Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch

Znenie účinné: od 01.11.2000 do 31.12.2002 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
309/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2000 do 31.12.2002
309
ZÁKON
z 19. septembra 2000,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 sa vypúšťa písmeno j).
2.
V § 3 odsek 2 znie:
„(2)
Za cudzinca mladšieho ako 18 rokov, ak nenadobudol plnoletosť skôr podľa osobitného predpisu,1) robí právne úkony jeho zákonný zástupca, a ak sa cudzinec na území Slovenskej republiky zdržiava bez svojho zákonného zástupcu, ustanovený opatrovník. To isté platí, ak ide o cudzinca, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.“.
Poznámka pod čiarou k odseku 2 znie:
„1)
§ 13 Zákona o rodine.“.
Doterajší odkaz 1 a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz 1a; číslovanie ďalších odkazov sa nemení.
3.
V § 4 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „do 24 hodín“, za slovom „zdržiava“ sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „ak mu v tom nebránia závažné dôvody,“.
4.
V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
5.
V § 7 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Ministerstvo prizná na účel zlúčenia rodiny postavenie utečenca
a)
manželovi utečenca, ak ich manželstvo trvá v štáte, ktorý utečenec opustil z dôvodov ustanovených v odseku 1,
b)
slobodným deťom utečenca do 18 rokov ich veku.
(3)
Žiadatelia o priznanie postavenia utečenca uvedení v odseku 2 sa po dobu konania o priznanie postavenia utečenca musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.
6.
V § 8 písmeno c) znie:
„c)
prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu alebo bezpečnú krajinu pôvodu; to neplatí, ak cudzinec preukáže, že v jeho prípade nemožno túto krajinu za takú považovať, alebo ak ide o opakovanú žiadosť a konanie o priznanie postavenia utečenca bolo zastavené podľa § 12 ods. 1 písm. a) a b),“.
7.
§ 10 vrátane nadpisu znie:
§10 Skrátené konanie
(1)
Ak o priznanie postavenia utečenca požiada cudzinec, ktorého žiadosť je zjavne neopodstatnená, alebo ak prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu alebo bezpečnú krajinu pôvodu, ministerstvo o nej rozhodne najneskôr do 30 dní od začatia konania.
(2)
Zjavne neopodstatnenou žiadosťou sa rozumie žiadosť, ak cudzinec
a)
nezakladá svoju žiadosť na dôvodoch uvedených v § 7, ale len na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok,
b)
bez náležitého vysvetlenia
1.
zakladá svoju žiadosť na nepravej totožnosti alebo na falšovaných dokladoch, o ktorých aj počas pohovoru tvrdí, že sú pravé,
2.
po predložení žiadosti o priznanie postavenia utečenca úmyselne poskytne nepravdivé ústne alebo písomné vyhlásenia,
3.
úmyselne poškodí, zničí alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa zbaví cestovného dokladu alebo iného dokladu dôležitého na konanie o priznanie postavenia utečenca s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť alebo sťažiť posudzovanie žiadosti,
4.
úmyselne neoznámi, že už v minulosti predložil svoju žiadosť o priznanie postavenia utečenca v jednej krajine alebo vo viacerých krajinách, najmä ak používa nepravú totožnosť,
5.
predloží svoju žiadosť o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky až s úmyslom odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie po tom, čo takúto žiadosť v minulosti nepredložil,
6.
nesplní povinnosti, ktoré mu ustanovuje tento zákon.
(3)
Ministerstvo môže v tomto konaní rozhodnúť aj o opakovanej žiadosti.
(4)
Proti rozhodnutiu ministerstva podľa odsekov 1 a 3 možno podať rozklad v lehote siedmich dní od jeho doručenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Podanie rozkladu má odkladný účinok.“.
8.
V § 12 sa vypúšťa odsek 3.
9.
Nadpis pod § 13 znie: „Rozhodnutie v konaní o priznanie postavenia utečenca“.
10.
V § 13 odsek 3 znie:
„(3)
Rozhodnutie vydané v konaní o priznanie postavenia utečenca sa doručuje žiadateľovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi, pobytovému utečeneckému táboru a Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov; s rozhodnutím musí byť žiadateľ oboznámený v jazyku, ktorému rozumie.“.
11.
V § 14 sa ods. 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
sa písomne vzdá postavenia utečenca.“.
12.
V § 14 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu“.
13.
V § 15 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „O rozklade proti rozhodnutiu vydanom v skrátenom konaní rozhodne minister do 30 dní.“.
14.
V § 24 odsek 3 znie:
„(3)
Ministerstvo môže na nevyhnutný čas umiestniť cudzinca, ktorému nepriznalo postavenie utečenca, v pobytovom utečeneckom tábore. Ustanovenie odseku 1 sa v tomto prípade použije primerane.“.
15.
Doterajší text § 27 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
V konaní o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začatom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa predpisov platných v čase začatia konania.“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2000.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.