Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o vyhlásení časti Západných Tatier za súčasť Tatranského národného parku 1987

Znenie účinné: od 01.04.1987 do 09.07.1991 Neplatné znenie pre dnes
12/1987 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.04.1987 do 09.07.1991
12
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej socialistickej republiky
zo 6. februára 1987
o vyhlásení časti Západných Tatier za súčasť Tatranského národného parku
Vláda Slovenskej socialistickej republiky podľa § 1 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1949 Zb. SNR o Tatranskom národnom parku a § 10 ods. 1 a § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody nariaďuje:
§1
Časť územia Západných Tatier vymedzená v prílohe 1 tohto nariadenia sa vyhlasuje za súčasť Tatranského národného parku.
§2
Na zabezpečenie ochrany časti územia Západných Tatier vyhláseného za súčasť Tatranského národného parku pred rušivými vplyvmi okolia sa určuje ochranné pásmo, vymedzené v prílohe 2 tohto nariadenia.
§3
Cieľom rozšírenia Tatranského národného parku je najmä chrániť, obnovovať a zveľaďovať prírodné bohatstvo a krajinné krásy územia Západných Tatier s ohľadom na ich kultúrne, zdravotné, vodohospodárske a estetické hodnoty.
§4
Hospodársku činnosť v lesoch na území vymedzenom týmto nariadením vykonávajú Severoslovenské štátne lesy Žilina podľa schválených lesných hospodárskych plánov.
§5
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. aprílom 1987.
Prof. JUDr. Colotka v. r.
Príloha 1 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 12/1987 Zb.
Vymedzenie územia, o ktoré sa rozširuje Tatranský národný park
Územie, o ktoré sa rozširuje Tatranský národný park, je v okresoch Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín. Toto územie sa nachádza v katastroch obcí: Vitanová, Habovka, Zuberec - okres Dolný Kubín; Kvačany, Liptovské Matiašovce, Liptovský Trnovec, Pavlova Ves - sídelná lokalita Babky, Bobrovec, Jalovec, Smrečany, Žiar, Liptovský Mikuláš - časť Okoličné, Liptovský Ondrej, Jakubovany, Jamník, Pribylina - okres Liptovský Mikuláš.
Územie národného parku bolo vymedzené na lesníckych organizačných mapách M 1:25 000, z ktorých bola hranica národného parku prenesená do Základnej mapy Československej socialistickej republiky M 1:50 000 na tieto mapové listy:
26-41 Trstenná -1971
26-42 Oravice - 1971
26-43 Liptovský Mikuláš - 1971
26-44 Važec - 1971
Hranica tohto územia sa začína na štátnej hranici s Poľskou ľudovou republikou na kóte Veľká Kamenistá (2121 m), pokračuje hranicou vlastného územia Tatranského národného parku, ktorá je totožná s hranicou okresu Poprad. Pri sídelnej lokalite Podbanské sa napája na štátnu cestu (Podbanské-Liptovský Hrádok), ktorou pokračuje až po most cez potok Bystrá. Potokom ide proti prúdu k jeho pravostrannému prítoku. Odtiaľ pokračuje severozápadným smerom okrajom lesných porastov popod lokalitu Suchý hrádok. Za Suchým hrádkom prechádza cez potok Krivuľa (920) a ďalej ide okrajom lesných porastov ponad kejdové hospodárstvo Jednotného roľníckeho družstva Pribylina, kde sa napája na cestu nad horárňou a pokračuje cestou až k rekreačným zariadeniam Vysokej školy poľnohospodárskej Nitra a Mier Topoľčany. Odtiaľ pokračuje lesnou cestou západným smerom k potoku Trnovec, ktorým prechádza vo výške 872 m n. m. na lesnú cestu a pokračuje úpätím až k pionierskemu táboru Cukrovar Sládkovičovo. Odtiaľ pokračuje západným smerom miestnou komunikáciou pred Žiarsku dolinu. Pri cestnom moste na potoku Smrečianka prechádza opätovne na úpätie a okrajom lesných porastov ide západným smerom až pred Jaloveckú dolinu. Od Jaloveckého potoka juhozápadne až k lesnej škôlke, odtiaľ severozápadne popod opustený kameňolom na lesnú cestu - Dlhá. Touto pokračuje až na lokalitu Skalné. Odtiaľ ide severozápadne smerom na rozhraní ochranných a hospodárskych lesov pred Suchú dolinu. Suchou dolinou (potokom) severným smerom na hrebeň vľavo od Bielej skaly, kde v 1200 m n. m. prechádza hrebeňom do okresu Dolný Kubín. Po spádnici schádza na štátnu cestu (Huty-Zuberec). Štátnou cestou pokračuje ku kameňolomu Podspády. Z východnej strany obchádza kameňolom a ďalej pokračuje okrajom lesných porastov východným smerom na lesnú cestu pod Ostrým grúňom. Cestou ide na okraj lesa Pribisko. Odtiaľ pokračuje k obci Zuberec. Nad Zubercom prechádza východným smerom na Studený potok, cez ktorý prechádza a pokračuje brehovými porastmi východným smerom pod horáreň Brestová. Okrajom lesných porastov pokračuje ďalej severným smerom až do Blatnej doliny. Cestou Blatnou dolinou prechádza do doliny Mihulčie k sídelnej lokalite Oravice. Odtiaľ ide cestou Tichou dolinou až na štátnu hranicu s Poľskou ľudovou republikou.
Rozloha Tatranského národného parku sa rozširuje o plochu Západných Tatier, ktoré tvorili pôvodne ochranné pásmo Tatranského národného parku, a to o 25 918 ha (z toho 19 100 ha porastovej plochy, 32 ha poľnohospodárskej pôdy a 6786 ha ostatnej plochy).
Príloha 2 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 12/1987 Zb.
Vymedzenie územia, o ktoré sa rozširuje ochranné pásmo Tatranského národného parku
Územie, o ktoré sa rozširuje ochranné pásmo Tatranského národného parku (ďalej len „ochranné pásmo"), je v okresoch Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín. Toto územie sa nachádza v katastroch obcí: Habovka, Zuberec - okres Dolný Kubín; Liptovské Matiašovce, Liptovský Trnovec, Liptovské Behárovce, Pavlova Ves - sídelná lokalita Babky, Bobrovček, Bobrovec, Jalovec, Smrečany, Žiar, Liptovský Mikuláš - časť Okoličné, Liptovský Ondrej, Jakubovany, Pribylina, Liptovská Kokava - okres Liptovský Mikuláš.
Hranica ochranného pásma sa začína sútokom potoka Bystrá s Belou. Odtiaľ pokračuje po prúde Belou po sútok s potokom Račková, ktorým ide proti toku až k rozdvojeniu Račkového potoka. Tu prechádza na ľavú stranu a okrajom porastu pokračuje severným smerom až pod rekreačné zariadenie pred Račkovú dolinu. Odtiaľ pokračuje západným smerom lesnými cestami medzi lokalitami Hrbačka a Gabajka na poľnú cestu smerom k obci Jakubovany. V oblasti Podláz ide severným smerom potoka Trnovec ponad kótu „Vrch Lazy", ktorú obchádza a napája sa na spodný okraj lesných porastov. Okrajom lesných porastov pokračuje západným smerom až k objektu Jednotného roľníckeho družstva Konská (nad Mlákami). Ponad „Mláky" pokračuje juhozápadným smerom do brehových porastov potoka Smrečianka; potokom pokračuje k obci Žiar. Ponad obec prechádza západným smerom k okraju lesného porastu na poľnú cestu, ktorou pokračuje severozápadným smerom k okraju lesného porastu „Pod Závozom". Odtiaľ pokračuje západným smerom spodným okrajom lesa popod lokalitu Laništia k hospodárskemu dvoru Jednotného roľníckeho družstva Jalovec. Potom ide okrajom lesa okolo lokality Tokariny hranicou lesa ponad sídelnú lokalitu Beníky a Liptovský Trnovec - časť obce Beňušovce, kde ide severným smerom ponad obec Liptovské Matiašovce až k lokalite Meštrová. Tu sa napája na hranicu vlastného územia. Touto pokračuje až do okresu Dolný Kubín ku kameňolomu Podspády. Odtiaľ ide štátnou cestou k obci Zuberec, pokračuje po prúde Sivého potoka po sútok s potokom Blatná, ďalej na východ proti prúdu Blatnej po lokalitu Hájik, kde sa pripája na hranicu vlastného územia.
Rozloha ochranného pásma Tatranského národného parku sa zväčšuje o 2 034 ha (z toho 1 084 ha porastovej plochy a 950 ha poľnohospodárskej pôdy).