86/1966 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1967 do 31.12.1992
86
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva
z 8. novembra 1966,
ktorou sa mení vyhláška č. 34/1965 Zb. o regresných náhradách
Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ústrednou radou odborov, Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia a Ministerstvom financií ustanovuje podľa § 11 zákona č. 33/1965 Zb. o úhrade nákladov vznikajúcich štátu z úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení na zdraví (o regresných náhradách):
Článok I
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 34/1965 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o regresných náhradách, sa mení takto:
1.
Ustanovenie § 30 znie:
„Trovy konania
(1)
Trovy konania o regresných náhradách je povinný uhradiť účastník, ktorý bol uznaný za povinného na regresnú náhradu. Inak ich znáša okresný národný výbor, ktorý tiež až do rozhodnutia o nich preddavkuje hotové výdavky. Trovy, ktoré v konaní vzniknú organizácii alebo občanovi, ktorých povinnosť na regresnú náhradu sa prerokúva, znáša tento účastník sám.
(2)
Trovy konania o regresných náhradách vrátane trov odvolacieho a vykonávacieho konania sa ustanovujú paušálnou sumou 2% z priznanej regresnej náhrady, najmenej však 20 Kčs.“.
2.
Ustanovenie § 32 znie:
„(1)
Výnos regresných náhrad spravovaný okresnými národnými výbormi (§ 31) je neplánovaným príjmom týchto národných výborov a plynie do fondu rezerv a rozvoja ich hospodárstva. To platí aj o úhrade trov regresného konania (§ 30), a to i trov konania vo veciach uplatňovaných pred orgánmi národných výborov orgánmi ministerstiev národnej obrany a vnútra (§ 43).
(2)
S výnosmi uvedenými v odseku 1 hospodári okresný národný výbor podľa § 8 zákona a podľa predpisov pre používanie fondu rezerv a rozvoja svojho hospodárstva.
(3)
Výnos regresných náhrad použijú národné výbory v prvom rade na zriadenie, prípadne lepšie technické vybavenie zdravotníckych zariadení a na opatrenia slúžiace ochrane zdravých životných podmienok a na liečenie alebo predchádzanie úrazom a chorobám z povolania, prípadne na nápravu ich následkov; ďalej na zriadenie, prípadne lepšie technické vybavenie zariadení a opatrení slúžiacich ochrane života a zdravia osôb v prevádzke organizácií alebo v ich okolí a na zariadenia a opatrenia slúžiace na odstránenie závažných zdrojov úrazov a chorôb z povolania alebo závažných hygienických závad.
(4)
Výnos regresných náhrad použijú národné výbory buď priamo, alebo ako príspevok socialistickým organizáciám.
(5)
Zaplatené úhrady trov regresného konania používa okresný národný výbor v prvom rade na úhradu hotových výdavkov regresného konania na všetkých stupňoch.“.
3.
Ustanovenie § 33 znie:
„Podiel vo výške 30% z výnosu regresných náhrad použijú okresné národné výbory na účely, ktoré určí krajský národný výbor; pokiaľ krajský národný výbor neurobí také opatrenie do konca roka nasledujúceho po ukončení roka, v ktorom sa výnos dosiahol, použije okresný národný výbor i tento podiel bez obmedzenia.“.
4.
Ustanovenie § 34 znie:
„Na poskytnutie príspevku z výnosu regresných náhrad nemajú organizácie právny nárok. Príspevok nemožno poskytnúť na zariadenia a opatrenia bežnej povahy, ktoré má organizácia zabezpečovať z vlastných prostriedkov. Podmienkou poskytnutia príspevku je to, že organizácia nemôže zariadenie a opatrenie zabezpečiť včas z vlastných prostriedkov, hoci ich účelne používa, a že nezanedbáva svoje povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“.
5.
Ustanovenie § 35 znie:
„Pokiaľ sa príspevok poskytuje na žiadosť organizácie, prerokuje žiadosť okresný národný výbor príslušný podľa prevádzky alebo pracoviska, pre ktoré sa má príspevok poskytnúť. Ak nemôže tento národný výbor poskytnúť príspevok zo svojho podielu, postúpi žiadosť krajskému národnému výboru.“.
6.
Ustanovenie § 36 znie:
„(1)
Národný výbor poskytujúci príspevok určí vždy účel použitia a lehotu, v ktorej sa má použitie príspevku vykázať a vyúčtovať, prípadne určí aj iné podmienky.
(2)
Pokiaľ organizácia nepreukáže, že použila príspevok za určených podmienok, je povinná príspevok vrátiť. O povinnosti na vrátenie príspevku rozhodne v správnom konaní národný výbor, ktorý príspevok poskytol.“.
Článok II
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1967.
Minister:
Plojhar v. r.
Plojhar v. r.
