69/1950 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.06.1953 do 31.08.1956
69.
Vládne nariadenie
zo dňa 30. mája 1950,
ktorým sa vydáva platový poriadok pre učiteľov.
Vláda Československej republiky nariaďuje podľa § 32 zákona č. 66/1950 Sb., o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov (ďalej len „zákon“):
§1 Osobný rozsah.
(1)
Tento platový poriadok upravuje platové pomery učiteľov.
(2)
Za učiteľov sa považujú štátni zamestnanci, ktorí obstarávajú výchovu a vyučovanie na školách alebo pedagogickú a vedeckú (umeleckú) činnosť na vysokých školách, ak je táto práca ťažiskom ich činnosti.
§2 Pracovné triedy.
(1)
Pracovné triedy sa určujú podľa druhu práce takto:
| Pracovná trieda | Druh práce |
| I | Výchova a vyučovanie na materských školách. |
| II | Výchova a vyučovanie na národných školách. |
| III | Výchova a vyučovanie na školách stredných, na školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, na základných odborných školách a odborný výcvik alebo vyučovanie po dielenskom spôsobe na školách odborných a vysokých. |
| IV | Výchova a vyučovanie na výberových školách III. stupňa. Pomocná pedagogická a vedecká (umelecká) činnosť na vysokých školách. |
| V | Výchova a vyučovanie vyžadujúce mimoriadne odborné kvalifikácie. Pedagogická a vedecká (umelecká) činnosť na vysokých školách. |
(2)
Podrobnosti určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrami financií a práce a sociálnej starostlivosti.
§3 Zaradenie učiteľa pri prijatí (pri prevode z inej zamestnaneckej skupiny).
(1)
Učiteľ sa pri prijatí zaradí do pracovnej triedy, do ktorej sú zaradené práce, na výkon ktorých bol prijatý.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane pri prevode zamestnanca z inej zamestnaneckej skupiny.
§4 Preradenie do vyššej alebo nižšej pracovnej triedy.
(1)
Učiteľ, ktorý koná s úspechom práce zaradené do vyššej pracovnej triedy, preradí sa v rámci plánu pracovných síl do tejto vyššej pracovnej triedy najneskoršie do troch mesiacov odo dňa, keď sa mu uložilo konať tieto práce.
(2)
Učiteľ sa preradí do nižšej pracovnej triedy,
a)
ak bol preložený na iné pracovisko preto, že sa neosvedčil v práci zaradenej do vyššej pracovnej triedy,
b)
ak vyžaduje to trvalá zmena organizácie práce, poprípade zmena plánu pracovných síl.
§5 Spoločné ustanovenia o zaraďovaní (preraďovaní).
(1)
Ak koná učiteľ práce zaradené do viac pracovných tried, zaradí sa podľa prác, v ktorých je ťažisko jeho celkovej činnosti.
(2)
Zastupovanie neprítomného učiteľa na služobný príkaz neodôvodňuje preradenie zastupujúceho učiteľa do inej pracovnej triedy. Ak koná však pritom učiteľ s úspechom práce zaradené do vyššej pracovnej triedy dlhšie než mesiac, prislúcha mu za dobu ďalšieho zastupovania náhrada vo výške určenej v § 7 ods. 4.
§6 Základný plat.
Základný plat sa skladá z platu pevného a diferenčného.
§7 Pevný plat.
(1)
Výška pevného platu v pracovných triedach I až IV je:
| V stupni | Pri dobe započitateľnej pre zvýšenie pevného platu | V pracovnej triede | ||||
| od začiatku | do konca | I | II | III | IV | |
| Kčs mesačne | ||||||
| 1. | - | 5. roka | 3 500 | 4 000 | 4 500 | 5 000 |
| 2. | 6. roka | 10. roka | 3 940 | 4 500 | 5 070 | 5 630 |
| 3. | 11. roka | 15. roka | 4 380 | 5 000 | 5 630 | 6 250 |
| 4. | 16. roka | 20. roka | 4 820 | 5 500 | 6 190 | 6 880 |
| 5. | 21. roka | - | 5 250 | 6 000 | 6 750 | 7 500 |
(2)
Postup do vyššieho stupňa pevného platu sa priznáva len učiteľovi, ktorý preukáže vyššiu politickú a odbornú spôsobilosť a dobré pracovné výsledky.
(3)
Pevný plat v pracovnej triede V sa určuje sumou od 5 500 Kčs mesačne. Výmeru pevného platu v tejto pracovnej triede určí jednotlivým učiteľom na návrh ministra školstva, vied a umení vláda, poprípade orgán ňou na to splnomocnený, a to s prihliadnutím na hodnotu učiteľovej práce, na jeho pracovné výsledky, osobné vlastnosti a funkciu, ktorú poprípade zastáva.
(4)
Náhrada za zastupovanie neprítomného učiteľa (§ 5 ods. 2) sa vymeria vo výške rozdielu medzi pevným platom zastupujúceho učiteľa a pevným platom, ktorý by mu prislúchal v pracovnej triede, do ktorej je zaradený zastupovaný učiteľ. Ak je však touto pracovnou triedou trieda V, robí náhrada za každú pracovnú triedu prevyšujúcu triedu, do ktorej je zastupujúci učiteľ zaradený, 15 % jeho pevného platu; úhrn pevného platu a tejto náhrady nesmie však presahovať výšku pevného platu zastupovaného učiteľa.
(5)
Náhrada podľa odseku 4 sa posudzuje ako súčasť pevného platu.
§8 Diferenčný plat.
(1)
Pre diferenčný plat je smerodajná obťažnosť prác zaradených do tej istej pracovnej triedy, ktoré vyplývajú najmä z organizácie školy, z počtu žiakov a z povahy výchovných a vzdelávacích odborov.
(2)
Diferenčný plat prislúcha za práce zaradené do pracovnej triedy I až IV a určuje sa
a)
na materských školách do výšky 300 Kčs, na národných školách do výšky 400 Kčs, na národných školách málotriednych do výšky 800 Kčs, na školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť do výšky 800 Kčs, vždy mesačne a za triedu,
b)
na vysokých školách do výšky 250 Kčs a na ostatných školách do výšky 180 Kčs mesačne za predmet (odbor) a triedu (oddelenie, skupinu).
(3)
Ak ide o práce mimoriadne ohrožujúce zdravie alebo bezpečnosť života, môže sa diferenčný plat určený podľa odseku 2 zvýšiť o sumu primeranú tomuto ohrozeniu.
(4)
Diferenčný plat je sročný vždy najdlhšie za uplynulý školský polrok.
(5)
Podrobnosti určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrami financií a práce a sociálnej starostlivosti.
Doba započitateľná pre zvýšenie pevného platu.
§9
(1)
Pre zvýšenie pevného platu sa obmedzením určeným v §§ 10 a 11 započíta doba
a)
strávená v akomkoľvek pracovnom pomere,
b)
vojenskej služby v československej armáde, pokiaľ nebola predĺžená (nasluhovaná) v dôsledku výkonu trestu,
c)
služby v československých légiách alebo strávená vo vlastnosti účastníka národného boja za oslobodenie, a to v rozsahu, v ktorom bola dosiaľ započitateľná pre zvýšenie služného (platu mu zodpovedajúceho) podľa zákona č. 462/1919 Sb., o udeľovaní miest legionárom, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, alebo podľa zákona č. 255/1946 Sb., o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie.
(2)
Ministerstvo školstva, vied a umení môže pre zvýšenie pevného platu započítať aj dobu strávenú v samostatnom zamestnaní (povolaní), dobu nezavinenej nezamestnanosti alebo dobu, po ktorú bola učiteľovi práca znemožnená pre politickú, národnú alebo rasovú perzekúciu.
§10
(1)
Zo započítania pre zvýšenie pevného platu je vylúčená doba
a)
strávená pred dovŕšením 18. roku veku, pokiaľ nejde o obdobia uvedené v § 9 ods. 1 písm. c),
b)
neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
c)
neplateného pracovného voľna,
d)
po ktorú bol učiteľ podľa príslušných predpisov pozbavený výkonu práce, okrem ak by mu za túto dobu prislúchal úplný pevný plat,
e)
ktorá bola v predchádzajúcom pracovnom pomere vylúčená zo započítania pre zvýšenie pracovných príjmov.
(2)
Ministerstvo školstva, vied a umení môže v odôvodnených prípadoch povoliť započítanie doby uvedenej v odseku 1 písm. c) a e).
§11
Pri súbehu niekoľkých dôvodov pre započítanie tej istej doby pre zvýšenie pevného platu sa vykoná započítanie iba z jedného, pre učiteľa najpriaznivejšieho dôvodu.
§12
Ministerstvo školstva, vied a umení môže po dohode s ministerstvami vnútra, financií a práce a sociálnej starostlivosti vydať smernice na vykonávanie ustanovení §§ 9 až 11.
§13 Doba, po ktorú prislúcha základný plat.
(1)
Základný plat prislúcha, pokiaľ osobitné predpisy neurčia inak, po dobu trvania pracovného pomeru s výnimkou doby
a)
neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
b)
neplateného pracovného voľna,
c)
neschopnosti na prácu pre nemoc alebo úraz, pokiaľ táto neschopnosť presahuje čas 6 týždňov, alebo pokiaľ si učiteľ nemoc (úraz) spôsobil úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou. Lehota 6 týždňov sa predlžuje o 2 týždne učiteľom, ktorých zamestnanie vo verejnej službe ku dňu onemocnenia (úrazu) trvá už 10 rokov, a o ďalší týždeň za každých ďalších 5 rokov zamestnania vo verejnej službe,
d)
neprítomnosť v práci pre tehotenstvo alebo materstvo, pokiaľ táto neprítomnosť presahuje čas 6 týždňov; ak však nie je učiteľka vo verejnej službe zamestnaná aspoň 2 roky, neprislúcha základný plat od začiatku neprítomnosti v práci.
(2)
V odôvodnených prípadoch môže Ministerstvo školstva, vied a umení povoliť výnimky z ustanovení odseku 1 písm. c) a d) podľa smerníc, ktoré určí vláda.
§14
Nárok na základný plat po čas neschopnosti na prácu pre nemoc (úraz) alebo po čas neprítomnosti v práci pre tehotenstvo alebo materstvo, vyplývajúci z ustanovení § 13 ods. 1 písm. c) a d), trvá, aj keď pracovný pomer skončil skôr výpoveďou danou učiteľovi v uvedenom čase.
§15 Riaditeľské (funkčné) prídavky.
(1)
Učiteľom zaradeným do pracovných tried I až IV, ktorí sú poverení správou školy (jej odboru) prislúchajú riaditeľské prídavky v mesačných sumách:
| Za správu školy | V stupni | |||
| a | b | c | d | |
| pri počte tried | ||||
| 1 | 2-3 | 4-6 | 7 a viac | |
| Kčs | ||||
| materskej | 250 | 300 | 400 | |
| 1. stupňa | 500 | 600 | 750 | 900 |
| Za správu školy (odboru) | V stupni | ||||
| a | b | c | d | e | |
| pri počte tried | |||||
| do 3 | 4-6 | 7-10 | 11-20 | 21 a viac | |
| Kčs | |||||
| II. stupňa | 600 | 800 | 1 000 | 1 200 | |
| III. stupňa | 800 | 1 100 | 1 400 | 1 700 | 2 000 |
(2)
Učiteľom povereným správou školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť prislúcha riaditeľský prídavok v sumách určených za správu školy zodpovedajúceho stupňa.
(3)
Riaditeľské prídavky určené za správu materskej školy sa zvyšujú mesačne o 100 Kčs, ak je na škole zavedené celodenné zamestnávanie detí.
(4)
Učiteľom povereným správou základnej odbornej školy sa počítajú pre určenie výšky riaditeľského prídavku vždy dve triedy, ktoré majú najviac 3 dni pravidelné vyučovanie týždenne, za jednu triedu; pritom sa počítajú vystávajúce liché triedy za celú triedu.
(5)
Ak je učiteľ poverený správou niekoľkých škôl, vymeria sa mu riaditeľský prídavok podľa najvyššieho stupňa spravovaných škôl a podľa celkového počtu tried.
(6)
Riaditeľský prídavok prislúcha, pokiaľ osobitné predpisy neurčia inak, po dobu skutočného výkonu funkcie a po dobu ospravedlnenej neprítomnosti v práci, po ktorú učiteľovi prislúcha základný plat.
(7)
Učiteľovi, ktorý zastupuje riaditeľa po dobu jeho neprítomnosti v práci, prislúcha náhrada vo výške riaditeľského prídavku po dobu zastupovania, ak trvá dlhšie než mesiac. U riaditeľov sa v prípade takého zastupovania užije obdobne ustanovenie odseku 5.
(8)
Učiteľom odborných a vysokých škôl v pracovných triedach III a IV prislúchajú za vedenie ústavu alebo podobných organizačných složiek funkčné prídavky v sumách od 500 Kčs do 1000 Kčs, za pedagogické vedenie laboratórií alebo dielní v sumách od 200 Kčs do 500 Kčs mesačne. Ustanovenia odsekov 6 a 7 platia obdobne.
(9)
Podrobnosti určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrami financií a práce a sociálnej starostlivosti.
§16 Vyučovacia povinnosť.
(1)
V pracovnej dobe určenej všeobecnými predpismi je učiteľ povinný plniť normálnu mieru vyučovacej povinnosti, obstarávať práce súvisiace s vyučovaním a práce, ktoré sa mu uložia osobitnými predpismi.
(2)
Normálna miera vyučovacej povinnosti učiteľov sa určuje
| v pracovnej triede | I | II | III | IV |
| počtom vyučovacích hodín týždenne | 28 | 26 | 24 | 21 |
a môže sa snížiť o jednu až dve hodiny týždenne v prípadoch odôvodnených osobitnou povahou práce, ktoré určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrom financií.
(3)
Normálnu mieru vyučovacej povinnosti učiteľov vysokých škôl a učiteľov zaradených do pracovnej triedy V na ostatných školách určí minister školstva, vied a umení.
(4)
Ak koná učiteľ práce zaradené do rôznych pracovných tried, je pre normálnu mieru jeho vyučovacej povinnosti smerodajná práca, ktorú koná prevažne.
(5)
Učiteľom povereným správou školy (jej odboru) sa započítajú do vyučovacej povinnosti
a)
za správu jednotriednej školy materskej alebo národnej 3 hodiny týždenne,
b)
| za správu školy (jej odboru) | pri počte tried | ||||
| do 3 | 4-6 | 7-10 | 11-20 | 21 a viac | |
| hodín týždenne | |||||
| materskej | 4 | 6 | 8 | ||
| I. stupňa | 6 | 8 | 10 | ||
| II. alebo III. stupňa | 8 | 12 | 14 | 16 | 18 |
(6)
Učiteľovi poverenému správou školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, započíta sa za správu školy do vyučovacej povinnosti počet hodín určený pre školu zodpovedajúceho stupňa.
(7)
Učiteľovi, poverenému správou základnej odbornej školy sa počítajú pre určenie normálnej miery vyučovacej povinnosti vždy dve triedy, ktoré majú najviac 3 dni vyučovanie týždenne, za jednu triedu; pritom sa počítajú vystávajúce liché triedy za celú triedu.
(8)
Učiteľovi, poverenému správou niekoľkých škôl rôzneho stupňa, sa určí vyučovacia povinnosť podľa najvyššieho stupňa spravovaných škôl a podľa celkového počtu tried.
(9)
Ak vyžaduje to potreba práce, je učiteľ povinný vyučovať až o 20 % nad normálnu mieru vyučovacej povinnosti.
(10)
Učiteľovi, ktorému bolo osobným úradom uložené vykonávať správne alebo iné práce, možno započítať do vyučovacej povinnosti dve hodiny takého zamestnania ako jednu hodinu vyučovaciu.
(11)
Podrobnosti určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrami financií a práce a sociálnej starostlivosti.
§17 Odmeny za nadpočetné hodiny.
(1)
Za každú vyučovaciu hodinu uloženú učiteľovi nad normálnu mieru vyučovacej povinnosti prislúcha odmena, ktorá je:
| v pracovnej triede | I | II | III | IV |
| Kčs týždenne | 20 | 30 | 40 | 50 |
(2)
Odmena za nadpočetné hodiny neprislúcha
a)
za hodiny, v ktorých učiteľ zastupoval neprítomného učiteľa, ak netrvá čas takého zastupovania nepretržite dlhšie než 14 dní,
b)
za čas neprítomnosti v práci a
c)
za čas hlavných školských prázdnin presahujúci čas dovolenky na zotavenie.
(3)
Celkový čas, za ktorý odmena prislúcha, sa zaokruhluje na celé týždne.
(4)
Odmeny za nadpočetné hodiny sa vyplácajú zpravidla za uplynulý školský polrok.
(5)
Podrobnosti určí minister školstva, vied a umení.
§18 Pedagogické odmeny.
(1)
Výkon učiteľa a akosť jeho práce sa hodnotí najmä podľa
výchovných a vyučovacích výsledkov,
politickej a odbornej úrovne výchovy a vyučovania,
činnosti v pedagogických sboroch,
úsilia o prekonaní sťažených pracovných podmienok,
činnosti v žiakovských organizáciách a v sdružení rodičov a priateľov školy,
práce v odbore sociálnej a zdravotnej starostlivosti o žiactvo,
účasti na rozširovaní a zdokonaľovaní spoločenskej hospodárskej základne a pri zavádzaní socialistických foriem práce,
činnosti smerujúcej na zvýšenie politického uvedomenia ľudu a činnosti osvetovej a telovýchovnej.
(2)
Pedagogické odmeny sa vyplácajú zpravidla za uplynulý školský polrok.
(3)
Podrobnosti o spôsobe hodnotenia a odmeňovania zvýšeného výkonu učiteľa určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrami financií a práce a sociálnej starostlivosti.
(4)
Úhrnnú ročnú sumu pedagogických odmien určí vláda.
§19 Mimoriadne odmeny.
Za zlepšovacie návrhy, vykonaním ktorých bola práca zhospodárnená alebo inak zdokonalená, a za mimoriadne úkony a významné pracovné zásluhy môžu byť poskytnuté mimoriadne odmeny. Bližšie predpisy o poskytovaní mimoriadnych odmien vydá vláda.
§20 Vecné plnenia.
(1)
Vecné plnenia možno priznať učiteľovi len potiaľ, pokiaľ sú odôvodnené osobitnými pracovnými výkonmi a ak je to účelnejšie než poskytovanie peňažných pracovných príjmov, alebo pokiaľ sú odôvodnené osobitnými povinnosťami. Inak možno učiteľovi poskytovať vecné plnenia len za náhradu zodpovedajúcu ich všeobecnej cene.
(2)
Podrobnosti určí vláda.
§21 Pracovné príjmy neúplne zamestnaných.
Učiteľovi, ktorému bola na jeho žiadosť snížená normálna miera vyučovacej povinnosti o viac než 20 %, prislúcha namiesto úplného pevného platu jeho časť, a to
| v pracovnej triede | % |
| I | 4,5 |
| II | 4,8 |
| III | 5,2 |
| IV | 5,7 |
| za každú týždennú vyučovaciu hodinu. | |
§22 Externí učitelia.
(1)
Zamestnanci prijatí na vyučovanie len na určité časové obdobie sú externí učitelia a vzťahuje sa na nich ustanovenie § 33 zákona.
(2)
Výšku odmien externých učiteľov určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrami financií a práce a sociálnej starostlivosti.
§23 Prídavok na deti.
(1)
Pre prídavok na deti platia obdobne ustanovenia §§ 3, 4, 7 a 8, § 17 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 90/1949 Sb., o rodinných prídavkoch, v znení predpisov ho meniacich alebo doplňujúcich; v prípadoch uvedených v § 19 ods. 3 uvedeného zákona robí príslušné opatrenia Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom práce a sociálnej starostlivosti.
(2)
Prídavok na deti prislúcha
a)
po dobu, po ktorú prislúcha pevný plat,
b)
za obdobia uvedené v § 2 ods. 3 zákona o rodinných prídavkoch.
(3)
Na deti, na ktoré sa poskytuje podľa iných predpisov, najmä podľa predpisov o národnom poistení, výchovné, prídavok na deti neprislúcha.
(4)
Nárok na prídavok na deti a každú okolnosť, ktorá má vplyv na trvanie nároku alebo na výšku tohto prídavku, musí oprávnený včas ohlásiť a preukázať prípadné podmienky nároku.
§24 Vznik a zánik nároku na príjmy z pracovného pomeru a zmena ich výmery.
(1)
Príjmami z pracovného pomeru sa rozumejú pracovné príjmy a sociálne dávky.
(2)
Nárok na základný plat a riaditeľské (funkčné) prídavky vzniká dňom, keď boly splnené podmienky určené pre priznanie týchto príjmov, a zaniká s výnimkou uvedenou v odseku 4 posledným dňom mesiaca, v ktorom odpadly podmienky nároku na tieto príjmy. Učiteľovi, u ktorého vznikol nárok na tieto príjmy iného dňa než prvého dňa v mesiaci, prislúcha za zvyšujúcu časť mesiaca pomerná časť týchto príjmov.
(3)
Pokiaľ nie je platovým poriadkom alebo predpismi podľa neho vydanými určené inak, vzniká (zaniká) nárok na ostatné príjmy dňom, keď opatrenie, ktorým boly tieto príjmy priznané (odňaté), nadobudlo účinnosť, pokiaľ v ňom nebude určený iný deň.
(4)
Ak nastala niektorá zo skutočností, ktoré podľa § 13 ods. 1 vylučujú nárok na základný plat, prislúcha v mesiaci, v ktorom taká skutočnosť vznikla alebo zanikla, pomerná časť základného platu a riaditeľského (funkčného) prídavku za dni predchádzajúce a nasledujúce, ak neurčia osobitné predpisy inak.
(5)
Ak nastala skutočnosť, ktorá podľa platných predpisov má za následok zmenu výmery príjmov uvedených v odseku 2, prislúchajú tieto príjmy v novej výmere od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom táto skutočnosť nastala, a ak je týmto dňom prvý deň v mesiaci, už od tohto dňa.
§ 25. - Zrušený od 1. 6. 1953.
§26 Administratívne srážky.
Pohľadávky štátu vzniknuté z pracovného pomeru alebo so zreteľom naň možno uhradzovať administratívnymi srážkami z pracovných príjmov bez ohľadu na predpisy o exekúcii. Tieto pohľadávky sa uhradzujú predo všetkými ostatnými i skôr zaznamenanými pohľadávkami, vyjmúc nárok na výživné zo zákona. Podrobnejšie predpisy o vykonávaní administratívnych srážok vydá Ministerstvo financií.
§27 Doplatky a preplatky na príjmoch z pracovného pomeru.
(1)
Nárok na príjmy z pracovného pomeru okrem prídavku na deti sa premlčuje, pokiaľ v predpisoch o jednotlivých druhoch týchto príjmov nie je určené inak, v troch rokoch odo dňa ich sročnosti.
(2)
Vrátenie neprávom vyplatených súm pracovných príjmov (preplatkov) možno požadovať len, ak vedel učiteľ alebo ak musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne vymerané alebo omylom vyplatené, a najdlhšie za uplynulú dobu troch rokov.
(3)
O preplatkoch na prídavku na deti platí obdobne ustanovenie § 11 ods. 1 prvej vety zákona o rodinných prídavkoch. Preplatky môžu sa sraziť pri budúcich výplatách prídavku na deti tomu istému príjemcovi, a ak je príjemcom učiteľ, aj z jeho pracovných príjmov. Inak sa preplatky vymáhajú súdnou exekúciou.
§28 Prevod doterajších zamestnancov.
(1)
Učiteľmi podľa zákona sa stávajú odo dňa začiatku jeho účinnosti štátni zamestnanci, u ktorých boly v tento deň splnené podmienky určené v § 1 alebo u ktorých tieto podmienky neboly splnené len z toho dôvodu, že v tento deň
a)
vykonávali vojenskú službu,
b)
boli uvoľnení na výkon poslaneckého mandátu, verejnej funkcie v politickej strane, jednotnej odborovej organizácii alebo v závodnej rade,
c)
boli pridelení do iného odboru práce podľa predpisov o všeobecnej pracovnej povinnosti,
d)
zúčastnili sa na brigádach v inom pracovnom odbore alebo
e)
boli zo zdravotných dôvodov v práci neprítomní.
(2)
Učiteľ sa zaradí v rámci dočasného plánu pracovných síl do pracovnej triedy zodpovedajúcej prácam, ktoré naposledy konal predo dňom začiatku účinnosti tohto platového poriadku.
§29 Určenie výšky pevného platu ku dňu prevodu.
(1)
V pracovných triedach I až IV sa výška pevného platu ku dňu prevodu do nových príjmov určí podľa celkovej doby započitateľnej k tomuto dňu pre zvýšenie pevného platu podľa obdoby ustanovení §§ 9 až 11.
(2)
V pracovnej triede V sa výška základného platu ku dňu prevodu do nových príjmov určí podľa § 7 ods. 3.
§30 Poskytovanie naturálnych príjmov.
Až do vydania predpisov podľa § 20 ods. 2 sa naturálne príjmy poskytujú podľa doterajších predpisov.
Príjmy niektorých učiteľov neprítomných v práci.
§31
Lehoty, po ktoré prislúcha základný plat podľa § 13 ods. 1 písm. c) a d), sa počítajú najskôr od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vyhlásení tohto nariadenia. Až do tohto dňa sú pre dobu trvania nároku na pracovné príjmy pri neprítomnosti v práci pre nemoc (úraz) alebo pre tehotenstvo (materstvo) smerodajné predpisy platné (používateľné) predo dňom začiatku účinnosti nariadenia. Celková doba nesmie však presiahnuť dobu, po ktorú prislúchaly služobné príjmy podľa predpisov uvedených v predchádzajúcej vete.
§32
Nároky štátnych zamestnancov povolaných na službu v brannej moci sa do dňa začiatku účinnosti zákona č. 64/1950 Sb., o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov, posudzujú podľa predpisov platných (používateľných) predo dňom začiatku účinnosti tohto nariadenia.
§33 Učitelia náboženstva.
Na štátnych zamestnancov, ktorí na školách vyučujú náboženstvo, sa tento platový poriadok nevzťahuje; ich platové pomery upraví príslušný ústredný úrad po dohode s ministerstvami financií a práce a sociálnej starostlivosti.
§34 Účinnosť a vykonanie.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1950; vykoná ho minister školstva, vied a umení po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Zápotocký v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
