Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení

Znenie účinné: od 30.11.1990 do 30.06.2006 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
483/1990 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 30.11.1990 do 30.06.2006
483
VYHLÁŠKA
Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu
z 11. októbra 1990,
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technickýeh zariadení
Slovenský úrad bezpečnosti práce podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce a Slovenský banský úrad podľa § 6 ods. 6 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe po dohode s príslušnými ústrednými a odborovými orgánmi ustanovujú:

Čl. I

Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:
„(3)
Organizácie pri spisovaní záznamu o úraze postupujú podľa prílohy č. 1, 2 a 3 tejto vylášky.
(4)
Pokiaľ organizácie používajú alebo chcú zaviesť iný doklad, než je uvedený v prílohe č. 1, ktorý možno použiť na prípravu (zber) údajov o pracovných úrazoch pre spracovanie prostriedkami výpočtovej techniky, musí takýto doklad obsahovať verbálne informácie aspoň v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1. Použitie iného dokladu organizácia oznámi neodkladne Slovenskému úradu bezpečnosti práce, ak ide o organizácie s povinnosťou podľa § 7 ods. 1 písm. a), alebo Slovenskému banskému úradu, ak ide o organizácie s povinnosťou podľa § 7 ods 1. písm. b).“.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 5 a 6.
2.
§ 5 ods. 4 písm. d) znie:
„d)
príslušnému odborovému zväzu, hromadný pracovný úraz aj Konfederácii odborových zväzov Slovenskej republiky alebo Konfederárii umenia a kultúry, alebo príslušnému okresnému výboru Slovenského výboru Zväzu družstevných roľníkov, ak ide o jednotné roľnícke družstvo, alebo Slovenskému zväzu výrobných družstiev, ak ide o výrobné družstvo, alebo Slovenskému zväzu bytových družstiev ak ide o organizáciu bytového družstevníctva.“.
3.
V § 5 ods. 4 sa vypúšťa pismeno f).
4.
§ 7 ods. 3 písm. a) znie:
„a)
príslušnému odborovému zväzu, a ak ide o hromadný pracovný úraz aj Konfederácii odborových zväzov Slovenskej republiky alebo Konfederácii umenia a kultúry, alebo príslušnému okresnému výboru Slovenského výboru Zväzu družstevných roľníkov ak ide o jednotné roľnícke družstvo, alebo Slovenskému zväzu výrobných družstiev, ak ide o výrobné družstvo, alebo Slovenskému zväzu bytových družstiev, ak ide o organizáciu bytového družstevníctva,“.
5 V § 7 ods. 3 sa vypúšťa písmeno d).
6.
V § 13 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Tam, kde se v tejto vyhláške a jej prílohách používa označenie „ROH“, rozumie sa tým „Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky a Konfederácia umenia a kultúry“, kde sa používa označenie „ZV ROH“, rozumie sa tým, „závodný výtbor príslušnej odborovej organizácie“ alebo „organizácia, ktorá plní úlohy spoločenskej kontroly“.
7.
Súčasťou vyhlášky sú prílohy č. 1, 2 a 3, ktoré znejú:
„1.
Záznam o úraze,16) 2. Pokyny pre vyplňovanie záznamu o úraze, 3. Klasifikácia zdrojov a príčin úrazov.“.

Čl. II

Táto vyhláška nadobúda účinnost dňom vyhlásenia.
Predseda Slovenského banského úradu:
Ing. Macko v. r.
Predseda Slovenského úradu bezpečnosti úradu:
Ing. Smorádek v. r.
Príloha č. 2
Pokyny pre vyplňovanie záznamu o úraze
V záhlaví sa nevyplňuje štvorcový rámček a údaj „združenie (VHJ)“.
Pokial je vnútorná organizačná jednotka1) zároveň evidujúcou a vykazujúcou jednotkou, uvedie sa namiesto sídla organizácie sídlo, okres a kraj tejto jednotky.
V rubrike 4 sa uvádzajú údaje o čase vzniku úrazu, o druhu zranenia (napr. zlomenina, vyvrtnutie, tržná rana, pohmoždenia, odrenina, popálenina, perforácia oka cudzím telesom a pod.); ďalej sa uvádza zranená časť tela ( napr. pravé oko, ľavé koleno, ľavý priehlavok, pravé predlaktie, temeno hlavy alebo pri vnútorných poraneniach napr. brucho; hrudník, panva a pod.). V rozporných prípadoch treba uviesť diagnózu uvedenú v „Potvrdení o pracovnej neschopnosti“, alebo požiadať o vyjadrenie lekára, ktorý poskytol prvú pomoc. Nakoniec sa uvedie i miesto, kde k úrazu došlo.
V rubrike 9 sa v prípadoch, keď úraz bol spôsobený alebo ovplyvnený inou osobou, pokiaľ išlo o pracovníka inej organizácie, uvádza i údaj o názve a sídle tejto organizácie.
Ak pôsobilo pri úraze viac zdrojov a príčin, uvedú sa v orámovanej časti v dolnom pravom rohu rubriky 8 a 9 tieto údaje v zátvorke.
V rubrike 10 sa uvádza pri prijatých opatreniach termín ich splnenia a pracovník zodpovedný za ich vykonanie, vrátane jeho podpisu.
Ak v zázname o úraze nie je dostatok miesta pre požadované údaje v príslušnej rubrike, uvedú sa tieto údaje s označením rubriky na osobitnej prílohe.
Príloha č. 3
Klasifikácia zdrojov a príčin úrazov.
Správna a jednotne vykonávaná klasifikácia zdrojov a príčin úrazov je predpokladom takých pracovných podmienok, ktoré podstatne znižujú možnosť vzniku pracovných úrazov.
A.
Všeobecné zásady
Za zdroj úrazu sa považuje predmet (stroj, dopravný prostriedok, materiál a pod.), látka (para, plyn, chemikálie a pod.) alebo energia, prípadne ľudská bytosť, zviera, prírodný živel, ktoré svojim náhlym vonkajším pôsobením spôsobili poranenie (úraz) pracovníka priamo alebo nepriamo tým, že pri nejakej jeho činnosti, prípadne pri náhodnom styku s ním boli bezprostredným podnetom vzniku úrazovej nehody.
Vo väčšine prípadov nepôsobí zdroj úrazu samostatne, t. j. izolovane. Spravidla sa tu vyskytuje ešte ďalší činiteľ alebo činitele ako vnútorné príčiny toho, že nejaký zdroj spôsobil nehodu alebo priame poranenie. Stav úrazového ohrozenia (možnosť vzniku nehody) vyplýva napr. z toho, že zdroj úrazu nie je upravený alebo dostatočne zaistený po stránke bezpečnosti práce, alebo sa s ním nesprávne manipuluje, odstraňujú sa bezpečnostné zariadenia, ochranné pomôcky, alebo nie sú inak dodržiavané bezpečnostné predpisy, použivajú sa nebezpečné pracovné postupy (buď vedome, alebo z nedostatku vedomostí, výcviku a pod.), alebo že osoby, prichádzajúce do styku so zdrojom úrazu, nie sú dostatočne poučené o svojom ohrození a pod. V týchto okolnostiach, ktoré spoluvytvárajú alebo zvyšujú stav ohrozenia pracovníka, je obsiahnutá odpoveď na otázku, aká bola príčina úrazu a preto sú zahrnuté pod pojem príčiny úrazov.
Pre účely štatistického spracovania je potrebné úrazové znaky (zdroje a príčiny) triediť. Najskôr sa urobí základné triedenie, t. j. jednotlivé individuálne zdroje alebo príčiny úrazu, ktoré sú po určitej stránke rovnorodé alebo aspoň príbuzné, sú zahrnuté do základných skupín. Tak napr. pri zdrojoch predstavuje každá základná skupina ucelenú skupinu jednotlivých zdrojov, charakterizujúcich určitý okruh úrazového nebezpečenstva a rovnorodých z hľadiska ich funkcie alebo spôsobu používania vo výrobnom procese.
V rámci týchto základných skupín sa vykonáva podrobnejšie triedenie, kde napr. zdroje z určitýeh hľadísk rovnorodé (a preto zahrnuté do jednej základnej skupiny) sa navzájom rozlišujú so zreteľom na určité zvláštnosti ich používania vo výrobnom procese alebo na určité, navzájom príbuzné druhy, poprípade s ohľadom na druh pôsobenia, a tvoria sa z nich podskupiny.
Schéma zdrojov úrazov obsahuje 11 základných skupín, označených pre účely evidencie rímskými číslicami I.-XI. V rámci týchto základných skupín sa zdroje úrazov rozdeľujú do podskupín.
Schéma príčin úrazov obsahuje 14 základných skupín.
B.
Klasifikačná schéma zdrojov úrazov
I.
Dopravné prostriedky
I-00 Letecké motorové a bezmotorové dopravné prostriedky
I-01 Vodné motorové a bezmotorové dopravné prostriedky
I-02 Motorové cestné dopravné prostriedky
I-03 Železničné dopravné prostriedky vrátane pouličných dráh, verejných lanoviek a neverejnej dopravy po koľaji
I-04 Cestné bezmotorové dopravné prostriedky (povozy s prívesným vozom, bicykle, ručné vozíky a pod.)
I-05 Vnútropodnikové motorové dopravné prostriedky (koľajové i bez koľají)
I-06 Vnútropodnikové lanovky, reťazové dopravníky a naklonené (zvážacie) dráhy na koľaji
I-07 Vnútropodnikové bezmotorové dopravné prostriedky (na koľaji i bez koľají)
II.
Zdvíhadlá a dopravníky, zdvíhacie a dopravné pomôcky
II-08 Žeriavy a iné zdvíhadlá pre rôznosmernú dopravu (motorové i bezmotorové)
II-09 Výťahy, elevátory, ťažné stroje a iné zdvíhadlá na zvislú dopravu
II-10 Dopravníky (transportéry) vrátane vnútropodnikových visutých dráh
II-11 Zdvíhacie a dopravné zariadenie – pomôcky
III.
Stroje – hnacie, pomocné, obrábacie a pracovné
a)
hnacie stroje – prevod hnacej sily
III-12 Stabilné hnacie stroje, motory, generátory, agregáty a pod. a pohyblivé stroje použité ako hnacie stroje
III-13 Motory dopravných prostriedkov (okrem dopravy)
III-14 Zariadenie na prevod hnacej sily
b)
obrábacie stroje na drevo (použité prípadne na iný materiál)
III-15 Okružné, rámové a iné píly na drevo
III-16 Sústruhy a vŕtačky na drevo
III-17 Frézovacie, drážkovacie a žliabkovacie stroje na drevo
III-18 Hobľovacie, brúsiace a leštiace stroje na drevo
III-19 Združené a ostatné, prípadne špeciálne drevoobrábacie stroje (kolárske, debnárske a iné okrem špeciálnych papierenských strojov)
c)
obrábacie a tvárniace stroje na kovy (použité prípadne aj na iný materiál)
III-20 Lisy, kladivá, buchary a pod.
III-21 Sústruhy kovov
III-22 Vŕtačky na kov a stroje na rezanie závitov
III-23 Píly, frézy, preťahovacie a hobľovacie stroje na kovy
III-24 Brúsky, čističe a leštiče kovov
III-25 Stroje na beztrieskové obrábanie kovov
III-26 Zváracie a ostatné (príp. špeciálne kovoobrábacie stroje)
d)
bežné obrábacie, tvárniace a pracovné stroje na ostatný materiál (okrem špeciálnych a rozličných pomocných strojov používaných v rozličných pracovných odboroch)
III-27 Lisy na iný materiál ako kov a drevo
III-28 Raziace, vykrajovacie, vysekávacie a rezacie stroje (okrem píly)
III-29 Píly, sústruhy, vŕtačky na rozličný materiál (okrem kovu a dreva)
III-30 Stroje (frézovacie, hĺbiace, drážkovacie, hobľovacie, brúsiace a leštiace)
III-31 Zdrobňovacie, drviace (mlyny), triediace stroje
III-32 Pomocné stroje, čerpadlá, ventilátory, kompresory a rozličné pracovné stroje
e)
špeciálne stroje pre rozličné pracovné odbory
III-33 Zvláštne stroje banské, dobývacie, zakladacie a úpravárske stroje na zemné prace
III-34 Stavebné stroje a stroje na úpravu terénu, špeciálne železničné stroje
III-35 Zvláštne hutnícke a zlievárenské stroje
III-36 Zvláštne plynárenské stroje, stroje používané v chemickom a gumárenskom priemysle, zvláštne keramické a sklárske stroje, prípadne stroje na výrobu plastov
III-37 Zvláštne stroje na výrobu buničiny, lepenky a papiera, kartonážne stroje
III-38 Zvláštne stroje na výrobu koží a kožušín, obuvnícke, kožušnícke, rukavičkárske stroje a pod.
III-39 Zvláštne textilné a odevné stroje (vrátane strojov používaných v práčovniach, čistiarňach, žehliarňach a opravovniach)
III-40 Zvláštne potravinárske stroje, stroje používané v tukovom a tabakovom priemysle
III-41 Zvláštne poľnohospodárske stroje (vlečné a ostatné)
III-42 Zvláštne stroje polygrafické, kancelárske, zdravotnícke, štatistické a iné neuvedené alebo bližšie neurčené pre rozličné pracovné odbory
IV.
Pracovné, prípadne cestné dopravné priestory ako zdroje pádov osôb
IV-43 Cesty vrátane dopravných a pracovných priestorov koľajových dráh (pracovné, komunikačné priestory) verejného charakteru – pády osôb na rovine
IV-44 Vnútropodnikové pracoviská (komunikačné priestory) akejkoľvek úrovne – pády osôb na rovine
IV-45 Schody, rebríky, výstupy – pády osôb na nich a z nich
IV-46 Ostatné zvýšené pracoviská – pády osôb z výšky
IV-47 Priehlbiny, jamy, nezakryté otvory (pri pracovisku akejkoľvek úrovne) – pády osôb do hĺbky
V.
Materiál, bremená, predmety
Va-48 Zemina, hornina, kameň, kusový a sypký materiál – pád materiálu
Va-49 Ostatný materiál (okrem zn. 48), predmety, výrobky, zariadenia – pád predmetov
Vb-50 Bremená (materiál, premiesťované alebo inak manipulované predmety) – úrazy bremenami
Vb-51 Materiál, predmety – pôsobenie ostrými hranami, vyčnievajúcimi hrotmi a pod. pri rôznej manipulácii, chôdzi a pohybe
Vc-52 Drobné úlomky z materiálu alebo nástrojov odletujúce pri ručnom spracovaní, resp. pri páde a rozbití predmetov – vniknutie do oka, perforácia iných častí tela
Vc-53 Drobné úlomky z materiálu alebo nástrojov odletujúce pri strojovom spracovaní- vniknutie do oka, perforácia iných častí tela
VI.
Náradie, nástroje, ručne ovládané strojčeky a prístroje
VI-54 Pomocné ručné dobývacie náradie, náradie na zemné, stavebné a poľnohospodárske práce
VI-55 Pomocné ručné bicie, uťahovacie, pridržiavacie, spájacie, zváracie, čistiace, mazacie a iné náradie
VI-56 Pomocné strojové náradie (upínacie nástroje a zariadenia)
VI-57 Meracie a rysovacie náradie (nástroje a prístroje), prenosné lampy
VI-58 Ručné nástroje (rezacie, sekacie, krájacie, dlabacie, prebíjacie, rycie, uberacie, brúsiace a iné)
VI-59 Strojové nástroje (na upnutie do strojov a prístrojov použité prípadne na ručné práce – tvárniace nástroje)
VI-60 Ručne ovládané stroje a prístroje ochranné prístroje
VII.
Priemyselné škodliviny, horúce látky a predmety, oheň a výbušniny
VII-61 Jedovaté látky – tuhé, tekuté, jedovaté a nedýchateľné plyny
VII-62 Žieravé a leptavé látky (aj ak sú súčasne horúce)
VII-63 Tekuté a plynné horúce látky (pary)
VII-64 Tuhé horúce látky, horúce predmety, zariadenia a pod.
VII-65 Horľavé a zápalné látky, explozívne plyny, oheň
VIII-66 Výbušniny (trhaviny, výbušniny, strelivo) a strelné zbrane
VII-67 Škodlivé lúče (žiarenie)
VIII.
Kotly, nádoby a vedenia (potrubie) pod tlakom
VIII-68 Kotly, nádoby a vedenia (potrubie) pod tlakom
IX.
Elektrina
IX-69 Elektrina vysokého napätia (nad 300 V proti zemi)
IX-70 Elektrina stredného a nízkeho napätia (do 300 V proti zemi)
X.
Ľudia, zvieratá a prírodné živly
X-71 Zvieratá
X-72 Úmyselné i neúmyselné poškodenie, násilie, zranenie inou osobou, živelné pohromy a iné prírodné vplyvy, atmosféra pracoviska
XI.
Iné zdroje
XI-73 Zábavné, športové, telocvičné náradie a zariadenie (vrátane mechanického), gymnastické, športové a tanečné výkony bez náradia
XI-74 Nehody pri liečebných zákrokoch a ich oneskorené komplikácie
XI-75 Iné zdroje, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich skupín
C.
Klasifikačná schéma príčin úrazov
1.
Chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu (nie pracoviska)
2.
Chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie
3.
Chýbajúce (nepridelené), nedostatočné alebo nevhodné osobné ochranné pracovné prostriedky
4.
Nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie pracoviska, prípadne komunikácie (aj keď je pracovisko zdrojom úrazu)
5.
Nedostatky v osvetlení a viditeľnosti, nepriaznivé vplyvy hluku, otrasov a škodlivého ovzdušia na pracovisku (na komunikácii)
6.
Nesprávna organizácie práce
7.
Neoboznámenosť s podmienkami bezpečnej práce a nedostatok potrebnej kvalifikácie (teoretických vedomostí, šikovnosti, zácviku, prispôsobenia a pod.)
8.
Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore
9.
Odstránenie alebo nepoužívanie predpísaných bezpečnostných zariadení a ochranných opatrení
10.
Nepoužívanie (nesprávne používanie) predpísaných a pridelených osobných ochranných pomôcok (prístrojov)
11.
Ohrozenie inými osobami (odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky a iné nesprávne a nebezpečné konanie)
12.
Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy) a riziko práce.
13.
Ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami
14.
Nezistené príčiny
16)
Tlačivo ŠEVT – 04 164 0.
1)
Napr. § 10 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.