Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o hospodárskych záväzkoch vo výskume a vývoji 1975

Znenie účinné: od 01.05.1975 do 31.12.1982 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:

Predpis bol zrušený predpisom 165/1982 Zb.

35/1975 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.1975 do 31.12.1982
35
VYHLÁŠKA
Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky
z 9. apríla 1975
o hospodárskych záväzkoch vo výskume a vývoji
Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, Federálnym ministerstvom financií a s ďalšími zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 395 písm. a) Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb., v úplnom znení vyhlásenom pod č. 37/1971 Zb. (ďalej len „zákon“), ustanovuje:

Úvodné ustanovenia

§1 Rozsah platnosti
(1)
Táto vyhláška upravuje hospodárske záväzky pri
a)
riešení výskumných a vývojových úloh plánov rozvoja vedy a techniky [štátnych plánov rozvoja vedy a techniky a hospodárskych plánov v častiach týkajúcich sa plánu rozvoja vedy a techniky1)],
b)
zavádzaní výsledkov týchto riešení do výroby alebo do ostatnej spoločenskej praxe a pri poskytnutí inej odbornej pomoci v tejto oblasti.
(2)
Na hospodárske záväzky pri riešení výskumných a vývojových úloh na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu sa táto vyhláška vzťahuje, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú niečo iné.
§2 Účastníci zmluvných vzťahov
(1)
Dodávateľom (riešiteľom) podľa tejto vyhlášky je organizácia, ktorá rieši úlohu plánu rozvoja vedy a techniky alebo jeho časti, prípadne spracúva iné výskumné a vývojové práce. Dodávateľom podľa tejto vyhlášky je aj organizácia, ktorá poskytuje odbornú pomoc pri zavádzaní výsledku riešenia úlohy plánu rozvoja vedy a techniky do výroby alebo do ostatnej spoločenskej praxe.
(2)
Odberateľom (realizátorom) podľa tejto vyhlášky je organizácia, ktorá riešenie úlohy objednáva a bude zavádzať výsledok riešenia úlohy do výroby alebo do ostatnej spoločenskej praxe, najmä tým, že bude vyrábať novovyvinuté výrobky alebo používať novovyvinutú technológiu, alebo že bude inak používať výsledok výskumných a vývojových prác. Odberateľom môže byť aj ústredný orgán alebo iný orgán hospodárskeho riadenia, pokiaľ sám v postavení organizácie uzavrie hospodársku zmluvu podľa tejto vyhlášky. Odberateľom je aj organizácia, ktorá objednáva riešenie časti úlohy (čiastkovej úlohy, etapy), alebo organizácia, ktorá objednáva odbornú pomoc.

PRVÁ ČASŤ | Hospodárske zmluvy vo výskume a vývoji

§3
(1)
Na riešenie výskumných a vývojových úloh a na odbornú pomoc pri zavádzaní výsledkov riešenia úloh do výroby alebo do ostatnej spoločenskej praxe uzavierajú organizácie tieto zmluvy:
- zmluvu o vykonaní výskumných prác,
- zmluvu o vývoji nového výrobku alebo novej technológie,
- zmluvu o odbornej pomoci.
(2)
Podľa povahy riešenia úlohy môžu organizácie upraviť svoje záväzky jednotlivými zmluvami alebo spoločne v jedinej zmluve.
§4 Zmluva o vykonaní výskumných prác
Zmluvou o vykonaní výskumných prác sa dodávateľ zaväzuje vykonať výskumné práce a odovzdať odberateľovi ich výsledok zodpovedajúci dohodnutému cieľu. Odberateľ sa zaväzuje spolupôsobiť dohodnutým spôsobom a odobrať výsledok prác. S výnimkou úloh štátneho plánu a rezortného plánu rozvoja vedy a techniky financovaných zo štátneho rozpočtu, kde je spôsob platenia upravený osobitnými predpismi,2) je odberateľ povinný zaplatiť cenu určenú podľa platných predpisov.
§5 Zmluva o vývoji nového výrobku alebo novej technológie
(1)
Zmluvou o vývoji nového výrobku alebo novej technológie sa dodávateľ zaväzuje vyvinúť nový výrobok alebo novú technológiu a odovzdať odberateľovi výsledok vývojových prác zodpovedajúci dohodnutému cieľu. Odberateľ sa zaväzuje spolupôsobiť dohodnutým spôsobom a odobrať výsledok prác. S výnimkou úloh štátneho plánu a rezortného plánu rozvoja vedy a techniky financovaných zo štátneho rozpočtu, kde je spôsob platenia upravený osobitnými predpismi,2) je odberateľ povinný zaplatiť cenu určenú podľa platných predpisov.
(2)
Ak sa zmluvou zabezpečuje vývoj novej technológie pre pripravovanú stavbu, je odberateľ povinný prerokovať návrh zmluvy s generálnym projektantom (s organizáciou prichádzajúcou do úvahy ako generálny projektant) a s ďalšími organizáciami, ktoré prichádzajú do úvahy ako budúci účastníci výstavby, pokiaľ ich spolupráca nie je zabezpečená zmluvou podľa § 271 zákona.
§6 Zmluva o odbornej pomoci
(1)
Zmluvou o odbornej pomoci sa dodávateľ zaväzuje poskytnúť odbornú pomoc pri zavádzaní výsledku riešenia úlohy do výroby alebo do ostatnej spoločenskej praxe, prípadne poskytnúť iné práce a výkony výskumného alebo vývojového zamerania (napr. projekty racionalizačných opatrení, rešeršé) v dohodnutom rozsahu a lehote. Odberateľ sa zaväzuje výsledok prác odobrať a zaplatiť dodávateľovi cenu určenú podľa platných predpisov.
(2)
Ďalšie ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na zmluvu o odbornej pomoci len potiaľ, pokiaľ je predmetom záväzku z tejto zmluvy poskytnutie prác a výkonov výskumného alebo vývojového zamerania alebo pokiaľ je odborná pomoc v týchto ustanoveniach výslovne upravená. Inak sa pre zmluvu o odbornej pomoci použijú ďalšie ustanovenia len primerane.
§7 Povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu (K § 161, 164 a 270 zákona)
(1)
Na základe plánovacieho aktu je aj odberateľ povinný uzavrieť hospodársku zmluvu upravenú touto vyhláškou.
(2)
V rozsahu určenom koordinačným plánom3) sú dodávateľ aj odberateľ časti úlohy (čiastkovej úlohy, etapy) povinní uzavrieť zmluvu upravenú touto vyhláškou na zabezpečenie úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky aj v tých prípadoch, keď plánovací akt nebude vydaný.
(3)
Dodávateľ aj odberateľ sú povinní uzavrieť zmluvu upravenú touto vyhláškou aj na základe zápisnice o prerokovaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov.4)
§8 Uzavieranie hospodárskych zmlúv
(1)
Ak nie je v rozpise úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, prípadne v rozpise úlohy smerníc pre vypracovanie návrhu štátneho plánu rozvoja vedy a techniky (pokiaľ je takáto úloha už v smerniciach označená ako plánovací akt) určené niečo iné, je dodávateľ povinný predložiť odberateľovi návrh zmluvy najneskôr do dvoch mesiacov po tom, čo dostal rozpis úlohy. Pri úlohách hospodárskych plánov týkajúcich sa plánu rozvoja vedy a techniky postupujú organizácie obdobne.
(2)
Organizácia, ktorá návrh zmluvy predkladá, je svojím návrhom viazaná počas dvoch mesiacov od jeho odoslania.
(3)
Organizácia, ktorá návrh zmluvy dostala, je povinná sa k nemu vyjadriť najneskôr do dvoch mesiacov od jeho odoslania.
(4)
Pokiaľ sa organizácie dohodnú, že návrh zmluvy predkladá odberateľ, je povinný dodržať lehotu na predloženie návrhu zmluvy podľa odseku 1.
§9 Predmet a čas plnenia (K § 153 zákona)
(1)
Dohoda o predmete plnenia musí byť v súlade s úlohou plánu; musí obsahovať dohodu o technických, ekonomických alebo technologických parametroch výsledku riešenia úlohy a dohodu o forme, v akej sa výsledok riešenia úlohy odovzdá.
(2)
Organizácie v hospodárskej zmluve tiež uvedú, či sa výsledok riešenia celej úlohy odovzdá a prevezme ku konečnej lehote dokončenia prác, alebo sa dohodnú, ktoré dokončené časti úlohy (čiastkové úlohy, etapy) a v ktorých lehotách sa budú samostatne odovzdávať a preberať. Ak zmluva neobsahuje výslovnú dohodu o samostatnom odovzdávaní po dokončených častiach úloh (čiastkových úlohách, etapách), platí, že výsledok riešenia úlohy sa odovzdá a prevezme až ku konečnej lehote dokončenia prác.
(3)
Organizácie v zmluve spravidla uvedú aj lehoty a spôsob postupného upresňovania predmetu plnenia.
§10 Ostatné náležitosti hospodárskej zmluvy
(1)
Hospodárska zmluva okrem náležitostí potrebných na vznik zmluvy (§ 153 ods. 1 zákona) obsahuje najmä
a)
spôsob a formu spolupráce organizácií pri riešení úlohy;
b)
podrobnosti o financovaní a o fakturovaní a platení podľa povahy dodávky v súlade s predpismi o financovaní a o fakturovaní a platení;
c)
cenu výskumných a vývojových prác (predbežnú cenu) a podrobné podmienky na jej spresňovanie, zvýšenie alebo zníženie podľa cenových predpisov;5)
d)
spôsob posudzovania dosiahnutého výsledku riešenia úlohy a jeho kontrolu a lehotu na začatie preberacieho konania;
e)
spôsob vykonania skúšok, prípadne postup a spoluprácu organizácií pri osvojení výroby;
f)
podmienky ochrany, využívania a správy priemyselných práv v súlade s osobitnými predpismi;6)
g)
rozsah a spôsob utajenia;
h)
podmienky, za ktorých je dodávateľ, prípadne odberateľ oprávnený v súlade s osobitnými predpismi poskytnúť výsledok riešenia úlohy ďalším organizáciám, pokiaľ to vzhľadom na povahu prípadu prichádza do úvahy.
(2)
Lehota na podanie žiadosti o rozhodnutí sporov o iných náležitostiach (§ 153 ods. 3 zákona) je tri mesiace od vzniku zmluvy.
§11 Povinnosti účastníkov zmluvných vzťahov (K § 119 zákona)
(1)
Dodávateľ aj odberateľ sú povinní najmä
a)
spolupracovať pri určení konečných aj etapových cieľov riešenej úlohy a jej technických, ekonomických alebo technologických parametrov s prihliadnutím na najnovšie poznatky vedy a techniky;
b)
navzájom sa informovať o priebehu riešenia úlohy, bez meškania sa informovať o vzniknutých prekážkach a robiť opatrenia na ich odstránenie;
c)
utvárať podmienky na efektívne zavedenie výsledku úspešne vyriešenej úlohy do výroby alebo do ostatnej spoločenskej praxe;
d)
v dohodnutom rozsahu utajovať [§ 10 ods. 1 písm. g)] priebežné aj konečné výsledky riešenia úlohy a zabrániť nedovolenému rozširovaniu informácií o priebehu prác a jej výsledkoch.7)
(2)
Dodávateľ je povinný najmä
a)
riešiť úlohu tvorivým spôsobom v určených lehotách a parametroch, na úrovni najnovších poznatkov a metód vedy a techniky, s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu ekonomickú efektívnosť výsledku riešenia úlohy pri súčasnom dodržaní požiadaviek určených osobitnými predpismi, najmä na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci a na ochranu životného prostredia;
b)
v prípade, že zistí možnosť rýchlejšieho alebo efektívnejšieho postupu prác vzhľadom na určené ciele alebo že zistí nevyhnutnosť zvýšenia alebo zníženia nákladov, rozšírenia, obmedzenia alebo zastavenia prác, prípadne iných závažných zmien, ktoré majú vplyv na základné parametre alebo ciele úlohy, alebo že zistí nemožnosť dosiahnuť dohodnutý cieľ, vypracovať odôvodnený návrh na zmenu hospodárskeho záväzku (§ 12) a urýchlene ho prerokovať s odberateľom; pri úlohe štátneho plánu rozvoja vedy a techniky zmenu záväzku možno uskutočniť len po zodpovedajúcej zmene úlohy plánu;
c)
v dohodnutom rozsahu poskytnúť odberateľovi potrebnú odbornú pomoc pri zavádzaní výsledku riešenia úlohy do výroby alebo do ostatnej spoločenskej praxe.
(3)
Odberateľ je povinný najmä
a)
spolupracovať v dohodnutom rozsahu na zabezpečení cieľov uvedených v hospodárskej zmluve a dodávateľovi v tomto rozsahu poskytnúť dohovorené plnenia;
b)
podávať dodávateľovi správy o výsledkoch skúšok nového výrobku alebo novej technológie, ktoré vykonal v rámci dohodnutej spolupráce;
c)
pri riešení úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky predložiť dodávateľovi návrh na zmenu záväzku a úlohy, pokiaľ sa zmenili podmienky na zavedenie výsledku riešenia úlohy oproti predpokladom pri uzavretí zmluvy;
d)
v určenom rozsahu a lehotách zaviesť výsledok úspešne vyriešenej úlohy do výroby alebo do ostatnej spoločenskej praxe;
e)
poskytnúť dodávateľovi na požiadanie informácie o hospodárskych prínosoch realizovaného výsledku riešenia úlohy.
§12 Zmena a zrušenie hospodárskeho záväzku (K § 125 zákona)
(1)
Ak dôjde k zmene úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, sú organizácie povinné v súlade s touto zmenou upraviť vzájomné záväzky, aj keď sa schválená zmena neuskutočňuje zmenou rozpisu úlohy.
(2)
Ak sa pre zmenu úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky ďalšie riešenie úlohy zastavilo, sú organizácie povinné záväzok zrušiť, pokiaľ nedôjde k splneniu dodávky podľa § 14 ods. 1. Pri zmene iných úloh je dodávateľ na žiadosť odberateľa povinný pristúpiť na zrušenie záväzku, ak sa ďalšie pokračovanie v prácach javí ako nepotrebné.
(3)
Ak dôjde k zrušeniu záväzku, odberateľ uhradí dodávateľovi skutočne vynaložené náklady a zisk za podmienok určených cenovými predpismi.8)
(4)
Ak je splnenie dodacej lehoty závislé od spolupôsobenia odberateľa a odberateľ svoje povinnosti v dohodnutej lehote riadne nesplnil, dohodnú sa organizácie o opatreniach na dodržanie pôvodnej dohovorenej lehoty dodávky; v tom prípade nahradí odberateľ dodávateľovi zvýšené náklady. Ak nie sú také opatrenia pre dodávateľa možné, sú organizácie povinné dohodnúť sa na novej dodacej lehote a odberateľ nahradí dodávateľovi prípadné zvýšené náklady.
Splnenie dodávky
§13
(1)
Povinnosť dodať je splnená riadnym vyriešením úlohy včítane úspešného vykonania určených alebo dohodnutých skúšok a záverečného oponentského konania úlohy, pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis.9) Povinnosť odobrať je splnená vyhlásením odberateľa v zápisnici o prevzatí, že výsledok riešenia úlohy preberá.
(2)
Dodávateľ odovzdáva a odberateľ preberá dokončené riešenie celej úlohy alebo jej časti (čiastkovej úlohy, etapy), na odovzdaní a prevzatí ktorej sa organizácie dohodli.
(3)
Dodávka odbornej pomoci je splnená poskytnutím tejto pomoci, pokiaľ sa v jednotlivom prípade organizácie nedohodli inak.
§14
(1)
Nedokončené riešenie úlohy alebo jej časti (čiastkovej úlohy, etapy) sa môže odovzdať a prevziať len v prípade zastavenia riešenia úlohy.
(2)
Pred prevzatím možno výsledok riešenia úlohy používať len vo výnimočných prípadoch a so súhlasom dodávateľa.
(3)
O používanie výsledku riešenia úlohy podľa odseku 2 nejde, ak sa ním dohodnutým spôsobom overuje výsledok riešenia úlohy.
§15
(1)
Odberateľ nesmie odmietnuť prevzatie výsledku riešenia úlohy pre závady, ktorých pôvod spočíva vo vadách podkladov, materiálov, strojov alebo zariadení, ktoré dodávateľovi sám dodal, prípadne vo vadách iného spolupôsobenia, ktoré dodávateľovi sám poskytol. Dodávateľ je v takom prípade povinný dohodnúť sa s odberateľom o lehote na odstránenie zistených závad za odplatu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak dodávateľ pri vykonávaní príslušných prác vedel alebo musel vedieť o vadách uvedených v odseku 1 a odberateľa na ne neupozornil.
§16
(1)
O prevzatí výsledku riešenia úlohy alebo jej časti (čiastkovej úlohy, etapy) sa spisuje zápisnica, ktorá obsahuje najmä zhodnotenie dosiahnutého výsledku, súpis zistených vád a dohodu o opatreniach a lehotách na ich odstránenie, a pokiaľ nedošlo k dohode, stanoviská dodávateľa a odberateľa; ďalej obsahuje vyhlásenie odberateľa, že odovzdaný výsledok riešenia úlohy alebo jeho časti (čiastkovej úlohy, etapy) preberá.
(2)
Ak odberateľ odmieta výsledok riešenia úlohy prevziať, organizácie spíšu zápisnicu, v ktorej uvedú svoje stanoviská a ich odôvodnenie.
Dôsledky porušenia záväzku
§17 Zodpovednosť za vady (K § 133 zákona)
(1)
Dodávateľ zodpovedá za to, že výsledok riešenia úlohy má a po ustanovenú dobu bude mať ustanovené technicko-ekonomické parametre a že je v súlade s ustanoveným cieľom, za odborné vykonanie prác podľa najnovších poznatkov vedy a techniky, pokiaľ z povahy riešenia nevyplýva niečo iné, a za to, že je bez právnych vád.
(2)
Dodávateľ nezodpovedá za vady riešenia úlohy, ak preukáže, že boli spôsobené okolnosťami, ktorým nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať, a pri využívaní najnovších poznatkov vedy a techniky; na požiadanie odberateľa je však povinný, pokiaľ je to hospodársky účelné, odstraňovať vady za odplatu.
(3)
Výsledok riešenia úlohy sa nepokladá za vadný, ak dodávateľ riešením preukáže, že dohodnutý cieľ nemožno vôbec dosiahnuť (negatívne riešenie).
(4)
Pri poskytnutí odbornej pomoci dodávateľ zodpovedá, ak nie je dohodnuté niečo iné, len za správnosť poskytnutých jednotlivých úkonov; nezodpovedá však za prípadné dôsledky, ktoré vznikli tým, že odberateľ neposlúchol jeho pokyny, prípadne, že práce vykonal v rozpore s jeho pokynmi.
§18 Záručná doba
(1)
Ak je predmetom zmluvy vykonanie výskumných prác, dodávateľ je povinný odstrániť vady, ak ich odberateľ reklamoval najneskôr v čase, keď odstránenie vád má ešte význam z technického alebo ekonomického hľadiska.
(2)
Ak je predmetom zmluvy vývoj nového výrobku určeného na hromadnú alebo sériovú výrobu, končí sa záručná doba uplynutím záručnej doby pre prvý hromadne alebo sériove vyrobený výrobok.
(3)
Ak je predmetom zmluvy vývoj novej výrobnej technológie, končí sa záručná doba uplynutím záručnej doby pre prvý hromadne alebo sériove vyrobený výrobok podľa novej technológie. Ak je však predmetom zmluvy súčasne aj vývoj nového technologického zariadenia, končí sa záručná doba uplynutím záručnej doby pre prvé vyrobené technologické zariadenie.
(4)
Ak nejde o výrobnú technológiu, je záručná doba za vývoj novej technológie šesť mesiacov odo dňa zavedenia výsledku riešenia úlohy do spoločenskej praxe.
(5)
Ak je predmetom zmluvy vývoj jediného výrobku svojho druhu (unikátu), je záručná doba dvanásť mesiacov odo dňa splnenia dodávky.
(6)
Záručná doba za poskytnutú odbornú pomoc je šesť mesiacov odo dňa splnenia dodávky.
§19 Práva zo zodpovednosti za vady
Odberateľ má právo na bezplatné odstránenie vád, za ktoré dodávateľ zodpovedá; pokiaľ je vada neodstrániteľná alebo ak by odstránenie vady bolo spojené s neúmernými nákladmi alebo by bolo z technických či ekonomických dôvodov neúčelné alebo vzhľadom na povahu veci nemožné, má odberateľ právo na primeranú zľavu z ceny.10)
§20 Zodpovednosť za omeškanie (K § 139 zákona)
Pri záväzkoch zabezpečujúcich úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky nemožno použiť ustanovenie prvej vety § 139 zákona.
§21 Majetkové sankcie
(1)
Dodávateľ, ktorý je v omeškaní so splnením povinnosti dodať, je povinný zaplatiť odberateľovi penále vo výške 0,5 % z ceny dodávky za každý začatý mesiac omeškania.
(2)
Odberateľ, ktorý je v omeškaní so splnením zmluvne dohodnutej povinnosti na spolupôsobenie, je povinný zaplatiť dodávateľovi za každý prípad a deň omeškania penále vo výške 500 Kčs, najviac však za každý prípad 15 000 Kčs.
(3)
Odberateľ, ktorý v určenej lehote neutvoril potrebné predpoklady na preberanie, nezačal ho, riadne v ňom nepokračoval alebo neoprávnene odmietol riadne ponúknutú dodávku prevziať, je povinný zaplatiť dodávateľovi penále vo výške 500 Kčs za každý deň omeškania.
(4)
Organizácie, ktorým vzniklo právo na majetkové sankcie podľa odseku 1 až 3, môžu od ich účtovania alebo vymáhania čiastočne alebo úplne upustiť.
§22 Rozsah náhrady škody (K § 147 zákona)
Ak bola porušením záväzku alebo porušením inej právnej povinnosti určenej touto vyhláškou organizácii spôsobená škoda, povinná organizácia uhrádza len to, o čo sa majetok poškodenej organizácie škodnou udalosťou zmenšil. Pokiaľ sa organizácie nedohodnú na vyššej hranici náhrady škody, uhrádza sa škoda len do výšky ceny predmetu plnenia.

DRUHÁ ČASŤ | Osobitná úprava zodpovednosti za vady niektorých dodávok súborov strojov a zariadení

§23 (K § 298 zákona)
(1)
V prípadoch, keď vady dodávky súboru strojov a zariadení spôsobilo to, že sa použili stroje alebo zariadenia, ktoré sú výsledkom výskumných a vývojových prác a ktoré sa doteraz nevyskúšali v prevádzke,11) obmedzuje sa zodpovednosť dodávateľa súboru strojov a zariadení na povinnosť odstraňovať vady za úhradu podielu nákladov, na ktorom sa dohodnú nadriadené orgány; dohoda musí byť v súlade s osobitnými predpismi.12) Predpokladom tohto obmedzenia zodpovednosti je, že dodávateľ súboru strojov a zariadení preukáže, že vady boli spôsobené okolnosťami, ktorým nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať, a pri využívaní najnovších poznatkov vedy a techniky.
(2)
Ak odberateľ oprávnene odmietol prevzatie dodávky súboru strojov a zariadení pre vady uvedené v predchádzajúcom odseku,13) dodávateľ nie je v omeškaní so splnením dodávky po čas, po ktorý odstraňoval vady s maximálnym úsilím; predpokladom je, že ostatné časti dodávky súboru strojov a zariadení sa uskutočnili včas, riadne a bez vád.
(3)
Pri súbore strojov a zariadení, v ktorom sa použili stroje a zariadenia, ktoré sú výsledkom výskumných a vývojových prác a ktoré sa doteraz nevyskúšali v prevádzke, je dodávateľ povinný vykonať na žiadosť odberateľa v závere skúšobnej prevádzky garančné skúšky v dojednanom rozsahu.

TRETIA ČASŤ

§24 Účinnosť
(1)
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. májom 1975.
(2)
Právne vzťahy z hospodárskych zmlúv, ktoré upravuje táto vyhláška, vzniknuté pred jej účinnosťou sa spravujú jej ustanoveniami až od 1. 1. 1976.
Hlavný arbiter Československej socialistickej republiky:

Brandejs v. r.
1)
T. j. rezortný (odvetvový), odborový a podnikový plán rozvoja vedy a techniky.
2)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 141/1971 Zb. o financovaní neinvestičných nákladov rozvoja vedy a techniky a obdobných činností.
3)
Príloha A - oddiel III Jednotných metodických pokynov na vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1976-1980.
4)
§ 26 ods. 3 a § 27 vyhlášky Štátnej plánovacej komisie a Štátnej arbitráže ČSSR č. 33/1975 Zb. o prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese.
5)
Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách.
6)
Zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.
7)
Týmto ustanovením nie sú dotknuté povinnosti utajovania určené osobitnými predpismi.
8)
§ 72 ods. 4 vyhlášky Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách.
9)
Smernice Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 13.7.1971 č. 11 713/IV-1/1971 pre oponentské konanie pri úlohách štátneho plánu rozvoja vedy a techniky (Spravodajca Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a ministerstiev výstavby a techniky Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, čiastka 6/1971).
10)
§ 73 ods. 2 vyhlášky Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách.
11)
§ 35 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb.
12)
Napr. nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 139/1971 Zb. o finančnom hospodárení štátnych hospodárskych a niektorých ďalších socialistických organizácií, vyhláška Federálneho ministerstva financií a predsedu Štátnej banky československej č. 140/1971 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov, vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 141/1971 Zb. o financovaní neinvestičných nákladov rozvoja vedy a techniky a obdobných činností.
13)
Tým nie sú dotknuté ustanovenia vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb o prípadnej úprave projektovej dokumentácie, ak by odstránenie vád nebolo možné.