Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty 2002 – úplné znenie

Znenie účinné: od 01.01.2002
Časové verzie:
530/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2002
530
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
zo 6. decembra 2001
o Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ustanovuje:
§1 Územie chránenej krajinnej oblasti
(1)
Územie Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty1) (ďalej len „chránená krajinná oblasť“) sa nachádza v katastrálnych územiach Borov, Čabalovce, Čertižné, Dlhoňa, Driečna, Habura, Havranec, Hostovice, Kalinov, Kečkovce, Krajná Bystrá, Krajná Porúbka, Medvedzie, Medzilaborce, Ňagov, Nižný Komárnik, Oľšinkov, Osadné, Palota, Príkra, Roztoky, Svetlice, Šarbov, Vápeník, Vydraň, Výrava, Vyšná Jablonka, Vyšná Písaná a Vyšný Komárnik.
(2)
Chránená krajinná oblasť má výmeru 25 307,1072 ha; jej územie je vymedzené v prílohe.
§2 Dokumentácia
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice chránenej krajinnej oblasti, sú uložené na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Prešove, na Okresnom úrade v Humennom, na Okresnom úrade v Medzilaborciach, na Okresnom úrade v Snine, na Okresnom úrade v Stropkove a na Okresnom úrade vo Svidníku.
§3 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 70/1977 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
§4 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2002.
László Miklós v. r.
Príloha k vyhláške č. 530/2001 Z. z.
VYMEDZENIE ÚZEMIA CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI VÝCHODNÉ KARPATY
Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty (ďalej len „chránená krajinná oblasť“) sa rozprestiera na území Prešovského kraja v okrese Humenné v katastrálnom území Vyšná Jablonka, v okrese Medzilaborce v katastrálnych územiach Borov, Čabalovce, Čertižné, Habura, Kalinov, Medzilaborce, Ňagov, Oľšinkov, Palota, Svetlice, Vydraň a Výrava, v okrese Snina v katastrálnych územiach Hostovice a Osadné, v okrese Stropkov v katastrálnom území Driečna a v okrese Svidník v katastrálnych územiach Dlhoňa, Havranec, Kečkovce, Krajná Bystrá, Krajná Porúbka, Medvedzie, Nižný Komárnik, Príkra, Roztoky, Šarbov, Vápeník, Vyšná Písaná a Vyšný Komárnik.
Územie oblasti je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom k 1. 1. 2000 a podľa lesníckych organizačných máp v mierke 1 : 25 000 so stavom
– k 1. 1. 1998 pre lesný hospodársky celok Havaj,
– k 1. 1. 1998 pre lesný hospodársky celok Kapišová,
– k 1. 1. 1998 pre lesný hospodársky celok Krajná Poľana,
– k 1. 1. 1992 pre lesný hospodársky celok Krásny Brod,
– k 1. 1. 1992 pre lesný hospodársky celok Medzilaborce,
– k 1. 1. 1992 pre lesný hospodársky celok Nižná Jablonka,
– k 1. 1. 1999 pre lesný hospodársky celok Svidník,
– k 1. 1. 1995 pre lesný hospodársky celok Výrava.
Z týchto máp bola hranica oblasti prenesená do základnej mapy Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000 na tieto mapové listy:
28-13 Vyšný Mirošov,
28-14 Nižný Komárnik,
28-32 Medzilaborce,
28-41 Výrava,
28-43 Papín.
Hranica oblasti vychádza z východiskového bodu na slovensko-poľskej hranici medzi hraničnými stĺpmi č. 56/1 a 56/2 pri kóte Malý Horský, pokračuje južným smerom po hranici lesného porastu približne 100 m, potom sa lomí východným smerom na bočný hrebeň, ktorým schádza južným a juhovýchodným smerom k spevnenej lesnej ceste na katastrálnej hranici Osadné – Hostovice. Pokračuje katastrálnou hranicou západným smerom k odbočke lesnej cesty, ktorú sleduje jej pravým okrajom juhovýchodným smerom až k hranici poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu. Odtiaľ, sledujúc hranicu lesa, pokračuje severozápadným, západným a juhozápadným smerom až k poľnej ceste, ktorej okrajom sa západným a severozápadným smerom vracia k intravilánu obce Osadné, ktorý obchádza zo západnej strany až po pravostranný prítok Udavy. Odtiaľ pokračuje západným smerom ku kóte 483, hrebeňom schádza južným smerom k poľnej ceste, ktorej okrajom pokračuje severozápadným smerom k štátnej ceste Hostovice – Nižná Jablonka. Po pravej strane cesty pokračuje juhozápadným smerom k úpätiu svahu, ktorý obchádza z pravej strany severným, severovýchodným a severozápadným smerom k údoliu bezmenného potoka, ktorým pokračuje severovýchodným smerom k pravému vrcholu bezmenného kopca. Odtiaľ severozápadným smerom hrebeňom pokračuje k hranici lesa, ktorú sleduje juhozápadným a severozápadným smerom k štátnej ceste Nižná Jablonka – Vyšná Jablonka. Po jej pravej strane pokračuje k obci Vyšná Jablonka, ktorej intravilán obchádza z východnej, severnej a západnej strany k hranici lesa. Kopírujúc hranicu lesa, pokračuje južným, západným a severným smerom ku katastrálnej hranici Vyšná Jablonka – Svetlice. Sledujúc katastrálnu hranicu južným smerom ku kóte 562 Blažová, pokračuje hranica oblasti hranicou lesa severozápadným smerom na kótu 498, z ktorej pokračuje juhozápadným smerom až k štátnej ceste Nižná Jablonka – Svetlice, odtiaľ sa okrajom poľnej cesty vracia na severovýchod a sever, sledujúc ďalšiu poľnú cestu severovýchodným smerom, odtiaľ pokračuje dolinou bezmenného pravostranného prítoku severozápadným smerom, obchádzajúc kótu 494 z východnej a severnej strany, smerujúc k severnej časti intravilánu obce Svetlice. Odtiaľ pokračuje ľavou stranou pevnej cesty severovýchodným smerom až k odbočke cesty severným smerom, po ktorej pokračuje súbežne s vodným tokom až po jeho rozdvojenie, stáča sa na severovýchod k poľnej ceste, ktorou sa vracia juhozápadným smerom pod úpätie kóty 552. Pokračuje severozápadným smerom nad intravilánom obce Oľšinkov a hospodárskym dvorom až k odbočke zo štátnej cesty Výrava – Oľšinkov. Sledujúc západný okraj lesnej cesty, pokračuje hranica severným smerom po hranicu lesa. Hranicou lesa ide severným, východným a západným smerom až k pevnej ceste vedľa potoka Veľká Výrava. Pretínajúc cestu a potok, pokračuje pravou stranou potoka až pod sútok potokov Veľká Výrava a Suchá Výrava na katastrálnu hranicu Výrava – Čabalovce. Odtiaľ ide severným smerom súbežne s potokom Suchá Výrava, asi po 600 m sa lomí severozápadným a západným smerom a schádza poľnou cestou k intravilánu obce Čabalovce, časť Sterkovce, ktorý obchádza zo severovýchodu, a úpätím Kýčery pokračuje severozápadným smerom, obchádza intravilán obce Čabalovce zo severovýchodu, pokračuje úpätím Kýčery až po pravostranný prítok Čabalovského potoka, kde pokračuje poľnou cestou severným smerom až po kríženie poľnej cesty s vodným tokom, odkiaľ sa vracia južným a juhozápadným smerom pod úpätie kóty 531 Kýčerka. Odtiaľ pokračuje severozápadným smerom úpätím kót 531 Kýčerka, 524 a 540 Kýčera až k intravilánu Medzilaboriec, ktorý obchádza z východnej strany k štátnej ceste Medzilaborce – Vydraň. Odtiaľ pokračuje pravou stranou potoka Vydranka až za obec Vydraň k pravostrannému prítoku Husársky potok. Odtiaľ pokračuje severovýchodným smerom Husárskym potokom, prekračuje štátnu cestu Vydraň – Palota a hranicou lesa ide severovýchodným, severozápadným, západným a severným smerom až k pevnej ceste a vtoku potoka Daňová do Hlbokého potoka, odkiaľ pokračuje pravou stranou potoka Daňová severovýchodným smerom, lomí sa na severozápad a hranicou lesa pokračuje na úroveň intravilánu obce Kalinov, juhozápadným smerom schádza k intravilánu, pretína štátnu cestu Vydraň – Kalinov a pokračuje juhozápadným smerom katastrálnou hranicou Kalinov – Medzilaborce a následne Borov – Medzilaborce až na hranicu lesa v katastri obce Borov, ktorú kopíruje severozápadným smerom
až po ľavostranný prítok Borového potoka, ktorý v mieste kríženia s poľnou cestou pretína, a pokračuje juhozápadným smerom poľnou cestou, prechádza severozápadným smerom úpätím kóty 484, pretína Borový potok, pravostranným prítokom a následne poľnou cestou pokračuje ďalej severozápadným smerom. Z východnej a severnej strany obchádza kótu 486 až do údolia k potoku Slížov. Odtiaľ pokračuje severným smerom poľnou cestou, po približne 300 m sa lomí na severozápad, prechádza pevnú lesnú cestu a potok Habura, obchádza južným a západným smerom kótu 562 Kýčera, pretína ľavostranný bezmenný prítok Laborca a poľnou cestou pokračuje severozápadným smerom k ďalšiemu bezmennému ľavostrannému prítoku Laborca, kde schádza južným smerom až k štátnej ceste Habura – Čertižné. Západným smerom sleduje štátnu cestu v dĺžke asi 300 m, potom sa lomí severovýchodne, východne a severne a súbežne s ľavostranným prítokom Laborca pokračuje severozápadným a severným smerom jeho pravou stranou až k hranici lesa severovýchodne od obce Čertižné. Sledujúc hranicu lesa, pokračuje západným smerom, pretína potok Čertižnianka, obchádza hranicou lesa kótu 652 Kameň a schádza juhozápadným smerom k pevnej ceste Čertižné – štátna hranica. Pevnou cestou sa vracia juhovýchodným smerom k obci Čertižné, kde sa lomí juhozápadným smerom, pretína Laborec a pokračuje stržou do polovice svahu, odkiaľ sa lomí na juhovýchod a dolinou schádza k poľnej ceste. Poľnou cestou pokračuje juhozápadným smerom až k hranici lesa, ktorou potom ide východným, severným a juhozápadným smerom k hranici okresu Medzilaborce, západne od kóty 680 Lesíky. Prekračujúc hranicu okresu, pokračuje juhozápadným smerom poľnou cestou juhozápadne od kóty 592 a následne hranicou lesa, potom hranicou lesného porastu až k intravilánu obce Driečna, ktorý obchádza zo severovýchodnej strany k potoku Chotčianka. Pokračuje pravou stranou potoka Chotčianka severozápadným smerom k poľnej ceste, ktorou sa hranica stáča na západ a severozápad až na katastrálnu hranicu Driečna – Suchá, severozápadne od kóty 627 Stavenec. Odtiaľ pokračuje severným a severozápadným smerom, sledujúc hrebeň a zároveň katastrálnu hranicu Driečna – Suchá až po stret katastrálnych hraníc Driečna, Suchá, Príkra. Tu sa hranica lomí juhozápadným smerom a sledujúc katastrálnu hranicu Príkra – Suchá, Príkra – Miroľa, Príkra – Bodružal, Nižný Komárnik – Bodružal a Nižný Komárnik – Krajná Poľana, pokračuje k štátnej ceste Svidník – Vyšný Komárnik. Odtiaľ pokračuje hranicou lesa severovýchodným smerom a schádza k obci Nižný Komárnik z južnej strany, obchádza intravilán z južnej, východnej, severnej a západnej strany k pevnej ceste Nižný Komárnik – Krajná Bystrá, ktorou pokračuje severozápadným smerom k obci Krajná Bystrá, ktorej intravilán obchádza z východnej a severnej strany, pokračuje severozápadným smerom, pretínajúc trvalé trávne porasty až k hranici lesa. Od hranice lesa pokračuje juhozápadným smerom k spevnenej ceste Krajná Bystrá – Medvedie, ktorou pokračuje k intravilánu obce Medvedie. Intravilán obchádza z východnej a severovýchodnej strany po rázcestie štátnej cesty, pretína odbočku na Krajnú Porúbku a pokračuje okrajom štátnej cesty Medvedie – Šarbov po katastrálnu hranicu Medvedie – Šarbov. Sledujúc katastrálnu hranicu západným smerom, pokračuje na hrebeň, z ktorého schádza juhozápadným smerom k obci Vyšná Písaná, ktorej intravilán obchádza zo severnej strany, a sledujúc hranicu lesa, pokračuje západným a juhovýchodným smerom, kde južne od kóty 517 Vrch sa lomí na západ a pokračuje severozápadným smerom cez kótu 517 Vrch, ďalej hrebeňom po kótu 529, odkiaľ schádza juhozápadným smerom lesnou cestou, prechádza hrebeňom Dubica, západným a severozápadným smerom schádza do údolia potoka Mazgalica. Odtiaľ pokračuje hranicou lesa juhozápadným smerom, pretína štátnu cestu Dlhoňa – Havranec a juhozápadným smerom prechádza cez trvalé trávne porasty až po hranicu lesa. Odtiaľ pokračuje juhozápadným, južným a juhovýchodným smerom po hranici lesa až po katastrálnu hranicu Svidnička – Dlhoňa. Sledujúc katastrálnu hranicu Svidnička – Dlhoňa západným smerom a následne katastrálnu hranicu Svidnička – Vápeník juhovýchodným smerom, vchádza do katastrálneho územia Vápeníka hranicou lesa severozápadným smerom. Severozápadne od obce Vápeník sa hranica stáča južným smerom, sledujúc bezmenný vodný tok, obchádza intravilán obce zo západu, poľnou cestou pokračuje južne a potom západne až k obci Kečkovce. Intravilán obce obchádza poľnou cestou z východnej strany, smerujúc severným smerom po Kečkovský potok. Hranica pokračuje ľavým brehom Kečkovského potoka severným a severozápadným smerom, vchádzajúc do katastra obce Roztoky. Ďalej pokračuje ľavým brehom Kečkovského potoka severozápadným a severným smerom po pravostranný bezmenný prítok, tu sa hranica lomí západným, potom severozápadným, juhozápadným a severozápadným smerom a hranicou lesného porastu nadväzuje na štátnu hranicu Slovenská republika – Poľsko medzi hraničnými kameňmi č. 188/2 a 188/3. Odtiaľ pokračuje východným smerom, pričom kopíruje štátnu hranicu až po východiskový bod.
Chránená krajinná oblasť má 5 099,8548 ha poľnohospodárskej pôdy, 19 508,5032 ha lesnej pôdy, 119,9622 ha vodných plôch, 153,6118 ha zastavaných plôch a 425,1752 ha ostatných plôch.
1)
Príloha č. 1 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.