Zákon Českej národnej rady o štátnej správe vo vodnom hospodárstve 2024

Pôsobnosť, ktorá podľa vodného zákona patrí vodohospodárskym orgánom, vykonávajú okresné národné výbory, ak ju vodný zákon alebo tento zákon nezveruje iným orgánom.

Miestne (mestské) národné výbory

Miestne (mestské) národné výbory na základe poverenia krajského národného výboru vydaného po prerokovaní s príslušným okresným národným výborom v prípadoch, kde sú na to potrebné podmienky a nejde o hraničné toky,

V prípadoch uvedených v odseku 1 si môžu vyhradiť rozhodovanie okresné národné výbory najmä ak ide o územné obvody niekoľkých miestnych (mestských) národných výborov.

Krajské národné výbory povoľujú

Krajské národné výbory rozhodujú

Krajské národné výbory

Miestna príslušnosť vodohospodárskych orgánov na udieľanie povolenia na nakladnie s vodami, na vodohospodárskej diela a na niektoré činnosti podľa § 8 až 10 vodného zákona sa spravuje miestom diela, prípadne meistom činnosti.

Ak je vodohospodárske dielo, na povolenie ktorého je príslušný okresný národný výbor, na území viacerých okresov toho istého kraja, je príslušný okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého leží prevažná časť vodohospodárskeho diela. V pochybnostiach o tom, v ktorom okrese leží prevažná časť vodohospodárskeho diela, učí príslušnosť krajský národný výbor; ak sú okresy v rozličných krajoch, učia príslušnosť zúčastnené krajské národné výbory po vzájomnej dohode, a ak nedôjde k dohode, určí príslušnosť ministerstvo.

Ak je vodohospodárske dielo, na povolenie ktorého je príslušný krajský národný výbor, na územní viacerých krajov, je príslušný krajský národný výbor, v územnom obvode ktorého leží prevažná časť vodohospodárskeho diela. V pochybnostiach o tom , ktorom kraji leží prevažná časť vodohospodárskeho diela, určí príslušnosť ministerstvo

V prípadoch, keď ten istý žiadateľ požaduje súčasné vydanie niekoľkých povolení, na vydanie ktorých sú príslušné vodohospodárske orgány rôznych stupňov, rohodne o vydaní týchto povolení vodohospodársky orgán najvyššieho stupňa. Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom upraviť podrobnosti

Smerný vodohospodársky plán zostavuje a dopĺňa ministerstvo v súčinnosti so zúčastnenými ústrednými orgánmi tak, aby bol v súlade s perspektívou rozvoja jednotlivých odvetví národného hospodárstva a s ochranou životného prostredia.

Ministerstvo môže poveriť nižšie vodohospodárske orgány spracovaním pokladov na zostavovanie a dopĺňanie smerného vodohospodárskeho plánu. Ministerstvo, prípadne na to poverené ním riadené organizácie a vodohospodárske orgány môžu požadovať od tých, ktorí majú požiadavky na vodu alebo ovplyvňujú hospodárnie s vodou alebo jej akosť, aby im bezodplatne oznamovali údaje rozhodné pre zostavovanie a doĺňanie tohto plánu, prípadne si môžu tieto údaje u nich zisťovať.

Ministerstvo zostavuje v rámci smerného vodohospodárskeho plánu štátnu vodohospodársku bilanciu, ktorá obsahuje zhodnoteie zásob povrchových a podzemných vôd, ich akosti ai ch súčasného i možného využitia. Pritom ustanovuje zásady ročného a viacročného hospodárenia s vodou v jednotlivých povodiach a určuje potrubné ukazovatele, predovšetkým ukazovatele minimálnych prietokov vody vo vodných tokoch a ukazovatele potreby, sotreby, prípadne akosti vody pri nakladaní s ňou. Pri určení ukazovateľov minimálnych prietokov vo vodných tokoch berie zreteľ na potreby užívateľov vôd, včítane potrieb plavby na splavných tokoch, a na ochranu dôležitých záujmov spoločnosti.

Ministerstvo môže poveriť nižšie vodohospodárske orgány, aby podľa ním ustanovených zásad určili ukazovatele pre jednotlivé čiastkové povodia, prípadne úseky vodných tokov.

Zásoby povrhových a podzemných vôd a ich akosť evidujú a bilančne zhodnocujú organizácie poverené ministerstvom, a to podľa smerníc vydaných ministerstvom po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

Vodohospodárske orgány sú povinné vychádzať pri rozhodovaní, vydávaní vyjadrenia a pri vykonávaní ostatných opatrení vo vodnom hospodárstve zo smerného vodohospodárskeho plánu, najmä zo štátnej vodohospodárskej bilancie, dodržiavať zásady ročného a viacročného hospodárenia s vodou v jednotlivých povodiach a dbať na ochranu životného prostredia a ostatné dôležité záujmy spoločnosti.

Národné výbory dozerajú na dodržiavanie ustanovení vodného zákona, tohto zákona a predpisov vydaných podľa nich a v rozsahu svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Národné výbory sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti sústavne dozerať najmä na to, či sa dodržiavajú nimi vydané rozhodnutia, ustanovenia vodného zákona na ochranu vôd, včítane ich akosti, či sa udržiavajú vodohospodárske diela v riadnom stave a či sa ich prevádzka vykonáva podľa schválených kanalizačných, manipulačných, prípadne prevádzkových poriadkov.

Národné výbory pri vykonávaní vodohospodárskeho dozoru si môžu vyžiadať spoluprácu orgánov, ktoré sledujú akosť a zdravotnú nezávadnosť vôd, orgánov ochrany prírody, orgánov štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva, rybárstva, prípadne ďalších orgánov, ako aj spoločenských organizácií pôsobiacich na týchto úsekoch. Po prerokovaní s týmito organizáciami môžu poveriť ich členov niektorými úlohami.

Národné výbory vykonávajú ako súčasť vodohospodárskeho dozoru technicko-bezpečnostný dozor nad vodohospodárskymi dielami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku. Pritom dozerajú najmä na to, ako správcovia (vlastníci, užívatelia) týchto diel zabezpečujú na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad a ako vykonávajú opatrenia potrebné pre ich bezpečnosť.

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom upraviť spôsob vykonávania vodohospodárskeho dozoru národnými výbormi, ako aj vykonváanie odborného technicko-bezpečnostného dohľadu v prípadoch, keď tento dohľad nevykonáva organnizácia poverená podľa § 41 ods. 1 písm. c) vodného zákona alebo keď ide o vodohospodárske dielo vo výstavbe.

Ministerstvo dozerá v rámci hlavného vodohospodárskeho dozoru na to, ako nižšie vodohospodárske orgány vykonávajú ustanovenia vodného zákona, tohto zákona a predpisov vydaných podľa nich.

V rámci hlavného vodohospodárskeho dozoru je ministerstvo oprávnené tiež dozerať, ako orgány a organizácie dodržiavajú ustanovenia vodného zákona a predpisov vydaných podľa neho na ochranu vôd, ako sa dodržiavajú rozhodnutia vodohospodárskych orgánov, ako si plnia povinnosti správcovia (vlastníci, užívatelia) vodohospodárskych diel a správcovia vodných tokov a ako plnia úlohy organizácie ním poverené podľa vodného zákona alebo tohto zákon. Ak zistí nedostatky, môže uložiť potrebné opatrenia na ich odstránenie.

Českú vodohospodársku inšpekciu môže zriadiť ministerstvo ako svoj odborný kontrolný orgán vo veciach ochrany akosti vôd a hospodárenia s vodou; Česká vodohospodárska inšpekcia vykonáva v rámci hlavného vodohospodárskeho dozoru úlohy uvedené v § 11 ods. 2 v rozsahu určenom ministerstvom.

Česká vodohospodárska inšpekcia pri plnení svojich úloh spolupracuje s národnými výbormi a poskytuje im odobornú pomoc.

Česká vodohospodárska inšpekcia navrhuje vodohospodárskym orgánom uloženie pokút a opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Osoby vykonávajúce dozor podľa § 10 až 12 sú pri plnení svojich úloh oprávnené vstupovať na pozemky, do závodov, zariadení a objektov, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, vykonávať potrebné zisťovania, požadovať potrebné údaje a vysvetlenia a nazerať do príslušných dokladov; pritom sú povinné zachovávať štátne, hospodárske a služobné tajomstvo o veciach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti a preukazovať sa preukazom orgánu, z poverenia ktorého vykonávajú dozor.

Ak tento zákon neustanovuje inak, postupujú vodohospodárske orgány v konaní vo veciach upravených vodným zákonom alebo týmto zákonom (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa správenho poriadku, 3) prípadne pdoľa stavebného poriadku, 4) ak ide o rozhodnutie o zriadení, zmene alebo zrušení vodohospodárskeho diela.

Žiadosť o rozhodnutie musí byť doložená prílohami obsahujúcimi údaje, ktoré sú smerodajné pre posúdenie dosahu žiadaného rozhnodnutia na vodohospodárske pomery. Ak ide o žiadosť o povolenie, ktoré je súčasn rozhodnutím o prípustnosti stavby, 5) žiadosť musí byť doložená aj doklami, ktoré sú potrebné k žiadosti o také rozhodnutie podľa stavebného poriadku. Žiadateľ o rozhodnutie je povinný na vyzvanie vodohospodárskeho orgánu doložiť žiadosť ďalšími dokladmi, prípadne posudkami o vplye žiadaného rozhodnutia na iné právom chránené záujmy.

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti, v ktorých prípadoch a ktoré doklady je žiadateľ o rozhodnutie alebo vyjadrenie povinný predložiť, ako aj ďalšie podrobnosti vydávania povolení, súhlasov a vyjadrení.

Ak sa vodoprávne konanie týka užívacich práv k poľnohospodárskym alebo lesným pozemkom, ktoré majú v užívaní socialistické poľnohospodárske alebo lesné organizácie, sú účastníkmi vodoprávneho konania len tieto organizácie.

Účastníkom vodoprávneho konania o povoleniach a súhlasoch vodohospodárskych orgánov týkajúcich sa vodných tokov je aj správca vodných tokov.

V prípadoch, v ktorých rozhodnutie vodohospodárskeho orgánu môže ovplyvniť vodohospodárske pomery v územných obvodoch niekoľkých miestnych (mestských) národných výborov, oznámi vodohospodársky orgán termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou aj na týchto národných výboroch. Na ústne pojednávanie písomne pozve všetkých jemu známych účastníkov vodoprávneho konania.

Pozvanie na ústne pojednávanie doručí vodohospodársky orgán účastníkovi do vlastných rúk najmenej 8 dní, v zložitejších prípadoch najmenej 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. Po túto dobu musia byť vyvesené aj vyhlášky o ústnom pojednávaní v prípadoch podľa odseku 6. Vodohospodársky orgán oboch prípadoch upozorní, že na namietky, ktoré sa neoznámia najneskoršie pri ústnom pojednávaní, nebude možné brať zreteľ.

Ak rozhodnutie ovplyvní vodohospodárske pomery alebo akosť vôd v obvode pôsobnosti iného vodohospodárskeho orgánu, alebo ak vodohospodárske dielo, o ktorom sa rozhoduje, je čiastočne v územnom obvode iného vodohospodárskeho orgánu, rozhodne vecne a miestne príslušný vodohospodársky orgán po prerokovaní s tými vodohospodárskymi orgánmi, územných obvodov ktorých sa rozhodnutie týka.

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rohodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom vodprávneho konania, rozhodne vodhospodársky orgán neodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do šesťdesiatich dní od začatia vodoprávneho konania; vo zvlášť zložitých prípadoch najneskoršie do troch mesiacov. Ak vzhľadom na povahu veci nemožno rozhodnúť ani v týchto lehotách, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán.

Vodohospodársky orgán môže doručiť rozhodnutie iným účastníkom, než je žiadateľ o povolenie alebo než je správca vodného toku, prípadne ten, kto podal námietky, verejnou vyhláškou na miestnych (mestských) národných výboroch, v územných obvodoch ktorých sú dotknuté záujmy účastníkov.

Ak vodohospodársky orgán vydáva tomu istému žiadateľovi súčasne niekoľko povolení, môže tak urobiť v jedinom rohodnutí.

Ak to vyžadujú vodohospodárske alebo iné dôležité záujmy spoločnosti, môže vodohospodársky orgán v novom vodoprávnom konaní meniť, prípadne zrušovať aj iné svoje rozhodnutia vydané v súvislosti s povolením, ktoré bolo zmenené alebo zrušené.

Náklady na znalecké posudky, ktoré sú potrebné vo vodoprávnom konaní začatom z podnetu žiadateľa o vodohospodárske povolenie, uhrádza žiadateľ.

Opatrenia vodohospodárskych orgánov vykonané podľa § 5 ods. 3, § 16 ods. 1 a § 30 ods. 3 prvej vety vodného zákona sa spravidla vyhlasujú verejnou vyhláškou alebo iným v mieste obvyklým spôsobom.

Vodohospodárske orgány sú povinné viesť evidenciu nimi vydaných povolení, súhlasov, vyjadrení, prípadne iných rozhodnutí.

Podrobnosti o spôsobe vedenia a rozsahu vodohospodárskej evidencie ustanoví ministerstvo, ktoré môže tiež poveriť ním riadené organizácie, Prípadne niektoré vodohospodárske orgány vedením súhrnnej vodohospodárskej evidencie.

Kto preukáže oprávnený záujem o skutočnosti uvedené vo vodohospodárskej evidencii. Je oprávnený do nej nazerať, ak na to nie je potrebné povolenie podľa ostatných predpisov.

Organizácie, ktoré odoberajú alebo inak používajú vodu alebo vypúšťajú odpadové alebo zvláštne vody v množstve, prípadne akosti nad mieru určenú ministerstvom po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi, sú povinné na zabezpečovanie odborného hospodárenia s vodou a čistenia odpadových vôd určiť kvalifikovaných pracovníkov (závodných a podnikových vodohospodárov). Obdobne určujú kvalifikovaných pracovníkov a j organizácie a orgány týmto organizáciám nadriadené a ich ústredné orgány.

Podrobnosti o určovaní, činnosti a kvalifikácii pracovníkov uvedených v odseku 1 ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

V čase nebezpečenstva povodne a počas povodne orgány, organizácie a občania na príkaz príslušných povodňových orgánov sú povinní najmä:

Povodňové orgány ukladajú povinnosti podľa odseku 1 len v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

Ochranu pred povodňami zabezpečujú tieto povodňové orgány:

Ministerstvu prislúcha ústredne riadiť ochranu pred povodňami a vykonávať dozor nad ňou. Ústredné riadenie povodňových záchranných prác, pokiaľ ich vykonávajú požiarne jednotky, prináleží Ministerstvu vnútra Českej socialistickej republiky. Ochranu pred povodňami v celom rozsahu riadia, kontrolujú a činnosť ostatných účastníkov ochrany pred povodňami koordinujú vo svojich územných obvodoch národné výbory; pritom prihliadajú na vodohospodárske stanovisko správcov vodohospodársky významných tokov.

Ústredná povodňová komisia riadi, koordinuje a kontroluje v celom rozsahu ochranu pred povodňami počas povodne ohrozujúcej rozsiahle územia, pokiaľ povodňové komisie krajských národných výborov vlastnými silami a prostriedkami nestačia robiť potrebné opatrenia, a v tomto prípade jej prislúcha v plnom rozsahu ústredne riadiť ochranu pred povodňami a vykonávať dozor nad ňou.

Ústrednú povodňovú komisiu zriaďuje vláda Českej socialistickej republiky, ktorá schvaľuje aj štatút tejto komisie. Predsedom je minister lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky a podpredsedom minister vnútra Českej socialistickej republiky.

Národné výbory zriaďujú na operatívne plnenie svojich úloh pri výkone ochrany pred povodňami ako svoje výkonné orgány povodňové komisie. Tieto komisie riadia, koordinujú a kontrolujú ochranu pred povodňami počas povodní v územnom obvode národného výboru. Povodňovú komisiu zostavuje plenárne zasadnutie príslušného národného výboru. Za predsedu komisie vymenuje predsedu alebo podpredsedu národného výboru. Za členov komisie sú vymenovaní vedúci pracovníci národného výboru a zástupcovia orgánov a organizácií, ktoré sú spôsobilé na potrebné zásahy, prípadne na pomoc pri ochrane pred povodňami.

Povodňová komisia je riadená radou národného výboru a podriadená aj povodňovému orgánu vyššieho stupňa, pokiaľ počas povodne neprevezme riadenie ochrany pred povodňou vplnom rozsahu povodňová komisia národného výboru vyššieho stupňa, prípadne pri povodňovej komisii krajského národného výboru. Ústredná povodňová komisia.

Povodňové komisie môžu počas povodne robiť opatrenia a vydávať príkazy na zabezpečovacie a záchranné práce. Tieto príkazy nie sú rozhodnutiami podľa správneho poriadku.

Ústredné orgány štátnej správy a ostatné štátne a iné orgány sú povinné povodňovým orgánom pomáhať pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami.

Orgány, organizácie a občania sú povinní neodkladne hlásiť nebezpečenstvo povodne povodňovým orgánom.

Orgány a organizácie, najmä tie, ktoré zabezpečujú telekomunikačné služby, sú povinné prednostne zabezpečovať komunikáciu správ a hlásení predpovednej a hlásnej povodňovej služby vo veciach ochrany pred povodňami.

Orgány, organizácie a občania znášajú náklady, ktoré im vzniknú vlastnými opatreniami na ochranu ich majetku (majetku v ich správe alebo užívaní) pred povodňami.

Náklady na zabezpečovacie práce na vodných tokoch a vodhospodárskych dielach uhrádzajú ich správcovia (vlastníci, užívatelia). Náklady na záchranné práce okrem nákladov podľa odseku 1 uhrádzajú okresné národné výbory podľa osobitných predpisov, ktoré vydá Ministerstvo financií Českej socialistickej republiky v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

Národné výbory uhrádzajú občanom škodu, ktorá im vznikne v dôsledku činnosti alebo opatrení na ochranu pred povodňami; organizáciám v takých prípadoch uhrádzajú škodu na veciach a náklady spojené s odškodnením pracovných úrazov. 6) O náhrade tejto škody rozhodujú a náhradu poskytujú príslušné okresné národné výbory.

Podrobnosti o vykonávaní ochrany pred povodňami, najmä o spolupráci a úlohách orgánov, organizácií a občanov pri povodniach ustanoví vláda nariadneím.

Vodohospodárske orgány na návrh správcov vodných tokov alebo správcov (vlastníkov, užívateľov) vodohospodárskych diel ustanovujú na ochranu vôd, vodnýcn tokov a na ochranu vodohospodárrskych diel vodnú stráž. Vodnú stráž možno ustanoviť aj na návrh spoločenskej organizácie. Správcovia (vlastníci, užívatelia) a spoločenské organizácie, na návrh ktorých bola vodná stráž ustanovená, znášajú náklady na ňu. Vo výnimočných prípadoch, ak to vyžaduje ochrana dôležitých záujmov spoločnosti, môže príslušný vodohospodársky orgán uložiť správcovi (vlstníkovi, užívateľovi), aby predložil návrh na ustanovenie vodnej stráže.

Vodná stráž je oprávnená pri výkone ochrany vstupovať na cudzie pozemky a vodohospodárske diela, pokiaľ na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, zisťovať osoby, ktoré porušujú ustanovenia vodného zákona na ochranu vôd, vodných tokov a vodohospodárskych diel, a oznamovať ich vodohospodárskemu orgánu, ktorý ju ustanovil. Vodná stráž je oprávnená ukladať pokuty v blokovom konaní podľa osobitných predpisov.

Vodná stráž môže požadovať pri plnení svojich úloh súčinnosť Zboru národnej bezpečnosti, pokiaľ ich plnenie nemôže zabezpečiť vlastnými silami alebo prostriedkami.

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom vnútra Českej socialistickej republiky určí všeobecne záväzným právnym predpisom vodohospodárske orgány, ktoré ustanovujú vodnú stráž, a určí aj ostatné podrobnosti o ustanovení vodnej stráže, najmä o zložení sľubu, o vonkajšom označení a o výkone ochrany.

Organizáciám ktoré porušujú povinnosti ustanovené týmto zákonom, prípadne podľa neho uložené, ukladajú vodohospodárske orgány pokuty v rozsahu a za podmienok ustanovených vládou. Vodohospodárske orgány ukladajú za podmienok ustanovených vládou pokuty aj pracovníkom týchto organizácií, ktorí porušenie povinnosti organizácií zavinili, ak nejde o trestný čin alebo prečin. Výška pokuty môže byť u pracovníka organizácie najviac trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku. 7)

Uložením pokuty organizácii zostáva nedotknutá trestná zodpovednosť jej pracovníkov i zodpovednosť organizácie podľa predpisov o náhrade škody. Ak sa uložia pracovníkovi pokuta podľa odseku 1, nemožno mu uložiť pokutu podľa iných predpisov.

Pokuty uložené podľa vodného zákona a tohto zákona sú príjmom rozpočtu národných výborov.

Vodohospodárske orgány postupujú pri opatreniach podľa vodného zákona a tohto zákona, ako aj podľa predpisov vydaných na ich vykonanie v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy.

Organizácie, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vypúšťajú odpadové vody alebo zvláštne vody do povrchových alebo podzemných vôd, sú povinné oznámiť do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vodohospodárskemu orgánu príslušnému na vydanie povolenia množstvo, akosť a spôsob vypúšťania týchto vôd. V prípadoch, keď vypúšťanie týchto vôd treba uviesť do súhlasu s ustanoveniami vodného zákona alebo s určnými ukazovateľmi, rozhodne vodohospodársky orgán, či a v akom rozsahu a za akých podmienok ich vypúšťanie povoľuje. V povolení súčasne určí prípustný stupeň akosti vypúšťaných odpadových alebo zvláštnych vôd a lehotu, v ktorej sa musí tento stupeň dosiahnuť, prípadne vybudovať potrebné čistiace zariadenie.

Ministerstvo vydá po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí postup vodohospodárskeho orgánu tak, aby sa nakladanie s vodami uviedlo do súladu s vodným zákonom do jedného roka; vo zvlášť odôvodnených prípadoch do dvoch rokov a pri verejných kanalizáciách do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona.

Organizácie spravujúce ku dňu účinnosti tohto zákona verejnú kanalizáciu predložia návrh kanalizačného poriadku 8) vodohospodárskemu orgánu, ktorý je príslušný na jeho schválenie, v lehote ním určnej.

Ten, kto vypúšťa do verejnej kanalizácie odpadové alebo zvláštne vody znečistené pri ich vzniku nad mieru určenú kanalizačným poriadkom, je povinný do šiestich mesiacov od schválenia tohto poriadku požiadať o povolenie podľa § 24 ods. 3 vodného zákona. Ak vodohospodársky orgán vydá povolenie, postupuje sa obdobne podľa ustanovenia § 26 ods. 1.

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom upraví po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy lehoty a postup vodohospodárskych orgánov pri vydávaní povolenia podľa odseku 2.

Vodoprávne konanie začaté pred účinnosťou tohto zákon dokončí vodohospodársky orgán, ktorý toto konanie začal ako príslušný podľa predchádzajúcich predpisov.

Týmto zákonom nie sú dotknuté

Do pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky patrí riadenie vodohospodárskych meliorácií poľnohospodárkych pozemkov, včítane závlahových a odvodňovacích sústav, pokiaľ vodný zákon alebo tento zákon neustanovuje inak. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky môže po dohode s Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky určiť podrobnosti na tomto úseku.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1975.