov o platobnom styku medzi zmluvnými stranami.
Článok 32
Osoby, ktoré sa zúčastňujú v blízkosti štátnych hraníc na masových zhromaždeniach alebo slávnostiach usporiadaných spoločne štátnymi orgánmi alebo spoločenskými organizáciami oboch zmluvných strán, prekračujú štátne hranice podľa zásad schválených pred ich konaním hlavnými hraničnými splnomocnencami.
ČASŤ IV
Záverečné ustanovenia
Článok 33
(1)
Na vykonávanie tejto Zmluvy dojednajú príslušné ústredné orgány zmluvných strán zodpovedajúce dohody.
(2)
Prílohy tejto Zmluvy sa môžu meniť dohodou príslušných ústredných orgánov zmluvných strán.
Článok 34
Táto Zmluva vyžaduje ratifikáciu a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Prahe.
Článok 35
Táto Zmluva sa dojednáva na desať rokov. Jej platnosť sa predlžuje vždy o päť rokov, pokiaľ ju jedna zo zmluvných strán nevypovie najneskoršie šesť mesiacov pred uplynutím príslušného času platnosti.
Článok 36
Dňom, keď táto Zmluva nadobudne platnosť, strácajú platnosť:
1.
Dohoda medzi vládou Československej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky o hraničných splnomocnencoch z 22. septembra 1956,
2.
Táto Zmluva bola spísaná 8. septembra 1976 v Berlíne vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a nemeckom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Na dôkaz toho splnomocnenci túto Zmluvu podpísali a opatrili ju svojimi pečaťami.
Za

Československú socialistickú republiku:

Kropáček v. r.

Za

Nemeckú demokratickú republiku:

Peter v. r.
Príloha 1 vyhlášky č. 25/1978 Zb.
Príloha 2 vyhlášky č. 25/1978 Zb.
Príloha 3 vyhlášky č. 25/1978 Zb.
Príloha 4 vyhlášky č. 25/1978 Zb.
Príloha 5 vyhlášky č. 25/1978 Zb.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.