Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zabezpečovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami

Znenie účinné: od 01.05.2002 do 30.09.2006 Neplatné znenie pre dnes

Predpis bol zrušený predpisom 533/2006 Z. z.

300/1996 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.2002 do 30.09.2006
300
VYHLÁŠKA
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
z 2. októbra 1996
o zabezpečovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými látkami
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva ustanovuje:
§1
Táto vyhláška upravuje podrobnosti na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok1) z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti2) v objekte alebo v komplexe objektu (ďalej len „objekt“) pri výrobe, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými látkami (ďalej len „nakladanie s nebezpečnými látkami“) a pri preprave nebezpečných látok po dopravných komunikáciách (ďalej len „preprava nebezpečných látok“).
§2
(1)
Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia určené na zníženie alebo na eliminovanie následkov pôsobenia nebezpečných látok na zabezpečenie ochrany obyvateľstva z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti (ďalej len „opatrenia“) pri nakladaní s nebezpečnými látkami a pri preprave nebezpečných látok sa členia na
a)
základné, ktoré sa vykonávajú pri každej mimoriadnej udalosti,
b)
doplnkové, ktoré sa vykonávajú pri mimoriadnej udalosti v závislosti od druhu nebezpečných látok.
(2)
Základnými opatreniami sú:
a)
monitorovanie územia,
b)
varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti,3)
c)
evakuácia osôb,4)
d)
regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,
e)
prvá predlekárska pomoc a prvá lekárska pomoc obyvateľstvu,5)
f)
použitie špeciálnych prostriedkov individuálnej ochrany svojimi zamestnancami a osobami prevzatými do starostlivosti,
g)
hygienická očista osôb,
h)
veterinárne opatrenie na úseku veterinárnej starostlivosti,6)
i)
zabezpečenie ochrany pracovníkov v objekte, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť a nachádzajú sa v oblasti ohrozenia,
j)
likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia.
(3)
Doplnkovými opatreniami z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemickej látky sú:
a)
špeciálna očista terénu, budov a materiálu,
b)
ukrytie osôb.
(4)
Doplnkovými opatreniami z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom rádioaktívnej látky sú:
a)
jódová profylaxia osôb,5)
b)
ukrytie osôb,
c)
vydanie zákazu konzumovania a používania nechránených potravín, krmív a vody5) pre osoby a zvieratá,
d)
dezaktivácia terénu, budov a materiálu,
e)
regulácia príjmu kontaminovaných potravín, krmovín a vody6) pre osoby a zvieratá.
(5)
Doplnkovými opatreniami z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom biologickej látky sú:
a)
špecifická profylaxia osôb,7)
b)
dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia oblasti ohrozenia.
(6)
Základné a doplnkové opatrenia sú súčasťou plánu ochrany obyvateľstva,8) pričom doplnkové opatrenia sa vykonávajú len v závislosti od druhu nebezpečných látok.
(7)
Plánom ochrany obyvateľstva sa rozumie súbor dokumentov, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými látkami.
(8)
Z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti sa vypracúva
a)
plán ochrany obyvateľstva pre prípad jadrovej havárie jadrového zariadenia,9)
b)
plán ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečných látok.
(9)
Textová a grafická časť plánu ochrany obyvateľstva sa spracúva podľa prílohy č. 1.
§3
(1)
Monitorovanie územia je opatrenie nevyhnutné na zistenie a hodnotenie danej situácie pred vznikom mimoriadnej udalosti, v období trvania následkov mimoriadnej udalosti a po odstránení jej následkov.
(2)
Cieľom monitorovania územia v oblasti ohrozenia je vyhodnotiť stav zložiek životného prostredia, ktoré sú ohrozené prevádzkovaním objektu vo vlastníctve štátu alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby (ďalej len „prevádzkovateľ zdroja ohrozenia“), v ktorom sa nakladá s nebezpečnými látkami.
(3)
Oblasťou ohrozenia sa rozumie ohrozené územie okolo zdroja ohrozenia, v ktorom sa pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečných látok môže ohroziť život, zdravie alebo majetok.
(4)
Oblasťou predpokladaného ohrozenia sa rozumie územie okolo havarovaného dopravného prostriedku pri preprave nebezpečných látok po dopravných komunikáciách a pri ohrození biologickými nebezpečnými látkami zo stacionárneho zdroja ohrozenia, v ktorom sa pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečných látok môže ohroziť život, zdravie alebo majetok.
(5)
Ohrozeným územím sa rozumie územie vymedzené určenou hranicou oblasti ohrozenia. Ak hranica oblasti ohrozenia prechádza len časťou zastavaného územia obce,9a) za ohrozené územie sa považuje celé zastavané územie obce. Ak veľkosť vymedzeného ohrozeného územia je menšia ako zastavané územie obce, zväčšuje sa o jednu tretinu.
(6)
Členenie oblasti ohrozenia a oblasti predpokladaného ohrozenia, ako aj spôsob jej zakresľovania z hľadiska výskytu chemických, rádioaktívnych a biologických látok sa vykonáva podľa prílohy č. 2. Postup určovania oblasti ohrozenia a oblasti predpokladaného ohrozenia sa vykonáva podľa prílohy č. 3.
(7)
Spôsob monitorovania územia v oblasti ohrozenia po vzniku mimoriadnej udalosti je súčasťou plánu ochrany obyvateľstva, ktorý vypracúva krajský úrad a okresný úrad.10)
(8)
Prevádzkovateľ zdroja ohrozenia zabezpečuje monitorovanie územia v oblasti ohrozenia a túto činnosť vykonáva nepretržite od začatia prevádzky zdroja ohrozenia.
(9)
Výsledky monitorovania územia prevádzkovateľ zdroja ohrozenia alebo právnická osoba, ktorá sa podieľa na monitorovaní, odovzdáva telefónom alebo telefaxom okresnému úradu.
§4
(1)
Reguláciou pohybu osôb a dopravných prostriedkov (ďalej len „regulácia“) pre oblasť ohrozenia sa rozumie
a)
odklonenie dopravy,
b)
zabránenie vstupu nepovolaným osobám do oblasti ohrozenia,
c)
zabezpečenie plynulosti prechodu odborných jednotiek,11) ktoré sú potrebné na záchranné, lokalizačné a likvidačné práce,
d)
zabezpečenie plynulosti odsunu osôb z oblasti ohrozenia,
e)
zabránenie evakuovanému obyvateľstvu v predčasnom návrate,
f)
zabránenie rozširovaniu následkov pôsobenia nebezpečných látok mimo oblasti ohrozenia.
(2)
Reguláciu plánuje okresný úrad. Ak oblasť ohrozenia presiahne územie jedného okresu, plánovanie regulácie koordinuje krajský úrad. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) koordinuje plánovanie regulácie, ak oblasť ohrozenia presiahne územie kraja. Regulácia sa vykonáva súčasne s varovaním obyvateľstva.
(3)
Okresný úrad podľa druhu nebezpečnej látky určí miesta, ktoré sa nachádzajú na hranici oblasti ohrozenia a na ktorých sa z hľadiska možnosti vzniku mimoriadnej udalosti zriaďujú kontrolné stanovištia, ktoré plnia tieto úlohy:
a)
zaraďovanie osôb do skupín na kontaminované a nekontaminované účinkami nebezpečných látok,
b)
triedenie dopravných prostriedkov na kontaminované a nekontaminované účinkami nebezpečných látok,
c)
sústreďovanie údajov o dopravnej situácii,
d)
evidovanie osôb a dopravných prostriedkov,
e)
regulačného stanovišťa evakuácie,12)
f)
dozimetrickej kontroly a kontroly kontaminácie osôb, vecí a techniky.
(4)
Reguláciu po vzniku mimoriadnej udalosti zabezpečuje Policajný zbor, Železničná polícia, obecná polícia alebo jednotky civilnej ochrany.13)
(5)
Reguláciu po vzniku mimoriadnej udalosti pri preprave nebezpečných látok zabezpečuje Policajný zbor, obec, okresný úrad.14)
(6)
Krajský úrad koordinuje reguláciu pre oblasť predpokladaného ohrozenia, ak mimoriadna udalosť presiahne územie jedného okresu.
(7)
Ministerstvo koordinuje reguláciu pre oblasť predpokladaného ohrozenia, ak mimoriadna udalosť presiahne územie jedného kraja.
(8)
Varovanie obyvateľstva sa vykonáva súčasne s opatreniami uvedenými v odseku 1.
§5
(1)
Špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany osôb (ďalej len „prostriedky ochrany“) sú ochranné pomôcky na ochranu dýchacích ciest a povrchu tela; zabezpečuje ich prevádzkovateľ zdroja ohrozenia pre svojich zamestnancov a pre osoby prevzaté do starostlivosti, ktoré svojou činnosťou ohrozuje.
(2)
Prostriedky ochrany sa používajú bez vyzvania ihneď po varovaní obyvateľstva po vzniku mimoriadnej udalosti.15)
§6
(1)
Hygienická očista osôb (ďalej len „očista“) je zameraná na obmedzenie pôsobenia alebo na odstránenie nebezpečných látok z povrchu ich tela.
(2)
Očista sa plánuje osobitne pre obyvateľstvo a osobitne pre členov jednotiek civilnej ochrany, ktoré sú určené na záchranné, lokalizačné a likvidačné práce.
(3)
Očista sa člení na
a)
čiastočnú, ktorá zabezpečí obmedzenie pôsobenia následkov nebezpečných látok na čo najmenšiu možnú mieru; vykonáva sa ihneď po kontaminácii svojpomocou dostupnými prostriedkami,
b)
úplnú, ktorá zabezpečí odstránenie následkov nebezpečných látok z povrchu tela; vykonáva sa v čo najkratšom čase po opustení kontaminovaného priestoru vo vopred určených zariadeniach civilnej ochrany.16)
(4)
Očistu v zariadeniach civilnej ochrany zabezpečujú alebo vykonávajú:
a)
prevádzkovateľ zdroja ohrozenia pre svojich zamestnancov a jednotky civilnej ochrany zriadené pre potrebu vlastného objektu,
b)
právnické osoby pre svojich zamestnancov, ak vytvárajú jednotky civilnej ochrany,
c)
okresný úrad a obec pre zamestnancov právnických osôb, ktoré nevytvárajú jednotky civilnej ochrany, a pre ostatné obyvateľstvo, ako aj pre jednotky pridelené z iných územných celkov na vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác.
(5)
Zariadenia civilnej ochrany16) sú:
a)
miesto civilnej ochrany na vykonávanie hygienickej očisty, dezaktivácie a špeciálnej očisty,
b)
stanica civilnej ochrany na dekontamináciu odevov,
c)
stanica civilnej ochrany na dekontamináciu dopravných prostriedkov,
d)
stanica civilnej ochrany na vykonávanie hygienickej očisty,
e)
chemické laboratórium civilnej ochrany,
f)
kontrolné stanovište.
§7
Zabezpečenie ochrany pracovníkov v objekte, v ktorom nie je možné skončiť pracovnú činnosť, a tento objekt je v oblasti ohrozenia, spočíva najmä v zabezpečení
a)
ochrany dýchacích ciest a nekrytých častí tela osôb,
b)
ukrytia osôb,
c)
režimu práce, odpočinku a striedania pracovníkov v zmene.
§8
(1)
Likvidácia úniku nebezpečných látok predstavuje najmä
a)
zabezpečenie takého počtu zamestnancov vybavených prostriedkami na ochranu dýchacích ciest a celoplošnej ochrany tela, aby sa zabezpečila účinnosť zásahu,
b)
zabezpečenie technických prostriedkov určených na likvidáciu úniku nebezpečných látok a nebezpečného odpadu v súlade s osobitnými predpismi,17)
c)
zabezpečenie hasiacich alebo zrieďovacích látok,
d)
určenie lokalizačných a likvidačných prác zameraných na zabránenie úniku nebezpečných látok z poškodených technologických zariadení prevádzkovateľa, ako je napr. utesnenie trhlín, uzavretie armatúr a nakladanie s nebezpečným odpadom podľa osobitných predpisov,18)
e)
určenie hranice bezpečnej oblasti, za ktorú sa bude evakuovať obyvateľstvo z oblasti ohrozenia a za ktorou budú umiestnené prostriedky určené na likvidáciu úniku nebezpečných látok,
f)
odstránenie netesných prepravných cisterien z blízkosti obývaných priestorov a ich umiestnenie na voľnom priestranstve,
g)
zabezpečenie ochrany osôb v priestore úniku nebezpečnej látky vodnou hmlou, ak to chemická povaha látky dovoľuje.
(2)
Zamedzenie nekontrolovaného šírenia nebezpečných látok predstavuje najmä
a)
zabezpečenie tých zamestnancov, ktorí sú vybavení prostriedkami na ochranu dýchacích ciest a celoplošnej ochrany tela, na zachytenie, zbieranie, prečerpanie a odvoz nahromadených nebezpečných látok do spracovateľského zariadenia,
b)
zabezpečenie technických prostriedkov, ktoré sú určené na zamedzenie nekontrolovaného šírenia nebezpečných látok,
c)
zabezpečenie dekontaminačných, neutralizačných a dezinfekčných látok,
d)
zabránenie šírenia plynných nebezpečných látok mimo priestoru, v ktorom sa vykonávajú likvidačné práce zrážaním rozprášenou vodou alebo vodnými stenami, ak to chemická povaha látok dovoľuje.
§9
(1)
Špeciálna očista terénu, budov a materiálu (ďalej len „špeciálna očista“) predstavuje odstránenie chemických nebezpečných látok z ich povrchov.
(2)
Špeciálnu očistu plánujú a zabezpečujú podľa významu dopravných komunikácií a podľa významu budov, ktoré majú vplyv na život územného celku:
a)
prevádzkovateľ zdroja ohrozenia pre oblasť ohrozenia a objekt,
b)
podnikatelia pre svoje objekty v oblasti ohrozenia, ak organizujú jednotky civilnej ochrany,
c)
okresný úrad a obec pre oblasť ohrozenia a pre oblasť predpokladaného ohrozenia, ak nepostačujú prostriedky prevádzkovateľa zdroja ohrozenia.
§10
(1)
Dezaktivácia je odstránenie rádioaktívnych nebezpečných látok z povrchu terénu, budov a materiálu na úroveň prípustných limitov.
(2)
Dezaktivácia sa plánuje a zabezpečuje obdobne ako špeciálna očista podľa § 9 ods. 2.
§11
(1)
Ukrytie19) pre oblasť ohrozenia plánuje podľa druhu nebezpečných látok a ich účinkov na ľudský organizmus a realizuje v ochranných stavbách20)
a)
okresný úrad v súčinnosti s právnickými osobami a fyzickými osobami,
b)
obec,
c)
podnikatelia pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti.
(2)
Ukrytie počas pôsobenia nebezpečných látok sa uprednostňuje pred evakuáciou.
§12
(1)
Dezinfekcia a dezinsekcia je ničenie choroboplodných zárodkov a článkonožcov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo ako prenášači choroboplodných zárodkov po vzniku mimoriadnej udalosti s únikom biologickej nebezpečnej látky.
(2)
Deratizácia je ničenie hlodavcov alebo zveri, ktorá predstavuje nebezpečenstvo ako prenášač choroboplodných zárodkov, článkonožcov alebo nebezpečných látok spôsobujúcich ochorenie ľudí a zvierat po vzniku mimoriadnej udalosti.
(3)
Dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia sa v oblasti predpokladaného ohrozenia vopred neplánuje a zabezpečuje sa obdobne ako špeciálna očista podľa ustanovenia § 9 ods. 2 a na základe zhodnotenia situácie po vzniku mimoriadnej udalosti.
§13
(1)
Ministerstvo na základe analýzy možného ohrozenia osôb a majetku na území republiky pre prípad mimoriadnej udalosti odporúča krajskému úradu opatrenia, ktoré zabezpečuje v prípade, že oblasť ohrozenia presahuje územie jedného kraja.
(2)
Krajský úrad na základe analýzy možného ohrozenia osôb a majetku na území kraja pre prípad mimoriadnej udalosti odporúča okresnému úradu opatrenia, ktoré zabezpečuje v prípade, že oblasť ohrozenia presahuje územie jedného okresu.
(3)
Krajský úrad vyrozumieva o preprave nebezpečných látok tie okresné úrady, cez ktorých územné obvody sa uskutočňuje preprava nebezpečných látok.
(4)
Krajský úrad na základe oznámenia odosielateľa alebo príslušného orgánu colnej správy o preprave nebezpečných látok oznámi údaje o preprave nebezpečných látok21) tomu krajskému úradu, na ktorého územie preprava smeruje.
(5)
Okresný úrad na základe analýzy územia okresu z hľadiska vzniku možných mimoriadnych udalostí a podľa druhu nebezpečných látok v pláne ochrany obyvateľstva
a)
určuje, ktoré opatrenia sa budú realizovať v rámci jeho pôsobnosti,
b)
zabezpečuje realizáciu ďalších opatrení, ktoré sú potrebné na likvidáciu úniku nebezpečných látok, ak tieto opatrenia nepatria do pôsobnosti iných orgánov štátnej správy, prevádzkovateľa zdroja ohrozenia, podnikateľov alebo obce,
c)
vymedzuje pre každý zdroj ohrozenia opatrenia, ktoré prevádzkovateľ zdroja ohrozenia zabezpečuje na ochranu obyvateľstva,
d)
vymedzuje pre podnikateľov v oblasti ohrozenia opatrenia, ktoré sú povinní zabezpečiť pre svojich zamestnancov a pre osoby, ktoré môžu byť bezprostredne ohrozené.
(6)
Okresný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa zdroja ohrozenia
a)
určí iné opatrenia v prípade, že prevádzkovateľ zdroja ohrozenia v rámci svojej podnikateľskej činnosti trvale zníži nakladanie s nebezpečnými látkami,
b)
zruší povinnosť podľa odseku 5 v prípade zmeny technológie s vylúčením používania nebezpečných látok.
§14
(1)
Odosielatelia pred realizáciou prepravy nebezpečných látok, jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva, ktorých preprava sa uskutočňuje na základe povolenia vydaného Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky, okrem plnenia povinností uvedených v osobitných predpisoch22) oznamujú údaje o preprave a dopravnom prostriedku, ktorým sa vykonáva preprava nebezpečných látok podľa prílohy č. 4, orgánu civilnej ochrany krajského úradu, z ktorého územného obvodu sa preprava uskutočňuje, a to najneskôr pred začatím prepravy.23) Zoznam nebezpečných látok je uvedený v prílohe č. 5.
(2)
Odosielateľ nebezpečných látok pri preprave v cestnej doprave vybavuje vodiča sprievodnými dopravnými dokladmi, písomnými pokynmi pre prípad nehody, označuje jednotlivé kusy nákladu, prípadne vozidlo bezpečnostnými značkami a prekontroluje výstroj a vybavenie vozidla určeného na vykonanie prepravy podľa osobitných predpisov.24)
(3)
Orgán colnej správy na cestnom hraničnom priechode oznamuje orgánu civilnej ochrany krajského úradu dostupné údaje podľa prílohy č. 4 písm. c), e), f), i) a j) a zástupca železničnej stanice na železničnom hraničnom priechode oznamuje orgánu civilnej ochrany krajského úradu údaje podľa prílohy č. 4 písm. c), e), f), g) a j) o tranzitnej preprave a dopravnom prostriedku, ktorým sa vykonáva preprava nebezpečných látok,25) okamžite po vstupe na územie republiky a po opustení územia republiky; ak ide o prepravu jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva, nahlasuje údaje o tranzitnej preprave aj Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.
(4)
Pri havárii dopravných prostriedkov, ktoré prepravujú nebezpečné látky,
a)
dopravca a podnikatelia, ktorí zabezpečujú odstraňovanie následkov havárie, sa podieľajú na vyrozumení v oblasti predpokladaného ohrozenia nebezpečnými látkami, na regulácii v oblasti predpokladaného ohrozenia nebezpečnými látkami, na likvidácii úniku nebezpečných látok alebo na znížení nebezpečenstva ohrozenia životov, zdravia, majetku a životného prostredia, ak to nepatrí do pôsobnosti orgánov štátnej správy alebo obcí,
b)
odosielateľ pri odstraňovaní následkov havárie spolupracuje s orgánmi miestnej štátnej správy a s obcami pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti, pri vykonávaní asanácie podľa pokynov príslušných orgánov štátnej správy v súlade s osobitnými predpismi25) a pri zneškodňovaní všetkých odpadov,26) ktoré vznikli v dôsledku mimoriadnej udalosti a jej likvidácie, a to spôsobom, ktorý neohrozuje život, zdravie ani majetok ľudí, ani životné prostredie.
(5)
Odosielateľ a dopravca zabezpečujú vo svojich objektoch pohotovosť pracovníkov zaradených do jednotiek civilnej ochrany počas trvania prepravy rádioaktívnych látok.
§15
Orgány, ktoré vydali opatrenia na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok pri ich výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, ich upravia v súlade s touto vyhláškou do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia jej účinnosti.
§16
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembra 1996.27)
Gustáv Krajči v. r.
Príloha č. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z.
TEXTOVÁ A GRAFICKÁ ČASŤ PLÁNU OCHRANY OBYVATEĽSTVA
A.
Textová časť
1.
Textová časť plánu ochrany obyvateľstva obsahuje
a)
plán varovania a vyrozumenia obyvateľstva,
b)
plán evakuácie obyvateľstva,
c)
zoznam členov havarijných komisií,
d)
plán zvolania členov havarijných komisií,
e)
plán monitorovania územia,
f)
plán hygienickej očisty a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu,
g)
plán prípravy obyvateľstva,
h)
plán prípravy a nácvikov činnosti havarijných komisií,
i)
plán kontrolnej činnosti,
j)
plán zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany vrátane špeciálnych prostriedkov individuálnej ochrany,
k)
plán zabezpečenia činnosti v objekte, v ktorom nie je možné skončiť pracovnú činnosť,
l)
prehľad zdrojov ohrozenia,
m)
prehľad mimoriadnych udalostí,
n)
prehľad prepráv nebezpečných látok,
o)
prehľad nebezpečných látok s uvedením
1.
druhu nebezpečnej látky,
2.
obchodného názvu,
3.
chemického zloženia,
4.
vlastností,
5.
množstva,
p)
rozhodnutie o realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany obyvateľstva.
2.
Pre prípad havárie jadrového zariadenia textová časť obsahuje aj
a)
plán dozimetrického zabezpečenia,
b)
plán regulácie pohybu osôb a zabezpečenia jódovej profylaxie,
c)
plán dezaktivácie, ktorého súčasťou je plán likvidácie a trvalého uloženia dezaktivačných prostriedkov a ostatného kontaminovaného materiálu, ktorý po použití predstavuje rádioaktívny materiál,
d)
plán regulácie spotreby potravín, krmovín a vody.
B.
Grafická časť
1.
Grafická časť plánu ochrany obyvateľstva sa vypracúva na mapových listoch a obsahuje údaje o
a)
polohe zdroja nebezpečnej látky s predbežným vyhodnotením oblasti ohrozenia,
b)
evakuačných trasách a priestoroch umiestnenia evakuovaných osôb,
c)
rozmiestnení kontrolných stanovíšť,
d)
rozmiestnení zariadení na varovanie s vyznačením hranice spoľahlivého účinku,
e)
miestach stacionárneho a trasách mobilného monitorovania,
f)
objektoch vyžadujúcich osobitnú starostlivosť,
g)
trasách presunu, nasadenia síl a prostriedkov, ako aj o priestoroch ich rozmiestnenia,
h)
rozmiestnení jednotiek a zariadení civilnej ochrany.
2.
Grafická časť plánu ochrany obyvateľstva sa vypracúva na mapách alebo plánoch obcí v mierkach 1:1 440, 1:2 880, 1:5 000 alebo 1:10 000, na okresnej úrovni v mierkach 1:25 000 alebo 1:50 000, na krajskej a republikovej úrovni v mierkach 1:100 000, 1:200 000 alebo 1:500 000 podľa konkrétnych podmienok a možností.
Príloha č. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z.
ČLENENIE OBLASTI OHROZENIA A OBLASTI PREDPOKLADANÉHO OHROZENIA A SPÔSOB ICH ZAKRESĽOVANIA
A.
Chemické látky
1.
Oblasť ohrozenia sa člení na
a)
pásmo, v ktorom sa pôsobenie nebezpečných látok prejaví ohrozením života, zdravia alebo majetku (ďalej len „pásmo smrteľného ohrozenia“),
b)
pásmo, v ktorom sa pôsobenie nebezpečných látok prejaví ohrozením života, zdravia alebo majetku (ďalej len „pásmo ohrozenia zdravia“).
2.
Oblasť predpokladaného ohrozenia sa člení na
a)
pásmo priameho ohrozenia nebezpečnými látkami, ktorého vonkajšia hranica je minimálne 50 metrov od zdroja ohrozenia daná stredovým uhlom 360o,
b)
ochranné pásmo, ktorého vonkajšia hranica je minimálne 100 metrov od zdroja ohrozenia daná stredovým uhlom 360O,
c)
pásmo ohrozenia výparmi nebezpečnej látky, ktoré je na účely predbežného vyhodnotenia dané 40o výsečou, pričom jej stred je orientovaný v smere prízemného vetra,
d)
bezpečný priestor, v ktorom sa výskyt nebezpečnej látky nepredpokladá a ktorý je vzdialený najmenej 100 metrov od miesta výskytu nebezpečnej látky.
3.
Na účely spracovania plánu ochrany obyvateľov sa na vyhodnotenie oblasti ohrozenia pri mimoriadnej udalosti s únikom chemickej látky používa stredový uhol 360o. Miesto výskytu nebezpečnej látky sa označuje typovou značkou
100 x,
kde
" je značka miesta výskytu nebezpečnej látky,
„100“ je množstvo nebezpečnej látky v tonách,
„x“ je druh nebezpečnej látky vyznačený chemickou značkou.
4.
Hranica pásma smrteľného ohrozenia sa zakresľuje dvojitou modrou čiarou, hranica ohrozenia zdravia jednoduchou modrou prerušovanou čiarou a typová značka modrou farbou vyfarbená žltou farbou.
5.
Pri zakresľovaní jednotlivých pásiem ohrozenia bezprostredne po vzniku mimoriadnej udalosti sa na účely predbežného vyhodnotenia používa stredový uhol 40O, pričom stred pásiem je orientovaný v smere prízemného vetra.
6.
Hranica pásma priameho ohrozenia sa zakresľuje plnou červenou čiarou, hranica ochranného pásma a pásma ohrozenia výparmi sa zakresľuje dvojitou prerušovanou modrou čiarou.
B.
Rádioaktívne látky
1.
Oblasť ohrozenia sa v prípade jadrovej havárie člení
a)
na územie
1.
vymedzené 30-kilometrovým okruhom okolo jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach,
2.
vymedzené 20-kilometrovým okruhom okolo jadrového zariadenia v Mochovciach,
b)
na pásmo
1.
vymedzené 5-kilometrovou, 10-kilometrovou a 30-kilometrovou vzdialenosťou od zdroja v Jaslovských Bohuniciach,
2.
vymedzené 5-kilometrovou, 10-kilometrovou a 20-kilometrovou vzdialenosťou od zdroja v Mochovciach,
c)
na 16 sektorov s veľkosťou stredového uhla 22,5o, pričom stred prvého sektora je orientovaný na sever.
2.
Z oblasti ohrozenia sa v prípade jadrovej havárie a na základe skutočnej meteorologickej situácie vyčleňuje aj
a)
bližšie ohrozené územie, ktoré predstavuje 5-kilometrové pásmo a 5 sektorov v 10-kilometrovom pásme, pričom stred prostredného z nich je orientovaný v smere prízemného vetra,
b)
ohrozené územia, ktoré predstavuje 5 sektorov od 10-kilometrového pásma do 30-kilometrového pásma pri zdroji v Jaslovských Bohuniciach alebo od 10-kilometrového pásma do 20-kilometrového pásma pri zdroji v Mochovciach, pričom stred prostredného z nich je orientovaný v smere prízemného vetra.
3.
Pri preprave nebezpečných látok s možnosťou úniku rádioaktívnych látok sa oblasť ohrozenia neplánuje.
4.
V plánovacej dokumentácii sa hranica pásma vymedzená vzdialenosťou
a)
5 km od zdroja ohrozenia označuje písmenom A a zakresľuje sa prerušovanou čiarou čiernej farby,
b)
10 km od zdroja ohrozenia označuje písmenom B a zakresľuje sa plnou čiarou hnedej farby,
c)
20 km a 30 km od zdroja ohrozenia označuje písmenom C a zakresľuje sa prerušovanou čiarou červenej farby.
5.
Pri vzniku jadrovej havárie na jadrových zariadeniach1) sa hranica bližšie ohrozeného a hranica ohrozeného územia zakresľuje plnou čiernou čiarou.
C.
Biologické látky
1.
Oblasť predpokladaného ohrozenia sa člení na
a)
pásmo bezprostredného ohrozenia, v ktorom je možnosť ohrozenia života a zdravia,
b)
ochranné pásmo, v ktorom je možnosť vzniku ochorenia pri nasledujúcom prenose prirodzenými cestami prenosu.
2.
Hranica pásma bezprostredného ohrozenia sa zakresľuje plnou červenou čiarou a hranica ochranného pásma sa zakresľuje dvojitou hnedou čiarou.
Príloha č. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z.
POSTUP URČOVANIA OBLASTI OHROZENIA A OBLASTI PREDPOKLADANÉHO OHROZENIA
A.
Chemické látky
1.
Na určenie polomeru pásma smrteľného ohrozenia a pásma ohrozenia zdravia v odkrytom rovinatom teréne za predpokladu, že nebezpečná látka nepodlieha samovoľnému chemickému rozkladu,
kde
„H“ je polomer (hĺbka) pásma smrteľného ohrozenia alebo pásma ohrozenia zdravia udaný v metroch (m),
„M“ je hmotnosť uvoľnenej nebezpečnej látky udaná v kilogramoch,
„D“ je smrtiaci alebo zraňujúci expozičný súčin udaný v miligramoch na liter vzduchu pri minútovej inhalačnej expozícii,
„v“ je rýchlosť prízemného vetra udaná v m.s-1,
„K“ je koeficient vertikálnej stálosti atmosféry, ktorý sa rovná pri
a)
inverzii číslu 2,
b)
izotermii číslu 3,
c)
konvekcii číslu 4,
„N“ je teplotne závislý korekčný faktor okamihového odparu nebezpečnej látky.
Hodnota korekčného faktora sa vypočíta zo vzťahu
kde
„t“ je teplota v mieste úniku nebezpečnej látky,
„tv“ je teplota varu nebezpečnej látky za normálneho atmosferického tlaku,
„Lv“ je merné výparné teplo nebezpečnej látky,
„cp“ je merné teplo nebezpečnej látky v plynnej fáze.
2.
Na určenie polomeru pásma smrteľného ohrozenia a pásma ohrozenia zdravia pre potreby spracovania havarijných plánov a plánov ochrany hodnota
„v“ = 1 m.s-1 ,
„K“ = 2,
„N“ = 0,13.
3.
Pre látky, ktorých teplota varu je nad teplotou okolia, nemožno na výpočet faktora „N“ použiť uvedený vzorec, a preto je pre ne taxatívne určený faktor
„N“ = 0,13.
4.
Smrteľný expozičný súčin sa vypočíta podľa vzťahu
Ds = 0,025 . RrCL(x) . X mg.min./1,
kde
„RrCL(x)“ je inhalačná smrteľná koncentrácia pre krysu v mg.m-3 s časom pôsobenia v hodinách,
„X“ je čas pôsobenia látky v hodinách.
Vo výpočte sa uvažuje s hodnotou RrCL(x), pričom (x) = 4; potom základný vzťah pre výpočet smrteľného expozičného súčinu je
Ds = 0,1 . RrCL(4) mg . min . 1.
5.
Zraňujúci expozičný súčin sa vypočíta podľa vzťahu
6.
Bezprostredne po havárii sa na vyhodnotenie na účel bližšej špecifikácie pásma ohrozenia použije vzorec upravený na základe faktora času
kde
„U“ je čas trvania úniku nebezpečnej látky pri havárii v minútach.
7.
Vertikálna stálosť atmosféry sa určuje podľa vzťahu
t = t50 – t200 ,
kde
„t“ je teplotný gradient,
„t50“ je teplota vzduchu vo výške 50 cm nad terénom,
„t200“ je teplota vzduchu vo výške 200 cm nad terénom.
Teplotný gradient sa vydelí štvorcom rýchlosti prízemného vetra
a vypočíta sa index i, podľa ktorého sa určí vertikálna stálosť atmosféry. Inverzia je, ak i ≤ -0,1; izotermia je, ak i ≤ +0,1 alebo i > -0,1; konvekcia je, ak i ≥ +0,1.
Orientačne možno uvažovať, že
a)
inverzia vzniká asi hodinu pred západom slnka a zaniká v priebehu jednej hodiny po východe slnka,
b)
konvekcia vzniká asi dve hodiny po východe slnka a zaniká dve až dve a pol hodiny pred západom slnka.
8.
Vypočítané hodnoty polomerov pásma smrteľného ohrozenia a pásma ohrozenia zdravia platia pre rovinatý a odkrytý terén. Na účely predbežného vyhodnotenia 1 km mestskej zástavby alebo zalesneného terénu zodpovedá cca 3,5 km odkrytého terénu.
9.
Oblasť ohrozenia sa určuje, ak ide o látky
a)
horľavé, zápalné a oxidujúce podľa STN,1)
b)
výbušné na základe množstva látky a maximálneho výbuchového tlaku.
10.
Za množstvo nebezpečnej látky sa považuje jednotkové množstvo limitované kapacitou technologického zariadenia alebo zásobníka, ktoré môže preukázateľne jednorazovo uniknúť pri mimoriadnej udalosti.
11.
V prípade, že sú technologické zariadenia alebo zásobníky tak navzájom vzdialené, že účinky mimoriadnej udalosti môžu spôsobiť ich súčasné poškodenie, berie sa za jednotkové množstvo súčet jednotlivých jednotkových množstiev.
12.
Pre každý druh nebezpečnej látky a jednotkové množstvo sa výpočet a vyhodnotenie vykonáva samostatne.
B.
Rádioaktívne látky
Oblasť sa vymedzuje pre každé jadrové zariadenie samostatne.1a)
C.
Biologické látky
Určenie hraníc jednotlivých pásiem je v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky2) a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.3)
Príloha č. 4 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z.
ÚDAJE O PREPRAVE A O DOPRAVNOM PROSTRIEDKU, KTORÝM SA VYKONÁVA PREPRAVA NEBEZPEČNÝCH LÁTOK
Údaje o preprave a o dopravnom prostriedku, ktorým sa vykonáva preprava nebezpečných látok, sú:
a)
názov a adresa dopravcu a odosielateľa, jeho telefónne, faxové alebo ďalekopisné čísla,
b)
názov, adresa výrobcu a spracovateľa nebezpečnej látky, ich telefónne, faxové alebo ďalekopisné čísla,
c)
chemický názov a množstvo nebezpečnej látky vrátane jej obchodného názvu, Kemmlerov kód a UN kód (identifikačné číslo látky podľa zoznamu Organizácie Spojených národov).
d)
spôsob prepravy,
e)
miesto začatia a miesto skončenia prepravy,
f)
trasa prepravy,
g)
čas začatia prepravy a predpokladaný čas skončenia prepravy,
h)
opatrenia na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti,
i)
druh vozidla, štátna poznávacia značka vozidla, ktorým sa preprava uskutočňuje,
j)
pri tranzitnej preprave čas každého prechodu štátnej hranice.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 300/1996 Z. z.
NEBEZPEČNÉ LÁTKY, KTORÝCH PREPRAVA SA OZNAMUJE
UN Kemmlerov Názov Hlásiť od
kód množstva v (kg)
1005 268 AMONIAK KVAPALNÝ 1 000
1010 239 BUTADIÉN 1 000
1011 23 BUTÁN 1 000
1012 23 BUTÉN 1 000
1017 266 CHLÓR 1 000
1027 23 CYKLOPROPÁN 1 000
1028 236 DIFLUÓRDICHLÓRMETÁN S 12 % ETYLÉNOXIDU 1 000
1032 236 DIMETYLAMÍN BEZVODÝ 1 000
1033 23 DIMETYLÉTER 1 000
1036 236 ETYLAMÍN BEZVODÝ 1 000
1037 236 ETYLCHLORID 1 000
1038 223 ETYLÉN KVAPALNÝ 1 000
1040 236 ETYLÉNOXID S DUSÍKOM 500
1041 236 ETYLÉNOXID NAJVIAC S 10 %-HM. OXIDU UHLIČITÉHO 500
1045 266 FLUÓR, STLAČENÝ 100
1048 286 BROMOVODÍK 1 000
1049 233 VODÍK STLAČENÝ 1 000
1050 286 CHLOROVODÍK 1 000
1052 886 FLUOROVODÍK 1 000
1053 236 SÍROVODÍK 1 000
1061 236 METYLAMÍN BEZVODÝ 1 000
1062 263 METYLBROMID 1 000
1063 236 METYLCHLORID 1 000
1064 236 METYLMERKAPTÁN 1 000
1067 265 TETRAOXID DUSÍKA (PEROXID DUSÍKA; OXID DUSIČITÝ) 1 000
1076 266 FOSGÉN 500
1079 26 OXID SÍRIČITÝ 1 000
1082 236 CHLÓRTRIFLUÓRETYLÉN 1 000
1083 236 TRIMETYLAMÍN BEZVODÝ 1 000
1086 239 VINYLCHLORID 1 000
1087 236 VINYLMETYLÉTER 1 000
1089 33 ACETALDEHYD 1 000
1090 33 ACETÓN 5 000
1098 663 ALYLALKOHOL 500
1100 633 ALYLCHLORID 1 000
1120 30 BUTANOL 5 000
1123 30 BUTYLACETÁT 3 000
1125 338 BUTYLAMÍN 1 000
1131 336 SÍROUHLÍK 1 000
1155 33 DIETYLÉTER 5 000
1170 33 ETANOL 10 000
1173 33 ETYLACETÁT 10 000
1184 336 ETYLÉNDICHLORID 1 000
1193 33 METYLETYLKETÓN 5 000
1230 336 METANOL 5 000
1238 638 METYLCHLÓRFORMIÁT 1 000
1259 663 TETRAKARBONYL NIKLU (KARBONYL NIKLU ) 500
1265 33 PENTÁNY KVAPALNÉ 1 000
1280 336 PROPYLÉNOXID 1 000
1541 66 ACETÓNKYÁNHYDRID 1 000
1545 69 ALLYLISOTIOKYANÁT 500
1547 60 ANILÍN 1 000
1553 66 KYSELINA ARZENIČITÁ, KVAPALNÁ (H3AsO4 1 000
1556 66 ZLÚČENINY ARZÉNU, KVAPALNÉ, ANORGANICKÉ 1 000
1560 66 CHLORID ARZENITÝ 1 000
1580 66 CHLÓRPIKRÍN 500
1582 236 ZMESI METYLCHLORIDU A CHLÓRPIKRÍNU, SKVAPALNENÝ PLYN 500
1610 663 VEĽMI JEDOVATÉ KVAPALINY S DRÁŽDIVÝM ÚČINKOM
OBSAHUJÚCE HALOGÉNY S BODOM VZPLANUTIA NIŽŠÍM
AKO 55 °C 500
1613 663 KYANOVODÍK, VODNÉ ROZTOKY 1 000
1649 66 TETRAETYLOLOVO 500
1649 66 ALKYLY OLOVA S ORGANICKÝMI ZLÚČENINAMI, KTORÉ
OBSAHUJÚ HALOGÉNOVÉ ZMESI 500
1649 66 ZMES ALKYLU OLOVA SO ZLÚČENINAMI, KTORÉ OBSAHUJÚ
HALOGÉNY 1 000
1649 663 TETRAMETYLOLOVO 1 000
1670 66 PERCHLÓRMETYLMERKAPTÁN 500
1672 66 FENYLKARBYLAMÍNCHLORID 1 000
1694 66 ALFA-BRÓMBENZYLKYANID 1 000
1744 886 BRÓM 1 000
1789 88 KYSELINA CHLOROVODÍKOVÁ 1 000
1790 886 KYSELINA FLUOROVODÍKOVÁ NAJVIAC SO 60 % FLUOROVODÍKA 1 000
1791 85 CHLÓRNANOVÝ ROZTOK S VIAC AKO 16 % AKTÍVNEHO CHLÓRU 5 000
1805 88 KYSELINA FOSFOREČNÁ 1 000
1813 88 HYDROXID DRASELNÝ, PEVNÝ 10 000
1814 88 HYDROXID DRASELNÝ, ROZTOK 10 000
1823 88 HYDROXID SODNÝ, PEVNÝ 10 000
1824 88 HYDROXID SODNÝ, ROZTOK 10 000
1830 88 KYSELINA SÍROVÁ S VIAC AKO 50 % KYSELINY 10 000
1831 886 OLEUM 5 000
1908 88 CHLORITANOVÝ ROZTOK S VIAC AKO 16 % AKTÍVNEHO CHLÓRU 5 000
1912 236 ZMESI METYLCHLORIDU A METYLÉNCHLORIDU,
SKVAPALNENÝ PLYN 1 000
1935 66 KYANIDY ANORGANICKÉ V ROZTOKOCH 1 000
1962 23 ETYLÉN 1 000
1994 663 PENTAKARBONYL ŽELEZA (KARBONYL ŽELEZA) 500
2031 886 KYSELINA DUSIČNÁ 1 000
2073 268 ČPAVOK ROZPUSTENÝ VO VODE S VIAC AKO 35 %,
ALE NAJVIAC 40 % 5 000
2073 268 ČPAVOK ROZPUSTENÝ VO VODE S VIAC AKO 40 %,
ALE NAJVIAC 50 % 5 000
2078 61 TOLUÉNDIIZOKYANATAN A ZMESI IZOMÉROV 1 000
2082 66 ACETYLCYKLOHEXANSULFONYLPEROXID
(ACETYLCYCLOHEXANSULPHONYLPEROXID) 5
2083 66 ACETYLCYKLOHEXANSULFONYLPEROXID S OBSAHOM VODY
NIŽŠÍM AKO 30 % 5
2110 66 TERCIÁLNY BUTYLPEROXYPIVALÁT 10
2133 66 IZOPROPYL PERKARBONÁT 10
2133 66 IZOPROPYL PEROXYDIKARBONÁT 10
2134 66 IZOPROPYL PEROXYDIKARBONÁT 10
2150 66 PEROXYDIKARBONÁT 10
2206 61 ROZTOK IZOKYANATANOV, JEDOVATÝ 500
2209 80 FORMALDEHYDOVÝ ROZTOK 1 000
2312 61 FENOL V ROZTAVENOM STAVE 1 000
2317 66 KYANID SODNOMEĎNATÝ, ROZTOKY 1 000
2337 663 BENZOTIOL (TIOFENOL) 500
2517 23 DIFLUÓRCHLÓRETÁN 1 000
2588 61 PESTICÍD, PEVNÝ, JEDOVATÝ 1 000
2630 66 SELENANY, SELENIČITANY 500
2646 66 HEXACHLÓRCYKLOPENTADIÉN 1 000
2783 66 PESTICÍDY, ORGANICKÉ ZLÚČENINY FOSFORU,
V PEVNOM STAVE 5 000
2789 88 ROZTOK KYSELINY OCTOVEJ S VIAC AKO 80 % HMOTNOSTI
KYSELINY (KYSELINA OCTOVÁ ĽADOVÁ) 1 000
2821 68 FENOL 3 000
2902 61 PESTICÍD, KVAPALNÝ, JEDOVATÝ 1 000
2903 61 PESTICÍD, KVAPALNÝ, JEDOVATÝ, HORĽAVÝ 1 000
2912 70 LÁTKY RÁDIOAKTÍVNE, S NÍZKOU ŠPECIFICKOU AKTIVITOU (LSA)
2980 78 DUSIČNAN URANYLU HEXAHYDRÁT
2982 72 LÁTKY RÁDIOAKTÍVNE - PLYN
2982 74 LÁTKY RÁDIOAKTÍVNE - TUHÁ LÁTKA, HORĽAVÁ
2982 76 LÁTKY RÁDIOAKTÍVNE - JEDOVATÉ
2982 723 LÁTKY RÁDIOAKTÍVNE - PLYN, HORĽAVÝ
2983 336 ETYLÉNOXID A PROPYLÉNOXID, ZMESI 500
2997 663 PESTICÍDY, DERIVÁTY TRIAZÍNU, KVAPALNÉ,
S BODOM VZPLANUTIA OD 21 °C DO 55 °C 1 000
2999 663 PESTICÍDY, DERIVÁTY KYSELINY CHLÓRFENOXYOCTOVEJ,
KVAPALNÉ 1 000
3001 663 PESTICÍDY, DERIVÁTY KYSELINY FENYLMOČOVEJ, KVAPALNÉ 1 000
3002 66 PESTICÍDY, DERIVÁTY KYSELINY FENYLMOČOVEJ,
KVAPALNÉ, NEHORĽAVÉ 3 500
3003 663 PESTICÍDY, DERIVÁTY KYSELINY BENZOOVEJ, KVAPALNÉ 1 000
3005 663 PESTICÍDY, TIOKARBAMÁTY, KVAPALNÉ,
S BODOM VZPLANUTIA OD 21°C 1 000
3007 663 PESTICÍDY, DERIVÁTY FTALIMIDU, KVAPALNÉ 1 000
3011 663 PESTICÍDY, ANORGANICKÉ ZLÚČENINY ORTUTI, KVAPALNÉ 100
3013 663 PESTICÍDY SO SUBSTITUOVANÝM NITROFENOLOM, KVAPALNÉ 500
3015 663 PESTICÍDY, DERIVÁTY BIPYRIDILU, KVAPALNÉ 500
3017 663 PESTICÍDY, ORGANICKÉ ZLÚČENINY FOSFORU, KVAPALNÉ 1 000
3019 663 PESTICÍDY, ORGANICKÉ ZLÚČENINY CÍNU, KVAPALNÉ 100
3071 663 MERKAPTANY, S BODOM VZPLANUTIA OD 21 °C DO 55 °C 1 000
1)
§ 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č. 117/1998 Z. z. (úplné znenie č. 261/1998 Z. z.).
4)
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 75/1995 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
6)
Zákon č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 70/2000 Z. z.
7)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
9)
Napríklad § 24 a 25 zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.
9a)
§ 139a ods. 8 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
11)
§ 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 27/1995 Z. z. o zabezpečovaní organizovania jednotiek civilnej ochrany.
12)
§ 8 ods. 1 písm. e) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 75/1995 Z. z.
13)
Napríklad § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení zákona č. 73/1998 Z. z.
14)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
17)
Napríklad § 40 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch.
22)
Napríklad Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb. v znení neskorších predpisov), vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1967 Zb. o nadobudnutí účinnosti nového znenia Prílohy I Medzinárodného dohovoru o preprave tovaru po železniciach (CIM), vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), zákon Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 4 zákona č. 130/1998 Z. z.
24)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č.64/1987 Zb., § 11 ods. 4 zákona č. 130/1998 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
26)
Zákon č. 223/2001 Z. z.
27)
Týmto dňom strácajú platnosť tieto predpisy:
Prevádzkové havárie s výronom nebezpečných škodlivín (CO 51-5/s), vydaný Ministerstvom národnej obrany Československej socialistickej republiky v roku 1981,
Ochrana obyvateľstva a opatrenia v ekonomike pri radiačnej havárii JEZ (CO-2-19), vydaný Československou komisiou pre atómovú energiu, Federálnym ministerstvom národnej obrany, Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky v roku 1989.
1)
§ 24 zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.
1)
Napríklad STN 730802 pre nevýrobné objekty.
2)
§ 19 písm. r) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z.
3)
§ 7 ods. 2, § 54 ods. 2 písm. a) zákona č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.