Vyhláška Ministerstva financií, ktorou sa vykonáva zákon č. 73/1952 Zb. o dani z obratu 1968

Kto odvádza daň

Daň z obratu odvádzajú štátne hospodárske organizácie, ľudové družstvá (vrátane jednotných roľníckych družstiev), družstevné podniky a podniky spoločenských organizácií (ďalej len „podniky“).

Daň z obratu odvádzajú výnimočne aj niektoré rozpočtové a iné štátne organizácie, ak tak ustanoví Ministerstvo financií.

Čo podlieha dani

Dani podlieha obrat z predaja tovaru vlastnej výroby alebo vlastného nákupu. Predajom tovaru sa rozumie odplatné scudzenie tovaru, výmena tovaru za iný tovar alebo za výkon a poskytnutie tovaru ako naturálne plnenie.

O predaj tovaru ide aj v prípadoch, v ktorých podnik fakturuje:

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia podľa predpisov o správe národného majetku*) dani z obratu nepodliehajú.

Z predajov toho istého tovaru sa odvádza daň iba raz. Daň z obratu sa neodvádza z predajov toho tovaru, ktorý podnik oprávnene nakúpil za cenu s daňou z obratu alebo z ktorého bola odvedená daň pri vnútropodnikovom použití tovaru.

Tovarom vlastnej výroby sa rozumejú:

Tovarom vlastného nákupu sa rozumejú výrobky nakúpené za ceny bez dane z obratu.

Z vnútropodnikového použitia tovaru vlastnej výroby alebo vlastného nákupu sa odvádza daň z obratu, prípadne vyrovnávacia daň, ak ho podnik použil pre svoju vlastnú potrebu na účely, pre ktoré nie je podľa ustanovení sadzobníka dane z obratu alebo tejto vyhlášky, prípadne podľa osobitnej úpravy oprávnený nakupovať tento tovar za ceny bez dane z obratu. Použitím tovaru pre vlastnú potrebu sa rozumie použitie, ktoré je podnik podľa predpisov o účtovníctve povinný účtovať v rámci tržieb a výnosov, prípadne na ťarchu nákladov.

Obdobne ako vnútropodnikové použitie tovaru podliehajú dani z obratu náhrady škody socialistickým organizáciám z dôvodu straty tovaru, prekročenia stratovej normy, manka, chyby tovaru, jeho zničenia, poškodenia a odcudzenia s výnimkou náhrad a pokút vyberaných podľa predpisov o hospodárení s obalmi. Daň z obratu sa neodvádza, ak zamestnanec nahrádza škodu za nepodarky.

Za vnútropodnikové použitie tovaru podliehajúce dani z obratu sa nepovažujú púhe prevody medzi závodmi, prevádzkami (cechmi), prevádzkárňami alebo inými jednotkami toho istého podniku, pokiaľ nejde o prevod do vlastnej maloobchodnej predajne.

Darovanie socialistickej organizácie sa posudzuje obdobne ako vnútropodnikové použitie tovaru podliehajúce dani z obratu bez ohľadu na spôsob účtovania daru. O vnútropodnikové použitie tovaru podliehajúce dani z obratu nejde vtedy, ak je socialistická organizácia podľa príslušných predpisov povinná dodať tovar bezplatne.

Z vnútropodnikového použitia tovaru sa neodvádza daň z obratu, ak bol výrobok oprávnene zhotovený z materiálu nakúpeného za ceny s daňou z obratu; ak bol výrobok čiastočne zhotovený aj z materiálu nakúpeného za ceny bez dane z obratu, je podnik povinný odviesť daň z obratu pripadajúcu na nezdanený materiál, pokiaľ z vnútropodnikového použitia tovaru by sa mala odviesť daň z obratu podľa odseku 7.

Zdaniteľným obratom je predajná cena tovaru.

Tovar sa predáva zásadne za ceny s daňou z obratu.

Za ceny bez dane z obratu sa predáva tovar vtedy, ak tak ustanovuje sadzobník dane z obratu.

Výrobky určené na požičiavanie obyvateľstvu socialistické organizácie nakupujú za ceny s daňou z obratu bez ohľadu na ustanovenia sadzobníka dane z obratu.

Zdaniteľný obrat vzniká:

Daň z obratu sa určuje podľa sadzieb uvedených v sadzobníku dane z obratu,*) ktorý je nedeliteľnou súčasťou tejto vyhlášky.

K § 7

Výpočet dane

Odvody dane z obratu sa znižujú o oprávnene poskytnutú obchodnú zrážku. Nárok na obchodnú zrážku majú obchodné organizácie, závody verejného stravovania a závodné jedálne vo výške určenej podľa miesta odberu;*) ostatné organizácie majú nárok na obchodnú zrážku alebo jej časť len vtedy, ak tak ustanoví Ministerstvo financií.

Rozdiely medzi ustanovenými a dohodnutými obchodnými zrážkami sa nesmú vyrovnávať na ťarchu dane z obratu.

Daň z obratu sa odvádza preddavkove alebo jednou sumou za mesiac. Preddavkove sa odvádza vo výške ustanovenej presnými sumami, koeficientom alebo pevnými sumami. Okresný národný výbor určí spôsob odvodu po dohode s podnikom.

Odvod dane presnými sumami vykonáva banka na podklade individuálneho príkazu podniku obdobne za obdobia podľa odseku 4. Suma dane na odvod sa zistí buď z tržieb došlých v týchto obdobiach na obratový, kontokorentný alebo bežný účet podniku alebo z vydaných faktúr v týchto obdobiach; v týchto prípadoch je podnik povinný odovzdať prevodný príkaz najneskôr tretí deň po uplynutí došlej platby alebo inkasnej lehoty, ktorá sa počíta od posledného dňa obdobia, za ktoré sa daň odvádza.

Preddavky na daň ustanovené koeficientom odvádza banka sama v deň zúčtovania tržieb na obratový, kontokorentný alebo bežný účet podniku koeficientom z celkových, prípadne zdaniteľných zúčtovaných tržieb. Koeficient sa vypočítava ako pomer skutočnej daňovej povinnosti za najbližšie predchádzajúce tri mesiace k celkovým tržbám (prípadne k tržbám len za zdaniteľný odbyt) za tieto tri mesiace. Pri podnikoch so sezónnymi výkyvmi alebo exportnými úlohami môže sa koeficient ustanoviť aj z plánu tržieb na budúci mesiac, ak sa tým zabezpečí správny a včasný odvod dane. Výšku koeficientu, ktorý určí okresný národný výbor po prerokovaní s podnikom, oznámi podnik banke najneskôr tri dni pred začiatkom mesiaca. Podnik je povinný v rovnakej lehote predložiť banke potrebný počet podpísaných prevodných príkazov vyplnených až na sumu dane a dátum.

Odvody pevnými sumami vykonáva banka na podklade prevodných príkazov podniku:

Naraz mesačne odvádza podnik daň z obratu s priemernou mesačnou daňovou povinnosťou do 50 000 Kčs mesačne, a to najneskôr do 15. dňa bežného mesiaca za predchádzajúci mesiac.

Priemernou mesačnou daňovou povinnosťou sa rozumie priemer skutočnej mesačnej daňovej povinnosti za bezprostredne predchádzajúce tri kalendárne mesiace, za ktoré je táto povinnosť známa, a s prihliadnutím na plán na budúce tri kalendárne mesiace. Výšku pevnej sumy určenej okresným národným výborom po prerokovaní s podnikom oznámi podnik banke najneskôr pred začiatkom mesiaca. Ak je pre odvod dane ustanovená pevná suma, odvádza ju podnik v ustanovených lehotách bez ohľadu na to, či daň z obratu v tržbách dosiahla uvedenú výšku; pri tomto spôsobe odvodu dane podnik banke jednotlivo predkladá príslušné prevodné príkazy tak, aby ich banka mohla zúčtovať na ťarchu jeho účtu najneskôr v deň splatnosti dane. Pri podnikoch, ktoré dostávajú preddavky na vyskladnený tovar, začína sa splátkové obdobie začiatkom kalendárneho mesiaca; pri ostatných podnikoch je pre začiatok splátkového obdobia rozhodujúca priemerná inkasná lehota. Podnik môže so súhlasom banky odovzdať banke vyplnené a podpísané prevodné príkazy na celý mesiac vopred na ich postupné uhrádzanie v dňoch splatnosti, ktoré sám na nich vyznačil.

Podnik odvádzajúci daň preddavkove je povinný vyrovnať najneskôr do 15. dňa bežného mesiaca daňovú povinnosť za predchádzajúci mesiac; na vyrovnanie daňovej povinnosti môže použiť iba preddavkové platby do 13. dňa bežného mesiaca (vrátane). Ak tento úhrn platieb nestačí na vyrovnanie daňovej povinnosti, podnik je povinný tento rozdiel včas vyrovnať; v tomto prípade neplatí ustanovenie § 17 vyhlášky č. 16/1962 Zb.

Podnik je povinný najneskôr do 20. januára bežného roku vyrovnať samostatným prevodným príkazom nedoplatok zistený pri ročnom vyúčtovaní vzniknutý tým, že úhrn všetkých platieb na celkovú daňovú povinnosť za predchádzajúci rok je nižší ako daňová povinnosť za toto obdobie. Pri tomto vyrovnaní sa musia z úhrnu platieb vylúčiť všetky preddavkové platby, ktoré sa netýkajú faktúr vydaných v roku, za ktorý sa predkladá ročné vyúčtovanie. Preplatok na dani zistený pri ročnom vyúčtovaní sa zaúčtuje na daňovú povinnosť na bežný rok, ak podnik nepožiada o jeho vrátenie.

Podnik je povinný vyrovnať najneskôr do 3 dní samostatným prevodným príkazom bez ohľadu na výšku prípadných preddavkových platieb:

Podnik má nárok na vrátenie preplatku na dani z obratu, ktorý bol zistený v podniku na základe kontroly správnosti zostatku k dňu vyrovnania daňovej povinnosti, t. j. ak je úhrn platieb k 15. dňu bežného mesiaca po vylúčení platieb z tržieb na faktúry vydané už v bežnom mesiaci vyšší ako celková daňová povinnosť.

Odbytové a zásobovacie organizácie odvádzajú daň z obratu zo skutočne došlých platieb od odberateľov. Nie sú povinné vyrovnať k 15. dňu mesiaca (odsek 7) daň z obratu pripadajúcu na nezaplatené faktúry. Ustanovenie odseku 9 tu platí obdobne.

Podnik odvádzajúci daň z obratu je povinný podať hlásenie o dani z obratu na tlačive podľa vzoru vydaného Ministerstvom financií v jednom vyhotovení príslušnému okresnému národnému výboru, a to najneskôr do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca za bezprostredne predchádzajúci mesiac. Druhé vyhotovenie hlásenia súčasne odošle v rovnakej lehote svojej nadriadenej organizácii. Podnik je povinný podať aj negatívne hlásenie; toto hlásenie sa nemusí vyhotoviť na predpísanom tlačive.

Ak sa hlásenie o dani z obratu nepodalo včas, môže okresný národný výbor zvýšiť mesačnú sumu dane až o 1%, najmenej však o sumu 100 Kčs.

Ak podnik dodatočne zistí, že podané hlásenie je nesprávne alebo neúplné, je povinný bez meškania podať samostatné dodatočné hlásenie. Dodatočné hlásenie o dani z obratu sa vyhotovuje na tlačive hlásenia výrazne označenom ako dodatočné hlásenie s udaním obdobia, ktorého sa týka. V tomto hlásení sa uvedú vždy iba rozdiely oproti pôvodne podanému hláseniu. Podnik je obdobne povinný podať dodatočné hlásenie aj v prípadoch uvedených v článku 10 ods. 7 a 8. V dodatočnom hlásení podnik vyznačí obdobie, v ktorom došlo k neoprávnenému nákupu alebo k nesprávnej fakturácii.

Ak je podniku dodatočne určená daň pri kontrole, je povinný vykonať špecifikáciu celkovej dodatočne určenej sumy podľa položiek sadzobníka, ak táto suma presahuje 1000 Kčs. Špecifikáciu vykoná na tlačive hlásenia o dani z obratu, ktoré sa označí: „Špecifikácia dodatočne určenej dane“. Originál zašle do 5 dní po prevzatí zprávy o kontrole príslušnému okresnému národnému výboru. Kópiu zašle v rovnakej lehote svojej nadriadenej organizácii. Rovnako postupuje podnik v prípade, keď mu bol rozhodnutím o odvolaní alebo iným opatrením povolený odpis dane; slová „Hlásenie o dani z obratu“ nahradí slovami „Špecifikácia odpísanej dane“ a zápisy v stĺpcoch 2 a 3 alebo 5 a 6 na tlačive hlásenia vyhotoví červeno alebo s vyznačením „mínus“.

Odpočtové sumy uvedie podnik v riadku pre tú položku, ktorej sa odpočet týka. V stĺpci 2 alebo 5 sa úhrn veľkoobchodných cien zníži o sumu zodpovedajúcu odpočtu, ak sa zmena týka i celkového úhrnu veľkoobchodných cien. Ak má podnik nárok na odpočet dane z obratu zaplatenej v nákupnej cene tovaru, uvedie odpočtovú sumu tejto dane na samostatnom riadku v stĺpci 4 alebo 7, v stĺpci 2 alebo 3 uvedie úhrn veľkoobchodných cien zodpovedajúci odpočtu so znamienkom mínus a v stĺpci 1 uvedie položku, ktorej sa odpočet týka. Dôvod odpočtu sa uvedie v stĺpci 8 alebo v prílohe hlásenia o dani z obratu.

Závody (prevádzkárne), ktoré fakturujú samostatne, za ktoré však podnik odvádza daň z obratu ústredne, sú povinné podať okresnému národnému výboru, v obvode ktorého majú svoje sídlo, čiastkové hlásenie o dani z obratu, prípadne dodatočné alebo špecifikované hlásenie. To však neplatí, ak svojmu ústrediu zasielajú kópie vydaných faktúr a všetkých dokladov o vzniku zdaniteľného obratu.

Po skončení kalendárneho roku podá podnik do 17. januára okresnému národnému výboru vo dvoch vyhotoveniach ročné vyúčtovanie dane z obratu na tlačive vydanom Ministerstvom financií. Obdobné vyúčtovanie sa podá i za časť roka, ak je podnik počas roka zrušený, začlenený do iného podniku alebo ak zmení sídlo a tým aj miestnu príslušnosť. V týchto prípadoch sa vyúčtovanie podá najneskôr do 17. dňa po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zmene, a to okresnému národnému výboru príslušnému pred zmenou príslušnosti.

Okresný národný výbor po preskúšaní vráti jedno vyhotovenie ročného vyúčtovania podniku do 30 dní od jeho podania.

Podnik je povinný v pätnásťdennej lehote podať písomne oznámenie príslušnému okresnému národnému výboru o svojom zriadení, zlúčení, o novopridružených alebo zriadených závodoch, pobočkách, prevádzkárňach a iných jednotkách, prípadne o ich delimitáciách, zastavení činnosti alebo presídlení, ako aj o zmene príslušnosti k nadriadenému orgánu. Ak má viac pobočiek alebo iných prevádzkární, podá oznámenie o týchto skutočnostiach osobitne každému príslušnému okresnému národnému výboru.

K § 11

Oprava zdaniteľného obratu

Podnik môže vykonať opravu zdaniteľného obratu v hlásení o dani z obratu a uplatniť odpočet dane z obratu pripadajúci:

Odpočet dane z obratu možno uplatniť najneskôr v hlásení o dani z obratu za šiesty mesiac od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol zdaniteľný obrat.

Po lehote uvedenej v odseku 2 môže sa odpočet uplatniť ešte v týchto prípadoch:

Okresný národný výbor môže povoliť v lehote ustanovenej v odseku 2 odpočet dane z obratu pri tovare nakúpenom za ceny s daňou z obratu, ktorý bol presunutý v podniku do prevádzkární, ktoré spracúvajú materiál v cenách bez dane z obratu, avšak len do výšky odvedenej dane.

Odpočty dane z obratu sa uplatnia v hlásení o dani z obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol vydaný dobropis z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo povolenie príslušného okresného národného výboru, prípadne v ktorom bola vystavená faktúra za tovar presunutý do mimotrhových fondov. V prípadoch uvedených v odseku 3 môže podnik uplatniť odpočet do 15 dní po mesiaci, v ktorom mu bolo doručené arbitrážne alebo súdne rozhodnutie (schválený zmier). Pokiaľ by v určitom mesiaci nestačila daň z obratu na úhradu odpočtov, zvyšujúca suma sa vráti podniku priamo na jeho obratový, kontokorentný alebo bežný účet.

Podniky nemajú nárok na fakturáciu ceny bez dane z obratu ani nemôžu uplatňovať odpočet dane z obratu, ak tovar kúpia od obchodných podnikov.

Dodávateľ je povinný opraviť zdaniteľný obrat v týchto prípadoch:

Odberateľ, ktorý je platiteľom dane z obratu, je povinný opraviť zdaniteľný obrat v týchto prípadoch:

Zvýšenie dane vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, celkove však najmenej 100 Kčs sa predpisuje:

Zvýšenie sa počíta za každý deň meškania, začínajúc dňom nasledujúcim po splatnosti až do dňa odpisu vrátane na ťarchu účtu platiteľa; pri dodatočne určenej dani sa zvýšenie dane počíta odo dňa pôvodnej splatnosti, t. j. od 15. dňa mesiaca bezprostredne nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola vyhotovená faktúra alebo iný doklad o predaji, prípadne o vnútropodnikovom použití tovaru. Za deň platby sa považuje deň, keď suma bola zúčtovaná na ťarchu obratového alebo iného účtu.

V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. d), e) a f) je podnik povinný uhradiť zvýšenie dane vždy bez ohľadu na to, či mal na účte dane z obratu preplatok k dňu splatnosti.

Zvýšenie dane podnik uhrádza sám prevodným príkazom.

Na odvody dane z obratu sa nevzťahujú ustanovenia o časovom poradí platieb z obratových a iných účtov podnikov v Štátnej banke československej,*) ako aj ustanovenie § 28 vyhlášky č. 16/1962 Zb. Daň z obratu musí sa odviesť v plnej výške pri zúčtovaní tržby alebo v deň splatnosti preddavku určeného pevnou sumou a nesmie sa používať pre tvorbu rezerv na mzdy, na platenie dodávateľských účtov, úverov a pod. Pritom nie je rozhodujúce, či podnik môže kryť zo svojich vlastných prostriedkov ostatné záväzky.

Ministerstvo financií môže zo závažných dôvodov povoliť výnimky z tejto vyhlášky.

Zrušuje sa úprava Ministerstva financií z 15. júna 1963 č. 152/35 000/63, ktorou sa vykonáva zákon č. 73/1952 Zb. o dani z obratu, v znení opráv a doplnkov č. 152/55 540/65 z 20. decembra 1965 a č. 152/49 058/66 z 30. decembra 1966 so zmenami a úpravami vydanými do 31. decembra 1967.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1968.