Vyhláška Ústrednej rady odborov, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákonníka práce

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú aj príslušníci verejných alebo závodných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany a príslušníci banskej záchrannej služby, ktorí utrpia úraz pri výkone služby, ako aj osoby, ktoré na výzvu miestneho národného výboru alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu alebo pri cvičení jednotky a pritom utrpia úraz. Príslušníkom závodných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany a banskej záchrannej služby zodpovedá v týchto prípadoch organizácia, v ktorej je jednotka alebo služba zriadená, príslušníkom ostatných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany príslušný národný výbor.

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú občania, ktorí dobrovoľne v rámci akcie organizovanej národným výborom alebo inou organizáciou vypomáhajú pri plnení dôležitých úloh v záujme spoločnosti, napr. občania, ktorí dočasne vypomáhajú pri zveľaďovaní obcí alebo v jednotnom roľníckom družstve či na štátnom majetku, alebo ktorí vypomáhajú pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe v rozsahu svojpomoci vymedzenej národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby, alebo pri stavebných akciách vykonávaných na zveľadenie prevádzkární spotrebných družstiev. Za škodu vzniknutú pracovným úrazom zodpovedá im organizácia, pre ktorú v čase pracovného úrazu pracovali. Dobrovoľná výpomoc organizovaná v rámci patronátnej činnosti sa však považuje za plnenie pracovných úloh; za škodu v tomto prípade zodpovedá organizácia, v ktorej je postihnutý v pracovnom pomere.

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú ďalej vynálezcovia a zlepšovatelia, ktorí utrpia úraz pri skúšaní, rozpracúvaní alebo zavádzaní vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu pre organizáciu alebo v dohode s ňou. Taký istý nárok majú členovia ľudových spotrebných družstiev, ktorí utrpia úraz pri výkone funkcie alebo pri činnosti pre družstvo, dobrovoľní príslušníci civilnej obrany, zdravotníci Československého Červeného kríža, darcovia krvi, členovia Horskej služby, ako aj občania, ktorí na jej výzvu a podľa jej pokynov osobne pomáhajú pri záchrannej akcii v teréne, účastníci prípravy na obranu Československej socialistickej republiky, pomocníci Sboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže, dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby sociálneho zabezpečenia a iní občania, ktorí boli poverení organizáciou určitou funkciou alebo činnosťou, ak utrpeli úraz pri plnení úloh súvisiacich s výkonom príslušnej funkcie alebo činnosti. Za škodu im zodpovedá organizácia, pre ktorú boli v čase úrazu činní.

Ustanovenia Zákonníka práce a uznesenie IV. všeodborového sjazdu o závodných výboroch základných organizácií Revolučného odborového hnutia so zmenami a doplnkami vykonanými uznesením celoštátnej všeodborovej konferencie v máji 1965 o pôsobnosti závodných výborov platia aj pre závodné výbory v štátnych orgánoch a v spoločenských organizáciách, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

Závodné výbory na ministerstvách, iných ústredných a na iných štátnych orgánoch pri plnení svojich úloh nezasahujú do činnosti, ktorú tieto orgány vykonávajú ako nositelia a vykonávatelia štátnej moci a správy, a túto ich činnosť tiež nekontrolujú.

Závodné výbory v spoločenských organizáciách nezasahujú do činnosti, ktorú tieto organizácie vykonávajú podľa svojich stanov, a túto ich činnosť tiež nekontrolujú.

Závodné výbory v štátnych orgánoch v odbore vojenskej správy sa nevyjadrujú k určovaniu celkového počtu pracovníkov, jeho zloženiu a rozmiestneniu, ani nekontrolujú ich prijímanie do pracovného pomeru a ich pracovné a mzdové zaradenie.

Ak je pracovník prevádzaný na inú prácu, prekladaný do iného miesta alebo ak sa s ním rozväzuje pracovný pomer výpoveďou alebo okamžite zrušuje v súvislosti s odvolaním z funkcie, ktoré vykonáva Predsedníctvo Národného zhromaždenia, prezident republiky, vláda alebo Slovenská národná rada, nevyžaduje sa pre tieto úkony súčinnosť orgánov Revolučného odborového hnutia.

Závodné výbory v spoločenských organizáciách sa nevyjadrujú k určeniu celkového počtu pracovníkov, jeho zloženiu a rozmiestneniu, ani nekontrolujú ich prijímanie do pracovného pomeru a ich pracovné a mzdové zaradenie. Ak rozväzuje výpoveďou alebo ak zrušuje okamžite pracovný pomer spoločenská organizácia, je na to potrebné predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom. Na prevedenie na inú prácu a na preloženie do iného miesta sa u politických pracovníkov ustanovovaných do ich funkcií orgánmi spoločenských organizácií nevyžaduje súčinnosť orgánov Revolučného odborového hnutia. U iných pracovníkov treba tieto opatrenia prerokovať so závodným výborom.

Závodné výbory v zariadeniach spoločenských organizácií nekontrolujú prijímanie a pracovné a mzdové zaradenie politických pracovníkov, ktorí sú do svojej funkcie ustanovovaní orgánmi týchto organizácií; na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým zrušením s týmito pracovníkmi je potrebné predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom. Na prevedenie týchto pracovníkov na inú prácu a na ich preloženie do iného miesta sa súčinnosť orgánov Revolučného odborového hnutia nevyžaduje.

Na úpravu pracovného času vydávanú orgánom spoločenskej organizácie treba predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom.

Zrušuje sa uznesenie Predsedníctva Ústrednej rady odborov z 8. septembra 1959, ktorým sa ustanovujú odchýlky v pôsobnosti závodných výborov v štátnych orgánoch a v niektorých organizáciách uverejnené v čiastke č. 74/1959 Ú. l. (Ú. v.).