42/1961 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 02.05.1961 do 18.06.1963
42
VLÁDNE NARIADENIE
z 22. apríla 1961
o vyvlastnení pre účely obrany
Vláda Československej socialistickej republiky nariaďuje podľa § 25 a § 27 ods. 4 zákona č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky:
§1 Predmet a rozsah vyvlastnenia
Nehnuteľnosti a práva k nim možno vyvlastniť pre účely obrany, najmä pre zriaďovanie obranných zariadení, výcvikových základní a iných vojenských stavieb slúžiacich pre obranu republiky a pre ubytovanie ozbrojených síl.
§2 Vyvlastňovacie konanie
(1)
Návrh na vyvlastnenie podáva vojenská správa alebo orgány Ministerstva vnútra (ďalej len „navrhovateľ“) na okresnom národnom výbore alebo miestnom národnom výbore, ak je stavebným úradom, v obvode ktorého je vyvlastňovaná nehnuteľnosť (ďalej len „príslušný národný výbor“).
(2)
Návrh na vyvlastnenie obsahuje
a)
súpis vyvlastňovaných nehnuteľností alebo ich častí s uvedením bližšieho označenia,
b)
mená a adresy osôb, proti ktorým smeruje návrh na vyvlastnenie; pokiaľ navrhovateľ nezistí ich mená a adresy, pripojí o tom písomné vyhlásenie,
c)
ak sú parcely delené, geometrický (polohopisný) plán vyjadrujúci presný rozsah navrhnutého vyvlastnenia; ak nemožno určiť v čase podania návrhu presný rozsah vyvlastnenia, nahradí geometrický plán odborne vyhotovený výkres,
d)
potvrdenie Ministerstva národnej obrany (Ministerstva vnútra) o tom, že navrhované nehnuteľnosti (práva) sú potrebné pre účely obrany republiky,
e)
výpisy z vložiek pozemkovej knihy a z registra užívateľov podľa jednotnej evidencie pôdy.
(3)
Podaním návrhu na vyvlastnenie na príslušnom národnom výbore sa vyvlastňovacie konanie začalo. Začatie vyvlastňovacieho konania sa poznamenáva na žiadosť navrhovateľa v pozemkových knihách.
(4)
Príslušný národný výbor ihneď upovedomí o došlom návrhu na vyvlastnenie
a)
vlastníka nehnuteľnosti, ak ide o vyvlastnenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo jeho obmedzenie,
b)
v ostatných prípadoch toho, koho vecné právo sa má previesť, obmedziť alebo zrušiť,
a vyzve ho, aby sa do 8 dní vyjadril, či je ochotný nehnuteľnosť, vecné právo alebo výkon práva postúpiť dohodou a za akých podmienok. Ak prejaví vyzvaná osoba v uvedenej lehote ochotu dohodu uzavrieť, určí príslušný národný výbor primeranú lehotu na jej dojednanie.
(5)
Ak sa vyzvaná osoba v osemdennej lehote nevyjadrí alebo vyhlási, že nie je ochotná uzavrieť dohodu, prípadne odmietne akékoľvek jednanie, alebo ak nedôjde v lehote určenej príslušným národným výborom k dojednaniu dohody medzi navrhovateľom a vyzvanou osobou, prípadne ak nemožno zistiť skutočného vlastníka alebo osobu uvedenú v odseku 4 písm. b), prípadne ich adresu, vyhlási príslušný národný výbor v obci, aby prípadné námietky a oznámenia proti vyvlastňovaciemu konaniu sa oznámili príslušnému národnému výboru do určenej lehoty alebo najneskoršie pri miestnom vyšetrovaní, ak sa také miestne vyšetrovanie nariadi. Na námietky, ktoré sa neoznámili do lehoty určenej príslušným národným výborom alebo sa neuplatnili pri miestnom vyšetrovaní, ak sa nariadilo, nemožno prihliadať.
(6)
Len čo sa prejednajú námietky alebo sa vykonalo miestne vyšetrovanie bez toho, že došlo k dohode, vydá príslušný národný výbor vyvlastňovací výmer a určí výšku náhrady za vyvlastnenie ku dňu prevzatia nehnuteľnosti podľa cenových predpisov.
(7)
Vyvlastňovací výmer obsahuje najmä
a)
predmet a rozsah vyvlastnenia,
b)
označenie navrhovateľa,
c)
meno osoby, proti ktorej smeruje vyvlastnenie (pokiaľ sa zistilo),
d)
dôvody vyvlastnenia,
e)
lehotu, do ktorej je navrhovateľ povinný začať s užívaním vyvlastnenej nehnuteľnosti alebo práva,
f)
pri zriadení práva stavby alebo iných vecných práv dobu, na ktorú sa právo zriaďuje,
g)
výšku náhrady za vyvlastnenie a podmienky splatnosti náhrady.
Ak nemožno zistiť presný rozsah vyvlastnenia v čase rozhodovania o vyvlastnení, určí príslušný národný výbor predbežne rozsah vyvlastnenia podľa dokumentácie. Podľa takto určeného rozsahu vyvlastnenia určí tento orgán výšku náhrady za plošnú alebo objemovú jednotku i celkovú náhradu. Vo výmere určí, že navrhovateľ vyplatí z takto určenej celkovej náhrady v prospech toho, proti komu vyvlastnenie smeruje, najviac 90% a konečná výška náhrady sa určí, len čo sa získajú potrebné podklady spresňujúce rozsah vyvlastnenia, najneskoršie do jedného roka po dokončení stavby.
(8)
Ak požiada osoba, proti ktorej smeruje návrh na vyvlastnenie, alebo ak to ponúkne navrhovateľ, môže príslušný národný výbor priznať so súhlasom oboch účastníkov náhradu v inom nehnuteľnom majetku alebo v stavebných prostriedkoch, ak to nie je v rozpore so všeobecným záujmom. Takú náhradu možno priznať len, ak je predmetom vyvlastnenia osobný majetok alebo poľnohospodársky pozemok a ak zodpovedá aspoň približne druhu a veľkosti majetku, ktorý je predmetom vyvlastnenia. Oba objekty treba odhadnúť podľa rovnakých zásad; prípadné rozdiely v hodnote oboch objektov sa vyrovnajú v peniazoch. Ak je objekt, ktorý sa má priznať náhradou, v štátnom vlastníctve, použijú sa pre ocenenie oboch objektov zásady platné pre scudzovanie národného majetku, ak je cena objektu v štátnom vlastníctve vyššia ako cena vyvlastneného objektu; v opačnom prípade sa použijú zásady platné pri nadobúdaní majetku do štátneho vlastníctva. Ak nemá navrhovateľ náhradnú nehnuteľnosť, môže poskytnúť túto náhradnú nehnuteľnosť podľa rovnakých zásad národný výbor. V prípadoch, keď vlastník nehnuteľnosti alebo osoba uvedená v odseku 4 písm. b) sa nezistili, určí príslušný národný výbor náhradu v peniazoch. Určenú sumu navrhovateľ poukáže do súdneho depozitu.
(9)
Odvolanie proti vyvlastňovaciemu výmeru nemá odkladný účinok.
§3 Užívanie nehnuteľností pred začatím vyvlastňovacieho konania
(1)
Na všetky nehnuteľnosti, ktoré možno vyvlastniť podľa zákona o obrane Československej socialistickej republiky, možno vstúpiť alebo ich aj inak užívať (najmä na vykonanie sondovacích prác, prípravy staveniska, navážky materiálu a vlastného začatia stavby a pod.) už pred začatím vyvlastňovacieho konania. Na základe písomnej žiadosti navrhovateľa vydá príslušný národný výbor povolenie pre vstup na tieto nehnuteľnosti alebo povolenie na ich užívanie, a to najneskoršie do troch dní po podaní žiadosti. K žiadosti treba pripojiť potvrdenie Ministerstva národnej obrany (Ministerstva vnútra), že ide o užívanie nehnuteľnosti pre účely vyvlastnenia podľa zákona o obrane Československej socialistickej republiky.
(2)
Po vydaní povolenia podľa odseku 1, avšak skôr ako došlo k užívaniu nehnuteľnosti navrhovateľom, vykoná príslušný národný výbor za účasti zástupcov národného výboru, navrhovateľa, prípadne vlastníka alebo osoby uvedenej v § 2 ods. 4 písm. b) súpis a opis nehnuteľnosti, ktorá sa má užívať. Tento súpis (opis) je podkladom pre určenie výšky náhrady.
(3)
Oprávnenie na užívanie zaniká, ak sa návrh na vyvlastnenie nepodal do šesť mesiacov po vydaní povolenia podľa odseku 1.
(4)
Ak zanikne oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti a ak nedôjde k jej prechodu do vlastníctva navrhovateľa, je potrebné nehnuteľnosť, ktorá sa užívala, vrátiť pôvodnému vlastníkovi (užívateľovi) a poskytnúť mu osobitnú náhradu za toto užívanie, prípadne za spôsobenú škodu. O výške tejto náhrady rozhodne príslušný národný výbor.
§4 Osobitné ustanovenia
(1)
V konaní o vyvlastnení pre účely obrany je príslušný národný výbor povinný urobiť všetky opatrenia na utajenie skutočností súvisiacich s vyvlastnením.
(2)
Vyznačenie vyvlastnených nehnuteľností slúžiacich pre obranu v mapách veľkých mierok sa vykonáva v dohode s vojenskou správou (Ministerstvom vnútra).
(3)
Súd vykoná knihový poriadok na žiadosť navrhovateľa po predložení právoplatného vyvlastňovacieho výmeru aj vtedy, keď navrhovateľ nepreukáže právnu postupnosť vlastníctva vyvlastnenej nehnuteľnosti s posledným knihovým zápisom.
§5
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Vykonajú ho minister národnej obrany, minister vnútra a národné výbory.
v z. Dolanský v. r.
