Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Zväzom sovietskych socialistických republík a Československou republikou, 2024

Znenie účinné: od 31.05.1985
Časové verzie:
45/1955 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 31.05.1985
45
Vládna vyhláška
zo 16. augusta 1955
o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Sväzom sovietskych socialistických republík a Československou republikou, dojednanej vo Varšave 14. mája 1955
Na Varšavskej konferencii bola 14. mája 1955 dojednaná Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Sväzom sovietskych socialistických republík a Československou republikou.
Vláda Zmluvu schválila 17. mája 1955. Národné zhromaždenie s ňou prejavilo súhlas 24. mája 1955 a prezident republiky ju ratifikoval 26. mája 1955. Ratifikačná listina bola odovzdaná do úschovy vláde Poľskej ľudovej republiky 27. mája 1955.
Pretože ratifikačné listiny všetkých zmluvných strán boli odovzdané do úschovy vláde Poľskej ľudovej republiky, a to posledná z nich 4. júna 1955, vstúpila zmluva podľa svojho článku 10 do platnosti 4. júnom 1955.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje v Prílohe Zbierky zákonov.*)
Široký v. r.
Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Zväzom sovietskych socialistických republík a Československou republikou, dojednaná vo Varšave 14. mája 1955
V MENE ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY!
ANTONÍN ZÁPOTOCKÝ,
PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY,
všetkým, ktorí tento list čítať alebo čítajúc počuť budú,
POZDRAVENIE.
V mene Československej republiky,
Albánskej ľudovej republiky,
Bulharskej ľudovej republiky,
Maďarskej ľudovej republiky,
Nemeckej demokratickej republiky,
Poľskej ľudovej republiky,
Rumunskej ľudovej republiky,
a Zväzu sovietskych socialistických republík
bola dojednaná táto Zmluva:
(Preklad)
ZMLUVA
O PRIATEĽSTVE, SPOLUPRÁCI A VZÁJOMNEJ POMOCI MEDZI ALBÁNSKOU ĽUDOVOU REPUBLIKOU, BULHARSKOU ĽUDOVOU REPUBLIKOU, MAĎARSKOU ĽUDOVOU REPUBLIKOU, NEMECKOU DEMOKRATICKOU REPUBLIKOU, POĽSKOU ĽUDOVOU REPUBLIKOU, RUMUNSKOU ĽUDOVOU REPUBLIKOU, ZVÄZOM SOVIETSKYCH SOCIALISTICKÝCH REPUBLÍK A ČESKOSLOVENSKOU REPUBLIKOU
ZMLUVNÉ STRANY,
znovu stvrdzujúc svoje úsilie o vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe založeného na účasti všetkých európskych štátov bez ohľadu na ich spoločenské a štátne zriadenie, čo by umožnilo zjednotiť ich úsilie v záujme zabezpečenia mieru v Európe,
prizerajúc zároveň na situáciu, ktorá vznikla v Európe v dôsledku ratifikácie parížskych dohôd predvídajúcich vytvorenie nového vojenského zoskupenia v podobe „Západoeurópskej únie“ za účasti remilitarizovaného západného Nemecka a jeho zapojenia do Severoatlantického bloku, čo zvyšuje nebezpečie novej vojny a ohrozuje národnú bezpečnosť mierumilovných štátov,
súc presvedčené o tom, že za týchto podmienok mierumilovné štáty Európy musia urobiť potrebné opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti a v záujme zachovania mieru v Európe,
spravujúc sa cieľmi a zásadami Charty Organizácie spojených národov,
v záujme ďalšieho upevnenia a rozvoja priateľstva, spolupráce a vzájomnej pomoci v súlade so zásadou rešpektovania nezávislosti a zvrchovanosti štátov, ako i zásadou nevmiešavania sa do ich vnútorných vecí,
rozhodli sa uzavrieť túto Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci a vymenovali za svojich splnomocnencov:
Prezídium Ľudového zhromaždenia Albánskej Ľudovej republiky -
MEHMETA SHEHU,
predsedu Rady ministrov Albánskej ľudovej republiky,
Prezídium Ľudového zhromaždenia Bulharskej ľudovej republiky -
VYLKO ČERVENKOVA,
predsedu Rady ministrov Bulharskej ľudovej republiky,
Prezídium Maďarskej ľudovej republiky -
ANDRÁSA HEGEDÜSA,
predsedu Rady ministrov Maďarskej ľudovej republiky,
Prezident Nemeckej demokratickej republiky -
OTTO GROTEWOHLA,
predsedu vlády Nemeckej demokratickej republiky,
Štátna rada Poľskej ľudovej republiky -
JÓZEFA CYRANKIEWICZA,
predsedu Rady ministrov Poľskej ľudovej republiky,
Prezídium Veľkého národného zhromaždenia Rumunskej ľudovej republiky -
GHEORGHA GHEORGHIU-DEJA,
predsedu Rady ministrov Rumunskej ľudovej republiky,
Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík -
NIKOLAJA ALEXANDROVIČA BULGANINA,
predsedu Rady ministrov Zväzu sovietskych socialistických republík,
Prezident Československej republiky -
VILIAMA ŠIROKÉHO,
predsedu vlády Československej republiky,
ktorí po predložení svojich plnomocenstiev, ktoré boli zistené v náležitej forme a v plnom poriadku, dohodli sa na tomto:
Článok 1
Zmluvné strany sa zaväzujú v súhlase s Chartou Organizácie spojených národov zdržovať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo jej použitia a urovnávať svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozovaný medzinárodný mier a bezpečnosť.
Článok 2
Zmluvné strany vyhlasujú, že sú ochotné zúčastniť sa v duchu úprimnej spolupráce všetkých medzinárodných konaní, ktorých cieľom je zaistiť medzinárodný mier a bezpečnosť, a plne poskytnúť svoje sily na uskutočnenie týchto cieľov.
Pritom Zmluvné strany sa budú usilovať o to, aby sa po dohode s inými štátmi, ktoré si budú priať spolupracovať v tejto veci, urobili účinné opatrenia na všeobecné zníženie zbrojenia a na zákaz atómových a vodíkových zbraní, ako aj iných druhov zbraní hromadného ničenia.
Článok 3
Zmluvné strany sa budú spolu radiť o všetkých dôležitých medzinárodných otázkach, ktoré sa dotýkajú ich spoločných záujmov, súc vedené záujmom upevnenia medzinárodného mieru a bezpečnosti.
V záujme zabezpečenia spoločnej obrany a zachovania mieru a bezpečnosti budú sa Zmluvné strany bezodkladne spolu radiť v každom prípade, keď podľa názoru ktorejkoľvek z nich bude hroziť ozbrojený útok proti jednému štátu alebo niekoľkým štátom zúčastneným na Zmluve.
Článok 4
Ak dôjde v Európe k ozbrojenému útoku proti jednému štátu alebo niekoľkým štátom zúčastneným na Zmluve zo strany ktoréhokoľvek štátu alebo skupiny štátov, každý štát zúčastnený na Zmluve na základe práva na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, v súhlase s článkom 51 Charty Organizácie spojených národov, poskytne štátu alebo štátom, ktoré boli takto napadnuté, okamžitú pomoc, individuálne i po dohode s ostatnými štátmi zúčastnenými na Zmluve, a to všetkými prostriedkami, ktoré považuje za nutné, včítane použitia ozbrojenej sily. Štáty zúčastnené na Zmluve budú sa bez meškania radiť o spoločných opatreniach, ktoré treba podniknúť pre obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
O opatreniach podniknutých na základe tohto článku bude upovedomená Rada bezpečnosti v súhlase s ustanoveniami Charty Organizácie spojených národov. Tieto opatrenia budú zastavené, len čo Rada bezpečnosti urobí opatrenia nutné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Článok 5
Zmluvné strany sa dohodli vytvoriť Spojené velenie svojich ozbrojených síl, ktoré budú podľa dohody medzi stranami vyčlenené pod riadenie tohto velenia, ktoré bude konať podľa spoločne ustanovených zásad. Zmluvné strany urobia tiež iné dohodnuté opatrenia nutné na upevnenie ich obranyschopnosti tak, aby bola chránená mierová práca ich národov, zaručená nedotknuteľnosť ich hraníc a území a zabezpečená obrana pred možnou agresiou.
Článok 6
Na vykonávanie touto Zmluvou ustanovených porád medzi štátmi zúčastnenými na Zmluve a na prejednávanie otázok vznikajúcich pri vykonávaní tejto Zmluvy zriaďuje sa Politický poradný výbor, v ktorom bude každý štát zúčastnený na Zmluve zastúpený členom vlády alebo iným osobitne vymenovaným zástupcom.
Výbor môže zriaďovať pomocné orgány, ktoré sa ukážu byť potrebnými.
Článok 7
Zmluvné strany sa zaväzujú nezúčastniť sa žiadnych koalícií alebo spojenectiev a neuzavierať žiadne dohody, ktorých ciele sú v rozpore s cieľmi tejto Zmluvy.
Zmluvné strany vyhlasujú, že ich záväzky vyplývajúce z platných medzinárodných zmlúv nie sú v rozpore s ustanoveniami tejto Zmluvy.
Článok 8
Zmluvné strany vyhlasujú, že budú pôsobiť v duchu priateľstva a spolupráce k ďalšiemu rozvoju a upevneniu vzájomných hospodárskych a kultúrnych stykov, spravujúc sa zásadou vzájomného rešpektovania nezávislosti a zvrchovanosti a zásadou nevmiešavania sa do vnútorných vecí druhého štátu.
Článok 9
Táto Zmluva je otvorená prístupu ďalších štátov bez ohľadu na ich spoločenské a štátne zriadenie, ktoré vyjadria ochotu svojou účasťou na tejto Zmluve napomáhať zjednotiť úsilie mierumilovných štátov o zaistenie mieru a bezpečnosti národov. Taký prístup vstúpi do platnosti so súhlasom štátov zúčastnených na Zmluve po odovzdaní listiny o prístupe k Zmluve do úschovy vláde Poľskej ľudovej republiky.
Článok 10
Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny sa odovzdajú do úschovy vláde Poľskej ľudovej republiky.
Zmluva vstúpi do platnosti dňom, keď sa odovzdá posledná ratifikačná listina. Vláda Poľskej ľudovej republiky upovedomí ostatné štáty zúčastnené na Zmluve o odovzdaní každej ratifikačnej listiny do úschovy.
Článok 11
Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci podpísaná vo Varšave 14. mája 1955 zostáva v platnosti po dobu ďalších dvadsiatich rokov. Pre zmluvné strany, ktoré do roka pred uplynutím tejto lehoty neodovzdajú vláde Poľskej ľudovej republiky vyhlásenie o vypovedaní Zmluvy, zostane Zmluva v platnosti ešte po dobu desiatich rokov.
Ak sa v Európe vytvorí systém kolektívnej bezpečnosti a za tým účelom sa uzavrie Celoeurópska zmluva o kolektívnej bezpečnosti, o čo sa budú Zmluvné strany vytrvalo usilovať, stratí táto Zmluva platnosť dňom, keď vstúpi do platnosti Celoeurópska zmluva.
Spísané vo Varšave štrnásteho mája 1955 v jednom vyhotovení v jazyku českom, ruskom, poľskom a nemeckom, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť. Overené odpisy tejto Zmluvy odovzdá vláda Poľskej ľudovej republiky všetkým ostatným účastníkom Zmluvy.
Na dôkaz toho splnomocnenci podpísali túto Zmluvu a priložili k nej pečiatky.
Z plnomocenstva Prezídia Ľudového zhromaždenia
Albánskej ľudovej republiky
MEHMET SHEHU
Z plnomocenstva Prezídia Ľudového zhromaždenia
Bulharskej ľudovej republiky
VYLKO ČERVENKOV
Z plnomocenstva Prezídia
Maďarskej ľudovej republiky
ANDRÁS HEGEDÜS
Z plnomocenstva prezidenta
Nemeckej demokratickej republiky
OTTO GROTEWOHL
Z plnomocenstva Štátnej rady Poľskej ľudovej republiky
JÓZEF CYRANKIEWICZ
Z plnomocenstva Prezídia Veľkého národného zhromaždenia Rumunskej ľudovej republiky
GHEORGHE GHEORGHIU-DEJ
Z plnomocenstva Prezídia Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík
NIKOLAJ ALEXANDROVIČ BULGANIN
Z plnomocenstva prezidenta
Československej republiky
VILIAM ŠIROKÝ
ZHLIADNUVŠI A PRESKÚMAVŠI TÚTO ZMLUVU A VEDIAC, ŽE NÁRODNÉ
ZHROMAŽDENIE ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY S ŇOU SÚHLASÍ, VYHLASUJEME JU ZA SCHVÁLENÚ, PRIJATÚ, POTVRDENÚ A UTVRDENÚ A MOCOU TOHTO LISTU, PODPÍSANÉHO NAŠOU VLASTNOU RUKOU, JU SCHVAĽUJEME, PRIJÍMAME, POTVRDZUJEME A UTVRDZUJEME, SĽUBUJÚC SVOJÍM SLOVOM, V MENE ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY, ŽE JU PEVNE A NEPORUŠITEĽNE ZACHOVÁME A NEDOPUSTÍME, ABY PROTI NEJ SA KONALO Z AKEJKOĽVEK PRÍČINY A AKÝMKOĽVEK VYMÝŠĽANÝM SPÔSOBOM.
NA DÔKAZ TOHO SME TENTO LIST VYHOTOVIŤ KÁZALI A K NEMU PEČIATKU ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY PRITLAČIŤ DALI.
DANÉ NA PRAŽSKOM HRADE,
DŇA 26. MÁJA ROKU TISÍCEHO DEVÄŤSTÉHO PÄŤDESIATEHO PIATEHO.
PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

ANTONÍN ZÁPOTOCKÝ v. r.

L S MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ:

VÁCLAV DAVID v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenský preklad v Prílohe Zbierky zákonov na str. 5.