245/2009 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 23.06.2009
245
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 18. decembra 1997 bol v Bruseli prijatý Dohovor vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením k dohovoru uznesením č. 767 z 3. februára 2004 s uplatnením vyhlásení k článku 1 ods. 2, k článku 3 ods. 2, k článku 20 ods. 1, 6 a 8 a k článku 21 ods. 1 a 5 dohovoru a zároveň rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky listinu o prístupe a text vyhlásení k článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 2, článku 20 ods. 1, 6 a 8 a k článku 21 ods. 1 a 5 dohovoru podpísal 7. apríla 2004. Listina o prístupe bola uložená 11. mája 2004 u generálneho tajomníka Rady Európskej únie, depozitára dohovoru.
Slovenská republika uplatnila k dohovoru tieto vyhlásenia:
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením k dohovoru uznesením č. 767 z 3. februára 2004 s uplatnením vyhlásení k článku 1 ods. 2, k článku 3 ods. 2, k článku 20 ods. 1, 6 a 8 a k článku 21 ods. 1 a 5 dohovoru a zároveň rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky listinu o prístupe a text vyhlásení k článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 2, článku 20 ods. 1, 6 a 8 a k článku 21 ods. 1 a 5 dohovoru podpísal 7. apríla 2004. Listina o prístupe bola uložená 11. mája 2004 u generálneho tajomníka Rady Európskej únie, depozitára dohovoru.
Slovenská republika uplatnila k dohovoru tieto vyhlásenia:
„Článok 1 ods. 2 a článok 3 ods. 2
Slovenská republika vyhlasuje, že „justičnými orgánmi“ na účely tohto dohovoru sa v Slovenskej republike rozumejú Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a všetky súdy a prokuratúry bez ohľadu na ich označenie.
Článok 20 ods. 1
Slovenská republika informuje depozitára takto: Úradníci, ktorí vykonávajú prenasledovanie a na ktorých sa vzťahuje ustanovenie článku 20 ods. 1, sú v Slovenskej republike úradníci colnej správy.
Článok 20 ods. 6
Slovenská republika oznamuje, že vzhľadom na skutočnosť, že sa dosiaľ neuskutočnili konzultácie s príslušnými členskými štátmi s cieľom dosiahnutia recipročných opatrení v týchto štátoch, nie je možné vykonať vyhlásenie podľa článku 20 ods. 6 týkajúce sa postupov na vykonávanie prenasledovania na svojom území. Slovenská republika takéto vyhlásenie urobí po uskutočnení konzultácií s príslušnými členskými štátmi.
Článok 20 ods. 8
Slovenská republika vyhlasuje, že prijíma ustanovenia článku 20 s výhradou týchto podmienok: v prípade prenasledovania podozrivej osoby cez hranice vykonávaného colnými orgánmi iného členského štátu alebo vo vzdušnom priestore môže takéto prenasledovanie pokračovať na slovenskom území vrátane vzdušného priestoru nad slovenským územím, len ak príslušné slovenské úrady dali na to vopred súhlas a zároveň príslušné členské štáty uplatňujú rovnaké opatrenia voči colným orgánom Slovenskej republiky.
Článok 21 ods. 1
Úradníci, na ktorých sa vzťahuje toto ustanovenie, sú v Slovenskej republike pracovníci špecializovaného útvaru Policajného zboru alebo Colnej správy Slovenskej republiky.
Orgánom oprávneným na udelenie súhlasu je podľa tohoto dohovoru Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, colný kriminálny útvar – centrálna koordinačná jednotka.
Článok 21 ods. 5
Slovenská republika vyhlasuje, že prijíma ustanovenia článku 21 s výhradou týchto podmienok: cezhraničné sledovanie bez predchádzajúceho povolenia sa môže vykonať len v súlade s článkom 21 ods. 2 a 3, ak je dôvodné podozrenie, že sa tieto osoby zúčastňujú na jednom z prípadov porušení zákona uvedených v článku 19 ods. 2, ktoré môže byť podnetom na vydanie, a zároveň príslušné členské štáty uplatňujú rovnaké opatrenia voči colným orgánom Slovenskej republiky.“
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2142 z 15. marca 2006 vyslovila súhlas s vyhláseniami k článku 21 ods. 1, článku 26 ods. 4, článku 32 ods. 4 a so zmenou v oznámení o názvoch a adresách štátnych orgánov určených Slovenskou republikou v súlade s článkom 20 ods. 1 a článkom 21 ods. 1.
Text vyhlásení bol uložený 4. mája 2006 u generálneho tajomníka Rady Európskej únie, depozitára dohovoru.
Slovenská republika uplatnila tieto vyhlásenia:
„Vyhlásenie k článku 21 ods. 1
Slovenská republika vyhlasuje, že druhá veta vyhlásenia urobeného k článku 21 ods. 1 znie:
,Orgánom oprávneným na udelenie súhlasu je podľa tohto dohovoru Colný kriminálny úrad – centrálna koordinačná jednotka.´
Vyhlásenie k článku 26 ods. 4
Slovenská republika vyhlasuje, že v súlade s článkom 26 ods. 4 prijíma právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vydať rozhodnutie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu tohto dohovoru podľa článku 26 ods. 5 písm. a), čo znamená, že každý súd alebo tribunál, proti ktorého rozhodnutiu neexistuje žiadny opravný prostriedok podľa vnútroštátnych právnych predpisov, môže požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev, aby vydal rozhodnutie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu Dohovoru vypracovaného na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami, ktorá vznikla pri riešení prípadu na tomto súde, ak sa tento súd alebo tribunál domnieva, že vyriešenie tejto otázky je nevyhnutné na vydanie jeho rozhodnutia.
Vyhlásenie k článku 32 ods. 4
Slovenská republika podľa článku 32 ods. 4 dohovoru vyhlasuje, že bude uplatňovať tento dohovor, s výnimkou článku 26, vo vzťahu k členským štátom, ktoré urobili rovnaké vyhlásenie.“
Dohovor nadobudne platnosť 23. júna 2009 v súlade s článkom 32 ods. 3. V ten istý deň, t. j. 23. júna 2009, nadobudne platnosť aj pre Slovenskú republiku v súlade s článkom 33 ods. 4.
K oznámeniu č. 245/2009 Z. z.
AKT RADY
z 18. decembra 1997
vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii, dohovor o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami
Rada Európskej únie
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok K. 3 ods. 2 písm. c),
keďže na účely dosiahnutia cieľov únie členské štáty pokladajú colnú spoluprácu za záležitosť spoločného záujmu podliehajúcu spolupráci, ktorú ustanovuje hlava VI zmluvy,
rozhodla, že týmto vypracuje dohovor, ktorého text je uvedený v prílohe a ktorý dnes podpísali predstavitelia vlád členských štátov,
odporúča, aby ho členské štáty prijali v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
V Bruseli 18. decembra 1997
Za Radu
predseda
F. BODEN
predseda
F. BODEN
Dohovor
vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami
Vysoké zmluvné strany tohto dohovoru, členské štáty Európskej únie,
odvolávajúc sa na akt Rady Európskej únie z 18. decembra 1997,
pripomínajúc potrebu posilniť záväzky obsiahnuté v dohovore o vzájomnej pomoci medzi colnými správami podpísanom v Ríme 7. septembra 1967,
berúc do úvahy, že colné správy sú zodpovedné za colné územie Spoločenstva, najmä na miestach vstupu a výstupu, za predchádzanie, vyšetrovanie a potláčanie trestných činov nielen proti pravidlám Spoločenstva, ale aj proti vnútroštátnym právnym predpisom, predovšetkým v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú články 36 a 223 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,
berúc do úvahy, že narastajúci trend nezákonného obchodovania všetkého druhu predstavuje vážnu hrozbu pre zdravie verejnosti, morálku a bezpečnosť,
berúc do úvahy, že jednotlivé formy spolupráce, medzi ktoré patria cezhraničné zásahy zamerané na prevenciu, vyšetrovanie a trestné stíhanie niektorých porušení zákona tak vnútroštátnej legislatívy členských štátov, ako aj colných predpisov Spoločenstva, majú byť usmerňované a že takéto cezhraničné zásahy sa vždy musia vykonávať v súlade so zásadami zákonnosti (zodpovedajúcimi príslušnému zákonu uplatniteľnému v dožiadanom členskom štáte a smerniciam príslušných orgánov toho členského štátu), podriadenosti (takéto zásahy sa vykonajú iba vtedy, keď je jasné, že iné, menej významné zásahy nie sú postačujúce) a primeranosti (rozsah a trvanie takého zásahu sa má určiť so zreteľom na závažnosť predpokladaného porušenia zákona),
v presvedčení, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi colnými správami ustanovením postupov, v ktorých rámci môžu colné správy konať spoločne a vymieňať si údaje týkajúce sa aktivít nezákonného obchodovania,
so zreteľom na to, že colné správy vo svojej každodennej práci musia uplatňovať tak predpisy Spoločenstva, ako aj vnútroštátne právne predpisy a že v dôsledku toho existuje zrejmá potreba zabezpečiť, aby sa ustanovenia o vzájomnej pomoci a spolupráci v oboch oblastiach vyvíjali podľa možnosti paralelne,
dohodli sa na týchto ustanoveniach:
Hlava I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
1.
Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Spoločenstva, členské štáty Európskej únie si vzájomne poskytnú pomoc a budú navzájom spolupracovať prostredníctvom svojich colných správ s cieľom:
– predchádzať porušeniam vnútroštátnych colných predpisov a odhaľovať ich;
– trestne stíhať a uložiť sankcie pri porušení colných predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych colných predpisov.
2.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, tento dohovor nebude mať vplyv na ustanovenia uplatniteľné vo vzťahu k vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi justičnými orgánmi, na výhodnejšie ustanovenia v dvojstranných alebo mnohostranných zmluvách medzi členskými štátmi, ktoré upravujú spoluprácu, ako je ustanovené v odseku 1, medzi colnými orgánmi alebo inými príslušnými orgánmi členských štátov, alebo na úpravy v tej istej oblasti prijaté na základe jednotnej legislatívy alebo osobitného systému ustanovujúceho recipročné uplatňovanie opatrení o vzájomnej pomoci.
Článok 2
Právomoci
Colné správy budú uplatňovať tento dohovor v medziach právomocí, ktoré im boli udelené podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Žiadne ustanovenia tohto dohovoru nie je možné interpretovať tak, aby ovplyvnili právomoci udelené colným orgánom podľa vnútroštátnych právnych predpisov podľa tohto dohovoru.
Článok 3
Vzťah k vzájomnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi
1.
Tento dohovor sa týka vzájomnej pomoci a spolupráce v rámci vyšetrovania trestných činov týkajúcich sa porušenia vnútroštátnych colných predpisov a colných predpisov Spoločenstva, pri ktorých má dožadujúci orgán právomoc konať na základe vnútroštátnych právnych predpisov príslušného členského štátu.
2.
Ak trestné stíhanie vykonáva justičný orgán alebo sa vykonáva pod jeho vedením, tento orgán určí, či sa žiadosti o vzájomnú pomoc alebo spoluprácu v tejto súvislosti podajú na základe ustanovení uplatniteľných vo vzťahu k vzájomnej pomoci v trestných veciach alebo na základe tohto dohovoru.
Článok 4
Definície
Na účely tohto dohovoru sa rozumie:
1.
„vnútroštátnymi colnými predpismi“ všetky zákony, nariadenia a administratívne predpisy členského štátu, ktorých uplatňovanie je úplne alebo čiastočne v právomoci colnej správy členského štátu, ktoré sa týkajú:
– cezhraničného obchodu s tovarom podliehajúcim zákazom, obmedzeniam alebo kontrole, najmä podľa článkov 36 a 223 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,
– neharmonizovaných spotrebných daní;
2.
„colnými predpismi Spoločenstva“
– súbor predpisov Spoločenstva a súvisiace vykonávacie predpisy, ktorými sa upravuje dovoz, vývoz, tranzit a predloženie tovaru, s ktorým sa obchoduje medzi členskými štátmi a tretími krajinami a medzi členskými štátmi v prípade tovaru, ktorý nemá status Spoločenstva podľa článku 9 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, alebo tovaru, ktorý podlieha ďalšej kontrole alebo vyšetrovaniu na účely ustanovenia jeho statusu Spoločenstva,
– súbor predpisov prijatých na úrovni Spoločenstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a osobitné predpisy prijaté vo vzťahu k tovaru, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov,
– súbor predpisov prijatých na úrovni Spoločenstva týkajúcich sa harmonizovaných spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty pri dovoze spolu s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonávajú;
3.
„porušením právnych predpisov“ konanie v rozpore s vnútroštátnymi colnými predpismi alebo colnými predpismi Spoločenstva vrátane:
– účasti na porušení týchto predpisov alebo pokusu o ich porušenie,
– účasti v zločineckej organizácii, ktorá porušuje tieto predpisy,
– prania špinavých peňazí pochádzajúcich z porušovania týchto predpisov;
4.
„vzájomnou pomocou“ poskytnutie pomoci medzi colnými správami, ktoré ustanovuje tento dohovor;
5.
„dožadujúcim orgánom“ príslušný orgán členského štátu, ktorý žiada o pomoc;
6.
„dožiadaným orgánom“ príslušný orgán členského štátu, ktorému bola podaná žiadosť o pomoc;
7.
„colnými správami“ colné správy členských štátov, ako aj iné orgány, ktoré sú oprávnené vykonávať ustanovenia tohto dohovoru;
8.
„osobnými údajmi“ všetky informácie vzťahujúce sa na určenú alebo určiteľnú fyzickú osobu; osoba sa považuje za určiteľnú, ak jej totožnosť možno určiť priamo alebo nepriamo, okrem iného prostredníctvom identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých znakov charakteristických pre jej fyzickú, fyziologickú, psychologickú, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu totožnosť;
9.
„cezhraničnou spoluprácou“ spolupráca medzi colnými správami presahujúca hranice každého členského štátu.
Článok 5
Centrálne koordinačné jednotky
1.
Členské štáty vytvoria v rámci svojich colných orgánov centrálnu jednotku (koordinačnú jednotku). Táto jednotka bude zodpovedná za prijímanie všetkých žiadostí o vzájomnú pomoc podľa tohto dohovoru a za koordináciu vzájomnej pomoci bez toho, aby bol dotknutý odsek 2. Uvedená jednotka je zodpovedná aj za spoluprácu s ostatnými orgánmi, ktoré sú zapojené do opatrení na pomoc podľa tohto dohovoru. Koordinačné jednotky členských štátov budú udržiavať potrebné priame vzájomné spojenie, najmä v prípadoch patriacich do hlavy IV.
2.
Z činnosti centrálnej koordinačnej jednotky nie je vylúčená, predovšetkým v prípade naliehavosti, priama spolupráca medzi ostatnými útvarmi colných správ členských štátov. Centrálna koordinačná jednotka bude kvôli efektívnosti a dôslednosti informovaná o každom zásahu zahrnujúcom takúto priamu spoluprácu.
3.
Ak colná správa nie je oprávnená alebo nie je oprávnená v celom rozsahu vybaviť žiadosť, centrálna koordinačná jednotka postúpi túto žiadosť príslušnému národnému orgánu a informuje o tom žiadateľa.
4.
Ak nie je možné žiadosti vyhovieť z právnych alebo vecných dôvodov, koordinačná jednotka vráti žiadosť dožadujúcemu orgánu s odôvodnením, prečo sa žiadosti nemôže vyhovieť.
Článok 6
Styční dôstojníci
1.
Členské štáty môžu uzavrieť medzi sebou dohodu o výmene styčných dôstojníkov na určitý alebo neurčitý čas a za vzájomne dohodnutých podmienok.
2.
Styční dôstojníci nemajú právomoc zasahovať v hostiteľskej krajine.
3.
S cieľom podporovať spoluprácu medzi colnými správami členských štátov môžu mať styční dôstojníci so súhlasom alebo na žiadosť príslušných orgánov členských štátov tieto povinnosti:
a)
podporovať a urýchľovať výmenu informácií medzi členskými štátmi;
b)
poskytovať pomoc pri vyšetrovaniach, ktoré sa týkajú ich vlastného členského štátu alebo členského štátu, ktorý zastupujú;
c)
poskytovať pomoc pri vybavovaní žiadostí o pomoc;
d)
radiť a pomáhať hostiteľskej krajine pri príprave a výkone cezhraničných akcií;
e)
akékoľvek iné povinnosti, na ktorých sa môžu členské štáty medzi sebou dohodnúť.
4.
Členské štáty sa môžu dvojstranne alebo mnohostranne dohodnúť na podmienkach vykonávania činnosti a umiestnenia styčných dôstojníkov. Styční dôstojníci môžu tiež zastupovať záujmy jedného alebo viacerých členských štátov.
Článok 7
Povinnosť preukázať totožnosť
Ak nie je v tomto dohovore ustanovené inak, úradníci dožadujúceho orgánu, ktorí sa nachádzajú v inom členskom štáte s cieľom uplatňovať práva ustanovené v tomto dohovore, musia byť vždy pripravení predložiť písomné splnomocnenie, v ktorom je uvedená ich totožnosť a služobné funkcie.
Hlava II
Pomoc na základe žiadosti
Článok 8
Zásady
1.
Pri poskytovaní pomoci požadovanej podľa tejto hlavy bude dožiadaný orgán alebo príslušný orgán, ktorému bola adresovaná žiadosť, postupovať tak, ako by postupoval vo vlastnom mene alebo na žiadosť iného orgánu vo vlastnom členskom štáte. Pri odpovedi na žiadosť využije všetky zákonné právomoci, ktoré má k dispozícii v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov.
2.
Dožiadaný štát rozšíri túto pomoc na všetky okolnosti porušenia zákona, ktoré majú zistiteľný vplyv na predmet žiadosti o pomoc, a to bez toho, aby bola potrebná akákoľvek doplňujúca žiadosť. V prípade pochybností sa dožiadaný orgán najskôr skontaktuje s dožadujúcim orgánom.
Článok 9
Forma a obsah žiadosti o pomoc
1.
Žiadosť o pomoc sa vždy podáva písomne. Doklady potrebné na vybavenie tejto žiadosti sa k nej pripoja.
2.
Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje nasledujúce informácie:
a)
dožadujúci orgán, ktorý podáva žiadosť;
b)
požadované opatrenie;
c)
predmet a odôvodnenie žiadosti;
d)
príslušné zákony, pravidlá a ostatné právne predpisy;
e)
čo možno najpresnejšie a najsúhrnnejšie údaje o fyzických osobách alebo právnických osobách, proti ktorým sa vyšetrovanie vykonáva;
f)
súhrn rozhodujúcich skutočností okrem prípadov ustanovených v článku 13.
3.
Žiadosť sa podáva v úradnom jazyku členského štátu dožiadaného orgánu alebo v jazyku prijateľnom pre tento orgán.
4.
Ak si to vyžaduje naliehavosť situácie, prijme sa aj ústna žiadosť, ktorá musí byť čo najskôr písomne potvrdená.
5.
Ak žiadosť nevyhovuje formálnym požiadavkám, dožiadaný orgán môže požiadať o jej opravu alebo doplnenie; zatiaľ je však možné vykonať opatrenia, ktoré sú potrebné na vybavenie žiadosti.
6.
Dožiadaný orgán súhlasí s uplatnením osobitného postupu pri odpovedi na žiadosť, ak tento postup nie je v rozpore s právnymi a administratívnymi predpismi dožiadaného členského štátu.
Článok 10
Žiadosť o informácie
1.
Dožiadaný orgán oznámi na žiadosť dožadujúceho orgánu všetky informácie, ktoré dožadujúcemu orgánu umožnia predchádzať, odhaľovať a trestne stíhať porušenie zákona.
2.
K oznamovaným informáciám sa priložia správy a iné doklady alebo overené kópie alebo výpisy z nich, na ktorých sa tieto informácie zakladajú a ktoré má k dispozícii dožiadaný orgán alebo ktoré boli vypracované alebo získané na účely vybavenia žiadosti o informácie.
3.
Na základe dohody medzi dožadujúcim orgánom a dožiadaným orgánom môžu úradníci splnomocnení dožadujúcim orgánom, okrem podrobných inštrukcií od dožiadaného orgánu, získať informácie podľa odseku 1 od orgánov dožiadaného členského štátu. Toto sa vzťahuje na všetky informácie pochádzajúce z dokumentácie, ku ktorej majú zamestnanci týchto úradov prístup. Títo úradníci sú oprávnení z uvedenej dokumentácie vyhotovovať kópie.
Článok 11
Žiadosť o sledovanie
Na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán zabezpečí alebo zariadi, ak je to možné, sledovanie osôb, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že tieto osoby porušili colné predpisy Spoločenstva alebo vnútroštátne colné predpisy alebo vykonávajú alebo vykonali prípravu s cieľom ich porušenia. Na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán sleduje miesta, dopravné prostriedky a tovar, ktoré súvisia s činnosťami, ktoré by mohli byť porušením vyššie uvedených colných predpisov.
Článok 12
Žiadosť o vyšetrovanie
1.
Dožiadaný orgán na žiadosť dožadujúceho orgánu vykoná alebo zariadi, aby bolo vykonané zodpovedajúce vyšetrovanie týkajúce sa akcií, ktoré sú alebo podľa názoru dožadujúceho orgánu môžu byť porušením právnych predpisov.
Dožiadaný orgán oznámi výsledky takých vyšetrovaní dožadujúcemu orgánu. Článok 10 ods. 2 sa použije primerane.
2.
Na základe dohody medzi dožadujúcim orgánom a dožiadaným orgánom môžu byť úradníci vymenovaní dožadujúcim orgánom prítomní pri vyšetrovaní podľa odseku 1. Vyšetrovanie vykonávajú vždy úradníci dožiadaného orgánu. Úradníci dožadujúceho orgánu nesmú zo svojej vlastnej iniciatívy prevziať na seba právomoci, ktoré patria úradníkom dožiadaného orgánu. Prostredníctvom dožiadaného orgánu môžu mať však prístup do tých istých objektov a k tým istým dokladom ako úradníci dožiadaného orgánu, a to výlučne na účely vykonávania vyšetrovania.
Článok 13
Úradné doručenie
1.
Na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán v súlade s vnútroštátnymi predpismi členského štátu, v ktorom má sídlo, doručí adresátovi alebo zariadi jeho vyrozumenie o všetkých dokladoch alebo rozhodnutiach príslušných orgánov členského štátu, v ktorom má sídlo dožadujúci orgán, a ktoré sa týkajú uplatňovania tohto dohovoru.
2.
K žiadosti o doručenie, v ktorej je uvedený obsah dokumentu alebo rozhodnutie, ktoré má byť oznámené, sa pripojí preklad do úradného jazyka alebo do úradného jazyka členského štátu, v ktorom má dožiadaný orgán sídlo, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo dožiadaného orgánu upustiť od takého prekladu.
Článok 14
Použitie dôkazu
Príslušné orgány členského štátu, v ktorom má dožadujúci orgán sídlo, môžu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi použiť ako dôkaz zistenia, osvedčenia, informácie, doklady, úradne overené kópie a iné doklady, ktoré získali úradníci dožiadaného štátu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a poskytli dožadujúcemu orgánu v prípadoch pomoci uvedených v článkoch 10 až 12.
Hlava III
Pomoc z vlastného podnetu
Článok 15
Zásada
Príslušné orgány každého členského štátu poskytnú v súlade s článkami 16 a 17 s prípadnými obmedzeniami, ktoré ukladajú ich vnútroštátne právne predpisy, pomoc príslušným orgánom ostatných členských štátov bez predchádzajúcej žiadosti.
Článok 16
Sledovanie
Ak to pomôže predchádzaniu, odhaľovaniu alebo trestnému stíhaniu porušenia právnych predpisov v inom členskom štáte, príslušné orgány každého členského štátu:
a)
ak je to možné, ustanovia alebo zabezpečia sledovanie podľa článku 11;
b)
oznámia príslušným orgánom ostatných dotknutých členských štátov všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, najmä správy a iné doklady alebo úradne overené kópie alebo ich výpisy, ktoré súvisia s pripravovaným alebo uskutočneným porušením právnych predpisov.
Článok 17
Dobrovoľné informovanie
Príslušné orgány každého členského štátu bezodkladne zašlú príslušným orgánom ostatných dotknutých členských štátov všetky významné informácie týkajúce sa pripravovaného alebo uskutočneného porušenia právnych predpisov, najmä informácie týkajúce sa tovaru a nových spôsobov a prostriedkov, ktorými sa páchajú tieto porušenia právnych predpisov.
Článok 18
Použitie ako dôkaz
Príslušné orgány členského štátu, ktorý prijíma informácie, môžu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi použiť ako dôkaz správy o sledovaní a informácie získané úradníkmi jedného členského štátu a oznámené inému členskému štátu počas poskytnutia pomoci z vlastného podnetu ustanovenej článkami 15 až 17.
Hlava IV
Osobitné formy spolupráce
Článok 19
Zásady
1.
Colné správy sa zapoja do cezhraničnej spolupráce v súlade s ustanoveniami tejto hlavy. Poskytnú si navzájom potrebnú pomoc, pokiaľ ide o personál a organizačnú podporu. Žiadosť o spoluprácu má spravidla formu žiadosti o pomoc podľa článku 9. V osobitných prípadoch uvedených v tejto hlave sa môžu úradníci dožadujúceho orgánu zapojiť do činností na území dožiadaného štátu na základe súhlasu dožiadaného orgánu.
Za koordináciu a plánovanie cezhraničných akcií sú zodpovedné centrálne koordinačné jednotky podľa článku 5.
2.
Cezhraničná spolupráca podľa odseku 1 sa povoľuje na predchádzanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie porušení právnych predpisov v prípadoch:
a)
nezákonného obchodu s omamnými a psychotropnými látkami, zbraňami, muníciou, výbušninami, kultúrnymi predmetmi, nebezpečným a toxickým odpadom, jadrovým materiálom alebo materiálmi alebo so zariadením určeným na výrobu jadrových, biologických a/alebo chemických zbraní (zakázaný tovar);
b)
obchodu s látkami vymenovanými v tabuľke I a II Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami určenými na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok (prekurzorov);
c)
nezákonného cezhraničného obchodu s tovarom podliehajúcim dani s cieľom daňového úniku alebo neoprávneného získania štátnych platieb v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru, kde rozsah obchodu a s ním súvisiace riziko pre dane a dotácie sú také, že možné finančné náklady na rozpočet Európskych spoločenstiev alebo členských štátov sú významné;
d)
akéhokoľvek iného obchodu s tovarom, ktorý je zakázaný predpismi Spoločenstva alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi.
3.
Dožiadaný orgán nie je povinný zapojiť sa do osobitných foriem spolupráce uvedených v tejto hlave, ak požadované vyšetrovanie nie je povolené alebo nie je ustanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi dožiadaného členského štátu. V takom prípade je dožadujúci orgán oprávnený odmietnuť z toho istého dôvodu zodpovedajúcu cezhraničnú spoluprácu v opačnom prípade, ak o ňu požiada orgán dožiadaného členského štátu.
4.
Ak si to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy členského štátu, zúčastnené orgány požiadajú svoje justičné orgány o schválenie plánovaných vyšetrovaní. Ak príslušné justičné orgány podmienia schválenie určenými podmienkami a požiadavkami, zúčastnené orgány zabezpečia, aby takéto podmienky a požiadavky boli v priebehu vyšetrovania dodržané.
5.
Ak úradníci členského štátu zapojeného do činností na území iného členského štátu na základe tejto hlavy spôsobia škodu v dôsledku svojich činností, členský štát, na ktorého území bola škoda spôsobená, nahradí škodu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tým istým spôsobom, ako by túto škodu spôsobili jeho vlastní úradníci. Členský štát, ktorého úradníci spôsobili škodu, v plnej miere uhradí tomuto členskému štátu náklady na odškodnenie vyplatené obetiam alebo iným oprávneným osobám alebo inštitúciám.
6.
Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv členského štátu voči tretím stranám a bez ohľadu na záväzok nahradiť škodu podľa odseku 5 druhej vety, každý členský štát upustí, v prípade ustanovenom v odseku 5 prvej vete, od požadovania náhrady tej sumy škody, ktorú mu spôsobil iný členský štát.
7.
Informácie, ktoré získali úradníci počas cezhraničnej spolupráce ustanovenej v článkoch 20 až 24, môžu použiť ako dôkaz príslušné orgány členského štátu prijímajúceho tieto informácie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a v súlade s konkrétnymi podmienkami stanovenými príslušnými orgánmi štátu, v ktorom boli dané informácie získané.
8.
Počas operácií uvedených v článkoch 20 až 24 sa s úradníkmi počas plnenia ich úloh na území iného členského štátu bude zaobchádzať takým istým spôsobom ako s úradníkmi tohto štátu, pokiaľ ide o porušenie právnych predpisov uskutočnené nimi alebo voči nim.
Článok 20
Cezhraničné prenasledovanie
1.
Úradníci colnej správy jedného z členských štátov, ktorí prenasledujú vo svojej krajine osobu spozorovanú pri porušovaní právnych predpisov uvedenom v článku 19 ods. 2, ktoré by mohlo viesť k vydaniu tejto osoby, alebo osobu, ktorá sa na tomto konaní zúčastňuje, sú oprávnení pokračovať v prenasledovaní, ktoré by mohlo viesť k vydaniu tejto osoby, na území iného členského štátu bez predchádzajúceho povolenia, ak vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť situácie nebolo možné upovedomiť príslušné orgány tohto členského štátu pred vstupom na jeho územie alebo ak sa tieto orgány nemohli dostaviť na miesto činu včas, aby sa mohli zúčastniť prenasledovania.
Úradníci vykonávajúci prenasledovanie sa musia najneskôr pri prekročení hranice skontaktovať s príslušnými orgánmi členského štátu, na ktorého území sa má vykonať prenasledovanie. Prenasledovanie sa skončí ihneď, ak si to bude vyžadovať členský štát, na ktorého území sa prenasledovanie vykonáva. Na základe žiadosti úradníkov, ktorí vykonávajú prenasledovanie, príslušné orgány tohto členského štátu vyzvú prenasledovanú osobu na účely zistenia jej totožnosti alebo jej zaistenia. Členské štáty informujú depozitára o úradníkoch, ktorí vykonávajú prenasledovanie a na ktorých sa toto ustanovenie vzťahuje; depozitár informuje ďalšie členské štáty.
2.
Prenasledovanie sa vykonáva spôsobom, ktorý je definovaný vo vyhlásení podľa odseku 6:
a)
úradníci, ktorí vykonávajú prenasledovanie, nemajú právo zaistiť prenasledovanú osobu;
b)
ak však nebola podaná žiadosť o zastavenie prenasledovania a ak príslušné orgány členského štátu, na ktorého území sa vykonáva prenasledovanie, nemôžu včas zasiahnuť, môžu úradníci, ktorí vykonávajú prenasledovanie, zaistiť prenasledovanú osobu až dovtedy, kým úradníci tohto členského štátu, ktorí musia byť bezodkladne informovaní, nemôžu zistiť jej totožnosť alebo ju zaistiť.
3.
Prenasledovanie sa vykonáva v súlade s odsekmi 1 a 2 jedným zo spôsobov, ktorý je definovaný vo vyhlásení podľa odseku 6:
a)
v oblasti alebo počas obdobia, ktoré sa začína prekročením hranice, tak, ako je ustanovené vo vyhlásení;
b)
bez obmedzenia v čase a priestore.
4.
Prenasledovanie podlieha týmto všeobecným podmienkam:
a)
úradníci vykonávajúci prenasledovanie konajú v súlade s ustanoveniami tohto článku a s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, na ktorého území vykonávajú prenasledovanie, sú viazaní príkazmi príslušných orgánov tohto členského štátu;
b)
ak sa prenasledovanie vykonáva na mori a ak sa dostane na šíre more alebo do výlučného ekonomického pásma, vykonáva sa v súlade s medzinárodným morským právom, v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve; ak sa vykonáva na území iného členského štátu, riadi sa ustanoveniami tohto článku;
c)
zakázaný je vstup do obydlí a do miest neprístupných verejnosti;
d)
úradníci vykonávajúci prenasledovanie musia byť ľahko identifikovateľní, buď podľa uniformy alebo pásky na rukáve alebo označením pripevneným na ich dopravný prostriedok; použitie civilného odevu v kombinácii s neoznačeným dopravným prostriedkom bez uvedenej identifikácie je zakázané; úradníci vykonávajúci prenasledovanie musia kedykoľvek preukázať, že konajú z úradnej moci;
e)
úradníci vykonávajúci prenasledovanie môžu nosiť svoje služobné zbrane s výnimkou prípadu, keď dožiadaný členský štát urobil všeobecné vyhlásenie, že prenos zbraní na jeho územie je neprípustný, alebo ak dožiadaný členský štát osobitne neustanovil inak. Ak úradníci iného členského štátu majú povolené nosiť svoje služobné zbrane, ich použitie sa zakazuje, s výnimkou prípadov nutnej obrany;
f)
ak bola prenasledovaná osoba zaistená tak, ako je ustanovené v odseku 2 písm. b), na účely predvedenia pred príslušné orgány členského štátu, na ktorého území sa prenasledovanie vykonalo, môže sa u nej vykonať iba bezpečnostná prehliadka; počas prevozu sa môžu použiť putá; predmety, ktoré má prenasledovaná osoba pri sebe, možno zaistiť;
g)
po každej akcii uvedenej v odsekoch 1, 2 a 3 úradníci, ktorí vykonali prenasledovanie, predstúpia pred príslušné orgány členského štátu, na ktorého území vykonali prenasledovanie a podajú hlásenie o svojej činnosti; na žiadosť týchto orgánov musia byť k dispozícii do momentu primeraného objasnenia zásahu; táto podmienka sa uplatní aj vtedy, ak sa prenasledovanie neskončilo zaistením prenasledovanej osoby;
h)
orgány členského štátu, z ktorého pochádzajú úradníci, ktorí vykonali prenasledovanie, poskytnú na základe žiadosti orgánov členského štátu, na ktorého území sa prenasledovanie vykonalo, pomoc pri vyšetrovaní nasledujúcom po akcii, na ktorej sa zúčastnili, vrátane súdneho konania.
5.
Osobu, ktorú po prenasledovaní podľa odseku 2 zaistili príslušné orgány členského štátu, na ktorého území sa vykonalo prenasledovanie, možno bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť vypočuť. Príslušné ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov sa použijú primerane.
Ak táto osoba nie je občanom členského štátu, na ktorého území bola zaistená, prepustí sa najneskôr do šiestich hodín od jej zaistenia, okrem doby od polnoci do 9. hodiny ráno, s výnimkou prípadov, ak príslušné orgány tohto členského štátu predtým nedostali žiadosť v akejkoľvek forme o jej predbežnú väzbu na účely vydania.
6.
Pri podpise tohto dohovoru urobí každý členský štát vyhlásenie, v ktorom podľa odsekov 2, 3 a 4 ustanoví postupy na vykonávanie prenasledovania na svojom území.
Členský štát môže kedykoľvek nahradiť svoje vyhlásenie iným vyhlásením za predpokladu, že nové vyhlásenie neobmedzí rozsah pôsobnosti predchádzajúceho.
Každému vyhláseniu predchádzajú konzultácie s každým dotknutým členským štátom na účely dosiahnutia recipročných opatrení v týchto štátoch.
7.
Na základe dvojstranných zmlúv môžu členské štáty rozšíriť rozsah pôsobnosti odseku 1 a prijať dodatočné ustanovenia pri uplatňovaní tohto článku.
8.
Pri uložení listiny o prijatí tohto dohovoru môže členský štát vyhlásiť, že nie je viazaný týmto článkom alebo jeho časťou. Takéto vyhlásenie možno vziať kedykoľvek späť.
Článok 21
Cezhraničné sledovanie
1.
Úradníci colnej správy členského štátu, ktorí sledujú vo svojej krajine osoby dôvodne podozrivé, že sú zapojené do porušovania právnych predpisov podľa článku 19 ods. 2, sú oprávnení pokračovať v sledovaní na území iného členského štátu, ak tento členský štát povolil cezhraničné sledovanie na základe vopred podanej žiadosti o pomoc. Podmienky môžu byť pripojené k povoleniu.
Členské štáty informujú depozitára o úradníkoch, na ktorých sa vzťahuje toto ustanovenie; depozitár informuje ostatné členské štáty.
Na základe žiadosti vykonajú sledovanie poverení úradníci členského štátu, na ktorého území sa sledovanie vykonáva.
Žiadosť uvedená v tomto odseku sa musí zaslať orgánu, ktorý určil každý členský štát ako oprávnený na udeľovanie požadovaných povolení alebo na postúpenie žiadosti.
Členské štáty informujú depozitára o orgáne oprávnenom na tento účel; depozitár informuje ostatné členské štáty.
2.
Ak z obzvlášť naliehavých dôvodov nie je možné vopred požiadať iný členský štát o povolenie, úradníci vykonávajúci sledovanie sú oprávnení pokračovať za hranicami v sledovaní osôb, ktoré sú dôvodne podozrivé, že sú zapojené do porušovania právnych predpisov v prípadoch podľa článku 19 ods. 2, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
a)
príslušné orgány členského štátu, na ktorého území sa pokračuje v sledovaní, sa počas sledovania ihneď upovedomia o prekročení hranice,
b)
žiadosť podaná podľa odseku 1, v ktorej je odôvodnené prekročenie hranice bez predchádzajúceho povolenia, sa musí podať bezodkladne.
Sledovanie sa skončí ihneď, ak si to žiada členský štát, na ktorého území sa sledovanie vykonáva, po tom, čo bol upovedomený podľa písmena a), alebo na základe žiadosti podľa písmena b), alebo, ak povolenie nebolo udelené, do piatich hodín od prekročenia hranice.
3.
Sledovanie uvedené v odseku 1 a 2 sa vykonáva podľa nasledujúcich všeobecných podmienok:
a)
úradníci vykonávajúci sledovanie konajú v súlade s ustanoveniami tohto článku a vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, na ktorého území vykonávajú sledovanie; musia sa podrobiť príkazom príslušných orgánov tohto členského štátu;
b)
okrem situácií uvedených v odseku 2 majú úradníci počas sledovania pri sebe doklad, ktorý potvrdzuje, že konajú z úradnej moci;
c)
úradníci vykonávajúci sledovanie sa musia kedykoľvek preukázať, že konajú z úradnej moci;
d)
úradníci, vykonávajúci sledovanie, môžu nosiť služobné zbrane počas sledovania s výnimkou (i), ak dožiadaný členský štát urobil všeobecné vyhlásenie, že zbrane v žiadnom prípade nesmú byť prenesené na jeho územie, alebo s výnimkou (ii), ak dožiadaný členský štát neustanovil inak. Ak úradníci iného členského štátu majú povolené nosiť služobné zbrane, ich použitie sa zakazuje s výnimkou prípadov nutnej obrany;
e)
vstup do obydlí a do miest neprístupných pre verejnosť je zakázaný;
f)
úradníci vykonávajúci sledovanie nesmú vyzvať ani zaistiť sledovanú osobu;
g)
o všetkých akciách sa podávajú správy orgánom členského štátu, na ktorého území boli vykonané; úradníci, ktorí vykonávajú sledovanie, môžu byť požiadaní, aby sa dostavili osobne;
h)
orgány členského štátu, z ktorého pochádzajú úradníci vykonávajúci sledovanie, na žiadosť orgánov členského štátu, na ktorého území sa sledovanie vykonalo, poskytnú pomoc pri konaní nasledujúcom po akcii, na ktorej sa zúčastnili, vrátane súdneho konania.
4.
Na základe dvojstranných zmlúv členské štáty môžu rozšíriť rozsah tohto článku a prijať dodatočné opatrenia pri jeho uplatňovaní.
5.
Pri uložení listiny o prijatí tohto dohovoru môže členský štát vyhlásiť, že nie je viazaný týmto článkom alebo jeho časťou. Takéto vyhlásenie možno vziať kedykoľvek späť.
Článok 22
Kontrolovaná dodávka
1.
Každý členský štát sa zaväzuje, že na základe žiadosti iného členského štátu zabezpečí, aby boli na jeho území povolené kontrolované dodávky v rámci vyšetrovania trestných činov podliehajúcich vydaniu.
2.
Príslušné orgány dožiadaného členského štátu prijmú pre každý konkrétny prípad rozhodnutie o vykonaní kontrolovanej dodávky, pričom náležite zohľadnia vnútroštátne právne predpisy tohto štátu.
3.
Kontrolované dodávky sa vykonajú podľa postupov dožiadaného členského štátu. Právomoc vykonať a usmerňovať akcie prináleží príslušným orgánom tohto členského štátu.
Dožiadaný orgán prevezme kontrolu nad kontrolovanou dodávkou, ak tovar prekročí hranicu, alebo na dohodnutom mieste odovzdania, aby sa predišlo prerušeniu sledovania. Počas zostávajúcej trasy dožiadaný orgán zabezpečí, aby bol tovar neustále pod dohľadom, a to spôsobom, aby kedykoľvek mohol páchateľov a tovar zaistiť.
4.
Zásielky, o ktorých sa dohodlo, že sú kontrolovanými dodávkami, môžno so súhlasom príslušných členských štátov zaistiť a následne sa môže povoliť ich ďalšie pokračovanie s pôvodným nedotknutým obsahom alebo obsahom čiastočne alebo úplne odstráneným, alebo s obsahom čiastočne alebo úplne vymeneným.
Článok 23
Vyšetrovanie utajovanou formou
1.
Na základe žiadosti dožadujúceho orgánu môže dať dožiadaný orgán súhlas úradníkom colnej správy dožadujúceho členského štátu alebo úradníkom konajúcim v mene tejto správy pôsobiacim pod legendou (úradník vykonávajúci vyšetrovanie utajovaným spôsobom), aby pôsobili na území dožiadaného členského štátu. Dožadujúci orgán podá žiadosť iba vtedy, ak by bolo obzvlášť ťažké objasnenie skutočnosti bez použitia navrhnutých vyšetrovacích opatrení. Títo úradníci sú oprávnení počas svojho pôsobenia zhromažďovať informácie a nadväzovať kontakty s podozrivými osobami alebo osobami, ktoré sú s nimi prepojené.
2.
Utajované vyšetrovanie v dožiadanom členskom štáte má obmedzené trvanie. Príprava a dohľad nad vyšetrovaním sa uskutoční v spolupráci medzi príslušnými orgánmi dožiadaného a dožadujúceho členského štátu.
3.
Podmienky, za ktorých sa umožňuje utajované vyšetrovanie, ako aj podmienky, za ktorých sa vyšetrovanie vykonáva, určí dožiadaný orgán v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak sa počas utajovaného vyšetrovania získa informácia vo vzťahu k inému porušeniu právnych predpisov, ako je predmet žiadosti, podmienky o tom, na čo sa takéto informácie použijú, tiež určí dožiadaný orgán v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
4.
Dožiadaný orgán poskytne potrebný personál a technické zabezpečenie. Vykoná tiež opatrenia potrebné na ochranu úradníkov uvedených v odseku 1 počas ich pôsobenia v dožiadanom členskom štáte.
5.
Pri uložení listiny o prijatí tohto dohovoru môže členský štát vyhlásiť, že nie je viazaný týmto článkom alebo jeho časťou. Takéto vyhlásenie možno vziať kedykoľvek späť.
Článok 24
Spoločné špeciálne vyšetrovacie tímy
1.
Po vzájomnej dohode môžu orgány niekoľkých členských štátov vytvoriť spoločný špeciálny vyšetrovací tím so sídlom v jednom členskom štáte, pozostávajúci z úradníkov s príslušnou špecializáciou.
Spoločný špeciálny vyšetrovací tím má tieto úlohy:
– vykonávanie zložitých a náročných vyšetrovaní osobitných porušení právnych predpisov, ktoré si vyžadujú súbežný a koordinovaný zásah v dotknutých členských štátoch,
– koordináciu spoločných činností s cieľom predchádzať a odhaľovať konkrétne porušenia právnych predpisov a získavať informácie o zúčastnených osobách, ich spoločníkoch a o použitých metódach.
2.
Spoločné špeciálne vyšetrovacie tímy pôsobia podľa nasledujúcich všeobecných podmienok:
a)
vytvárajú sa na osobitný účel a na obmedzenú dobu;
b)
tím vedie úradník z členského štátu, na ktorého území sa vykonávajú činnosti tímu;
c)
zúčastnení úradníci sú viazaní vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, na ktorého území sa vykonávajú činnosti tímu;
d)
členský štát, na ktorého území sa vykonávajú činnosti tímu, pripraví potrebné organizačné opatrenia na pôsobenie tímu.
3.
Účasťou v tíme nezískava úradník žiadne oprávnenia konať na území iného členského štátu.
Hlava V
Ochrana údajov
Článok 25
Ochrana údajov pri ich výmene
1.
Pri výmene údajov colné správy v každom konkrétnom prípade posúdia podmienky na ochranu osobných údajov. Konajú v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru Rady Európy na ochranu jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z 28. januára 1981. Podľa odseku 2 môže členský štát v záujme ochrany údajov určiť podmienky týkajúce sa spracovania osobných údajov iným členským štátom, ktorému sa takéto osobné údaje môžu poskytnúť.
2.
Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia Dohovoru o využívaní informačných technológií na colné účely, nasledujúce ustanovenia sa vzťahujú na osobné údaje, ktoré sa poskytujú v súlade s týmto dohovorom:
a)
spracovanie osobných údajov prijímajúcim orgánom je povolené len na účely uvedené v článku 1 ods. 1. Tento orgán ich môže odoslať bez predchádzajúceho súhlasu členského štátu, ktorý ich poskytol, orgánom colnej správy, vyšetrovacím orgánom a justičným orgánom dožadujúceho členského štátu, aby im umožnil trestne stíhať a potrestať porušenia právnych predpisov podľa článku 4 ods. 3. V ostatných prípadoch výmeny údajov sa vyžaduje súhlas členského štátu, ktorý údaje poskytol;
b)
orgán členského štátu, ktorý údaje poskytuje, zabezpečí, aby boli presné a aktuálne. V prípade, že sa poskytli nepresné údaje alebo údaje, ktoré nemali byť poskytnuté, alebo sa vyžaduje, aby oprávnene poskytnuté údaje boli v neskoršom štádiu vymazané v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi poskytujúceho členského štátu, prijímajúci orgán musí byť o tom bezodkladne informovaný. Prijímajúci orgán je povinný opraviť tieto údaje alebo ich vymazať. Ak má prijímajúci orgán dôvod domnievať sa, že poskytnuté údaje sú nepresné alebo sa majú vymazať, informuje o tom poskytujúci členský štát;
c)
v prípadoch, ak sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov poskytujúceho členského štátu majú poskytnuté údaje vymazať alebo zmeniť, príslušné osoby majú oprávnenie vykonať opravu údajov;
d)
poskytovanie a prijímanie vymieňaných údajov zaznamenajú dotknuté orgány;
e)
ak sa to vyžaduje, poskytujúce a prijímajúce orgány informujú dotknutú osobu na základe jej žiadosti o osobných údajoch, ktoré sa poskytli a na aký účel majú byť použité. Nie je povinnosťou tieto údaje poskytnúť, ak sa pri posúdení veci zistí, že verejný záujem na neposkytnutí údajov prevažuje nad záujmom dotknutej osoby získať tento údaj. Inak sa právo dotknutej osoby získať informáciu o poskytnutých osobných údajoch riadi vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi členského štátu, na ktorého území sa informácia o údajoch vyžaduje. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o poskytnutí informácie dostane poskytujúci orgán možnosť vyjadriť sa k veci;
f)
členské štáty zodpovedajú podľa vnútroštátnych právnych predpisov a postupov za ujmu spôsobenú osobe spracovaním údajov poskytnutých v prijímajúcom členskom štáte. Vzťahuje sa to aj na prípad, ak bola ujma spôsobená poskytnutím nepresných údajov alebo skutočnosťou, že poskytujúci orgán pri poskytovaní údajov porušil tento dohovor;
g)
poskytnuté údaje sa uchovávajú po dobu nie dlhšiu, ako si to vyžaduje účel, na ktorý boli poskytnuté. Nevyhnutnosť uchovávať údaje preskúma dotknutý členský štát vo vhodnom čase;
h)
v každom prípade sa týmto údajom poskytne aspoň taká ochrana, ako sa poskytuje podobným údajom v členskom štáte, ktorý ich prijal;
i)
každý členský štát prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie plnenia tohto článku prostredníctvom účinnej kontroly. Každý členský štát môže poveriť kontrolou dozorný orgán uvedený v článku 17 Dohovoru o využívaní informačných technológií na colné účely.
3.
Na účely tohto článku je výklad pojmu „spracovanie osobných údajov“ v súlade s definíciou uvedenou v článku 2 písm. b) smernice č. 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady o ochrane jednotlivcov s ohľadom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov z 24. októbra 1995.1)
Hlava VI
Výklad dohovoru
Článok 26
Súdny dvor
1.
Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc rozhodovať o každom spore medzi členskými štátmi týkajúcom sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru vždy, ak sa preukáže, že nie je možné urovnanie sporu radou do šiestich mesiacov od jeho predloženia rade jedným z jej členov.
2.
Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc rozhodovať o každom spore medzi členskými štátmi a komisiou, týkajúcom sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru, ak sa preukáže, že urovnanie sporu prostredníctvom rokovania nie je možné. Spor môže byť predložený súdnemu dvoru po uplynutí lehoty šiestich mesiacov odo dňa, keď jeden z účastníkov informoval druhú stranu o existencii sporu.
3.
Súdny dvor má právomoc, za podmienok ustanovených v odsekoch 4 až 7, vydať rozhodnutie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu tohto dohovoru.
4.
Vyhlásením urobeným pri podpise tohto dohovoru alebo kedykoľvek neskôr má každý členský štát možnosť uznať právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vydať rozhodnutie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu tohto dohovoru podľa odseku 5 písm. a) alebo b).
5.
Členský štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa odseku 4, uvedie, že:
a)
každý súd alebo tribunál štátu, proti ktorého rozhodnutiu neexistuje žiaden opravný prostriedok podľa vnútroštátnych právnych predpisov, môže požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev, aby vydal rozhodnutie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu tohto dohovoru, ktorá vznikla pri riešení prípadu na tomto súde, ak sa tento súd alebo tribunál domnieva, že vyriešenie tejto otázky je nevyhnutné na vydanie jeho rozhodnutia, alebo
b)
každý súd alebo tribunál tohto štátu môže požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu tohto dohovoru, ktorá vznikla pri riešení prípadu na tomto súde, ak sa tento súd alebo tribunál domnieva, že vyriešenie tejto otázky je nevyhnutné na vydanie jeho rozhodnutia.
6.
Na konanie sa uplatní Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Rokovací poriadok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.
7.
Každý členský štát bez ohľadu na to, či urobil vyhlásenie podľa odseku 4, je oprávnený predložiť súdu vyhlásenia alebo písomné vyjadrenia v prípadoch uvedených v odseku 5.
8.
Súdny dvor nemá právomoc preskúmať platnosť alebo primeranosť akcií vykonaných príslušnými orgánmi podľa tohto dohovoru alebo rozhodovať o výkone povinnosti členských štátov dodržiavať zákon a poriadok a zabezpečiť vnútornú bezpečnosť.
Hlava VII
Vykonávacie a záverečné ustanovenia
Článok 27
Utajenie
Colné správy zohľadnia v každom konkrétnom prípade výmeny údajov požiadavku utajenia vyšetrovania. Na tento účel môže členský štát stanoviť podmienky vzťahujúce sa na použitie údajov iným členským štátom, ktorému sa tieto údaje môžu poskytnúť.
Článok 28
Výnimky z povinnosti poskytnúť pomoc
1.
Tento dohovor nezaväzuje orgány členských štátov na poskytovanie vzájomnej pomoci, ak možno predpokladať, že takéto poskytnutie pomoci môže poškodiť verejný záujem alebo iné podstatné záujmy dotknutého členského štátu, najmä v oblasti ochrany údajov, alebo ak rozsah požadovaných úkonov, najmä v súvislosti s osobitnými formami spolupráce ustanovenými v hlave IV, je zjavne neprimeraný závažnosti predpokladaného porušenia právnych predpisov. V týchto prípadoch možno pomoc odmietnuť úplne alebo čiastočne, alebo môže byť podmienená splnením určitých podmienok.
2.
Každé odmietnutie poskytnutia pomoci sa musí odôvodniť.
Článok 29
Výdavky
1.
Členské štáty sa obvykle vzdajú všetkých nárokov na náhradu nákladov, ktoré im vznikli pri uplatňovaní tohto dohovoru, s výnimkou výdavkov na poplatky uhradené znalcom.
2.
Ak si vybavenie žiadosti vyžaduje alebo vyžiada výdavky značnej a neobvyklej povahy, zúčastnené colné správy prerokujú stanovenie termínu a podmienok, za ktorých bude žiadosť vybavená, ako aj spôsob, ktorým budú náklady uhradené.
Článok 30
Výhrady
1.
S výnimkou ustanovení článku 20 ods. 8, článku 21 ods. 5 a článku 23 ods. 5 nemožno k tomuto dohovoru uplatniť žiadne výhrady.
2.
Členské štáty, ktoré už uzavreli medzi sebou dohody, ktoré upravujú skutočnosti uvedené v hlave IV tohto dohovoru, môžu urobiť výhrady podľa odseku 1 len vtedy, ak takéto výhrady neovplyvnia záväzky podľa týchto dohôd.
3.
Rovnako aj záväzky vyplývajúce z ustanovení dohovoru podpísaného 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach zo 14. júna 1985, ktoré umožňujú užšiu spoluprácu, nebudú dotknuté týmto dohovorom, ak ide o vzťahy medzi členskými štátmi, ktoré sú viazané tými ustanoveniami.
Článok 31
Územná pôsobnosť
1.
Tento dohovor sa vzťahuje na územia členských štátov uvedených v článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný zákonník Spoločenstva2) v znení právneho predpisu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia,3) a v nariadení (ES) č. 82/97 Európskeho parlamentu a Rady z 19. decembra 1996,4) vrátane ostrova Heligoland a územia Büsingenu pre Spolkovú republiku Nemecko (v rámci a podľa zmluvy z 23. novembra 1964 medzi Spolkovou republikou Nemecko a Švajčiarskou konfederáciou o začlenení obce Büsingen am Hochrhein do colného územia Švajčiarskej konfederácie, alebo podľa jej súčasného znenia) a obcí Livigno a Campione d´Italia pre Taliansku republiku a na teritoriálne vody, pobrežné vody a na vzdušný priestor území členských štátov.
2.
Rada môže jednomyseľne postupom uvedeným v hlave VI Zmluvy o Európskej únii prispôsobiť odsek 1 akejkoľvek zmene ustanovení právnych predpisov Spoločenstva, na ktoré uvedený odsek odkazuje.
Článok 32
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento dohovor prijmú členské štáty v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.
2.
Členské štáty oznámia depozitárovi ukončenie procesu prijatia tohto dohovoru podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
3.
Tento dohovor nadobudne platnosť 90. dňom od oznámenia uvedeného v odseku 2 štátom, ktorý bol členom Európskej únie v čase, keď Rada prijala právny predpis, ktorý predstavuje tento dohovor, ktorý ako posledný splnil túto formalitu.
4.
Do nadobudnutia platnosti tohto dohovoru môže každý členský štát pri oznámení uvedenom v odseku 2 alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť, že sa tento dohovor, s výnimkou článku 23 uplatní na vzťahy tohto štátu s členskými štátmi, ktoré urobili rovnaké vyhlásenie. Takéto vyhlásenia nadobudnú platnosť 90. dňom odo dňa ich uloženia.
5.
Tento dohovor sa vzťahuje len na žiadosti podané po dni, keď nadobudol platnosť alebo sa uplatnil medzi dožiadaným členským štátom a dožadujúcim členským štátom.
6.
Dňom nadobudnutia platnosti tohto dohovoru sa ruší Dohovor o poskytovaní vzájomnej pomoci medzi colnými správami zo 7. septembra 1967.
Článok 33
Pristúpenie
1.
Tento dohovor je otvorený na pristúpenie každému štátu, ktorý sa stane členským štátom Európskej únie.
2.
Znenie dohovoru v jazyku pristupujúceho členského štátu vypracovaného Radou Európskej únie je autentické.
3.
Listiny o pristúpení sa uložia u depozitára.
4.
Tento dohovor nadobudne platnosť vo vzťahu ku každému pristupujúcemu štátu deväťdesiatym (90.) dňom odo dňa uloženia listiny o pristúpení alebo v deň nadobudnutia platnosti dohovoru, ak nenadobudol platnosť po uplynutí uvedenej lehoty.
5.
Ak tento dohovor nenadobudol platnosť v čase uloženia listiny o pristúpení, vzťahuje sa na pristupujúci členský štát článok 32 ods. 4.
Článok 34
Zmeny
1.
Zmeny tohto dohovoru môže navrhnúť každý členský štát, ktorý je vysokou zmluvnou stranou. Všetky navrhované zmeny sa zašlú depozitárovi, ktorý ich oznámi Rade a Komisii.
2.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 31 ods. 2, zmeny dohovoru prijme Rada, ktorá ich odporučí na prijatie členským štátom v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
3.
Zmeny prijaté podľa odseku 2 nadobudnú platnosť podľa článku 32 ods. 3.
Článok 35
Depozitár
1.
Depozitárom tohto dohovoru je generálny tajomník Rady Európskej únie.
2.
Depozitár zverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev informáciu o pokroku v prijímaní a pristúpení, vykonávaní, vyhláseniach a výhradách, ako aj iných oznámeniach týkajúcich sa tohto dohovoru.
V Bruseli osemnásteho decembra roku tisícdeväťstodeväťdesiatsedem v jedinom origináli v jazykoch dánskom, holandskom, anglickom, fínskom, francúzskom, nemeckom, gréckom, írskom, talianskom, portugalskom, španielskom a švédskom, ktorých všetky texty sú rovnako autentické, takýto originál sa uloží v archíve Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie.
Za vládu Belgického kráľovstva
(podpis)
Za vládu Dánskeho kráľovstva
(podpis)
Za vládu Spolkovej republiky Nemecko
(podpis)
Za vládu Gréckej republiky
(podpis)
Za vládu Španielskeho kráľovstva
(podpis)
Za vládu Francúzskej republiky
(podpis)
Za vládu Írska
(podpis)
Za vládu Talianskej republiky
(podpis)
Za vládu Luxemburského veľkovojvodstva
(podpis)
Za vládu Holandského kráľovstva
(podpis)
Za vládu Rakúskej republiky
(podpis)
Za vládu Portugalskej republiky
(podpis)
Za vládu Fínskej republiky
(podpis)
Za vládu Švédskeho kráľovstva
(podpis)
Za vládu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
(podpis)
Príloha
Vyhlásenia, ktoré sa majú pripojiť k dohovoru a publikovať v úradnom vestníku
1.
Re článok 1 ods. 1 a článok 28
S odkazom na výnimky z povinnosti poskytnúť pomoc podľa článku 28 dohovoru Taliansko vyhlasuje, že vybavovanie žiadostí o vzájomnú pomoc na základe dohovoru v súvislosti s porušením právnych predpisov, ktoré podľa talianskych právnych predpisov nie sú porušeniami vnútroštátnych colných predpisov alebo colných predpisov Spoločenstva, môže – z dôvodov týkajúcich sa rozdelenia právomocí medzi domácimi orgánmi v oblasti predchádzania a stíhania trestných činov – poškodiť verejný záujem alebo iné základné štátne záujmy.
2.
Re článok 1 ods. 2 a článok 3 ods. 2
Dánsko a Fínsko vyhlasujú, že pojem „súdne orgány“ alebo „súdny orgán“ v článku 1 ods. 2 a v článku 3 ods. 2 dohovoru vykladajú podľa svojich vyhlásení, ktoré urobili podľa článku 24 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach podpísaného v Štrasburgu 20. apríla 1959.
3.
Re článok 4 ods. 3 druhá zarážka
Dánsko vyhlasuje, že ak je dotknuté, článok 4 ods. 3 druhá zarážka sa vzťahuje len na konanie, ktorým sa osoba zúčastňuje na jednom alebo viacerých porušeniach zákona skupinou ľudí, ktorí konajú s jedným spoločným cieľom, vrátane prípadu, ak sa dotknutá osoba nezúčastňuje na páchaní konkrétneho trestného činu alebo trestných činov; táto účasť musí byť podmienená poznaním účelu a všeobecnej trestnej činnosti tejto skupiny alebo znalosťou úmyslu skupiny spáchať trestný čin alebo trestné činy.
4.
Re článok 4 ods. 3 tretia zarážka
Dánsko vyhlasuje, že ak je dotknuté, článok 4 ods. 3 tretia zarážka sa vzťahuje len na predikatívne trestné činy, vo vzťahu ku ktorým je prijatie kradnutého tovaru vždy trestné podľa dánskych právnych predpisov, vrátane oddielu 191a dánskeho Trestného zákona o prevzatí kradnutých omamných a psychotropných látok a oddielu 284 Trestného zákona o prevzatí tovaru v súvislosti s pašovaním obzvlášť nebezpečnej povahy.
5.
Re článok 6 ods. 4
Dánsko, Fínsko a Švédsko vyhlasujú, že styční dôstojníci uvedení v článku 6 ods. 4 môžu zastupovať aj záujmy Nórska a Islandu a naopak. Päť severských krajín má od roku 1982 dohodu, podľa ktorej ustanovení styční dôstojníci z jednej z týchto krajín zastupujú aj ostatné severské krajiny. Táto dohoda bola uzavretá na účely posilnenia boja proti nezákonnému obchodovaniu s omamnými a psychotropnými látkami a na zníženie ekonomického zaťaženia jednotlivých krajín spôsobeného ustanovením styčných dôstojníkov. Dánsko, Fínsko a Švédsko pripisujú veľký význam trvaniu tejto dohody, ktorá dobre funguje.
6.
Re článok 20 ods. 8
Dánsko vyhlasuje, že prijíma ustanovenia článku 20 s výhradou týchto podmienok:
V prípade prenasledovania podozrivej osoby cez hranice vykonávaného colnými orgánmi iného členského štátu na mori alebo vo vzdušnom priestore môže takéto prenasledovanie pokračovať na dánskom území vrátane dánskych teritoriálnych vôd a vzdušného priestoru nad dánskym územím a nad jeho teritoriálnymi vodami, len ak príslušné dánske úrady dali na to vopred súhlas.
7.
Re článok 21 ods. 5
Dánsko vyhlasuje, že prijíma ustanovenia článku 21 s výhradou týchto podmienok:
Cezhraničné sledovanie bez predchádzajúceho povolenia sa môže vykonať len v súlade s článkom 21 ods. 2 a 3, ak je dôvodné podozrenie, že sa tieto osoby zúčastňujú na jednom z prípadov porušení zákona uvedených v článku 19 ods. 2, ktoré môže byť podnetom na vydanie.
8.
Re článok 25 ods. 2 (i)
Členské štáty sa zaväzujú, že sa budú v Rade vzájomne informovať o opatreniach podniknutých na zabezpečenie dodržiavania záväzkov uvedených v bode (i).
9.
Vyhlásenie urobené podľa článku 26 ods. 4
Pri podpise tohto dohovoru nasledujúce štáty vyhlásili, že prijali súdnu právomoc súdneho dvora podľa postupov uvedených v článku 26 ods. 5:
● Írsko v súlade s postupmi uvedenými v článku 26 ods. 5 písm. a),
● Spolková republika Nemecko, Grécka republika, Talianska republika a Rakúska republika podľa postupov uvedených v článku 26 ods. 5 písm. b).
Vyhlásenie
Spolková republika Nemecko, Talianska republika a Rakúska republika si vyhradzujú právo vypracovať ustanovenia vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch tak, že ak otázka týkajúca sa výkladu Dohovoru o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami bude vznesená v doteraz nerozhodnutom prípade pred vnútroštátnym súdom alebo tribunálom, proti ktorých rozhodnutiu neexistuje žiaden opravný prostriedok podľa vnútroštátnych právnych predpisov, tento súd alebo tribunál sa požiada, aby postúpil vec Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.
1)
OJ L 281, 23. 11. 1995, str. 31.
2)
OJ L 302, 19. 10. 1992, s. 2.
3)
OJ L 1, 1. 1. 1995, s. 181.
4)
OJ L 17, 21. 1. 1997, s. 2.
