Predpis bol zrušený predpisom 87/2018 Z. z.
524/2007 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.12.2007 do 31.03.2018
524
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
zo 16. augusta 2007,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o radiačnej monitorovacej sieti
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 62 písm. t) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o radiačnej monitorovacej sieti, o jej úlohách a požiadavky na monitorovanie radiačnej situácie v životnom prostredí1) na účely hodnotenia a usmerňovania ožiarenia obyvateľstva.
§2 Vymedzenie pojmov
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a)
monitorovaním radiačnej situácie meranie veličín a hodnotenie výsledkov merania na účely hodnotenia rádioaktivity zložiek životného prostredia, hodnotenie a usmerňovanie ožiarenia obyvateľstva a zavádzanie ochranných opatrení,
b)
radiačným ohrozením situácia, ktorá vyžaduje vykonanie zásahu s cieľom ochrániť pracovníkov, jednotlivcov z obyvateľstva alebo obyvateľstvo ako celok,
c)
normálnou radiačnou situáciou radiačná situácia okrem radiačného ohrozenia,
d)
ústredím siete pracovná skupina, ktorá koordinuje a usmerňuje činnosť radiačnej monitorovacej siete (ďalej len „sieť“).
§3 Radiačná monitorovacia sieť a jej organizácia
(1)
Sieť pozostáva z ústredia siete, zo stálych zložiek a z pohotovostných zložiek; stále zložky a pohotovostné zložky vykonávajú monitorovanie radiačnej situácie a poskytujú namerané údaje dohodnutým spôsobom a v určenej forme ústrediu siete2) bezodkladne alebo v určených lehotách.
(2)
Stálymi zložkami sú určené stabilné monitorovacie systémy nepretržitého merania, laboratórne skupiny a mobilné skupiny, ktoré sú vytvorené na tento účel
a)
na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave,
b)
v organizáciách určených ústrednými orgánmi štátnej správy podľa odseku 4, ktoré sa podieľajú na monitorovaní za normálnej radiačnej situácie.
(3)
Pohotovostnými zložkami sú mobilné skupiny a laboratórne skupiny, ktoré sú na tento účel
a)
vytvorené v jadrových zariadeniach v Slovenskej republike v súlade s ich havarijnými plánmi,
b)
vytvorené na úrade, Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave,
c)
vytvorené v organizáciách určených ústrednými orgánmi štátnej správy podľa odseku 4,
d)
zriadené podľa osobitných predpisov.3)
(4)
(5)
Pri radiačnom ohrození činnosť siete koordinuje a odborne usmerňuje ústredie siete, pričom sa monitorovanie vykonáva podľa
a)
vnútorných havarijných plánov,6)
b)
plánov ochrany obyvateľstva,7)
c)
požiadaviek orgánov štátnej správy alebo obcí, ktoré riadia záchranné práce podľa osobitného predpisu,8)
d)
požiadaviek a usmernení ústredia siete.
§4 Ústredie siete
(1)
Úrad v spolupráci so stálymi zložkami a pohotovostnými zložkami siete vypracúva návrhy na inováciu prístrojového vybavenia siete a na implementáciu nových postupov a metód merania rádioaktivity v zložkách životného prostredia a hodnotenia ožiarenia.
(2)
Ústredie siete pri normálnej radiačnej situácii
a)
koordinuje a odborne usmerňuje činnosť siete,
b)
v spolupráci so stálymi zložkami siete vypracúva metodické pokyny a návody na monitorovanie a zabezpečuje pravidelné porovnávacie merania,
c)
organizačne pripravuje a riadi výcvik stálych zložiek siete, vypracúva plán havarijných cvičení, najmenej dvakrát ročne organizuje havarijné cvičenia a vyhodnocuje ich,
d)
zbiera a spracúva výsledky monitorovania získané sieťou,
e)
eviduje výsledky monitorovania získané sieťou a vypracúva výročné správy o ožiarení obyvateľstva,
f)
hodnotí úroveň ožiarenia obyvateľstva a príspevok činností vedúcich k ožiareniu obyvateľstva,
g)
v prípade potreby na základe záverov a analýz výsledkov monitorovania pripravuje podklady pre návrhy na usmerňovanie ožiarenia obyvateľstva.
(3)
Ústredie siete pri radiačnom ohrození
a)
spolupracuje s centrom havarijnej odozvy pri Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky pri spracúvaní podkladov na rozhodovanie o vykonaní a ukončení zásahov a ochranných opatrení,
b)
zbiera a spracúva výsledky monitorovania, vyhodnocuje radiačnú situáciu a vypracúva jej prognózy,
c)
vypracúva správy a informácie o ožiarení obyvateľstva v dôsledku radiačnej havárie,
d)
koordinuje a odborne usmerňuje postupný prechod z monitorovacieho režimu pri radiačnom ohrození do režimu monitorovania za normálnej radiačnej situácie.
§5 Požiadavky na monitorovanie pri normálnej radiačnej situácii
(1)
Základné požiadavky na monitorované položky, merané veličiny, spôsoby merania, na najmenší počet miest meraní, na frekvenciu a citlivosť meraní pri normálnej radiačnej situácii na vypracovanie monitorovacieho plánu sú uvedené v prílohe č. 1. Podrobnosti o monitorovaných položkách, sledovaných veličinách, miestach merania a frekvencii merania zabezpečovaných jednotlivými stálymi zložkami sa uvádzajú v monitorovacom pláne siete.
(2)
Rozsah monitorovania pri normálnej radiačnej situácii sa stanovuje tak, aby bolo možno
a)
zistiť údaje o radiačnej situácii v rozsahu a kvalite, ktorú žiadajú príslušné orgány a inštitúcie Európskej únie,
b)
získať podklady na systematické hodnotenie a usmerňovanie ožiarenia obyvateľstva a vplyvu zdrojov ožiarenia,
c)
získať podklady na hodnotenie vplyvu vykonávania činností vedúcich k ožiareniu na rádioaktivitu v životnom prostredí,
d)
zistiť dlhodobé trendy a odchýlky od normálnych hodnôt,
e)
zabezpečiť udržiavanie a zlepšovanie organizačnej, technickej a personálnej spôsobilosti siete a jej pripravenosť na havarijné situácie.
§6 Požiadavky na monitorovanie pri radiačnom ohrození
(1)
Požiadavky na monitorované položky, merané veličiny, spôsob merania, frekvenciu a počet meraní a na citlivosť merania pri radiačnom ohrození sú uvedené v prílohe č. 2.
(2)
Monitorovanie v skorej fáze sa vykonáva jednoduchými a rýchlymi metódami, a to:
a)
stabilnými monitorovacími systémami,
b)
mobilnými skupinami,
c)
leteckým monitorovaním.
(3)
Monitorovanie v prechodnej fáze, v neskorej fáze a pri sledovaní dlhodobej rádioaktívnej kontaminácie životného prostredia po radiačnej havárii sa vykonáva citlivými meraniami a podrobnými analýzami, a to:
a)
stabilnými monitorovacími systémami,
b)
mobilnými a laboratórnymi skupinami.
(4)
Priority monitorovania, monitorované položky, merané veličiny a rozsah monitorovania sa prispôsobujú aktuálnej situácii, charakteru radiačného ohrozenia, úrovni a druhu rádioaktívnej kontaminácie, aktuálnym meteorologickým podmienkam, charakteru a rozmerom zasiahnutého územia, dostupným prostriedkom a časovému obmedzeniu alebo iným okolnostiam.
(5)
Prevádzkovatelia jadrových zariadení pri radiačnom ohrození, ktoré vzniklo na jadrovom zariadení, ktoré prevádzkujú, zabezpečia prenos dát o rádioaktivite výpustí, havarijnom monitorovaní a monitorovaní teledozimetrickým systémom do ústredia siete.
(6)
Rozsah monitorovania pri radiačnom ohrození sa stanovuje tak, aby bolo možné
a)
overiť, či došlo k radiačnej havárii,
b)
určiť prognózy ďalšieho vývoja rádioaktívnej kontaminácie životného prostredia,
c)
zistiť charakter rádioaktívnej kontaminácie, úroveň a priestorovú distribúciu rádioaktívnej kontaminácie,
d)
vykonať odhad ožiarenia obyvateľstva,
e)
hodnotiť účinnosť vykonaných opatrení alebo zásahov,
f)
zhodnotiť záťaž obyvateľstva po skončení havárie.
§7 Poskytovanie informácií o radiačnej situácii na území Slovenskej republiky
Úrad predkladá spracované údaje o radiačnej situácii orgánom štátnej správy a na informovanie verejnosti vo forme informácií a správ.9)
§8 Požiadavky na doplňujúce údaje potrebné na hodnotenie ožiarenia obyvateľstva
(1)
Údaje o uvoľnenej alebo uniknutej rádioaktivite z pracovísk, na ktorých sa vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, poskytuje úradu prevádzkovateľ pracoviska, na ktorom došlo k vypusteniu alebo úniku rádioaktívnych látok.
(2)
Ak sú na vyhodnotenie radiačnej situácie potrebné údaje o uniknutej alebo uvoľnenej rádioaktivite z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v zahraničí alebo o rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia v zahraničí, úrad tieto údaje získava priamo od príslušných inštitúcií v zahraničí alebo prostredníctvom ich kontaktných inštitúcií v Slovenskej republike.
(3)
Úrad použije na hodnotenie ožiarenia obyvateľstva aj overené výsledky monitorovania radiačnej situácie získané pri výkone štátneho zdravotného dozoru, výsledky monitorovania, ktoré zabezpečujú fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, a výsledky monitorovania, ktoré zabezpečujú fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby na základe povolenia úradu na vykonávanie činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.
(4)
Ďalšie údaje, ak sú potrebné na hodnotenie ožiarenia obyvateľstva, si úrad vyžiada v rámci spolupráce s ústrednými orgánmi štátnej správy.
§9 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2007.
v z. Daniel Klačko v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 524/2007 Z. z.
Požiadavky na monitorovanie pri normálnej radiačnej situácii
Vysvetlivka
Ak sa v prílohe č. 1 a v prílohe č. 2 na meranie aktivity v monitorovanej položke používa ako kritérium požadovanej citlivosti merania minimálna detegovateľná aktivita (MDA), stanovuje sa pre hladinu spoľahlivosti 95 % podľa vzťahu
a)
pre nespektrometrické merania
kde
MDA je minimálna detegovateľná aktivita [Bq, Bq/kg],
nB je početnosť impulzov pozadia,
tB je doba merania pozadia,
tS je doba merania vzorky,
η je detekčná účinnosť,
R je chemická výťažnosť,
V je množstvo vzorky (objem, hmotnosť,...),
b)
pre spektrometrické merania
kde
MDA je minimálna detekovateľná aktivita [Bq, Bq/kg,...],
p je počet kanálov v oblasti, z ktorej bola stanovená plocha píku,
P je plocha interferujúceho píku, t. j. plocha píku na energii E stanovená pri meraní pozadia bez prítomnosti vzorky,
Bi, Bj je počet impulzov v i-tom kanáli na ľavej strane píku a j-tom kanáli na pravej strane píku v oblasti, z ktorej sa odhaduje pozadie pod píkom,
sp2 je variancia charakterizujúca chybu odhadu plochy P interferujúceho píku,
tB je doba merania pozadia,
tS je doba merania vzorky,
η je detekčná účinnosť fotónov s energiou E,
γ je zastúpenie fotónov s energiou E v rozpadovej schéme daného rádionuklidu,
m je počet kanálov na každej strane píku slúžiacich na určenie pozadia,
V je množstvo vzorky (objem, hmotnosť,...).
Príloha č. 2 k vyhláške č. 524/2007 Z. z.
Požiadavky na monitorovanie pri radiačnom ohrození
1)
§ 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.
2)
§ 5 ods. 6 písm. j) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
§ 14 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany.
4)
§ 28 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5)
§ 8 písm. a) a § 9 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok.
6)
§ 4 vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 55/2006 Z. z. o podrobnostiach v havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie.
7)
§ 13 vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 55/2006 Z. z.
§ 8 písm. a) a § 9 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z. z.
§ 8 písm. a) a § 9 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z. z.
9)
§ 5 ods. 5 písm. p) zákona č. 355/2007 Z. z.
