Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov 1976

104/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1976 do 31.05.1976
104
VYHLÁŠKA
Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
z 8. júna 1964,
ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa
Štátny úrad sociálneho zabezpečenia po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, s Ústrednou radou odborov a s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanovuje podľa § 144 zákona č. 103/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov (ďalej len „zákon“):
Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia pre nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny, vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve a peňažnú pomoc v materstve
§1 Príjem z pracovnej činnosti K § 9 a 22 zákona
(1)
Za príjem z pracovnej činnosti sa pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny považujú:
a)
základné odmeny vrátane odmien poskytovaných družstevníkovi ako podiel na produkcii poľnohospodárskych plodín, ktorú dosiahol; výška týchto odmien sa určí podľa nákupných cien plodín,1)
b)
prémie poskytované z prevádzkových prostriedkov družstva ako súčasť pracovnej odmeny a podiely na hospodárskych výsledkoch družstva; iné prémie v rozsahu určenom Ministerstvom práce a sociálnych vecí,
c)
vyrovnávacie príspevky poskytované z prostriedkov družstiev alebo zo štátnych prostriedkov,*)
d)
hodnota naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny,
e)
odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru; na tieto odmeny sa však neprihliada, ak patria aj v čase, v ktorom sa poskytuje dávka vymeraná z priemernej dennej pracovnej odmeny.
(2)
Hodnota naturálií sa oceňuje sumou 1500 Kčs za každý kalendárny rok, sumou 125 Kčs za každý kalendárny mesiac a sumou 4 Kčs za každý kalendárny deň.
Priemerná denná pracovná odmena
§2 K § 9 zákona
(1)
Priemerná denná pracovná odmena sa vypočíta z úhrnu príjmov uvedených v § 1 (ďalej len „započítateľné príjmy") zúčtovaných v družstve za posledných 12 kalendárnych mesiacov, ktoré bezprostredne predchádzali dňu, keď
a)
družstevník sa stal neschopným na prácu alebo
b)
družstevník prestal v družstve pracovať, aby ošetroval člena rodiny, alebo
c)
družstevníčka prestala v družstve pracovať pre tehotnosť alebo materstvo alebo preto, že prevzala do svojej trvalej starostlivosti dieťa zverené jej na neskoršie osvojenie, alebo
d)
družstevníčka bola prevedená pre tehotnosť alebo materstvo na inú prácu (ďalej len „rozhodné obdobie"); ak v rozhodnom období boli zúčtované doplatky, prípadne prémie za posledný i za predchádzajúci kalendárny rok, prihliada sa len na doplatky a prémie za posledný kalendárny rok.
(2)
Ak družstevník v rozhodnom období ukončil učebný pomer k družstvu, určí sa priemerná denná pracovná odmena len zo započítateľných príjmov za čas práce v družstve po skončení učebného pomeru.
(3)
Ak sa družstevníčke po časť rozhodného obdobia poskytoval vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve, určí sa priemerná denná pracovná odmena len za zvyšok rozhodného obdobia.
(4)
Ak družstevník nemal za časť rozhodného obdobia započítateľné príjmy, pretože vykonával službu v ozbrojených silách alebo mal neplatenú dovolenku, alebo družstevníčka mala materskú dovolenku, prípadne ďalšiu materskú dovolenku (§ 27 zákona), určí sa priemerná denná pracovná odmena len za tú časť rozhodného obdobia, po ktorú pracovali v družstve.
(5)
Ak družstevník prestúpil v rozhodnom období z družstva do družstva, určí sa priemerná denná pracovná odmena aj z pracovných odmien (prémií) včítane doplatkov dosiahnutých za časť rozhodného obdobia v družstve, z ktorého prestúpil; to isté platí obdobne, ak družstvo v rozhodnom období zaviedlo sústavu peňažného odmeňovania. Ak družstevník vstúpil do družstva počas rozhodného obdobia, určí sa priemerná denná pracovná odmena len za časť rozhodného obdobia po vstupe do družstva.
(6)
Ak družstevník pracoval v družstve po kratší čas než po celý kalendárny mesiac z niektorého z dôvodov uvedených v odsekoch 2 až 4 alebo ak nezačal dosiaľ vôbec v družstve pracovať, určí sa priemerná denná pracovná odmena z odmien, ktoré dosahovali v družstve ostatní družstevníci v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov za tú istú prácu alebo za prácu toho istého druhu.
§3
(1)
Priemerná denná pracovná odmena sa určí tak, že sa úhrn započítateľných príjmov za rozhodné obdobie, prípadne jeho časť (§ 2), po zaokrúhlení na celé koruny nahor, delí počtom pracovných dní pripadajúcich na toto obdobie; pritom sa však od tohto počtu pracovných dní odpočítajú pracovné dni, za ktoré patrilo nemocenské alebo podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo družstevníčke vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve, peňažná pomoc v materstve, prípadne po ktoré mala ďalšiu materskú dovolenku (§ 27 zákona), ako aj pracovné dni zameškané pre ospravedlnenú prekážku v práci, a pripočítajú sa k nemu pracovné dni, ktoré družstevník neospravedlnene zameškal v čase medzi koncom rozhodného obdobia a dňom vzniku nároku na dávku.
(2)
Ak družstevníka družstvo dočasne uvoľnilo na výkon práce v pracovnom pomere v inej organizácií (napr. v čase vegetačného pokoja), odpočítajú sa od počtu pracovných dní, ktorým sa delí úhrn započitateľných príjmov za rozhodné obdobie, aj pracovné dni, po ktoré bol družstevník zamestnaný.
(3)
Pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny sa považujú za pracovné dni všetky dni, ktoré sú pracovnými podľa všeobecne platných predpisov; pracovným dňom sa kladú na roveň dni pracovného pokoja a sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy.
(4)
Priemerná denná pracovná odmena vypočítaná podľa predchádzajúcich ustanovení sa zaokrúhľuje na celé koruny, a to pri halierovej sume až do 50 halierov smerom dolu a pri vyššej halierovej sume smerom nahor. Pri strojovom spôsobe výpočtu môže sa zaokrúhlenie vykonať až pri výslednom výpočte dávky.
Doba neprerušenej činnosti v tom istom družstve
§4
Do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve sa družstevníkovi započítava
a)
doba pracovnej činnosti v akomkoľvek jednotnom roľníckom družstve,
b)
doba činnosti v pracovnom pomere alebo v členskom pomere k výrobnému družstvu alebo doba služby v ozbrojených silách zakladajúca sociálne zaopatrenie príslušníkov ozbrojených síl,
c)
doba základnej alebo obdobnej služby v ozbrojených silách a doba služby v spojeneckých armádach,
d)
doba sústavnej prípravy na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom po skončení povinnej školskej dochádzky na školách včítane vysokých škôl,
e)
doba vedeckej alebo umeleckej ašpirantúry,
f)
doba odborného alebo politického školenia,
g)
doba činnosti, ktorá zakladá podľa osobitných predpisov nemocenské poistenie s nárokom na dávky nahradzujúce odpadnutú mzdu*), pokiaľ sa v týchto osobitných predpisoch neustanovuje ináč,
h)
doba odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody.
ch)
doba, po ktorú matka alebo žena, ktorá prevzala dieťa do trvalej starostlivosti, sa starala o dieťa vo veku do troch rokov alebo o invalidného maloletého, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti,
i)
doba, po ktorú družstevník bol vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie.
j)
doba, po ktorú sa dôchodca po priznaní dôchodku pripravoval na pracovnú činnosť alebo po ktorú sa mu poskytovala liečebná rehabilitácia.
§5
Doba požívania dôchodku, po ktorú dôchodca nebol v družstve pracovne činný, sa nezapočítava do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve.
§8
(1)
Ak sa družstevníkovi do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve započítala doba činnosti v družstve, v ktorom bol naposledy činný, alebo doba pracovného pomeru, započítavajú sa tým aj doby činnosti, ktoré boli tam započítateľné.
(2)
Ak sa započítateľné doby navzájom kryjú, započítajú sa len raz.
(3)
Doba predchádzajúcej činnosti v družstve, ktorá nezakladala zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa (§ 4 ods. 3 zákona) a doba činnosti v pracovnom pomere, pokiaľ táto činnosť bola príležitostná*), sa nezapočítavajú do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve.
§9
Družstvo je povinné vydať družstevníkovi potvrdenie o tom, ako dlho bol v družstve činný a ktoré doby sa mu započítali do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve, a to pri skončení činnosti v družstve alebo kedykoľvek na jeho žiadosť.
§10 Percentná sadzba
(1)
Percentná sadzba nemocenského, podpory pri ošetrovaní člena rodiny sa určí podľa dĺžky doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve, zistenej k prvému dňu, od ktorého dávka patrí.
(2)
Ak družstevník dovŕšil v priebehu trvania pracovnej neschopnosti alebo karantény dobu neprerušenej činnosti v tom istom družstve, ktorá odôvodňuje vyššiu percentnú sadzbu nemocenského, patrí mu po dovŕšení tejto doby nemocenské vo vyššej sadzbe; to platí obdobne pre podporu pri ošetrovaní člena rodiny.
(3)
Úhrnná výsledná suma dávky za príslušný počet pracovných dní sa zaokrúhľuje na celé koruny, a to pri halierovej sume do 50 halierov smerom dolu a pri halierovej sume nad 50 halierov smerom nahor.
Druhý oddiel
Osobitné ustanovenia pre dávky zabezpečenia v chorobe
K § 7 až 16 a § 29 zákona
Nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny
§11
Ak nastala v kalendárnom roku nová pracovná neschopnosť skôr, než uplynulo 6 kalendárnych mesiacov od skončenia predchádzajúcej pracovnej neschopnosti, určí sa nemocenské z tej istej priemernej dennej pracovnej odmeny, z akej sa určilo pri predchádzajúcej pracovnej neschopnosti. Ak však člen družstva prestúpil pred vznikom novej pracovnej neschopnosti do iného družstva alebo ak mal v tomto čase neospravedlnenú prestávku v pracovnej činnosti, určí sa priemerná denná pracovná odmena spôsobom ustanoveným v § 2 a 3.
§12
(1)
Členovi družstva (§ 7 zákona), ktorý bol prepustený zo základnej alebo obdobnej služby v ozbrojených silách ako práceneschopný, poskytuje sa nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni prepustenia zo služby v ozbrojených silách; podporná doba sa počíta od začiatku pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v čase služby v ozbrojených silách.
(2)
Členovi družstva (§ 7 zákona), ktorý bol prepustený zo základnej alebo obdobnej služby v ozbrojených silách a stal sa práceneschopným po skončení tejto služby skôr, než mohol znovu nastúpiť do práce v družstve, poskytuje sa nemocenské odo dňa preukázanej pracovnej neschopnosti, pokiaľ vznikla najneskôr do šiestich týždňov po dni prepustenia.
(3)
Priemerná denná pracovná odmena členov družstiev uvedených v odsekoch 2 a 3 sa určí spôsobom určeným v § 2 ods. 5.
§13
Ak nadväzuje výplata nemocenského bez prerušenia na výplatu peňažnej pomoci v materstve, určí sa nemocenské z priemernej dennej pracovnej odmeny, ktorá bola základom pre určenie peňažnej pomoci v materstve.
§14
Nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí za pracovné dni spadajúce do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny než pre pracovnú neschopnosť, nariadenú karanténu alebo pre ošetrovanie člena rodiny.
§15
Zvýšenie nemocenského pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu sa priznáva najdlhšie na dobu troch mesiacov. O zvýšení sa rozhoduje na návrh odborného oddelenia zdravotníckeho zariadenia.
§15a
Členovi družstva (§ 7 zákona), ktorého družstvo dočasne uvoľnilo na výkon práce v pracovnom pomere v inej organizácií (napr. v čase vegetačného pokoja) a ktorému z tohto zamestnania vznikol nárok na nemocenské podľa predpisov platných pre pracovníkov, sa poskytuje nemocenské podľa predpisov o zabezpčení v chorobe družstevných roľníkov, len pokiaľ toto nemocenské je vyššie, a to v sume, o ktorú prevyšuje nemocenské poskytované podľa predpisov platných pre pracovníkov. Ak sa však skončila výplata nemocenského len preto, že podporná doba ustanovená v týchto predpisoch je kratšia ako podporná doba ustanovená v predpisoch o zabezpečení v chorobe družstevných roľníkov a už uplynula, poskytuje sa od skončenia výplaty nemocenského poskytovaného doteraz podľa predpisov platných pre pracovníkov nemocenské podľa predpisov o zabezpečení v chorobe družstevných roľníkov, a to v plnej výške.
§15b
Ošetrovanie členky rodiny, ktorá porodila, sa posudzuje rovnako ako ošetrovanie chorého člena rodiny, ak ide o ošetrovanie v čase nasledujúcom bezprostredne po pôrode.
§15c Pohrebné
Pohrebné sa poskytuje aj vtedy, ak rodinný príslušník družstevníka zomrel v čase, po ktorý družstevník vykonáva službu v ozbrojených silách s výnimkou tejto služby z povolania.
§16 Nemocenské pri prechode z dočasnej pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity)
(1)
O úplnej (čiastočnej) invalidite rozhoduje okresná posudková komisia sociálneho zabezpečenia
a)
na podklade žiadosti o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok,
b)
na podnet lekárskej poradnej komisie, ak člen družstva práceneschopný pre chorobu alebo úraz po čas aspoň troch mesiacov, ktorému patrí nemocenské, nepožiadal o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo ak sa nevyhovelo takejto jeho žiadosti.
(2)
Ak sa členovi družstva, ktorému patrí nemocenské, priznal invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok [odsek 1 písm. a)], zanikne jeho nárok na nemocenské dňom, ktorým bol určený začiatok výplaty dôchodku, pokiaľ nezanikol už skôr. Odpis rozhodnutia o priznaní dôchodku sa doručí aj orgánu príslušnému na zastavenie výplaty nemocenského.
(3)
Ak okresná posudková komisia na podnet lekárskej poradnej komisie [odsek 1 písm.b)] rozhodne, že člen družstva je úplne alebo čiastočne invalidný, zastaví sa výplata nemocenského po uplynutí mesiaca odo dňa, keď sa rozhodnutie doručilo orgánu príslušnému na zastavenie výplaty nemocenského.
(4)
Priemerný pracovný príjem družstevníčky sa zisťuje za obdobie a spôsobom ustanoveným pre zistenie priemernej dennej pracovnej odmeny (§ 2 a 3), najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho aj hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny.
(5)
Rozhodnutie posudkovej komisie sa oznámi účastníkovi konania ústne, ak je prítomný na rokovaní. Ak ide o rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a), poučí posudková komisia účastníka konania, že jej rozhodnutie sa mu vydá písomne v rozhodnutí Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o dôchodku. Ak ide o rozhodnutie podľa odseku 1 písm. b), vydá posudková komisia účastníkovi konania rozhodnutie vždy písomne, a to najneskôr do troch dní. Ak posudková komisia rozhodla, že člen družstva je úplne alebo čiastočne invalidný, poučí ho o zastavení výplaty nemocenského a odporučí mu, aby požiadal o priznanie invalidného (čiastočne invalidného) dôchodku. Odpis rozhodnutia sa doručí tiež lekárskej poradnej komisii, ktorá dala podnet na rozhodnutie. Právoplatné rozhodnutia posudkových komisií sú záväzné pre orgány štátnej zdravotníckej správy a orgány vykonávajúce zabezpečenie v chorobe a dôchodkové zabezpečenie.
Tretí oddiel
Osobitné ustanovenia pre dávky zabezpečenia matky a dieťaťa
Peňažná pomoc v materstve a podpora pri narodení dieťaťa
§16a Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve
(1)
V tehotnosti sa vyrovnávací príspevok poskytuje, ak tehotná družstevníčka je prevedená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala,
a)
je podľa pracovnoprávnych predpisov zakázaná tehotným ženám*) alebo
b)
podľa lekárskeho posudku vydaného spôsobom určeným v predpisoch o starostlivosti o zdravie ohrozuje jej tehotnosť zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe**)
a práci, na ktorú bola prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší pracovný príjem ako pred prevedením.
(2)
V materstve sa vyrovnávací príspevok poskytuje, ak družstevníčka je v období do konca deviateho mesiaca po pôrode prevedená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala,
a)
je podľa pracovnoprávnych predpisov zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode*) alebo
b)
podľa lekárskeho posudku vydaného spôsobom určeným v predpisoch o starostlivosti o zdravie ohrozuje jej zdravie alebo materské poslanie zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe**)
a pri práci, na ktorú bola prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší pracovný príjem ako pred prevedením.
(3)
Vyrovnávací príspevok nepatrí za kalendárny mesiac, v ktorom družstevníčka po prevedení na inú prácu neodpracovala bez vážnych dôvodov aspoň osem pracovných dní. Za vážne dôvody sa považujú dôvody, pre ktoré sa odpúšťa neodpracovanie určeného počtu pracovných dní podľa § 37.
(4)
Priemerný pracovný príjem, ktorý družstevníčka dosiahla za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred prevedením na inú prácu, sa zisťuje spôsobom ustanoveným pre zistenie priemernej dennej pracovnej odmeny pri nemocenskom (§ 2 a 3), najviac však zo sumy 100 Kčs, počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny.
(5)
Pracovným príjmom, ktorý dosahuje družstevníčka v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po prevedení na inú prácu, sa rozumejú príjmy z pracovnej činnosti uvedenej v § 1. Ak je družstevníčka odmeňovaná za prácu podľa pracovných jednotiek, žisťuje sa základná odmena tak, že sa počet pracovných jednotiek odpracovaných v kalendárnom mesiaci násobí hodnotou plánovanej pracovnej jednotky. Priemerný denný pracovný príjem dosiahnutý po prevedení družstevníčky na inú prácu sa vypočíta tak, že sa úhra pracovných príjmov dosiahnutých v kalendárnom mesiaci delí počtom pracovných dní pripadajúcich na tento mesiac; ak bola družstevníčka prevedená na inú prácu počas kalendárneho mesiaca, delí na úhrn pracovných príjmov dosiahnutých v tomto mesiaci po prevedení na inú prácu počtom pracovných dní pripadajúcich na zvyšok mesiaca po prevedení na inú prácu. Pritom sa však od tohto počtu pracovných dní odpočítavajú pracovné dní, za ktoré patrilo nemocenské alebo podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažná pomoc v materstve, ako aj dni neospravedlnenej neprítomnosti v práci.
(6)
Vyrovnávací príspevok patrí za každý odpracovaný deň, prípadne deň, za ktorý patrí náhrada pracovnej odmeny, a je rozdielom medzi priemerným denným pracovným príjmom vypočítaným podľa odseku 4 a priemerným denným pracovným príjmom vypočítaných podľa odseku 5.
§17
Predpokladom pre vznik nároku na peňažnú pomoc v materstva a na podporu pri narodení dieťaťa je, že došlo k pôrodu; pri potrate tieto nároky nevznikajú. Pre posúdenie, či ide o pôrod alebo potrat, obdobne sa použijú predpisy vydané o tom v odbore liečebno-preventívnej starostlivosti.*)
§18
(1)
Ak nadväzuje výplata peňažnej pomoci v materstve bez prerušenia na výplatu nemocenského, určí sa peňažná pomoc v materstve z priemernej dennej pracovnej odmeny, ktorá bola základom pre určenie nemocenského.
(2)
Ak je družstevníčka v čase, keď sa stará o svoje dieťa v prvom roku jeho života, opätovne tehotnú a spĺňa pritom podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve, určí sa jej peňažná pomoc v materstve z priemernej dennej pracovnej odmeny ako v predchádzajúcej materskej dovolenke, ak nastúpila novú materskú dovolenku
a)
najneskoršie do mesiaca po tom, keď jej predchádzajúce dieťa dovŕšilo jeden rok života, alebo
b)
síce neskôr, ale odo dňa, keď jej predchádzajúce dieťa dovŕšilo jeden rok života, do nástupu novej materskej dovolenky vykonávala v družstve pracovnú činnosť aspoň 25 dní a ostatné dni ju družstvo ospravedlnilo.
(3)
Pri postupe podľa predchádzajúceho odseku sa dňom skutočného výkonu pracovnej činnosti v družstve kladú na roveň dni, za ktoré družstevníčke patria náhrada pracovnej odmeny, dni uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, dni, po ktoré družstevníčka preukázateľne ošetrovala člena rodiny za okolností, za ktorých by členke družstva s vyššou úrovňou hospodárenia patrila podpora pri ošetrovaní člena rodiny, pracovné dni štúdia a pracovné dni, v ktorých družstevníčka nevykonávala prácu pre výkon verejnej funkcie alebo povinnosti alebo pre nariadenú karanténu.
§18a
Podpora pri narodení dieťaťa sa poskytuje aj vtedy, ak rodinná príslušníčka družstevníka porodí v čase, po ktorý družstevník vykonáva službu v ozbrojených silách s výnimkou tejto služby z povolania.
Prídavky na deti K § 30 až 35 zákona
§19 Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie
(1)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa z hľadiska poskytovania prídavkov na deti považuje
a)
príprava v učebnom pomere,1)
b)
príprava v pracovnom pomere,2)
c)
príprava na povolanie v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,3)
d)
štúdium na školách zriadených podľa školských predpisov, ktoré poskytujú stredné, vyššie a vysokoškolské vzdelanie,4) s výnimkou štúdia popri zamestnaní (externého, diaľkového, večerného a pod.) a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej služby.
(2)
Ako doba štúdia sa posudzuje aj
a)
doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku výučby v nasledujúcom školskom roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,
b)
doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
c)
doba po absolvovaní školy, ktorá je v jednotlivých odboroch ustanovená pre vykonanie záverečnej skúšky alebo obhájenie diplomovej práce, najdlhšie však doba jedného roka, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
d)
štúdium na iných školách alebo v kurzoch, ak je svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva (Povereníctva) školstva postavené na roveň štúdiu na školách uvedených v odseku 1 písm. d).
§20 Vlastný príjem dieťaťa
(1)
Do vlastného príjmu dieťaťa sa zahŕňa mzda (odmena, náhrada mzdy) a iné opakujúce sa príjmy patriace priamo dieťaťu. Do vlastného príjmu dieťaťa sa počíta úhrn takýchto príjmov, ktoré dieťa malo v kalendárnom mesiaci; pritom pre poskytnutie prídavkov za bežný kalendárny mesiac je rozhodujúci vlastný príjem dieťaťa v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom mesiaci, pokiaľ tento mesiac spadá do doby sústavnej prípravy na budúce povolanie.
(2)
Do vlastného príjmu dieťaťa sa nezahŕňajú:
a)
štipendiá poskytované podľa príslušných štipendijných predpisov; do vlastného príjmu sa však zahŕňajú štipendiá, ktoré majú povahu náhrady zárobku,
b)
hodnota bezplatného internátneho zaopatrenia a bezplatne poskytovaných jedál a ošatenia podľa predpisov o hmotnom zaopatrení mládeže pripravujúcej sa na budúce povolanie a hodnota naturálií, ktoré sa poskytujú študentom vysokých škôl pri výkone vojenských povinností cez prázdniny,
c)
výživné (alimenty) poskytované na dieťa,
d)
sirotský dôchodok vrátane prípadného zvýšenia pre bezvládnosť,
e)
zárobok za prácu vykonávanú v čase od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku výučby v nasledujúcom školskom roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu na tej istej alebo inej škole, zárobok za prácu v čase školských prázdnin v prípadoch uvedených v § 19 ods. 2 písm. b), ako aj zárobok, ktorý učeň alebo mladistvý pripravujúci sa na budúce povolanie v pracovnom pomere získal za prácu vykonávanú v čase dovolenky na zotavenie,
f)
zárobok študenta (žiaka) za práce organizované alebo zadané školou alebo po dohode so školskými orgánmi,
g)
príležitostný zárobok za výpomoc alebo za obdobné dočasné práce, ako aj zárobok za práce podľa dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.5)
(3)
Ak je dieťa v učebnom pomere v družstve, ktoré odmeňuje prácu podľa pracovných jednotiek, určí sa jeho vlastný príjem za odpracované pracovné jednotky tak, že sa peňažná hodnota pracovnej jednotky v plánovanej výške, vrátane hodnoty naturálií pripadajúcich na túto jednotku, vynásobí počtom pracovných jednotiek, ktoré učeň odpracoval v kalendárnom mesiaci; ak má učeň ešte iné príjmy uvedené v odseku 1, prihliada sa na úhrn všetkých príjmov.
(4)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi, či a v akom rozsahu sa zahŕňajú do vlastného príjmu dieťaťa spoločenské podpory na deti, ktoré budú zavedené alebo novoupravené po 30. júni 1968.
§22 Odpracovaný deň
(1)
Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom družstevník pracoval po celý normálny pracovný čas určený pracovným poriadkom alebo stanovami pre družstevníkov zaradených do rovnakej práce. Ak družstevník nepracoval po celý tento čas, považuje sa deň za odpracovaný, len ak družstvo ospravedlnilo neprítomnosť družstevníka v práci po zvyšujúcu časť denného pracovného času.
(2)
Do pracovnej doby rozhodujúcej pre zápočet pracovného dňa podľa predchádzajúceho odseku sa započítava pre účely prídavkov na deti doba odpracovaná v súbežnom zamestnaní.
§23 Zápočet dní z predchádzajúceho pracovného pomeru
(1)
V mesiaci, v ktorom prestúpil do družstva pracovník alebo príslušník ozbrojených síl, započítavajú sa pracovné dni započitateľné zo zamestnania zakladajúceho nemocenské poistenie a pracovné dni pripadajúce na čas výkonu služby v ozbrojených silách, pokiaľ z nich nevzniká nárok na prídavky na deti (na výchovné príslušníkov ozbrojených síl) už podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov (o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl).
(2)
V mesiaci, v ktorom vstúpil do družstva družstevník, ktorý nebol zamestnaný a ktorý nebol príslušníkom ozbrojených síl ani členom družstva, sa ako pracovné dni započítavajú dni uvedené v § 30 ods. 3 písm. a), b) a c) zákona, dni, po ktoré sa družstevník sústavne pripravoval na budúce povolanie (§ 19), dni, po ktoré poberal dôchodok z dôchodkového zabezpečenia, ako aj dni, po ktoré bol vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie.
§32 Pobyt dieťaťa v ústave
Denný alebo týždenný pobyt dieťaťa v ústave (zariadení) pre starostlivosť o mládež sa nepovažuje za plné priame zaopatrenie dieťaťa v zmysle § 35 zákona, ak je dieťa aj v pravidelnej starostlivosti rodiča alebo iného oprávneného.
§33 Prídavky na vnukov a súrodencov
Družstevníkovi patria prídavky na deti na jeho vnuka a súrodenca, ak sú splnené podmienky ustanovené pre nárok na prídavky na deti, ak má družstevník vnuka (súrodenca) v priamom zaopatrení a ak nemožno prídavky na deti (výchovné) priznať zo zabezpečenia (nemocenského poistenia alebo materiálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl) žiadneho z rodičov dieťaťa.
§33a Súbeh prídavkov a výchovného v tej istej rodine
(1)
Ak patria v tej istej rodine na niektoré deti družstevníka alebo jeho manžela výchovné k dôchodku a na ostatné prídavky na deti, poskytne sa na žiadosť družstevníka k súčtu prídavkov a výchovného, ktoré sa poskytujú na tieto deti, doplatok do výšky prídavkov, ktoré by družstevníkovi inak patrili na všetky tieto deti; predpokladom pre takýto postup je, že u dieťaťa, na ktoré sa poskytuje výchovné, sú inak splnené podmienky ustanovené pre priznanie prídavkov na deti.
(2)
Ak zanikol nárok na výchovné k dôchodku a na dieťa sa poskytlo výchovné ešte za časť kalendárneho mesiaca, za ktorý boli splnené aj podmienky pre priznanie prídavkov na toto dieťa, poskytnú sa prídavky znížené o časť vyplateného výchovného pripadajúcu na tento mesiac.
§34 Prídavky na deti v iných prípadoch
Okresný národný výbor môže v jednotlivých odôvodnených prípadoch
a)
priznať prídavky na dieťa, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky nemohlo byť z vážnych dôvodov prijaté do učebného pomeru alebo do zamestnania (trvalej pracovnej činnosti v družstve), ak je plne odkázané výživou na družstevníka, najdlhšie však do konca školského roka, ktorý bezprostredne nasleduje po skončení povinnej školskej dochádzky,
b)
priznať prídavky na deti, ak družstevník nemohol splniť podmienku odpracovania určeného počtu pracovných dní z iných vážnych dôvodov alebo v iných prípadoch, než ktoré sú uvedené v zákone, alebo družstevníčka nemohla túto podmienku splniť, pretože čerpala ďalšiu (neplatenú) materskú dovolenku,
c)
priznať prídavky na deti zo zabezpečenia družstevníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení, aj keď nepatrí do okruhu oprávnených, ak oprávnený s týmto postupom súhlasí a nebude prídavky sám poberať a ak taký postup je v prospech dieťaťa; súhlas oprávneného netreba, ak je preukázané, že pravidelne neplní podmienky pre poskytovanie prídavkov na deti, najmä podmienku odpracovania určeného počtu pracovných dní a ohrozuje tak plynulé poskytovanie prídavkov.
§35 Prídavky na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine
Prídavky na deti sa družstevníkom priznajú a vyplácajú, pokiaľ sú splnené určené podmienky, aj na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine:
a)
ak ide o prechodný pobyt dieťaťa mimo územia Československej socialistickej republiky z dôvodov liečenia, rekreácie alebo štúdia,
b)
ak dieťa sprevádza svojho rodiča, ktorý je na prechodný čas v cudzine, alebo
c)
ak poskytovanie prídavkov na deti je dohodnuté medzištátnym dohovorom.
§36 Súbeh nárokov
Ak sú podmienky pre poskytovanie prídavkov na deti splnené u niekoľkých družstevníkov a dieťa nie je v priamom zaopatrení žiadneho z nich, poskytnú sa prídavky, pokiaľ sa nedohodnú inak, zo zabezpečenia toho z nich, kto na dieťa prispieva vyššou sumou; do tejto sumy sa nezahŕňajú prídavky priznané na toto dieťa. Obdobne to platí vtedy, ak sú viacerí oprávnení z rôznych sústav zabezpečenia (poistenia).
§36a Prídavky na deti v trvalej starostlivosti, nahrádzajúcej starostlivosť rodičov
Prídavky sa priznajú, ak sú inak splnené ustanovené podmienky, aj na dieťa, ktoré má družstevník alebo jeho manžel v trvalej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov; predpokladom je, že na toto dieťa nemožno priznať prídavky zo zabezpečenia (poistenia) niekoho iného.
Dvanásty oddiel
§80 Prostriedky na výplatu dávok
Prostriedky na výplatu dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa poskytujú družstvám okresné národné výbory.
§81 Príspevok na úhradu nákladov
(1)
Za peňažné pracovné odmeny sa považujú pre výpočet príspevku na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia pracovné odmeny družstevníkov poskytované im družstvom vrátane odmien poskytovaných ako podiel na produkcii poľnohospodárskych plodín (§ 1); peňažné náhrady za nevydané naturálie sa za peňažné pracovné odmeny nepovažujú.
(2)
Družstvo je povinné samo vypočítať príspevok z úhrnu peňažných pracovných odmien za kalendárny mesiac, za ktorý sa vyplácajú peňažné pracovné odmeny, a ak ide o doplatky peňažných pracovných odmien, za bezprostredne predchádzajúci kalendárny rok.
(3)
Príspevok je splatný vždy pri výbere peňažných prostriedkov na výplatu peňažných pracovných odmien od pobočky Štátnej banky československej za každé výplatné obdobie.
(4)
Družstvo odpočíta od príspevku vypočítaného podľa predchádzajúcich odsekov, prípadne zvýšeného o náhrady preplatených dávok z predchádzajúcich výplatných období úhrn peňažných dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa vyplácaných zo štátnych prostriedkov za uplynulé výplatné obdobie. Na zvyšujúcu sumu príspevku včítane náhrad preplatených dávok vydá družstvo prevodný príkaz na prevod tejto sumy zo svojho bežného účtu v pobočke Štátnej banky československej na príjmový účet okresného národného výboru. Ak je úhrn výplat peňažných dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa za uplynulé výplatné obdobie vyšší ako príspevok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov, vydá družstvo prevodný príkaz na prevod rozdielu z prevádzkového účtu okresného národného výboru na svoj bežný účet v pobočke Štátnej banky československej.
(5)
Družstvo vyhotoví vyúčtovanie príspevku a výplat peňažných dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa za uplynulé výplatné obdobie a predloží ho pobočke Štátnej banky československej spolu s prevodným príkazom na prevod príspevku včítane náhrad alebo na výber prostriedkov na peňažné dávky (odsek 4).
(6)
Splátky príspevku odvádza družstvo súčasne s čerpaním peňažných prostriedkov na pracovné odmeny. Pobočka Štátnej banky československej neuvoľní prostriedky na výplatu peňažných pracovných odmien družstevníkov, ak družstvo nepredložilo prevodný príkaz na úhradu príspevku na príjmový účet okresného národného výboru alebo prevodný príkaz na výber prostriedkov z prevádzkového účtu okresného národného výboru a ak nepredložilo vyúčtovanie príspevku a výplat peňažných dávok.
(7)
Pri nedostatku prostriedkov na bežnom účte družstva na úhradu všetkých splatných záväzkov má príspevok prednostné poradie podľa predpisov pre financovanie a úverovanie jednotných roľníckych družstiev.
Trinásty oddiel
Organizácia sociálneho zabezpečenia
Sociálna komisia družstva
§82
(1)
Členská schôdzka družstevníkov určí počet členov komisie a volí jej členov; predsedu komisie volí z členov predstavenstva družstva. Na rokovanie o veciach sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov prizve sociálna komisia zástupcu miestneho národného výboru***).
(2)
Sociálna komisia družstva rozhoduje o peňažných dávkach zo zabezpečenia v chorobe a o dávkach zo zabezpečenia matky a dieťaťa najmä vtedy, ak
a)
vznikla pochybnosť alebo spor o nároku na dávku alebo o jej výške;
b)
ide o zápočet do doby pracovnej činnosti rozhodujúcej pre určenie percentnej sadzby dávky;
c)
ide o dobrovoľnú dávku;
d)
požadovaná dávka sa nemá priznať buď vôbec, alebo v požadovanom rozsahu;
e)
priznaná dávka sa má odňať alebo sa má znížiť jej výška alebo zastaviť jej výplata, prípadne sa má z iného dôvodu rozhodnúť o trvaní nároku na ňu;
f)
má sa rozhodnúť, že družstevník alebo iný príjemca dávky je povinný neprávom prijatú dávku vrátiť.
(3)
Ak nejde o prípady uvedené v predchádzajúcom odseku, dávky zo zabezpečenia v chorobe a dávky zo zabezpečenia matky a dieťaťa priznávajú predseda a tajomník sociálnej komisie, ak ich sociálna komisia tým poverí.
(4)
Sociálna komisia družstva ďalej
a)
zrušený od 1. 1. 1976
b)
sleduje vývoj chorobnosti a stará sa o to, aby sa dávky sociálneho zabezpečenia nezneužívali,
c)
zrušený od 1. 1. 1976
d)
dbá o riadne a včasné vyúčtovanie výdavkov na dávky, ktoré sa uhradzujú zo štátnych prostriedkov, a o riadne a včasné odvádzanie príspevkov na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia,
e)
kontroluje, či sociálne a zdravotnícke zariadenia družstva plnia riadne svoje poslanie,
f)
zrušený od 1. 1. 1976
(5)
Pri plnení úloh uvedených v odsekoch 2 a 3 vykonáva sociálna komisia družstva pôsobnosť orgánu sociálneho zabezpečenia.
(6)
Jednotné roľnícke družstvá obstarávajú na vlastný náklad administratívne práce potrebné pre vykonávanie sociálneho zabezpečenia družstevníkov.
§83
Ak preniesol okresný národný výbor rozhodovanie o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa na miestny národný výbor v sídle družstva, pretože v družstve neboli dosiaľ vytvorené predpoklady pre rozhodovanie o týchto dávkach, pripravuje podklady pre rozhodnutie miestneho národného výboru a vykonáva výplatu dávok družstvo.
Štrnásty oddiel
Konanie
§84 Uplatnenie nároku na peňažné dávky zabezpečenia v chorobe
(1)
Nárok na nemocenské pri pracovnej neschopnosti uplatňuje člen družstva predložením hlásenia o pracovnej neschopnosti vydaného príslušným lekárom alebo lekárskou poradnou komisiou. Pre výplatu nemocenského za určité obdobie treba okrem toho predložiť poukaz na peňažné dávky za toto obdobie vydaný príslušným lekárom alebo lekárskou poradnou komisiou.
(2)
Nárok na nemocenské pri karanténe uplatňuje člen družstva spôsobom určeným v predpisoch Ministerstva zdravotníctva.
(3)
Nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny uplatňuje člen družstva predložením potvrdenia o potrebe ošetrovania vydaného príslušným lekárom. Ak člen družstva uplatňuje nárok na podporu z dôvodu, že jasle, materská škola alebo detský, prípadne poľnohospodársky útulok, v starostlivosti ktorých dieťa inak je, boli uzavreté nariadením príslušných orgánov, predloží o tom potvrdenie tohto zariadenia starostlivosti o dieťa.
(4)
Nárok na pohrebné uplatňuje, kto vypravil pohreb, predložením vyplneného tlačiva, v ktorom miestny národný výbor poverený vedením matrík potvrdí údaje o úmrtí.
§85 Uplatnenie nároku na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa
(1)
Nárok na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a v materstve sa uplatňuje na predpísanom tlačive, ktoré družstevníčke vydá zdravotnícke zariadenie, v ktorom je v tehotnosti alebo po pôrode v sústavnej starostlivosti. Ak doterajšia práca ohrozuje tehotnú ženu alebo matku po pôrode zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe, potvrdí to na tlačive zdravotnícky orgán určený Ministerstvom zdravotníctva.*) Družstvo uvedie na tlačive, z akého dôvodu a od ktorého dňa bola družstevníčka prevedená na inú prácu, akú prácu doteraz vykonávala a na akú bola prevedená.
(2)
Nárok na peňažnú pomoc v materstve sa uplatňuje spôsobom určeným v predpisoch Ministerstva zdravotníctva.
(3)
Nárok na podporu pri narodení dieťaťa sa uplatňuje predložením vyplneného tlačiva, v ktorom miestny národný výbor poverený vedením matrík potvrdí údaje o narodení dieťaťa.
(4)
Nárok na prídavky na deti sa uplatňuje na predpísaných tlačivách. Údaje uvedené v tlačivách musia byť osvedčené dokladmi. Ak družstevník neuplatnil nárok na prídavky na deti, hoci by mu inak z jeho zabezpečenia patrili, je oprávnený uplatniť tento nárok z jeho zabezpečenia v záujme dieťaťa druhý z rodičov alebo ten, kto má dieťa v priamom zaopatrení, opatrovník, prípadne orgán starostlivosti o mládež.
§86 Začatie konania o dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa
(1)
Sociálna komisia družstva rokuje o dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa spravidla na žiadosť; konanie o týchto dávkach môže však začať aj z vlastného podnetu.
(2)
Žiadateľ o dávku je povinný spolupôsobiť v konaní, najmä podávať vysvetlenia a predkladať doklady potrebné pre posúdenie uplatňovaného nároku.
(3)
Ekonóm družstva preskúma, či možno už na podklade žiadosti a predložených dokladov rozhodnúť o dávke. Ak tomu tak nie je, zariadi potrebné doplnenie.
§87 Rokovanie sociálnej komisie družstva
(1)
Sociálna komisia je schopná rokovať a uznášať sa, ak sú prítomní aspoň traja jej členovia.
(2)
Žiadateľ o dávku sa prizve na rokovanie, ak je účelné, aby ho sociálna komisia vypočula pre objasnenie skutočného stavu veci. Ak ide o odňatie alebo zníženie dávky, o zastavenie jej výplaty alebo o povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku, musí sa príjemca dávky pred rozhodnutím vždy vypočuť.
(3)
Sociálna komisia rokuje na podklade návrhu predloženého ekonómom družstva. Ekonóm urobí bez prieťahu opatrenie na vykonanie rozhodnutia komisie. Ak však ekonóm predpokladá, že rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, nevykoná ho a predloží vec neodkladne okresnému národnému výboru na zaujatie stanoviska.
(4)
Ak vyhovie sociálna komisia žiadosti o peňažnú dávku zabezpečenia v chorobe alebo zabezpečenia matky a dieťaťa v plnom rozsahu, rozhodnutie žiadateľovi neoznamuje.
(5)
Pokiaľ trvajú podmienky pre výplatu opakujúcej sa peňažnej dávky v priznanej výške, nerozhoduje sociálna komisia znovu o jednotlivých výplatách; dávka sa vypláca podľa pôvodného rozhodnutia a o výplatách podáva ekonóm zprávu komisii. Ak však vyjde najavo okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na ďalšiu výplatu dávky alebo na jej výšku, predloží ekonóm alebo ktorýkoľvek člen komisie vec komisii znovu na rozhodnutie.
(6)
O rokovaní sociálnej komisie sa vyhotovuje stručná zápisnica. Ak komisia rozhodla, že žiadosť o dávku sa zamieta alebo že sa dávka odníma, znižuje alebo jej výplata zastavuje alebo že neprávom vyplatená dávka sa má vrátiť, ako aj vtedy, keď komisia rozhodla o dávke, na ktorú nie je právny nárok, uvedú sa v zápisnici stručne aj dôvody rozhodnutia. Zápisnicu podpisuje ten, kto je vyhotovil, a predseda komisie.
(7)
Písomné rozhodnutie obsahuje označenie orgánu, ktorý ho vydal, dátum vyhotovenia, vlastné rozhodnutie o veci, jeho stručné a výstižné odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie vyhotovuje ekonóm družstva. Podpisuje ho predseda sociálnej komisie a ekonóm.
§88 Výplata dávok
(1)
Priznané dávky vypláca družstvo podľa dokladu o rozhodnutí sociálnej komisie družstva. Doklad podpisuje predseda komisie a ekonóm družstva.
(2)
Opakujúce sa peňažné dávky vypláca družstvo toho istého dňa, keď vypláca peňažné pracovné odmeny za bezprostredne uplynuté výplatné obdobie. Družstvo oznámi, kedy najneskôr pred výplatným dňom majú sa predložiť doklady pre poskytnutie dávky, aby sa dávka mohla v tento deň vyplatiť. Ak nemožno vyplatiť opakujúcu sa peňažnú dávku toho dňa, keď sa vyplácajú peňažné pracovné odmeny, vyplatí sa do konca mesiaca, v ktorom mala byť vyplatená. Jednorázové peňažné dávky sa vyplácajú bežne.
(3)
Dávka sa vypláca spravidla v hotovosti; ak ju nemožno takto vyplatiť, poukáže sa neodkladne poštou. Poštovné platí družstvo z vlastných prostriedkov.
§89
(1)
Predchádzajúce ustanovenia platné pre konanie o dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, ktoré vykonávajú sociálne komisie družstva, platia primerane pre konanie vykonávané o týchto dávkach miestnymi národnými výbormi.
(2)
Ekonóm družstva pripravuje podklady pre rokovanie komisie sociálneho zabezpečenia miestneho národného výboru, predkladá jej návrhy, zúčastňuje sa rokovania tejto komisie a vykonáva jej rozhodnutia. Ak ekonóm má za to, že rozhodnutie komisie nie je v súlade so zákonom, upozorní komisiu na nezákonnosť rozhodnutia; ak komisia zotrvá na svojom rozhodnutí, ekonóm ho nevykoná a predloží vec neodkladne okresnému národnému výboru na zaujatie stanoviska.
§90 Evidencia a štatistika
(1)
Družstvá vedú
1.
evidenciu o družstevníkoch, ktorá musí obsahovať najmä tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a rodné číslo;
b)
presné dáta vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia a čas, odkedy sa družstevník stal požívateľom dôchodku, ktorého a v akej výške, prípadne označenie rozhodnutia, podľa ktorého sa družstevník považuje za družstevníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, údaje o jeho pôvodnej kvalifikácii a o jeho príprave na pracovnú činnosť (povolanie);
c)
úhrnnú výšku pracovnej odmeny (§ 1), rozsah splnenia pracovného úväzku (počet pracovných dní, pracovných jednotiek), druh pracovnej činnosti a poznámku, či ide o prácu II. pracovnej kategórie, prípadne rozhodnutie okresného národného výboru o zápočte kalendárneho roka, v ktorom družstevník neodpracoval pracovný úväzok;
d)
údaje potrebné pre určenie výšky dávok zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, dobu pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a dobu materskej dovolenky;
e)
druh a výšku vyplácaných dávok zabezpečenia v chorobe, zabezpečenia matky a dieťaťa a povolenie kúpeľnej starostlivosti jednotlivým družstevníkom;
f)
dobu vojenskej služby;
g)
dobu starostlivosti o dieťa;
h)
meno a priezvisko a dáta narodenia nezaopatrených detí, na ktoré sa poskytujú prídavky na deti;
ch)
neospravedlnené pracovné dni (smeny);
2.
štatistickú evidenciu.
(2)
Družstevník je povinný družstvu oznámiť a preukázať údaje potrebné na vedenie týchto evidencií.
(3)
Administratívne práce spojené s vykonávaním sociálneho zabezpečenia zabezpečuje ekonóm družstva, a to aj vtedy, ak o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa rozhoduje miestny národný výbor.
§91
Ukladanie a úschova dokladov a písomností účtovnej evidencie vedenej družstvom o sociálnom zabezpečení družstevníkov sa spravuje predpismi o účtovnej evidencii jednotných roľníckych družstiev*).
Sedemnásty oddiel
Záverečné ustanovenia
§99
Základné odmeny a prémie za čas od 1. apríla 1962 do 31. decembra 1963 sa pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny (§ 1) a priemernej mesačnej pracovnej odmeny (§ 43) započítavajú do príjmu z pracovnej činnosti po zrážke podielu družstevníka na príspevku na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia vykonanej podľa predpisov platných pred 1. januárom 1964.*)
§99a
Ak trvá pracovná neschopnosť družstevníka pre chorobu alebo úraz, ktorá nastala pred 1. januárom 1968, nepretržite aj po 31. decembri 1967, započítava sa doba pracovnej neschopnosti pred 1. januárom 1968 do podpornej doby (§ 8 ods. 2 posledná veta zákona).
§100
Vyhláška č. 33/1962 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení vyhlášky č. 57/1964 Zb., sa zrušuje.
§101
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1964, s výnimkou ustanovení vzťahujúcich sa na úpravy uvedené v § 148 ods. 2 zákona; tieto ustanovenia nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1965.
Čl. II
Kde sa vo vyhláške č. 104/1964 Zb. hovorí o dobe nepreručenej činnosti v tom istom družstve, rozumie sa tým doba pracovnej činnosti v družstve.
Čl. III
Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytne za dobu od 1. januára 1966 aj družstevníčke, ktorá bola už pred týmto dňom prevedená z dôvodu tehotnosti alebo po pôrode na inú prácu, ak pri tomto prevedení sú po 31. decembri 1965 splnené podmienky ustanovené v Zákonníku práce a v ustanoveniach o vyrovnávacom príspevku.
Predseda:

Štanceľ v. r.
Príloha vyhlášky č. 104/1964 Zb.
Tabuľka osobitnej dane z dôchodku
1 2 3 4
Dôchodok (základ pre vymeranie dane)
mesačne od - do
Kčs
Daňová zrážka je u dôchodcov
bez výchovného
Kčs
Daňová zrážka je u dôchodcov
s výchovným na 1 dieťa
Kčs
Daňová zrážka je u dôchodcov
s výchovným na 2 deti
Kčs
701-800 7
801-810 9
811-820 11
821-830 12
831-840 14
841-850 15
851-860 17
861-870 18
871-880 20
881-890 21
891-900 23
901-910 24 9
911-920 26 9
921-930 28 9
931-940 29 9
941-950 31 9
951-960 33 9
961-970 34 9
971-980 36 9
981-990 38 9
991-1000 40 9
1001-1010 42 10
1011-1020 44 12
1021-1030 46 13
1031-1040 48 15
1041-1050 50 16
1051-1060 52 17
1061-1070 54 19
1071-1080 56 20
1081-1090 58 21
1091-1100 60 23
1101-1110 62 24 10
1111-1120 65 26 11
1121-1130 67 28 11
1131-1140 70 29 11
1141-1150 72 31 11
1151-1160 75 33 11
1161-1170 77 34 11
1171-1180 80 36 11
1181-1190 82 38 11
1191-1200 85 40 11
1201-1210 87 42 13
1211-1220 90 44 14
1221-1230 92 46 15
1231-1240 95 48 16
1241-1250 97 50 17
1251-1260 100 52 18
1261-1270 102 54 19
1271-1280 105 56 20
1281-1290 107 58 21
1291-1300 110 60 23
1301-1310 113 62 24
1311-1320 116 65 26
1321-1330 119 67 28
1331-1340 122 70 29
1341-1350 125 72 31
1351-1360 128 75 33
1361-1370 131 77 34
1371-1380 134 80 36
1381-1390 137 82 38
1391-1400 140 85 40
1401-1410 143 87 42
1411-1420 146 90 44
1421-1430 149 92 46
1431-1440 152 95 48
1441-1450 155 97 50
1451-1460 158 100 52
1461-1470 161 102 54
1471-1480 164 105 56
1481-1490 167 107 58
1491-1500 170 110 60
1501-1510 173 113 62
1511-1520 176 116 65
1521-1530 179 119 67
1531-1540 182 122 70
1541-1550 185 125 72
1551-1560 188 128 75
1561-1570 191 131 77
1571-1580 194 134 80
1581-1590 197 137 82
1591-1600 200 140 85
1601-1610 201 143 87
1611-1620 202 146 90
1621-1630 203 149 92
1631-1640 205 152 95
1641-1650 206 155 97
1651-1660 207 158 100
1661-1670 208 161 102
1671-1680 210 164 105
1681-1690 211 167 107
1691-1700 212 170 110
1701-1710 213 173 113
1711-1720 215 176 116
1721-1730 216 179 119
1731-1740 217 182 122
1741-1750 218 185 125
1751-1760 220 188 128
1761-1770 221 191 131
1771-1780 222 194 134
1781-1790 223 197 137
1791-1800 225 200 140
1801-1810 226 201 143
1811-1820 227 202 146
1821-1830 228 203 149
1831-1840 230 205 152
1841-1850 231 206 155
1851-1860 232 207 158
1861-1870 233 208 161
1871-1880 235 210 164
1881-1890 236 211 167
1891-1900 237 212 170
1901-1910 238 213 173
1911-1920 240 215 176
1921-1930 241 216 179
1931-1940 242 217 182
1941-1950 243 218 185
1951-1960 245 220 188
1961-1970 246 221 191
1971-1980 247 222 194
1981-1990 248 223 197
1991-2000 250 225 200
2001-2010 251 226 201
2011-2020 252 227 202
2021-2030 253 228 203
2031-2040 255 230 205
2041-2050 256 231 206
2051-2060 257 232 207
2061-2070 258 233 208
2071-2080 260 235 210
2081-2090 261 236 211
2091-2100 262 237 212
2101-2110 263 238 213
2111-2120 265 240 215
2121-2130 266 241 216
2131-2140 267 242 217
2141-2150 268 243 218
2151-2160 270 245 220
2161-2170 271 246 221
2171-2180 272 247 222
2181-2190 273 248 223
2191-2200 275 250 225
Pri dôchodkoch vyšších ako 2200 Kčs (osobné dôchodky) je daň 12,5 %; pritom sa pri dôchodkoch s výchovným na 1 dieťa odpočíta zo základu pre vymeranie dane 200 Kčs, pri dôchodkoch s výchovným na 2 deti 400 Kčs. Dôchodky s výchovným na 3 a viac detí sa nezdaňujú.
Poznámka
Suma, ktorá zostáva po zrážke dane, nesmie byť nižšia než koľko je po zrážke dane suma, ktorá tvorí hornú hranicu najbližšie nižšieho daňového pásma [napr. dôchodok (základ pre vymeranie dane) vo výške 811 Kčs sa po odpočítaní samotnej daňovej zrážky 11 Kčs upraví na 801 Kčs; po zdanení sa dôchodok upraví podľa ďalších ustanovení zákona, pokiaľ ide o výšku (§ 45 ods. 3, § 47 ods. 3, § 54 ods. 5, § 58 ods. 3 a ďalšie)].
*)
Smernice o odmeňovaní pracovníkov vyslaných na kádrové posilnenie jednotlivých roľníckych družstiev (Vestník Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva čiastka 12/1962) za čas od 1. apríla 1962 do 31. marca 1963,
smernice o odmeňovaní pracovníkov vyslaných na kádrové posilnenie jednotlivých roľníckych družstiev (Vestník Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva čiastka 27/1963) za čas od 1. apríla 1963,
smernice pre poskytovanie finančnej pomoci štátu jednotným roľníckym družstvám a odmeňovanie pracovníkov vyslaných na kádrové posilnenie jednotlivých roľníckych družstiev (Vestník Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva čiastka 9/1964) za čas od 1. januára 1964.
*)
Napr. doba výkonu funkcie uvoľneného funkcionára národného výboru.
*)
§ 6 zákona č. 54/1956 o nemocenskom poistení zamestnancov.
*)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 361/1952 Ú. l. (č. 414/1952 Ú. v.) o povinnom hlásení ukončenia tehotnosti, úmrtia detí pri pôrode a úmrtia matiek.
*)
Ide o dôchodky, ku ktorým nepatrí výchovné.
*)
Pozri poznámku pod čiarou pri § 1.
**)
Pozri pokyny zamestnávateľom o zápisoch v evidenčných listoch o dobe zamestnania a zárobku týkajúce sa zamestnancov, ktorí budú premiestnení v súvislosti so zmenami v riadení a organizácii priemyslu a s prestavbou platovej a prémiovej sústavy pre inžiniersko-technických a administratívnych pracovníkov vo výrobe, ako aj v súvislosti s obdobnými opatreniami v štátnom a hospodárskom aparáte (čiastka 25/1958 Ú. v.))
*)
Podľa vyhlášky č. 108/1964 Zb. o pôsobnosti národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia môže okresný národný výbor preniesť rozhodovanie o zaopatrovacom príspevku na mestský národný výbor.
*)
§ 45 až 49, 54, 55, 57 až 59, 61 a ďalšie ustanovenia zákona.
**)
§ 90 a 91 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
***)
Vyhláška č. 108/1964 Zb.
*)
Vyhláška č. 186/1958 Ú. l. (Ú.v.) o účtovnej evidencii jednotných roľníckych družstiev.
**)
Vyhláška č. 74/1964 Zb. o prenájme a používaní cestných vozidiel pre motorovú dopravu.
*)
§ 74 zákona č. 32/1962 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a § 1 a 37 vyhlášky č. 33/1962 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.
*)
*)
Závodný, prípadne obvodný lekár po vyjadrení odborného ženského lekára.
1)
Nákupnými cenami plodín sa rozumejú stále (zúčtovacie) ceny pre oceňovanie poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskych podnikoch ustanovené úpravou Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 30. 11. 1966 č. 64 930/66 (metodická príloha Socialistického poľnohospodárstva č. 50/1966).
1)
Tretia časť Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.
2)
§ 142 ods. 2 Zákonníka práce a vyhláška č. 132/1967 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení mladistvých nastupujúcich po skončení povinnej školskej dochádzky priamo do pracovného pomeru.
3)
Vyhláška č. 87/1967 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov v internátnych učňovských školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a v učňovských školách navštevovaných učňami z ústavov sociálnej starostlivosti pre telesne chybnú mládež.
4)
Školský zákon č. 186/1960 Zb. a zákon č. 19/1966 Zb. o vysokých školách.