Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení 2023

Znenie účinné: od 01.09.2023
Časové verzie:
264/2023 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.2023
264
VYHLÁŠKA
Národného bezpečnostného úradu
z 19. júna 2023,
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení
Národný bezpečnostný úrad podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 287/2021 Z. z. ustanovuje:

Čl. I

Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 1 sa slová „§ 3 písm. l) zákona“ nahrádzajú slovami „§ 3 písm. m) zákona“ a slová „§ 3 písm. k) zákona“ sa nahrádzajú slovami „§ 3 písm. l) zákona“.
2.
V § 1 ods. 3 sa slová „§ 5 až 17“ nahrádzajú slovami „§ 5 až 17d“.
3.
V § 3 ods. 1 sa slová „riadenie kybernetickej bezpečnosti,“ nahrádzajú slovami „systémy manažérstva,1)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
1) STN ISO/IEC 27001 Informačná bezpečnosť, kybernetická bezpečnosť a ochrana súkromia. Systémy manažérstva informačnej bezpečnosti. Požiadavky. (36 9789)“.
4.
V § 3 ods. 2 a 3 sa vypúšťajú slová „kybernetickej bezpečnosti“.
5.
§ 5 vrátane nadpisu znie:
§5 Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. a) zákona
Na organizáciu kybernetickej bezpečnosti sa uplatňuje najmä zásada
a)
najnižších privilégií, podľa ktorej sú každému používateľovi obmedzené privilégiá v najväčšom rozsahu potrebnom na splnenie pridelených úloh,
b)
oddeľovania zodpovedností, podľa ktorej žiaden používateľ nemá oprávnenie upravovať alebo používať aktíva prevádzkovateľa základnej služby bez autorizácie alebo overenia identity,
c)
vymedzenia právomoci, povinnosti a zodpovednosti, ktoré sú súčasťou pracovnej náplne alebo obdobného opisu pracovných činností,
d)
sprístupňovania informácií podľa zásady aktuálnej potreby poznať, podľa ktorej prístup k informáciám a ich vlastníctvo je obmedzené len na tie osoby, ktoré z dôvodu plnenia svojich úloh alebo povinností musia byť s takýmito informáciami oboznámené alebo ich spracúvajú.“.
6.
V § 6 odsek 1 znie:
„(1)
Riadenie rizík kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti je proces spojený s finančnými, zmluvnými a inventarizačnými funkciami na podporu riadenia životného cyklu informačných technológií a konfiguračných položiek. Riadenie rizík kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti musí zabezpečiť ochranu aktív podľa ich hodnoty.“.
7.
V § 7 písm. h) sa nad slovami „osobitného predpisu“ odkaz1) nahrádza odkazom1a).
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
1a) § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 500/2022 o Vojenskom spravodajstve.“.
8.
§ 8 až 14 vrátane nadpisov znejú:
§8 Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. d) zákona
(1)
Riadenie prístupov osôb k sieti a informačnému systému je založené na zásade, že používateľ má prístup len k tým aktívam a funkcionalitám v rámci siete a informačného systému, ktoré sú nevyhnutné na plnenie zverených úloh používateľa. Na tento účel sa vypracúvajú zásady riadenia prístupu osôb k sieti a informačnému systému, ktoré definujú spôsob prideľovania a odoberania prístupových práv používateľom, ich evidenciu a vedenie prevádzkových záznamov o každom prístupe do siete a informačného systému.
(2)
Riadenie prístupov k sieťam a informačným systémom sa uskutočňuje v závislosti od prevádzkových a bezpečnostných potrieb prevádzkovateľa základnej služby, pričom sú prijaté bezpečnostné opatrenia, ktoré slúžia na zabezpečenie ochrany údajov, ktoré sú používané pri prihlásení do sietí a informačných systémov a ktoré zabraňujú zneužitiu týchto údajov neoprávnenou osobou.
(3)
Riadenie prístupov osôb k sieti a informačnému systému zahŕňa najmä
a)
vypracovanie zásad riadenia prístupu k informáciám,
b)
riadenie prístupu používateľov,
c)
zodpovednosť používateľov,
d)
riadenie prístupu k sieťam,
e)
prístup k operačnému systému a jeho službám,
f)
prístup k aplikáciám,
g)
monitorovanie prístupu a používania informačného systému a
h)
riadenie vzdialeného prístupu.
(4)
Pri riadení prístupov k sieťam a informačným systémom sa
a)
každému používateľovi siete a informačného systému prideľuje jednoznačný identifikátor na autentizáciu na vstup do siete a informačného systému,
b)
zabezpečuje riadenie jednoznačných identifikátorov používateľov vrátane prístupových práv a oprávnení používateľských účtov,
c)
využíva nástroj na správu a overovanie identity používateľa pred začiatkom jeho aktivity v rámci siete a informačného systému a nástroj na riadenie prístupových oprávnení, prostredníctvom ktorého je riadený prístup k jednotlivým aplikáciám a údajom, prístup na čítanie a zápis údajov a na zmeny oprávnení a prostredníctvom ktorého sa zaznamenávajú použitia prístupových oprávnení,
d)
v pravidelných intervaloch, najmenej raz ročne, vykonáva kontrola prístupových účtov a prístupových oprávnení na overenie súladu schválených oprávnení so skutočným stavom vykonávania oprávnení, a detekcia a následné trvalé zablokovanie nepoužívaných prístupových účtov, o čom sa vedie záznam preukázateľným spôsobom,
e)
určí osoba zodpovedná za riadenie prístupu používateľov do siete a k informačnému systému a za prideľovanie a odoberanie prístupových práv používateľom, ich evidenciu a vedenie prevádzkových záznamov o každom prístupe do siete a informačného systému v zmysle bezpečnostnej politiky.
§9 Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. e) zákona
(1)
Na riadenie kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti vo vzťahoch s tretími stranami sa pri uzatvorení zmluvy s treťou stranou podľa § 19 ods. 2 zákona analyzujú riziká dodávateľských služieb, spôsobom podľa § 6.
(2)
Zmluva s treťou stranou obsahuje najmä
a)
obdobie trvania zmluvy,
b)
ustanovenie záväzku tretej strany dodržiavať bezpečnostné politiky prevádzkovateľa základnej služby a vyjadrenie súhlasu s nimi,
c)
ustanovenie o povinnosti tretej strany chrániť informácie poskytnuté prevádzkovateľom základnej služby tretej strane,
d)
ustanovenie o povinnosti tretej strany dodržiavať a prijímať bezpečnostné opatrenia,
e)
konkrétnu špecifikáciu a rozsah bezpečnostných opatrení, ktoré prijíma tretia strana a vyjadrenie súhlasu s nimi,
f)
konkrétny rozsah činnosti tretej strany,
g)
zoznam pracovných rolí tretej strany, ktoré majú mať prístup k informáciám a údajom prevádzkovateľa základnej služby, s povinnosťou oznámiť prevádzkovateľovi základnej služby každú zmenu v personálnom obsadení; osoba zúčastnená na predmete plnenia podpisuje vyjadrenie o zachovávaní mlčanlivosti podľa zákona,
h)
ustanovenie o rozsahu, spôsobe a možnosti vykonávania kontrolných činností a auditu prevádzkovateľom základnej služby u tretej strany,
i)
vymedzenie podmienok a možnosti zapojenia ďalšieho dodávateľa úplne alebo čiastočne zabezpečujúceho plnenie pre prevádzkovateľa základnej služby namiesto dodávateľa,
j)
ustanovenia o povinnosti informovať prevádzkovateľa základnej služby o kybernetickom bezpečnostnom incidente a o skutočnostiach majúcich vplyv na zabezpečovanie kybernetickej bezpečnosti a poskytnúť súčinnosť pri jeho riešení,
k)
ustanovenia o spôsobe a forme hlásenia ďalších informácií požadovaných prevádzkovateľom základnej služby na plnenie jeho povinností vyplývajúcich zo zákona a ich vymedzenie,
l)
ustanovenie o spôsobe a forme hlásenia informácií majúcich vplyv na zmluvu,
m)
ustanovenie o sankčných mechanizmoch pri porušení zmluvy,
n)
ustanovenia o podmienkach a spôsobe ukončenia zmluvy,
o)
záväzok tretej strany po ukončení zmluvného vzťahu vrátiť, previesť alebo zničiť informácie, ku ktorým mala tretia strana počas trvania zmluvného vzťahu prístup u prevádzkovateľa základnej služby,
p)
záväzok tretej strany najneskôr ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu udeliť, poskytnúť, previesť alebo postúpiť potrebné licencie, práva alebo súhlasy nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity prevádzkovanej základnej služby na prevádzkovateľa základnej služby; tento záväzok tretej strany ostáva v platnosti aj po ukončení zmluvného vzťahu po dobu dohodnutú zmluvnými stranami, ktorá nesmie byť kratšia ako päť rokov po ukončení zmluvného vzťahu.
(3)
Zmluva s treťou stranou obsahuje bezpečnostné opatrenia najmä pre oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. d), g) až i), k) a m) zákona.
(4)
Vývoj a akvizícia siete a informačného systému základnej služby sa uskutočňuje s ohľadom na zaistenie kompatibility s existujúcimi sieťami a informačnými systémami a zachovanie úrovne bezpečnosti ustanovenej v stratégii.
(5)
Evidencia uzatvorených zmlúv s treťou stranou je súčasťou bezpečnostnej dokumentácie.
§10 Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. f) zákona
Riadenie bezpečnosti prevádzky sietí a informačných systémov sa zaisťuje prostredníctvom určených pravidiel, zodpovedností a postupov na
a)
riadenie zmien,
b)
riadenie kapacít,
c)
inštaláciu softvéru v sieťach a informačných systémoch,
d)
inštaláciu zariadení v sieťach a informačných systémoch,
e)
zaznamenávanie bezpečnostných záznamov a
f)
zaznamenávanie a vyhodnocovanie prevádzkových záznamov.
§11 Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. g) zákona
(1)
Technické zraniteľnosti informačných systémov ako celku sa identifikujú prostredníctvom
a)
nástroja určeného na detegovanie existujúcich zraniteľností programových prostriedkov a ich častí,
b)
nástroja určeného na detegovanie existujúcich zraniteľností technických prostriedkov a ich častí,
c)
využitia verejných zoznamov a výrobcom poskytovaných zoznamov, ktoré opisujú zraniteľnosti programových a technických prostriedkov.
(2)
Cieľom procesu riadenia záplat a aktualizácií je zabezpečiť konzistentné nasadzovanie potrebných softvérových opráv a aktualizácií a plošnú aplikáciu aktualizácií na zariadenia, pre ktoré je softvérová aktualizácia či záplata vydaná.
(3)
Úlohami procesu riadenia záplat a aktualizácií sú najmä
a)
identifikácia potrieb softvérových záplat a aktualizácií,
b)
evidencia softvérových záplat a aktualizácií a informácia o ich nasadení alebo o dôvodoch ich nenasadenia,
c)
rozhodnutie o vhodnom prístupe k otestovaniu softvérových záplat a aktualizácií,
d)
zabezpečenie implementácie softvérových záplat a aktualizácií,
e)
aktualizácia plánu softvérových záplat a aktualizácií.
(4)
Neschválené aktualizácie nie sú prípustné.
§12 Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. h) zákona
(1)
Požiadavkami na ochranu proti škodlivému kódu sú najmä
a)
určenie zodpovednosti používateľov za prevenciu pred škodlivým kódom,
b)
určenie pravidiel pre inštaláciu a používanie systémov prevencie škodlivého kódu,
c)
monitorovanie potenciálnych ciest prieniku škodlivého kódu do prostredia sietí a informačných systémov.
(2)
Systémy na ochranu proti škodlivému kódu sú nakonfigurované tak, že
a)
v reálnom čase vykonávajú kontrolu prístupu k digitálnemu obsahu vrátane sieťovej prevádzky, sťahovania, spúšťania alebo otvárania súborov, priečinkov na vymeniteľnom alebo vzdialenom úložisku a prístupu k webovým sídlam a cloudovým službám,
b)
spúšťajú pravidelné kontroly úložísk vrátane cloudových a pripojených vymeniteľných úložísk, najmenej raz ročne,
c)
neoprávneným používateľom je zabránené v prístupe k obsahu prostredníctvom funkcie filtrovania obsahu,
d)
používateľom je zamedzené v pokusoch odinštalovať alebo zakázať funkcie systému na ochranu proti škodlivému kódu.
§13 Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. i) zákona
Sieťová a komunikačná bezpečnosť sa zabezpečuje najmä
a)
prostredníctvom riadenia bezpečného prístupu medzi vonkajšími a vnútornými sieťami, a to najmä využitím nástrojov na ochranu integrity sietí, ktoré sú zabezpečené segmentáciou sietí, informačné systémy so službami priamo prístupnými z externých sietí sa nachádzajú v samostatných sieťových segmentoch a v rovnakom segmente musia byť len informačné systémy s rovnakými bezpečnostnými požiadavkami, rovnakej kategórie a s podobným účelom,
b)
tým, že spojenia medzi segmentmi siete, ktoré sú chránené firewallom sú povoľované na princípe zásady najnižších privilégií,
c)
prostredníctvom bezpečnostných opatrení na bezpečné mobilné pripojenie do siete a vzdialený prístup, napríklad s použitím dvojfaktorovej autentizácie alebo použitím kryptografických prostriedkov,
d)
tým, že v sieťach sú umožnené len špecifikované služby umiestnené vo vyhradených segmentoch počítačovej siete,
e)
tým, že spojenia do externých sietí sú smerované cez sieťový firewall,
f)
prostredníctvom serverov dostupných z externých sietí zabezpečovaných podľa odporúčaní výrobcu,
g)
udržiavaním zoznamu vstupno-výstupných bodov na hranici siete v aktuálnom stave,
h)
použitím automatizačných prostriedkov, ktorými sú identifikované neoprávnené sieťové spojenia na hranici s vonkajšou sieťou,
i)
prostredníctvom blokovania neoprávnených spojení zo zdrojov identifikovaných ako škodlivé alebo spôsobujúce hrozby, ak to nastavenie informačného systému umožňuje,
j)
neumožnením komunikácie a prevádzky aplikácií cez neautorizované porty,
k)
prostredníctvom systému monitorovania bezpečnosti, ktorý je nakonfigurovaný tak, že zaznamenáva a vyhodnocuje aj informácie o sieťových paketoch na hranici siete,
l)
v závislosti od prostredia implementovaním systému detekcie prienikov alebo systému prevencie prienikov na identifikáciu nezvyčajných mechanizmov útokov alebo proaktívneho blokovania škodlivej sieťovej prevádzky,
m)
prostredníctvom smerovania odchádzajúcej používateľskej sieťovej prevádzky cez autentizovaný server filtrovania obsahu,
n)
prostredníctvom vyžiadania použitia dvojfaktorovej autentizácie od každého vzdialeného pripojenia do internej siete,
o)
vykonávaním pravidelného alebo nepretržitého posudzovania technických zraniteľností, a posudzovania technických zraniteľností zariadenia, ktoré sa vzdialene pripája do internej siete, alebo zmluvného zaručenia vrátane preukázania plnenia tejto povinnosti.
§14 Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. j) zákona
(1)
Požiadavky na akvizíciu, vývoj a údržbu sietí a informačných systémov, ktoré sa uplatňujú na obstarávané, vyvíjané a udržiavané komponenty s digitálnymi prvkami, ktorých zamýšľané a odôvodnene predvídateľné použitie zahŕňa priame alebo nepriame logické alebo fyzické dátové pripojenie k sieťam a informačným systémom sa určujú najmä zavedením pravidiel a postupov
a)
pre riadenie systémovej, aplikačnej a bezpečnostnej architektúry, s cieľom prijať už vo fáze návrhu primerané, špecificky navrhnuté technické a organizačné opatrenia,
b)
pre riadenie systémovej, aplikačnej a bezpečnostnej architektúry, s cieľom predchádzať zníženiu účinnosti štandardne implementovaných technických a organizačných bezpečnostných opatrení,
c)
na zabezpečenie kontroly nad verziami softvéru a zabudovaného softvéru,
d)
pre riadenie konfigurácií, ktoré predchádzajú neschváleným a nezdokumentovaným zmenám konfigurácií, s cieľom udržovania sietí a informačných systémov v požadovanom, konzistentnom a očakávanom stave ich funkcií a
e)
pre vykonávanie údržby sietí a informačných systémov, ktoré zaručia vymedzenie zodpovedností a pracovných postupov, ktorých cieľom je minimalizácia hrozieb vyplývajúcich z neúmyselných chýb alebo úmyselnej manipulácie pri údržbe sietí a informačných systémov.
(2)
Požiadavky na metodiku softvérového vývoja sú určené s cieľom najmä
a)
začleniť bezpečnostné požiadavky a kritériá do každej fázy procesu vývoja softvéru, a to vrátane aplikačnej architektúry a koncepcií použiteľnosti softvérového produktu,
b)
zaručiť, že sa použijú najnovšie a najbezpečnejšie verzie nástrojov a komponentov na vývoj softvéru,
c)
zaručiť, že sa použijú len softvérové knižnice a komponenty, ktoré pochádzajú od dôveryhodných dodávateľov a sú aktívne podporované,
d)
zaručiť, že je kód udržateľný, konzistentný, čitateľný, efektívny a bezpečný,
e)
zaručiť, že je udržovaný register softvérových komponentov,
f)
zaručiť validáciu postupov tak, že softvérový modul neakceptuje nesprávny a neočakávaný vstup,
g)
zaručiť, že vo vyvíjanom softvéri je nakonfigurovaný proces logovania, ktorý umožňuje včas zachytiť systémové a bezpečnostné udalosti, s cieľom identifikovať, analyzovať a riešiť neobvyklé udalosti a podozrivé správanie v rámci sietí a informačných systémov.
(3)
Ak prevádzkovateľ základnej služby vykonáva softvérový vývoj prostredníctvom tretích strán, požiadavky podľa odseku 2 primerane prenáša na tretiu stranu zmluvou.“.
9.
V § 15 ods. 1 sa slová „Monitorovanie bezpečnosti sietí“ nahrádzajú slovami „Zaznamenávanie udalostí a monitorovanie sietí“ a vypúšťa sa slovo „bezpečnostný“.
10.
V § 15 sa vypúšťa odsek 5.
11.
§ 17 vrátane nadpisu znie:
§17 Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. m) zákona
(1)
Riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov pozostáva najmä
a)
z prípravy a vypracovania štandardov a postupov riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov,
b)
z monitorovania a analyzovania udalostí v sieťach a informačných systémoch,
c)
z detekcie kybernetických bezpečnostných incidentov,
d)
zo zberu relevantných informácií o kybernetických bezpečnostných incidentoch,
e)
z vyhodnocovania kybernetických bezpečnostných incidentov,
f)
z riešenia zistených kybernetických bezpečnostných incidentov a zníženia následkov zistených kybernetických bezpečnostných incidentov a
g)
z vyhodnocovania spôsobov riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov po ich vyriešení a prijatia opatrení alebo zavedenia nových postupov s cieľom minimalizovať výskyt obdobných kybernetických bezpečnostných incidentov.
(2)
Na riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov sa vypracúvajú a pravidelne aktualizujú štandardy a postupy riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov, ktoré obsahujú najmä
a)
postup pri internom nahlasovaní kybernetických bezpečnostných incidentov,
b)
postup pri hlásení kybernetických bezpečnostných incidentov podľa § 24 ods. 1 zákona,
c)
postup pri riešení jednotlivých typov kybernetických bezpečnostných incidentov a spôsob ich vyhodnocovania a
d)
spôsob evidencie kybernetických bezpečnostných incidentov a použitých riešení.
(3)
Proces detekcie kybernetických bezpečnostných incidentov sa zabezpečuje prostredníctvom nástroja na detekciu kybernetických bezpečnostných incidentov, ktorý umožňuje v rámci sietí a informačných systémov a medzi sieťami a informačnými systémami overenie a kontrolu prenášaných dát.
(4)
Proces zberu a vyhodnocovania kybernetických bezpečnostných incidentov sa zabezpečuje prostredníctvom nástroja na zber a nepretržité vyhodnocovanie kybernetických bezpečnostných udalostí, ktorý umožňuje
a)
zber a vyhodnocovanie informácií o kybernetických bezpečnostných incidentoch,
b)
vyhľadávanie a zoskupovanie záznamov súvisiacich s kybernetickým bezpečnostným incidentom,
c)
vyhodnocovanie bezpečnostných udalostí na ich identifikáciu ako kybernetických bezpečnostných incidentov,
d)
revíziu konfigurácie a monitorovacích pravidiel na vyhodnocovanie bezpečnostných udalostí pri nesprávne identifikovaných kybernetických bezpečnostných incidentoch.
(5)
Proces riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov sa zabezpečuje prostredníctvom
a)
pridelenia zodpovednosti a určenia postupov na zvládanie kybernetických bezpečnostných incidentov,
b)
zavedenia procesu získavania a uchovávania podkladov potrebných na analýzu kybernetickej bezpečnostnej udalosti a kybernetického bezpečnostného incidentu,
c)
prijímania opatrení na odvrátenie alebo zmiernenie vplyvu kybernetického bezpečnostného incidentu,
d)
zavedenia pravidelného testovania, najmenej raz ročne, procesu nahlasovania kybernetických bezpečnostných incidentov, v zmysle štandardov a postupov vypracovaných podľa odseku 2, s vedením záznamov o takomto testovaní,
e)
vedenia záznamov o kybernetických bezpečnostných incidentoch vrátane použitých riešení,
f)
prešetrovania a určenia príčin vzniku kybernetického bezpečnostného incidentu,
g)
aktualizácie bezpečnostnej politiky a prijatia primeraných bezpečnostných opatrení zamedzujúcich opakovanému výskytu kybernetického bezpečnostného incidentu a
h)
určenia fyzickej osoby zodpovednej za nahlasovanie a odovzdávanie hlásení o kybernetických bezpečnostných incidentoch.
(6)
Súčasťou evidencie kybernetických bezpečnostných incidentov sú na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku aj informácie, na základe ktorých sa identifikuje vznik a pôvod kybernetického bezpečnostného incidentu.“.
12.
Za § 17 sa vkladajú § 17a až 17d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§17a Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. n) zákona
(1)
Dôvernosť, integrita a hodnovernosť údajov v rámci sietí a informačných systémov, prostredníctvom ktorých je poskytovaná základná služba, sa zabezpečuje pomocou kryptografických prostriedkov používajúcich dostatočne odolné kryptografické mechanizmy, pričom sa určujú pravidlá kryptografickej ochrany údajov
a)
pri ich prenose v rámci sietí a informačných systémov a
b)
pri ich uložení v rámci sietí a informačných systémov.
(2)
Systém správy kryptografických kľúčov a certifikátov je zabezpečený počas celého životného cyklu kryptografických kľúčov a certifikátov. Správa kryptografických kľúčov a certifikátov zahŕňa najmä
a)
bezpečné nakladanie s kryptografickými kľúčmi a certifikátmi,
b)
generovanie pseudonáhodných čísel a kľúčov, zriadenie, distribúciu, vkladanie, zmenu, obmedzenie platnosti, vyberanie, ukladanie a likvidáciu kľúčov a zneplatnenie certifikátov a
c)
umožnenie kontroly a auditu systému správy kryptografických kľúčov a certifikátov.
§17b Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. o) zákona
(1)
Prevádzkovateľ základnej služby určí požiadavky na zabezpečenie kontinuity prevádzky pre prípad vzniku kybernetického bezpečnostného incidentu.
(2)
Riadenie kontinuity prevádzky pozostáva najmä z
a)
vypracovania stratégie a krízových plánov na zabezpečenie dostupnosti siete a informačného systému po narušení alebo zlyhaní v dôsledku kybernetického bezpečnostného incidentu na základe vykonania analýzy vplyvov kybernetického bezpečnostného incidentu na základnú službu,
b)
vyčlenenia adekvátnych finančných, materiálno-technických a personálnych zdrojov na zabezpečenie riadenia kontinuity činností,
c)
určenia komunikačného plánu na plnenie havarijných plánov a plánov obnovy spolu s kontaktnými údajmi, určeniami rolí a zodpovednosti za plnenie havarijných plánov a plánov obnovy po kybernetickom bezpečnostnom incidente,
d)
určenia cieľovej doby obnovy jednotlivých procesov, siete a informačných systémov a aplikácií, a to najmä určením doby obnovy prevádzky, po ktorej uplynutí je po kybernetickom bezpečnostnom incidente obnovená najnižšia úroveň poskytovania základných služieb,
e)
určenia cieľového bodu obnovy jednotlivých procesov, siete a informačných systémov základnej služby a aplikácií, a to najmä určením najnižšej úrovne poskytovania služieb, ktorá je dostatočná na používanie, prevádzku a správu siete a informačného systému a zachovanie kontinuity základnej služby,
f)
testovania a vyhodnocovania jednotlivých procesov riadenia kontinuity činností a realizácie opatrení na zvýšenie odolnosti sietí a informačných systémov základnej služby,
g)
určenia plánov havarijnej obnovy a postupov zálohovania na obnovu siete a informačného systému po jeho narušení alebo zlyhaní v dôsledku kybernetického bezpečnostného incidentu.
(3)
Postupy zálohovania na obnovu siete a informačného systému po jeho narušení alebo zlyhaní v dôsledku kybernetického bezpečnostného incidentu obsahujú najmä
a)
frekvenciu a rozsah jej dokumentovania a schvaľovania,
b)
určenie osoby zodpovednej za zálohovanie,
c)
časový interval, identifikáciu rozsahu údajov, dátového média zálohovania a požiadavku zabezpečenia vedenia dokumentácie o zálohovaní,
d)
požiadavku umiestnenia záloh v zabezpečenom prostredí s riadeným prístupom,
e)
požiadavku zabezpečenia šifrovania záloh obsahujúcich aktíva klasifikačného stupňa „chránené“ a „prísne chránené“,
f)
požiadavku na vykonávanie pravidelného preverenia záloh, testovanie obnovy záloh a precvičovanie zavedených krízových plánov najmenej raz ročne.
§17c Bezpečnostné opatrenia podľa § 20 ods. 3 písm. p) zákona
Požiadavky na audit, riadenie súladu a kontrolné činnosti, s cieľom dodržiavať a vykonávať nezávislé hodnotenie, meranie a preskúmavanie efektivity a účinnosti prijatých opatrení na ošetrenie rizík sa vykonávajú najmä pravidelným a plánovaným výkonom auditu kybernetickej bezpečnosti podľa osobitného predpisu1b) a systémom vnútorného posúdenia bezpečnosti, ktorého cieľom je poskytnutie primeraného uistenia, že stav posudzovaných skutočností je v súlade s požadovanými strategickými cieľmi, politikami, štandardami, zmluvami, predpismi a postupmi organizácie a pri identifikovaní nesúladu sú prijímané opatrenia na ich odstránenie aspoň tak, že je bezpečnostné riziko znížené na prijateľnú úroveň.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
1b) Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 493/2022 Z. z. o audite kybernetickej bezpečnosti.
§17d Manažér kybernetickej bezpečnosti
Prevádzkovateľom základnej služby určený manažér kybernetickej bezpečnosti
a)
predkladá návrhy a oznamuje informácie v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti priamo štatutárnemu orgánu prevádzkovateľa základnej služby,
b)
riadi aplikáciu bezpečnostných opatrení v rámci systémov manažérstva,
c)
je nezávislý od riadenia prevádzky a vývoja služieb informačných technológií a
d)
spĺňa znalostné štandardy pre výkon roly manažéra kybernetickej bezpečnosti podľa osobitného predpisu.1c)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie:
1c) Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 492/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú znalostné štandardy v oblasti kybernetickej bezpečnosti.“.
13.
Príloha č. 3 vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 3
k vyhláške č. 362/2018 Z. z.
MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSTNÉ OPATRENIA V ZÁVISLOSTI OD KATEGORIZÁCIE SIETÍ A INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV
Tabuľka zobrazuje minimálne požiadavky na bezpečnostné opatrenia jednotlivých kategórií sietí a informačných systémov, ktoré môže prevádzkovateľ základnej služby pre individuálne aktíva sprísniť.
Bezpečnostné opatrenie pre Kategória I Kategória II Kategória III
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. a) zákona
organizácia kybernetickej a informačnej bezpečnosti
Odporúčané Povinné Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. b) zákona
riadenie rizík kybernetickej a informačnej bezpečnosti
Odporúčané Povinné Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. c) zákona
personálna bezpečnosť
Odporúčané Povinné Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. d) zákona
riadenie prístupov
Odporúčané Povinné Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. e) zákona
riadenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti vo vzťahoch s tretími stranami
Povinné Povinné Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. f) zákona
bezpečnosť pri prevádzke informačných systémov a sietí
Odporúčané Povinné Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. g) zákona
hodnotenie zraniteľností a bezpečnostných aktualizácií
Odporúčané Povinné Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. h) zákona
ochrana proti škodlivému kódu
Odporúčané Povinné Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. i) zákona
sieťová a komunikačná bezpečnosť
Odporúčané Odporúčané Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. j) zákona
akvizícia, vývoja a údržba sietí a informačných systémov
Odporúčané Odporúčané Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. k) zákona
zaznamenávanie udalostí a monitorovanie
Povinné Povinné Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. l) zákona
fyzická bezpečnosť a bezpečnosť prostredia
Odporúčané Odporúčané Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. m) zákona
riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov
Povinné Povinné Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. n) zákona
kryptografické opatrenia
Odporúčané Odporúčané Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. o) zákona
kontinuita prevádzky
Odporúčané Odporúčané Povinné
Oblasť podľa § 20 ods. 3 písm. p) zákona
audit, riadenie súladu a kontrolné činnosti
Odporúčané Povinné Povinné
Manažér kybernetickej bezpečnosti (§ 20 ods. 4 písm. a) zákona) Povinné Povinné Povinné
“.
14.
Slová „bezpečnostná stratégia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte vyhlášky nahrádzajú slovom „stratégia“ v príslušnom tvare.

Čl. II

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2023.
Roman Konečný v. r.