Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o hospodárskej úprave lesov

Znenie účinné: od 15.03.2002 do 14.07.2006 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
2002

Predpis bol zrušený predpisom 326/2005 Z. z.

5/1995 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.03.2002 do 14.07.2006
5
VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 15. decembra 1994
o hospodárskej úprave lesov
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 23 ods. 5 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch a podľa § 5 a § 7 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z. ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška upravuje
a)
podrobnejšiu špecifikáciu jednotlivých kategórií lesov,
b)
podrobnosti o určovaní priestorového rozdelenia lesa,
c)
podrobnosti o určovaní hospodárskeho tvaru lesa, hospodárskych spôsoboch a ich formách,
d)
podrobnosti o vykonávaní hospodárskej úpravy lesov, o vyhotovovaní, schvaľovaní, zmenách a kontrole lesných hospodárskych plánov,
e)
podmienky na získanie odbornej a technickej spôsobilosti na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov.
§2 Špecifikácia kategórií lesov
(1)
Za ochranné lesy možno vyhlásiť1) najmä
a)
lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach,
b)
vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných stanovištiach, spravidla na horských hrebeňoch, pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo vzniku lavín,
c)
lesy v pásme kosodreviny,
d)
ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.
(2)
Na zaradenie častí lesov podľa odseku 1 sa z hľadiska ich funkcií posudzujú najmä stanovištné pomery a špecifické prírodné podmienky vyjadrené základnými jednotkami lesníckej typológie a pedológie uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky. Ak tú istú časť lesa možno vyhlásiť za ochranný les aj za les osobitného určenia, vždy sa považuje ochranná funkcia za nadradenú osobitnému určeniu.
(3)
Za lesy osobitného určenia možno vyhlásiť1) najmä
a)
lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov I. stupňa2) a II. stupňa, a to vtedy, ak pri odberoch vody z povrchových zdrojov možno zabezpečiť ochranu výdatnosti a kvality vodného zdroja len odlišným spôsobom hospodárenia,
b)
lesy v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, kúpeľné lesy3) a lesy v okolí zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti,
c)
prímestské lesy a ďalšie lesy s významnou zdravotno-rekreačnou funkciou,
d)
lesy v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach,4)
e)
lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody,5)
f)
časti lesov pod vplyvom imisií zaradené do pásiem ohrozenia podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky,
g)
časti lesov určené na lesnícky výskum a výučbu lesníckych škôl a učilíšť,
h)
časti lesov, v ktorých odlišný spôsob hospodárenia vyžadujú záujmy obrany štátu alebo iné celospoločensky dôležité záujmy.
(4)
Ochranné lesy a lesy osobitného určenia sa vyhlasujú spravidla od výmery jedného ha.

Určovanie priestorového rozdelenia lesov

§3
(1)
Lesný hospodársky celok sa určí pre územne ucelené časti lesov ako najvyššia priestorová jednotka rozdelenia lesa za účelom spracovania súhrnných informácií o stave a vývoji lesov.
(2)
Časti lesov podľa ich užívania (ďalej len „užívateľský celok“) určí orgán štátnej správy lesného hospodárstva6) s prihliadnutím na hranicu lesného hospodárskeho celku. Najmenšia výmera užívateľského celku je 50 ha. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže určiť aj nižšiu výmeru užívateľského celku, ak si to vyžaduje racionálne obhospodarovanie a ochrana lesov. Užívateľský celok sa určuje najneskôr 12 mesiacov pred skončením platnosti lesného hospodárskeho plánu; jeho hranice sú v teréne trvalo označené a stabilizované.
(3)
Dielec sa vytvára v rámci územia jedného užívateľského celku ako trvalá hospodársko-úpravnícka jednotka, najnižšia jednotka priestorového rozdelenia lesa. Je charakterizovaný tým, že je produkčne jednotný, prevádzkovo samostatný a hospodársky zvládnuteľný. Je základnou jednotkou zisťovania stavu lesa, plánovania lesnej výroby, evidencie a kontroly hospodárenia. Podľa potreby sa v ňom vyčleňujú čiastkové plochy, prípadne porastové skupiny.
(4)
Čiastková plocha sa vytvára v dielci vtedy, ak sa dielec skladá z viacerých výrazne vekove alebo drevinove odlišných častí.
(5)
Ak užívateľský celok nemožno z prevádzkových dôvodov alebo z dôvodov užívateľských vzťahov rozdeliť na dielce, vytvára sa ako najnižšia jednotka priestorového rozdelenia lesa porast. Na lesný porast sa vzťahuje odsek 3 primerane.
(6)
Porastová skupina sa vytvára v obnovovaných lesných porastoch v prípade, keď sú ich hranice s realizovanou obnovou pohyblivé.
(7)
Etáž sa vytvára na vyjadrenie vertikálneho a vekového členenia dielcov, čiastkových plôch, porastov a porastových skupín.
§4
Hranica dielca a porastu sa v teréne označuje v hospodárskych lesoch a lesoch osobitného určenia bielou farbou, v ochranných lesoch červenou farbou. Zmenu hranice dielca a porastu vyznačuje vyhotovovateľ lesného hospodárskeho plánu. Údržbu hranice zabezpečuje vlastník, správca alebo užívateľ lesov (ďalej len „užívateľ lesa").

Určovanie hospodárskeho tvaru lesa, hospodárske spôsoby a ich formy

§5
(1)
Hospodársky tvar lesa je charakterizovaný spôsobom vzniku lesného porastu a zároveň je výsledkom jeho obhospodarovania. Podľa hospodárskeho tvaru lesa rozoznávame les
a)
vysoký,
b)
nízky,
c)
združený.
(2)
Les vysoký je les, ktorý vznikol zo semena alebo z odrezkov. Za les vysoký sa považuje aj les výmladkového pôvodu s dostatočným počtom stromov zo semena alebo kvalitných výmladkových stromov z výmladkov prvej generácie rovnomerne rozmiestnených po ploche.
(3)
Les nízky je les výmladkového pôvodu, ktorý vznikol uplatňovaním vegetatívnej prirodzenej obnovy z koreňových alebo pňových výmladkov.
(4)
Les združený je les, ktorý je kombináciou vysokého a nízkeho tvaru lesa a vznikol rôznym spôsobom obnovy na tej istej ploche, a to tak zo semena, ako aj z výmladkov, ak nebol zaradený do vysokého alebo nízkeho lesa.
§6
(1)
Hospodársky spôsob a jeho formy tvoria systém základných hospodárskych opatrení v ich časovej a priestorovej závislosti v rámci produkčnej doby. Hospodársky spôsob môže byť
a)
podrastový,
b)
výberkový,
c)
holorubný.
(2)
Hospodársky spôsob podrastový a holorubný má formu maloplošnú alebo veľkoplošnú. Hospodársky spôsob výberkový má formu stromovú alebo skupinovú. Uplatňujú sa podľa prílohy č. 3 tejto vyhlášky.
(3)
Pri maloplošnej forme hospodárskeho spôsobu podrastového a holorubného je šírka obnovného prvku najviac dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu a veľkosť obnovného prvku nesmie prekročiť tri ha. Pri veľkoplošnej forme hospodárskeho spôsobu podrastového a holorubného nesmie veľkosť obnovného prvku prekročiť päť ha.
(4)
Pri použití podrastového hospodárskeho spôsobu sa jeho posledná fáza kvalifikuje ako dorub, ak po jeho skončení zostane na celej ploche následný porast tvorený jednou z hlavných drevín obnovného zastúpenia so zakmenením najmenej päť desatín plného zakmenenia.
§7
(1)
Hospodársky spôsob holorubný maloplošnej formy s holorubmi so šírkou nepresahujúcou dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu možno použiť vtedy, ak sa tým nenaruší dosiahnutie obnovného cieľa, stabilita lesných porastov a plnenie verejnoprospešných funkcií lesa. Použije sa najmä v
a)
lesných porastoch, v ktorých skutočný prírastok výrazne poklesol pod možný prírastok stanovišťa,
b)
preriedených alebo zaburinených lesných porastoch, v ktorých zanikla možnosť prirodzenej obnovy,
c)
lesných porastoch nevhodných z hľadiska pôvodu ich drevín,
d)
lesných porastoch, v ktorých ciele hospodárenia a verejnoprospešné záujmy nemožno dosiahnuť iným spôsobom (napríklad z technologických dôvodov).
(2)
Hospodársky spôsob holorubný maloplošnej formy v blízkom okolí sídlisk, verejných dopravných zariadení a turistických oblastí možno použiť len vtedy, ak sa tým výrazne nenaruší charakter a estetický vzhľad krajiny.
(3)
Hospodársky spôsob holorubný veľkoplošnej formy s veľkosťou holorubu do piatich ha možno použiť iba v lesných porastoch ustanovených zákonom. Túto formu hospodárskeho spôsobu so šírkou rubu nad dve priemerné výšky obnovovaného lesného porastu do výmery troch ha možno použiť vtedy, ak sa tým nenaruší dosiahnutie obnovného cieľa a ekologická hodnota lesného prostredia, najmä ak ide o
a)
preriedené a zaburinené lesné porasty, v ktorých zanikla možnosť prirodzenej obnovy,
b)
previsy, ktoré treba urýchlene vyťažiť,
c)
osamostatnené časti obnovovaných lesných porastov, v ktorých by ďalšie odďaľovanie ťažby zvýšilo možnosť abiotického poškodenia okolitých následných lesných porastov,
d)
agátové porasty.
(4)
V rámci hospodárskeho spôsobu podrastového maloplošnej formy v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia možno použiť účelový výber, a to za podmienok uvedených v prílohe č. 3 tejto vyhlášky.
(5)
Pri zabezpečovaní cieľov integrovaného obhospodarovania lesov možno vo vhodných rastových a porastových podmienkach uplatňovať v jednom poraste i kombinácie hospodárskych spôsobov a ich foriem.

Vykonávanie hospodárskej úpravy lesov

§8
(1)
Lesné hospodárske plány sa vyhotovujú podľa jednotnej metodiky vydanej ministerstvom.
(2)
Komplexné zisťovanie stavu lesa obsahuje zisťovanie prírodných, spoločenských, technických a ekonomických podmienok hospodárenia a ekologické zisťovanie stavu a vývoja lesného fondu. Uskutočňuje sa pre územné časti oblasti lesov,6a) podoblastí a ich častí prostredníctvom prieskumu ekológie lesa a špeciálnych zisťovaní. Výsledky sa uplatnia pri podrobnom zisťovaní a plánovaní v jednotlivých porastoch.
(3)
Podrobné zisťovanie stavu lesa obsahuje údaje o kategórii lesa, tvare lesa, prevádzkovom súbore, rubnej dobe prevádzkového súboru, ploche, veku, zakmenení, expozícii, sklone, spôsobe zistenia zásoby v poraste a údaje o drevine: zastúpenie, stredná výška a hrúbka, bonita, zásoba, poškodenie. Číselné údaje možno doplniť slovným opisom stavu porastu.
(4)
Predmetom podrobného zisťovania stavu lesa a podrobného plánovania nie sú samostatné a od lesných komplexov oddelené lesné pozemky, z hľadiska produkcie dreva menej významné, s výmerou do 0,30 ha alebo priemernou šírkou do 20 m, ak sa v základnom protokole neurčí inak.
(5)
Porastové zásoby dreva sa zisťujú v m3 hrubiny bez kôry na pni. Spôsob ich zisťovania ovplyvňuje kategória lesov, hospodársky tvar lesa, hospodársky spôsob, stav lesného porastu, požadovaná presnosť a hospodárnosť, pričom
a)
vo vysokých hospodárskych lesoch s hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným sa porastová zásoba zisťuje
1.
v nehomogénnych porastoch, v ktorých sa plánuje obnovná ťažba, matematickoštatistickými reprezentatívnymi metódami alebo celoplošným priemerkovaním, prípadne neštandardnou metódou – kombináciou priemerkovania obnovných prvkov a výberového merania na ostatnej ploche porastu, v homogénnych, ako aj v systematicky rozpracovaných porastoch s plánovanou obnovnou ťažbou pomocou rastových tabuliek diferencovaných podľa zásobových úrovní (ďalej len „diferencované rastové tabuľky“) s presnosťou ± 15 % pri spoľahlivosti 95 %; pri reprezentatívnych metódach musí intenzita a rozsah výberu zodpovedať stupňu rozrôznenosti zásoby tak, aby sa dosiahla presnosť ± 15 % pri spoľahlivosti 95 %; celoplošné priemerkovanie sa použije vtedy, ak nie je možné alebo ekonomické použiť niektorú z reprezentatívnych metód,
2.
v porastoch s plánovaným dokončením obnovy počas platnosti plánu celoplošným priemerkovaním alebo matematickoštatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou ± 10 % pri spoľahlivosti 95 %,
3.
v ostatných rubných porastoch, t. j. v porastoch s vyšším vekom ako vek začatia obnovy vypočítaný podľa § 9 ods. 11, v ktorých sa neplánuje obnovná ťažba, pomocou diferencovaných rastových tabuliek alebo matematickoštatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou ± 15 % pri spoľahlivosti 95 %,
4.
vo všetkých ostatných porastoch pomocou rastových tabuliek,
b)
vo vysokých hospodárskych lesoch a vo vysokých lesoch osobitného určenia s hospodárskym spôsobom výberkovým matematickoštatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou ± 15 % pri spoľahlivosti 95 %, ktorými sa zistí aj hrúbková štruktúra porastu. Ak je to účelné a ekonomicky výhodné, môže sa použiť celoplošné priemerkovanie,
c)
v topoľových a vŕbových porastoch metódou rastových tabuliek alebo metódou porastového vzorníka na podklade hektárového počtu stromov a objemu stredného kmeňa,
d)
vo vysokých lesoch osobitného určenia s hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným sa porastová zásoba zisťuje
1.
v rubných porastoch, v ktorých sa neplánuje obnovná ťažba alebo sa plánuje ťažba v menšom rozsahu ako 20 % zo zásoby porastu, pomocou rastových tabuliek,
2.
v rubných porastoch s plánovanou obnovnou ťažbou vo väčšom rozsahu ako 20 % pomocou diferencovaných rastových tabuliek alebo matematickoštatistickými metódami s presnosťou ± 15 % pri spoľahlivosti 95 %,
3.
v porastoch s plánovaným dokončením obnovy počas platnosti plánu matematickoštatistickými metódami s presnosťou ± 10 % pri spoľahlivosti 95 % alebo celoplošným priemerkovaním,
4.
v ostatných porastoch pomocou rastových tabuliek,
e)
v ochranných lesoch pomocou rastových tabuliek,
f)
v nízkom lese a v nízkom lese v prevode na les vysoký pomocou rastových tabuliek alebo odvodením z predchádzajúcich ťažbových výsledkov.
(6)
V odôvodnených prípadoch môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva určiť odlišný spôsob zisťovania porastových zásob v základnom protokole. Vyhotovateľ odôvodní metódy, pri ktorých sa nedosiahne presnosť minimálne ± 20 % pri spoľahlivosti 95 %, prípadne presnosť nie je známa a preukázateľná.
(7)
V užívateľských celkoch sa pre kategórie lesov uvádza priemerný rubný prírastok, celkový priemerný prírastok a celkový bežný prírastok vypočítaný pomocou rastových tabuliek.
§9
(1)
Časová úprava lesa zahŕňa
a)
rubnú zrelosť,
b)
vek rubnej zrelosti,
c)
rubnú dobu,
d)
obnovnú dobu,
e)
dobu zabezpečenia,
f)
dobu návratu,
g)
rubný vek,
h)
dobu prevodu,
i)
vek začatia obnovy.
(2)
Rubnou zrelosťou v hospodárskych lesoch sa rozumie vek lesných porastov, v ktorom je najvýhodnejšie ich ťažiť z hľadiska ich hodnotovej, technickej a ekonomickej zrelosti, pričom sa prihliada na celkový priemerný prírastok lesnej dreviny, bonitu a zakmenenie.
(3)
Rubnou zrelosťou v ochranných lesoch sa rozumie vek lesných porastov, v ktorom už prestávajú plniť ochranné poslanie. Odvodzuje sa zo štádia rozpadu prírodných lesov a určuje sa na základe fyzickej zrelosti drevín a stavu lesných porastov.
(4)
Vek rubnej zrelosti v lesoch osobitného určenia sa určuje na základe pomeru významnosti produkčnej funkcie a verejnoprospešných funkcií lesa.
(5)
Rubná doba ako rámcová produkčná doba lesných porastov sa určuje s prihliadnutím na ich rubnú zrelosť v rámci plnenia požadovaných funkcií lesa. Rubná doba sa určuje v rámcovom plánovaní.
(6)
Obnovná doba predstavuje počet rokov od začiatku obnovy lesných porastov do jej ukončenia s prihliadnutím na stanovený hospodársky spôsob a jeho formu, stav lesa a cieľové drevinové zloženie.
(7)
Doba zabezpečenia určuje obdobie, za ktoré sa vypestuje mladý lesný porast do stavu, keď už nevyžaduje starostlivosť zakladania lesného porastu.
(8)
Doba návratu určuje, za aký čas možno vykonať opakovaný obnovný zásah. Určuje sa s prihliadnutím na použitý hospodársky spôsob a jeho formu, stav lesného porastu a objem predpísaného zásahu.
(9)
Rubný vek predstavuje produkčnú dobu vybraných lesných porastov, keď z dôvodu neprimeraného poškodenia imisiami alebo z ďalších dôvodov nemožno dodržať rámcovú rubnú dobu.
(10)
Doba prevodu je časový úsek potrebný na prevod lesného porastu nízkeho tvaru lesa na vysoký.
(11)
Vek začatia obnovy je vek, v ktorom sa začína obnovná ťažba. Určuje sa odpočítaním polovice obnovnej doby od rubnej doby prevádzkového súboru.
§10
(1)
Ťažbová úprava lesa je systém určenia objemu ťažby dreva na hospodárske obdobie tak, aby sa zabezpečila trvalosť plnenia funkcií lesov, plynulosť výťaže dreva a aby sa vytvorili predpoklady na využívanie produkčného potenciálu lesov v súlade so zásadami pestovania a ochrany lesa.
(2)
V lesoch obhospodarovaných hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným sa oddelene určuje výchovná ťažba a obnovná ťažba. V lesoch obhospodarovaných hospodárskym spôsobom výberkovým sa určuje len celková ťažba.
(3)
Objem ťažby sa určuje v rámci užívateľského celku samostatne pre kategóriu a tvar lesa a v rámci lesov osobitného určenia podľa § 2 ods. 3. Pre topoľové a vŕbové lesy sa objem ťažby určuje osobitne.
(4)
Ťažba v hospodárskych lesoch musí popri zabezpečení výťaže dreva rešpektovať aj plnenie verejnoprospešných funkcií lesa. V lesoch osobitného určenia sa ťažba zameriava predovšetkým na plnenie požadovaných verejnoprospešných funkcií lesa a v ochranných lesoch na ich ochranné poslanie.
(5)
Objem výchovnej ťažby sa určí ako súčet ťažieb plánovaných v jednotlivých porastoch podľa modelovej výchovnej intenzity preverenej na vzorových prebierkových plochách pri obnove plánu podľa zásad a cieľov rámcového plánovania.
(6)
Objem obnovnej ťažby pre kategóriu hospodárskych lesov vysokého tvaru, okrem topoľových a vŕbových lesných porastov, s výmerou väčšou ako 50 ha sa pri uplatnení podrastového a holorubného hospodárskeho spôsobu odvodí jedným z týchto ukazovateľov:
a)
priemerný rubný prírastok,
b)
1/20 zásob porastov poslednej vekovej triedy a starších,
c)
objem ťažby vypočítaný z výmery normálneho rúbaniska a priemernej hektárovej zásoby rubných lesných porastov,
d)
objem ťažby vypočítaný podľa ťažbových percent odčerpávania zásob vo vekových stupňoch uvedených v prílohe č. 4,
e)
1/30 zásob porastov posledných troch vekových stupňov a starších.
(7)
Výber ukazovateľa podľa odseku 6 a návrh obnovnej ťažby vykoná vyhotovovateľ lesného hospodárskeho plánu na základe podrobného zisťovania stavu lesa a rozborov vekovej štruktúry užívateľského celku a ďalších údajov charakterizujúcich stav lesa. Návrh objemu obnovnej ťažby nesmie prekročiť objem ťažby vybraného ukazovateľa. Objem plánovanej obnovnej ťažby je súčasťou záverečného protokolu.
(8)
Objem obnovnej ťažby v kategórii hospodárskych lesov pre topoľové a vŕbové lesné porasty sa určuje s prihliadnutím na bežný prírastok lesných porastov navrhnutých na ťažbu.
(9)
Objem obnovnej ťažby v kategórii hospodárskeho lesa v prevode tvaru nízkeho lesa na vysoký a v nízkych lesoch sa určí ako násobok plochy určenej na prevod alebo obnovu a priemernej hektárovej zásoby týchto lesných porastov v platnom období lesného hospodárskeho plánu.
(10)
Objem ťažby vo výberkovom lese sa určuje samostatne pre každý porast. Ukazovateľom objemu ťažby je celkový bežný prírastok. Navrhnutý objem ťažby pri dodržaní výberkových princípov môže prekročiť ukazovateľ najviac o 20 %.
(11)
Objem obnovnej ťažby v kategórii ochranných lesov a lesov osobitného určenia sa určí ako súčet ťažieb určených v jednotlivých porastoch v súlade s odsekom 1. Pri určení objemu ťažby v kategórii lesov osobitného určenia podľa § 2 ods. 3 písm. f) sa zohľadní aj vývoj poškodenia lesných porastov. V prípade významnej produkčnej funkcie lesov osobitného určenia sa primerane uplatní postup odvodenia ťažieb ako v hospodárskych lesoch.
(12)
Pri plánoch pre užívateľský celok s výmerou do 50 ha sa objem ťažby určí podľa stavu a potrieb jednotlivých porastov, pričom sa primerane použijú ustanovenia predchádzajúcich odsekov.
(13)
V prípade ťažieb vykonaných pri odstraňovaní následkov mimoriadnych nepriaznivých prírodných vplyvov alebo inej škodlivej činnosti (náhodné ťažby) sa objem ťažby zašetrí v rámci užívateľského celku na úkor predpísaných obnovných ťažieb nižšej ťažobnej naliehavosti alebo výchovných ťažieb nad 50 rokov s prihliadnutím na zabezpečenie plnenia základných funkcií a reprodukcie lesa.
§11
(1)
Základným územným celkom na rámcové plánovanie je oblasť lesov, podoblasť alebo časť oblasti alebo podoblasti lesov, ktoré sú vymedzené prírodnými podmienkami.
(2)
Pre oblasť lesov, podoblasť alebo ich časť sa rámcové plánovanie diferencuje podľa funkcií lesa, prírodných a porastových pomerov, stavu lesa a jeho potenciálneho ohrozenia.
(3)
Podkladom pre rámcové plánovanie sú výsledky prieskumu ekológie lesa a ďalších špeciálnych prieskumov a zisťovaní.
(4)
Rámcové plánovanie obsahuje
a)
kvantifikáciu základných vstupných údajov,
b)
trendy a prognózy vývoja základných charakteristík,
c)
modely hospodárenia,
d)
špecifiká a odchýlky od modelov hospodárenia.
(5)
Modely hospodárenia sú optimalizované základné rozhodnutia, ciele a zásady hospodárenia členené v štruktúre prevádzkových súborov a združených hospodárskych súborov lesných typov v rámci príslušnej kategórie, tvaru lesa, pásma ohrozenia, druhu a obsahu znečisťujúcich látok v ovzduší (ďalej len „imisný typ“) a stupňa ekologickej stability územia.
(6)
Modely hospodárenia obsahujú
a)
základné rozhodnutia, ktorými sú kategória lesa, hospodársky tvar lesa, hospodársky spôsob a jeho formy, rubná doba, obnovná doba, doba zabezpečenia a doba návratu,
b)
ciele hospodárenia, ktorými sú cieľové drevinové zloženie, cieľová produkcia, cieľová výstavba a potenciálny stupeň ekologickej stability,
c)
zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy, obnovy, zakladania porastov, rozčlenenia, spevnenia a funkčné požiadavky.
(7)
Výsledky rámcového plánovania sa začleňujú do zásad na vyhotovovanie lesného hospodárskeho plánu.
§12
(1)
Podrobné plánovanie je určenie hospodárskych opatrení pre jednotlivé porasty na obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu. Vychádza zo zásad podľa § 11 ods. 7, zisteného stavu lesa, možností a potrieb lesných porastov, zásad priestorovej úpravy so zameraním na dosiahnutie dlhodobých cieľov hospodárenia. V rámci podrobného plánovania sa určuje obnovná ťažba, výchovná ťažba, zalesňovanie, výchova, ochrana, rozčleňovanie porastov a prerúbanie hraníc, prípadne ďalšie potrebné hospodárske opatrenia podľa miestnych podmienok a podľa výsledkov osobitne vypracovaných špeciálnych projektov.
(2)
Obnovná ťažba sa plánuje v objemových jednotkách podľa drevín, spolu a v ťažbovej ploche. Pri obnovnej ťažbe sa určujú ťažbovo obnovné postupy, smer postupu, umiestnenie obnovnej ťažby a ťažbová naliehavosť.
(3)
Výchovná ťažba sa plánuje v prebierkovej ploche skutočnej a násobnej, v objemových jednotkách podľa drevín a spolu, pričom sa môže určiť aj čas výchovného zásahu.
(4)
Prerezávky sa plánujú v ploche skutočnej a násobnej, pričom sa môže určiť aj čas výchovného zásahu.
(5)
Zalesňovanie sa plánuje v členení na zalesnenie súčasných holín, vylepšovanie mladých lesných porastov, zalesňovanie holín z plánovanej ťažby. Zalesňovanie sa uvádza v ploche podľa drevín, v ploche očakávaného prirodzeného zmladenia podľa drevín a spolu podľa členenia zalesnenia.
§13
(1)
Lesný hospodársky plán sa vyhotovuje, keď užívateľ lesa oznámi, že sa končí platnosť starého lesného hospodárskeho plánu. Užívateľ lesa oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva 18 mesiacov vopred.
(2)
Pri príprave lesného hospodárskeho plánu vyhotovovateľ plánu v spolupráci s užívateľom lesov vyhotoví predbežnú správu, ktorú predloží orgánu štátnej správy lesného hospodárstva so žiadosťou o vykonanie základnej pochôdzky.
(3)
Na základnej pochôdzke sa zúčastňujú na základe zvolania orgánom štátnej správy lesného hospodárstva zástupcovia užívateľov, ich odborní lesní hospodári, vyhotovovateľ plánu a ďalšie subjekty, ktorých záujmy sú dotknuté. Výsledky pochôdzky sa zapíšu do základného protokolu, ktorého súčasťou sú zásady na vyhotovovanie lesného hospodárskeho plánu.
(4)
Vyhotovovateľ prerokuje návrh lesného hospodárskeho plánu s užívateľom lesov a požiada orgán štátnej správy lesného hospodárstva o vykonanie záverečnej pochôdzky, na ktorej sa zúčastnia zástupcovia subjektov uvedených v odseku 3. Pri záverečnej pochôdzke sa preverí dodržanie rozhodnutí základného protokolu. Výsledky preskúmania konceptu plánu sa zapíšu do záverečného protokolu, ktorý obsahuje hodnotenie vyhotoveného plánu, požiadavky na jeho úpravy, prípadne podmienky, po ktorých splnení možno plán predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva na schválenie.
(5)
V priebehu vyhotovovania plánu dohodne vyhotovovateľ plánu s užívateľom lesov konkrétne úlohy plánu na prvý rok platnosti plánu, ktoré si musia vzájomne potvrdiť a ktoré musí odsúhlasiť orgán štátnej správy lesného hospodárstva schvaľujúci plán.
§14
(1)
Ako podklady na vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu sa použijú
a)
podklady od užívateľa lesa, a to najmä podklady obsiahnuté v katastri nehnuteľností, údaje z lesnej hospodárskej evidencie vrátane jej grafickej časti, podklady a údaje z platného lesného hospodárskeho plánu,
b)
výsledky a odporúčania prieskumu ekológie lesa a ostatných špeciálnych prieskumov a zisťovaní,
c)
ďalšie podklady od iných subjektov, ktoré svojou činnosťou či záujmami ovplyvňujú obhospodarovanie lesných pozemkov,
d)
schválené zásady na vyhotovovanie lesného hospodárskeho plánu.
(2)
Podklady uvedené v odseku 1 písm. a) užívateľ lesa dodá vyhotovovateľovi lesného hospodárskeho plánu najneskoršie 12 mesiacov pred skončením platnosti plánu.
§15
(1)
Pre užívateľský celok sa pri vyhotovovaní lesného hospodárskeho plánu vyhodnotí plnenie záväzných údajov, smerných ukazovateľov a údajov lesného hospodárskeho plánu, ktorým sa zistí, ako sa realizoval plán pestovnej a ťažbovej činnosti za uplynulé obdobie. Výsledky tohto hodnotenia doterajšieho hospodárenia sa uvedú vo všeobecnej časti plánu a využijú sa na sledovanie rozvoja lesa v užívateľskom celku.
(2)
Pre oblasť lesov, podoblasť alebo ich časti sa vykoná porovnanie číselných údajov plánov s cieľovým usporiadaním v rámcovom plánovaní. Účelom tohto porovnania je sledovať rozvoj lesa, pričom sa zároveň kontroluje, ako sa stav lesa približuje k vytýčeným cieľom.
§16
(1)
Lesný hospodársky plán obsahuje
a)
všeobecnú časť,
b)
plochovú tabuľku,
c)
opis lesných porastov a plán hospodárskych opatrení,
d)
porastovú, obrysovú a ťažbovú mapu.
(2)
Lesný hospodársky plán môže obsahovať aj
a)
prehľadové tabuľky a grafikony,
b)
účelové lesnícke mapy.
(3)
Ak užívateľský celok bol určený z vlastného podnetu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva,6b) náležitosti lesných hospodárskych plánov sa pre jednotlivých užívateľov určia pri základnom protokole.
§17
Všeobecná časť lesného hospodárskeho plánu obsahuje stručný slovný a číselný prehľad o užívateľskom celku. Ďalej obsahuje prehľad prírodných a hospodárskych pomerov, hodnotenie doterajšieho hospodárenia, ciele a zásady hospodárenia, základný protokol, záverečný protokol a technickú správu.
§18
Plochová tabuľka obsahuje prehľad a sumárne údaje o všetkých lesných pozemkoch v rámci užívateľského celku. Prehľad lesných pozemkov obsahuje údaje o ich výmere, parcelných číslach, katastrálnych územiach a o vlastníckych vzťahoch podľa katastra nehnuteľností. Sumárne údaje výmer lesných pozemkov predstavujú členenie pozemkov podľa ich druhu, vlastníckych vzťahov a katastrálnych území.
§19
(1)
Opis lesných porastov obsahuje údaje o
a)
stave lesa,
b)
kategórii lesa,
c)
ploche, veku, zakmenení, expozícii a sklone,
d)
spôsobe zistenia zásob, drevine, zastúpení, strednej výške a hrúbke, zásobách, bonite a poškodení.
(2)
Údaje uvedené v odseku 1 sa vyjadrujú číselne, prípadne aj slovným opisom.
(3)
Plán hospodárskych opatrení obsahuje určenie prevádzkových úloh v jednotlivých porastoch na obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu uvedených v § 12.
§21
Prehľadové tabuľky a grafikony obsahujú súhrnné informácie o stave lesa v užívateľskom celku. Obsahujú údaje o
a)
bonitách lesných drevín,
b)
zastúpení vekových stupňov a štruktúre lesných drevín,
c)
zakmenení, porastových zásobách a prírastkoch,
d)
výške obnovnej a výchovnej ťažby v ploche a objeme podľa lesných drevín,
e)
úlohách prerezávok,
f)
úlohách zalesnenia podľa jednotlivých druhov lesných drevín a plôch.
§22
(1)
Štátne tematické mapové dielo s tematickým obsahom lesného hospodárstva6c) obsahuje údaje o polohe a rozlohe jednotlivých jednotiek priestorového rozdelenia lesa. Člení sa na
a)
základné lesnícke mapy,
b)
účelové lesnícke mapy.
(2)
Základná lesnícka mapa sa vyhotovuje podľa technickej normy7) z podkladov katastra nehnuteľností alebo iného mapovania s doplnením údajov vlastného účelového lesníckeho mapovania v súradnicovom systéme jednotnej trigonometrickej katastrálnej siete v mierke 1 : 5 000 a v 5. triede presnosti mapovania. Základná lesnícka mapa obsahuje polohopisnú a výškopisnú zložku vrátane popisu a značiek. Zo základnej lesníckej mapy sa vyhotovujú účelové lesnícke mapy. Základná lesnícka mapa sa archivuje 30 rokov od jej vyhotovenia.
(3)
Geodetické a kartografické práce na účely štátneho tematického mapového diela s tematickým obsahom lesného hospodárstva môžu vykonávať fyzické osoby a právnické osoby na základe osvedčenia o odbornej spôsobilosti a technickej spôsobilosti.7a)
(4)
Poverená organizácia7b) je správcom, vydavateľom a archivárom štátneho tematického mapového diela s tematickým obsahom lesného hospodárstva a účelových lesníckych máp okrem štátneho tematického mapového diela z území určených na plnenie úloh obrany štátu.
(5)
Účelové lesnícke mapy sa členia na
a)
hospodársku mapu,
b)
obrysovú mapu,
c)
porastovú mapu,
d)
ťažbovú mapu,
e)
iné mapy.
(6)
Hospodárska mapa sa vyhotovuje v mierke 1: 5 000 a obsahuje
a)
podrobný prehľad polohopisu,
b)
rozdelenie lesa.
(7)
Obrysová mapa sa vyhotovuje spravidla v mierke 1: 10 000. Zakresľuje sa v nej zmena v lesníckom detaile, ktorá nastane vykonaním hospodárskej činnosti.
(8)
Porastová mapa sa vyhotovuje spravidla v mierke 1:10 000 a obsahuje grafické zobrazenie vekovej štruktúry lesných porastov a kategórie lesov. Porastová mapa poskytuje základnú orientáciu pri hospodárení a starostlivosti o les.
(9)
Ťažbová mapa sa vyhotovuje spravidla v mierke 1:10 000 a v lesníckom detaile obsahuje grafické schematické znázornenie predpísaných ťažbovo-obnovných postupov lesných hospodárskych plánov.
(10)
Iné účelové mapy môžu obsahovať grafické znázornenie výsledkov špeciálneho zisťovania stavu lesa, predovšetkých ochrany lesa, ekológie lesa, dopravných pomerov, poľovníckeho hospodárenia.
§23
(1)
Zmenou lesného hospodárskeho plánu sa rozumie úprava záväzných údajov, ak
a)
zdravotný stav lesov si vyžaduje zásadné zmeny v obhospodarovaní lesov,
b)
hospodárske opatrenia v platnom lesnom hospodárskom pláne sa ukázali ako nevhodné,
c)
došlo k nepredvídaným udalostiam v dôsledku prírodných vplyvov veľkého rozsahu,
d)
došlo k iným závažným okolnostiam veľkého rozsahu, ktoré ovplyvňujú hospodárenie v lese tak, že nie je zaručené dosiahnutie základných cieľov a zámerov lesného hospodárskeho plánu.
(2)
Žiadosti o zmenu lesného hospodárskeho plánu predkladá užívateľ prostredníctvom odborného lesného hospodára orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.
§24
Kontrolu plnenia lesných hospodárskych plánov a ich dodržiavania vykonávajú orgány štátnej správy lesného hospodárstva za účasti užívateľa, odborného lesného hospodára a vyhotovovateľa plánu. Ak sú dotknuté iné záujmy, prizývajú sa aj ďalšie orgány štátnej správy.
§25
(1)
Predmetom posudzovania záväzných údajov lesného hospodárskeho plánu je pre užívateľský celok alebo pre každého samostatného užívateľa v užívateľskom celku a kategóriu lesov
a)
neprekročiteľný súčet určeného objemu obnovných ťažieb,
b)
neprekročiteľný súčet určeného objemu výchovných ťažieb v porastoch nad 50 rokov,
c)
postup a rozsah premien, prevodov a meliorácií lesných pozemkov v plošných jednotkách.
(2)
V dielcoch, porastoch a čiastkových plochách sa objem vykonanej ťažby v prípade určenej hornej hranice môže od ťažby určenej v pláne odchyľovať o +15 %, v prípade dolnej hranice o –15 %. Obnovné zastúpenie hlavných drevín po ukončení obnovy sa musí zabezpečiť v tolerancii ± 20 %. Za hlavnú drevinu z hľadiska posúdenia záväznosti sa považuje tá, ktorej predpísané obnovné zastúpenie za dielec, porast alebo čiastkovú plochu dosahuje aspoň 30 %. Predpísanú formu hospodárskeho spôsobu môže odborný lesný hospodár zmeniť v prospech jemnejších foriem pri neprekročení predpísaného objemu obnovnej ťažby.
(3)
Pre výberkový lesný porast je záväzná horná hranica objemu celkovej ťažby.
§26 Informačný systém hospodárskej úpravy lesov
(1)
Informačný systém hospodárskej úpravy lesov (ďalej len „informačný systém") zabezpečuje sústavné sledovanie a vyhodnocovanie údajov o stave a vývoji lesov Slovenskej republiky a o ich obhospodarovaní.
(2)
Predmetom informačného systému je zber, prenos, spracovanie a distribúcia údajov o lesoch Slovenskej republiky, ktoré sa zhromažďujú, uchovávajú a aktualizujú v evidencii vedenej poverenou organizáciou,7b) ktorá zodpovedá za ochranu údajov v informačnom systéme.
(3)
Zdrojom informácií o stave a vývoji lesov sú lesné hospodárske plány, výsledky prieskumu ekológie lesa, špeciálnych zisťovaní a lesná hospodárska evidencia.
(4)
Fyzické osoby a právnické osoby oprávnené na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov poskytujú údaje z lesných hospodárskych plánov poverenej organizácii.7b)
§27 Podmienky na získanie odbornej a technickej spôsobilosti na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov
(1)
Podmienkou na získanie odbornej a technickej spôsobilosti na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov je
a)
vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania,
b)
päťročná prax v hospodárskej úprave lesov,
c)
vybavenie technickými pomôckami (napríklad priemerkami, výškomermi, črtákmi, geodetickými meracími zariadeniami), zabezpečenie leteckých snímok a ich vyhodnocovanie, zabezpečenie kartografického vyhotovovania lesníckych máp a podobne,
d)
preukázanie znalostí v používaní technických zariadení a technológií potrebných na vyhotovenie lesných hospodárskych plánov a všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s vyhotovením lesného hospodárskeho plánu.
(2)
Overenie odborných a technických predpokladov vykoná komisia, ktorej členov vymenúva a odvoláva minister pôdohospodárstva.
(3)
Odborné podmienky na vydanie osvedčenia podľa odseku 1 sa neoverujú, ak ide o osoby, ktoré v posledných troch rokoch zodpovedali za vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov.
(4)
Žiadosti o vydanie osvedčenia sa predkladajú ministerstvu do 30. júna kalendárneho roka.

Prechodné a záverečné ustanovenia

§28
(1)
Vyhotovovanie návrhov lesných hospodárskych plánov, ktorých platnosť sa začína rokom 1995, sa dokončí podľa doterajších predpisov a usmernení na vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu vydaných ústredným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva.
(2)
Ak nie sú podmienky na vyhlásenie užívateľských celkov (§ 3 ods. 2), lesný hospodársky plán sa vyhotoví za lesný hospodársky celok alebo jeho ostávajúcu časť.
§29
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 14/1978 Zb. o kategorizácii lesov, spôsoboch hospodárenia a hospodárskej úprave lesov v znení vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1981 Zb. a vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 69/1984 Zb.
§30
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Peter Baco v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 5/1995 Z. z.
Typologické jednotky ochranného charakteru na zaradenie jednotiek priestorového rozdelenia lesa do kategórie ochranných lesov
Kategória ochranných lesov podľa § 2 ods. 1 písm. a)
ZH RAD LVS SLT HSLT LT Názov lesného typu Limitujúce podmienky na zaradenie do kategórie H
01 A 1 Q 104 1111 Dúbrava obmedzeného vzrastu
01 A 1 HQ 107 1101 Lišajníková borovicová dúbrava
01 A 1 HQ 107 1102 Machová borovicová dúbrava
01 A 1 PiQ 107 1103 Kostravovo-machová borovicová dúbrava
01 A 2 Fq n 204 2101 Machová kyslá dubová bučina nst
01 A 3 Fq v 304 3101 Machová kyslá dubová bučina vst
01 A 4 Fqa 404 4111 Extrémna jedľová bučina s dubom
01 A 4 QPi v 407 4101 Lišajníková dubová borina
01 A 4 QPi v 407 4102 Brusnicová dubová borina vst
01 A 4 QPi v 407 4103 Čučoriedková dubová borina vst
01 A 5 Fap n 504 5101 Brusnicová jedľová bučina so smrekom nst
01 A 5 Fap n 504 5102 Sutinová jedľová bučina so smrekom nst
01 A 5 PiP n 514 5114 Morénová borovicová smrečina nst
01 A 5 PiP n 514 5116 Borovicová smrečina na železitých podzoloch nst
01 A 5 Pa n 524 5121 Brusnicová smrečina s jedľou nst
01 A 5 Pa n 524 5122 Sutinová smrečina s jedľou nst
01 A 5 PiP n 584 5113 Borovicová smrečina na glejoch nst
01 A 6 Fap v 604 6101 Brusnicová jedľová bučina so smrekom vst
01 A 6 Fap v 604 6102 Sutinová jedľová bučina so smrekom vst
01 A 6 PiP v 624 6111 Extrémna borovicová smrečina vst
01 A 6 Pa v 634 6121 Sutinová rašeliníková smrečina s jedľou vst
01 A 6 Pa v 634 6122 Brusnicová smrečina s jedľou vst
01 A 6 LP n 644 6141 Sutinová smrekovcová smrečina nst
01 A 6 LP n 644 6142 Kamenitá brusnicová smrekovcová smrečina nst
01 A 6 LP n 644 6143 Smlzová smrekovcová smrečina nst
01 B/C 6 AcP n 627 6421 Úžľabinová javorová smrečina nst
01 c 1 CAc n 117 1501 Zádušníková hrabová javorina nst
01 c 1 CAc n 117 1502 Cesnačková hrabová javorina nst
01 c 2 CAc v 217 2501 Kamenitá hrabová javorina vst
01 c 2 CAc v 217 2502 Hluchavková hrabová javorina vst
01 c 2 CAc v 217 2503 Zádušníková hrabová javorina vst
01 c 2 TAc n 317 3501 Balvanovitá lipová javorina nst
01 c 3 TAc n 317 3502 Kamenitá lipová javorina nst
01 c 3 TAc n 317 3503 Cesnačková hrebeňová lipová javorina nst
01 c 3 TAc n 317 3504 Vápencová lipová javorina nst
01 c 3 TAc n 317 3505 Mesačnicová podsvahová lipová javorina nst
01 c 3 TAc n 317 3506 Marinková živná lipová javorina nst
01 c 3 TAc n 317 3507 Ostricová lipová javorina nst
01 c 4 TAc v 417 4501 Balvanovitá lipová javorina vst
01 c 4 TAc v 417 4502 Kamenitá lipová javorina vst
01 c 4 TAc v 417 4503 Vápnitá lipová javorina vst
01 c 4 TAc v 417 4504 Mesačnicová lipová javorina vst
01 c 4 TAc v 417 4505 Zubačková lipová javorina vst
01 c 4 TAc v 417 4506 Cesnačková hrebeňová lipová javorina vst
01 c 5 FrAc n 517 5501 Hrebeňová mesačnicová jaseňová javorina nst
01 c 5 FrAc n 517 5502 Sutinová mesačnicová jaseňová javorina nst
01 c 5 FrAc n 517 5503 Úžľabinová deväťsilová jaseňová javorina nst
01 c 6 FrAc v 617 6501 Hrebeňová mesačnicová jaseňová javorina vst
01 c 6 FrAc v 617 6502 Sutinová mesačnicová jaseňová javorina vst
01 c 6 FrAc v 617 6503 Úžľabinová deväťsilová jaseňová javorina vst
01 c 6 AAc v 637 6511 Roklinová jedľová javorina vst
01 D 1 CoQ 101 1601 Skalné-sutinové stepi
01 D 1 CoQ pub 101 1602 Drieňová dúbrava s dubom plstnatým
01 D 2 CoQ fag 201 2601 Drieňová dúbrava s bukom
01 D 2 FQ de 201 2611 Extrémna dealpínska buková dúbrava
01 D 2 FQ de 201 2612 Trávnatá dealpínska buková dúbrava
01 D 2 Pide n 203 2621 Dealpínska borina nst
01 D 3 CoF 301 3601 Drieňová bučina
01 D 3 QF de 301 3611 Dealpínska dubová bučina
01 D 3 Pide v 303 3621 Dealpínska borina vst
01 D 4 Fde n 401 4601 Extrémna vápencová bučina nst
01 D 4 Fde n 401 4602 Sutinová vápencová bučina nst
01 D 5 Fde v 501 5601 Extrémna vápencová bučina vst
01 D 5 Fde v 501 5602 Sutinová vápencová bučina vst
01 D 5 PPide 521 5611 Vápencová (dealpínska) smreková borina s mrvicou
01 D 5 PPide 521 5612 Kamenitá vápencová (dealpínska) smreková borina
01 D 5 PAc 531 5631 Extrémna smreková javorina
01 D 6 FP n 601 6601 Extrémna hrebeňová buková smrečina nst
01 D 6 FP n 601 6602 Svahová sutinová buková smrečina nst
01 D 6 Pac 621 6631 Extrémna hrebeňová smrečina s javorom
01 D 6 Pac 621 6632 Svahová sutinová smrečina s javorom
01 D 6 PiL n 689 6611 Smrekovcová borina nst
01 a 6 AP 614 0021 Rašelinovo-glejová jedľová smrečina
01 a 6 AP 614 0022 Oglejená jedľová smrečina
01 a 6 AP 614 0023 Rašelinová jedľová smrečina
01 a 6 BA1 622 0012 Brezová jelšina na fluvioglaciále
01 a 6 BA1 622 0013 Brezová jelšina na glejovej pôde
01 a 6 BA1 622 0014 Brezová jelšina na rašelinovej pôde
01 a 8 Pil 815 0031 Páperníková rašelinová borina
01 a 8 Pil 815 0032 Rojovníková rašelinová borina
01 c 1 U 131 0961 Vápnité brestové porasty
01 c 1 U 131 0962 Extrémne porasty na riečnych nivách
01 c 6 Ali 623 0911 Jelšina (jelše sivej)
01 c 6 Sf 633 0912 Vrbina vŕby krehkej
Kategória ochranných lesov podľa § 2 ods. 1 písm. a)
ZH RAD LVS SLT HSLT LT Názov lesného typu Limitujúce podmienky na zaradenie do kategórie H
02 A 6 Fap hum 628 6108 Nízka jedl. bučina so smrekom obmedzeného vzrastu
02 A 7 SP 719 7101 Sutínová rašeliníková jarabinová smrečina
02 A 7 SP 719 7102 Kamenitá brusnicová jarabinová smrečina
02 A 7 SP 719 7103 Smlzová jarabinová smrečina
02 A 7 SP 719 7104 Balvanovitá jarabinová smrečina
02 A 7 SP 719 7105 Jarabinová smrečina na hornej hranici lesa
02 A 7 SP 719 7108 Jarabinová smrečina na alúviách
02 A 7 SP 729 7101 Sutínová rašeliníková jarabinová smrečina
02 A 7 SP 729 7102 Kamenitá brusnice vá jarabinová smrečina
02 A 7 SP 729 7103 Smlzová jarabinová smrečina
02 A 7 SP 729 7104 Balvanovitá jarabinová smrečina
02 A 7 SP 729 7105 Jarabinová smrečina na hornej hranici lesa
02 A 7 SP 729 7106 Živná jarabinová smrečina
02 A 7 SP 729 7107 Vápencová jarabinová smrečina
02 A 7 LP v 739 7101 Sutinová rašeliníková smrekovcová smrečina
02 A 7 LP v 739 7102 Kamenitá brusnicová smrekovcová smrečina
02 A 7 LP v 739 7103 Smlzová smrekovcová smrečina
02 A 7 LP v 739 7104 Balvanovitá smrekovcová smrečina
02 A 7 LP v 739 7105 Smrekovcová smrečina na hornej hranici lesa
02 A 7 LP v 739 7106 Živná smrekovcová smrečina
02 A 7 CP 749 7100 Limbová smrečina
02 A 7 SP 759 7106 Živná jarabinová smrečina
02 A 7 SP 769 7107 Vápencová jarabinová smrečina
02 A/B 5 F hum n 518 5211 Bučina pod extrémnym klimatickým vplyvom nst
02 A/B 6 Fhum v 618 6221 Horské bučiny obmedzeného vzrastu vst
02 B/C 5 FAc hum n 518 5440 Javorová bučina pod extrémnym klimatickým vplyvom nst
02 B/C 6 FAc hum v 618 6411 Nízka buková javorina vst
02 B/C 7 AcP v 729 7401 Živná javorová smrečina
02 B/C 7 AcP v 729 7402 Čučoriedková (zakyslená) javorová smrečina
02 B/C 7 AcP v 729 7403 Javorová smrečina s papradkou alpskou
02 B/C 7 AcP v 729 7404 Zavlhčená javorová smrečina
02 B/C 7 AcP v 729 7405 Vápencová javorová smrečina
02 B/C 7 AcP v 759 7401 Živná javorová smrečina vst
02 B/C 7 AcP v 759 7402 Čučoriedková (zakyslená) javorová smrečina vst
02 B/C 7 AcP v 759 7403 Javorová smrečina s papradkou alpskou vst
02 B/C 7 AcP v 759 7404 Zavlhčená javorová smrečina vst
02 B/C 7 AcP v 769 7405 Vápencová javorová smrečina vst
02 D 7 FP v 729 7601 Extrémna buková smrečina vst
02 D 7 FP v 729 7602 Hrebeňová buková smrečina vst
02 D 7 FP v 729 7603 Svahová buková smrečina vst
02 D 7 FP v 769 7601 Extrémna buková smrečina vst
02 D 7 FP v 769 7602 Hrebeňová buková smrečina vst
02 D 7 FP v 769 7603 Svahová buková smrečina vst
02 D 7 PIL v 789 7611 Smrekovcová borina vst
Kategória ochranných lesov podľa § 2 ods. 1 písm. c)
ZH RAD LVS SLT HSLT LT Názov lesného typu Limitujúce podmienky na zaradenie do kategórie H
03 A 8 M 820 8101 Kyslá kosodrevina
03 A 8 M 820 8104 Kosodrevina na rašeline
03 A 8 PM 830 8102 Smreková kosodrevina
03 A 8 CM 840 8103 Limbová kosodrevina
03 A 8 M 850 8105 Kosodrevina na tanglovej rendzine
03 B/C 8 RM 860 8401 Ríbezľová kosodrevina
03 D 8 M c 850 8601 Vápencová kosodrevina
Kategória ochranných lesov podľa § 2 ods. 1 písm. d)
ZH RAD LVS SLT HSLT LT Názov lesného typu Limitujúce podmienky na zaradenie do kategórie H
04 A 2 Fq n 295 2102 Metlicovo-čučoriedková kyslá dubová bučina nst ak je sklon < 40 %
04 A 2 Fq n 295 2103 Chlpaňová kyslá dubová bučina nst ak je sklon < 50 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm
04 A 3 Fq v 395 3102 Metlicovo-čučoriedková kyslá dubová bučina vst ak je sklon < 40 %
04 A 3 Fq v 395 3103 Chlpaňová kyslá dubová bučina vst ak je sklon < 50 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm
04 A 4 Fqa 498 4112 Metlicová jedľová bučina s dubom ak je sklon < 50 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm
04 A 4 Fa 499 4122 Kamenitá bučina s jedľou ak je sklon < 50 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm
04 A 5 Fap n 591 5103 Balvanovitá jedľová bučina so smrekom nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A 5 Fap n 595 5104 Kamenitá trávovitá jedľová bučina so smrekom nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A 5 Facid n 597 5132 Trávovitá kyslá bučina na vyvrelinách nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A 5 Pa n 598 5123 Kamenitá smrečina s jedľou nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A 6 Fap v 694 6103 Balvanovitá čučoriedková jedľová bučina so smrekom vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A 6 Fap v 694 6104 Balvanovitá kysličková jedľová bučina so smrekom vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A 6 Fap v 694 6105 Kamenito-trávovitá jedľová bučina so smrekom vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A 6 Pa v 698 6123 Kamenitá smrečina s jedľou vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A/B 4 AQF 497 4202 Kamenitá jedľovo-dubová bučina ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A/B 5 PA n 590 5241 Trávovitá smreková jedlina nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A/B 5 FA n 592 5209 Ostricová vápencová buková jedlina ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 A/B 5 FA n 592 5210 Vápencová (nitrofilná) buková jedlina nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 A/B 5 FA n 593 5208 Oglejená buková jedlina nst mimo prameníšť a stanovíšť ohrozených zamokrením
04 A/B 5 PA n 594 5244 Vápencová smreková jedlina nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 A/B 5 FA n 595 5201 Trávovitá buková jedlina nst ak je sklon < 70 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 A/B 5 FA n 596 5207 Kamenitá buková jedlina nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A/B 5 PA n 599 5245 Kamenitá smreková jedlina nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A/B 6 PA v 690 6234 Smreková jedlina na kamenitej svahovine vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A/B 6 PA v 690 6236 Kamenitá papradinová smreková jedlina vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A/B 6 PA v 691 6231 Trávovitá smreková jedlina vst ak je sklon < 70 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 A/B 6 FA v 692 6207 Ostricová vápencová buková jedlina vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 A/B 6 FA v 692 6208 Vápencová nitrofilná buková jedlina vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 A/B 6 FA v 693 6206 Oglejená buková jedlina vst mimo prameníšť a stanovíšť ohrozených zamokrením
04 A/B 6 FA v 695 6201 Trávovitá buková jedlina vst ak je sklon < 70 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 A/B 6 FA v 696 6205 Kamenitá buková jedlina vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 A/B 6 PA v 697 6235 Vápencová smreková jedlina vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 A/B 6 PA v 699 6233 Zglejená smreková j edlina vst mimo prameníšť a stanovíšť ohrozených zamokrením
04 B 1 CQ 199 1310 Suchá hrabová dúbrava na rôznych horninách mimo J, JZ a JV expozícií, ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm, pôdny skelet < 50 %
04 B 1 CQ 199 1312 Vlkova hrabová dúbrava na rôznych horninách mimo J, JZ a JV expozícií, ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm, pôdny skelet < 50 %
04 B 2 FQ 292 2317 Silno skeletovitá vápencová buková dúbrava mimo J, JZ a JV expozícií, ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm
04 B 2 FQ 293 2313 Oglejená buková dúbrava mimo stanovíšť ohrozených zamokrením
04 B 2 FQ 295 2301 Zakyslená buková dúbrava ak je sklon < 50 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm
04 B 2 FQ 296 2314 Štrkovitá hrebienková nitrofilná buková dúbrava ak je sklon < 50 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B 2 FQ 299 2302 Presychavá lipnicová buková dúbrava mimo J, JZ a JV expozícií, ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm, pôdny skelet < 50 %
04 B 2 FQ 299 2303 Presychavá medničková buková dúbrava mimo J, JZ a JV expozícií, ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm, pôdny skelet < 50 %
04 B 2 FQ 299 2305 Kamenitá lipnicová buková dúbrava s chlpaňou mimo J, JZ a JV expozícií, ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm, pôdny skelet < 50 %
04 B 3 QF 392 3309 Vápencová dubová bučina ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 B 3 Fp n 392 3318 Prilbicová bučina na vápencoch nst ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 B 3 QF 393 3307 Zavlhčená dubová bučina mimo stanovíšť ohrozených zamokrením
04 B 3 Fp n 393 3316 Zavlhčená bučina nst mimo stanovíšť ohrozených zamokrením
04 B 3 QF 395 3301 Chlpaňová dubová bučina ak je sklon < 65 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm
04 B 3 Fp n 395 3311 Chlpaňová bučina nst ak je sklon < 65 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm
04 B 3 QF 396 3310 Kamenitá medničková dubová bučina ak je sklon < 65 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm
04 B 3 Fp n 396 3315 Kamenitá papradinová bučina nst ak je sklon < 65 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B 4 Fp v 492 4308 Prilbicová bučina na vápencoch vst ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 B 4 Ft 492 4317 Vápencová typická bučina ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 B 4 Fp v 493 4306 Zavlhčená bučina vst mimo stanovíšť ohrozených zamokrením a zosuvmi
04 B 4 Ft 493 4315 Vlhká typická bučina mimo stanovíšť ohrozených zamokrením a zosuvmi
04 B 4 Ft 493 4320 Ostricovo-kostravová typická bučina mimo stanovíšť ohrozených zamokrením a zosuvmi
04 B 4 Fp v 495 4301 Chlpaňová bučina vst ak je sklon < 65 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm
04 B 4 Fp v 496 4305 Kamenitá papradinová bučina vst ak je sklon < 65 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B 4 Ft 496 4314 Kamenitá typická bučina ak je sklon < 65 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B 5 AF n 592 5308 Vápencová jedľová bučina nst ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 B 5 AF n 593 5305 Podmáčaná jedľová bučina nst mimo stanovíšť ohrozených zamokrením a zosuvmi
04 B 5 AF n 596 5306 Kamenitá jedľová bučina nst ak je sklon < 65 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B 6 AF v 692 6307 Vápencová jedľová bučina vst ak je sklon < 50 %, hĺbka pôdy > 50 cm
04 B 6 AF v 696 6308 Kamenitá jedľová bučina vst ak je sklon < 65 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B/C 2 FQ ac 296 2401 Buková dúbrava s javorom na plytkých pôdach ak je sklon < 60 %, pôdny skelet < 50 %, hĺbka pôdy > 60 cm
04 B/C 3 QF til 396 3401 Chlpaňovo-bažanková dubová bučina s lipou ak je sklon < 65 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B/C 3 QF til 396 3402 Medničkovo-bažanková dubová bučina s lipou ak je sklon < 65 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B/C 4 Ftil 496 4406 Kamenitá lipová bučina ak je sklon < 65 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B/C 5 AAc n 589 5409 Kamenitá jedľová javorina nst ak je sklon < 65 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B/C 5 FAc n 593 5407 Buková javorina na bázach svahov nst ak nejde o poderodované bázy svahov s nebezpečenstvom zosuvu
04 B/C 5 FAc n 596 5403 Kamenitá buková javorina nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B/C 5 FAc n 596 5404 Mesačnicová buková javorina nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 30 %, pôdny skelet < 40 %
04 B/C 5 FAc n 596 5405 Deväťsilová kamenitá buková javorina nst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 30 %, pôdny skelet < 40 %
04 B/C 6 AAc v 688 6410 Kamenitá jedľová javorina vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B/C 6 FAc v 692 6409 Vápencová buková javorina vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 40 %, pôdny skelet < 50 %
04 B/C 6 FAc v 693 6408 Buková javorina na bázach svahov vst ak nejde o poderodované bázy svahov s nebezpečenstvom zosuvu
04 B/C 6 FAc v 696 6403 Mesačnicová buková javorina vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 30 %, pôdny skelet < 40 %
04 B/C 6 FAc v 696 6404 Deväťsilová kamenitá buková javorina vst ak je sklon < 60 %, povrchový skelet < 30 %, pôdny skelet < 40 %
04 D 1 CoQ car 191 1603 Drieňová dúbrava s hrabom ak je sklon < 40 %, hĺbka pôdy > 60 cm a materská hornina nikde nevystupuje na povrch
04 D 1 CoQ ac 191 1604 Drieňová dúbrava s javorom ak je sklon < 40 %, hĺbka pôdy > 60 cm a materská hornina nikde nevystupuje na povrch
04 D 4 Fde n 492 4603 Vápencová bučina nst na ťažších pôdach ak je sklon < 40 %, hĺbka pôdy > 60 %
04 D 4 Fde n 492 4604 Trávovitá vápencová bučina nst ak je sklon < 40 %, hĺbka pôdy > 60 %
04 D 5 Fde v 592 5603 Trávovitá vápencová bučina vst ak je sklon < 40 %, hĺbka pôdy > 60 %
04 D 5 Fde v 592 5604 Čučoriedková (kyslá) vápencová bučina vst ak je sklon < 40 %, hĺbka pôdy > 60 %
04 D 5 Fde v 592 5605 Kamenitá vápencová bučina vst ak je sklon < 40 %, hĺbka pôdy > 60 %, povrchový skelet < 30 %
04 a 1 BQ 192 0002 Bezkolencová brezová dúbrava ak hladina spodnej vody je > 80 cm pod povrchom
04 a 1 BA1 192 0011 Brezová jelšina na viatych kremitých pieskoch ak hladina spodnej vody je > 80 cm pod povrchom
04 c 1 SA1 196 0921 Žihlavová vŕbová jelšina slatinná ak hladina spodnej vody je > 50 cm pod povrchom
04 c 1 SA1 196 0922 Ostricová vŕbová jelšina slatinná ak hladina spodnej vody je > 50 cm pod povrchom
04 c 1 SA1 196 0923 Chrastnicová vŕbová jelšina slatinná ak hladina spodnej vody je > 50 cm pod povrchom
04 c 1 SA1 196 0924 Trsťová vŕbová jelšina slatinná ak hladina spodnej vody je > 50 cm pod povrchom
04 c 1 SA1 196 0925 Stavikrvová vŕbová jelšina štrková ak hladina spodnej vody je > 50 cm pod povrchom
04 c 3 FrAl 399 0901 Jaseňová jelšina ak nejde o prameništia s nebezpečenstvom odtrhnutia svahu
Na zaradenie do ochranných lesov stačí splnenie jednej podmienky.
Bez ohľadu na lesný typ možno do ochranných lesov zaradiť porasty s nasledujúcimi špecifikami:
Kód Názov špecifiká
B pásy brehoochranných porastov
L lavínami ohrozené porasty
P poddolované porasty
T vetrolamy
V výmole
Z zosuvy
Príloha č. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.
Charakteristika pásiem ohrozenia imisiami
Časti lesov pod vplyvom imisií sa zaraďujú do nasledovných pásiem ohrozenia:
A pásmo
Charakteristika
Plochy s výrazným dlhodobým imisným zaťažením na exponovaných lokalitách vystavených intenzívnemu prúdeniu vzduchu od imisných zdrojov (lokálnych i z diaľkového prenosu).
Na vymedzenie pásma slúžia tieto pomocné charakteristiky s orientačnými hraničnými hodnotami:
- životnosť porastov pre modelové smrekové porasty do 20 rokov od začiatku intenzívneho pôsobenia imisií (Grek a kol.,1991);
- hodnota pH; pri zásaditom imisnom type podľa Greka a kol. (1991) je to pH nad 9, pri kyslom imisnom type je to dokázateľný výrazný rozdiel oproti prirodzenému rozpätiu pH pre príslušný pôdny typ;
- výrazné prekročenie obsahu škodlivých látok a ťažkých kovov oproti ich hraničným hodnotám a prirodzenému obsahu v príslušnom pôdnom type, resp. v asimilačných orgánoch drevín;
- výrazné narušenie kolobehu prístupných živín pod vplyvom imisií oproti prirodzenému kolobehu;
- prevažujúci stupeň poškodenia lesných porastov 3 - 4 (silne poškodené až odumierajúce);
- prevažujúci stupeň ekologickej stability lesných porastov 3 - 4 (veľmi narušené až nestabilné ekosystémy).
V prípade dostupnosti údajov sa pri vymedzovaní pásiem zohľadňuje aj
- imisný typ,
- koncentrácia SO2 v ovzduší v mikrogramoch . m-3,
- ročný priemer NOx v mikrogramoch . m-3,
- množstvo O3 v mikrogramoch . m-3.
B pásmo
Charakteristika
Plochy v rovnakých imisných podmienkach ako pásmo A, ale v lepších ekologických podmienkach, na menej exponovaných lokalitách čiastočne chránených proti priamemu prúdeniu vzduchu od imisných zdrojov.
Na vymedzenie pásma slúžia tieto pomocné charakteristiky s orientačnými hraničnými hodnotami:
– životnosť porastov pre modelové smrekové porasty do 40 rokov od začiatku intenzívneho pôsobenia imisií (Grek a kol.,1991);
– hodnota pH; pri zásaditom imisnom type podľa Greka a kol. (1991) je to pH 8 - 9, pri kyslom imisnom type je to dokázateľný výrazný rozdiel oproti prirodzenému rozpätiu pH pre príslušný pôdny typ;
– výrazné prekročenie obsahu škodlivých látok a ťažkých kovov oproti ich hraničným hodnotám a prirodzenému obsahu v príslušnom pôdnom type, resp. v asimilačných orgánoch drevín;
– výrazné narušenie kolobehu prístupných živín pod vplyvom imisií oproti prirodzenému kolobehu;
– prevažujúci stupeň poškodenia lesných porastov 2 - 3 (stredne až silne poškodené);
– prevažujúci stupeň ekologickej stability lesných porastov 2 - 3 (stredne narušené až veľmi narušené ekosystémy).
V prípade dostupnosti údajov sa pri vymedzovaní pásiem zohľadňuje aj
- imisný typ,
- koncentrácia SO2 v ovzduší v mikrogramoch . m-3,
- ročný priemer NOx v mikrogramoch . m-3,
- množstvo O3 v mikrogramoch . m-3.
C pásmo
Charakteristika
Plochy v priaznivejších ekologických podmienkach s nižším imisným zaťažením.
Na vymedzenie pásma slúžia tieto pomocné charakteristiky s orientačnými hraničnými hodnotami:
- životnosť porastov pre modelové smrekové porasty do 40 - 60 rokov od začiatku intenzívneho pôsobenia imisií (Grek a kol.,1991);
- hodnota pH; pri zásaditom imisnom type podľa Greka a kol. (1991) je to pH 7,2 - 8,0, pri kyslom imisnom type je to dokázateľný rozdiel oproti prirodzenému rozpätiu pH pre príslušný pôdny typ;
- značný nedostatok prístupných živín oproti optimu v porovnaní s prirodzeným výskytom v príslušnom pôdnom type;
- prekročenie obsahu škodlivých látok a ťažkých kovov oproti ich hraničným hodnotám a prirodzenému obsahu v príslušnom pôdnom type, resp. v asimilačných orgánoch drevín;
- narušenie kolobehu prístupných živín pod vplyvom imisií oproti prirodzenému kolobehu;
- prevažujúci stupeň poškodenia lesných porastov 1 - 2 (mierne až stredne poškodené);
- prevažujúci stupeň ekologickej stability lesných porastov 1 - 2 (mierne narušené až stredne narušené ekosystémy).
V prípade dostupnosti údajov sa pri vymedzovaní pásiem zohľadňuje aj
- imisný typ,
- koncentrácia SO2 v ovzduší v mikrogramoch . m-3,
- ročný priemer NOx v mikrogramoch . m-3 ,
- množstvo O3 v mikrogramoch . m-3.
D pásmo
Charakteristika
Chránené údolné polohy v rôznych nadmorských výškach s nízkym imisným zaťažením a nízkou úrovňou znečistenia ovzdušia.
Na vymedzenie pásma slúžia tieto pomocné charakteristiky s orientačnými hraničnými hodnotami:
- životnosť porastov pre modelové smrekové porasty do 60 - 80 rokov od začiatku intenzívneho pôsobenia imisií (Grek a kol.,1991);
- hodnota pH; pri zásaditom imisnom type podľa Greka a kol. (1991) je to pH pod 7,2;
- mierne prekročenie obsahu škodlivých látok a ťažkých kovov oproti ich hraničným hodnotám a prirodzenému obsahu v príslušnom pôdnom type, resp. v asimilačných orgánoch drevín;
- narušenie kolobehu prístupných živín pod vplyvom imisií oproti prirodzenému kolobehu;
- prevažujúci stupeň poškodenia lesných porastov 1 (mierne poškodené);
- prevažujúci stupeň ekologickej stability lesných porastov 1 (mierne narušené ekosystémy).
V prípade dostupnosti údajov sa pri vymedzovaní pásiem zohľadňuje aj
- imisný typ,
- koncentrácia SO2 v ovzduší v mikrogramoch . m-3,
- ročný priemer NOx v mikrogramoch . m-3 ,
- množstvo O3 v mikrogramoch . m-3.
Príloha č. 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.
Prehľad hospodárskych spôsobov, ich foriem a uplatňovaných obnovných rubov
Hospodársky spôsob Forma hospodárskeho spôsobu Obnovné ruby a ich tvary Hraničné hodnoty plôch a šírok pásov obnovných prvkov
Podrastový Maloplošná Maloplošný clonný rub Maximálna výmera 3,0 ha
- pásový Šírka pásov do dvoch výšok obnovovaného porastu
- klinový Základňa klinu maximálne na dve výšky obnovovaného
porastu
- nepravidelný zonálny Výmera do 3,0 ha
clonný rub
- skupinový
Kombinácia clonného rubu
do 3,0 ha s okrajovým
Skupinovitý clonný rub
(Gayer, bavorská kombinácia)
Okrajový clonný rub Pásový clonný rub do dvoch výšok
(Wagner, Wanselow)
Klinovitý okrajovo-clonný rub
(Kautz Eberhard Philipp-
-Kurzov)
Účelový výber Princíp výberu sa podriaďuje funkčnému účinku
pri uplatňovaní princípu hos- ochranných lesov a lesov osobitného určenia. Obnovná
podárskeho spôsobu podras- doba dlhšia ako 50 rokov až nepretržitá
tového v ochranných lesoch
a lesoch osobitného určenia
Veľkoplošná Veľkoplošný clonný rub Maximálna výmera 5,0 ha
- na celej ploche (pri výmere
do 5,0 ha) ucelenej časti (porastu)
- na pásoch alebo Šírka pásov alebo základňa klinov nad dve výšky
pretiahnutých klinoch obnovovaného porastu, maximálne 100 m
Výberkový Stromová Výberkový rub jednotlivýv zmysle výberkových princípov Uskutočňuje sa po celej ploche porastu
Skupinová Výberkový rub skupinovýnepravidelne rozmiestnený Pri celkovej obnovnej dobe nad 50 rokov, čiastkovej nad 20 rokov pri výmere skupín do 0,20 ha
Holorubný Maloplošná Maloplošný holorub Maximálna výmera 3,0 ha
v pásoch a iných tvaroch Šírka pásov do dvoch výšok obnovovaného porastu
(pásový holorub, priraďovanie Vzdialenosť medzi prvkami minimálne dvojnásobok šírky
v jednom aj oboch smeroch) uplatňovaného holorubného prvku
Skupinový holorub Tvar sa prispôsobuje technológii ťažby, smeru stínky
rôzneho tvaru (kruh, elipsa, a vyťahovaniu dreva
trojuholník a iné) Skupiny do 0,2 ha rôzneho tvaru
Velkoplošná Veľkoplošný holorub Maximálna výmera 5,0 ha
- v pásoch Šírka pásov nad dve výšky obnovovaného porastu, šírka
pásu maximálne 100 m
- na celej ploche - na plochách iného tvaru Ak nepresahuje 5,0 ha Všetky tvarové odlišnosti môžu mať na kyslých, suchých
(oválny tvar, štvoruholník, a chudobných stanovištiach variant s výstavkami slnných
nepravidelný tvar podlá ihličnanov
konfigurácie terénu, klin)
Príloha č. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.
A)
Ťažbové percentá na odvodenie výšky obnovnej ťažby podľa vekových stupňov
Počet desaťročí, o ktoré je vekový stupeň vzdialený od rubnej doby Obnovná doba (roky)
10 20 30 40 50
- 4 - - - - 2
- 3 - - 4 12 18
- 2 12 25 30 29 25
- 1 86 67 50 40 33
+ 1 100 100 88 67 50
+ 2 100 100 100 100 88
+ 3 100 100 100 100 100
B)
Empirické ťažbové percentá pre vysoké lesy
Rubná doba Drevina Vekový stupeň
5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15
80 - 1 5 21 33 43 56 75 100 - - -
90 - - 1 7 22 32 45 63 100 - - -
Smrek - - 1 8 28 41 49 55 61 66 69
Jedľa - - 1 5 29 40 48 54 61 66 70
100 Borovica - - 2 10 32 45 50 53 54 55 55
Buk - - 1 5 27 40 48 53 55 55 55
Dub - - 1 5 21 32 41 48 54 59 63
Smrek - - 1 5 18 29 38 45 50 55 58
Jedľa - - 1 3 17 28 38 44 49 53 55
110 Borovica - - 1 6 22 32 38 43 46 47 48
Buk - - 1 3 16 28 39 46 49 50 50
Dub - - - 3 12 23 35 42 47 52 54
Smrek - - 1 2 7 17 28 36 40 44 47
Jedľa - - 1 1 6 17 27 33 37 40 41
120 Borovica - - 1 2 11 19 26 33 38 40 41
Buk - - 1 1 5 16 30 39 43 45 46
Dub - - - 1 4 14 28 37 41 44 46
1)
§ 27 ods.1 písm. g) Zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení zákova Slovenskej národnej rady č. 510/1991 Zb.
2)
§ 19 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
3)
§ 9 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.
4)
§ 8 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve.
5)
§ 13 a 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
6)
§ 27 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb.
6a)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 49/1997 Z. z., ktorým sa vyhlasujú oblasti lesov.
6b)
§ 2a zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov.
6c)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii.
7)
Zákon č. 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení zákona č. 632/1992 Zb.
7a)
§ 3 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. v znení neskorších predpisov.
7b)
§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. v znení neskorších predpisov.