650/2005 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2021
650
ZÁKON
z 13. decembra 2005
o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Základné ustanovenia
§1
(1)
Tento zákon upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky v trestnom konaní pri vydávaní, uznávaní a vykonávaní príkazu na zaistenie majetku v Európskej únii (ďalej len „príkaz na zaistenie“).
(2)
Tento zákon sa použije vo vzťahu k Dánskemu kráľovstvu a Írskej republike. Vo vzťahu k iným členským štátom Európskej únie sa tento zákon použije primerane a v rozsahu, v akom osobitný predpis o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu1) neustanovuje inak.
§2
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
štátom pôvodu členský štát, ktorého justičný orgán určený právnym poriadkom tohto štátu vydal, schválil alebo akýmkoľvek iným spôsobom potvrdil príkaz na zaistenie (ďalej len „vydanie príkazu na zaistenie“),
b)
vykonávajúcim štátom členský štát, na ktorého území sa nachádza majetok, na ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný,
c)
majetkom akýkoľvek majetok bez rozdielu, či ide o hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, hmotný majetok alebo nehmotný majetok a právne dokumenty a listiny, ktoré osvedčujú právny nárok na takýto majetok, ktorý justičný orgán štátu pôvodu považuje za majetok, ktorý
1.
je výnosom z trestného činu alebo ktorého hodnota zodpovedá úplne alebo čiastočne takému výnosu, alebo
2.
bol použitý alebo určený na spáchanie trestného činu,
d)
prepadnutím majetku aj prepadnutie veci, zhabanie veci alebo akékoľvek iné obdobné odobratie majetku na základe právoplatného rozhodnutia justičného orgánu štátu pôvodu,
e)
justičným orgánom justičný orgán členského štátu oprávnený podľa právneho poriadku štátu pôvodu alebo právneho poriadku vykonávajúceho štátu na vydanie, uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie.
(2)
Ak je Slovenská republika vykonávajúcim štátom, na účely osobitného predpisu o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu je vykonávajúcim orgánom2) prokurátor okresnej prokuratúry príslušný podľa § 8 ods. 1.
§3 Rozsah použitia príkazu na zaistenie
(1)
Príkaz na zaistenie môže vydať justičný orgán na účely zaistenia majetku, ak má byť predmetom prepadnutia majetku.
(2)
Vykonávanie príkazu na zaistenie sa uskutočňuje medzi členskými štátmi podľa zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov.
(3)
Justičný orgán Slovenskej republiky môže uznať a vykonať príkaz na zaistenie, ak skutok, pre ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odsek 4 neustanovuje inak.
(4)
Na účely uznania a vykonania príkazu na zaistenie justičný orgán Slovenskej republiky neskúma trestnosť skutku podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak
a)
sa vykonanie príkazu na zaistenie žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu,
b)
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno za taký trestný čin uložiť, je podľa právneho poriadku štátu pôvodu najmenej tri roky a
c)
skutok bol justičným orgánom štátu pôvodu označený ako
1.
účasť na zločinnom spolčení,
2.
terorizmus,
3.
obchodovanie s ľuďmi,
4.
sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,
5.
nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,
6.
nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,
7.
korupcia,
8.
podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,
9.
legalizácia príjmov z trestnej činnosti,
10.
falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,
11.
počítačová kriminalita,
12.
trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,
13.
uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,
14.
vražda, závažné ublíženie na zdraví,
15.
nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,
16.
únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,
17.
rasizmus a xenofóbia,
18.
organizovaná krádež alebo organizovaná a ozbrojená lúpež,
19.
nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,
20.
podvodné konanie,
21.
vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,
22.
falšovanie, pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcia,
23.
falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,
24.
falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,
25.
nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,
26.
nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,
27.
obchodovanie s odcudzenými vozidlami,
28.
znásilnenie,
29.
podpaľačstvo,
30.
trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,
31.
nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla, alebo
32.
sabotáž.
(5)
Na to, aby justičný orgán štátu pôvodu zaradil trestný čin, pre ktorý je vydaný príkaz na zaistenie, do niektorej z kategórií podľa odseku 4, sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu zhodovali.
§4 Spôsob styku a zasielanie písomností
(1)
V konaní podľa tohto zákona sa justičný orgán štátu pôvodu a justičný orgán vykonávajúceho štátu stýkajú priamo. Justičný orgán Slovenskej republiky vykoná na zistenie príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu potrebné opatrenia; na tento účel použije najmä kontaktné body Európskej justičnej siete zriadené v členských štátoch podľa osobitného predpisu.3)
(2)
Príkaz na zaistenie a ostatné písomnosti podľa tohto zákona možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie ich písomného znenia a posúdenie ich hodnovernosti.
Postup justičných orgánov Slovenskej republiky ako orgánov štátu pôvodu
§6 Príslušnosť justičného orgánu Slovenskej republiky ako štátu pôvodu
Justičným orgánom Slovenskej republiky oprávneným na vydanie príkazu na zaistenie je v súlade s Trestným poriadkom prokurátor, sudca pre prípravné konanie alebo súd.
§7 Príkaz na zaistenie a osvedčenie
(1)
Ak je potrebné zaistiť majetok, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, justičný orgán Slovenskej republiky zašle justičnému orgánu vykonávajúceho štátu príkaz na zaistenie takého majetku a osvedčenie. Osvedčenie sa zasiela na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2; správnosť jeho obsahu sa potvrdí podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky justičného orgánu Slovenskej republiky. Ak to považuje justičný orgán Slovenskej republiky za potrebné, osobe priamo dotknutej príkazom na zaistenie sa tento príkaz doručí až po jeho vykonaní justičným orgánom vykonávajúceho štátu.
(2)
Ak bol zaistený majetok podľa odseku 1, zašle justičný orgán Slovenskej republiky justičnému orgánu vykonávajúceho štátu žiadosť o uznanie a vykonanie rozhodnutia o prepadnutí majetku bezodkladne po nadobudnutí jeho právoplatnosti.
(3)
Ak nie je možné pripojiť žiadosť podľa odseku 2, osvedčenie musí obsahovať pokyn, aby zaistenie trvalo až do doby predloženia takej žiadosti vrátane predpokladaného termínu jej predloženia.
(4)
Ak zaistenie majetku, na ktoré sa príkaz na zaistenie vzťahuje, bolo justičným orgánom Slovenskej republiky zrušené alebo obmedzené, oznámi bezodkladne justičný orgán Slovenskej republiky túto skutočnosť justičnému orgánu vykonávajúceho štátu.
(5)
Príkazom na zaistenie podľa odseku 1 sa rozumie rozhodnutie vydané podľa Trestného poriadku.
(6)
Príkaz na zaistenie a ostatné písomnosti a informácie súvisiace s vykonaním príkazu na zaistenie zasiela justičný orgán Slovenskej republiky v slovenskom jazyku. Osvedčenie zasiela justičný orgán Slovenskej republiky preložené do úradného jazyka vykonávajúceho štátu alebo do jedného z úradných jazykov vykonávajúceho štátu, alebo do iného jazyka, s ktorým súhlasí vykonávajúci štát; rovnako sa postupuje, ak sa má doplniť neúplné osvedčenie na základe výzvy justičného orgánu vykonávajúceho štátu.
(7)
Ustanovenie odseku 6 sa použije s primeraným prihliadnutím na zásadu vzájomnosti. Na tento účel vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) vyhlásenie o vzájomnosti, ktoré je pre justičné orgány Slovenskej republiky záväzné.
Spoločné a prechodné ustanovenia
Spoločné ustanovenia
§20
(1)
Ministerstvo spravodlivosti je oprávnené požadovať od štátu pôvodu úhradu nákladov, ktoré vyplatilo ako náhradu škody, ak
a)
justičný orgán Slovenskej republiky uznal príkaz na zaistenie vydaný justičným orgánom štátu pôvodu a zabezpečil jeho vykonanie,
b)
justičný orgán štátu pôvodu oznámil justičnému orgánu Slovenskej republiky, že príkaz na zaistenie bol v štáte pôvodu právoplatne zrušený, a
c)
ministerstvo spravodlivosti vyplatilo náhradu škody osobe, ktorej majetok bol na základe zrušeného príkazu na zaistenie zaistený, a táto škoda vznikla v súvislosti s uznaním a vykonaním príkazu na zaistenie vydaného justičným orgánom štátu pôvodu.
(2)
Nárok na úhradu nákladov vyplatených ako náhradu škody podľa odseku 1 sa uplatňuje formou žiadosti na príslušný orgán štátu pôvodu podľa právnych predpisov štátu pôvodu. V žiadosti alebo k nej pripojených písomnostiach sa uvedie výška vyplatenej náhrady škody a jej odôvodnenie, údaje o orgáne príslušnom na prijatie úhrady vrátane bankového spojenia na účel poukázania požadovanej výšky úhrady alebo požiadavka na iný spôsob poskytnutia úhrady, prípadne aj ďalšie údaje vyplývajúce z právneho poriadku štátu pôvodu.
(3)
Ministerstvo spravodlivosti nie je oprávnené požadovať od štátu pôvodu úhradu vyplatenej náhrady škody, ktorá bola spôsobená výlučne nesprávnym postupom orgánov Slovenskej republiky.
(4)
Na účely postupu podľa odsekov 1 až 3 je justičný orgán Slovenskej republiky povinný zaslať ministerstvu spravodlivosti potrebné informácie a podklady.
§21
(1)
Ministerstvo spravodlivosti uhradí za splnenia podmienky vzájomnosti na základe žiadosti vykonávajúceho štátu, ktorý uznal a vykonal príkaz na zaistenie vydaný justičným orgánom Slovenskej republiky, ním požadovanú úhradu nákladov vyplatených ako náhradu škody, ak
a)
došlo k právoplatnému zrušeniu príkazu na zaistenie vydaného justičným orgánom Slovenskej republiky,
b)
škoda, ktorú vykonávajúci štát uhradil v súlade so svojím právnym poriadkom, bola spôsobená v dôsledku príkazu na zaistenie vydaného justičným orgánom Slovenskej republiky,
c)
žiadosť vykonávajúceho štátu o úhradu nákladov vyplatených vykonávajúcim štátom ako náhradu škody alebo písomnosti k nej pripojené uvádzajú výšku vyplatenej náhrady škody, ktorej úhrada sa požaduje, jej odôvodnenie a údaje o orgáne príslušnom na prijatie úhrady vrátane bankového spojenia na účel poukázania požadovanej výšky úhrady alebo požiadavku na iný spôsob poskytnutia úhrady, a
d)
k žiadosti uvedenej v písmene c) je pripojené právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu vykonávajúceho štátu o náhrade škody.
(2)
Ak žiadosť vykonávajúceho štátu neobsahuje potrebné údaje, vyzve ministerstvo spravodlivosti príslušný orgán vykonávajúceho štátu, aby ju v určenej lehote doplnil. Zároveň je povinné ho upozorniť na dôsledky nevyhovenia tejto výzve. Ak nevyhovie príslušný orgán vykonávajúceho štátu tejto výzve v určenej lehote bez toho, aby uviedol dôvody, pre ktoré tak nemohol urobiť, ministerstvo spravodlivosti žiadosti nevyhovie.
(3)
Ministerstvo spravodlivosti neuhradí vykonávajúcemu štátu náhradu škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym postupom orgánov vykonávajúceho štátu.
(4)
Na účely postupu podľa odsekov 1 až 3 je justičný orgán Slovenskej republiky povinný zaslať ministerstvu spravodlivosti potrebné informácie a podklady.
§22
V konaní podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
§23
Týmto zákonom nie je dotknutý postup justičných orgánov Slovenskej republiky podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
§24
Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe č. 1.
§25 Prechodné ustanovenie
Ak členský štát požiadal Slovenskú republiku o zaistenie majetku alebo dôkazov pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, slovenské orgány postupujú podľa doterajších predpisov.
§26 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2017
Na konanie o príkaze na zaistenie majetku alebo príkaze na zaistenie dôkazov v Európskej únii, ktoré sa začalo pred 15. októbrom 2017, sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 14. októbra 2017.
Čl. II
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 11 ods. 3 sa slovo „osem“ nahrádza slovom „desať“.
2.
V § 41 ods. 1 prvej vete sa vypúšťajú slová „ktorých sa dopustil jedným skutkom,“.
3.
V § 41 ods. 2 prvej vete sa za slová „úmyselných trestných činov“ vkladajú čiarka a slová „z ktorých aspoň jeden je zločinom,“.
4.
V § 47 ods. 2 sa slová „hoci už bol za takéto trestné činy“ nahrádzajú slovami „ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu,“.
5.
V § 66 ods. 2 sa vypúšťajú slová „aj na predchádzajúci spôsob života odsúdeného a“.
6.
V § 105 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo osoby mladšej ako pätnásť rokov, ktorá spáchala trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201“.
7.
V § 122 ods. 2 písm. a) sa slová „obsahom písomnosti“ nahrádzajú slovami „obsahom tlačoviny“.
8.
V § 166 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b).
Čl. III
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 ods. 1 na konci druhej vety sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.“.
2.
V § 16 ods. 1 písmeno a) znie:
„a)
o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo“.
3.
V § 62 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná“.
4.
V § 72 ods. 2 sa posledná veta nahrádza týmito vetami: „Pred rozhodnutím o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby musí byť obvinený vypočutý. O ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby, návrhu na predĺženie lehoty väzby alebo žiadosti obvineného o prepustenie z väzby možno rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí, ak zo žiadostí nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba obvineného vypočuť na verejnom zasadnutí, alebo ak obvinený v žiadosti o prepustenie z väzby výslovne nepožiadal o výsluch a zároveň neuviedol nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré sú významné na rozhodnutie.“.
5.
V § 76 ods. 5 sa vypúšťa druhá veta.
6.
V § 79 odsek 4 znie:
„(4)
Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu.“.
7.
V § 185 ods. 4 sa vypúšťa slovo „senátu“.
8.
V § 186 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
9.
V § 237 ods. 3 písm. b) sa za slovo „prečinoch“ vkladajú slová „a zločinoch“ a slovo „päť“ sa nahrádza slovom „osem“ a za slovo „rokov“ sa vkladá čiarka a pripájajú sa slová „pokiaľ tento zákon neustanovuje inak“.
10.
V § 238 ods. 1 sa slovo „súd“ nahrádza slovom „predseda senátu“, slovo „preskúma“ sa nahrádza slovom „prezrie“ a slová „jeho výsledky dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd“ sa nahrádzajú slovami „ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať.“.
11.
V § 238 sa vypúšťa odsek 3.
12.
V § 241 ods. 1 sa za slovo „prečin“ vkladajú slová „a zločin“ a slovo „päť“ sa nahrádza slovom „osem“.
13.
V § 243 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo prečin“ a slovo „päť“ sa nahrádza slovom „osem“.
14.
V § 256 ods. 4 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 3“.
15.
V § 281 ods. 2 sa slová „v § 215 ods. 3“ nahrádzajú slovami „v § 215 ods. 2 alebo 3“.
16.
V § 287 ods. 1 prvej vete sa vypúšťa slovo „majetkovú“ a za slovo „škodu“ sa vkladajú slová „uvedenú v § 46 ods. 1,“ a v druhej vete sa za slovo „vinného“ vkladajú slová „alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.“.
17.
V § 331 ods. 2 sa za slovo „zločine,“ vkladajú slová „na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje osem rokov,“.
18.
V § 334 ods. 2 sa bodka za číslicou „4“ nahrádza bodkočiarkou a vkladajú sa slová „ak s dohodou o vine a treste nesúhlasí poškodený, postupuje sa primerane podľa § 232 ods. 3 posledná veta.“.
19.
V § 334 odsek 3 znie:
„(3)
Ak súd dohodu o vine a treste v navrhnutom rozsahu neschváli alebo obvinený odpovedal na niektorú otázku „nie”, uznesením vráti vec prokurátorovi do prípravného konania; ak je obvinený vo väzbe a súd zároveň nerozhodol o prepustení obvineného na slobodu, pokračuje väzba v prípravnom konaní, ktorá však nesmie spolu s väzbou už vykonanou v prípravnom konaní presiahnuť lehotu uvedenú v § 76 ods. 7.“.
20.
V § 349 ods. 2 sa za slová „súhrnný trest“ vkladajú slová „alebo spoločný trest“.
21.
§ 370 vrátane nadpisu znie:
§370 Lehota a miesto podania
(1)
Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu, ak sa podáva dovolanie v neprospech obvineného.
(2)
Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.
(3)
Ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.“.
22.
V § 490 ods. 4 písm. b) sa slová „§ 496“ nahrádzajú slovami „§ 495“.
23.
V § 494 ods. 3 sa slová „§ 77 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 76“.
24.
V § 495 ods. 2 sa slová „§ 523 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 522 ods. 1“ a slová „§ 523 ods. 2“ sa nahrádzajú slovami „§ 522 ods. 2“.
25.
V § 497 ods. 3 sa slová „§ 550“ nahrádzajú slovami „§ 549“.
26.
V § 516 ods. 2 sa slová „druhej alebo tretej hlavy“ nahrádzajú slovami „druhého dielu alebo tretieho dielu tejto hlavy“.
27.
V § 521 ods. 6 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 5“.
28.
V § 549 ods. 3 sa slová „do cudziny“ nahrádzajú slovami „z cudziny“.
29.
§ 566 znie:
§566
(1)
V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona podanej pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa doterajšieho zákona.
(2)
Vo veciach, ktoré nadobudli právoplatnosť do 31.decembra 2005, môže minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor na podnet podať sťažnosť pre porušenie zákona do 31. marca 2006, pokiaľ lehota uvedená v § 272 doterajšieho zákona neuplynie skôr; konanie sa vykoná podľa doterajšieho zákona.
(3)
Dovolanie podľa tohto zákona možno podať len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 656/2004 Z. z. sa mení takto:
V § 50 ods. 1 sa vypúšťajú slová „ak škoda nedosahuje výšku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom,“.
Čl. V
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 650/2005 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 196, 2. 8. 2003).
Príloha č. 2 k zákonu č. 650/2005 Z. z.
1)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 303, 28. 11. 2018).
2)
Čl. 2 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2018/1805.
3)
Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).