Predpis bol zrušený predpisom 152/1984 Zb.
111/1965 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 29.03.1976 do 31.12.1984
111
VYHLÁŠKA
Ministerstva školstva a kultúry
z 19. októbra 1965
o záverečných učňovských skúškach
Ministerstvo školstva a kultúry ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a s Ústrednou radou odborov podľa § 228 Zákonníka práce:
Základné ustanovenia o záverečných učňovských skúškach
§1
(1)
Učeň vykonáva na konci doby učebného pomeru záverečnú učňovskú skúšku. Úlohou tejto skúšky je zistiť, ako je učeň pripravený používať získané odborné vedomosti, zručnosti a návyky ustanovené charakteristikou učebného odboru pri plnení typických úloh svojho povolania.
(2)
Záverečné učňovské skúšky organizuje a zabezpečuje organizácia*) určená krajským národným výborom a vykonáva ich skúšobná komisia. Za prípravu a zabezpečenie skúšok zodpovedá vedúci organizácie, v ktorej sa záverečné učňovské skúšky vykonávajú. Za riadne vykonanie skúšok zodpovedá predseda skúšobnej komisie.
§2
(1)
Záverečnú učňovskú skúšku môžu vykonať učni, ktorí prospeli z odborného výcviku a z povinných vyučovacích predmetov predpísaných učebným plánom posledného ročníka príslušného učebného odboru.
(2)
Záverečnú učňovskú skúšku môžu výnimočne vykonať aj pracovníci alebo členovia družstva (ďalej len pracovníci“),
a)
ktorí nadobudli vedomosti a zručnosti predpísané učebnými plánmi a osnovami**) učebného odboru, z ktorého mienia vykonať záverečnú učňovskú skúšku (ďalej len „príslušný učebný odbor“);
b)
ak organizácia, v ktorej vykonávajú v pracovnom pomere alebo členskom pomere (ďalej len „pracovný pomer“) práce zodpovedajúce príslušnému učebnému odboru, výnimočne po dohode so závodným výborom odborovej organizácie, povolila vykonať záverečné učňovské skúšky a na prihláške potvrdila, že po 18. roku svojho veku k dátumu vykonania záverečnej učňovskej skúšky (16. júna až 31. augusta) vykonávali primeranú prax požadovanú v odseku 4 po dobu predpísanú pre príslušný učebný odbor;
c)
ktorí úspešne vykonali skúšku zo všetkých odborných predmetov príslušného učebného odboru na učňovskej škole alebo na odbornom učilišti (ďalej len „škola“).
(3)
Skúšku z odborných predmetov príslušného učebného odboru nerobia pracovníci, ktorí majú stredné odborné, úplné stredné odborné, vyššie odborné alebo vysokoškolské vzdelanie toho istého alebo príbuzného odboru. Absolventky dvojročných dievčenských odborných škôl vykonajú skúšku z tých odborných predmetov, ktoré neboli súčasťou ich predchádzajúceho štúdia alebo ich obsah a rozsah podľa učebných plánov a osnov nezodpovedá odborným predmetom príslušného učebného odboru.***)
(4)
Požadovanou praxou sa rozumie doba praktickej činnosti v pracovnom pomere zodpovedajúca príslušnému učebnému odboru:
a)
vykonávaná po dobu rovnajúcu sa dobe učebného pomeru príslušného učebného odboru, predĺžená o 1 rok;
b)
u pracovníkov s úplným stredným všeobecným vzdelaním alebo úplným stredným odborným vzdelaním iného smeru vykonávaná po dosiahnutí tohto vzdelania po dobu zodpovedajúcu dobe príslušného učebného odboru pre učňov z radov absolventov stredných všeobecnovzdelávacích škôl, predĺžená o 6 mesiacov;
c)
u pracovníkov so stredným odborným alebo úplným stredným odborným vzdelaním toho istého alebo príbuzného odboru vykonávaná, po dosiahnutí tohto vzdelania po dobu 1 roka;
d)
u absolventiek dvojročných dievčenských odborných škôl vykonávaná po úspešnom ukončení tejto školy v pracovnom pomere najmenej po dobu 2 rokov podľa špecifického odborného zamerania dievčenskej odbornej školy, prípadne jednotlivých tried, z toho aspoň 1 rok po 18. roku veku;
e)
u pracovníkov, ktorí prerušili štúdium toho istého alebo príbuzného učebného odboru na odbornej, strednej odbornej alebo vysokej škole započítava sa do doby požadovanej praxe 1 rok, ak štúdium prerušili po úspešnom skončení 2. ročníka, 2 roky po úspešnom skončení 3. ročníka a 3 roky po úspešnom skončení 4. a vyšších ročníkov.
f)
u pracovníkov, ktorí k 1. marcu 1976 vykonávali funkciu majstra odbornej výchovy, doba vykonávania tejto funkcie v trvaní najmenej 5 rokov.
Do požadovanej praxe sa nezapočítava doba praktickej činnosti vykonávaná vo vedľajšom pracovnom pomere.
Podľa odseku 4 písmena b) a c) sa posudzuje požadovaná prax aj u pracovníkov s vyšším odborným alebo vysokoškolským vzdelaním.
(5)
Pracovníkom, ktorí nedokončili prípravu na povolanie v učebnom pomere, ale spĺňajú podmienky podľa odseku 2, započítava sa do požadovanej praxe potvrdená doba učebného pomeru pred 18. rokom veku. Skúšku v škole robia z tých odborných predmetov, v ktorých v učebnom pomere neprospeli alebo ich neabsolvovali.
(6)
Pracovníci vyučení v príbuznom učebnom odbore, ktorí po 18. roku svojho veku spĺňajú prax požadovanú pre vykonanie záverečnej učňovskej skúšky z druhého učebného odboru, určenú organizáciou v rozsahu 6 až 12 mesiacov, a ktorým organizácia po dohode so závodným výborom odborovej organizácie výnimočne povolila vykonať záverečnú učňovskú skúšku z druhého učebného odboru, robia v škole rozdielovú skúšku z odborných predmetov tohto odboru.
(7)
Učni robia záverečné učňovské skúšky podľa evidenčných stavov posledných ročníkov odborných učilíšť a učňovských škôl a na tieto skúšky sa neprihlasujú.
(8)
Menný zoznam pracovníkov, vyplnené a potvrdené tlačivá prihlášok na skúšku z odborných predmetov a na záverečnú učňovskú skúšku pošlú organizácie Ministerstvu školstva Slovenskej socialistickej republiky najneskôr do 31. januára. Organizácie zodpovedajú za správnosť údajov uvedených na prihláškach, ako aj za to, že uchádzači spĺňajú podmienky. Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky preskúma, či uchádzači podľa údajov uvedených na prihláškach spĺňajú určené podmienky, potom pošle prijaté prihlášky na skúšky z odborných predmetov školám a prihlášky na záverečné učňovské skúšky skúšobným komisiám. Ak Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky zistí, že uchádzač nespĺňa určené podmienky, prihlášky s odôvodnením vráti organizácii. Školy písomne upovedomia uchádzača o mieste, dátume a hodine skúšok z odborných predmetov, najmenej 14 dní pred skúškou. Skúšobná komisia písomne upovedomí uchádzača najmenej 14 dní vopred o mieste, dátume a hodine písomnej, praktickej a ústnej záverečnej učňovskej skúšky.
(9)
Vysvedčenie o skúške z odborných predmetov, prípadne vysvedčenia za všetky absolvované ročníky príslušného učebného odboru alebo vysvedčenie z posledného ročníka školy, prípadne doklad o ukončenom štúdiu (maturitné vysvedčenie, diplom) alebo o vyučení v príbuznom učebnom odbore (výučný list) predkladajú pracovníci skúšobnej komisii osobne ešte pred začatím záverečnej učňovskej skúšky.
(10)
Skúšky z odborných predmetov vykonávajú pracovníci v čase od 2. mája do 31. mája. Záverečné učňovské skúšky vykonávajú učni alebo pracovníci v čase od 16. júna do 31. augusta. Pre absolventov stredných všeobecnovzdelávacích škôl v učebnom pomere s jeden a polročnou učebnou dobou a v osobitne odôvodnených prípadoch, v ktorých učeň nie z vlastnej viny záverečnú učňovskú skúšku v riadnom termíne nevykonal, určí dátum záverečných učňovských skúšok Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky. Opravné skúšky z odborných predmetov vykonávajú pracovníci v čase od 1. októbra do 31. októbra. Opravné záverečné učňovské skúšky vykonávajú učni alebo pracovníci v plnom rozsahu v čase od 1. novembra do 31. decembra.
Skúšobné komisie
§3
(1)
Skúšobné komisie pre záverečné učňovské skúšky sa ustavujú podľa jednotlivých, prípadne príbuzných učebných odborov na dobu najmenej troch rokov a sú spoločné pre učňov i pracovníkov. Skúšobné komisie sa ustavujú iba v organizáciách určených pre zabezpečenie záverečnej učňovskej skúšky.
(2)
Skúšobná komisia je štvorčlenná. V poľnohospodárskych odborných učilištiach spravovaných Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky je členom skúšobnej komisie aj zástupca poľnohospodárskej organizácie; v tomto prípade bude komisia päťčlenná. Predsedom je výchovný pracovník z iného zariadenia pre výchovu učňov, poverený výkonom štátneho dozoru na výchovu učňov, alebo iný osvedčený výchovný pracovník spravidla s päťročnou odbornou pedagogickou praxou; vymenúva ho Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky najneskôr do 31. januára. Podpredsedom je pracovník organizácie, ktorá zabezpečuje záverečné učňovské skúšky. Členmi skúšobnej komisie sú majster odborného výcviku a učiteľ odborných predmetov pre príslušný učebný odbor. Podpredsedu a členov komisie navrhuje vedúci zariadenia pre výchovu učňov a vymenúva ich po prerokovaní so závodným výborom odborovej organizácie a s predsedom skúšobnej komisie vedúci organizácie, ktorá zabezpečuje záverečné učňovské skúšky, do 31. januára.
(3)
Pri veľkom zariadení pre výchovu učňov možno v organizácii ustaviť viac samostatných skúšobných komisií.
(4)
Prácu skúšobnej komisie riadi jej predseda. Materiálno-technické zabezpečenie skúšok, vrátane stravovania a ubytovania učňov, pracovníkov a členov skúšobnej komisie, ako aj administratívnych prác spojených so záverečnými učňovskými skúškami zabezpečuje organizácia v spolupráci so zariadením pre výchovu učňov.
(5)
Skúšobná komisia najmä
a)
zostavuje pracovný plán svojej činnosti, a to najneskoršie mesiac pred záverečnou učňovskou skúškou,*)
b)
schvaľuje témy písomných, praktických a ústnych skúšok odporučené metodickou komisiou, ako aj miesta vykonania jednotlivých častí záverečných učňovských skúšok,
c)
kontroluje prípravy a skúša učňov alebo pracovníkov vo všetkých častiach záverečných učňovských skúšok,
d)
hodnotí záverečné učňovské skúšky,
e)
podáva správu o priebehu a výsledkoch záverečných učňovských skúšok vedúcemu organizácie, ktorá zabezpečovala záverečné učňovské skúšky, a Ministerstvu školstva Slovenskej socialistickej republiky.
Rozsah a hodnotenie záverečných učňovských skúšok
§4
(1)
Záverečná učňovská skúška sa skladá z
a)
písomnej skúšky,
b)
praktickej skúšky,
c)
ústnej skúšky.
(2)
Témy písomnej skúšky majú byť zhodné (blízke) s praktickou skúškou príslušného učebného odboru. Písomná skúška sa vykonáva v skúšobnej miestnosti za prítomnosti pracovníka povereného predsedom skúšobnej komisie pedagogickým dozorom. Písomnú skúšku musia učni alebo pracovníci vykonať úplne samostatne za 3 - 6 hodín podľa náročnosti učebného odboru. Po každej druhej hodine skúšky sa poskytne skúšaným desaťminútová prestávka na odpočinok. V prestávkach zostávajú skúšaní v miestnosti s pracovníkom vykonávajúcim pedagogický dozor a túto môžu opúšťať v priebehu celej skúšky len jednotlivo a s jeho súhlasom.
(3)
Písomnú prácu opravuje a posudzuje člen skúšobnej komisie, prípadne pracovník poverený predsedom skúšobnej komisie. Výsledok sa hodnotí známkou podľa skúšobného poriadku a uvedie sa v kontrolnom liste skúšaného.
Pri skúške sa hodnotí
a)
správnosť postupu s uplatnením znalostí najpoužívanejších a najprogresívnejších metód práce,
b)
účelné využitie vedomostí, vhodná voľba pracovných prostriedkov a predmetov,
c)
správne používanie odborných názvov, výpočty, znalosť výkresov, bezpečnostných predpisov a pod.
(4)
Praktická skúška sa vykonáva na pracoviskách organizácie a na typickej práci učebného odboru. Podľa náročnosti učebného odboru trvá 1 až 3 po sebe idúce pracovné dni za dozoru majstra povereného predsedom skúšobnej komisie. V učebných odboroch, keď nemožno z prevádzkových dôvodov organizovať túto skúšku, posudzuje skúšobná komisia dosiahnuté pracovné výsledky učňa alebo pracovníka z písomných dokladov prevádzkového majstra, a to najmenej za posledný mesiac pred záverečnou učňovskou skúškou. Doklady musia obsahovať údaje o charaktere vykonávanej práce, triede tarifno-kvalifikačného katalógu, plnení výkonových noriem, kvalite práce a dodržiavaní bezpečnostných predpisov.
Pri skúške sa hodnotí
a)
správnosť voľby pracovného postupu, pracovných metód a kvalita výrobku (služby),
b)
dodržanie výrobných a technicko-hospodárskych noriem, plnenie výkonových noriem (pokiaľ sú ustanovené),
c)
obsluha a údržba strojov a zariadení, použitie a údržba výrobných pomôcok, usporiadanie pracoviska, bezpečnosť práce a i.
Výsledok praktickej skúšky hodnotí majster, pod vedením ktorého učeň alebo pracovník skúšku vykonával, známkou skúšobného poriadku, zapíše ju do kontrolného listu skúšaného a obdobne u učňov alebo pracovníkov, kde skúšobná komisia posudzuje úroveň zručností z písomných dokladov prevádzkového majstra o mesačnom sledovaní skúšaného.
(5)
Ústna skúška sa vykonáva za prítomnosti všetkých členov skúšobnej komisie. Pri ústnej skúške skúšobná komisia vychádza z výsledkov praktickej a písomnej skúšky; v súlade s charakteristikou učebného odboru kladie doplňujúce otázky. Individuálne skúšanie jedného učňa alebo pracovníka trvá spravidla 15 minút. Výsledok hodnotenia podľa skúšobného poriadku zapíše do kontrolného listu skúšaného.
§5
(1)
Pri záverečnom hodnotení učňovských skúšok prihliada skúšobná komisia nielen na výsledky jednotlivých častí skúšok, ale aj na záznam o správaní sa a prospechu počas doby učebného pomeru, na morálnopolitickú vyspelosť skúšaného a na jeho pracovné výsledky v organizácii.
(2)
Pri záverečnom hodnotení má skúšobná komisia k dispozícii učebnú zmluvu, občiansky preukaz, vysvedčenia za všetky ročníky učebného pomeru, komplexné hodnotenie učňa za celú dobu učebného pomeru (sústredené hlavne za obdobie odborného rozvoja), doklady o písomnej, praktickej a ústnej skúške, kontrolný list o záverečnej učňovskej skúške a protokol o záverečných učňovských skúškach. U pracovníkov má skúšobná komisia k dispozícii pracovný posudok, ktorým organizácia potvrdzuje, že pracovník na doterajšom pracovisku nadobudol vedomosti a zručnosti určené učebnými dokumentami príslušného učebného odboru, vysvedčenie o skúške z odborných predmetov, prípadne vysvedčenia za všetky absolvované ročníky príslušného učebného odboru alebo vysvedčenie z posledného ročníka školy, prípadne doklad o dokončenom štúdiu (maturitné vysvedčenie, diplom) alebo doklad o vyučení v príslušnom učebnom odbore (výučný list).
(3)
V záverečnom hodnotení rozhodujú všetci členovia skúšobnej komisie o výsledku záverečnej učňovskej skúšky hlasovaním. Hodnotenie vykonajú najneskoršie do troch dní po skončení ústnej skúšky. Rozhodnutie je platné, ak pre návrh hlasuje väčšina členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.
(4)
Záverečnú učňovskú skúšku hodnotí skúšobná komisia podľa tejto stupnice:
a)
prospel s vyznamenaním,
ak má z praktickej skúšky známku výbornú a z písomnej alebo ústnej skúšky jednu známku výbornú a druhú aspoň chválitebnú a
- učeň nemá podľa posledného hodnotenia odborného výcviku a všetkých povinných všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov*) zo žiadneho predmetu známku horšiu ako chválitebnú a priemerný prospech najviac 1,5;
- pracovník nemá na vysvedčení zo skúšky z odborných predmetov zo žiadneho predmetu známku horšiu ako chválitebnú a priemerný prospech najviac 1,5; pracovníkom uvedeným v § 2 ods. 1 písm. c) a d) sa započítava aj posledné hodnotenie ostatných odborných predmetov daného učebného odboru;*)
b)
prospel veľmi dobre,
ak má z písomnej, praktickej a ústnej skúšky aspoň známku chvalitebnú, prípadne z písomnej alebo ústnej skúšky jednu známku výbornú a druhú aspoň dobrú a
- učeň nemá podľa posledného hodnotenia odborného výcviku a všetkých povinných všeobecnovzdelávacích predmetov a odborných predmetov*) zo žiadneho predmetu známku horšiu ako dobrú a priemerný prospech má aspoň 2,5;
- pracovník nemá na vysvedčení zo skúšky z odborných predmetov v žiadnom predmete známku horšiu ako dobrú a priemerný prospech má aspoň 2,5;
pracovníkom uvedeným v § 2 ods. 5 a 6 započítava sa aj posledné hodnotenie ostatných odborných predmetov daného učebného odboru.**)
c)
prospel,
ak má z písomnej, praktickej a ústnej skúšky známku aspoň dostatočnú;
d)
neprospel,
ak jedna z častí záverečnej učňovskej skúšky (písomná, praktická alebo ústna) bola hodnotená stupňom 5 (nedostatočne).
(5)
Ak skúšaný neprospel pri záverečnej učňovskej skúške, rozhodne komisia o termíne náhradnej skúšky. Obdobne rozhodne, ak sa uchádzač včas na skúšky neustanovil. Rozhodnutie uvedie v kontrolnom liste a v zápisnici o záverečných učňovských skúškach.
§6
(1)
Učeň, ktorý pri záverečnej učňovskej skúške neobstál, dostane od organizácie, s ktorou mal dojednaný učebný pomer, potvrdenie o tom, po akú dobu a pre ktorý učebný odbor bol v učebnom pomere vychovávaný. Pracovníkom sa toto potvrdenie nevydáva.
(2)
Učeň alebo pracovník, ktorý s úspechom vykonal záverečnú učňovskú skúšku, dostane po skončení záverečných učňovských skúšok výučný list od organizácie, kde skúšku vykonával.
(3)
Výučné listy podpisuje predseda skúšobnej komisie a vedúci organizácie, v ktorej učeň alebo pracovník vykonal záverečnú učňovskú skúšku a dátumuje sa dňom záverečného hodnotenia. Výučný list potvrdzuje krajský národný výbor; bez tohto potvrdenia je výučný list neplatný.
(4)
Skúšobná komisia odporučí vedúcim organizácií, aby tí, ktorí zložili záverečnú učňovskú skúšku s vyznamenaním, boli zaradení do vyšších kvalifikačných tried než ostatní.
§7
(1)
O záverečných učňovských skúškach vyhotovuje podpredseda skúšobnej komisie dvojmo zápisnicu, ktorú podpisujú všetci členovia skúšobnej komisie. Odpis zápisnice s výučnými listami odovzdá predseda skúšobnej komisie najneskoršie do týždňa po skončení záverečných učňovských skúšok krajskému národnému výboru.
(2)
Zápisnicu spolu s kontrolnými listami, s písomnými prácami skúšaných a potvrdenými výučnými listami odovzdá predseda vedúcemu organizácie, v ktorej sa skúšky vykonávali. Vedúci organizácie upovedomí ostatné organizácie o výsledku skúšok a po dohode s predsedom odovzdá výučné listy a zabezpečí uloženie dokladov o vykonaných skúškach pre prípadné vydanie duplikátov výučných listov.
(3)
Odpisy zápisníc ukladá krajský národný výbor pre prípadné vydanie potvrdení o vykonaní záverečných učňovských skúšok.
(4)
Ukladanie a škartácia dokladov sa spravuje podľa platných predpisov.*) Odpisy zápisníc a kontrolné listy sa škartujú najskôr po 30 rokoch a ostatné doklady najskôr po 10 rokoch.
§8
(1)
Vecné a osobné náklady spojené s organizáciou záverečných učňovských skúšok uhrádza organizácia, v ktorej sa skúšky vykonávajú. Pokiaľ v organizácii robia záverečné učňovské skúšky aj učni alebo pracovníci inej organizácie, uhradí príslušná organizácia pomernú časť nákladov. K nákladom patria aj odmeny za činnosť skúšajúcich na záverečných učňovských skúškach.
(2)
Za opravy, rozbor a posúdenie písomných prác záverečných učňovských skúšok patrí skúšajúcim odmena 8 Kčs za jednu hodinu; norma za opravu jednej písomnej práce sa určuje na 30 minút. Za skúšanie pracovníkov z odborných predmetov pred záverečnými učňovskými skúškami patrí odmena 12 Kčs; norma na vyskúšanie jedného pracovníka z jedného predmetu je 30 minút.
(3)
Za pedagogický dozor pri písomných skúškach a za odborný dozor pri praktických skúškach patrí odmena 8 Kčs za jednu hodinu (nie vyučovaciu). Za ústne skúšanie, za posúdenie výsledkov praktickej skúšky a záverečné hodnotenie patrí odmena 12 Kčs za jednu hodinu. Tieto odmeny nepatria členom skúšobnej komisie, pokiaľ sa im pre prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy.
(4)
Pracovníci, ktorí vykonávali skúšku z odborných predmetov na škole, ako aj záverečnú učňovskú skúšku majú od svojej organizácie nárok na náhradu ušlej mzdy vo výške priemerného zárobku, najviac na toľko hodín, aký je ich pracovný čas určený podľa rozvrhu smien na deň, v ktorom vykonávali skúšku.
(5)
Učňom, pracovníkom a členom skúšobnej komisie patria náhrady cestovných a iných výdavkov podľa príslušných predpisov.***)
§9
Dozor nad záverečnými učňovskými skúškami vykonávajú orgány štátneho dozoru na výchovu učňov a ústredné orgány nadriadené organizáciám, v ktorých sa skúšky vykonávajú.
Odchýlky pre zariadenia Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
§10
(1)
Ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú, pokiaľ ďalej nie sú ustanovené odchýlky, aj na prípravu a vykonávanie záverečných učňovských skúšok
a)
občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú v pracovnom pomere (členov družstiev), pokiaľ úspešne dokončili prípravu na povolanie podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a ak sa má táto príprava podľa učebného plánu a učebných osnov učebného odboru zakončiť záverečnou učňovskou skúškou;
b)
telesne chybných zverencov ústavov sociálnej starostlivosti pre telesne postihnutú mládež, ktorí sa pripravujú na povolanie v učebnom pomere a absolvujú odborný výcvik v ústavných výcvikových dielňach alebo v organizácii s učňovskou alebo osobitnou učňovskou školou pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
(2)
Predsedu a členov skúšobnej komisie pre záverečné učňovské skúšky navrhujú
a)
u občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vedúci prípravy na povolanie;
b)
u učňov z ústavov sociálnej starostlivosti pre telesne postihnutú mládež vedúci ústavu po prerokovaní s riaditeľom učňovskej školy (osobitnej učňovskej školy), s vedúcim učňovského strediska ústavu a majstrom odborného výcviku, ak odborný výcvik vykonával vo výcvikových dielňach ústavu, ktorý dojednal s učňom učebný pomer;
v ostatných prípadoch vedúci ústavu po prerokovaní s riaditeľom učňovskej školy (osobitnej učňovskej školy) a vedúcim organizácie, prípadne s vedúcim učňovského strediska.
Ak sa záverečná učňovská skúška vykonáva mimo ústavu sociálnej starostlivosti pre telesne postihnutú mládež, je členom skúšobnej komisie aj výchovný pracovník tohto ústavu a komisia v tomto prípade je päťčlenná.
(3)
Pri záverečnom hodnotení (najmä pokiaľ ide o dodržiavanie výkonových noriem) prihliada skúšobná komisia na to, do akej miery je skúšaný ovplyvnený zdravotným postihnutím. Skúšaný v takých prípadoch predkladá skúšobnej komisii lekárske potvrdenie.
(4)
Občan so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý pri záverečnej učňovskej skúške neobstál, dostane od národného výboru, ktorý usporiadal prípravu na povolanie, potvrdenie o tom, po akú dobu a pre ktorý učebný odbor sa na príprave na povolanie zúčastnil.
(5)
Náklady spojené so záverečnými učňovskými skúškami občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou uhrádza národný výbor, ktorý usporiadal prípravu na povolanie.
§10a Prechodné ustanovenia
(1)
Ustanovenie § 2 ods. 4 písm. f) platí do konca roka 1981.
(2)
Prihlášky majstrov odbornej výchovy na skúšky z odborných predmetov a na záverečné učňovské skúšky v roku 1976 zašlú organizácie krajským národným výborom najneskoršie do 28. marca 1976.
(3)
Skúšky z odborných predmetov v roku 1976 vykonajú majstri odbornej výchovy v čase od 1. apríla do 28. mája 1976.
Záverečné ustanovenia
§11
Zrušuje sa
vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 81/1959 Ú. l. (Ú. v.) o záverečných učňovských skúškach a smernice ústredných orgánov vydané na jej vykonanie.
§12
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1966.
Čl. II
Pokiaľ sa vo vyhláške používa názov funkcie „majster odborného výcviku“ mení sa na názov „majster odbornej výchovy“.1)
Minister:
Císař v. r.
Císař v. r.
*)
Za organizáciu sa považujú i poľnohospodárske (lesnícke) odborné učilištia riadené národnými výbormi a poľnohospodárske učňovské školy.
**)
Vestník MŠK 1966, zošit č. 19.
***)
Úprava MŠ z 11. 6. 1968 č. 19 032/68-II/3 o zriaďovaní dievčenských odborných škôl (Vestník MŠK 1968, zošit č. 18).
*)
V pláne vyznačí údaje a miesta vykonávania jednotlivých častí skúšok, počty učňov a pracovníkov, rozvrhne účasť členov komisie na prípravách, skúškach a kontrole prác učňov a pracovníkov na pracoviskách.
*)
U absolventov stredných všeobecnovzdelávacích škôl v učebnom pomere sa prihliada len na hodnotenie odborných predmetov a odborného výcviku.
*)
Pracovníkom, ktorí skúšku z odborných predmetov nevykonávajú, sa prospech určí iba podľa výsledku záverečnej učňovskej skúšky.
*)
U absolventov stredných všeobecnovzdelávacích škôl v učebnom pomere prihliada sa len na hodnotenie odborných predmetov a odborného výcviku.
**)
Pracovníkom, ktorí skúšku z odborných predmetov nerobia, určí sa prospech iba podľa výsledku záverečnej učňovskej skúšky.
***)
Vyhláška Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy č. 96/1967 Zb. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.
*)
Vyhláška Ministerstva vnútra č. 62/1953 Ú. l. (č. 94/1953 Ú. v.) o zásadách pre vyraďovanie (škartáciu) písomností a škartačné smernice príslušných ústredných orgánov, smernice Ministerstva vnútra o ukladaní a vyraďovaní (škartácii) písomností výkonných orgánov národných výborov zo 4. januára 1959 č. NV/3-10 262/1958 (por. č. 4/1959 Zb. inštr. pre výk. org. NV, na Slovensku smernicami Povereníctva vnútra por. č. 24/1959 Zb. inštr.).
1)
Zmena názvu funkcie vyplýva z opatrenia Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 31. 12. 1975 č. II/3-1998/75-7201 k úprave celoštátnych predpisov pre uplatnenie racionalizácie práce a mzdových sústav.
