Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej, ktorou sa vykonáva devízový zákon

Znenie účinné: od 01.01.1991 do 30.06.1992 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
1991

Predpis bol zrušený predpisom 228/1992 Zb.

583/1990 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1991 do 30.06.1992
583
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej
z 19. decembra 1990,
ktorou sa vykonáva devízový zákon
Federálne ministerstvo financií a Štátna banka česko-slovenská podľa § 49 devízového zákona č. 528/1990 Zb. (ďalej len „zákon“) ustanovujú:
§1 (k § 7 a 17 zákona)
(1)
Devízoví tuzemci – fyzické osoby, ktoré sú členmi Českej numizmatickej spoločnosti alebo Slovenskej numizmatickej spoločnosti alebo Českej spoločnosti priateľov drobnej plastiky, nemajú povinnosť uložiť na devízový účet v peňažnom devízovom ústave
a)
platné mince cudzích štátov v množstve najviac 3 kusov toho istého druhu, ročníka a proveniencie,
b)
platné bankovky a štátovky cudzích štátov v najnižšej vydanej nominálnej hodnote v množstve najviac 2 kusov toho istého druhu, ročníka a proveniencie,
v sume presahujúcej protihodnotu česko-slovenskej meny uvedenej v § 17 zákona.
(2)
Devízoví tuzemci – fyzické osoby uvedené v odseku 1 môžu vzájomne medzi sebou obchodovať bez prostredníctva devízového peňažného ústavu s devízovými prostriedkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b), ktoré majú vo svojich zbierkach. O obchodoch s devízovými prostriedkami uvedenými v odseku 1 písm. b) vedú devízoví tuzemci – fyzické osoby písomné záznamy.
§2 Úľava z ponukovej povinnosti (k § 11 ods. 4 zákona)
Nadácie a štátom registrované cirkvi, rehoľné rády a kongregácie nemajú povinnosť podľa § 11 ods. 1 zákona, pokiaľ ide o devízové prostriedky, ktoré získajú darom, dedením alebo odkazom.
§3 Nakladanie s pohľadávkami a inými hodnotami (k § 16 a 24 zákona)
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže použiť v zahraničí bez devízového povolenia sumu uhradenú v zahraničí na splnenie jej pohľadávky voči devízovému cudzozemcovi, ktorej prevod do tuzemska nemožno uskutočniť na základe zahraničného právneho predpisu.
§4 Zmluvné prevzatie peňažných záväzkov a ich plnenie devízovými tuzemcami – fyzickými osobami v prospech devízových cudzozemcov (k § 20 a 23 zákona)
(1)
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia zmluvne prevziať peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi a platiť na jeho splnenie na jeho cudzozemský účet vedený v cudzej mene alebo do zahraničia, nad rámec prípadov uvedených v § 23 ods. 1 zákona, ak ide o:
a)
príspevky z členstva v medzinárodnej nevládnej organizácii, pokiaľ preukáže, že jeho členstvo registroval príslušný tuzemský orgán,
b)
nepredvídané výdavky spojené s dopravou alebo odťahom poškodených a havarovaných motorových vozidiel zo zahraničia na česko-slovenské štátne hranice,
c)
výdavky za nevyhnutné lekárske ošetrenie v zahraničí,
d)
výdavky spojené s úmrtím osôb, ktoré zomreli pri pobyte v zahraničí, ako aj s ich pohrebom v zahraničí, alebo s prevozom zomretých, resp. ich pozostatkov do tuzemska,
e)
poplatky za obstaranie úradných dokladov v zahraničí potrebných na prejednanie dedičstva, výživného alebo dôchodku,
f)
sumy na úhradu kaucií a pokút vymeraných príslušnými zahraničnými orgánmi,
g)
sadzby a colné poplatky uhrádzané poštovej správe krajiny určenia za poštové zásielky dodané bez poplatkov a dávok,
h)
poplatky za prihlášky na účasť na medzinárodných výstavách, prehliadkach, súťažiach a obdobných akciách v zahraničí,
i)
náhrady za krytie čistokrvných zvierat v zahraničí,
j)
podpory devízovým cudzozemcom do výšky 5000 Kčs ročne, ak preukáže devízový tuzemec – fyzická osoba originálnymi dokladmi alebo ich overenými odpismi, že ide o naliehavý a sociálne odkázaný prípad,
k)
výdavky spojené s údržbou hrobov v zahraničí.
(2)
Výšku platov uvedených v odseku 1 musí devízový tuzemec – fyzická osoba preukázať dokladmi.
(3)
Nevyhnutnosť lekárskeho zákroku uvedeného pod písmenom c) je povinný devízový tuzemec – fyzická osoba preukázať potvrdením príslušného tuzemského zdravotníckeho zariadenia; výšku kaucie uvedenej pod písmenom f) potvrdením česko-slovenského zastupiteľského úradu alebo Federálneho ministerstva zahraničných vecí; doklad o nevyh-nutnosti a naliehavosti podpory uvedenej v písmene j) môže devízový tuzemec – fyzická osoba nahradiť svojím čestným vyhlásením.
(4)
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia prevziať peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi uvedený v odseku 1 písm. h), i), j), k) len vtedy, ak mu potvrdí devízový peňažný ústav pred prevzatím záväzku, že si môže v ňom nakúpiť za česko-slovenskú menu devízové prostriedky potrebné na splnenie tohto záväzku.
§5 (k § 20 zákona)
Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi – právnickej osobe pre devízového tuzemca – fyzickú osobu alebo devízového cudzozemca – fyzickú osobu za česko-slovenskú menu devízové prostriedky na úhradu ich výdavkov spojených so zahraničnou pracovnou cestou v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.1)
§6 (k § 33 zákona)
Devízové povolenie sa nevyžaduje:
a)
na úhradu zahraničných daní a poplatkov z pohľadávok devízových tuzemcov voči devízovým cudzozemcom,
b)
na úhradu preukázateľnej odmeny a výdavkov cudzozemským splnomocnencom zastupujúcim devízových tuzemcov pri prejednávaní ich dedických nárokov, nárokov na výživné a dôchodok zo zahraničia alebo pri predaji ich nehnuteľností v zahraničí,
c)
na platenie výdavkov spojených so správou a udržiavaním zahraničných nehnuteľností devízových tuzemcov, z pohľadávok vzniknutých v zahraničí z výnosov týchto nehnuteľností, ako aj na platenie bežných úrokov a splátok hypotekárnych pôžičiek dohodnutých v súlade so zákonom,
d)
na úhradu depozitných poplatkov a výdavkov platených zahraničným peňažným ústavom za úschovu a správu cenných papierov na ťarchu pohľadávok z ich výnosov.
§7 Vývoz devízových hodnôt (k § 29 zákona)
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia vyvážať zahraničné cenné papiere.
Vývoz česko-slovenskej meny a iných hodnôt znejúcich na česko-slovenskú menu (k § 30 zákona)
§8
(1)
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže v cestovnom styku bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 1000 Kčs.
(2)
Devízový tuzemec – fyzická osoba, ktorá pracuje v zahraničí, a devízový cudzozemec – fyzická osoba, ktorá pracuje v tuzemsku, môže pri prekročení štátnej hranice za účelom výkonu zamestnania na území druhého štátu vyvážať bez devízového povolenia najviac 100 Kčs na osobu s podmienkou, že tieto peniaze v zahraničí nepoužije a dovezie ich späť do tuzemska.
(3)
Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť do tuzemska a vyviezť z tuzemska prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 100 Kčs v hotovosti.
(4)
Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene vo výške nad 100 Kčs v hotovosti, pokiaľ preukáže orgánom colnej správy potvrdením banky svojej krajiny, že mu na základe medzinárodnej zmluvy tieto prostriedky na cestu do tuzemska predala. Až do výšky tejto dovezenej hotovosti môže devízový cudzozemec peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene v hotovosti vyviezť späť do štátu svojho bydliska alebo trvalého pobytu.
(5)
Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť platobné dokumenty znejúce na česko-slovenskú menu vo výške uvedenej v potvrdení banky svojej krajiny, že mu ich predala na cestu do tuzemska. Najvyššie do tejto výšky môže devízový cudzozemec v tuzemsku nepoužité platobné dokumenty znejúce na česko-slovenskú menu opäť vyviezť späť do štátu svojho bydliska alebo trvalého pobytu.
(6)
Devízový cudzozemec pracujúci dlhodobo v tuzemsku môže v prípade cesty do zahraničia za účelom čerpania dovolenky, z rodinných dôvodov, krátkodobej služobnej cesty a pod. bez devízového povolenia vyviezť do zahraničia okrem sumy uvedenej v odsekoch 3 a 4 peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 500 Kčs v hotovosti s podmienkou, že ich dovezie späť do tuzemska. Tieto prostriedky je povinný si nechať pri vývoze potvrdiť orgánmi colnej správy.
§9
Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia najviac päť ročníkových sád platných česko-slovenských mincí okrem súm uvedených v § 8 tejto vyhlášky.
§10
Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať okrem súm ustanovených v § 8 tejto vyhlášky česko-slovenské platné mince zo striebra v počte do dvoch kusov od každej hodnoty.
§11 (k § 31 zákona)
Vyjadrenie, že nejde o historické mince, vydávajú Národné múzeum v Prahe, Moravské múzeum v Brne, Slovenské národné múzeum v Bratislave, Česká numizmatická spoločnosť a Slovenská numizmatická spoločnosť. Vyjadrenie je oprávnená vydať ktorákoľvek z týchto právnických osôb.
§12 Rozsah a spôsob plnenia zákonnej vyživovacej povinnosti do zahraničia (k § 32 zákona)
(1)
Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči devízovému cudzozemcovi, ktorej výška nebola určená súdnym rozhodnutím alebo súdom schváleným zmierom, do protihodnoty 1000 Kčs na osobu a mesiac. Prepočet sumy 1000 Kčs sa vykoná kurzom platným v deň doručenia žiadosti o uskutočnenie prevodu do zahraničia.
(2)
Prevody výživného do zahraničia vykonávajú devízové peňažné ústavy na základe žiadosti devízového tuzemca o uskutočnenie prevodu. K žiadosti je devízový tuzemec povinný najmenej jedenkrát v kalendárnom roku priložiť potvrdenie Ústredia pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže (ďalej len „Ústredie“) o tom, že zákonná vyživovacia povinnosť voči devízovému cudzozemcovi trvá a že sú splnené podmienky ustanovené v § 32 ods. 1 písm. b) zákona. Ústredie rovnako potvrdí výšku výživného ustanoveného rozhodnutím súdu alebo súdnym zmierom.
§13
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1991.
Minister financií Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky:

Ing. Klaus CSc. v. r.

Predseda Štátnej banky česko-slovenskej:

Ing. Tošovský v. r.
1)
Vyhláška Ministerstva financií č. 18/1960 Zb. o náhradách výdavkov pri zahraničných pracovných cestách.
Smernice Federálneho ministerstva financií č. 65 o náhradách výdavkov pri zahraničných pracovných cestách, publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 7/1972.