Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o informačnej sústave organizácií

Týmto nariadením sa ustanovujú zásady pre vytváranie a využívanie informačnej sústavy organizácií*) (ďalej len „informačná sústava“).

Každá socialistická a iná organizácia (ďalej len „organizácia“) je povinná vytvárať vlastnú informačnú sústavu v rozsahu ustanovenom týmto nariadením ako súčasť jednotnej sústavy sociálno ekonomických informácií.

Účtovníctvo, štatistiku a operatívnu evidenciu je povinná viesť každá organizácia.

Rozpočtovníctvo sú povinné viesť štátne hospodárske organizácie (s výnimkou organizácií peňažníctva a poisťovníctva), organizácie zahraničného obchodu, výrobné a spotrebné družstvá, družstevné podniky a podniky i hospodárske zariadenia spoločenských organizácií.

Povinnosť kalkulovať platí pre organizácie uvedené v odseku 2, a to len, ak je predmetom ich hlavnej činnosti priemyselná a stavebná výroba, projektové, geologické, geodetické a kartografické práce, poľnohospodárska a lesná výroba, osobná a nákladná doprava, zahraničný obchod, verejné a závodné stravovanie, nákup poľnohospodárskych výrobkov, komunálne služby a ubytovacie služby.

Povinnosť organizovať osobitné evidencie, pasporty alebo registre a povinnosť vytvárať iné informácie sociálno-ekonomického charakteru**) sa riadi predpismi vydávanými Federálnym štatistickým úradom.

Triedenie a zoskupovanie informácií je organizácia povinná uskutočňovať v súlade s jednotnou sústavou sociálno-ekonomických klasifikácií a číselníkov a s rozpočtovou klasifikáciou.

Z prvotných záznamov a z bežných zápisov v účtovníctve, v operatívnej evidencii, prípadne v iných odboroch informačnej sústavy sa v organizácii zostavujú účtovné a štatistické výkazy, ktoré tvoria výkazníctvo organizácie.

Na podklade údajov získavaných v odboroch a okruhoch informačnej sústavy je organizácia povinná uskutočňovať rozbory svojej činnosti. Rozbory sú jednak čiastkové, zamerané na určitý úsek činnosti organizácie, jednak súhrnné vzťahujúce sa na činnosť organizácie ako celku.

Výsledky rozborov sa zhŕňajú do záverov, v ktorých sa navrhujú opatrenia na zlepšenie činnosti organizácie.

Organizácia je povinná utvárať svoju informačnú sústavu tak, aby zabezpečila tak informácie pre vlastnú potrebu a potrebu nadriadených orgánov, ako informácie pre orgány štátnej štatistiky alebo pre Federálne ministerstvo financií a finančné orgány republík, ako aj pre iné oprávnené orgány.

Informačná sústava sa musí v organizácii jednotne metodicky riadiť, aby jej jednotlivé odbory a okruhy boli navzájom späté a mali súvis.

Organizácia je povinná utvárať predpoklady pre to, aby sa informácie v informačnej sústave získavali včas, úplne, pravdivo a racionálne; pritom treba

Organizácia je povinná zabezpečovať správnosť informácií vnútorným kontrolným systémom.

V účtovníctve sa sleduje stav a pohyb hospodárskych prostriedkov, zisťuje sa výsledok hospodárenia za organizáciu ako celok a v určených prípadoch aj v podrobnejšom členení a hodnotí sa jej hospodárenie v rozboroch, v ktorých sa z hodnotovej stránky skúma hlavne činnosť organizácie, ňou dosiahnuté výsledky a ich príčiny.

Účtovníctvo sa musí viesť tak, aby poskytovalo informácie predovšetkým pre vypracúvanie a kontrolu plnenia národohospodárskych plánov, najmä štátnych rozpočtov, finančných plánov a plánov vývoja cien, pre zostavovanie národohospodárskych bilancií, na ochranu socialistického vlastníctva, pre kalkuláciu a rozpočtovníctvo, na uplatňovanie hmotnej zainteresovanosti, na zabezpečovanie a revíziu vzťahov organizácie k štátnym rozpočtom a rozpočtom národných výborov, na bežné riadenie a na kontrolu a revíziu hospodárenia organizácie.

Hospodárske prostriedky sa v účtovníctve rozlišujú so zreteľom na ich zloženie (aktíva) a zdroje (pasíva).

Účtovníctvo zahŕňa účtovné doklady, účtovné knihy, účtovné výkazy a iné účtovné písomnosti.

Účtovníctvo sa musí viesť podľa účtovej osnovy a podľa smerníc pre ňu, ktoré ustanovuje podľa § 14 ods. 1 zákona Federálne ministerstvo financií po dohode s Federálnym štatistickým úradom.

Účtovníctvo sa vedie zásadne v peňažných jednotkách.

Účtovníctvo sa musí viesť načas, preukázateľne a podľa podvojnej sústavy; musí byť úplné a pravdivé.

Zápisy v účtovných knihách (účtovné zápisy) sa musia doložiť dokladmi, ktorými sa overujú uskutočnené hospodárske alebo účtovné operácie (účtovné doklady).

Účtovné doklady sa účtujú zásadne do obdobia, s ktorým overované operácie hospodársky súvisia (účtovné obdobie); základným účtovným obdobím je kalendárny mesiac.

Organizácie sú povinné preskúmavať správnosť účtovníctva. Účtovné doklady a účtovné zápisy sa preskúmavajú sústavne tak po vecnej, ako aj po formálnej stránke.

Na podklade preskúmaných účtovných zápisov sa zostavujú účtovné výkazy.

Základnými účtovnými výkazmi, ktoré tvoria účtovnú závierku organizácie, sú vo všetkých organizáciách s výnimkou rozpočtových súvaha a výsledovka a v rozpočtových organizáciách súvaha a výkazy o plnení rozpočtu.

Ročná účtovná závierka a účtovná závierka zostavená ku dňu zrušenia organizácie sa musia preveriť a schváliť spôsobom ustanoveným Federálnym ministerstvom financií po dohode s Federálnym štatistickým úradom.

V rozpočtovníctve sa na podklade plánu a hodnotenia skutočnosti vytvárajú pri využívaní hodnotových vzťahov predpoklady pre meranie, kontrolu a hodnotenie hospodárenia organizácie podľa vnútropodnikových hľadísk.

Rozpočtovníctvo sa musí usporiadať tak, aby predovšetkým zabezpečovalo plnenie úloh finančného plánu, poskytovalo informácie pre kalkulácie a určenie cien a zúčtovacích sadzieb, pre operatívnu kontrolu hospodárenia a pre uplatňovanie vnútropodnikovej hmotnej zainteresovanosti a aby podporovalo rozvíjanie iniciatívy pracujúcich a ich účasť na riadení.

Rozpočtovníctvo sa organizuje v súlade s potrebami vnútropodnikového riadenia a v nadväznosti na účtovníctvo a kalkuláciu.

Údaje v rozpočtovných písomnostiach sa vyjadrujú v peňažných jednotkách a podľa potreby aj v jednotkách množstva.

Na účely hodnotenia výsledkov činnosti jednotlivých útvarov organizácie sa porovnávajú rozpočtovné údaje s výsledkami zistenými v účtovníctve.

V kalkulácii sa vyčísľujú jednotlivé zložky ceny výkonov (výrobkov, prác a služieb) a ich úhrn na kalkulačnú jednicu a hodnotí sa hospodárnosť a efektívnosť výkonov; kalkulačnou jednicou sú odbytové a vnútropodnikové výkony vymedzené množstvom, časom alebo iným spôsobom.

Kalkulácia ceny výkonov sa musí usporiadať tak, aby poskytovala včasné informácie predovšetkým pre plánovanie, tvorbu a kontrolu cien výkonov, pre oceňovanie nedokončenej výroby a výrobkov, pre sledovanie rentability výkonov a pre bežné rozhodovanie.

Kalkulácia ceny výkonov sa člení na položky

Federálne ministerstvo financií po dohode s Federálnym štatistickým úradom a s Federálnym cenovým úradom ustanovuje podľa § 35 ods. 3 zákona typové kalkulačné vzorce a smernice k nim a na návrh ústredných orgánov, príp. orgánov stredného článku riadenia schvaľuje odborové kalkulačné vzorce a pokyny k nim. V smerniciach k typovým kalkulačným vzorcom a v pokynoch k odborovým kalkulačným vzorcom sa tiež určuje rozsah kalkulačnej povinnosti, pokiaľ ho neurčia osobitné predpisy.

Kalkulácia ceny výkonov sa zostavuje

Predbežná kalkulácia vychádza z technicko-hospodárskych noriem, normatívov, zúčtovacích sadzieb použitých v rozpočtovníctve, príp. z technicko-hospodárskych prepočtov a z výsledných kalkulácií. Výsledná kalkulácia vychádza z údajov účtovníctva, príp. z operatívnej evidencie.

Predbežná a výsledná kalkulácia tej istej kalkulačnej jednice musia byť vecne a formálne porovnateľné.

Údaje jednotlivých položiek kalkulačného vzorca sa určujú v predbežnej kalkulácii alebo sa zisťujú vo výslednej kalkulácii na kalkulačnú jednicu vo výške, v akej s ňou vecne a časove súvisia.

Kalkulácia sa zostavuje na kalkulačných listoch, pokiaľ ich nenahrádzajú rozpočtovné alebo účtovné písomnosti, príp. výnimočne aj písomnosti operatívnej evidencie. Zápisy v kalkulačných listoch musia byť doložené dokladmi (kalkulačné doklady).

Kalkulácia sa zostavuje v peňažných jednotkách a podľa potreby sa v nej uvádzajú aj jednotky množstva.

V štatistike sa s použitím štatistických, príp. matematicko-štatistických metód zhromažďujú a spracúvajú údaje o hromadných sociálno-ekonomických javoch každého druhu, vyhotovujú sa štatistické zostavy, príp. bilancie, a výsledky sa hodnotia v rozboroch, v ktorých sa skúma najmä minulý a očakávaný vývoj sledovaných javov, jeho príčiny a dôsledky, vzájomné vzťahy a závislosti medzi javmi a ich štruktúra.

Štatistika sa musí v organizácii usporiadať tak, aby poskytovala informácie predovšetkým pre vypracovanie koncepcií rozvoja organizácie a jej činnosti, pre vypracovanie národohospodárskych plánov a pre kontrolu ich plnenia, pre bežné riadenie a rozhodovanie, pre rozvíjanie pracovnej iniciatívy a pre štatistické zisťovania uskutočňované orgánmi štátnej štatistiky, príp. inými oprávnenými orgánmi.

Zo zápisov operatívnej evidencie, príp. iných odborov informačnej sústavy sa zostavujú štatistické výkazy.

Sociálno-ekonomické javy sa sledujú v štatistike z hľadiska množstva (rozsahu), z hľadiska peňažného (hodnotového), z hľadiska časového, z hľadiska vynaloženej práce, príp. z ďalších hľadísk a ich kombinácií.

Ukazovatele dôležité pre sledovanie dlhodobého vývoja vedie organizácia v časových (vývojových) radoch. Pritom je organizácia povinná viesť časové rady tých ukazovateľov, ktoré určí Federálny štatistický úrad v súčinnosti s príslušnými ústrednými orgánmi, a robiť spôsobom ustanoveným týmto úradom aj ich prepočty pri organizačných zmenách, pri zmenách metodiky, cien, príp. iných podmienok majúcich vplyv na ich porovnateľnosť. Vedenie časových radov niektorých ukazovateľov môže organizácii uložiť aj príslušný ústredný orgán.

V operatívnej evidencii sa plynule sledujú sociálno-ekonomické javy predovšetkým na účely bežného riadenia a rozhodovania a na ochranu socialistického vlastníctva. Popri tom slúži operatívna evidencia na sledovanie ukazovateľov potrebných pre výkazníctvo, ak nie je ich sledovanie zabezpečené v iných odboroch informačnej sústavy.

Predmet operatívnej evidencie určuje podľa vlastných potrieb organizácia sama. Sledovanie niektorých skutočností v tejto evidencii môžu však organizácii uložiť aj nadriadené orgány alebo Federálny štatistický úrad.

Zápisy v operatívnej evidencii sa opierajú o doklady alebo sa vykonávajú na základe priameho pozorovania alebo zistenia.

Operatívna evidencia sa vedie v peňažných jednotkách alebo v jednotkách množstva, príp. v obojich týchto jednotkách.

Operatívnu evidenciu usmerňuje podľa potreby Federálny štatistický úrad.

Ktoré sociálno-ekonomické javy z odboru účtovníctva, príp. kalkulácie je racionálnejšie sledovať v operatívnej evidencii, určí spoločne Federálny štatistický úrad a Federálne ministerstvo financií.

Organizácie vytvárajú podľa konkrétnych potrieb riadenia okruhy informácií vo forme osobitne organizovaných evidencií, pasportov a registrov. Zoskupujú v nich účelove niektoré údaje z odborov informačnej sústavy, prípadne ich vytvárajú úplne alebo čiastočne z údajov o javoch v informačnej sústave ináč nesledovaných.

Informácie podľa odseku 1 slúžia predovšetkým na zisťovania uskutočňované orgánmi štátnej štatistiky alebo inými na to oprávnenými orgánmi a na obstarávanie podkladov pre evidenciu, pasporty alebo registre vedené za súbory organizácií.

Ustanovenie § 30 ods. 2 platí obdobne.

Rozsah, spôsob a techniku vedenia osobitne organizovaných evidencií, pasportov a registrov i spôsob, formu a lehoty na poskytovanie informácií z nich oprávneným orgánom určuje pre konkrétne prípady Federálny štatistický úrad v súčinnosti s vecne príslušnými ústrednými orgánmi.

Osobitne organizované evidencie, pasporty alebo registre môžu podľa svojich špecifických potrieb zavádzať aj organizácie samy, sú však povinné dbať pritom na zásady uvedené v § 7.

V účtovníctve sa hospodárske prostriedky oceňujú podľa týchto zásad:

Podrobnejšie ustanovenia na oceňovanie hospodárskych prostriedkov uvedených v odseku 1 obsahujú smernice k účtovej osnove.

Zmeny v ocenení hospodárskych prostriedkov možno robiť len v odôvodnených prípadoch (napr. pri všeobecnej zmene cien); odôvodnenosť zmien sa musí vždy riadne dokázať. Nie je dovolené robiť v účtovníctve zmeny v ocenení hospodárskych prostriedkov, ktoré by viedli k zámernému skresľovaniu výsledkov hospodárenia medzi jednotlivými účtovnými obdobiami.

Spôsob ocenenia hospodárskych prostriedkov v účtovníctve je dovolené meniť len k 1. januáru.

Rozdiely zo zmien cien, ktorými sa v účtovníctve oceňujú hospodárske prostriedky, ako aj rozdiely zo zmien spôsobu ich ocenenia sa zúčtujú, pokiaľ nie je osobitnými predpismi ustanovené ináč, do hospodárskeho výsledku organizácie.

V rozpočtovníctve a kalkulácii sa na oceňovanie používajú primerane zásady ustanovené v § 34 a 35; pritom sa musí zabezpečovať nadväznosť na spôsoby oceňovania použité v účtovníctve.

Zásady ustanovené v § 34 ods. 1 a v § 35 sa použijú primerane aj na oceňovanie v štatistike a v operatívnej evidencii, pokiaľ Federálny štatistický úrad neustanoví ináč.

Vecná správnosť zápisov o stavoch hospodárskych prostriedkov v účtovníctve a v operatívnej evidencii sa overuje inventarizáciami hospodárskych prostriedkov.

Hospodárske prostriedky sa musia zo zásady inventarizovať aspoň raz za kalendárny rok; pokladničné hotovosti a ceniny sa však musia inventarizovať aspoň raz za štvrťrok. Lehoty na inventarizáciu peňazí, valút, devíz a ostatných hodnôt v pokladniciach a trezoroch peňažných ústavov upravujú osobitné predpisy.

Odchylne od zásady uvedenej v odseku 1 môžu nadriadené orgány priamo riadeným organizáciám

Oprávnenie skrátiť alebo predĺžiť jednoročnú (štvrťročnú) lehotu alebo určiť lehotu v prípadoch uvedených v odseku 2 si môže vyhradiť pre odbor svojej pôsobnosti príslušný ústredný orgán.

Postup pri inventarizáciách hospodárskych prostriedkov upraví osobitný vykonávací predpis k zákonu; týmto predpisom sa tiež určia prípady, v ktorých sa musí inventarizácia vykonávať mimoriadne.

Písomnosti informačnej sústavy uvedené v § 40 až 42, ktoré už nie sú potrebné na bežné práce, sa ukladajú a uschovávajú v účtovných archívoch a zapisujú sa do archívnych kníh.

Účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré sa týkajú technickej alebo právnej dokumentácie stavieb, príp. aj pozemkov, s výnimkou dočasných stavieb, a inventárne karty základných prostriedkov sa uschovávajú v účtovných archívoch až do vyradenia príslušných inventárnych predmetov zo základných prostriedkov.

Účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré sa týkajú pohľadávok a záväzkov, sa uschovávajú v účtovných archívoch aj dlhšie ako päť rokov, ak trvá záruka alebo záručná lehota, autorské právo, alebo ak nie je skončené reklamačné, arbitrážne, súdne alebo iné konanie alebo ak nie je zaplatená pohľadávka alebo splnený záväzok, a to do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto okolnosti pominuli.

Knihy analytickej evidencie pohľadávok a záväzkov, účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré vyplývajú z priameho styku s cudzinou z čias pred 1. januárom 1949, sa uschovávajú v účtovných archívoch, dokiaľ Federálne ministerstvo financií nedá samo alebo na žiadosť organizácie súhlas na ich vyradenie.

Kalkulačné listy a kalkulačné doklady, pokiaľ nie sú súčasne účtovnými dokladmi, sa uschovávajú v účtovných archívoch aspoň tri roky nasledujúce po roku, ktorého sa týkajú; rovnaký čas sa uschovávajú v účtovných archívoch aj rozpočtovné písomnosti v rozsahu určenom Federálnym ministerstvom financií.

O ďalšej úschove písomností informačnej sústavy uvedených v § 40 až 42, len čo skončila ich úschova v účtovných archívoch, ako aj o vyraďovaní a skartácii všetkých písomností informačnej sústavy platia osobitné predpisy.*)

Vyradenie účtovných písomností z účtovných archívov môžu v odôvodnených prípadoch Federálne ministerstvo financií, príp. finančné orgány republík viazať na svoj predchádzajúci súhlas.

Účtovníctvo, rozpočtovníctvo a kalkulácia sa musia viesť v československej mene. Pri styku organizácií so zahraničím možno používať v účtovníctve a v kalkulácii okrem československej meny aj cudzie meny.

Zápisy v odboroch a okruhoch informačnej sústavy musia byť zrozumiteľné a prehľadné; musia sa robiť prostriedkami zaručujúcimi ich trvanlivosť.

Ak dôjde k zlúčeniu, rozdeleniu alebo zrušeniu organizácie, príp. k prevedeniu organizácie alebo jej časti do pôsobnosti iného orgánu, musí sa zápisnične zabezpečiť odovzdanie všetkých písomností informačnej sústavy a zachovať vecná kontinuita časových radov.

Výnimky a odchýlky z ustanovení tohto nariadenia môžu organizáciám - pokiaľ to vyžaduje ich zvláštna povaha - ustanoviť alebo povoliť v odbore svojej pôsobnosti Federálny štatistický úrad alebo Federálne ministerstvo financií.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1972.