Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

Znenie účinné: od 01.09.2000 do 31.12.2005 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
173/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.2000 do 31.12.2005
173
ZÁKON
z 12. mája 2000,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965 Zb., zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb., zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 178/1990 Zb., zákona č. 303/1990 Zb., zákona č. 558/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1994 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 1998 uverejneného pod č. 222/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z. a zákona č. 272/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 12 ods. 12 sa za slová „trestných činov uvedených v treťom oddiele tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (ďalej len „korupcia“)“ vkladajú slová „a v § 158 Trestného zákona“.
2.
V § 17 sa slová „krádeže podľa § 247 ods. 5 a 6, podvodu podľa § 250 ods. 4 a 5“ nahrádzajú slovami „krádeže podľa § 247 ods. 5, ak bol čin uvedený v odseku 1 alebo 2 spáchaný členom organizovanej skupiny, a ods. 6, podvodu podľa § 250 ods. 4 písm. a) a ods. 5,“.
3.
V § 30 odsek 4 znie:
„(4)
Námietku zaujatosti je procesná strana povinná vzniesť bezodkladne, ako sa dozvedela o dôvodoch na jej vznesenie. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.“.
4.
§ 31 znie:
§31
(1)
Ak z dôvodov uvedených v § 30 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte; o vylúčení sudcu Najvyššieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu.
(2)
V ostatných prípadoch o vylúčení z dôvodov uvedených v § 30 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody dotýkajú, a to aj bez návrhu. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného konania.
(4)
O sťažnosti rozhoduje orgán bezprostredne nadriadený orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
(5)
O vylúčení sudcu krajského súdu ako odvolacieho súdu a sudcu Najvyššieho súdu rozhodne iný senát toho istého súdu.
(6)
O námietke zaujatosti procesnej strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne (§ 30 ods. 4), sa nekoná.“.
5.
V § 43 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Práva preštudovať spis sa môže poškodený výslovne vzdať.“.
6.
Doterajší text § 68 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Ak v prípravnom konaní sudca návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby nevyhovie, rozhodne o tom uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením (§ 74 ods. 2) uvedie v zápisnici o úkone.“.
7.
V § 74 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Proti uzneseniu o nevzatí do väzby môže prokurátor podať sťažnosť ihneď po vyhlásení uznesenia.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
8.
V § 77 ods. 2 v prvej vete sa za slová „ju prepustiť na slobodu“ vkladá čiarka a slová „ak rozhodne o nevzatí do väzby,“.
9.
V § 88b ods. 1 prvá veta znie:
„Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestných činov uvedených v osobitnom zákone, trestných činov korupcie a trestného činu podľa § 158 Trestného zákona možno použiť agenta.“.
10.
V § 94 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a svedka, ktorého totožnosť je utajená“.
11.
V § 101 odsek 5 znie:
„(5)
Pred výsluchom svedka, ktorého totožnosť je utajená, orgán činný v trestnom konaní v záujme ochrany svedka vykoná podľa potreby vhodné opatrenia, ktorými sú najmä zmena vzhľadu a hlasu svedka, jeho výsluch s využitím technických zariadení vrátane zariadení určených na prenos zvuku a obrazu.“.
12.
V § 110 ods. 2 sa slová „štátny ústav“ nahrádzajú slovom „ústav“.
13.
V § 143 ods. 1 sa za slová „do troch dní od oznámenia uznesenia (§ 137)“ vkladajú slová „s výnimkou sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väzby (§ 74 ods. 2)“.
14.
V § 146 ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou sťažnosti podľa § 74 ods. 2“.
15.
§ 146 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, sudca predloží vec nadriadenému krajskému súdu na rozhodnutie ihneď. Predloženie spisu zabezpečí policajný orgán najneskôr nasledujúci pracovný deň.“.
16.
§ 147 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
O sťažnosti podľa § 74 ods. 2 rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie.“.
17.
V § 149 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby“.
18.
§ 149 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí obvineného do väzby, ihneď nariadi, aby ho policajné orgány dodali do miesta výkonu väzby.“.
19.
V § 166 ods. 1 prvé dve vety znejú:
„Ak vyšetrovateľ uzná vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie obžaloby, umožní obvinenému a obhajcovi, poškodenému alebo jeho splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania; tohto práva sa môže poškodený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený. Na možnosť preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania upozorní vyšetrovateľ obvineného a jeho obhajcu najmenej tri dni vopred.“.
20.
V § 166 ods. 2 sa za slová „boli riadne upozornení“ vkladajú slová „alebo sa poškodený tohto práva výslovne vzdal“.
21.
V § 197 ods. 1 sa za slová „dlhší čas“ vkladajú slová „alebo sa má vyslúchnuť agent, ohrozený svedok, chránený svedok alebo svedok, ktorého totožnosť je utajená, s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu“.
22.
§ 197 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak sa vykonáva výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu mimo pojednávacej siene, zúčastní sa ho náhradný sudca.“.
23.
V § 209 sa za slová „predseda senátu urobí vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka“ vkladajú slová „(§ 101 ods. 5)“.
24.
V § 233 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na konanie o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
25.
V § 233 ods. 4 sa slová „aspoň päťdňová lehota na prípravu“ nahrádzajú slovami „aspoň päťdňová lehota na prípravu; to neplatí pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby (§ 74 ods. 2)“.
26.
§ 233 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
„(5)
Deň verejného zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodovať o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby (§ 74 ods. 2), oznámi obvinenému, jeho obhajcovi a prokurátorovi sudca, ktorý rozhodol o nevzatí obvineného do väzby bezprostredne po tomto úkone, a urobí o tom záznam v zápisnici. Sudca pritom postupuje tak, aby bola zachovaná lehota uvedená v § 147 ods. 3; z dní vopred určených v rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby sudca oznámi ako deň verejného zasadnutia najneskôr posledný deň lehoty podľa § 147 ods. 3.
(6)
Verejné zasadnutie o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby (§ 74 ods. 2) sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu, ak o termíne konania verejného zasadnutia boli upovedomení spôsobom uvedeným v odseku 5.“.
27.
V § 314g ods. 3 sa vypúšťajú slová „trestný rozkaz sa ruší a“.

Čl. II

V súvislosti so zmenou vecnej príslušnosti krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 17) krajský súd je príslušný dokončiť v prvom stupni konanie podľa doterajších predpisov vo veciach, v ktorých bolo do dňa účinnosti tohto zákona nariadené hlavné pojednávanie.

Čl. III

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 57/1965 Zb., zákonom č. 58/1969 Zb., zákonom č. 149/1969 Zb., zákonom č. 48/1973 Zb., zákonom č. 29/1978 Zb., zákonom č. 43/1980 Zb., zákonom č. 159/1989 Zb., zákonom č. 178/1990 Zb., zákonom č. 303/1990 Zb., zákonom č. 558/1991 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1994 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 1998 uverejneného pod č. 222/1998 Z. z., zákonom č. 256/1998 Z. z., zákonom č. 272/1999 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2000.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.