Predpis bol zrušený predpisom 20/1966 Zb.
24/1951 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1952 do 30.06.1966
24.
Vládne nariadenie
zo dňa 13. februára 1951
o lekároch.
Vláda Československej republiky nariaďuje podľa § 4 ods. 1 zákona č. 170/1950 Sb., o zdravotníckych povolaniach:
§1
Úlohou lekára je poskytovať svedomite účelnú a hodnotnú zdravotnú starostlivosť s osobitným zameraním na starostlivosť ochrannú, dbať o sústavné zvyšovanie zdravotnej úrovne a zdravotného uvedomenia ľudu, prispievať na zlepšenie práce ostatných zdravotníckych pracovníkov a odborne viesť ich činnosť; túto úlohu plní predovšetkým odbornou prácou vo výkonných zariadeniach verejnej zdravotnej starostlivosti alebo účasťou na jej organizovaní, vedení a kontrole.
§2
Lekárske povolanie môže vykonávať československý občan, ktorý je bezúhonný, telesne a duševne spôsobilý a podrobil sa s úspechom záverečným skúškam na lekárskej fakulte v Československej republike a složil lekársky sľub.
§3
Ministerstvo zdravotníctva môže povoliť výkon lekárskeho povolania cudzincovi alebo tomu, kto nadobudol odbornú spôsobilosť na vysokej škole v cudzine, ak sú podľa svojho vzdelania a praktickej činnosti spôsobilí na výkon tohto povolania. Ministerstvo zdravotníctva môže toto povolenie viazať na úspešný výkon skúšky.
§4
Aby lekári mohli dobre plniť úlohy im uložené, najmä, aby sa zabezpečilo, že úroveň ich odbornej práce zodpovie súčasnému stavu vedy, zúčastnia sa na školení a výcviku, poprípade na výcviku potrebnom pre získanie osobitnej spôsobilosti v určitom odbore. Na úspešný výsledok tohto školenia alebo výcviku možno viazať ďalší výkon lekárskeho povolania vôbec alebo v určitom odbore. Školenie a výcvik lekárov vedie Ministerstvo zdravotníctva po dohode so zúčastnenými ministerstvami.
§5
(1)
Ministerstvo zdravotníctva vedie rozmiesťovanie lekárov podľa jednotného hospodárskeho plánu tak, aby sa zabezpečila predovšetkým zdravotná starostlivosť v rámci národného poistenia, zvlášť však zdravotná starostlivosť o pracujúcich na závodoch.
(2)
Pôsobisko lekárov určujú krajské národné výbory podľa smerníc Ministerstva zdravotníctva; ak ide o premiestenie lekára na pôsobisko v inom kraji, alebo ak to vyžaduje iný dôležitý všeobecný zdravotný záujem, určuje pôsobisko Ministerstvo zdravotníctva.
[Red. poznámka:
Podľa prílohy A bodu 9 predpisu č. 122/1951 Zb. sa prenáša pôsobnosť v § 5 ods. 2 tohto zákona z ústredného úradu na okresné národné výbory v predmete pôsobnosti „Premiestňovanie lekárov a dentistov na pôsobište v inom kraji, ak sa zúčastnené krajské národné výbory na premiestnení dohodnú."]
[Red. poznámka:
Podľa prílohy A bodu 9 predpisu č. 122/1951 Zb. sa prenáša pôsobnosť v § 5 ods. 2 tohto zákona z ústredného úradu na okresné národné výbory v predmete pôsobnosti „Premiestňovanie lekárov a dentistov na pôsobište v inom kraji, ak sa zúčastnené krajské národné výbory na premiestnení dohodnú."]
§6
Krajský národný výbor, poprípade Ministerstvo zdravotníctva uloží lekárovi pri určení pôsobiska alebo kedykoľvek pozdejšie určitý pracovný záväzok v odbore verejnej zdravotnej starostlivosti, a ak to vyžaduje dôležitý všeobecný zdravotný záujem, aj osobitné úlohy na čas mimoriadnej potreby.
§7
Krajský národný výbor zakáže výkon povolania lekárovi, ktorý nesplňuje podmienky výkonu svojho povolania. Rovnaké opatrenie môže urobiť krajský národný výbor u lekára, ktorý neplní povinnosti uložené mu zákonom o zdravotníckych povolaniach alebo predpismi vydanými podľa neho.
§8
O náhradách za výdavky, ktoré vzniknú lekárovi prevzatím a plnením povinností uložených mu podľa zákona o zdravotníckych povolaniach a predpisov vydaných podľa neho, platia predpisy o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, poprípade predpisy o náhradách výdavkov účastníkom školenia.
§9
Ustanovenia §§ 5 až 8 sa nevzťahujú na lekárov brannej moci. Pre lekárov Sboru národnej bezpečnosti a Sboru väzenskej stráže platia tieto ustanovenia, len pokiaľ ide o výkon ich povolania mimo tohto ich služobného (pracovného) pomeru; pri určovaní pôsobiska a pri ukladaní pracovných záväzkov a mimoriadnych úloh sa týmto lekárom umožní nerušené plnenie povinností plynúcich z ich služobného (pracovného) pomeru.
§10
(1)
Bližšiu úpravu výkonu lekárskeho povolania, s výnimkou lekárov brannej moci, Sboru národnej bezpečnosti a Sboru väzenskej stráže, vykoná Ministerstvo zdravotníctva po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a po súčinnosti s jednotnou odborovou organizáciou vyhláškami v úradnom liste. Pritom vydá najmä podrobnejšie predpisy
a)
o úlohách lekárov,
b)
o podmienkach pre povolenie výkonu lekárskeho povolania cudzincovi alebo tomu, kto nadobudol odbornú spôsobilosť v cudzine,
c)
o školení a výcviku lekárov,
d)
o náhrade za výdavky uvedené v § 8.
(2)
Bližšiu úpravu výkonu povolania lekárov Sboru národnej bezpečnosti a Sboru väzenskej stráže vykonajú všeobecnými právnymi predpismi ministerstvá národnej bezpečnosti a spravodlivosti po dohode s Ministerstvom zdravotníctva.
§11
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951; vykonajú ho ministri zdravotníctva, národnej obrany, národnej bezpečnosti a spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Zápotocký v. r.
arm. gen. Dr. Čepička v. r.
Kopřiva v. r.
Dr. Rais v. r.
Plojhar v. r.
arm. gen. Dr. Čepička v. r.
Kopřiva v. r.
Dr. Rais v. r.
Plojhar v. r.
